Fakulta ekológie a environmentalistiky

Fakulta ekológie bola zriadená s účinnosťou od 1. októbra 1991 na základe rozhodnutia Akademického senátu Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene (VŠLD) zo dňa 14. júna 1991. Zámerom fakulty vo výchovno-vzdelávacom procese bola príprava odborníkov so širokým rozsahom vedomostí v oblasti ekológie a vied o životnom prostredí najmä pre potreby špecializovanej štátnej správy a odborných organizácií v novovzniknutom rezorte životného prostredia. Štúdium bolo obsahovo koncipované tak, aby na prírodovedný základ plynule nadväzovali technické, aplikačné a spoločenskovedné disciplíny v logickom slede. V prvých rokoch existencie fakulty sa na výučbe študentov prvých dvoch ročníkov výrazne podieľali učitelia z Lesníckej a Drevárskej fakulty a odborníci z Ústavu ekológie lesa SAV.

Fakultu od jej vzniku viedli doc. Ing. Vladimír Konrád, CSc., (prorektor poverený vedením a v r. 1993 – 1996 dekan), RNDr. Peter Bitušík, CSc., (funkciou dekana poverený v r. 1996), prof. Ing. Imrich Beseda, DrSc,. (1996 – 1999), prof. RNDr. Ján Chrapan, DrSc., (1999 – 2000), prof. Ing. Ivan Vološčuk, DrSc., (od r. 2000).

Prví poslucháči fakulty boli prijatí na 3-ročné bakalárske štúdium, ktoré sa v r. 1992 pretransformovalo na 5-ročné inžinierske štúdium s jedným študijným odborom: všeobecná ekológia a tromi študijnými špecializáciami: ekológia krajiny, ochrana prírody, ochrana životného prostredia. Neskôr k nim pribudla štvrtá špecializácia: krajinárska tvorba a vegetačné úpravy.

Uznesením Akademického senátu Technickej univerzity vo Zvolene zo dňa 25. mája 1994 bola Fakulta ekológie premenovaná s účinnosťou od 1. januára 1995 na Fakultu ekológie a environmentalistiky (FEE).

V akad. r. 1995 – 1996 bolo štúdium organizované v dvoch študijných odboroch. V študijnom odbore aplikovaná ekológia boli tri študijné špecializácie: ekológia krajiny, ochrana prírody, tvorba krajiny a vegetačné úpravy. V študijnom odbore environmentalistika boli dve študijné špecializácie: environmentalistika a manažment životného prostredia.

V akad. r. 1997 – 1998 pribudol tretí odbor: tvorba krajiny a rekreológia.

Od akad. r. 1998 – 1999 bolo štúdium znovu dvojodborové. Aplikovaná ekológia sa členila na dve špecializácie: ekológia krajiny a ochrana prírody, krajinné inžinierstvo a tvorba krajiny. Environmentalistika ponúkala tiež dve špecializácie: environmentalistika a manažment životného prostredia.

Fakulta v tomto období zažívala veľký rozmach, čím prilákala mnoho šikovných a zanietených študentov so záujmom o ekológiu a environmentalistiku. Študenti začali pre verejnosť organizovať Deň Zeme (22. 4.), Deň životného prostredia (5. 6.), environmentálnu výchovu pre deti a tiež založili Ekodivadlo, ktoré formou krátkych scénok predstavovalo najvážnejšie problémy životného prostredia. Ekodivadlo sa postupne predstavilo počas r. 1998 na výstave Enviro v Nitre, na festivale Envirofilm v Banskej Bystrici, na Rangerskom dni v Slovenskej Ľupči či na Dni Zeme v Piešťanoch.

Rozhodnutím rektora TUZVO zo dňa 16. septembra 1998 a po predchádzajúcom súhlase Akademického senátu TUZVO zo dňa 26. februára 1997 bola FEE s účinnosťou od 16. septembra 1998 presídlená zo Zvolena do Banskej Štiavnice. Definitívne presťahovanie celej fakulty sa ukončilo v r. 2000. FEE tak nadviazala na akademické tradície bývalej Baníckej a lesníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Do života fakulty to bol výrazný zásah, ktorý do veľkej miery znamenal jej nový začiatok so všetkými pozitívami aj negatívami, ktoré takáto zmena prináša.

