1982 – 1992

Milan Saniga – Ladislav Reinprecht

Vroku 1983 sa ukončila výstavba nových objektov VŠLD hlavnej budovy, posluchární a auly čo vytvorilo dobrý základ technického zabezpečenia pedagogického procesu, vedy a výskumu. Rozhodnutím SNR bol dňa 17. decembra 1991 prijatý zákon č. 26/1992 Zb. o zmene názvu Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene na Technickú univerzitu vo Zvolene. Táto zmena názvu vychádzala z potreby školy, ktorej zameranie začalo byť širšie a už v tomto období sa vytvárali predpoklady diverzifikácie vysokej školy do ďalších príbuzných odborov. V roku 1991 bola rozhodnutím Akademického senátu vysokej školy založená tretia samostatná fakulta – Fakulta ekológie, ktorá mala odborne a vedecký pokryť problematiku ochrany prírody a krajiny. Prvým predsedom akademického senátu Technickej univerzity bol prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc. V zmysle základnej línie pokračoval aj rozvoj Arboréta Borová hora. Na praktickej realizácii tejto myšlienky sa podieľal prof. Ing. Jozef Pagan, CSc., ktorý vykonával funkciu riaditeľa arboréta do roku

1990. V roku 1981 bolo Arborétum Borová hora vyhlásené Ministerstvom kultúry SSR za chránenú študijnú plochu zameranú na zachovanie ukážok genetického bohatstva drevinového zloženia lesov Slovenska, širokej individuálnej premenlivosti jednotlivých druhov drevín. Okrem riešenia úloh vyplývajúcich z koncepcie budovania zbierok bola jeho činnosť v tomto období zameraná na využitie sústredeného genofondu drevín v pedagogickom procese, ako aj pri riešení vedeckovýskumných úloh slovenských univerzít a výskumných pracovísk a na edukáciu širokej odbornej a laickej verejnosti. V rokoch 1990 –

1995 bol riaditeľom Ing. Juraj Labanc. V roku

1992 malo Arborétum Borová hora celkom 17 zamestnancov, z toho 4 s vysokoškolským vzdelaním. Stav školského podniku vysokej školy sa za toto obdobie výrazne nezmenil. Od 1. 1. 1975 v dôsledku koncentrácie činnosti došlo k zlúčeniu polesí Železná Breznica a Budča do jedného celku s premenovaním na polesie Budča a zlúčením polesia Sliač s polesím Sielnica na polesie Sielnica. V závere tohto obdobia sa na polesí Budča začali zásluhou Katedry pestovania lesa vytvárať nové demonštračné objekty na lokalite Kremenný potok, ktoré boli zamerané na obhospodarovanie dubových, resp. dubovo-hrabových porastov na základe princípov hnutia Pro Silva.

V rokoch 1982 – 1992 boli akademickými funkcionármi vysokej školy:

Rektori akademik prof. Ing. Adolf Priesol, DrSc. (1971 – 1990) doc. Ing. Vilém Štefka, CSc. (1990 – 1992)

Prorektori pre výchovnovzdelávaciu činnosť prof. Ing. Ladislav Šebík, CSc. (1972 – 1990) doc. Ing. Ján Osvald., CSc. (1990 – 1992)

Prorektori pre vedeckovýskumnú činnosť prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc. (1982 – 1990) prof. Ing. Alexander Požgaj, DrSc. (1990 – 1991) prof. Ing. Stanislav Kurjatko, DrSc. (1991 – 1992)

Prorektor pre rozvoj doc. Ing. Jozef Marko, CSc. (1982) prof. Ing. Ľubomír Jurík, CSc. (1982 – 1985) doc. Ing. Ivan Kolenka, CSc. (1985 – 1990)

Prorektor pre medzinárodné vzťahy doc. Ing. Ladislav Paule, CSc. (1990 – 1992)

VŠLD vo Zvolene v roku 1982 zamestnávala 1 044 pracovníkov, z toho 183 v pozícii učiteľa, 83 v pozícii vedeckovýskumného pracovníka a 778 v ostatných pracovných pozíciách. V tomto roku mala vysoká škola 19 profesorov, 43 docentov a 121 asistentov a odborných asistentov. V Arboréte Borová hora pracovalo 11 zamestnancov, v ŠLP 326, v Ústave aplikovanej kybernetiky a výpočtovej techniky 46, vo VDL 80 a v ŠDaJ 73 zamestnancov. Vysoká škola zamestnávala aj 197 administratívno-technických pracovníkov. Slovenská lesnícka a drevárska knižnica (SLDK) so 45 pracovníkmi sa stala ústrednou knižnicou pre lesné hospodárstvo a drevospracujúci priemysel s celoslovenskou i celočeskou pôsobnosťou.

V roku 1987, t. j. k 35. výročiu existencie VŠLD vo Zvolene, pôsobilo na vysokej škole 1 108 pracovníkov, z ktorých bolo 187 učiteľov, 87 pracovníkov výskumu a 834 ostatných pracovníkov oboch fakúlt, rektorátu a účelových zariadení. Podiel učiteľov s vedeckými hodnosťami DrSc. a CSc. vzrástol na 62 %. Pomer študentov k učiteľom bol 8,4 : 1.

Študenti mali v tomto období k dispozícii ubytovanie v internátnych izbách a dostupné boli študovne i športoviská, čím sa napĺňala komplexná požiadavka na ich samoštúdium a aktívny relax. Avšak niektorí študenti z dôvodu menšieho počtu lôžok v internátoch nachádzali ubytovanie aj na privátoch vo Zvolene a jeho okolí. Definitívne riešenie otázky ubytovania študentov bolo zabezpečené až výstavbou moderného študentského domova na Barinách v rokoch 1990 – 1993.

Vedeckovýskumná činnosť aj naďalej zostala jednou zo základných funkcií VŠLD a následne TU vo Zvolene a pracovnej náplne jej zamestnancov. Zameraná bola hlavne na biologické, technické a ekonomické problémy lesného hospodárstva a drevárskeho priemyslu Slovenska. V oblasti lesníctva bol výskum zameraný na biologické, technické a ekonomické základy lesného hospodárstva v horských lesoch Karpát. Za hodnotené obdobie bolo na lesníckej fakulte vyriešených 155 výskumných úloh štátneho rezortného a fakultného výskumu.

V drevárstve sa výskum zameriaval na komplexné a efektívne spracovanie drevnej suroviny, vychádzajúc z náuky o dreve i drevných kompozitných materiálov, s priamou väzbou na vývoj nových piliarskych, sušiarenských, stavebno-stolárskych, impregnačných, lisovacích, povrchovo-dekoračných, chemických, biologických i iných technológií a metodík.

V tomto období bolo na DF vyriešených 141 úloh.

Do základného a aplikovaného výskumu sa v tomto období na LF a DF zapájalo 183 až 192 pedagogických pracovníkov a 83 až 87 pracovníkov výskumu. Výskumné aktivity boli koordinované Lesníckym vedeckovýskumným ústavom a Drevárskym vedeckovýskumným ústavom. Výsledky z výskumnej činnosti boli okrem publikovania v zahraničných a československých časopisoch, zborníkoch i knihách využité aj v praxi v spolupráci s podnikmi lesného hospodárstva a drevospracujúceho priemyslu, predovšetkým formou vývoja nových metodík, pracovných postupov a technológií, ako aj prípravy nových a inovovania starších noriem.

Lesnícka fakulta

Vývoj na fakulte v tomto období bol poznačený významnými spoločenskými, ale aj odbornopedagogickými zmenami. Po roku 1990 v zmysle vtedajšej vysokoškolskej legislatívy vznikli na fakultách ich akademické senáty. Prvým predsedom Akademického senátu LF do roku 1992 bol prof. Ing. Milan Križo, DrSc. V roku 1992 na fakulte pracovalo 10 profesorov, 25 docentov, 35 odborných asistentov a asistentov, 39 pracovníkov pre výskum, 29 technických a administratívnych pracovníkov a 11 pracovníkov v robotníckych povolaniach. Akademickými funkcionármi v rokoch 1982 až 1992 boli na fakulte nasledujúci učitelia:

Dekani fakulty prof. Ing. Jozef Porubiak, CSc. (1982 – 1986) prof. Ing. Jozef Pagan, CSc. (1986 – 1990) prof. Ing. Štefan Žíhlavník, CSc. (1990 – 1992)

Prodekani pre výchovno-vzdelávaciu činnosť doc. Ing. Klement Hubač, CSc. (1982 – 1987) doc. Ing. Milan Saniga, CSc. (1987 – 1990) doc. Ing. Jozef Réh, CSc. (1982 – 1985) doc. Ing. Milan Danko, CSc. (1985 – 1990)

Prodekani pre pedagogickú činnosť

Ing. Peter Randuška, CSc. (1990 – 1991) doc. Ing. Tibor Lukáč, CSc. (1991 – 1992) doc. Ing. Eva Križová, CSc. (1990 – 1992)

Prodekani pre vedeckovýskumnú činnosť prof. Ing. Jozef Kodrík, CSc. (1982 – 1990) doc. Ing. Milan Hladík, CSc. (1990 – 1992)

Z pohľadu ukončenia štúdia za toto desaťročné obdobie sa počet absolventov fakulty v študijnom odbore lesné inžinierstvo zvýšil o 1321. Medzi absolventmi boli študenti z Maďarska, Bulharska, Etiopie, Panamy, NDR, Kolumbie, Beninu, Konga, Madagaskaru, Senegalu, Dominikánskej republiky a Vietnamu. Lesnícka fakulta v tomto období prechádzala zmenami v technickom a odbornom obsahu študijného programu a dĺžke štúdia.

Tieto zmeny boli výsledkom prístupu politických a vládnych orgánov k vysokoškolskému štúdiu. V roku 1977 skončilo 10-semestrové (5-ročné) štúdium v študijnom odbore lesné inžinierstvo, ktorého poslední absolventi končili v roku 1982. Od roku 1978 započalo 9-semestrové (4,5-ročné štúdium), s korigovaním rozsahu predmetov a ich praktických cvičení. Poslední absolventi tejto dĺžky štúdia ukončili štúdium v roku 1984. Od roku

1980 sa obsah štúdia opäť zmenil. Zmenila sa jeho dĺžka na 8 semestrov (4-ročné štúdium), ale aj obsahové previazanie, spájanie predmetov a dĺžky učebných praxí.

