Hudobný jazyk Mirka Krajčiho v žalmoch pre zbor

RASTISLAV ADAMKO

Summary

Mirko Krajči‘s five choir compositions, whose textual model consists of biblical psalms, show a combination of traditional compositional approaches with contemporary sound aesthetics and innovative elements. The starting point for the composer is a textual statement, its content and emotional expression. To express the message of the text in music, he searches for and finds adequate technical solutions, which can sometimes be described as traditional, sometimes as modern. The resulting product is unique musical works with high artistic value. V oblasti zborovej tvorby sa na Slovensku spomedzi súčasných skladateľov etablovali iba niekoľkí. Jedným z nich je Mirko Krajčí, ktorý vďaka svojim bohatým skúsenostiam so zborovými telesami rôzneho zloženia má akýsi „náskok“ pred ostatnými. Už počas štúdií bol korepetítorom, neskôr zbormajstrom Detského a mládežníckeho speváckeho zboru Slovenského rozhlasu. Od roku 1996 pôsobil ako dramaturg Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu a tiež ako umelecký vedúci a dirigent Komorného orchestra Technik, kde pôsobí dodnes. V súčasnosti je hudobným režisérom Slovenského rozhlasu, od roku 2006 šéfrežisérom. Počas štúdia na Vysokej škole múzických umení v Bratislave sa vyprofiloval ako dirigent a skladateľ. Jednu i druhú „špecializáciu“ neustále rozvíja a to na vysokej profesionálnej úrovni, o čom svedčí „ovocie“ jeho práce. Svoje dirigentské umenie zveľadil v roku 1992 na dirigentskej stáži v Paríži na Conservatoire National Supérieur. Ako dirigent spolupracuje s viacerými orchestrami, intenzívne najmä so Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, s ktorým realizoval početné koncerty a štúdiové nahrávky diel svetového repertoáru ako aj diel slovenských skladateľov. Dirigoval v mnohých európskych krajinách (Anglicko, Francúzsko, Nemecko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Taliansko a i.), pričom spolupracoval s významnými sólistami (Julia Fischer, Jiří Bárta, Václav Hudeček, Zlata Chochieva, Peter Mikuláš, Miki Skuta, Alexey Stadler, Jan Talich, Ivan Ženatý a ďalší). Významným ocenením jeho dirigentských kvalít je aj skutočnosť, že sa v roku 2002 stal laureátom medzinárodnej dirigentskej súťaže „Maestro Silva Pereira Prize“, Porto v Portugalsku. Mirko Krajči sa intenzívne venuje aj komponovaniu. Je laureátom Medzinárodnej skladateľskej súťaže, Fulda (Nemecko, 1993) a držiteľom početných prestížnych národných ocenení.1 Získal početné ocenenia a prémie na slovenských skladateľských súťažiach.2 Kompozície si u neho objednali viaceré významné podujatia či organizácie, napr. Bratislavské hudobné slávnosti, Slovenské národné divadlo, Symfonický orchester Slovenského rozhlasu, Štátna filharmónia Košice a i. Kompozície, ktorým sa venuje táto štúdia M. Krajči na svojej webovej stránke zaradil do skupiny s názvom vokálno-inštrumentálna komorná tvorba. Ide o päť skladieb inšpirovaných bilickými spevmi – žalmami. • Psalmus 85 pre scholu a miešaný zbor (2010) [4´] • Psalmus 13 pre miešaný zbor, 2 husle a organ (2012) [7´]

• Psalmus 131 pre miešaný zbor, 2 husle a organ (2012) [6´] • Psalmus 12 pre miešaný zbor, husle a organ (2012) [9´] • Žalm 62 pre dva miešané zbory a organ ad libitum (2019) [9´] Kniha žalmov, teda Žaltár, je najstarší kresťanský spevník, ktorý sa stal zdrojom pre početnú skupinu liturgických spevov vo všetkých ranostredovekých západných liturgických tradíciách vrátane neskôr vzniknutého gregoriánskeho chorálu.3 Toto tzv. „žalmové hnutie“ v počiatkoch kresťanstva sa v dejinách neraz vracalo, čo možno konštatovať aj v súvislosti so súčasným vývojom kresťanskej hudby. Na toto súčasné žalmové hnutie sa napája aj Katedra hudby na PF KU v Ružomberku, a to vďaka dvom projektom KEGA, ktorých hlavnou riešiteľkou je Zuzana Zahradníková.4 Vďaka jej iniciatíve vznikli mnohé nové hudobné diela viacerých súčasných slovenských skladateľov. Z uvedených piatich kompozícií M. Krajčího štyri autor skomponoval „na objednávku“ práve v rámci spomenutých projektov.

