PROGRESÍVNE ZDRAVOTNÍCTVO

Parazity boli odjakživa súčasťou ľudského organizmu

PROGRESÍVNE ZDRAVOTNÍCTVO

Parazity predstavujú veľmi rôznorodú skupinu organizmov. Vyskytujú sa u ľudí, rastlín, u domácich, hospodárskych i voľne žijúcich zvierat. O parazitoch, o ich vplyve na ľudskú populáciu, o medzinárodných výskumoch či dôsledkoch možnej nesprávnej interpretácie vedeckých informácií zo strany podaktorých médií sme sa porozprávali s RNDr. Ivicou Hromadovou, DrSc., riaditeľkou Parazitologického ústavu SAV v Košiciach. Ide o jediné pracovisko na Slovensku, ktoré komplexne skúma parazity a nimi vyvolané ochorenia ľudí, zvierat aj rastlín.

Autor: Danka Šoporová Foto: Daniel Jenčo Čo fascinuje parazitológa na parazitoch najviac?

Parazity predstavujú veľmi rôznorodú skupinu organizmov a vyskytujú sa u ľudí, u domácich, hospodárskych i voľne žijúcich zvierat, aj u rastlín. Infekčné štádiá parazitov sa vyskytujú aj vo vonkajšom prostredí, napríklad v pôde, v piesku alebo vo vode. Na našom pracovisku sa venujeme všetkým týmto skupinám parazitov, čím získalo zameranie nášho výskumu široký rozmer. Parazity sú vďačnými modelmi aj z toho dôvodu, že nám dávajú viacero príležitostí na aplikovaný i na základný výskum. Môžeme ich totiž vnímať z dvoch rôznych aspektov, jednak ako pôvodcov parazitárnych ochorení, ale zároveň aj ako veľmi zaujímavé biologické modely. V prvom prípade je práca parazitológa úzko spätá s praxou – napríklad s lekármi alebo veterinármi – a výskum má charakter aplikovaného výskumu. V druhom prípade sa v rámci základného výskumu snažíme z rôznych aspektov a uhlov pohľadu pochopiť tieto zaujímavé organizmy. Aká je úroveň parazitológie na Slovensku?

Pri hodnotení úrovne parazitológie na Slovensku treba špecifikovať, či ide o aplikovanú parazitológiu, alebo o parazitológiu ako vedecko-výskumný odbor. Parazitárne ochorenie je ako každé iné ochorenie a vyžaduje si v prvom rade exaktnú diagnostiku, na základe ktorej môže byť stanovená špecifická liečba. Diagnostickú činnosť vykonáva na Slovensku viacero akreditovaných laboratórií a naše pracovisko sa podieľa na validácii výsledkov v prípade závažných zoonóz (ochorení prenosných zo zvierat na človeka), ako povedzme echinokokózy, trichinelózy, toxoplazmózy, toxokarózy a tiež kliešťami prenášaných nákaz ako borelióza, anaplazmóza, babezióza a podobne. Snažíme sa zavádzať a zdokonaľovať nové diagnostické postupy, či už ide o molekulárnu diagnostiku, alebo imunologické metódy. Spolupráca Parazitologického ústavu s diagnostickými laboratóriami a klinickými pracoviskami v oblasti diagnostiky parazitárnych ochorení je dlhodobá a veľmi dobrá.

Je len veľmi málo parazitárnych nákaz bez dlhodobých symptómov.

