BLOG

Chudák parazit

MUDr. Antonín Polách

internista Landeskrankenhaus Südsteiermark Wagna, Rakúsko www.apolach.cz

Byť v prírode parazitom nie je ľahký údel. Nikto ho nemá rád, každý sa ho snaží zbaviť. Dokonca po ňom pomenovali aj ľudských jedincov, ktorí sa nepodieľajú na tvorbe spoločenských hodnôt, ale o to radšej ich konzumujú. Je to nespravodlivé, pretože tí ľudia to robia dobrovoľne, zatiaľ čo chudák parazit nemá voľbu – keď chce prežiť. A on chce. Kto by nechcel?

Bol skrátka tak stvorený, že nie je samostatnej existencie schopný. Potrebuje niekoho, kto ho bude živiť, kto sa o neho bude starať, kto mu poskytne jedlo a teplo. Možno by chcel aj trochu lásky, ale tej sa nedočká. Dobré slovo o ňom nik nestratí. Po slovensky ho nazývajú cudzopasník, teda niekto, kto sa pasie na cudzom, rozumej na našom, a to je neodpustiteľné.

V podstate sú parazity, ktoré napadli človeka, z veľkej časti chudáci, čo si pomýlili cestu a zvolili nesprávneho hostiteľa. U zvierat sa môžu cítiť oveľa bezpečnejšie a majú tam pokoj k životu aj k rozmnožovaniu. Človek naproti tomu má diagnostické metódy, ktorými sa snaží nezvaného návštevníka odhaliť a potom aj vypudiť – vyrobil si na to všelijaké jedy, ktorým hovorí lieky a tie neznamenajú pre parazita nič dobré. Niežeby postihnutému človeku chutili – tieto lieky nie sú príliš populárne. Okrem ivermektínu, ktorý je všetkými čudnými existenciami, ktoré majú panický strach z injekčnej ihly, odporúčaný na zdolávanie koronavírusu. Aj koronavírus je parazit, ktorý bez človeka neprežije, ale na jeho zničenie ivermektínom je potrebná päťdesiatnásobná dávka, ktorú inakšie používame na vyhnanie svrabu z kože a takú dávku síce neprežije koronavírus, ale ani človek, ktorý sa ivermektínom „naštopká“. Otázka je, koho je v tomto prípade treba viac ľutovať, či toho otráveného človeka, alebo vírus, ktorý sa v tomto prípade pri voľbe hostiteľa naozaj pomýlil. Ale posudzovať myšlienkovú kapacitu hostiteľa prevyšuje schopnosti čínskeho vírusu.

Prednedávnom som si na Facebooku prečítal príspevok, citujem: „Nezná niekto nejakého zverolekára, ktorý by mi predpísal ivermektín? Môjho otca odviezli s koronavírusom na intenzívku a hneď ho pripojili na ventilátor. Chvalabohu, nie je očkovaný, ale aj tak si oňho robím starosti.“ V takej chvíli si musím zas raz spomenúť na Alberta Einsteina, ktorý povedal, že sú len dve nekonečné veci na svete, vesmír a ľudská hlúposť. Pričom s tým vesmírom si nebol celkom istý. Ale to už sa opakujem. Život ale tiež.

Ivermektín sa skutočne v humánnej medicíne používa, a síce na liečbu svrabu, kde zlyhala lokálna liečba, ale všetkého s mierou. Lepšie je sa poriadne umývať, aby sa tento chrobáčik, ktorý nemôže za to, že sa musí živiť keratínom z ľudskej kože, pretože jeho tráviaci trakt nič iné nestrávi, do vašej kože nedostal. Že spôsobuje neznesiteľné svrbenie, neteší určite ani jeho, pretože bez svrbenia by mal k svojej robote, prežitiu a rozmnožovaniu viac pokoja, Na zničenie koronavírusu je potrebná 50-násobná dávka ivermektínu, ktorý inak používame na vyhnanie svrabu z kože a takú dávku síce neprežije koronavírus, ale ani človek.