Výber textov na zhudobnenie

Výstižne Krajčiho postoj k textu ako k inšpiračnému zdroju hudobnej výpovede v rámci zborovej tvorby charakterizovala Melánia Puškášová: „Krajči sa systematicky venuje komponovaniu zborových skladieb (a to aj) pre deti, popritom vedome inklinuje k vokálno-inštrumentálnym formám, v ktorých hlboké humánne posolstvá, hľadanie zmyslu života a odpovedí na večné otázky ľudského bytia sú hnacou silou Krajčiho autorského pátosu. S obľubou siaha po básnických textoch a citlivo vyberá verše ku skladbám; často sa inšpiruje duchovnými latinskými textami“ (1998). V prvej z piatich kompozícií si autor vybral zo Ž 85 iba niektoré verše v latinskom jazyku (6 z celkového počtu 13 veršov). Výber nie je náhodný. Autor sa zameral na verše, vyjadrujúce Božie dary, o ktoré žalmista prosí: milosrdenstvo, spravodlivosť, pravda a požehnanie. V ostatných žalmoch 12, 13, 131 (latinský text) a 62 (slovenský text) zhudobnil celú textovú predlohu. Prvé štyri kompozície sú všetky s latinským textom v poslednej využil slovenský poetický preklad autorstva Milana Rúfusa. Sám skladateľ tento výber zdôvodnil slovami: „Slovenčina si zaslúži pozornosť slovenských skladateľov. Zároveň je dielo ľahšie pochopiteľné a akceptovateľné pre slovenských poslucháčov. Preklad Milana Rúfusa bol pre mňa inšpiratívny“.5 Krajči si pre zhudobnenie vybral texty, ktoré majú v sebe silný výrazový potenciál. Iste to nie je náhoda, že všetky autorom vybrané texty vyjadrujú dôveru človeka k Bohu a to tak v situácii krajnej núdze (Ž 12, 13) ako aj v radostnom a pokojnom období života, keď človeka ohrozuje vlastná pýcha či pokušenia sveta (Ž 62, 85 a 131). Krajči sa tak prejavuje ako človek s hlbokou spiritualitou osobného vzťahu s Najvyšším, ktorému sa zveruje vo všetkých životných situáciách. Ž 85 – „posolstvo pokoja“ – ospevuje spásne Božie konanie v dejinách Izraela, ktorý sa vracia z Babylonského zajatia do vlastnej krajiny a Boh mu adresuje výzvu na návrat k nemu. Tým, čo sú ochotní odvrátiť sa od hriešneho konania dáva prísľub hojného milosrdenstva, čo je zdrojom radosti pre Boží ľud. Žalm vrcholí v opise stretnutia, v ktorom Božia láska a vernosť ľudu akoby boli objímajúcimi sa osobami. Podobne sa zvítajú (pobozkajú) spravodlivosť a pokoj.6 Ž 12 a 13 – „modlitba v súžení“. Žalmista je v ťažkej situácii útlaku zo strany svojho okolia, v ktorom vládne podvod, korupcia a útlak. Jedinou nádej a ochranou je pre neho Boh, ktorého výroky sú vždy pravdivé. Ž 131 – „Útecha v odovzdanosti“. Je to žalm s najpokornejším a najponíženejším vyznaním s využitím metafory dojčeného a nasýteného dieťaťa v matkinom náručí. Zo žalmu vanie pokoj, ktorý pramení z presvedčenia, že jedinou nádejou človeka je Boh.7 Ž 62 – „Boh je jediná istota“. Text je výzvou k dôvere v Boha. Človek si môže vybrať komu alebo čomu bude dôverovať: Bohu alebo modlám a idolom sveta? Žalmista

v celom žalme zdôrazňuje, že iba Boh je hodný dôvery. On je garantom pokoja, spravodlivosti a milosrdenstva.

