Eduard Piovarči: Tajomstvo Amatérskej jaskyne

Na druhý deň po obede sme vyrazili smerom na Kokošovce – Sigord. Auto sme nechali pred Lesníckym učilišťom. Údolím Malej Delne sme sa dostali ku križujúcej modrej značke, odbočili doľava, a po 300 metroch sme stáli pod skalami v lokalite Vlčí dol. Obzreli sme starý zrub s deravou strechou, ale pán prezident zamieril doľava, trochu vyššie, kde objavil skalný previs, spĺňajúci požiadavky jaskyne podľa p. Eszterhása. Výšku má 1,8 m, dĺžku 4,6 m, hĺbku 3 m. Podľa údolia sme ju nazvali Vlčia jaskyňa, čiže Farkas – barlang, alebo aj Wolfshöhle.

Vrátili sme sa na asfaltku, pokračovali do Hanušovského sedla, tu odbočili doprava po vrstevnici (nie po značke – hrebeňovke). Nasledoval náš hlavný cieľ – Lízaný kameň. Tento obrovský skalný hríb, alebo skôr skalný útes s previsom okolo 3 metrov pána prezidenta veľmi zaujal. V minulosti slúžil aj zbojníkom, ktorí tu mali kuchyňu (Küche) s ohniskom a tiež spálňu Schlafzimmer).

Ďalšie pseudokrasové javy:

Zbojnícka päsť (Räubersfaust) – jaskynka pod skalným hríbom,

Líščia jaskynka (Fuchsenhöhle) – sústava plaziviek do tvaru T v centrálnom skalnom útvare.

Celá lokalita je silne podhrabané norami zvierat (líšky, jazvece). Škoda, že nám neostal čas na zameranie a zmapovanie všetkých jaskyniek, zato sme usilovne hľadali črepy alebo iné archeologické artefakty. Je tu niekoľko depresií, o ktorých sa nedá jednoznačne povedať, že sú prírodného pôvodu.

Najväčšia záhada nakoniec: východne od Lízaného kameňa je obrovská depresia, kotol s priemerom odhadom 50 metrov. Pátrali sme po jeho genéze, kde sa môže tratiť voda z kotla a pod. Pána prezidenta to veľmi zaujalo a odhadujem, že do roka príde na dôkladný prieskum a zameranie.

Škoda, že sme sa museli vrátiť k autu. Chcel som mu ešte ukázať skalný útvar veľmi podobný sochám na Veľkonočných ostrovoch – našu “šarišskú MOAI”. Ďalšie skalné okná sú na Oltároch, Rysích skalách, Čiernej hore, Praporci. A to keby sme navštívili Ružové skaly (Zakameň), tak zorganizuje pseudokrasový mapovací týždeň.

Pán prezident je veľmi skromný, komunikatívny, nenáročný, bolo to veľmi podnetné. Dúfam, že ho v našich sopečných pohoriach ešte budeme môcť privítať, aby nám pomohol poznať náš pseudokras.

P.S. Ak uvidíte v slovenských horách Stevena Spielberga, ako hľadá miesto na nakrúcanie Jánošíka, pošlite ho k nám na Sigord. Ušetrí na kulisách, veď má tu všetko pripravené – pre zbojníkov spálňu aj kuchyňu, ba aj kamenný stôl, na ktorom sa delili zlatky.

Tajomstvo Amatérskej jaskyne – Boli sme pritom

Eduard Piovarči

Na 26. medzinárodnom festivale odborných, televíznych programov a videoprogramov EKOTOP FILM v Žiline sa 20. 10. 1999 premietal dokumentárny film jaskyniarov bratov Chmelovcov “Tajomstvo Amatérskej jaskyne”. Aj tu tento film získal ďalšie zaslúžené ocenenie. A aj jaskyniari z jaskyniarskej skupiny ADAMA VALLU – Malá Fatra SEVER a Speleoklubu Malá Fatra Varín sa istým dielom dotkli jeho zrodu.

