Rómovia na trhu práce by VÖGB Wien

REIHE VOLKSgRUPPENPOLITIK UND MINDERHEITENFORSCHUNg – BAND 2

rastislav Báchora / Marcus strohmeier (hg.)

Rómovia na trhu práce

Mapovanie problémov a perspektívy Príspevky z medzinárodnej konferencie odborov na tému „Rómovia na pracovnom trhu – prekonávanie bariér“ Viedeň, jún 2011

Diese Publikation in slowakischer Sprache erscheint in der vom Archiv der sozialen Bewegungen herausgegebenen Reihe „Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung“ Túto publikáciu vydáva Archív sociálnych hnutí v edícii „Politika národnostných skupín a výskum menšín“

Foto Copyright: © El Morsi Fotografia ukazuje výrobu cestovín v Hosticiach. Od roku 2007 vyrobí v slovenskej obci Hostice 14 žien, najmä Rómiek, každý mesiac okolo 1000 balení cestovín „VinziPasta“ v súlade s mottom „Práca namiesto žobrania“. Bližšie informácie o tomto projekte dostanete v Spolku sv. Vincenta v Eggenbergu (Lilienthalgasse 20, 8020 Graz, Tel.: 0316 / 58 58 00, www.vinzi.at).

Obsah Predslov, Clemens Schneider..........................................................................................7 K predkladanej publikácii, Rastislav Báchora .......................................................9

Prvá časť 1. Jednotlivé referáty a prezentácie..................................................................... 13 1.1. Stanovenie problému z hľadiska rakúskych Rómov Rudolf Sarközi............................................................................................................. 13 1.2. Opatrenia EÚ k zlepšeniu integrácie Rómov László Andor................................................................................................................ 19 1.3. Rómovia ako ohrozená menšina v EU Hannes Swoboda....................................................................................................... 22 1.4. Problémy Rómov na Slovensku Peter Pollák.................................................................................................................. 24 1.5. Príklady úspešných projektov s Rómami Wolfgang Pucher........................................................................................................ 29 1.6. Civilná spoločnosť v Českej republike – IQ Roma servis Wail Khazal.................................................................................................................. 39 1.7. Zhrnutie Rudolf Sarközi ............................................................................................................ 47 Druhá časť 2. Pódiová diskusia...................................................................................................... 51 2.1. Úvodné slová účastníkov diskusie...................................................51 Hubert Přibyl......................................................................................................... 51 Igor Kmeťo ............................................................................................................ 55 Miloš Nešpor......................................................................................................... 56 Petr Šulc................................................................................................................. 57 Petr Svojanovský ................................................................................................. 60 Verena Fabris........................................................................................................ 61

2.2. Obsahové prehĺbenie.................................................................................. 65 2.3. Otázky z publika............................................................................................ 74 2.4. Záverečné vystúpenia................................................................................. 81 3. Záverečne slovo, Marcus Strohmeier.................................................................. 84 4. Príloha........................................................................................................................... 86 4.1. Predstavenie zastúpených organizácií................................................ 86 4.1.1. Kultúrny spolok rakúskych Rómov, dokumentačné a informačné centrum Rudolf Sarközi....................................................................................................... 86 4.1.2. Občiansky spolok na podporu a rozvoj regiónov Peter Pollák........................................................................................................... 91 4.1.3. Spolok sv. Vincenta Wolfgang Pucher................................................................................................. 96 4.1.4. IQ Roma servis Wail Khazal .......................................................................................................... 99 4.1.5. Nová nádej Igor Kmeťo........................................................................................................... 102 4.1.6. Česko - moravská konfederácia odborových zväzov (ČMKOS) Petr Šulc............................................................................................................... 103 4.1.7. Múzeum Rómskej kultúry Petr Svojanovský................................................................................................ 105 4.1.8. THARA – Projekt Volkshilfe Rakúsko Verena Fabris...................................................................................................... 108 4.1.9. Iniciatívy medzi evanjelickými farnosťami Hermann Reining.............................................................................................. 112 4.2. Asociácie účastníkov konferencie na tému „Rómovia“.............. 114 5. O referentoch........................................................................................................... 116

Predslov Clemens Schneider

Rómovia, ktorí s počtom desať až dvanásť miliónov osôb patria v Európskej únii k najväčším etnickým menšinám, sú znevýhodňovaní v dôsledku diskriminácie a sociálneho vyčleňovania. Život Rómov ovplyvňuje nezamestnanosť, bieda a len obmedzený prístup k vzdelaniu. Rakúsky odborový zväz pri všetkých úpravách, ktoré uplatňuje v podnikoch, jednotlivých odvetviach alebo v rámci tripartity, resp. na ktorých sa na legislatívnej úrovni spolupodieľa, sleduje vždy záujmy všetkých pracujúcich – či už sa v Rakúsku narodili, alebo k nám prišli alebo pôsobia v pohraničných oblastiach. Údaje pracovného trhu jasne ukazujú, že Rómovia sú zle integrovaní vo všetkých krajinách EÚ – čo má za následok zlé životné podmienky. To jasne dokazuje, že je pred nami ešte veľmi veľa práce. Iniciatívy, ktoré poukazujú na túto zlú situáciu a ktoré prostredníctvom cezhraničného dialógu prinášajú spoluprácu a pokrok, predstavujú dôležitý prínos k medzinárodnej solidarite. S cieľom dosiahnuť do budúcnosti perspektívu pre zlepšenie reálneho života Rómov je nevyhnutne potrebné zabezpečiť rovnosť šancí a konzekventne odstraňovať diskrimináciu. K tomu na jednej strane potrebujeme štrukturálne podmienky, na druhej strane však aj osvetovú prácu a vzdelávanie. Pre našu cieľovú skupinu to znamená, že môžu svoj život rozvíjať za férových predpokladov a bez predsudkov – právo, ktoré si pre seba vyhradzuje každý z nás a za ktoré sa musíme zasadzovať aj v prípade iných ľudí, a to najmä znevýhodňovaných menšín.

Rómovia na trhu práce

Zo širšieho aspektu by som však veľmi dôrazne chcel poukázať na to, že férové životné podmienky predstavujú podstatný pilier sociálneho zmieru v Európe. Iba ak sa postaráme o to, aby sa všetci, a to predovšetkým aj etnická menšina Rómov, mali dlhodobo dobre, môžeme vychádzať z toho, že budeme žiť v Európe, v ktorej stojí za to žiť - všetkým.

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

K predkladanej publikácii Rastislav Báchora

Táto publikácia z konferencie predstavuje prezentácie referujúcich a diskutujúcich účastníkov, ktorí sa dňa 21. júna 2011 zúčastnili konferencie Rakúskeho odborového zväzu (ÖGB) na tému „Rómovia na trhu práce – prekonajme vylúčenie“. Táto konferencia sa uskutočnila v rámci obidvoch cezhraničných odborových projektov ZUWINS (Priestor budúcnosti Viedeň, Dolné Rakúsko, Južná Morava) a ZUWINBAT (Priestor budúcnosti Viedeň, Dolné Rakúsko, Bratislava a Trnava) a inicioval ju Marcus Strohmeier. Spolu zrastená Európa ponúka šance a súčasne je aj výzvou pre zamestnankyne a zamestnancov. Nositelia politických a občiansko spoločenských rozhodnutí musia venovať zvýšenú pozornosť najmä znevýhodneným menšinám, ako napríklad Rómom, aby mohli viesť budúci vývin pozitívnym smerom. Pritom sú životné podmienky Rómov v podstate ovplyvnené prekážkami trhu práce. Opierajúc sa o prípravné práce s Prof. Rudolfom Sarközim z Kultúrneho spolku rakúskych Rómov bola konferencia organizovaná s ťažiskom na špecifiká trhu práce na pozadí problematiky Rómov. Na tomto mieste patrí vyjadriť zvláštnu vďaku koordinátorkám projektu Mag. Lucii Kratochvílovej (ZUWINS) a Dr. Hane Blažičkovej (ZUWINBAT) za podporu pri realizácii konferencie. Cezhraničné projekty ZUWINS a ZUWINBAT majú na základe spolupráce medzi Rakúskom, Českou republikou a Slovenskom a na základe implikovaného cieľa, ktorým je podpora prehĺbenia spoločenskopolitických spojení medzi ľuďmi v príhraničných oblastiach, zvláštny spôsob prístupu k danej problematike. Na jednej strane je možné posúdiť dôležitý vývoj Rómovia na trhu práce

politiky trhu práce v širšom kontexte nad rámec regiónov projektu, na strane druhej sú opatrenia odborov vhodné na to, aby ľudí spravili vnímavými pre problémy Rómov. Ako ZUWINS, tak aj ZUWINBAT sú financované Európskym fondom pre regionálny rozvoj (EFRE) a Spolkovým ministerstvom práce, sociálnych vecí a ochrany spotrebiteľov (BMASK) a sú realizované v strategickom partnerstve medzi ÖGB a Česko-moravskou konfederáciou odborových zväzov (ČMKOS), ako aj Konfederáciou Slovenských odborových zväzov (KOZ SR). Najdôležitejšími cieľmi projektu je optimalizácia kooperácie medzi všetkými, ktorí sa účastnia utvárania trhu práce v širokom priestore spolkových krajín Viedeň, Dolné Rakúsko a regiónu Južná Morava, ako aj Bratislava a Trnava. Ďalším podstatným aspektom je sprostredkovanie informácií zamestnancom v otázkach týkajúcich sa cezhraničného zamestnávania.

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

Prvá časť Moderoval Michal Vlasák

1. Jednotlivé referáty a prezentácie

1.1. Stanovenie problému z hľadiska rakúskych Rómov Rudolf Sarközi

Srdečná vďaka za pozvanie. Práve som bol krátko predstavený. Čo by som ešte chcel k tomu dodať, je to, že som sám vyše 40 rokov členom odborov. Pracoval som pre mesto Viedeň pri podnikoch mestského úradu MA 48 odvoz domového odpadu, čistenie ulíc, oddelenie životného prostredia a u veľa ďalších. Túto prácu v odboroch som potom ukončil, pretože som dostal novú úlohu, a síce prácu na fáze uznávania Rómov v Rakúsku. Vedeli sme, aké utrpenie nám spôsobili nacionálni socialisti. Ja sám som sa narodil v koncentračnom tábore v Rakúsku. Viem, čo znamená chudoba, lebo keď sa človek narodí a vyrastá v chudobe, vie sa s tým vyrovnať inakšie ako ten, čo to, vďaka Bohu, nikdy nemusel zažiť. Z môjho pohľadu je to pre náš štát zahanbujúce, že potrebuje zákony, aby zamedzil viditeľnej chudobe zákazom žobrania. Ja viem, nie je vždy príjemné stáť pred preplnenými obchodmi a stretnúť tam človeka, ktorý žobre o svoje každodenné jedlo. Mnohí sa cítia urazení a majú sklon hovoriť: „To je istotne organizované.“ Tým sa celá vec paušálne kriminalizuje. Keď príde do Rakúska štvor- alebo päťčlenná rodina, je jedno, či zo Slovenska alebo z Rumunska a jej členovia sa žobraním spoločne usilujú vylepšiť si svoju životnú úroveň, hneď sa na to pozerá ako na organizované a predovšetkým trestné správanie sa. Namiesto toho, aby sa vyšlo tejto zjavnej a nepríjemnej chudobe v ústrety opatreniami súvisiacimi so zamestnaním, je vydaný zákon zakazujúci žobrať. Bezpodmienečne nutné je ale pozrieť sa tiež na krajiny, z ktorých žobráci prichádzajú. Lebo tam je tá ozajstná chudoba Rómovia na trhu práce

najväčšia a práve tam by sa malo začať so zlepšovaním kvality života Rómov. Ja ako Rakúšan sa v žiadnom prípade nechcem miešať do záležitostí susedných krajín. Je tu, myslím, niekoľko rómskych aktivistov, ktorí sú lepšie ako ja informovaní o problémoch Rómov v týchto krajinách. Často sa ma ale Rakúšania a Viedenčania, ktorí sa z dennej tlače alebo cez internet dozvedajú, čo sa odohráva u Rómov v susedných krajinách, pýtajú na môj názor. Sám tú situáciu poznám, lebo som bol pred niekoľkými rokmi v Košiciach a videl som tam tú biedu. V Maďarsku a na Balkáne som videl niekoľko sídlisk a musím povedať, že v porovnaní s tým sú rakúske pomery rajom. V oblasti práce máme problémy tiež s takými osobami, ktoré sú z mojej generácie alebo generácie mojich detí, lebo my sme nemali takmer žiadne vzdelanie a naše deti tak isto. Ďalšia generácia, tá môjho syna, má v porovnaní s väčšinovým obyvateľstvom rovnaké šance. Môžu navštevovať školu a môžu tiež maturovať. Je náhoda, že môj devätnásťročný vnuk je dnes pred maturitnou skúškou a vie, že ju aj spraví. To je dôležité najmä preto, lebo sa môže hlásiť k svojej národnostnej skupine a nemusí sa schovávať. Nie je jednoduché povedať, akú máme identitu. Ja s tým nemám problém. Nikdy som nemal problém, prihlásiť sa k svojej národnostnej skupine. Ani v dobe, keď som vyrastal v Burgenlande. To, čo nám vtedy chýbalo, bol prístup k práci a k spoločnosti. Verejnosti často nie je toto vylúčenie známe, preto som sa vždy usiloval na tieto problémy upozorňovať. Minulú sobotu sme slávili 20. výročie Kultúrneho spolku rakúskych Rómov a odvtedy som aj predsedom tohto spolku. Dva roky predtým som s mojimi priateľmi založil v Oberwarte prvý rómsky spolok v Rakúsku. A so založením spolku sme sa potom tiež mohli pohybovať politicky a mnohé dosiahnuť. V Rakúsku existuje v 14

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

súčasnej dobe šesť uznaných národnostných skupín: Maďari, Chorvati, Česi, Slováci, Slovinci a samozrejme aj my, Rómovia. To znamená, že nás štát chráni v našom jestvovaní, v našom rodnom jazyku a tiež finančne podporuje – ale nie dostačujúco, to som už častejšie zdôrazňoval. Bohužiaľ sa za posledných 10 rokov ani finančné prostriedky nezvýšili. Moji priatelia mi ale pred niekoľkými dňami potvrdili, že keby sme neboli uznanou národnostnou skupinou, tak by sme museli každý rok v pravom slova zmysle ísť žobrať, aby sme financie zozbierali. Takto vieme, že môžeme každý rok s touto čiastkou rátať a to je aj v prospech našej mládeže. Začali sme sa starať o našu mládež po druhej línii, to znamená mimo školu. Má totiž nedostatky nielen v materinskom jazyku, ale aj v nemčine. Pre nás bolo dôležité, aby bol nielen chránený náš rodný jazyk, ale aby sa mohol tiež urobiť pokrok v tunajšom jazyku. Nemčina je pre naše deti a pre každého, kto žije v tejto krajine, obzvlášť dôležitá. A tu sme dostali od štátu tiež odpovedajúcu podporu, takže sa toto mimoškolské doučovanie v južnom Burgenlande robí už takmer dve desaťročia. Aj vo Viedni jestvuje táto ponuka už niekoľko rokov. Rómovia sú podporovaní aj v iných krajinách, ale medzi jednotlivými krajinami, kde Rómovia žijú, sú veľké rozdiely. Na rozdiel od Rakúska tam nie sú podporovaní do takej miery. Rómovia z Balkánu, to znamená z bývalej Juhoslávie, nepatria medzi Rómov Európskej únie a mnohí z ních žijú u nás v Rakúsku od doby prílivu „gastarbeitrov“. Sám som mal pri MA 48 niekoľko kolegov, ktorí přišli ako „gastarbeitri“ v 60. rokoch a dobre sa integrovali. Sami seba označujú za Viedenčanov alebo za Rakúšanov a majú rakúske štátne občianstvo. Iní, ktorým sa nedarí tak dobre, sú tí Rómovia, čo museli upŕchnuť počas etnických konflikov na Balkáne. Odrazu už neboli Juhoslovania, odrazu boli Slovinci, Chorváti, Srbovia, Macedónci a najhoršie to bolo v Kosove. Kosovskí Rómovia dodnes trpia návratom Rómovia na trhu práce

do ich takzvanej vlasti, pričom tam ale nenájdu už nič z toho, čo kedysi vlastnili. Najprv vyhnali Srbovia Albáncov. Dnes vyháňajú Albánci Rómov. To je len malý súpis súčasného stavu. Teraz prídu samozrejme aj požiadavky, ktoré sa vyžadujú od štátu, od nás samých, ale aj od Európskej únie. My dnes nemôžeme povedať, že Európska únia musí všetko spraviť. Ale táto veľká rodina národov môže robiť nátlak na tú či onú krajinu a žiadať, aby sa to alebo ono nedialo. Tu mám na mysli tie múry, čo boli postavené v Českej republike. Ale aj prechmaty, ktoré potom nakoniec tu a tam končili smrťou a ktoré boli často tak postavené, ako keby to boli – ako sa hovorí viedenským nárečím - „bláboly ožrana“, teda že Rómovia sú si sami na vine. Alebo myslím aj na Maďarsko, kde napochodovali tie gardy a v minulosti Rómov aj zabíjali a podobne. Naozaj nechcem tieto krajiny neprávom obviňovať, že vôbec nič nerobia. Ale pravdepodobne robia ešte stále veľmi málo. Mali by sa postarať o to, aby ľudia dostali vzdelanie a súčasne mohli žiť v lepších bytových podmienkach. Zdravie je samozrejme na prvom mieste. Keď je človek zdravý, má lepšie bývanie a vzdelanie, potom má šance aj na trhu práce. Ale trh práce musí byť aj tak usporiadaný, aby sa mohli v rómskych oblastiach usadiť aj firmy. Tu by som mal prosbu na odbory, teda na všetkých odborárskych kolegov, aby prijali našich mladých ľudí do firiem, vyškolili ich a dali im možnosť byť činní vo firme na najprednejších miestach. Mali by sa vytvoriť aj možnosti pre to, aby sa mohli osamostatniť. Ja osobne sa usilujem, kde môžem a tak som rečnil aj v Rade Európy v Štrasburgu a pokúsil som sa aj tu vytvoriť zodpovedajúce možnosti. Náhoda to chcela, že môj menovec je francúzskym prezidentom a ten Rómov vlani tak povediac po tisíckach vyhostil s peniazmi na cestu. Na druhej strane to spôsobilo, že sa Rómom venovalo viac pozornosti. Reagovala na 16

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

to komisárka Vivian Reding a francúzsky postup bol okamžite zastavený. Ale diskusia pokračuje. Každá krajina musí do konca roku 2011 vypracovať strategický plán a preukázať, čo robí pre svoju národnostnú skupinu Rómov. Ja som za môj spolok a ako predseda Rady pre národnostné skupiny vypracoval podobný plán už v roku 2007. Tento dokument som poslal tiež do Bruselu, príp. do Štrasburgu a Barrosa som tiež upozornil na to, čo chceme a čo potrebujeme. Je samozrejmé, že v týchto krajinách to bez našich ľudí nejde. Nám nepomôže, keď sa zhora rozdáva, ale ľudia, ktorých sa to týka, význam tejto pomoci nerozpoznajú. Chápem aj to, že keď ľudia desaťročia a stáročia žili vylúčení, že mnohí nedokážu správne zhodnotiť situáciu. To samozrejme potrebuje svoj čas a potrebnú fázu budovania. Ale budúcnosť Rómov nie je v rukách mojej generácie, ale v rukách generácie môjho syna, príp. mojích vnúčat a tu vidím veľké šance. Bolo by treba ich len rozpoznať. Človek sa nesmie hanbiť za svoju národnostnú skupinu. My sme ako v hospodárstve, tak aj vo vede, vo všetkých oblastiach života rovnako dobrí alebo rovnako zlí ako väčšinové obyvateľstvo. Želal by som si ale, aby v našich susedných krajinách existovala podobná spolupráca. U nás sa schádzajú zástupcovia šiestich rakúskych národnostných skupín tri až štyri razy do roka, aby prediskutovali požiadavky na vládu. Myslím, že je to veľmi dôležitá vec, a preto našich ľudí nabádam, aby sa etablovali v spoločenských štruktúrach. Majú vstúpiť ako do odborov, tak aj do politiky a tým vziať zodpovednosť za seba do svojich rúk. Ja som to vo Viedni urobil. Bol som činný v komunálnej politike desať rokov a svoj mandát som nevykonával len pre Rómov. V sociálnej demokracii som pracoval pre Viedenčanov. V takej činnosti sa môže človek osvedčiť aj ako Róm. Keď sa dnes pozrieme do parlamentov, aj v Rakúsku, sú tam síce ešte trochu problémy s farbou pleti, pretože ešte stále sú skôr poslanci Rómovia na trhu práce

so svetlou, ako s tmavou pleťou. Ale na radniciach a v parlamentoch už pracujú zástupcovia, ktorí pochádzajú z rozličných svetadielov, príp. krajín a iných náboženstiev. A ja myslím, že tu sa dá najlepšie zasadiť za národnostnú skupinu. Môj apel z tohto miesta je teda nasledujúci: nemôžem sľúbiť nič veľkého, to by bola namyslenosť, ale rád dám ďalej skúsenosti, ktoré som získal. Napísal som dve knihy, jedna bola vydaná pred tromi rokmi, zaoberá sa prenasledovaním našej národnostnej skupiny až po jej uznanie. Veď sme boli za národneho socializmu veľmi silno zdecimovaní a to predstavuje veľmi smutnú kapitolu v našej histórii. Druhá kniha vyšla len teraz v sobotu. Tu prezentujem 20 rokov úspešnej práce v Kultúrnom spolku rakúskych Rómov. Tým by som chcel zakončiť svoju prednášku a poďakovať sa za Vašu pozornosť. Som Vám dnes celý deň k dispozícii na diskusiu alebo kvôli informáciám. Ďakujem.

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

1.2. Opatrenia EÚ k zlepšeniu integrácie Rómov László Andor

(Správa prostredníctvom vizuálnej techniky) Vážené dámy a páni! Keďže sa, žiaľ, nemôžem osobne zúčastniť na vašej konferencii, som veľmi rád, že môžem svoje pozdravy odovzdať aspoň prostredníctvom videa. Rád by som využil túto príležitosť na to, aby som Vás informoval o našej aktuálnej práci v oblasti sociálneho začlenenia Rómov a poznamenal, že táto téma je záležitosťou zásadného významu tak pre Európsku komisiu, ako aj pre mňa osobne. Rómovia sú najväčšou etnickou menšinou Európy, ktorá celé storočia žila na okraji spoločnosti, kočovala po Európe a stavala si svoje tábory na perifériách našich miest a dedín. Som presvedčený o tom, že stupeň civilizácie spoločnosti sa vyjadruje tým, akým spôsobom spoločnosť zaobchádza s najmenej privilegovanými členmi. Takisto som hlboko presvedčený o tom, že pomoc, ktorej sa rómskemu obyvateľstvu pri hľadaní vhodnej práce dostáva, je krokom k integrácii, čo je enormne dôležité nielen z ekonomického hľadiska, ale čo zároveň predstavuje morálny imperatív dnešnej doby. Ako je asi známe, komisia v apríli prijala návrh Rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov. Túto iniciatívu prijalo 27 ministrov práce a sociálnych vecí. Dohodli sa, že jednotlivé národné stratégie a systémy budú prezentované koncom roka. Ťažiskom sú nasledovné kľúčové témy: prístup k vzdelaniu, zdravotná starostlivosť, bytová otázka a zamestnanosť. Rómovia na trhu práce

Činnosť komisie, v časti týkajúcej sa Rómov, je v súlade so Stratégiou EÚ 2020 zameraná na integráciu s jasne definovanými cieľmi, ako je zamestnanosť, sociálna integrácia a vzdelanie. Cieľ EÚ 2020, týkajúci sa zamestnanosti, požaduje 75- percentnú zamestnanosť obyvateľstva vo veku 20 - 64 rokov. Kvóta zamestnanosti Rómov však toto percento nedosahuje ani zďaleka. Takéto plytvanie ľudským potenciálom si v žiadnom prípade nemôžeme dovoliť, ak chceme do roku 2020 vytvoriť inteligentné hospodárstvo s trvalým rozvojom, ktoré zahŕňa všetky vrstvy obyvateľstva. Úrady práce môžu pri akvizícii Rómov pre trh práce pomôcť tým, že budú Rómov oslovovať, informovať a ponúkať im personalizované služby ako dôležitý krok k ich integrácii do vzdelávacích a zamestnávateľských systémov. Dovoľte mi citovať úspešný príklad z praxe bulharských úradov práce, ktorý môžu nasledovať všetky členské štáty EÚ. Zakladá sa na partnerstve zamestnávateľov so sociálnymi partnermi, lokálnymi a regionálnymi úradmi a nevládnymi organizáciami a ťažiskom je akvizícia a vzdelávanie mediátorov pracovného trhu, ktorých úlohou je informovať rómske skupiny a neaktívnych Rómov motivovať k tomu, aby sa prihlásili na úradoch práce. Vďaka programu sa prihlásilo skoro 12 000 Rómov. Následne boli poskytnuté rôzne kurzy: čítanie, písanie, matematika ale aj profesionálne a orientačné kurzy ako aj odborné poradenstvo. Prostredníctvom tohto programu získalo prácu 1 500 Rómov. Podpora EÚ pre rómske spoločenstvá je financovaná zo štrukturálnych fondov EÚ a prostredníctvom nástroja mikrofinancovania Progress. Kohézna politika tak predstavuje dôležitú podporu pre európske regióny. V období rokov 2007 – 2013 bolo medzi 27 členských štátov rozdelených cca. 350 miliárd EUR. Boli teda vynaložené značné finančné prostriedky a my musíme zabezpečiť, aby boli aj zmysluplne využité. Konkrétne mám na mysli viac investícií do rómskych spoločenstiev. 20

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

Máme teda veľa plánov, disponujeme úspešnými projektmi, ale priamo na mieste sa ešte veľa nezmenilo. A to sa musí zlepšiť. Európske nástroje mikrofinancovania podporujú zakladanie vlastných podnikov, čo je dôležitá aktivita na vytváranie pracovných miest. Ľuďom sa tak otvárajú šance na to, aby využili vlastné schopnosti a aby vzali svoju budúcnosť do vlastných rúk. Rómske spoločenstvá patria k prijímateľom finančnej pomoci z týchto fondov. Dámy a páni, cesta k spoločenskej inklúzii Rómov je kamenistá a posiata prekážkami, sme však povinní vydať sa touto cestou. Som presvedčený o tom, že táto konferencia prispeje k integrácii Rómov do našej spoločnosti a pomôže nám pri dosahovaní spoločných úspechov. Prajem vám osobne veľa úspechov a vašej konferencii veľa zdaru!

