ÄŒasopis
Urban Market Najväčšia slovenská predajná výstava nezávislého dizajnu, módy a umenia už ôsmy rok prináša na jedno miesto to najlepšie nielen zo slovenskej scény. Dizajnérske produkty dopĺňa bohatý sprievodný program, workshopy, umelecké výstavy a hudobné, koncertné či DJ-ské vystúpenia. Urban Market sa koná trikrát ročne, jeho zimná edícia sa netradične uskutoční v zrekonštruovaných priestoroch továrne Mlynica od architektonického štúdia GutGut. Čerstvé Ovocie, n.o. Neziskovú organizáciu Čerstvé Ovocie tvorí partia kamarátov, ktorých spája záujem o dizajn, módu, umenie a hudbu, ako aj chuť prispievať svojou aktivitou k oživeniu kultúrnej scény nielen v Bratislave. Okrem Urban Marketu má ČO v talóne aj ďalšie podujatia, napr. Urban Art Session, SINGULARCH, Májový džem či reláciu Čerstvé Ovocie_FM. Mlynica Po troch vydaniach na Fakulte architektúry sa Urban Market 2017 (Winter Edition) presúva na nové, neokukané miesto. Industriálny projekt Mlynica, ktorý slúžil od 60-tych rokov do Nežnej revolúcie na výrobu
Urban Market pripravili:
Časopis pripravili:
Riaditeľ a dramaturg: Martin Brix
Šéfredaktorka: Zuzana Fajta
Kurátorka: Nikola Luzárová
Rozhovory, texty: Zuzana Fajta,
Propagácia a PR: Denisa Chylová
Adam Gajdoš, Beáta Paňáková
Technické zabezpečenie a gastro:
Fotografie: Kristína Botlová
Tomáš Augustín
Styling editoriálu: Mischel Warenits
Produkcia: Matej Chudíc
Korektúra: Zuzana Ferusová
Architektúra: Dalibor Vidiečan
Grafický dizajn: Misha Chmelíčková
Art director a šéfredaktorka časopisu:
Tlač: DIW | print & studio - www.diw.sk
Zuzana Fajta
Vydavateľ: © Čerstvé Ovocie, n.o.,
Grafický dizajn:
www.cerstveovocie.sk
Misha Chmelíčková
Vyšlo v náklade 500 kusov.
Časopis je nepredajný.
pórobetónu, bude počas tejto edície naším štýlovým domovom.
Úvodník Vianoce sú kúzelným obdobím. Majú
Okrem inšpiratívnych rozhovorov s ľuďmi,
svoje nezameniteľné čaro, prinášajú so
ktorým záleží na meste, v ktorom žijeme,
sebou však aj množstvo úskalí. Tradičné
a na našej budúcnosti, v ňom nájdete aj
rodinné stretnutia, sviatočná výzdoba,
editoriál plný tej najlepšej lokálnej módy
ale aj obligátne nákupy. A tých súčas-
a značiek. A ak stále neviete úplne,
ťou je aj Urban Market. Nechceme
o čom je „dumpster diving“, prezradíme
byť však iba obyčajným predajným
vám aj to. Samozrejme nezabúdame ani
podujatím. Preto sme sa rozhodli pre
na Mlynicu, v ktorej sa táto edícia koná,
trochu netradičný krok — ukázať toto
pretože výnimočné priestory, eventy
obdobie ako časť roka, v ktorom je
a ľudia k sebe patria. A práve preto sme
dobré sa zamyslieť a nerobiť unáhlené
dnes všetci spolu na Urban Markete.
rozhodnutia. Počkať a klásť si otázky. Ako to už býva zvykom, posledné vyda-
Ďakujeme, že ste s nami.
nia Urban Marketu mávajú svoju tému. #UrbanMarket17
Tou aktuálnou je MINIMAL. Nie však iba ako estetická forma alebo spôsob umeleckého vyjadrenia. Minimálny môže byť aj náš vplyv na životné prostredie — napríklad prostredníctvom výrobkov, ktoré nakupujeme. Ukážeme, že kvalita je naozaj viac ako kvantita. Že kupovať poctivé výrobky sa vám vráti, a niekedy nie je nič krajšie, ako stretnúť človeka, ktorý daný výrobok vyrába osobne. Lebo Urban Market je aj o stretnutiach. No a pokiaľ si zoberiete so sebou domov okrem darčekov a zážitkov aj náš časopis, budeme len vďační.
1
2
Text: Zuzana Fajta Foto: Kristína Botlová
Zuzana Gavulová
Slovo komercia je neskutočne sprofanované. Ešte horšie na tom však je bulvár. Zuzana Gavulová je fotografka, ktorá sa venuje — alebo venovala — obom. Pod značkou Gavulka fotí pekné editoriály, reklamné fotky, kampane a pod Pretty photography sa zase venuje čisto komerčným, pekným veciam, ako sú rodinné portréty, svadby a podobne. Svoju fotografickú kariéru však začala Zuzana v ľahko bulvárnom plátku a momentálne sa — úplne bez hanby — venuje komerčnej fotografii. Množstvo ľudí si jej meno spája napríklad aj s fotením svadby Dominiky Cibulkovej. Ja ju však poznám ako tú, ktorá fotí všetky kampane pre skvelú slovenskú značku detského oblečenia Mile. Vysoká, podmanivá mladá žena má takisto vyhranené názory, za ktoré ju uznávam. Mnohí ju možno nazývajú „šialenou biomatkou“, ktorá odopiera svojim deťom sladké, no ani jeden z jej synov nedostatkom cukru zjavne netrpí. Starší Jonáš aj napriek svojmu mladému veku (a absencii čokolády) započal fotografickú kariéru a dokonca mal to šťastie fotiť aj prezidenta. Gavulka nás privítala vo svojom dome pri Bratislave, kde žije s rodinou a pracuje. Zuzana, ako si sa dostala
že sa budem venovať šperkom a pôjdem
k fotografovaniu?
študovať do Kremnice. Ale keďže je môj ocino z umeleckej rodiny a jediný je eko-
Fotografiu som mala ako koníček už na
nóm, stále mi tvrdil, že to nemám robiť.
strednej škole, dokonca som si myslela,
Umením sa predsa neuživím! Na gympel
že by som mohla byť raz fotografkou.
som ale ísť nechcela — nešli mi pred-
Na základnej škole som zase myslela,
mety ako fyzika, chémia. Tak som išla
3
na Obchodnú akadémiu. Tam som bola
podporoval a posmeľoval ma, aby som
nakoniec aj tak vždy nástenkárka, zdobila
sa tomu začala venovať profesionálne.
som školu, vymýšľala rôzne kreatívne veci.
Bol to však pre mňa stále iba sen, venovať sa fotografii. A ani som si netrúfla
Na druhej strane som však mala aj veľmi
nahlas vysloviť, že by to mohlo vyjsť.
dobré študijné výsledky — som taký typ. Takže som aj celú školu skončila
Keď som skončila vysokú školu, dala
úspešne, napriek tomu, že to nebola moja
som si chvíľu pauzu. Ale hneď moja prvá
šálka kávy. V čase strednej školy som už
práca, ktorú som si našla, mala blízko
začínala fotiť a po maturite som išla na
k môjmu koníčku — pracovala som ako
UCM do Trnavy, kde sme mali fotografiu
redaktorka vo vydavateľstve Plus 7 dní.
ako voliteľný predmet. Tam som začala
Dohodli sme sa so šéfredaktorkou, že
chodiť do ateliéru k Tiborovi Huszárovi,
budem vlastne fotografujúca redaktorka
ale stále som si myslela, že to mám len
a pokiaľ sa v rámci vydavateľstva uvoľní
ako koníček. Aj napriek tomu, že Tibor
miesto fotografky, pustí ma tam. Tak
bazíroval na čiernobielej fotografii, ja som
sa aj stalo a ja som sa ocitla v časo-
vždy inklinovala k farbe. On ma v tom
pise Šarm, kde som fotila reportáže,
4
rozhovory, neskôr aj editoriály. Keďže
v podobnom časopise. Nikdy v živote
som bola mladá, bez záväzkov, veno-
neobanujem, že som tam bola. Do
vala som práci väčšinu času a energie.
dňa, keď som dala výpoveď, to bola
Po vyše troch rokoch som ale už mala
práca, ktorá ma skutočne bavila. Bol
pocit, že ma to naplnilo a nemám kam
to pre mňa naozaj hodnotný tréning.
rásť a posúvať sa. Zároveň som cítila, že
A samozrejme — urobila som si kon-
som sa v prostredí vydavateľstva niekto-
takty, čo je neskutočne dôležitá vec.
rým veciam príliš poddala, nechala sa
Stretla som tam množstvo zaujímavých
usmerňovať a už to nie som ja. Trvalo mi
ľudí, zažila som kopec zaujímavého,
hádam rok, možno aj dva, kým som veci
keďže som bola mladá, bez záväzkov,
začala znovu vidieť zo svojej perspektívy.
často som cestovala. Bola to zábava, a ani ten šoubiznis nebol taký „opovrh-
Práca v bulvárnom plátku však asi
nutiahodný“ ako dnes. Možno aj to, že
nebola snom mladej fotografky.
som bola mladá a pochabá, prispelo k tomu, že ma tá práca napĺňala. Dnes
To nie, ale nikde inde sa človek nena-
by som to asi už nezvládala, keď mám
učí byť taký spoľahlivý a rýchly, ako
rodinu. Dokonca aj môj partner Peter
5
Stravovanie by nemal byť stres. Jednoducho treba vedieť robiť veci najlepšie, ako sa dá.
6
robil to isté, a asi aj druh našej práce
ktorým sa moja práca páči. Nakoniec
bol dôvodom, že sme sa presťaho-
sa to ukázalo ako dobré rozhodnutie.
vali na dedinu. Mali sme toho po krk.
Nikdy som práce nemala málo, teraz jej však mám naozaj veľa. Už som v štá-
Ísť na voľnú nohu bolo určite
diu, keď sa mi z 90 % ozývajú len ľudia,
lákavé, nikdy to nebolo a ani
s ktorými si sedím a máme podobné
nebude ľahké. Ako si to mala ty?
vizuálne predstavy. Vďaka tomu nemusím brať všetko. Vlastne nie, že nemusím
Zo začiatku som brala skoro všetky
— ani nemôžem. Dopyt začína byť taký
zákazky, aby som sa uživila. Nevy-
veľký, že to nestíham pokrývať. Stáva sa
berala som si príliš, lebo som si to
dokonca, že aj ľuďom, ktorých poznám,
nemohla dovoliť. Neskôr som si však
musím povedať nie, čo ma neskutočne
povedala, že asi nechcem len napĺ-
mrzí. Som však rada, že robím prácu
ňať vizuálne predstavy rôznych ľudí.
svojich snov a brutálne ma baví.
Vtedy nastal zlom, keď som si povedala, že budem robiť veci tak, ako ja
Robila si vo svojom živote aj
chcem a nech si ma začnú hľadať ľudia,
niečo iné, ako fotografiu?
7
Odkedy som skončila vysokú školu,
vyjadrenia na Facebooku (napríklad
nerobila som nič iné, iba fotografku.
o tom, prečo synovi Jonášovi nedá-
Samozrejme, počas školy som rôzne bri-
vaš sladké a nevadí mu to), hovo-
gádovala, robila som všetko! Rok som žila
rím si — dobre to tá Zuzana robí!
v Austrálii, kde som sa živila ako upratovačka, predavačka, zbierala na farme
Je to so mnou ale čím ďalej tým hor-
jahody, v Amerike som robila v zábav-
šie! (Smiech.) To bolo v časoch, keď
nom parku a v Burger Kingu! (Smiech.)
som ešte stravu až tak neriešila. Teraz som niekde úplne inde. Zistila som, že
Keď sme sa rozprávali na túto
keď nebudem o svoje zdravie dbať na
tému, sama si sa nazvala komerč-
100 %, nedopadne to dobre. Automa-
nou fotografkou. Tým sa fotografi
ticky sa to teda odzrkadľuje aj na rodine.