Vedeckovýskumná práca FEE sa zameriavala na štyri základné smery:

1. základný výskum bioty (vzťahy medzi biotou a prostredím, biodiverzita, monitorovanie stavu prostredia prostredníctvom bioindikátorov),

2. základný výskum krajiny a jej zložiek (výskum krajinnej štruktúry, únosnosť krajiny, ekologické princípy tvorby krajiny a trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov, ochrana prírody a krajiny, agroekosystémy, ekologická stabilita lesných ekosystémov, urbánne ekosystémy),

3. analýza a skúmanie zmien kvality životného prostredia (monitorovanie faktorov životného prostredia, ekologizácia technologických procesov a výrob, starostlivosť o obnoviteľné prírodné zdroje, hospodárenie s odpadmi), a 4. filozofické a sociálne aspekty vzťahov človeka, prírody a spoločnosti.

Fakultu tvorilo v tomto období sedem katedier, z ktorých dve – Katedra biológie a všeobecnej ekológie a Katedra plánovania a tvorby krajiny sídlili v budove tzv. starého rektorátu VŠLD na Štúrovej ulici č. 2, dve –

Katedra aplikovanej ekológie a Katedra chémie a chemických technológií v hlavnej budove, Katedra spoločenských vied bola v D bloku ŠD

Ľ. Štúra, Katedra environmentálneho inžinierstva v priestoroch Vývojových dielní a laboratórií a Katedra UNESCO bola situovaná v Banskej Štiavnici v priestoroch Laboratórií Strednej priemyselnej školy chemickej.

Katedra biológie a všeobecnej ekológie vznikla v r. 1991 ako Katedra všeobecnej ekológie. Svoju činnosť začala v akad. r. 1991 – 1992 ako prvá z novozriadených katedier Fakulty ekológie. V r. 1997 bola premenovaná na Katedru biológie a od r. 2000 na Katedru biológie a všeobecnej ekológie. Prvým vedúcim katedry bol doc. RNDr. Alexander Dudich, CSc., ktorého v r. 1997 vystriedal doc. RNDr. Peter Bitušík, CSc.

Katedra aplikovanej ekológie vznikla v r. 1991 pod názvom Katedra krajinnej ekológie ako súčasť Lesníckej fakulty VŠLD. K Fakulte ekológie bola organizačne pričlenená v r.

1992. V r. 1997 bola premenovaná na Katedru aplikovanej ekológie a jej vedúcim od založenia bol prof. Ing. Rudolf Midriak, DrSc.

Katedra plánovania a tvorby krajiny vznikla pod názvom Katedra aplikovanej ekológie v r. 1991. V r. 1996 bola katedra premenovaná na Katedru tvorby krajiny a od r. 2000 niesla názov Katedra plánovania a tvorby krajiny.

Za smerovanie a koncepčný vývoj katedry v jej začiatkoch boli zodpovední externí vedúci katedry doc. Ing. Vladimír Čaboun, CSc., prof. RNDr. Milan

Ružička, DrSc., a interní vedúci doc. Ing. Tibor

Benčať, CSc., prof. Ing. Ján Supuka, DrSc., a od r. 2001 doc. RNDr. Dagmar Sláviková, CSc. Katedra environmentálneho inžinierstva vznikla v r. 1991 ako Katedra kvality životného prostredia z časti Katedry chémie a chemickej technológie dreva Drevárskej fakulty VŠLD.

Jej prvým vedúcim bol doc. Ing. Jozef Pajtík, CSc., ktorého od r. 1997 vystriedal prof. Mgr. Juraj Ladomerský, CSc. Katedra chémie a environmentálnej chémie vznikla v r. 1991 ako Katedra chémie a chemických technológií presunom z Drevárskej fakulty VŠLD. Prvým vedúcim katedry bol doc. Mgr. Ján Šindler, CSc., od r. 1997 doc. RNDr. František Kačík, CSc. V súvislosti s presunom FEE do Banskej Štiavnice sa v r. 2000 katedra rozdelila. Väčšia časť pracovníkov vytvorila Katedru chémie a chemických technológií, ktorá sa pričlenila späť k Drevárskej fakulte TUZVO. Menšia časť vytvorila na FEE v Banskej Štiavnici Katedru chémie, ktorá sa v septembri 2000 premenovala na Katedru chémie a environmentálnej chémie a jej vedúcim sa stal doc. Ing. Jozef Blaho, CSc.