Tento študijný modul bol platný do roku 1990. Posledné skrátenie štúdia na 4 roky zanechalo vážne následky v kontinuite predmetov a prehlbovaní poznatkov v rámci stanovenej dĺžky štúdia, akým bola výučba na lesníckej fakulte, kde sa striedala teoretická výučba s praktickými cvičeniami, ktorých prevažná časť sa uskutočňovala v lese. Pri tomto skrátení štúdia nebolo možné zabezpečiť primeranú hĺbku poznatkov z jednotlivých predmetov a ich organickú previazanosť, ktorá by rešpektovala priebeh vegetačného obdobia lesných ekosystémov. Po zmene spoločenských pomerov v roku 1990 prešlo štúdium na pôvodný rozsah

10 semestrov (5 rokov). Štúdium lesného inžinierstva predstavovalo vždy polytematický súbor poznatkov z predmetov biologických, lesníckych, technických a ekonomických. Táto skutočnosť znamenala návrat študijného odboru na pôvodnú dĺžku 5 rokov s cieľom dostať štúdium na kvalitatívne vyššiu úroveň, ktorá zodpovedá požiadavkám lesníckej praxe. Základ učebného plánu tvorila skupina povinných predmetov, ktorá poskytovala študentom základnú bázu profilu lesného inžinierstva. Skupina voliteľných predmetov mala za cieľ prehlbovať poznatky študenta v smere, v ktorom sa bude chcieť uplatniť v zamestnaní a v tomto smere vypracovať aj diplomovú prácu. V študijnom roku 1991 – 1992 začalo na LF dvojodborové štúdium. V tomto roku bol vytvorený študijný odbor aplikovaná ekológia. Prvé dva ročníky oboch študijných odborov mali spoločný teoretický základ predmetov, posledné tri ročníky boli špecializované. Okrem uvedených študijných odborov bolo na lesníckej fakulte spoločne s drevárskou fakultou a Strojníckou fakultou na TU v Košiciach vytvorené medziodborové štúdium „stavba lesných a drevárskych strojov a zariadení“. V zmysle vysokoškolského zákona č.172/90 Z.z. došlo v roku 1990 k reorganizácii vedeckej prípravy (v minulosti to bola vedecká ašpirantúra spojená so získaním vedeckej hodnosti CSc.) a zriadilo sa postgraduálne štúdium so získanou vedeckou hodnosťou PhD. V tejto forme vedeckej prípravy získala lesnícka fakulta akreditáciu uskutočňovať postgraduálne štúdium v nasledujúcich odboroch: lesnícka fytológia garant prof. Ing. Ladislav Paule, CSc., pestovanie lesa garant prof. Ing. Štefan Korpeľ, DrSc., ekológia lesa garant prof. Ing. Rudolf Šály, DrSc., hospodárska úprava lesov garant prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc., krajinné inžinierstvo garant prof. Ing. Rudolf Midriak, DrSc., ochrana rastlín garant prof. Ing. Jozef Kodrík, CSc., zoológia lesnícka garant prof. Ing. Jozef Sládek, CSc., technika a mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby garant doc. Ing. Tibor Lukáč, CSc., podnikovo-hospodárska teória a manažment poľnohospodársko-potravinárskeho komplexu, lesného hospodárstva a drevospracujúcich podnikov garant prof. Ing. Ivan Kolenka, DrSc.

Na školenie študentov v rámci postgraduálneho štúdia vytvorila lesnícka fakulta združené školiace pracovisko s vedeckými organizáciami so sídlom vo Zvolene, a to s Ústavom ekológie lesa SAV a Lesníckym výskumným ústavom, pričom hlavným školiacim pracoviskom ostala lesnícka fakulta. V študijnom roku 1991 – 1992 začalo v postgraduálnom semestrovom štúdiu študovať 9 študentov v internej a 3 študenti v dištančnej forme.

Vedeckovýskumná činnosť bola v tomto období orientovaná na dlhodobý výskumný program „Biologické, technické a ekonomické základy lesného hospodárstva v horských lesoch Karpát“. Za roky 1982 – 1992 bolo vyriešených

131 výskumných úloh v rámci kategórie štátneho výskumu, 13 rezortných výskumných úloh a 12 fakultných úloh.

V rámci hodnoteného obdobia bolo obhájených 25 kandidátskych dizertačných, resp. doktorských prác a 4 habilitačné práce. V závere tohto obdobia bola fakulta zapojená do 3 vedeckých programov, v rámci ktorých riešila 10 vedeckých projektov z oblasti lesného hospodárstva.

Katedry lesníckej fakulty

Katedra prírodného prostredia

Pôvodná Katedra lesného prostredia sa v roku 1991 rozdelila na Katedru fytológie (vedúci prof. Ing. Milan Križo, DrSc.) a Katedru prírodného prostredia (vedúci prof. Ing. Rudolf Šály, DrSc.).

Základ predmetov, ktoré katedra vyučovala, bol poznatkovo orientovaný na horniny a geologickú stavbu zeme a Slovenska, bioklímu lesa a pôdoznalectvo. Vedúcim pôvodnej katedry bol rokoch 1982 – 1986 prof. Ing. Rudolf Šály, DrSc., od roku 1987 do roku 1990 prof. Ing. Milan Križo, DrSc. Učitelia katedry zabezpečovali výučbu predmetov nielen pre lesnícku fakultu, ale aj pre novovzniknutú fakultu ekológie. Išlo o nasledujúce povinné predmety:

– lesnícka geológia

(doc. RNDr. Milan Ciesarik, CSc.),

– geológia a geomorfológia

(doc. RNDr. Milan Ciesarik, CSc.),

– lesnícka bioklimatológia

(Ing. Ladislav Tužinský, CSc.),

– meteorológia a klimatológia

(Ing. Ladislav Tužinský, CSc.),

– pedológia

(prof. Ing. Rudolf Šály, DrSc.),

– hydrológia

(doc. Ing. Július Valtíny, DrSc.).

Vedeckovýskumná činnosť katedry bola pomerne široko koncipovaná. V hodnotenom období pracovníci katedry riešili závažné teoretické problémy zamerané na genézu a klasifikáciu pôd, pôdnu mineralógiu a mikromorfológiu, zrážkový a teplotný režim. Významnou bola výskumná aktivita v oblasti pôdnych stavov lesných pôd v súvislosti so smrekovými monokultúrami a premenami týchto porastov. Významná aktivita pracovníkov bola orientovaná aj na výskum a výber pôd pod lesné škôlky a vzniknuté škôlkarské strediská (Hladomer, Podčičva a Šajdíkove Humence). V poslednom období sa jednalo o aktivity výskumu vplyvu kyslých zrážok na pôdy, tvorbu a ekologické účinky horizontálnych zrážok. Členovia katedry spolupracovali s lesníckymi a inými výskumnými inštitúciami, ktoré využívajú poznatky z pedológie, inžinierskej geológie a bioklimatolágie. Katedra pokračovala v dlhodobej spolupráci s Lesníckou fakultou v Tharandte (Nemecko), kde bola spolupráca zameraná na výskum výživy lesných drevín. Podobne dlhodobá je spolupráca s Akademiou Rolniczou v Poznani, ktorá bola zameraná na výskum vplyvu smrekových monokultúr a ich vplyv na fyzikálne a chemické vlastnosti pôd.

Katedra pestovania lesa

Katedra sa svojím výskumným a pedagogickým zameraním podstatným spôsobom podieľala na odbornom profile absolventa. Vedúcim katedry do roku 1991 bol prof. Ing. Štefan Korpeľ, DrSc. Od roku 1992 sa stal vedúcim katedry doc. Ing. Milan Saniga, CSc. Učitelia katedry v tomto období zabezpečovali výučbu nasledujúcich predmetov: Povinné predmety

– dendrológia

(prof. Ing. Jozef Pagan, CSc.),

– genetika a šľachtenie lesných drevín

(prof. Ing. Ladislav Paule, CSc.),

– genetika a genetické zdroje

(prof. Ing. Ladislav Paule, CSc.),

– zakladanie lesa

(doc. Ing. Ľubica Šmelková, CSc.),

– pestovanie lesa

(prof. Ing. Štefan Korpeľ, DrSc.),

– pestovanie účelových lesov

(doc. Ing. Jozef Réh, CSc.),

Voliteľné predmety

– šľachtenie lesných drevín

(prof. Ing. Ladislav Paule, CSc.),

– biotechnológie

(prof. Ing. Ladislav Paule, CSc.),

– dekoratívna dendrológia

(prof. Ing. Jozef Pagan, CSc.).

Katedra v tomto období zorganizovala 2 kurzy postgraduálneho štúdia pre pracovníkov lesníckej praxe, na ktorých sa zúčastnilo 75 frekventantov. V tomto období bola katedra školiacim pracoviskom pre vedeckú výchovu v odboroch lesnícka fytológia a pestovanie lesa. Členovia katedry (prof. Korpeľ, doc. Réh, prof. Paule, doc. Saniga) sa ako autori, resp. vedúci autori, podieľali na tvorbe učebníc Genetika a šľachtenie lesných drevín, Pestovanie lesa a Biotechnika účelových lesov. Prof. Pagan bol spoluautorom

Atlasu lesných drevín. Katedra v tomto období zorganizovala 3. sympózium IUFRO o buku a 5. sympózium IUFRO o jedli. Ďalšie sympózium v roku 1989 bolo organizované spolu s AR Krakov a AR Poznaň s tematikou výskumu smrekových pralesov (NPR Pilsko, NPR Babia hora).

Medzinárodné sympózium o obhospodarovaní smrekových porastov v spolupráci s Lesníckou fakultou v Mitišti MLTI Moskva bolo organizované v roku 1990. Katedra mala v tomto období významnú spoluprácu s univerzitami v Bordeaux, Montpelier, vo Ľvove a Tharandte. Členovia katedry sa významne podieľali na činnosti medzinárodných organizácii, hlavne IUFRO (prof. Paule, doc. Réh), resp. v európskom výbore Pro Silva (prof. Korpeľ).

Katedra ochrany lesa a poľovníctva

Katedra v novej štruktúre vznikla 1. 9. 1991, kedy sa odčlenila časť krajinárstva, ktorá prešla na Fakultu ekológie. Do roku 1987 bol vedúcim katedry prof. Ing. Miroslav Stolina, DrSc., ktorý neskoršie prešiel na novovznikajúcu lesnícku fakultu do Prahy, kde sa podieľal na tvorbe Katedry ochrany lesa. Vedúcim katedry od 1. 9. 1987 do roku 1992 bol prof. Ing. Jozef Kodrík, CSc. Učitelia katedry v novej pedagogickej štruktúre zabezpečovali výučbu nasledujúcich predmetov v rámci lesníckej fakulty a fakulty ekológie: Povinné predmety

– lesnícka zoológia (prof. Ing. Jozef Sládek, CSc.),

– zoológia (prof. Ing. Jozef Sládek, CSc.),

– lesnícka entomológia (doc. Ing. Elemír Gogola, CSc.),

– poľovníctvo (doc. Ing. Peter Garaj, CSc.),

– ochrana lesa a fytopatológia (prof. Ing. Jozef Kodrík, CSc.).