Šiesteho februára 1999 členovia JS ADAMA VALLU Jozef Haráni, Ing. Rastislav Havrila, Ing. Marek Janšúr, a Eduard. Piovarči, asistovali bratom Slavomírovi a Petrovi Chmelovcom pri natáčaní dokumentárneho filmu o Amatérskej jaskyni, v Moravskom krase. Na dvojdňovom podujatí sa zúčastnili aj jaskyniari. Pavol Cvacho, Ján Nemček, Rastislav Cvacho a Ľubomír Cvacho zo speleoklubu Malá Fatra VARÍN.

Na zaujímavej akcii sa stretlo celkom 30 jaskyniarov z Moravského krasu a Slovenska a tak to často pred vchodom do najdominantnejšej a najdlhšej jaskyne v Čechách vyzeralo ako na veľkej jaskyniarskej záchrannej akcii. Okrem bežných starostí pri filmovaní, nosení statívov, naťahovaní elektrických káblov, nasvecovaní scén, vláčení ťažkých 46 elektrických článkov 2 km ďaleko po podzemnom riečišti, bol čas aj na obdivovanie podzemných klenotov. V jaskynných pustatinách podzemného sveta sa rozlievali doslova “megaluxy” jasného svetla a ľudí bolo všade ako na Václaváku. Tak to bolo niečo pre mňa starého agarofobika. Až dlhý pochod jaskyňou na samotnom čele nášho peletónu ma postupne vydesil tak, že som už nečakal na nášho ťažkopádne postupujúceho režiséra z jeho doprovodným tímom. A ešte k tomu len len že sme nenarazili na KREMATÓRIUM. Nehať sa tu tak mirnix – dirnix úplne za zaživa spopolniť – no to by mi ešte chýbalo... Panenka skákavá až ma zamrazilo na chrbte. Ale napokon som svoj panický únik z jaskyne zvládol a ustupoval som pred zákerným vnútorným nepriateľom – vlastným strachom ba často až smrteľným desom a panikou, organizovane a disciplinovane. Miestami som kládol i urputný až húževnatý odpor a nechal som sa vláčiť Šlechtovým bludiskom až pod Absolónov závrt, kde bol terén na moje fatálne rozpoloženie až príliš členitý. To je teda super adrenalínová kúpeľ. Povedal by som priam nadadrenalínový šport ako remeň.Pre obyčajného človeka nič moc, ale ja ako by som práve vyletel z lietadla bez padáka.

Ocitli sme sa v hlbokej strži riečiska a náš sprievodca ma utešuje morbídnymi predstavami, o tom že to tu býva všetko veľmi často zaplavované vodou. No to mi teraz rozprávaj. To nevieš človeka potešiť ináč? Tu na tomto šerednom mieste by ma však asi nepotešilo naozaj nič. Ani celý sultánov hárem. Všetci tí adrenalínový dychtivci by mi mohli závidieť. Našťastie som mal za chrbtom stále svojho dobrého anjela strážneho Jožka Harániho. Tak ako som ho kedysi po kopcoch preháňal ja tak on teraz ženie do svahu mňa. Karty sa obrátili. Aký je ten život napokon spravodlivý. Trepal som sa s divo bijúcim srdcom strmým kamenistým svahom do úzkeho 4 metre vysokého komína fučiac ako darmo “prchajúci” praveký mamut, ktorému práve dopadol za zadkom meteorit veľký ako Mont Everest, ohroziac tak nadobro jeho ďalšie evolučné vyhliadky na tejto matičke Zemi.

Keď som sa konečne vyterigal do rozsiahlej chodby, mal som ešte stále pred sebou 1800 metrový pochod k východu z jaskyne. Ale odrazu akoby začalo svitať na lepšie časy. Vo večných tmách sa objavila priam svetelná smršť. Záplava svetla a svetiel všetkého druhu a chuti. To prichádzal režisér so svojím halogénovým sprievodom. Aj sa po mne ohnal svojou barlou, že mu tu kazím morálku. Slávo Chmela skutočne obetavo premáhal bolesti v nohe, ktorú mu pred rokmi rozdrvil v jednej maďarskej jaskyni padajúci balvan. I napriek tomuto bolestivému hendikepu so zaťatými zubami zdolával niekoľkokilometrové vzdialenosti v jaskyni a zaznamenával na magnetický záznam neopakovateľné čaro a krásu zakliatu v kameni. Obdivuhodný výkon už len pri jeho veku. Slávo však skutočného Majstra športu v sebe nezaprie. Snažil sa vo mne prebudiť bohatierske oduševnenie.