Katedra spoločenských vied vznikla v r. 1990 ako súčasť Lesníckej fakulty.

V r. 1991 bola začlenená do novovzniknutej

Fakulty ekológie. Katedru od jej vzniku viedol doc. PhDr. Peter Krchnák, CSc.

Katedra UNESCO pre ekologické vedomie a trvalo udržateľný rozvoj bola založená v r. 1994 v rámci programu UNESCO Chair/UNITWIN Programme. Zriaďovateľmi katedry bolo UNESCO (United Nations Educational, Scientific and Cultural Organization) a Technická univerzita vo Zvolene.

Organizačne bola katedra pričlenená k FEE 1. 1. 1995 na základe Zmluvy podpísanej v Paríži medzi UNESCO a Technickou univerzitou vo Zvolene. Vedúcim katedry od jej vzniku bol prof. RNDr. Dr. h. c. László Miklós, DrSc.

Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky

Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky bola štvrtou, najmladšou fakultou Technickej univerzity vo Zvolene. Od počiatku bola strategicky koncipovaná ako špecifická a jedinečná, a to tak svojím vlastným poslaním, ako aj väzbou na štruktúru a profil materskej univerzity. Zmyslom jej zriadenia bolo vytvoriť inštitúciu doplňujúcu zameranie ostatných, starších fakúlt a kompletizovať profil TUZVO v oblasti LES – DREVO – ENVIRONMENT. Fakulta vznikla rozhodnutím Akademického senátu

Technickej univerzity vo Zvolene zo dňa 27. marca

1996 a uznesením vlády Slovenskej republiky č. 315 z 3. 5. 1996 a č. 498 zo 16. 7. 1996. Fakulta začala svoju činnosť 1. septembra 1996. Funkciou dekana poveril rektor TUZVO prof. RNDr. Milan

Marčok, DrSc. vtedajšieho prorektora doc. Ing. Jána

Zeleného, CSc., ktorý bol v januári 1997 do funkcie dekana aj riadne zvolený prvým samostatným

Akademickym senátom fakulty, vo funkcii dekana bol až do konca tejto dekády.

Výhodou novej fakulty bola skutočnosť, že ihneď získala vlastné samostatné priestory na Študentskej ulici 26. Tie boli v rokoch 1997 a 1998 stavebne upravované, aby vyhovovali potrebám pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti FEVT. Fakulta sa personálne formovala predovšetkým z učiteľov a vedeckovýskumných pracovníkov Drevárskej a Lesníckej fakulty TUZVO.

V októbri 1996 Ministerstvo školstva SR priznalo FEVT právo konať štátne skúšky v študijnom odbore stavba drevárskych a lesných strojov a zariadení, čím boli študenti tohto odboru administratívne presunutí z Drevárskej fakulty na Fakultu environmentálnej a výrobnej techniky. Na konci akad. r. 1996 – 1997 mala fakulta už svojich prvých 14 absolventov.

V júni 1998 Ministerstvo školstva SR priznalo fakulte právo konať štátne skúšky v študijnom odbore 5-ročného inžinierskeho štúdia: inžinierstvo strojov a zariadení v špecializácii drevárska a lesná technika a právo uskutočňovať habilitačné konanie a konanie na vymenovanie profesorov v tomto odbore. V novembri 1997 získala FEVT právo konať doktorandské štúdium vo vedných odboroch štúdia stroje a zariadenia pre spotrebný priemysel, oblasť spracovania dreva a technika a mechanizácia poľnohospodárskej a lesníckej výroby.

Nosné smery vedy a výskumu FEVT v tomto období boli: teoretické základy techniky a technológie minimalizácie, skladovania, spracovania, likvidácie a recyklácie odpadov a druhotných surovín, druhotné a obnoviteľné zdroje energií, výskum techniky separačných procesov tuhých častíc s cieľom zamedziť úlety do ovzdušia a výskum techniky ochrany vôd, modelovanie a simulácia havarijných situácií a riešenie technických prostriedkov pre identifikáciu, prevenciu a odstraňovanie ich následkov, manipulačná a dopravná technika v drevopriemysle a lesnom hospodárstve, rozvoj skúšobníctva v oblasti lesných a drevárskych strojov a environmentálnych zariadení s cieľom zvyšovanť kvalitu výrobkov, vývoj riadiacich systémov pre uvedenú techniku aj procesy.

