Jaskyniar 2011 reduced by Doran05

REGIONÁLNA ROCENKA TURCA

JASKYNIAR 2011

JASKYNIAR 2011 - regionálna roèenka Turca Redakèná rada: Jozef Haráni, Bc. Pavol Pokrievka ml., Ing. Ján Šparec, Milan Brandejský, Ing. Pavol Pokrievka, Mgr. Andrej Bendík, PhD., Ing. Peter Holúbek, Ing. Peter Mrázik, Ing. Ján Obuch, www.speleoturiec.sk Šéfredaktor: Jozef Haráni, e-mail: info@stamaplus.sk Grafická úprava: Michal Cíger a Jozef Haráni, e-mail: grafik@vavrossi.sk Uverejnené príspevky vyjadrujú názory jednotlivých autorov, nemožno ich spája s názormi redakcie. Jazyková úprava: Ing. Peter Mrázik Vydala: STAMA plus s.r.o., Adresa redakcie: Jaskyniarsky klub SPELEO TURIEC, Dielenská kružná 48, 038 61 Vrútky, www.stamaplus.sk Osvit a tlaè: Alfaprint, s.r.o., www.alfaprint.sk

OBSAH: Jozef Haráni - Úvodník šéfredaktora Jozef Haráni - Správa o èinnosti za rok 2011 a aktuálny zoznam èlenov Peter Mrázik - Náš jaskyniarsky príbeh – 1.èas Jozef Haráni - Havrania jaskyòa Andrej Bendík - História archeologických a paleontolog. výskumov vo Ve¾kej Fatre Ladislav Bohaèik - Mezi speleology ¼ubomír Ballo - Krasové javy Jasenskej doliny Ján Obuch - Šelmy v jaskyniach /nielen v Turci/ Pavol Kardoš - Ve¾konoèná akcia v Gaderi Pavol Pokrievka ml. - Macedónsko Ján Obuch - Zoológ medzi jaskyniarmi v pohorí Jakupica (Macedónsko) Miroslav Jureèka - Výskum Medvedej jaskyne v Ludrovskej doline pod Salatínom Pavol Pokrievka ml. - Nové postupy v Priepasti pod Ostrou Jozef Haráni - Quo vadis, homo? Pavol Hanula - 52. jaskyniarsky týždeò v Tisovci Jubilanti Zhrnutie

ISSN 1357-687X ,

7 8 14 26 34 42 45 50 54 58 68 72 78 84 86 87 98

ISBN 978-80-96880-0-6

Rok vydania: 2012, Náklad: 1000 ks Fotografie na obálke 1. strana obálky: Vchod do jaskyne v masíve Katovej skaly. Foto: J. Haráni 2. strana obálky: Gaderská dolina, vodopád vo Vrátnej doline. Foto: P. Hanula 3. strana obálky: Poh¾ad z jaskyne NKD-x na južnom svahu Tlstej. Foto: P. Pokrievka ml. 4. strana obálky: Vchod do priepasti Ledenik -150m. Foto: M. Lejava

P. Hanula po prieniku do Siene èakate¾ov v jej najvyššej èasti. Foto: J. Haráni

SPELEOLOGIST 2010 - regional yearbook of Turiec Advisory board: Jozef Haráni, Bc. Pavol Pokrievka Jr., Ing. Ján Šparec, Dr. Milan Horòák, Milan Brandejský, Ing. Pavol Pokrievka, Mgr. Andrej Bendík, PhD., Ing. Peter Holúbek, Ing. Peter Mrázik, Ing. Ján Obuch, www.speleoturiec.sk Editor in Chief: Jozef Haráni, e-mail: info@stamaplus.sk Graphic design: Michal Cíger and Jozef Haráni, e-mail: grafik@vavrossi.sk All the articles express personal opinions of appropriate authors; these opinions cannot be considered to be opinions of editorial board. Correction: Mgr. Viera Koreòová Published by: STAMA plus s.r.o. Editorial address: Cave club SPELEO TURIEC, Dielenská kružná 48, 038 61 Vrútky, www.stamaplus.sk Image setting and press: VAV&ROSSI, www.vavrossi.sk

CONTENTS: Jozef Haráni – Editorial Jozef Haráni – Annual report of JK ST for year 2010 and list of members Bohuslav Kortman – Another caver in the world Peter Mrázik – True history and founding of OS Blatnica Pavol Pokrievka – Reconnaissance work of Speleoclub Malá Fatra in Turiec Peter Holúbek – Modern history of Katová skala Andrej Bendík – Cave bear in Ve¾ká Fatra Ján Obuch – Owls in Ve¾ká Fatra caves Pavol Pokrievka Jr. – Results of work in Jazveèia jaskyòa and Sonda na lúèke Peter Holúbek – Remembering Krivánska chasm and Peter Veterník Peter Holúbek – One unexplained place in Gaderskej doliny Milan Horòák – Following speleological sites in Turiec Andrej Bendík – Karst near Slovenské Pravno Peter Mrázik – Timeline of research of Belianskeho karst Peter Holúbek - Statistics of caves in Turiec at the end of 2010 Pavol Pokrievka Jr. – Cave Sopotná in Valèianska dolina Commemoration – Goodbye brother Jubilants Statute of Cave club Speleo Turiec Summary ISSN 1357-687X ,

7 8 14 15 22 25 31 39 42 48 50 51 55 67 75 79 82 84 87 98

ISBN 978-80-96880-0-6

Number of copies 1000 Cover photos 1st page: Entrance to Textoris cave – massif of Tlstá. Photo: P. Pokrievka Jr. 2nd page: Cave tunnel in Kra¾ovany. Photo: P. Pokrievka Jr. 3rd page: Ponorná cave, sink Cremosne. Foto: ¼. Varecha 4th page: Mazarna cave. Photo: P. Pokrievka Jr.

ÚVODNÍK ŠÉFREDAKTORA Tak a je to tu. Ocitli sme sa v mystickom roku 2012, v ktorom pod¾a starého mayského kalendára by malo ¾udstvo ukonèi svoju misiu na tejto planéte. Nepredbiehajme však a v prvom rade zhodno me uplynulý rok 2011. Jeho najväèšie pozitívum, aspoò z poh¾adu nášho regiónu, sa nieslo v znamení postupného utíchnutia vášní medzi jednotlivými jaskyniarskymi skupinami. Koneène všetci pochopili, že len prácou a poctivým prístupom k problematike objavovania a skúmania turèianskeho krasu je možné dosiahnu vzájomné uznanie a spokojnos . Verím, že èas obrúsi a vyhladí ostré hrany narušených vz ahov èi už medzi klubmi alebo jednotlivcami. Tí èo naozaj chcú chodi do jaskýò sa nebudú zaobera zbytoènos ami a stráca nimi èas. Veï povedzme si úprimne. Kto je náš najväèší nepriate¾? Presne tak, je to èas. A preto by malo by v záujme nás všetkých strávi tento èas nášho života v duchu èo najpozitívnejšieho prístupu k sebe, rodine, priate¾om, ¾udstvu a celému fyzikálnemu a duchovnému vesmíru. Možno sa niekomu budú zda tieto slová nadnesené, ale všetci sami vidíme, že postupné prebúdzanie sa a pozitívne kvasenie v ¾udských mysliach v celospoloèenskom a dovolím si tvrdi , že už aj v celosvetovom dianí, sú znakom toho, že sú na mieste. Vrá me sa však do Turca. Som presvedèený, že rady našich neprajníkov sa naozaj zmenšili a verím, že s tými, ktorí ešte stále váhajú, skôr èi neskôr nadviažeme pozitívnu komunikáciu. Je totiž nad slnko jasnejšie, že myšlienka spoloèného jaskyniarskeho klubu v Turci zapustila naozaj pevné korene.

foto: Martin Haburaj

Táto roèenka je súhrnom diania za uplynulý rok 2011 v regióne Turca a blízkeho okolia. Vývoj v jaskyniarstve tohto regiónu nabral dynamickejší a ucelenejší smer. Príspevky opä obsahovo zodpovedajú hlavne oblasti turèianskeho regiónu. No a Jaskyniar 2011 bude opä distribuovaný zadarmo všetkým èlenom SSS po jednotlivých skupinách. Èo doda na záver? Dúfam, že skonèením roka 2011 sa vykryštalizovali všetky pochybnosti a nasledujúce roky nám jaskyniarom prinesú už len starosti spojené s objavovaním a zameriavaním èo najväèšieho poètu metrov v nových krasových priestoroch Turca. Ïakujem za Vašu podporu a priazeò. Jozef Haráni, šéfredaktor

SPRÁVA O ÈINNOSTI JASKYNIARSKEHO KLUBU SPELEO TURIEC ZA ROK 2011 Jozef Haráni - predseda klubu Èinnos Èlenovia JK ST zorganizovali v roku 2011 celkom 95 pracovných a povrchových prieskumných akcií. Èinnos celej skupiny bola oproti roku 2010 hlavne menej roztrieštená. Skladala sa z dvoch hlavných smerov. Jeden smer tvoril záver Došnej doliny v Belianskej doline. Nosnou lokalitou v tejto oblasti bola Havrania jaskyòa/pracovný názov DO 4/. V Havranej jaskyni sme za minulý rok absolvovali 23 akcií. Z pôvodných oficiálne vede-

ných 13m sa jej dåžka v lete 2011, po prieniku do Siene èakate¾ov, zmenila po zameraní na 35m. V súèasnosti na prelome rokov 2011 a 2012 sa jej dåžka po napredovaní v dvoch smeroch ustálila na dåžke min.55m. Od zaèiatku roku sa postupne na prieniku do Siene èakate¾ov a celkovom postupe do dnešného dòa podie¾ali Jano Šparec, ¼ubo Ballo, Pa¾o Reichel, Jozef Haráni, ¼ubo Fekete, Palo Kardoš, Andrej Bendík, Tino Šajgalík, Ras o Duchaj, Pa¾o Hanula, Michal Miko, Martin Bukovský, Ivka

Spoloèná akcia - Sonda pri ceste v Jasenskej doline. Foto: P. Reichel

Výroèná èlenská schôdza v malej zasadaèke SNM v Martine, 13. 1. 2012. Foto: J. Farský

Šparcová, Bohuš Kortman, Jožo Krebeš, Laco Drábik, Miro Kardoš, ¼udo Kubáni, ¼udo Varecha a Jozef Haráni ml. Ïalej nám pomáhali a aj so zameraním jaskyne Pa¾o Pokrievka ml., Maroš Lejava, Patrik Neuschel. Ak som niekoho zabudol, nech mi prepáèi. Skupina okolo ¼uba Ballu v masíve Štrochov, Gaderská dolina sa v ¼adovej jaskyni uskutoènila 7 pracovných akcii. Ïalej jednu akciu uskutoènili v masíve Tlstej. 1 akciu na Chlme v ústí Necpalskej doliny. Dve akcie venovali prieskumu lokality Mostíky na rozhraní Belianskej a Došnej doliny. V Jasenskej doline sa uskutoènila spoloèná pracovná akcia, kde sme sa pokúšali otvori zasutený otvor, z ktorého, pod¾a rozprávania miestnych ¾udí, ahal chladný prievan. Najprv sme skúšali kopa ruène a neskoršie sme nasadili ažkú techniku. Miesto je hneï ved¾a cesty a tak dostalo pracovný názov Sonda pri ceste. Kopanie

bolo zatia¾ bez výsledku. Andrej Bendík uskutoènil akcie za úèelom zamerania povrchových a podzemných krasových foriem okolia Slovenského Pravna do súradníc GPS, zameranie jaskynných priestorov, fotodokumentácia krasových javov. Postupne boli zamerané jaskyne a skalné okná v oblasti Trhanová (JnT-1, JnT2), Sokol (JnS-1, OnS-1), Dolné zvozy (JvDZ1), Miliansko (OnM-1, JnM-1, JnM-2, JnM-3, JnM-4). Bola vykonaná fotodokumentácia krasovej planinky Miliansko so skalným mestom a škrapmi, excentrické ¾adové kryštáliky, stopy po koróznej èinnosti vody. Povrchová prieskumná akcia v masíve Tlstej v Konskom dole – Hlbokej doline. Prieskum krasu a zber osteologického materiálu z jaskyne M-1 za úèelom ich urèenia a zachovania. Skupina v zložení Pavel Reichel, Pa¾o Hanula a Jozef Haráni uskutoènila prieskumnú akciu do jaskýò v Katovej skale.

Ïalšia skupina v zložení ¼udovít Varecha a Milan Brandejsky uskutoènila 3 akcie /z toho 2 dvojvojdòové/ v jaskyni Prepadlisko nad obcou Èremošné. ¼udo Varecha s Pa¾om Reichelom uskutoènili prieskum pseudokrasu Nad vodopádmi v masíve pod Podkovou. Skupina v zložení Pa¾o Pokrievka ml., Patrik Neuschel, Peter Plavec a Maroš Lejava uskutoènila spolu 55 pracovných a prieskumných akcií. Z toho 40 akcií sa uskutoènilo v oblasti Turca a to najviac v jaskyni Muráò/13/, Žiarna 4/11/, Ostrá /7/, Havrania /3/ a po jednej akcii v jaskyniach Textorisová, Lôm, Tlstá, Záturèianska, NT-5 a spoloèná akcia v Jasenskej doline. V ostatných lokalitách na území Slovenska to boli po dve akcie v Choèských vrchoch jaskyòa O-3 a Nízke Tatry Ohnište. Ïalej po jednej akcii v Èervených vrchoch jaskyòa Piu /Tichá jaskyòa/, Strážovské vrchy Mojtín a v Nízkych Tatrách Nová Stanišovská a Zlomiska. V zahranièí absolvovali 4 akcie Po¾ské Tatry – Studòa v Kazalnici, 2 expedície Macedónsko a 1 expedícia Kosovo.

Chata na Èremošnom. Foto: J. Haráni

V termíne okolo Ve¾konoèných sviatkov sa na základe predchádzajúcej písomnej a telefonickej komunikácie p.Brandejského podarilo zorganizova medzinárodnú spoloèensko jaskyniarsku akciu s 12 èlenmi Klubu ochrancov prírody Pterodactylus z Prahy. Navštívili Stanišovskú jaskyòu a druhý deò Liskovskú jaskyòu. Úprimné poïakovanie za spoluprácu patrí aj Pe ovi Holúbekovi a Jureèkovcom. Na 52. jaskyniarskom týždni v Tisovci reprezentovali JK Speleo Turiec Pa¾o Pokrievka ml., Patrik Neuschel, Peter Plavec, Janka Pokrievková a Pa¾o Hanula. Rok 2011 bol opä uzavretý a vyhodnotený na výroènej èlenskej schôdzi, konanej 13.01.2012 v malej zasadaèke SNM v Martine. 2. výroènej èlenskej schôdze sa zúèastnilo pod¾a prezenènej listiny 26 èlenov + 1 èakate¾. Schôdzu otvoril a slávnostným prípitkom prítomných privítal predseda klubu Jozef Haráni. Zoznámil èlenov klubu a hostí s programom schôdze a dal ho schváli èlenskou základòou. Ïalej boli preèítané správy o èinnosti /Haráni/ a

Brigáda v Turèianskom Jasene. Foto: J. Haráni

hospodárení/Brandejsky/. Plán práce na rok 2012 – pokraèova v rozpracovaných lokalitách. Bola potvrdená uznášania schopnos èlenskej schôdze a hneï prvým hlasovaním bol odsúhlasený termín hos ujúci èlen. Hos ujúci èlen má hlasovacie právo, no nemôže kandidova do klubového výboru. Èlenské známky a Spravodaje SSS si rieši vo svojom kmeòovom klube. Bol ohlásený prestup èlena Speleoklubu Nicolaus Ing. Petra Mrázika do JK Speleo Turiec /schválený jednohlasne/. Ïalej èlenská schôdza schválila jednohlasne za èlenov klubu èakate¾ov Pa¾a Hanulu, Michala Mika a Martina Bukovského. Zároveò bol medzi èakate¾ov prijatý Ján Farský. V ïalšom bode bola doriešená otázka vz ahu JK ST a SK MF. Zo 16 èlenov

SK MF prestúpilo do JK ST 8 èlenov a stali sa tak jeho kmeòoví èlenovia. 3 èlenovia SK MF sa stali hos ujúcimi èlenmi a ostatných 5 èlenov vystúpilo z JK ST. Po schôdzi nového výboru bude všetkým èlenom zaslaný nový zoznam èlenskej základne JK ST/33 kmeòových èlenov, 5 hos ujúcich èlenov a 1 èakate¾/. Ïalej bolo potvrdené vydanie roèenky Jaskyniar 2011 a èlenovia boli informovaní o celkovom sponzorovaní roèenky Jaskyniar 2010 a 2011. Potom starý výbor JK ST zložil svoje funkcie a volebná komisia v zložení Duchaj, Šajgalíková a Pa¾o Kardoš zahájila tajným hlasovaním vo¾bu nového výboru. Volieb sa zúèastnilo 26 prítomných èlenov a 2 èlenovia telefonicky. Do 5 èlenného výboru kandidovalo 10 kmeòových èlenov. Výsledky volieb pod¾a

poètu hlasov: Pokrievka /27/, Šparec /25/, Haráni /23/, Brandejsky /17/, Bendík /11/, Mrázik /10/, Ballo /9/, Plavec /8/, Varecha /7/ a Reichel /3/. Prvých 5 èlenov tvorí nový výbor JK ST. Poèas schôdze boli vyberané èlenské príspevky na rok 2012. Na záver bola zahájená bohatá diskusia spojená s požívaním výbornej kapustnice. Diskusiu zaèal ¼ubo Ballo. Navrhol pre klub trièká s logom, ktoré sa ponúkol zabezpeèi Pa¾o Pokrievka ml. Podmienka sa stanovila – èo najvyššia kvalita trièka a aj loga na trièku. Ïalší bod 2% z dane zaèal v diskusii ¼udo Kubáni. Dohodol sa postup získavania 2% a èlenská základòa odsúhlasila toto financovanie klubu cez SSS. Tému sponzoringu naèal Jozef Haráni. Navrhol, že ten, kto zoženie priame sponzorské, bude ma zároveò aj právo priority rozhodovania o jeho použití v klube. Toto bolo odsúhlasené, ako aj ïalšia téma – úèas JK ST na jaskyniarskom týždni, ktorý sa uskutoèní v Po¾ských Tatrách. Úèas dostal na staros Pa¾o Pokrievka ml. Ïalej navrhol Milan Brandejský, že zorganizuje gu¾áš partiu u neho na chate v termíne 17.-18.3.2012. Na záver diskusie predniesol Jozef Haráni zhodnotenie dvojroèného procesu zjednocovania jaskyniarstva v Turci. Dòa 19.01.2012 sa uskutoènila

schôdza nového výboru. Na tejto schôdzi sa uskutoènilo rozdelenie funkcií. Predsedníctva sa ujal opä Jozef Haráni, podpredsedníctva Pavol Pokrievka ml., hospodár ostal Milan Brandejský, èlenmi výboru ostali Ján Šparec a Andrej Bendík. Ïalej výbor schválil spoluprácu s pánom Jozefom Lièkom, spolupracovníkom STV, na budúcej filmovej prezentácii jaskyniarstva v Turci. Predposledný bod schôdze spoèíval v schválení zmien v užívaní povolenky JK ST na pohyb po území Turca. Tieto povolenky troch èlenov Speleklubu Malá Fatra, ktorí neostali kmeòovými èlenmi JK Speleo Turiec, boli oficiálne zrušené s nahlásením tejto zmeny na príslušné inštitúcie a zároveò títo traja èlenovia boli oficiálne vyzvaní na ich vrátenie. V poslednom bode bola schválená výroba klubových trièiek. Týmto ïakujem všetkým èlenom nášho JK ST za èinnos , ktorú ste v druhom roku nášho oficiálneho pôsobenia vykonali v turèianskom krase a jaskyniach. V roku 2012 Vám všetkým želám ve¾a úspechov pri odha¾ovaní tajomstiev krasu Turca.

