OSOBNOSŤ
Zvierací cintorín Borievka so všetkými službami už existuje, a tak majú ľudia možnosť rozlúčiť sa so svojimi zvieratkami náležite – a najmä dôstojne. špirovalo, pretože je to jedno prekrásne miesto, ktoré je zaznačené dokonca na turistickej mape mesta. Keď sa k tomu pridali všetky tie zložité a smutné veci súvisiace s legislatívou, čo sa týka pochovávania zvierat u nás, pustila som sa do toho. Čo spôsobilo, že to konečne začalo byť reálne? To by bolo naozaj na dlhé rozprávanie. Za tých 18 rokov som sa stretla naozaj so všeličím! S ľudskou aroganciou, hlúposťou, nepochopením. Ale našťastie som na tej ceste stretla aj pána Stanislava Vlkoviča, človeka, ktorý to dotiahol do konca, keď mňa už opustili sily a najmä viera a entuziazmus. Podstatné však je, že sa to napokon podarilo, cintorín Borievka so všetkými službami už existuje, a tak majú ľudia možnosť rozlúčiť sa so svojimi zvieratkami náležite – a najmä dôstojne. S mačkami a ich chovateľmi sa najčastejšie spája infekčné ochorenie toxoplazmóza. Vraj ju má v sebe
50
inVitro
až polovica populácie, tak sa drzo pýtam: máte ju i vy? Samozrejme, pri takom úzkom spolužití, ako máme my so zvieratami, som sa dala otestovať aj v súvislosti s toxoplazmózou. Bolo to v poriadku, ale testy ukázali, že kedysi v minulosti som ju vraj zrejme prekonala. Toxoplazmóza údajne mení správanie svojho nositeľa. Z výskumov českého parazitológa Jaroslava Flegra vyplýva, že ľudia nakazení toxoplazmózou sú neporiadni a nespoľahliví. To majú nakazení muži a ženy spoločné, ale ženy sú spoločenskejšie a ľahkomyseľnejšie, muži naopak. Nakazený človek má tiež zhoršené reakčné časy, čo môže byť problém napríklad pri šoférovaní. Všimli ste si niečo také na sebe? Priznám sa, že som si nič také nevšimla. Aj keď naozaj netuším, kedy som ju mala a netušil to ani ten lekár, ktorý mi oznámil, že som toxoplazmózu v minulosti prekonala. Nechcem túto tému, samozrejme,
zľahčovať, ale ja som vždy bola až príliš poriadna, doslova až taký Monk. A vždy mi mimoriadne záležalo na spoľahlivosti. A dnes už mám zhoršené reakčné časy nielen pri šoférovaní! Ale verím, že je to všetko ešte stále v norme. Keď už tu preberáme choroby, aké máte ďalšie skúsenosti s chorobami a lekármi? Oj, tak toto je téma, ktorej sa ja vyhýbam aj v súkromí. Napríklad aj tým, že pokiaľ nemám naozaj nejaký vážnejší problém, snažím sa to prekonať akosi sama. Nie podceňovaním príznakov, ani odkladaním návštevy lekára, ale skrátka touto témou nechcem obťažovať ani najbližších a už vôbec nie priateľov. Ale keď treba, to veru bez zaváhania obťažujem! (Smiech.) Aká ste pacientka? Poslušná? Myslím si, že áno. Rozhodne nepatrím k pacientom, ktorí si o svojom ochorení vygúglia všetko sami na internete, dokonca si sami naordinujú liečbu! Dôverujem lekárom – a živému kontaktu s nimi. Ste ten typ „daj si tabletku a netráp sa“ alebo nechcete do seba pchať „chémiu“ a držíte, pokiaľ to ide? Pokiaľ to ide bez „chémie“, tak fajn. Ale sú ochorenia, chvíle, stavy, situácie, ktoré si tú tabletku skrátka žiadajú. Ja som si to, napríklad pred televíznou kamerou, veľakrát overila. Ťažko môžete vyrábať televíznu reláciu alebo absolvovať javiskové vystúpenie, keď vás ukrutne bolí zub alebo hlava. Pracujete, aj keď ste chorá? Ako to riešite, keď termín nepustí? Nuž, keď sa dá, tak to riešim tou spomínanou tabletkou. Ale pokiaľ by som svojím ochorením mala ohroziť zdravie niekoho iného, rozhodne ohrozím radšej ten pracovný termín. Nepripadá mi frajerské vystatovať sa