Fakultu tvorilo v tomto období sedem katedier:

Katedra environmentálnych zariadení a výrobných systémov, ktorej vedúcim bol od doby jej vzniku prof. Ing. Ján Zelený, CSc.

Katedra drevárskych strojov a zariadení vznikla z Katedry drevárskych strojov a automatizácie jej presunom z Drevárskej fakulty v r. 1996. Vedúcim katedry od doby jej etablovania bol doc. Ing. Jan Oswald, CSc. , od r. 2002 ju viedol doc. Ing. Milan Banský, CSc.

Katedru lesnej a mobilnej techniky viedol od jej vzniku v r. 1996 prof. Ing. Milan Mikleš, DrSc. Jej východiskovou základňou bolo oddelenie lesníckej mechanizácie Katedry lesnej ťažby a mechanizácie na Lesníckej fakulte.

Katedra strojárskych technológií a spoľahlivosti strojov bola založená v r. 1996 a viedol ju prof. Ing. Milan Danko, CSc.

Katedra mechaniky a strojníctva bola presunutá z Drevárskej fakulty už pri vzniku FEVT.

Katedru viedol doc. Ing. Milan Lang, CSc.

Katedru aplikovanej elektrotechniky vytvorili pracovníci elektrotechnického oddelenia Katedry výrobnych strojov a zariadení Drevárskej fakulty v r. 1996. Vedúcim katedry bol doc. Ing. Ivan Makovíny, CSc.

Katedra riadiacej a automatizačnej techniky vznikla v roku 1990 na Drevárskej fakulte pod názvom Katedra výpočtovej techniky a automatizácie. Katedru viedli Ing. Tibor

Csongrády, CSc., a od r. 2000 prof. Ing. Jozef Šuriansky, CSc.

Ústav cudzích jazykov

pracovisko vznikol z Katedry jazykov Drevárskej fakulty s účinnosťou od 1. januára 1999, ale jeho dejiny siahajú až do r. 1952, kedy bola založená

Katedra jazykov ako jedna z prvých katedier novozaloženej Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene. V tejto dekáde ústav rozšíril ponuku vyučovaných jazykov na angličtinu, nemčinu, francúzštinu, ruštinu a švédštinu, a to vo všetkych formách štúdia na všetkých štyroch fakultách TUZVO.

Okrem výučby sa pracovníci ústavu venovali aj príprave odborných terminologických slovníkov. Podnet vyšiel z praxe, ktorej chýbali špecializované cudzojazyčné slovníky. Pracovníci Katedry jazykov v spolupráci s odbornými katedrami zozbierali odborné termíny a v druhej fáze k nim vyhľadali cudzojazyčné ekvivalenty.

Takto postupne v období r. 1990 – 2000 vo Vydavateľstve TUZVO vyšli Drevársky 7-jazyčný prekladový slovník slovensko-česko-anglickonemecko-francúzsko-španielsko-ruský (1990), Pestovanie lesa – Lesnícky výkladový slovník slovensko-anglicko-nemecko-francúzsko-ruský (1994), Ochrana prírody a životného prostredia – Výkladový slovník slovensko-anglicko-nemeckofrancúzsko-ruský (1997) a Požiarna ochrana – Výkladový slovník slovensko-česko-anglickonemecko-francúzsko-ruský (2000).

Ústav telesnej výchovy

Uznesením vedenia univerzity bol dňom 1. januára 1999 zriadený Ústav telesnej výchovy ako celouniverzitné pracovisko zabezpečujúce výučbu telesnej výchovy a záujmovej pohybovej činnosti študentov a zamestnancov TUZVO.

