Urban Market 2018 (Spring Edition) by Urban Market

Ä&#x152;ASOPIS 1

Urban Market Najväčšia slovenská predajná výstava nezávislého dizajnu, módy a umenia už deviaty rok prináša na jedno miesto to najlepšie nielen zo slovenskej scény. Dizajnérske produkty dopĺňa bohatý sprievodný program, workshopy, umelecké výstavy a hudobné, koncertné či DJ-ské vystúpenia. Urban Market sa koná trikrát ročne, jeho jarná edícia opäť pozýva na Fakultu architektúry STU. Čerstvé Ovocie, n.o.

Architektúra: Dalibor Vidiečan

Neziskovú organizáciu Čerstvé Ovo-

Grafický dizajn: Misha Chmelíčková

cie tvorí partia kamarátov, ktorých

Koordinátorka za FA STU:

spája záujem o dizajn, módu, ume-

Paulína Ebringerová

nie a hudbu, ako aj chuť prispievať svojou aktivitou k oživeniu kultúrnej

V spolupráci s:

scény nielen v Bratislave. Okrem

DAAD | Fakulta architektúry

Urban Marketu má ČO v talóne aj

STU | Bikes in Town | Fest Anča |

ďalšie podujatia, napr. I <3 LOKAL,

Bukowski Bar | ajlavmjuzik |

JUST PLAYIN’, SINGULARCH či

CLUBOVKA | Startitup | Mäss

reláciu Čerstvé Ovocie_FM.

Časopis pripravili: Fakulta architektúry STU

Rozhovory, texty: Denisa Chylová,

Urban Market sa už po štvrtý-

Nikola Luzárová, Beáta Paňáková

krát koná na Fakulte architek-

Fotografie: Kristína Botlová

túry STU. Budovu na Námestí

Grafický dizajn: Misha Chmelíčková

slobody 19 v Bratislave navrhol

Tlač: DIW | print & studio – www.diw.sk

architekt Emil Belluš a postavená

Vydavateľ:

bola v rokoch 1948 — 1953.

Urban Market pripravili:

www.cerstveovocie.sk

Riaditeľ a dramaturg: Martin Brix

Vyšlo v náklade 500 kusov.

Kurátorka: Nikola Luzárová Propagácia: Denisa Chylová Technické zabezpečenie a gastro: Tomáš Augustín Produkcia: Matej Chudíc

Časopis je nepredajný.

Úvodník Spolupráca nás baví! Rok sa s rokom stretol a my tohtoročnou jarnou edíciou vstupujeme už do deviateho ročníka Urban Marketu. Za tému aktuálneho vydania sme si zvolili spoluprácu a po roku sa opäť stretávame na Fakulte architektúry STU.

Tentokrát sme si za leitmotív

Katarzia s kapelou, Gleb & Hypetrain,

podujatia zvolili spoluprácu. V čase,

Andrea Bučko, GAIKA (UK), Ink

kedy sa na každom kroku skloňuje

Midget & Pjoni a mnohí ďalší.

slovo konkurencia sme sa rozhodli

zamerať na zdieľanie nadobud-

álnym vydaním nášho časopisu. Náj-

nutých schopností, ktoré má silu

dete v ňom opäť viacero inšpirujúcich

prinášať výnimočné výsledky.

rozhovorov. O tom, čo obnáša pozícia

dekanky a v čom videla svoju úlohu

Viac ako stovka lokálnych pre-

Téma spolupráce sa nesie aj aktu-

dajcov a značiek, hudobné vystú-

sme sa porozprávali s Ľubicou Vitko-

penia a koncerty, ale aj mnoho

vou, ktorá je prvou ženou dvakrát po

noviniek prináša tohtoročná jarná

sebe zvolenou do vedúcej pozície na

edícia. Po prvýkrát sprievodný

Fakulte architektúry STU. O svojom

program obohatí prehliadka krás-

spoločnom projekte, ale aj o sebe

nych motoriek Bikes In Town

samých a svojej tvorbe nám povedali

a počas celého marketu si môžete

Zuzana, ktorá vo svojom Yoora Stu-

pozrieť výstupy súťaže krea-

dio navrhuje minimalistické svadobné

tívnych tímov KOLABO. Tú sme vyhlá-

šaty a Petra, ktorá sa pod značkou

sili v súvislosti s témou spolupráce

Bepart venuje tvorbe šperkov.

a aj vy môžete svojim hlasom pomôcť

svojim favoritom k zaujímavým cenám.

si môžete založiť, aj keď nie ste

remeselne zruční vás presvedčia

Ako už býva dobrým zvykom pri

O tom, že dizajnérsku značku

jarnej edícii, množstvo sprievodného

Marcel a Adrián z Mellow. Do hudob-

programu je v spolupráci s DAAD

ných vôd sme načreli v rozhovore

venované architektonickým témam.

s mladým bratislavským rapperom

Sledujte prednášky, prezentácie či

Glebom a viac o Námestí slobody

filmové premietania s touto témati-

sa dočítate v článku Beáty Paňá-

kou. A nebojte sa, pri tvorbe programu

kovej. Veríme, že s naším časopi-

sme nezabudli ani na tých najmen-

som, ako aj na samotnom Urban

ších! Okrem odborného programu

Markete, strávite príjemné chvíle.

sa veľmi tešíme aj z toho hudob-

#urbanmarket18

ného. Tento raz naše pozvanie prijali

ĽUBICA VITKOVÁ

dekanka Fakulty architektúry STU

Text: Denisa Chylová Foto: Kristína Botlová

„Kto iný, ako naša inštitúcia, ktorá má sídlo v Bratislave, by mal generovať myšlienky pre mesto a overovať možnosti riešenia.” Ľubica Vitková je prvou dekankou Fakulty architektúry STU, ktorá bola do tejto funkcie zvolená dve obdobia po sebe. Počas svojho pôsobenia významne prispela k otváraniu sa fakulty smerom k verejnosti, vo výučbe podporuje spoluprácu medzi študentmi aj odbormi. Mimo svojej funkcie dekanky sa venuje výskumnej a pedagogickej činnosti i praktickému projektovaniu. Ako ste sa dostali k archi-

Takže niekto maľoval

tektúre? Mali ste nie-

slniečka a vy už projekty?

koho v rodine, kto sa už

Áno, tak. (smiech)

architektúre venoval? Architektúru ste potom

Mala som to v rodine, moja mama je architektka. Čiže do veľkej miery to predznamenalo moju terajšiu profesiu. O architektúre sa doma veľa hovorilo, chodili sme po Slovensku, po zahraničí, pozerať architektúru súčasnú aj historickú. Mama doma robila projekty a ja si pamätám, že už asi ako osemročná som ju napodobňovala. Tiež som robila projekty, kreslila som rôzne pôdorysy, pohľady, perspektívy.

študovali tu, na STU?

Áno, som absolventkou Fakulty architektúry, vtedy Slovenskej vysokej školy technickej, dnes Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Na Fakulte architektúry pôsobíte už vyše 20 rokov. Čo vás priviedlo k pedagogickej činnosti?

Keď si porovnáte štúdium

Ono to bolo tak trochu okľukou. Moja mama, teda okrem toho, že je architektka, tak aj učila a rovnako aj môj otec bol vysokoškolský pedagóg. Ja som sa najskôr pôsobeniu na škole bránila. Veľmi som chcela ísť do praxe. Sedem rokov som pôsobila v Projektovom ústave obchodu a cestovného ruchu a práve tu som sa popri projektovaní venovala aj výskumu. Jedno obdobie som bola súčasťou výskumnej zložky. Z toho neskôr vyplynula požiadavka mať doktorát. Preto som sa začala popri praxi venovať aj doktorandskému štúdiu v externej forme. Touto cestou som sa na školu vrátila.

teraz a za svojich čias, zmenilo sa to veľmi?

Základ štúdia je rovnaký. Typy škôl, čo sa vzdelávania týka, sú rôzne. My patríme do skupiny, nazvem to, klasického vzdelávania, držíme si tradíciu. V tomto smere sa zaraďujeme do skupiny škôl tzv. technického architektonického vzdelávania (architektonické školy strednej Európy, Rakúska, Nemecka, Talianska... na technických univerzitách), charakteristického vysokou mierou komplexnosti. Stále sa veľký dôraz kladie na technickú stránku, na exaktné informácie, na výtvarno, a, samozrejme, 50 i viac percent

zastúpenia žien a mužov

predstavuje výučba ateliérovej tvorby. V tomto smere je štruktúra študijných programov podobná. Samozrejme, nedá sa ustrnúť a to ani nechceme, takže vždy je tu snaha o inováciu a sledovanie trendov, ktoré je potrebné do architektonického vzdelávania integrovať.

v technickejšie orientovaných odboroch. Vnímate takýto nepomer aj pri uchádzačoch o štúdium na Fakulte?

Dievčat už je viac, a to o dosť výrazne viac. Asi pred tromi rokmi som spracovávala analýzu o tom, aký bol tento vývoj. V úplne prvých rokoch štúdia architektúry na našej fakulte (v 50. rokoch), bolo žien architektiek minimum. Aj keď samozrejme, bolo aj menej študentov. V prvých rokoch ich študovalo v ročníku okolo 30, z toho boli 2 – 3 ženy. Pričom teraz máme v ročníku v odbore Architektúra a urbanizmus od 130 do 150 študentov, z čoho väčšina – okolo 60 % sú dievčatá. Dlhé roky na našej fakulte bola štandardom stovka študentov na ročník, z čoho 1/3 boli študentky. Pomer študentov a študentiek sa začal lámať v 90. rokoch, kedy už bol pol na pol – chlapci a dievčatá – no a teraz už máme viac žien.

Keď sme pri tých trendoch, je pri dnešných technológiách vôbec potrebné, aby sa študenti učili navrhovať rukou alebo vytvárali modely?

Na túto tému vyšla veľmi pekná knižka „Myslící ruka” od Juhani Pallasmaa, ktorá pojednáva o tom, že pre kreatívne odbory je neskutočne dôležité, aby myslenie prechádzalo cez ruku a cez uvedomenie si priestoru, keď hovoríme o tvorbe fyzických modelov. Tento prístup umožňuje študentom ďaleko lepšie a intenzívnejšie vnímať priestor, pochopiť, zažiť a uvedomiť si samotný proces tvorby. Zastávam názor, že počítač má byť prostriedkom pre prezentáciu návrhu, ale v procese myslenia je lepšie, keď človek škicuje. Študenti, keď začínajú nahadzovať myšlienky hneď do počítača, veľmi ťažko od tej prvotnej myšlienky odchádzajú, celé je to veľmi kostrbaté. Cez klasické navrhovanie si rýchlejšie, zmysluplnejšie a efektívnejšie vedia vyhodnotiť jednotlivé námety a varianty.

Skúmala som aj to, ako sa uplatňujú absolventky po štúdiu. Ženy architektky nachádzajú možno i širšie uplatnenie, ako muži. Veľa z nich pracuje v publicistike, viac sa orientujú na vedu, viac si nachádzajú uplatnenie v rôznych štúdiách, na úradoch, napríklad na úradoch územného rozvoja. Veľa z nich sa zameriava iba na tvorbu interiérov, rôzne menšie zákazky, ale samozrejme sú a vždy boli, aj integrálnou

Na Slovensku sa stále stýkame s nepomerom

súčasťou architektonických tímov. Len tí finálni reprezentanti boli zväčša muži. Veľký kus práce v tomto smere robí profesorka Moravčíková. Tá cez svoj výskum a následné publikácie a výstavy s názvom Emancipované mapovala osudy a prácu žien od 50. rokov. Naše prvé ženy boli úspešné a urobili skvelé budovy, no málo sa o tom hovorilo. Pani Klimková túto ženskú otázku mapuje tiež a prezentovala ju na viacerých výstavách. Práve ona je napríklad úspešná nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí a takých je viac. Napríklad moja menovkyňa, taktiež Vítková, je veľmi úspešná v Holandsku, kde navrhla medzi inými aj univerzitné budovy.