Voliteľné predmety

– špeciálne poľovné hospodárstvo a chov kožušinových zvierat (doc. Ing. Peter Garaj, CSc.),

– nové metódy v ochrane lesa (prof. Ing. Jozef Kodrík, CSc.),

– príčiny odumierania lesov (prof. Ing. Jozef Kodrík, CSc.),

– včelárstvo (prof. Ing. Jozef Kodrík, CSc.),

– aplikovaná mykológia (Ing. Karol Vaník, CSc.),

– rybárstvo (prof. Ing. Jozef Sládek, CSc.).

Vedeckovýskumná činnosť v tomto období bola zameraná na problematiku aktivizácie biotických a abiotických činiteľov, populačnú dynamiku hmyzích škodcov v meniacich sa ekologických podmienkach, na výskum morfometrie a ekológie karnivorných druhov vtákov pre účinnú ochranu.

Katedra ako prezentáciu výsledkov výskumu v uvedených oblastiach v tomto období vypracovala 3 knižné publikácie (prof. Sládek), 2 vedecké monografie zamerané na výskum podkôrneho hmyzu a motýľov na jedli a dube (doc. Gogola), knižné publikácie z problematiky výskumu potravnej a topickej ekológie mravcov (Ing. Randuška) a 3 monografie zamerané na výskum regionálnej trofejovej kvality jelenej zveri na Slovensku (doc. Garaj). Systematický výskum bol vykonaný v problematike využitia hlivy ustricovej, ktorého vyústením bola monografia (prof. Kodrík, Ing. Vaník). Medzinárodný autorský kolektív pod vedením prof. Stolinu vydal celoštátnu vysokoškolskú učebnicu Ochrana lesov.

Katedra lesnej ťažby a mechanizácie

Vedúcim katedry do roku 1989 bol prof. Dr. Ing. Eugen Rónay, DrSc. V roku 1990 sa stal vedúcim katedry doc. Ing. Tibor Lukáč, CSc. V tomto období prešiel predmet doprava dreva na túto katedru. Po zmene dĺžky študijného programu lesné inžinierstvo na 10 semestrov katedra zabezpečovala pre lesnícku fakultu v pedagogickom procese nasledujúce predmety: Povinné predmety

– ergonómia (prof. Dr. Ing. Eugen Rónay, DrSc., doc. Ing. Vladimír Konrád, CSc.),

– lesnícke mechanizačné prostriedky

(prof. Ing. Rudolf Jandel, doc. Ing. Milan Mikleš, CSc., doc. Ing. Milan Danko, CSc.),

– lesná ťažba (prof. Dr. Ing. Eugen Rónay, DrSc., doc. Ing. Vladimír Konrád, CSc.),

– lesná doprava (prof. Dr. Ing. E. Rónay, DrSc., doc. Ing. Tibor Lukáč, CSc.).

Voliteľné predmety

– komplexné využitie biomasy (Ing. Jaroslav Demko),

– sústreďovanie lesa v horách (doc. Ing. Tibor Lukáč, CSc.),

– modelovanie technologických procesov (doc. Ing. Vladimír Konrád, CSc.),

– automatizované prvky lesnej techniky (doc. Ing. Milan Mikleš, CSc.),

– mechanizačné prostriedky pre lesopestovné práce (Ing. Ján Marko),

– aplikovaná ochrana a bezpečnosť pri práci (doc. Ing. Vladimír Konrád, CSc.),

– ekológia v ťažbe a ochrane lesa (doc. Ing. Tibor Lukáč, CSc.),

– sortimentácia a zhodnocovanie dreva (doc. Ing. Vladimír Konrád, CSc.),

– lanovky v lesnom hospodárstve (doc. Ing. Tibor Lukáč, CSc.).

Po roku 1990 vzniklo medziodborové štúdium so Strojníckou fakultou TU Košice a Drevárskou fakultou v tom období TUZVO. Na tomto segmente štúdia pracovníci katedry zabezpečovali nasledujúce predmety:

– ťažbové a dopravné technológie (doc. Ing. Tibor Lukáč, CSc.),

– pohony a prenosy (doc. Ing. Milan Danko, CSc.),

– teória dopravných prostriedkov (doc. Ing. Milan Mikleš, CSc.),

– teória a stavba lesných strojov (doc. Ing. Milan Mikleš, CSc.).

Pracovníci katedry sa autorsky podieľali na vypracovaní celoštátnych učebníc Lesná ťažba a Lesné dopravníctvo.

Výskumná činnosť katedry v tomto období bola zameraná na riešenie výskumného programu „Ťažbovo-dopravné technológie, ich technické riešenie a zhodnotenie biomasy diferencovane podľa kategórie lesa a hospodárskych spôsobov“.

Významné výsledky, ktoré katedra dosiahla v tomto období, boli návrh lanovej prebierkovej približovacej súpravy do objemu 0,5 m3, návrh a zhotovenie funkčného vzoru snímača hrúbok a odmeriavača dĺžok sortimentov, vypracovanie metodických postupov a návrh meracích reťazcov na zisťovanie rozhodujúcich technickotechnologických parametrov lesných kolesových ťahačov a vypracovanie optimalizačného programu na porez bukových kmeňov ako súčasti riadiaceho systému manipulačných liniek RS 3.3.

Katedra lesníckych stavieb a meliorácií

Vedúcim katedry do roku 1983 bol prof. Ing. Štefan Makovník. Od roku 1983 do roku 1990 bol vedúcim katedry doc. Ing. et Ing. František

Kompan, CSc. Od roku 1990 do roku 1992 bol vedúcim katedry Ing. Pavol Dvorščák, CSc.

V dôsledku zmeny dĺžky a čiastočne obsahovej náplne študijného odboru Lesné inžinierstvo zabezpečovala katedra výučbu nasledovných predmetov:

Povinné predmety

– technická mechanika

(doc. Ing. et. Ing. František Kompan, CSc., doc. Ing. Anna Fabiánová, CSc.),

– lesnícke stavby a zahrádzanie bystrín

(doc. Ing. Anna Fabiánová, CSc.),

– lesné cesty (Ing. Pavol Dvorščák, CSc.).

Voliteľné predmety:

– lesnícke stavby a lesotechnické meliorácie vo vzťahu k ochrane a tvorbe krajiny (Ing. Pavol Dvorščák, CSc.),

– automatizácia projektových prác (Ing. Pavol Dvorščák, CSc.),

– objekty lesných ciest a lesotechnických meliorácií (Ing. Pavol Dvorščák, CSc.),

– oprava a údržba lesníckych stavieb a diel lesotechnických meliorácií

(Ing. Pavol Dvorščák, CSc.),

– ochrana a využitie malých vodných tokov v lesnom hospodárstve (Ing. Matúš Jakubis,CSc.),

– konštrukcie lesníckych účelových stavieb (doc. Ing. Anna Fabiánová, CSc.).

Vedeckovýskumná činnosť katedry v tomto období bola zameraná hlavne na výskum projektovania výstavby lesných ciest a problematiku technického riešenia hradenia bystrinných tokov v lese. Podstatný výskum katedry bol orientovaný na ekologické aspekty stavebnej činnosti v lesnom hospodárstve.

V poslednom období sa výskumné smerovanie katedry začalo orientovať na problematiku krajinoekologických aspektov lesníckych stavieb a riešení vplyvu turistických aktivít využívania krajinného prostredia horských oblastí. Pracovníci katedry (prof. Makovník, prof. Jurík a doc. Kompan) sa autorsky podieľali na vydaní celoštátnych učebníc Pozemné stavby lesnícke, Lesné cesty a Technická mechanika.

Katedra hospodárskej úpravy lesov a geodézie

Vedúcim katedry bol do roku 1988 prof. Ing. Klement Hubač, CSc., v rokoch 1988 – 1990 doc. Ing. Štefan Žíhlavník, CSc., a od roku 1990 prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc.

Katedra zabezpečovala pre lesnícku fakultu nasledujúcu štruktúru predmetov:

Predmety povinné

– štatistické metódy v lesníctve

(prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc.),

– geodézia a fotogrametria

(doc. Ing. Štefan Žíhlavník, CSc.)

– dendrometria

(do roku 1987 prof. Ing. Klement Hubač, CSc., od roku 1988 prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc.),

– náuka o produkcii

(do roku 1990 prof. Ing. Ladislav Šebík, CSc., od roku 1990 doc. Ing. M. Hladík, CSc.),

– hospodárska úprava lesov (prof. Ing. Adolf Priesol, DrSc., doc. Ing. Milan Hladík, CSc.),

Voliteľné predmety

– diaľkový prieskum zeme v lesníctve

(doc. Ing. Štefan Žíhlavník, CSc.),

– monitoring stavu a produkcie lesa

(prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc.),

– automatizované informačné systémy v hospodárskej úprave lesov

(doc. Ing. Marián Šuška, CSc.),

– hospodárska úprava lesov poškodzovaných imisiami (prof. Ing. Adolf Priesol, DrSc., doc. Ing. Milan Hladík, CSc.),

– funkčne integrované lesné hospodárstvo

(doc. Ing. Milan Hladík, CSc.),

– regulácia ťažby a prognózy produkcie dreva (prof. Ing. Adolf Priesol, DrSc., doc. Ing. Milan Hladík, CSc.),

– pozemkové úpravy v lesníctve (doc. Ing. Štefan Žíhlavník, CSc.),

– metodológia vedeckovýskumnej práce (prof. Ing. Štefan Šmelko, DrSc.).

Katedra bola školiacim a gestorským pracoviskom pre vedeckú výchovu v odbore hospodárska úprava lesov. Významné výsledky dosiahla katedra vo výskume nových geodetických a fotogrametrických metód pre lesnícke mapovanie, nových reprezentatívnych metód inventarizácie lesa, v metódach regulácie produkcie v HÚL a pri tvorbe informačných systémov HÚL pre Slovenskú republiku. Významné výsledky dosiahla katedra pri riešení výskumných úloh so zahraničnými partnermi (Ljubljana, Kaunas, Poznaň, Krakov a Pinar del Rio). Pracovníci aktívne pracovali v organizácii IUFRO (prof. Šmelko, prof. Priesol).

