24
ŠPORT
Slováci na OH s kompletnou medailovou zbierkou ano, TASR, foto: TASR/Martin
Baumann, Michal Svítok
Športovci so slovenským dvojkrížom na hrudi získali v prvom týždni olympijských zápolení tri medaily. V tom druhom pribudol k Rehák Štefečekovej, Grigarovi a Sabbatinimu už len štvorkajak, ktorý však skompletizoval medailovú zbierku našej výpravy na hrách XXXII. olympiády v Tokiu 2020.
K
zlatu strelkyne Zuzany Rehák Štefečekovej a striebram vodnoslalomára Jakuba Grigara a golfistu Roryho Sabbatiniho chceli v druhom týždni olympijských hier v japonskom hlavnom meste prispieť aj rýchlostní kanoisti či chodci.
Káštvorka doplnila medailovú zbierku Ako prví sa o to mohli postarať rýchlostní kanoisti. Ani Petrovi Gellemu v K1 na 1 000 metrov či dvojkajaku v zložení Samuel Baláž, Adam Botek sa to však nepodarilo. Ani jedna z týchto lodí nepostúpila do A‑finále. Najväčšie šance sa tak dávali našej vlajkovej lodi na 500 metrovej trati. Štvorkajak v zložení Samuel Baláž, Adam Botek, Denis Myšák a Erik Vlček postúpil z rozjázd priamo do se-
mifinále, kde skončil druhý, čo dávalo nádeje na dobré umiestnenie aj vo finále. Vo finále kráľovskej disciplíny na OH 2020 sa potvrdili papierové predpoklady a už po úvodnej 250-ke bolo jasné, že o zlato si to rozdajú Nemci a Španieli. Slováci potvrdili oprávnenosť medailových ambícií a vďaka skvelému záveru finišovali na bronzovej pozícii. Káštvorka sa v Tokiu postarala o piaty olympijský kov pre slovenskú rýchlostnú kanoistiku v ére samostatnosti. Na OH 2016 v Riu de Janeiro i na OH 2008 v Pekingu získala slovenská vlajková loď striebro, na OH 2004 v Aténach bola bronzová – vždy na 1 000 m trati. Pri všetkých úspechoch bol Vlček. „Je to obrovská úľava, tlak a stres bol obrovský. Vedeli sme, že máme na to, aby sme získali bronz. Po štarte sa nám to všetko premietlo, sme šťastní, že sme získali medailu,“ uviedol 39-ročný Vlček. Pre Baláža s Botekom je to prvá olym-
pijská medaila, Myšák bol členom striebornej lode v Riu.
Neúspešná premiéra Makojeva Z medailovej žatvy to bolo pre naše farby všetko. Lepší výsledok sa čakal od viacerých slovenských športovcov. Zápasník Boris Makojev skončil už v prvom kole. Slovenského voľnoštýliara porazil Rus Artur Najfonov 0:6 na body. Vicemajster sveta z Paríža 2017 a bronzový medailista z ME 2020 v Ríme sa tak pri svojom debute pod piatimi kruhmi lúčil s Tokiom už po jednom prehratom dueli.
Chodci v ťažkých podmienkach Slovenskú vlajku ešte mohli podržať chodci. Tí sa však museli popasovať s extrémne náročnými podmienkami – teplom a vlhkom, ktoré prinútili organizátorov presunúť súťaže do severnejšieho Saporra. V metropole ostrova Hokkai-
dó však bolo napriek tomu takmer rovnako teplo ako v Tokiu. Ako prvý sa na štart postavil Miroslav Úradník na 20 km. V popoludňajších hodinách sa teplota v Saporre vyšplhala cez 30 stupňov, no chodcom robila problém najmä vysoká vlhkosť vzduchu. Úradník sa však držal svojej stratégie a zo zadných priečok sa postupne predieral smerom dopredu. Stačilo to na 41. miesto s časom 1:29:25 h. Na rovnakej trati malo Slovensko zastúpenie aj medzi ženami. Mária Katerinka Czaková obsadila pri svojom treťom olympijskom štarte 45. miesto, s časom 1:41:29 h.
Tóth sa lúčil 14. miestom Z chodeckých disciplín sa fanúšikovia tešili najmä na mužskú päťdesiatku, kde zlato z Ria 2016 obhajoval Matej Tóth. Ten už pred pretekmi avizoval, že sám seba nevidí ako top favorita. Posledné preteky v kariére nášho elitného atléta boli napokon aj podľa jeho vlastných slov jeho najťažšími v kariére. Na vôbec poslednej „päťdesiatke“ v olympijskej histórii (v Paríži 2024 nahradí 50-tku 35-kilometrová trať) sa dlho držal v popredí, ale kríza na 30 km ho odsunula z bojov o medaily. Napokon prišiel do
cieľa na 14. mieste s mankom 6:15 min. na víťazného Poliaka Dawida Tomalu (3:50:08 h). „Boli to určite jedny z najťažších pretekov a asi by som ich ani nedokončil, ak by som nemal motiváciu. Na štyridsiatich kilometroch som mal pocit, že to nedám, ak by tam nebola tá obrovská motivácia prísť do cieľa. Som sklamaný, ale bolo to so cťou a môžem sa každému pozrieť do očí, že som spravil maximum. Bolo to najviac, čo som mohol spraviť,“ povedal Tóth, ktorý sa vystúpením v Tokiu rozlúčil s profesionálnou kariérou. Ďalší slovenský zástupca Michal Morvay prišiel do cieľa na 41. priečke (+25:14).
Za každým športovcom je príbeh Slovenský tím získal tak na olympiáde v Tokiu štyri cenné kovy rovnako ako pred piatimi rokmi v Riu de Janeiro. „Za každým jedným športovcom, ktorý dosiahol úspech v podobe medaily, je krásny príbeh. Zuzana Rehák Štefečeková získala nielen zlato, ale dosiahla aj na rekord, ktorý nemôže byť prekonaný, iba vyrovnaný. Jakub Grigar je stále mladý a perspektívny športovec, striebro získal možno v najťažšej disciplíne. Od štvorkajaku sme medailu očakávali, ale musel veľmi bojovať, aby svoj cieľ dosiahol. Nakoniec som si nechal Roryho Sabbatiniho. U neho sa dokonale ukázalo, aký je šport krásny. Sám už neveril, že sa podarí získať medailu, ale bojoval do poslednej chvíľky a odmenou mu bol rekord ihriska a olympijský rekord,“ zhrnul najväčšie športové úspechy v Tokiu prezident Sloven-
ského a športového výboru Anton Siekel.