Rómovia na trhu práce

1.3. Rómovia ako ohrozená menšina v EÚ Hannes Swoboda

(Správa prostredníctvom vizuálnej techniky) Chcel by som srdečne pozdraviť všetky účastníčky a účastníkov konferencie o rómskych otázkach. Od počiatku som sa v Európskom parlamente zaoberal touto otázkou, zčasti spoločne s Rudolfom Sarközim, ktorý práve tu v Rakúsku rozvinul svoju veľkú službu. Rómska problematika je samozrejme problematika, ktorá sa netýka len Rakúska, Českej republiky a Slovenska, ale celej Európy. Tu zaznamenávame ešte stále veľké nedostatky. Či už ide o pracovné miesto a tým o nezamestnanosť alebo či stoja v popredí otázky výchovy, zdravia alebo bývania, v mnohých prípadoch sa tieto problematiky koncentrujú na rómske obyvateľstvo. Pritom sa často jedná o začarovaný kruh, ktorý ešte stále nevieme pretrhnúť. Rómska problematika je samozrejme aj otázkou sociálnej problematiky v Európe. A bolo by aj nesprávne robiť niečo iba pre Rómov a nie všeobecne pre sociálne slabých. Všeobecne treba robiť niečo viac pre početnejšie zamestnania a pracovné miesta v Európe. Ale samozrejme je tu aj fakt, že Rómovia sú diskriminovaní na základe svojej etnickej príslušnosti. My z Európskeho parlamentu sme pri rozličných misiách, ktoré sme robili do rozličných krajín, videli strašné veci. Situácie, o ktorých sme si mysleli, že sú dnes v Európe už nemysliteľné. Preto je stále potrebné poukazovať práve na rómsku otázku a vyvíjať nové iniciatívy. Komisiu v tom podporujeme. Dokonca ju nabádame, aby robila ešte viac, aby sa pomohlo jednotlivým krajinám. Ale samozrejme musia viac robiť aj členské krajiny samotné, jednotlivé regióny a tiež mestá. 22

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

Ako ukazuje pár príkladov, je možné sa z tejto pasce dostať a podniknúť niečo pre integráciu Rómov do spoločnosti. Musíme brať tieto pozitívne príklady do úvahy, aby sme mohli dať Rómom v Európe a najmä v susedstve Rakúska ten priestor v spoločnosti, ktorý im patrí. K integrácii patrí prirodzene najmä integrácia na pracovisku. Záverom želám zaujímavú konferenciu.

Rómovia na trhu práce

1.4. Problémy Rómov na Slovensku Peter Pollák

Úvodom by som sa chcel veľmi pekne poďakovať za možnosť hovoriť pred vami na tejto konferencii. Vážené dámy a páni, je pravda, že sa Rómovia líšia od väčšinového obyvateľstva v Európe svojou farbou pleti, svojou kultúrou, svojimi tradíciami a svojou filozofiou. Ale podľa môjho názoru nie je dôvod pre to, prečo by sa Rómovia a Nerómovia mali správať odlišne na trhu práce. Veľa ľudí je toho názoru, že sa Rómovia správajú na trhu práce ináč ako väčšinové obyvateľstvo, ale to nie je pravda. Skúsenosti v cudzine ukázali, že Rómovia našli v iných krajinách, napr. vo Veľkej Británii zamestnanie, čo je na Slovensku len zriedkavý prípad. Preto sme zistili, že sa Rómovia na trhu práce od Nerómov vôbec nelíšia. Na Slovensku je medzi Rómami obrovská chudoba a hlavným faktorom tejto chudoby je nezamestnanosť. A Rómovia sú nezamestnaní preto, lebo nemajú dostačujúce vzdelanie. Túto skutočnosť je treba vyvodiť z toho, že Rómovia majú inú farbu pleti, a preto je miera nezamestnanosti v rómskych sídliskách veľmi vysoká. Na Slovensku je zamestnaný priemerne len každý desiaty Róm. Keď hovoríme o chudobe na Slovensku, je chudoba v rómskych sídliskách otázkou dedičstva. Keď sú otec a matka chudobní, potom je vysoká pravdepodobnosť, že aj syn, dcéra a vnúčatá zostanú takisto chudobní. Táto situácia má za následok, že vznikajú rozličné sociologicko-patologické javy, ktoré treba primárne odvodiť od chudoby a nie od samého etnika. Ak je človek chudobný, s veľkou pravdepodobnosťou sa v spoločenstve vyskytnú negatívne javy. Situácia vylúčenia Rómov je veľmi pekne ukázaná v jednej štúdii od pána Antona Marcinčina, ktorý je v súčasnosti poslancom slovenského Parlamentu za kresťanských demokratov 24

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

KDH. V tejto štúdii, vydanej v roku 2009, je ukázané, ako vysoké sú národohospodárske náklady spoločenského vylúčenia Rómov. Podľa odhadov tejto štúdie by začlenenie Rómov do spoločnosti prinieslo ročný prírastok 7 až 11 percent hrubého domáceho produktu. Hlavným dôvodom veľmi vysokých úspor nie sú úspory sociálnych dávok, je to posilnenie pracovnej sily a tým zvýšenie hrubého domáceho produktu krajiny. Keby boli Rómovia na Slovensku integrovaní do trhu práce, tak by sa nielen zvýšili úspory vo forme nevyplatených sociálnych dávok, ale tiež by sa zvýšil HDP. Týmto predstavuje vylúčenie Rómov pre Slovensko veľké finančné straty. Štát navyše zaťažujú vysoké náklady na sociálne dávky, vzdelanie, zdravotnú starostlivosť a nepriamo nevyrobený a nekonzumovaný hrubý domáci produkt. Potenciál pracovnej sily Rómov zostáva dodnes nevyužitý. Už v roku 2008 mohla byť miera zamestnanosti vyššia o 7 percent a v roku 2025 by sa mohlo dosiahnuť dokonca rastu 10 percent. Veľkosť potenciálnej využiteľnej pracovnej sily by sa odzrkadlila v raste hrubého domáceho produktu. Podľa odhadov tejto štúdie budú v roku 2030 veľkú časť potenciálu pracovných síl niesť práve slovenskí Rómovia. To bude významné preto, lebo demografická krivka na Slovensku bude u väčšinového obyvateľstva klesať. U Rómov je to ale inakšie. Tu bude demografická krivka stúpať. Možno predpokladať, že v roku 2030 preberú Rómovia podstatnú čas trhu práce na Slovensku. Podiel Rómov v produktívnom veku sa zvýši o 11 percent a z toho vyplýva, že by zamestnaní Rómovia mohli výrazne znížiť deficit prvého dôchodkového piliera. Počet prispievateľov sa zníži a počet prijímateľov sa zvýši. V roku 2030 teda môže dôjsť k situácii, že práve Rómovia budú posilňovať svojimi príspevkami sociálny fond. Doterajšie vlády na Slovensku sa zaoberali rómskou otázkou a zaoberali sa samozrejme aj otázkou nezamestnanosti, lebo Rómovia na trhu práce

situácia je katastrofálna. Od pádu komunistického režimu je vyššia miera nezamestnanosti medzi Rómami, táto je 90 až 95 percent. Od roku 1989 stúpa počet Rómov, ktorí nemôžu dostatočne uspokojovať svoje životné potreby. Teda keď porovnáme rok 1989 so súčasnosťou, je dnes viac rozpadnutých sídlisk, viac bezdomovcov a viac ľudí, ktorí majú zdravotné problémy. Je tiež viac analfabetov a tým by som chcel povedať, že doterajšie slovenské vlády nenašli vhodné politické opatrenia, aby situáciu Rómov zlepšili. To neznamená, že nie sú pripravené niečo zmeniť. Vlády boli pripravené, ale nič sa nevydarilo, a to nie preto, že by sa Rómom nechcelo pomôcť, ale preto, lebo sa neurobili správne politické opatrenia. K tomu ešte patrí aj to, že Rómovia dodnes nemajú možnosť na tejto politike participovať. Každá vláda deklarovala vo svojom programovom prehlásení rómsky problém ako najvyššiu prioritu. Ale dodnes sa žiadna vláda tohto problému nechopila s plnou zodpovednosťou. K tomu sa pridáva ďalší problém: niektorí členovia vlády a strán, ktoré sú súčasťou politického systému, sa správajú populisticky. Politikou, ktorá sa obracia proti Rómom, si chcú získať ďalších voličov. Bohužiaľ má veľa voličov negatívny názor na témy, ktoré sa týkajú Rómov. Čo sa týka aktuálnej politiky vlády, treba povedať, že táto vláda má doteraz najlepší program týkajúci sa zaobchádzania s rómskou politikou. V prvých rokoch tejto vlády sa ale zverejnili bohužiaľ len negatívne skúsenosti v súvislosti s Rómami. Do rómskych sídlisk by malo byť poslaných viac policajtov. Sociálne dávky by sa mali skrátiť a lepšie kontrolovať. To sú heslá súčasnej vlády. Ale to pozitívne, čo bolo obsiahnuté aj v programovom prehlásení, sa v poslednom roku vôbec nezverejnilo. Veľa zástupcov tejto vlády už má isté skúsenosti s rómskou problematikou, a predsa sa nepodarilo problémy vyriešiť. Všetci, čo sa touto témou zaoberajú, prehlasovali, že Rómovia musia participovať na politike. Ale bohužiaľ nebola participácia zaručená. Dohodlo sa, že Rómovia budú činní v 26

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

rozličných politických grémiách. Ale oni tam nakoniec skončia ako asistenti alebo pomocní pracovníci, ale to nebol náš cieľ. Rómovia musia prispieť k politickému rozhodovaniu a tým vstúpiť do managementu politiky, ináč nemôžeme ďalší vývin ovplyvniť. Politiku musíme dostať na vyšší stupeň a tým vyššie umiestniť aj rómsku problematiku na Slovensku, ale aj v iných krajinách. Problémom súčasnosti v Slovenskej republilke, ale aj v Európe je to, že by rozliční politickí reprezentanti chceli slovo Róm modifikovať, zastrieť a pojem Róm nahradiť inými slovami. Na Slovensku sú Rómovia opisovaní ako sociálne vylúčené osoby. Týmto terminologickým opisom nie sú Rómovia celkom zachytení. Rómovia sú konfrontovaní s celým radom špeciálnych problémov, ktoré treba rešpektovať. Ak si má podnikateľ vybrať medzi Rómom a Nerómom s rovnakým vzdelaním, bude si hľadať na obsadenie pracovného miesta Neróma. Nie je možné použiť všeobecné opatrenie pre sociálne vylúčené spoločenstvá s úmyslom, aby to potom malo priamy vplyv na Rómov. To jednoducho nie je možné. Dvadsať rokov existujú na Slovensku aktivity, ktoré podporujú podnikateľov v tejto oblasti rozličnými programami. Na situáciu Rómov na trhu práce to ale nemalo účinok. Naopak, nezamestnanosť rastie z roka na rok. Tento problém je treba riešiť so zodpovednosťou, otvorene a priamo. V prvom rade by Rómovia nemali byť stavaní do jedného radu s ostatnými vylúčenými skupinami. Na to by politika mala dať pozor. Ak chceme pozitívne zmeniť život Rómov, potom musíme odpovedajúcim spôsobom precízne politiku definovať a to sa na Slovensku ešte nepodarilo. Pokúsim sa zhrnúť, čo bolo povedané: ak si niekto myslí, že Róm sa správa na trhu práce inakšie, nezodpovedá to pravde. Nejestvuje žiadny dôvod, prečo by sa Rómovia a Nerómovia mali na trhu práce správať odlišne. Na Slovensku sa hovorí o tom, že sa nevieme prispôsobiť, že nemáme žiadnu pracovnú morálku a pracovnú disciplínu. V cudzine ale odrazu vykazujeme patričnú disciplínu a morálku a tiež sa dokážeme začleniť Rómovia na trhu práce

do zahraničného trhu práce. Chcel by som podčiarknuť: áno, Rómovia na Slovensku sú z rozličných dôvodov chudobní. Jedným z hlavných dôvodov je nezamestnanosť. Rómovia sú najmä preto nezamestnaní, lebo sú príslušníkmi vylúčenej etnickej menšiny. Predsudky sú na Slovensku tak hlboko zakorenené, že sa podnikatelia pri obsadzovaní pracovných miest takmer vždy rozhodnú pre Neróma. Je treba o tejto problematike hovoriť priamo a otvorene, lebo pracovná sila Rómov nie je využitá. Keby sme tento potenciál využili, zvýšilo by sa HDP a tým by sa zlepšila hospodárska situácia celej krajiny. Hospodárske a ekonomické náklady nezačlenenia Rómov do spoločnosti sú obrovské, preto ích treba integrovať do trhu práce. Ináč sa Európa a Slovensko nebudú môcť pohnúť dopredu. Musíme využiť európsky potenciál Rómov v Európe, lebo Rómovia sú najväčšou menšinou Európy.

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

1.5. Príklady úspešných projektov s Rómami Wolfgang Pucher

Dobrý deň, vážené dámy a páni. Teším sa, že mám dnes to šťastie tu vysloviť pár myšlienok, ktoré mnou veľmi hýbu. Ako človek a ako farár som spoznal veľa ľudí trpiacich núdzu. Bol som tiež štyri roky v Turecku, tam som videl na ulici 10.000 detí bez domova. Ale to, čo som videl od roku 1996 cez moje kontakty s Rómami na Slovensku, to presahuje všetko, čo som doteraz osobne zažil ako chudobu. 12. a 14. februára 2004 prišlo 80 Rómov do supermarketu Billa v Levoči a vzali odtiaľ potraviny bez toho, že by zaplatili. Toto povstanie bolo prvým povstaním z hladu v Európe, o ktorom som kedy počul. Bolo potlačené za pomoci 2100 policajtov a 1000 vojakov. Potom bolo celkom 55 Rómov strčených do väzenia. Bol to výkrik zúfalých ľudí, ktorí už nevedeli, ako by mohli prežiť. Za tým sa skrýva nepredstaviteľná chudoba Rómov. Vyrátali sme priemer 56 jednotlivcov. Podľa toho zostáva jednému Rómovi 55 Centov na deň na živobytie, keď zaplatí zo sociálnych dávok nájom, kúrenie a prúd. Na umretie je to príliš veľa, na život príliš málo. Keď táto už aj tak extrémne nízka sociálna pomoc bola jedného dňa skrátená o polovicu, tak sa jeden reportér spýtal vtedajšieho ministra sociálnych vecí, či si myslí, že sa z toho dá žiť. A ten odpovedal, že oni z toho nemajú žiť. Majú byť nútení si hľadať prácu. A to pri miere nezamestnanosti, ktorá je medzi Rómami 90-95 percent, ako dnes povedal Dr. Pollák. Mne samotnému raz povedali na východnom Slovensku číslo 98 percent u Rómov. Dokonca vtedajší prezident Dr. Rudolf Schuster označil túto politiku ako necitlivú. Jeden Róm, čo sa zúčastnil hore opísaného povstania, povedal nasledujúce: „Naše deti sú vyhladované. My nechceme žiadne almužny, my chceme prácu.“ S jedným kameramanom z ORF som bol na ceste do dediny Pavlovce. Je to susedná dedina tej dediny, kde býva väčšina Rómov, ktorí Rómovia na trhu práce

prichádzajú do Štajerského Hradca. Tam som s ním navštívil jednu rodinu, čo žije v kontajneri, vlastne len žena s piatimi deťmi. Žiadny prúd, žiadne kúrenie, rýdza bieda. Tento novinár povedal, že už videl veľa miest chudoby na tomto svete a je úlohou jeho povolania, aby si zachoval odstup. Ale pri pohľade na túto rodinu nemohol. Na druhý deň ráno išiel do obchodu a nakúpil potraviny, ktoré potom priniesol tejto žene. Jednu nedeľu v zime som tak isto v Pavlovciach navštívil jednu veľmi biednu chatrč. Vnútri bola pomerne mladá žena s bábätkom na rukách, s ktorou som sa potom s pomocou tlmočníka rozprával a všimol som si, že tam nebolo nič na jedlo. Na sporáku stál hrniec, z ktorého išla para a ja som sa jej spýtal, či sa smiem pozrieť dovnútra. Nadvihol som pokrývku a okrem vriacej vody nebolo vnútri nič. Na otázku, čo chce variť, povedala, že to ešte nevie. Jej muž išiel do dediny žobrať. A potom som sa jej pýtal, ako kŕmi svoje bábätko. Nato mi ukázala na svoje, pre moje oči takmer neviditeľné prsia. Táto bieda sa istotne netýka všetkých, ale je to znamenie všeobecného stavu veci. Vo východnej Európe žije okolo jedenásť miliónov Rómov a všade sa ponúka ten istý obraz nezamestnanosti. Dnes sme to už počuli, núdzne byty, strašné chudobné štvrte, veľa detí a najmä, Dr. Pollák to už tiež povedal, táto diskriminácia v spoločnosti. Niekedy sú aj vyháňaní. Jeden starosta na Slovensku pred voľbami sľúbil, že keď bude zvolený, vyženie Rómov z obce. Bol samozrejme zvolený a svoj volebný sľub dodržal. Vyhnal Rómov. Karl Markus Gauß, rakúsky autor zo Salzburgu, sa mesiace zdržiaval na Slovensku a bližšie sa zoznámil so situáciou Rómov na Slovensku. Napísal knihu „Požierači psov zo Svinej“ a v súhrne potom hovorí, že život v tejto osade – doslovný citát – „je predpeklím na zemi.“ Ďalší citát: „Tam žijú Rómovia, ktorí boli vyradení ako nedotknuteľní.“ Jeho cesta cez rómske oblasti na Slovensku ho viedla – zasa citát – uprostred Európy na koniec sveta. 30

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

Z tejto knihy by som chcel predniesť jednu správu, ktorú veľa z vás aj bude poznať. V Jarovniciach, najväčšej rómskej dedine na Slovensku, žilo 3000 Rómov a 800 bielych, ktorí sa zdržiavali vo svojich bytoch oddelení riekou, keď ich postihla povodeň. Bol júl 1998. Rieka sa vyliala z brehov a stala sa z nej dravá bystrina, ktorá spôsobila zbúranie nestabilných chatrčí mnohých Rómov. Všetko, čo zostalo, bola hlina, lepkavé blato a 53 mŕtvych Rómov. Strašné fotografie obehli celý svet a zozbieralo sa pomerne veľa peňazí. Spomínam si ešte na spravodajstvo u nás. A teraz príde výsledok: po tejto darcovskej akcii prišli peniaze do dediny a byty alebo domy 800 bielych boli odrazu zavalené blahobytom. Ale domy Rómov, ktoré boli úplne zničené, zničené vcelku aj zostali. Nato sa ľudia pýtali, prečo to tak je. Obecná rada sa skladá, hoci tam je 3000 Rómov a 800 bielych, z ôsmich Rómov a dvanástich bielych. Táto obecná rada sa rozhodla všetky darované peniaze rozdeliť na polovicu. Polovicu dostanú bieli, tých 800 ľudí a druhú polovicu tých 3000 Rómov. Tak to stojí v správe. Ja sám som to ale nekontroloval. V tomto prípade je jasné, aké majú Rómovia v praktickom každodennom živote spoločenské postavenie. A ja som dnes pozvaný, aby som niečo povedal o praxi. Na klope môjho kabátu vidíte žltú pásku. 14. februára tohto roku vyhlásilo Štajersko všeobecný zákaz žobrania. To sa týka takmer výlučne Rómov zo Slovenska, z okresu Rimavská Sobota a z dediny Hostice. My z Vincentovho spoločenstva sme sa od počiatku postavili na ich stranu a boli sme solidárni. V roku 1996 prišli prví z dediny Hostice do Štajerského Hradca. Podľa internetu má dedina Hostice momentálne 970 obyvateľov. Viac ako polovica obyvateľov sú Rómovia. A my v Štajerskom Hradci sme urobili prvý krok. Nepoznali sme ani jedného človeka, nevedeli sme, odkiaľ sú, prečo tu sú, čo im chýba. Čo je možno aj široko ďaleko v Európe jedinečné, pozvali sme všetkých na zhromaždenie žobrákov. To bolo 19. februára Rómovia na trhu práce

1997, ubytovali sme sa v kláštore františkánov. S pomocou tlmočníkov sme sa ich pýtali, čo ich najviac bolí, prečo tu sú atď. V Štajerskom Hradci nemali žiadne miesto na prespanie. Spali vo verejných záchodoch. Tiež nemali peniaze na jedlo. Mnohí si z domu zo sebou dokonca priniesli chlieb a slaninu. A čiastočne boli od okoloidúcich, ale aj od policajtov šikanovaní. Boli príklady, ktoré som videl na vlastné oči, že niekoľko Rómov malo odrazu cestovné pasy, v ktorých bolo uprostred niekoľko strán roztrhaných. A všetci nám rozprávali, že to vraj spravili policajti. Podali sme oznámenie. Ale ako potvrdil prokurátor Dr. Gruber, páchateľov sa nepodarilo nájsť. Potom, ako na každej policajnej stanici viseli oznamy, už nebol ani jeden pas roztrhaný. Môžete si z toho sami vyvodiť záver. To, čo sme im dali ako prvé, bol únik z anonymity. Po rozhovoroch s Rómami sme vyrobili odznaky, ktoré mohol nosiť každý. Na nich stálo: „Moje životné okolnosti sú Vincentovmu spoločenstvu známe.“. Na zadnej strane bola fotografia, číslo cestovného pasu a štátne občianstvo. Od toho dňa sa v Štajerskom Hradci niečo zmenilo. Ľudia hovorili, že tým, čo takýto odznak nosia, niečo dajú. Okrem toho bolo neuveriteľne ťažké nájsť ubytovanie. Našli sme potom farské spoločenstvá a do Veľkej noci v roku 1997 sa nám potom podarilo dať všetkým Rómom v Štajerskom Hradci, čo žobrali, teplú posteľ. Neskôr sme ich postupne presťahovali do jedného zariadenia Vincentovho spoločenstva, ktoré sa volá VinziNest. Je to núdzová noclaháreň pre cudzincov, ktorá jestvuje od roku 1992. Tam sa nachádzajú aj Rumuni, Bulhari, Poliaci, Maďari, Slovinci a Chorvati. Pokiaľ viem, až do tej doby sa nikto v Rakúsku, okrem nás, nepostavil na ich stranu. A nikto o tom nerozprával na verejnosti. Tiež sme sa dozvedeli, že polícia v Štajerskom Hradci, vtedy ešte Slovensko nebolo v EU, si k sebe zavolala jednotlivých žobrákov a vo veľmi krátkej dobe ich vyhostila z Rakúska. Išiel som k riaditeľovi cudzineckej polície a povedal som mu, že je to nespravodlivé a že budem proti tomu 32

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

bojovať. On iba povedal, nech to kľudne spravím. Tak sme ako Vincentovo spoločenstvo podali sťažnosť u správneho súdu a dňa 13. decembra 2002 nám súd dal za pravdu. Ale dotyčným osobám to nič nepomohlo, pretože mali zákaz cestovať do EU. Keď chcel starosta Štajerského Hradca previesť „akciu naostro“, riaditeľ polície mu na základe rozhodnutia správneho súdu povedal, že potom príde Pucher. To znamená, že sme tam spôsobili právny obrat. V Štajerskom Hradci už nie je svojvôľa voči Rómom možná bez toho, aby sa niekto nepostavil na odpor. Mesto Fürstenfeld je prvým mestom v Rakúsku, ktoré vyhlásilo 4. októbra 2006 všeobecný zákaz žobrania. Vo Fürstenfelde neboli nikdy viac ako dvaja žobráci a predsa tam chceli z taktických dôvodov tento úmysel presadiť. My sme potom išli k Ústavnému súdu a zákaz žobrania vo Fürstenfelde bol zrušený. To isté sme teraz urobili pre Salzburg a to isté pre Štajersko. Podľa expertov z Ústavného súdu boli zákazom žobrania porušené dve základné ľudské práva. Potom sme cestovali na Slovensko a tam sme sa zoznámili v Rimavskej Sobote s rodinnými príslušníkmi, starostom, farárom a vedením okresu a najmä sme tam priviedli rakúske médiá. A to bol druhý dôležitý krok. Médiá potom sprostredkovali rakúskemu obyvateľstvu viac správ o realite Rómov na Slovensku. Prvým novinárom, ktorý o tomto probléme informoval, bol Emil Bobi z Profilu, ktorý túto tému predstavil vo veľkej reportáži „Hlad na okraji civilizácie“. Touto správou sa upozornilo na potrebnú pomoc aspoň obyvateľstvo v Štajerskom Hradci a v Štajersku. Tým sa čiastočne odbúrali aj predsudky. Ale najväčší predsudok, ktorý stále ešte platí, je ten, že sa za žobraním skrýva zločinná organizácia. Vďaka Bohu sme políciu v Štajerskom Hradci priviedli k tomu, aby tento predsudok preskúmala. A polícia v Štajerskom Hradci každý rok vydávala správu o prieskume. Malo sa preskúmať, či sa za tým skrýva kriminálna organizácia a či je možné zákerníkov nájsť. Každý rok prišlo to isté hlásenie, že sa nič nenašlo. Rómovia na trhu práce