Významne sa podieľali na tvorbe celoštátnych vysokoškolských učebníc pre štatistické metódy v lesníctve, dendrometriu, nauku o produkcii a hospodársku úpravu lesov (prof. Šmelko, prof. Hubač, prof. Priesol, prof. Šebík). Ako ocenenie vedeckej činnosti bol prof. Šmelko zvolený za riadneho člena Československej akadémie pôdohospodárskych vied a na univerzite v Mníchove mu bola udelená Cena za lesnícku biometriu. Prof. Priesol sa stal akademikom SAV a Poľnohospodárska akadémia v Poznani mu udelila čestný doktorát.

Katedra ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva

V pedagogickom procese sa počet predmetov katedry zvýšil v súvislosti s novým modelom študijného odboru lesné inžinierstvo. Vedúcim katedry v rokoch 1982 – 1986 bol prof. Ing. Ivan Kolenka, DrSc., od roku 1986 do roku 1990 doc. Ing. Ferdinand Macko, CSc., po roku 1990 bol vedúcim katedry opätovne prof. Ing. Ivan Kolenka, DrSc. Katedra v pedagogickom procese odborne zabezpečovala nasledujúce predmety:

Povinné predmety

– ekonomika lesného hospodárstva

(doc. Ing. Bohumil Špirka, CSc.),

– riadenie lesného hospodárstva

(prof. Ing. Ivan Kolenka, DrSc.),

– sociálno-ekonomické informácie (doc. Ing. Andrej Lukáč, CSc.),

– psychológia a sociológia

(doc. Ing. Ferdinand Macko, CSc., Mgr. Jozef Čuřík),

– základy národného hospodárstva

(doc. Ing. Ján Smrtník, CSc.),

– informačné manažérske systémy podniku lesného hospodárstva

(Ing. Ľudmila Nemčoková, CSc.),

Voliteľné predmety

– psychológia techniky obchodu (Mgr. Jozef Čuřík),

– personálny manažment

(doc. Ing. Ferdinand Macko, CSc.),

– finančný managering a financovanie podniku (prof. Ing. Ivan Kolenka, DrSc.),

– základy súkromného podnikania (doc. Ing. Ján Smrtník, CSc.),

– matematické modelovanie ekonomických procesov (prof. Ing. Ivan Kolenka, DrSc.),

– makroekonomika a mikroekonomika (doc. Ing. Ján Smrtník, CSc.),

– vybrané state z národného a podnikového hospodárstva (doc. Ing. Ján Smrtník, CSc.).

Vedeckovýskumná činnosť katedry bola zameraná na riešenie vplyvov hospodárskoekonomického systému, na riešenie otázok dynamiky a reprodukcie lesného fondu a vplyvu zmenených produkčných schopností lesa na ekonomiku podniku a odvetvia lesného hospodárstva. Využitím matematických modelov bola riešená dodávka dreva na zabezpečenie potrieb priemyslu z dreva. Modely zmenených ekologických podmienok boli použité pre analýzu a prognózu vplyvu na ekonomické ukazovatele lesného hospodárstva a jeho postavenie v podmienkach trhovej ekonomiky. Medzi najvýznamnejšie výsledky, ktoré katedra dosiahla v rámci riešenia vedeckovýskumnej činnosti je potrebné zdôrazniť:

– vyriešenie problematiky matematických modelov pre potreby prognózovania, strategického a operatívneho plánovania v lesnom hospodárstve,

– vyriešenie problematiky teoretických a praktických problémov automatizovaných systémov riadenia v lesnom hospodárstve. Pracovníci katedry (doc. Lukáč a prof. Porubiak) sa autorsky podieľali na vydaní celoštátnych vysokoškolských učebníc „Sociálnoekonomické informácie, Ekonomika lesného hospodárstva.“

Katedra fytológie

Katedra fytológie vznikla 1. 9. 1991 rozdelením Katedry lesného prostredia na Katedru prírodného prostredia a Katedru fytológie. Vedúcim katedry od tohto obdobia bol prof. Ing. Milan Križo, DrSc. Katedra vo výchovnovzdelávacej oblasti zabezpečovala predmety, ktoré tvoria teoretický základ lesníckeho štúdia. Učitelia katedry zabezpečovali výučbu nasledujúcich predmetov v rámci lesníckej fakulty:

Povinné predmety

– fyziológia rastlín (Ing. Jaroslav Kmeť, CSc.),

– lesnícka botanika špeciálna (prof. Ing. Milan Križo, DrSc.),

– všeobecná ekológia (doc. Ing. Eva Križová, CSc.),

– fytocenológia a lesnícka typológia (doc. Ing. Eva Križová, CSc.), Voliteľný predmet

– liečivé rastliny (prof. Ing. Milan Križo, DrSc., doc. Ing. Eva Križová, CSc.).

Katedra sa od začiatku svojho nového zamerania a pôsobenia orientovala hlavne na výskumné oblasti:

– patofyziológiu lesných drevín, embryológiu lesných drevín,

– morfogenézu, taxonómiu a autekológiu taxónov chránených a ohrozených lesných bylín,

– floristiku vybraných fytogeografických celkov,

– primárnu produkciu lesných ekosystémov,

– synekológiu lesných ekosystémov.

Katedra telesnej výchovy

Vedúcim katedry bol do roku 1984 doc. PhDr. Ján Michalec, CSc., od roku 1984 do roku 1992 zastával funkciu vedúceho katedry PhDr. Ján Golian, CSc. Učitelia katedry zabezpečovali výučbu predmetu telesná výchova pre študentov lesníckej a drevárskej fakulty.

Vo vedeckovýskumnej oblasti riešili nasledujúce úlohy:

– výskum telesnej zdatnosti poslucháčov prvých ročníkov VŠLD a TUZVO,

– vzťah medzi telesnou výkonnosťou a študijným prospechom študentov,

– zhodnotenie výberu talentovanej mládeže pre vodný slalom na Slovensku z hľadiska jej telesného vývoja a pohybovej výkonnosti,

– telesná výkonnosť vysokoškolskej mládeže na Slovensku,

– telesná zdatnosť športujúcej mládeže okresu Zvolen,

– vzťah všeobecnej a športovej výkonnosti starších dorastencov vo futbale,

– účinnosť obsahu a zaťaženia tréningového procesu mládeže vo vodnom slalome,

– výskum telesného vývoja a pohybovej výkonnosti študentov vysokých škôl na Slovensku.

Výsledky vedeckovýskumnej činnosti učiteľov katedry boli prínosom pre teóriu telesnej výchovy a pre telovýchovnú prax v oblasti telesnej výchovy na vysokých školách.

Drevárska fakulta

Drevárska fakulta od jesene r. 1984 trvalo zabezpečovala prevažnú časť výučby v novopostavenej budove VŠLD na Masarykovej ulici. Tá sa honosila reprezentačnou aulou, ako aj modernými učebňami, posluchárňami a laboratóriami. Študenti DF z Československa a zahraničia mohli takto získavať kvalitnejšie vzdelanie v odboroch mechanického a chemického spracovania dreva, nábytku, drevostavieb, drevárskych strojov, drevárskej ekonómie a managementu, ale aj iných. V staršej budove na ulici Ľudovíta Štúra, t.j. v štvrtom pavilóne študentského domova – blok D, zostali pôsobiť iba niektoré špeciálne pracoviská.

Drevársku fakultu v období rokov 1982 – 1990 tvorilo postupne viacero katedier vrátane Katedry náuky o dreve a mechanickej technológie dreva, Katedry chémie a chemickej technológie, Katedry nábytku a drevárskych výrobkov, Katedry drevárskych strojov a automatizácie, Katedry mechaniky a strojníctva, Katedry ekonomiky a riadenia drevospracujúceho priemyslu, Katedry matematiky a fyziky, Katedry jazykov, ako aj Oddelenia svetového lesníctva a drevárstva. Z uvedených katedier sa v roku 1990 vytvorilo desať katedier:

– Katedra náuky o dreve,

– Katedra mechanickej technológie dreva,

– Katedra chémie a chemickej technológie dreva,

– Katedra nábytku a drevárskych výrobkov,

– Katedra výrobných strojov a zariadení,

– Katedra podnikového hospodárstva,

– Katedra fyziky a aplikovanej mechaniky,

– Katedra matematiky a deskriptívnej geometrie,

– Katedra výpočtovej techniky a automatizácie,

– Katedra jazykov.

Na postupné zmeny v štruktúre katedier DF vplývali ako vonkajšie, tak aj vnútorné faktory, keďže drevárstvo, podobne ako iné priemyselné odvetvia, bolo v trvalom dynamickom vývoji v analógii so živými a prosperujúcimi organizmami a spoločnosťami. V akademickom roku 1987/1988 sa vytvorilo medziodborové štúdium priemyselný dizajn nábytku (PDN) v spolupráci s Fakultou architektúry SVŠT v Bratislave. Hlavným poslaním nosných katedier DF s priamym zameraním na drevárstvo, ako aj katedier pomáhajúcich rozvoju drevárstva a súčasne prehlbujúcich všeobecný rozhľad študentov, bolo komplexne zabezpečovať vzdelávací proces na úrovni doby, rozvíjať spoluprácu s praxou a venovať sa vedeckovýskumnej činnosti založenej na vysoko odborne-ľudskom a dostupnom prístrojovom potenciáli všetkých pracovísk VŠLD vo Zvolene, ale aj iných pracovísk spolupracujúcich aktívne s našou drevárskou fakultou.

DF mala tradične aktívnu spoluprácu so zahraničnými vysokými školami, fakultami a vedeckými inštitúciami – Univerzita Šoproň, Akademia Rolnicza Poznaň, SGGW Waršava, FHS Rosenheim, TU Drážďany, Univerzita Hamburg a mnohé ďalšie.

V uvedenom období vo funkcii dekana DF pôsobili prof. Ing. František Krútel, CSc., v rokoch 1981 – 1990 a doc. RNDr. Marián Babiak, CSc., v rokoch 1990 – 1992.

Funkcie prodekanov DF od r. 1982 do r. 1992 zastávali: doc. Ing. Dionýz Horský, CSc., doc. RNDr. Milan Marčok, CSc., prof. Ing. Ján Bučko, DrSc., doc. Ing. Jaroslav Longauer, CSc., doc. Ing. Jiří Kníže, CSc., doc. Ing. Stanislav Kurjatko, DrSc., doc. Ing. Juraj Mahút, CSc., Ing. Anna Šúriková, CSc., a Ing. Ján Zelený, CSc.

Predsedami Akademického senátu DF, zriadeného roku 1990, boli do roku 1992 Ing. Ján Zelený, CSc., a Ing. Milan Banský, CSc.