„Najvýznamnejšími faktormi šírenia pôvodcov parazitárnych ochorení sú v poslednej dobe zmeny klímy, väčšia mobilita ľudí, rozsiahly obchod s hospodárskymi zvieratami, introdukcia nepôvodných druhov rastlín aj zvierat do nových oblastí.“

Druhý aspekt parazitológie je vedecký. Parazitologický ústav má dlhoročnú tradíciu vo výskume predovšetkým parazitických červov (helmintov), ktorým sa venujeme od založenia ústavu v roku 1953. V tejto oblasti je naše pracovisko na európskej úrovni a vykazuje výsledky porovnateľné s medzinárodným štandardom. Čo sa metodického zamerania týka, študujeme napríklad imunitné reakcie hostiteľa na parazitárnu infekciu, s cieľom určiť vzájomné interakcie medzi hostiteľom a parazitom. Na pracovisku sa venujeme aj sledovaniu rezistencie parazitov na antiparazitiká a tiež výskumu kombinovanej terapie parazitárnych nákaz pomocou farmakologických prípravkov v kombinácii s látkami prírodného pôvodu, ktoré majú preukázateľný antiparazitický a imunomodulačný potenciál. Venujeme sa rovnako zisťovaniu pôvodu a ciest šírenia inváznych druhov parazitov, ekologickej parazitológii, ako aj štúdiu kumulácie ťažkých kovov v prostredí, v hostiteľoch aj v parazitoch, ktoré plnia úlohu bioindikátorov.

Počas vašej kariéry ste precestovali kus sveta. Pracovné skúsenosti ste získavali v Taliansku, Nemecku, vo Fínsku, Škótsku či v Belgicku. Sme v ponímaní zahraničných inštitúcií, ako i vedcov zaoberajúcich sa parazitológiou, rovnocenným partnerom pri realizovaní medzinárodných štúdií a výskumov?

Po poslednej akreditácii pracoviska za obdobie 2012 – 2015 bol Parazitologický ústav zaradený do akreditačnej kategórie B s hodnotením „Výskum je viditeľný na európskej úrovni. Organizácia dosiahla hodnotné príspevky v danej oblasti v rámci Európy“. Výsledok akreditácie bol pre nás potešujúci, ale zároveň zaväzujúci, pretože pri ďalšej akreditácii, ktorá sa uskutoční v tomto roku za obdobie 2016 – 2021, by sme hodnotenie medzinárodného panela radi obhájili. Náš ústav je konkurencieschopný v oblastiach výskumu parazitických červov a kliešťami prenosných ochorení. V týchto oblastiach výskumu máme aj veľmi bohatú medzinárodnú spoluprácu s mnohými parazitologickými pracoviskami v Európe, v Severnej Amerike aj v Ázii. Samozrejme, sú oblasti výskumu parazitov, kde naše pracovisko nie je aktívne. Týka sa to predovšetkým základného výskumu parazitických jednobunkovcov.

Parazitárne choroby sú už dlho označované za choroby rozvojových a zaostalých krajín. Ako som už zmienila, zúčastnili ste sa výskumu parazitov v rôznych častiach sveta. Zaznamenali ste za obdobie svojej dlhoročnej praxe prelomovú zmenu v trende ochorení spôsobených parazitmi?

Najvýznamnejšími faktormi šírenia pôvodcov parazitárnych ochorení sú v poslednej dobe bezpochyby zmeny klímy, výrazne väčšia mobilita ľudí, rozsiahly obchod s hospodárskymi zvieratami, introdukcia nepôvodných druhov rastlín aj zvierat do nových oblastí. Táto introdukcia môže byť spôsobená jednak prirodzenou migráciou zvierat, alebo v dôsledku činnosti človeka. Prevažná väčšina parazitov patrí k druhom, ktoré sú lokalizované vo vnútri hostiteľského organizmu (tzv. endoparazity), a tak sa pri nedostatočných preventívnych a karanténnych opatreniach môžu nové druhy parazitov nepozorovane a bez vedomia človeka dostať na územie Slovenska. Vplyvom klimatických zmien dochádza k šíreniu ektoparazitov (kliešťov a komárov) a nimi prenášaných pôvodcov ochorení do nových geografických oblastí alebo biotopov. Bol napríklad zistený posun hornej hranice výskytu kliešťa obyčajného (Ixodes ricinus), ktorý sa vyskytuje už aj vo vyšších nadmorských výškach. Skorší výskyt kliešťov na vegetácii počas roka súvisí s čoraz častejšie sa opakujúcou miernou zimou a pomerne dlhotrvajúcim horúcim letom. Okrem toho k nám prenikajú nové druhy kliešťov (napr. rod Rhipicephalus), ktoré sa na územie Slovenska šíria z mediteránnych oblastí. Podobnú