Teraz by som vám chcel predstaviť jedno také podnetné slovo. Známy žobrácky Mercedes. Každý v Štajerskom Hradci, kto sa voči mne vyjadroval kriticky, mi rozprával o žobráckom Mercedese. Nato som pri prednáške vypísal cenu. Kto mi prinesie fotku žobráckeho Mercedesu s rozoznateľnou poznávacou značkou z Rimavskej Soboty, dostane odo mňa 1000 Euro. Túto cenu som vypísal už pred piatimi rokmi. Som tak šťastný, že som tie peniaze nemusel vyplatiť, ale rád by som ich dal. Teraz by som chcel trochu porozprávať o našich projektoch. Od Dr. Polláka sme dnes počuli, že hlavným problémom je zlé začlenenie Rómov do pracovného procesu. V Rakúsku nebolo až do 1. mája 2011 možné zapojiť Rómov do pracovného procesu. Ale my sme už v roku 1999 po prvý raz našli dvadsať fár a kláštorov, ktoré prijali vždy po dvoch Rómoch, mužov a ženy a v rámci projektu ich nechali u seba robiť menšie práce. Každý z nich dostal viac, ako by si mohol za deň vyžobrať, 30 Euro, navyše zdarma stravu a ubytovanie. Toto začlenenie do fár umožnilo kontakt na obyvateľstvo. Aj v mojej susednej farnosti Anjela Strážcu, kde voči Rómom vládol všeobecný veľký odpor, sa ľudia pomaly s týmto mužom zoznámili a došli k názoru, že to je jednoducho chudobný človek. V dedine Hostice sme začali kúpou jedného domu. Pomenovali sme ho po slovensky VinziDom. A tam začala jedna filiálna organizácia vyrábať s dievčatami, ktoré nechodili do školy a ani nemali žiadnu prácu, viazanice zo suchých kvetov. Zorganizovali sme aj jeden krajčírsky kurz a jeden počítačový kurz a pozvali sme ženského lekára. Ženy z tohto domu po prvý raz navštívili ženského lekára. Veď vieme, že priemerná dĺžka života Rómov je na Slovensku o päť až sedem rokov nižšia ako u celkového obyvateľstva. A potom prišla do Hostíc jedna mládežnická organizácia s názvom WIKI zo Štajerského Hradca s celým týmom a zorganizovala na celý deň veľkú detskú oslavu. A s touto detskou oslavou sa priniesol do dediny nový život. Bobi z Profilu mi vtedy, keď sa po jednom dni vrátil z tejto dediny, povedal, že tu nič nežije. Od tejto detskej 34

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

oslavy sa tu usadila určitá živosť. V Hosticiach, tak ako aj vo veľa iných dedinách, jestvuje na okraji obce biedna osada Rómov, ku ktorej vedie jedna úbohá cesta. Tu sa starosta rozhodol, a to je pekné, že za peniaze, ktoré sme priniesli zo Štajerského Hradca, nechá túto cestu vyasfaltovať a napojiť na normálnu sieť ciest v dedine. Od tej doby Rómovia z osady vedeli, že sú rovnocennými obyvateľmi dediny a že ostatní chcú žiť spolu s nimi. Bolo to ako pupočná šnúra k normálnemu svetu. V dedine sa nachádza takzvaný zámok. Tento zámok bol veľký panský dom a bol úplne rozpadnutý. Žilo tu dvanásť rodín. Nežili, skôr vegetovali bez prúdu, bez vody, bez WC a bez možnosti sa vykúpať. Tiež nemali žiadne palivo. Izby boli v zime ľadové. Bol som tam s jednou reportérkou z novín Kurier, Ulli Janschner a navštívili sme niekoľko týchto brlohov a ona už potom odmietala ísť do ďalšieho. Nevydržala to, lebo sa na tú biedu už nedalo pozerať. Deti mrzli. Holá bieda. Po tejto udalosti sme potom 21.12.2005 spolu otvorili malé sídlisko pre týchto dvanásť rodín. Bolo postavené sídlisko so sociálnymi bytmi a tieto boli najprv novým domovom pre tých najchudobnejších z dediny. V maďarčine pomenované VinziOtthon je dedina, v ktorej všetci hovoria po maďarsky. Otthon znamená vlasť. Starosta potom sám pomocou jedného projektu Európskej únie založil druhé sídlisko. Možno pozorovať, ako jedna myšlienka nadväzuje na druhú a do dediny prichádza život. Tu by som chcel najmä zdôrazniť, že v tejto dedine bol po prvý raz zvolený starostom Róm, Andre Berki. Obaja jeho predchodcovia pre dedinu takmer nič neurobili. A to, že dedina zvolila za starostu Róma, ktorý ešte navyše kedysi bol v Štajerskom Hradci ako žobrák, bolo ďalším krokom vpred. V dedine Hostice sme potom založili Vincentove spoločenstvo. Odrazu bola v dedine aj skupina Rómov, ale aj Maďarov, ktorá sa sama starala o dedinu. A ako prvú vec otvorili v apríli 2007 obchod s odevmi, Second Hand VinziShop. Dopravili sme tam veľmi pekné použité šatstvo, to robíme dodnes každých štrnásť dní. Rómovia na trhu práce

To je pre mňa jedna z najväčších zmien v tejto dedine. Obec sa rozhodla si sama dať erb. Povesil som ho tu. Je to svätý Andrej, ktorý bol ukrižovaný. Znak X je symbolom pre cirkev a pre dedinu. Tento dedinský erb bol predstavený na veľkej dedinskej oslave, ktorej som sa tiež zúčastnil. Bola to obrovská oslava s jedlom zadarmo pre všetkých. Dodatočne bola na začiatok a na koniec dediny umiestnená tabuľa s označením obce. Vyrezávaná smerovka je ozdobená kvetináčmi a vyzerá tak, ako v nejakom kúpeľnom meste. Na tabuli je napísané: „Vitajte v Hosticiach“. To, že majú odvahu a chuť ľudí tu privítať, je dosť veľký pokrok. Starosta potom realizoval v dedine ďalší projekt EU. Postavil práčovňu, úplne sám, aby tí, ktorí ešte nemajú sprchu alebo záchod alebo nemajú práčku, tam mohli prať. Počul som, že práčovňa momentálne nie je v prevádzke, zrejme majú už všetci alebo väčšina možnosť prať doma. Rozmýšľali sme, čo by sme ešte mohli v dedine spraviť, aby ľudia našli prácu. A priznávam, túto myšlienku som dostal raz za bezsennej noci. 15.4.2007 sme zriadili výrobu rezancov. Priniesol som jedno balenie so sebou, sú to, ja to slovo Cigáň nikdy nehovorím, to všetci vedia, ale tu to poviem úmyselne, cigánske rezance, teda rómske rezance. Zamestnávame 14 žien a tieto ženy vyrobia za rok až 11.000 balení. Tieto výrobky sa predávajú v Štajersku, vo Vorarlbergu a tiež vo Viedni. Cena je 1 Euro a 50 centov za 200g. To, že sa ľudia v dedine odrazu môžu živiť prácou svojich rúk a tým získať novú ľudskú dôstojnosť, je ešte len začiatok. Druhá skupina, ktorá tu je tiež zastúpená a ktorá sa k nám pridala, je Priama pomoc Rómom z Hinterbrühlu. Začali vyrábať nakladané uhorky. Priama pomoc Rómom vyrobila v tomto roku 12.000 fliaš, ktoré sa predávajú aj po celom Rakúsku. To sú konkrétne kroky v jednej dedine. Ako ďalšiu iniciatívu sme presadili v Štajerskom Hradci VinziNest. Máme tam jedného lekára ako spolupracovníka, ktorý chcel niečo robiť, čo by bolo dobré aj pre Rakúsko. Pochádza 36

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

z Murau a tam sa nachádza tzv. Lions Club. Tento Lions Club sa rozhodol priviesť dievčatá z dediny Hostice do Rakúska a tu ich nechať vyučiť sa za ošetrovateľky. K tomu sme z Vincentovho spoločenstva iniciovali v Hosticiach kurz nemčiny. Tento kurz nemčiny absolvovali štyri dievčatá, tie prišli do Rakúska a tiež zložili úspešne prijímaciu skúšku na školu pre ošetrovateľky. Majú za sebou prvú etapu kurzu a v roku 2012 budú v Rakúsku pracovať ako vyškolené ošetrovateľky. Už majú aj prisľúbené pracovné miesto. ORF udelila tejto skupine Cenu za integráciu 2011. Je hanba, akým spôsobom sa v Európe zaobchádza s Rómami. Vo svojich rodných krajinách sú obraní o základné ľudské práva. Nemôžu pracovať, aby mohli dôstojne žiť. A v Rakúsku, v Nemecku, je jedno, kam idú, sa ich pokúšajú zákazom žobrania vyhnať. To je druhá hanba a tá je ešte väčšia ako hanba priamo na mieste. Chcú ich vyhnať s pokryteckým odôvodnením, že ich tak oslobodia od ponižujúceho žobrania. Stále sa pýtam, čo je ponižujúcejšie? Žobrať alebo vidieť, ako deti doma hladovejú? Teraz, keď je v Štajersku v platnosti zákaz žobrania, prišiel jeden za mnou a hovoril, že v tomto mesiaci štyri dni so ženou nič nejedli, pretože to stačilo len pre deti. To je hanba pre Štajerský Hradec, pre Štajersko, pre Rakúsko. Druhý dôvod, prečo sú vyháňaní, je predsudok, že sa vraj jedná o mafiánsku organizáciu. Všetci dávno vedia, že je to lož. Dr. Gernot Hauk, výskumný pracovník romistiky z Klagenfurtu, klasifikuje zvláštne formy anticiganizmu. Ja naozaj verím, že časť odmietania Rómov ako v ich krajinách, tak aj u nás je jednoducho anticiganizmus. Dotyčné osoby sa síce môžu brániť, ale Rómovia nemajú žiadne lobby. Čo sa dá robiť? To, čo môžeme spraviť pre túto najviac diskriminovanú menšinu Európy, je odbúrať predsudky. S radosťou som počul od Dr. Polláka, že Rómovia vo Veľkej Británii alebo hocikde inde, kde pracujú, uzatvárajú úplne normálny pracovný pomer a tiež sú tam prijatí. Bohužiaľ to ešte ani Rómovia na trhu práce

zďaleka nie je riešenie. Bol som u biskupa na Slovensku, ktorý je poverený rómskou problematikou a on bol akosi nesvoj, keď ma videl. Pýtal sa ma na počet Rómov v Štajerskom Hradci. Povedal som 100. On potom povedal, vezmite 100.000 a potom nám ukážte, ako sa to má robiť. Chápem, že na Slovensku, v Čechách alebo kdekoľvek inde Rómovia sú, nie je jednoduché nájsť riešenie. Ale u nás to patrí k ľudskosti a medziľudským vzťahom, že týmto ľuďom dáme miesto v našej blahobytnej a plytvajúcej spoločnosti. Veď to nie sú davy, čo k nám prichádzajú a my ich necháme trochu maškrtiť spolu s nami na našom blahobyte. Dvaja historici, ktorí sú dnes tiež medzi nami, je to pani Mag. Barbara Tiefenbacher a pán Mag. Stefan Benedek, konštatovali vo svojom výskume nasledujúce, citujem doslovne: „Žobranie v Štajersku by predstavovalo pre dotyčných Rómov trvalé a efektívne východisko z ich veľmi negatívnych životných podmienok v ich krajinách pôvodu.“ Svoj príspevok by som chcel zakončiť citátom bývalého rakúskeho vyslanca u OSN Dr. Waltera Lichema. Tento povedal: „Ešte dlho nebude všeobecné riešenie všetkých týchto problémov. Potrebujeme ale dočasné riešenia ako sú partnerstvá medzi obcami ako aj medzi Štajerským Hradcom a Hosticami za pomoci Vincentovho spoločenstva.“ Veľa európskych obcí si musí vybrať partnerské obce a potom pre túto partnerskú obec robiť všetko, čo je len možné. Lebo aj dnes je možné prebudiť k životu celú dedinu. My o tom vydávame svedectvo. Ďakujem pekne.

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

1.6. Civilná spoločnosť v Českej republike – IQ Roma servis Wail Khazal

Dobrý deň, dámy a páni. Chcel by som vás oboznámiť s našou organizáciou. Ako som videl, je tu v publiku veľa Čechov a Slovákov, ktorí veľmi dobre poznajú situáciu v Českej republike. Predstavím vám ale situáciu z pohľadu Rómov a potom sa zameriam na naše služby v IQ Roma servise. Som z organizácie IQ Roma servis a naše sídlo máme v Brne na južnej Morave. IQ Roma servis bol založený ako dobrovoľnícka organizácia v roku 1997, ponúkame profesionálne služby. Toho času máme 62 spolupracovníkov. Financovaní sme z 50% z fondu Európskej únie, 40 % z rozpočtu Českej republiky a zvyšok prichádza zo súkromných nadácií a zbierok atď. V súčasnej dobe realizujeme celkom 22 projektov, z ktorých sa deväť priamo týka problematiky zamestnanosti. Na tomto podklade by som chcel popísať situáciu v Českej republike. V Českej republike nejestvujú žiadne rómske osady, ako ich opísal pán Pollák. Teda na rozdiel od Slovenska, táto forma v Českej republike nejestvuje. Možno jestvuje jedna alebo dve menšie osady, ale tie sa nedajú porovnať s tými na Slovensku. Podľa posledného sčítania ľudu je v Českej republike ca. 12.000 Rómov. Neoficiálne odhady ale vychádzajú z čísla 250.000 Rómov, ktorí sa ale nehlásia ku svojej národnosti. Mnohí z nich dokonca hovoria, že sú Česi, Slováci alebo Maďari. Na južnej Morave, kde pracujeme, je asi 16.000 Rómov a tu by som chcel nadviazať opäť na pána Polláka, pretože tu je spoločenská a štrukturálna podobnosť so Slovenskom. Z Rómov v našej oblasti je 6.000 až 10.000 sociálne vylúčených, pretože buď majú sťažený prístup ku vzdelaniu a k trhu práce alebo žijú v obciach, kde jednoducho žiadne zamestnanie nenájdu. Týmto ľuďom chceme pomôcť. Prečo robíme v IQ Roma servise to, čo Rómovia na trhu práce

robíme? Vychádzame zo zásad spravodlivosti a slobody. Veríme, že každý občan, každý obyvateľ tejto planéty, bez ohľadu na farbu pleti, má právo na rovnoprávny život bez diskriminácie. To je naše posolstvo a máme v úmysle vykonávať našu prácu tak dlho, pokiaľ sa situácia nezmení a pokiaľ už nikto nebude musieť uvažovať nad tým, či to teraz je Róm alebo nie. Bohužiaľ nevieme, či dakedy takúto situáciu zažijeme. Čo sa týka konkrétne postavenia Rómov na trhu práce v Českej republike, môžem vám uviesť dve čísla z jednej štúdie. Takmer 80% Rómov v Českej republike je nezamestnaných, miera nezamestnanosti v krajine je ale medzi 8% a 9 %. Z tých 80% Rómov bez práce je 75% dlhodobo nezamestnaných, to sú čísla pre celú Českú republiku. Ak by Vás zaujímali podrobnejšie čísla, môžem vám ich dať k dispozícii. My sme toho názoru, že situácia v Brne a okolí, teda tam, kde pôsobíme, je o niečo lepšia. Brno je veľkomesto a veľa Rómov má možnosť nájsť prácu inou cestou, napr. ako prácu na čierno, krátkodobé brigády, práce v rodine atď. Teda ozajstná miera tých nezamestnaných Rómov, ktorí prežijú bez zárobku a musia žiť z pomoci v hmotnej núdzi, je v našom regióne asi 20-30%; to ale nie sú kvalifikované odhady. Jednou z hlavných prekážok pre väčšinu nezamestnaných Rómov je ich nízka kvalifikácia. Na druhej strane treba povedať, že práve v Brne je dostatok pracovných miest s najnižšou kvalifikáciou. Ale behom krízy bolo veľa týchto miest na trhu práce zrušených. V Českej republike sa trh s týmito miestami scvrkol na desatinu, to malo zvlášť negatívny vplyv na situáciu Rómov. Počiatky dlhodobej nezamestnanosti Rómov treba hľadať v dobe po revolúcii 1989, kedy začali prvé vlny prepúšťania. Keď sa rozprávam s mojimi priateľmi na túto tému, hovoria mi, že Rómovia boli vždy prví, ktorí museli v rámci prepúšťania odísť. Teda byť Rómom znamená byť sociálne vylúčený. V tejto súvislosti chcem zmieniť zvláštne pracovné obyčaje ako obyčaje 40

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

dvoch generácií. Páči sa mi príklad z Anglicka, kde bola oficiálne veľká nezamestnanosť. U prisťahovalých Rómov to bolo tak, že synovia pracovali s otcami a dcéry s matkami. Tým vznikol špeciálny model pracovných obyčajov, z ktorých mali úžitok obidve generácie, čo tiež predchádzalo vylúčeniu. Možno to bude jednu, dve generácie trvať, ale to ukazuje, že je možné tradície a obyčaje obnoviť. V Českej republike diskriminácia existuje a treba zmieniť, že nástroje aktívnej politiky zamestnanosti nie sú efektívne. Dôvod je ten, že bohužiaľ sa dá len veľmi malá časť týchto nástrojov zmysluplne použiť na skupinu s nízkou kvalifikáciou. Najväčšia časť relevantných opatrení je k dobru osobám s vysokoškolským alebo stredoškolským vzdelaním. Tým, ktorí aj majú reálnu možnosť nájsť zamestnanie na trhu práce. Poznám zákazníkov, ktorí už desať rokov hľadajú prácu a počas tejto doby dostali len jednu jedinú pracovnú ponuku. Tieto veci sa stávajú, ale je to skôr otázka stratégie Českej republiky. Systém naozaj nie je motivujúci. Momentálne sa pokúšame riešiť základný problém. V minulosti to boli sociálne dávky a teraz je to príliš veľká zadĺženosť Rómov, ktorá stojí v popredí našej pozornosti. S tým sú spojené ďalšie problémy, ktoré sa týkajú aj ďalších častí obyvateľstva. Máme veľmi liberálny trh a výraznú konzumnú spoločnosť s dominantou bánk. To má vplyv nielen na Rómov, ale na všetkých chudobných. Títo ľudia postihnutí chudobou sa v posledných štyroch až piatich rokoch veľmi silno a najmä legálne zadĺžili. To znamená, že matka s tromi deťmi, ktorá nikdy nepracovala, dostane legálne pôžičku štvrť milióna českých korún, ktoré musí neskôr splatiť. Pri nedodržaní záväzkov príde exekúcia atď. Vstup na trh práce ale potom znamená, že veľa ľudí zasa stratí časť príjmu, tzn., že hľadajú zamestnanie na čierno, aby im nebolo nič strhnuté. Práca na čierno je v Českej republike aktuálnym problémom najmä v nechránených branžiach. V Rómovia na trhu práce

našom regióne je práca na čierno veľmi rozšírená vďaka otvorenému trhu najmä v stavebníctve alebo ako práca v domácnosti. To sú skúsenosti, ktoré poznáme z našej praxe, a preto sme sa touto problematikou začali zaoberať a naštartovali sme sociálne a pedagogické programy pre dotyčných Rómov a ich deti. Začali sme so sociálnou prácou, potom sme sa zamerali aj na služby zamestnanosti. U detí sa sústreďujeme na prechod zo základnej na strednú školu. Chceme, aby si deti vybrali školu, ktorá by ich bavila, túto tiež dokončili a potom mohli ísť pracovať. Ako to vyzerá konkrétne pri zamestnávaní? Všetky služby našej organizácie sú zadarmo a sú financované Českou republikou a Európskou úniou. Ponúkame konkrétne poradenstvo ohľadne požiadaviek na trhu práce a dotyčným osobám pomáhame zostaviť ich životopisy a žiadosti o zamestnanie. Hoci by to niekedy bolo jednoduchšie na základe našich skúseností spraviť pre zákazníka sami – môžeme podklady k žiadosti zostaviť behom niekoľkých minút a nie hodín. Spravíme si ale pre každého čas a snažíme sa tak pomôcť, aby dotyčné osoby naše služby v budúcnosti už nepotrebovali. Keď sme s našou prácou začínali, asistovali sme najmä v prípadoch diskriminácie. Mysleli sme, že by bolo dobré, aby naši klienti mali kvôli možnej diskriminácii pri hľadaní zamestnania doprovod. Ale potom nám klienti sami povedali, že to nechcú. Nechceme, aby ste s nami išli. Chceme byť samostatní. Pomôžte nám, aby sme našu cestu našli sami. Toto sme počúvali veľmi často. Teraz ponúkame naše služby tak, že klient príde k nám a sám sa dopátra toho, kde by našiel prácu. Vychádzame z toho, že na južnej Morave a najmä v Brne je dosť voľných pracovných miest, ktoré by mohli nájsť aj cez nás. Na Slovensku je samozrejme úplne iná situácia tam, kde nie je žiadna práca. Viac ako 80% naších služieb je spojených s hľadaním práce. Klientom ukazujeme, kde tieto pracovné miesta sú a tiež sa pokúšame ich tam sprostredkovať. 42

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

Samozrejme sa zaoberáme aj s diskrimináciou, hoci sme došli k bodu, kde sme pochopili, že je po právnickej stránke veľmi ťažké zamestnávateľa zažalovať. Ten povie, že čierneho do práce nevezme. Konštatovali sme, že by sme takých zamestnávateľov mohli pohnať pred súd alebo tieto prípady medializovať, ale to by malo len malý účinok. Časom sme prešli k inej stratégii. Vypracovali sme koncept, v ktorom ponúkame vzdelávacie aktivity. Dosiahli sme štádia, že sprostredkúvame kompetencie, ktoré sa orientujú podľa potreby trhu práce. Bohužiaľ sme aj spoznali, že naši dospelí klienti majú o ďalšie vzdelávanie malý záujem. Niekto, kto má 40 rokov, má rodinu a základné vzdelanie, sa už nechce ďalej vzdelávať. Má dosť čo robiť, aby uživil svoju rodinu a nemá záujem chodiť zasa do školy. Teda späť k aktívnej politike zamestnanosti. Veľa opatrení vyzerá na papieri pekne, ale pre relevantné skupiny na trhu práce nie sú veľmi funkčné. Veľká časť peňazí je plánovaná pre lobby, úrady práce a pre vzdelávacie inštitúcie. Tí z toho žijú. Tieto zariadenia majú lobby a sú subvencované. Namiesto toho by sa malo investovať do miest verejnej práce. V roku 2006 vytvorilo mesto Brno so 400.000 obyvateľmi celkom dvanásť miest vo verejnom sektore. V Brne ľudia pochopili, ako z toho vyťažiť; postupne sa to zlepšuje. Ale situácia na trhu práce a finančná podpora tých najhoršie sprostedkovateľných 5% je tak zlá, ako predtým. Teraz by som chcel hovoriť o ostatných aspektoch našej organizácie, ktoré sa týkajú poradenstva. Dôležitým opatrením je najmä vzdelávacie centrum pre mládež, ktoré radí deťom pri výberu možnosti vzdelávania a pozerá sa na to, aby mládež na strednej škole mala aj prax a mohla získať praktické skúsenosti v podnikoch. Keď som v roku 2003 prišiel do organizácie, mali sme šesť pracovníkov a štyria z toho boli Rómovia. Medzitým sme sa rozrástli na 60 pracovníkov a máme u nás zamestnaných trinásť Rómov. Chceli by sme, a to možno bude znieť trochu zvláštne, viac Rómovia na trhu práce

diskriminácie. Chceme na seba vziať to riziko a prijať do našej organizácie 60 Rómov. Kde je vlastne problém, budú sa teraz niektorí pýtať. Problém je ten, že kvôli zákonu ponúkame kvalifikované služby a potrebujeme sociálnych pracovníkov, ktorí dnes majú špeciálnu kvalifikáciu s vysokoškolským štúdiom. Tieto predpoklady platia aj pri pedagogických činnostiach. Máme dosť vhodných kandidátov, ktorí by túto činnosť u nás ľahko zvládli a pracovali by s celým srdcom a celým nasadením. Ale bohužiaľ aj na základe našich finančných zdrojov, ktoré zasa závisia od subvencií, jestvujú pre našich zamestnancov prísne obmedzenia. Naša perspektíva je teda dlhodobá. Konštatovali sme, že je dlhodobo lepšie a jednoduchšie, aby sme našich pracovníkov sami vyškolili. Vybraných klientov sa usilujeme získať pre vzdelanie a máme už aj prvý output vzdelávacieho programu. Jedna bývalá klientka u nás začala. Výsledky našej práce možno prezentovať ako hard facts. Nášho programu sa zúčastnilo približne 600 klientov a klientiek, z toho väčšina účastníkov boli ženy. Chcel by som zdôrazniť, že väčšina z týchto účastníkov sú ženy. Tie majú viac výdrž, majú väčší záujem a tiež ľahšie nájdu pracovné miesto. Hovorili sme aj s Bulharmi a Rumunmi a tí naozaj vsadili na ženský faktor. Pre krátkodobé práce sa dajú ľahšie získať muži, ale naša skúsenosť ukazuje, že je ľahšie dlhodobo uplatniť ženy na trhu práce. V roku 2010 sme mohli s našou asistenciou nájsť prácu celkom 60 klientom. Takéto čísla dosahujeme od roku 2006, s výnimkou roku 2008, to bol veľký prelom. V krízovom roku 2008 sme mohli sprostredkovať len troch zákazníkov. Teraz sme už krízu prekonali, ale jej dopady sa u nás prejavujú dosť silno. Na poradenstve ohľadne volby školy sa zúčastnilo 700 žiakov. Z toho sa 90 % hlásilo na strednú školu a z toho 85% naozaj potom so štúdiom začalo. V minulosti to bolo 40% a iba 8-10 % štúdium naozaj aj začalo. Samozrejme nemôžeme garantovať, že školu aj dokončia a nájdu zamestnanie. Vieme, že pri pracovnom poradenstve žiakov sú činní čiastočne aj školskí poradcovia a školskí psychológovia. Nechceme im konkurovať, skôr si želáme 44

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

kooperáciu, lebo oni nemajú časové možnosti pre individuálne poradenstvo v takej miere ako my. Preto sa pokúšame dopĺňať tieto služby štátnych inštitúcií našou činnosťou. Posledný bod, o ktorom by som tu chcel hovoriť, je koncept ethnic friendly zamestnávateľ. Naši zákazníci si neželali, aby sa o tejto téme rozprávalo verejne. Ale ľudia majú rozličné skúsenosti. Ktosi raz do telefónu povedal: „Ste smradľavý Cigán!“. Počujú to celý rok, ale nechcú sa tým zaoberať a nechcú ani ďalej v tej veci niečo robiť. Tým chcem povedať, že Rómovia majú svoje špecifické každodenné problémy, ale nemajú možnosť bojovať proti diskriminácii, ktorej sú vystavení. Naši zákazníci si želajú, aby sa s nimi zaobchádzalo úplne normálne. Nechcú, aby sme stále hovorili o Rómoch ako o diskriminovanej menšine. Chápem to a súhlasím s tým, ale je nutné, aby sa na Rómov upozornila nielen politika v Českej republike, ale aj v EU. Pritom je si treba ale byť vedomý toho, že vo väčšine európskych štátov žijú Rómovia pod hranicou existenčného minima. Spoločenská diskriminácia predstavuje problém navyše. O tejto téme sa rozpráva v krčme alebo v kultúrnom spolku, ale na trhu práce s tým nechce byť konfrontovaný nikto. Práve preto sme začali s konceptom ethnic friendly zamestnávateľ. Otvorene povedané je to veľká bublina. Pokúšame sa iniciovať proces. Keď sa prihlási nejaký zamestnávateľ, potom sa ho spýtame, či by chcel patriť do kategórie ethnic friendly. Potom tohto zamestnávateľa navštívime, konzultujeme s ním a vysvetľujeme, ako fungujú interné meradlá a prijímanie personálu. Tiež sa hovorí o tom, ako sa na pracovisku riešia problémy a aké opatrenia sa musia dodržiavať pri prepúšťaní. Našimi kontaktnými osobami sú vedúci personálneho oddelenia a majitelia firiem. Zapájajú sa ale aj ostaní zamestnanci. Primárne nám ide o to, aby sme firemnú kultúru zmenili tak, aby bolo jedno, či je niekto Róm alebo nie. Nasledne dôjde k medializácii a predaniu ceny, pričom záštitu nad tým preberie vždy nejaká významná osoba. Pokúšame sa robiť pomerne dosť reklamy. Naším cieľom je, aby Rómovia na trhu práce

tieto aktivity neboli nasmerované len na Rómov, ale aby mali pozitívny vplyv na všetkých zúčastnených. Hlavnou cieľovou skupinou je celá verejnosť Českej republiky. Naším záujmom je, aby české obyvateľstvo pochopilo, že Róm je úplne normálny sused a pracovník. Naše ťažisko je úplne jasne v oblasti zamestnávania a to je zrejme najväčší problém súčasnosti. Ďalším tvrdým orieškom, ktorý treba rozlúsknuť, je trh s bytmi. Prenajímatelia majú veľa predsudkov a tak je spolunažívanie problematické. Domy patria súkromným vlastníkom. Tým nemožno predpisovať, koho majú nechať vo svojich domoch bývať. Ale je tu bezpodmienečne nutná dlhodobá vízia práve tak, ako na trhu práce. Sme si vedomí toho, že musíme spolupracovať s verejnosťou, lebo často je najviac problémov práve tu. Aj keď je Róm dobre vzdelaný a ochotný pracovať, nič mu to nie je platné, ak sa ocitne zoči-voči človeku, ktorý dáva svoje predsudky každodenne citeľne najavo. Preto sme začali ďalšie kampane s týmto ťažiskom. Okrem iného sa pokúšame využiť naše kontakty s dopravným podnikom pre naše výzvy k väčšej tolerancii. Česká televízia nám tak isto vyhotovila zadarmo reklamu, ktorá sa zaoberá touto ťažkou témou. To sú podstatné aspekty, aby bolo možné zlepšiť spolunažívanie a tým aj integráciu Rómov do našej spoločnosti. Na záver by som vám chcel predstaviť jeden krátky film z jednej z našich kampaní a okomentovať ho jednou vetou. (Nasledovalo prehranie krátkeho filmu v dĺžke dvoch minút, ktorý bol vysielaný v Českej televízii). Základné posolstvo tohto filmu znie: Keď hráme, pozná nás každý. Keď pracujeme, nevidí nás nikto. Dajte nám šancu! To je malý príspevok k tomu, ako chceme zmeniť zmýšľanie väčšinového obyvateľstva a zlepšiť životnú situáciu Rómov. Týmito slovami by som chcel zakončiť môj príspevok a srdečne sa poďakovať za vašu pozornosť.