Vedeckovýskumnú činnosť na drevárskej fakulte naďalej koordinoval Vedeckovýskumný ústav pri DF, ktorého riaditeľmi v danom období boli doc. Ing. Július Klein, do r. 1987, následne prof. Ing. Ján Bučko, DrSc., do r. 1991 a od r. 1991 Ing. Anna Šúriková, CSc.

Na DF si študenti v inžinierskom a doktorandskom stupni štúdia mohli v období rokov 1982 – 1991 vybrať vzdelávanie vo viacerých odboroch. Tie sa priebežne aktualizovali v rámci nových akreditácií fakulty, avšak k základným odborom štúdia na DF trvalo patrili:

– inžinierske štúdium (Ing.) so študijnými odbormi drevárske inžinierstvo, procesy spracovania dreva a podnikový management, – doktorandské štúdium (CSc. resp. PhD.) s vednými odbormi technológia spracovania dreva, štruktúra a vlastnosti dreva, konštrukcie a procesy výroby drevárskych výrobkov, odvetvové a prierezové ekonomiky.

Katedry drevárskej fakulty od roku 1990

Katedra náuky o dreve (KND)

Vedecká a výchovná náplň KND bola v prvom rade zameraná na anatomickú a morfologickú štruktúru dreva stromov rastúcich v Európe, trópoch i iných častiach sveta, vrátane štúdia rastových anomálií a chýb dreva. Štruktúru jednotlivých druhov dreva skúmala v úzkej väzbe na spoznávanie aj na spoznávanie viacerých fyzikálnych a mechanických vlastností dreva, a taktiež na aktuálnu obchodnú politiku s tropickými druhmi dreva. Vedecká a výchovná činnosť katedry efektívne nadväzovala na nové poznatky z biologických, fyzikálnych, matematických, chemických a technických vied. Vysokú odozvu v zahraničí našli najmä vedecké práce venované problematike „termodynamika a mechanika systému drevo-voda“ a problematike „interakcia mechanických a sorpčných napätí v dreve pri jeho statickom a trvalom zaťažení“.

Katedra od roku 1980 organizovala desiatky seminárov s názvom „Interakcia dreva s rôznymi formami energie“, v rámci ktorých si DF postupne vytvorila mnohostranné medzinárodné kontakty.

Katedra trvalo spolupracovala s domácimi a zahraničnými inštitúciami obdobného zamerania – v Československu s ŠDVÚ v Bratislave, VVÚD v Prahe, VÚPC v Bratislave a Chemickým ústavom SAV v Bratislave, resp. v zahraničí najmä s Univerzitou v Šoproni a Akadémiou Rolnicznou v Poznani. Podieľala sa aj na riešení medzinárodných projektov, čo bolo podporené členstvom jej zamestnancov v medzinárodných mimovládnych organizáciách IAWS, SWST a IUFRO. Popri základnom výskume sa členovia KND zapájali do spolupráce s praxou a vykonávali poradenskú činnosť pre drevárske a celulózopapierenské podniky, ako napr. Bučina Zvolen, Bukóza Vranov, TON Bystřice pod Hostýnem, Celpap Banská Bystrica, Slovenské celulózky a papierne v Ružomberku.

Pracovníci KND v rokoch 1981 až 1990 svoju odbornosť prechodne realizovali v rámci Katedry náuky o dreve a mechanickej technológie dreva. Jej vedúcim do r. 1987 bol prof. Ing. Jozef Palovič, DrSc., a následne do r. 1990 prof. Ing. Dionýz

Horský, DrSc. V roku 1990 sa vytvorila opäť samostatná KND a jej vedúcimi boli Ing. Igor Čunderlík, CSc., do r. 1991 a následne od r. 1991 prof. Ing. Alexander Požgaj, DrSc.

Pracovníci KND zabezpečovali výučbu viacerých povinných predmetov pre študentov DF i LF.

– textúra a štruktúra dreva

(prof. Ing. Dušan Chovanec, DrSc.),

– fyzikálne vlastnosti dreva

(prof. Ing. Stanislav Kurjatko, DrSc.),

– mechanické vlastnosti dreva

(prof. Ing. Alexander Požgaj, DrSc.),

– úžitkové vlastnosti dreva (doc. RNDr. Marian Babiak, CSc., a Ing. J. Dubovský, CSc.), ako aj voliteľné predmety:

– mikroskopická analýza dreva (Ing. Igor Čunderlík, CSc.),

– základy produkcie dreva (prof. Ing. Dušan Chovanec, DrSc.),

– dreviny trópov a subtrópov (doc. Ing. Mikuláš Šupín, CSc.),

– svetové zdroje drevnej suroviny (doc. Ing. Mikuláš Šupín, CSc.),

– zahraničný obchod s drevom (doc. Ing. Mikuláš Šupín, CSc.).

Katedra mechanickej technológie dreva (KMTD)

Katedra svoju vedeckú, expertíznu a výchovnú činnosť zameriavala na viaceré oblasti základného spracovania dreva z hľadiska ich princípov a technológií:

– piliarske spracovanie ihličnatej a listnatej drevnej suroviny s dôrazom na kvantitatívnokvalitatívne vzťahy medzi surovinou a výrobkom, na optimálny výber liniek porezu výrezov, výťažnosti a následného triedenia a skladovania piliarskych sortimentov;

– prirodzené a umelé nízko-tepelné i vysokotepelné sušenie dreva vrátane hydrotermickej úpravy dreva parením a varením pre zámery jeho ohýbania, lisovania a výroby dýh;

– fyzikálna, konštrukčná, modifikačná a chemická ochrana nového i historického dreva beztlakovými a vákuovo-tlakovými impregnačnými technológiami, vychádzajúc zo všeobecných teoretických a experimentálnych poznatkov o ich prirodzenej odolnosti voči drevokazným hubám, ohňu i iným biologickým

a abiotickým činiteľom.

Katedra pravidelne organizovala medzinárodné vedecké konferencie, napr. „Vacuum drying of wood“ pod garanciou doc. Trebulu a „Reconstruction and conservation of historical wood“ pod garanciou doc. Reinprechta. Tradičná výučba technológií a riadenia drevárskych procesov v opisnej forme sa postupne nahrádzala ich analýzou a modelovaním v úzkej spolupráci aj s VDL a ÚAKaVT.

Vedúcim KMTD do r. 1985 bol prof. Ing. Dr. h. c. Jozef Palovič, DrSc., ktorého po odchode do dôchodku v r. 1985 vystriedal v tejto funkcii doc. Ing. Dionýz Horský, CSc. KMTD v roku 1991 garantovala na DF výučbu troch povinných predmetov:

– technologické procesy piliarskej výroby (doc. Ing. Juraj Detvaj, CSc.),

– technológie sušenia dreva a hydrotermickej úpravy (doc. Ing. Pavel Trebula, CSc., a doc. Ing. Martin Trnka, CSc.),

– ochrana dreva (prof. Ing. Dionýz Horský, DrSc.), a siedmych voliteľných predmetov:

– modelovanie technologických procesov základného spracovania dreva (Ing. Ivan Klement),

– projektovanie technologických zariadení základného spracovania dreva (Ing. Anna Šúriková, CSc.),

– konštrukčno-ekologická ochrana dreva (doc. Ing. Anton Osvald, CSc.),

– ochrana dreva proti ohňu (doc. Ing. Anton Osvald, CSc.),

– procesy degradácie dreva (doc. Ing. Ladislav Reinprecht, CSc.),

– rekonštrukcia objektov z dreva (doc. Ing. Ladislav Reinprecht, CSc.),

– fyziológia drevokazných húb a drevokazného hmyzu (Ing. Eva Jeloková).

Katedra chémie a chemickej technológie dreva (KCHaCHTD)

Činnosť KCHaCHTD pôsobiacej na DF v uvedenom období rokov 1982 – 1991, t. j. pred jej prechodným pričlenením k fakulte ekológie, bola zameraná na výučbu viacerých teoretických predmetov chémie pre DF i LF a predmetov chémia dreva a chemické spracovanie dreva pre DF. Vo vedeckovýskumnej činnosti sa orientovala jednak na základný výskum v problematikách chemickej štruktúry dreva a hydrolýzy dreva, ale aj na praktický výskum v oblastiach spracovania bioodpadov na kŕmne zmesi, čistenia a likvidácie odpadových vôd s využitím sacharidov, ako aj výroby 2-furaldehydu.

Vedúcim KCHaCHTD, ktorá bola vytvorená v r. 1981 zlúčením Katedry chémie a Katedry chemickej technológie dreva, bol do r. 1991 prof. Ing. Imrich Melcer, DrSc., a následne Mgr. Ján

Šindler, CSc.

Katedra v roku 1991 zabezpečovala na VŠLD výučbu týchto predmetov:

– organická chémia a biochémia

(Ing. Jozef Blaho, CSc., RNDr. František Kačík, CSc.),

– všeobecná a analytická chémia

(Mgr. Ján Šindler, CSc., Ing. Jozef Blaho, CSc.),

– chémia dreva

(doc. Ing. Rastislav Solár, CSc., doc. Ing. Miloslav Vozár, CSc.),

– biochémia (RNDr. František Kačík, CSc.),

– chemické spracovanie dreva

(prof. Ing. Ján Bučko, DrSc., doc. Ing. Jozef Pajtík, CSc.).

Katedra nábytku a drevárskych výrobkov (KNaDV)

KNaDV bola aj v tomto období základnou jednotkou drevárskej fakulty, a to ako v oblasti výučby tak aj v oblasti výskumu. Tvorili ju 4 oddelenia. Oddelenie veľkoplošných materiálov vyvíjalo technológie v oblasti využitia dreva a iných ligno-celulózových surovín, ako aj lepidiel, náterov i iných pomocných látok, v zameraní na výrobu dýh, preglejok, drevotrieskových dosák i iných aglomerovaných materiálov –a najnovšie poznatky následne odovzdávalo aj študentom v praktických cvičeniach vo VDL. Oddelenie drevených stavebných konštrukcií vo výskume riešilo najmä tvorbu efektívnych nosných sústav a konštrukčných prvkov na báze dreva a tiež identifikáciu mechanických vlastností netradičných konštrukčných spojení, pričom novo-dosiahnuté poznatky spolu s tradičnými poznatkami využívalo najmä k výučbe predmetu drevené stavby a tiež v projekčnej činnosti. Oddelenie dizajnu a konštrukcie nábytku sa venovalo jednak ateliérovej tvorbe pre nábytkárstvo a jednak typológii v rámci konštrukcie stolového, sedacieho, skriňového, čalúneného i iných typov nábytku, hudobných nástrojov a športových i iných náčiní na báze dreva i plastov v spojení aj s návrhárskou a projekčnou činnosťou. Oddelenie technológie výroby nábytku a drevárskych výrobkov riešilo konštrukčné a procesné otázky výroby nábytku ako celku i jeho častí pozostávajúcich z drevného masívu, drevných kompozitov, náterov a ďalších typov povrchových úprav, lepidiel a rôznych typov spojovacích prostriedkov, výplní, čalúnenia, skla, plastov, ale aj iných materiálov.