Obsadenie

Krajči svoje žalmové kompozície určil predovšetkým pre miešaný zbor, avšak čisto zborovú faktúru sa snažil obohatiť o sprievodné (organ) ale aj sólové nástroje (husle). Vychádzal pritom z interpretačných možností súčasných chrámových zborov, ale aj z tradície tzv. kirchentria. Jeho snaha o zvukovú rôznorodosť ho viedla aj k rozšíreniu vokálnej vrstvy: v prvej kompozícii (Ž 85) o jednohlasnú scholu a v poslednej (Ž 62) o ďalší štvorhlasný zbor, čím nadviazal na dávnu tradíciu viaczborovej techniky. Aj tu však zohľadňuje prípadné obmedzené možnosti menšieho speváckeho telesa a tvorí part organu ad libitum, ktorý môže druhý zbor v prípade potreby nahradiť.

Hudobné prostriedky

V uvedených dielach Krajčimu nejde o hľadanie módnych prvkov. Je tu skôr prítomné gesto pokory pred hudbou minulosti, symbolizujúcej bohatstvo kolektívnej duchovnej tvorby. Mirko Krajči nevychádza z koncepcie „originality za každú cenu“. Vždy sa usiluje o to, „aby hudba korešpondovala s textom, aby podporovala jeho obsah a posolstvo.“8 Aby dosiahol tento cieľ, neváha využiť akékoľvek hudobné prostriedky, tak tradičné ako aj nové. Nejde ti teda o skladateľský exhibicionizmus, ale naopak o službu hudobnému i mimohudobnému posolstvu. Štruktúra týchto zhudobnených žalmov vychádza takisto z textu. Autor rešpektuje delenie žalmov na verše. Výsledné formálne riešenia sú potom pomerne individuálne. Väčšinou však ide o viacdielne kompozície (Ps 12 – AB; Ps 13 – ABA1; Ž 62 – ABA1CDE; Ps 131 – ABC). V Žalme 85 je využitá technika alternatim pri pravidelnom striedaní jednohlasnej gregoriánskej žalmovej melódie so zborovými úsekmi. Táto technika však nie je uplatnená mechanicky. V druhej polovici skladby obe telesá (schola a zbor) spievajú súčasne, ba starodávnu chorálovú melódiu v dvoch momentoch sprevádza „moderné“ asynchrónne quasi parlando zboru (Obr 1). Zborová deklamácia na presne určenom tóne, teda quasi parlando, je využitá v troch žalmoch (Ps 12, 13, 85) a to synchrónnym aj asynchrónnym spôsobom, niekedy akoby v imitácii (Ps 13, Obr. 2). „Dlhé plochy deklamovaného textu na jednom tóne striedajú úseky organizované v taktoch s presnými rytmickými hodnotami.“9 Zborová faktúra je formovaná buď jednoduchým alebo ozdobným kontrapunktom a nechýba ani polyfonické vedenie hlasov s využitím imitácie (Ps 12, Ž 62, Ps 131). Imitácia sa objavuje aj pri polychorickej faktúre Žalmu 62. Práve v tomto diele sa najviac prejavila snaha Krajčiho o zvukovú plnosť. Spolu osem hlasov vytvára často zahustené akordy. Tie buduje vrstvením kvintových a kvartových súzvukov, čo je dobre viditeľné v organovom parte ad libitum. Práve dokonalý súzvuk kvinty a kvarty sa stal východiskom pre zvukový ideál v tejto skladbe, a to tak v harmonickej ako aj v melodickej zložke. Časté modulácie, harmonické i melodické gradácie, zahustené akordy až klastre využíva skladateľ na hudobné vyjadrenie biblického textu (Obr. 3). Podobné spojenie starých a súčasných skladateľských techník nachádzame v skladbe Mirka Krajčiho Psalmus 131 (Domine, non est exaltatum cor meum – Pane, moje srdce sa nevystatuje). Kompozícia je určená pre miešaný zbor, dvoje huslí a organ. Tri verše tohto krátkeho žalmu sa stali základom pre trojdielnu hudobnú stavbu. Verše 1 a 3 dostali homofónnu faktúru, kým druhý verš faktúru polyfonickú. Jednotlivé verše predchádzajú inštrumentálne predohry. Husle hrajú v akomsi dialógu vytvorenom vďaka imitácii alebo tiež motivickej korešpondencii. V práci s obsadením je viditeľná istá gradácia prostriedkov. Prvý verš spieva zbor a cappella, druhý so sprievodom organu a až tretí so všetkými nástrojmi. V harmónii je viditeľné spojenie klasických tónin s technikou presunutia tonálneho