často nechvália, pripadá mi, že
Jonáš je veľmi múdre dieťa a všetko, čo
sa to považuje skôr za stigmu.
mu poviem, berie dosť vážne a vie si to aj obhájiť. Márne by si mu teda núkala
Mne to nevadí. Ja som mala napríklad
zakázané čokoládky, nevzal by si ich
dlhé roky odpor ku kategórii svadobná
(i keď, občas to zneužije). Samozrejme,
fotografia. Bolo to pre mňa absolútne
aj on môže jesť sladké, len asi prísnej-
tabu, ktoré išlo mimo mňa. Ale dokonca
šie sledujem čo a kedy. Som však veľmi
aj v nej som našla zaľúbenie. Takisto
rada, že nezneužíva moju dôveru.
je to aj s komerčnou fotografiou. Záleží veľmi od toho, čo si pod tým predsta-
Jedným z často opakovaných
vím. Aj event alebo produkt či kampaň
komentárov bolo, že deti budú
pre nejakú značku sa dá predsa nafotiť
v škole šikanovať, lebo majú
pekne — jednoducho sa snažím, aby bol
niečo iné. To znie celkom ako
výsledok dobrý. Pre mňa je komerčná
hlúposť.
fotografia niečo, čo si človek nezavesí na stenu a väčšinou podporuje predaj, to ale
Ja mám pocit, že mojim deťom práve
neznamená, že to má byť odfláknuté.
ostatní závidia. Jonáškovi robím cez rok raw koláče, dávam mu sušené ovocie,
Okrem práce je pre mňa jednou
oriešky. Vždy má doobeda niečo sladké
z najzaujímavejších vecí na tebe
a poobede slané, zeleninové. Nedo-
to, ako sa staviaš k výchove svo-
stane dva chleby a Brumíka. V posled-
jich synov. Vytváraš v nich seba-
nom čase dokonca chce iba ovocie
vedomie, ktoré mi je veľmi blízke,
a zeleninu, takže čo viac si môžem
podobne mi ho vštepovali napríklad
priať! A keď príde domov a povie mi,
aj moji rodičia. Aj keď čítam tvoje
že mu spolužiaci vyjedli oriešky, tak
8
9
10
si vravím, že niekde asi nastala chyba
strava je veľmi jednoduchá, aj ju rýchlo
a deti možno aj samy vedia, čo im chýba.
pripravím. Dôležité je plánovať a mať doma suroviny. Nemusím mať všetko
Ty sama si však musela najskôr dostať
bio, ale napríklad si všímam krajinu
celkom vážny varovný signál...
pôvodu potravín. V živote si napríklad nekúpim čínsku šošovicu, čo je v našich
Áno, ja som si množstvo tých symptó-
reťazcoch skoro každá, a málokto
mov ani neuvedomovala. Myslela som
to vníma. Uprednostňujem európske
si, že to, že sa zle cítim, je životným
potraviny. Na to sú potom dobré bio-
štýlom. Asi to všetci poznajú, že má
obchody pre „šialené biomatky“.
človek ledva čas sa najesť, tak je pizzu
(Smiech.)
z donášky, aby vydržal deň. Dá si napolitánku, tlačí všetko v pokluse. Deťom
Čoho sa nevieš vo svojom jedálničku
som navarila skvelý obed, ale sama
vzdať alebo bez čoho nevieš žiť?
som si dala pagáč, lebo som sa ponáhľala do práce. Bol to ale pre mňa taký
Mäsového vývaru. To jedlo by som si
moment, keď som sa musela prebrať
so sebou zobrala na opustený ostrov
a prekopať všetko od základov. Začala
a mohla by som ho jesť navždy.
som sa naozaj zaujímať o to, čo jem. Budeš ešte pritvrdzovať? Ako teda vyzerá pre teba ideálne denné menu?
To ani nie je o pritvrdzovaní, človek získava nové poznatky a vyvíja sa. Aj
Pre mňa je najdôležitejšie, že chcem jesť
v stravovaní sú rôzne trendy, ktoré sa
skutočnú stravu a nejem žiadny lepok.
menia, a človek chce všetko robiť naj-
Nejem polotovary, respektíve sa im na
lepšie, ako vie. Ja si ale nemyslím, že by
90 % vyhýbam. Podľa toho, či mám chuť
sme sa mali všetci teraz zblázniť a žiť na
na sladké alebo na slané, na raňajky si
100 % zdravo. Podľa mňa sa to ani nedá
dám buď vajíčka s kopou zeleniny alebo
a ani nie sú na to prostriedky — zdravých
pšenovú kašu. Na desiatu zjem ovocie
potravín jednoducho nie je dostatok.
s orieškami, na obed polievku alebo
Nemyslím si, že by si ľudia mali zo stra-
zeleninové jedlo s prílohou alebo mäso
vovania robiť stres. Jednoducho treba
s prílohou (pokiaľ je to možné, preferu-
vedieť robiť veci najlepšie, ako sa dá.
jem vegetariánske jedlo), olovrant spájam s večerou a zas zjem napríklad len
Jonáš má okrem názo-
polievku alebo šalát. Alebo zeleninové
rov aj oko na pekné zábery.
teplé jedlo či mäso so zeleninou. Moja
Bude z neho fotograf?
11
12
Nemyslím si, i keď by to bolo pre neho veľmi výhodné. Jednak by sme ho mohli všeličo naučiť, mal by aj materiálne základy, ale uvidíme, čo ho bude baviť. Má ale vlastnú Facebook stránku! To má, ale je to zatiaľ len taká detská hra. Bolo by to však super, ak by z neho vyrástol fotograf, mal by roky skúseností a kontakty! Nie je nič krajšie, keď sa ti splnia na prvýkrát sny o tom, čo chceš robiť. Budem rada, ak sa bude venovať čomukoľvek. Ja som napríklad nenávidela matiku a až v dospelosti som začala cítiť, že to môže byť veľmi zaujímavá veda a rada by som jej rozumela. Keby sa vybral tým smerom, veľmi by ma potešil.
ma práca naozaj teší. Medzi takých
Sama som ju nikdy neovládala a ak by sa
patria napríklad aj dievčatá z Mile.
Jonáš dokázal realizovať v tomto odbore,
Často sa zamýšľam nad tým, prečo
bolo by to skvelé. Bolo by fajn, keby mal
nejdú s výrobou niekam za hranice, kde
napríklad „vyšší zmysel života“, ako máme
by ich to vyšlo lacnejšie a dokázali by
my. I keď je fotografia skvelá práca,
na tom poriadne zarobiť, a nie len točiť
niekedy mám taký pocit, že pre tento
svoju malú sumičku peňazí. Na druhej
svet nič nerobím. Niekedy sa upokojujem
strane si vravím, že to je na tom práve
aspoň tým, že si vravím, že robím ľuďom
super, lebo podporujú lokálnu výrobu
svojou prácou radosť. Na druhej strane
a nepridávajú do výrobného kolotoča
ma ale potom hneď zarazí a poviem si, že
ďalšie zbytočnosti. Aj preto napríklad
vlastne podporujem zbytočnú spotrebu,
chodím rada na Urban Market, ktorý
čo nie je veľmi ekologické. Mám však aj
je pre mňa práve príjemným opakom
množstvo klientov, ktorí majú vzťah k eko-
globalizácie, keď väčšina vecí vzniká tu.
logickým a morálnym princípom, a vtedy
•
13
Text: Zuzana Fajta Foto: Kristína Botlová
Kristína Ptačinová
Kristína Ptačinová pochádza z Hornej Oravy, z prekrásneho Námestova. V Bratislave však našla svoj druhý domov. Pred pár rokmi tu založil jej brat Jakub spolu s Katarínou Hutyrovou voňavý second hand Nosene, pri vzniku ktorého stála aj ona. V ňom nájdete nielen pekné módne kúsky, ale už aj ich vlastnú kolekciu Renewals. Túto jeseň však posunuli svoju značku ešte o čosi ďalej — Kristína sa s vlastnou kolekciou pre Nosene predstavila na bratislavskom Fashion LIVE! Jej „upcycled“ kúsky zaujali nielen dizajnom, ale aj myšlienkou. Kristíne sa podarilo dokázať, že recyklovaná móda môže byť aj zaujímavá. A čo viac — patrí na móla.
Tvoje veci nájdeme v obchode Nosene,
technológie a návrhárstvo. A druhý
mohli sme ich vidieť aj na prehliadke
rok bol rok po bakalárovi. Nemala som
v Starej tržnici. Okrem módy máš
motiváciu pokračovať, tak som sa pre-
však aj bežný život. Čomu sa teraz
sťahovala na rok do Prahy. Tam sa mi
okrem navrhovania venuješ?
(doteraz neviem ako!) podarilo dostať na stáž do krásneho, útulného showroomu
Momentálne dokončujem magistra na
JAKOBY na Letnej. Stretli sme sa tam
Univerzite Komenského, odbor románske
zhodou okolností tri Kristíny a obe z nich
jazyky a kultúry s bližším zameraním na
ma toho veľa naučili. Okrem toho som
francúzsky jazyk a kultúru. Nepláno-
začala navštevovať Vyššiu odbornú
vane som si spravila v štúdiu dva roky
školu textilných remesiel, kde som absol-
pauzu, tak sa mi to predĺžilo. Prvý rok mi
vovala dva polročné kurzy. Na nich sme
nevyšlo štúdium na Univerzite Alexan-
šli úplne od základov a postupne sa
dra Dubčeka, paradoxne odbor textilné
venovali zložitejším veciam. Keďže nás
14
15
tam bolo málo, venovali sa nám dosť
malička. Všetci súrodenci sme navštevo-
individuálne. Konečne som aspoň na
vali základnú umeleckú školu, výtvarný
chvíľu zažila, aké by to bolo, študovať
odbor, kde sme mali fakt perfektnú
módu.
učiteľku. Ja som ju celý čas považovala za tretiu starú mamu. Vtedy som si ani len
Prečo si sa vrátila do školy dokon-
nechcela pripustiť, že by som sa nie-
čiť magistra? Tvoje zameranie sa
čomu takému mohla venovať. A presne
predsa len posunulo niekde inde.
to sa aj stalo — prišlo to nečakane.
