2002 – 2012

Obdobiu rokov 2002 až 2012 v živote TUZVO môžeme prisúdiť širokú paletu prívlastkov môžeme hľadať jeho výnimočné črty a udalosti alebo sa snažiť o výstižnú celkovú charakteristiku, zamerať sa na podrobnú faktografiu, zdôrazňovať jeho najvýznamnejšie klady a úspechy, alebo naopak, analyzovať zlyhania a nedostatky.

Okolnosti finančnej a ekonomickej krízy z tých obecnejších a proces komplexnej akreditácie vysokých škôl pri položení dôrazu na akademickú komunitu iste patria k tým charakteristickým, dôležitým a všeobecne pôsobiacim javom. Mimoriadne intenzívnym vonkajším determinantom určite bola aj internacionalizácia slovenského akademického priestoru a otvorenie čerpania zdrojov operačných programov Európskej únie. Tieto okolnosti boli také významné, že ich pôsobenie prekročilo hodnotené obdobie a výrazne ovplyvnilo aj periódu nasledujúcich niekoľkých rokov.

Splnenie strategického cieľa Dlhodobého zámeru Technickej univerzity na roky 2003 až 2010 a obhájenie jej zaradenia medzi univerzitné vysoké školy v rámci náročného procesu komplexnej akreditácie v roku 2009 právom patrí k najvýznamnejším výsledkom tohto, ale aj dlhšieho vývojového obdobia. Išlo o logické vyústenie mnohoročnej zložitej a náročnej vývojovej etapy implementácie trojstupňového modelu štúdia a začleňovania univerzity do Európskeho výskumného a vzdelávacieho priestoru. Mimoriadnych výsledkov sme však dosiahli oveľa viac, ako to dokumentujeme v nasledujúcich častiach tejto kapitoly.

Vonkajšie vplyvy a okolnosti

Technická univerzita vo Zvolene bola vždy integrálnou súčasťou vysokoškolského systému na Slovensku. Náročné podmienky v ňom aj v hodnotenom období ovplyvňovala ekonomická výkonnosť spoločnosti, politické rozhodnutia vlády a príslušných ministerstiev, ako aj pôsobenie jednotlivých subjektov vrátane vysokých škôl navzájom. Tieto podmienky a tendencie výrazne ovplyvňovali výskumné aktivity a vzdelávanie na TUZVO.

Rok 2002 vstúpil do histórie TUZVO vo Zvolene významnými zmenami. Od 1. apríla 2002 nadobudli účinnosť nové zákony týkajúce sa vysokého školstva na Slovensku, predovšetkým

Zákon o vysokých školách č. 131/2002 Z. z. Kým predchádzajúci zákon o VŠ č. 172/1990

Zb. navrátil najmä akademické slobody, nový zákon o VŠ pokračoval v reformách, okrem iného povinným zavedením 3-stupňového vysokoškolského vzdelávania a Európskeho kreditného systému (European Credit Transfer System – ECTS), ale aj zvyšovaním ekonomickej samostatnosti vysokých škôl. V duchu týchto ustanovení prestala TUZVO vo Zvolene 31. 3. 2002 existovať ako štátna rozpočtová organizácia a od 1. 4. 2002 sa stala verejnou vysokou školou.

K najdôležitejším tendenciám komentovaného obdobia v oblasti vysokých škôl na Slovensku treba určite zaradiť nárast ich počtu a diverzifikáciu činnosti. Na trhu vzdelávania pôsobilo už 20 verejných, 3 štátne a 7 súkromných vysokých škôl. Napriek náročnosti procesu akreditácie nedošlo k potrebnej výraznejšej redukcii počtu študijných programov. Ďalším nárastom počtu a podielu programov v humanitne, spoločensky a sociálne zameraných odboroch reagovali vysoké školy na záujem spoločnosti o tieto vtedy módne a atraktívne oblasti. Technické, prírodovedné, ale aj pôdohospodárske odbory boli aj vzhľadom na svoju náročnosť menej požadované. Počet študentov vysokých škôl trvale rástol, pričom zdroje na financovanie sa zvyšovali len nepatrne, respektíve aj klesali. Výsledkom bol pokles objemu dotácie na jedného študenta. Situáciu dlhodobejšie komplikoval aj nepriaznivý demografický vývoj slovenskej populácie. Všetky tieto skutočnosti v danom období ešte prehĺbilo pôsobenie ekonomickej a hospodárskej krízy. Z ekonomického hľadiska mali podobný zásadný význam najmä ďalšie dve okolnosti. Dňa 1. mája 2004 bolo Slovensko prijaté do Európskej únie a získalo tak všetky výhody, ale aj riziká a povinnosti, ktoré z toho vyplývali. Každodennou realitou sa stala tvrdá konkurencia v oblasti výskumu, v pedagogike i v rozvoji a fungovaní univerzity. Za svojím spôsobom symbolické zavŕšenie týchto procesov možno považovať zavedenie eura ako meny na Slovensku 1. januára 2009. Reforma vysokoškolského vzdelávania prebiehajúca na Slovensku začiatkom nového tisícročia mala teda aj svoju ekonomickú dimenziu, ktorá ovplyvnila viaceré ekonomické a hospodárske aspekty činnosti vysokých škôl. Znížili sa dotácie vysokým školám. Požiadavka viaczdrojového financovania, mobilizácia vnútorných rezerv a šetrenie energií dopadli na univerzitu s plnou tvrdosťou. Celý život univerzity bol tak poznamenaný plnením prijatých opatrení na odstránenie vnútorného dlhu univerzity, s ktorým univerzita zápasila na začiatku hodnoteného obdobia.

Východiská a štrukturálne, organizačné, personálne a iné zmeny

Technickú univerzitu vo Zvolene bolo možné už na začiatku komentovanej dekády 2002 – 2012 považovať za stabilizovanú a v najdôležitejších ukazovateľoch úspešnú výskumnú a vzdelávaciu inštitúciu s vyváženou organizačnou štruktúrou a zázemím podporných pracovísk, solídnou vedeckovýskumnou základňou a vyspelým pedagogickým zborom.

Z hľadiska počtu študentov patrila TUZVO aj v tomto období medzi menšie univerzity. Našich necelých 5 000 študentov všetkých stupňov a foriem tvorilo len niečo viac ako dve percentá z celkového počtu študentov na Slovensku. Pomerne úzke a špecifické bolo aj zameranie ponúkaných študijných programov v oblasti lesníctva, drevárstva, ekológie a environmentalistiky. Potreba spoločnosti týkajúca sa špecialistov v týchto oblastiach bola však pomerne nízka a limitovaná. Zotrvanie na poskytovaní obmedzeného počtu študijných programov bolo už v minulosti považované za rizikové, čo viedlo k vytvoreniu nových fakúlt – popri tradičnej Lesníckej fakulte a Drevárskej fakulte v roku 1991 vznikla Fakulta ekológie a environmentalistiky a v roku 1996 Fakulty environmentálnej a výrobnej techniky. Táto tendencia pokračovala aj ďalším postupným rozširovaním pôsobenia fakúlt do príbuzných, resp. špecificky zameraných ekonomických (manažment a financovanie), umeleckých (dizajn nábytku a interiéru) aj technických oblastí (ochrana osôb a majetku) ich pôsobenia.

Napriek týmto úspešným zmenám, ktoré viedli k určitej stabilizácií, musel manažment univerzity aj fakúlt naďalej pružne reagovať na zmeny podmienok a hľadať rovnováhu medzi výhodami jedinečnosti s úzkou špecializáciou alebo potrebou diverzifikácie, pôsobením v regióne alebo potrebou medzinárodných väzieb a spolupráce. Zložitá situácia v oblasti financovania vysokých škôl, najmä zvýrazňovanie zásluhovosti a kvality pri rozdeľovaní dotácie vysokým školám

Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVŠ SR), rast konkurencie, doslova boj o študenta, kládli vysoké nároky na zvyšovanie výkonnosti a konkurencieschopnosti TUZVO pri zachovaní vysokej kvality vzdelávania tak, aby boli zohľadnené oprávnené vysoké nároky na vedomosti, zručnosti a schopnosti absolventov.

Univerzita

Reálnych štrukturálnych zmien a organizačných opatrení, resp. projektov takto zameraných nebolo v hodnotenej dekáde na univerzite veľa. Obsadenie jednotlivých pozícii v akademických samosprávnych orgánoch naopak bolo zo svojej podstaty v permantnom vývoji. Do popisovaného desaťročného obdobia zasahovali štyri volebné obdobia rektorov, ktoré predurčovali dynamiku zmien aj na ďalších pozíciách. Vo volebnom období 2001 – 2004 bol rektorom Dr. h. c. prof. Ing. Mikuláš Šupín, CSc. Prorektorom pre pedagogickú prácu bol prof. Ing. Milan Mikleš, DrSc. ktorého po zvolení za dekana FEVT v roku 2003 vystriedal prof. Ing. Ľubomír Scheer, CSc. Funkciu prorektorky pre vedeckovýskumnú činnosť a vonkajšie vzťahy zastávala do roku 2003 doc. Ing. Eva Križová, PhD. Následne bol referát rozdelený na dve časti a prorektorkou pre vonkajšie vzťahy bola aj naďalej doc. Ing. Eva Križová, PhD., a prorektorom pre vedeckovýskumú činnosť sa stal doc. Ing. Ján Tuček, CSc. Prorektorom pre rozvoj bol celé volebné obdobie doc. Ing. Ján Šimko, CSc. Vo volebnom období 2004 – 2008 bol rektorom doc. Ing. Ján Tuček, CSc. Prorektorom pre pedagogickú prácu bol celé funkčné obdobie prof. Ing. Ľubomír Scheer, CSc. Prorektorom pre vedeckovýskumnú činnosť bol do roku 2006 prof. RNDr. Marián Babiak, PhD., ktorého vo funcii vystriedala doc. Ing. Anna Danihelová, PhD. Prorektor pre vonkajšie vzťahy doc. Ing. Jozef Víglaský, CSc., a prorektor pre rozvoj doc. Ing. Josef Drábek, CSc., vykonávali svoje funkcie celé volebné obdobie.

V rokoch 2008 – 2012 zastával funkciu rektora druhýkrát prof. Ing. Ján Tuček, CSc. Do roku 2011 bol prorektorom pre pedagogickú prácu prof. Ing. Ľubomír Scheer, CSc., ktorého vo funkcii vystriedal doc. Ing. Ľubomír Javorek, CSc. Prorektorka pre vedeckovýskumnú činnosť doc. Ing. Anna Danihelová, PhD., a prorektor pre vonkajšie vzťahy doc. Ing. Rastislav Šulek, PhD., vykonávali svoje funkcie až do konca volebného obdobia. Prorektora pre rozvoj doc. Ing. Josefa Drábeka, CSc., vystriedala vo funkcii v roku 2009 doc. RNDr. Danica Kačíková, PhD.

Vo volebnom období 2012 – 2017 bol rektorom

Dr. h. c. prof. Ing. Rudolf Kropil, PhD. Prorektor pre pedagogickú prácu RNDr. Andrej Jankech, PhD., a prorektor pre vedeckovýskumnú činnosť doc. Dr. Ing. Jaroslv Šálka vykonávali svoje funkcie až do konca volebného obdobia. Prorektora pre vonkajšie vzťahy doc. Ing. Rastislav Šulek, PhD., vystriedal vo funkcii v roku 2016 doc. Ing

Branislav Oláh, PhD. Prorektorku pre rozvoj doc. RNDr. Danicu Kačíkovú, PhD., vystriedal v roku

2017 doc. Ing. Josef Drábek, CSc.

Funkciu predsedu Akademického senátu TUZVO vykonával v rokoch 2001 – 2003 doc. Ing Ján Tuček, CSc, v období 2003 – 2005 doc. Ing. Igor Čunderlík, CSc., v období

2005 – 2011 doc. Ing. Jozef Suchomel, CSc., a od roka 2011 prof. Ing. Milan Saniga, DrSc.

Kvestorkou bola v období 1997 – 2002 Ing. Mária

Bíziková, neskôr počas celej dekády 2002 – 2012

Ing. Štefan Klacko. Funkciu vedúcej kancelárie

rektorátu vykonávala počas celej dekády Ing. Viera Tallová.

Zmeny spomínaného legislatívneho prostredia, ktorými sa TUZVO stala verejnou vysokou školu (spolu s následne vyvolanými zmenami zákona o lesoch), znemožnili, aby univerzita ďalej spravovala lesnú pôdu v majetku štátu (a tiež biskupských lesov, ktoré nemali záujem prenajať tieto lesy pre TU vo Zvolene), čo až dovtedy pre ňu zabezpečoval Školský lesný podnik. V záujme udržania priamych väzieb na univerzitu sa preto Školský lesný podnik v roku 2002 transformoval na organizačnú súčasť TUZVO ako Vysokoškolský lesnícky podnik Technickej univerzity vo Zvolene (VšLP) a uzavreté boli dlhodobé nájomné zmluvy so správcom predmetného majetku štátu, ktorým bol podnik Lesy SR Banská Bystrica.