V tomto som videla svoju úlohu ako veľmi dôležitú a túto oblasť som sa snažila na škole aj podporovať a zdôrazniť. Čo sa týka vzdelávania, usilovala som o inovácie – napríklad otvoriť s garantmi jednotlivých študijných programov, ako aj s pedagógmi diskusiu, ako by sme mali učiť, čo sa dá na škole zmeniť k lepšiemu. Viaceré takéto zmeny, ktoré som považovala za dôležité, sme aj realizovali, a to s cieľom zvýšenia kvality štúdia, konkurencieschopnosti, priblíženia sa k niektorým špičkovým zahraničným školám. Začali u nás pôsobiť vo väčšej miere architekti z praxe, zmenili sme organizáciu semestra a výučby predmetov. Štandardne sa ateliéry učili parciálne podľa tematického zamerania v priebehu celého týždňa – to znamená, že boli uzavreté a bolo ťažké ich skombinovať alebo zadať jednu prierezovú tému, ktorú by študenti spracovávali vertikálne medzi ročníkmi, alebo horizontálne medzi pracoviskami. Nám sa podarilo zorganizovať ateliérovú výučbu do dvoch dní (utorky a štvrtky), čo umožňuje spoluprácu medzi ústavmi, odbormi a zameraniami. Zároveň to dáva priestor aj na spoločné exkurzie, vieme zavolať odborníkov k danej téme a tak poskytnúť študentom komplexné informácie s prepojením na aktuálne témy praxe.

V čom vlastne spočíva činnosť dekanky? Aké témy boli pre vás za tých osem rokov dôležité?

Som vďačná za priamy kontakt s mladými ľuďmi a možnosť ovplyvniť dianie na fakulte. Spolupráca s Urban Marketom tiež predstavuje formu, akou vieme priniesť na školu niečo iné, niečo, čo mladých ľudí môže osloviť a motivovať, poskytnúť im inšpiráciu. Považovala som za dôležité školu otvoriť navonok, smerom k odbornej i laickej verejnosti, čo súvisí aj s touto našou spoluprácou. Následne to bola intenzívna spolupráca s praxou a podporovanie zahraničných väzieb a kontaktov, prinášanie rôznych typov spoločných projektov...

Témou jarného Urban Marketu je spolupráca.

V školstve sa však stále

po architektúru cez isté špecifické témy, ako je obnova pamiatkového dedičstva, interiér a výstavníctvo, či udržateľná architektúra. Naši dizajnéri zase spolupracujú predovšetkým s firmami.

uprednostňuje individuálny prístup. Ako ju vnímate vy, napríklad pri výučbe študentov? Je pre budúcich architektov a architektky dôležitá?

Áno, spolupráca je v štúdiu zahrnutá hneď v niekoľkých smeroch. My vzdelávame a pripravujeme budúcich architektov a architektky pre prax. Máme veľmi veľa bilaterálnych dohôd, pre architektúru sú to predovšetkým dohody so samosprávami, či už s mestami alebo mestskými časťami či obcami. Snažíme sa zadávať témy najmä vo väzbe na problémy našich miest a obcí – samozrejme, v mierkach od urbanizmu

Takže spolupracujete pri praktických zadaniach pre študentov aj so súkromným sektorom?

Áno, zhodou okolností práve včera bola prezentácia dvoch workshopov. V jednom sme riešili mestské zásahy pre Gelnicu, mali sme tu pána starostu a zástupcov mesta. V druhom sme sa zas naopak, pre súkromného investora Cresco Group zaoberali

informačným systémom pre Slnečnice v rámci dopravného riešenia. Takže spolupracujeme aj so súkromným, aj s verejným sektorom.

k tejto téme vracajú – návrh na novú budovu architektúry, respektíve hľadanie možností jej prístavby, zväčšenie priestorov najmä pre výučbu ateliérov. Chýba nám priestor pre spoločenské kontakty, veľkorysejší bufet – to by bolo ideálne. Uvedené návrhy sa zväčša týkajú riešenia pavilónov v predpolí nášho objektu. Tým by sme lepšie komunikovali i s Námestím slobody. Rovnako na streche je ešte potenciál pre rozšírenie priestorov pre prácu študentov. Vďačná som za kotolňu a uhoľňu, ktoré sa nám už rekonštruovať podarilo.

Takže študenti si môžu už počas štúdia vyskúšať reálnu zákazku.

Áno, a práve o toto nám ide, aby kreatívny proces neprebiehal iba ako návrh bez partnera z praxe. Takto sa študenti učia komunikovať s verejnou správou, s obyvateľmi, so špecialistami. Snažíme sa, aby bol do procesu zapojený podľa témy aj dopravný inžinier, krajinný architekt, filozof, statik... Tento rok sme zahájili aj spoluprácu napríklad s geografmi. Architektúra je multidisciplinárna, je nevyhnutné komunikovať v širšom kontexte, a takto sa snažíme postupovať aj vo výučbe.

Ste prvá dekanka Fakulty architektúry STU zvolená dvakrát po sebe, aktuálne sa tretí raz po sebe o miesto uchádzať nemôžete. Plánujete naďalej zostať na škole alebo je čas

Ak by ste mali dostatok

dať si trochu pauzu a veno-

prostriedkov, čo je jedna

vať sa iným činnostiam?

vec, ktorú by ste zo svo-

Pauza sa ani veľmi realizovať nedá, ale ani sa mi nežiada. Nerada by som sa odstrihla od diania na škole. Práve naopak, veľmi sa teším na učenie. Síce som paralelne učila aj popri funkcii dekanky, ale samozrejme, v obmedzenej miere. Takže veľmi sa teším, chystám sa na inováciu niektorých predmetov, ktoré garantujem, teším sa na ateliérovú tvorbu, na zaujímavé témy, na spoluprácu s praxou. Rada by som sa vrátila aj k písaniu, mám nejaké podlžnosti v rámci skrípt alebo učebníc. No a opäť by som sa rada

jej pozície „hlavy školy” okamžite realizovali?

Ešte sme dlžní tejto budove, hoci sa nám podarilo veľa. Rekonštruovali sme niektoré priestory v našom objekte, máme nové okná, snažili sme sa o kultiváciu prostredia, ale aj navrátenie prevádzky budovy tak, ako bola navrhnutá architektom Bellušom. To znamená, že odstraňujeme isté „nánosy” na budove, ktoré sú cudzorodé. Naši študenti riešili minulý semester – a často sa

Viac než architektúre sa

vrátila aj k projektovaniu, to som naozaj musela nateraz odsunúť.

vo svojej výskumnej činnosti venujete urbanizmu. Ako vnímate po tejto

Ktoré realizované spolupráce

stránke Bratislavu, exis-

vo svojom živote považujete

tuje tu nejaká spolupráca

za najhodnotnejšie? Alebo

s mestom na tomto poli?

kto vás najviac obohatil?

V Bratislave máme veľmi dobré a úzke vzťahy s Hlavnou architektkou a s mestskými časťami. Minulý semester sme už po niekoľký raz spolupracovali s Ružinovom, ako aj so Záhorskou Bystricou, kde sme overovali možnosti rozvoja bývania v rôznych lokalitách, rôzne formy bývania, robili sme pešiu zónu v rámci bakalárskej práce. Rovnako sme dlhodobo spolupracovali s Devínskou Novou Vsou, mali sme spoluprácu s Petržalkou, s BSK… Žiaľ, s mestom ako takým, nemáme s aktuálnym pánom primátorom dodnes podpísanú bilaterálnu dohodu o spolupráci. Myslím si, že je to veľká škoda – kto iný, ako naša inštitúcia, ktorá má sídlo v Bratislave, by mal generovať myšlienky pre mesto a overovať možnosti riešenia. Nejaké témy nám zadáva hlavná architektka, dokonca sme sa podieľali na stratégii verejných priestorov. Veľa našich kolegov je v jej poradnom orgáne.

Jedna z vecí na pozícii dekanky, ktoré sú skvelé, je to, že stretávam naozaj veľa skvelých ľudí. Veľkým zážitkom bola pre mňa pracovná cesta do Talinnu a Helsínk s prezidentom Kiskom. Páči sa mi, že na zahraničné cesty pozýva zástupcov a reprezentantov z akademického prostredia, expertov z inovatívnych centier... Okrem toho som členkou „Združenia Európskych škôl architektúry“, kde zastupujem našu fakultu, čo je pre mňa neskutočne inšpiratívne. Táto spolupráca bolo podporená i projektom „Sieť dekanov architektonických škôl“. Bola to pre mňa neskutočne cenná skúsenosť. Mala som možnosť každoročne zažívať úvahy o smerovaní architektonického školstva, kde sú jeho priority, od obsahu cez metódy vzdelávania. Z týchto stretnutí som vždy prišla neskutočne nabudená a snažila som tieto poznatky aplikovať u nás na fakulte. Na druhú stranu musím však povedať, že sa nemáme za čo hanbiť. Naša škola má vo svojej komplexnosti, o ktorej som hovorila, veľkú devízu. Naši absolventi sa v živote nestratia.

Ako sa Vám páči Urban Market?

Som vašou veľkou fanúšičkou, dokonca, aj keď ešte nebýval na fakulte, vždy som ho navštevovala a na tom vianočnom vždy vyriešim všetky darčeky. :)

SPOLUPRÁCU MÁME V KRVI! Vedeli ste, že spoluprácu má Urban Market v krvi už od svojho vzniku? Za deväť rokov sme spoznali množstvo skvelých ľudí a mali možnosť realizovať kopec spoluprác. Trochu si na ne posvietime...

GRAPE FESTIVAL

a dizajnu, pre ktoré sme už od roku 2012 záverečným podujatím. Prednášky architektonických štúdií, tematicky ladené filmové premietania či obľúbená CLUBOVKA spestrujú program jarnej edície práve vďaka tomuto príjemnému spojeniu.

Prvý Urban Market, ako aj prvý Grape Festival sa uskutočnili v roku 2009. Nie náhodou je naša letná edícia súčasťou Grejpu už od jeho prvého ročníka. S festivalom nás za tie roky spája nielen práca, ale aj množstvo priateľov a veselých príhod. Legenda hovorí, že stále používame predlžovačku z prvého ročníka, ktorú pôvodne používala mama jedného zo zakladateľov festivalu pri kosení trávnika...

I <3 LOCAL

Novinkou v portfóliu nášej materskej organizácie Čerstvé Ovocie je spolupráca s obchodným domom Central. Počnúc februárom 2018 prinášame užšiu selekciu lokálnych tvorcov a značiek na jeden deň priamo do nákupného srdca Bratislavy, a to niekoľkokrát do roka.

DAAD | DNI ARCHITEKTÚRY A DIZAJNU

Rovnako deväť rokov sa v Bratislave konajú aj Dni architektúry

Foto: Michal Babinčák

GRAPE FESTIVAL

BIKES IN TOWN

Veríme, že aj toto je spôsob, ako domácu scénu a tvorcov predstaviť a prezentovať širšej verejnosti.

Pekné motorky a dizajn spolu ladia. Minulé dva ročníky sme selekciu dizajnérov prinášali na Bikes in Town, tento rok sa Bikes in Town pridáva k Urban Marketu. Ak vám aj pomenovania café racer, scrambler, tracker, classic či custom nič nehovoria, nič si z toho nerobte. Možno práve vďaka tomuto spojeniu trend upravených motoriek, umenia, dizajnu, a s nimi spojený životný štýl nakoniec osloví aj vás!