Ústav bol pokračovateľom Katedry telesnej výchovy, ktorá dovtedy bola súčasťou Lesníckej fakulty. Študenti a zamestnanci si mohli vybrať z týchto športových činností: basketbal, volejbal, futbal, bedminton, tenis, stolný tenis, kanoistika, aerobik, bouldering, sebaobrana (karate, judo), plávanie, posilňovanie, lyžovanie, cykloturistika, turistika a pobyt v prírode (v rámci letných a zimných kurzov). Okrem pedagogickej práce sa jeho pracovníci venovali aj funkcionárskej a trénerskej práci v orgánoch športového hnutia na celoslovenskej, regionálnej a klubovej úrovni v športových zväzoch biatlonu, futbalu, volejbalu, karate, v Slovenskej asociácii univerzitného športu, v oddieloch a kluboch Slávie TUZVO, ktorá mala v tomto období 12 športových oddielov a okolo 380 registrovaných členov.

Dlhoročnú tradíciu malo organizovanie športových podujatí zamestnancov vysokých škôl, napr. futbalové zápolenie medzi Technickou univerzitou vo Zvolene, Univerzitou veterinárskeho lekárstva v Košiciach a Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre, lyžiarsky dvojboj týchto univerzít v Račkovej doline, či tenisový turnaj pracovníkov vysokých škôl.

Slovenská lesnícka a drevárska knižnica

Slovenská lesnícka a drevárska knižnica, ktorá je dnes celouniverzitným pracoviskom Technickej univerzity, vznikla v roku 1952 ako Štátna študijná knižnica vo Zvolene, od roku 1954 Štátna vedecká knižnica a v roku 1978 bola pričlenená k VŠLD ako Ústredná lesnícka a drevárska knižnica SSR. Po r. 1990 bola premenovaná na Slovenskú lesnícku a drevársku knižnicu (SLDK).

SLDK je jediným pracoviskom na Slovensku, ktoré buduje odborné databázy vedeckotechnických informacií pre lesníctvo, drevárstvo, ekológiu a ekonomiku z domácej a zahraničnej odbornej literatury a zároveň buduje databázy publikačnej činnosti a citačný index pracovníkov TUZVO.

V tejto dekáde bola SLDK nútená pružne reagovať na zmeny v pozícii knižníc spôsobené rýchlym vývojom informačných technológií, informačnou explóziou, zhoršovaním ekonomickej situácie knižníc, stratou ich informačného monopolu a tiež na nové požiadavky na zvyšovanie úrovne vysokoškolského vzdelávania, vznik nových foriem vysokoškolského štúdia a potreby celoživotného vzdelávania.

Zavedenie nového automatizovaného knižnično- informačného systému Rapid Library v r. 1998 umožnilo SLDK poskytovať široké spektrum služieb s možnosťou multimediálneho pripojenia a napojenia na vnútornú sieť organizácie a SANET/INTERNET. V tomto systéme pracovalo 12 akademických knižníc na Slovensku, čo umožňovalo ich vzájomné prepojenie a spoluprácu.

Študentské domovy a jedáleň

Ubytovanie študentov zabezpečovali v tejto dekáde tri študentské domovy s celkovou kapacitou 1 487 lôžok. K starším internátom ŠD Ľ. Štúra „starý internát”) a ŠD Záhonok pribudol v r. 1993 nový internát ŠDaJ Bariny („nový internát”) na Študentskej 27 s izbami bunkového typu a s kapacitou 604 lôžok. Súčasťou komplexu bola aj jedáleň s dennou kapacitou vydávaných jedál v priemere 1 200 porcií. Študentská jedáleň prevádzkovala aj tri bufety (hlavná budova, VDL a nový internát). Pre študentov FEE bolo od r. 1999 k dispozícii ubytovanie v prenajatých priestoroch internátu pri SOUL a internátu na Povrazníku v Banskej Štiavnici s kapacitou približne 400 lôžok.

Študentský život a tradície

Neoddeliteľnou súčasťou študentského kultúrneho a spoločenského života boli v tomto období vysokoškolské kluby. Pôvodné sídlo WORLD klubu sa nachádzalo v atraktívnych priestoroch Zvolenského zámku a vo Finkovej kúrii. Po novembri 1989 sa skupina študentov rozhodla upraviť priestory v suteréne D-bloku ŠD Ľ. Štúra.

V prvých rokoch sa tu študenti stretávali nepravidelne na diskotékových večeroch.