K ďalším organizačným zmenám na úrovni univerzity môžeme započítať vytvorenie Ústavu telesnej výchovy a športu v roku 2003, Centra ďalšieho vzdelávania, Centra informačných technológií a Vydavateľstva v roku 2004 a vytvorenie Centra kopírovacích služieb v roku 2005. Vo väčšine prípadov však išlo len o reorganizáciu, resp. nové usporiadanie pôvodne existujúcich súčastí univerzity.

Ústav telesnej výchovy a športu bol do roku 2003 organizačnou súčasťou Lesníckej fakulty ako Katedra telesnej výchovy a neskôr Ústav telesnej výchovy s celouniverzitnou pôsobnosťou zameranou na vyučovací proces aj záujmovú a rekreačnú športovú činnosť. V spolupráci s Telovýchovnou jednotou Slávia TUZVO okrem toho vytvárali aj podmienky pre výkonnostné športy, ku ktorým tradične patrili kanoistika, karate, volejbal, basketbal.

Centrum ďalšieho vzdelávania (CĎV) bolo vytvorené ako pracovisko s celouniverzitnou pôsobnosťou v súlade so zákonom o vysokých školách a zákonom o ďalšom vzdelávaní. Svojím zameraním nadviazalo na úspešnú činnosť Lokálneho strediska pre dištančné vzdelávanie, ktoré dovtedy pôsobilo na Drevárskej fakulte. Poslaním CĎV bolo organizovať ďalšie vzdelávanie prostredníctvom kurzov, školení, seminárov a konferencií, organizovať štúdium na Univerzite tretieho veku a prispievať k zabezpečeniu systému celoživotného vzdelávania na univerzite.

Centrum informačných technológií vzniklo transformáciou tiež už predtým dlhodobo pôsobiaceho Ústavu výpočtovej techniky, orientovaného najmä na tvorbu programového vybavenia a prevádzku počítačov v podmienkach TUZVO. K týmto oblastiam pribudli novokoncipované aktivity na zabezpečenie prevádzky univerzitných informačných systémov, servisu užívateľom počítačov a technickej podpory zamestnancom, ako aj prevádzky sieťovej infraštruktúry.

V prípade Vydavateľstva TUZVO išlo v podstate o zmenu postavenia v štruktúre univerzity, rozšírenie kompetencií pri tvorbe publikácií a doplnenie sortimentu služieb vytvorením Centra kopírovacích služieb.

Ďalší vývoj jednoznačne potvrdil správnosť rozhodnutí o zriadení týchto organizačných súčastí a vyvrátil v danej dobe existujúce protinázory o potrebe iných riešení týkajúcich zabezpečovania činností v ich pôsobnosti vrátane v tej dobe módneho a rozvíjajúceho sa outsourcingu.

Boli však aj zámery, ktoré neboli také životaschopné. Napríklad zriadenie Univerzitného centra Zvolen v roku 2005, neziskovej organizácie zameranej na organizovanie podujatí fakúlt a katedier, zastrešovanie hospodárskych zmlúv či expertíz, ktoré po niekoľkých rokoch zaniklo. Rovnako sa nepodarilo dlhodobo udržať ani rutinnú prevádzku strojárskej časti Vývojových dielní a laboratórií v rámci vstúpenia univerzity do spoločnosti Inžiniering drevoobrábacích strojov, s. r. o. Aj keď sme na výstave Lignumexpo – Les 2006 v Nitre vystavovali prvé stroje vyvinuté a vyrobené v rámci tejto, aj vtedy novátorskej formy spolupráce s firmou Kusing Huncovce, zámer revitalizovať činnosť Vývojových dielní a laboratórií nevydržal tlak ekonomickej krízy v druhej polovici hodnoteného obdobia. Naopak, vytvorenie detašovaného pracoviska Drevárskej fakulty na Vyššej strednej škole vo Volyni v Českej republike v roku 2007 sa ukázalo ako zaujímavé riešenie poskytovania bakalárskeho stupňa štúdia a zároveň efektívny nástroj na zvyšovanie počtu zahraničných študentov na univerzite. S trochou nostalgie možno dokonca povedať, že to bola živá pripomienka bývalých federálnych československých ambícií univerzity a Drevárskej fakulty z minulých období, na ktorej študovalo 60 % študentov z Čiech.

Dosiahnutím kladného hospodárskeho výsledku v roku 2005 univerzita naplnila základný cieľ v oblasti financovania, keď bol zvrátený dovtedajší negatívny vývoj a vysporiadali sme sa s podstatnou časťou straty pri tvorbe fondu reprodukcie. V záujme dosiahnutia tohto výsledku boli vykonané rozsiahle analýzy využitia kapacít univerzity, spotreby energií a prevádzkových nákladov. Okrem viacerých menších organizačných a technických opatrení tou najvýznamnejšou bola opätovná zmena sídla Fakulty ekológie a environmentalistiky z Banskej Štiavnice do Zvolena v roku 2006.

Napriek zložitosti a náročnosti príprav, rokovaní a realizácie bol tento proces úspešný.

Aj keď ani doma, ale najmä vonku sa tento zámer nestretával s okamžitým pochopením, neskorší vývoj jednoznačne ukázal, že bol správny a stal sa prínosom k rozvoju tak fakulty, ako aj univerzity. Odstránili sa viaceré organizačné problémy pri zabezpečovaní výučby a prevádzky, došlo k obnoveniu integrácie súčastí univerzity aj oživeniu vzájomných väzieb medzi pracoviskami a v neposlednej miere aj k úsporám v prevádzkových nákladoch.

V ekonomickej oblasti boli v tomto období vykonané viaceré zásadné zmeny v oblasti metodiky tvorby a napĺňania rozpočtu univerzity.

Aj na základe už spomínaných analýz sme ho koncipovali už nie ako rozpis dotácie, ale ako rozpočet v pravom zmysle slova. Z takéhoto prístupu vyplynula potreba zaoberať sa intenzívnejším uplatnením kvalitatívnych kritérií pri hodnotení pracovísk v súlade s prístupom uplatňovaným MŠ SR, ale aj vzájomným započítaním výkonov medzi pracoviskami, systemizáciou pracovných miest všetkých súčastí univerzity atď. Zároveň sa konštatovalo, že ďalší rozvoj už nebude možný na základe hľadania úspor na pracoviskách, ale zvýšením výkonnosti pracovísk v získavaní mimodotačných zdrojov, vzájomnej spolupráce súčastí univerzity v záujme získavania veľkých prierezových a medzinárodných projektov, výsledky čoho sa odrážali aj v pedagogickej a vedeckovýskumnej činnosti univerzity ako celku. Príprava, tvorba projektov, ich riadenie a implementácia výsledkov boli administratívne vždy náročné, a preto TUZVO zriadila v roku 2010 nový špecializovaný organizačný útvar Rektorátu – Oddelenie riadenia projektov. Jeho úlohou bolo a je zabezpečovať a poskytovať podporu pre všetky činnosti súvisiace s prípravou žiadostí o príspevok, včítane manažmentu projektov, vecnej realizácie a správy agendy.

V pedagogickej oblasti bolo najdôležitejšou úlohou a pozitívnym výsledkom obdobia od roku 2003 zvládnutie procesu akreditácie študijných programov, akreditácia práv na uskutočňovanie habilitačných konaní a konaní na vymenovanie profesora vrátane plného zavedenia trojstupňového modelu štúdia a princípov ECTS v zmysle postupne zavádzanej legislatívy. Vrcholili tiež prípravy a začal proces akreditácie študijných programov a komplexnej akreditácie univerzity v zmysle zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách.

Medzinárodná dimenzia vysokoškolského vzdelávania v Bolonskom procese, ktorá bola v tomto období už intenzívne využívaná v celej Európskej únii, predstavovala kvalitatívne úplne nový fenomén pre slovenské univerzity a TUZVO špeciálne. Prinášal študentom možnosť reálne získať nielen kvalitné a flexibilné vzdelanie, ale rozširoval ich šance aj na medzinárodnom trhu práce. Kľúčovú úlohu pri integrácií do týchto procesov zohrávali informácie, ktoré o sebe univerzity poskytovali navonok. Pri vydaní informačného balíka ECTS (European Credit Transfer System / Európsky systém transferu kreditov) úzko spolupracovala celá univerzita. V roku 2005 bol vydaný komplexný informačný a propagačný materiál v anglickom jazyku o TUZVO vo Zvolene, ktorý poskytol základné informácie o našej univerzite spolu s podrobnými informáciami o možnostiach štúdia na nej aj pre zahraničných študentov.

Fakulty

Pomerne stabilizované boli v tomto období aj jednotlivé fakulty a ostatné organizačné súčasti univerzity. V záujme zjednodušenia komentára budeme v ďalšom texte ako referenčné používať údaje vzťahujúce sa k polovici hodnotenej dekády (rok 2007) a jej koncu (rok 2012).

V roku 2007 sa Lesnícka fakulta (LF) členila na 8 katedier (v zátvorkách sú uvedení vtedajší vedúci katedier): Katedra ekonomiky a riadenia lesného hospodárstva (prof. Ing. Iveta Hajdúchová, PhD.), Katedra fytológie (prof. Ing. Ladislav Paule, PhD.), Katedra hospodárskej úpravy lesov a geodézie (prof. Ing. Anton Žíhlavník, CSc.), Katedra lesnej ťažby a mechanizácie (prof. Ing. Valéria Messingerová, CSc.), Katedra lesníckych stavieb a meliorácií (doc. Ing. Pavol Dvorščák, PhD.), Katedra ochrany lesa a poľovníctva (prof. Ing. Peter Garaj, CSc.), Katedra pestovania lesa (prof. Ing. Milan Saniga, DrSc.) a Katedra prírodného prostredia (doc. Ing. Juraj Gregor, CSc.).

V štruktúre Lesníckej fakulty do roka 2012 nedošlo k nijakým zmenám, zmenili sa však viacerí vedúci katedier. Vedúcim Katedry hospodárskej úpravy lesov a geodézie sa stal doc. Ing Marek Fabrika, PhD., vedúcim Katedry lesnej ťažby a mechanizácie doc. Ing. Jozef Suchomel, CSc., vedúcim Katedry lesníckych stavieb a meliorácií prof. Ing. Matúš Jakubis, PhD., a vedúcim Katedry prírodného prostredia prof. Ing. Jaroslav Škvarenina, CSc.

Na katedrách Lesníckej fakulty v roku 2007 pracovalo 18 profesorov, 19 docentov, 32 odborných asistentov, 28 pracovníkov pre výskum a 29 ostatných zamestnancov. Kvalifikačná štruktúra pracovníkov bola aj naďalej ustálená, keď v roku 2012 to bolo 14 profesorov, 25 docentov, 35 odborných asistentov, 36 vedeckovýskumných pracovníkov a 31 ostatných zamestnancov. Počet pracovníkov v kategórii vedeckovýskumných a ostatných pracovníkov kolísal v závislosti od výšky finančných prostriedkov projektov zo štrukturálnych fondov

EÚ, v ktorých boli takéto pracovné pozície plánované na dobu riešenia projektu.

Dekanom LF bol v období rokov 2000 – 2008 prof. Ing. Štefan Žíhlavník, CSc. V roku 2007 bol prodekanom pre vedeckovýskumnú činnosť prof. Ing. Rudolf Kropil, CSc., prodekanom pre pedagogickú činnosť prof. Ing. Matúš Jakubis, PhD., a prodekanom pre rozvoj a vonkajšie vzťahy doc. Dr. Ing. Viliam Pichler. Vo funkcii predsedu

Akademického senátu LF pôsobil od roku 1997 do roku 2012 prof. Ing. Milan Saniga, DrSc.

V období rokov 2008 – 2012 zastával funkciu dekana prof. Ing. Rudolf Kropil, CSc., vo funkcii prodekanov pôsobili prof. Ing. Matúš Jakubis, PhD., doc. Dr. Ing. Viliam Pichler, doc. Dr. Ing. Jaroslav Šálka a od roku 2009 prof. Ing. Valéria Messingerová, CSc.

