Mapa pokrytia zvozovými trasami

Zvierací cintorín Borievka so všetkými službami už existuje, a tak majú ľudia možnosť rozlúčiť sa so svojimi zvieratkami náležite – a najmä dôstojne.

špirovalo, pretože je to jedno prekrásne miesto, ktoré je zaznačené dokonca na turistickej mape mesta. Keď sa k tomu pridali všetky tie zložité a smutné veci súvisiace s legislatívou, čo sa týka pochovávania zvierat u nás, pustila som sa do toho.

Čo spôsobilo, že to konečne začalo byť reálne?

To by bolo naozaj na dlhé rozprávanie. Za tých 18 rokov som sa stretla naozaj so všeličím! S ľudskou aroganciou, hlúposťou, nepochopením. Ale našťastie som na tej ceste stretla aj pána Stanislava Vlkoviča, človeka, ktorý to dotiahol do konca, keď mňa už opustili sily a najmä viera a entuziazmus. Podstatné však je, že sa to napokon podarilo, cintorín Borievka so všetkými službami už existuje, a tak majú ľudia možnosť rozlúčiť sa so svojimi zvieratkami náležite – a najmä dôstojne.

S mačkami a ich chovateľmi sa najčastejšie spája infekčné ochorenie toxoplazmóza. Vraj ju má v sebe až polovica populácie, tak sa drzo pýtam: máte ju i vy?

Samozrejme, pri takom úzkom spolužití, ako máme my so zvieratami, som sa dala otestovať aj v súvislosti s toxoplazmózou. Bolo to v poriadku, ale testy ukázali, že kedysi v minulosti som ju vraj zrejme prekonala.

Toxoplazmóza údajne mení správanie svojho nositeľa. Z výskumov českého parazitológa Jaroslava Flegra vyplýva, že ľudia nakazení toxoplazmózou sú neporiadni a nespoľahliví. To majú nakazení muži a ženy spoločné, ale ženy sú spoločenskejšie a ľahkomyseľnejšie, muži naopak. Nakazený človek má tiež zhoršené reakčné časy, čo môže byť problém napríklad pri šoférovaní. Všimli ste si niečo také na sebe?

Priznám sa, že som si nič také nevšimla. Aj keď naozaj netuším, kedy som ju mala a netušil to ani ten lekár, ktorý mi oznámil, že som toxoplazmózu v minulosti prekonala. Nechcem túto tému, samozrejme, zľahčovať, ale ja som vždy bola až príliš poriadna, doslova až taký Monk. A vždy mi mimoriadne záležalo na spoľahlivosti. A dnes už mám zhoršené reakčné časy nielen pri šoférovaní! Ale verím, že je to všetko ešte stále v norme.

Keď už tu preberáme choroby, aké máte ďalšie skúsenosti s chorobami a lekármi?

Oj, tak toto je téma, ktorej sa ja vyhýbam aj v súkromí. Napríklad aj tým, že pokiaľ nemám naozaj nejaký vážnejší problém, snažím sa to prekonať akosi sama. Nie podceňovaním príznakov, ani odkladaním návštevy lekára, ale skrátka touto témou nechcem obťažovať ani najbližších a už vôbec nie priateľov. Ale keď treba, to veru bez zaváhania obťažujem! (Smiech.)

Aká ste pacientka? Poslušná?

Myslím si, že áno. Rozhodne nepatrím k pacientom, ktorí si o svojom ochorení vygúglia všetko sami na internete, dokonca si sami naordinujú liečbu! Dôverujem lekárom – a živému kontaktu s nimi.

Ste ten typ „daj si tabletku a netráp sa“ alebo nechcete do seba pchať „chémiu“ a držíte, pokiaľ to ide?

Pokiaľ to ide bez „chémie“, tak fajn. Ale sú ochorenia, chvíle, stavy, situácie, ktoré si tú tabletku skrátka žiadajú. Ja som si to, napríklad pred televíznou kamerou, veľakrát overila. Ťažko môžete vyrábať televíznu reláciu alebo absolvovať javiskové vystúpenie, keď vás ukrutne bolí zub alebo hlava.

Pracujete, aj keď ste chorá? Ako to riešite, keď termín nepustí?

Nuž, keď sa dá, tak to riešim tou spomínanou tabletkou. Ale pokiaľ by som svojím ochorením mala ohroziť zdravie niekoho iného, rozhodne ohrozím radšej ten pracovný termín. Nepripadá mi frajerské vystatovať sa

v spoločnosti systémom: „Ja som to dal, chodil som do roboty aj v horúčke, dáko som to zvládol.“ Môže to mať ďalekosiahle následky nielen pre toho chorého, ale aj pre všetkých, s ktorými prišiel do kontaktu.

Ako sa udržiavate v kondícii? V mladosti ste veľa športovali, hrávali ste hádzanú, basketbal, bedminton, strieľali z malorážky. Športujete stále?

Nemôžeme túto otázku preskočiť? (Smiech.) Priznám sa, že veľmi teda nešportujem. Chvíľu ma držala a bavila jóga, chytil ma aj golf, ale po operácii ramena som sa už k tomu nevrátila. Vyžobrala som si od manžela aj bicykel s motorčekom, ale ani ten nevyvetrávam tak, ako by som mohla a mala. Viem, že by som sa mala hýbať oveľa viac, ale akosi sa neviem naštartovať. Ešteže máme psíka a ja s ním každý deň chodím na obednú prechádzku v takom rýchlejšom tempe. Hovorím si, že už skoro behám.

Hýbete sa aj v záhrade. Ste vášnivou záhradkárkou, ktorá obieha záhradníctva a trhy už od veľmi skorej jari. Už sa schyľuje?

Veru sa už schyľuje. (rozhovor sme robili v januári, pozn. red.) Práve včera som popichala do črepníkov cibuľky hyacintov, aby sa „rozparádili“ okolo Veľkej noci.

Aj vzťah k zemi, k záhrade ste budovali odmalička, či prišiel až neskôr?

Keď som bola malá, bývali sme

Elena Vacvalová

Vyštudovala televíznu žurnalistiku na FF UK. Po škole pracovala v časopise Kamarát, neskôr sa začala naplno venovať práci v rozhlase a televízii. Účinkovala v mnohých divácky úspešných programoch: Čo dokáže ulica, Aj múdry schybí, Dereš, Ružové okuliare, Sedem, Zlaté časy. Zahrala si aj vo filmoch Andílek na nervy, Hazard a Šesť statočných. Moderátorka, glosátorka a humoristka je veľkou milovníčkou zvierat. Dlhé roky sa angažovala v iniciatíve za vybudovanie cintorína pre zvieratá, dnes je jeho ambasádorkou.