Takáto štruktúra katedry a odborné zameranie jej oddelení umožnili odovzdávať študentom širokospektrálne poznatky o tvorbe, charakteristikách a dizajne rôznych drevárskych výrobkov, čím ich správne pripravovala pre prax s cieľom, aby vedeli efektívne napĺňať požiadavky rôznych skupín ľudí v spoločnosti na komplexné zlepšovanie ich bytových, kultúrnych a športových potrieb.

Vedúcim KNaDV do r. 1987 bol doc. Ing.

Emanuel Šulán a od r. 1987 doc. Ing. Ján Zemiar, CSc.

KNaDV zabezpečovala na DF výučbu v značnom počte na drevárstvo zameraných predmetov.

V roku 1991 to bolo 20 predmetov:

– technológia výroby nábytku a drevárskych výrobkov (prof. Ing. Ľubomír Nemec, DrSc., doc. Ing. Ján Zemiar, CSc.),

– plasty, lepidlá, náterové látky (doc. Ing. Milan

Sedliačik, CSc., doc. Ing. Eva Liptáková, CSc.),

– technológia výroby veľkoplošných materiálov

(doc. Ing. Ján Perlác CSc.),

– konštrukcia a typológia drevárskych výrobkov

(Ing. M. Šarkaň, CSc., doc. Ing. Štefan Schneider, CSc.),

– drevené stavby (Ing. Ivan Hrčka, CSc.),

– aplikované konštrukcie

(Ing. Juraj Veselovský, CSc.),

– dimenzovanie nábytku (doc. Pavol Joščák, CSc.),

– dekoračné a povrchové úpravy nábytku

(prof. Ing. Ľubomír Nemec, DrSc., doc. Ing. Eva Liptáková, CSc.),

– prognózovanie výroby a odbytu nábytku

(prof. Ing. Ľubomír Nemec, DrSc.),

– historický vývoj nábytku

(Ing. Juraj Veselovský, CSc.),

– konštrukcie interiérových prvkov

(Ing. J. Veselovský, CSc.),

– tvorba a technológia výroby čalúneného nábytku (Ing. Vojtech Navrátil, CSc.),

– bytový a verejný interiér (Ing. arch. Ľubica Poštulková, CSc.),

– architektonická tvorba, kompozícia a dizajn (Ing. arch. Ľubica Poštulková, CSc.),

– počítačová grafika v tvorbe a príprave nábytku (doc. Ing. Štefan Schneider, CSc.),

– dizajn konštrukčného detailu (doc. Ing. Štefan Schneider, CSc.),

– estetika architektúry a dizajnu (Ing. arch. Jozef Chrobák),

– priestorová tvorba (Ing. arch. Jozef Chrobák),

– materiály a ich použitie v tvorbe nábytku (Ing. arch. Jozef Chrobák, Ing. arch. Ľubica Poštulková, CSc.),

– nábytok verejných interiérov (Ing. arch. Jozef Chrobák).

Katedra výrobných strojov a zariadení (KVSaZ)

KVSaZ vo výskume a výučbovom procese pri vzdelávaní študentov DF bola v období rokov 1982 – 1991 zameraná hlavne na oblasti: obrábanie dreva a materiálov na báze dreva, konštrukcia a technológie výroby a prevádzkovanie drevorezných nástrojov, teória a konštrukcia drevárskych strojov, kontrola a prevádzková spoľahlivosť strojov. Popritom v laboratórnych a prevádzkových podmienkach skúmala a študentom odovzdávala najnovšie poznatky aj z ďalších oblastí strojárstva, dopravy, automatizácie a elektrotechniky.

Vedúcim KVSaZ bol do r. 1983 prof. Ing. Martin Sivák a po jeho smrti od roku 1983 doc. Ing. Milan Lang, CSc.

Katedra VSaZ zabezpečovala na DF výučbu v predmetoch zameraných hlavne na stroje, nástroje, výrobné systémy, dopravné zariadenia a meracie systémy. V roku 1991 garantovala 15 predmetov:

– technické kreslenie (Ing. Ján Sekereš, CSc.),

– základy strojníctva (Ing. Ján Sekereš, CSc.),

– elektrotechnika a elektronika (doc. Ing. Ivan Makovíny, CSc., Ing. Pavel Danko),

– časti a mechanizmy strojov (Ing. Pavel Koska, CSc.),

– teória a technika spracovania dreva (doc. Ing. Jozef Lisičan, CSc., Ing. Blažena Zemiarová, CSc., Ing. Mikuláš Siklienka, CSc.),

– manipulácia dopravy a transportnej techniky (doc. Ing. Anton Oswald, CSc.),

– nástroje, náradie a prípravky (Ing. Ľubomír Javorek),

– hydraulické a pneumatické prvky a obvody (Ing. Milan Banský, CSc.),

– procesy ohýbania (doc. Ing. Václav Hecl, CSc.),

– spoľahlivosť strojov (Ing. Ján Sekereš, CSc.),

– tvorba výrobných systémov (Ing. Ján Zelený, CSc.),

– teória a stavba manipulačných zariadení (Ing. Ján Zelený, CSc.),

– stavba mechanizmov výrobných strojov a zariadení (Ing. Milan Banský, CSc.),

– drevárske stroje a zariadenia (Ing. Mikuláš Siklienka, CSc., Ing. Štefan Barcík),

– meracia technika a kontrola zariadení (doc. Ing. Ivan Makovíny, CSc.).

Katedra podnikového hospodárstva (KPH)

KPH v období rokov 1982 – 1991 realizovala na pôde DF výskum a výučbu v oblasti ekonomiky a riadenia priemyslu spracovania dreva s dôrazom na podnikové hospodárstvo. Vo výskume, v spolupráci aj so zahraničnými univerzitami LTA Petrohrad, AR Poznaň a ŠF Záhreb, riešila problematiky spojené s adaptabilnými systémami vnútropodnikového riadenia drevospracujúcich podnikov, v spojení s otázkami modelovania, optimalizácie a rozvoja informatizácie.

Katedra garantovala dva študijné odbory

„podnikateľské riadenie“ a „ekonomika a riadenie drevospracujúceho priemyslu“ s dôrazom poskytnúť študentom poznatky o podniku ako celku, o jeho funkcii, cieľoch a štruktúre a tiež o riadení a rozhodovacích procesoch v podniku. V nadstavbovej časti informovala študentov o výrobnom, finančnom, marketingovom a personálnom managemente podnikov s dôrazom na drevospracujúce podniky.

Vedúcimi katedry boli v danom čase postupne prof. Ing. Pavel Petrík, do r. 1984, doc. Emília Drugdová, CSc., do r. 1990 a následne Ing. Ivan Sklenka, CSc.

Katedra podnikového hospodárstva zabezpečovala v rámci DF výučbu týchto predmetov:

– organizácia a riadenie výroby (doc. Ing. Jaroslav Rašner, CSc.),

– vnútropodnikové riadenie I. (doc. Ing. Jaroslav Rašner, CSc.),

– vnútropodnikové riadenie II. (doc. Ing. Jiří Kníže, CSc.),

– marketing (doc. Ing. Jozef Matejka, CSc.),

– stratégia plánovania podnikov (doc. Ing. Jozef Matejka, CSc.),

– príprava výroby (doc. Ing. Jaroslav Rašner, CSc., doc. Ing. Jiří Kníže, CSc.),

– podnikové hospodárstvo (Ing. Ivan Volčko,

Ing. Josef Drábek, CSc., Ing. Anna Šatanová, CSc.),

– riadenie kvality (Ing. A. Šatanová, CSc.),

– aplikácia databázových systémov v podnikoch (Ing. Štefan Repko).

Katedra fyziky a aplikovanej mechaniky (KFaAM)

K vytvoreniu KFaAM došlo v roku 1990 spojením oddelenia fyziky (odčleneného z Katedry matematiky a fyziky) a oddelenia aplikovanej mechaniky (odčleneného z Katedry mechaniky a strojníctva). Vo výskume riešila viaceré problematiky, najmä v týchto oblastiach: fyzikálnoakustické vlastnosti dreva a iných materiálov z pohľadu praktických aplikácií; zvukovotepelné izolačné vlastnosti aglomerovaných materiálov; rôznorodé javy pri rezaní dreva ovplyvňujúce reznosť nástrojov; nedeštruktívna diagnostika materiálov; nové efektívne zdroje energie a ich využitie v priemysle. Študentov DF a LF oboznamovala najmä s klasickými a tiež najnovšími poznatkami z fyziky, mechaniky, hydrauliky, termomechaniky a akustiky.

Vedúcim pôvodnej Katedry matematiky a fyziky bol v období rokov 1982 – 1990 prof. RNDr. Milan Marčok, DrSc. a vedúcim novovytvorenej KFaAM bol od roku 1990 prof. RNDr. Emil Rajčan, DrSc. Katedra garantovala výučbu predmetov:

– fyzika I. (prof. RNDr. Emil Rajčan, DrSc.),

– fyzika II. (prof. RNDr. Milan Marčok, DrSc.),

– technická mechanika (doc. Ing. Milan Lang, CSc.),

– pružnosť a pevnosť (doc. Ing. Milan Lang, CSc.),

– hydraulika a vzduchotechnika

(Ing. Jozef Schwartz, CSc.),

– termomechanika a energetické zariadenia

(Ing. Ondrej Lupták, CSc.),

– metóda konečných prvkov (Ing. Ferdinand Bodnár, CSc.),

– anizotropná pružnosť (doc. Ing. Milan Lang, CSc.),

– aplikovaná mechanika (doc. Ing. Milan Lang, CSc.),

– akustika (prof. RNDr. Emil Rajčan, DrSc., prof. RNDr. Milan Marčok, DrSc.),

– experimentálne metódy vo fyzike materiálov (prof. Ing. Emil Rajčan, DrSc., prof. RNDr. Milan Marčok, DrSc.),

– Vybrané partie modernej fyziky (prof. RNDr. Emil Rajčan, DrSc., prof. RNDr. Milan Marčok, DrSc.).

Katedra matematiky a deskriptívnej geometrie (KMaDG)

KMaDG poskytovala študentom DF a LF základné poznatky z matematických vied a deskriptívnej i výtvarnej geometrie, ktoré následne využívali vo viacerých technických a prírodovedných predmetoch vyučovaných profilovými katedrami školy. V základnom výskume sa zameriavala na oblasti matematickej analýzy, diferenciálnej geometrie, klasickej mechaniky vyššieho rádu na diferencovateľných varietách, ako aj multifunkcií a path-derivácií.