No dohovárať mi bolo márne. Povedal som na svoju obranu len to, že keby to mal v hlave pokazené tak ako ja, okamžite by zahodil kameru a “pajdal” by ozlomkrky ku východu z jaskyne tak ako aj ja s tým rozdielom, že ja by som tam bol oveľa skôr. Trochu veselosti nezaškodilo a napokon všetko dobre dopadlo. Dosiahol som na tejto akcii rekordnú vzdialenosť prekonanú v podzemí odvtedy ako som v roku 1986 prepadol tzv. ťažkým stavom ľudského ducha. A mal som zo svojho výkonu napriek tomu, že som musel z jaskyne ustúpiť obrovskú radosť. Radosť aj z toho, že som bol pritom keď obaja fil-

moví majstri pracovali na svojom najnovšom dokumentárnom diele. Bratia Chmelovci sa stali v roku 1998 členmi novej jaskyniarskej skupiny Malá Fatra SEVER, ktorú sme po úmrtí nášho nestora a zakladateľa premenovali k jeho pocte na JS ADAMA VALLU. Už počas Filmovanie detailov kvapľovej výzdoby foto: autor článku. roku 1998 natočili zaujímavý dokumentárny film Labský traverz, v ktorom zdokumentovali svetový rekord – 950 metrový lanový traverz, pri prepojení a prelezení dvoch strán údolia pri Belvedéri nad riekou Labe v Čechách. Oba posledné filmy z prostredia príťažlivých adrenalínových športových výkonov už získali množstvo ocenení. Dokumentárny film Tajomstvo Amatérskej jaskyne v, ktorom si naši mladí R. Havrila a M. Janšúr zahrali aj svoje prvé role jaskyniarov, už stihol dosiahnuť spolu s dokumentárnym snímkom Labský traverz, niekoľko ocenení. 1 marca na filmovej súťaži LIPTOVSKÝ REGIÓN získal Labský traverz 1. miesto za reportáž. Na celoštátnej súťaži ORAVSKÁ OSMIČKA získal film Tajomstvo Amatérskej jaskyne 1. cenu plus cenu diváka. Na celoštátnej súťaži SINEAMA v Žiari nad Hronom získal Labský traverz ďalšie prvé miesto za reportáž. V auguste bol filmový dokument Labský traverz vybratý do prhliadky najúspešnejších národných filmov UNICA vo Fínsku. V septembri na medzinárodnej filmovej súťaži v Berlíne získali obidva filmy Čestné uznanie. Filmovou premiérou Tajomstva Amatérskej jaskyne sa v septembri v Moravskom krase slávnostne otváral aj tohoročný Medzinárodný speleologický kongres. A napokon na 26. medzinárodnom festivale odborných, televíznych programov a videoprogramov EKOTOP FILM v Žiline získal film Tajomstvo Amatérskej jaskyne Čestné uznanie programu Slovenskej republiky. Na decembrovej Medzinárodnej filmárskej súťaži v Kroměříži získal film CENU EM TEC MAGNETICS. Napokon Národné osvetové centrum udelilo filmu cenu riaditeľky Slovenského národného osvetového centra. Na také výsledky môžeme byť v jaskyniarskej skupine ADAMA VALLU všetci právom hrdí. A obom bratom Chmelovcom treba aj touto cestou k týmto mimoriadnym úspechom pogratulovať. Zaželať im ešte mnoho a mnoho elánu do ďalších zaujímavých filmových snímkou z tohto tajomného a drsného, ale za to krásneho podzemného sveta.