Vstupný portál Bielej jaskyne vo Vápennej doline. Ilustraèné foto: P. Hanula

Ïakujem Vo Vrútkach 20.01.2012

ÈLENSKÁ ZÁKLADÒA Aktuálny stav k 14.01. 2012 1.,: predseda: Jozef Haráni, Dielenská kružná 48, 038 61 Vrútky, 0905 641 325, 2,: podpredseda: Pavol Pokrievka ml., Zámocká 21,036 01 Martin, 0902 263 520, 3.,: výbor: Ing. Ján Šparec, Makovického 8/16, 036 01 Martin, 0914 345 235, 4.,: výbor: Milan Brandejský, Nešporova 1, 036 01 Martin, 0905 884 608, 5., : výbor: Mgr. Andrej Bendík, PhD., Mazúra 20, 036 01 Martin, 0915 349 540 6., : Ján Agricola 7., : ¼ubomír Ballo 8., : Ing. Marián Bukovský 9., : Martin Bukovský 10., : Katarína Èullá 11., : Mgr. Rastislav Duchaj 12., : ¼ubomír Fekete 13., : Pavol Hanula 14., : Jozef Haráni ml. 15., : Ing. Ivan Hauptvogel 16., : Pavol Kardoš 17., : ¼udovít Kubáni 18., : Štefan Kuna 19., : Karol Lejava 20., : Maroš Lejava 21., : Tomáš Masár 22., : Michal Miko 23., : Ing. Peter Mrázik 24., : Patrik Neuschel 25., : Ing. Ján Obuch 26., : Radoslav Petroviè 27., : Peter Plavec

28., : Jana Pokrievková 29., : Pavel Reichel 30., : Kristián Šajgalík 31., :Mgr. Renáta Šajgalíkova 32., : Ing. Ivana Šparcová 33., : ¼udovít Varecha hos ujúci èlenovia: 34., : Vladislav Èarnecký, SK Malá Fatra 35., : Ing. Peter Holúbek, SK Nicolaus 36., : Miroslav Kardoš, JK Strážovské vrchy 37., : Ján Nereèa, SK Malá Fatra 38., : Ing. Štefan Nereèa, SK Malá Fatra èakatelia: 39., : Ján Farský

M. Brandejský na výroènej schôdzi. Foto: J. Farský

NÁŠ JASKYNIARSKY PRÍBEH - 1.èas Peter Mrázik V sérii príspevkov vám chceme postupne na stránkach Jaskyniara ponúknu èo najvernejšie zážitky martinských jaskyniarov z výskumu Belianskeho krasu od roku 1975. Pred rokom sme v podobnom príspevku spomenuli: „ Prvý výskum Belianskeho krasu vykonal v roku 1973 Dr. Anton Droppa. Odpublikoval ho v zborníku Slovenský kras 1975, roèník XIII .“ A práve tomuto príspevku dnes vïaèíme za to, že je dnes stav taký aký je. Vrá me sa ale najskôr úplne na zaèiatok. V roku 1973 nastúpil na základnú vojenskú službu do Martina Stanislav Tùma

z Prahy. Bol to èlen pražskej ochranárskej skupiny TIS – sekcie, ktorá sa venovala jaskyniarstvu. Každý záklaïák sa v tom èase potreboval èo najviac dosta z kasární von a tak vojaka Tumu napadlo založi geologický krúžok v Dome pionierov a mládeže v Martine. Jedným z èlenov tohto krúžku sa stal aj náš dnešný kolega a kamarát Ras o Duchaj. A tak sa to vlastne všetko zaèalo. Standa Tuma orientoval èinnos krúžku, aj keï ho nazýval geologický, hneï od zaèiatku na jaskyniarstvo. Ras o sa s pražákmi zúèastnil v roku 1975 na výprave do Slovenského krasu, èo sme mu neskôr

1977 aut. stanica Blansko pred príchodom do Jedovnic na stretnutie speleológov. Foto: P. Mrázik

1977 Julínkova lúka pod Rudickým propadáním,1.medzinárodné stretnutie speleológov v Moravskom krase, Peter Mrázik, Milan Kapolka, Ras o Duchaj. Foto:

dlho všetci závideli. V máji 1977 sa uskutoènilo v Moravskom krase 1. medzinárodné stretnutie speleológov. Bolo to pri obci Jedovnice, neïaleko známej jaskyne Rudické propadání. Pražáci poslali pozvánku aj Ras ovi. On, ako nerozvážny tínedžer usúdil, že by mu bolo samému asi smutno a tak nás vzal so sebou hneï troch – hoci nepozvaných. Ras o, Marián Bukovský, Milan Kapolka a ja sme sa naraz objavili pred šéfom Standom Tumom. Ten vyhlásil, že miesto v tábore pre štyroch nie je a máme si nájs nieèo sami. Dodnes si pamätám a nedá mi nespomenú ochotu Moravákov, ktorí nás nevyhnali domov, ala nasmerovali nás na lúku pri svojej jaskyniarskej chatke priamo pod vchodom do Rudického propadání. Tam sme si postavili stan na pozemku bývalého majite¾a blízkej píly pána Julínka. Pílu mu v pä desiatych rokoch znárodnili komunisti a nechali ho tam láskavo robi strážnika. Nechápali sme

preèo je taký protivný a zlostný, pokúšal sa nás zo svojej lúky dokonca aj vyhna . Dnes už tomu rozumiem. Vtedy sme sa mu vysmiali a na lúke sme drzo zostali. Nuž, robi strážnika na svojej vlastnej píle za mizerný plat, to chce naozaj pevné nervy! Napokon sme sa s ním celkom skamarátili. A páèila sa nám aj jeho sexi dcéra, ktorá prišla v plavkách okolo nášho stanu s otcom hraba seno. Na vrátnici píly nám poskytla azyl aj stokilová dvojmetrová pani, ktorá sa s Julínkom ako vrátnièka striedala. Bola vo veku asi ako naše mamy a aj ona nás tak vnímala. Keï nám poriadny dážï vytopil stan a my sme v òom plávali na nafukovaèkách aj so spacákmi, prichýlila nás. Prenocovali sme na vrátnici píly a starostlivá pani celú noc usilovne kúrila v piecke a sušila nám naše mokré veci. A potom prišla udalos , ktorá z nás spravila naozajstných jaskyniarov. Pod Rudické propadání, jednu z najvážnejších

jaskýò Moravského krasu, prišla exkurzia z jedovnického tábora. Nenápadne sme sa priplichtili, však sme mali stan priamo pod vchodom. Nepamätám si, kto viedol exkurziu, ale nevyhnali nás. Všetci mali vyfasované nepromokavé overaly a rybárske èižmy, len my sme boli v modrých tenkých socialistických montérkach a obyèajných polovièných èižmách. Nevedeli sme do èoho ideme. Domáci sa na nás dívali s vyvalenými oèami. Nakoniec sa táto kombinácia ukázala ako lepšia. Voda v chodbách bola miestami až vyše pása a rybárske èižmy boli skôr na oštaru. Nám – kade prišlo, tade odišlo a z obyèajných èižiem sa voda vylievala ove¾a jednoduchšie. Aj Marián si dodnes istotne pamätá ako si Ras o po vylezení ktoréhosi rebríka vylieval vodu z èižiem a rovno jemu na hlavu... Po úspešnom absolvovaní Rudického

propadání nás jaskyne a jaskyniarstvo ulapili všetkými desiatimi. Nasledoval návrat domov a náramná chu skúma . Jaskyne Mažarnú, Ståpové, Jeleniu a Bielu v masíve Tlstej, Hornú a Dolnú Túfnu v Harmaneckej doline sme prebehli hneï , len tak na zaèiatok. Nuž ale vtedy – nekoncepène a tak trochu detsky. Staèilo prís , popozera , nieèo pofoti , zapáli oheò, poopeka špekáèky… a ís domov. Keby som chcel by zlomyse¾ný – pripomína mi to dnešné aktivity niektorých ve¾mi dôležitých jaskyniarov pôsobiacich v súèasnosti v Belianskej doline, ktoré potom náramne vážne prezentujú na internete. Akurát výsledky – stále akosi žiadne. V lete 1977 sme napokon predsa len nabrali koncepciu. Poriadne sme si naštudovali príspevok Dr. Droppu a zaútoèili sme na Beliansku dolinu. Touto cestou by som sa chcel pánovi doktorovi Droppovi za seba,

1977 Jánska dolina vyvieraèka v Hlbokom, P. Mr? zik, M. Bukovsk?, R. Duchaj. Foto:

ale aj za nás všetkých, ktorí sme sa neskôr dlhé roky venovali práve Belianskej doline, poïakova a vyslovi mu skutoèný obdiv. Za nieko¾ko dní, ktoré tu v roku 1973 strávil, dokázal urobi ve¾mi kvalitný a dôsledný výskum, z ktorého sme my potom dlho èerpali a jeho výsledky nám pomáhali ve¾a, ve¾a rokov. Takmer všetky prognózy dr. Droppu sa ukázali ako správne. A tie, èo sa zatia¾ nepotvrdili, sú pod¾a môjho názoru len otázkou èasu. A najmä otázkou koncepcie, intenzity a odbornosti výskumu. Je to z mojej strany hodená rukavica tým, ktorí sa náramne hrajú na právo priority, ale na súèasnom stave v Belianskej doline nemajú ani tú najmenšiu zásluhu a o výskume spred tridsiatichpiatich rokov vlastne takmer niè nevedia. Ono je to tu vraj všetko „odjakživa“. Ale je to zároveò aj výzva pre mladých z JK Speleoturiec. Jedným dychom však musím pochváli , že prvé výsledky sú už na svete. V jaskyniach Žiarna è. 4 a DO – 4, dnešná Havrania, sa ukazujú naozaj seriózne pokraèovania. A to sú lokality, ktoré by som ja osobne oznaèil ako „ menej perspektívne“. Èo už by sa potom dalo za takú krátku dobu vykuta na skutoène perspektívnych miestach v jaskyniach, ktoré sú ale bohužia¾ zatia¾ pre bežných smrte¾níkov neprístupné. Ich ochrancovia ich pred všetkými ve¾mi dôsledne strážia. Asi aby náhodou niekto nieèo nové nenašiel… Vrá me sa však do roku 1977. Usilovne sme popreliezali všetky jaskyne, ktoré opísal dr. Droppa. V Spravodajoch SSS sme sa doèítali ako sa kope, skúma, mapuje, objavuje… A zaèali sme. Z dvojmilimetrového zinkového plechu a športovej buzoly som doma v pivnici vyrobil závesný kompas, z ve¾kého celuloidového uhlomeru sklonomer a meracie pásmo mi daroval švagor – geológ, ktorý ho vyfasoval a potom už

1978 M. Kapolka pri jaskyni Kùlna, 2. medzinárodné stretnutie speleológov v Moravskom krase. Foto:

nevrátil v práci. Dodnes ho mám. Na konci júna sme sa len tak nadivoko vybrali do Èachtickej jaskyne. Trojdòový výlet sa vydaril ve¾mi dobre a vïaka domácemu , ktorý myslím, že sa volal Jozef Gábor, sme prešli aj podstatnú èas vtedy známych priestorov jaskyne. V lete sme podnikli expedíciu, ktorá nás posunula opä o krok dopredu. Podarilo sa vybavi dvojposte¾ovú izbu na podnikovej chate Neografie v Jánskej doline, do ktorej sme sa bez problémov popratali piati. V Liptovskom Jáne v krème sme sa dozvedeli,

že najvážnejšími jaskyniarmi v dedine sú bratia Vajsovci. Hneï sme ich išli h¾ada . Doma bol Jano, v tom èase študent nitrianskej hnojáriny. Prijal nás ve¾mi prívetivo. Dnes, keï si tak spätne spomínam, neviem, èím sme si my, nezodpovední puber áci, získali jeho dôveru. Poukazoval nám dokumentáciu, mapy, porozprával podrobne o jaskyniach, ktoré by sme si mohli ís pozrie . A hneï na druhý deò veèer nás aj s bratom Jožom odviezli na starej hrdzavej Varšave pod vchod Jaskyne Zlomísk. Mladší asi ani len netušia o akom aute som hovoril – bol to obrovský po¾ský tank, licencia ruskej Pobjedy, chýbala mu už len delová hlaveò . Po ceste hore dolinou to vyzeralo, že sa každú chví¾u rozsype na kusy. Zbežne nám vysvetlili ako sa do jaskyne dostaneme cez horný vchod, pretože spodný bol zasypaný. Ešte aj dnes mi naskakuje husia koža, keï si spomeniem, do èoho sme to my, vtedy

1978 Janka Somolová († 1979) Foto:

neskúsení zasrani, vlastne išli. Ale všetko dopadlo dobre. V Jánskej doline sme popreliezali ešte nieko¾ko jaskýò a š astne sme sa vrátili domov. A pokraèovalo sa intenzívne v Belianskej. Prvý objav sa podaril v roku 1978 v Žiarnej jaskyni è.1. Náhodne sme vyliezli puklinu v závere jaskyne nad jazerom a na svet prišlo prvých našich vlastných dvadsa metrov novej, dovtedy neznámej chodby. Záver Žiarnej jednotky tvorí jazero – odhadom asi 5 tisíc litrov. Za ním malo by pod¾a dr. Droppu ïalšie pokraèovanie – teda tak mu to povedal akýsi P. Gregar z Belej. Asi chcel by dôležitý. Inšpirovali sme sa èerpaním sifónov na princípe násosky v Záskoèí. Hadice na èerpanie /bolo treba asi 35 metrov/ sme ukradli – kto kde mohol. Nieèo ja doma rodièom zo záhrady, otec sa len èudoval, že polievacia hadica naraz nedoèahuje tam kde predtým , ale najviac ukoristil

1978 pred výstupom na Bielu skalu k jaskyni Moròa E. Peè?k,R. Duchaj, L. Hrbálová, V. Sucháèek, J. Somolov? , P. Mr? zik. Foto:

Milan Kapolka u svojho strýka v garáži. Strýko hadicu asi nepoužíval, lebo sme sa nedopoèuli, že by mu bola chýbala. Pospájali sme ich ako sa len dalo a èerpanie sa zaèalo. Napodiv – na prvý raz sa nám pä kubíkové jazero podarilo v priebehu týždòa vycuca doslova až na dno. Informácia o ïalšom pokraèovaní od miestneho P. Gregara sa ukázala ako nepravdivá. Za jazerom, ktoré keï bolo plné, skutoène vyzeralo ako sifón, bola len pevná skala. V lete 1978 sa uskutoènilo 2. medzinárodné stretnutie speleológov v Moravskom krase. Tentokrát sme si to ošetrili sami, a to už pod hlavièkou SSS. Išli sme dokonca siedmi. Pä chlapov a dve dievèatá. Ubytovali nás v hoteli Skalní mlýn, neïaleko jaskyne Balcarka. Program moraváci zvládli skutoène bravúrne. Atraktívnych exkurzií bolo to¾ko, že sa naozaj ani nedali stíha . Povyberali sme si tie najzaujímavejšie –