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

1.7. Zhrnutie Rudolf Sarközi

Hoci už vyše 20 rokov cestujem v mene národnostnej menšiny po všetkých možných štátoch, predsa počujem ešte aj dnes stále tie isté slová. Dúfam, že keď zostarnem o ďalších 20 rokov, nebudem musieť už tieto slová počúvať. Situácia v týchto krajinách je naozaj neznesiteľná. Prečo sa darí práve z Rakúska, ako nám práve povedal farár Pucher, angažovať sa v krajinách, kde je pomoc potrebná. Je jasné, že sa nedá pomoc rozšíriť na celú krajinu. Ale čo ma tu v Rakúsku napadlo, je, že je možné pozvať predsedu vlády a ministrov a tí budú verejne vystupovať v mene nás, Rómov. Prečo to v susedných krajinách nevidím? Tu sú Rómovia ponechaní sami na seba. Krédo by mohlo znieť: „Majú ísť sami hlavou proti múru“. Ale tak to fungovať nebude. Keď sa teraz nič nezmení, budú aj o 20 rokov existovať tie isté správy o podobnej situácii Rómov a nepovedie to k žiadnym zmenám. Predsedovia vlád a ministri musia verejne vystúpiť a povedať: „Chceme odštartovať jednu kampaň“. Politici sa musia jasne vyjadriť, že musí dôjsť ku zlepšeniu situácie Rómov a nezáleží na tom, v ktorej európskej krajine dnes žijú. Rómovia sú občanmi týchto krajín a tiež volia svojich politikov. Bohužiaľ nemajú Rómovia dodnes svoju politickú stranu, ktorú by sami volili. Oproti tomu Rómovia predstavujú na Slovensku alebo v Maďarsku veľký politický potenciál. Na Slovensku a v Maďarsku žije v každej krajine až 400.000 Rómov. V týchto štátoch by museli mať v parlamente najmenej desať poslancov; a koľko majú? Jedna samotná maďarská europoslankyňa, ako napríklad Lívia JÁRÓKA, môže sotva niečo zmeniť. Preto si myslím, že Rómovia a najmä ich politici sa musia intenzívnejšie zaoberať zmenou. Posledný politik v susedných krajinách, na ktorého si spomínam, že sa na verejnosti účinne zastával Rómov, bol Rómovia na trhu práce

Václav Havel. Ten dokonca navštívil Rómsky festival. Pri takejto príležitosti je možné sa prezentovať na verejnosti. Tam, kde je chudoba, tam sa nerobí nič alebo len veľmi málo. Ďakujem za pozornosť.

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

Druhá časť Moderovala Sabrina Kopf

2. Pódiová diskusia 2.1. Úvodné slová účastníkov diskusie Sabrina Kopf

Na začiatku by som sa preto chcela spýtať hneď pána Přibyla, aké iniciatívy na trhu práce existujú. Sú špeciálne iniciatívy, aby sa Rómovia začlenili do trhu práce, najmä keď sme počuli, že 80% nezamestnaných v Českej republike sú Rómovia a z týchto ne-zamestnaných je 75 % dlhodobo nezamestnaných. Existujú špeciálne iniciatívy pre Rómov a najmä pre dlhodobo nezamestnaných Rómov? Hubert Přibyl

Dobrý deň, dámy a páni, ďakujem za pozvanie. Som zástupcom Úradu práce v Brne na južnej Morave a skôr, ako odpoviem na túto otázku, by som chcel krátko niečo povedať k mojim predrečníkom. Som vedúcim oddelenia štátnej pomoci, tzn. sociálnej pomoci, ktorú Česká republika vypláca sociálne slabým vrstvám obyvateľstva. V Brne máme cca 50.000 klientov, ktorí dostávajú sociálnu pomoc. Vyplácanie sa úzko viaže na nezamestnanosť a zamestnanie. Tzn., že to je sociálna pomoc, ktorú dostanú všetci potrební. Z tých 50.000 zákazníkov, ktorých máme, tvoria asi desatinu Rómovia. Skôr, ako budem hovoriť o štatistikách a faktických údajoch a tým prezentovať reálne údaje, s ktorými sme konfrontovaní, chcel by som doplniť, čo už práve naznačil môj predrečník. Na základe výsledkov a služieb, ako aj vzťahov medzi pracovníkmi a klientmi, má náš úrad práce certifikát ethnic friendly zamestnávateľ. Skôr ako budem komentovať jednotlivé prípady z praxe, chcel by som upozorniť na to, že úradník má naozaj záujem Rómovia na trhu práce

na tom, aby vyšiel so všetkými klientmi rovnako dobre a aby pracoval v pokojnej a príjemnej atmosfére. Preto máme záujem spolupracovať so všetkými našimi klientmi dobre. Len keď máme spokojného zákazníka, je pre všetkých zúčastnených zaručená úspešná práca. Je tu medzi nami niekoľko historikov a niektorí zástupcovia historických vied porovnávajú dejiny Rómov v Európe s dejinami Židov. Za posledných 500 až 800 rokov je poznať niekoľko paralelných vývinov. Obidve etnické skupiny boli v Európe a aj vo zvyšku sveta nežiadúce. Dnes môžu byť obidve skupiny posudzované aj podľa svojich celosvetových úspechov, to by sme ale mali prenechať historikom. Ale to neprináša žiadne riešenia pre mnohostranné problémy, s ktorými je etnická skupina Rómov konfrontovaná. Väčšinové obyvateľstvo v Českej republike má voči Rómom predsudky. Označuje ich za neprispôsobivých čo sa týka hygieny, vzdelania, integrácie na trhu práce a kvalifikácie. To je len niekoľko problémových oblastí, v ktorých máme aj veľa praktických skúseností. V rámci našej činnosti sa pokúšame začleniť Rómov do celého pracovného procesu tak, aby nedochádzalo k diskriminácii. Z pohľadu štátneho zariadenia, ktoré vypláca sociálnu pomoc a v súvislosti s otázkou, či sa rómske obyvateľstvo nachádza v takej chudobe, ktorá je zrovnateľná so Slovenskom, by som chcel prezentovať niekoľko základných údajov. Plat zamestnanca úradu práce je 400 až 600 Euro brutto za mesiac. Naši zákazníci, je jedno, či sú to Rómovia alebo nie, majú k dispozícii na základe sociálnych dáviek príjem 500 až 1000 Euro za mesiac. Tento absolútny nepomer je asi taký, ako keby zamestnaný Rakúšan zarobil 2000 Euro mesačne a nezamestnaný Róm a Neróm by mali k dispozícii 3000 Euro. To treba zmieniť preto, aby bol jasne predstavený pomer medzi sociálnymi vrstvami a aby ste nás tiež lepšie rozumeli. V Českej republike nemôžeme hovoriť o tom, že rómske a nerómske 52

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

obyvateľstvo, ktoré poberá sociálnu pomoc a podporu v nezamestnanosti, dosahuje takého rozsahu. Tieto príjmy sú štatisticky doložené, to nie je žiadna ideológia. Pri vyplácaní sociálnej pomoci sa nerozlišuje medzi Rómami a Nerómami, takže obidve skupiny dostávajú rovnaké peniaze. Ide teda o to, ako už bolo povedané, aby boli sociálne slabé skupiny začlenené do pracovného a vzdelávacieho procesu. Keď hovoríme o Rómoch, tak existuje veľa príkladov z praxe, ktoré nie sú tomuto procesu začleňovania nápomocné. Rómovia prídu k nám a hovoria, že chcú pracovať. Ja potom zavolám kolegyni, ktorá má na starosti sprostredkovanie práce, dám jej meno, dátum narodenia a všetky ostatné potrebné údaje zákazníka a pokúšam sa pomôcť. Často sa stáva, že kolegyňa povie: „Áno, ale my sme ho už tri razy pozvali na preškolenie. Raz bol chorý, raz pozvánku stratil a raz odcestovala jedna žena s touto pozvánkou na Slovensko.“. To je príklad z našej každodennej praxe našej práce so zákazníkmi rómskej menšiny. Samozrejme je situácia veľmi často vyostrená aj inými faktormi. Čo sa týka počtu zákazníkov, chodí väčšina z ních medzi 13. a 15. hodinou. Takže v túto dobu sa musíme postarať až o 300 zákazníkov, čo je spojené s nervozitou a takmer sa to rovná davovej psychóze. Preto by som rád pozval agentúry a občianske iniciatívy, ktoré sa zaoberajú rómskou problematikou, aby nám v tejto oblasti pomohli. Masovú psychózu treba usmerniť, nervozitu zákazníkov, ktorí nechcú čakať a niekedy nevedia sami vyplniť formuláre, treba upokojiť. My môžeme zákazníkom poradiť, ale my za nich nemôžeme vypĺňať formuláre, na to nemáme čas. V minulosti dochádzalo aj k situáciám, kedy nás zákazníci – ako Rómovia, tak aj Nerómovia – fyzicky napadli, a preto sme museli volať políciu. Musíme strpieť veľmi veľa urážok a pohany. Nechceme sa sťažovať, lebo to nepomôže. Ale nejestvujú žiadne riešenia, len sa to odsúva. Teda naša snaha spočíva v prvom rade v tom, aby sme všetkým, bez rozdielu etnickej príslušnosti, pomohli. Samozrejme sa usilujeme, aby zákazníci Rómovia na trhu práce

našli prácu. Keď budú pracovať, nebudú mať čas na to, aby nám nadávali alebo aby sa dopúšťali drobných krádeží. Ide o chudobu sociálnej skupiny a o to, v akom prostredí tieto skupiny žijú, je jedno, či sú to Rómovia alebo nie. Na to sme nakoniec tu, aby sme rozprávali o problémoch. Pritom by sme si istotne nemali klopať na rameno a hovoriť, že je všetko v poriadku. Všetky problémy navzájom spolu súvisia, nezamestnanosť, zamestnanosť a sociálna pomoc. (V sále sa niektorí hlásili, to ale technika nemohla zachytiť, jedna osoba ale viditeľne rozhnevaná opustila sálu.) Kolegyňa opustila sálu, to je jej problém. O ťažkostiach musíme otvorene hovoriť a postupovať spoločne a pochopiť, že problémy sociálnej pomoci a problematiku trhu práce je treba riešiť spolu, lebo tieto spolu veľmi úzko súvisia. Ďakujem. Sabrina Kopf

K priebehu tejto pódiovej diskusie by som chcela povedať, že najprv dáme každému účastníkovi na pódiu príležitosť na úvodné vystúpenie a objasnenie situácie zo svojho špecifického pohľadu. Potom bude nasledovať druhé kolo, tzn. že sa potom budú ešte raz klásť špecifické otázky a potom budú mať samozrejme všetky poslucháčky a poslucháči príležitosť nasmerovať otázky účastníkom na pódiu. Preto by som chcela všetkých poprosiť, aby ste si vypočuli úvodné vystúpenia a potom aj druhé kolo. Potom budete mať čas klásť cielené otázky. Myslím, že to je v duchu všetkých a je to aj spravodlivé, aby sa mohol každý dostať ku slovu. Teraz by som chcela poprosiť pána Kmeťa o jeho úvodné vystúpenie. Pretože pracujete v jednej neziskovej organizácii, rada by som od Vás vedela, aké úlohy, aké projekty táto nezisková organizácia má.

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

Igor Kmeťo

Vážené dámy, vážení páni. Stojím pred vami, aby som k vám prehovoril ako zástupca Asociácie zamestnávateľov Rómov. Tiež som štatutárnym zástupcom neziskovej organizácie Nová nádej, v ktorej sa usilujeme zlepšiť kvalitu života, životnú úroveň, možnosti vzdelávania Rómov. Široká vrstva väčšinovej spoločnosti má tendenciu vyčleňovať Rómov zo spoločnosti. Bohužiaľ verejnosti ide vždy len o takých Rómov, čo si nárokujú sociálne dávky pre svoju rodinu. Pritom sa Rómom vyčíta, že nechcú pracovať. Rómovia majú o prácu záujem, ale nemajú to jednoduché. Lebo na trhu práce, kde je miera nezamestnanosti vysoká a stále stúpa, je pre Rómov nemožné, aby sa integrovali. Ako zástupcovia nevládnej organizácie sa pokúšame robiť všetko pre to, aby sa táto situácia zlepšila. Ale bez európskej dotácie alebo subvencie je to nemožné. Často si kladieme otázku: kde sú peniaze, čo boli dané k dispozícii? Na čo boli použité? My to bohužiaľ tiež nevieme. Viem, že asi nebudeme môcť pomôcť všetkým Rómom, ale mohli by sme pomôcť niekoľkým z tých najchudobnejších. Získali by základné vzdelanie a pracovnú prax a potom sme schopní ich umiestniť na trhu práce u konkrétnych zamestnávateľov, ktorí by boli aj ochotní v tejto veci s nami spolupracovať. Rómovia to tiež vedia a chcú pracovať. Sú šikovní, majú schopnosti a sú zodpovední a spoľahliví. S nádejou na zlepšenie tejto neľahkej situácie sme sa stali členmi Konferencie organizácie 3. sektoru Slovenskej republiky, ktorá spája všetky nevládne organizácie z celého Slovenska. Dúfame, že sa s nami konečne bude hovoriť na rovnakej úrovni, pretože situácia je vážna a kritická. Ak necháme túto situáciu tak a štátne orgány sa nám budú naďalej vyhýbať a budú problémy zakrývať, tak získajú moc takí ľudia ako Kotleba. (Marián Kotleba je predsedom neonacistického združenia na Slovensku.) Pred tromi dňami sa konalo veľké stretnutie Rómovia na trhu práce

skinheads a Kotlebových prívržencov, ktorí ohrozovali Rómov. Pripúšťam, že jestvujú aj Rómovia, ktorí sú neprispôsobiví. Ale médiá, ktoré veľmi často robia aj reklamu pre takých skinheads alebo šíria správy, v ktorých sú extrémisti predstavovaní ako tí dobrí a Rómovia ako tí zlí, nie sú prospešné riešeniu problémov a odbúravaniu predsudkov. Proti tomu sa musíme brániť a niečo robiť. Ďakujem vám za pozornosť. Sabrina Kopf

Srdečná vďaka pánovi Kmeťovi za jeho úvodné vystúpenie. Teraz dám slovo pánovi Nešporovi. Jednou požiadavkou pána prof. Sarköziho toto dopoludnie bolo aj dať mladým Rómom príležitosť uchytiť sa v podnikoch, tzn. vyučiť sa tam a potom tam dostať možnosť, šancu postupu, príp. nájsť aj svoju cestu smerom k sebestačnosti. Moja otázka na Vás znie: Jestvujú v odboroch vzdelávacie iniciatívy pre mladých Rómov, príp. koľko Rómov je organizovaných v odboroch? Miloš Nešpor

Položili ste mi veľmi ťažkú otázku a ja sa budem usilovať na ňu odpovedať veľmi otvorene. Nejestvuje žiadna štatistika o tom, koľkí Rómovia sú členmi odborov. Nikdy sme sa s touto problematikou nezaoberali. Pre mňa je veľmi milým prekvapením, že Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky začala v rámci projektu ZUWINBAT novú stránku dejín. Po prvý raz máme možnosť hovoriť v tomto fóre o témach, ktoré sa týkajú Rómov. Je to pre nás výzva. Po prvý raz sme túto problematiku počuli od pani Hany Blažičkovej, koordinátorky projektu na slovenskej strane. Úprimne povedané všetci sme boli návrhom témy veľmi prekvapení. Z tvárí mnohých kolegýň a kolegov bolo možné vyčítať údiv. Položili sme si otázku: čo majú odbory spoločné s rómskou 56

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

problematikou? Prečo odbory a prečo Rómovia? To je predsa diskriminácia voči Nerómom, nemôžeme predsa oddeliť rómskeho odborára od nerómskeho, to bola prvá myšlienka, ktorá nás napadla. A musím priznať, že to trvalo dlhší čas, než kolegovia pochopili, prečo by sa mali odbory v tejto problematike angažovať. Na tejto téme nie je problematický strach našej generácie, že sa prejednáva vylúčenie Rómov. Skôr je problém to, že sa touto problematikou musíme bezpodmienečne zaoberať a ústrednou otázkou pritom je, čo môže Konfederácia odborových zväzov Slovenskej republiky Rómom ponúknuť. Čo môžeme pre Rómov spraviť? To je veľmi ťažká otázka a ako už dnes dopoludnia povedali moji predrečníci, je to tŕnistá a kamenistá cesta. A ja v mojom vlastnom mene tiež nemôžem konkrétne povedať, čo môžeme ako zástupcovia odborov pre Rómov na Slovensku urobiť. Ale môžem sľúbiť jednu vec. V rámci aktivít a kooperácie, ktoré bežia tu v odborovom zväze alebo aj v súvislosti s nadáciou pána Kmeťa nasadíme všetky naše sily, aby sme mohli spoločne s našimi kolegami z iných odborových organizácií jednať patričným spôsobom. To je to jediné, čo môžem na úvod sľúbiť. Sabrina Kopf

Je potrebné mať rámcové podmienky, aby sa mohli Rómovia integrovať na trhu práce, medzi iným tu jestvuje aj Antidiskriminačná smernica Európskej únie. Pán Dr. Šulc, ste toho názoru, že Antidiskriminačné smernice stačia k tomu, aby sa mohlo zmysluplne a efektívne bojovať proti diskriminácii Rómov na trhu práce alebo sú k tomu potrebné ešte aj iné právne rámcové podmienky? Petr Šulc

Vážené dámy a páni, my máme v Českej republike Antidiskriminačný zákon a ten hovorí, že nikto nesmie byť Rómovia na trhu práce

diskriminovaný na základe svojej etnickej príslušnosti a dotyčná osoba môže samozrejme požadovať náhradu škody. Ale je treba povedať, že Česká republika je zo strany medzinárodných inštitúcií opakovane kritizovaná, pretože neplní Antidiskriminačné smernice EU. A naozaj sa nám nedarí presadiť túto antidiskrimináciu v praxi. V realite to vyzerá tak, že väčšina zamestnávateľov Rómov zamestnať nechce, a síce len na základe ich etnickej príslušnosti. Táto diskriminácia sa nezakladá na tom, že by Rómovia mali horšiu kvalifikáciu, je to naozaj len etnická príslušnosť tejto skupiny obyvateľstva, ktorá je rozhodujúca. A bohužiaľ zo strany našej vlády chýba politická vôľa tu niečo podniknúť. Jestvujú aj organizácie, kde sú zastúpené odbory, zamestnávatelia, vláda a pokúšajú sa poukázať na to, že sa táto situácia musí zmeniť. Naša vláda ale bohužiaľ zastáva pravicové stanoviská, a preto sa nám nedarí túto situáciu zmeniť. Myslíme si, že postavenie Rómov je u nás podobné ako v ostatných členských štátoch EU. V čase krízy sú prepúšťaní, pretože sú zamestnaní v nekvalifikovaných povolaniach. Na začiatku 90. rokov, v čase hospodárskej transformácie a hospodárskych reforiem, došlo k prvému veľkému prepúšťaniu. To sa odráža aj v dnešnej situácii. Vláda sa síce usiluje Rómov začleniť, ale len s malými finančnými prostriedkami a nedostatočnými opatreniami. Tu vidíme veľkú dôležitosť vzdelania. Deti majú jazykovú bariéru. Sú znevýhodňované, šikanované a naša vláda investuje len 0,5% hrubého domáceho produktu do týchto opatrení. Ponúkame síce antidiskriminačné opatrenia pre Rómov a Nerómov, ale Rómovia ich naozaj potrebujú. Pre všetkých zamestnancov máme regionálne poradenské centrá. Prichádzajú k nám ako Rómovia, tak aj Nerómovia. Máme 24-hodinovú poradenskú linku, na ktorej sa môže každý informovať o otázkach diskriminácie a zákonníka práce. Ak nestačí poradenstvo cez telefón, sú centrá, kde možno viesť detailné poradenské 58

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

rozhovory. Spolupracujeme s inými neziskovými organizáciami, napríklad s organizáciou „La Strada“, která sa zaoberá najmä problémami obchodu s ľuďmi. Táto téma sa vo veľkej miere týka aj Rómov. Pri obchode s ľuďmi ide o vykorisťovanie cudzích zamestnancov, ako napríklad tiež v podniku Štátnej lesnej správy Českej republiky, ako je známe, tu sú vykorisťovaní cudzinci. Ale aj iné etnické skupiny, najmä Rómovia, sú postihnuté touto formou vykorisťovania. Bohužiaľ úrady nemajú záujem o objasnenie takých prípadov. Potom, čo raz bolo podané oznámenie, sa ukázalo, že polícia nemala žiadny záujem o riešenie tohto nepríjemného stavu. Pretože sa „La Strada“ stará špeciálne o nútenú prostitúciu, nie sú prípady vykorisťovania zamestnancov v popredí. Čo sa týka tejto formy prostitúcie, tak je veľmi rozšírená. V tejto oblasti je veľa zneužívania. V oblasti trestného práva je v boji s obchodom s ľuďmi problém, pretože zamestnanci neziskových organizácií sú povinní menovite uviesť, s kým spolupracujú. Na druhej strane si ale musia získať dôveru a tak mnohí odmietajú uviesť na polícii svoje kontakty. Zástupcovia neziskových organizácií by potom museli prezradiť svojich informantov a vystaviť sa tak životu nebezpečným hrozbám. V rámci Európskej odborovej konfederácie podporujeme príslušné iniciatívy a protiopatrenia a prostredníctvom Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru sa účastníme boja s diskrimináciou. Ale aby sa situácia v oblasti ochrany Rómov zlepšila, je treba politickú vôlu všetkých členských krajín, najmä našej vlády. Naša vláda tu ale necháva veľa nesplnených želaní, hoci stále hľadáme zlepšenie situácie. Bohužiaľ musíme konštatovať, že dnešná vláda je horšia ako tá pred 20 rokmi. Chýba nám vôľa, ktorá spočiatku ešte bola. Navyše ani správa a samospráva nemajú žiadne riešiteľné iniciatívy ako na počiatku 90. rokov. Tým u nás vznikajú pre Rómov zóny vylúčenia na okraji spoločnosti. Na záver by som chcel povedať, že potrebujeme Rómovia na trhu práce

obsiahly prístup k naviazaniu sa na Rómov a súčasne aj politickú vôľu, aby sme mohli niečo zmeniť. Ďakujem. Sabrina Kopf

Počas dopoludnia sme tiež počuli, že vzdelanie je prvým krokom, aby sa človek mohol uchytiť na trhu práce. To tiež znamená, že Rómovia potrebujú podporu ako v školskom systéme, tak aj mimo školského systému. Poprosila by som pána Svojanovského o úvodné vystúpenie, aby nám tiež krátko predstavil, aké aktivity má Múzeum rómskej kultúry v Brne. Petr Svojanovský