V roku 2012 bol za dekana LF zvolený doc. Dr. Ing. Viliam Pichler, prodekankou pre pedagogickú činnosť bola prof. Ing. Valéria Messingerová, CSc., prodekanom pre vedeckovýskumnú činnosť doc. Ing. Jaroslav Kmeť, PhD., a prodekanom pre rozvoj a vonkajšie vzťahy prof. Ing. Ľubomír Scheer, CSc.

Od roku 2004 do roku 2011 bol predsedom AS LF prof. Ing. Milan Saniga,DrSc., Od roku 2011 vo funkcii predsedníčky pôsobila doc. Ing. Katarína Střelcová, PhD.

Tajomníčkou Lesníckej fakulty bola počas celého obdobia Ing. Helena Gibasová. Od roku 2012 vo funkcii predsedkyne Akademického senátu LF pôsobila doc. Ing. Katarína Střelcová, PhD.

Drevársku fakultu (DF) v roku 2007 tvorilo 11 katedier (v zátvorkách sú uvedení vtedajší vedúci katedier): Katedra náuky o dreve (prof. Ing. Ján Dubovský, CSc.), Katedra matematiky a deskriptívnej geometrie (doc. RNDr. Milan Matejdes, CSc.), Katedra fyziky, elektrotechniky a aplikovanej mechaniky (doc. RNDr. Milada Gajtanska, CSc.), Katedra chémie a chemických technológií (prof. RNDr. František Kačík, PhD.), Katedra mechanickej technológie dreva (doc. Ing. Ivan Klement, CSc.), Katedra nábytku a drevárskych výrobkov (prof. Ing. Ján Zemiar, PhD.), Katedra dizajnu nábytku a drevárskych výrobkov (doc. Ing. Pavol Joščák, CSc.), Katedra obrábania dreva (prof. Ing. Ladislav Dzurenda,

PhD.), Katedra podnikového hospodárstva (doc. Ing. Rastislav Rajnoha, PhD.), Katedra marketingu, obchodu a svetového lesníctva (Dr. h. c. prof. Ing. Mikuláš Šupín, CSc.) a Katedra protipožiarnej ochrany (prof. Ing. Anton Osvald, CSc.).

V štruktúre Drevárskej fakulty do roka 2012 nedošlo k nijakým zmenám, zmenili sa však viacerí vedúci katedier. Vedúcim Katedry náuky o dreve sa stal Dr. h. c. prof. RNDr. Marián Babiak, PhD., vedúcou Katedry chémie a chemických technológií doc. RNDr. Marta Laurová, PhD., vedúcim Katedry nábytku a drevárskych výrobkov doc. Ing. Pavol Joščák, CSc., vedúcou Katedry podnikového hospodárstva prof. Ing. Anna Šatanová, CSc., vedúcim Katedry dizajnu nábytku a drevárskych výrobkov akad. soch. René Baďura a vedúcim Katedry protipožiarnej ochrany PaedDr. Peter Polakovič, PhD.

Na Drevárskej fakulte v roku 2007 pracovalo 19 profesorov, 28 docentov, 58 odborných asistentov, 1 asistent, 23 pracovníkov vedy a výskumu, z toho 3 DrSc. a 79 CSc., a 37 technicko-hospodárskych pracovníkov. V roku 2012 to bolo 14 profesorov, 27 docentov, 62 odborných asistentov, 19 pracovníkov vedy a výskumu a 33 technicko-hospodárskych pracovníkov.

Dekanom Drevárskej fakulty bol v období 2001 – 2005 doc. Ing. Štefan Barcík, PhD. V rokoch 2005 až 2009 bol dekanom prof. Ing. Igor Čunderlík, CSc., prodekankou pre výchovnovzdelávaciu činnosť doc. RNDr. Danica Kačíková, PhD., prodekanom pre vedeckovýskumnú činnosť doc. Ing. Anton Geffert, PhD., prodekanom pre rozvoj fakulty doc. Ing. Jozef Štefko, CSc. Tajomníčkou DF bola Ing. Alena Macoszková.

Od roku 2009 pracovalo vedenie Drevárskej fakulty v zložení: prof. Ing. Mikuláš Siklienka, PhD. – dekan, RNDr. Andrej Jankech, PhD. – prodekan pre pedagogickú činnosť (od roku 2012 Ing. Adrián Banski, PhD.), doc. Ing. Ján Sedliačik, PhD. –prodekan pre vedeckovýskumnú činnosť a ďalšie vzdelávanie, doc. Ing. Hubert Paluš, PhD. –prodekan pre vonkajšie vzťahy a rozvoj fakulty. Tajomníčkou Drevárskej fakulty bola v tomto období Ing. Alena Macozsková.

Funkciu predsedu Akademického senátu DF vykonávali: doc. Ing. Štefan Barcík, PhD., (2000 – 2002), prof. Ing. Mikuláš Siklienka, CSc., (2003 – 2007) a doc. RNDr. Iveta Marková, PhD., (2007 – 2011).

Od roku 2011 vykonával túto funkciu doc. Ing.

Josef Drábek, CSc.

Fakulta ekológie a environmentalistiky (FEE) sa v roku 2007 členila na nasledujúcich 6 katedier (v zátvorkách sú uvedení vtedajší vedúci katedier): Katedra aplikovanej ekológie (Ing. Vladimír Kunca, PhD.), Katedra biológie a všeobecnej ekológie (doc. Ing. Slavomír Stašiov, PhD.), Katedra environmentálneho inžinierstva (prof. Mgr. Juraj Ladomerský, CSc.), Katedra plánovania a tvorby krajiny (doc. Ing. Peter Jančura, PhD.), Katedra spoločenských vied (doc. PhDr. Peter Krchnák) a Katedra UNESCO pre ekologické vedomie a trvalo udržateľný rozvoj (JUDr. Emil Čerkala, PhD.). Katedra spoločenských vied a Katedru UNESCO pre ekologické vedomie a trvalo udržateľný rozvoj (JUDr. Emil Čerkala, PhD.). Katedra spoločenských vied (od 1. 9. 2018 zlúčená s KUNESCO).

V štruktúre FEE do roku 2012 nedošlo k nijakým zmenám, zmenili sa vedúci Katedry environmentálneho inžinierstva (do 1. 7. 2012 – prof. Mgr. Juraj Ladomerský, CSc., od 1. 7. 2012 –prof. Ing. Dagmar Samešová, PhD.).

Na FEE pôsobilo 7 profesorov, 10 docentov, 26 odborných asistentov, 7 vedeckovýskumných pracovníkov, 10 technikov a 4 administratívne pracovníčky. Kvalifikačnú štruktúru profesorov a docentov možno po určitých výkyvoch spôsobených zmenou sídla fakulty v roku 2006 považovať za stabilizovanú.

Vo funkcii dekana FEE pôsobil v rokoch 2000 – 2003 prof. Ing. Ivan Vološčuk, DrSc. V v rokoch 2003 – 2004 bol doc. Ing. Vladimír Konrád, CSc., najskôr poverený funkciou dekana a neskôr riadne zvolený na obdobie 2004 – 2005.

Ako prodekani pôsobili v tomto období doc. Ing. Karol Kočík, PhD., (2001 – 2003), doc. RNDr. Dagmar Sláviková, CSc., (1995 – 2002), doc. Ing. Vladimír Konrád, CSc., (2000 – 2003), doc. Ing. Tibor Benčať, CSc., (2003 – 2007), prof. RNDr. Oľga Kontrišová, CSc., (2004 – 2007), Ing. Branislav Olah, PhD., (2004 – 2007).

V roku 2005 bol funkciou dekana najskôr poverený Ing. Karol Kočík, PhD., ktorý bol opäť neskôr riadne zvolený na obdobie 2005 – 2009. Ďalšími akademickými funkcionármi boli prodekani pre výchovno-vzdelávaciu činnosť prof. Ing. Tibor Benčať, CSc., (do r. 2007) a doc. Ing. Dagmar Samešová, PhD., (do r. 2011), prodekani pre vedu a výskum prof. RNDr. Oľga Kontrišová, CSc., (do r. 2008) a doc. Ing. Branko Slobodník, PhD., (do r. 2009), ako aj bývalý prodekan pre rozvoj a zahraničné vzťahy (do r. 2009) doc. Ing. Branislav Olah, PhD. Od roku 2009 do roku 2013 bol za dekana FEE zvolený doc. Ing. Branko Slobodník, PhD., a ako prodekani pracovali Ing. Magdaléna Pichlerová, PhD., (rozvoj a zahraničné vzťahy),

Ing. Juraj Modranský, PhD., (pedagogická práca) a Ing. Michal Wiezik, PhD., (veda, výskum a doktorandské štúdium).

V roku 2007 mala Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky (FEVT) 7 nasledujúcich katedier (v zátvorke sú uvedení vtedajší vedúci): Katedra drevárskych strojov a zariadení (prof. Ing. Ivan Makovíny, CSc.), Katedra environmentálnej techniky (doc. Ing. Jozef Černecký, CSc.), Katedra informačnej a automatizačnej techniky, (doc. Ing. Ľudovít Šípoš, CSc.), Katedra lesnej a mobilnej techniky (doc. Ing. Ján Holík, CSc.), Katedra mechaniky a strojníctva (doc. Ing. Ferdinand Bodnár, CSc.), Katedra technického manažmentu (prof. Ing. Ján Zelený, CSc.) a Katedra výrobných technológií a materiálov (doc. Ing. Peter Šugár, CSc.).

V štruktúre FEVT tiež nedošlo do roku 2012 k žiadnym zmenám, vystriedali sa však viacerí ich vedúci. Vedúcim Katedry drevárskych strojov a zariadení sa stal doc. Ing. Ján Svoreň, CSc., vedúcim Katedry informatiky a automatizačnej techniky doc. Ing. Ľubomír Naščák, CSc., vedúcim Katedry lesnej a mobilnej techniky prof. Ing. Milan Mikleš, DrSc., vedúcim Katedry technického manažmentu prof. Ing. Jozef Víglaský, CSc., a vedúcou Katedry výrobných technológií a materiálov Ing. Daniela Kalincová, PhD.

Pedagogickú, vedeckovýskumnú a ostatnú činnosť zabezpečovalo 50 pracovníkov, z toho

3 profesori, 10 docentov, 22 odborných asistentov, 2 pracovníci vedy a výskumu a 13 technickohospodárskych pracovníkov.

Vo funkcii dekana pôsobili prof. Ing. Ján Zelený, CSc., (1996 – 2003), prof. Ing. Milan Mikleš, DrSc., (2003 – 2011) a doc. Ing. Marián Kučera, PhD., (2011 – 2015).

Vo funkcii prodekanov pôsobili prof. Ing. Milan Danko, CSc., (1996 – 2003), prof. Ing. Jozef Šuriansky, CSc., (2000 – 2003), doc. Ing. Juraj Tuhársky, CSc., (2001 – 2003), doc. Ing. Ľubomír Naščák, CSc., (2003 – 2007), doc. Ing. Ján Marko, CSc., (2003 – 2007), doc. Ing. Ľubomír Javorek, CSc., (2003 – 2007), Ing. Pavol Beňo, PhD., (2007).

V roku 2012 bol dekanom FEVT doc. Ing. Marián Kučera, PhD., prodekanom pre pedagogickú činnosť a propagáciu fakulty doc. Ing. Branislav Danko, PhD., prodekanom pre rozvoj, zahraničné styky a ekonomickú činnosť doc. Ing. Pavel Beňo, PhD., a prodekanom pre vedu, výskum a doktorandské štúdium Ing. Ján Kováč, PhD.

Vo funkcii predsedu Akademického senátu FEVT pôsobili: doc. Ing. Ján Marko, CSc., (1996 – 2003), doc. Ing. Juraj Tuhársky, CSc., (2003 – 2006), doc. Ing. Jozef Černecký, CSc., (2006 – 2007), 2012 – doc. Ing. Jozef Černecký, CSc.

Funkciu tajomníka FEVT vykonávali PhDr. Peter Gašperan (1996 – 2003) a Ing. Magdaléna Klacková (2003 – 2012).

Ostatné organizačné súčasti TUZVO

V skladbe ostatných organizačných súčastí ani v zameraní ich činnosti nenastali okrem vyššie uvedených zmien týkajúcich Vysokoškolského lesníckeho podniku, Centra informačných technológií, Centra ďalšieho vzdelávania a Vydavateľstva TUZVO žiadne ďalšie zásadnejšie zmeny. Postavenie z predchádzajúceho obdobia si zachovali Ústav cudzích jazykov, Arborétum Borová Hora, Slovenská lesnícka a drevárska knižnica, Vývojové dielne a laboratóriá a Študentský domov a jedáleň Ľudovíta Štúra.

