8. Validácia a distribúcia výsledkov

18. storočie

Prvé historické zmienky o psej a mačacej škrkavke boli už v 18. storočí.

a v prostredí zostávajú životaschopné niekoľko rokov. Dospelé mäsožravce sa nakazia požitím zrelých vajíčok, infekčné larvy uvoľnené z vajíčok prenikajú do krvného obehu, odkiaľ sa dostanú do pečene a pľúc. Šteňatá sa často rodia už nakazené, pretože larvy psích škrkaviek sú schopné prenikať placentou. Pri šírení infekcie sa uplatňujú aj príležitostní hostitelia, u ktorých sa po požití vajíčok v tráviacom trakte vyvinú larvy schopné dlhodobo prežívať v tkanivách, ale nedospejú do dospelého štádia. Takýmto hostiteľom môže byť aj človek. Uvoľnené larvy z vajíčok u ľudí migrujú do rôznych tkanív, kde sa opuzdrujú. V závislosti od ich lokalizácie sa rozlišuje niekoľko foriem larválnej toxokarózy. Najčastejšie sa vyskytuje latentná forma, ktorá prebieha bez výrazných príznakov. Viscerálna forma sa vyskytuje najčastejšie u detí. Jej príznaky sú rôznorodé a nešpecifické. Klinické symptómy zahŕňajú intermitentnú horúčku, slabosť, únavnosť, nechutenstvo, bolesti brucha. V neskorších štádiách sa objavuje dýchavičnosť až kašeľ, astmatické ťažkosti a kožné problémy (vyrážky, svrbenie). Vo vážnych prípadoch môže po masívnej infekcii dôjsť až k život ohrozujúcej pneumónii, eozinofilnej meningoencefalitíde alebo k trombóze aorty. Očná forma sa vyskytuje pri nákaze menším počtom vajíčok, najmä u starších detí. Migrujúce larvy spôsobujú vznik chronickej endoftalmitídy a granulomatóznych lézií sietnice, pričom postihnutie býva zvyčajne jednostranné. Zmiešaná forma ochorenia sa vyskytuje zriedkavo.

Výskyt toxokarózy je celosvetový a je viazaný na prítomnosť definitívneho hostiteľa. Najvyššia séroprevalencia je pravidelne zaznamenávaná v africkom regióne (v niektorých oblastiach až 50,6 %) a najnižšia v regióne východného Stredomoria (8,2 %). V európskych regiónoch sa pohybuje prevalencia medzi 8,5 – 12,8 % (6), pričom na Slovensku je prevalencia 7,03 – 11,21 %. V súčasnosti je veľká časť psov v urbánnom prostredí pravidelne odčervovaná. Je dôležité nezabúdať na líšky ako na potenciálny zdroj nákazy škrkavkami pre psov (respektíve i ľudí), a to najmä u psov pravidelne navštevujúcich lesné prostredie. V dôsledku čoraz častejšieho prenikania líšok do urbánneho prostredia môžu byť ale ohrození aj ostatní jedinci.

Dirofilaria spp. (vlasovec)

V posledných rokoch je Slovensko sužované extrémne premnoženými komármi, a to najmä v oblastiach vodných tokov a lužných lesov. V súvislosti s tým je dôležité upozorniť aj na parazita, ktorý s komármi priamo súvisí. Vplyvom globálneho otepľovania i importu sa na Slovensku rozšírili vlasovce rodu Dirofilaria (Spirurida, Onchocercidae). Ich larválne štádiá sú prenášané rôznymi druhmi komárov a dospelé jedince žijú v psoch a v iných mäsožravcoch, príležitostne aj u človeka. Zatiaľ čo Dirofilaria repens vyvoláva podkožnú, respektíve očnú formu ochorenia, druh Dirofilaria immitis, známy pod názvom „srdcový červ“, spôsobuje závažné kardiovaskulárne ochorenie psov. Na Slovensku boli tieto filárie prvýkrát zistené u psa z oblasti Komárna v roku 2005 (7) a odvtedy narastá nielen počet nálezov, ale aj počet nových ohnísk. V roku 2013 bola na Slovensku zistená infekcia dirofiláriami v oblasti Popradu u kuny skalnej (Martes foina), čo bol prvý zaznamenaný prípad autochtónnej infekcie v oblasti Vysokých Tatier (8).

Dospelé jedince D. immitis sa najčastejšie nachádzajú v srdcovej predsieni a komore, v pľúcnych artériách a dutej žile definitívneho hostiteľa, najčastejšie psa. Majú podobu dlhých tenkých bielych červov, samice dosahujú dĺžku 20 cm, samci dorastajú len do približne polovičnej veľkosti. Choroba sa u psov prejavuje zvýšenou únavou, kašľom a dýchavičnosťou. Pri zvýšenej fyzickej námahe alebo pri nesprávne zvolenej radikálnej liečbe môže dôjsť k upchatiu ciev, zlyhaniu srdca a k úhynu psa.