Chcel by som prispieť k diskusii z iného pohľadu. Hoci sa v múzeu otázkou zamestnávania Rómov priamo nezaoberáme, predsa si myslím, že naša činnosť s touto problematikou úzko súvisí. Naša hlavná úloha je podobná alebo rovnaká ako v ostatných múzeách, len s tým rozdielom, že sa nezaoberáme len rómskou históriou, ale aktívne sa zasadzujeme za rómske spoločenstvo aj v iných oblastiach. Pritom sa sústreďujeme najmä na žiakov a študentov. Múzeum sa nachádza v centre periférnej lokality, kde deti, ktoré vyučujeme, aj bývajú. Tieto deti navštevujú školy, ktoré až z 95% navštevujú len rómske deti. Ide síce o normálne základné a stredné školy, teda štátne školy, ale ich kvalita a tým aj úroveň je v porovnaní s inými školami oveľa nižšia. Naším cieľom je dávať týmto rómskym deťom doučovanie a organizovať prechod na iné školy. To vidíme ako hlavný cieľ a najúčinnejšiu metódu, ak majú rómske deti dosiahnuť lepšieho vzdelania a vôbec nájsť cestu ku vzdelaniu. Tieto deti od nás samozrejme potrebujú veľkú finančnú a osobnú podporu, aby tohto cieľa dosiahli. Usilujeme sa teda o prevenciu, lebo podľa nášho názoru vyplýva nezamestnanosť Rómov v spoločnosti najmä z chýbajúcej kvalifikácie. Vzdelanie je podstatný faktor, ktorý ovplyvňuje nezamestnanosť a zamestnanie. Preto 60

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

apelujem, aby sme nezabúdali na vzdelanie a viac ho videli ako cestu k riešeniu problému. Keď uvažujeme o dospelých na trhu práce, musíme teda najprv hovoriť o deťoch, ktoré sú budúcimi účastníkmi trhu práce. S tým potom ešte súvisejú ďalšie faktory. Rómske deti žijú v prostredí s ďalšími patologickými javmi, s ktorými sa musia vyporiadať. Ak nevyviniete správnu metódu pre konfrontáciu s okolím, tak mu podľahnete. Učíme rómske deti základné návyky, bez ktorých sa v pracovnom procese, ale ani v súkromnom živote neobídu. Sem patrí dôslednosť, plánovanie, trpezlivosť, schopnosť dotiahnuť veci do konca a v neposlednom rade aj pozitívne využitie voľného času, ktorý je tak isto veľmi dôležitý. Ďakujem. Sabrina Kopf

Ďakujem pánovi Svojanovskému. Na záver by som chcela dať slovo pani Verene Fabris. Ako už bolo povedané, pani Fabris je vedúcou projektu THARA, to je projekt zameraný na politiku zamestnanosti Rómov a Sinti. Tento projekt existuje už viac rokov. Myslím, že by bolo možné sa podeliť o cenné skúsenosti z tohto projektu. Poprosím pani Fabris, aby nám tento projekt predstavila. Verena Fabris

Dobrý deň. Najprv sa chcem srdečne poďakovať za možnosť, že tu môžem projekt THARA predstaviť. Som vedúcou z Volkshilfe Österreich (Ľudová pomoc Rakúsko), zodpovednou za oblasť projektu, ale projekt samotný je koordinovaný mojou kolegyňou Usnijou Buligovic, ktorá projekt THARA pozná od počiatku a sama je aj Rómka. A to je možno aj niečo, čo označujeme za samozrejmosť. Nám nejde o to, aby sme robili niečo pre Rómov/Rómky, ale aby sme niečoho dosiahli spolu s Rómami/Rómkami. Počuli sme už veľa o špecifickej situácii Rómov a Sinti v Európe. Chcela by som k tomu dodať len malý bod, že aj tu nie je všetko vždy len čierno-biele. Rakúsko bolo Rómovia na trhu práce

kedysi monarchiou, malo cisárovnú menom Mária Terézia, ktorá sama povýšila niekoľko Rómov do šľachtického stavu. V čase romantizmu jestvovali obrazy Rómov a Sinti ako kočovného ľudu, ktorý prevádzkuje hudbu a ten vôbec nebol len negatívne alebo vlastne vôbec nebol negatívne predstavovaný, ale boli to obrazy slobody a radosti zo života. Predsudky, ktoré vznikli a v súčasnosti sú tak rozšírené, tu neboli po tisícročia. Preto je pre mňa dôležité povedať, že nie všetko je len čierno-biele, čo je v historickom kontexte významné. Teraz by som chcela prejsť podrobnejšie k projektu THARA a povedať niečo o našej samozrejmosti, pričom chcem najmä zdôrazniť jednu vec. Nám ide o to, aby sme vnímali Rómov a Sinti ako expertov v ich situácii, ale aj ako príslušníkov rozličných spoločenských skupín. Rómovia nie sú v Európe žiadna heterogénna skupina. Ale musia byť vnímaní ako príslušníci marginalizovanej skupiny, skupiny, ktorá zažíva veľmi veľa diskriminácie. A to je špecifická skúsenosť, ktorú zdieľajú aj ľudia, ktorí k nám prišli. Je to skúsenosť diskriminácie, nezáleží na tom, odkiaľ tí ľudia prišli, či sa narodili v Srbsku, v Rakúsku alebo niekde inde. Táto skúsenosť samozrejme závisí aj od sociálneho štatútu, ale predsa si myslím, že sa to nedá tak jednoducho konštatovať. To, o čo nám konkrétne ide, sú pracovné a sociálne záležitosti Rómov a Sinti. Ide nám o to, aby sme otvorili prístup k trhu práce. Ale nielen k trhu práce, ale aj k existujúcim zariadeniam politiky zamestnanosti, pretože vychádzame z toho, že Rómovia/Rómky potrebujú na základe ich špecifickej historickej skúsenosti s diskrimináciou špecifické poradenstvo. A je tiež povinnosť im také poradenstvo poskytnúť. Ide nám tiež o to, aby sme vybudovali most. Na jednej strane medzi rozličnými rómskymi spoločenstvami a na strane druhej tiež medzi Rómami/Rómkami a väčšinovou spoločnosťou. V tejto súvislosti vidíme, že na jednej strane je množstvo predsudkov. Niektoré sme dnes tiež už počuli, napr. : „oni žobrajú“, „oni chodia neskoro“ atď. Na strane Rómov je voči inštitúciám 62

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

väčšinovej spoločnosti nedôvera. To je často dané historickou, alebo aj osobnou skúsenosťou. To, čo my špeciálne v Rakúsku pozorujeme, je fakt, že veľa Rómov/Rómiek nehovorí, že patria k tejto menšine. Nehovoria: „Ja som Róm alebo ja som Rómka.“ Práve tí Rómovia/Rómky, čo prišli do Rakúska, skôr hovoria: „Ja som bývalý Juhoslovan.“ To má samozrejme veľa do činenia so skúsenosťami, ktoré títo ľudia majú, keď sa to povie tak otvorene. Možno ešte krátko celkove k situácii v Rakúsku. Je veľmi ťažké predstaviť presné počty Rómov/Rómiek. Je ťažké povedať, koľko Rómov/Rómiek žije v Rakúsku, pretože sa nerozlišuje, či je niekto Róm, Rómka, ale rozlišuje sa podľa štátnej príslušnosti. Podľa naších odhadov, ktoré sú veľmi nepresné, žije vo Viedni 50 000 až 100 000 Rómov a Rómiek. Veľa ich prišlo z bývalej Juhoslávie, najmä zo Srbska. Ale prišlo ich do Rakúska veľa aj zo Slovenska, Českej republiky a Rumunska. Ale teraz k projektu THARA. THARA jestvuje od roku 2005. THARA je iniciatíva equal a od roku 2007 sú projekty THARA s rozličnými ťažiskami podporované Ministerstvom práce, sociálnych vecí a ochrany spotrebiteľov. Pretože som sedela priamo naproti pánu Hanakovi z ministerstva, chcela by som sa ešte raz v tomto kole oficiálne poďakovať za túto podporu. Už som povedala, že to bola iniciatíva equal a začali sme s veľmi širokým spektrom. Išlo o vzdelanie a kultúru a v prvých dvoch rokoch sme mali 335 účastníkov na rozličných podujatiach. V tomto čase bolo vo Viedni založených 15 nových rómskych spolkov. Potom sa projekt vydiferencoval viacej smerom k politike zamestnanosti. Nebudem teraz hovoriť, o čo v jednotlivých rozličných projektoch išlo, ale vymenujem, čo všetko robíme a čo sme robili. Na jednej strane existuje individuálne poradenstvo ohľadne zamestnania a vzdelávania. Jestvuje špeciálna ponuka kurzu s Rómovia na trhu práce

názvom Nevodrom. Nevodrom znamená v rómštine„nová cesta“ a je myslený pre mládež, aby bola podporovaná pri hľadaní učňovského miesta, aby mohla prejsť do iného projektu, ktorý podporuje politiku zamestnanosti alebo v najlepšom prípade aby hneď našla prácu. Pričom to je podľa našich skúseností často veľmi dlhá cesta. Aj na tejto konferencii sa stále hovorilo, že vzdelanie je kľúčovým faktorom a to je tiež naša skúsenosť. Keď nemám v 15 rokoch pozitívne ukončenie školy, potom je ťažké nájsť zamestnanie. Ako už bolo povedané, máme aj funkciu akejsi točne alebo mostu medzi rozličnými spoločenstvami Rómov, medzi inštitúciami rakúskej spoločnosti a rómskymi spolkami, ale aj medzi jednotlivými Rómami/Rómkami. To, čo v posledných rokoch robíme intenzívnejšie, sú školenia multiplikátorov, teda pre ľudí, ktorí napríklad pracujú v AMS alebo v zariadeniach, ktoré sú úradom práce blízke a ktoré pracujú s touto cieľovou skupinou a často ani nevedia, že medzi ich účastníkmi sú Rómovia/Rómky. Aktuálny projekt THARA má ešte jedno ťažisko. Dva razy sme ponúkli ako pilotný projekt workshop pre podnikateľov, teda pre Rómov/Rómky, ktorí už sami podnikajú alebo chcú podnikať. To sa konalo spoločne so Servisom pre podnikateľov pri AMS Viedeň a s Hospodárskou komorou Viedeň. To je niečo, čo by sme chceli do budúcna posilniť tak, ako školenia pre multiplikátorov. Ako v minulosti, tak aj dnes je ale dôležité individuálne poradenstvo ohľadne zamestnania a vzdelávania, v ktorom už máme veľa skúseností. Ďakujem.

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

2.2. Obsahové prehĺbenie Sabrina Kopf

Chcem teraz odštartovať druhé kolo tejto pódiovej diskusie. V prvom kole sa ukázalo, že už existujú skúsenosti z projektov, napríklad Thara-Projekt. V Rakúsku je tiež veľký počet rómskych spolkov a organizácií, ktoré sa za Rómov zasadzujú. Myslím tu aj na Romano Centro. Aj dnes sú na tejto konferencii zástupci, ktorí cielene ponúkajú doučovanie a mimoškolskú opateru detí a mládeže. Romano Centro má okrem iného aj rómske asistentky v školách. Na to by som hneď chcela aj nadviazať a hneď na začiatku položiť jednu otázku pánu Svojanovskému. Rómske asistentky, ktoré pracujú na školách, sprostredkúvajú medzi rodinami, ale aj medzi učiteľkami a učiteľmi a vedením školy. Je to možnosť, o ktorej aj Vy uvažujete? Máte vôbec v múzeu finančné možnosti takýto projekt realizovať? Petr Svojanovský

V Múzeu rómskej kultúry sme priestorovo aj personálne limitovaní, lebo primárnou činnosťou múzea je naozaj muzeálna činnosť. Len 20% činnosti, ktorú vykonávame, má niečo spoločné s doučovaním alebo voľnočasovými aktivitami. Nie sme teda schopní realizovať iné projekty ako tie, ktoré sme momentálne začali. Doučovanie, voľnočasové aktivity a integrácia detí do škôl väčšinového obyvateľstva je to, čo robíme. Sabrina Kopf

Keď sme pri hesle kooperácia, ponúkajú sa ďalšie otázky: hovorili ste o veľmi obmedzených finančných prostriedkoch, s ktorými musí bojovať samozrejme nielen múzeum, ale najmä neziskové organizácie, tzn. rómske spolky a iné neziskové organizácie, či už v Rakúsku, v Českej republike alebo na Slovensku. Moja otázka na Rómovia na trhu práce

pána Kmeťa. Ako silná je kooperácia medzi rómskymi spolkami a rómskymi neziskovými organizáciami na Slovensku? Je tu silnejšia spolupráca? Ako ju hodnotíte? Igor Kmeťo

Kooperácia je taká, aká je. Je úsilie ju rozšíriť, lebo existujú aj veľké zdroje, ktoré treba využiť. Doteraz sa spravilo veľmi málo. Hoci existujúce neziskové organizácie a iné spolky niečo s malými nákladmi vykonali, je ešte pred nami enormné množstvo práce, ktorú treba urobiť. Keď nám vláda vyjde v ústrety, budú pre nás aj štátne orgány prístupnejšie a veľa by sa dalo ľahšie urobiť. Veď existujú špeciálne fondy EU, ktoré nie sú dostatočne využité. Peniaze sú tým dané k dispozícii, ale nám sú často kladené prekážky do cesty, kvôli ktorým nemôžeme odpovedajúce zdroje využiť. Treba rozšíriť aktivity neziskových organizácií a k tomu sú potrebné najmä tie finančné prostriedky, ktoré im náležia. Sabrina Kopf

Hovorilo sa o podpore EÚ, ktorá ponúka možnosti finančnej podpory pre obsiahle projekty. Tu ponúkajú aj projekty ZUWINS a ZUWINBAT možnosť ďalších projektov. Poprosila by som teraz obidvoch zástupcov odborových zväzov o krátke vystúpenie, ako posudzujú kooperáciu v tomto projekte. Aké možnosti vidia v cezhraničnej spolupráci uľahčiť Rómom cestu na trh práce? Začala by som na ľavej strane s pánom Nešporom. Miloš Nešpor

Čo sa týka spolupráce medzi Rómami a odbormi na Slovensku, nachádzame sa na začiatku. Teraz je veľmi ťažké hovoriť o konkrétnych krokoch. Ja by som skôr poprosil, ak je to možné, aby ste dali slovo mojim kolegyniam a kolegom z projektu 66

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

ZUWINBAT, ktorí túto problematiku poznajú lepšie. Ja som nováčik a nechcel by som mať to privilégium, aby som hovoril o plánoch a kooperáciách, čo sa týka odborov. Teda ak je to možné, predal by som slovo pani Blažičkovej, koordinátorke projektu ZUWINBAT na Slovensku. Hana Blažičková

Srdečná vďaka. Najprv by som sa chcela poďakovať Marcusovi Strohmeierovi, lebo on je iniciátorom spoločných cezhraničných projektov a tiež je zodpovedný za to, že slovenské odbory vôbec začali o problematike Rómov rozprávať. Ďakujem pekne. Myslím, že si zaslúži viac ako jeden potlesk. Ale čo sa u nás na Slovensku stalo až do chvíle, keď sme začali s Marcusom rozprávať o tejto téme? Slovenské odbory, ktoré museli doslova stranu po strane prebrať zákonník práce, aby mohli nájsť opatrenia zamestnania so sociálnymi istotami, ale pritom nevzali do úvahy najväčšiu skupinu, ktorá môže trh práce tiež ovplyvniť – Rómov. Potom, čo sme začali o tejto téme diskutovať, začali sme po prvý raz aj primerane jednať. My sa ale k tejto problematike nepribližujeme v rámci kultúrnych podujatí, stretnutí alebo večerných programov, ale pokúšame sa vyporiadať s ústrednou otázkou zamestnanosti a sociálnej stability národnostnej menšiny Rómov. Priznávame, že to boli a sú vážne témy a stále sme si kládli otázku, či sa máme témou Rómovia a odbory vôbec zaoberať. Pritom boli zohľadnené aj politické aspekty tejto tématiky. Nakoniec sme sa rozhodli, že zvolíme variantu, ktorá priamo napojí osoby, ktorých sa to týka. Vidíte, moji kolegovia tu sú toho najlepším dôkazom. Sú tu štyri silné skupiny, ktoré naozaj pochádzajú z toho prostredia a máme aj priamych zástupcov novej inštitúcie a novej filozofie, ktorá vznikla a to stelesňuje to, čo vyžaduje aj Európska únia – sociálny dialóg.

Rómovia na trhu práce

Sociálny dialóg medzi zamestnávateľmi, zamestnancami a štátom vyžadoval založenie Asociácie zamestnávateľov Rómov ako novej inštitúcie na riešenie mnohých problémov v súvislosti s integráciou Rómov na trhu práce. Druhá dôležitá úroveň je konkurencia tretieho sektoru, ktorá má v súčasnosti na Slovensku asi 20 000 členov. Vďaka civilnej spoločnosti tu máme silného oponenta k štátnej politike, ktorá momentálne ovplyvňuje aj štrukturálne fondy na Slovensku. Štrukturálne fondy na Slovensku sú samé pre seba dôležitou kapitolou. Ďalšou oporou sú členovia odborov ako jednotlivci, ktorí sa vyjadrujú k tejto téme a interne o tejto dôležitej téme diskutujú. Ale na tomto mieste treba povedať, že je potrebné spraviť poriadok aj pred vlastným prahom. Pritom musíme priznať, že mnohí z vlastných radov sa k tejto problematike stavajú veľmi kriticky. Preto sú v odboroch potrebné aj sily, ktoré by sa nebáli povedať, aké sú priority odborov v budúcnosti. Je treba sa jasne vyjadriť, kto alebo čo sa má zastupovať. V prvom rade stojí v centre pozornosti človek. Vďaka otvorenej diskusii a zaoberaniu sa touto témou tak, ako to inicioval Marcus a ako to aj ohodnotila táto konferencia, začal v slovenských odboroch proces zmeny zmýšľania, ktorý vedie k tomu, že sa tejto dôležitej problematike venujeme. Ja som externá manažerka, ktorá pracuje pre odbory, a preto môžem povedať, že primerané kvalitatívne spracovanie tejto témy je veľmi dôležité. Už teraz môžeme povedať, že sme niečo presadili, pretože sa o tom rozpráva. Čo sa týka súčasnej situácie, tak musíme riešiť celkom osem základných úloh a tieto som mojim kolegom aj napísala ako domáce úlohy, ktoré treba spraviť. Tiež som mojim kolegom povedala, čo môžu očakávať od tejto konferencie a čo musia konkrétne vybaviť. Tieto úlohy sa neprezentujú odborovej konfederácii, ktorá má dôležitú funkciu, ako cukrík. Konfederácia je základným partnerom, ktorý pripravuje okrúhly stôl, aby mohla 68

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

preniesť a implementovať na Slovensko podstatné systémové prvky. To je tiež základ témy, o ktorej sa tu diskutuje. Je veľmi dobre, že hovoríme o systémových prvkoch, ako napr. o vzdelaní Rómov. Teraz treba rozpracovať kokrétne koncepty, ako by sa mohli Rómovia systematicky vzdelávať. Ja osobne rozprávam o tejto komplexnej a dôležitej téme preto, lebo som študovaná psychologička. Bez zmeny právnej situácie a tým aj legislatívy nemôžeme nič presadiť. Zmena sa dá dosiahnuť iba tak, že sa systematicky pôsobí na patričné miesta, ako to na tejto konferencii už dopoludnia povedal Peter Pollák. On sám bol zamestnancom Úradu vlády Slovenskej republiky a kvôli svojim osobným názorom túto funkciu už nevykonáva, ale pracuje teraz ako dobrovoľník. Myslím, že si kolegovia z odborov a z tretieho sektoru musia systematicky rozdeliť prácu a keď tu vidím mojich ľudí, tak som čo sa týka ďalšieho vývinu entuziastická. Keď vidím, akú prácu odvádzajú niektoré inštitúcie, neziskové organizácie, ale aj Múzeum rómskej kultúry, potom je tento optimizmus oprávnený. So všetkými, ktorí sú tu dnes zastúpení, ale aj s inými inštitúciami budeme intenzívne kooperovať. Chceli by sme vás už teraz pozvať na našu konferenciu, ktorá sa uskutoční na budúci rok. V auguste sa v Bruseli rozpracuje základná téma a ja sa budem zasadzovať o to, aby sme úzko spolupracovali s gréckymi a bulharskými kolegami. Budeme sa môcť pochváliť, pretože sme niečo urobili. Na záver ešte raz Marcusovi Strohmeierovi – veľká vďaka za túto iniciatívu. Sabrina Kopf

Vďaka za vystúpenie. Otázku o kooperácii by som chcela položiť aj pánovi Šulcovi. Existuje už národná kooperácia medzi odborovými zväzmi a miestnymi úradmi a neziskovými organizáciami? Aké možnosti vidíte v takomto cezhraničnom projekte pre integráciu Rómov na trhu práce?

Rómovia na trhu práce

Petr Šulc

Českomoravská konfederácia odborových zväzov je súčasťou tohto integračného procesu tým, že túto tému zverejňujeme. Vo vzťahu ku kooperácii, ktorá je veľmi dôležitá, stojíme na začiatku. Ako best practice pre budúci vývin vidím Asociáciu zamestnávateľov Rómov zo Slovenska a certifikát ethnic friendly zamestnávateľom, ktorí zamestnávajú Rómov. Na tieto iniciatívy sa dá naozaj pozerať ako na príklad. Táto kooperácia medzi zamestnávateľmi a civilnou spoločnosťou by sa mala rozšíriť aj za hranice. S dovolením by som chcel zaujať stanovisko ešte k niečomu inému. V Českej republike máme ešte ďalší závažný problém, a síce úžeru. V poslednom čase pribúda prípadov, v ktorých sa Rómovia stávajú obeťami úžerníkov. Nedostanú kredit u žiadnej uznanej banky, ale u privátnych firiem s extrémne vysokými úrokovými sadzbami, čo ďalej prehlbuje chudobu Rómov. Odbory sú účastníkmi pracovnej skupiny proti úžere na ministerstve práce. Je očividné, že finančné inštitúcie majú účinné lobby pre zachovanie vysokých úrokových sadzieb a bojujú proti hornej hranici, ktorá by mala byť stanovená zákonom. To je veľký problém, lebo sa tým dodatočne ovplyvňuje zlá životná situácia Rómov. Proti tomu treba bezpodmienečne niečo robiť, ale na to zatiaľ chýba politická vôľa. Sabrina Kopf

Vďaka. Chcela by som sa k niečomu vrátiť, čo povedala pani Fabris vo svojom úvodnom vystúpení. Spomenula, že už existujú školenia na senzibilizáciu zamestnancov na úrade práce. Jedna otázka pánovi Přibylovi. Domnievali ste sa, že pracovná situácia na úrade práce je ťažká, že zamestnanci sú často preťažení, pretože majú veľmi veľa klientov. Moja otázka na Vás by bola: existuje supervízia Vašich zamestnancov, aby zvládali pracovný deň, príp. existujú 70

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

už pre Vašich zamestnancov špecifické školenia a ak nie, vedeli by ste si predstaviť takéto školenia prevziať, takéto školenia iniciovať, ako sa to napríklad robí v projekte THARA? Hubert Přibyl

Ďakujem. Aby sa nám, úradníkom, práca uľahčila, pomohlo by, keby sme mohli spracovávať elektronické údaje vo forme elektronických žiadostí o zamestnanie. Ale to je otázka rokov. V podstate je potrebná spolupráca všetkých aktérov v spoločnosti, takže môžeme rómskym spoluobčanom len popriať, aby sa behom dvoch generácií presadili nielen na trhu práce, ale aj v politike. Nie náhodou som tu hovoril o Židoch. Behom dvoch generácií po vojne sa mohli tak presadiť, že ovládli určité trhy a branže. Afroameričania v USA majú behom troch generácií prezidenta. Niečo také želám Rómom, aby sa aj oni uchytili v politickom živote a tiež na trhu práce. Sabrina Kopf

Ďakujem za Váš názor. Teraz by som chcela položiť jednu otázku pani Fabris, ktorá už má cezhraničné skúsenosti s projektom equal THARA. V tomto projekte bolo aj niekoľko partnerov zo Slovenska. Aké skúsenosti, aké tipy môžete dať osobám zo Slovenska a Čiech, zastúpených tu na pódiu? Verena Fabris

Áno, ďakujem za túto ťažkú otázku. Situácie sa nedajú vždy porovnať, pretože práve Rómovia a Rómky majú v Európe úplne odlišné životné situácie, hoci zdieľajú rovnakú historickú skúsenosť diskriminácie. Preto si myslím, že je treba práve projekty cezhraničnej spolupráce, v ktorých sa môžu spoločne vymieňať skúsenosti a spoločne analyzovať, čo sa môže jeden od druhého učiť. K cielu nevedie to, že sa jedno opatrenie Rómovia na trhu práce

priamo prenesie do inej krajiny. Čo si ale predsa myslím a čo ukázala aj naša skúsenosť, je to, že práve workshopy senzibilizácie s ľuďmi, ktorí pracujú v inštitúciách zaoberajúcich sa trhom práce, priniesli veľmi veľa. Totiž senzibilizáciu zamestnancov, ktorí potom tiež mohli ináč zaobchádzať s problémami alebo s ťažkými situáciami, ktoré boli práve vylíčené. To, že niekto príde neskoro alebo raz nepríde na dohodnutý termín, pretože starý otec mal narodeniny a je dôležité byť prítomný na narodeninách starého otca. A pretože si človek možno v spoločnosti, v ktorej je diskriminovaný, netrúfa povedať, že u nás je to dôležité, aby bol človek prítomný na narodeninách starého otca. Ale keď sa o tom rozpráva, tak možno odstrániť aj veľmi veľa nedorozumení a môže sa vybudovať dôvera. Lebo len keď existuje dôvera, môže tiež niekto povedať, áno, v mojej kultúre, v mojej rodine je dôležité, aby bol človek prítomný pri takýchto príležitostiach, ako môžeme nájsť spoločné riešenie tohto problému. To je možno tiež taký všeobecný tip, čo by sa malo spraviť. To, čo zdôrazňujeme a tiež vždy s účastníčkami a účastníkmi diskutujeme, keď k nám prídu alebo sa účastnia poradenských ponúk, je úsilie ukázať, že neexistuje rozpor medzi tým, že má človek identitu Róma alebo Rómky a identitu zamestnankyne a zamestnanca na európskom trhu práce. My sme vždy jedna a tá istá osoba, ale všetci hráme rozličné role v rozličných spoločenských situáciách. Inakšie sa správame napríklad doma pri jedle s rodinou ako na pracovisku, a preto je dôležité tieto role intergrovať. Som tiež hlboko presvedčená, že je potrebné špeciálne protidiskriminačné opatrenia a tiež zákony, aby sa mohli usmerniť obtiažne situácie. Ale zákony sú len prvým krokom, lebo zákony treba tiež žiť a realizovať. V jednom inom projekte vo Volkshilfe (organizácia Ľudová pomoc) sme robili práve vedeckoprávnu štúdiu na tému diskriminácie migrantov a etnických menšín na trhu s bytmi a jedno z odporúčaní tejto štúdie politikom je: použite zákon. To znamená, zákony sú jedna vec a ich realizácia je vec druhá. Pokladám 72

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

tiež za dosť dôležité, ale to je tiež skôr čosi všeobecného, že sa ľudia musia stretávať s rešpektom. Ďalej si myslím, že ide aj o to, čo povedala jediná rómska poslankyňa v Európskom parlamente, že aj Rómovia/Rómky musia prekonať svoju nedôveru. Náš projekt sme pomenovali THARA aj preto, lebo THARA znamená v rómskom jazyku „zajtra“ a tiež „budúcnosť“ a my veríme v pozitívnu cestu do budúcnosti. Podstatné faktory predstavujú školenia multiplikátorov, možno aj so zástupcami vlády, vzdelávacie iniciatívy, opatrenia úradu práce, dlhodobé projekty a nie projekty, ktoré končia po pol roku. Tieto iniciatívy sa musia realizovať u skupín, ktoré majú nedostatky vo vzdelaní a my vieme, že to je tak nielen u Rómov/Rómiek, ale u veľa iných skupín, že ak chýba vzdelanie, nemôžu behom pol roka nájsť žiadne zamestnanie. Je teda treba financovať dlhodobé projekty. Poznám problém s financovaním špecifických projektov pre Rómov/Rómky. Ako som už častejšie spomínala, sú dôležité práve školenia multiplikátorov.