Celé moje rozmýšľanie sa posunulo nie-
Intenzívnejšie som však začala vní-
kde inde. Začala som viac vnímať realitu.
mať módu koncom strednej školy. Môj
Uvedomila som si, čo je pre mňa dôle-
skvelý ocino má nezameniteľný štýl,
žité. Vrátila som sa z viacerých dôvodov
často navštevoval sekáče a kupoval si
a jedným z nich bola aj škola. Nechcela
štýlové saká a košele. Obdivovala som
som skončiť iba s bakalárom, lebo viem,
to, a asi ma to ovplyvnilo. Sekáče som
že mám na viac. A na francúzštinu som
teda začala navštevovať aj ja. Väčši-
v Prahe nezanevrela, okrem „šitíčka“ som
nou som mala šťastie a našla som tam
chodila aj do Francúzskeho inštitútu.
fakt jedinečné kúsky. Už vtedy som ich
V podstate si stále nie som úplne istá,
často postrihala a pokúšala sa o nejaký
čo budem v živote robiť a čím sa budem
redizajn (musím sa priznať, že zväčša
živiť. Na módu a šitie sa až tak nefixujem,
nevydarený!). Po strednej som nemala
je to niečo, čo ma veľmi baví a chcem
ani len tušenie, na akú vysokú školu by
sa tomu určite venovať, ale bojím sa,
som chcela ísť. Od kamoša, zhodou
že keby som sa zamerala iba na to,
okolností spolužiaka z výtvarnej, som sa
mohlo by to prejsť do fázy, že budem
dozvedela o zaujímavom odbore textilné
riešiť iba peniaze a stratím tak nadše-
technológie a návrhárstvo. Nadchlo ma
nie. Aj to je jeden z dôvodov, prečo si
to a skúsila som — vyšlo to a plná elánu
dokončujem školu, chcem sa aj naďa-
a nadšenia som prišla na zápis. S mojím
lej venovať jazykom a možno si nájsť
ročníkom sa však spojilo množstvo prob-
nejakú prácu aj s nimi. A možno sa to
lémov, ktoré ma donútili toto štúdium po
celé vyvinie úplne inak. Najbližšie roky
prvom semestri ukončiť. Celá situácia ma
nechcem nič siliť a uvidím, čo príde.
natoľko demotivovala, že som s módou nechcela mať v blízkej dobe nič spo-
Ako si sa dostala prvý raz k móde?
ločné. S vysokou školou som to ale skúsila ešte raz a vybrala som si francúzsky
Ani poriadne neviem, kedy sa to pre-
jazyk. Doteraz však trošku ľutujem, že som
lomilo. K umeniu som mala blízko už od
vtedy nemala vyššie ciele a neskúsila
16
17
zahraničie, poprípade iné umelecké
konkrétne vybral združenie MY MAMY
školy. Okrem toho bol môj starý otec vyu-
v Prešove. Počas vzniku tohto azylo-
čený krajčír, takmer všetky tety pracovali
vého domu začali obyvatelia Prešova
v Makyte a jedna z nich, mamina sestra,
spisovať petíciu a to ho (nás) natoľko
bola pre mňa vždy akýmsi vzorom. Čiže
šokovalo, že sme si povedali, že im
sa to tiahlo so mnou už od začiatku.
pomôžeme. Do projektu zapojil Katarínu Hutyrovú, s ktorou ho ďalej rozpracovali.
Ako dlho si v sebe znovu hľadala motiváciu začať s módou?
Aký bol prvotný koncept Nosene?
Ja som ju nehľadala. Ona si našla mňa.
Prvotný koncept spočíval v tom, že
Počas prvých troch rokov štúdia som
Nosene bude predstavovať sekáč,
bývala s kamoškou, ktorá sa venovala
aký poznáme zo západnej Európy
móde. Obe sme z Trenčína odišli, no ona
— veci budú pekné, voňavé, hygie-
mala už len jeden rok, a ten si dokončila
nicky čisté, vkusne nafotené a nasty-
diaľkovo z Bratislavy. Čiže som to s ňou
lované. K tomu sa pridala pomoc na
aj naďalej prežívala. Brala ma na svoje
dobrú vec. Vznikla prvá predajňa
prehliadky, o všetkom mi rozprávala,
pod Michalskou bránou. Nosene sa
a tak som sa k tomu vrátila. Začala som si
zúčastnilo na Dobrom trhu, Urban Mar-
znovu prešívať, skúšať nové veci. Všetko
kete — začalo sa postupne vyvíjať.
som šila najmä pre seba, okoliu sa to Akú úlohu si tam teda mala ty?
však páčilo a mňa to pomaličky posúvalo vpred. Potom prišiel Jakubov nápad s Nosene a vhupla som do toho už úplne.
Spočiatku som pomáhala takmer so všet-
Zo začiatku som mala neuveriteľný stres
kým. Vyberala som oblečenie, chodila
a strach, že to nemôžem robiť, že nemám
do čistiarne, pomáhala s naceňovaním,
dostatočné vzdelanie a ani skúsenosť —
robila v predajni. Až postupom času
to ale v podstate v sebe riešim neustále.
som sa zamerala hlavne na redizajn.
Kedy a ako teda vznikol nápad
Tak teda prišlo aj k Renewals
založiť second hand Nosene?
by Nosene. Kde vznikol tento nápad a o čo vlastne ide?
Nosene vzniklo pred zhruba dvoma rokmi ako nápad môjho brata Jakuba. Chcel
V Nosene sa snažíme venovať dosť
vytvoriť štýlový a voňavý second hand,
času výberu oblečenia, ktoré je vkusné
kde sa ľudia budú cítiť dobre. K tomu
a nepoškodené. Vytriedime ale veľa
pripojil myšlienku pomáhať dobrej veci,
vecí, s ktorými sa už nevieme pohnúť
18
ďalej. V tomto momente ma Jakub
Úplne prvé som skúšala prerobiť pán-
oslovil, či by som neskúsila niečo pre-
ske košele. Vzala som si košeľu, obliekla
šiť. Vytriedené veci sú často z dobrých
som ju a skúšala rôzne variácie. Viem,
materiálov, no majú napr. malú dierku,
že to nebolo nič svetoborné, ale aj tak
malý fliačik alebo sú len nemoderné či
ma to ohromne tešilo. A odvtedy som
nadrozmerné. Takéto veci na predajňu
si pánske košele zamilovala natoľko, že
nepatria, a je samozrejme škoda ich
takmer polovicu môjho šatníka tvoria len
vyhodiť. Ja som sa s tým skúsila pohrať
ony. Tiež je to materiál, s ktorým pracu-
a redizajnovala som prvé kúsky. Bolo to
jem najčastejšie. Sú bavlnené, kvalitné,
akurát tesne pred naším prvým Urban
viem, že môžu po redizajne vydržať
Marketom — tam mali veci úspech
ešte dlho, a to je naším cieľom. Okrem
a to nás nakoplo, že to skúsime ďalej.
toho si doteraz pamätám na mentolovo svetlé sako s krátkym rukávom,
Aká bola prvá vec, ktorú
z ktorého som spravila štýlovú vestu,
si takto pretvorila?
či neuveriteľne obrovskú kaki zelenú
19
Motivácia pracovať s módou si ma našla sama.
20
sukňu s rozťahanou gumou. Zúžila som
pomohli. Nie sme žiadna obrovská firma
ju, prehodila gumu, vytvorila nepravi-
a naše možnosti marketingu sú obme-
delné záhyby. Je veľa vecí, ktorým stačí
dzené. Práve preto sa často spájame
málo a znova sú super a môžu vydr-
so známymi osobnosťami a využívame
žať ešte dlho a možno prežiť ešte ďalší
takúto vzájomnú propagáciu. Veľakrát sa
redizajn. Je fajn podporovať myšlienku
ale stáva, že ich úprimný záujem príde
udržateľnosti, hlavne v móde, kde má
sám, na základe toho, že sa im páči,
ten priemysel naozaj tragické dôsledky.
čo robíme a až potom sa stretneme a vymýšľame, čo ďalej. A z toho nakoniec
Prvý obchod ste mali v historic-
vznikajú aj príjemné a milé kamarátstva.
kom centre, neskôr ste sa presunuli do terajšieho obchodu. Prečo?
Tento rok si predstavila na Fashion LIVE! aj svoju vlastnú kolekciu. Ako vznikla?
Historické centrum malo obrovské čaro — priestor mal krásne klenby a bol zaujímavo riešený. Mal však obrovskú
Jej vznik bol pre mňa naozaj náročný.
nevýhodu, a to, že bežní ľudia sa po Sta-
Menšie kolekcie som pre Nosene robila
rom meste veľmi nepohybujú. Naše naj-
už predtým, ale toto bolo niečo úplne
častejšie návštevy boli turisti, a to nebolo
iné. Išlo o prehliadku na mega dobrom
príliš ekonomicky udržateľné. Potrebovali
podujatí a veru mi nebolo všetko jedno.
sme sa dostať viac na oči. Podarilo sa
Môj spôsob práce nie je úplne ideálny
nám nájsť nové priestory na Jesen-
a systematický. Celkovo spôsob práce pri
ského, kde Nosene nabralo nový dych.
redizajne je iný, ako keď sa kúpi celá metráž a ďalej sa tvoria konkrétne modely.
To, že ste sa dostali viac na oči,
Pri tvorbe kolekcie som hlavne chcela,
je pravda, takisto sa rozbehla aj
aby bola celistvá, aby bola úplne iná
vaša vizibilita na sociálnych sie-
ako všetko, čo vzniklo v Nosene doteraz.
ťach. Spájate sa so samými známymi
Trochu uletená, dekonštrukčná, ale záro-
a úspešnými ženami. Podľa čoho si
veň jednoduchá a minimalistická. Veľmi
vyberáte spolupráce alebo tváre?
dlho som hľadala materiály, farby, vzory. Trávila som celé dni behaním po seká-
Áno, je pravda, že sa spájame s úspeš-
čoch. Mala som šťastie a podarilo sa mi
nými ženami, pretože najmä tie, ktoré
nahromadiť veľa zaujímavého — kvalitné
podporujeme, sú pre nás neuveriteľne
závesy, zaujímavé obliečky, saká, košele
úspešné a silné. Úprimne sme vďační
a ďalšie dokonca celé látky, ktoré niekto
za akúkoľvek spoluprácu a za všetkých
už vyhodil. A z toho som ďalej tvorila.
ľudí, ktorí nám počas našej existencie
Všetko som obliekala, skúšala. V ateliéri
21
som si spravila moodboard skoro na
v danom momente vedela. Som za túto
celú stenu a dennodenne som sa naň
príležitosť vďačná a sama som veľmi
pozerala. Jediné, čím som si bola istá,
zvedavá, či sa to ešte niekedy zopakuje.
bola hudba, a tú som si púšťala naozaj
Každopádne to bola úžasná skúsenosť,
často.
veľa emócií a úprimná radosť, ktorá v konečnom dôsledku stála za ten stres.
V čom je teda kolekcia iná? Jej princíp znie veľmi podobne ako pri
Čo ťa teda donútilo ísť so svo-
Renewals.
jou kolekciou na Fashion LIVE?
Áno, princíp je veľmi podobný, predsa len,
V podstate na Fashion LIVE! sa pred-
robila som to pod Renewals. Iná je v cel-
stavilo Nosene, nie ja osobne. Čiže
kovej prezentácii. Dosť času som strávila
som inú možnosť nemala. Ale presne
aj skúšaním stylingu. Nechcela som len
toto je to, čo ja potrebujem. Som veľmi
obliecť košeľu, sukňu a na to bundu. Tak
sebakritická a bojazlivá, čiže takýto
som si z druhej ruky nazhromaždila rôzne
kopanec bol a je pre mňa len dobrý.
popruhy a skúšala stylovať s nimi. Tiež som už dlho chcela zapracovať špeci-
Aké je to živiť sa na Slovensku módou?
álnu recyklovanú textíliu, ktorú nám do Nosene vyrábajú z nášho vytriedeného
Na túto otázku ešte neviem objektívne
odpadu. Z nej som vyrobila napr. aty-
odpovedať. Venujem sa jej krátko na
pické šiltovky či dlhú vestu. Kamoška Mya
to, aby som to vedela zhodnotiť. Mys-
Javorková, ktorá sa venuje práci s dre-
lím si ale, že sa to určite dá, len človek
vom, zrecyklovala drevo zo starej postele
musí chcieť. Mať odvahu a nevzdávať
a vytvorila tzv. objekty namiesto kabeliek
sa. Mať zdravé sebavedomie, ale aj
a tiež doplnky ako prstene či náramky.
pokoru. Byť silný a stále skúšať ísť ďalej. A toto všetko sa ešte musím naučiť!
Aké to bolo tvoriť prvú samo-
•
statnú kolekciu? Pre mňa osobne veľmi stresujúce, ale na druhej strane aj veľmi vzrušujúce. Keby som sa mala sama rozhodnúť, či pôjdem alebo nepôjdem na Fashion LIVE!, môj strach by mi to nedovolil. Takto som ale bola do toho hodená a musela som zo seba dostať to najlepšie, čo som
22
23
Foto Kristína Botlová Styling a MUA Mischel Warenits Modelky Daniela a Miriam
Minimal vo farbách zimy Zima, jedinečný industriálny priestor a kvalitná lokálna móda. Editoriál inšpirovaný vizuálom Urban Marketu je dôkazom toho, že architektúra a dizajn patria neodmysliteľne k sebe.