tendenciu môžeme pozorovať u komárov a nimi prenášaných vírusov. Spolu s introdukciou vektorov bol na Slovensku zaznamenaný aj výskyt nepôvodných parazitov, ktoré tieto vektory prenášajú. Na našom území napríklad neustále narastá prevalencia komármi prenášaných okrúhlych červov Dirofilaria repens a Dirofilaria immitis, ktorých špecifickými hostiteľmi sú psy. Vzhľadom na zoonózny charakter dirofilárií a úzky kontakt ich hostiteľských druhov s človekom treba dbať predovšetkým na prevenciu, včasnú diagnostiku a adekvátne nastavenú terapiu, ktoré môžu výraznou mierou spomaliť šírenie týchto parazitov.

„Asi za 50 rokov budú lekári predpisovať parazity pacientom vo forme liekov a liečiť nimi,“ predpovedá český parazitológ Július Lukeš. Mávajú parazity i priaznivý vplyv na naše zdravie?

Helmintoterapia, čiže terapia, pri ktorej sa pacient vedome a cielene nakazí nejakým druhom parazitického červa (helminta), vychádza z predpokladu, že z hľadiska evolúcie človeka boli parazity častou súčasťou ľudského organizmu. Hovoríme o tzv. koevolúcii, teda paralelnej evolúcii parazita a jeho hostiteľa, v tomto prípade človeka. Imunitný systém človeka bol po desiatky tisíce rokov naprogramovaný tak, aby bojoval proti pôvodcom parazitárnych ochorení. S pribúdajúcimi poznatkami o parazitoch dochádzalo postupne k zavedeniu hygienických a epidemiologických opatrení, ktoré viedli k výraznej redukcii parazitárnych nákaz obyvateľov vyspelých krajín, u ktorých sa ale v súčasnosti vo väčšej miere vyskytujú rôzne druhy alergií a autoimunitných ochorení. Existujú experimentálne štúdie, ktoré sa snažia preukázať pozitívny účinok črevnej parazitárnej infekcie u pacientov trpiacich napríklad zápalovými ochoreniami čreva, ulceróznou kolitídou alebo Crohnovou chorobou. Zjednodušene povedané, princípom týchto štúdií je „odvrátiť pozornosť“ imunitného systému od vlastných buniek v sliznici čreva a „zamerať jeho pozornosť“ na boj proti parazitárnej nákaze. Tú možno vyvolať podávaním vajíčok alebo lariev parazitov, ktoré sa však musia v laboratórnych podmienkach špeciálne pripraviť a z ktorých sa v čreve pacienta vyvinú dospelé červy (napríklad rôzne druhy škrkaviek alebo pásomníc). Helmintoterapia v súčasnosti ešte nie je klinicky schválenou formou terapie. Aj keď jej princíp vyznieva pomerne jednoducho a logicky, treba vziať do úvahy viacero rizikových faktorov, ktoré môžu parazitárnu nákazu sprevádzať (anémia,

RNDr. Ivica Hromadová, DrSc.

Riaditeľka Parazitologického ústavu SAV a vedúca Laboratória populačnej genetiky. Venuje sa molekulárnej taxonómii a populačnej genetike veterinárne a medicínsky významných mnohobunkových parazitov, so zameraním na invázne druhy. Počas svojej kariéry získala štipendiá a absolvovala pobyty na zahraničných vedeckých pracoviskách v Českej republike, Nemecku, v Taliansku, Škótsku a tiež dvojročný postdoktorandský pobyt v Belgicku zameraný na štúdium enzýmov energetického metabolizmu parazitického jednobunkovca Trypanosoma brucei, pôvodcu spavej choroby.

Ďalšie informácie o inštitúcii nájdete na: pau.saske.sk/svk