• Nábytok pre výtvarno-remeselnú výrobu (Bakalárska práca), dizajn: Annamária Dovalová

Vedúcou Ústavu cudzích jazykov do roka 2010 bola PhDr. Danica Dvořáková, ktorú po odchode do dôchodku vo funkcii nahradil Dr. Phil. Mgr. Marek Lupták. Vedúcim Ústavu telesnej výchovy a športu bol do roku 2004 PaeDr. Ján Prachár, v rokoch 2004 – 2009 PaeDr. Peter Polakovič, PhD. a od roku 2009 PaeDr. Martin Kružliak, PhD.

Riaditeľom Vysokoškolského lesníckeho podniku bol do roku 2004 Ing. Ján Malko a v rokoch

2004 a 2005 Ing. Tibor Lebocký. Od roku 2005 do roku 2012 bol riaditeľom Ing. Igor Olajec. Funkciu riaditeľa Arboréta borová hora dlhodobo vykonával od roku 1996 aj počas celého obdobia

2002 – 2012 doc. Ing Ivan Lukáčik, CSc., ktorý bol súčasne pedagogickým pracovníkom Katedry pestovania lesov Lesníckej fakulty TUZVO.

Riaditeľkou Slovenskej lesníckej a drevárskej knižnice v rokoch 1998 – 2004 bola Ing. Elena

Žíhlavníková, od roku 2004 funkciu riaditeľky vykonávala Ing. Alena Poláčiková. Do roku 2004 bol riaditeľom Centra informačných technológií

Ing. Ján Válka, v rokoch 2004 – 2007 Ing. Miroslav

Gecovič a od roku 2007 Ing. Tibor Weiss.

Riaditeľom Vývojových dielní a laboratórií bol v rokoch 2001 – 2006 Ing. Peter Pavelka. Od roku

2006 funkciu riaditeľa vykonával Ing. Jaroslav

Ohanka, CSc. Riaditeľom Študentského domova a jedálne Ľudovíta Štúra bol do roku 2011 Ing. Martin Šiagi, ktorého po odchode do dôchodku nahradila Ing. Zuzana Zelemová.

Vedúcou Vydavateľstva bola od roku 1995

PhDr. Eva Fekiačová a vedúcim Centra ďalšieho vzdelávania bol od jeho vzniku v roku 2004

Ing. Erik Selecký, PhD.

Vzdelávanie na TUZVO

Najmä s ohľadom na pôsobenie vyššie popísaných vonkajších vplyvov možno obdobie rokov 2002 – 2012 rozdeliť na dve časti.

Okrem lesníctva, drevárstva a požiarnej ochrany, ktoré ponúkali aj externé štúdium, v ostatných odboroch to bolo len denné štúdium v prezenčnej forme. Všetky študijné odbory mali charakter inžinierskeho štúdia, jedine odbor dizajn interiéru a poradenstvo sa ponúkal v bakalárskom stupni. Aj keď na niektorých fakultách a v niektorých študijných programoch sa už v predchádzajúcom období uplatňovali určité prvky kreditového systému, všeobecne povinným sa tento systém stal v plnej miere od akademického roka 2002/2003. V tomto období ešte doznievali aktivity Lokálneho strediska dištančného vzdelávania na Drevárskej fakulte, ktorého nosným programom bol 9-semestrálny dištančný študijný program Podnikový manažment.

Súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu bolo aj celoživotné vzdelávanie vo forme Univerzity tretieho veku, v ktorej sa ponúkalo viacero šesťsemestrálnych študijných odborov (ekológia krajiny a ochrana prírody, okrasné a liečivé rastliny, zdravotníctvo, výpočtová technika a jej využitie, filozofia a etika, psychológia, konverzačný kurz cudzieho jazyka, humánna výživa), ktoré v akademickom roku 2001/2002 študovalo spolu 62 študentov. V spolupráci s Univerzitou

Mateja Bela v Banskej Bystrici TUZVO pravidelne organizovala pre denných študentov a absolventov, ako aj svojich pracovníkov doplňujúce pedagogické štúdium, o ktoré bol veľký záujem, prekračujúci kapacitné možnosti okolo

70 študentov v každom z dvoch takýchto ročníkov.

Tieto aktivity zabezpečovalo po svojom vytvorení CĎV.

Od akademického roka 2005/2006 ponúkala univerzita záujemcom o štúdium už komplexnú sústavu nových študijných programov spĺňajúcich všetky požiadavky trojstupňového modelu vzdelávania a systému transferu kreditov akreditovaných postupne od roku 2003. Programy profilovali v prvom rade zameranie univerzity na tradičné oblasti lesníctva a poľovníctva, drevárstva, dizajnu nábytku a interiéru, ekológiu a environmentalistiku a environmentálne a výrobné technológie.

Ďalšie boli zamerané na odvetvové ekonomiky a manažment, ekonomiku a manažment podniku, geoinformačné a mapovacie techniky v lesníctve, ochranu osôb a majetku pred požiarom a hasičské a záchranné služby. Novinkou bol univerzitne koncipovaný študijný program ekonomika a manažment prírodných zdrojov, na zebezpečovaní ktorého sa podieľali viaceré fakulty, predovšetkým ich ekonomicky orientované pracoviská – Katedra ekonomiky a riadenia LH Lesníckej fakulty, Katedra podnikového hospodárstva a Katedra marketingu, obchodu a svetového lesníctva Drevárskej fakulty. Celkovo išlo o 60 programov, viaceré v dennej aj externej forme štúdia, z toho 24 v bakalárskom, 21 v inžinierskom a 15 v doktorandskom stupni štúdia.

Paleta ponúkaných programov sa opäť rozšírila (dojem výrazného nárastu sa pripísal predovšetkým na vrub dôsledného rozlišovania študijných programov podľa formy ich poskytovania – denná, externá) na základe výsledkov komplexnej (prvej periodickej) akreditácie. V zmysle platnej legislatívy univerzita o ňu požiadala v roku 2007 a proces bol ukončený v roku 2009 s hodnotením obdobia rokov 2001 – 2006. Pri akreditácii boli univerzite potvrdené práva poskytovať 107 študijných programov, z toho 40 v bakalárskom, 39 v inžinierskom a 28 v dokorandskom.

Z dlhodobejšieho hľadiska priaznivé vývojové trendy pokračovali v hodnotenom období v počte študentov. Počet študentov doktorandského štúdia najskôr tiež postupne narastal a pohyboval sa na úrovni 9 – 10 % z celkového počtu študentov. V posledných rokoch hodnoteného obdobia však poklesol na úroveň cca 6,0 %, v čom sa odzrkadľuje najmä znižovanie počtu študentov externej formy štúdia a počet miest pridelených Ministerstvom. Väčšina študijných programov mala akreditovanú aj externú formu štúdia, ktorej podiel z celkového počtu študentov sa pohyboval na úrovni 30 – 35 %.

Aj keď sme sa v tomto období dostali na historické maximum počtu študentov, TUZVO ani v tomto období nenasledovala všeobecné trendy často až horúčkovitého nárastu počtu študentov, ktoré sa prejavovali najmä na niektorých z novovytvorených univerzít. Okrem kapacitných dôvodov nám to neumožňovalo ani už komentované úzke a špecializované zameranie, ale ani kladenie dôrazu na kvalitu a nie kvantitu vo vzdelávacej činnosti, čo bolo deklarované rozhodnutiami jednotlivých orgánov univerzity. Na druhej strane takéto zdržanlivé správanie univerzity v porovnaní s väčšinou ostatných univerzít na Slovensku spôsobilo relatívny pokles jej podielu na výkone všetkých škôl.

V akademickom roku 2011/2012 mala už univerzita komplexne prebudovaný a overený systém štúdia v súlade s príslušnými právnymi predpismi a ambíciami univerzity v slovenskom a európskom vzdelávacom priestore.

Štruktúra vzdelávania bola výhradne

trojstupňová s dôslednou aplikáciou systému hodnotenia a transferu kreditov (ECTS). Na štúdium sa zapísalo spolu 4 880 študentov, z toho 1 893 do prvých ročníkov bakalárskeho a inžinierskeho stupňa štúdia. Počet zapísaných zahraničných študentov bol 136. Vývoj záujmu o štúdium na univerzite dokumentovalo celkovo zaevidovaných 3 792 prihlášok na štúdium v I. a II. stupni. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to bolo o 831 menej. Prvý raz po období šiestich akademických rokov nepretržite za sebou došlo k poklesu počtu prihlásených študentov. Vtedajší pokles počtu záujemcov odrážal predovšetkým populačný pokles, s ktorým už predtým začali zápasiť stredné školy. Ako sa však neskôr potvrdilo, prvé signály zo stredných i základných škôl potvrdili začiatok dlhodobého a intenzívneho trendu, ktorý postupne ďalej eskaloval.

Jedným z nástrojov na dosiahnutie otvorenosti univerzity v súlade so strategickým zámerom – internacionalizáciou štúdia, a tým získanie významnejšej pozície v rámci medzinárodného vzdelávacieho a vedeckovýskumného priestoru, bola aj realizácia projektu „Vytvorenie študijných programov vo svetovom jazyku a podpora výučby cudzích jazykov na Technickej univerzite vo Zvolene“. Na projekt univerzita získala v roku 2010 z Európskeho sociálneho fondu, operačného programu Vzdelávanie nenávratný finančný príspevok 1 mil. eur. Pripravili sa tri študijné programy v inžinierskom stupni (Furniture and Interior Design, Production and Utilisation of Wood Products, Forestry and Wildlife Management) a jeden v doktorandskom stupni (Adaptive Forestry and Wildlife Management). Vytvorili sa nielen ich učebné osnovy, ale tiež základná študijná literatúra profilových predmetov v anglickom jazyku. Po zvládnutí problémov akreditácie a nábehu novej sústavy študijných programov sa v prostredí univerzity pozornosť sústreďovala na riešenie ich kvalitatívnych aspektov. Hovorilo sa o potrebe ich precizovania a zdokonaľovania, vzájomného zosúlaďovania, odstraňovania trecích plôch, duplicít alebo naopak hľadanie prienikov v predmetoch, ktoré bolo možné zabezpečovať na univerzitnom princípe. Cieľom bola možnosť plného využívania princípov samoprofilácie a prenosu kreditov pre študentov a zároveň zníženie vysokého priameho pedagogického zaťaženia učiteľov spolu so šetrením nákladov. Pozornosť sa zameriavala aj na organizačné problémy výučby, využívanie priestorov, minimálne požadované počty študentov v skupinách a podobne.

Veda a výskum

Výsledky vo vedeckovýskumnej a umeleckej činnosti aj v hodnotenom období 2002 – 2012 ovplyvňovali všetky ostatné aktivity univerzity vrátane vzdelávacej činnosti, medzinárodnej spolupráce, materiálneho rozvoja, ako aj spolupráce s praxou. Mali predovšetkým dominantný podiel na výsledkoch vonkajšieho hodnotenia univerzity. Vedeckovýskumná a umelecká činnosť preto patrila k najdôležitejším prvkom stratégie rozvoja univerzity. TUZVO sa dlhodobo profilovala ako výskumne orientovaná univerzita. Na základe výsledkov komplexnej akreditácie bol univerzite v roku 2009 potvrdený status univerzitnej vysokej školy a zároveň dostala osvedčenie o spôsobilosti vykonávať výskum a vývoj.

Zámery v získavaní finančných prostriedkov na realizáciu výskumných aktivít sa nám v tomto období darilo napĺňať predovšetkým z domácich zdrojov. Z dlhodobejšieho hľadiska bolo možné konštatovať pozitívne trendy. Objem finančných prostriedkov na vedeckovýskumnú činnosť v dotácii od roku 2003 postupne narastal a v roku 2010 dosiahol viac ako dvojnásobok pôvodného objemu. V absolútnom vyjadrení pritom bola výška tejto dotácie necelé 4 mil. korún. TUZVO si udržiavala dobrú pozíciu medzi vysokými školami na Slovensku, keď sa v objeme získaných zdrojov dlhodobo umiestňovala medzi prvými desiatimi univerzitami. Ešte výraznejšie sa táto skutočnosť prejavovala pri prepočítaní objemu získaných zdrojov na jedného tvorivého pracovníka.

Z krátkodobého hľadiska však ku koncu hodnoteného obdobia dochádza k dočasnému poklesu výkonnosti univerzity z hľadiska objemu získaných prostriedkov, aj keď celkový počet projektov sa výrazne nezmenil. Pozitívne bolo, že dynamicky narastal počet aj objem získaných prostriedkov na bilaterálne medzinárodné projekty, keď sa počet takýchto projektov strojnásobil a objem získaných zdrojov zdvojnásobil. V súlade s internými zámermi už vtedy ťažisko zdrojov tvorili projekty financované z Agentúry na podporu výskumu a vývoja, pričom v roku 2011 sme riešili 14 projektov podporovaných touto agentúrou s celkovým objemom prostriedkov takmer 700 000 EUR. Predstavovalo to viac ako 50 % celkového objemu zdrojov na túto oblasť.