24
↑ Daniela: Šaty a košeľa Barbora Kubi Tenisky Novesta → Miriam: Kabát Puojd Topánky Dries van Noten
25
↗ Daniela: Šaty a košeľa Barbora Kubi ↑ Miriam: Kabát Puojd
26
↑ Miriam: Okuliare IOKO Sveter Drobne store & atelier Kabát Petra Kubíková
27
↑ Miriam: Kabát Puojd Tenisky Novesta → Daniela: Kabát Drobne store & atelier Šperky Bigwoodorganic Tenisky Novesta
28
↑ Daniela: Okuliare IOKO Klobúk ALATE hat and millinery Košeľa Bagbet Sukňa/košeľa Nosene → Miriam: Klobúk ALATE hat and millinery Košeľa Bagbet Sukňa/košeľa Nosene Šperk Štefan Sekáč
29
↑ Daniela: Okuliare IOKO Košeľa Bagbet
30
↑ Miriam: Top Nosene Šperky Bigwoodorganic
31
↑ Daniela: Klobúk ALATE hat and millinery Okuliare IOKO Košeľa Bagbet
32
↑ Daniela: Okuliare IOKO Kabát Petra Kovacs
33
Text: Adam Gajdoš Foto: Kristína Botlová
Milota Sidorová
Práca v architektúre nemusí mať iba konvenčnú podobu, keď človek po šesťročnom štúdiu ide robiť do ateliéru, kde kreslí rôzne stavby rôznych mierok a druhov. Napríklad u Miloty je to celé trochu ináč — rozhodla sa, že nebude architektúru navrhovať, ale venuje sa mestu, jeho verejným priestorom a používateľom. To robí prostredníctvom rôznych participačných projektov, na ktorých po návrate z New Yorku pracuje striedavo v Bratislave a Prahe. Alebo niekde medzi nimi. Počas štúdia si sa venovala obrov-
Keď som zistila, že mi lepšie ide robiť
skému záberu vecí — architektúre,
s ľuďmi, ako sedieť pri počítači a kres-
filmu, grafike, krajinnej architek-
liť veci. Za život by som narysovala
túre. Čo ťa to všetko naučilo?
50 námestí a možno by sa spravilo jedno, ale týmto ovplyvňovaním možno
Spôsob myslenia. Vždy som mala viacero
mať väčší záber. Ďalšia vec je, že nie
oblastí, ktoré ma zaujímali, konkrétne
som veľmi lojálna voči jednému pro-
biológia, hudba, výtvarné umenie a cho-
jektu. Skôr ma baví byť medzi via-
denie po krajine. Logickým vyústením
cerými projektmi a prepájať ich.
toho všetkého je krajinná architektúra. Postupne som ale zistila, že u nás je to
Od roku 2011 sa pohybuješ v Prahe,
len o tých kvetinkách, čo mňa vôbec
kde si vtedy začala spolupracovať
nebavilo. Naučila som sa však vnímať
na reSITE. Čo je to za projekt?
systémy, čím je vlastne aj urbanizmus. Je to odborná konferencia, ktorá hľadá Kedy u teba nastal zlom, že si si
odpovede na otázku: Ako spraviť mestá
povedala, že nebudeš architektúru
lepšími pre život? Keď sme začínali,
kresliť, ale skôr ju tvoriť prostred-
bolo pre nás dôležité prepájať medzi
níctvom participácie a prepájania?
sebou skupiny, ktoré dovtedy medzi
34
35
sebou transparentne nehovorili, ako
V Bratislave funguje síce CEZAAR, čo je
napríklad developeri, aktivisti, politici
skôr intelektuálna vec pre pár ľudí, je tu
a ľudia z komunít. Konferencia vždy
konferencia WhatCity?, ktorá je určená
mala nejakú hlavnú tému, ako napríklad
hlavne pre ľudí z magistrátu, či Bratislová,
shared cities. Je to určite jedna z najdô-
no tie operujú tiež len v určitej kultúrnej
ležitejších podobne zameraných konfe-
bubline. Najväčšiu viditeľnosť má podľa
rencií v strednej a východnej Európe.
mňa v Bratislave Dobrý trh. Takýchto a podobných podujatí musí byť viac, aby
Nie je to aj problémom Brati-
bolo cool chodiť do mestského prostre-
slavy, že sa tu nekomunikuje
dia a stretávať sa tam, aby sa z toho stal
medzi spomínanými skupinami?
mainstream. Veď na Dobrý trh chodia dokonca už aj prezident či iní politici.
Je a myslím si, že ak sa má Bratislava dostať tam, kde je Praha, v ktorej je urba-
Čiže podľa teba je z pohľadu
nizmus témou, musia vzniknúť podujatia,
súčasnosti Praha ako mesto ďalej
ktoré sa zaoberajú životom v meste. A to
ako Bratislava preto, že je tam
sa dá dosiahnuť malými i veľkými podu-
viac eventov, ktoré sa zaoberajú
jatiami, ale musí toho byť naozaj veľa.
mestom?
36
Keď som došla do Prahy v roku 2011, pra-
a vyzývali architektov byť aktívnymi.
covalo tu už okolo 70 neziskoviek a fes-
Po fungovaní tejto plejády aktivít sa stalo
tivalov, ktoré sa zaoberali presne týmto.
to, že po odvolaní primátora v roku 2013
Street for Art, ktorý prinášal kultúru medzi
sa Prahy chopil Tomáš Hudeček, ktorý
paneláky, 4 x 4 dni v pohybu, ktorý obsa-
akoby vedel, že už druhýkrát nebude
dzuje prázdne budovy a paláce a pri-
zvolený, a za jeden rok dokázal čias-
náša do nich umenie. Extrémne dôležitým
točne zmeniť systém. Jedným z takých
festivalom je Zažít město jinak, počas
vecí bolo založenie Inštitútu plánovania
ktorého sa uzatvárajú ulice pre autá
a rozvoja, ktorý sa zaoberá strategic-
a otvárajú pre susedské slávnosti. Tento
kým plánovaním mesta, tvorbou územ-
rok zatvoril až 90 ulíc v Prahe. Za tie
ných plánov, participáciou verejnosti
roky sa z toho stali naozaj masové akcie,
a tvorbou dizajn manuálov verejných
kam sa chodia fotiť politici, ktorí ešte
priestorov. Ten chceli politici tiež zo
pred pár rokmi mali úplne inú rétoriku.
začiatku zrušiť, lenže dnes, po rokoch, ho už každý považuje za samozrej-
Ďalším takým stimulom boli Mestské
mosť. Ale na začiatku boli tvrdé boje
zásahy od ValloSadovsky architects.
o existenciu.
V Prahe ich potom prebral Adam Gebrian
37
38
Majú takéto aktivity aj nejakú
a pokiaľ si súčasťou nejakej komunity,
odvrátenú stranu? V New Yorku, kde
tak tu rýchlo spoznáš nových ľudí a je
si nejaký čas pôsobila, sa istí archi-
to celé celkom srdečné. Ale mobilita po
tekti zasadili o zachovanie nadzemnej
meste, dominancia áut zaparkovaných
vlakovej dráhy, ktorá bola prero-
pomaly aj pred Prezidentským palácom,
bená na verejný park High Line. Ten
vzhľad chodníkov, podchodov, to všetko
sa ale stal taký cool, že sa v jeho
mi prekáža. Bratislava nie je napríklad
okolí vo veľkom začali stavať kan-
stavaná ani pre rodičovstvo, pretože
celárie, čo zas viedlo k obrovskému
musíš neustále s kočíkom obchádzať
zvýšeniu nájmov v celej štvrti.
zaparkované autá a rozbitú dlažbu. Rovnako je scestné, že keď rodičia chcú
Pokiaľ dáš voľnú ruku trhu, tak on bude
dopriať svojim deťom kvalitné vzdela-
nasledovať čokoľvek, čo bude popu-
nie či krúžky, musia ich kvôli tomu voziť
lárne. My ako mesto musíme rozmýšľať,
autom cez celé mesto. To by malo ale
ako nastaviť opatrenia proti džentrifiká-
fungovať v každej štvrti — kvôli tomu,
cii (vytláčanie menej majetných vrstiev
aby sa človek postaral o svoju rodinu, by
z populárnych mestských štvrtí, typický
nemal prekonávať veľké vzdialenosti.
jav pre veľké mesta ako Londýn, Berlín a pod. — pozn.), a to nie kvôli zastave-
Podľa mňa sa Bratislava za posled-
niu hipsterizmu, ale preto, aby mesto/
ných päť rokov veľmi posunula, čo
miesto ostalo dostupné pre každého.
sa gastronómie a podnikov týka.
Niečo podobné sa stalo aj na praž-
Stále mi tu ale chýbajú neko-
skej Náplavke, kde sa konajú už samé
merčné priestory, v ktorých by sa
komerčné aktivity, pretože tie vždy
dalo normálne tráviť čas — parky,
veľmi rýchlo prebijú ostatné veci.
knižnice atď. Ako je to v Prahe?
Aké sú pre teba najväčšie prob-
Úplne ti rozumiem, pražské centrum má
lémy Bratislavy ako mesta?
podobný problém. V Goetheho inštitúte v Prahe sme spravili jeden priestor,
To je strašne ťažká otázka. Mne naprí-
ktorý sa volá FOYER² a ide o taký nepí-
klad prekáža, že prídeš na Hlavnú sta-
saný coworking, kde sa môžeš zlo-
nicu a vyzerá tam ako po výbuchu. Že
žiť, keď si dajme tomu v meste a máš
nefungujú výťahy, nie je bezbariérová,
jednu-dve hodiny čas. V New Yorku
nemá navigačný systém, že si tam od
máš na 42nd Avenue verejnú knižnicu,
teba taxikár vypýta 17 eur namiesto
kde vôbec nemusíš byť zaregistro-
piatich. Mám rada na Bratislave jej
vaný, máš tam super wifi a môžeš tam
centrum, je tu veľa spotov, kam ísť,
v tých krásnych priestoroch pracovať.
39
Verejné inštitúcie by určite mali inves-
čítať. Presne si pamätám moment, keď
tovať do takýchto priestorov, ktoré
som sedela v taxíku z JFK (letisko v New
ľudia môžu využiť ako takú obývačku.
Yorku — pozn.) do centra, videla som to mesto, živé ulice. Tam som si povedala,
V rámci Fullbrightovho štipendia si
že nebudem nič písať, ale budem kráčať
strávila 7 mesiacov v New Yorku. Čo si
a fotiť na Instagram. Kým sa dalo, tak
tam robila a ako hodnotíš toto mesto?
som kráčala 15 km denne po rôznych častiach New Yorku. A keď začala zima,
Keď som tam išla, mala som za sebou
kráčala som už menej a začala písať
väčšinu dizertácie, viacero prác a cítila
krátke, 500-slovné príbehy o meste.
som nechuť opäť robiť ďalšiu štúdiu,
Jednou z tém bolo, prečo so mnou
ktorá zas niekde skončí a nikto ju nebude
muži v mojom susedstve neflirtujú.