Pikovú dámu, Køížovu propast, Balcarku, Kateøinku, Punkevní jeskynì, Macochu... Na štvrtý deò sa konal výlet do Mikulova a návšteva hrôzostrašnej Jeskynì v Turoldu. Že preèo hrôzostrašnej? Je to jaskyòa vytvorená v prvohorných kryštalických vápencoch – samý pichliaè, samý „dráp“. Keï sme ju preliezli z montériek nám zostali len franforce. Ove¾a atraktívnejší bol potom veèer vo vínnom sklepe U Turoldu, odkia¾ sme odchádzali tiež poriadne doriadení, ale inak a bola to povinná súèas stretnutia. Druhá polovica programu na Morave – to boli tie najzaujímavejšie akcie. Opä Rudické propadání a vtedy najväèšia v ÈSSR – Amatérska jaskyòa. Nedá mi aby som nespomenul – Rudické aj Amatérku prešla s nami bez problémov aj jedna z nás - Janka Somolová. Už v tom èase mala voperovaný kardiostimulátor. Jaskyne zvládla lepšie ako hociktorý dospelý vytrénovaný chlap. Janka športovala, lyžovala, chodila do hôr, bola

aktívna... Náhle, asi o rok neskôr, zomrela ani nie ako devätnás roèná. Je nám to všetkým, èo sme ju poznali, ve¾mi ¾úto. Na konci leta 1978 sme opä zaútoèili na Jánsku dolinu. Tentokrát sme už boli vyzbrojení aj autom – bola to IFA F-9, predchodca Wartburga, ktorú ako ukradnutú licenciu AUTA UNION vyrábali asi len tri štyri roky súdruhovia z NDR. Rok výroby – 1955. Ale auto výborne poslúžilo. Opä sme, tentokrát už aj v sprievode Jana Vajsa, prevetrali Jaskyòu Zlomísk, potom vyvieraèku v Hlbokom, Stanišovskú, Partizánsku, Medvediu... a ïalšie. Janovi Vajsovi sa chcem touto cestou poïakova , ukázal nám koncepciu, ktorou sa bolo treba pri výskume jaskýò riadi . Aj keï vtedy sme to možno až tak nevnímali... Na Vianoce 1978 sme zorganizovali

1978 tréningová akcia v Suchej doline, Ivan Mažári visí na „špeciálnej” karabíne za 12,-Kès Foto:

nieko¾kodòovú akciu do Žiarnej jaskyne è.2. Predtým sa podarilo posklada dva po¾né telefóny. Jeden bol originálny, plastový, starý s k¾uèkou – ten sa kdesi našiel, ale druhý sme si poskladali naozaj sami. Vyrobil sa naò drevený obal a Ras o ho natrel pekne na èerveno. Dnes by to bol hodnotný exponát v hociktorom múzeu. Milanovi sa podarilo v starých zásobách Civilnej obrany strojárskeho uèiliš a ukoristi dve cievky vojenského spojárskeho drôtu – spolu dva kilometre. Od lesákov sme si len tak, na dobré slovo, prenajali UNIMOBUNKU pri lesnej škôlke pri vyústení Žiarnej doliny a Vianoce sa mohli zaèa . Naši rodièia si len ukali na èelo. Z bunky sme natiahli telefónny kábel až do jaskyne. A potom jedna partia kopala a druhá kúrila dole v piecke a varila. Ale hlavne sme si stále telefonovali. Dnes, v èase poèítaèov a mobilov sa to môže zda ako úplne infantilné, ale vtedy to bol pre nás taký malý zázrak. Všetko bolo fajn, akurát sme kopali na úplne nezmyselnom mieste. Nuž, mladí, hlúpi, neskúsení... Ozajstné pokraèovanie jaskyne sme otvorili o tri roky neskôr na inom mieste, ale snáï len desa metrov povyše našej hlúpej sondy. Dvom nám to trvalo asi len hodinu a jaskyòa naraz poskoèila z 57 metrov na 200. Dnes je to ešte viac, ale o tom sa zmienim neskoršie. To naše nezmyselné sondovanie z Vianoc 1978 mi opä náramne pripomína dnešné aktivity tých, pre ktorých je tu aj Žiarna dvojka „odjakživa“. Zavreli ju a nikoho tam nepustia, veï je tu odjakživa, treba ju chráni , èo keby tam niekto vliezol a nebodaj nieèo nové našiel! A ešte je tu aj právo priority, však? A potom prišiel február 1979. Celkom bezvýznamná akcia – len taký výlet do Suchej jaskyne è. 1. Ja a Ras o sme do

jaskyne zobrali dvoch pionierskych adeptov. Jeden bol Ivan Sipták, meno druhého si už nepamätám Myslím, že sa volal Petráš.. Jaskyòa mala vtedy 100 metrov a konèila sa dos exponovanou priepas ou. Do priepasti sa obyèajne liezlo po lanových rebríkoch, ktoré sa vždy na akciu priniesli a potom odniesli. Svietili sme elektrickými èelovkami, takže èlovek videl len tam kam sa práve díval. A všetci sa dovtedy dívali v priepasti len pod seba a pod nohy... Ani neviem, komu z nás sa podarilo náhodou svetlo otoèi aj smerom hore a všimli sme si, že z priepasti odboèuje šikmo do¾ava akási neznáma chodba. Nikto si ju dovtedy nevšimol. Lano sme mali. Ras o liezol, ja som ho akože istil. Dnes, keï si to tak spätne premietam... keby bol vtedy zhuèal... nechcem si domyslie èo by bolo! Všetko dopadlo dobre. Ras o š astne vyliezol, pokraèoval ïalej a s radostným revom sa o chví¾u vrátil. S istením zhora som šikmú chodbu vyšiel ako niè a pokraèovali sme spolu. Chodba sa postupne zmenila na plazivku a úplne panenská hlina dokazovala, že sme tu prví. Ïalej bolo treba hlinu aj trochu odhrabáva až sme napokon skonèili pri malom skalnom okne, za ktorým bola èierna tma. A pod nami prázdno. V ozvene priestoru zurèala voda, zdalo sa , že aktívny vodný tok. Keï sme otvor trochu zväèšili ukázalo sa, že pod nami je priepas , o ktorej sme netušili aká je hlboká. Bolo jasné, že v ten deò sa ïalej nedostaneme. Prišli sme ako sa len najskôr dalo. S rebríkmi, lanami a hlavne s ve¾kým oèakávaním. Priepas pod oknom bola len asi 10 metrov hlboká , ale konèila vlastne tromi samostatnými dnami. Prvé, najplytšie , bolo asi do 1,5 metra zaplnené vodou, no skrátka riadne jazero. Do jazera zhora zurèala voda a ozvena vytvárala dojem vodného toku. Tu

1983 Žiarna jaskyòa è.2, vstupn? priepas , Juraj Vronka Foto:

sme boli trošku sklamaní. Ale z rebríka sa dalo pri troche opatrnosti prestúpi na plošinu a otvorili sa nám hneï dve pokraèovania. Jedna chodba dlhšia, jedna kratšia... Po zameraní jaskyòa naraz poskoèila na 300 metrov. A toto už bol na tú dobu a na vtedajší stav naozaj vážny objav. Suchá jaskyòa è. 1 – takto sa to správne píše a nie ako to dnes komolia „ošetrovatelia s právom priority “ – sa stala najväèšou jaskyòou severozápadnej èasti Ve¾kej Fatry. Okrem zamerania sme v krátkom èase preskúmali èo sa len dalo. Záver Nízkej chodby, záver Bielej chodby... Nedávno som sa od absolútne nezainteresovaných dozvedel, že èi vôbec viem, ktorá je Nízka a ktorá Biela chodba. Nuž, prišlo mi to aj riadne smiešne, keïže sme názvy vymysleli my, ktorí sme tieto priestory objavili. Ale

práve noví ošetrovatelia asi nevedia èo je èo. V lete v roku 1979 sa zaèala séria pravidelných návštev našich pražských kamarátov do Belianskej doliny. Špeciálne kvôli nim sme vyplanírovali a upravili previs v Suchej doline, ktorý dnes oznaèujeme ako S-8. Bolo potrebné, aby kdesi mohlo zatábori 15 – 20 ¾udí. Akcie boli vždy oficiálne ohlásené na správe CHKO Ve¾ká Fatra, vtedy to ešte išlo. V roku 1979 sme pražákov len tak cviène zoznámili s Ve¾kou Fatrou. Týždeò sme sa motali po Belianskej, ale aj Gaderskej a Blatnickej doline a na týždeò sme ich vzali do Nízkych Tatier – do Jánskej doliny. Tu nám opä pomohol Jano Vajs a zariadil, aby sa mohlo tábori okolo chatky pri Stanišovskej jaskyni. Pražáci boli nadšení a

1983 M. Bukovský v Suchej jaskyni è. 2, poh¾ad z Pagodovej siene do Rúteného domu. Foto:

odvtedy sme ich mali dlhší èas na návšteve každý rok. A hneï nasledujúci rok – 198O bol ve¾mi plodný. Pražáci prišli v dos schopnej zostave a preliezli nám svahy Suchej – èo sa len dalo. Výsledkom bolo zaregistrovanie jaskýò D – 1 až D – 6. Z toho D – 3 je vlastne Medvedia jaskyòa, èo bol na tú dobu naozaj seriózny objav a D – 6 je dnešný vchod jaskyne Javorina, ale o tom niekedy neskôr. Pražáci síce náramne frf¾ali na naše pivo, ale keï sme spolu zišli do pohostinstva v Belej, tak krèmár nestíhal naráža sudy.. Ïalšiu robotu v Suchej è. 1 nám tak trochu zabrzdil náhly objav v Žiarnej jaskyni è. 2. Tiež pomohla náhoda. V Žiarnej dvojke sme na jar 1981 zaregistrovali pre nás dovtedy nevídanú zimujúcu kolóniu netopierov. Presné poèty by snáï vedel náš kamarát a kolega Janko Obuch, ale mne to pripadalo na 50 až 100 kusov v jednom hustom „kàdli“ , ktorý bol zavesený na strope centrálnej èasti jaskyne . Netopiere boli náramne fotogenické, a tak sme si vymysleli fotografickú akciu. Bolo to týždeò pred Ve¾kou nocou. Jeden z netopierov sa náhle rozhodol, že sa mu naše fotografovanie nepáèi a chytil sa lieta . Dostali sme nápad – odfoti netopiera za letu. No, dnes si poviem len, že „ha, ha“, ale vtedy sme toho potvorského Myotisa sledovali a naháòali objektívmi až naraz netopier – „pristál na zemi“. Nechápali sme èo sa stalo a šli sme h¾ada . Zistili sme, že tam kde netopier pristál, pomedzi balvany vidno kamsi ïalej. Zaèali sme trošku hraba , ale èas už bol pokroèilý, bolo treba ís domov. Ja a Marián Bukovský sme prišli opä o týždeò. Rovno sme sa vrhli na miesto, kde sa nám predtým stratil netopier. Bolo to ¾ahké. Kamene odbúdali raz-dva a naraz sme zistili,

že sa dajú nohami tlaèi a sypa aj kamsi dole. Ako som to už raz spomenul – netrvalo ani hodinu a pred nami sa otvoril prielezný otvor a za ním ve¾ký tmavý priestor. Marián išiel prvý. Istil som ho lanom aj keï, ako sa ukázalo, nebolo to vôbec potrebné. Jeho radostný rev ma uistil, že sa oplatí za ním zliez . Hneï bolo jasné , že objav je naozaj vážny. Z prekopaného otvoru dul cite¾ný prievan a pred nami sa otvorila korozívnotektonická chodba, ktorá pokraèovala smerom na severozápad. Presne v smere výraznej poruchy, na ktorej je založená aj vstupná èas jaskyne. Porucha sa vidite¾ne tiahla ïalej v strope chodby. Vpravo sa ukázal priestor, ktorý sme neskôr nazvali Biely dóm. Krásny snehobiely sinter na stenách, ale je to len ve¾ká rozlámaná puklina, ktorá smeruje na povrch. Chodba pokraèovala ïalej . Po dvadsiatich metroch nás zastavilo ústie priepasti. Bolo jasné, že v ten deò sa ïalej nedostaneme. Na druhý deò bol Ve¾konoèný pondelok. Ráno sme okúpali frajerky, kto akú mal a hybaj do jaskyne. Priepas sme zlanili ako niè, ešte aj kotvenie nám vyriešili evidentne pevné „hodiny “okolo zasintrovaného stalagnátu . A hneï sme ju aj priliehavo nazvali – Ve¾konoèná priepas . Na dne nás trošku sklamal naozaj riadny zával, ale bolo vidie , že jaskyòa pokraèuje. Hneï sme rozobrali èas závalu a chodba, ktorá sa otvorila, sa vracala popod horné partie naspä smerom na juhovýchod. A stále založená na tej istej tektonickej poruche. V ten deò nás zastavil ïalší zával, o ktorom ale bolo jasné, že je len otázkou èasu... Na ïalších akciách sa skutoène podarilo objavi ïalšie pokraèovania. Postupne sa objavovalo, zameriavalo... Jaskyòu sme domerali 2.4.1983. Mapa, ktorá je z tohto dátumu, bohužia¾ kopíruje aj dnešný stav. V

1984 Pavol Ondrejièka v jaskyni Rudické propad? n?. Foto:

takej perspektívnej jaskyni, ako je Žiarna è. 2, je to po 29-tich rokoch naozaj smutné konštatovanie. Súèasnos je taká ako som už spomenul – jaskyòa zavretá a nikoho tam nepusti ! Mládež, skúsme s tým nieèo robi ! Po roku 1981 sa zaèala séria objavov, ktoré možno hodnoti ako tie najvýznamnejšie v Belianskom krase – Javorina a Suchá jaskyòa è. 1 – ale o nich až niekedy neskôr...

dåžka: cca 230 m denivelácia: cca 40m

Žiarna jaskyòa è. 2

zamerali:

I. Mažári, P. Magdolen S. Matula, P. Suchý 2.4. 1983

P. M. Kapolka, P. Ondrejièka Mrázik, J. Vronka 9.4. 1982

HAVRANIA JASKYÒA /DO – 4/ Jozef Haráni Do roku 2011 sme vstupovali ako jaskyniarsky klub, ktorý práve oslávil 1 rok svojho oficiálneho pôsobenia v Turci. Každý ¾udský tvor na tejto planéte sa zhruba do jedného roka svojho života nauèí chodi . Nám sa to tiež celkom slušne podarilo a rozbehli sme sa. Na výroènej èlenskej schôdzi za rok 2010, konanej dòa 04.02.2011 v malej zasadaèke SNM v Martine padlo rozhodnutie, že aj my sa zapojíme do objavovania tajomstiev Belianskeho krasu. Rozhodnutie padlo na jaskyòu DO – 4. Vedeli sme, že to nebude voòa chalanom z OS Ve¾ká Fatra. Zároveò sme však vedeli aj to, že možnosti objavovania v tejto oblasti sú pre omnoho poèetnejšiu jaskyniarsku komunitu ako je tá naša v Turci. Tá sa skladá pri troch skupinách z cca 50 ¾udí a z toho je aktívnych sotva polovica. Trochu zabàdnem do histórie, keï v tejto oblasti aktívne pôsobila skupina okolo Petra Mrázika, ktorej väèšina èlenov vrátane Petra sú dnes v našom klube a tvoria kategóriu nestorov. Najväèšiu výpovednú hodnotu však bude ma priama citácia z èlánku Petra Mrázika – „Súèasný stav poznania krasu Belianskej doliny vo Ve¾kej Fatre“ z roèenky Slovenský kras, roèník XXIII z roku 1985. V èasti „Krasové javy“ a pod èasti „Podzemný kras“ sa píše: DO – 4. Jaskyòa sa nachádza v ¾avom svahu Došnej dolinky západne od jaskýò DO – 2 a DO – 3, v tom istom rade brál. Vchod S expozície má charakter previsu. Je 5,5m široký a 4m vysoký. Vo vzdialenosti 5m sa jaskyòa zužuje na 2,8m šírky a 1m výšky. Za týmto zúženým miestom sa nachádza miestnos približne kruhového pôdorysu s

priemerom 5m a výškou 1,8m. Dno jaskyne v tejto èasti tvorí jemná sutina premiešaná so skalami. Jaskyòa je typom korozívno-rútenej jaskyne bez kvap¾ovej výzdoby. Je vytvorená v gutensteinských vápencoch vystupujúcich so sklonom 25/230°. Dåžka jaskyne je 13m. Jaskyne DO – 2, DO – 3 a DO – 4 zaregistrovali pri povrchovom prieskume roku v 1980 èlenovia OS Blatnica. Je však pravdepodobné, že ich už predtým poznali lesní robotníci. To¾ko z histórie DO – 4. Zaèiatkom roka 2011 sme zaèali písa novodobú históriu jaskyne DO – 4. Dòa 21.02.2011 sa

zamerali:

P. Mrázik, M. Bukovský I. Sipták, B. Kortman 10. 5. 1980

Jaskyòa DO - 4, Beliansky kras

uskutoènila prvá pracovná akcia v zložení ¼ubo Ballo a Jano Šparec. Títo dvaja èlenovia boli fakticky aj hlavnými iniciátormi zaèatia prieskumu tejto lokality. Postupne sa pridávali Pa¾o Reichel Bublina, ¼ubo Fekete, Jožo Haráni Havran, Pa¾o Kardoš Kocúr, Tomáš Masár a Andrej Bendík. Zo zaèiatku platilo nepísané pravidlo, èo akcia, to meter. „Metrové“ akcie skonèili zaèiatkom mája 2011. Dòa 14.05.20111 na siedmej pracovnej akcii paradoxne chýbali, kvôli pracovným povinnostiam, prví iniciátori ¼.Ballo a J.Šparec. Naopak, tejto zlomovej akcie sa zúèastnil Ras o Duchaj, ktorý nám asi priniesol š astie a zo starých psov ešte Havran a Bublina. Druhá polovica tímu bola zložená z mladých sviš ov Tina Šajgalíka a èakate¾ov Pa¾a Hanulu a Miša Mika, ktorý dostal prezývku ahaj. Mišo totiž robil väèšinou výhybkára na najostrejšom zlome v plazivke a jeho nenapodobite¾né povelové výkriky „ ahááj“ mu vyslúžili túto prezývku. Ten deò bol plný drsného humoru, pracovnej aktivity a litrov potu. Presne taký deò, aký sa hodí na poriadnu jaskyniarsku akciu, keï každý zo seba vydá maximum. A vïaka tomuto prístupu sa nám podarilo v ten deò prerazi do nového priestoru./foto/ Vtedy sa vanièka zastavila pri èísle 54. Od vstupnej miestnosti kruhového pôdorysu pri vchode, kde konèila pôvodná dåžka 13m bolo potrebné na siedmich akciách vykopa 14m po plnom profile až po Sieò èakate¾ov. Mladí chlapci boli fakticky na prvej poriadnej jaskyniarskej akcii a už zaznamenali svoj prvý úspech. Boli sme š astní a spokojní. Tento prienik do nás všetkých vlial novú energiu a istotu, že sa uberáme správnym smerom v ïalšej aktivite. Nový priestor sme nazvali Sieò èakate¾ov. Nie každému sa v živote podarí na prvej akcii takýto husársky kúsok. Mladým chlapcom sa to podarilo a

Jaskyòa DO - 4, 22. február 2011

Havrania jaskyòa (DO - 4), 12. február 2012

tak pomenovaním tohto priestoru majú pamiatku na celý život. Ostáva len dúfa , že to mladým chlapcom vydrží a takýchto chví¾ zažijú èo najviac. Tu je postreh z Havranej jaskyne od èakate¾a Pa¾a Hanulu: „Našu prvú akciu do Havranej jaskyne sme uskutoènili v polovici mája 2011. Pre

Prvý kontakt so Sieòou èakate¾ov po 14 m intenzívneho kopania po plnom profile. Foto: J. Haráni

mòa s Mišom to bol náš prvý pracovný kontakt s jaskyòou. Po prezleèení sa do overalov sme sa pustili do prehlbovania zasuteného tunela. Naša práca koneène priniesla svoje ovocie asi po takmer štyridsiatej vy aženej vanièke a postupe takmer tri metre na èelbe – objavili sme zasintrovaný otvor v rozmeroch asi 10x10cm, ktorý sme rozšírili, aby bol priechodný pre všetkých. Po prelezení náš èakala sieò vyzdobená brèkami a sintrovými záclonami. Sieò bola pomenovaná Sieò èakate¾ov. Od tejto pracovnej akcie sme absolvovali asi 30 ïalších akcií a prácu sme rozložili na dve èelby – jedna má smer na Perlovú jaskyòu a druhú sme otvorili pri stene, ktorá bola vyfúkaná od prievanu. V súèasnosti má dåžku asi 15 m od Siene èakate¾ov a postupným rozširovaním zúžených miest nás púš a stále ïalej. Motiváciou pre nás je blízkos rozsiahlej Perlovej jaskyne a celkovo jaskýò v masíve Suchej.“ Sieò èakate¾ov nás milo prekvapila.

Prvé foto v Sieni èakate¾ov - jazerné, subakvatické sintre v bradavkovitej forme. Foto: J. Haráni

Vstup do Siene èakate¾ov - v hornej èasti je vidite¾ná hladinová èiara. Foto: J. Haráni

Jej celková dåžka je 8m a šírka 4m. V najvyššej èasti má výšku do 2m. Samozrejme, že to nie je žiaden štadión, ale je to pekný zaèiatok do ïalších predpokladaných priestorov v masíve. Dno siene je zložené z vápencových blokov po zrútenom strope, ktoré sú pevne zviazané sintrovou polevou. Dvíha sa postupne v 45° sklone na juhovýchod smerom k Perlovej jaskyni. Má pomerne slušnú rôznorodú výzdobu. Sintrové záclonky sa striedajú s brèkami rôznych tvarov, no najviac sú steny pokryté snehobielou vrstvou jazerných, subakvatických sintrov v bradavkovitej forme. Nasvedèuje tomu aj hladinová èiara, ktorá ich ohranièuje zhora. Týchto hladinových èiar je nieko¾ko a to je ïalšia indícia, že nás v budúcnosti s urèitos ou èakajú nové

priestory. Po opadnutí prvej eufórie sme sa pustili do ïalšej práce. Jano Šparec zaèal novú èelbu v hornom závere Siene èakate¾ov. Kope sa opä po plnom profile a tu nastáva problém s transportom vy aženého materiálu. Zaèína sa kopi v Sieni èakate¾ov a so zväèšujúcou sa dåžkou jaskyne nám zaèínajú „dochádza “ ¾udia. Málokto je ochotný transportova materiál cez k¾ukatú 25m dlhú plazivku. Väèšinou si to odskáèu, ako hlavní vý ahári, Bublina s Havranom. Tým sme sa prakticky vrátili k „metrovým“ akciam. Koncom mája nás požiadal Peter Mrázik, aby sme vymysleli miesto pracovného mena DO – 4 nový názov jaskyne. Mal na to, ako objavite¾, plné právo a tak 28.mája

Spoloèné foto po pracovnej akcii. Foto: P. Reichel

miestnosti. Odpadol nám 10 metrový úsek, ktorým sme museli lodne aha až po hranu svahu. Ïalej vchod získal do budúcna priestor na prípadné bivakovanie. 4. 6. 2011 sa akcie zúèastnil aj Pa¾o Pokrievka ml. a spolu s Patrikom Neuschelom a Marošom Lejavom uskutoènili prvé meranie jaskyne po vyše 31 rokoch. Celková dåžka jaskyne bola k tomuto dátumu 35m. Práce priebežne pokraèovali na hornej èelbe v Sieni èakate¾ov. Po letných lejakoch sa v najnižšom mieste jaskyne objavila voda, ktorú chlapci pohotovo nazvali Predsedov bazén. Predseda Havran nelenil a vzniknutý „moèiar“ preklenul dvoma spojenými doskami. Okrem tejto drobnej udalosti sa na hornej èelbe pokraèovalo do konca novembra 2011. Dòa 4.12.2011 bola, po predošlej príprave, otvorená druhá èelba z pravej strany pri vstupe do Siene èakate¾ov. Po vyèistení daného miesta sme nadobudli istotu, že vo¾ba bola správna. Odokryli sme zasintrovaný strop a ve¾mi perspektívny prievan. Keïže sme sa ocitli na zaèiatku

Náš Bublina - vždy spo¾ahlivý nestor. Foto: J. Haráni

2011 vznikol názov Havrania jaskyòa. Havran s Bublinom zefektívnili funkciu hlavných vý ahárov a poèas celého roka, v prestávkach kým sa nakladali lodne na èelbe, vyèistili a zväèšili komplet celý vchod. Prehåbili o zhruba pol metra celý úsek od kruhovej vstupnej miestnosti až po hranu svahu pred jaskyòou. Tým pádom sme mohli transportova vy ažený materiál pomocou fúrikov rovno zo vstupnej

Štefanovská akcia 2011, výpomoc zo Strážovských vrchov. Foto: J. Haráni

Výzdoba v Sieni èakate¾ov Foto: J. Haráni

vstupu do siene, tak sme zase raz mohli aha vy ažený materiál rovno von z jaskyne. Koncom prvej polovice decembra sa uskutoènila dvojdòová akcia, ktorá výrazne posunula dolnú èelbu dopredu. Na rozdiel od hornej èelby, kde sa kope po plnom profile sa v dolnej èelbe napreduje po úzkych plazivkách, z ktorých ahá regulárny prievan. Tieto plazivky je potrebné samozrejme zväèšova kvôli ïalšiemu postupu a tak sme nútení likvidova výzdobu, hlavne na dne. Pred týmito nevyhnutnými zásahmi sa predtým všetko fotograficky zadokumentuje a potom nasledujú viac menej drastické formy prekopávania. Dòa 26.12.2011 na Štefana sa uskutoènila vianoèná akcia, kde bol vytvore-

ný nový rekord. Akcie sa zúèastnilo 15 ¾udí, èo bolo ve¾mi milé prekvapenie. Z hostí nám v ten deò aktívne pomáhali èlenovia JK Strážovské vrchy – predseda klubu a SSS Bohuš Kortman a Laco Drábik. Tým pádom sme pracovali na dvoch èelbách. Na dolnej èelbe boli v ten deò kvôli postupu priebežne likvidované sintrovo blatové jazierka, èas zúbkovitých sintrových záclon, malé stalagmity a hlavne na dne plazivky vytvorené sintrovo vápencové platne. Plazivky sa snažíme èisti po plnom vyerodovanom profile. Okrem už vyššie spomenutých nás poèas celého roka 2011 podporovali, èi už fyzicky alebo morálne, aj títo úèastníci. Jožko Krebeš, Ma o Bukovský, Ivka Šparcová, ¼udka Hurtová, Miro Kardoš, Jožko

Haráni ml., ¼udo Kubáni, ¼udo Varecha a hostia Martin Horváth a Janka Adamcová. Do konca roka 2011 sa v Havranej jaskyni uskutoènilo 23 pracovných akcií. Na prelome rokov sa drvivá väèšina úsilia sústreïuje na dolnú èelbu. Nastáva však opä problém s transportom materiálu a taktiež je potrebné, aby na akciu chodilo viac a viac ¾udí. Plazivka sa zužuje do tzv. rebrovitých krasových foriem. Pod¾a toho dostáva názov Rebrová úžina. Koncom januára 2012 nastalo dlhé obdobie tvrdých mrazov a tak aj èinnos v Havranej jaskyni ustala. Vo februári, pri -20°C mrazoch, sme do jaskyne uskutoènili prieskumnú akciu. Bola to od Havranova, kde sme museli

necha auto, takmer jeden a pol hodinová drina v polmetrovom, neprešliapanom, pieskovitom snehu. V Havranej jaskyni sa na prvej „výhybke“ celý rok držala teplota na 3 až 5°C. Teraz chlapci na prvej „výhybke“ namerali -3°C a v Sieni èakate¾ov -1°C. Na èelbách je teplota tesne nad nulou. To je dôkaz, že jaskyòa nasáva a javí sa ako spodný vchod jaskynného systému. Dòa 29.februára 2012 sa pri poslednom meraní zastavila dåžka jaskyne na 68,8m. Verím, že rok 2012 nám prinesie v tejto perspektívnej lokalite ïalšie prekvapenia.

M. Lejava pri zameriavaní jaskyne po 31 rokoch, 4. júna 2011. Foto: J. Haráni

Havrania jaskyòa dåžka: 68,8m, denivelácia: 7,9m

objavili:

J. Šparec, ¼. Ballo, P. Reichel, J. Haráni, P. Hanula, M. Miko, K. Šajgalík, R. Duchaj, zamerali: P. Neuschel, M. Lejava, P. Plavec, P. Pokrievka ml. 4. 6. 2011, 29. 2. 2012 kreslil: P. Pokrievka ml.

HISTÓRIA ARCHEOLOGICKÝCH A PALEONTOLOGICKÝCH VÝSKUMOV VO VE¼KEJ FATRE Andrej Bendík Poznanie jaskýò všeobecne záviselo od ich prístupnosti. Vo Ve¾kej Fatre bola od dávna známa jaskyòa Mažarná, ktorá sa nachádza pri dlho využívanom turistickom chodníku na Tlstú. Tým, že sa v nej nachádzala voda, bola v minulosti prí ažlivá pre pastierov, ktorí pásli svoje stáda na Tlstej. Podobne je verejnosti dobre známa aj jaskyòa Horná Túfna, nachádzajúca sa tiež pri starom turistickom chodníku na Krá¾ovu studòu. Ostatné jaskyne spomínané v tomto èlánku sa nachádzajú mimo hlavných pôsobností èloveka (turizmus, lesníctvo, po¾ovníctvo) a preto ušli pozornosti

Obr. 2. Vstupný portál jaskyne Mažarná, poh¾ad zvnútra. V¾avo vidite¾né výkopy J. Bártu z roku 1953. Foto: A. Bendík.

Obr. 1. Historická fotografia portálu jaskyne Horná Túfna od Ing. Schöna z 26. 6. 1927. Repro: Paleolitikum lovenska a podkarpatskej Rusi, 1938, s. 103.

amatérskych „archeológov a paleontológov“. Samotné odborné výskumy z územia Ve¾kej Fatry je možné datova do prvej polovice 19. storoèia, èím sa radia medzi vôbec prvé na území dnešného Slovenska. Najstaršie spomínanou v literatúre je jaskyòa Horná Túfna (obr. 1), ktorú pravdepodobne navštívil aj Matej Bel, ktorý mal v zbierke kosti z tejto jaskyne (v roku 1728 ich u neho videl známy cestovate¾, právnik a osvietenecký filozof Ch. L. Montesquieu). Prvé publikované výsledky amatérskych výskumov boli publikované už v roku 1815. Prvé odborné zmienky o jaskyni „Vrchná Tufná“ pochádzajú z rokov 1938 – 1939, kedy prevádzal výskum Dr. Chr. Andr. Zipser z Banskej Bystrice. Zipser spomína, že „paleontologický medvedí materiál“ poslal do Berlína, Petrohradu a Anglicka (celkovo spomína nálezy 440 kostí). V roku 1842 Zipser vydal aj sprievodcu pre III. putovné

stretnutie uhorských lekárov a prírodovedcov v Banskej Bystrici, ktorých aj osobne sprevádzal. Len èas z nálezov kostí medveïov jaskynných z tejto jaskyne je uložená v depozitoch Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici. Neskôr v tejto jaskyni kopali Dr. T. Kormos (v roku 1914) a inž. Schön (v nasledovných rokoch). Schön spomína nálezy mnohých kostí, ale lebky boli už nájdené iba v úlomkovitých zvyškoch. Na kostiach pozoroval lievikovité vybrania špiku, odbité epifýzy a prieène prerazené dlhé kostí, èo malo nasvedèova hodovanie pravekých ¾udí na ulovených medveïoch. Významnými v histórii skúmania jaskyne sa stali roky 1931 – 1933, kedy Dr. Adalbert Liebus našiel èasti lebiek, sánok, zuby (oèné a rezáky) a množstvo iných kostí (stavce, lopatky, rebrá, dlhé kosti konèatín, prstové èlánky, panvy). Spoloène s K. Ehrenburgom usudzujú, že išlo o paleolitické osídlenie, ktorých lovci sa sústreïovali na lov mladých jedincov medveïov jaskynných. V dobe výskumu bola jaskyòa Horná Túfna považovaná za najvýchodnejšie osídlenú paleolitickú stanicu v Európe a na Slovensku najstaršou vôbec (vek osídlenia sa predpokladá v rozpätí pred 40 000 – 31 000 rokmi). Výnimoèným je aj upozornenie Liebusa na potrebu výskumu jaskýò a ochrany pred „prehrabovaèmi a vykoris ovate¾mi slovenských jaskýò“. Práca Dr. Liebusa výrazne ovplyvnila archeologické hodnotenie tejto lokality F. Skutilom (kopal v rokoch 1938 a 1947), G. Balašom (v roku 1960) a J. Bártom (prvá revízia už v roku 1951, zásadné zhodnotenie spolu s L. Báneszom v roku 1971). Bolo nájdené ohnisko lovcov medveïov, pri ktorom sa našli štiepané a opálené kosti hlavne mladých medveïov. Nezachovali sa

však žiadne nástroje (štiepaná industria) lovcov medveïov, ktoré by mohli spresni obdobie obývania a využívania jaskyne. Ïalšou od nepamäti známou a neskôr aj skúmanou jaskyòou bola jaskyòa Mažarná, o ktorej sa zmieòuje už Matej Bel vo svojich Notíciách (1735 – 1742) (obr. 2). Z jeho jednoduchého opisu jaskyne a sintrovej výzdoby zároveò cíti obavu, keï sa zmieni o silných vetroch vanúcich v nej, ako aj vodných víroch v jazerách, ktoré v jaskyni údajne sú v jej hlbinách. Môže nám to pripada úsmevné, ale v minulosti boli jaskyne považované za sídla duchov, bohov a kúziel. Jaskyòa sa spomína aj v Ungarisches Magazin z roku 1781. Jej útroby opä navštívil až Pavel Križko, významný historik a archivár, zakladate¾ múzea v Kremnici. V roku 1868 sa spoloène s Jozefom Božetechom Klemensom (významným oltárnym maliarom, portrétistom, prírodovedcom, zanietených archeológom a profesorom na žilinskej reálke) na popud evanjelického farára Ondreja Chorváta z Blatnice vybrali do jaskyne Mažarná, kde po „nedlhom kopaní“ našli zuby a kosti „predpotopného“ medveïa jaskynného. Humorne vyznieva najmä ich manuálne úsilie, lebo P. Križko uvádza že jaskyòu náležite nepreskúmali, lebo „toho príèinou bola za jedno ob ažná nad mieru cesta hore príkrym vrchom v augustovom sparne, za druhé to, že ani jeden z nás nebol motykou kopa zvyknutý...“. Obaja spoloène plánovali podrobný výskum jaskyne, ale profesor Klemens zomrel. V prieskume však nakoniec pokraèoval syn Pavla Križka, spoloène s Gustávom Zechenterom a Jurajom Teschlerom. Pri svojom výskume opätovne našli kostrové zvyšky medveïov jaskynných, ale aj doklady o obývaní jaskyne pravekými ¾uïmi. Objavili hrubé, nepálené

Obr. 4. Výkopové práce v jaskyni Mažarná, z výskumu SNM v Martine. Foto: A. Bendík

Obr. 3. Nálezy z výskumu K. Silnického a M. Slanináka v jaskyni Mažarná, púchovská kultúra. Pieskovcové drvidlo (a), èrepový materiál s typickým ryhovaním (b) a ornamentáciou (c) a miska (d). Foto: A. Bendík, zo zbierok SNM v Martine – Etnografické múzeum.