Rómovia na trhu práce

2.3. Otázky z publika

Sabrina Kopf

Teraz by som chcela pódium rozšíriť a dať Vám možnosť, aby ste smerovali svoje otázky na účastníčky/účastníkov na pódiu. Prosím, pokiaľ možno formulujte otázky krátko a stručne a tiež uveďte, ktorej osoby na pódiu sa pýtate. Možno najprv zhromaždíme dve tri otázky, aby sme dali referujúcim príležitosť o svojej odpovedi pouvažovať. Otázka na Huberta Přibyla

Dobrý deň, dámy a páni. Ja by som mal jednu otázku na zástupcu úradu práce z Českej republiky. Hovorilo sa o tom, že integrácia rómskeho obyvateľstva do normálneho života trvá najmenej dve generácie. Teda zostaňme pri dnešnej mladej generácii študujúcich. Predstavme si rómskeho chlapca alebo dievča, ktorí navštevujú strednú školu, sú tesne pred maturitou a majú sa rozhodnúť, čo budú ďalej robiť. Má úrad práce možnosť dať týmto ešte nedokončeným študentom/žiakom nazrieť do praktických povolaní alebo im zaručiť budúce zamestnanie v tom, čo budú študovať? Dá sa im nejako pomôcť? Ďakujem. Otázka na Petra Svojanovského

Volám sa Johanna Brechová a mám jednu otázku na pána Svojanovského, ktorý sa zmienil o prechode zo školy pre menšiny do školy pre väčšinu. Čo to vlastne znamená? Ako môže existovať škola pre menšiny? Viem dobre, že existuje škola, ktorú navštevujú len Rómovia. Ale ako je to vôbec na základe zákona možné a ako to môže fungovať? Je to úmyselná segregácia?

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

Otázka na Huberta Přibyla

To, čo ste povedali, ma veľmi pobúrilo. Kladiem si otázku, prečo úrad práce posiela na konferenciu na tému Rómovia na trhu práce niekoho, kto podľa vlastných slov pracuje na oddelení sociálnych dávok. Teda ja som očakával, že príde niekto, kto nám povie niečo o tom, čo sa všetko podniká pre integráciu Rómov na trhu práce. To, čo nám pán Přibyl rozprával, bolo, aké problémy Rómovia robia, ako sú strašní, kriminálni a samozrejme leniví, keď prídu až po 11. hodine. Ale nebolo nám povedané, aké kroky sa podnikajú pre začlenenie Rómov na trh práce. To je teraz pre Českú republiku a pre Slovensko rovnaké, kde nie sú pre Rómov k dispozícii žiadne pracovné miesta. Počuli sme, že vyše 90% Rómov na Slovensku je nezamestnaných a v Českej republike je to len o niečo lepšie, ale rovnako tak zlé. Na Slovensku sú Rómovia odsúvaní do oblastí, kde nie je žiadna práca. Spomínam si na rómsku osadu, myslím z Prešova, v oblasti, kde nie je vôbec žiadna práca a pravdepodobne ani nikdy žiadna nebude. Ako teda môžu byť začlenení do trhu práce? Ďakujem. Otázka na Verenu Fabris

Z rakúskeho pohľadu je niekedy problém dávať tipy iným štátom. Vy ste to už naznačili, že čo sa týka rómskej problematiky sú tu rozličné životné okolnosti. Čo by teda podľa Vášho názoru bolo zmysluplné radiť susedným štátom? Pokiaľ viem, jestvoval kedysi aj Dom THARA, ktorý ale už nejestvuje. Môžete niečo k tomu povedať? Otázka na Miloša Nešpora

Chcel by som sa spýtať pána Nešpora, či sú možnosti prijať mladých Rómov po ich vyučení do ich podniku a či sa prepúšťanie, o ktorom sme počuli, týka aj v Slovnafte najmä Rómov, ak tam nejakí sú? Rómovia na trhu práce

Odpoveď Huberta Přibyla

Ďakujem za udelené slovo. Najprv musím niečo vysvetliť. Ja nie som politik, nebol som vyslaný nejakou politickou stranou a tiež nepoviem nič k vysídlovaní Rómov z Prešova na Slovensku. Čo sa týka Úradu práce v Brne v Českej republike, uviedol som jeden príklad v súvislosti s preškolovaním. Pri rekvalifikáciách sa nerobia žiadne rozdiely medzi zákazníkmi, so všetkými žiadateľmi a zákazníkmi úradu práce sa zaobchádza rovnako. Teraz k tomu, čo sa týka mladých ľudí. Každý rok máme niekoľko mladých osôb, ktoré sú študentmi a patria k rómskej menšine. Jeden z týchto študentov bol stredoškolák, vyučil sa, dostal zamestnanie na leto a bol vynikajúco hodnotený. Tento žiak sa volá Jaroslav Marek a my sme s ním boli veľmi spokojní. To je len jeden príklad za mnohých. Chcel by som ešte niečo doplniť. V rámci krajskej rady sa zúčastňujem stretnutí úradu práce vo výbore pre zamestnanosť. Tu sa môžem vyjadrovať aj k problematike nezamestnaných Rómov. To už moji predrečníci povedali. V našom výbore, kde sa posudzujú projekty, sa usilujeme rozlišovať medzi nutnosťou a požiadavkami. Teda keď chce nezamestnaný podnikať, dostane subvenciu od Európskeho rozvojového fondu a môže tak nastúpiť cestu k osamostatneniu. Ale bude tiež potrebovať vhodné školenia. Zo skúsenosti ale vieme, že pre štyridsaťročného Róma so základným vzdelaním je táto cesta veľmi ťažká. Nechcem povedať, že by toho nebol schopný, ale pre neho je veľmi ťažké absolvovať nejaký rekvalifikačný kurz alebo založiť živnosť. Jeho prioritou je jednoducho uživiť svoju rodinu a otvorene hovorí, že nemá čas na ďalšie vzdelávanie, to je podstatný problém. O tomto probléme ale hovorili aj moji predrečníci.

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

Odpoveď Miloša Nešpora

Ako to vidím ja, je vlastne problém vzdelávania na základnej škole a na strednej škole. Preto vlastne otázka znie, ako môžeme podporovať stredoškolákov? To sa týka v prvom rade Úradu práce v Bratislave a pravdepodobne to nebude veľmi odlišné od Brna. Všeobecne je treba robiť špeciálne opatrenia, ja tento jav nazývam pozitívna diskriminácia. Čo sa týka zamestnania Rómov a prepúšťania u nás, tak môžeme poukázať na iné zaobchádzanie s Rómami v Slovnafte. Pracujem už 20 rokov v odboroch firmy Slovnaft rafinéria a v tomto čase bolo veľa masových prepúšťaní. Ale nikdy sa v posledných 20 rokoch nestalo, možno že to je náhoda, že by bol prepustený Róm. Máme veľa Rómov, ktorí pracujú vo firme Slovnaft na rozličných pozíciách. Ja som tiež začínal v Slovnafte ako jednoduchý robotník a 80% mojích kolegov boli Rómovia, ktorí tam pracujú dodnes. Teda nikto z nich nebol prepustený. Tým by som chcel na tomto mieste podať tiež pozitívnu správu. Odpoveď Vereny Fabris

Krátko by som chcela ešte niečo povedať k tipom. Ja si myslím, že sa dá niečo naučiť aj z cezhraničných skúseností. Jedna skúsenosť, ktorú sme v posledných šiestich rokoch mali a ktorú som nezmienila, ale ktorá sa mi javí ako veľmi dôležitá, je to, že nemožno plánovať žiadny projekt bez toho, aby sme sa spýtali cieľovej skupiny Rómov a Rómiek, aké majú potreby. Bohužiaľ sa veľmi často stáva, že človek síce plánuje projekt a myslí si, že robí správne, ale nespýta sa ľudí, či sa ten projekt pre nich vôbec hodí. To je jednoducho skúsenosť, ktorú máme a tá je veľmi dôležitá. K Domu THARA. Áno, Dom THARA už neexistuje. Dom THARA existoval len v rokoch 2005 až 2007, ale od tej doby existuje Rómovia na trhu práce

kontinuálne rad projektov THARA, ktoré boli financované, ako som už spomínala, z národných peňazí ministerstva práce, sociálnych vecí a ochrany spotrebiteľov. Podnikli sme rozličné aktivity a v mojom úvodnom vystúpení som niektoré z nich spomenula. Jedna dôležitá aktivita, ktorú som nespomenula, bola naša veľká konferencia. V júni 2010 sme organizovali veľkú medzinárodnú konferenciu s názvom „Romani vuci.“ Vuci znamená v rómskom jazyku práca. Hlavnou témou tejto medzinárodnej konferencie boli perspektívy Rómov a Rómiek a ich šance na úspech na európskom trhu práce. Súhrnne sa dá povedať, že sa jedná o heterogénnu skupinu a že tiež neexistuje žiadny zaručený recept na riešenie tohto problému. Ale existujú rozličné prístupy, z ktorých sa tiež možno učiť. Čo teraz robíme v aktuálnom projekte THARA alebo čo budeme robiť, lebo nový projekt THARA odštartuje v auguste 2011 – za predpokladu oficiálnej podpory z ministerstva – je, že chceme naďalej robiť individuálne poradenstvo pre povolanie a vzdelávanie. Tu máme tiež spoluprácu s Romano Centro. Ako už bolo povedané, robíme ďalej workshopy senzibilizácie pre zamestnancov. Involvované inštitúcie chcú projekt rozšíriť aj na podniky. Tu sa musíme ale pozrieť, do akej miery sú veľké podniky aj ochotné prijať takúto ponuku workshopu. Chceme vydať určitý druh brožúry na tému „Rómovia/Rómky na trhu práce“. Koncept, ktorý sme vyvinuli, spracujeme aj písomne, aby ho mohli využiť aj iní a aby sa mohla posilniť spolupráca s podnikateľkami a podnikateľmi. Už sme robili pilotný projekt dvoch workshopov pre podnikateľov. Konkrétnym úspechom bolo, že Hospodárska komora Viedne, ktorá má veľmi veľa ponúk pre rozličné etniká, preložila jednu brožúru pre podnikateľov alebo pre tých, ktorí nimi budú, do rómskeho jazyka. A ja si myslím, že to je už jeden malý, ale dôležitý krok.

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

Odpoveď Petra Svojanovského

Ja sa nezaoberám legislatívou a dôvod, prečo u nás existujú oddelené školy, je pravdepodobne ten, že si rodičia môžu vybrať, kam pošlú svoje dieťa. Pričom deti z väčšinovej spoločnosti nechcú navštevovať školu, ktorá má väčšinu rómskych detí. Rómski rodičia takto neuvažujú a posielajú deti do najbližšej školy. Teda keď sa jedná o oblasť, kde dochádza k sociálnemu vylúčeniu, môže existovať viacero takých škôl, kam chodia viac menej len rómske deti. Poznámka Barbory Pohlovej

Ja som tu za Múzeum rómskej kultúry a chcela by som doplniť môjho kolegu. Myslím, že išlo jednoducho o terminus technicus. Neexistuje žiadny právnicky pojem označenia segregácia a podľa môjho názoru je to pre nás skôr pracovné označenie, že tak školu nazývame. To by bolo len na doplnenie môjho kolegu. Nejde o to, či je to zvláštna škola alebo nejaká iná, ale o to, k akej etnickej skupine väčšina detí patrí. Otázka na Verenu Fabris

Chcel by som sa spýtať pani Fabris, aké majú skúsenosti s kurzami pre začínajúcich rómskych podnikateľov a ako sú Rómovia úspešní na začiatku svojej podnikateľskej činnosti? My skúšame niečo podobné a rád by som počul niečo o Vašich skúsenostiach v Rakúsku. Odpoveď Vereny Fabris

Áno, zatiaľ sme realizovali dva workshopy s asi 16 ľuďmi, kde časť už podnikala. Jedna časť to chcela robiť a naša domnienka bola, že jestvuje veľa Rómov/Rómiek, ktorí by sa radi osamostatnili. Naša skúsenosť bola, že tí, čo už podnikali, nevedeli, Rómovia na trhu práce

že existujú ponuky hospodárskej komory alebo úradu práce. Otázky, ktoré boli počas týchto workshopov kladené, neboli vôbec špecificky rómske, ale boli to otázky, ktoré jednoducho kladú všetci mladí podnikatelia. Ťažisko bolo, že oni nevedeli, že vôbec smú takéto otázky klásť. A ja si myslím, že to je jednoducho to najdôležitejšie, nájsť prístup k cieľovej skupine. Napríklad vo Viedni to už veľmi dlho robí hospodárska komora s tureckou komunitou. S označením „úspešný“ alebo „neúspešný“ to je ťažko, pretože to bola malá skupina a časť z nej už podnikala. Povedala by som, že sa niektorí pohybujú trochu v šedej zóne. Ale keď vedia, aké existujú možnosti u malých podnikateľov, potom to tiež funguje. Skupina bola ale jednoducho príliš malá na to, aby som mohla vymenovať obecné faktory úspechu pre podnikanie. Tiež si myslím, že sa príliš nelíšia od ostatných, čo sa osamostatnili. Ale to je len moja domnienka. Záleží skôr na tom, aby mal človek realistický plán, aby vedel, čo môže a kde môže dostať potrebnú podporu. Teda to je to, čo doteraz môžeme povedať a dúfame, že budeme môcť získať s ďalšími workshopmi viac skúseností, ktoré ponúkneme.

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

2.4. Záverečné vystúpenia

Sabrina Kopf

Ďakujem. Na záver by som chcela dať referentom príležitosť k záverečnému vystúpeniu. Igor Kmeťo

Ďakujem za udelené slovo. Milí priatelia, som rád, že sme sa tu dnes mohli zísť z troch krajín a diskutovať na túto tému. Je mi veľkou cťou, že som sa mohol zúčastniť a som presvedčený o tom, že to nebolo zbytočné. Dozvedeli sme sa veľa vecí, ktoré sú užitočné aj pre moju neziskovú organizáciu „Nová nádej“. Do budúcnosti si želám, aby na Slovensku, v Českej republike a u vás v Rakúsku a tiež v Maďarsku existovali inštitúcie a orgány, ktoré sa budú touto problematikou zaoberať zodpovednejšie. Rómovia sú tu prítomní a to nemožno poprieť, sme súčasťou strednej Európy. Bohužiaľ sme tmavší, za to ale nemôžeme. Tí, ktorí sú neprispôsobiví, sú jednoducho neprispôsobiví, to sa musí akceptovať. Ale tí, čo sa chcú prispôsobiť, musia dostať možnosť etablovať sa v krajine, aby mohli slušne vychovávať svoje deti a najmä aby boli šťastní. Prajem vám všetkým veľa šťastia a veľa vzájomného porozumenia. Petr Šulc

Som tiež rád, že sa táto konferencia konala. Je veľmi užitočné mať podujatia, na ktorých si možno vymeniť skúsenosti a otvorene hovoriť o reálnych problémoch. Želal by som si teda, aby to tak išlo aj do budúcnosti, pretože to, čo tu robíme, je veľmi dôležité.

Rómovia na trhu práce

Miloš Nešpor Krátko a stručne. Ďakujem za to, že som mal možnosť zúčastniť sa tejto konferencie. Je to pre mňa výzva a výzva aj pre konfederáciu a možno sa budem opakovať, ale: „Marcus, ďakujem pekne!“ Verena Fabris

Ja sa môžem k tomuto ďakovaniu len pripojiť. Ale chcela by som tiež ešte povedať, že pokladám podujatia ako toto, kde sa aj Rakúsky odborový zväz tejto téme venuje, za veľmi dôležité a myslím, že to je aj dôležitý krok k tomu, aby sme pôsobili proti diskriminácii. Veď aj Európa v rámci Stratégie Európa 2020 uznala, že integrácia Rómov/Rómiek na trhu práce alebo do vzdelávacích inštitúcií je podstatným ťažiskom a želám si, aby všetky európske krajiny realizovali primerané opatrenia. Ďakujem. Hubert Přibyl

Úplne podporujem to, čo tu práve bolo povedané. Chcel by som sa explicitne pripojiť k jednému špeciálnemu názoru. Veľmi by som uvítal, keby bolo viac seminárov, konferencií a workshopov na výmenu skúseností, pretože je to veľmi užitočné pre prax a budúci vývin v tejto problémovej oblasti. Sabrina Kopf

Chcela by som sa srdečne poďakovať všetkým účastníčkam a účastníkom na pódiu za ich ochotu hovoriť o svojich skúsenostiach a tiež o ich želaniach do budúcna. Myslím si, že práve cezhraničná spolupráca je veľmi dôležitá, aby sa dosiahla zmena k lepšiemu pre Rómov v Českej republike a na Slovensku. Chcela by som ale srdečne poďakovať aj vám všetkým za záujem o túto pódiovú 82

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

diskusiu a týmto by som chcela pódiovú diskusiu zakončiť a predávam slovo kolegovi Michalovi Vlasákovi. Vďaka. Michal Vlasák

Ďakujem. Čo všetko sme dnes počuli? Len malá retrospektíva. V súvislosti s Rómami sme počuli o historicky postihnutých predsudkoch a diskriminácii. Počuli sme aj o Rómoch, ktorí sú vylúčení a znevýhodnení. Počuli sme o Rómoch, ktorí by chceli využívať sociálne siete. Ale počuli sme aj o Rómoch, ktorí hľadajú lepšie šance do budúcnosti, ktorí ich potrebujú a tiež ich musia dostať. Posolstvo tejto konferencie by teda mohlo znieť: „Najprv byť sám aktívny a vyhľadať podporu neziskovej organizácie. Postarať sa spoločne o zmenu myslenia vo všetkých skupinách obyvateľstva, zdvihnúť úroveň vzdelania, nevyhýbať sa konfrontáciám, ale ich zažiť a kriticky reflektovať. Zlepšovať pracovné podmienky a ponuky práce, zvýšiť odborovú aktivitu, zintenzívniť medzinárodnú výmenu skúseností a kooperáciu a tým aj tlačiť na politiku. Heslo „Tlak“: V politike sa pravdepodobne nič nestane, ak sa nevyvinie tlak. Na tomto mieste by som sa za všetkých účastníkov chcel srdečne poďakovať nielen účastníkom diskusie, ale aj vám ako hosťom. Na záver by som poprosil vedúceho projektov ZUWINS a ZUWINBAT o záverečné vystúpenie. Pán Mag. Marcus Strohmeier. Prosím o slovo.

Rómovia na trhu práce

3. Záverečné slovo Marcus Strohmeier

Dovolím si ako zástupca Rakúskeho odborového zväzu túto konferenciu dnes zakončiť. Chcel by som sa poďakovať kolegovi Vlasákovi za toto dobré a naozaj dôležité zhrnutie tejto konferencie, ktorá, dúfam, nezostane jediným zážitkom, ale mala by byť impulzom pre ďalšie podujatia a ďalšie diskusie. Ja sám som sa dnes opäť veľa naučil. Dozvedel som sa veľa o situácii a problematike a bol som rozrušený, keď napríklad farár Pucher rozprával o životnom a pracovnom prostredí Rómov na Slovensku. Keď pomyslím na to, že v Maďarsku boli Rómovia zavraždení, tak som rozčarovaný z toho, čo sa tu v strednej Európe deje a to aj veľmi bolestivým spôsobom ukazuje, že je ešte treba veľa urobiť. Preto musíme preniesť diskusiu viac do centra našej spoločnosti, čo sa nám doteraz dostatočne nedarilo. Dôležitou časťou tejto spoločnosti sú zamestnankyne a zamestnanci a týchto my ako odborový zväz zastupujeme. Preto sme ich pozvali na túto konferenciu a tiež dúfame, že bol dnešný deň pre naše kolegyne a kolegov z Českej republiky a zo Slovenska impulzom, aby na tomto poli boli spolu s nami aktívnejší. Je treba využiť podnikové rady, personálnych zástupcov, odborových sekretárov v podnikoch, aby sa vytvorili pre mladých Rómov pracovné možnosti. Myslím si, že odborári majú v niektorých podnikoch veľa vplyvu a myslím si, že odbory môžu byť dobrými partnermi pre civilnú spoločnosť a pre spolky, ktoré sa zaoberajú rómskou problematikou. Tak dúfam, ako už bolo povedané, že táto konferencia je iba začiatok. Rakúskemu odborovému zväzu každopádne nie je táto téma cudzia. Už dávno sa zaoberáme touto problematikou. Kolega Sarközi, s ktorým ste sa dnes zoznámili, bol sám v podnikovej rade a je dobrým príkladom spolupráce a integrácie.

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí tu dnes mali dôležité referáty a otvorili nám oči. Chcel by som sa poďakovať všetkým účastníčkam a účastníkom všeobecne, ale najmä tým, ktorí pricestovali zo Slovenska a z Českej republiky. Veľká vďaka, že ste merali túto cestu. Srdečne by som chcel tiež poďakovať Michalovi Vlasákovi za moderovanie a Sabrine Kopf, ktorá moderovala pódiovú diskusiu. Obidvom vám za to ďakujem. Tak isto by som sa chcel srdečne poďakovať organizačnému týmu tejto konferencie, asistentkám a asistentom projektu ZUWINS a ZUWINBAT, ktorí odviedli veľmi dobrú prácu. Ďakujem vám za pozornosť a za tento veľmi informatívny a zaujímavý deň. A naozaj dúfam, už som o tom s kolegom Sarközim hovoril, že tu v Rakúsku aspoň začneme spoločnými krokmi. Veľmi by som sa potešil, keby tomu tak bolo aj v Českej republike a na Slovensku, aby sme spoločne spravili ďalší krok.

Rómovia na trhu práce

4. Príloha 4.1. Predstavenie zastúpených organizácií Pretože bola väčšina referentov tejto konferencie zástupcami neziskových organizácií, bola im daná možnosť, aby popísali svoju organizáciu alebo svoj projekt. Tieto texty boli vydavateľom prevzaté do brožúry bez ďalšieho spracovania (okrem prekladu), aby bol zachovaný originálny charakter textov. Tiež angažovanosť jedného účastníka konferencie vo veci zlepšenia každodenného života Rómov v Českej republike, pána Hermanna Reininga, tu bude poctená prezentáciou jeho projektov.

4.1.1. Kultúrny spolok rakúskych Rómov, dokumentačné a informačné centrum Rudolf Sarközi

Dňa 20. júna 1991 založil Prof. Rudolf Sarközi vo Viedni Kultúrny spolok rakúskych Rómov, je predsedom tohto spolku od založenia. Činnosť tohto rómskeho združenia sa rozprestiera na celé Rakúsko. K podstatným ťažiskám práce spolku patrí posilovanie vedomia národnostnej skupiny medzi Rómami a Sinti, zachovanie jazyka a kultúry, vedecká práca týkajúca sa spracovania a archivovania hospodárskych, sociálnych a kultúrnych dejín Rómov a Sinti, zlepšenie sociálnej a politickej integrácie Rómov a Sinti v Rakúsku, výskum dejín a kultúry národnostnej skupiny, zriaďovanie a udržiavanie pamätníkov a organizácia podujatí na pamiatku Rómov a Sinti, ktorí boli zavraždení počas nacistického režimu. 86

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

Uznanie za národnostnú skupinu Najdôležitejším cieľom Kultúrneho spolku rakúskych Rómov bolo uznanie za národnostnú skupinu v Rakúsku. Intenzívne snahy boli odmenené dva roky po založení spolku. Jednohlasným uznesením v hlavnom výbore Národnej rady zo dňa 16. decembra 1993 boli rakúske skupiny Rómov a Sinti uznané ako „národnostná skupina Rómov“ (Rómovia ako nadradený pojem pre rozličné v Rakúsku žijúce autochtónne podskupiny). Toto uznesenie nadobudlo právnu moc 895. nariadením spolkovej vlády v spolkovom zákone č. 323/1993 z 23. decembra 1993. Dňa 5. septembra 1995 sa konalo zakladajúce zasadanie rady pre národnostnú skupinu Rómov. Od tej doby má táto národnostná skupina po prvý raz aj svoje grémium, ktoré sa skladá z 8 osôb, pričom štyri osoby nominujú Rómovia a štyri osoby Sinti. Voleným predsedom rady je Prof. Rudolf Sarközi. Roma-Doku Ďalšou dôležitou udalosťou v dejinách spolku bolo otvorenie Dokumentačného a informačného centra (Roma-Doku) v Devrientgasse 1, v 19. viedenskom okrese dňa 3. júna 1996, ktoré je súčasne od tohto dňa sídlom spolku. Do tej doby sa veľa podujatí konalo v súkromných miestnostiach predsedu. Reč pri otvorení mali spolkový prezident Dr. Thomas Klestil, vtedajší spolkový kancelár Dr. Franz Vranitzky a starosta Viedne, Dr. Michael Häupl. Roma-Doku má vlastný archív, jeho najdôležitejšie exponáty je možno vidieť na trvalej výstave. Na 64 informačných tabuliach sú predstavené dejiny rakúskych Rómov a Sinti od počiatku ich sťahovania do Európy až po súčasnosť. V roku 2001 bola prezentovaná dvojjazyčná, nemecko-anglická putovná výstava „Rómska politika v Rakúsku“ o dejinách a súčasnej situácii národnostnej skupiny, ktorá bola od tej doby ukázaná vo viacerých európskych krajinách a čiastočne tématicky aktualizovaná.