40
Mesto je o ľuďoch, ktorí v ňom žijú a ktorí ho vlastnia. To je otázka, však? Odpoveď bola —
Čo nám ale hrozí, sú nekontrolované pro-
pretože šlo o portorické susedstvo
dukty tzv. zdieľanej ekonomiky, ako napr.
plné ilegálnych migrantov, ktorých by
Airbnb. V Prahe napríklad tvoria polovicu
deportovali, ak by sa stal nejaký prob-
kapacity voľných lôžok v meste. Je to
lém povedzme s bielou ženou. Inak to
nezdanená, nezregulovaná vec, ide-
bolo celé hrozne zaujímavé, pretože
álna pre machinácie. Nehovoriac o tom,
tam každá časť mesta vyzerá úplne
že veľa ľudí kvôli vidine rýchleho zisku
ináč. Je to také verejné divadlo. Vzni-
Airbnb stratilo bývanie. Ďalšou vecou je
kol z toho blog, Milota the Walker,
masový turizmus, pretože toto je možno
s ktorým pokračujem na Instagrame,
prvý rok, keď sa naň objavili masívne
kde stále dávam veci z cestovania.
negatívne ohlasy a mestá ako Dubrovník, Barcelona, Benátky začínajú obmedzo-
Aké sú dnešné trendy v tvorbe miest?
vať počet turistov. Je vyvolaný lacným cestovaním a lacným ubytovaním. Treťou
Mesto je o ľuďoch, ktorí v ňom žijú
vecou sú tzv. smart cities — práca s veľ-
a ktorí ho vlastnia. My sa tu musíme
kými dátami a technológiami, ale naprí-
naučiť pracovať s ľuďmi, ktorí ho vlast-
klad Bratislava nemá ani základné dáta,
nia — robiť regulácie, aby develo-
dopravný podnik si nevedie evidenciu ani
peri nestavali neobmedzene veľké
o najazdených kilometroch autobusov.
veci, aby sme chránili regulované nájomné, aby verejné priestory fungo-
Ďalšie projekty, ktorých si v Brati-
vali skutočne pre všetkých. Toto sa na
slave súčasťou, sú Nová Obchodná
západe riešilo rôznymi spôsobmi, pre
a Plán B. O čo v nich ide?
nás sú možno najlepšími referenciami Nemecko a Rakúsko, pretože sú dobre
Pri Novej Obchodnej ide o vytvorenie
zaregulované a chránia si kvalitu.
manuálu vonkajšej reklamy, kde sme
41
dali dokopy pravidlá pre jej umiest-
zones, ktoré po vzore viedenskej
ňovanie a upevňovanie, keďže špina
Mariahilferstrasse poskytujú miesto na
a chaos v umiestňovaní reklamy patria
terasy prevádzok, ale rovnako dosta-
medzi najväčšie problémy Obchod-
tok miesta pre verejný mobiliár pre
nej ulice. V Pláne B som prispela do
ľudí, ktorí nemajú peniaze a ktorí na
pripravovanej publikácie, do kapi-
ňom môžu sedieť a rozprávať sa.
toly Rozvoj mesta, konkrétne o tom,
Jeden príspevok bol o staršej pani
ako by mesto malo komunikovať svoj
z Brna, ktorá chcela ísť raz večer na
územný rozvoj. Ale nie som v najuž-
koncert, ale keďže ulica, po ktorej
šom kruhu ľudí okolo tohto projektu.
by mala ísť, bola zle osvetlená, klzká po daždi a ona si mohla prípadným
Okrem tejto publikácie si sa podie-
pádom vážne ublížiť, rozhodla sa radšej
ľala aj na publikácii Ako navrhnúť
ostať doma a obetovať svoj večer. Sú
férovo zdieľané mesto. Čo zna-
tam popísané denné situácie, v kto-
mená toto slovné spojenie?
rých sú zachytené aspekty férovosti.
Bratislava pomerne dobre funguje pre
Pociťuješ ty ako žena-architektka
ľudí, ktorí majú peniaze, majú auto a sú
nevýhodu vo svojom odbore?
zdraví, ktorí sa môžu doviezť hocikam do mesta do reštaurácie a aj sa odtiaľ
Je obrovský rozdiel medzi stavebným
odviezť. Ale tí, ktorí nie sú zárobkovo
biznisom, kde je väčšina mužov, a navr-
činní alebo nie sú mobilní, z toho mesta
hovaním, kde aspoň na úrovni univerzít
veľa nemajú. Sú tu pre nich rozbité
začína byť viac žien ako mužov. Na dizajn
chodníky, sú odrezaní od života. Férovo
je naviazaný development, financie,
zdieľané mesto je také, v ktorom žiješ,
politika, právo, majetky. Tu dominujú
platíš dane a máš v ňom proste prístup
muži, je to hra o moc a sú tu nesmierne
k veciam. V knihe je vytipovaných osem
tlaky. Nie je to citlivé prostredie — a toto
príbehov, ktoré sa týmto zaoberajú,
prostredie tvorí jeden z najviac profitu-
či si mladé dievča, stará pani alebo
júcich priemyslov sveta. Samozrejme, že
otec s dieťaťom. Je tam silná gende-
je tu množstvo nerovností a čím vyš-
rová tematika, pretože máme množstvo
šie ako žena profesionálka ideš nahor,
dôkazov, že ženy súčasným stavom
tým väčší tlak sa na teba vyvíja.
dizajnu a politiky trpia viac ako muži. V projekte Women Public Space (WPS Ďalej trpia tí, ktorí nezarábajú toľko, aby si
Prague), ktorý podporuje prácu žen-
mohli dovoliť auto. V inom príbehu hovo-
ských expertiek v profesiách spoje-
ríme napríklad o tzv. non-consumption
ných s mestom, ale razíme cestu iného
42
spôsobu práce. Nie je pravda, že každý
fungovať, pokiaľ si mladý človek, ale
musí hrať túto tvrdú rolu, ako napríklad
pokiaľ máš aj iné priority a roly v živote,
slávna Zaha Hadid. Táto ikona tvrdila,
tak je to ťažké. Určite tam je nevýhoda.
že spánok je luxus, ktorý si architekt nemôže dovoliť. Potom zomrela na infarkt
Vyzerá to tak, že práce a pro-
vo veku 65. Nie je to irónia? Mali by
jektov máš viac než dosť. Čo
sme sa nad týmito vecami zamýšľať.
robíš, keď oddychuješ?
Rakúska architektka Gabu Heindl má
Začala som behať a viac spávať, pre-
vo svojom ateliéri zaujímavú politiku, že
tože podľa jednej knihy o spánku,
necháva svojich zamestnancov pra-
ktorú som čítala, potrebuje človek
covať len štyri dni do týždňa a maxi-
spať aspoň 8 hodín denne. A musím
málne osem hodín denne, aby si našli
povedať, že mi to zlepšuje životný
aj vlastné projekty, boli viac kreatívni
optimizmus. Inak je to kráčanie
a naučili sa pracovať efektívne. To vo
mestami, to je už životná filozofia.
väčšine ateliérov nefunguje, tam sú
•
ľudia „od nevidím do nevidím“. A to môže
43
↓ Foto: GutGut
→ Foto pôvodný stav: GutGut
44
Text: Adam Gajdoš
S ohľadom na budúcnosť Približne 40 percent človekom ročne vytvoreného CO2 pochádza zo stavania alebo vykurovania budov. Hovoriť o trvalej udržateľnosti v rámci architektúry je teda nevyhnutné, pokiaľ chceme aj naďalej žiť v peknom prostredí. Čo ale znamená trvalo udržateľná architektúra? Sú to solárne kolektory, drevostavby alebo rekonštrukcie existujúcich budov? Oslovili sme niekoľko zásadných slovenských architektov a ateliérov s otázkou, čo pre nich znamená pojem trvalo udržateľná architektúra.
Nepanelákový panelák
Market. Vo vlastnej tvorbe sa v rámci trvalej udržateľnosti zaoberajú hlavne
Pre Lukáša Kordíka z ateliéru GutGut je
sociálnou kohabitáciou, teda vytváraním
už len samotný fakt, že sa nejaká stavba
priestorov, ktoré umožňujú ľuďom stretá-
zrekonštruuje, aktom trvalej udržateľnosti.
vať sa aj inde, ako vo vlastných bytoch
„Budova sa nemusí rozobrať a odniesť na
či na chodbách bytoviek. Asi najzásad-
skládku, po rekonštrukcii sa môže využí-
nejšou rekonštrukciou ateliéru GutGut,
vať ďalšie desiatky rokov,“ hovorí Lukáš
ktorá doma vyhrala ocenenie CEZAAR
a dodáva, že sú to preňho osobne vždy
a mala aj ohlas v zahraničí, je rekon-
veľmi zaujímavé zadania, keďže sa musí
štrukcia paneláku v Rimavskej Sobote.
pracovať s istým existujúcim kontextom, ktorý
Architekti si pri ňom chceli
treba pochopiť. Ateliér
vyskúšať potlačiť v stavbe
GutGut je aj autorom
jej „panelákovitosť“ a dať
rekonštrukcie objektu
jej iný charakter. Stavba
Mlynica, v ktorom sa koná
bola „vykuchaná“ iba na
tohtoročný zimný Urban
konštrukciu a jej priestory
45
↑ → Foto: Maroš Fečík
boli nanovo zadefinované. Na prízemí
zásadným rozdielom oproti iným bytovým
namiesto pivníc vznikli kaviareň, sauna
projektom to, že sa investor nerozhodol
či posilka. Na vrchných podlažiach bola
byty rozpredať, ale prenajímať. Preto
zmenená bytová skladba na dvanásť
sa nechal nahovoriť na viaceré kvalit-
dvoj-, troj- a štvorizbových bytov. Hmota
nejšie riešenia, ktoré sú z dlhodobého
bola nadstavaná o dve podlažia, kde
hľadiska trvácnejšie a ľahšie na údržbu.
vznikli dva päťizbové penthousy. Fasáda Vlastný byt prerobený na ateliér
bola doplnená o nový prvok — zavesené kovové balkóny o veľkorysých rozmeroch 2 x 2 metre. Celá fasáda má bielu
Pre Maroša Fečíka z plusminusar-
farbu, ako reakcia na trend šialených
chitects je predstava o udržateľnej
farebných fasád panelových bytoviek,
architektúre jasná. Je ňou kvalitná
ktorý zamoril slovenské mestá a obce.
architektúra, ku ktorej majú ľudia vzťah.
Stavba má dokonca aj vlastnú komunitnú
„Oproti cez cestu sa nachádza bytovka,
záhradu. To je ďalší aspekt, ktorým sa líši
ktorá má už sto rokov. Ak si v nej nie-
od „panelákovitosti“, keďže takéto polo-
kto dnes kúpi byt a prerobí si ho, tak tá
súkromné priestory sa v časoch výstavby
stavba je stále možno v jednej pätine
sídlisk nerobili. Podľa Lukáša bolo
svojej životnosti.“ Ako problém vidí aj
46
nekvalitné stavanie, ktoré je viditeľné
konštrukcie ako drevené trámové stropy
najmä medzi bytovkami: „Príde vám
či tehlové nosné steny. Jedna zo stien
návšteva zo zahraničia a chcela by si
je natretá čiernou tabuľovou farbou, na
pozrieť pekné, kvalitné bytové domy
ktorú sa dá kresliť kriedou, čo často vyu-
postavené za posledných dvadsať
žívajú zamestnanci či návštevníci ateliéru.
rokov. Koľko ich je? Možno tak tri.“
V ateliéri sa striedajú viaceré kreatívne
Architekt sídli na Grösslingovej ulici,
tváre Bratislavy, dlhé roky v ňom naprí-
v priestore svojho niekdajšieho bytu. Ten
klad sedel aj grafik Paľko Bartoš, spo-
si v roku 2012 prerobil na ateliér. S roz-
lutvorca značky s oblečením Bratiska.
počtom nepresahujúcim 7 500 eur si Udržateľnosť braná vážne
architekti svojpomocne zrekonštruovali priestor, odstránili v ňom všetky priečky a z priestoru sa tak stal jeden otvorený
Asi najprogresívnejšiu predstavu
coworking. Ten bol doplnený o dva boxy
o trvalej udržateľnosti v architektúre
z OSB dosiek, v ktorých sa nachádza
má na Slovensku architekt Bjørn Kierulf
kuchyňa, kúpeľňa a úložné priestory.
