Slováci s kompletnou zbierkou medailí

K zlatu strelkyne Zuzany Rehák Štefečekovej a striebram vodnoslalomára Jakuba Grigara a golfistu Roryho Sabbatiniho chceli v druhom týždni olympijských hier v japonskom hlavnom meste prispieť aj rýchlostní kanoisti či chodci.

Káštvorka doplnila medailovú zbierku

Ako prví sa o to mohli postarať rýchlostní kanoisti. Ani Petrovi Gellemu v K1 na 1 000 metrov či dvojkajaku v zložení Samuel Baláž, Adam Botek sa to však nepodarilo. Ani jedna z týchto lodí nepostúpila do A -finále. Najväčšie šance sa tak dávali našej vlajkovej lodi na 500 metrovej trati. Štvorkajak v zložení Samuel Baláž, Adam Botek, Denis Myšák a Erik Vlček postúpil z rozjázd priamo do semifinále, kde skončil druhý, čo dávalo nádeje na dobré umiestnenie aj vo finále. Vo finále kráľovskej disciplíny na OH 2020 sa potvrdili papierové predpoklady a už po úvodnej 250-ke bolo jasné, že o zlato si to rozdajú Nemci a Španieli. Slováci potvrdili oprávnenosť medailových ambícií a vďaka skvelému záveru finišovali na bronzovej pozícii. Káštvorka sa v Tokiu postarala o piaty olympijský kov pre slovenskú rýchlostnú kanoistiku v ére samostatnosti. Na OH 2016 v Riu de Janeiro i na OH 2008 v Pekingu získala slovenská vlajková loď striebro, na OH 2004 v Aténach bola bronzová – vždy na 1 000 m trati. Pri všetkých úspechoch bol Vlček. „Je to obrovská úľava, tlak a stres bol obrovský. Vedeli sme, že máme na to, aby sme získali bronz. Po štarte sa nám to všetko premietlo, sme šťastní, že sme získali medailu,“ uviedol 39-ročný Vlček. Pre Baláža s Botekom je to prvá olympijská medaila, Myšák bol členom striebornej lode v Riu.

Neúspešná premiéra Makojeva

Z medailovej žatvy to bolo pre naše farby všetko. Lepší výsledok sa čakal od viacerých slovenských športovcov. Zápasník Boris Makojev skončil už v prvom kole. Slovenského voľnoštýliara porazil Rus Artur Najfonov 0:6 na body. Vicemajster sveta z Paríža 2017 a bronzový medailista z ME 2020 v Ríme sa tak pri svojom debute pod piatimi kruhmi lúčil s Tokiom už po jednom prehratom dueli.

Chodci v ťažkých podmienkach

Slovenskú vlajku ešte mohli podržať chodci. Tí sa však museli popasovať s extrémne náročnými podmienkami – teplom a vlhkom, ktoré prinútili organizátorov presunúť súťaže do severnejšieho Saporra. V metropole ostrova Hokkaidó však bolo napriek tomu takmer rovnako teplo ako v Tokiu. Ako prvý sa na štart postavil Miroslav Úradník na 20 km. V popoludňajších hodinách sa teplota v Saporre vyšplhala cez 30 stupňov, no chodcom robila problém najmä vysoká vlhkosť vzduchu. Úradník sa však držal svojej stratégie a zo zadných priečok sa postupne predieral smerom dopredu. Stačilo to na 41. miesto s časom 1:29:25 h. Na rovnakej trati malo Slovensko zastúpenie aj medzi ženami. Mária Katerinka Czaková obsadila pri svojom treťom olympijskom štarte 45. miesto, s časom 1:41:29 h.

Tóth sa lúčil 14. miestom

Z chodeckých disciplín sa fanúšikovia tešili najmä na mužskú päťdesiatku, kde zlato z Ria 2016 obhajoval Matej Tóth. Ten už pred pretekmi avizoval, že sám seba nevidí ako top favorita. Posledné preteky v kariére nášho elitného atléta boli napokon aj podľa jeho vlastných slov jeho najťažšími v kariére. Na vôbec poslednej „päťdesiatke“ v olympijskej histórii (v Paríži 2024 nahradí 50-tku 35-kilometrová trať) sa dlho držal v popredí, ale kríza na 30 km ho odsunula z bojov o medaily. Napokon prišiel do

Slováci na OH s kompletnou medailovou

ano, TASR, foto: TASR/Martin Baumann, Michal Svítok zbierkou Športovci so slovenským dvojkrížom na cieľa na 14. mieste s mankom 6:15 min. na víťaznéhrudi získali v prvom ho Poliaka Dawida Tomatýždni olympijských lu (3:50:08 h). „Boli to určite zápolení tri medaily. V tom druhom pribudol jedny z najťažších pretekov a asi by som ich ani nedokončil, ak by som nemal mok Rehák Štefečekovej, tiváciu. Na štyridsiatich kiGrigarovi a Sabbatini- lometroch som mal pocit, mu už len štvorkajak, ktorý však skompleže to nedám, ak by tam nebola tá obrovská motivácia prísť do cieľa. Som sklamaný, tizoval medailovú ale bolo to so cťou a môžem zbierku našej výpravy sa každému pozrieť do očí, na hrách XXXII. olympiády v Tokiu 2020. že som spravil maximum. Bolo to najviac, čo som mohol spraviť,“ povedal Tóth, ktorý sa vystúpením v Tokiu rozlúčil s profesionálnou kariérou. Ďalší slovenský zástupca Michal Morvay prišiel do cieľa na 41. priečke (+25:14).

Za každým športovcom je príbeh

Slovenský tím získal tak na olympiáde v Tokiu štyri cenné kovy rovnako ako pred piatimi rokmi v Riu de Janeiro. „Za každým jedným športovcom, ktorý dosiahol úspech v podobe medaily, je krásny príbeh. Zuzana Rehák Štefečeková získala nielen zlato, ale dosiahla aj na rekord, ktorý nemôže byť prekonaný, iba vyrovnaný. Jakub Grigar je stále mladý a perspektívny športovec, striebro získal možno v najťažšej disciplíne. Od štvorkajaku sme medailu očakávali, ale musel veľmi bojovať, aby svoj cieľ dosiahol. Nakoniec som si nechal Roryho Sabbatiniho. U neho sa dokonale ukázalo, aký je šport krásny. Sám už neveril, že sa podarí získať medailu, ale bojoval do poslednej chvíľky a odmenou mu bol rekord ihriska a olympijský rekord,“ zhrnul najväčšie športové úspechy v Tokiu prezident Sloven-

ského a športového výboru Anton

Siekel. 