ČERSTVÉ OVOCIE_FM

Rubrika Čerstvé Ovocie_FM prináša rozhovory so zaujímavými ľuďmi do éteru Rádia_FM, a to raz týždenne už od novembra 2013. Za ten čas sme vo vyše 220 častiach rubriky predstavili celkom úctyhodné číslo kreatívnych a spoločensky angažovaných mladých ľudí. Všetky rozhovory si môžete spätne vypočuť v archíve na www.mixcloud.com/ Cerstve_Ovocie

Foto: archÃv

BIKES IN TOWN

JUST PLAYIN'

Foto: Photopablito

Foto: Michal Babinčák

SINGULARCH

MÁJOVÝ DŽEM

Foto: Daniela Benková

MÁJOVÝ DŽEM

Foto: Michal Babinčák

GRAPE FESTIVAL

JUST PLAYIN'

Projekt JUST PLAYIN' vznikol zo spolupráce s vydavateľstvom ajlavmjuzik. Prvú sériu podujatí sme uskutočnili v rokoch 2015 a 2016. Hudobníci na Just Playin' v neformálnej atmosfére prezentujú ešte nevydané skladby, ale aj staršie, už známejšie pesničky, pričom opisujú proces samotnej tvorby. Týmto spôsobom umožňujeme stretnutia umelcov a ich fanúšikov a dávame im priestor motivovať mladých ľudí k aktivite a tvorivosti. SINGULARCH

Pod názvom SINGULARCH sa skrýva séria prednášok a diskusií z oblasti architektúry a urbanizmu. SINGULARCH pripravujeme od roku 2012 a najnovšie už aj v spolupráci so združením Archtung. Za ten čas sme do Bratislavy priviedli množstvo zahraničných

architektov a štúdií, medzi nimi Ronalda Rietvelda (Rietveld Landscape, Amsterdam), RAUM (Nanntes), FALA (Porto) či FAKT (Berlín). Veríme, že ich tvorba je inšpiratívna pre nás všetkých a v roku 2018 pokračujeme. Nezabúdame!

S niektorými spoluprácami sme sa za tie roky museli aj rozlúčiť. S láskou spomíname na Májový džem na Bratislavskom majálese, Fest Market, ktorý býval súčasťou festivalu Divadelná Nitra, medzinárodné Visegrad Markets v Starej tržnici aj BLAF Market, ktorý sme pripravovali pre Bratislava Art Festival.

21 Foto: Michal Babinฤ รกk

ZUZANA KEDROŇOVÁ

Yoora Studio

Text: Nikola Luzárová Foto: Kristína Botlová

„Osobne mám pocit, že ľuďom, či už na Slovensku, ale hlavne v zahraničí poslednú dobu začína záležať na tom, čo si oblečú, z akého materiálu je daný produkt vyrobený, ale aj za akých podmienok.” Svadobné šaty si nevesty často obliekajú iba v jeden, najvýznamnejší deň svojho života. Princeznovské tortové kreácie môžete hľadať skôr v rôznych požičovniach. Zuzana Kedroňová po skúsenostiach z komerčných retailových značiek a brigády v svadobnom salóne našla svoju cestu v podobe eco-friendly svadobných šiat. Pred vznikom tvojho Yoora Studio si pracovala pre značky Calvin Klein a Tommy Hilfiger. Čo táto práca obsahovala?

Pracovala som pre tieto značky vyše roka, a toto obdobie z kariérneho hľadiska bolo jedno z najpodstatnejších, aké som doteraz mala možnosť absolvovať. Samotná náplň práce neobsahovala

zásadné kreatívne prvky, skôr naopak, bola orientovaná na predaj a business. V priebehu predajných sezón, ktoré sa konali štyrikrát do roka, som v Nemecku a v Rakúsku pomáhala v showroomoch týchto značiek vyberať odevy, ktoré sa budú predávať na slovenskom a českom trhu.

Na novej kolekcii svadobných šiat Zuzana spolupracovala so šperkárkou Petrou Arbertovou (Bepart)

Čo ti to všetko dalo (a vzalo)?

Asi nemôžem povedať, že mi táto práca niečo vzala, skôr naopak. Počas štúdií odevného dizajnu na vysokej škole sa celý môj svet točil viac-menej okolo tvorby, odovzdávania semestrálnych prác a stíhania deadlinov. O založení značky, samotnom predaji, či marketingu som veľa nevedela. A tak tieto podstatné informácie, ktoré mi veľmi výrazne pomohli, som vo väčšine nadobudla práve počas tohto obdobia. Prečo si po tejto skúse-

som už bola pevne rozhodnutá, že chcem ísť svojou vlastnou cestou, krok za krokom si vybudovať svoju vlastnú značku. Bola som si vedomá, že spustenie tohto projektu zaberie veľa času a energie, preto som hľadala prácu na skrátený úväzok, ktorá ma bude napĺňať a nebude zásadne časovo náročná. V tom období kamarátka odchádzala z pozície učiteľky v ZUŠ na materskú dovolenku, takže som prebrala jej miesto. Načasovanie bolo perfektné a ja som sa s nadšením pustila do tvorby kolekcie.

nosti začala pracovať ako učiteľka v škole?

Ľudia majú predstavu o návr-

Ku koncu pracovného pomeru

hároch, že celý rok pracujú na

kolekciách, ktoré sa prezen-

v jeden deň vo svojom živote.

tujú na prehliadkach. Prečo

Nie je ti ľúto, že potom budú

si sa rozhodla ísť svojou

šaty už len visieť v skrini?

vlastnou cestou a začať

Prekvapivo mám niektoré nevesty, ktoré si chcú nechať po svadbe šaty prerobiť na bežné nosenie, čo je v prípade mojich modelov, keďže nie sú zásadne predimenzované, možné. Takže ich dokážu využiť ako letné šaty, alebo slávnostnejšiu blúzku, či sukňu. Je to samozrejme na rozhodnutí každej nevesty, čo so svojimi svadobnými šatami v budúcnosti urobí. Niektoré ich odkladajú pre svoje dcéry, niektoré si ich chcú ponechať ako pamiatku. Doteraz mám v skrini odložené promočné šaty, v ktorých promovala moja mama a o pár desiatok rokov potom ja. A keďže sú z dvoch dielov, sukňu doteraz v lete nosím. Vždy keď si ju oblečiem, pripomenie mi bakalárske promócie.

vytvárať svadobné šaty?

Ja som momentálne so značkou v úplných začiatkoch. Vypustila som ju do sveta vo februári, na kolekcii som intenzívne pracovala od augusta minulého roka. Február som si zvolila kvôli tomu, že práve v tento mesiac sa koná najväčšia svadobná výstava na Slovensku, čo bol pre mňa ekvivalent módnej prehliadky. „Chrobáka v hlave“ so zameraním sa na tvorbu svadobných šiat som však mala už dávno pred tým, len som ešte nemala úplne ucelenú predstavu, ako túto myšlienku zhmotniť. Nechávala som tento nápad dozrievať približne rok, kým som sa pustila do realizácie. Veľmi ma ovplyvnila jedna z mojich náhodných brigád v svadobnom salóne, pri ktorej som si uvedomila, že by ma navrhovať a tvoriť svadobné šaty priamo na mieru celkom bavilo.

Pracuješ s ekologickými materiálmi. Bolo ich hľadanie ľahké?

Krajky mám z bio bavlny, podšívku

Nebolo by ľahšie vytvárať módu na každodenné nosenie?

Nikdy som nad tým takto nerozmýšľala. Snažila som sa hlavne nájsť smer vo svojej tvorbe, ktorý by ma napĺňal, a ktorý by mohol mať potenciálnu perspektívu aj do budúcnosti. Svadobné šaty sú veľmi špecifický produkt, ktorý asi 99 % neviest využije iba

z bambusového saténu a vrchné materiály z bio a mierumilovného hodvábu. Pri hľadaní týchto materiálov som si prvý vzorník dala poslať asi dva roky dozadu, keď som ešte nad značkou ako takou priamo neuvažovala. Tieto vzorky ma natoľko zaujali práve svojím ekologickým a etickým spôsobom výroby, že som dlhé večery na internete hľadala rôznych dodávateľov, firmy, stránky, ktoré by tieto špecifické textílie mali

v ponuke. Nebolo to jednoduché, polovica z nich mi ani len neodpísala. Nakoniec som však úspešne našla to, čo som potrebovala. Je pre dnešné nevesty dôležité mať eco-friendly svadobné šaty?

Pre väčšinu neviest, ktoré oslovili mňa, bola tvorba z prírodných eco-friendly materiálov veľkou pridanou hodnotou. Osobne mám pocit, že ľuďom, či už na Slovensku, ale hlavne v zahraničí poslednú dobu začína záležať na tom, čo si oblečú, z akého materiálu je daný produkt vyrobený, ale aj za akých podmienok. Ja patrím medzi nich, a práve preto som sa rozhodla tvoriť udržateľnejšie, lokálne a z týchto materiálov. Nepožadujú od teba „tortový” efekt, aby šaty boli grandiózne a „princeznovské”?

Myslím, že „princeznovských“ šiat je v obchodoch, či požičovniach svadobných šiat stále dostatok, takže slečny, ktoré práve takéto šaty chcú si určite dokážu vybrať kdekoľvek inde.

vytváram šaty priamo z vybratého materiálu. Zvyčajne máme ešte jednu skúšku, pred finálnym odovzdaním, kedy sa robia už len minimálne úpravy. Ak nevesta príde s konkrétnejšou predstavou a nevybrala si šaty z mojej kolekcie, ale chcela by zakomponovať do výsledného modelu svoje vlastné prvky, nakreslím jej návrhy na mieru. Z nich si potom vyberie jeden, ktorý sa jej najviac páči. Potom je už postup rovnaký. Máš nejaký svoj sen, s kým by si chcela spolupracovať?

Konkrétnu osobu, návrhára, či umelca nemám. Páčilo by sa mi mať za pár rokov veľký ateliér, kde by sa pod jednou strechou stretlo viacero šikovných, kreatívnych ľudí a vytvárali by sme spolu identitu značky. Od samotného zhotovovania šiat, cez návrhy krajok, textilných materiálov, topánok, doplnkov, až po tvorbu marketingových kampaní. Na novej kolekcii svadobných šiat si spolupracovala so šperkárkou Petrou Arbertovou (Bepart). Prečo

Ako vznikajú šaty

práve názov „LIMERENCE”

pre nevestu?

a návrhy šperkov od Petry?

Ak si nevesta vyberie šaty priamo z kolekcie, zmeriam jej miery, vytvorím strih a následne skúšobný model. Po prvej skúške si navzájom odsúhlasíme všetky možné zmeny, poprípade doplníme detaily. Následne na to už

S Petrou sme obe končili magisterské štúdium na VŠVU v ten istý rok a nezávisle od seba išli počas toho istého obdobia na postgraduálnu pracovnú stáž do Londýna. Vtedy sme sa bližšie spoznali a stali sa z nás dobré priateľky.

28 Foto: archĂv

Čo sa samotnej spolupráce týka, je založená skôr na pravidelných brainstormingoch a stretnutiach, kedy spoločne vymýšľame, ako svoje značky posunúť ďalej. Petra tvorí nádherné minimalistické šperky, ktoré perfektne dotvárali moje šaty, práve preto som ju poprosila, či by mohli byť použité v mojom lookbookovom fotení. Taktiež mi Petra, ako šperkárka, vytvárala zlaté disky s logom, ktoré používam namiesto visačiek. Vďaka jej šikovnosti a dobrým nápadom mi dokázala mnohokrát odborne poradiť, ale aj kamarátsky pomôcť. Názov mojej kolekcie LIMERENCE znamená

stav pobláznenia inou osobou. Práve táto príťažlivosť sa stala inšpiráciou pre tvorbu kolekcie.