Rómovia na trhu práce

V Roma-Doku sú na plný úväzok zamestnaní dvaja zamestnanci. Predseda vykonáva svoju činnosť ako čestný predseda. Inštitúcia je otvorená od pondelka do piatku od 8.00 do 16.00 hodín a výstavu si je možné prezrieť kedykoľvek. Je dobré vopred zatelefonovať, lebo zamestnanci občas pracujú aj externe. Práca s verejnosťou Informačný časopis ROMANO KIPO (Rómsky obraz) vychádza od roku 1994 štyri razy do roka pre členov Kultúrneho spolku rakúskych Rómov, pre príslušníkov národnostnej skupiny a pre zaujímajúce sa osoby z kruhu väčšinového obyvateľstva. Sú v ňom podávané správy o dôležitom vývine, spoločenských a politických vzťahoch v oblasti rakúskej a medzinárodnej politiky národnostných skupín, o nových projektoch národnostnej skupiny a tiež sú tu odkazy a oznamy dôležitých udalostí a podujatí vo Viedni, v Burgenlande a prípadne aj v iných spolkových krajinách. Aby bolo možné osloviť pokiaľ možno čo najširší okruh čitateľov, vychádza Romano Kipo v nemčine. Vedľa vydávania tlačového média sú ďalšou dôležitou súčasťou spolkovej činnosti kultúrne aktivity, aby bolo možné sa prezentovať väčšinovému obyvateľstvu. Každý rok máme dva fixné termíny v kalendári, to je vo februári „Bál Kultúrneho spolku rakúskych Rómov“ v Dome stretávania v Döblingu a v decembri čítanie „Rómsky advent“, ktoré sa koná v miestnostiach Roma-Doku. Rómsky spolok je aj spoluorganizátorom a podporovateľom kultúrnych podujatí, ktoré sa zaoberajú xenofóbiou, diskrimináciou, vylúčením a pritom sa pokúša pôsobiť osvetovo. Publikácie Dňa 20. októbra 2008 prezentoval Prof. Rudolf Sarközi na pozvanie predsedníčky Národnej rady Mag. Barbary Prammer v rakúskom Parlamente svoju knihu „RÓMOVIA – rakúska 88

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

národnostná skupina. Od prenasledovania po uznanie.“ Toto dielo pojednáva o jednej z najzaujímavejších kapitol v dejinách rakúskej národnostnej politiky a v povojnových dejinách. V rámci osláv 20. výročia založenia Kultúrneho spolku rakúskych Rómov bol vydaný slávnostný spis „Z okraja do stredu – 20 rokov Kultúrneho spolku rakúskych Rómov“. Kniha s 220 stranami – s mnohými fotografiami a textami v nemčine a angličtine – je prierezom dejín spolku počnúc založením spolku, cez uznanie za 6. rakúsku národnostnú skupinu až po prácu na pamätníkoch, prácu za spoločenské uznanie, po výskumné projekty, medzinárodnú činnosť a veľa ďalšieho. Predslov napísal spolkový prezident Dr. Heinz Fischer. Výskumná práca „Rómovia v Burgenlande 1945-2000“ Už pri založení hľadal Kultúrny spolok rakúskych Rómov kooperáciu s výskumníkmi a odborníkmi, aby mohol svoje žiadosti podoprieť aj vedecky. V ďalších rokoch sa spolok vyvinul ako koordinačné miesto rakúskeho výskumu o Rómoch. Na podnet Prof. Rudolfa Sarköziho financoval minister Dr. Caspar Einem výskumný projekt Burgenlandskej výskumnej spoločnosti, v jeho priebehu bola detailne vyzdvihnutá situácia Rómov a Sinti, čo prežili po roku 1945 a bol analyzovaný ďalší vývin národnostnej skupiny až do roku 2000. Tím výskumníkov, vedený Mag. Dr. Gerhardom Baumgartnerom a Univ. Doz. Dr. Florianom Freundom, mohol po prvý raz predložiť konkrétne údaje o sociálnej, hospodárskej, pracovnej a vzdelávacej situácii Rómov a Sinti vo výskumnej správe „Rómovia v Burgenlande 1945-2000“, publikovanej v roku 2004. „Menovité zachytenie obetí“ Výskumný projekt „Menovité zachytenie obetí holocaustu medzi rakúskymi Rómami a Sinti“, realizovaný v rokoch 2003 až 2008 predstavuje doteraz jedinečný pokus zachytiť v Rómovia na trhu práce

jednej databanke menovite všetky obete medzi Rómami a Sinti. Výskumný tím pod vedením univerzitného docenta Dr. Floriana Freunda a Mag. Dr. Gerharda Baumgartnera precestoval za niekoľko rokov pamätné miesta najdôležitejších koncentračných táborov a tiež zemské, okresné a obecné archívy rakúskych spolkových krajín a aj archívy v zahraničí ako napr. archív Medzinárodnej vyhľadávacej služby Červeného kríža v Bad Arolsen, aby si prezrel dokumenty. Databanky sú priebežne aktualizované a dotyčné osoby si ich môžu prezrieť v Dokumentačnom a informačnom stredisku rakúskych Rómov. Kontakt: Kulturverein österreichischer Roma, Dokumentations- und Informationszentrum Devrientgasse 1, 1190 Wien Tel.: +43/1/310 64 21, Fax: voľba 12 E-mail: office@kv-roma.at Home: www.kv-roma.at

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

4.1.2. Občianske združenie na podporu a rozvoj regiónov Peter Pollák

Občianske združenie na podporu a rozvoj regiónov vzniklo v roku 1993. Činnosť občianskeho združenia je zameraná na realizáciu projektov, ktoré sú mierené na najslabšie, sociálne znevýhodnené skupiny obyvateľstva, nezamestnaných občanov, mládeže a najmä Rómov. Programová, inštitucionálna a finančná stratégia je stanovená a v priamom výkone orientovaná tak, aby sa aj pri minimálnych nákladoch dosahoval čo najlepší výkon a maximálny efekt v konečnom dosahu jednotlivých aktivít. V obsahovej rovine sa kladie dôraz na vzdelávacie, ekonomické, právne, poradenské a kultúrno-osvetové programy so sledovaním hlavného cieľa – posilnenia sociálnoekonomickej integrácie marginalizovaných skupín. Vo vzťahu k územnému pôsobeniu to sú záujmové skupiny žijúce v obciach a mestách najmä okresov Prešov, Vranov nad Topľou, Sabinov a Bardejov. Činnosť združenia sa v doterajšej pôsobnosti dotkla a dotýka štyroch nosných oblastí: •

Rozvoj zamestnanosti (projekty: Podnikanie ako východisko z nezamestnanosti, Centrum remesiel služieb a vzdelávania Rómov, Sociálnou inklúziou k prosperite, Feder Dživipen – Lepší život)

•

Vzdelávanie a výchova (projekty: Komunitné centrum Hanušovce nad Topľou, Predškolská príprava pre rómske deti, Vzdelávanie rómskych poslancov, Vzdelávanie projektových manažérov pre štrukturálne fondy)

•

Informatika a poradenstvo (Informačno-poradenské centrum Rómov Prešov – patrí do siete IPCR, ktorú založila Rómovia na trhu práce

Nadácia otvorenej spoločnosti, Informačno-právne poradenstvo v IPCR) •

Kultúra a osveta (pri našom združení pôsobia rôzne hudobné, spevácke a tanečné zložky, ktoré svoje programy prezentujú nielen doma, ale aj v zahraničí)

Stručná charakteristika niektorých úspešných projektov Občianskeho združenia na podporu a rozvoj regiónov: •

Vytváranie podmienok pre rast etnických minorít a úrovne zamestnania mladých – The creation of the conditions for the increase of ethnic minorities and youth employment level

Hlavným cieľom projektu je príprava know-how t.j. pripraviť transfer odborných poznatkov pre prípravu študijných programov, ktoré by boli aplikovateľné v Zakarpatskej oblasti, Uzhorod na prípravu sociálnych programov podpory zamestnanosti. Lead Beneficary/ Hlavný realizátor/žiadateľ: Transcarpathian Regional Charitable Foundation “Romske dovhe zhyttya” (“Romano lungo trayo”), Partner projektu: Občianske združenie na podporu a rozvoj regiónov, SR. Projekt podporený z cezhraničného programu ENPI. •

„Zmenou života a prácou ku spoločenskej integrácii Rómov“

Hlavným cieľom tohto projektu je prostredníctvom vzdelávacích aktivít zameraných na špecifickú skupinu osôb odborne pripraviť 60 mužov a 60 žien, tak aby vznikol celospoločenský záujem o Rómov z okresov Prešov, Vranov nad Topľou a Bardejov v odvetviach – stavebníctvo, stolárstvo/tesárstvo, príprava vlastných liečivých produktov a rozpoznávanie liečivých rastlín.

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

Špecifickým cieľom projektu je príprava špeciálnych/individuálnych programov zameraných na potreby „regionálneho trhu“ a jednotlivca pre uplatnenie sa na trhu práce. Realizátor projektu: Občianske združenie na podporu a rozvoj regiónov. Projekt podporený zo štrukturálnych fondov EÚ •

„Šanca pre Rómov Šariša – Návrat k tradícii ovocinárstva“

Cieľom projektu je zvýšiť počet pracovných príležitostí a zamestnateľnosť obyvateľov separovaných a segregovaných rómskych komunít formou rozvoja poznatkov cieľovej skupiny v oblasti ovocinárstva, tradičného odvetvia poľnohospodárstva v Sabinove a v Chminianskych Jakubovanoch. V rámci projektu sa školí skupina 40 Rómov, ktorí pod odborným vedením získajú im primeranou formou teoretické vedomosti a praktické zručnosti z ovocinárstva v spolupráci s partnerskými inštitúciami. Pre 20 rómskych žien je projekt príležitosťou osvojenia si zásad zosúladenia rodinného a pracovného života a efektívneho využívania dostupných finančných zdrojov rodinného rozpočtu. Uplatnením nízko kvalifikovanej pracovnej sily pri napĺňaní lokálnych rozvojových stratégií projekt prispeje k sociálnej inklúzii cieľovej skupiny. Realizátor projektu: Občianske združenie na podporu a rozvoj regiónov. Projekt podporený zo štrukturálnych fondov EÚ. •

FEDER DŽIVIPEN – LEPŠÍ ŽIVOT“

Hlavným cieľom projektu bolo založiť a prevádzkovať „Aktivačný podnik“ – tento sociálny podnik orientovaný k Rómovia na trhu práce

podpore zamestnanosti slúžil sociálne odkázaným skupinám obyvateľstva z Prešova – Rómom, ktori boli v evidencii nezamestnaných minimálne 1 rok. Projekt zároveň podporoval rozvoj základných zručností a vedomostí potrebných k umiestneniu frekventantov na trh práce. Žiadateľ a realizátori projektu: Predstaviteľ rozvojového partnerstva - Úrad vlády Slovenskej republiky, Bratislava. Partner projektu: Občianske združenie na podporu a rozvoj regiónov, Prešov; Euroškolitelia, Bratislava •

„Sociálnou inklúziou k prosperite“

Projekt sa zameriaval na tvorbu a testovanie nástrojov na realizáciu sociálnej inklúzie uchádzačov o zamestnanie s nízkou kvalifikáciou a bez kvalifikácie vrátane dlhodobo nezamestnaných. Založená bola pracovná skupina Prosperita, zložená zo zástupcov všetkých významných aktérov danej lokality, ktorý majú vplyv na rozvoj danej lokality. Pracovná skupina vypracovala akčný plán rozvoja zamestnanosti danej lokality s ohľadom na tvorbu pracovných miest pre spomenutú cieľovú skupinu a so všetkými možnosťami využitia finančných zdrojov z rôznych fondov a dotácií. V spolupráci s touto pracovnou skupinou a vybranými remeselníckymi združeniami, prípadne zamestnávateľmi bol vypracovaný alternatívny kvalifikačný systém pre vybrané profesie a na základe týchto kvalifikačných požiadaviek boli uchádzači z cieľovej skupiny pripravovaní pre zamestnávateľov. Hlavný partner projektu: Nadácia škola dokorán, Žiar nad Hronom. Partneri projektu: ASED, n. o. Agentúra pre hospodársky a sociálny rozvoj, Košice; Občianske združenie na podporu a rozvoj regiónov, Prešov 94

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

•

„Rómovia podajme si ruky“: komunálne voľby 2002“

Cieľom projektu bola pomoc rómskym kandidátom pri účasti vo voľbách do orgánov samosprávy tak, aby si mohli aj v rámci svojich skromných možností zorganizovať efektívnejšiu predvolebnú kampaň a tiež, aby ešte pred svojim možným zvolením získali najdôležitejšie informácie o význame, možnostiach a procedúrach komunálnej politiky. Za zmienku určite stojí, že z 28 účastníkov projektu, ktorí kandidovali do orgánov samosprávy, bolo vo voľbách zvolených nakoniec 18, čo predstavuje takmer 65 % úspešnosť. Realizátor projektu: Občianske združenie na podporu a rozvoj regiónov, Prešov. •

„Informačná volebná kampaň ROMA 2002“

Zámerom projektu bolo zorganizovať informačnú a vzdelávaciu kampaň medzi Rómami okresov Prešov a Vranov nad Topľou tak, aby svojou účasťou vo voľbách do NR SR v roku 2002 prispeli k potvrdeniu toho, že Slovenská republika je demokratickým a právnym štátom, so širokou mierou participácie občanov na správe vecí verejných, ale i toho, že naši Rómovia sú plnoprávnymi občanmi, so zodpovedným prístupom k politickej realite. Realizátor projektu: Občianske združenie na podporu a rozvoj regiónov, Prešov. •

„Informačno – právne poradenstvo v IPCR Prešov“

Poskytovateľom grantu na tento projekt je Nadácia otvorenej spoločnosti. Je to dlhodobý projekt, ktorého hlavným cieľom je prispieť k podpore, rozvoju a ochrane hodnôt otvorenej spoločnosti pomocou poskytovania bezplatného právneho poradenstva a právnej pomoci v oblasti ľudských práv a Rómovia na trhu práce

základných slobôd, ochrany menšín, ochrany a uplatňovania ďalších práv a právom chránených záujmov občanov s dôrazom na najslabšie, najzraniteľnejšie a najviac ohrozené skupiny spoločnosti. Realizátor projektu: Občianske združenie na podporu a rozvoj regiónov, Prešov.

4.1.3. Spolok sv. Vincenta vypĺňa sociálne medzery Wolfgang Pucher

Ako kňaz som členom kongregácie, ktorá bola založená v 17. storočí sv. Vincentom von Paul, s ktorým sa spája vznik charity. Nazývame sa lazaristami, v Nemecku vincentinmi. Naše životné motto znie: „Boli sme vyslaní, aby sme zvestovali chudobným radostnú zvesť!“ Mohli by sme sa volať aj kňazmi chudobných. Ako člen tohto spoločenstva som zároveň duchovným poradcom spolkov sv. Vincenta v Rakúsku. V rámci našej práce sme v Grazi natrafili na Rómov, postihnutých strašným osudom a tejto menšiny, pokiaľ sa nachádza v Grazi, sme sa ujali. Spolok sv. Vincenta je kresťanská laická organizácia, ktorú založil Frédéric Ozanam (1813-1853). Tento muž bol hlboko veriacim kresťanom, ktorý sa zároveň živo zaujímal o sociálne problémy svojej doby. Začiatok priemyselnej revolúcie uvrhol značný počet robotníkov v novovznikajúcich fabrikách do veľkej biedy. To, že štát ani cirkev na to nepoznali odpoveď, ho nenechalo ľahostajným. Ako študent práva a neskôr profesor sústredil okolo seba okruh mladých intelektuálov, s ktorými sa snažil vyvinúť model spravodlivejšieho 96

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

sveta. Už veľmi skoro, 12 rokov pred Komunistickým manifestom, vyjadril požiadavky, ktoré poznáme v inej súvislosti: „Od štátu požadujem dostatočné sociálne zákonodarstvo, ktoré upravuje otázky pracovného voľna, zaručuje mzdu rodiny a garantuje starobné zabezpečenie pracujúcich.“ Žiadal vzdelávacie zariadenia pre deti robotníkov a založil pre ne spolu s kolegami bezplatnú večernú školu. „Štát musí pre robotníkov zriaďovať „écoles d’adultes“ a „Sorbonnes populaires, ľudové univerzity a inštitúcie ďalšieho vzdelávania. Syn robotníka musí mať rovnaký nárok na možnosť vzdelávania ako syn akademika.“ Ďalej žiadal pre robotníkov podiel na výrobných prostriedkoch. Už čoskoro rozpoznal vážnosť situácie: „Otázka, ktorá rozdeľuje ľudí našej doby, je … sociálna otázka. Všetko sa točí okolo toho, …či spoločnosť bude len veľkým vykorisťovaním v prospech silnejšieho alebo obetovaním jednotlivca pre blaho všetkých, predovšetkým na obranu slabých. (citát z Gisbert Kranz, Frédéric Ozanam, nakladateľstvo Pustet). Kvôli svojim postojom je nazývaný aj „kresťanským Karlom Marxom.“ Skupina, združená okolo neho, vyvinula okolo roku 1833 nový druh sociálnej angažovanosti. Vyhľadávali vo svojom okolí ľudí, ktorí potrebovali pomoc, išli za nimi, aby boli s nimi a aby spoločne s nimi zlepšili ich život. Tento postoj je do dnes rozhodujúcim znakom Vincentovho spolku. Momentálne existuje na celom svete v 147 krajinách 45.000 skupín. Všetky sú úplne samostatné, ale držia sa ideálu svojho zakladateľa a duchovného otca, ktorého si zvolili – Vincenta von Paul, ktorý povedal: Služba chudobným je službou Bohu. V Rakúsku existuje 120 skupín. Jednou z nich je Vincentov spolok Eggenberg, ktorý som založil v roku 1990. Spolok pôvodne pozostával zo 14 mladých ľudí, ktorí sa s veľkou angažovanosťou a kreativitou venovali ľuďom. Rómovia na trhu práce

Prvým výsledkom bol VinziBus, pomocou ktorého od roku 1991 až do dnešných dní každý večer na ulici rozdávajú ľuďom odkázaným na pomoc obložené chleby a čaj. Pritom sa podarilo nadviazať kontakt s bezdomovcami, ktorých nechceli prijať do žiadneho zariadenia, pretože sa nedokázali rozlúčiť s alkoholom. Tak vznikol „VinziDorf“ v Grazi, kontajnerové sídlisko pre 40 mužov, trpiacich chorobou alkoholizmu. Pre bezdomovcov-cudzincov, ktorí v tých časoch ešte nemali žiaden útulok, založili „VinziNest“, núdzovú nocľaháreň pre 80 mužov. Krok po kroku tak vzniklo 30 centier, ktoré nazývame VinziWerke: zariadenia pre bezdomovcov, mužov i ženy, trhy s oblečením a potravinami (VinziShop resp.VinziMarkt) a jednotlivé ubytovacie možnosti pre ľudí v mimoriadne ťažkej situácii. Momentálne s nami spolupracuje cca. 400 ľudí v čestných funkciách. Cieľová skupina, o ktorú sa Vincentov spolok Eggenberg usiluje, sú predovšetkým ľudia, ktorým sa prevažná väčšina obyvateľstva vyhýba: alkoholici, drogovo závislí, psychicky postihnutí, prepustení väzni a žobráci. Svojou angažovanosťou Vincentov spolok Eggenberg dosiahol, že v Grazi niet bezdomovcov. Prvé tri zariadenia, založené vo Viedni - VinziRast, VinziBett a VinziPort – prijímajú výlučne takých ľudí, ktorých neprijal ani Fonds Soziales Wien ani Charitas. Veľkým cieľom Vincentovho spolku Eggenberg je privodiť v spoločnosti a v rôznych zariadeniach zmenu myslenia a dosiahnuť, aby ubytovanie dostali aj tí ľudia, ktorí do dnešného dňa ostávajú vylúčení. Takisto treba existujúce zariadenia doplniť o ďalšie. Wolfgang Pucher C.M. Zakladateľ VinziWerke

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

4.1.4. IQ Roma servis Wail Khazal

Občianska iniciatíva IQ Roma servis bola založená v roku 1997 v Brne. V roku 2003 bola preformulovaná a od toho času sa prezentuje ako profesionálna, dynamicky rastúca a nie na zisk orientovaná nevládna organizácia. IQ Roma servis je fundovaným partnerom pre klientov, orgány verejnej správy, zamestnávateľov a aj iných, nielen tých, čo sú doma v juhomoravskom regióne, ale v celej Českej republike a na úrovni Európskej únie. Oficiálne sídlo organizácie je Cejl 49 v Brne. Jedna pobočka sa nachádza na ulici Hybešova 41 v Brne. Tu sa nachádza ústredňa a sú tu ponúkané všetky služby. Ďalšia filiálka bola otvorená na ulici Třída 1. Máje v Břeclavi. Ťažisko priamej práce s klientami je v Juhomoravskom kraji, nepriama odborná a metodická práca sa rozprestiera na celú Českú republiku a dotýka sa aj EÚ. IQ Roma servis je členom sietí EÚ: European antipoverty network – www.eapn.org, European network against racism – www.enar-eu.org a českého Fóra pre integráciu – www.forint.cz. Aktivity IQ Roma servisu sú zamerané na zachytenie a analýzu potrieb a zdrojov miestnych, sociálne vylúčených rómskych komunít, ako aj na vytvorenie hospodárskych, vzdelávacích a pracovných šancí a úspechov jednotlivým rómskym osobám a rodinám a ostatným chudobným. Všetky činnosti spočívajú na princípe nestranníckosti, nezávislosti, otvorenosti a antidiskriminácie. Občianska iniciatíva si dala za cieľ „byť sprostredkovateľom, aby podporovala možnosti, šance a pripravenosť Rómov na rast a uznanie v spoločnosti a aby chránila ich práva a dôstojnosť v spoločnosti.“ Obsiahla, bezplatná ponuka profesionálnych služieb IQ Roma servisu:

Rómovia na trhu práce

Sociálny program (komplexný prístup, zahŕňajúci celú rodinu, prevencia a pomoc pri sociálnom vylúčení a v krízach) •

sociálna práca v komunite a ako návštevná služba (zamestnanci návštevnej služby pre Brno a obce v Juhomoravskom kraji)

•

odborné sociálne poradenstvo

•

pracovné poradenstvo a služby zamestnanosti, ponuky rekvalifikácie a Job-kluby

•

právnicke poradenstvo a pomoc

•

ochrana pred diskrimináciou a pomoc pri diskriminácii

Pedagogický program (vybudovanie potenciálu a podpora úspechu mladej rómskej generácie) •

vzdelávacie aktivity: doučovanie jednotlivcov alebo v skupinách, počítačové kurzy (základy práce s počítačom, Windows, Word, práca s internetom, multimédiá atď.), školenia v administratívnych zručnostiach, komunikácia s rodičmi, kontakt so školou a inými inštitúciami, osvetové prednášky na základných a stredných školách atď.)

•

Motivácia a iniciatíva: poradenstvo pri výbere povolania, EEG Biofeedback, vzdelávanie osobnosti a kurzy osobnosti, výtvarné umenie a divadlo Fórum, hudobná výchova, voľnočasové aktivity (fotografický kurz, tanečný kurz), rómsky časopis pre mládež, internetová stránka www. jaktovidimja.cz, víkendové podujatia, letné tábory a iné motivačné a iniciatívne podujatia, zoznámenie sa s pracovnými miestami atď.

100 |

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

Odborná metodická práca Okrem priamej starostlivosti o klientov sa IQ Roma servis zaoberá aj tématickou, analytickou, konceptuálnou, metodickou prácou a prácou s verejnosťou: certifikácia ako zamestnávateľ ethnic-friendly, komunitné plánovanie sociálnych služieb v meste Brne, prieskumy a evaluácia, odborná metodická práca a vypracúvanie koncepčných riešení, kampane atď.

Zamestnávateľ ethnic-friendly Zamestnávateľ ethnic-friendly sa osvedčil ako meradlo certifikácie na pozitívne vyzdvihnutie zamestnávateľov, ktorí v praxi realizujú rovnaké zaobchádzanie s etnickými menšinami. Hlavnou myšlienkou je podpora zásad rovnakého zaobchádzania a podpora rýchlejšieho šírenia antidiskriminačnej klímy na trhu práce. V roku 1997 vznikla myšlienka vyznamenať firmy, ktoré uznávajú rovnaké zaobchádzanie a tiež ho aj presadzujú potom, čo boli zamestnanci IQ Roma servisu v priebehu svojich sociálnoprávnických poradenských aktivít opakovane konfrontovaní s diskrimináciou etnických menšín, najmä Rómov, na trhu práce. Negatívna skúsenosť viedla k myšlienke zamestnávateľ ethnicfriendly – k vyznamenaniu spoločností, v ktorých sa v personalistike uplatňuje rovnaké zaobchádzanie voči zamestnancom a uchádzačom na všetkých vzťahových úrovniach. Vyznamenanie sa dá použiť pre prácu s verejnosťou a vyznamenané firmy zaraďuje k tým firmám v Európe, čo sú orientované na budúcnosť. Vyznamenanie je myslené pre čo najširšie spektrum zamestnávateľov; medzičasom bolo udelené viac ako 30 spoločnostiam v celej Českej republike. Na zozname nositeľov Rómovia na trhu práce

| 101

vyznamenania sa nachádzajú ako malé sociálne zamerané firmy a chránené dielne, tak aj veľké podniky ako akciové spoločnosti ZETOR TRACTORS a.s., OHL ŽS a.s., GUMOTEX a.s a orgány štátnej správy a samosprávy, napríklad Riaditeľstvo polície Juhomoravského kraja, niektoré úrady práce alebo Správa mesta Hodonín. Vyznamenanie sa dáva po objektívnom preskúmaní žiadateľa. Pri preskúmaní sa nezisťuje len stav kultúry organizácie voči zamestnancom; po dohodnutí s vedením firmy je možné tiež dať odporúčania na zmeny alebo opatrenia na zlepšenie firemnej kultúry. Udelenie vyznamenania je zdarma, preskúmanie nezaberie veľa času. Viac informácií o vyznamenaní nájdete na internetovej stránke: www.ethnic-friendly.eu

4.1.5. Nová nádej Igor Kmeťo

O neziskovej organizácii Nová nádej, n. o. Nezisková organizácia Nová nádej, n. o. so sídlom Segnerova 6, 841 04 Bratislava bola založená 14. februára 2006. Zakladateľom neziskovej organizácie je Igor Kmeťo. Nezisková organizácia Nová nádej, n. o. bola zaregistrovaná Krajským úradom v Bratislave, odbor všeobecnej vnútornej správy, Staromestská 6, 814 71 Bratislava dňa 3. marca 2006 pod číslom: OVVS-635/179/2006 – NO. Nezisková organizácia Nová nádej, n. o. bola založená za účelom poskytovania sociálnej pomoci s humanitárnej starostlivosti v zmysle zákona č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov podľa ustanovenia § 32. 102 |

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

Oblasti činnosti neziskovej organizácie: Služby v tvorbe, rozvoji, ochrane, obnove a prezentácii duchovných a kultúrnych hodnôt •

kultúrne a športové podujatia

•

služby v oblasti organizovania seminárov, školení, besied na vyššie uvedenú oblasť

•

pomoc Rómskej menšine a marginalizovaným Rómom

•

vzdelávanie a pomoc pri službách zamestnanosti Rómov a sociálne znevýhodnených obyvateľov

Správna rada uložila riaditeľovi neziskovej organizácie úlohu pre budúcnosť vytvoriť podľa Štatútu, bod III. v oblasti sociálnej pomoci, a to vybudovanie resocializačného strediska ak nebude naďalej možné získať nenávratný finančný príspevok z Európskeho sociálneho fondu a štrukturálnych fondov.