Tabuľka 1 Štruktúra a tonálny plán skladby M. Krajčiho: Psalmus 131

Stavba A Text

I. verš Takty 1–10 11–25 Coro Vn 1 Vn 2 Org Technika Contr. simplex Tónina C C

T. centrum G B

II. verš 25–31–36 36–52 C

III. verš 52–57 58–72

h

Fis/E Contr. floridus

Contr. simplex h – Des – F F - Es Es – Des – Ges - C

centra o kvintu vyššie alebo nižšie. Takto vzniká dojem stredovekej modality, ktorá je naviac umocnená častým využívaním paralelných kvínt, zvlášť v dolnom pláne organového partu. V paralelných kvintách hrajú aj husle na konci skladby. Melodické línie jednotlivých hlasov – vokálnych aj inštrumentálnych sú neobyčajne spevné, úprimné a vrúcne. Dynamika vychádza z ticha, kulminuje vo forte a znova sa vracia do ticha. Všetky tieto prostriedky vedú k vytvoreniu atmosféry absolútnej dôvery, pokoja a lásky človeka k Bohu, ktorý v ňom nachádza dokonalé útočisko, bezpečie a radosť.

Záver

Prezentované diela Mirka Krajčiho inšpirované biblickou poéziou sú svedectvom autorovej hudobnej invencie, kreativity a majstrovstva, ale aj jeho duchovnej zrelosti, vrúcnosti a autenticity. Svojou tvorbou sa pripája k radu slovenských skladateľov, pre ktorých je duchovná tematika v umení blízka ba až existenčne podstatná.10 Jeho koncepcia, v ktorej spája prvky tradície s novými prístupmi a riešeniami vytyčuje správnu „zlatú cestu“ pre súčasné sakrálne umenie, ktoré má vysokú umeleckú hodnotu, a pritom nestráca na komunikatívnosti smerom k poslucháčovi. Hudobné riešenia vychádzajú z textovej predlohy a sú úzko prepojené s jej semantickou rovinou. Tradičná tonalita je tu obohatená o početné modulácie, presúvanie tonálneho centra a kvintovo-kvartovú stavbu akordov. V zborovej vrstve sú využité parlanda a quasiparlanda a to synchrónnym i asynchrónnym spôsobom. Ide o interpretačne náročné kompozície, ktoré si vyžadujú kvalitných interpretov. Táto štúdia vznikla v rámci riešenia projektu KEGA 019KU-4/2019 Popularizácia novej slovenskej artificiálnej duchovnej hudby v akademickom prostredí.

Poznámky

1 Napr. cena J. L. Bellu (1997), cena SOZA (1997), prémia J. Cikkera (2007)., 2 Napr. Skladateľská súťaž A. Moyzesa (1990-1994 – trikrát 1. cena, dvakrát 2. cena), Skladateľská súťaž vyhlásená Ministerstvom kultúry SR k Roku slovenskej hudby (1996 – 1. cena, 2. cena a Osobitná prémia), Skladateľskej súťaži „Arco“ (víťaz ročníkov 2017, 2019 a 2021) a mnohé ďalšie. 3 Bednáriková, J.: Gregoriánsky chorál v kontexte dejín európskej liturgickej hudby. Ružomberok:

Verbum – Vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2011, s. 15n.

4 KEGA 027KU-4/2012 Musica nova spiritualis a KEGA 019KU-4/2019 Popularizácia novej slovenskej artificiálnej duchovnej hudby v akademickom prostredí. Výstupom z prvého projektu je notová publikácia Zahradníková, Z. (ed.): Musica nova spiritualis. Ružomberok: Verbum – vydavateľstvo

Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2014, 104 s. 5 Zahradníková, Z.: Anketa pre skladateľov. Súkromný archív, 2021. 6 Lapko, R.: Ž 85, Posolstvo pokoja. In: Hroboň, B. (ed.): Komentár k Starému zákonu, Vol. 6: Žalmy 76-100. Trnava: Dobrá kniha, 2018, s. 311–312. 7 Lapko, R.: Ž 131, Útecha v odovzdanosti. In: Dubovský, P. (ed.): Komentár k Starému zákonu,

Vol. 9: Žalmy 120–150. Trnava: Dobrá kniha, 2021, s. 200–202. 8 Zahradníková, Z.: Anketa pre skladateľov. Súkromný archív, 2021. 9 Zahradníková, Z.: Musica nova spiritualis – úsilie o revitalizáciu slovenskej duchovnej hudby. In:

Muzikologické fórum. Časopis České společnosti pro hudební vědu. Roč. III, 1–2/2014. Praha:

Česká společnost pro hudební vědu. Ed. Vlasta Reitterová, 2014, s. 187. 10 K takýmto súčasným skladateľom patria Víťazoslav Kubička, Vladimír Godár, Ľuboš Bernáth,

Lukáš Borzík a predovšetkým Pavol Krška. Porov. Matejová, M.: Pavol Krška (1949) – A Slovak

Composer of Sacred Music. In: Roczniki Humanistyczne, 2020, 68 (12), s.113–120.

