Martin Horčík: Z prieskumu svahov Silickej planiny – 2. časť

PREPADLISKO NAD SALANKOU (PP-154)

Najväčšie prepadlisko Plešiveckej planiny sa nachádza asi 1,4 km na JV od poľovníckej chaty Veľký vrch (Barkay), resp. 80 m východne od priepasti Veľká Salanka (PP-11), na temene plytkého kopca, v nadmorskej výške 654 m n. m.

Ide o mohutné prepadlisko zhruba oválneho tvaru so šírkou 20 m a dĺžkou 60 m. Je orientované v smere S – J. Jeho ohraničenie tvoria strmé svahy a na viacerých miestach 3 – 4 m vysoké skalné steny. na dne rastú stromy. Na sev. okraji prepadliska je výrazný prepad lievikovitého tvaru s vonkajším priemerom 10 m, hlboký 5,5 m. Dno tvoria veľké bloky. Ide o jediné perspektívne miesto tejto lokality, ktoré však vyžaduje veľmi náročné sondovanie.

Literatúra

Erdős, M., 1984: Zoznam preskúmaných jaskýň, priepastí a vyvieračiek Plešiveckej planiny v Slovenskom krase. Slovenský kras 22, pp. 187 – 212 JErg, Z., 1999: Identifikačné karty lokalít

Plešiveckej planiny. Mnscr., Rožňava Máté, t., JErg, Z., 1998 – 99: Technické denníky a denníky z akcií. Mnscr. Košice – Rožňava LaLkovič, M., 1997: Krasové javy Slovenského krasu vo svetle súčasného poznania. Ochrana krasových javov a krasových území, Zborník referátov, Brzotín, pp. 12 – 21 Základná mapa SR 1:10 000, 1990: List č. 37 – 32 – 06. SÚGK, Bratislava, 4. vyd.

Z prieskumu svahov Silickej planiny – 2. časť Martin Horčík, SK Drienka

Tento príspevok nadväzuje na predchádzajúci (publikovaný v Spravodaji 1/2000), v ktorom bolo popísaných 6 lokalít severného svahu planiny nad obcou Jovice. V tomto príspevku uverejňujeme ďalšie štyri malé jaskyne objavené pri povrchovom prieskume. Tri lokality sa nachádzajú v západnom svahu planiny medzi kótou 543 m n. m. a kótou Vysoké bralo 672 m n. m., v katastrálnom území obce Slavec. Jergušova jaskyňa sa nachádza na povrchu planiny, v k. ú. obce Silica.

Všetky lokality sú vyvinuté vo svetlosivých wettersteinských vápencoch (podľa Mella, 1996). Genetické typy boli jaskyniam priradené podľa Bellu (1994).

Na prieskumných akciách v tejto časti planiny sa zúčastňovala tá istá partia členov SK Drienka, a to František Horčík, Martin Horčík, † Marián Chovanec a Gabriel Lešinský.

Popisy lokalít

Ferova jaskyňa – nachádza sa v nadmorskej výške cca 450 m n. m., v rozrušenom skalnom hrebienku, približne 250 m severne od prieseku elektrického vedenia vedúceho na Vysoké bralo (ZM 10, 37-32-13). Vchod má južnú expozíciu. Jeho rozme-

ry sú 1,4 (š) x 1,3 (v) m. Jaskyňa vznikla mrazovým zvetrávaním pozdĺž puklín, v menšej miere sa uplatnila korózia. Na stenách sa vyskytujú nátekové formy sintra. Dno pokrýva ostrohranná sutina a hlina. Dĺžka jaskyne je 6,7 m.

Júnová jaskyňa – nachádza sa v nadmorskej výške cca 530 m n. m. v malej skalnej stienke, asi 200 m severozápadne od kóty 664 m n. m. (ZM 10, 37-32-13). Vchod má rozmery 1,2 (š) x 0,5 (v) m. Predstavuje korózny typ jaskyne. Miestami sa na stenách vyskytuje bradavičnatý sinter. Dno pokrýva hlina, skalné úlomky a lístie. Dĺžka jaskyne je 8 m.

Jaskyňa Útulňa – nachádza sa v nadmorskej výške cca 620 m n. m., v skalnatom svahu pod kótou 664 m n. m. (ZM 10, 37-32-13). Rozmery vchodu tejto koróznej jaskyne sú 1,1 (š) x 0,6 (v) m. Sporadicky sa vyskytujú sintrové náteky. Dno pokrýva hlina, sutina a lístie. Dĺžka jaskyne je 5 m.

Jergušova jaskyňa – nachádza sa v nadmorskej výške 576 m n. m., 280 m západne od kóty 579 m n. m. v severozápadnej časti planiny zvanej Veľká Záhrada, tesne pod hranou závrtu (ZM 10, 37-3214). Vchod má rozmery 1,1 (š) x 0,5 (v) m. Dutina vznikla koróziou pozdĺž poruchy so sklonom 45° na východ. Jaskyňa je bez výzdoby. Dno je pokryté hlinou a sutinou. Dĺžka tejto malej jaskynky je 2,3 m.

Uvedené jaskyne predstavujú z morfologického hľadiska jednoduché dutiny bez možnosti ďalšieho pokračovania (s výnimkou Suchej priepasti – viď 1. časť príspevku). Okrem dokumentačnej hodnoty majú význam aj z hľadiska zastúpenia rôznych genetických typov podzemných priestorov vo svahoch planiny.

Nakoľko časť svahu s uvedenými lokalitami je bez výraznejších oporných bodov, lokalizácie jaskýň sú približné (ale určite všetky existujú). p.s.: I keď Jergušova jaskyňa sa nenachádza priamo vo svahu planiny, a ani svojou dĺžkou nespĺňa kritérium pre jaskyňu, rozhodli sme sa ju zaradiť aspoň pre jej zaujímavú lokalizáciu vo svahu závrtu.

Literatúra:

BELLa, P.: Genetické typy jaskynných priestorov

Západných Karpát. Slovenský kras, XXXII,

ROSA–SMOPaJ, Liptovský Mikuláš, 1994 Horčík, M.: Z prieskumu svahov Silickej planiny – 1. časť, Spravodaj 1/2000, Liptovský Mikuláš, 2000 MELLo, J. et al.: Geologická mapa Slovenského krasu 1:50 000. Geologická služba SR, Bratislava, 1996 Dokumentačné formuláre SK Drienka, 1997-1999