Úzko spolupracovala s viacerými katedrami školy, napr. na LF v oblastiach dynamického programovania a aplikácie Markových reťazcov, resp. na DF napríklad v oblastiach lineárneho programovania s analýzou rovinnosti i delenia drevných kompozitov, matematickom popise difúzie vody v dreve, modelovania procesov vákuového sušenia dreva a tvorby napätí pri sušení dreva, ako aj predikcie mechanických vlastností nábytku.

V období rokov 1982 – 1990, to znamená pred vznikom KMaDG, bol vedúcim spoločnej

Katedry matematiky a fyziky prof. RNDr. Milan Marčok, DrSc., a následne od roku 1990 po odčlenení oddelenia fyziky sa vedúcim novovzniknutej KMaDG stal doc. RNDr. Anton Dekrét, CSc.

Katedra zaisťovala výučbu predmetov:

– matematika I. (doc. RNDr. Anton Dekrét, CSc.),

– matematika II. (doc. RNDr. Tomáš Klein, CSc.),

– aplikovaná matematika (doc. RNDr. František Husárik, CSc.),

– deskriptívna geometria (RNDr. Helena Palajová),

– výtvarná geometria (RNDr. Helena Palajová),

– technické kreslenie a deskriptívna geometria

(RNDr. Emil Senko),

– základy matematiky (RNDr. Emil Senko),

– repetitórium z matematiky.

Katedra výpočtovej techniky a automatizácie (KVTaA)

Z pohľadu dekády rokov 1982 – 1992 išlo o mladú katedru na DF, vytvorenú v roku 1990, ktorá pozostávala z Oddelenia výpočtovej techniky a informatiky a z Oddelenia automatizačnej techniky a kybernetiky. Jej výučbové a výskumné činnosti sa v celoškolskej pôsobnosti zameriavali na oblasti informatiky, počítačovej a mikropočítačovej techniky, počítačovej grafiky, teoretickej a technickej kybernetiky, automatizácie riadenia drevárskych technologických procesov i lesného hospodárstva, tvorbu robotických pracovísk s flexibilnými výrobnými uzlami a robotmi.

Vedúcim KVTaA bol v uvedenom období doc. Ing. Emanuel Zajac, CSc.

Katedra zaisťovala výučbu predmetov:

– robotizácia v drevárskom priemysle

(doc. Ing. Emanuel Zajac. CSc.),

– programové prostriedky kreslenia a konštruovania

(Ing. Alexander Krakovský, CSc., Ing. Ľudovít Šipoš, CSc.),

– databázové systémy

(doc. Ing. Mária Števulová, CSc., Ing. Tibor Csongrády, CSc.),

– využitie osobných počítačov (Ing. Alexander Krakovský),

– programovacie jazyky

(Ing. Tibor Csongrády, CSc., Ing. Ľudovít Šipoš, CSc.),

– programovacie techniky v jazyku PASCAL (Ing. Ľudovít Šipoš, CSc.),

– tvorba nadstavby pre AutoCAD (Ing. Ľudovít Šipoš, CSc.),

– programové prostriedky priestorového modelovania

(Ing. Tibor Csongrády, CSc., Ing. Ľudovít Šipoš, CSc.),

– štatistické spracovania a metódy operačnej analýzy (Ing. Jozef Hoschek, CSc.),

– expertné systémy a počítačové siete (Ing. Tibor Csongrády, CSc.).

Katedra jazykov (KJ)

Katedra jazykov s celoškolskou pôsobnosťou bola v tomto období organizačne pričlenená k DF.

Vedúcou katedry bola v období rokov 1982 – 1988

PhDr. Miriam Šepetková a následne od roku 1988

PhDr. Magda Jasenská. V roku 1991 v nej pôsobili

7 učitelia, ktorí zabezpečovali výučbu cudzích jazykov – anglického (PhDr. Denisa Pauleová,

PhDr. Oľga Lejsalová, CSc., PhDr. Miriam Šepetková), nemeckého (PhDr. Danica Dvořáková, PhDr. Anna Klaudová), francúzskeho (PhDr. Magda Jasenská), španielského (PhDr. Emília Dzurendová) a ruského (PhDr. Magda Jasenská), resp. výučbu slovenského jazyka pre zahraničných študentov (PhDr. Emília Dzurendová). Katedra zabezpečovala aj jazykové kurzy pre učiteľov, vedeckých pracovníkov a študentov školy v ich príprave na expertíznu činnosť v zahraničí, trvalo viedla výučbu jazykov v doktorandských študijných odboroch a jej členovia prekladali vedecké práce zamestnancov VŠLD, hlavne do anglického a nemeckého jazyka, a vykonávali tlmočnícke činnosti na konferenciách a seminároch organizovaných VŠLD. Učitelia KJ spracovali lexikografický 7-jazyčný prekladový slovník s drevárskou terminológiou (slovenčina – čeština – angličtina – nemčina – francúzština –španielčina – ruština), ktorý bol prijatý s veľkým ohlasom aj v zahraničí.

Fakulta ekológie

Fakulta ekológie bola zriadená na základe rozhodnutia Akademického senátu vtedajšej Vysokej školy lesníckej a drevárskej zo 14. júna 1991 s účinnosťou od 1. októbra toho istého roku. Na začiatku získala priestory v časti laboratórií vo VDL. Jej založenie bolo logickým vyústením snahy ekologicky, krajinársky a environmentálne zameraných odborníkov o vytvorenie novej, v poradí tretej fakulty. Fakulta bola v tomto období zameraná na výchovu odborníkov v oblasti všeobecnej ekológie, krajinnej ekológie a prírodného prostredia, ktorá vyústila do ochrany prírody a krajiny v najširšom spektre. Výuka ako aj výskumné zameranie malo na začiatku polytematický charakter s vyváženým podielom prírodovedných, technických a spoločenských disciplín.

Táto potreba vyplynula z globálneho trendu ekologizácie vedomia obyvateľstva a s tým súvisiacej potreby budovania a rozvoja špecializovaného ekologického vzdelávania. Fakulta ekológie sa stala prvou a jedinou integrovanou vysokoškolskou inštitúciou na Slovensku, ktorá začala poskytovať úplné vysokoškolské vzdelanie pre poslucháčov zaoberajúcich sa zložením, štruktúrou, usporiadaním a vzájomnými väzbami v rôznych typoch ekosystémov a s tým súvisiacou ochranou prírodného prostredia, starostlivosťou o ekosystémy, tvorbou krajiny, ako aj technickými, politickými, legislatívnymi, spoločenskými a filozofickými aspektmi ochrany zložiek životného prostredia.

Na začiatku vzniku fakulty, s ohľadom na odbornú a vedeckú štruktúru potenciálnych pracovníkov, bolo ťažisko jej výskumu hlavne v oblasti ekologizácie hospodárenia v krajine. Základné úlohy fakulty ekológie v oblasti vzdelávania boli:

– výchova odborníkov so širokým prierezom vedomostí v oblasti ekológie a životného prostredia pre stredné a vyššie funkcie v štátnej správe,

– výchova špecialistov – inžinierov pre rozličné odvetvia hospodárstva zameraných na identifikáciu ekologických problémov a návrhy ich primeraného riešenia,

– výchova vedeckovýskumných pracovníkov v postgraduálnom štúdiu (špecialistov) pre tímovú prácu pri riešení systémových úloh,

– prehlbovanie kvalifikácie a rekvalifikačné kurzy pre absolventov vysokých škôl formou celoživotného vzdelávania.

Vedeckovýskumný profil fakulty vychádzal z nevyhnutnosti prepojenia pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti. Vo svojich začiatkoch bola fakulta zameraná na otázky fyziológie a ekofyziológie, populačnej a produkčnej ekológie vybraných ekosystémov, na bioindikáciu, využívanie prírodných zdrojov, pedoekológiu, hydroekológiu, agroekológiu, ekológiu lesa, humánnu ekológiu, ekológiu urbanizovaného a priemyselného prostredia, špeciálnu ochranu prírody a ekologickú výchovu.

V oblasti životného prostredia človeka išlo hlavne o výskum kvality a metód monitorovania životného prostredia, čistoty vzduchu, vôd a odpadové hospodárstvo. Okrem uvedeného bol výskum zameraný na ekologickú kvalitu materiálov, ekotoxikológiu a rádioekológiu.

Tieto zámery na začiatku pri vzniku fakulty boli determinované postupným vytváraním vedeckovýskumných a odborných kapacít.

Podstatnou zložkou bola kooperácia s existujúcimi programami na materskej VŠLD, v Ústave ekológie lesa SAV vo Zvolene, Ústave krajinnej ekológie SAV a Lesníckom výskumnom ústave vo Zvolene. V počiatkoch existencie fakulty bol riešený významný projekt zameraný na výskum biosférickej rezervácie Poľana.

Na zachovanie vhodnej organizačnej štruktúry materskej vysokej školy, v tomto období ešte VŠLD, boli v rámci fakulty vybudované základné pedagogicko-vedecké pracoviská – katedry.

Fakulta mala 6 katedier:

– Katedru krajinnej ekológie,

– Katedru všeobecnej ekológie,

– Katedru aplikovanej ekológie,

– Katedru chémie a chemických technológií,

– Katedru kvality životného prostredia,

– Katedru spoločenských vied. Prvé tri katedry vznikli ako nové, ďalšie tri boli k fakulte pričlenené z drevárskej a lesníckej fakulty.

Na začiatku pri vzniku fakulty ekológie bol vytvorený odbor všeobecná ekológia, ktorého dĺžka štúdia bola 8, resp. 10 semestrov. Štúdium sa po 5. semestri delilo na dve formy:

– 4-ročné (prevádzkové) inžinierske štúdium zamerané na uplatnenie absolventov v podnikoch a štátnej správe,

– 5-ročné inžinierske štúdium zamerané na uplatnenie absolventov v oblasti vedy, výskumu a školstva. Odborná orientácia študentov bola zabezpečená riadeným výberom zo systému voliteľných predmetov. Na začiatku bol návrh podielu prírodovedných, technickotechnologických a spoločenských predmetov v pomere 40-40-20.

Akademickými funkcionármi fakulty v tomto období boli:

– doc. Ing. Vladimír Konrád, CSc., – dekan, – RNDr. František Kačík, CSc., – prodekan pre pedagogickú činnosť.