Z negatívnych tendencií, bohužiaľ, pokračovalo znižovanie počtu a objemu zdrojov na medzinárodné výskumné granty.

Pretože univerzita nevstupovala do nových projektov a riešila len dobiehajúce, objem získaných prostriedkov stagnoval a bol absolútne aj relatívne veľmi nízky. Aspoň určitú kompenzáciu tvoril už spomínaný nárast počtu a objemu bilaterálnych projektov. Aj keď išlo o kvalitatívne úplne inú kategóriu, tieto projekty zohrávali spolu s pôsobením v aktivitách COST dôležitú úlohu v hľadaní partnerstiev a v perspektívnom zapájaní sa do nových projektov.

Pracovníkom Lesníckej fakulty a Drevárskej fakulty sa podarilo získať zahraničné granty Rámcových programov (6. a 7. RP) financovaných Európskou komisiou. Konkrétne išlo o projekty EVOLTREE – EVOLution of TREEs as drivers of terrestrial biodiversity, vedúci projektu: prof. Ing. Ladislav Paule, CSc.; TREEBREEDEX –A working model network of tree improvement for competitive, multifunctional and sustainable European forestry, vedúci projektu: prof. Ing. Ladislav Paule, CSc.; EFORWOOD – Tools for Sustainability Impact Assesment of Forestry

– Wood Chain, vedúci projektu: prof. Ing. Rudolf Kropil, CSc.; INT-ER-LINK – Promoting INTernational Cooperation for Environment Research Through Dissemination and Networking Activities, vedúci projektu: prof. Ing. Rudolf Kropil, CSc.; a INNOVAWOOD – An Innovation Strategy to integrate industry needs and research capability in the European Forestry Wood Chain, vedúci projektu: Dr. h. c. prof. h. c. prof. Ing. Mikuláš Šupín, CSc a INTEGRAL – Future-oriented integrated management of European forest landscapes, vedúci projektu prof. Ing. Ján Tuček, CSc.

Okrem zdrojov z výskumných agentúr –

Agentúra na podporu výskumu a vývoja (APVV),

Vedeckej grantovej agentúry Ministerstva školstva SR (VEGA), Kultúrnej a edukačnej agentúry Ministerstva školstva SR (KEGA), sa univerzite postupne darilo získavať aj zdroje z Agentúry Ministerstva školstva pre štrukturálne fondy EÚ (ASFEU) na projekty tzv. centier excelentnosti. Tieto boli budované prevažne na LF so zapojením vybraných pracovísk DF a FEE. V troch z týchto projektov bola TUZVO žiadateľom: Centrum excelentnosti: Adaptívne lesné ekosystémy, vedúci projektu: prof. Ing. Rudolf Kropil, CSc.; dobudovanie Centra excelentnosti: Adaptívne lesné ekosystémy, vedúci projektu: prof. Ing. Rudolf Kropil, CSc.; a Centrum excelentnosti pre podporu rozhodovania v lese a krajine, vedúci projektu: prof. Ing. Ján

Tuček, CSc. V ďalších troch zastávala univerzita pozíciu spoluriešiteľa: Centrum excelentnosti pre integrovaný výskum geosféry Zeme, vedúci projektu: doc. Ing. Juraj Bebej, CSc.; Centrum excelentnosti: Využitie drevného popola v lesnom hospodárstve, vedúci projektu: doc. Ing. Juraj Gregor, CSc.; a Centrum excelentnosti pre integrovaný manažment povodí v meniacich sa podmienkach prostredia, vedúci projektu: doc. Ing. Katarína Střelcová, CSc.

Základnou formou prezentácie výsledkov vedeckovýskumnej činnosti je publikovanie získaných poznatkov. Pracovníci TUZVO vo Zvolene v hodnotenom období ešte stále produkovali predovšetkým publikácie zaradené do skupiny „C“ (prevažne príspevky publikované na vedeckých konferenciách a vedecké práce publikované v nekarentovaných časopisoch). Počet publikácií v karentovaných časopisoch po miernom poklese (v roku 2008) postupne narastal, stále však ani zďaleka nedosahoval potrebnú a očakávanú úroveň.

Organizácia vedeckovýskumných aktivít smerovala k zvyšovaniu podielu projektov riešiacich prierezové a široko koncipované úlohy s využitím spolupráce odborníkov, pracovísk, zariadení a prostriedkov TUZVO, výskumných pracovísk vo Zvolene a regióne, v rámci Slovenska, ako aj v európskom priestore. Na TUZVO bolo v hodnotenom období vybudovaných alebo výrazne rozšírených viacero kvalitných, vysoko špecializovaných pracovísk, napr.

Laboratórium pre DNA analýzy, Laboratórium geoinformatiky, Spojené národné centrum pre výskum pralesov temperátnej zóny, Pracovisko pre výskum ekológie, ochrany a manažmentu zveri, Laboratórium anatómie a morfológie dreva, Laboratórium analýzy obrazu, Laboratórium kolorimetristiky, Mikrobiologické laboratórium či Laboratórium mechatroniky. Ich vytvorením sa univerzita posúvala do pozície zaujímavého a potenciálneho partnera domácich, ale najmä zahraničných projektov.

Významným prvkom výskumných aktivít na TUZVO bolo vždy aj zapájanie študentov všetkých foriem štúdia do riešenia výskumných úloh. Každoročne organizované vedecké študentské konferencie boli prehliadkou najlepších prác. Študentská vedecká a odborná činnosť mala na konci hodnoteného obdobia na Lesníckej fakulte a Drevárskej fakulte už dlhodobú tradíciu (46 resp. 47 ročníkov).

Novšie fakulty na túto tradíciu nadviazali hneď po založení, Fakulta environmentálnej a výrobnej techniky mala za sebou 6 ročníkov a Fakulta ekológie a environmentalistiky

3 ročníky súťažných prehliadok.

V hodnotených rokoch bol zaznamenaný ďalší nárast záujmu domácich študentov, ba prichádzali aj študenti zo zahraničia. Konferencie sa stávali medzinárodnými, zvyšovala sa konkurencia, a tým aj kvalita prezentovaných prác. Okrem možnosti zapojiť sa do výskumnej činnosti univerzity predstavovala ŠVOČ pre študentov aj príležitosť, ako využiť a formovať svoj odborný záujem, rozvíjať talent a tvorivé myslenie. Získané poznatky a skúsenosti mohli ďalej využiť pri riešení bakalárskych a diplomových tém, resp. pre niektorých to bol aj dobrý štart do vedeckej práce vo forme neskoršieho doktorandského štúdia.

Medzinárodná spolupráca a vonkajšie vzťahy

Po zvládnutí doteraz uvedených oblastí sa životne dôležitou logicky stávala reálna internacionalizácia vzdelávania, vedeckého bádania a využívania poznatkov, zvýraznenie postavenia univerzity v rámci európskeho vzdelávacieho a výskumného priestoru, ako aj zapojenie sa do budovania európskej vedomostnej spoločnosti.

Najmä začiatkom popisovanej dekády sa tieto procesy nerozvíjali úplne hladko. Aj keď v tradične ponímaných čiastkovým oblastiach medzinárodnej spolupráce (ako boli dohody o spolupráci, členstvá v medzinárodných organizáciách a inštitúciách, či účasť na zahraničných podujatiach a ich organizovanie) boli výsledky univerzity síce primerané, ale stále skôr ojedinelé a občasné, pričom kvalitatívne parametre realizovaných aktivít nezodpovedali rozvoju tejto oblasti vo všeobecnosti. Reálna jazyková vybavenosť študentov a zamestnancov, rozsah a spôsob výučby cudzích jazykov a najmä výučba v cudzích jazykoch sa pretavili do objemov grantov získavaných na dané účely a ich parametrov (predovšetkým počtov vyslaných a prijatých študentov a zamestnancov), ktoré boli nízke. Komplexný prístup k tejto problematike komentovaný aj v popise zmien na univerzite, ako aj vzdelávacích a výskumných aktivít priniesol svoje ovocie. Naplno sa zúročil aj prínos rozšírenej Univerzitnej charty Erasmus, ktorú univerzita získala na obdobie rokov 2008 – 2013.

Postupne sa plynule zvyšoval počet mobilít pre študentov i pracovníkov univerzity, rozširovalo sa ich zameranie od študijných pobytov k stážam v podnikoch a školeniam ostatných pracovníkov vysokých škôl. Tomu zodpovedala aj celková výška zdrojov, ktoré univerzita na tieto účely získavala.

Dosiahnutím objemu grantov na úrovni 100 tis. eur pre rok 2011 sa objem týchto prostriedkov za posledné tri roky opäť zdvojnásobil.

Z kvalitatívneho hľadiska je dôležité, že náhľad na mobility sa posunul od ich chápania ako prostriedku k nadobudnutiu alebo zlepšeniu jazykových schopností k jasným predstavám študentov o obsahu ich odborného štúdia v zahraničí.

Svojho času Vedecká rada univerzity odporučila sústrediť sa v tejto oblasti na intenzívne programy letné školy, kurzy a výmenné pobyty študentov. Koncom hodnoteného obdobia bolo možné konštatovať splnenie tohto zámeru, dokonca aj v kvalitatívnom zmysle, keď viaceré takéto programy TUZVO organizovala. V akademickom roku 2010/2011 sa takmer 100 študentov zúčastnilo štyroch takýchto programov.

Pracoviská univerzity pritom samy pripravili dva programy. Z nich intenzívny program Green Emotions bol vysoko hodnotený tak účastníkmi z piatich zúčastnených partnerských univerzít, vyučujúcimi, ktorí na ňom pôsobili, ako aj pracovníkmi SAIA. Ako rozvojový potenciál bolo možné hodnotiť skutočnosť, že za jeho prípravou stáli najmladší príslušníci Katedry dizajnu nábytku a drevárskych výrobkov Drevárskej fakulty.

V oblasti rozvoja vonkajších vzťahov a špeciálne vzťahov s verejnosťou pri cieľavedomom budovaní tzv. goodwill (dobré meno, reputácia) a realizácii aktivít formujúcich pozitívny obraz bolo nevyhnutné venovať dlhodobú pozornosť uskutočňovaniu a rozvoju aktivít tzv. Public Relations. Kladné efekty, prejavujúce sa zvýšeným záujmom médií a pozitívnymi mediálnymi výstupmi, mali vplyv na vnímanie TUZVO ako špičkovej vzdelávacej a vedeckovýskumnej inštitúcie medzi širokou, ale aj odbornou verejnosťou. Súčasne prispievali k formovaniu lojálnosti a pocitu hrdosti na svoju alma mater medzi študentmi i zamestnancami

TUZVO a zároveň k rozvíjaniu vzťahov s orgánmi štátnej správy a samosprávy a ďalšími odbornými inštitúciami. Nevyhnutným základom však bolo systematicky vyriešiť tak obsahové a vecné aspekty tejto problematiky, ako aj ich technologickú a informatickú podporu.

Začiatkom roku 2005 začala rekonštrukcia webových stránok univerzity ako jedného z najdôležitejších nástrojov komunikácie s odbornou i širokou laickou verejnosťou, osobitne so záujemcami o štúdium na TUZVO.

Pri výbere dodávateľa redakčného systému tvorby stránok sa dbalo o čo najprogresívnejší prístup a aplikáciu technológie, ktorá by z aspektu modernosti zniesla tie najprísnejšie kritériá.

Na stránkach webového sídla TUZVO boli postupne dostupné všetky dôležité informácie o univerzite vrátane informácií z oblasti medzinárodných aktivít, medzinárodnej spolupráce vo vede, výskume a vzdelávaní. Webové sídlo bolo systematicky aktualizované a informovalo v slovenskej i anglickej mutácii o aktivitách univerzity, o možnostiach a podmienkach štúdia na TUZVO a súčasne bolo virtuálnym portálom významných inštitúcií Európskej únie, ktorých činnosť súvisí s poslaním a cieľmi univerzity.

K upevneniu univerzitného myslenia a vylepšeniu vzťahu k vlastnej inštitúcii prispelo zavedenie jednotnej vizuálnej prezentácie Technickej univerzity vo Zvolene a dizajn manuálu v roku 2005. Univerzita a jej súčasti majú od tohto obdobia svoje logá a jednotný štýl najdôležitejších materiálov, čo zvýrazňuje jej identitu a integritu. Z hľadiska vzťahov s verejnosťou išlo o nový dôležitý nástroj jednotnej grafickej prezentácie univerzity, ktorý do všetkých foriem jej vonkajších prejavov zakotvil jednotné grafické štandardy a jednotný štýl, čo jednoznačne presnejšie identifikovalo a posilnilo imidž TUZVO.

