Manažment

a predné končatiny, neskôr môže zasiahnuť celé telo. Klinicky sa prejavuje typickými alopéciami, krustóznymi nálepmi a dermatitídou. Postihnuté zvieratá sú nepokojné, často i agresívne. Niektoré jedince sú asymptomatické, sú však zdrojom infekcie pre ostatné zvieratá. Tento druh roztočov dokáže krátkodobo prežívať aj u iných druhov zvierat, preto predstavuje riziko aj pre človeka, prípadne jeho psa. Po počiatočných typických príznakoch však u nepravého hostiteľa roztoč Sarcoptes suis hynie v priebehu niekoľkých dní až týždňov.

Oveľa častejšie je u domácich psov diagnostikovaný svrab pochádzajúci od líšok. Sarkoptový svrab líšok spôsobuje Sarcoptes scabiei var. vulpes (Sarcoptes vulpes). Je ľahko prenosný na psy, vlky, mačky, ale aj na človeka. Líšky sú veľmi citlivé na infekciu zákožkami a časté sú u nich generalizované prípady sarkoptózy, keď je postihnuté celé telo líšky. Sarcoptes vulpes prednostne postihuje riedko osrstené časti tela, ušnice, okolie lakťových kĺbov a chvost. Postihnuté líšky chudnú, strácajú plachosť a v dôsledku silného pruritu sa neustále olizujú a škriabu. Ohrozené sú najmä poľovné psy, u ktorých je dôležité zamedziť kontaktu s ulovenou alebo uhynutou líškou. Človek sa môže nakaziť nielen od líšky, ale následne aj od svojho infikovaného psa. U človeka sa však ani tento druh zákožiek nedokáže rozmnožovať a príznaky vymiznú do 4 týždňov.

Obrázok č. 6: Larvy rodu Trichinella majú typicky stočený tvar

Aj človek, ktorý neobľubuje prechádzky lesom a zo všetkých zmyslov najradšej spoznáva prírodu prostredníctvom chute, môže byť v ohrození parazitmi pochádzajúcimi od voľne žijúcej zveri. Pre zamedzenie nakazenia je zásadný spôsob úpravy potraviny. Medzi najznámejšie parazity, ktoré sa nachádzajú v mäse diviny, patria rody Trichinella a Toxoplasma.

Trichinella spp. (svalovec)

Nematódy z rodu Trichinella (Trichurida, Trichinellidae) spôsobujú trichinelózu patriacu medzi helmintozoonózy, závažné parazitárne ochorenie zvierat a ľudí. Hoci medzi verejnosťou prevláda názor, že človek sa nakazí trichinelou najmä infikovaným bravčovým mäsom, v súčasnosti sa tento známy epidemiologický vzorec mení. Väčšina druhov trichinel sa vyskytuje vo voľne žijúcich rezervoárových hostiteľoch, na Slovensku najmä v líškach a diviačej

zveri. Z celkovo 13 známych genotypov trichinel bol na území Európy zaznamenaný výskyt druhov Trichinella spiralis, Trichinella nativa, Trichinella pseudospiralis a Trichinella britovi.

Trichinelóza sa u ľudí na Slovensku objavovala po mnoho desaťročí ako sporadické ochorenie u jednotlivcov alebo vo forme menších epidémií. Od roku 1962 postihlo Slovensko 12 epidémií trichinelózy, pričom najväčšia bola v roku 1998 vo Valaskej (okres Brezno). Prítomnosť protilátok, eozinofília a klinické príznaky boli vtedy sérologicky potvrdené až u 336 pacientov. Klinické príznaky boli iba mierne a žiadna z infekcií sa neskončila letálne. Výskyt trichinelózy u domácich ošípaných na Slovensku bol vždy len sporadický. Posledný prípad trichinelózy u domácich ošípaných bol v roku 2003 na farme na východnom Slovensku, kde bola potvrdená Trichinella pseudospiralis, ktorá bola nájdená v mäse ošípaných, mačiek, potkanov a dokonca aj vtákov chovaných na tejto farme. Farma bola zlikvidovaná a boli prijaté opatrenia na zamedzenie infikovania potravinového reťazca (13). V posledných rokoch nebol u domácich ošípaných na Slovensku hlásený ani jeden nález trichinel. Trichinelóza teda cirkuluje najmä u voľne žijúcej zveri a najväčšie riziko prenosu ochorenia na človeka predstavuje diviačia populácia. Produkty vyrobené z mäsa týchto zvierat bývajú často nedostatočne tepelne upravené (napríklad klobásy), preto sú najčastejším zdrojom infekcie pre ľudí. Rezervoárom prírodného cyklu trichinelózy je líška hrdzavá. Riziko vytvorenia urbánneho cyklu trichinelózy vzrastá spolu so zvyšujúcim sa počtom líšok vyskytujúcich sa v mestách a na dedinách. Na Slovensku je potenciálne infikovaným druhom medveď hnedý, ktorého mäso je tiež príležitostne konzumované, ako aj ostatné mäsožravce – riziko vytvorenia nových ohnísk trichinelózy predstavujú najmä vlky, ktoré migrujú na dlhé vzdialenosti.