èrepy z plytkých nádob a zvyšky ¾udských kostí. Ako spomína Pavel Križko, kopanie zastavil „bo som si prial, aby bola Mažiarna vedecky prezkúmaná a patrièné práce aby spravoval muž odborne vzdelaný; diletanti by mohli len uškodi samej veci svojím chvatom a nezkúsenos ou“. Nájdené kosti patrili trom ¾uïom, jednému 4 – 5 roènému, druhému 9 – 10 roènému die a u a jednému starému èloveku. Ved¾a nich boli nájdené aj vtáèie kosti. Predmetné ¾udské kosti sa však stratili a tak nie je v súèasnosti možné urèi , z ktorého obdobia pochádzali, èo je na ve¾kú škodu archeologického bádania. V roku 1932 jaskyòu preskúmal K. Silnický a J. Gregor, ktorí z nej uvádzajú zuby jaskynného medveïa a neúplnú nádobku, údajne z doby bronzovej (obr. 3). Nako¾ko

jaskyòa sa nachádza pri turistickom chodníku, bolo ve¾mi potrebné, aby sa vykonal podrobnejší výskum na záchranu možných nálezov. V roku 1953 jaskyòu archeologicky preskúmal J. Bárta. Pri výskume našiel recentné polievané èrepy, praveké èrepy šedej, šedohnedej a hnedej farby, fragment ¾udského rezáka a obsidiánový nucleus (používal sa na výrobu štiepaných predmetov – nožíkov, rezadiel atï.). Nájdené èrepy a nucleus zaraïuje osídlenie jaskyne do kanelovanej kultúry (eneolit). Naposledy jaskyòu v 70-tych rokoch 20. storoèia preskúmal (resp. vykonal v nej zber)

Obr. 5. Vstupný portál jaskyne Lôm. Foto: A. Bendík.

Obr. 6. Podpis Dušana Halašu, významného martinského advokáta, úèastníka výskumu J. Petrikovicha z roku 1907 a nestora jaskyniarstva Antona Droppu z jaskyne Lôm. Foto: A. Bendík.

Dr. Milan Slaninák, ktorý našiel ïalší èrepový materiál patriaci púchovskej kultúre, ale aj pieskovcový klin – drvidlo (obr. 3a). Ïalšou podrobnejšie skúmanou jaskyòou vo Ve¾kej Fatre je jaskyòa, ktorú navštívil aj zakladate¾ múzejníctva na Slovensku Andrej Kme . Jaskyòa Lôm v Gaderskej doline (obr. 5) bola nájdená miestnymi drevorubaèmi a o jej prieskum sa zaslúžil Ján Petrikovich (lekár a významný

Obr. 7. Sánky medveïa jaskynného z výskumov J. Petrikovicha z jaskyne Lôm. Foto: A. Bendík, zo zbierok SNM v Martine – Múzeum A. Kme a.

propagátor slovenského národného života, významný múzejník) (obr. 6). V rokoch 1896 – 1906 vykonal v jaskyni kopacie práce, pri ktorých našiel ve¾ké množstvo kostrových zvyškov medveïa jaskynného, medzi nimi mnoho lebiek a sánok. Jeho nálezy obohatili nemalou mierou zbierky práve postaveného a otvoreného múzea v Martine. Ve¾kou a pravdepodobne nenapravite¾nou škodou však je, že z množstva nálezov ktoré boli v múzeu sa do dnešných èias zachovala len jedna lebka a dve sánky (v zbierkach SNM v Martine – Múzea Andreja Kme a) (obr. 7). O osude ostatných nálezov nemáme zmienok. Z jaskyne sa spomína aj nález zubu mamuta, èo však je pod¾a nás len chybný údaj. Ve¾mi významné boli archeologické nálezy z výskumu jaskyne Na Vyhni v doline Konský dol (obr. 8, 9) v rokoch 1931 – 1933. K. Silnický v nej našiel èrepy keramiky kanelovanej kultúry (eneolit), èrepy z doby bronzovej, èrepy, praslen a hrebeò z doby rímskej, èrepy zo stredoveku a nezaradené èrepy, kamenný brús a drvidlá (obr. 10). Okrem jaskyne Na Vyhni sa venoval aj výskumu ostatných jaskýò v okolí, z ktorých spomína nález bronzovej ihlice z jaskyne Mervová na Plešovici (pravdepodobne jaskyòa Remová). Z Removej jaskyne uvádza Andrej Chorvát, blatnický evanjelický farár okolo roku 1890 nápisy zo 17. storoèia.

Obr. 8. Vstupný portál jaskyne na Vyhni. Foto: A. Bendík.

Obr. 9. Vnútorné priestory jaskyne Na Vyhni s vidite¾nou kultúrnou vrstvou (v¾avo) a jej detail (a). Foto: M. Furman.

Obr. 10. Nálezy z jaskyne Na Vyhni z výskumov K. Silnického, púchovská kultúra. Èrepový materiál s typickým ryhovaním (a), s držadlom (b), prasleny (c) a zvyšok nádoby (d). Foto: A. Bendík, zo zbierok SNM v Martine – Etnografické múzeum.

Jaskyòu Na Vyhni a nálezy z nej spomína aj Budinský – Krièka v roku 1947. Z paleontologických (malakologických) výskumov treba spomenú záslužné práce prof. Vojena Ložeka. V 50-tych až 80tych rokoch minulého storoèia skúmal oblas Gaderskej doliny, osobitne Ružový previs a jaskyòu Mažarná, kde priniesol nové poznatky v kvartérnej geológii (veku jednotlivých vrstiev jaskynných sedimentov, osobitne sintrov). Dlhodobo stagnujúca èinnos predovšetkým v paleontológii po posledných výskumoch sa zmenila zaèiatkom 21. storoèia. Slovenské národné múzeum v Martine – Múzeum Andreja Kme a zaèalo geologický a paleontologický výskum jaskýò vo Ve¾kej Fatre, osobitne v masíve Tlstej. V rámci neho boli preskúmané Jelenia jaskyòa (obr. 11), Biela jaskyòa (obr. 12), jaskyòa Mažarná (obr. 4), jaskyòa Izabely Textorisovej (obr. 13), a jaskyòa Dolná Dedošová. Pri výskumných prácach (obr. 14)

Obr. 11. Vchod do jaskyne Jelenia. Foto: A. Bendík.

Obr. 12. Vstupný portál jaskyne Biela a jej vchod (a). Foto: M. Furman.

Obr. 14. Pracovná sonda z výskumu SNM v Martine v jaskyni I. Textorisovej, èas Hrobka. Foto: M. Sabol.

sa našlo ve¾ké množstvo kostí, ktoré prináležali výhradne medveïovi jaskynnému (viac ako 2000 kusov, z toho minimálne 10 lebiek rôzneho stupòa zachovania) a jeden zub fosílneho vlka. Výnimoènos nálezov však spoèíva v tom, že kostry medveïov jaskynných sa zachovali v pozícii, v ktorej zahynuli. Takéto nálezy sú výnimoèné nielen v rámci Slovenska, ale aj celej Európy. Osobitne musíme spomenú nález mince – strieborného denára Leopolda I. z roku 1681 v priestoroch jaskyne Izabely Textorisovej (obr. 15). Z vyššie uvedeného opisu výskumov vyplýva, že jaskyne hlavne v oblasti Gaderskej doliny boli známe miestnym obyvate¾om už od nepamäti a od nich sa dostali správy ¾uïom, ktorí mali záujem na ich zvidite¾není, ako tomu bolo napr. u Mateja Bela. Prvá doložená novoveká návšteva jaskýò pochádza minimálne z roku

Obr. 13. Vstupný portál jaskyne Izabely Textorisovej. Foto: M. Furman.

1681 (spomínaný strieborný denár), nasledujú správy Mateja Bela z konca 18. storoèia a samostatné odborné výskumy poèínajú druhou polovicu 19. storoèia, kedy sa formoval zvýšený záujem o archeológiu a paleontológiu poväèšinou významnými ¾uïmi na Slovensku (p. Križko, J. Petrikovich, A. Kme , A. Zipser atï.). Tieto, ešte zväèša amatérske výskumy však boli už v prvej tretine 20. storoèia vystriedané odbornými, ktoré viedli fundované osoby vo svojom odbore (F. Skutil, K. Silnický, V. Budinský – Krièka, J. Bárta, V. Ložek) a ktoré pokraèujú s väèšími èi menšími prestávkami do súèasnosti. Èo sa stratilo v súkromných zbierkach h¾adaèov a vykrádaèov jaskýò za posledných 100 rokov sa nám už asi nepodarí zisti . Verme, že sa pri výskumoch jaskýò podarí

nájs èo najviac dokladov o živote v nich a tým obohati a ochráni kultúrne dedièstvo Slovenskej republiky a slovenského národa vôbec.

Obr. 15. Strieborný denár Leopolda I. z roku 1681 z jaskyne I. Textorisovej. Foto: A. Bendík

MEZI SPELEOLOGY Ladislav Bohaèik Manželka pracuje už hezkou øádku let s kosmetikou Oriflame. Její klientela je témìø stoprocentnì ženská a ženy, jak známo, nezakládají kluby, spoleèenstva ani jiné organizace s výjimkou pobožných, dobroèinnných a jim podobných seskupení, takže kromì nìkolika „slezenic“ zasloužilých nejaktivnìjších pracovnic, kde jsem fungoval jako „køoví“ v úzadí své vyznamenané choti, jsem se mezi nì nedostal Naproti tomu mé aktivity byly a jsou znaènì rùznorodé a díky jim se má cho Rùženka dostala do kontaktu s ornitology, sokolníky i myslivci, také pomáhala pøi odchytu

Autor èlánku na akcii v Èremošnom. Foto: ¼. Varecha

netopýrù a úèastní se i setkání spisovatelù myslivecké literatury. Rùženka mne obèas také provázela na mých kroužkovacích akcích a trnula hrùzou nad možným pádem (mým), dokonce se slanila ke hnízdu krkavcù a díky lanu vidìla zblízka i domácnost krále vzduchu – orla skalního s už vyspìlou „následnicí trùnu“. Byla také pøítomna pøi lovech daòkù, srncù i jelenù, také veèerní èekání na sluky jí nebylo cizí. a nechybìla ani pøi mém lovu muflona. Sama ulovila bažanta královského a pøed èasem dokonce nìkolikrát fungovala pøi honech na drobnou zvìø (zajíc, bažant) jako honec a pochopitelnì v pøevážnì mužské spoleènosti se stávala obletovaným objektem. Obèas také dostala možnost si vystøelit z brokovnice. Ovšem – výjimka potvrzuje pravidlo – a díky manželce jsem se dostal do kontaktu se skupinou lidí ovládaných zcela nevšední vášní – speleologií. Stalo se totiž, že jedna její zákaznice jménem Táòa, sympatická, energická, správnì prostoøeká zdravotní sestra, projevila zájem o návštìvu u nás, samozøejmì s manželem. Návštìva se uskuteènila a z manžela se vyklubal sympa ák – a speleolog! Jeskyòáøi jsou banda specificky trefených živoèichù a já mám pro nì slabost. S nìkolika speleology jsem mìl tu èest seznámit se už v období mého pùsobení v Nízkých Tatrách. A i když jsem sám nenašel potìšení v soukání se do dìr mnohdy vhodných spíše pro amébu než pro tvora z masa a kostí, jakým èlovìk ve skuteènosti je, obdiv k takhle postiženým tvorùm stále mám a mohutnì jim fandím. A teï se u nás objevil reprezentant tohoto

nevšedního spoleèenství a nakonec jsem získal dojem, že pøi sezení u nás to mezi námi správnì zaiskøilo. Což se zanedlouho potvrdilo. Tánin manžel ¼udo organizoval pracovní slezenici v blízkém Kremnickém pohoøí a pozval i nás. Pozvání jsme pochopitelnì s radostí pøijali a èekali na další vývoj událostí. A ty se opravdu vyvíjely. Pár dní pøed plánovanou slezenicí dostal ¼udo infarkt. Pøihodilo se mu to cestou autem do Žiliny a že byla s ním i Táòa, pøinutila ho k návratu a skonèili pøímo v nemocnici našeho okresního mìsta. Ona sama totiž nešoféruje a tak vše bylo dílem opravdu š astné náhody. Naštìstí myocard poškozen nebyl a poškozené cévy mu šamani hbitì vyspravili, takže z nemocnice odešel sám a s humorem. A termín slezenice se nemìnil! Nìkolika telefonáty se pak pøesvìdèil, že i my trváme na úèasti a už tu byl oèekávaný den D. Mé „pøibližovadlo“ Suzuki Samurai nás svižnì zavezlo do hor, kde jsme inkriminovanou chatu našli zcela bez problémù. Tam už nás èekala dvojice ¼udo – Táòa a další skupina speleologù, mezi nimiž byla dokonce i jedna žena! A že setkání bylo pracovní, skuteènì témìø všichni lezli do jeskynì a také tam i pracovali! Nedaleko chaty se totiž nachází propadlištì na jehož dnì je pomìrnì veliký vstupní portál zlomové jeskynì, která se stala pøedmìtem zájmu této skupiny. „Vyspravený“ ¼udo organizoval, sám si ovšem dával pozor – ale že pøed pár dny bezmála zkolaboval, na nìm vidìt nebylo. Ti, co momentálnì nebyli pod zemí, se shromáždili pod pøístøeškem u ohništì, kde naši hostitelé pøipravovali rùzné krmì a že bylo sice sluneèné, ale mrazivé poèasí, museli jsme svùj krevní obìh udržovat v

náležitém stavu pøísunem rùzných „ víceprocentních nemrznoucích smìsí“... Panovala tam nálada vskutku pøátelská a zdálo se, že naše pøítomnost speleologùm nejenom nevadila, ale že nás mezi sebe pøijali vcelku bez výhrad. Pøi ohništi pod pøístøeškem odeznìly mnohé debaty a my se postupnì seznamovali s pøítomnými. A pokud bylo možné, nìjakou tu legraènì ladìnou pøíhodu dali k dobru i my. S pøíchodem veèera jeskyòáøské aktivity ustaly a všichni se pøestìhovali do chaty, už obstojnì vyhøáté. Vyprávìní rùzných pøíhod støídaly vysoce odborné debaty a všechno to bylo proloženo rùznými legráckami a vtipy. Mezitím dojeli další èlenové skupiny, dokonce se tam zastavili dva policajti, z nichž jeden je také speleolog! My dva nezainteresovaní jsme pøedevším jen poslouchali, protože v takové spoleènosti jsme byli poprvé. Sezení skonèilo dost pozdì v noci. ¼udo porozdìloval místa na spaní a šlo se spát. Ráno, jasné a mrazivé slibovalo hezký den, což ovšem práce pod zemí neovlivòovalo. A ¼udo se zeptal, zda se nechceme podívat pod zem. Samozøejmì že jsem chtìl! Rùženka se necítila právì nejlíp a váhala, já jsem si ovšem takovou možnost nemohl nechat ujít. Vyfasovali jsme pøilby se svítilnami a naše skupinka – ¼udo, Táòa, Rùženka, já a ještì jeden mladý muž jsme se vydali propadlišti. To je naštìstí od chaty jen kousek a horolezecké lano, které ¼udo nesl, u mne ihned vyvolalo vzpomínky na dobu v podstatì nedávno minulou, kdy jsem každoroènì na jaøe lana využíval pøi svých kroužkovacích aktivitách. A tìch nebývalo právì málo... Rùženka se pro bolesti zad sestupu neúèastnila, zato já jsem se do propadlištì k

portálu jeskynì spustil pomocí lana, èímž se mé vzpomínky ještì více aktivovaly. A pak jsme se ponoøili do podzemí. Šli jsme do nitra, klesali pozvolna níž a níž, svìtla èelovek na pøilbách osvìcovaly roztodivné útvary na stìnách i stropu a já jsem litoval, že po zhruba 60–ti metrech jsme zùstali stát nad kaskádovitou šachtou. Dále se vydal po dùkladném pouèení náš mladý spoleèník a my zùstali na místì. ¼udo nám vysvìtlil kudy a jak pokraèují další podzemní prostory pro jeskyòáøe momentálnì konèící jakýmsi jezírkem, které brání dalšímu postupu. Mladý muž se po chvíli objevil v dolní kaskádì šachty a vynesl pomìrnì malého mloka. Táòa se ho ihned ujala, že ho vypustí u vchodu, kde je naváté listí. Vraceli jsme se a já, okouzlen neobvyklou atmosférou podzemí, jsem si opakoval, že to snad opravdu nebude mùj poslední výlet do hlubin našich hor, že bych strašnì rád podobné zážitky prožíval znovu. Netopýr, visící nad našimi hlavami zøejmì spal a nás si pochopitelnì nevšímal. Ve své klimatizované ložnici jistì snil o teplých jarních veèerech, kdy je vzduch plný tuèných mùr a jiného hmyzu. A byli jsme pøed portálem. Svítilny na pøilbách jsme vypli a šlapali nahoru. S nadšením jsem pak pomocí lana stoupal z propadlištì vzhùru k èekající Rùžence a zapomínal na bolesti. I to opravdu pouze letmé nahlédnutí do oblasti vìèné tmy mi staèilo k tomu, abych se aspoò chvíli cítil skvìle. A pak pøišel èas rozpustit tuto jeskyòáøskou slezenici, pobalit si vìci, podìkovat za pøíjemnì strávený èas mezi neménì pøíjemnými lidmi, které spojil opravdu nevšední koníèek – speleologie – rozlouèit se a odejet domù. Není všem dnùm konec, øíkáme si –

ale i kdybychom se podobné akce už nikdy víc nezúèastnili (èlovìk nikdy neví...) díky vám – Tánièko a ¼udo, díky vám nejmenovaným ostatním, kteøí jste nás pøijali mezi sebe, díky za pøíjemnì strávené chvíle. A že se nám ještì domù nechtìlo, vyvezl jsem Rùženku na louky nad Èremošné a pak jsme se hodnou chvíli kochali výhledy na kotlinu Turca i na vzdálené høebeny pohoøí Velká.Fatra. Bylo krásné, sluneèné odpoledne i když už byla témìø polovina listopadu, nebylo po snìhu ani památky a ve vzduchu ještì nebylo cítit dech blížící se zimy. Oparem zamlžené dálky nesly v sobì nostalgii konèícího podzimu a my se opravdu neradi louèili s krásnou vyhlídkou. Doslova prozáøeni krásným víkendem jsme dojeli domù. Bude se nìco podobného ještì nìkdy opakovat? Byli bychom rádi...