Popri webovom sídle boli druhým najdôležitejším komunikačným kanálom dovnútra univerzity, ale aj navonok Univerzitné noviny ako tlačené médium. Od svojho založenia v roku 1993 prešli intenzívnym vývojom, boli postupne rozširované, pribúdali nové rubriky a dôraz bol kladený na aktuálne témy. Aj v tejto dekáde zohrávali svoju pozitívnu úlohu a niekoľkokrát bol inovovaná ich grafická úprava. Najmä s priamou podporou Slovenskej sporiteľne od roku 2008 vychádzali pravidelne vo zväčšenom novinovom formáte a plnofarebne v rastúcom náklade. Funkciu ich šéfredaktora od roku 2003 vykonával Ing. Peter Gašperan.

Rozvoj TUZVO

V priebehu leta 2007 TUZVO vcelku nenápadne vstúpila do realizácie projektu, ktorý mal skutočne veľký dosah a dlhodobé pôsobenie. Išlo o implementáciu univerzitného informačného systému. Zmeny vyplývajúce zo zavedenia trojstupňového modelu štúdia, systém transféru kreditov, individualizácia štúdia, nárast počtu študentov, tlak na efektívnosť využívania kapacít TUZVO, ale aj pracovného času každého zo zamestnancov – to boli len tie najhlavnejšie dôvody tejto zmeny. Vzhľadom na svoju komplexnosť, náročnosť, ale najmä skutočnosť, že sa týkal skutočne každého študenta a zamestnanca, každej ich aktivity v pedagogike, výskume či organizačnej činnosti, každej kapacity a súčasti TUZVO, išlo naozaj o jednu z najväčších zmien v živote TUZVO aj v dlhodobejšom ponímaní. Možno ešte väčšiu ako samotné zavedenie trojstupňového modelu štúdia, lebo len cez kvalitne fungujúci univerzitný informačný systém sa táto zásadná zmena plnohodnotne zaviedla do života a realizovala v plnej miere.

Napriek významným investíciám a rozvoju čiastkových informačných systémov bolo možné stav IKT technológií TUZVO charakterizovať stále ako nevyvážený. Na jednej strane sa podarilo dosiahnuť značný pokrok v modernizácii dátovej a komunikačnej infraštruktúry TUZVO najmä vďaka investíciám zo zdrojov štrukturálnych fondov EÚ, o ktorých v ekonomickom ponímaní podrobnejšie píšeme v nasledujúcej podkapitole.

V rámci týchto projektov bola väčšina objektov vrátane Arboréta Borová Hora pripojená na vysokorýchlostný internet s prenosovou rýchlosťou 10 Gb/s, zriadená nová serverovňa s autonómnym energetickým zdrojom, s tridsiatimi servermi umožňujúcimi uloženie dát v objeme 20TB. V objektoch TUZVO, jej fakúlt a v budovách internátov Ľ. Štúra boli zriadené zóny pre bezdrôtové, mobilné, wifi pripojenie v rámci medzinárodnej internetovej siete

EDUROAM.

Realizácia týchto projektov umožnila aj postupnú modernizáciu prakticky všetkých učební, laboratórií a prednáškových sál.

Technológie, ktoré boli v týchto priestoroch a v prednáškových sálach inštalované, umožňovali snímanie a vysielanie prednášok a podobných aktivít mimo ich priestorov a v rámci vysokorýchlostného prepojenia na internet do celého sveta.

Na získanie informácií z univerzitných informačných systémov (UIS, Kredit) mohli študenti i návštevníci využiť zariadenia univerzitného informačno-komunikačného systému, ktorý tvorili informačné kiosky, internetové webové kiosky a monitory digitálneho dátového systému, a projekcie, použiteľné aj pri prenose informácií z prednáškových sál univerzity i iných akademických, výskumných alebo iných inštitúcií na Slovensku a vo svete.

Na druhej strane mala TUZVO stále značné rezervy v oblasti integrácie jednotlivých informačných systémov, ako aj v oblasti bezpečnosti, autorizácie, autentifikácie, podpory mobility používateľov, úrovne využívania nových multimediálnych technológií a podpory zlepšovania IKT zručností.

Slovenská lesnícka a drevárska knižnica (SLDK) budovala a sprístupňovala vlastné databázy – Databázu dokumentov (knihy, články, periodiká), Databázu evidencie publikačnej činnosti a Databázu autorít, sprístupňovala externé elektronické informačné zdroje a sprostredkovávala dočasné bezplatné prístupy k elektronickým informačným zdrojom. Knižnično-informačný systém Advanced Rapid Library (ARL) disponoval možnosťami doplniť jeho funkcionality tak, aby SLDK poskytovala

TUZVO služby, ktoré významne prispievali k skvalitneniu jej vedecko-pedagogickej činnosti.

Smerovanie činnosti TUZVO v hodnotenom období rokov 2008 až 2011 výrazne ovplyvnili výsledky každoročného kritického prehodnocovania plnenia Dlhodobého zámeru na roky 2003 až 2010 a jeho aktualizácie s uplatnením výsledkov hodnotenia univerzity podľa metodiky EUA v roku 2007, ktoré len zvýraznilo kritický pohľad na nedostatky známe aj z domácich postupov. Množstvo podnetov, ale aj poukázaní na problémy a nedostatky, priniesli aj analýzy vykonané v rámci komplexnej akreditácie ukončenej v roku 2009. Ďalším zdrojom poučenia získaným v tomto období sú výsledky hodnotenia procesov a riadenia kvality podľa modelu CAF v rámci projektu organizovaného Ministerstvom školstva SR v roku 2009. Z vlastnej iniciatívy sme tiež vykonali hodnotenie výsledkov prvého uzavretého cyklu bakalárskych a inžinierskych štúdií na univerzite, či analýzu a návrh nového systému výučby cudzích jazykov na univerzite.

Riadenie ľudských zdrojov bolo smerované k stabilizácii zamestnancov, prednostne učiteľov a výskumných pracovníkov, spolu so zvyšovaním kvalifikačnej úrovne zamestnancov.

Vytváral sa súlad medzi počtom pracovných miest a počtom a štruktúrou pracovníkov tak, aby každé systemizované pracovné miesto bolo obsadzované profesionálne zdatným, kvalifikovaným zamestnancom pri dodržaní príslušných právnych predpisov v oblasti zamestnávania ľudí a ľudských práv.

Celkový fyzický počet zamestnancov TUZVO za obdobie desiatich rokov klesol z 819 v roku

2001 na 736 v roku 2011, t. j. o 83 zamestnancov. Znižovanie počtu zamestnancov predovšetkým v posledných piatich rokoch bolo najmä dôsledkom reštrikčných opatrení vyplývajúcich z ekonomických podmienok TUZVO. Počet učiteľov sa koncom hodnoteného obdobia pohyboval na úrovni 280, za desať rokov klesol ich počet o 16. Počet vedeckovýskumných pracovníkov sa dlhoročne udržoval približne na rovnakej úrovni –72 zamestnancov, t. j. neklesol, a to z dôvodu stále väčšieho rozširovania praxe prijímať výskumných pracovníkov na riešenie konkrétnych projektov.

V oblasti kvalifikačného rastu existovali výrazné rozdiely v počtoch získania vedeckopedagogického titulu profesor a docent. Kým v rokoch 2004 – 2007 dosiahlo titul profesor 19 učiteľov, v období rokov 2008 – 2011 to boli len 4 učitelia. Vedecko-pedagogický titul docent dosiahol v obidvoch obdobiach rovnaký počet, 19 učiteľov.

Jednoznačne pozitívny vývoj naproti tomu bolo možné dokumentovať v oblasti pomeru učiteľov – odborných asistentov s vedeckou hodnosťou

PhD. oproti učiteľom bez vedeckej hodnosti. Kým v roku 2005 pracovalo na univerzite 70 odborných asistentov s vedeckou hodnosťou oproti 102 odborným asistentom bez vedeckej hodnosti, v roku 2010 to bolo už 119 odborných asistentov s vedeckou hodnosťou oproti 45 odborným asistentom bez vedeckej hodnosti. Takýto trend zodpovedal personálnej politike pri zamestnávaní absolventov 3. stupňa vysokoškolského štúdia. Bol tak reálny predpoklad ich vedecko-pedagogickej a publikačnej činnosti a ďalšieho kvalifikačného rastu na pracoviskách TUZVO. Priemerný vek profesorov a docentov, ako aj ich počet, bol najkritickejší na FEVT a FEE.

Na fakultách sa pripravovali plány zabezpečenia kontinuity garancií študijných programov, pretože rástol počet študijných programov s obmedzením priznaných práv na ich uskutočňovanie z dôvodu veku garanta. Niektoré garancie bolo zložité udržať pre odchod profesorov a docentov na iné vysoké školy. Podobný problém bol aj v priznaných právach uskutočňovať habilitačné a vymenúvacie konania, za viacerých garantov neboli adekvátne náhrady.

Ekonomika a hospodárenie

Ako sme už uviedli, prvá časť hodnoteného obdobia, teda roky 2002 – 2006, boli vo vysokoškolskom prostredí aj z ekonomického a hospodárskeho hľadiska obdobím významných legislatívnych zmien, ktoré spätne významne ovplyvnili pedagogickú, vedeckovýskumnú a ekonomickú činnosť univerzít.

V zmysle nového zákona sa vysoké školy pretransformovali z rozpočtových organizácií na verejnoprávne inštitúcie. Ich financovanie bolo zrazu viac zdrojové, aj keď hlavným zdrojom ešte stále zostávala spravidla dotácia poskytovaná

MŠ SR. Dotácia však bola poskytovaná na základe výkonových parametrov, medzi ktoré patril počet študentov, finančný objem domácich a zahraničných grantov, kvalitatívne štruktúrovaný objem publikačnej činnosti a pod. Podiel financovania z iných zdrojov, najmä prostredníctvom domácich a zahraničných grantov, projektov, programov a fondov dosahoval v tomto období na TUZVO 10 – 15 % dotácie. V získavaní týchto zdrojov mala TUZVO vzhľadom na svoju personálnu a technologickú vybavenosť primerané postavenie medzi ostatnými univerzitami na Slovensku.

Ďalšiu významnú zmenu, ktorú priniesol zákon o vysokých školách, predstavovalo vysporiadanie majetku v prospech TUZVO s následným financovaním jeho obnovy. Nadšenie z prevodu majetku, ktorý mala TUZVO v správe, do jej vlastníctva pomerne rýchlo ustúpilo problémom zo zákonnej povinnosti odpisovať ho a tvoriť fond reprodukcie na jeho obnovu, resp. rekonštrukciu. Táto nová skutočnosť významným spôsobom ovplyvnila dovtedajšie výsledky hospodárenia, keď výsledkom hospodárenia TUZVO v rokoch 2002 – 2004 bola strata. Zmena prístupu k financovaniu TUZVO a prijatie viacerých úsporných opatrení v nasledujúcich dvoch rokoch hospodárenia prinieslo zlikvidovanie straty a zisk v roku 2005 a 2006, ktorý evokuje lepšie východiskové možnosti do budúceho obdobia. Aj napriek nevyrovnaným hospodárskym výsledkom v komentovaných piatich rokoch bolo v rámci rekonštrukcií a modernizácií majetku preinvestovaných niekoľko desiatok miliónov korún. Z väčších investičných akcií, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2002 až 2006, je potrebné spomenúť najmä rekonštrukciu vykurovania objektov TUZVO v hodnote 12,1 mil. Sk, rekonštrukciu objektov TUZVO – Študentský domov a posluchárne PL a PD v hodnote

6,1 mil. Sk alebo rekonštrukciu skleníka, výstavbu sociálnych zariadení a oplotenia v Arboréte Borová

Hora v hodnote 2,7 mil. Sk, budovanie laboratórií

VDL v hodnote 14,5 mil. Sk, rekonštrukciu strechy

ŠD po požiari v hodnote 1,2 mil. Sk, rekonštrukciu telocvične a vnútroareálového vodovodu v hodnote

1,1 mil. Sk.

V ekonomickej oblasti možno teda za najdôležitejšiu pozitívnu zmenu považovať jednoznačné a trvalé zvrátenie tendencie záporných hospodárskych výsledkov, s ktorými

TUZVO zápasila až do roku 2004. Z hodnotenia dlhodobých výsledkov hospodárenia a analýzy dotačných a nedotačných zdrojov financovania sa ukázala potreba zvýšiť podiel nedotačných zdrojov. Materiálno-technické podmienky na zabezpečenie hlavnej činnosti sa výrazne zlepšili rozsiahlymi rekonštrukciami hlavných stavebných objektov TUZVO a modernizáciou informačno-komunikačných technológií.

