Akosi mimovoľne, proti svojej vôli, keď vidím, že sa v albume po roku 1915 neobjavujú už obrázky s námetmi veselými a pitoresknými (a Štefánik nebol ani pesimista, ani mrzutý), ale len obrázky takpovediac úradné, poukazujúce na jeho prácu a úsilie, spojujem to s myšlienkami na jeho skorý skon, ktorý on stále predvídal. Hneď na začiatku našich stykov, ako som o tom už ostatne hovoril inde, keď sme sa v onen večer vrátili domov, neobyčajne potešení srdečným prijatím, ktorého sa nám dostalo generálom Alexejevom, rozprával so mnou o krásnom dni, akým bude korunovácia českého kráľa, ale dodal: „Ja sa už toho nedočkám.“ Často mi opakoval, že ho v tejto myšlienke upevňuje čím ďalej tým viac jeho otrasené zdravie. Povedal mi to ešte v Omsku a ubezpečoval ma, že pre neho už nieto ozdravenia. Neviem, nie som povolaný rozhodovať o tom, či mal, alebo nemal pravdu, ale on sa svojho presvedčenia nikdy nezriekal. Neprestával vidieť, ako sa pred ním dĺži tieň smrti na ceste, ktorú konal tak únavne za oslobodenie československého ľudu. Nikdy mu ani nenapadlo, aby popustil, alebo sa z tejto cesty uchýlil, hoci býval veľmi ustatý. Ostal mu už len zápal pre úsilie, ktoré vyžadovalo celého človeka, zápal pre činorodosť, ktorej úspechy zaznamenávajú oficiálne fotografie. To ostatné sa však už nezrovnávalo s jeho dušou prepadlou tieňom. Jediný pocit, ktorý prebúdza krásny prítomný album svojimi snímkami znázorňujúcimi výjavy z posledných rokov Štefánikovho života, je tento: Neslabnúca, neukojiteľná túžba po čine napriek ochablosti tela do chvíle, keď hrozná masa železných trosiek vyvoláva pocit horkosti pri pohľade na kruté zhasnutie skvúceho sa svetla, o ktorom sa dúfalo, že bude žiariť dlho, dlho do budúcnosti.
Generál Maurice Janin, 1938
14
Štefánik ako kapitán, leto 1916.
15
Otec a syn na prelome storočia. Do svojej rodnej obce sa Štefánik za rodinou vracal až do roku 1913. Na fotografii so svojím otcom na košarištianskom cintoríne
20
21
Štefánik v ľudovom kroji (sedí v spodnom rade uprostred). Lásku k domovu a miestnym tradíciám v sebe rozvíjal už od útlej mladosti.
Letecká show, asi 1908. Štefánik (s palicou) a sochár Otakar Španiel prišli pravdepodobne počas roku 1908 sledovať jeden z letov nového stroja Voisin Biplane (v pozadí). Štefánik v nasledujúcich rokoch (lebo túžil po finančnom zabezpečení) neúspešne skúmal možnosti, ako skonštruovať mechanický stabilizátor riadenia pre tieto letúne.
42
Štefánik v parížskom byte, jar 1907. Z pobytu v Turkestane si Štefánik späť do Francúzska priviezol množstvo suvenírov, a dokonca aj typický tamojší odev.
43
62
Štefánik v kokpite lietadla, jar 1915. Výcvik i následné bojové nasadenie Štefánik absolvoval s letúnom Farman MF-11, určeným na prieskum a pozorovanie. Šlo o stroj pre dvojčlennú posádku (pilot a pozorovateľ) s jedným tlačným motorom.
63
tefánik prijíma vyznamenanie, 12. augusta 1915. Za odvahu v nepriateľskej protilietadlovej paľbe a uvedenie prvých Š meteorologických staníc vo francúzskej armáde do prevádzky obdržal Štefánik vojnový kríž s palmou. Dekoruje ho veliteľ eskadry, kapitán Prat.
72
Štefánik na slávnostnom zhromaždení, 24. mája 1918. Pred pomníkom kráľa Viktora Emanuela II. predal plukovník Štefánik veliteľovi 1. československej divízie, ktorým bol taliansky generál Rodolfo Graziani, bojovú zástavu jeho jednotky.
73
Prejav Vittoria Orlanda, 24. mája 1918. Taliansky ministerský predseda predniesol k zhromaždenému vojsku a k politickým špičkám prejav a na jeho konci emotívne zvolal: „Nech žije Československo!“ Štefánik sa nachádza úplne vľavo.