Na prelome rokov 1992 – 1993 došlo v klube k významným zmenám. Po prijatí nových členov a za pomoci vedenia TUZVO sa podarilo zrekonštruovať priestory a vďaka študentom študijného odboru priemyselný dizajn nábytku sa výrazne zmenilo výtvarno-umelecké stvárnenie interiéru klubu.

Okrem týchto zmien došlo aj k zmene názvu, a to z V-klubu (vysokoškolského klubu) na WORLD klub. Podstatnú časť programového zamerania klubu predstavovala produkcia nezávislej a nekomerčnej hudby, najmä jazz. Dramaturgiu jazzovych večerov držali pevne v rukách doc. Roman Réh a Mgr. Milan Babic. Pod ich vedením sa v rokoch 1993 – 1996 uskutočnili tematicky zamerané hudobné večery venované jednotlivým interpretom a štýlom.

V rokoch 1994 – 1995 sa rozšírila ponuka o živé koncerty jazzovych interpretov. Vďaka spolupráci so známym slovenským jazzmanom

Jozefom „Dodom“ Šošokom a ďalšími sa za pomoci sponzorov podarilo v rokoch 1995 – 1996 uskutočniť 15 jazzovych koncertov. Súčasťou živej produkcie vo WORLD klube boli aj rockové koncerty populárnych slovenských a českých skupín – Gladiátor, I.M.T. Smile, Hex, No Name, Už jsme doma a i. Priestor predviesť svoje umenie dostali aj regionálne skupiny (ZVA 12-28 Band, BB Band, Pančuchy Eleny Hríbovej a i.). Veľmi úspešné boli koncerty Jaromíra Nohavicu.

Ku koloritu každodenného študentského života v Študentskom domove Ľ. Štúra patrilo vysielanie internátneho rozhlasu (INRO) založeného v r. 1968. V INRO sa odvtedy vystriedali skoro dve stovky inrákov, ktorí sa každoročne v jeden májový víkend stretávajú na INRO oslavách a pripomínajú si svoje študentské roky, ktoré strávili v rozhlase. Vysielacie štúdio sa nachádza na 3. poschodí bloku C a svoje vysielanie šírilo prostredníctvom káblového rozvodu priamo na izby študentov. INRO vysielalo mimo skúškového obdobia a prázdnin, od pondelka do štvrtka v čase od 19. – 24.00 hod. relácie ako INRO hitparáda, Hardchart, KONAŽE (koncert na želanie), hovorené slovo, archívne relácie a relácie súčasných hudobných štýlov spestrené vlastnou produkciou džinglov, reklám a zvučiek. Okrem toho INRO organizovalo diskotéky, plesy a ozvučovanie rôznych študentských akcií, často aj v spolupráci s WORLD klubom. INRO bolo v stálom kontakte s ostatnými internátnymi rozhlasmi po celom Slovensku a stretávalo sa s nimi na súťažiach ako AZZ (Amatérsky zvukový záznam) a Radiorally, kde sa mu podarilo získať niekoľko pekných umiestnení.

Študenti Technickej univerzity žili intenzívnym

študentským životom. Trikrát do roka bola sezóna plesov. Na jeseň každá fakulta zorganizovala imatrikulačný ples pre prvákov, po zimnom semestri to bol lámačkový ples v polovici štúdia a na konci piateho ročníka absolventský ples. K tradičným aktivitám ako stavanie májov a drevárskych totemov a zväčša dobromyseľnej rivalite medzi lesníkmi a drevármi pribudli príchodom študentov novovzniknutých fakúlt nové podnety. Hlavne sa výrazne zmenil podiel študentiek na univerzite, keďže takmer tri štvrtiny študentov FEE tvorili dievčatá. Pretože prvé ročníky na nových fakultách nemali ešte štvrtákov, ktorí by sa o nich postarali ako krstní rodičia, zastúpili ich na FEE lesníci a na FEVT drevári. O pár rokov neskôr už ekológovia aj strojári nadviazali na študentskú tradíciu a svojich nových prvákov uviedli do tajov vysokoškolského života. V r. 1996 ekológovia po prvýkrát zorganizovali imatrikulačné ekologické divadlo ako odpoveď na lesnícke divadlo. Imatrikulačné divadlá pozostávali z varietných scénok, ktoré žartovným spôsobom ukazovali univerzitný život a uťahovali si zo študentov ostatných fakúlt.