Ako sme už uviedli, záver prvej dekády 21. storočia výrazne ovplyvnila globálna hospodárska kríza. Tým väčší význam mala účasť TUZVO na čerpaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ, ktorú tiež možno považovať za jednu z najdôležitejších charakteristík tohto obdobia. Okrem priameho ekonomického dopadu treba zdôrazniť aj strategický vplyv na zvyšovanie kvality infraštruktúry TUZVO, a tým vytváranie predpokladov pre ďalší rozvoj. Pozitívne je, že sa nám darilo zapájať sa do viacerých operačných programov – najmä Výskum a vývoj, Vzdelávanie, ale aj Program rozvoja vidieka a Program cezhraničnej spolupráce, a to tak v úlohe žiadateľa, ako aj partnera. Rovnako pozitívne je, že do čerpania sa zapájali viaceré fakulty, ale aj ostatné súčasti univerzity, najmä Vysokoškolský lesnícky podnik a Centrum ďalšieho vzdelávania. V roku 2008 boli otvorené zrekonštruované priestory Slovenskej lesníckej a drevárskej knižnice, do ktorej TUZVO a EU investovali s cieľom zlepšiť vybavenie a funkčnosť vyše 1 mil. eur. Investícia a projekt zo štrukturálnych fondov EÚ priniesli nielen skvalitnenie a zrýchlenie služieb pre študentov a zamestnancov TUZVO, ale aj pre širokú verejnosť, osobitne z radov malých a stredných podnikateľov v oblasti lesného hospodárstva, drevospracujúceho priemyslu, environmentu a ochrany životného prostredia. Zlepšil, zrýchlil a uľahčil sa prístup k svetovým informačným databázam.

Koncom roka 2010 sme administratívne ukončili I. etapu projektu Rekonštrukcia objektov TUZVO so zameraním na vybudovanie IKT a technického zhodnotenia objektov. Začiatkom roka 2011 sme úspešne uzavreli vecné plnenie II. etapy projektu, pričom celkové čerpané finančné prostriedky týchto etáp predstavujú približne 6,5 mil. eur. Stavebnými prácami vrcholila praktická realizácia III. etapy projektu s rozpočtom viac ako 4 mil. eur. V rámci neho sa okrem rekonštrukcie objektov Vývojových dielní a laboratórií počítalo aj s výstavbou haly vedecko-experimentálnych pracovísk s viacerými modernými laboratóriami. Išlo okrem iného aj o pracovisko virtuálnej reality, v tej dobe jediné na Slovensku, zamerané na modelovanie a vyspelú vizualizáciu rôznych procesov v prírodnom prostredí.

Veľkým realizovaným projektom na TUZVO bol dopytovo orientovaný projekt Rekonštrukcia objektov TUZVO so zameraním na vybudovanie informačno-komunikačných technológií a technické zhodnotenie objektov s rozpočtom

11 296 602,87 eur. V jeho rámci bola vo všetkých hlavných objektoch TUZVO vybudovaná moderná výkonná štruktúrovaná kabeláž a realizované bolo vysokorýchlostné sieťové prepojenie medzi objektmi TUZVO. Modernizovaných bolo 55 učební a 36 laboratórií TUZVO a 11 veľkokapacitných prednáškových sál; v nich bolo inštalovaných spolu 85 systémov projekcie a riadenia AV signálov, ktoré boli v prednáškových sálach doplnené 11 interaktívnymi tabuľami. Tým boli vytvorené technické podmienky na pedagogický proces najmodernejšieho charakteru. Vybudované bolo aj Študentské kongresové centrum a dve videokonferenčné miestnosti.

Napriek zložitým vonkajším aj vnútorným ekonomickým podmienkam sa nám teda darilo aj v oblasti financovania a investícií. V priebehu celého hodnoteného obdobia univerzita každoročne dosahovala kladný hospodársky výsledok. Jednotlivými orgánmi exekutívy aj akademickej samosprávy prešla so súhlasom inovovaná metodika delenia dotácie a tvorby rozpočtu, čím sme úspešne zavŕšili niekoľkoročný pomerne komplikovaný vývoj.

Prijaté riešenie dôsledne uplatňovalo prístupy MŠ k hodnoteniu univerzít a prideľovaniu zdrojov, zohľadňovalo vnútorné špecifiká TUZVO vrátane objektívnejšieho stanovenia a vzájomného započítavania výkonov v pedagogickej oblasti a vyvažovalo prvky zásluhovosti a solidarity medzi pracoviskami.

Pre budúci rozvoj TUZVO mali mimoriadny význam investície do rekonštrukcií objektov. Aj v roku 2011 sme napriek všeobecnej tendencii redukovať investície ukončili rekonštrukciu telocvične v objeme 100 000 eur, rekonštrukciu objektov Arboréta – 80 000 eur, a v priebehu prázdnin rekonštrukciu kuchyne a jedálne Študentského domova v objeme ďalších 55 000 eur. Ako posledné v poradí sme začali práce aj na objekte hlavnej budovy, keď sme do rekonštrukcie a zateplenia strechy investovali takmer pol milióna eur.

Kultúrny, spoločenský a športový život

V tejto oblasti života TUZVO aj v hodnotenej dekáde dominovalo najmä pôsobenie vysokoškolského folklórneho súboru Poľana, záujmových študentských klubov, internátneho rozhlasu a telovýchovnej jednoty Slávia. Folklórny súbor Poľana možno skutočne považovať za stálicu kultúrneho pôsobenia na TUZVO naprieč celou jej históriou, hodnotenú dekádu nevynímajúc. Dobové dokumenty podčiarkujú jej nazastupiteľné miesto pri spestrovaní väčšiny oficiálnych a slávnostných podujatí odbornej i spoločenskej povahy na jednej strane, ako aj spontánneho pôsobenia na kultúrnych a zábavných akciách, ako boli imatrikulačné slávnosti a divadlá, ročníkové zábavy, stavania májov, plesy, a pod.

Obľúbeným miestom na odreagovanie sa od študijných povinností, miestom nadväzovania nových priateľstiev a prežívania príjemných večerov v kruhu priateľov obohatených o hodnotné kultúrne zážitky sa za roky svojej existencie stal WORLD klub.

Po obdobiach naozaj špecifického programového pôsobenia v minulosti sa WORLD klub v období hodnotenej dekády dostával do povedomia študentov hlavne diskotékami, na ktorých sa hrali všetky žánre hudby a každý návštevník si tam mohol nájsť ten svoj obľúbený. Piatkové večery boli zvyčajne venované koncertom a vystúpeniam živých kapiel. Pravidelne sa konávala akcia s názvom „Hronozvod“, na ktorej vystupovalo viacero skupín súčasne. Vytvorila sa nová tradícia WORLD klub festu, ktorý bol symbolickou rozlúčkou študentov na konci akademického roka.

Ku koloritu každodenného študentského života v študentských domovoch aj v hodnotenej dekáde patrilo vysielanie Internátneho rozhlasu (INRO), ktoré bolo medzi študentmi stále mimoriadne obľúbené. Nielenže si v danej dekáde pripomínalo významné okrúhle výročia od svojho založenia, ale sa mu aj mimoriadne darilo. Naviac, v rokoch 2005 – 2007 prešli jeho priestory a vybavenie kompletnou rekonštrukciou. Zmodernizované bolo aj technické vybavenie, ktoré umožňovalo kvalitnú štúdiovú prácu, ale aj výrobu programov v teréne. Naozaj pestrá bola programová štruktúra (Oldies a Inro hitparáda, KONAŽE – koncert na želanie, interaktívna relácia Horúce kreslo atď.).

INRO bolo pravidelným účastníkom podujatia Rádiorallye, celoslovenskej súťaže internátnych a amatérskych rádií. Z tejto súťaže konanej v roku 2004 postúpilo INRO Zvolen do európskej súťaže CIMES 2004 a nahrávka Pavla Fecíka

„Slony“ získala prvenstvo. Francúzski porotcovia ju dokonca zaradili aj do riadneho vysielania rozhlasu vo Francúzsku. INRO Zvolen sa tiež stalo najúspešnejším internátnym rozhlasovým štúdiom na Rádiorallye 2005 aj Rádiorallye 2006.

Telovýchovná jednota Slávia takisto fungovala v podmienkach TUZVO dlhodobo, intenzívne opäť aj počas celej hodnotenej dekády. Ponúkala študentom aj zamestnancom možnosť regenerácie a obnovy síl formou aktívneho pohybu. Zároveň organizovala množstvo športových podujatí v rôznych športových odvetviach. V roku 2007, resp. 2012 mala telovýchovná jednota 350 / 309 členov organizovaných v 12 / 13 oddieloch vrátane tých pre TUZVO naozaj tradičných a úspešných (volejbal, bedminton, kanoistika).

Ako plynul čas – významné udalosti, výročia, podujatia, návštevy

Popri tradičných, každoročným opakovaním cyklu akademického života podmienených udalostí – ako boli imatrikulácie, skúškové obdobia či promócie, sme aj v komentovanej dekáde absolvovali viacero skutočne výnimočných. Roky 2002, 2007 a 2012 boli pre TUZVO rokmi významných a okrúhlych jubileí. Pripomenuli sme si postupne 50., 55. a 60. výročie založenia

VŠLD a jej presťahovania do Zvolena. Zároveň uplynulo 195, 200 a 205 rokov od počiatku dejín vysokoškolského lesníckeho štúdia na Slovensku, pripomenuli sme si aj 240., 245. a 250. výročie prvého technického vysokoškolského štúdia na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici.

V roku 2002 oslavy zachovávali ešte tradičný prístup z predchádzajúcich období, ktorý sa vyznačoval spájaním významnejších podujatí roka prakticky od mája do novembra do tzv. sprievodných akcií osláv. V roku 2002 sme ich v Kalendári podujatí uverejnenom v Univerzitných novinách napočítali 33 a patrila k nim väčšina významnejších osláv a podujatí v danom roku uvádzaných v ďalšom texte.

Pri oslavách v roku 2007 bol pôvodný koncept už zmenený. Ťažisko osláv univerzity sa sústredilo najmä do spoločensko-informačnej roviny a spájalo sa len s oslavami významných výročí. V septembri boli sprístupnené dve výstavy: „Technická univerzita vo Zvolene – súčasnosť a budúcnosť (v priestoroch Študentského domova Ľ. Štúra vo Zvolene a „Universitas Technica Veterosolii 1807 – 1952 – 2007 (v Múzeu vo Svätom Antone). Slávnostné zhromaždenie a odovzdávanie pamätných medailí a ocenení bolo v priestoroch Divadla J. G. Tajovského vo Zvolene spojené s divadelným predstavením Radošinského naivného divadla s príznačným názvom Stvorenie sveta.

V rámci osláv v roku 2012 sa takisto konalo viacero podujatí, ako napríklad výstava pod názvom Šesť zastavení v živote Františka Papánka, odhalenie pamätnej dosky profesorovi Františkovi Papánkovi alebo odhalenie pamätníka profesorovi Miroslavovi Stolinovi.

Hlavným momentom osláv bola vo všetkých prípadoch akademická slávnosť s výnimočným programom a atmosférou v aule TUZVO v septembri. Akademická slávnosť bola obohatená udeľovaním Ceny Technickej univerzity vo Zvolene, čestných titulov Doctor honoris causa

TUZVO, udeľovaním ocenení pracovníkom TUZVO a jej partnerom a tiež spojená bola s kultúrnym programom a návštevou významných hostí.

V roku 2002 bolo „ťahákom“ slávnosti udeľovanie čestných doktorátov profesorovi

Grantnerovi a profesorovi Petrovi, v roku 2007 vystúpenie husľového virtuóza Petra Michalicu a v roku 2012 účasť prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča.

Oslávili sme aj výročia jednotlivých súčastí univerzity. K tým významnejším, najmä okrúhlym môžeme započítať 50. výročie založenia

Vysokoškolského lesníckeho podniku v roku 2008, 40. výročie založenia Arboréta Borová Hora v roku 2005, 40. výročie založenia Vydavateľstva univerzity v roku 2009, 60. výročie založenia SLDK v roku 2012, 55. výročie založenia folklórneho súboru Poľana v roku 2011 a 40. výročie založenia študentského internátneho rozhlasu INRO v roku 2009.