MARCEL MELICHER & ADRIÁN MACHO Mellow

Text: Nikola Luzárová Foto: Kristína Botlová

„Nerobíme produkty gendrovo rozdelené, nemáme špeciálne produkty pre dievčatá v ružových farbách a pre chlapcov v modrých, dievčatá nemusia byť vždy len princeznami a chlapci vojakmi. Každý nech si slobodne vyberie, čo sa mu páči, pokiaľ mu to urobí radosť.“ Z túžby obdarovať svojich blízkych počas Vianoc originálnym darčekom vznikla mladá značka Mellow, ktorá prináša do našich bytov a detských izieb farby a fantazijný svet. Adrián a Marcel možno nevedia šiť na šijacom stroji, no svojimi nápadmi a dizajnmi zaujali. Nechcú, aby sa ich produkty strácali v anonymite veľkovýroby, ale za každým stojí konkrétna osoba s osobitým prístupom. Ako ste vytvorili Mellow?

vymyslieť pre rodinu a priateľov. Keďže som už nejaký čas robil ilustrácie, ktoré sa používali na dizajn rôznych výrobkov, vymyslel

AM: Prvý impulz vznikol v pred-

vianočnom období roku 2016, keď som rozmýšľal, aký darček

som si ilustrovaný vankúš v netradičnom tvare, dal som si potlačiť kus látky a urobil som si prototyp. Mojim blízkym sa zapáčil a rozhodol som sa pripraviť si ešte zopár návrhov a skúsiť nájsť niekoho, kto by ich vyrábal. MM: Spomínam si na to, ako Adrián prišiel so svojimi prvými prototypmi a návrhmi vankúšov. V tom čase som práve zakladal firmu, ktorá mala pôsobiť v príbuznom sektore, ale čisto ako obchodná spoločnosť. S Adriánom sa poznáme už desať rokov a pozorne sledujem a povzbudzujem rozvoj jeho kreativity. Jeho nápad ma zaujal a po niekoľkotýždňovej úvahe som mu ponúkol, že výrobu vankúšov zorganizujem. Pôvodne som sa rozhodol využiť služby existujúcej krajčírskej dielne, ale po prvých skúsenostiach som túto stratégiu musel prehodnotiť a rozhodol som sa vytvoriť vlastnú dielňu, kde máme výrobu plne pod kontrolou a vieme reagovať oveľa pružnejšie. Toto rozhodnutie sa ukázalo ako zásadné. Zachovávame si bezprostredný kontakt s produktom, udržiavame charakter ručnej výroby a produkt sa tak nestráca v anonymite. Vieme presne, kto na ňom čo urobil. Sú za ním konkrétne osoby. Kto všetko tvorí značku? MM: Náš skvelý tím tvorí v prvom

rade Adrián Macho – on navrhuje a ilustruje výrobky a celkovo sa stará o vizuálnu stránku značky

a výrobkov. Ja sa starám o celkový chod firmy, výrobu v našej dielni, o vzťahy s našimi zákazníkmi a dodávateľmi. Naše skvelé dámy vo výrobe, Helenka a Janka, ktoré denne zhmotňujú svojimi šikovnými rukami naše predstavy do podoby výrobkov. Nemôžem vynechať ani nášho tajného podporovateľa, bez ktorého by sme ako začínajúci projekt na zelenej lúke nevedeli tak rýchlo napredovať. Každý z nás má svoj významný podiel na značke, každý z nás ňou žije a spolu tvoríme jeden kompaktný celok. Ste značka pre deti alebo dospelých? MM: Niektoré naše produkty sú

viac detské, iné menej. Nechceme sa vyslovene definovať ako detská značka. Snívať a vytvárať si príbehy môžu aj dospelí. Myslím, že naše skromné skúsenosti to len potvrdzujú. Bežne zažívame, že k nám prídu deti, ktoré na prvý pohľad alebo dotyk zistia, že sú to vankúše, alebo spoznajú zvieratko z nejakej rozprávky. Naopak sme nedávno dostali fotku dospelého mladého muža s našim vankúšom, ktorý si nechal vytetovať rovnaké tetovania, aké má náš vankúšový námorník. Toho si obľúbilo aj mnoho mamičiek. Dospelé páry, ktoré sa vrátili po čase, že potrebujú ešte jeden vankúš, lebo sa nevedia dohodnúť, kto z nich bude mať pod hlavou ten prvý. Dospelé ženy majú veľmi rady líšku Foxy, ktorá skvelo sedí okolo krku. Takže nie sme

len detská alebo len dospelácka značka. Sme značka pre všetkých. S mužmi je väčšinou spájané remeslo, práca s ťažšie opracovateľným materiálom. Prečo ste sa rozhodli ísť do výroby vankúšov a doplnkov? MM: Naša výroba vankúšov

a doplnkov nevyrástla na krajčírskom remesle. Ani jeden z nás nevie šiť, máme však iné zručnosti a skúsenosti, ktoré sme využili. Je pravda, že pri handmade projektoch je takmer štandardom, že sa vyvinú z remesla alebo z hobby. Podľa mňa nie je úplne nutné ovládať remeslo, aby sme ho mohli využiť. My sme spojili

kreatívne a manažérske zručnosti a skúsenosti, pretože tie sú rovnaké pre akýkoľvek typ výroby. Ja osobne už 10 rokov pôsobím v riadení výroby, ktorá má blízko aj k móde. Výroba pre také módne značky ako Prada ma naučila mať zmysel pre vysokú kvalitu, cit pre detail, byť náročný sám na seba a všetko robiť s vedomím, že môj výrobok bude mať svojho majiteľa, ktorý zaň zaplatí a preto chcem, aby bol spokojný. Je jedno či vyrábam kabelku, auto alebo vankúš – ak chcem, aby som zaujal a aby som zostal v dobrom povedomí môjho zákazníka, musím v prvom rade zaujať dizajnom, kvalitou a hodnotou.

AM: Kreatívny proces je rov-

naký pre každý materiál. Základ je rovnaký, používajú sa iné prostriedky, iné materiály, ale podstata je rovnaká. My sami si nesadáme za šijací stroj, lebo to nevieme, ale vieme, ako produkt navrhnúť, vytvoriť jedinečný dizajn, pripraviť a zorganizovať výrobu, spočítať si náklady, nájsť dodávateľov materiálov, určiť správnu cenu a výrobok predať. Uvažovali ste o tom, že by ste svoje portfólio rozšírili? AM: Samozrejme, intenzívne

na tom pracujeme. Už dnes sú v našom portfóliu okrem vankúšov aj prikrývky, nákupné tašky a iné doplnky. Ďalší sortiment značky Mellow tvoria plagáty a pohľadnice s ilustráciami. Pripravujeme kolekciu vankúšov, ktoré budú mať iný dizajn. Mám v hlave množstvo nápadov, z ktorých možno vzniknú nové výrobky alebo iné kolekcie výrobkov.

sa spojiť funkcionalita s dizajnom, aby sa spolu pretavili do produktu, napríklad vankúša, s ktorým budú deti rady zaspávať a môžu napríklad žmoliť nohy líšky alebo plutvy veľryby. Chceli by sme osloviť kreatívcov, ktorých zaujala filozofia našej značky a vedia si predstaviť prísť s niečím zaujímavým. Môže to však fungovať aj opačne, kedy naopak my prispejeme odlišným kreatívnym prístupom k produktu niekoho iného. Čerstvým príkladom je naša spolupráca so Soulboardiy, kde sme vytvorili sériu boardov s jedinečnými ilustráciami a vytvorili sme aj nové doplnky pre tieto produkty z našej dielne. Sme radi, že témou tejto edície Urban Marketu je práve spolupráca, a že ste tým inšpirovali k spolupráci tvorcov, ktorým by to možno dovtedy nenapadlo. Myslíte si, že každý z nás, aj keď sme zavalení prácou a povinnosťami, potrebuje

Budete spolupracovať aj

kúsok krásy a hravosti?

s ďalším ilustrátorom/ilu-

AM: Určite, o tom to celé je.

strátorkou, možno s neja-

Má to slúžiť pre radosť a oddych. Náš produkt slúži na snívanie, spríjemňuje chvíle doma, pri čítaní, oddychu a odnáša ťa do iného hravého krásneho sveta, sveta plného snov a príbehov. MM: Ak myslíš pod potrebou krásy a hravosti mať popri práci, ktorá nás živí aj nejaké hobby alebo vedľajšiu prácu, ktorá nám síce nezabezpečuje obživu, ale radosť, tak

kým návrhárom? S kým by ste chceli spolupracovať? AM: Už sme nad tým uvažovali,

že by sme naše portfólio oživili iným kreatívnym pohľadom alebo vytvorili s iným kreatívcom špeciálnu kolekciu. V podstate nezáleží na tom, či to bude návrhár alebo ilustrátor, ide o produkt a produktový dizajn. Musí

ja osobne mám túto potrebu veľmi silnú. Vždy som mal potrebu venovať sa popri práci aj nejakej záujmovej činnosti, ktorá sa mi páči, z ktorej mám radosť a pri ktorej sa môžem tak trochu hrať. Myslím si, že nie som s touto potrebou sám a mnoho ľudí ju v sebe má. Na jednej strane mi pomáha odreagovať sa od stresu a povinností a na druhej strane mi pomáha v riešení niektorých problémov. Vzájomne sa tieto svety ovplyvňujú a pomáhajú mi v rozvoji jedného alebo druhého. Vaše produkty odzrkadľujú návrhy od Adriána Macha. Je to určitá reflexia za detstvom? Za tou slobodou, ktorú deti majú? AM: V knihe od Timothée de Fom-

belle: Dva životy pána Perla je jeden pekný úryvok: „Ešte nikdy som vo svojich štrnástich rokoch nemal tú nepopísanú stránku, tú neobmedzenú slobodu, čas, ktorý by mi úplne patril. Stačilo dopriať mi jeden deň samoty v malom kráľovstve na brehu vody, aby

sa ma zmocnili predstavivosť a život a už ma nepustili zo svojich pazúrov.” Tento úryvok mi zostal v pamäti a úplne vystihuje to, čo dávam do svojej tvorby. Nerobíme produkty gendrovo rozdelené, nemáme špeciálne produkty pre dievčatá v ružových farbách a pre chlapcov v modrých, dievčatá nemusia byť vždy len princeznami a chlapci vojakmi. Každý nech si slobodne vyberie, čo sa mu páči, pokiaľ mu to urobí radosť. Možno aj vďaka tomuto prístupu sa naše veci ľuďom páčia. Nie sú len pozmenenou kópiou už existujúcich vecí, ale podnecujú predstavivosť, vytvárajú príbehy, ktoré môžu osloviť dievčatá, chlapcov, ženy alebo mužov bez toho, aby sme to diktovali my nejakým škatuľkovaním. Tento prístup dáva aj nám slobodu pri tvorbe vecí a necítime sa viazaní tým, že musíme mať kolekciu pre dievčatá a pre chlapcov. Myslíme si, že tento koncept skvele funguje aj u nás na Slovensku, kde sme zvyknutí skôr na konzervatívnejšie prístupy.

Výrobu realizujete na Sloven-

v Ázii, ale myslím si, že máme doma dosť šikovných ľudí, ktorí vedia vyrábať kvalitne a máme aj dostatočnú kúpnu silu na to, aby sme si mohli kúpiť výrobok, ktorý bol vyrobený na Slovensku za férových podmienok.

sku. Uvažovali ste aj o tom, že by ste vyrobili nejaký produkt len z čisto materiálov, ktoré sú dostupné na Slovensku alebo sú vyrábané na Slovensku? MM: Presne tak to je. Vyrábame

na Slovensku, materiály nakupujeme na Slovensku, a tie, ktoré sa na Slovensku nevyrábajú hľadáme v okolitých krajinách. Dbáme na kvalitu a nezávadnosť materiálov. Vankúše a hračky majú deti mnohokrát v ústach a preto si chceme byť istí, že im nič nehrozí. Samozrejme, všetky tieto podmienky spôsobujú, že naše výrobky nemôžu cenovo konkurovať tým, ktoré sa masovo vyrábajú

Ako prebieha celý proces? AM: Z prvotného nápadu, ktorý

vznikne niekedy individuálne, niekedy spoločným brainstormingom, niekedy na podnet zvonka, vytvorím prvotnú ilustráciu a následne strih s grafikou na potlač látky. Vyberieme vhodný materiál podľa typu výrobku, jeho použitia a objednáme potlač látky u nášho slovenského dodávateľa.