Vchod do Ponornej jaskyne nad Èremošným. Foto: J. Haráni

KRASOVÉ JAVY JASENSKEJ DOLINY ¼ubomír Ballo V období keï èas jaskyniarov vystúpila zo Speleoklubu Malá Fatra a ostali ako nezaradení èlenovia SSS, zaèali vyvíja prieskumnú èinnos v krase Jasenskej doliny, kde do toto èasu nebola známa žiadna jaskyòa. Podmienila to aj skutoènos , že o èas nádhernej vodnatej doliny v starších mapách opisovanej ako dolina Vôdky, nejavili záujem èi už jaskyniarski veteráni okolo Petra Mrázika a ani èlenovia OS Ve¾ká Fatra. OS Ve¾ká Fatra nás prijala ako nezaradených èlenov len so za atými zubami. Mali sme vyvíja prieskumnú èinnos , ktorá mala by publikovaná pod hlavièkou OS Ve¾ká Fatra, no neboli sme pozvaní ani na jednu z ich akcií do vychýrených jaskýò Belianského krasu. Na úvod by bolo potrebné ozrejmi , preèo sa nezaradení èlenovia Ing. Ján Šparec, Ing. Ivana Šparcová a ¼ubomír Ballo /ku ktorým sa pridali bratia Miro a Pa¾o Kardošovci a ¼ubomír Fekete/, vydali báda do rozsadlín nekvalitných slienitých vápencov a slieòov inak v krásnej Jasenskej doline, ktorej dominuje vrchol Lysca . Jasenská dolina je situovaná v severnej èasti Ve¾kej Fatry. Do doliny vedie cesta z obce Belá – Dulice. Je známa najmä lyžiarskym strediskom a množstvom rekreaèných chát. Dolina je o poznanie kratšia ako susedné južnejšie doliny Belianská, Necpalská a Gaderská. V spodnej èasti doliny je však zachytených nieko¾ko krasových prameòov. Z tohto dôvodu bola predmetom výskumu jaskyniarov, ktorí boli neskoršie zakladate¾mi Jaskyniarskeho klubu Speleo Turiec. /Na jej území doliny vystupujú štyri

tektonické jednotky, a to: kryštalinikum, obalová jednotka (tatrikum), krížòanský príkrov (fatrikum), vnútrokarpatský paleogén (staršie tre ohory) a kvartér (štvrtohory). Šiprúnska obalová jednotka pozostáva zo strednotriasových kremencov, pieskovcov, zlepencov a dolomitov s krasovými fenoménmi. Krížòanský príkrov vystupuje v celom priestore doliny, prièom v spodnej èasti doliny prevládajú spodnokriedové slienité vápence a sliene, ktoré budujú priestor okolia Tisového (prvá lokalita), vo vrchnej èasti doliny sa nachádza pomerne kompletný profil krížòanského príkrovu, ktorý tvoria rôzne typy plytkovodných a hlbokovodných morských vápencov, dolomitov a klastických hornín a predstavujú široké èasové rozpätie (spodný trias – spodná krieda). V tomto súvrství sa nachádza druhá lokalita Žlebiny, ktorú tvoria lavicovité organodetritické vápence kopieneckého súvrstvia. Obidve lokality sa nachádzajú v horninách, ktoré sú ve¾mi málo priaznivé na krasovatenie. Výraznejší podzemný kras sa môže v tomto type hornín uplatòova hlavne na zlomových líniách alebo gravitaènom poklese ucelených blokov po strmých svahoch (rozsadlinové priepasti). A.Bendík./ Lokalita Tisové Na prelome rokov 2007-2008 sme boli oslovení po¾ovníkom Jaroslavom Bú¾ovským, ktorý nám osobne ukázal otvor na južnom svahu Tisového 1023 m.n.m. Prvá pracovná akcia sa uskutoènila toho istého dòa /foto è.?/ za úèasti ¼ubomíra Balla a Jána Šparca. Bol odkrytý vchod do prepadliska zo silným prievanom o priemere 50 cm,

Vchod do jaskyne Tisové 1. Foto: ¼. Ballo

za ktorým klesala strmá chodba o dåžke 6 m. Lokalita sa javila nádejná aj napriek tomu, že je budovaná slienitými vápencami a tak v nasledujúcich rokoch bola hlavným ažiskom našej práce v tejto oblasti. O našej èinnosti bol písomne oboznámený subjekt US Turèianské Jaseno, ktorý okrem Tisového hospodári aj v ïalších èastiach Jasenskej doliny. Na pracovných akciách sa okrem hore uvedených èlenov, zúèastnili aj Jozef Krebes a Ján Habrún z JK Strážovské Vrchy a nemožno zabudnú na spoloènú akciu s rodinou F. Vaceka, ktorý bol spolu aj s de mi. V jaskyni, ktorú sme nazvali Tisové 1 sa uskutoènilo vyše 20 pracovných akcii. V súèasnej dobe má jaskyòa dåžku cca 25 m, håbku 8 m. Tvorí ju vstupná klesajúca chodba o priemere 150 x 150 cm a dåžke 8 m. Výplò tvorí hlina a napadaná sutina zo stien. Nasleduje plazivka, ktorá bola rozšírená za pomoci búracieho kladiva a po

nej nasleduje väèšia sieò s komínom, ktorý vedie až na povrch. Zo siene vedie severným smerom plazivka, ktorej dno tvoria zaklinené skaly. Jaskyòa nebola doposia¾ zameraná z dôvodu jej silnej rútivosti, prièom na poslednej akcii dòa 8.1.2012 bolo zistené, že na dne vstupnej plazivky je zaklinený blok, ktorý vypadol zo stropu a na òom visí celý zával. Opakovane bolo zaznamenaných najmenej 2 ks podkovára malého / Rhinolophus hipposideros /. Krasová výzdoba v jaskyni úplne absentuje, ide viac menej o rozsadlinovú priepas , ktorá je zaujímavá silným prievanom. Necelých 100 m východne od jaskyne Tisové 1, je v rovnakej nadmorskej výške nieko¾ko vytopených miest s prievanom. Je dôvodný predpoklad, že charakter priestorov pod nimi je totožný s hore uvedenou jaskyòou , prípadne ide o jeden systém. Prieskumná èinnos v lokalite Tisové

1 bola predbežne ukonèená, pokia¾ sa nevyrieši problém s opadávaním materiálu zo stien. Najpravdepodobnejší scenár bude ten, že to aj tak raz všetko spadne a zasype sa.

Pizolity v priepasti Žlebiny. Foto: ¼. Ballo

Vchod do priepasti Žlebiny. Foto: J. Šparec

Priepas Žlebiny V samom závere Jasenskej doliny v èasti zvanej Žlebiny v nadmorskej výške 1131 m.n.m. bolo v roku 2009 lokalizované priepadlisko o priemere 5 m. Z otvoru medzi kameòmi a sutinou vychádzal cez zimu relatívne teplý jaskynný vzduch. Na odkrývaní vchodu sa okrem našich èlenov zúèastnil aj Jožo Krebes z JK Strážovské vrchy. Pre hroziace nebezpeèenstvo padania ve¾kých blokov do výkopu, ktoré držali pokope len vïaka koreòom stromov, sme pracovisko naèas opustili a dúfali, že èo má spadnú , spadne samé. Zaèiatkom roku 2011 ¼ubomír Ballo spoloène s Jánom Šparcom navštívili prepadlisko . Po dvoch pracovných akciách sa podarilo preniknú do vo¾ných priestorov, ktoré tvorí menšia sienka s kolmým pokraèovaním vo východnej èasti sienky. Na nasledujúcej akcii už za pomoci lanovej techniky bola 8 m priepas zlezená, úzke miesta rozšírené, kvôli pár objemnejším jaskyniarom z našej skupiny. Postupne pomáhali pri výkopových prácach ¼ubomír Fekete, Pavol a Miroslav Kardošovci a Ján Rybár z JK Strážovské vrchy. Dòa 30.4.2011 bolo jaskyòa P. Pokrievkom ml. a Petrom Plavcom zameraná a bola vyhotovená mapa. /Jaskyòa je vytvorená v lavicovitých organodetritických vápencoch kopieneckého súvrstvia, ktoré sú ve¾mi málo priaznivé na krasovatenie. A. Bendík./ Jaskynnú výzdobu tvoria pekne tvarované pizolity a nieko¾ko menších bielo

Jaskyòa Žlebiny dåžka: 22,54m, denivelácia: 9,47m

objavili: J. Šparec, ¼. Ballo zamerali: P. Pokrievka ml., P. Plavec 30. 4. 2011 kreslil: P. Pokrievka ml.

– hnedých stalagmitov na dne priepasti . Jaskyòu pravidelne obývalo nieko¾ko exemplárov netopiera obyèajného / Myotis myotis / a podkovárov malých / Rhinolophus hipposideros /. Sonda pri ceste Prvá spoloèná akcia Jaskyniarskeho klubu Speleo Turiec bola dòa 30.4.2011 v Jasenskej doline. Pracovisko bolo vytvorené hneï ved¾a cesty v mieste zv. Úšust. Pod¾a vyjadrenia starších ¾udí z Belej sa v èase výstavby /60-te roky 20. Storoèia/ komunikácie hore Jasenskou dolinou podarilo odokry otvor do jaskyne, odkia¾ chodili vylamova kvaple. Potom na mieste kvôli padaniu horniny zo strmého svahu postavili betónový oporný múr. Na akcii sa zúèastnilo pomerne ve¾a èlenov: Jozef Haráni, Jano Šparec, Palo Reichel Bublina, Maroš Bukovský, Ras o Duchaj, ¼ubo Ballo, Palo Pokrievka ml., Martin Bukovský, Renáta Šajgalíková, Peter Plavec, Kristián Šajgalík ,

vtedajší èakate¾ Pavol Hanula a ako hostia, èlen JS Aragonit Marián Hýll a ¼udmila Hurtová. Akcia bola výborne zabezpeèená, nechýbal kotlík s varenými kolenami, prepravky s pivom a výborná nálada. Na vytýèenom mieste za oporným múrom sa zaèala odkrýva sonda a o správnosti miesta nás presvedèilo nieko¾ko vykopaných presintrovaných kameòov. Vykopala sa pozdåžna ryha o håbke cca 50 cm súbežne s oporným múrom. Nako¾ko presne miesto výkopu nebolo nikdy lokalizované na miesto sme doviezli Mikuláša Bú¾ovského, ktorý taktiež nevedel pre odstup èasu urèi presne miesto výkopu. Preto dòa 09.05.2011 a 10.05.2011 sme na mieste nasadili ažkú techniku báger, ktorý prehåbil a rozšíril výkop, avšak ani týmto spôsobom sa nepodarilo odkry vchod do údajnej jaskyne. Na uvedenú lokalitu sme nezanevreli. Je tu ešte možnos , že kopeme na nesprávnom mieste, pretože oporné múry v lokalite zv. Úšust sú dva.

Otváranie Sondy pri ceste v Jasenskej doline. Foto: J. Haráni

ŠELMY V JASKYNIACH (NIELEN V TURCI) Ján Obuch Okrem vývržkov sov, o ktorých som písal v minulom èísle Jaskyniara Turca, nachádzame v jaskyniach aj zvyšky kostier z koristi šeliem. Z viacerých jaskýò Ve¾kej Fatry sú všeobecne známe nálezy fosílnych kostí jaskynného medveïa (Ursus spaeleus). V jaskyni Horná Túfna boli skúmané už v 19. storoèí, v súèasnosti prebieha výskum najmä v Jaskyni Izabely Textorisovej. V 90. rokoch 20. storoèia sme v Suchej jaskyni 3 v Belianskej doline našli kosti jaskynných medveïov, silne erodované humusovými náplavmi. V nánosovom sifóne na konci 23 m dlhej chodby boli drobné kosti, ktoré pochádzali z trusu väèšej šelmy. Èe¾uste hrabošovitých hlodavcov (Arvicolinae) boli silne rozlámané, preto sa k determinácii druhov vytriedili najmä prvé dolné stolièky (M1). Reprezentovali pleistocénnu tundrovú faunu, v ktorej dominoval hraboš snežný (Microtus nivalis, 88,6 %). Dnes žije v Tatrách nad hornou hranicou lesa jeho poddruh M. nivalis mirhanreini). Zo stepných druhov tu žil aj škreèok (Cricetus cricetus). Podobné ve¾ké nálezisko pleistocénnych kostí zo zvyškov potravy väèšej šelmy (pravdepodobne od polárnej líšky Alopex lagopus) sa nachádza v Šípskej Fatre v Jaskyni v Hrdošskej skale. Za plazivkou je v menšej sieni asi 5 cm hrubá vrstva kostí, na povrchu pokrytá 1 cm hrubou vrstvou bieleho mäkkého sintra. V odobratej vzorke prevažujú tundrové druhy hrabošov a lumíkov, vzácnejšie kosti zajaca beláka (Lepus timidus) a snežných kúr (Lagopus sp.). Jaskynné medvede vymreli, ale

od¾ahlé jaskyne radi využívajú tiež dnešné hnedé medvede (Ursus spaeleus). Nielen na zimný spánok, ale podaktoré po celý rok. Presvedèili sme sa o tom minulú jeseò spolu s P. H o l ú b k o m a P. Va n ì k o m v Ondrašovských skalách v pohorí Žiar. Vchod do jaskyne je v skalnej stene a možno sa k nemu dosta len úzkou medveïou pr ou a lezeckou stienkou. Neïaleko od vchodu je v zemine vyhrabané zimné ležovisko. Za ním sa chodba zužuje do plazivky so skalou vyleštenou èastým otieraním lezúcich medveïov. Ïalej nadväzuje kolmá chodba, ktorá sa vpravo konèí skalným oknom s malou plošinkou asi 5 m vysoko v skalnej stene. Odtia¾ má medveï vyhliadku do okolia. Pod oknom má „záchod“. V truse boli šupiny z èerstvej úrody bukvíc. Mali sme š astie, že sme na neho v jaskyni nenatrafili! Alebo z okna zliezol dolu skalou? Podobný zážitok mám zo skál vo východnom Turecku. Okolie mesta Horasan tvorí bezlesá horská step. Pri h¾adaní hniezda výra som vyliezol asi 10 m vysokou skalnou stenou do jaskyne. Hromady èerstvého medvedieho trusu naznaèovali, že jaskyòa slúži medveïom v krajine bez stromov ako denný úkryt. S obavou som sa obzrel naspä , èi by som mohol rýchlo zliez dolu skalnou stenou, keby ma v jaskyni prekvapil medveï. Ale práve vtedy tam nebol! V jaskyniach èasto nachádzame lebky líšok (Vulpes vulpes) a jazvecov (Meles meles). Ich prítomnos prezrádzajú èerstvo rozhrabané úzke chodby a typický zápach. Trus jazveca poznáme pod¾a chitínových zvyškov hmyzu. V Nemecku rozkopali