z ateliéru Createrra. Bjørn pochádza
Priestor ateliéru sa nesnaží byť tým, čím
z Nórska a žije na Slovensku už skoro
nie je. Sú v ňom priznané a ukázané jeho
30 rokov. Za posledných 11 rokov stihol so
47
↓ Foto: Daniel Marinica, Zuzana Kierulfová
svojím tímom navrhnúť vyše 100 rodin-
V rámci tvorby v jeho ateliéri použí-
ných domov, ktoré spĺňajú pasívny
vajú slamené panely omietané hlinou
štandard.
alebo masívne drevo, teda materiály, ktoré znižujú energetickú nároč-
Tvrdí, že z dreva sa stavajú všetky druhy
nosť stavieb na minimum. Uznáva, že
stavieb — od rodinných domov, cez
takéto stavby vyžadujú údržbu, to ale
športové haly až po výškové budovy.
vraj platí pre všetky stavby. V Európe
Vo Viedni sa vraj momentálne stavia
existujú údajne slamené stavby,
24-poschodová stavba, ktorej konštruk-
ktoré majú sto rokov a stále fungujú.
cia je celá z drevených panelov. „Najdô-
Bjørn preto krátku životnosť ekologic-
ležitejším aspektom trvalej udržateľnosti
kých stavieb považuje za mýtus.
je, aby to, čo sa dnes stavia, nevznikalo na úkor budúcich generácií,“ tvrdí Bjørn,
Asi najznámejšou stavbou ateliéru je
keďže pri stavaní sa používajú materi-
ich vlastná kancelária v obci Hrubý
ály, ktoré sú veľmi ťažko zrecyklovateľné
Šúr pri Senci, ktorej dominuje prvá
a chemikálie v nich negatívne vplý-
kupola zo slamených balov na svete.
vajú na zdravie ľudí, ktorí tieto stavby
Na 64 m² sa nachádza stavba fungu-
užívajú.
júca na princípe cradle-to-cradle
48
49 ↑ Foto: Daniel Marinica, Zuzana Kierulfovå
↓ Foto: Jana Makroczyová
(od kolísky po kolísku). To znamená, že
dočasného charakteru a ktorým nechali
keď raz stavba prestane plniť svoju funk-
voľný priebeh, čo s ňou spraví prostre-
ciu, bude sa dať rozobrať a skoro celá
die. Aj to sa dá považovať za určitý druh
skompostovať.
udržateľného prístupu. „Trvalo udržateľná architektúra je pre mňa taká, ktorá
Vyhliadka namiesto Keltov
nelimituje veci a je pripravená na zmenu,“ hovorí Marián a dodáva, že dobrým prí-
Na kopci Straník nad mestom Žilina
kladom sú stavby s jednoduchým nosným
bolo pred 3 000 rokmi keltské hradisko.
konštrukčným systémom, ktoré v sebe
Dnes na jeho mieste stojí lávka a prístre-
ukrývajú možnosť zmeny vnútorného
šok, obe navrhnuté mladými ateliérmi
priestoru či vonkajšej formy, a tak ich je
2021 a LABAK, ktoré sídlia v Bratislave.
možné prispôsobiť novým požiadavkám.
Na začiatku projektu bol študentský
•
workshop zorganizovaný Oblastnou organizáciou cestovného ruchu Malá Fatra, z ktorého vzišiel nápad nerobiť na vrchu vyhliadkovú vežu, ako bolo pôvodne zamýšľané, ale radšej niečo subtílnejšie. Areál je národnou kultúrnou pamiatkou, preto musela byť stavba ľahko rozoberateľná, aby čo najmenej zasahovala do prostredia. „Konštrukcie sú z pozinkovanej ocele, drevené prvky sú z agátu, čo je druh dreva, ktorý toho najviac vydrží,“ hovorí Marián Lucký, architekt zo štúdia 2021. Podľa Mariána má celá stavba veľmi raw (surový — pozn.) charakter, keďže drevené prvky nie sú ošetrované žiadnym lakom, pozinkované oceľové prvky sa tiež nesnažia vyzerať ako niečo, čím nie sú. Stavba už získala za krátky čas určitú patinu, čo je vec, ktorú architekti z 2021 majú na stavbách veľmi radi. V rámci svojej tvorby zrealizovali 2021
↑ Foto: Jana Makroczyová
architekti viaceré stavby, ktoré boli
51
↓ Foto: Jana Makroczyová
Text: Zuzana Fajta Foto: Kristína Botlová
Annamarie Velič
Byť eko je v súčasnosti tak trochu trendy. Našťastie. Byť ohľaduplní k prírode a životnému prostrediu by však asi nemalo byť otázkou trendov, ale štandardom a nutnosťou, ak chceme odovzdať planétu svojim deťom aspoň v akom-takom stave. Práve životným prostredím sa zaoberajú environmentalisti a environmentalistky. Jednou z nich je aj charizmatická Annamarie Velič, ktorá vyštudovala technológiu vody na bratislavskej STU a neskôr sa presunula do Spojených štátov, kde pokračovala v štúdiu. V Amerike však zotrvala aj niekoľko rokov po jeho ukončení. Najskôr pracovala ako konzultantka a neskôr ju to znova zavialo naspäť do Európy, v posledných rokoch aj na rodné Slovensko. V poslednom období je viditeľná najmä vďaka spolupráci so slovenskou dcérou švajčiarskej značky CURAPROX, kde spolu zavádzajú množstvo zaujímavých ekologických konceptov a projektov.
Čo ťa priviedlo k tomu, študovať
to tam síce ťažké, ale dnes som za to
práve technológiu vody? Vtedy to
rada. Teraz sa môžem venovať tak
asi nebol veľmi moderný odbor.
environmentalistike, ako aj technológiám. Keď sa ma teda niekto spýta,
Pôvodne som nechcela študovať tech-
z čoho sú kefky CURAPROX, tak viem,
nológiu vody, ale ekológiu. Tento odbor
že je to polypropylén. Viem aj, ako
bol ale iba na prírodných vedách a brali
vzniká, čo sa z neho vyrába a ako sa
tam vtedy len 6 ľudí. Spočítala som si
dá následne recyklovať. Nie je to teda
svoje šance a radšej som išla na che-
iba idea, ale trúfam si aj na techno-
micko-technologickú fakultu STU. Bolo
lógiu.
54
55
Aké boli tvoje začiatky v tomto
na čistenie podzemných vôd, ale tiež
odbore? Po škole si sa v Amerike nie-
s komunikáciou s pumpármi a vlast-
koľko rokov ešte predsa len zdržala.
níkmi, ktorí nie vždy ochotne spolupracovali. Toto boli teda moje začiatky.
V USA som pracovala pre jednu konzul-
Chvíľu som sa ešte venovala ovzdušiu,
tantskú firmu a venovali sme sa čisteniu
a potom som sa vrátila na Slovensko
pôdy a podzemných vôd. Napríklad sme
a robila som veľa okolo vody. V život-
sa starali o benzínové pumpy. To, čo
nom prostredí je tých médií, do ktorých
človek nevidí na pumpe, je pod zemou —
si môžeš namočiť ruky, veľmi veľa. Prešla
sú to veľké nádrže s benzínom a naftou.
som si za svoj profesijný život rôznymi
Tie bývali voľakedy iba jednoplášťové
postmi, aj keď vždy v oblasti životného
a často presakovali. Za tie desaťročia,
prostredia. Nakoniec som dostala pozíciu
keď boli používané, tak kontaminovali
šéfky IKEA Industry pre udržateľný rozvoj.
obrovské množstvá pôdy a podzemnej
Reťazec IKEA má okrem obchodných
vody. Našou úlohou bolo čistiť práve túto
domov, ktoré vlastní, aj fabriky. Tých je
kontaminovanú vodu a pôdu z čerpa-
okolo 40, od Číny až po Spojené štáty.
čiek. Ako mladá inžinierka som sa celkom
Bola som tam zodpovedná za životné
vytrápila najprv s návrhmi technológie
prostredie v širšom slova zmysle. Išlo
56
teda nielen o vodu, odpady a ovzdušie,
a eticky. Napríklad sa snažia naku-
ale aj zodpovednosť za suroviny, prácu
povať drevo len z FSC certifikovaných
s komunitou, kde sa fabriky nachádzali,
lesov. Podobné niečo sa im podarilo aj
obnoviteľné energie. Hrozne ma to bavilo.
pri bavlne, kde je certifikovaných 100 % suroviny, z ktorej vyrábajú bavlnené pro-
Necítiš sa vo svojej pozícii občas ako
dukty. Nie je to však len o tom, že prídu
vyvracačka mýtov? Predsa len, tieto
za dodávateľom a povedia mu — takéto
obrovské korporácie nemajú často
mi vyrobte. Snažia sa s nimi dlhodobo
medzi ľuďmi najlepšie meno a treba
pracovať, pomáhajú im s finančnými
ich o mnohých veciach presviedčať.
plánmi a zároveň tvrdo dohliadajú, v akých podmienkach zamestnanci
Nemám pocit, že by som to musela
dodávateľov pracujú. Či tam nie je
robiť. V IKEI bolo treba skôr informovať
detská práca, prinízke mzdy alebo
ľudí o produktoch alebo o výrobe. Ak
podmienky, ktoré v Európe nepovažu-
sa niekto opýtal — ja som napríklad
jeme za etické. Sú to veci, ktoré človek
dostávala množstvo e-mailov od zákaz-
nevidí, pretože tomu nerobia veľké PR.
níkov — vždy som im všetko vysvetlila. Pracovali sme intenzívne takisto s komu-
Ak sa mám však vrátiť k pôvodnej otázke
nitami, kde sa produkty vyrábali. Chceli
— nie som síce ekofašista, ale firmy si
sme, aby boli ľudia informovaní o tom,
vyberám. Na druhej strane to ale beriem
čo a ako sa vo fabrike v ich obci vyrába,
aj ako príležitosť na to, že prácou pre istú
že im tá fabrika neznečisťuje ovzdušie
firmu môžem niečo ovplyvniť a zmeniť.
toxickými látkami a podobne. Nechcem
Samozrejme sú aj také, s ktorými by som
samozrejme znieť ako IKEA fanatik, ale aj
nespolupracovala. Práve IKEA alebo
mňa samu prekvapilo, koľko veľa inves-
CURAPROX sú však príkladom toho,
tujú do udržateľnosti a eko technológií.
kde som si vybrala spoluprácu s firmou preto, že som chcela pracovať s niekým,
Podľa čoho si vyberáš firmy, s ktorými
kto ma baví a čomu verím. IKEA mi po
spolupracuješ? Pre mňa napríklad
odchode zo Švédska naspäť na Sloven-
IKEA nebola dlhé roky synonymom
sko umožnila venovať sa ich projektom
udržateľnosti. Predsa len, produ-
na čiastočný úväzok. Lucia Pašková
kujú množstvo lacného tovaru, kto-
z CURAPROX-u ma práve preto oslo-
rým zahltia životné prostredie.
vila. Vedela, že som odišla z full-time postu v IKEI a veľmi ju zaujímalo, kde
Áno, vždy je tam tento kus kontrover-
končia ich kefky. Tak som jej povedala,
zie. Oni si to vo vnútri vyriešili tak, že sa
že to viem presne — buď na skládke
rozhodli vyrábať veci šetrne k prírode
alebo v spaľovni. Lucia je veľký srdciar
57
58
a hneď povedala, že to musíme zmeniť.
témy „na pekno“. Je pravda, že dnešné
Veľmi rýchlo padlo rozhodnutie, že treba
prezentácie ekologických tém sú často
brať použité kefky nazad od zákazníkov
ilustrované buď nekvalitnými fotografiami
a niečo zmysluplné z nich vyrábať. Švaj-
alebo nie veľmi atraktívnou grafikou.