AM: Pred pár týždňami sme získali

Keď dostaneme potlačenú látku, ručne ju vystrihneme, zošijeme na šijacom stroji, ručne naplníme a dokončíme. Pri nových produktoch si takto vyrobíme niekoľko prototypov, aby sme ich dôkladne otestovali, zistili negatíva a chyby. Keď tieto odstránime, môžeme vyrobiť finálne výrobky, zabaliť ich a dať ich do predaja. Dnes trvá celý proces pár mesiacov, ale úplne prvý produkt vznikal trištvrte roka. Hovorí sa, že by ste chceli kúpiť Mattela. Chcete kraľovať hračkárskemu impériu? Ako to dosiahnete? AM: (smiech)… samo-

zrejme to bol vtip. MM: Áno, bol to vtip, ale ako všetci podnikatelia, aj my máme nejaké ambície. V prvom rade by sme chceli dostať našu značku do zahraničia. Intenzívne na tom pracujeme a verím, že ešte tento rok sa nám podarí otvoriť naše zastúpenie vo Veľkej Británii. Bude to skúška ohňom, ktorú keď zvládneme, budeme mať skúsenosť potrebnú na ďalšie rozširovanie povedomia značky a predaja. Musíme však byť trpezliví. Nedisponujeme veľkým finančným balíkom a realizácia takýchto plánov je finančne dosť náročná.

cenu kid. Design Award za najlepšiu kolekciu a osobitý autorský prístup. Veľmi nás táto cena potešila. Teší nás aj záujem médií a organizátorov rôznych podujatí. Prišli sme na trh pár týždňov pred minulými Vianocami a nečakali sme, že to bude také úspešné. Stretli sme sa so záujmom a nadšením. Príbeh našej veľryby Gerdy vyšiel teraz knižne, rovno v dvoch krajinách a jazykoch a veríme, že sa čoskoro dočkáme aj anglickej verzie. Je veľmi príjemné čítať pozitívne komentáre spokojných zákazníkov, ale nechceme zaspať na vavrínoch. MM: Pripravujeme stále niečo nové, aby sme záujem udržali. Pripravujeme spoluprácu s inými značkami a výrobcami. Dôležité je pre nás šíriť ďalej našu značku, dostať ju za hranice a rozširovať portfólio produktov. Nechceme však ísť po kvantite, aby sme ponúkali stovky produktov. Radšej menej, ale so zachovaním vysokej kvality a nezameniteľného dizajnu.

Vaša značka sa začala prezentovať a predávať minulý rok. Čo ste za tú dobu už stihli a čo plánujete v najbližšom období?

CURAPROX verí, že urobí zo Slovenska čistejšiu krajinu. Ako to robíme a prečo vlastne? Naša kefka pomáha vášmu zdraviu. O tom sme presvedčení. Náš záujem však nekončí v ústach, preto sme si museli položiť zásadnú otázku. Aký dopad má naša kefka na zdravie životného prostredia? Zber použitých kefiek

Milióny kefiek, ktoré dovezieme, nie sú podľa slovenského práva odpad. Tým je len plastový obal na kefku. V praxi však končili všetky naše kefky na skládke. Keďže sú zo zmesového plastu a jednotlivé časti na Slovensku nikto neoddeľuje, ani hodenie kefky do kontajnera na plast na jej osude nič nemenilo. Putovala na skládku. Uvedomili sme si, že nechtiac tak prírodné prostredie na Slovensku zaťažujeme 56 tonami plastu ročne. „Centrum pre spoločenskú zodpovednosť a lásku k prírode“ v každom z nás tým dostalo poriadnu facku. Nedokázali by sme sa ďalej tešiť z toho, ako kefky pomáhajú zdraviu ústnej dutiny, ak by sme sa nepokúsili zmeniť ich osud po tom, ako naplnia svoju misiu v kúpeľni. Samozrejme, už pracujeme na tom, aby bola kefka v čo najväčšej miere vyrobená z obnoviteľných zdrojov. Niečo zmeniť sme však chceli okamžite.

Končia kefky na skládke, pretože nikto neoddelí hlavičku, ktorá je zo zmesového odpadu? Tak to spravíme my sami! V roku 2017 sme začali od našich zákazníkov zbierať použité zubné kefky. Najprv v našich vlastných predajniach, Smile Shopoch, postupne sa pridávali a pridávajú aj zubné ambulancie, školy či bioobchody. V Smile Shopoch sme v podstate vytvorili systém zálohovania kefiek v hodnote 5 centov – takúto zľavu totiž získa zákazník z nákupu novej kefky, ak prinesie svoju starú. Následne kefkám odsekávame hlavičku a rúčke už potom nič nebráni v recyklácii. Zároveň robíme všetko preto, aby ani hlavička neskončila na skládke. Celému konceptu recyklácie kefiek sme však chceli dať širší rozmer, niečo, čo z dlhodobého hľadiska môže prispieť k skutočnej zmene v našej spoločnosti.

Učíme deti separovať

Vedeli ste, že priemerná slovenská štvorčlenná rodina vyprodukuje až 1,5 tony odpadu ročne? Z toho viac ako dve tretiny končia na skládkach po celom Slovensku. Sme doslova zavalení odpadom. Ideme to zmeniť a vieme aj ako. Filozofia našej značky je od začiatku vo veľkej miere postavená na vzdelávaní. Vzdelávaní dentálnych odborníkov, ale aj detí v škôlkach a školách, ako sa správne starať o chrup. Tak prečo ich nevzdelávať aj k uvedomelému prístupu k životnému prostrediu? Skvelým mostíkom sa stala práve recyklácia kefiek. Začali sme z nich totiž vyrábať koše na triedenie odpadu, ktorá dávame zdarma do slovenských škôl. Triediť odpad pomocou košov, ktoré samé vznikli recykláciou, je priam dokonalá symbolika, čo poviete? A s týmito košmi putuje do škôl aj spomínané vzdelávanie. Práve o tom je projekt Eko Alarm, v ktorom sme spojili sily so štyrmi neziskovými organizáciami: Živica, Priatelia Zeme – SPZ, INCIEN a Ekopolis. Spolu učíme deti ako a prečo triediť odpad, ale aj ako tvorbe odpadu predchádzať alebo ju aspoň minimalizovať.

a celospoločenský dopad, potrebujeme koše dostať do čo najviac škôl, ideálne do všetkých. Tých je však na Slovensku takmer 6 tisíc, preto nie je ani zďaleka v našich možnostiach finančne to utiahnuť. Preto sme na www.ekoalarm.sk spustili crowdfundingovú zbierku. Vďaka nej môže ktokoľvek prispieť k tomu, aby sme z detí vychovávali ľudí, pre ktorých budú triedenie odpadu a uvedomelý prístup k životnému prostrediu prirodzené. Napokon, zdieľame túto krajinu všetci spolu a bude presne taká, akú si ju sami spravíme. Táto zbierka tak dáva každému možnosť konkrétnym činom pomôcť k lepšej budúcnosti Slovenska.

Každý má šancu pomôcť

V úvode sme do projektu investovali nemalé finančné prostriedky, z vlastného vrecka sme financovali výrobu a distribúciu košov spolu s osvetou do 200 škôl. Ak však má mať celý projekt naozaj zmysel

3. Odseknutie hlavi ky

1. Nová kefka

2. Pou itá kefka 4. Polypropylénová dr z rú ok kefiek

5. Nov kô

PETRA ARBERTOVÁ Bepart

Text: Nikola Luzárová Foto: Kristína Botlová

„Šperk je intímna záležitosť a splynie so svojím nositeľom, stane sa súčasťou jeho tela.” Petrine šperky sú už pravidelnou súčasťou Urban Marketu. Ako všetky stabilné značky, aj Bepart prechádza prirodzenou transformáciou. V najnovšej kolekcii sa zbavuje svojich mantinelov a výsledkom je odklon od doteraz pretrvávajúceho minimalistického rukopisu. V rozhovore Petra prezradila, čo ju k tejto zmene viedlo a prečo je pri zákazkovej tvorbe možno najnáročnejšie udržať tajomstvo o pripravovanom šperku. Ak by nebolo tvojej kamarátky, ktorej náušnice sa ti páčili a chcela si si ich

náhod ma to postupne priviedlo až k zlatníckemu remeslu, ktoré sa stalo mojou vášňou.

vyrobiť, myslíš, že by si začala študovať šperk?

Čo by z teba bolo, ak

Pravdepodobne nie, ale ktohovie. Umenie či kreatívnu tvorbu som chcela študovať už ako malé dievčatko, ale akému odboru by som sa nakoniec venovala, neviem. Kamarátkine náušnice, ktoré si priniesla z dovolenky sa mi tak zapáčili, že som sa snažila vyrobiť si podobné. V tom období som len lepila koráliky na skrutkové podložky, ktoré som našla v otcovej dielni. Dnešnými očami by som svoje detské výtvory nenazvala šperkami, ale zhodou

nie šperkárka?

Rok som študovala na Fakulte architektúry STU a ak by ma neprijali na VŠVU, tak by som pokračovala v štúdiu architektúry. Akým smerom by sa môj život nakoniec uberal? Určite by som sa venovala kreatívnej činnosti. Zlatníctvo a šperkárstvo bolo v minulosti viac výsadou mužov ako žien. Čo ťa napĺňa pri tejto práci?

Dokonca až dodnes platí, že je

zlatníctvo výsada mužov. Všetci, ktorí ma posunuli a niečo naučili boli muži. Odmalička som stále niečo vyrábala a tvorila. Najväčšiu satisfakciu mám, keď hneď vidím hmatateľný výsledok svojej práce. Pre mňa je úžasné, keď mi niečo vzniká pod rukami. Je to možno mužská práca plná kladív, klieští či brúsok, ale zlatnícke remeslo je mojou vášňou a každý deň sa pri ňom naučím niečo nové. Z čoho vychádza tvoja inšpirácia?

Z každodenného života, niekedy nastane tzv. „osvietenie” a zobudím sa v noci s nápadom, ktorý sa snažím do rána nezabudnúť. Ovplyvňuje ma krása geometrie, prírodné vzory, produktový dizajn či architektúra. Dokážem niekedy stráviť až nezdravo dlhý čas na Pintereste (pozn. vizuálna sociálna sieť), kde čerpám inšpiráciu. Nielen pri tvorbe šperkov, ale celej identity značky, keďže sama dohliadam aj na obalový dizajn či vizuál stránky. Počas štúdia si bola na zahraničnej stáži, kde si mohla viac vylepšiť techniku. Doma na škole skôr dbali na koncept. Čo všetko sa zmenilo po tom, ako si opustila školu?

Už počas štúdia som bola skôr dizajnérsky typ tvorcu než konceptuálny. Po ukončení štúdia som absolvovala stáž v Londýne, ktorá mi dala veľa vedomostí ohľadom

vedenia značky. Počas pobytu som si spravila svoju prvú webstránku s e-shopom a hneď po návrate som sa plne začala venovať Bepart-u. Značku som síce založila už počas bakalárskeho štúdia, ale celistvá prvá kolekcia vznikla až po promóciách v roku 2015. Prístup pri tvorbe kolekcií sa veľmi nezmenil od prístupu v škole, ale teraz viac prihliadam na nositeľnosť a praktickosť šperkov. Som vďačná, že som videla oba možné prístupy a zobrala som si z každého to svoje. Čo má podľa teba šperk vypovedať?