Tajomníčkou fakulty bola Ing. Helena Gibasová. V tomto období na fakulte pôsobili 2 profesori, 5 docentov (pričom 2 ďalší docenti pôsobili na fakulte externe) a 14 odborných asistentov.

Vo vedeckovýskumnej oblasti bola na začiatku fakulta koordinátorom 1 vedeckovýskumného programu, ktorý obsahoval 4 vedecké projekty zamerané na riešenie krajinno-ekologických vzťahov s osobitným zreteľom na funkciu lesných ekosystémov. Išlo o vedecký program, ktorý sa týkal racionálneho obhospodarovania a využívania územia biosferickej rezervácie Poľana z krajinno-ekologických a lesnícko-ekologických aspektov. Program s názvom Krajinno-ekologické vzťahy s osobitným zreteľom na funkcie ekosystémov gestoroval prof. Ing. Rudolf Midriak, DrSc. Program sa členil na 4 projekty:

– Optimalizácia využívania krajiny so zreteľom na jej stabilitu, ochranu reprezentatívnych ekosystémov a ich genofondu v podmienkach antropickej intervencie

(vedúci prof. Ing. Rudolf Midriak, DrSc),

– Krajinno-ekologické aspekty lesníckych stavieb (vedúci Ing. Pavol Dvorščák, CSc.),

– Potenciál, geologická únosnosť a optimalizácia využívania krajinného prostredia horských oblastí (vedúci prof. Ing. Rudolf Midriak, DrSc),

– Filozofické aspekty skúmania vzťahu človeka a prírodného prostredia

(vedúci PhDr. Peter Krchnák, CSc.).

Katedry fakulty ekológie

Katedra krajinnej ekológie

Vedúcim katedry bol prof. Ing. Rudolf Midriak, DrSc. Katedra sa na začiatku profilovala ako širokospektrálna a polytematická. Informácie poskytované študentom v štruktúre jednotlivých predmetov boli orientované hlavne na prírodnú krajinu. Učitelia katedry zabezpečovali predmety nielen na fakulte ekológie, ale aj na lesníckej fakulte. Povinné predmety boli:

– ochrana a tvorba krajiny

(doc. Ing. Jaroslav Bortel, CSc.),

– lesnícke meliorácie

(prof. Ing. Rudolf Midriak, DrSc.),

– špeciálna ochrana prírody

(prof. Ing. Jozef Sládek, CSc.),

– deteriorizácia a rekultivácia krajiny

(doc. Ing. Jaroslav Bortel CSc.),

– ochrana, tvorba a meliorácie krajiny

(prof. Ing. Rudolf Midriak, DrSc.),

– ekológia krajiny a krajinné plánovanie

(doc. Dr. Milan Ružička, CSc.),

– meliorácie a rekultivácie

(prof. Ing. R. Midriak, DrSc.),

– základy fytogeografie a zoogeografie (Ing. Aladár Randík, DrSc.).

Obsah výučby katedry zahŕňal teoretické otázky krajiny, ekológie krajiny, ochranu a tvorbu krajiny. Katedra už v tomto období bola gestorským pracoviskom postgraduálneho štúdia v študijnom odbore „krajinné inžinierstvo“. Vo vedeckovýskumnej oblasti sa katedra stala koordinátorom vedeckovýskumného programu „Krajinno-ekologické vzťahy s osobitným zreteľom na funkciu lesných ekosystémov“, ktorý bol zameraný na riešenie krajinno-ekologických vzťahov s osobitným zreteľom na funkciu lesných ekosystémov. Významným počinom v tomto období bolo získanie riešenia ďalšieho vedeckého projektu „Racionálne obhospodarovanie a využívanie územia biosferickej rezervácie Poľana z krajinno-ekologických a lesnícko-ekologických aspektov“. Katedra začala v tomto období organizovať aj postgraduálny kurz „Ochrana a tvorba krajiny“, ktorým umožnila pracovníkom lesného hospodárstva, ochrany prírody a štátnej správy doplniť a prehĺbiť si vedomosti z tejto problematiky.

Katedra všeobecnej ekológie

Jej štruktúra a obsahové zameranie bolo koncentrované na výučbu predmetov teoretického základu ekologického štúdia. Časť predmetov bola orientovaná na užšiu špecializáciu štúdia študentov. Učitelia pri vzniku fakulty zabezpečovali nasledujúce povinné predmety:

– všeobecná ekológia (RNDr. Alexander Dudich),

– fyziológia rastlín a živočíchov

(doc. RNDr. Vladimír Jamrich a doc. RNDr. Ján Veselovský, DrSc.).

Vedecká činnosť katedry bola zameraná na rozvoj ekologických disciplín, hlavne všeobecnej, populačnej a produkčnej ekológie sladkovodných a pôdnych organizmov a otázky fyziológie a ekofyziológie rastlín. Výskumná činnosť bola zameraná hlavne na otázky patofyziológie imisne ovplyvňovaných lesných drevín, čo bola v tom období veľmi aktuálna téma. Pracovníci katedry sa ďalej výskumne zaujímali o štúdium chorológie a rozšírenia drobných cicavcov ako rezervoáru ochorení prenosných na človeka, štúdium možnosti využitia vodných organizmov na bioindikáciu kvality vôd a taxonómiu a ekológiu vybraných druhov makrozoobentosu.

Katedra aplikovanej ekológie

Vedúcim katedry bol Ing. Vladimír Čaboun, CSc. Učitelia katedry v tomto období zabezpečovali nasledujúce povinné predmety:

– ekológia lesa (Ing. Vladimír Čaboun, CSc.),

– agroekológia (doc. Ing. Vladimír Petřvalský, DrSc.),

– humánna ekológia (prof. MUDr. Ladislav Rozsíval, DrSc.),

– ekológia urbanizovaného a priemyselného prostredia (Ing. arch. Milan Marenčák),

– radioekológia (Ing. Peter Salzer).

Pedagogická činnosť bola orientovaná na otázky aplikovanej ekológie lesných a poľnohospodárskych ekosystémov, urbanizovanej a priemyselnej krajiny a humánnej ekológie. Predmety využívali poznatky, ktoré študenti získali v základných povinných predmetoch v prvých dvoch ročníkoch štúdia. Vedeckovýskumná činnosť bola v začiatkoch orientovaná hlavne na výskum v aplikovanej ekológii so zameraním na optimalizáciu riešenia vybraných území.

Katedra chémie a chemických technológií

Vedúcim katedry bol Mgr. Ján Šindler, CSc. Táto katedra bola predtým súčasťou drevárskej fakulty a v roku 1991 bola pričlenená k fakulte ekológie. Pracovníci katedry v tomto období zabezpečovali nasledujúce povinné predmety:

– organická chémia a biochémia

(Ing. Jozef Blaho, CSc., RNDr. František Kačík, CSc.),

– všeobecná a analytická chémia

(Mgr. Ján Šindler, CSc., Ing. Jozef Blaho, CSc.),

– chémia dreva

(doc. Ing. Rastislav Solár, CSc., doc. Ing. Miloslav Vozár, CSc.),

– biochémia

(RNDr. František Kačík, CSc.),

– chemické spracovanie dreva

(prof. Ing. Ján Bučko, DrSc., doc. Ing. Jozef Pajtík, CSc.).

Hlavným poslaním katedry bolo vytvorenie teoretického základu pre výučbu odborných predmetov, ktoré boli zamerané na vplyv chemických a fyzikálnych faktorov na živé organizmy tvoriace ekosystémy. Vedeckovýskumná činnosť katedry v jej počiatkoch bola zameraná na problematiku znečisťovania pracovného a životného prostredia plynnými exhalátmi, pevnými emisiami a odpadovými vodami.

Katedra kvality životného prostredia

Vedúcim katedry bol doc. Ing. Jozef Pajtík, CSc. Katedra bola zameraná na výučbu predmetov, ktorých obsahom bola tvorba a ochrana životného prostredia človeka. Boli to otázky monitorovania a analýzy životného prostredia so zameraním na chemické aspekty, enviromentálnu a analytickú chémiu a bioindikáciu životného prostredia. Náplň predmetov obsahovala aj otázky vplyvu a hodnotenia výrobných technológií na životné prostredie. Katedra zabezpečovala nasledujúce predmety:

– monitoring životného prostredia

(doc. Ing. Eduard Bublinec, CSc.),

– výrobné technológie a životné prostredie

(doc. Ing. Jozef Pajtík, CSc.),

– pracovné prostredia a dizajn

(doc. Ing. Vladimír Konrád, CSc.),

– čistenie vzduchu, vôd a spracovanie odpadov (doc. Ing. Milan Piatrik, CSc.),

– hygiena a ekotoxikológia,

– ekologická kvalita látok,

– náuka o materiáloch.

V rámci výučby mali študenti možnosť oboznámiť sa s technikou odberu vzoriek, skúmania emisií a imisií, základmi analýzy vôd, ovzdušia, kalov a odpadov. Boli taktiež oboznamovaní s normami inšpekcie hygieny, základným princípmi procesov a technológií čistenia vôd, vzduchu a spracovania odpadov.

Vedeckovýskumná činnosť katedry bola pri jej vzniku zameraná hlavne na ekologizáciu výrobných procesov a ekologickú likvidáciu odpadov.

Katedra spoločenských vied

Vedúcim katedry bol PhDr. Peter Krchnák, CSc. Zameranie katedry na začiatku bolo určované povahou a obsahom predmetov, ktoré boli inovatívne. Vytvorili sa ako nové povinné a voliteľné predmety. Išlo o tieto povinné predmety:

– filozofia (PhDr. Peter Krchnák, CSc.),

– politológia a najnovšie dejiny (doc. Dr. Pavel Zdycha, CSc.),

– dejiny lesníctva (doc. Dr. Pavel Zdycha, CSc. (predmet bol prednášaný aj na lesníckej fakulte)

– a voliteľné predmety:

– vybrané state z filozofie (PhDr. Peter Krchnák, CSc.),

– vybrané state z politológie (doc. Dr. Pavel Zdycha, CSc.). Vo vedeckovýskumnej oblasti sa pracovníci katedry pomerne pružne zapojili do nových projektov s etapami:

– Vývoj vlastníckych vzťahov v lesnom hospodárstve na Slovensku, ich vplyv na trh a plánovanie.

– Motivovanie dynamiky študijných schopností študentov TUZVO osobnosťou učiteľa.

– Stav a možnosti ekologizácie vedomia ľudí v meniacich sa ekologických podmienkach.

Za významný výsledok činnosti a aktivity katedry, ktorá vznikla v roku 1990, treba považovať pomerne rýchle zavedenie nových predmetov do učebných plánov fakulty, ako aj vypracovanie učebných textov Dejiny lesníctva.