čiari nám povedali, že ak chceme byť tak
CURAPROX spolupracuje s Milk Studiom
veľmi zodpovední k životnému prostrediu,
a ich ilustrácie a grafika sú vždy veľkou
tak nech zbierame kefky, ale tam to končí.
pridanou hodnotou. Automaticky ich ľudia
Dajte ich na recykláciu a vaša úloha je
vnímajú pozitívne a keď predstavujem
splnená! Lucia to potlačila ďalej a roz-
niekomu Ekovír, majú z toho dobrý pocit.
hodli sme sa z vyzbieraných kefiek robiť koše na triedenie odpadu, ktoré dáme
Ako to teda vyzerá s vaším
slovenským školám a uvidíme, koľko
programom pre školy?
ďalších firiem budeme vedieť osloviť, aby sa pridali. Tak vznikol Ekovír — špirála,
Prednedávnom sme ukončili grantovú
ktorá má vtiahnuť do víru ekológie aj iné
výzvu a od januára spúšťame projekt
firmy. Veľmi ma baví na tomto projekte
osvety k triedeniu odpadu. Vybrali sme
pracovať, aj preto, že CURAPROX je na
nakoniec 200 škôl zo 600 prihlásených,
Slovensku veľmi populárny a do tohto
ktorým dáme koše na triedenie. Aby ale
projektu prišli s konceptom robiť eko
neskončili len niekde v kúte, rozhodli sme
59
sa nadviazať spoluprácu aj so štyrmi
odpad ide na jednu kopu aj napriek
mimovládkami, ktoré budú robiť osvetu.
tomu, že triediš. To je často aj
Prvý rok teda budú medzi deti chodiť
argument na to, že sa vlastne trie-
mentori alebo mentorky. Tí buď odlek-
diť neoplatí. Ako to teda je?
torujú nejakú akčnú skupinu, ktorá bude posúvať info medzi rovesníkmi, alebo
V Bratislave je dosť špecifická situácia,
si mohli školy vybrať priamo lektora či
keďže tu máme spaľovňu. Do nej ide
lektorku, ktorý alebo ktorá bude chodiť
všetok odpad, ktorý nie je vytriedený
po triedach a vysvetľovať, ako správne
— čiže zmesový komunálny. Plastový
triediť odpad. Máme aj s mimovlád-
odpad putuje na triedičku odpadu, ktorá
kami trocha obavy, ako to všetko od
je zatiaľ len manuálna. Tam vytriedia
januára zvládneme, zároveň cítime, že
hlavne PET fľaše, obaly od šampónov
robíme dobrú vec, navyše s profíkmi
a detergentov, sáčky, fólie a podobne.
— a vtedy sa zväčša veci podaria.
Ostatný plastový odpad ide do spaľovne. Od februára by mala byť zapojená nová
Podľa čoho ste vybrali tých 200 škôl?
optická linka, vďaka čomu by sa, dúfam, mohlo vytriediť väčšie množstvo odpadu.
Zatriedili sme si ich do rôznych kategó-
Ja ale vždy ľuďom hovorím, aby poctivo
rií, ktoré sme obodovali, keďže naprí-
triedili, lebo na základe toho sa nasta-
klad množstvo škôl nemá ani stojisko
vujú kapacity triedičky, výkupu, ďalšieho
na kontajnery, takže by ten odpad
spracovania odpadu, aby sa mohol
nemali kde vysypať. To bol ale len jeden
premeniť na surovinu. A ešte by mali tie
z faktorov. Takýchto škôl sme vybrali
plasty, ktoré idú triediť, vyprázdniť, a ak
10 a ideme im poskytnúť tak právnu
sú znečistené, tak aj umývať. Verím, že
pomoc, ako aj odborníka, ktorý im
keď už bude nová triedička, dostaneme
pomôže stojisko vybaviť. Potom sme
v Bratislave všetci aj podrobné inštruk-
vybrali asi 60 škôl, ktoré chceli iba
cie, čo a ako triediť, tak ako je to zvykom
koše. Tam sme si povedali, že dobre,
v zahraničí. V iných mestách je situácia
uvidíme, ako ďaleko sa pohnú. Ďalšou
vždy špecifická a ľudia by sa mali zaují-
skupinou sú školy, ktoré sú v triedení
mať o to, kam ich odpad vlastne putuje.
top, a tie by sme radi priviedli až k zero waste. Gro však tvoria školy, ktoré
Čo však okrem nedostatočného triedenia
chcú začať triediť, ale ešte netriedia.
vidím ako najväčší problém, je pre mňa fakt, že máme na Slovensku príliš lacné
Jeden z mýtov, ktorý mi napa-
skládky. Tým je všetko ohľadne recyklácie
dol hneď, ako si spomínala sto-
a triedenia odpadu oklieštené a nie je
jisko na kontajnery, je, že všetok
o to až taký záujem, pretože to finančne
60
61
Naše správanie ovplyvňuje všetkých, s ktorými sa stretáme — a to buď veľmi pozitívne, ak dokážeme byť dôslední, alebo negatívne, ak sme rezignovali na správne riešenia.
62
nevychádza. Momentálne je často
netvoriť. Ale aj odpadu, ktorému sa nedá
lacnejšie dať odpad na skládku, ako ho
vyhnúť, sa snažíme dať druhý život —
zrecyklovať. Hneď ako sa ceny skládky
napríklad tégliky od jogurtov dávame
zvýšia, už je na to pripravený návrh legis-
značke Umelohmotné, ktorá z nich robí
latívy, veci sa pohnú správnym smerom.
ďalšie produkty. Sklené fľaše zasa firme
V Rakúsku sú ceny za skládky 3 — 4-krát
Tierra Verde, ktorá z nich vyrába poháre.
vyššie ako u nás, a každý starosta vie, že
Plus sme zaviedli kompostér aj vermikom-
pokiaľ ľudia prestanú triediť alebo budú
postér, kam dávame bioodpad a kávový
neporiadni, začne na to obec doplácať.
sós, čím išiel tento typ odpadu rapídne
Za vytriedený odpad sa nič neplatí, ale
dole. Kancelárskeho odpadu je veľmi
za zle vytriedený sa platí, obec ho musí
veľa, máme prednastavené tlačiarne
dať na skládku, čo stojí peniaze. V prí-
na obojstrannú tlač, papier sa snažíme
pade triedenia odpadu platí aj u nás, že
používať na „šmíraky“ viackrát, a keď už
väčšina ľudí je jednoducho najviac moti-
to nejde, tak nám zaň v Lamači dávajú
vovaných cez peniaze. Keď ľudia pocho-
toaletný papier. Dôležité je pokiaľ možno
pia, že za vytriedený odpad neplatia,
najprv nájsť odpadu druhý život tak, aby
ale za skládku áno, a pocítia ten nárast
nemusel skončiť na skládke, ale aby sa
cien skládky, tak to bude iné. Myslím,
nemusel ani hneď prácne recyklovať.
že dodnes niektorí ľudia ani netušia, že za zelený, modrý, hnedý a žltý kontaj-
Ľudia sú ale pohodlní a radi si
ner, ktorý majú pred domom, neplatia,
zjednodušia život. Ako ich teda
a platia si len za čierne nádoby, teda
presvedčiť, že sa treba práve
za nevytriedený zmesový odpad. Takto
tejto problematike venovať?
zvýšenie cien za skládky postihne vlastne len tých, ktorí odmietajú triediť odpad —
My máme práve preto projekt „Kan-
a to je fér.
cel bez koša“, v ktorom chceme ľuďom ukázať, aké možnosti majú. Sprevádza to
V CURAPROX-e sa snažíte zavádzať
aj vizuál, ktorý posunieme každej ďalšej
jeden zaujímavý koncept — zero
firme, ktorá sa bude chcieť zapojiť. Zaují-
waste, ktorý je tiež úzko spätý so
mavé je potom vidieť, ako sa tie myšlienky
separáciou odpadu. O čo teda ide?
šíria ďalej. Napríklad v CURAPROX-e sme mali prednášku o igelitkách, nakúpili sme
Definícia zero waste je, že stiahneš svoj
sem tašky z bavlny a sieťovky, aby ľudia
odpad na 10 %. Nejde teda o absolútnu
nemuseli pri nákupe používať mikroté-
nulu. V CURAPROX-e však chceli ísť
nové sáčky. Až ma prekvapilo, ako to
ďalej, keďže už odpad triedili aj predtým.
ľuďom vlezie pod kožu a začnú o proble-
Pri zero waste je dôležité ten odpad ani
matike uvažovať. Na základe toho začnú
63
64
rozmýšľať aj nad ďalšími vecami a riešiť
Ja sama som si zriadila aj klasický
iné problémy s odpadom, ktoré ich trápia.
záhradný kompostér. Pre istotu — ak by aj dážďovky IV. znova stretol ťažký osud.
Ako teda žiješ ty a kde je tvoja hranica udržateľnosti?
Iné postupy sú však oveľa ľahšie. Brať si so sebou na nákup plátennú tašku
Snažím sa žiť čo najviac eko, ale zároveň
a zopár sieťoviek na ovocie, alebo
som technokrat a premýšľam aj o tom, či
ich mať po ruke v aute, by sa malo
sú riešenia, ktoré hľadám, aplikovateľné
stať bežným trendom. Spoplatne-
bežnými ľuďmi. Ľuďmi, ktorí dochádzajú
nie igelitiek od januára tomu určite
do práce, majú rodinu, a prežívajú svoj
pomôže, ale je fajn vidieť, ako sa naši
denný zhon. Nie som žiadna superžena
ľudia už teraz k tomuto trendu hlá-
a robím kopu chýb, z ktorých sa snažím
sia aj bez ohľadu na peňaženku.
poučiť. Napríklad som si vyrobila vermikompostér, aby som znížila množstvo bio
A kde je tá pomyselná hranica udrža-
odpadu z našej domácnosti. Nasadila
teľného eko života? Myslím, že každý
som doň kalifornské dážďovky, umiest-
ju má inde, závisí to od prostredia,
nila som si ho do zimnej záhrady a pol
v ktorom vyrastal, od vlastného nasta-
roka šlo všetko ako po masle. Dážďovky
venia a trocha aj od možností. Ide o to,
pojedali zvyšky zeleniny a ovocia, pri-
aby sme sa stále snažili svoju hranicu
dávala som k nim podrvené vaječné
posúvať vpred. Aby sme veľa čítali
škrupiny a natrhané rolky z toaletného
a premýšľali o dôsledkoch svojho kaž-
papiera a pomaly sa tvoril kompost.
dodenného správania a neskĺzli do
Bola som na seba patrične hrdá, až kým
polohy, že veď ja ako jednotlivec a to,
neprišla jar. Krabicu s dážďovkami som
čo robím, nemá na globálne problémy
vystrčila na terasu a tam sa mi podarilo
žiaden vplyv. Lebo má: naše správa-
z rôznych dôvodov (zima, teplo, dážď)
nie ovplyvňuje všetkých, s ktorými sa
v priebehu dvoch mesiacov vykántriť
stretáme — a to buď veľmi pozitívne, ak
hneď tri generácie dážďoviek. Štvrtá
dokážeme byť dôslední, alebo negatívne,
už prežila, ale už viem, že nemôžem
ak sme rezignovali na správne riešenia.
každému tvrdiť, že vermikompostovanie
Stále platí, že to, čo môžeme najľah-
ide samo a zvládne to úplne každý. Preto
šie zmeniť, je naše vlastné správanie.
ak mám príležitosť, snažím sa radšej
•
pobádať obce na „technokratickejšie“ riešenie — zber bio odpadu z domácností na verejný priemyselný kompostér by mal byť všade samozrejmosťou.