Šperk je intímna záležitosť a splynie so svojím nositeľom, stane sa súčasťou jeho tela. Podľa šperku sa dokonca dajú určiť základné črty nositeľa, v zmysle jeho príslušnosti k určitej skupine či spoločenskej vrstve. Myslím si, že nositeľ dodáva šperku pridanú hodnotu a pozmení výpovednú hodnotu, ktorú vložil autor. Ide o interpretáciu diela ako pri „čítaní” maľby. Na druhej strane, myšlienka nie je vždy čitateľná na prvý pohľad a ide len o vkus nositeľa, aký šperk si vyberie. Vizuál mojej značky je veľmi minimalistický a oslovuje ľudí s podobnou estetikou, tá je prvoradá. Zákazníci sa ma nepýtajú, čo jednotlivé šperky vyjadrujú. Nedávno som zažila veľmi silnú emóciu, keď mi zákazníčka z Ameriky vysvetlila, prečo si vybrala

jeden môj náhrdelník. Bohužiaľ jej zomrel otec a ona hľadala šperk, ktorý by vyjadril ich vzťah a hneď na prvý pohľad jej pripomenul milovaného otca. Zakúpila si zlatý Ivy náhrdelník a vložila do neho nový, silný aspekt. Pri tvojich kolekciách si môžeme všimnúť jemnú geometriu. No posledná kolekcia prináša masívnejšie šperky. Prečo táto zmena?

Veľmi prirodzene, nechala som fantázii voľnú ruku a neprihliadala som na nejaké mantinely, ktoré som si predtým určila. Dôležitý prvok bola transformácia kruhu na ovál a spojenie týchto dvoch

elementov. Pracovala som s nimi až skulptúrne. Techniku ohýbania kovu do organických štruktúr som používala už na škole a teraz som sa k tomu len vrátila. Dôležitá je autenticita a tá bola pri Alba kolekcii stopercentná. Tvorila som ju ako keby len pre seba a nie druhých. Každý jeden šperk by som ja rada nosila a snáď si nájde svoju klientelu. Kolekcia pozostáva zo ženskej geometrie, ktorá je vyjadrená čistými a organickými siluetami. Aj keď je odvážna, podporuje ženskosť svojej nositeľky. Šperky z Alba kolekcie nie sú módnym doplnkom, ale nositeľnými umeleckými objektmi. Tento štýl som si pomenovala

48 Foto: archĂv

ako „minimalistický maximalizmus”. Považujem to za prirodzený posun v tvorbe a vývoji značky. Neuvažovala si niekedy nad tým, že by si pracovala viac s drahými kameňmi?

Táto sféra ma veľmi zaujíma. Mám to v pláne, pretože zasadzovanie kameňov je osobité remeslo, no máloktorý šperkár vie sám kamene kvalitne osadiť. Nám šperkárom s týmto pomáhajú tzv. faséri alebo rytci. Minulý rok som absolvovala kurz u uznávaného faséra a postupne vybavila dielňu na zasadzovanie kameňov. Je to finančne veľmi náročné, takže to trvalo pár mesiacov. Teraz ma ešte čaká veľa cvičenia, ale v blízkej budúcnosti uzrie svetlo sveta snáď aj diamantová Bepart kolekcia. Nový minimalistický prístup pri práci s drahými kameňmi či diamantmi bude osviežujúci. Je to diera na trhu, lebo zvyčajne sú takéto šperky veľmi okázalé a minimal sa ťažko hľadá. Hlavne v rámci Slovenska. V zahraničí už zopár značiek existuje. Dovtedy sa budem naplno venovať zákazkovej tvorbe, kde pracujem aj s drahými kameňmi. Čo je pre teba pri tvorbe výzvou?

Každý novo-začatý projekt. Je to vždy jemne stresujúce, ale zároveň plné očakávaní a radosti z tvorby. Hlavne keď sa približuje deadline pre návrh šperku na mieru a mne

zatiaľ nič nenapadlo, s čím som spokojná a 100 % stotožnená. Vtedy začínam byť nervózna, ale zatiaľ sa to našťastie vždy stihlo. Obdobie, kedy pracujem na novej kolekcii je vzrušujúce a vždy sa teším na výsledok. Pri každom jednom kuse sa snažím posunúť ďalej a vytvoriť niečo nové, ale stále s čitateľným rukopisom. Koľko informácií potrebuješ od ľudí, ktorí od teba chcú šperk na zákazku a ako prebieha celý proces?

Proces tvorby na mieru prebieha väčšinou rovnako. Najskôr si so zákazníkmi vymeníme základné informácie, vysvetlia mi, akú majú predstavu a o aký šperk majú záujem. Potom ich požiadam, aby si spravili rešerš. Zopár obrázkov šperkov, ktoré sa im páčia alebo ich zaujali istým detailom. Je to pre mňa odrazový mostík, na základe rešeršu sa dokážem vcítiť do ich vkusu a predstavy. Následne pracujem na návrhoch, zákazník si vyberie návrh, ktorý ho najviac oslovil a ja vyrobím model. Hlavne pri obrúčkach to považujem za dôležitú súčasť. Predsa len je to šperk na celý zvyšok života a preto pred 3D digitálnym modelom preferujem reálne prstene, ktoré si môžu ponosiť. Doladia sa detaily a už je na rade posledný krok, a to samotná realizácia. Prežívaš žiadosti o ruku a svadby so svojimi klientmi?

Predsa len ich príbeh zdieľaš dlhší čas a pomáhaš im ho zhmotniť do prsteňa.

Pociťujem napätie, čo budúca nevesta povie na prsteň, ktorý sme pre ňu vytvorili. Zásnubné prstene sú osobité, lebo tvorím šperk pre osobu, s ktorou som sa nikdy nestretla. Teda, pokiaľ to nie je moja kamarátka. Vtedy to musím toľké mesiace pred ňou tajiť. Je to veľmi ťažké, neprezradiť také veľké tajomstvo! Často viem o plánovaných zásnubách skôr ako rodičia ženícha. Raz som tvorila „gaštanový zásnubný prsteň”. Bola to štylizácia gaštanu, keď začne vykúkať zo šupky transformovaná do diamantu

a zlata. Pár má výročie v období, kedy padajú gaštany. Vtedy som naozaj netrpezlivo čakala, ako bude slečna reagovať, ja by som bola určite dojatá, ak by som mala zásnubný prsteň s tak silným príbehom. Našťastie doteraz každá slečna povedala „áno”. :) Akú najbizarnejšiu požiadavku si riešila pri svojej práci?

Jeden zákazník z Ázie nevedel veľkosť prsteňa svojej partnerky a požiadal ma, aby som určila veľkosť prsta na základe jej výšky. Na to však tabuľka neexistuje, priama úmera nefunguje.

Petra Arbertová spolu so Zuzanou Kedroňovou (Yoora Studio)

Máš nejaký svoj sen, s kým

Mám skôr vysnívané obchody alebo značky, ktoré predávajú rôznych autorov a ja by som bola rada súčasťou ich výberu.

by si chcela spolupracovať?

V rámci tvorby ani nie, som skôr individualista. Veľmi rada rozvíjam myšlienky a nápady so svojimi kamarátkami, napr. so Zuzkou z Yoora Studio, ale pri procese tvorby a výroby mám rada plnú kontrolu. Avšak veľmi rada spolupracujem na rôznych projektoch či foteniach. Vytvorila som napríklad mini kolekciu na módnu prehliadku značky We Are Not Sisters. Zaujímavosťou je, že tieto kúsky sa stali základom pre novú Alba kolekciu. Aj preto nastala zmena mierky. Na módnej prehliadke to museli byť väčšie kúsky, aby boli viditeľné aj z diaľky.

Čo môžu návštevníci Urban Marketu vidieť v spoločnej inštalácii s Yoora Studio?

Spoločná inštalácia bude založená na rovnakej, čistej estetike. Aj keď nemáme výsledný spoločný produkt, myslíme, že svadobné šaty a šperky idú ruka v ruke.

GLEB 52

Text: Denisa Chylová Foto: Kristína Botlová

„Buranský rap, buranská hudba a buranskí ľudia pomaly miznú. Nechcem hovoriť také revolučné vety, ale teraz to cítim vo vzduchu, že mozog a fantázia vyhrávajú.“ Mladý slovenský MC Gleb si získava srdcia fanúšikov svojimi energickými živými vystúpeniami, ktoré majú jedinečnú – až punkovú atmosféru. V roku 2018 plánuje v Bratislave iba jeden, veľký koncert v októbri, no pre Urban Market spravil výnimku. Prečo je to tak, sa dozviete v riadkoch nižšie. Kedy si sa začal venovať

Mal si nejaký konkrétny

rapu?

vzor, ktorý ťa k tomu

Už ako dieťa. Rap bola prvá hudba, ktorá ma zaujala. Nebudeme si klamať, rap ako taký je najbližší detským poslucháčom. Napriek tomu, že som potom počúval aj inú, rôznu hudbu, od elektroniky, cez gitarovky, ten rap pri mne zostal doteraz. Rapoval som vždy, nikdy som si nepovedal, že tak dnes začnem, automaticky sme na sídlisku všetci rapovali. K ostatným žánrom, ktoré ma ovplyvnili, som sa dostal neskôr.

rapu inšpiroval?

Nebol to žiadny konkrétny človek, jednoducho som pozeral MTV a všetko, čo som videl, ma ovplyvnilo. Ale kto bol taký prelomový, to bol Dizzee Rascal, pretože som si všimol, že je to trošku iný sound. On bol pre mňa vzorom v tom zmysle, že som si uvedomil, že sa dá rapovať aj do nie úplne štandardnej hudby pre rap. Takže on bol pre mňa taký zlomový týpek... a potom

samozrejme milióny ďalších, lebo každý má nejaký svoj skill. Čím sa teraz inšpiruješ?

Vôbec nie hudbou, ani sa ňou moc inšpirovať nechcem. V poslednej dobe sa pri písaní textov vyhýbam rapovému klišé, ako je napr. rap o rape, chvastanie sa, aj keď toho mám veľa a mám to rád, je to pre raperov taká klasická vec. Ale už sa tomu vyhýbam a skôr ma inšpiruje nejaká zaujímavá vec, ktorá sa nám stane, preto sú moje tracky teraz viac storytellingové. To je tiež jedno odvetvie rapu, že dopodrobna opisujem situáciu. Teraz mám napr. rozrobený track, že sme v motoreste a čumia na nás holohlaví futbaloví fans a drzá čašníčka. Možno mi to ľudia nebudú veriť, ale dosť ma inšpirujú aj knihy. V knihách niekedy autori vedia veľmi pekne opísať miesta a situácie tak, že si ich vieš naozaj vizualizovať. A to chcem aj ja docieliť vo svojich textoch, že si to budú ľudia s použitím svojej fantázie vedieť naozaj predstaviť.

Kto ti robí hudobné podklady? Hypetrain?

Nie nie, Hypetrain sú iba Dji. Hudbu mi robí jeden jediný človek – Komander. Ale robíme tú hudbu v podstate spolu, veľa využívame samplovanie. Toto mám rád, proces hľadania tej štvorsekundovej pasáže, ktorá je krásna, no stratená v nejakom tracku. Ja ju odtiaľ vyseknem, pošlem ju Komanderovi, poviem mu, aké chcem BPM, bicie, on do toho samozrejme zapojí niečo svoje. Hráš na nejaký hudobný nástroj?

Nie, bohužiaľ, nie. Ale všetko sa to zmení! Aké sú tvoje sny, čo by si chcel dosiahnuť?

Vlastne robiť to, čo robím, ale ešte viac to upgrejdovať. Prinášať nové veci a zanechať tu po sebe niečo, to je ten pocit na nezaplatenie. Nechcem byť taký sentimentálny, ale vlastne urobiť track, klip a taký, ktorý sa nepodobá na nič je nádherná vec. Študuješ, pracuješ? Máš

Takže veľa čítaš?

ambíciu, aby ťa rap raz živil?

Snažím sa, ale čítanie kníh je moc luxus, keď viem, že mám nevybavené e-maily, tak neviem s čistým svedomím chytiť do ruky knihu. Z klasickej literatúry je môj favorit Dostojevskij, ale baví ma teraz veľmi aj jeden Slovák – Jozef Karika.