4.1.6. Informácia o činnosti Česko- moravskej konfederácie odborových zväzov (ČMKOS) Petr Šulc

Problematika zamestnanosti a sledovania trhu práce je dôležitou súčasťou programu ČMKOS. Postavenie Rómov na trhu práce v Českej republike je podobné ako v ďalších členských štátoch Európskej únie. Rómovia sú prvými obeťami voľného trhu práce, pretože sú zamestnávaní predovšetkým v menej kvalifikovaných profesiách. V dôsledku toho sú väčšinou prví na rade, keď sa v hospodárskej kríze Rómovia na trhu práce

| 103

prepúšťa zo zamestnania a zároveň boli aj silne postihnutí transformačnými procesmi na začiatku 90. rokov. Snahy o začleňovanie Rómov na trh práce existujú, ale v praxi sa to nedarí, chýbajú finančné prostriedky a praktické politické opatrenia. Niektorí z tých, ktorí sa tejto problematike venujú napr. v nevládnych organizáciách, uvádzajú, že súčasná situácia je o mnoho ťaživejšia ako pred 20 rokmi, vytratil sa počiatočný étos (stráca sa nádej a viera), chýba deklarácia dobrej vôle nájsť riešenia, a to tak zo strany štátu a samospráv, ako aj zo strany Rómov samotných, vznikajú nové zóny sociálneho vylúčenia. Právna základňa síce vytvorená je (t.j. antidiskriminačná legislatíva), ale aktivity nezodpovedajú potrebám. Českomoravská konfederácia odborových zväzov sa venuje problematike postavenia Rómov predovšetkým vo všeobecnej rovine, v rámci boja proti všetkým formám diskriminácie, tento princíp má zakotvený vo svojom programe a presadzuje ho aj v legislatívnom procese. Zákonník práce stanovuje zákaz diskriminácie, antidiskriminačný zákon stanovuje prostriedky ochrany proti diskriminácii. V praxi pôsobia predovšetkým odborové zväzy, ktoré majú otvorené členstvo a ktoré sa konkrétne zaoberajú problémami svojich členov vrátane Rómov. Poskytujeme právne poradenstvo a ochranu podľa Zákonníka práce všetkým zamestnancom. Na celom území ČR máme Regionálne poradenské centrá, ktoré poskytujú bezplatnú právnu pomoc všetkým zamestnancom, odborárom aj neodborárom. Máme tiež bezplatnú právnu poradenskú telefónnu nonstop linku, ktorá je založená na rovnakých zásadách ako Regionálne poradenské centrá. 104 |

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

Českomoravskú konfederáciu odborových zväzov oslovujú aj nevládne organizácie, ktoré sa snažia s nami v tejto oblasti spolupracovať, konkrétne La Strada, s ktorou kooperujeme v otázkach obchodovania s ľuďmi, pracovného vykorisťovania a vykorisťovania za účelom prostitúcie. V minulosti sme realizovali projekt, ktorý bol zameraný na problémy Rómov na trhu práce ( v období rokov 1998 -2000). V oblasti vzdelávania treba urobiť najviac, problém v prístupe k Rómom začína už v školách, rómske deti majú jazykovú bariéru a odlišné kultúrne návyky. Chceme dosiahnuť lepšie podmienky v školách a v príprave Rómov na budúce povolanie. Ale vzhľadom na fakt, že naša vláda vyčleňuje na aktívnu politiku zamestnanosti menej ako 0,05 % HDP, optimisti nie sme. Vítame a oceňujeme aktivity EÚ v tejto oblasti, prostredníctvom Európskej odborovej konfederácie sme zapojení do diskusie a aktivít (nediskriminácia), takisto cez Európsky hospodársky a sociálny výbor, ktorého je ČMKOS členom. Nutná je politická vôľa a mnohostranný prístup k riešeniu tejto problematiky a zapojenie Rómov do programov, ktoré sa ich týkajú.

4.1.7. Múzeum rómskej kultúry Petr Svojanovský

Múzeum rómskej kultúry je jedinečnou inštitúciou na svete, ktorá sa snaží zachovávať a prezentovať rómsku kultúru a históriu. Múzeum dnes okrem iného spravuje zbierky tradičných rómskych remesiel a profesií, zbierky vybavenia interiéru, odevu a šperkov, výtvarného umenia, audio-, foto- a Rómovia na trhu práce

| 105

videodokumentácie a knižnicu. Zbierky sú prezentované verejnosti v stálej expozícii a formou krátkodobých výstav. Ďalej múzeum organizuje akcie pre verejnosť - každoročnú Noc múzeí, prednášky a besedy, módne prehliadky, koncerty alebo videoprojekcie. Činnosť múzea sa nezameriava len na históriu rómskej kultúry, ale aj na život príslušníkov súčasnej rómskej komunity. Aktivity múzea sú zamerané na zvýšenie vzájomného porozumenia medzi majoritnou spoločnosťou a rómskou menšinou. Našim hlavným poslaním je rozvíjať interkulturálne myslenie a toleranciu. Okrem uvedených aktivít múzea preto patrí k dôležitým nástrojom, vedúcim k naplneniu tohto cieľa, aj edukačná činnosť, orientovaná na rómsku aj nerómsku populáciu. Lektorské oddelenie zabezpečuje organizáciu multikulturálneho vzdelávania žiakov a študentov majoritných škôl formou vzdelávacích interaktívnych programov. Cieľom programov je načrtnúť problematiku histórie, tradícií a kultúry Rómov v súvislosti so súčasnými problémami. Návštevníci formou aktivít pracujú s predsudkami a stereotypmi, s ktorými sa stretávajú v bežnom živote a venujú sa príčinám aktuálnych problémov spolužitia s Rómami. Druhou významnou výchovno-vzdelávacou činnosťou je doučovanie a aktivity vo voľnom čase pre žiakov „rómskych“ základných škôl, t.j. segregovaných škôl s viac než 90-percentým podielom rómskych žiakov. Múzeum sídli priamo v strede sociálne vylúčenej lokality, teda v bezprostrednej blízkosti domova detí, s ktorými pracuje. Týmto deťom často chýbajú základné učebné návyky a individuálne vedenie - rodičia sami mávajú často len nedokončené základné vzdelanie a preto nemôžu byť pre svoje deti oporou. Prostredie segregovaných škôl žiakov dostatočne nemotivuje k lepšiemu prospechu. Ďalším cieľom múzejných pedagógov je preto zaradenie niektorých detí na majoritné školy a celková podpora rómskych 106 |

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

rodičov pri snahe prihlasovať svoje deti do týchto škôl. Týmto zaradením sa zvyšuje šanca detí na získanie kvalitnejšieho vzdelania, na predĺženie vzdelávacej dráhy a teda aj na uplatnenie na trhu práce. Hodnota nesegregovaného vzdelania spočíva aj v interakcii medzi rómskymi žiakmi a majoritou už od útleho veku. Nedôveru a stereotypné predstavy, ktoré sa objavujú v oboch komunitách, možno práve týmto spôsobom veľmi efektívne odbúravať už v útlom veku. Zaraďovanie rómskych detí do majoritných škôl považujeme v tejto chvíli za najzmysluplnejší a najefektívnejší spôsob podpory procesov desegregácie rómskych detí v Brne. Niektoré rómske rodiny, ktorých deti navštevujú majoritné školy, podporujeme aj finančne a personálne (cestovné na vzdialenejšie školy, ktoré sa nachádzajú mimo oblasti sociálne vylúčenej lokality, obedy v škole, doprovod, doučovanie). Túto činnosť financuje múzeum zo zdrojov organizácie Roma Education Fund. Rómske deti vyrastajú v prostredí, v ktorom sú prítomné sociálne patologické javy, ktorým sú nútené čeliť (veľká rozšírenosť a ľahká dostupnosť drog, kriminalita atd.). Pokiaľ nepoznajú iné možnosti, ako sa vyrovnať s touto každodennou realitou, môžu negatívnym vplyvom ľahko podľahnúť. Tieto možnosti sa im snažíme poskytnúť prostredníctvom našej činnosti. Kvalitné vzdelanie vnímame ako základný predpoklad na získanie patričnej kvalifikácie jednotlivca v súčasnej spoločnosti a tak aj na zvýšenie jeho šancí pri uplatnení na trhu práce. Deti učíme základným návykom, bez ktorých sa nezaobídu nielen v budúcom pracovnom procese, ale ani v osobnom živote – pravidelnosť, plánovanie, trpezlivosť pri práci či možnosť kvalitného trávenia voľného času. Bc. Petr Svojanovský, tútor Múzea rómskej kultúry, doucovani@rommuz.cz

Rómovia na trhu práce

| 107

Múzeum rómskej kultúry Bratislavská 67 602 00 Brno, Česká republika tel.: (+420) 545 571 798 fax: (+420) 545 214 418

4.1.8. THARA – Projekt občianskej pomoci Rakúsko Verena Fabris

Už viac ako šesť rokov sa pod vedením organizácie Volkshilfe Österreich presadzujú opatrenia, týkajúce sa politiky pracovného trhu pre Rómov a Sinti vo Viedni, ktoré sú ojedinelé nielen v Rakúsku ale aj v Európe. Na základe a s vedomím toho, že Rómovia, Romnja, Sintize a Sinti patria k najväčším menšinám v Európe, ktoré boli po celé stáročia vyčleňované a diskriminované, odštartovala organizácia Volkshilfe pred šiestimi rokmi iniciatívu THARA. Vďaka rôznym THARA-projektom sa podarilo prácou, ktorá je veľmi špecifická a jedinečná nielen v Rakúsku ale aj v Európe, presadiť opatrenia, týkajúce sa politiky pracovného trhu špeciálne pre Rómov a Sinti, ktoré nevnímajú orientáciu vo svete práce a (etnickú) identitu oddelene , ale ako navzájom závislú a prepojenú oblasť. Ponuky projektu THARA sú otvorené pre všetkých príslušníkov Róma a Romnja, Sintize a Sinti, nezávisle od ich príslušnosti k niektorej z rómskych spoločenstiev a/alebo rómskych združení, nezávisle od sociálnopolitickej príslušnosti k rakúskej národnej skupine Róma a Romnja, nezávisle od príslušného pracovného, vzdelanostného alebo sociálneho postavenia a tiež nezávisle od národnej a náboženskej príslušnosti. 108 |

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

2005-2007: THARA Haus THARA dom (THARA-Haus), ktorý vznikol v rámci európskeho partnerstva, sa stal dôležitým centrom pre rómske skupiny. Bezplatný širokospektrálny vzdelávací a aktivačný program pre mládež zahŕňal pomoc pri učení, kurz ukončenia základného vzdelania, kvalifikačné opatrenia, ako napríklad počítačové a mediálne workshopy, poradenstvo v oblasti vzdelávania a sociálne poradenstvo, ako aj podporu pri výbere povolania a poradenstvo v oblasti voľby povolania a zakladania firiem. Projekt THARA vyvolal vlnu nadšenia. Rómovia a Sinti sa cítili byť posilnení a založili 15 nových spolkov vo Viedni. Motto „Úradná nemčina – to ľahko zvládnete“ zredukovalo bariéru medzi inštitúciami väčšinovej spoločnosti a Rómami a Sinti. Publikácia „Rómska mládež vo Viedni“ bola prvým impulzom k práci s mladými príslušníkmi rómskej komunity.

2007-2009 THARA Amarotrajo a THARA Roma in Transition (Rómovia v prerode) Na základe získaných skúseností pracoval projekt THARA Amarotrajo (Náš život) s konceptom, ktorý sa koncentroval na poradenstvo v oblasti povolania. Po prvýkrát bol v ponuke kurz orientácie na profesiu NEVODROM, ktorý obsahoval praktický návod pri hľadaní zamestnania alebo učňovského miesta. V kurze išlo o to, aby sa mladým účastníkom a účastníčkam vysvetlilo, že žijú svoju vlastnú kultúru a že sa dokážu presadiť v pracovnom svete (väčšinovej spoločnosti), že prehry možno zvládnuť a že aj prehry predstavujú cenné skúsenosti. Štart projektu THARA Roma/Romnija in Transition v roku 2008 rozšíril ponuku o element „centra“, ktoré slúži ako prepojenie expertov na národnej úrovni a ktoré na mieru šitými ponukami Rómovia na trhu práce

| 109

pre multiplikátorov a multiplikátorky či expertov a expertky poskytuje podporu pri transfere vedomostí, získaných v projekte, širokým vrstvám.

2009-2011 THARA poradenstvo a dialóg Na individuálnej úrovni boli ponúknuté poradenstvá, týkajúce sa tematických oblastí súvisiacich s prácou a zamestnaním (AMAROTRAJO), ako aj prípravné kurzy pre mládež a mladých ľudí, ktorí chcú nastúpiť do zamestnania (NEVODROM). Na úrovni štruktúry hovoril projekt o dialógu, s cieľom zviditeľniť rôznorodosť oslovených cieľových skupín a súčasne transportovať zámer celého projektu. Tento zámer spočíva v tom, že sa vnímaním Rómov/Sintov ako expertov a expertiek vo svojich sociálno-kultúrnych pracovných situáciách vytvorí rámec, v ktorom sa Nerómovia a Rómovia môžu vzájomne stretávať na rovnakej úrovni. Komplexné know-how, ktoré projekt THARA medzičasom nadobudol, je vo Viedni výnimočné. Pracovníci zo škôl, inštitúcií práce s mládežou a z pracovného trhu pravidelne konzultujú s THARA, s cieľom rozšíriť svoje vedomosti, týkajúce sa práce s Rómami a Sinti. Veľkým úspechom bola medzinárodná konferencia „Romani Butj - dosiahnuté úspechy a perspektívy na európskom pracovnom trhu“, ktorá sa uskutočnila v júni 2010 na Ministerstve práce, sociálnych vecí a ochrany spotrebiteľa. Po prvýkrát sa v Rakúsku za účasti dôležitých aktérov verejne prediskutovala komplexná téma práce a rómskych komunít. Projekt, ktorý mal byť pôvodne ukončený 31. augusta 2010, bol v redukovanej forme predĺžený do júla 2011. V ponuke boli senzibilizačné workshopy pre zamestnankyne a zamestnancov 110 |

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

úradu práce. Ako pilotný projekt sa realizovali workshopy pre rómskych podnikateľov v spolupráci s Hospodárskou komorou Viedeň a inštitúciou Servis pre firmy Úradu práce Viedeň. Práca so skupinou Rómov znamená dlhodobý proces, pretože časovo obmedzené opatrenia v tejto špecifickej skupine nevedú k cieľu. Aby sa dosiahli dlhodobo udržateľné zmeny, je potrebné pôsobiť na rôznych úrovniach: na štrukturálnej úrovni dialógu s rôznymi skupinami (politika, mesto, komunity, médiá), na úrovni antidiskriminačnej práce, ako aj na individuálnej úrovni poradenstva a podpory. Projekt THARA Romani Butj, ktorý odštartoval 1. augusta 2011, predstavuje pokračovanie úspešne začatej cesty. Ťažiskom nového projektu sú okrem individuálneho poradenstva v oblasti zamestnania a vzdelávania, realizovaného v kooperácii s Romano Centro, senzibilizácia existujúcich zariadení v oblasti politiky pracovného trhu pre skupiny Róma a Romnja, workshopy pre zakladateľov firiem, ako aj senzibilizácia širokej verejnosti, ktorá sa má podariť okrem iného aj s pomocou brožúry „Roma a Romja vo svete práce“. Aj keď je práca projektu THARA úspešná, ostáva ešte veľa práce. V neposlednom rade potrebuje Rakúsko – ako aj iné európske krajiny – národný akčný plán integrácie Rómov. Kontakt: Verena Fabris, verena.fabris@volkshilfe.at, T. +43 676/83 402 220 Usnija Buligovic, usnija.buligovic@volkshilfe.at, T. +43 676/83 402 232 THARA dom bol podporený z prostriedkov Európskeho sociálneho fondu a Spolkového ministerstva hospodárstva a práce republiky Rakúsko. Všetky ostatné THARA projekty boli a sú Rómovia na trhu práce

| 111

podporované Spolkovým ministerstvom práce, sociálnych vecí a ochrany spotrebiteľa.

Volkshilfe v Rakúsku Inštitúcia Volkshilfe, založená v 1947, je verejno-prospešná nadstranícka a ekumenická organizácia, ktorá ponúka celoplošne v Rakúsku rozsiahle sociálne služby, za silnej podpory krajinských organizácií. Ako sociálne hnutie je Volkshilfe časťou občianskej spoločnosti, ktorá poskytuje pomoc doma a v zahraničí a pre tento účel získava rôzne príspevky a podporné prostriedky. Srdcom Volkshilfe sú tisícky pracovníkov, či už zamestnancov alebo čestných členov, ako aj tých členov, ktorí sa sociálne angažujú z vlastného presvedčenia. S cieľom solidárneho, spravodlivejšieho sveta, v centre ktorého stojí človek. www.volkshilfe.at

4.1.9. Iniciatívy medzi evanjelickými farnosťami Hermann Reining

Od pádu Železnej opony (1989) sa venujem iniciatíve, ktorá prebieha v dvoch evanjelických farnostiach: jedna je vo Viedni I a druhou je evanjelická farnosť v Brne II (CZ). Už asi 5 rokov máme tretieho partnera: evanjelickú diakóniu vo Vsetíne (krajské mesto na východnej Morave). Žije tam niekoľko desiatok rodín, patriacich k etnickej skupine Rómov. Žijú v plechových kontajneroch, najprv v starom meste, teraz však na okraji mesta ...

112 |

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

Vedenie evanjelickej diakónie má pre rodičov detí, ktorí navštevujú materskú školu, nasledovnú ponuku: kto chce, môže dostávať počas posledného roku v škôlke, vyučovanie v štátnom jazyku - češtine. Čo to znamená: keď tieto rómske deti prídu na prijímaciu skúšku pred nástupom do základnej školy, budú ovládať češtinu natoľko, že môžu byť prijaté do prvej triedy základnej školy a budú mať teda otvorenú cestu k normálnemu vzdelaniu! Prečo o tom hovorím? •

Pretože všetci, ktorým je osud Rómov blízky a nie ľahostajný, dostávajú novú nádej, pretože: vyučovanie detí v štátnom jazyku ešte pred nástupom na základnú školu predstavuje prekonanie ťažkej prekážky: ten, kto okrem rómčiny ovláda aj češtinu, má dvere k vzdelaniu otvorené.

•

Ten, kto naproti tomu ovláda len svoj materinský jazyk (teda rómčinu), ten ďalšie školské vzdelávanie nezvládne a „kolobeh biedy“ sa bude točiť ďalej ...! Hermann Reining (hermann.reining@aon.at)

Rómovia na trhu práce

| 113

4.2. Asociácie účastníkov konferencie na tému „Rómovia“ Na začiatku konferencie vyzval moderátor Michal Vlasák návštevníkov podujatia, aby napísali heslá na tému „Rómovia“. Tým sa mali zachytiť dojmy, názory a postoje publika. Návštevníci zachytili v jednotlivých jazykoch nasledujúce:

po nemecky • potrebná pomoc • vylúčenie, prenasledovanie a nedostatok vzdelania • Rómovia nemajú žiadne lobby • vylúčená menšina, ktorá nie je u všetkých vítaná! • Rovnosť šancí??? • hľadajú sa modely rolí • deti vo zvláštnych školách • Rómovia sú ohrozenou menšinou v Európe a je povinnosť túto menšinu chrániť • rasistické vylúčenie • niekoľkonásobné znevýhodnenie • Rómovia boli v minulosti nazývaní „Cigáni“. Výstava v Kremse - „idealizujúca“. Kontakty na pracovisku. Známi ako hudobníci. Poznám veľa stereotypov, preto som tu, aby som sa dozvedel viac. Po česky • vylúčení a neprijatí spoločnosťou, nedosiahnutí, právo na prácu • kultúra, tanec, umenie, životný štýl, jazyk • intuícia • predsudky, stigmatizácia • temperament • Rómovia a kriminalita • nomádsky spôsob života, rasizmus • úprimní ľudia 114 |

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

•

• • • •

•

Rómovia = problém so zaistením vzdelania a pracovného miesta. Ale musia sa sami usilovať a nútiť sa, aby si zlepšili svoju sociálnu situáciu. Rómovia sú iní, a preto neprijateľní Rómovia – problematické etnikum integrácia integrácia Rómov do každodenného života je namáhavá, zdĺhavá a nikdy nekončiaca cesta. Rodina, nezamestnanosť, deti, vzdelanie, budúcnosť, rasizmus, problém Rómovia sociálne vylúčení

Po slovensky • spolužiačka • vylúčená menšina, odsudzovanie kvôli farbe ich pleti, všetci sú hodení do jedného vreca, veľa detí, predsudky voči Rómom • hudobníci • integrácia, nositelia kultúry • Rómovia v Skalici • integrácia do spoločnosti, zodpovednosť za seba samých • iná kultúra, výchova detí • chudoba, rasizmus, hudba, krása • hudba • nezamestnanosť • Rómovia sú skupina ľudí v spoločnosti, ktorá sa odlišuje svojou kultúrou od väčšinového obyvateľstva – majority

Rómovia na trhu práce

| 115

5. O referentoch (zoradené abecedne) Dr. László Andor komisár EÚ pre zamestnanosť, sociálne veci a integráciu Mag. Verena Fabris Ľudová pomoc Rakúsko (Volkshilfe Österreich), vedúca dlhodobého projektu THARA, projekt politiky zamestnanosti pre Rómov a Sinti v Rakúsku. Mgr. Wail Khazal Wail Khazal pracuje v Občianskej iniciatíve IQ Roma servis so sídlom v Brne a je okrem iného zodpovedný za európske projekty na podporu Rómov. Igor Kmeťo Predseda skupiny Kmeťoband, jednej z najznámejších predstaviteľov rómskeho popu na Slovensku. Zástupca neziskovej organizácie Nová nádej. Mgr. Miloš Nešpor Sekretár odborov v rafinérii Slovnaft, člen odborov ECHOZ a zastupujúci predseda Regionálnej odborovej rady Bratislava. Mgr. Peter Pollák, PhD Lektor na Univerzite v Nitre a na Vysokej škole zdravotníckej v Bratislave. Je zástupcom Zväzu zamestnávateľov Rómov, Európskej rómskej únie a Európskeho fóra Rómov pri Rade Európy v Štrasburgu. Ing. Hubert Přibyl Vedúci oddelenia štátnej sociálnej pomoci na Úrade práce v Brne, krajského úradu práce Juhomoravského kraja. Wolfgang Pucher Wolfgang Pucher je farárom a zakladateľom 30 Vinci-dielní, ktoré ponúkajú širokú paletu sociálnych služieb a pomoci. V roku 2005 bol zvolený novinami „Die Presse“ Rakúšanom roku za sociálne projekty.

116 |

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

Prof. Rudolf Sarközi Predseda Rady národnostnej menšiny Rómov, vedúci Kultúrneho spolku rakúskych Rómov. JUDr. Peter Schulz Právnik právnickeho oddelenia juhomoravskej Konfederácie odborových zväzov. Jeho ťažiskom je občianske, obchodné a pracovné právo. Dr. Hannes Swoboda Europoslanec, viceprezident a parlamentný konateľ frakcie Progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente, člen rozličných výborov Európskeho parlamentu. Bc. Petr Svojanovský Lektor v Múzeu rómskej kultúry v Brne, zodpovedný za doučovanie a voľnočasové aktivity.

Moderátori Mag. Sabrina Kopf Sabrina Kopf je doktorandkou a lektorkou na Univerzite Viedeň. Vo svojom výskume sa zaoberá situáciou Rómov v Európe. Mag. Michal Vlasák Absolvent Hospodárskej univerzity vo Viedni, iniciátor prvého interdisciplinárneho študijného programu pod záštitou Rakúskej komisie UNESCO na štyroch veľkých viedenských univerzitách na tému „Vzdelanie pre trvalý rozvoj“.

Rómovia na trhu práce

| 117

118 |

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung â&#x20AC;&#x201C; Band 2

Reihe Volksgruppenpolitik und Minderheitenforschung – Band 2

Vydavatelia Dr. Rastislav Báchora, eMA Štúdium politických vied na Univerzite Viedeň a v Belehrade. Jeho doterajšie vedecké výskumné práce sa zaoberali bezpečnostno politickými otázkami v stredovýchodnej a juhovýchodnej Európe. Je výskumným vedúcim vedeckého projektu v oblasti výskumu migrácie a integrácie a vyučuje na Inštitúte európskych štúdií a medzinárodných vzťahov na Univerzite Komenského v Bratislave.

Mag. Marcus Strohmeier Študoval politické vedy a intenzívne sa zaoberá právami menšín a dejinami a vývinom sociálnych hnutí. V povolaní sa venuje politickému vzdelávaniu a medzinárodným projektom (v súčasnosti je vedúcim projektov ZUWINBAT a ZUWINS) v Referáte pre vzdelávanie Rakúskeho odborového zväzu. Je autorom a vydávateľom mnohých publikácií na odborové témy.