65
Text: Zuzana Fajta
Poklady na dne kontajnera Dumpster diving je pre mnohých ľudí záhadou. „Potápanie sa do smetiakov“ sa však deje aj u nás. V západnej Európe sa mu ľudia venujú už roky, až v poslednom období sa však zmenili dôvody — nejde iba o ekonomický tlak, ale aj o environmentálne pohnútky. Uvedomenie si, koľko potravín supermarkety každý deň vyhodia, je hlavný dôvod, prečo sa ľudia aj u nás venujú dumpstrovaniu. Pre mnohých z nás je hrabanie sa v obrovských smetných kontajneroch nepredstaviteľné. Možno však budete prekvapení, koľko ľudí sa mu venuje. A ich motivácie sú samozrejme rôzne. Takým je aj psychológ a produkčný Adam, ktorému som položila pár základných otázok. Pretože lepšie ako vlastnými slovami sa dumpster diving vysvetliť nedá.
Čo pre teba znamená dum-
Prečo sa mu venuješ?
pster diving? K predchádzajúcej otázke asi len doplDumpster diving alebo dumpstrovanie
ním, že mi veľmi prekážajú tony potravín,
vnímam ako jedinečný spôsob zužitkova-
ktoré končia ako odpad, pritom by sa
nia (hlavne) potravín, ktoré by inak zhnili,
z nich najedlo veľké množstvo ľudí. Aj
alebo ďalších vecí, ktoré by skončili nie-
keď teraz už niektoré predajne potra-
kde na smetisku. Nájdem jedlo, niekedy
vín namiesto vyhadzovania radi darujú
niečo na seba, zároveň je to krásna prí-
potraviny organizáciám, ktoré pracujú
ležitosť, ako zužitkovať odpad po druhých
s ohrozenými skupinami ľudí. Nepopie-
a znížiť môj ekologický vplyv na planétu.
ram, že dôležitý je pre mňa aj ekonomický
66
Dumpster diving je krásna príležitosť, ako zužitkovať odpad po druhých a znížiť môj ekologický vplyv na planétu.
67
aspekt, veď prečo by som mal za niečo
smeti? Ale keď som videl to množstvo
platiť, keď o 5 minút to stiahnu z pre-
vyhodených potravín, ktorým nič nie
daja a smeruje to rovno do smetiaka,
je, a ten úlovok, presvedčilo ma to.
a dá sa to ešte jesť. To mi pripadá stále veľmi nezmyselné. A už nedumpstrujem
Zažívaš pri tom adrenalín?
tak často ako v minulosti. Mnoho miest je už proti dumpstrom pozamykaných
Asi áno, taký rôznorodý. Či už z toho, či
a spohodlnel som v hľadaní nových. Ale
niečo vôbec nájdem, a zároveň aj z toho,
možno by bolo dobré to znova premys-
či ma nechajú odniesť si to. Predsa len,
lieť. Dumpster diving riešim častejšie ako
je to majetok obchodu, a teda aj keď
na Slovensku v zahraničí, pretože tam
ide o odpad, považuje sa to za krádež,
vyhodené potraviny majú väčšiu kvalitu.
keď to vezmeš z ich kontajnera. A niektorí SBS-kári sú dosť hrotiči a snažia
Kedy si si ho prvýkrát vyskúšal?
sa plytvanie ochraňovať a väčšinou pri vysvetľovaní významu dumpstro-
Prvýkrát som som sa stretol s dumps-
vania prestanú rozumieť. Ale myslím,
ter divingom vďaka kamošom v Prahe,
že tí riešia skôr nejaké vlastné témy.
ktorých som navštívil v legendárnom českom squatte Milada. Snažil som sa
Koho stretávaš pri dumpstrovaní?
vymyslieť, kde a ako sa najem, zrazu som s nimi obehal pár smetiakov za super-
Poviem to tak, že skôr pri smetiaku stret-
marketmi. Samozrejme, zo začiatku
neš človeka bez domova ako niekoho
mi to pripadalo divné. Čo mám jesť
z majoritnej spoločnosti. Ale aj to sa stále
68
Jednými zo silných dôvodov, prečo dumpstrovať, sú presvedčenie a láska k planéte. častejšie stať môže! Pretože jednými zo
mala byť jedna zo zásad dumpstrova-
silných dôvodov, prečo dumpstrovať, sú
nia. No tiež som stretol pri smetiakoch
presvedčenie a láska k planéte. Ľudia sa
aj auto istého zelovocu, do ktorého
totiž stále viac snažia využívaním odpadu
skoro vyprázdnili celý smetiak. Čo
druhých znížiť svoj ekologický vplyv na
s tým robili ďalej, to je vecou fantázie.
planétu na minimum, zároveň poukazovať na dôležité témy ľudstva ako nadmerná
Aký bol tvoj najlepší úlovok?
produkcia a plytvanie potravín alebo hlad v iných častiach sveta. Preto je
Neviem si vybrať. Asi to mám tak, že
dumpster diving rozšírený práve v kraji-
za každú možnosť prispieť k zníženiu
nách vyspelého sveta, naopak v rozvo-
plytvania som bol vďačný, zároveň
jových krajinách sa jedlo nevyhadzuje.
tých top úlovkov bolo viac. No najviac asi mrazená hus v Prahe či pra-
Zažil si pri ňom nejaký zau-
covné slúchadlá na ochranu sluchu
jímavý zážitok?
pri práci so zabudovaným rádiom. •
Je ich viac. Možno taký úsmevný je, keď som našiel toho toľko, že som si musel vyberať, čo vezmem a čo nechám pre ostatných. Bolo to náročné rozhodovanie. Silný zážitok pre mňa tiež je, keď sa s tebou iný „fárač“ o úlovok podelí, prípadne nechá aj pre druhých, čo by
69
↑ Foto: TASR
70
Text: Ing. arch. Beáta Paňáková
Mlynica — projekt hodný pozornosti, experiment hodný nasledovania Projekt Mlynica je v prvom rade o odvahe investora. Za ňou ju však podopiera bystré uvažovanie a rozhľadenosť. Ísť do nevšedného projektu je experiment, ktorého rizikom je najmä odhadnúť svoju klientelu, či je dostatočne adaptabilná a má otvorenú myseľ. Veľmi dôležitým medzičlánkom je aj voľba architekta. Takého, ktorý sa dokáže výzvy na premenu funkcie stavby solídne zhostiť a porozumie esencii, ktorú si konverzia vyžaduje. Šancu dostal ateliér GutGut — skúsení architekti rekonštrukcií aj konverzií, ktorí pomohli k vzniku jedinečného diela.
Areál Mlynice sa nachádza v širšom
Novostavba býva jednoduchším rie-
centre Bratislavy v dožívajúcej prie-
šením, no konverzia má iskru v neo-
myselnej oblasti. Vďaka svojej polohe,
pakovateľnosti a jedinečnom duchu
rozsahu a dopravnému napojeniu má
stavby. Zahraničie je plné takých prí-
lokalita veľký potenciál. Jej budúcnosť
kladov. Zlúčením rôznych prostredí,
tkvie v premene na novú administratív-
funkcií a typológií vzniká unikátna
no-obytnú štruktúru. Nováčik Mlynica
identita. V Mlynici sa prepojil industri-
však nie je prvou konverziou v okolí. Spolu
álny pôvod so súčasnými potrebami
s neďalekou prerábkou vodárenskej veže
flexibilného pracovného prostredia,
na architektonický ateliér sú zárodkom
netradičného eventového priestoru
aj architektonicky zaujímavej oblasti.
a dopytom po inom druhu bývania.
71
72 ↓ ↑ Pôvodný stav, foto: TASR
↑ Foto: TASR
↑ → Interiér po rekonštrukcii, foto: Nora & Jakub
74
75
↑ Budova Mlynice pred rekonštrukciou, foto: BoysPlayNice
Objekt Mlynice a k nemu prislúchajú-
Štyri kancelárske podlažia ponúkajú
ceho sila spadal pôvodne pod závod
širokú škálu typov pracovného prostredia.
Ľahkých stavebných hmôt. Od 60. rokov
Priestor pre sústredenú prácu jedinca,
slúžil výrobe tvárnic, dosiek a pane-
interaktívnu prácu v kolektíve či firemné
lov z pórobetónu. Po zhruba 30-roč-
open space pracovisko. Na výber sú
nej zmene sa v ňom práce zastavili
uzavreté bunkové kancelárie, otvorený
a odvtedy chátra. Ruina so železobetó-
coworking, aj flexibilný pracovný blok so
novou kostrou vyplnenou pórobetónom
zasadačkou, hygienou a kuchynkou. Na
poslúžila architektom ako báza, ktorú
dvoch najvyšších podlažiach je lokali-
doplnili oceľou a sklom a zjemnili tehlou
zované bývanie. K dispozícii je 6 loftov
a drevom. Jestvujúce povrchy v interiéri
a každý z nich má špecifické priestorové
očistili a ošetrili, no neprekryli, aby mohol
usporiadanie. Život v takomto lofte sa
autentický industriálny charakter naďalej
odohráva okolo schodiska. Napájajú
vyznievať. Do priestrannej 7-podlažnej
sa naňho obytné medzipodesty, ktoré
schránky bývalej fabriky pribudli nové
zostávajú otvorené a preberajú na seba
stropy a deliace priečky, no svoju otvo-
funkcie izieb. Ku každému bytu prislúcha
renosť si budova Mlynice zachováva.
rozmerná terasa, tá najväčšia dokonca
76
↑ Budova Mlynice po rekonštrukcii, foto: BoysPlayNice
s prestrešením. Celé prízemie Mlynice
prepojení. Miesto niekdajšej výroby,
s množstvom nových presklení zabrala
teda produktivity má zotrvať v podobe
vzdušná centrálna hala, ktorá je cha-
inšpirujúceho kreatívneho prostredia.
rakteristická zvyškovými telesami násypníkov. Priestor, ktorý sa dá prispôsobiť
Namiesto obvyklého búrania priemy-
rôznym druhom verejných či súkromných
selných ruín, akou bola aj Pórobetónka,
podujatí, je dnes už v plnej prevádzke.
sa títo pamätníci doby môžu vďaka
Susediaci objekt sila by mal dostať novú
premene a znovuvyužitiu stať nosi-
kancelársku horizontálu a vo valci bývalej
teľmi kontinuity, aj originálnej identity.
nádrže má vzniknúť až 9 nových pod-
Ako symbol nového života zóny. Mly-
laží s novými okennými otvormi. V exte-
nica je toho výborným príkladom.
riéri sa nezabudlo na úpravy verejného priestranstva a potrebné parkovacie kapacity. Každá z ponúknutých funkcií v Mlynici prináša nové skúsenosti a dojmy z nezažitej atmosféry, rozmewww.mlynica.com
rov, výšok, priestorov, otvorenosti či
77
KRÍDLA NA ZIMU. S PRÍCHUŤOU ŠKORICE A SLIVKY.
REVITALIZUJE TELO A MYSEĽ.
01 Urban Market 2017 185x130 cmyk 16. novembra 2017 13:27:20
POTLAČ, výšivka a distribúcia tričiek, mikín, tašiek a ďalšieho textilu CUSTOMIZÁCIA (vlastné etikety, štítky, visačky, kusové balenie) GOTS eco-friendly farby RÝCHLE dodanie OHĽADUPLNÁ výroba k zamestnancom a životnému prostrediu
merchyou.com info@merchyou.com
Už od 25 ks
OCHUTNAJ CIDER
oňavou v ý n e t u h c Do re n i a zmesou ko je ahre príjemne z ši. du na tele i na
Osviežu júc jabĺk p a chuť re ktorí aj tých, potreb v zime ujú sch ladiť.
Organizuje:
S finančnou podporou:
Partneri podujatia:
Mediálni partneri:
Ďakujeme:
Predpredaj:
Podujatie sa koná pod záštitou Mgr. Rudolfa Kusého, starostu bratislavskej mestskej časti Nové Mesto.
Najväčšia predajná prehliadka nezávislej módy, dizajnu a umeleckej tvorby v netradičnom industriálnom priestore Mlynica.
Urban Market 2017 (Winter Edition) 8. — 10. december 2017 Mlynica, Turbínová ul., Bratislava www.urbanmarket.sk