Na druhý deň po obede sme vyrazili smerom na Kokošovce – Sigord. Auto sme nechali pred Lesníckym učilišťom. Údolím Malej Delne sme sa dostali ku križujúcej modrej značke, odbočili doľava, a po 300 metroch sme stáli pod skalami v lokalite Vlčí dol. Obzreli sme starý zrub s deravou strechou, ale pán prezident zamieril doľava, trochu vyššie, kde objavil skalný previs, spĺňajúci požiadavky jaskyne podľa p. Eszterhása. Výšku má 1,8 m, dĺžku 4,6 m, hĺbku 3 m. Podľa údolia sme ju nazvali Vlčia jaskyňa, čiže Farkas – barlang, alebo aj Wolfshöhle. Vrátili sme sa na asfaltku, pokračovali do Hanušovského sedla, tu odbočili doprava po vrstevnici (nie po značke – hrebeňovke). Nasledoval náš hlavný cieľ – Lízaný kameň. Tento obrovský skalný hríb, alebo skôr skalný útes s previsom okolo 3 metrov pána prezidenta veľmi zaujal. V minulosti slúžil aj zbojníkom, ktorí tu mali kuchyňu (K ü che) s ohniskom a tiež spálňu Schlafzimmer).
Ďalšie pseudokrasové javy: Zbojnícka päsť (Räubersfaust) – jaskynka pod
skalným hríbom, Líščia jaskynka (Fuchsenhöhle) – sústava plaziviek do tvaru T v centrálnom skalnom útvare. Celá lokalita je silne podhrabané norami zvierat (líšky, jazvece). Škoda, že nám neostal čas na zame-
ranie a zmapovanie všetkých jaskyniek, zato sme usilovne hľadali črepy alebo iné archeologické artefakty. Je tu niekoľko depresií, o ktorých sa nedá jednoznačne povedať, že sú prírodného pôvodu. Najväčšia záhada nakoniec: východne od Lízaného kameňa je obrovská depresia, kotol s priemerom odhadom 50 metrov. Pátrali sme po jeho genéze, kde sa môže tratiť voda z kotla a pod. Pána prezidenta to veľmi zaujalo a odhadujem, že do roka príde na dôkladný prieskum a zameranie. Škoda, že sme sa museli vrátiť k autu. Chcel som mu ešte ukázať skalný útvar veľmi podobný sochám na Veľkonočných ostrovoch – našu “šarišskú MOAI”. Ďalšie skalné okná sú na Oltároch, Rysích skalách, Čiernej hore, Praporci. A to keby sme navštívili Ružové skaly (Zakameň), tak zorganizuje pseudokrasový mapovací týždeň. Pán prezident je veľmi skromný, komunikatívny, nenáročný, bolo to veľmi podnetné. Dúfam, že ho v našich sopečných pohoriach ešte budeme môcť privítať, aby nám pomohol poznať náš pseudokras. P.S. Ak uvidíte v slovenských horách Stevena Spielberga, ako hľadá miesto na nakrúcanie Jánošíka, pošlite ho k nám na Sigord. Ušetrí na kulisách, veď má tu všetko pripravené – pre zbojníkov spálňu aj kuchyňu, ba aj kamenný stôl, na ktorom sa delili zlatky.
Tajomstvo Amatérskej jaskyne – Boli sme pritom Eduard Piovarči
Na 26. medzinárodnom festivale odborných, televíznych programov a videoprogramov EKOTOP FILM v Žiline sa 20. 10. 1999 premietal dokumentárny film jaskyniarov bratov Chmelovcov “Tajomstvo Amatérskej jaskyne”. Aj tu tento film získal ďalšie zaslúžené ocenenie. A aj jaskyniari z jaskyniarskej skupiny ADAMA VALLU – Malá Fatra SEVER a Speleoklubu Malá Fatra Varín sa istým dielom dotkli jeho zrodu. Šiesteho februára 1999 členovia JS ADAMA VALLU Jozef Haráni, Ing. Rastislav Havrila, Ing. Marek Janšúr, a Eduard. Piovarči, asistovali bratom Slavomírovi a Petrovi Chmelovcom pri natáčaní dokumentárneho filmu o Amatérskej jaskyni, v Moravskom krase. Na dvojdňovom podujatí sa zúčastnili aj jaskyniari. Pavol Cvacho, Ján Nemček, Rastislav Cvacho a Ľubomír Cvacho zo speleoklubu Malá Fatra VARÍN. Na zaujímavej akcii sa stretlo celkom 30 jaskyniarov z Moravského krasu a Slovenska a tak to často pred vchodom do najdominantnejšej a najdlhšej jaskyne v Čechách vyzeralo ako na veľkej jaskyniarskej záchrannej akcii. Okrem bežných starostí pri filmovaní, nosení statívov, naťahovaní elektrických káblov, nasvecovaní scén, vláčení ťažkých 46
elektrických článkov 2 km ďaleko po podzemnom riečišti, bol čas aj na obdivovanie podzemných klenotov. V jaskynných pustatinách podzemného sveta sa rozlievali doslova “megaluxy” jasného svetla a ľudí bolo všade ako na Václaváku. Tak to bolo niečo pre mňa starého agarofobika. Až dlhý pochod jaskyňou na samotnom čele nášho peletónu ma postupne vydesil tak, že som už nečakal na nášho ťažkopádne postupujúceho režiséra z jeho doprovodným tímom. A ešte k tomu len len že sme nenarazili na KREMATÓRIUM. Nehať sa tu tak mirnix – dirnix úplne za zaživa spopolniť – no to by mi ešte chýbalo... Panenka skákavá až ma zamrazilo na chrbte. Ale napokon som svoj panický únik z jaskyne zvládol a ustupoval som pred zákerným vnútorným nepriateľom – vlastným strachom ba často až smrteľným desom a panikou, organizovane a disciplinovane. Miestami som kládol i urputný až húževnatý odpor a nechal som sa vláčiť Šlechtovým bludiskom až pod Absolónov závrt, kde bol terén na moje fatálne rozpoloženie až príliš členitý. To je teda super adrenalínová kúpeľ. Povedal by som priam nadadrenalínový šport ako remeň.Pre obyčajného človeka nič moc, ale ja ako by som práve vyletel z lietadla bez padáka.