Ja som si nemohol dovoliť študovať, takže vysokú som nedal, po strednej som musel zarábať peniaze. Momentálne sa živím už iba hudbou, ale v tom rozšírenom zmysle, že aj organizujem niektoré eventy. Hlavný event, kde to ide celé tento rok vyvrcholiť,

prebehne 19. októbra 2018 v bratislavskom MMC. Bude to moja najväčšia indoorová sólo šou, ktorá bude vlastne celá o mne a do nej vkladám teraz najviac energie. Aký máš vzťah ku Gotku (Námestie slobody)? Tento rok si plánoval v Bratislave iba tento jeden spomínaný októbrový koncert, nakoniec však u nás hráš.

Samozrejme, urobil som jednu výnimku pre Urban Market na legendárnom mieste na Gotku. Gotko je pre nás, a verím, že aj pre veľa bratislavských ľudí legendárne miesto, kde si určite odpili nejednu fľašu a neraz tam mali nejaké

problémy, či už s políciou alebo s nejakými divnými ľuďmi. Je to pre mňa nostalgický priestor. A pravda je taká, že mám už síce 26, ale nevyhýbam sa tomu, že občas si tam sadnem aj teraz. S priateľkou si dáme vínko, keď je dobré počasie a partia, začneme večer kľudne na lavičke aj tam, lebo pre mňa je to stále super miesto. Ďalší koncert na Gotku by sa mi asi nepodaril nikdy, možno iba pre nejakú politickú stranu. A toto nevyužiť by bola blbosť. Bude to taký kratší warm-up koncert pred tou októbrovou šou. Aj keď samozrejme, stále to bude energické, bude to typická „glebovica“.

A čo „Lavička Pimpin”, má názov albumu tiež takýto súvis s Gotkom?

Aj s Gotkom, aj s akýmikoľvek inými parkmi. Parky sú pre mňa veľmi atmosferické a inšpiratívne. Čo je pre teba dôležité pri živých vystúpeniach?

Ľudia, ktorí už zažili koncert vedia, že je to plné energie, ľudia sa tam chovajú, ako na punkovom koncerte, je tam moshpit, je tam pogo. Je to oddané publikum, všetci sa spolu bavíme, vieš, nie je to celé iba o mne. Sme tam ako taká crew. Znie možno hipisácky, ale o to sa snažím, aby to nepôsobilo, že je to celé o mne, ale že sme tam všetci spolu. Veci ako ego idú nabok, tam sme spolu a spolu sa bavíme. Je to také rodinné. Ale teraz ma bavia aj kľudnejšie koncerty, kedy s tými ľuďmi viac kecáš, nemusí to byť celé iba bordel. Akože nerozprávam zas až tak veľa, poviem pár úderných viet... Nedávam také klišé vetičky typu: „Ste tu?! Nepočujem vás...!“. Vidíš ich, že sú tam, predsa. (smiech) Zažil si nejaký koncert, ktorý hodnotíš, ako naj?

Samozrejme, keď som počúval gitarovú hudbu, tak som počúval aj hardcore. Je jedna undergroundová kapela, myslím, že z Detroitu – For The Fallen Dreams. Hrali koncert u Očka a mali tam cca 30 ľudí, to bol tuším rok 2011,

ale tí fanúšikovi boli tak strašne oddaní, že to vyzeralo lepšie ako tisícový crowd, ktorý by iba kýval hlavami a rukami. Bolo to úplne šialené, ľudia išli zomrieť z toho. Toto bol pre mňa top koncert, ako aj ďalšie hardcorové, lebo tie sú vždy také energické. Mohol by som povedať aj nejaké rapové, ale nenapadajú mi teraz žiadne. Ale napríklad Smack z Čiech, ktorý robí grime, má tiež veľmi energické koncerty, ktoré ma bavia. So Smackom si aj spolupracoval...

Áno, so Smackom máme viac trackov. Chystáš sa na nejaké nové spolupráce?

Spolupráce mám rád, keď sú prirodzené, ale nie som jeden z tých... viem, že v slovenskom rape je to také bežné, že ty ma vezmeš na svoj album, ja ťa potom vezmem na ten svoj, ale ja to nemám rád, keď to nie je prirodzené. Takže žiadna spolupráca v blízkej dobe nebude, teraz je to pre mňa nezaujímavé. Teraz sa mi strašne ťažko robia tracky, až príliš premýšľam nad každým slovom a kým ja urobím svoj track, tak by som nevedel dať bokom ešte energiu pre nejakú spoluprácu. Ale, je tu jeden zmrd! Fobia Kid, jeden z mojich obľúbených MCs ma zavolal ako hosťa na jeden krásny punk-rapový track a uzatvára svoj album, na ktorom nemôžem

chýbať! To je niečo, čo nemám ešte napísané, ale čoskoro budem mať. Ten veľký októbrový koncert bude spojený s nejakým novým releasom?

To určite nie, ale bude to spojené s niekoľkými novými singlami, ktoré chystám na leto, ale možno tam skôr zapojím staré veci, ktoré už nehrávam a bude ten koncert troška iný aj čo sa týka videoprojekcie. Jednoducho, pekný solídny koncert. Aké máš plány na leto? Nejaké festivaly?

Toho bude, no jasné. Aj na Slovensku, aj v Čechách. Ale zo slovenských by som hlavne spomenul Grape. Tam som minulý

rok otváral program, ale nič to nemenilo na tom, že keď fanúšikovia sú, tak prídu a bola tam plnka a bolo to super. Teraz mi povedali, že mi dajú lepší čas, ale ja som hovoril, že ten čas bol okej, tam sa aspoň ukázalo, že to sú také výhovorky, keď niekto hovorí, že mal zlý čas alebo keď niekto naopak povie, že niekto mal dobrý čas. Nie, nie je to o čase, je to o tom, čo si a čo robíš. Chceš ešte povedať nejaké múdre slová na záver?

Neviem, či ja som taký úplne adekvátny človek, ale myslím si, že buranský rap, buranská hudba a buranskí ľudia pomaly miznú. Nechcem hovoriť také revolučné vety, ale teraz to cítim vo vzduchu, že mozog a fantázia vyhrávajú.

Foto: Michal Babinฤ รกk

Text: Beáta Paňáková

Čo s Námestím slobody? Z histórie námestia

v roku 1980 návrh architektov V. Droppu a J. Hlavicu v spolupráci so sochárskymi majstrami K. Lackom, J. Hovorkom a T. Bártfayom. Ústrednou dominantou priestoru je od tej doby fontána Družba s priemerom 45 metrov, ktorú zdobí 12-tonový lipový kvet z nerezu. Tento motív má symbolizovať priateľstvo, mier a spolužitie. Fontána s kaskádovitými bazénmi obsiahla až 2000 m3 vody. Hlavnú kompozičnú os námestia posilnilo figurálne súsošie pamätníka Klementa Gottwalda (pomenovanie Gottwaldovo námestie). Tento betónový kolos symbolizujúci rozkvet socialistickej spoločnosti bol po Nežnej revolúcii v roku 1990 na mieste zlikvidovaný odstrelom. Vzniká nový názov Námestie slobody.

Námestie slobody v Bratislave je pre tých, ktorí ho bližšie nepoznajú, význačné svojou rozlohou a polohou. Jedná sa o jedno z najväčších námestí v strednej Európe s plochou 4,5 hektára. Okolie námestia je lemované viacerými dôležitými inštitúciami. V prvom pláne vymedzujú jeho hranice fakulty Slovenskej technickej univerzity, Úrad vlády a Ministerstvo dopravy a výstavby. V druhom pláne stojí Národná banka alebo Prezidentský palác. Námestie uzavreté zo všetkých štyroch strán nebolo v minulosti nikdy zastavané. Toto priestranstvo za mestskými hradbami pokrývali v stredoveku vinice. V 17. storočí slúžilo ako predpolie Letného arcibiskupského paláca, ktorý má v súčasnosti vládnu náplň. Jeho charakter sa menil z vojenského cvičiska na rozľahlý trávnik so stromoradím (Kniežacie stromoradie – Fürstenallee – ľudovo Firšnál) a potom opäť poslúžilo ako voľná plocha vojakom. V minulom storočí bol platformou pre rôzne verejné aktivity – zhromaždenia, trhy, cirkus či miestom vojenských prísah. Súčasnú architektonicko-výtvarnú podobu námestia zadefinoval

Námestie má problém

Dnes charakterizuje Námestie slobody okrem jeho monumentality a zreteľnej geometrie, ľahostajnosť. Dlhodobo trvajúca ľahostajnosť, ktorá vyústila do dezolátneho stavu pochôdznych povrchov, mestského mobiláru, materiálov fontány, ruka v ruke s nedostatočnou údržbou zelene. V roku 2007 bola definitívne zastavená prevádzka fontány z dôvodov poškodení z veľkej

miery spôsobených nedostatočným odvádzaním dažďovej vody. Z námestia sa spolu s lákavým vodným prvkom vytratili aj rekreanti a v lete sa jeho veľká plocha začala prehrievať (zľudovelo pomenovanie Sahara). Vyľudnený areál ostal slúžiť najmä pre tranzit ľudí smerujúcich do centra mesta, na Hlavnú stanicu alebo do Prezidentskej záhrady. Bez ľudí a s množstvom zarastených zákutí sa zanedbané rozbité námestie stalo miestom pobytu asociálov, drogovej činnosti a prišlo o status bezpečného parku. Nezáujem o údržbu zo strany mesta priviedol námestie do natoľko chatrnej kondície, že náklady na jeho opravu stúpli privysoko. Fontána by si vraj vyžadovala až miliónovú dotáciu. Nový nedbanlivý náter lavičiek či preriedenie buriny bolo len chabou a najmä nefunkčnou náplasťou. Dokonca vznikli štúdie zo strany súkromníka na výstavbu podzemných garáží pod námestím, čo však bolo v rozpore s územným plánom aj pamiatkovou ochranou. Podobu Námestia slobody a jeho hodnoty totiž chráni štatút pamiatkovej zóny ako centrálnej mestskej oblasti. Realizácia takého projektu by bola navyše popretím historických hodnôt námestia a tiež jeho verejného charakteru. Súťaž

V roku 2017 začína námestiu svitať na lepšie časy. Developer HB Reavis sa v rámci programu svojho

Občianskeho združenia Dobré m(i)esto (ktorý revitalizuje aj park na Šafárikovom námestí v Bratislave) rozhodol pustiť sa ako partner s mestom do toľko očakávanej revitalizácie Námestia slobody. S polmiliónovou investíciou, ku ktorej mesto pridalo svojich 120 000 EUR začali usporiadaním medzinárodnej ideovej súťaže. Kombinovaná architektonicko– urbanistická a krajinárska súťaž bola vyhlásená na začiatku septembra ako verejná a anonymná. Ako oživiť a zatraktívniť námestie

V prvom rade bolo v rámci podmienok súťaže odporúčané rátať s primeranými nákladmi na revitalizáciu. Pri navrhovaní technického vybavenia klásť dôraz na udržateľnosť a zohľadniť hlavne efektívnosť prevádzkových nákladov a údržby námestia. Z hľadiska bezpečnosti preriešiť osvetlenie, priehľady, sociálnu kontrolu či prehľadnú koncepciu zelene. Počítať s bezbariérovým prístupom pre všetkých. Sprístupniť námestie ako peším, tak cyklistom – vytvoriť prepojenia na existujúce cyklotrasy a na MHD. Ďalším cieľom bolo vytvoriť z námestia príjemný mikroklimatický priestor pripravený na zmenu klímy a podporujúci biodiverzitu. Návrh mal zachovať fontánu ako prirodzený atraktor územia a interaktívne ju zapojiť do života námestia. Ďalším bodom bola problematika