Poh¾ad na skalu v Ondrašovských skalách: v¾avo je vchod do jaskyne, vpravo v stene je zasnežená polica so skalným oknom. Foto: J. Obuch

jazveèí hrad, obývaný 8000 rokov. Okrem zvyškov koristi, ktoré sa nachádzajú v truse, môžu obe šelmy do jaskyne dotiahnu aj kosti z uhynutých väèších zvierat. Prevažne kosti oviec som našiel v 80. rokoch 20. stor. v Pytliackej jaskyni pri Kamennej Porube v rajeckej èasti Lúèanskej Malej Fatry. Kosti boli v priestrannejšej sieni s výškou stropu len 1 m. Objavitelia sa domnievali, že jaskyòa slúžila v minulosti pytliakom na ukrúvanie úlovkov. Typiký zápach, nieko¾ko lebiek a množstvo vyhrabaných nôr však nasvedèovali tomu, že jaskyòu dlhodobo obývali líšky. S jazvecom som sa stretol „zoèi-voèi“ v jednej jaskyni v pohorí Hermon v Sýrii. Už sa zmrákalo, keï som k nej došiel, tak som rýcho vliezol do úzkej chodby. Zrazu

zaèujem dupot a fukot a oproti mne sa rútil jazvec. Chví¾u sme na seba h¾adeli, kto z koho. Jazvec zaskuèal, v stiesnenej chodbe sa dokázal otoèi a s dupotom a fukotom zmizol v útrobách jaskyne. Predtým, ako zaèali chodi do jaskyne Žiarna 2 v Belianskej doline jaskyniari, bola jej vstupná èas medvedím brlohom. Keï som sa prvýkrát spustil v novembri 1978 na dno priepasti, tak som tam našiel kostry z 11 medvieïat. Zrejme väèšina mláïat, ktoré medvedica v brlohu porodila, spadla do priepasti. Len 3 kostry ležali volne medzi balvanmi. Ostatné boli nakopené v malom výklenku spolu s kos ami netopierov. Bol tam tiež krúžok netopiera obyèajného (Myotis myotis), okrúžkovaného v auguste 1958 v kostole v

obci Ch¾aba na sútoku Ip¾a s Dunajom. Letná kolónia bola vzdialená vzdušnou èiarou 120 km od miesta ich zimovania v Belianskej doline. Najskôr som sa domnieval, že medvieïatá samé zaliezali do výklenku a tam umierali. Ale žeby na to isté miesto doleteli aj netopiere, ktoré zacítili koniec svojho života? Po rokoch som prišiel na vysvetlenie tejto záhady: výklenok v jaskyni bol zásobáròou nadbytoènej potravy kuny lesnej (Martes martes). Zaèalo sa to v lete 1994 výskumom v novoobjavenej Jaskyni pod K¾akom na Muránskej planine. Jaskyòa konèila 20 m hlbokou priepas ou. Na dne priepasti boli nahromadené kosti netopierov a lebky kuny lesnej. V jej èerstvom truse boli rovnaké druhy netopierov, ako v nenarušených kostiach. Nasledujúcu zimu sme chceli spoèíta netopiere v Stratenskej jaskyni v Slovenskom raji. Miestnym jaskyniarom sa nedarilo odomknú vchodové dvere. Poèas èakania som neïaleko dverí našiel zásobáròu potravy kuny s nedávno prinesenými màtvolkami netopierov. Z niektorých èas tela chýbala, iné boli už v štádiu rozkladu. Bližšie ku vchodu sme neskôr našli zhromaždisko kostí z obdobia pred objavením jaskyne, v ktorom bolo vyše 1000 lebiek netopierov. Trus kuny sme nachádzali aj nieko¾ko kilometrov ïaleko od vstupu do Stratenskej jaskyne. Je záhadou, ako sa dokážu kuny orientova v úplnej tme a pritom ešte lovi netopiere. O rok neskôr pri sèítaní netopierov v nedokonèenom železniènom tuneli pod Dielikom pri Tisovci som priamo pod kolóniou okolo 7000 zimujúcich netopierov nenašiel žiadne ich màtvolky. Ale asi o 100 m ïalej boli zhluky ich tiel kumulované v odvodòovacích kanáloch tunela a v mokrom bahne boli zrete¾né stopy kún. Kunovité šelmy si pri

nadbytku potravy èas koristi odnášajú do zásobární. Vo vlhkom prostredí jaskyne sa telá rýchlo rozkladajú. Nahromadené kosti boli známe z viacerých jaskýò pod názvom „cintoríny netopierov“, alebo odborným výrazom „tanatocenózy“. Pod¾a takéhoto náleziska pomenovali tiež Jaskyòu màtvych netopierov v Nízkych Tatrách. V roku 2001 vybral P. Vanìk z dna Ve¾kej ¾adovej priepasti na Ohništi 96 lebiek kún. Pravdepodobne sú to pozostatky mnohých generácií, ktoré žili na dne 100 m hlbokej priepasti. Na povrch sa dostávali inými cestami, než nám známou kolmou šachtou. V ich zásobárni boli okrem netopierov aj iné drobné cicavce a vtáky, ktoré žijú mimo jaskyne. Viac druhov vtákov som našiel aj v zásobárni kún v Suchej jaskyni 1 v Belianskej doline. Nachádzala sa v najvyššom úseku chodby asi 80 m od vchodu. V Demänovskej doline v Jaskyni Slobody ma P. Holúbek doviedol k zásobárni potravy už vyhynutého tchora norka (Putorius lutreola). Podobne, ako u tchora tmavého, tam prevažovali kosti žaby skokana hnedého (Rana temporaria). Posledné doklady o jeho výskyte na Slovensku sú z 19. storoèia. V jaskyni Dedošová 1 som našiel lebku tchora stepného (Putorius eversmani), ktorý v súèasnosti žije len na nížinách južného a východného Slovenska. Do Gaderskej doliny sa dostal v strednom holocéne spolu so škreèkami, ktoré sú jeho hlavnou koris ou. Stepná fauna prenikla hlboko do dolín Ve¾kej Fatry v dôsledku odlesòovania a pastvy s ¾udom doby bronzovej a železnej.

Vodopád na zaèiatku Došnej doliny. Ilustraèné foto: P. Hanula

VE¼KONOÈNÁ AKCIA V GADERSKEJ DOLINE Pavol Kardoš Dohoda o akcii padla už dávnejšie, akurát bolo treba vyrieši nieko¾ko malých technických problémov aby sa rozbehla. V piatok 22.04.2011 ráno, som doslova vybral z hniezda Jožka Krebesa v Tužine, ktorý pod¾a výrazu tváre vôbec nemal chu niekam ís – deò predtým dostal z jarného slnieèka menší úpal a tak sa rozhodoval ako Hamlet - ís èi neís . Išiel. O deviatej hodine sme mali by v Belej ale postavila sa nám do cesty príroda a z Folkušovej sme museli pre prepadnutú cestu spä na „hlavnú“ a obchádza dookola kilometre navyše. Samozrejme Šparov komentár bol jednoznaèný „Kde ste meškáte polhodinu!“ Nasledovalo nakladanie vecí a materiálu do Šparovho auta, èo

Vchod do Gaderskej ¾adovej priepasti. Foto: ¼. Ballo

nám trvalo aj s nevyhnutným zavodòovaním asi 15 minút a v silnej pä ke sa vydávame v ústrety strmáku pod Štrochami. Zastávka u Mira v Blatnici „na jedno“ už iba doplnila chýbajúce tekutiny. Výstup k Zasypanej jaskyni (ako sme ju po dohode nazvali) trval zhruba hodinu aj s nutnými zastávkami na vydýchanie. Po nutnej aklimatizácii (ako opekanie slaniny a doplnenie vypotených tekutín) sa prezliekame a rozde¾ujeme úlohy. Balú a ja sa vydávame do útrob Zasypanej jaskyne a ostatní èlenovia výpravy sa vyberajú na povrchový prieskum v okolí. S Balúom po príchode na miesto zis ujeme, že možný a pri poslednej akcii nádejný postupový koridor je zasypaný. Tak

sa dávame do práce a snažíme sa zosypaný materiál uvo¾ni a spusti dolu kam sa doteraz z rados ou ukladal. Pritom sa nám zosúva menší kamienok (iba som sa z¾ahka oprel!) a chví¾u nám trvá, kým sa nám ho podarí presunú spä . Pokúšame sa opä posunú zosypaný materiál dolu ale po chvíli zis ujeme, že je to beznádejne plné a dolu nedostaneme ani zrnko. Vyberáme zbytky po predchádzajúcej akcii a stupòujeme aktivitu na prerazenie priechodu ale všetko márne. Po dohode sa vydávame radšej von, pretože celé okolie sondy sa pomaly usýpa a vzh¾adom na stiesnené podmienky pracoviska hrozí úraz. Jediné riešenie je v tejto lokalite dos beznádejné vzh¾adom na expozíciu a dopravu potrebného materiálu - výdreva. Svojou prítomnos ou ešte poctila priestory Kapustovej sienky a prielezu do spodných èastí aj I. Šparcová a pod¾a výrazu na fotografiách bola spokojná. Jaskyòa ale nepovedala posledné slovo a možnos postupu tu stále žije. Naši prieskumníci sa vrátili so skvelými správami a preto po krátkej debate vyrážame aj s minimálne potrebným materiálom spä po ich stopách. To èo nás èakalo sa nedá opísa jednoduchými slovami veï už len príchod k za¾adnenej priepasti s malou jaskynkou pred jej ústím je viac ako fatamorgána na púšti pri týchto teplotách, ktoré tu momentálne vládnu. Balú sa odvážne púš a dolu ale po chvíli zis uje, že nieèo asi nebude v poriadku... Na ¾ade sa totiž nedá udrža holými rukami!!! Tak v rýchlosti uväzujeme lano o najbližší strom a potom sa už dostáva na dno asi štyri metre hlbokej priepasti. Èakám chví¾u na komentár a potom sa aj ja púš am za ním po klzkom povrchu za¾adnených stien. To èo nás tam èakalo je viac ako

Poh¾ady z vchodu priepasti. Foto. ¼ Ballo

zaujímavé... ¼adová výzdoba dokonca aj ¾adové heliktity nad jednou z možností postupu! Prieskum ukazuje menšiu sienku v zadnej èasti a pod òou otvor: po vhodení vhodného kamienka sa ukázalo, že sa kotú¾al cca 7 až 10 metrov do spodných neznámych priestorov... Vo vstupnej èasti na dne sa nachádza ïalší otvor sèasti za¾adne-

ný a po vhodení kameòa tento konèí pod¾a zvuku v napadanom lísti. Pod¾a vonkajšej teploty tu tento ¾ad už dávno nemal by . Dozvedám sa, že tu už boli vlani v máji a celý priestor bol vyplnený ¾adom tak iba sucho konštatovali „skutoènos “ o spadnutom snehu. Tento rok boli podmienky priaznivejšie a lokalita sa javí ako prvá ¾adová priepas v Gaderskej doline. Po zbalení lana sa vydávame za ïalším nálezom a aby som pravdu povedal vôbec sa mi nechcelo šliapa po tej strmine... Po divokých prtiach, kadia¾ chodí iba divá zver a jaskyniari sa dostávame k prepadlisku so zaujímavým dnom. Intenzívne používam kladivo a po piatich minútach otåkania velím na prienik. Balú sa nenechá ponúka a priam prepadá do objavu. Prorok sa zasekáva a vzdáva to. Ja prepadávam za Balúom a ocitáme sa v chodbe vysokej zhruba osem až desa

Vstupná èas Gaderskej ¾adovej priepasti. Foto: ¼. Ballo

metrov! Pokraèujeme ïalej puklinou až na križovatku a pýtame si lano aby sme mohli preskúma boènú úzku puklinu. Balú ako vždy bez rešpektu sa spúš a dolu, aby zistil, že dnom to konèí. Pri návrate spä mu podávam pomocné lano lebo sa mu zaèal z nièoho niè meni hlasový fond.... Medzitým sa jaskyòou odmietnutý Prorok prebíja dnu pomocou kladiva a prichádza za nami. Pokraèujeme v prieskume a zis ujeme možnos postupu v ¾avej vrchnej èasti „križovatky“. A tu náš príbeh „zatia¾“ konèí. Veèer sa blížil a tak sme sa dohodli zostúpi spä smerom na „civilizáciu“. Taká malá raritka (vlastne dve) nás stretli po ceste... Jedna smerom k objavom a druhá smerom dolu. Najprv do Špara narazila jedna vretenica keï sme vystupovali k ¾adovej priepasti a potom som pri zostupe tak tak zabrzdil pred druhou ja... Obe boli pekné a stihli sme sa im vyhnú a urobili sme

im foto na pamiatku do albumu. No a suma sumárum dva objavy a dve vretenice v jeden deò celkom pekné alebo nie??? Úèastníci: Ing. Ján Šparec, Ivana Šparcová, ¼ubomír Ballo, Jozef Krebes a autor èlánku Pavol Kardoš. Akcia Gaderská ¾adová priepas pokraèuje. Museli sme ma „istotu“ vysokých teplôt aby sme sa uistili, že sa naozaj jedná o prvú ¾adovú priepas v Gaderi tak sme sa vybrali na akciu koncom augusta tak ako nám pracovné povinnosti dovolili. Vyrazili sme iba v dvojici Balú a autor èlánku. Výstup sme vyskúšali „novou trasou“ akurát sme sa vyhli vyliezaniu po skalných prahoch inak sa niè na výstupe nezmenilo strecha ako nakreslená!!! Po príchode na lokalitu sme zistili, že na boèných stenách priepasti sa na rozdiel od akcie na Ve¾kú noc nenachádza žiadny ¾ad. Po aplikovaní teplomeru sme zistili vonkajšiu teplotu +25 stupòov Celzia. Samozrejme, že zvedavos ako to vyzerá na dne nás priam hnala zostúpi dolu. Prievan nesklamal a teplomer sa ustálil na +1 stupni!!! Hovorí sa, že pripraveným š astie praje ale v tomto momente to na nás neplatilo... Boli sme pripravení na všetko akurát na to, že tam bude treba aspoò pä ¾udí nie!!! Skúsili sme sa prekopa do spodnej prievanovej èasti èo sa nám aj z èasti podarilo... Zastavilo nás zosýpanie materiálu, ktoré, by bolo vhodné vybera von!!! Aby som to objasnil trošku obšírnejšie dno priepasti je tvorené zamrznutou kamennou sutinou zmiešanou s napadaným lístím. A tak pri sekaní ¾adu na dne sa nám vysekaný materiál zosúval dolu pod

pevný strop a zamedzil tak nášmu zostupu! Neboli by sme jaskyniari, keby sme nevyskúšali všetky možnosti postupu a tak sme sa pustili do zadnej èasti priepastky. A stalo sa to isté èo v prievanovej èasti... Nebolo kam dáva vybratý materiál!!! Kamienky hádzané do uvo¾neného priestoru naznaèujú priestor a možný postup. Po skonštatovaní skutoènosti, že sami dvaja tam niè neurobíme sme sa trošku prešli po okolí. Na a tu nastáva ïalšia dilema nieko¾ko metrov od priepasti sme našli tri otvory z intenzívnym prúdením vzduchu!!! Po osadení teplomeru sme zistili originálnu teplotu osem stupòov. Takže rébus pokraèuje!!! ¼adová je skutoènos , kúsok ved¾a sú ïalšie diery s „normálnym prievanom“... Otázka znie: Èo nám ešte Štrochy skrývajú? Nám už neostáva niè iné iba si pria more èasu aby sme mohli vo väèšom zložení vyrazi hore a skúsi vy aži zamrznutú sutinu a preniknú za prievanom do podzemia prvej ¾adovej priepasti v Gaderskej doline!

Za¾adnené Štrochy. Foto: J. Šparec

MACEDÓNSKO 2011 Pavol Pokrievka ml. V roku 2011 sme sa zúèastnili dvoch slovenských expedícií organizovanými speleoklubom Èervené vrchy na planinu Jakupica v Macedónsku. Poèas expedície Slovaèka jama 2010, sa nám kvôli za¾adnenému vchodu nepodarilo dosta do jaskyne. Jediná možnos bola pokúsi sa prekopa do jaskyne jedným z množstva závrtov v okolí. V jednom závrte neïaleko vchodu sme sa dostali do håbky – 11 m, s nádejným pokraèovaním a silným prievanom. Pre nedostatok èasu sme sa však nedostali hlbšie. Náplánovali sme ïalšiu akciu na koniec júna 2011 a vydávame sa na cestu dlhú 1100 km, aby sme kopali v jaskyni hlbokej 11m.