Klinické príznaky trichinelózy sú úmerné počtu prijatých infekčných lariev. Prvé príznaky sa môžu objaviť počas vývoja parazitov v čreve, táto fáza je pomerne krátka a trvá len 1 – 2 dni. Môžu sa objaviť mierne hnačky, vomitus a bolesť brucha. Druhá fáza ochorenia začína po 2 – 8 týždňoch a súvisí s prenikaním lariev do svalových vláken. Medzi príznaky druhej fázy nákazy patria: opuch v oblasti tváre, najmä okolo očí, bolesť svalov, horúčka a zimnica, bolesti hlavy, zvýšená únava, svrbenie pokožky, môžu sa pridružiť aj kašeľ a hnačka. Príznaky väčšinou do niekoľkých mesiacov vymiznú aj bez liečby. Horšia prognóza je u oslabených pacientov s pridruženou inou závažnou infekciou, so srdcovými alebo cerebrálnymi komplikáciami. Miera úmrtnosti medzi týmito jednotlivcami je 5 %, a to aj po podaní liečby (14).

V prírodnom cykle cirkuluje Trichinella spp. predovšetkým u mäsožravcov, u ktorých nevyvoláva žiadne klinické príznaky. Rovnako u domácich mäsožravcov, ako sú psy a mačky, sa nákaza trichinelami navonok klinicky neprejavuje. Najčastejším prameňom nákazy pre človeka je diviačia zver, prípadne domáce ošípané a zaznamenané boli aj nákazy ľudí po konzumácii konského a psieho mäsa. Ak neexistuje záruka, že mäso prešlo veterinárnou kontrolou, treba ho upraviť varením alebo dlhodobým zmrazením (uvádza sa strata infekčnosti pri mrazení 2 dni pri -20 °C, pri druhu T. nativa dokonca až 40 dní pri -35 °C). Samozrejme, vhodnejšie je mraziť mäso radšej dlhšie.

> 1 milión

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza v Európe ročne viac ako 1 milión prípadov toxoplazmózy pôsobenej kontaminovanou potravou.

Toxoplasma gondii

Toxoplasma gondii (Coccidia, Sarcocystidae) je kozmopolitne rozšírený jednobunkový organizmus patriaci medzi vnútrobunkové parazity. Objavili ju v roku 1908 Nicolle a Manceaux v pečeni a slezine severoafrického hlodavca gondiho saharského (Ctenodactylus gondi) (15) a nezávisle od nich v tom istom roku aj Splendore u králikov v Brazílii (16). Na základe

mesiačikovitej formy tkanivovej cysty ju pomenovali Toxoplasma (z gréčtiny Toxon = oblúk). Infekcia T. gondii sa u ľudí vyskytuje pomerne bežne a vo väčšine prípadov prebieha u imunokompetentných osôb bez príznakov. Ohrozené sú najmä tehotné ženy, u ktorých môže parazit v prípade nakazenia počas tehotenstva spôsobiť ťažké poškodenie plodu a osoby s imunosupresiou (napríklad HIV pozitívni pacienti, pacienti po transplantácii, s niektorými nádorovými ochoreniami alebo pacienti na imunosupresívnej terapii) (17). U týchto osôb sa výrazne zvyšuje riziko rozvoja akútnej letálnej infekcie. Životný cyklus prvoka je charakterizovaný striedaním definitívneho hostiteľa a medzihostiteľa. Definitívnym hostiteľom Toxoplasma gondii sú mačkovité šelmy. V ich tele sa dokáže parazit množiť, prostredníctvom trusu šíriť do okolia a následne infikovať iné organizmy. Medzihostiteľmi Toxoplasma gondii sú všetky teplokrvné stavovce (vrátane človeka), u ktorých môžu byť prítomné vývojové štádiá v tkanivách vo forme cýst. Tkanivové cysty sú životaschopné a infekčné veľmi dlhú dobu, niekedy celý život jedinca.

Zatiaľ, čo toxoplazmóza mačiek a mačkovitých mäsožravcov prebieha zväčša asymptomaticky, prípadne nastáva krátkodobá mierna hnačka, u iných druhov medzihostiteľov (napríklad u psa) môže spôsobiť reprodukčné straty, niekedy s narodením mŕtvych aj zdravých mláďat v tom istom vrhu. Generalizovaná toxoplazmóza sa vyskytuje hlavne u mladých psov (< 1 rok) – bežné klinické príznaky zahŕňajú horúčku, tonzilitídu, dyspnoe, hnačku a zvracanie. Zasiahnutie pečene alebo dýchania môže byť rýchlo smrteľné. Zasiahnutie myokardu je u mladých psov zvyčajne subklinické, ale u niektorých starších zvierat môže viesť k výrazným arytmiám a k zlyhaniu srdca. Niektoré psy majú primárne neurologické príznaky, ktoré môžu trvať týždne, môžu byť buď ohniskové, alebo multifokálne a môžu zahŕňať paraparézu alebo tetraparézu. Môže sa objaviť myozitída s počiatočnými príznakmi abnormálnej chôdze, svalovej atrofie a/alebo stuhnutia.

Väčšina imunokompetentných ľudí infikovaných T. gondii nemá žiadne symptómy. Približne v 10 – 20 % prípadov spôsobuje lymfadenitídu alebo mierny chrípkový syndróm charakterizovaný horúčkou, malátnosťou, myalgiou, bolesťami hlavy, bolesťami hrdla a lymfadenopatiou. Niektorí pacienti môžu mať aj gastrointestinálne príznaky a v niektorých prípadoch môže choroba imitovať infekčnú mononukleózu. Väčšina ľudí sa zotavuje bez liečby v priebehu niekoľkých týždňov až mesiacov, aj keď boli hlásené ochorenia trvajúce až jeden rok. Niektoré štúdie naznačujú možné spojenie medzi expozíciou T. gondii a rôznymi neurologickými ochoreniami, ako je schizofrénia alebo epilepsia, stále však chýbajú definitívne dôkazy.

Obrázok č. 7: Ocysty Toxoplasma gondii v truse mačky