↑ 3. miesto: 2021 a Laboratória architektúry krajiny LABAK

dažďových vôd a preriešenie systému ich využívania. Odporúčalo sa zvýrazniť prístupy k okolitým inštitúciam a zadefinovať miesto pre budúci Pamätník 17. novembra 1989. Námestie má naďalej zostať flexibilným priestranstvom pre konanie rôznorodých zhromaždení a má umožniť prezentovanie temporérneho umenia. Spracovanie mobiliáru má definovať funkčné využitie častí námestia a podporiť atmosféru „obývačky v meste“. Zahrnúť je potrebné aj nový informačný systém, triedenie odpadu a bicyklové stojany. Pri všetkých odporúčaniach a stanovách má návrh predovšetkým rešpektovať jestvujúcu architektonickú kompozíciu a členenie priestoru s nosným prvkom fontány, ako to bolo determinované v realizovanom projekte spred skoro 40-tich rokov. Stvárnenie námestia môže reagovať na

bohatú históriu miesta a malo by zachovať jeho genia loci. Do uzávierky súťaže na konci októbra prišlo len 14. návrhov. 13 zo Slovenska a jeden zahraničný. Víťazi a porazení

Ďalším rozhodujúcim krokom bolo zasadnutie súťažnej poroty na začiatku novembra 2017. Jej skladba pozostávala z hlavnej architektky Bratislavy Ingrid Konrad, riaditeľa developmentu HB Reavis Jakuba Gossányiho a nezávislých členov/architektov dekanky FASTU Ľubice Vitkovej, Iľju Skočeka, Virgila Droppu ml. ako zástupcu autorov návrhu z 1980, krajinnej architektky Tamary Reháčkovej a Igora Marka ako predsedu komisie. Porota sa po rozsiahlej diskusii zhodla, že žiaden z projektov nie je dostatočne ucelený a použiteľný

↑→ 3. miesto: 2021 a Laboratória architektúry krajiny LABAK (P. Lényi, M. Lucký, M. Antolík, M. Daňová, M. Marcinov, A. Morávek, K. Stanislavová)

a preto 1. a 2. cenu neudelila. Víťazom sa teda stal projekt, ktorý sa umiestnil na 3. mieste autorov 2021 a Laboratória architektúry krajiny LABAK (P. Lényi, M. Lucký, M. Antolík, M. Daňová, M. Marcinov, A. Morávek, K. Stanislavová). Autori si za výhru prevzali 5000 EUR. Boli však udelené tri odmeny bez určenia poradia, ktoré si vysúťažili po 1000 EUR. Návrh č. 4 štúdia MAPA (M. Stanislav, P. Botková) v spolupráci s M. Hudec a K. Bergerová zaujal porotu originálnym (ale nerealizovateľným) presunom zelene do stredu kompozície, kde by ako zalesnené ťažisko námestia ponúkol novú intimitu. Pribudnúť mal aj prvok lávky, ktorá by umožnila promenádu ponad fontánu. Návrh č. 5 od kolektívu P. Schredlová,

K. Poláková, J. Konečná a I. Furiková sa zameral na detailné prepracovanie mestského mobiliáru a na zásah do kompozície fontány, ktorý by ju sprístupnil verejnosti. Návrh č. 14 priniesol osvieženie parku v podobe organického rozčlenenia trávnatých plôch. Architekti GRAU (A. Olah, F. Marčák), NOIZ (A. Šabo, S. Zeman) a A. Berka zásadne menia aj vodnú dominantu námestia, ktorá vodu do svojho okolia rozprašuje cez trisky a drobný gejzír. Predstavenie víťazov a výstava pre širokú verejnosť sa konala ku koncu roka na pôde Fakulty architektúry. Zaujímavosťou je, že všetky štyri bodujúce architektonické tímy spadajú do vekovej kategórie okolo 30+ a jedná sa predovšetkým o absolventov Fakulty architektúry STU.

66 ↑ 3. miesto: 2021 a Laboratória architektúry krajiny LABAK

↓ Odmena: Návrh č. 4 štúdia MAPA (M. Stanislav, P. Botková) v spolupráci s M. Hudec a K. Bergerová

Filozofia úspešného návrhu

Víťazný návrh s poradovým číslom 10 vyčnieval spomedzi súperov svojou konzervatívnosťou. Do dnešnej štruktúry námestia vstupoval zostavou menších a menej nápadných zásahov. Nenápadné, no o to podstatnejšie intervencie sú v spolupôsobení nositeľom veľkého potenciálu pre oživenie a fungovanie miesta. Podľa architektov 2021 a LABAK Námestie slobody reprezentuje kvalitu a krásu už dnes. Jeho filozofia priestoru, architektúra, aj jeho prvky sú v poriadku a nepotrebujú zásadnú zmenu. Zlyhala v prvom rade starostlivosť a zodpovednosť. Dobré nastavenie hospodárenia

a údržby námestia je viac ako nové radikálne vrstvy. Vo svojom projekte sa zameriavajú na kultiváciu, zachovanie kontinuity a citlivé redefinovanie či doplnenie. Cieľom je zobytniť námestie pre ľudí a tiež istá ideová nadstavba s odkazom na históriu miesta. Všetko to však začalo počúvaním potrieb a porozumením problémov. Komisia vyzdvihla pri víťazovi predovšetkým realizovateľnosť ideí, praktickosť minimálnych zmien a potenciál rozvoja priestoru. V decembri minulého roku si mesto od víťazov objednalo štúdiu s dopracovaním návrhu. Architekti pôsobiaci v Novej Cvernovke nasadili neuveriteľné

←↑ Odmena: Návrh č. 14: Architekti GRAU (A. Olah, F. Marčák), NOIZ (A. Šabo, S. Zeman) a A. Berka

pracovné tempo spolu s pravidelnými rokovaniami s investorom. Vo februári 2018 bola prepracovaná a vydetailovaná štúdia na svete. Na prehĺbenie projektu do realizačnej dokumentácie bola zo strany investora dohodnutá spolupráca so štúdiom Siebert + Talaš. Nová tvár Námestia slobody

Pri bližšom skúmaní celého projektu sa autori delikátnym spôsobom snažia fontánu ako mesto– a miestotvorný prvok sfunkčniť a približiť ju ľuďom. Plochu námestia naokolo plynulo a nenápadne znižujú k jej okraju, kde navrhujú odstrániť obrubu, čo umožní úrovňové splynutie

fontány s námestím. Človek sa tak bez prekážky dostane na hranu každej bazénovej kaskády až k lipovému kvetu. Aj jednotlivé bazénové sekcie dostanú plynulý sklon dna a tak ostane pochôdzna hrana vždy suchá. Náročná úloha s jasnou myšlienkou, ktorá rieši interaktivitu, bezbariérovosť, mikroklímu a ťažiskový prvok námestia zároveň. Podobným spôsobom uplatňujú autori bezbariérovosť prístupu na zatrávnené kvetináče. Prostredný okruh trávnikov na námestí sprístupňujú zrušením múrika v zadnej pozícii a odkopaním zeminy vždy v potrebnom sklone. Nová nájazdová rampa v celej svojej šírke

↑ Odmena: Návrh č. 5. od kolektívu P. Schredlová, K. Poláková, J. Konečná a I. Furiková.

plynule nadviaže z chodníka k vrcholu pobytovej zelenej plochy. Sloboda v užívaní námestia tak dosiahne novú významovú rovinu. V miestach nových zelených rámp zostávajú aj pôvodné dreviny, ako relikty predchádzajúcej koncepcie. Smerom k centru námestia sa navrhuje zahustenie zelene vzrastlými stromami, ktoré poskytnú potrebný tieň a ochladzujú povrchy. Niektoré kvetináče jemne menia svoju veľkosť pre posilnenie určitých kompozičných osí. Zvýrazňuje sa prístup k Fakulte architektúry, kde vzniká plocha flexibilná pre zorganizovanie podujatia či exteriérovej výstavy. Parkovanie áut pri budove sa z námestia vylúčilo úplne. Otvára sa aj prístup k Úradu vlády s miestom pre zhromaždenia a tiež pre Pamätník

17. novembra. Podoba budúceho symbolu slobody vzíde zo súťaže. Pôvodne dominantná os námestia vytýčená fontánou a súsoším Gottwalda s jeho družinou je potlačená a prekrytá novou vrstvou. Na dlhodobo prázdnom výseku je navrhnuté detské ihrisko. Pred budovou Ministerstva dopravy a výstavby zase multigeneračné športové ihrisko. Prvky týchto ihrísk sa inšpirujú dizajnovým motívom mobiliáru z námestia. Čo sa týka stavebných objektov na námestí, k súčasnej reštaurácii a kaviarni v súkromnom vlastníctve by mal pribudnúť súbor pavilónov rozličných funkcií a foriem. Jednalo by sa o tzv. folies, ktoré by boli roztrúsené na kontrétnych bodoch areálu. Folies sú malé stavby pokryté

Realita a vízia

vlnitým nerezovým plechom odkazujúc na materiál fontány a štruktúru múrikov. Okrem už spomínaných ihrísk medzi ne patria aj pavilón s prestrešením, bufet, novinový stánok, kazateľnica, dom správcu či toalety. Dizajn jestvujúceho mobiliáru na Námestí slobody je jedným z charakteristických čŕt miesta a tak sa k nemu aj pristupovalo. Spoluautori 2021 a LABAK si na pomoc zavolali špecialistu na priemyselný dizajn B. Belana. Pôvodné lavičky z námestia prejdú povrchovou rekonštrukciou a pribudnú k nim aj nové kusy z odolnej recyklovanej gumy inšpirované ich dizajnom. Aj nové svietidlá sa budú ponášať na svojich predchodcov, len sa zvýši parameter úspornosti a variabilita osvetlenia spolu s prihliadnutím na súčasné technologické špecifikácie zdrojov. Redizajn smetných košov sa niesol v podobnom duchu. Oceľové smetiaky dostali nové prekrytie, zvýšili svoj objem a zakomponoval sa odlišovací prvok kvôli separácii odpadu. V rámci pripomienok súťažnej poroty bolo pri vyhodnotení návrhu víťazom vytknuté nedostatočne presvedčivé riešenie folies, odstránenia múrikov na časti kvetináčov či úprava fontány. Dnes má štúdia podrobnosť skoro až realizačného podkladu, najmä čo sa týka infraštruktúry či budúceho riešenia zachytávania a odvádzania zrážkovej vody.

Veľkým pozitívom je, že veci sa hýbu rýchlo a projekt revitalizácie Námestia slobody je už v plnom prúde. V roku 2017 prebehla 1. etapa transformácie námestia v podobe opráv a povrchových úprav či vynovení existujúceho mobiláru a spravila sa tiež údržba zelene. Momentálne začína 2. etapa, ktorá by pri priaznivých podmienkach mohla byť teoreticky do konca zleta hotová. Jej obsahom je spevnenie povrchov, obnova a doplnenie zelene s položením nových trávnikových kobercov a výsadba stromov, inštalácia automatického závlahového systému, výstavba ihrísk a nabíjačiek elektromobilov, renovácia a doplnenie mobiliáru a príprava obnovy fontány, konkrétne oprava vodnej prípojky. Samotná rekonštrukcia fontány Družba je náplňou 3. etapy revitalizácie. Táto fáza je natoľko technicky a najmä finančne náročná, že mesto spolu s OZ Dobré m(i)esto naďalej hľadajú ďalších partnerov, ktorí by víziu atraktívneho, funkčného a živého Námestia slobody pomohli naplniť a uskutočniť.

Foto: Michal Babinฤ รกk

2018 ©

Brezno, Slovensko

www.mallum-store.com

MALLUM

Máte odvahu nosiť Mallum?

Organizuje:

V spolupráci s:

Umeleckú časť projektu z verejných zdrojov finančne podporil:

Partneri podujatia:

Mediálni partneri:

S finančnou podporou:

Najväčšia predajná prehliadka nezávislej módy, dizajnu a umeleckej tvorby na pôde Fakulty architektúry STU od architekta Emila Belluša.

Urban Market 2018 (Spring Edition) 1. — 3. jún 2018, Fakulta architektúry STU, Námestie slobody 19, Bratislava www.urbanmarket.sk