Obrazová príloha

Obr. 1 M. Krajči: Psalmus 85 (úryvok z rukopisu partitúry)

Obr. 2 Úryvok z partitúry M. Krajčiho: Psalmus 13

Obr. 3 Úvod z partitúry M. Krajčiho: Psalmus 62 – Coro 2 + Organo

Literatúra

1. BEDNÁRIKOVÁ, Janka: Gregoriánsky chorál v kontexte dejín európskej liturgickej hudby. Ružomberok: Verbum – Vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2011, 171 s. ISBN 978-80-8084-756-2. 2. LAPKO, Róbert: Ž 85, Posolstvo pokoja. In: Hroboň, B. (ed.): Komentár k Starému zákonu, Vol. 6: Žalmy 76-100. Trnava: Dobrá kniha, 2018, s. 311–312. ISBN 978-808191-135-4.

3. LAPKO, R.: Ž 131, Útecha v odovzdanosti. In: Dubovský, P. (ed.): Komentár k Starému zákonu, Vol. 9: Žalmy 120–150. Trnava: Dobrá kniha, 2021, s. 200–202. ISBN 978-808191-308-2. 4. PUŠKÁŠOVÁ, Melánia: Mirko Krajči. In: 100 slovenských skladateľov. Ed. Marián

Jurík, Peter Zagar. Bratislava : Národné hudobné centrum, 1998, s. 155–156. ISBN 80-967799-6-6. 5. KRAJČI, Mirko: Oficial website. Dostupné na internete: http://www.mirkokrajci.com/ 6. MATEJOVÁ, Miriam: Pavol Krška (1949) – A Slovak Composer of Sacred Music. In:

Roczniki Humanistyczne, 2020, 68 (12), s.113–120, DOI: https://doi.org/10.18290/ rh206812-8 7. ZAHRADNÍKOVÁ, Zuzana: Anketa pre skladateľov. Súkromný archív, 2021. 8. ZAHRADNÍKOVÁ, Zuzana (ed.): Musica nova spiritualis. Ružomberok: Verbum – vydavateľstvo Katolíckej univerzity v Ružomberku, 2014, 104 s. ISMN 979-0-9010008-5-8. 9. ZAHRADNÍKOVÁ, Zuzana.: Musica nova spiritualis – úsilie o revitalizáciu slovenskej duchovnej hudby. In: Muzikologické fórum. Časopis České společnosti pro hudební vědu. Roč. III, 1–2/2014. Praha: Česká společnost pro hudební vědu. Ed. Vlasta Reitterová, 2014, s. 178–188. ISSN 1805-3866.

Résumé

Päť zborových kompozícií Mirka Krajčiho, ktorých textovú predlohu tvoria biblické žalmy, ukazuje spojenie tradičných kompozičných prístupov so súčasnou zvukovou estetikou a novátorskými prvkami. Pre skladateľa je východiskom textová výpoveď, jej obsah a emocionálny výraz. Pre vyjadrenie posolstva textu v hudbe hľadá a nachádza adekvátne technické riešenia, ktoré možno označiť niekedy za tradičné, inokedy zasa za moderné. Výsledným produktom sú jedinečné hudobné diela s vysokou umeleckou hodnotou. Kľúčové slová: Slovenský skladateľ Mirko Krajči, žalmy, spevácky zbor, hudobná forma, kompozičné techniky. Keywords: Slovak composer Mirko Krajči, psalms, choir, musical form, compositional techniques. Prof. ThDr. Rastislav Adamko, PhD. je muzikológ, huslista, pedagóg a teológ. Muzikologické štúdia absolvoval na Katolíckej univerzite v Ľubline v Poľsku. Od roku 2002–2004 pôsobí na Katedre hudby Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku. Je autorom viacerých pramenných edícií v oblasti hudobnej medievalistiky, zaoberá sa aj otázkami súčasnej duchovnej a zvlášť katolíckej liturgickej hudby. Je autorom mnohých liturgických spevov a niekoľkých zbo