Jozef Mikloš, Jozef Kovalík, Ján Ducár: Štôlňa pri Víťazi

Štôlňa pri Víťazi

Jozef Mikloš, Jozef Kovalik, Ján Ducár

Uvedená trojica autorov sme dňa 13.2.2000 zamerali štôlňu južne od obce Víťaz, resp. jej časti Osada Dolina. Lokalita leží na samej hranici geomorfologickej jednotky Čierna hora, v celku Roháčka. Administratívne leží v katastri obce Víťaz, okresu Prešov. Štôlňa sa nachádza na ľavom brehu Dolinského potoka, asi 10 metrov od jeho brehu, približne 3 metre nad jeho úrovňou. Je to západný svah vrchu Košlovec ( 617,9 m). Približná nadmorská výška je 435 m. Pomôckou lokalizácie môže byť fakt, že hneď oproti vstupnému otvoru štôlne (viditeľného priamo z cesty) je menšia píla (firma PILVIT). Prístup je veľmi pohodlný, preto ostáva dosť nepochopiteľnou záhadou fakt, že doteraz ušla pozornosti speleológov.

Lokalita je miestnemu obyvateľstvu dobre známa, v roku 1998 ju Ing. Ducárovi ukázal miestny občan p. Jenča. Tento sa bez akýchkoľvek pomôcok dostal asi 5 metrov od vstupného otvoru. Podľa informátora mala mať okolo 20 metrov. Nie je to jaskyňa vytvorená prírodou, ale ručne vysekaná štôlňa tvaru písmena L.

Pri geologickom popise lokality si pomôžeme citáciou z diela Príroda okresu Prešov a jej ochrana (Palášthy – Dostál – Cibuľková, Prešov, 1987). Zhruba 200 – 300 metrov severne totiž leží chránený prírodný výtvor Podmorský zosuv (ktorý autori rovnako obhliadli). Bývalý kameňolom tu odkryl skalný profil vysoký 40 – 50 metrov, v ktorom R. Marschalko vyčlenil vrstvy: - bazálna hrubozlepencová vrstva plochošošovkovitého tvaru, - postupný prechod zlepencov do hrubozrnných drobových pieskovcov, - šošovky zlepencov s náznakom šikmého zvrstvenia.

Tatroveporidné kryštalinikum je tvorené žulorulami, prepúšťajúcimi vodu. Hornina je tvrdá, o čom sa pri vŕtaní dier meracích bodov presvedčil vŕtny majster skupiny Jožo Kovalík.

Opis štôlne

Po obhliadke vstupnej časti bolo zrejmé, že sa nejedná o pseudokrasovú jaskyňu (hornina rula) ale o razenú štôlňu. Nad vchodom je vyrazená menšia diera s dĺžke 2,5 m. Pred vchodom sa nachádza násyp zosuteného kamenia, štrku a hliny, ktorý siaha 5 m do vnútra chodby. Po dosiahnutí dna štôlňa dosahuje výšku 1,8 m a maximálnu šírku 2 m. Po 11 m sa chodba lomí v pravom uhle a pokračuje severovýchodným smerom, kde po 14 m končí. Na začiatku odbočky je šírka chodby 1m, výška 1,6m. Najväčšiu šírku po odbočení v mieste mer. bodu 6 dosahuje 1,2m, výšku 1,8m. Na dne chodby sa nachádza sutina a mláky z priesakov povrchovej vody.

Pri našom mapovaní sme v štôlni objavili zhruba 20 exemplárov motýľov, prevažne zástupcov čeľade Morovité – Noctuidae, z ktorých jednoznačne bol určený druh:

Mora pivničná (Scoliopterix libratix L.).

História

Ing. Ducár poprosil svojho známeho z Víťaza, znalca jeho okolia, p. Františka Galduna o pomoc pri datovaní štôlne a všeobecných informáciách o nej. Tento informátor od starších obyvateľov Víťaza zistil, že prieskumná štôlňa bola vyrazená niekedy v období rokov 1880 – 1900. Vysekali ju talianski robotníci, pracujúci pre blízky mediarsky podnik v Štefanskej Hute pri Kluknave. Tu sa nachádzala huta na triedenie a spracovanie medenej rudy. Tu sa končila aj lanovka na transport rudy z baní pri Žakarovciach. Pokračovateľom spracovania medených rúd je známa firma KOVOHUTY Krompachy. Prieskumná štôlňa neodkryla nálezisko medených rúd.

Starí chlapi si spomínali na nemeckého geológa, ktorý v rokoch existencie Slovenského štátu počas 2. svetovej vojny uskutočnil geologický prieskum okolia Víťaza a charakterizoval ho ako bohaté na rudy. Po vojne sa v okolí uskutočnilo viacero vrtov so zaujímavými výsledkami.