FEVT oslávila v roku 2001 najskôr 5., v roku

2006 10. a v roku 2011 aj 15. výročie svojho založenia. Podobne FEE oslavovala svoje

15. výročie v roku 2006 a 20. výročie v roku

2011. Ako inak, vo všetkých prípadoch sa opäť oslavovalo sériou odborných a spoločenských podujatí.

Akademickú dimenziu života univerzity doslova každoročne zvýrazňovali podujatia a udalosti, ako bol Týždeň slovenských knižníc v marci, slávnostné otvorenia akademických rokov v septembri, sporadicky obohatené aj o špeciálne udalosti (napr. oznámenie o výsledku komplexnej akreditácie v roku 2009 alebo viacerými promóciami „doctor honoris causa“ Technickej univerzity vo Zvolene), odovzdávanie Ceny rektora vynikajúcim študentom pri príležitosti Dňa študentstva a Dňa boja za slobodu a demokraciu v novembri alebo aj v rokoch 2006 – 2012 dodržiavanú tradíciu stretnutí zamestnancov univerzity na prahu začínajúceho sa kalendárneho roka spojenú s divadelným predstavením v DJGT vo Zvolene.

Na univerzite sa každoročne pripravoval plán vedecko-odborných podujatí s mimoriadne bohatým obsahom zahrňujúcim desiatky podujatí. K tým naozaj najvýznamnejším odborným podujatiam treba určite započítať veľké medzinárodné, niekedy na úrovni sympózií organizované akcie, často v spolupráci s pracovnými skupinami IUFRO alebo výbormi COST. Ako ich vydarené príklady môžeme spomenúť sympózium IUFRO „Population and Evolutionary Genetics“ organizované v roku 2002 v Starej Lesnej, konferenciu IUFRO „Wood science – Education and Research Programmes v roku 2004 opäť v Starej Lesnej, medzinárodné sympóziun IUFRO „Wood Structure and Properties“ v roku 2006 na Kaskádach v Sielnici, konferenciu IUFRO „Legal Aspects of European Forest Sustainable Development“ v roku 2009 vo Zvolene alebo COST „Implemetation of DSS tools into the Forestry Practice 2012“ vo Zvolene či výročnú schôdzu IAWS a „Interaction of Wood with Various Forms of Energy“ vo Zvolene v roku 2012. Do najvyššej kategórie možno tiež celkom isto započítať tri ročníky medzinárodnej konferencie „Fire Engineering“ organizovanej v Lučenci a vo Zvolene v rokoch 2002, 2006 a 2010.

Konferencie Enviro–I–Fórum sa konali každoročne v období 2005 až 2013 v júni alebo októbri, konferencia Financovanie Lesy – Drevo každoročne v júni, resp. novembri, výstava a súťaž prác študentov dizajnu Cena profesora Halabalu tiež v novembri v rokoch 2005, 2007, 2009 a 2011.

Na pôde univerzity sa uskutočnili aj viaceré významné odborné konferencie organizované

Ministerstvom pôdohospodárstva, Ministerstvom životného prostredia a/alebo Ministerstvom hospodárstva. Po kalamite vo Vysokých Tatrách v roku 2004 to boli tri podujatia v roku 2005 (Lesy v Tatrách po vetrovej kalamite – ako ďalej v januári, Vysoké Tatry – Dôsledky vetrovej kalamity v chránených územiach a možnosti ich riešenia v máji, a Vysoké Tatry rok po v novembri). V roku 2009 išlo o ďalšie dve podujatia zamerané na rozvoj vidieka. V marci sa uskutočnila konferencia o chove Norika muránskeho typu a v apríli konferencia k zmierňovaniu následkov globálnej krízy Drevo ako strategická surovina. Všetky podujatia sa konali za prítomnosti mnohých predstaviteľov zainteresovaných ministerstiev, vlády a parlamentu, ako aj ďalšej odbornej a laickej verejnosti.

Vysokú diverzitu života univerzity aj v danom období dokresľovali kultúrne, športové a spoločenské podujatia. Za všetky spomenieme aspoň medzinárodný festival filmov o životnom prostredí Envirofilm, konaný v tomto období každoročne spoločne v Banskej Bystrici, vo Zvolene aj Banskej Štiavnici v mesiaci máj, festival vysokoškolských folklórnych súborov Akademický Zvolen, konaný v júli v rokoch 2001, 2003, 2005, 2007, 2009 a 2011, Futbalový turnaj troch univerzít konaný každoročne v septembri, stavanie májov každoročne v máji, súťaž o putovný pohár KPO Železný hasič, konanú každoročne v decembri, splav Hrona každoročne v júni alebo akciu Študentská a Valentínska kvapka krvi, konané v novembri, resp. februári opäť každoročne.

Významné obohatenie a rozširovanie povedomia vo verejnosti predstavovali aktivity spojené s realizáciou pamätníka Parku ušľachtilých duší vo Zvolene, na budovaní ktorého TUZVO od počiatkov spolupracovala.

Slávnostné odhalenie jeho základného kameňa sa konalo v roku 2008 za účasti predsedu vlády SR Roberta Fica. Naozaj mimoriadne bolo odhalenie sklenej dominanty pamätníka v roku 2009, ktorého sa rovnako zúčastnil predseda vlády SR Robert Fico v sprievode veľvyslanca štátu Izrael, 9 ministrov vlády

SR a 12 veľvyslancov a predstaviteľov zahraničných zastupiteľstiev v SR. Zakončenie celého procesu predstavovalo odhalenie inštalácie nazvanej Cesta pokory ako súčasti pamätníka v roku 2010 opäť za osobnej účasti veľvyslanca štátu Izrael na Slovensku. Od roku

2009 je pamätník Park ušľachtilých duší zaradený do projektu Slovenská cesta židovského kultúrneho dedičstva v rámci Európskej cesty židovského kultúrneho dedičstva, pričom celý projekt nesie označenie Veľká kultúrna cesta Rady

Európy.

V priebehu hodnotených rokov sme na pôde univerzity privítali (aj opakovane) viacerých významných hostí vrátane prezidenta republiky

Ivana Gašparoviča (2004, 2008, 2012), premiéra

Roberta Fica (2008, 2009), premiérku Ivetu

Radičovú (2008), podpredsedu vlády Pavla

Ruska (2004), ministra pôdohospodárstva Zsolta

Simona (2005, 2006), ministra pôdohospodárstva

Stanislava Becíka (2009), ministra životného prostredia Lázlóa Miklósa (2005 – 2006), ministra školstva Jána Mikolaja (2008), poslancov NR

SR Ivana Mikloša a Mikuláša Dzurindu (2007),

Dňa 13. novembra 2005 prevzala Ing. Ulrika Cimplová, absolventka FEE „Grand Prix Ľudovej banky za vzdelanosť 2005“. Cenu udeľovala každý rok Ľudová banka v spolupráci so Slovenskou rektorskou konferenciou najlepším absolventom slovenských univerzít. Za akademický rok 2004/2005 to bolo 22 vynikajúcich absolventov vrátane našej zástupkyne.

V akademickom roku 2007/2008 získal doc. Marek Fabrika z Katedry hospodárskej úpravy lesa a geodézie Lesníckej fakulty TUZVO prestížnu cenu Werner Siemens Excellence Award za vedecký projekt SIBYLA – virtuálny simulátor biodynamiky lesa – matematická simulácia správania sa biotopov lesa. poslanca NR SR Dušana Čaploviča (2012), ako aj ďalších predstaviteľov štátnej správy a samosprávy, významých inštitúcií, podnikov a firiem či veľvyslancov viacerých krajín.

Dňa 26. mája 2008 Ministerstvo životného prostredia SR slávnostne prevzalo certifikát potvrdený generálnym riaditeľom UNESCO o zápise Karpatských bukových pralesov do Zoznamu svetového dedičstva. Zápis bol výsledkom práce slovenského tímu odborníkov z radov lesníkov a prírodovedcov vrátane pracovníkov TUZVO.

Minister životného prostredia SR ocenil tento čin kolektívu národných expertov prof. Ivana Vološčuka, doc. Viliama Pichlera a RNDr. Jozefa

Klindu Cenou ministra životného prostredia 2008 za mimoriadne výsledky a dlhoročný prínos v starostlivosti o životné prostredie.

Mimoriadnym úspechom bolo aj absolútne víťazstvo nášho študenta Drevárskej fakulty TUZVO Lukáša Priečka v prestížnej medzinárodnej súťaži International Design Award 2009 vyhlasovanej firmou Hettich.

Víťazstvo mu v konkurencií 1 600 prác účastníkov z celého sveta prinieslo jeho interaktívne kreslo Transformer riadené hlasom, ktoré navrhol pod vedením Mgr. Art. Mariana

Ihringa, ArtD.

Ako prejav uznania za dosiahnuté výsledky a spoluprácu s mestom Zvolen získala Technická univerzita Cenu primátora mesta Zvolen za rok 2009.

Veľkým úspechom univerzity v rámci programu Erasmus bola nominácia študenta Bc. Jozefa Majáka na medzinárodnú konferenciu Erasmus vo Švédsku, ktorá sa konala v októbri 2009 na univerzite v Lunde.

Bc. Jozef Maják bol nominovaný na základe svojej eseje „Self-discovery in an Oslo caleidoscope“ spomedzi viac ako dvoch desiatok uchádzačov zo Slovenska, pričom na konferencii oficiálne reprezentoval Slovenskú republiku a z rúk európskeho komisára Maroša Šefčoviča prevzal ocenenie „2millionth Erasmus student“.

Do akademického roka 2009/2010 vstúpila TUZVO s potvrdeným statusom elitnej vysokej školy. Na základe komplexného hodnotenia a návrhu Akreditačnej komisie SR bola zaradená medzi vysoké školy univerzitného typu spolu s ďalšími piatimi slovenskými vysokými školami.

V októbri 2010 TUZVO získala Cenu Jána

Bahýľa za mimoriadne hodnotné priemyselnoprávne chránené technické riešenie, ktorého výsledkom bola sústava patentov v oblasti rekuperačných lanových zariadení. Pôvodcami riešenia boli pracovníci Katedry lesnej ťažby a mechanizácie Lesníckej fakulty TUZVO doc. Ing. Vladimír Štollman, PhD., doc. Ing. Jozef

Suchomel, CSc., a Ing Štefan Ilčík, PhD.

Za významný prínos môžeme považovať aj výsledky tvorivej činnosti prof. Ing. Štefana

Schneidera, PhD., ktorý v roku 2011 získal štyri autorské osvedčenia o zápisoch dizajnu registrovaných Úradom priemyselného vlastníctva

Slovenskej republiky.

Záver

Záverom tohto, a určite nie komplexného prehľadu možno konštatovať, že dekáda rokov 2002 – 2012 bola pre TUZVO úspešným obdobím. Obdobím vyústenia zložitej a náročnej etapy všestrannej transformácie vysokého školstva na Slovensku, obdobím implementácie trojstupňového modelu štúdia, prechodu na viaczdrojové a projektové financovanie, obdobím nebývalého rastu konkurencie a súťaže medzi vysokými školami, ako aj rozporuplného začleňovania univerzity do Európskeho výskumného a vzdelávacieho priestoru zavŕšeného úspešnou komplexnou akreditáciou. Manažmentu univerzity a fakúlt sa podarilo naštartovať a udržiavať rozvoj univerzity aj v zložitých spoločenských a ekonomických podmienkach. Treba tiež poukázať na význam kontinuity vývoja a zúročenia snáh a výsledkov viacerých generácií učiteľov, výskumníkov, ale aj ostatných pracovníkov univerzity počas celej jej histórie pri dosiahnutí týchto výsledkov. Môžeme konštatovať, že do ďalšieho obdobia svojho vývoja vstupovala TUZVO s jasne vytýčeným smerovaním vo forme Dlhodobého zámeru na obdobie 2011 – 2016. Sprevádzal ju úspech v čerpaní zdrojov z operačných programov a mala za sebou niekoľko ekonomicky stabilných rokov. K tradične dobrým výsledkom v oblasti vedeckovýskumnej činnosti sa postupne pridávali úspechy v oblasti vonkajších vzťahov a medzinárodnej spolupráce. V širších súvislostiach k nedostatkom a problémom patrila najmä pretrvávajúca, až prehlbujúca sa nevyváženosť výkonov jednotlivých fakúlt univerzity, rezistencia niektorých pracovísk voči podnetom z vonkajšieho prostredia, najmä v oblasti financovania, pomalá a nedôsledná adaptácia na projektové financovanie a riadenie čoraz väčšieho rozsahu aktivít, ako aj presadzovanie partikulárnych záujmov často na úkor iných alebo celku. Celkom jednoznačný bol však vysoký potenciál inštitúcie na pozitívnu zmenu, ktorej hlavnou zárukou bola iniciatíva, záujem a odhodlanie akademickej obce TUZVO.