24.6. – 4.7. Slovo dalo slovo a je tu zaèiatok expedície. V piatok 24.6. sa presuniem do Liptovského Mikuláša, kde sa stretávam s Janom Šmollom. Veci nabalím k Jankovi do auta a vyrážame cez Donovali do Banskej Bystrice, kde berieme Libora Štubòu a Ivana Majera. Prechádzame cez Maïarsko a Srbsko do Macedónska. V Skopje sa stretneme s ostatnými èlenmi výpravy. Z Martina tu je Pe o Plavec a Maroš Lejava, ktorí išli z Košíc s Petrom Imrichom a Gabikou Majerníèkovou. Z Prahy prichádza Martin Sluka s Kubom Bernadovièom. Zvítame sa so „Žežom“ Ivanom Žežovským,

Rozhranie krasu a nekrasu v oblasti Gorneho Begova. Foto: G. Majerè?kov?

ktorý nás necháva prespa na základni miestneho jaskyniarského klubu Peoni. So Žežom ide aj Kosta,miestný taxikár, ktorý pozná asi každého v Skopje. Keïže povolenie ís na Boro polje nám zaèína až vo štvrtok, vyrážame na planinu z druhej strany. Autami sa dostaneme na horskú chatu Karadžica, kde majú zraz domáci priaznivci prírody. Turisti, tzv.„Planinári“ sa tu všetci dostali na motorkách a terénnych autách. Okolo chaty sú postavené stany a hangáry. Domáci nás pohostia miestnou špecialitou „Graf“. Je to fazu¾ová polievka, ku ktorej sa podáva chlieb a surová kapusta na kyslo. Rozhodneme sa pokraèova v ceste. Prichádzame na Gorné Begovo, oblas styku krasu a nekrasových hornín. V okolí sa nachádza nieko¾ko salašov, ktoré využívajú vodu pritekajucú z nekrasu, skôr než sa ponorí do podzemia. Poèasie nám moc nepraje. Je hmla a celú noc fúka silný vietor. Ráno po prebudení zistíme, že Kubov stan neodolal vetru. Raòajkujeme, balíme veci a vyrážame na planinu. S Pe om a Marošom máme v pláne zostúpi na dno priepasti Ledeník. Od Žeža sa dozvieme, že budeme prvý po skoro 40 rokoch. Všetci sa presúvame na autách do sedla pod Solúnsku glavu. Odtia¾ nás èaká skoro dvoj hodinový pochod po planine. Pri Ledeníku sa rozdelíme. Ostatní pokraèujú v povrchovom prieskume smerom na Marínu rupu do výšky 2400 m n.m.. Prezliekame sa a zaèíname zostupova do priepasti. Vo vchode navàtam prvé kotvenia. Staré vidíme vo výške 10m nad nami. Predstavujem si, ko¾ko tu muselo by snehu, pri Žežovom zostupe. Pod sebou mám v transpor áku 200 m lán. Postupne zlaòujem a vàtam medzikotvenia. Celá priepas je do håbky 150 m ve¾mi strmo uklonená chodba, ktorá miestami dosahuje šírku 15 až 20 m. Prvé

metre zostupujeme v snehu, ktorý èoskoro nahradí ¾ad. Zastavujem sa vo ve¾kom ¾adovom dóme, vrtaèku a transpor ák zavesím na koniec lana a odopnem sa. Èakám na chalanov. Od posledného kotvenia zlaòuje prvý Pe o. Krièím mu, aby sa len istil a zostupoval stredom chodby, kde bol tenký pás snehu. Pe ovi sa šmykne a padá do asi trojmetrového kyvadla. Je v pohode a zlaòuje dole. Èakáme na Maroša. Scenár sa opakuje, ale Marošovi sa šmýka o pár metrov nižšie, padá do takmer šes metrového kyvadla a naráža do steny. Zlaòuje k nám, tvári sa celkom v pohode a naš astie si to odniesla len poriadna modrina cez Marošov chrbát. Spoloène prejdeme dno dómu a objavíme v ¾ade vytopenú studòu. Líhame si na brucho a cez hranu pozeráme dole. Vydíme, že po nieko¾kých metroch konèí ¾ad a ïalej je len tma. Hádžem dole nieko¾ko kusov ¾adu, håbku odhadneme na 30 – 40m. Už nemáme žiadne lano, nezostáva nám niè iné len zaèa liez hore. Ešte pred tým si robíme spoloènú fotku. Idem posledný, odstrojujem kotvenia a balím lano. Konštatujeme, že by sa nám zišli maèky. Na ¾ade sa ve¾mi šmýka a nedá sa nám normálne žumárova (spôsob technického lezenia), takže ležíme na ¾ade a lezieme hore. Vonku sa zlepšilo poèasie, oddychujeme a vyhrievame sa na slnku. Balíme veci a zaèíname sa presúva k autám. Z hrebeòa nad jaskyòou vydíme v dia¾ke ostatných. V sedle je už iba Janove auto a tak sa doòho natlaèíme asi ôsmi. Poèasie sa výrazne zhoršuje a tak sa všetci tešíme do tábora. Veèer rýchlo zalezieme do spacákov. Ráno je hustá hmla a prší. Varíme a plánujeme èo ideme dnes robi . Okolo stanov sa mocú dva psy, tak som im hodil kus syra a chleba. Pe o vraví aby som ich nekàmil,že sa ich nezbavíme. Ako keby to

Objavili a preskúmali èlenovia speleoklubov Speleo Turiec, Èervené vrchy, Banská Bystrica, Detva, Drienka, Nicolaus, Šariš, UK Bratislava (Slovensko), Speleološko Društvo Peoni (Macedónsko) a Speleoklub Tatrzañski (Po¾sko) 2004-2011

Slovaèka jama na Karadžici (Ceki1)

predpovedal, nasledujúce dni nám strážia stan a odháòajú ïalšie psy. Mali sme v pláne zobra viacej lán a pokúsi sa zostúpi hlbšie v Ledeníku. Meníme plán kvôli poèasiu, lebo na planine èlovek v hmle rýchlo stráca orientáciu. Neïaleko tábora sa nachádza sonda „Duva“, v ktorej pred nieko¾kými rokmi zaèal pracova Pe o Holúbek. Ide o starý ponor so silným prievanom. S Janom, Gabikou a Marošom prichádzame k sonde a pracujeme v nej doobeda. Dávame si obednú prestávku a zostupujeme do tábora. Varíme cestoviny a nabíjame baterky do vàtaèky. Poobede pokraèujeme v práci. Veèer sme strávili pri táboráku. V sonde pracujeme aj v utorok. Za dva dni práce sa nám podarí postúpi 6-7 metrov. V utorok poobede balíme tábor, máme v pláne zís do Skopje. Pri odchode nás zastavia miestni pastieri, ktorí nás poprosia aby sme im pomohli odtiahnu auto. Púš am teda do auta miesto mòa jedného pastiera, ja idem na salaš poèka kým sa vrátia. Privíta ma nieko¾ko psov. Ramadán ma zoznamuje s ostatnými pastiermi dvaja chlapi a jeden chlapec vo veku tak 12 rokov. Usadíme sa v tmavej izbe s pieckou, jednou poste¾ou na ktorej je kopu kožušín a jednou skriòou. Pohostia ma kávou, èajom a ovèím mliekom s cukrom. Preberáme ovce a jaskyne. Dozvedám sa, že majú na starosti sedemsto oviec, dvanás psov a dve šteniatka. Vyzvedajú odo mòa, že akú mám výplatu za to ,že som tu. Po tom ako im vysvetlím, že ja musím plati za to aby som tu mohol by , sa celkom zabávajú. Chlapcom sa podarilo zachráni auto a tak sa lúèim a odchádzame. Veèer sme strávili na chate Karadžica, kde nám Kosta upiekol divinu, ktorú dostal Jano za záchranu auta. V stredu sme navštívili centrum

Obèerstvenie pred zostupom - Slovaèka jama Foto: J.Ðmoll

Skopje, dokúpili potraviny a dali si obed. Presúvame sa na Balkánsky jaskyniarsky camp v Makedónskom Brode. Nakúpime trièká a zostávame na úvodnej prednáške. Veèer trávime v Gornej Belici na jaskyniarskej základni. Na druhý deò v rámci programu kempu navštívime Kravský ponor, ktorý skúmajú francúzsky jaskyniari. Žežo nám ukazuje úzku puklinu s prievanom, kde na jeho prianie aj chví¾u sondujeme. Zastavujeme sa aj pri jaskyni Pešná. Ide o vyvieraèku, ktorá má vchod široký 40 a vysoký 30 metrov. V Gornej Belici navštívime vyvieraèku (550 m n.m.), z ktorej pravdepodobne vyvierajú vody zo Slovaèky jamy. V nízkych prietokoch dosahuje výdatnos 5 m³/s. Veèer sme v Gornom Begove na jaskyniarskom campe, odkia¾ sa presunieme do Gornej Belice na základòu. Ráno prší. Na

Pred zostupom do priepasti Slovaèka jama - August 2011. Foto: M. Lejava

planinu máme povolené ís až o šestnástej, tak sa ideme povozi po okolí. Zastavujeme sa na súkromnej rybej farme, kde nás posprevádza sám majite¾. Navštivíme vodnú nádrž Kozjak, s håbkou do 80 m. Poobede už koneène vyrazíme na planinu. O siedmej veèer sa dostávame na Boro polje vo výške 1650 m n.m.. Ráno pobalíme veci a vystúpime k sonde pri Slovaèke jame. Cestou obzeráme nieko¾ko prepadov so silným prievanom. V dvoch asi hodinu sondujeme spolu s Pe om a Marošom. Práce prerušíme, keï na nás krièia od Slovaèky jamy (2240 m n.m.), aby sme doniesli lano. Hneï sme vedeli, že vo vchode je zrejme málo snehu. Spolu s Liborom sa prezleèieme a zostupujeme do priepasti. Míòame 120 m lán a zastavujeme sa v priestore so silným prievanom. Je nám jasné, že jaskyòa je otvorená. Vylezieme von

a dohodneme sa, že nemá zmysel ís kopa do sondy. Zostúpime do tábora na Boro polje. Veèer plánujeme zajtrajšiu akciu. Máme ešte necelé dva dni, dohodneme sa teda na rýchlom zostupe do priepasti. Ráno nás sprevádza ku jaskyni v dažï a hmla, alebo ako vravia domáci „kiša i magla“. Jaskyòa bola do håbky 200 m odstrojená a tak nesieme k jaskyni ïalších 200 m lán. Prezliekame sa a šiesti ( J. Šmoll, L. Štubòa, I. Majer, M. Lejava, P. Plavec, P. Pokrievka ml. ) vliezame do jaskyne. Napájame sa na laná, kde sme sa otoèili s Liborom v predchádzajúci deò. Nad šes desiatmetrovou priepas ou v håbke cez dvesto metrov sa otoèí Ivan s Pe om, nako¾ko v bivaku sú len štyri miesta. Zlaòujeme mohutnú šes desiat metrovú šachtu. Ïalej nás èakajú už menšie šachty a vysoké meandre do håbky takmer – 400 m.

Pred bivakom nás èaká ešte jedno nepríjemné miesto. Ide o úzky meander, ktorý dá s transpor ákmi celkom zabra . Za ním zlaníme ešte dva malé stupne a sme v bivaku. Oddychujeme a varíme. Vyložíme veci, ktoré sme doniesli do bivaku na ïalšiu expedíciu. Zostupujeme k sifónu v håbke 524 m. Cestou Libor pretraverzuje ponad jednu priepas . Vystrojíme traverz a skúmame nové chodby. Preliezame fosílne rúrovité chodby s priemerom do 3 m, ktoré sú ukonèené sifónmi. Vydávame sa aj po vodnom toku, ktorý priteká z tejto èasti. Vylezieme nieko¾ko stupòov. Janko s Marošom sa zastavia a ja s Liborom vyliezame ešte ïalšie stupne. Stále sa dá liez proti vode. Otáèame sa a odhadneme, že sme vyliezli proti vode asi 100 m. Naším hlavným cie¾om je prieskum chodieb za sifónom. Vylezjeme do stúpajucích chodieb nad

sifónom. Po prelezení cez èierny meander, narazíme na dve križovatky chodieb. Nevieme kadia¾ ïalej. Tak skúšame ís jednou z chodieb. Zrazu poèujeme hukot podzemného toku. Zastaví nás 8 m stupeò. Tu sa Maroš rozhodne nepokraèova , že bude na nás èaka . Vystrojíme stupeò, zlaníme a dostávame sa na ïalšiu križovatku. Zvuk toku nás bez problémov vedie, až dosahujeme meander vysoký dvadsa a viac metrov. Zliezame na jeho dno a po nieko¾kých metroch sa dostávame na vodný tok, ktorý priteká z komína, ktorého výšku nevieme odhadnú . Je nám jasné, že to nemôže by tok, ktorý mizne v sifóne v – 524 m. Pokraèujeme ïalej do håbky. Meander nás dovedie na ïalší stupeò, håbka asi 15 m. Za ním pokraèujeme meandrom a po zdolaní ïalšieho 20 metrového stupòa sa zastavujeme vo väèšom priestore, ktorý

Slovaèka jama, chodby pred sifónom -524 m. Foto: L. Ðtubòa

nazývame Zlomiskový dóm. Pred nami je krátky asi 5 m stupeò. Za ním zaèína úzky ale vysoký meander. Je už dos hodín a sme ïaleko od bivaku. S Jankom sa dohadujeme, že by sme sa mali otoèi . Libor lezie ešte ïalej a vracia sa so správou, že to ide ïalej ale je to úzke. Po dvoch hodinách cesty sa o tretej ráno dostaneme do bivaku. Maroš mal smolu a vykúpal sa v Èiernom meandri pri preliezaní ponad vodu, èo je v týchto podmienkach dos nepríjemná vec. Navaríme a o štvrtej ráno zaliezieme do spacákov. Spacáky svoj dvojroèný pobyt v podzemý prežili, mokrý bol len jeden a ten som si naneš astie vybral ja. Takže plánovaný pä hodinový spánok sa nekoná, v mokrom spacáku èakám na zvuk budíka. Ráno len rýchlo nieèo prejeme a zaèíname vylieza von. S Janom lezieme posledný a odstrojujeme jednotlivé stupne. Laná nechávame zbalené na kotveniach, pripravené na augustovú akciu. Vonku nás èaká slneèné poèasie, Pe o Imrich a Gabika. Pomôžu nám s vecami a zostúpime na Boro polje. Tu sa dozvieme, že Žežo dostal oblièkový záchvat. Pre ve¾ké bolesti s ním Kosta na Defenderi rýchlo schádza do Skopje. Ešte že sa Kosta živí ako taxikár v Skopje. My ostatný, dobalíme veci a schádzame dole z planiny na správu parku Jasen, kde nás pohostia veèerov. V Skopje sa zastavíme u Žeža, ktorého pustili domov z nemocnice. Nechávame ho oddychova . My ideme na Šopský šalát, Rakiju a pivo. Skoro ráno sme sa rozlúèili so Žežom a vyrazili domov. 26.8.-5.9. Tentokrát z Martina vyrážame štyria (P. Neuschel, P. Plavec, M. Lejava a P. Pokrievka). Auto sme si požièali od Marošovho otca. Vyrazíme ráno o šiestej,

cesta prebehne bez problémov a veèer sa stretávame s ostatnými u Žeža. Už na nás èakajú Janko Šmoll, Pe ko Holúbek, Pe o Vanek, Jano Vajs, Janko Obúch, Pe o Imrich a Gabika Majerèíková. Ráno prichádzajú aj Martin Sluka, Erik Kapucian a Ivan Demoviè. Okrem Žeža sa k nám pripoja aj ïalší traja domáci. V sobotu poobede už vykladáme veci pred chatkou na Boro polji. Rozde¾íme sa na dve skupiny. Ako prvý pôjde dole „martinský tým“ v zložení Vanek, Holúbek, Lejava, Plavec, Neuschel a Pokrievka ml. V nede¾u ráno nás pred chatkou èaká náš kamarát Mire aj s dvoma koòmi Dorèom a Karèom. Autami vyvezieme veci, èo najvyššie a tam ich prekladáme na kone. Mire nás uis uje, že jeden odnesie 150 kg. Cesta ku jaskyni nám trvá jeden a pól hodiny. Èakáme na kone s materiálom, ktoré prichádzajú asi pól hodiny po nás. Prezleèieme sa a po dvojiciach zostupujeme do jaskyne. Všetci sa stretneme až v bivaku. Martin zapožièal na túto akciu cavelink, zariadenie, ktoré nám umožní posiela na povrch krátke správy. S Pa om na ahujeme káble, ktoré majú slúži ako anténa. Postavíme ïalší stan a ždiarak. Varíme veèeru a ideme spa . Máme suché spacáky, z èoho sa teším hlavne ja. Ráno vyrazíme k sifónu -524. V chodbe pred sifónom vyberáme èo najkrajšie miesto na osadenie tabule -500. Všetci sa s nadšením pri nej fotíme a pokraèujeme ïalej. Pe ovia (Holúbek a Vanek) zaèínajú mera chodby nad sifónom. My pokraèujeme ïalej do Zlomískového dómu. Po krátkej pauze sa púš ame do prieskumu meandra, kde sme skonèili na poslednej akcii. Bez väèších problémov sa nám podarí preliez ïalej. Pokraèujeme dnom meandra, kde nám neni jasné ako vysoko je strop. Neskôr dostane táto èas jaskyne názov Zakopianski

meander. Vystrojujeme a zliezame štvormetrový stupeò, za ktorým pokraèuje meander ïalej. Pa o ide prvý a krièí na nás s úsmevom, že objavil priepas . Zlaníme dole, na dne z úzkeho meandra vyteká potok, zrejme ten, ktorý sa v Zlomískovom dóme stratil v su áku. Ideme po vode, zlezieme ïalší krátky stupen a zrazu sa pred nami otvára ve¾ký priestor. Prechádzame po ve¾kých blokoch, až sa dostávame na koniec dómu. Dóm je tu ukonèený závalom, pod¾a výškomeru by sme mali by v håbke okolo -580 m. Snažíme sa nájs pokraèovanie, ale to sa nám nedarí. Oddychujeme a vymýš¾ame názov pre dóm. Nakoniec sa dohodneme na Èervenom dóme. Zaèíname sa vracia . Chalanov stretneme až v bivaku. Veèer varíme a preberáme všetky možné aj

nemožné témy. Chalani zaèínajú ráno vystupova k povrchu. Celý deò strávim v bivaku a èakáním na druhú skupinu. Od jedenástej veèer, zaèínajú postupne prichádza . O jednej sú tu už všetci: Erik, Libor, Pe o Imrich, Janko Šmoll a Gabika. Okrem nich zostúpil do bivaku aj Michal, jeden z domácich jaskyniarov. Chalanom rozprávam èo sme objavili. Ráno sa rozdelíme na tri skupiny. Pe o s Gabikou pokraèujú v meraní, napájajú sa na meranie chalanov a postupujú smerom na dno. Libor s Erikom skúmajú odboèky a my s Jankom ideme na dno. Michal zostáva v bivaku. Zaèíname mera v závale na dne v Èervenom dóme. Zameriame dóm, Martinskú studòu a Zakopianski meander. V Šarišskom meandri sa napájame na meranie Pe a a Gabiky.

Priepas Slovaèka jama - martinský tím v håbke -500m. Foto: M. Lejava

Ráno Libor s Michalom idú na povrch. S Jankom ideme mera Bystrické chodby a Perejovú chodbu nad Liborovým traverzom. Pe o s Gabikou merajú sple chodieb okolo bivaku a Erik fotí. Ráno zaèneme postupne vylieza . S Jankom idem posledný. Odstrojujeme jaskyòu z håbky – 260 m. Zaèíname vy ahova lano zo šes desiatky. Zdá sa nám akési ažké. Už aj rozmýš¾ame, že ho necháme tam. Nakoniec sa nám ho podarí vytiahnu a zistíme aj dôvod preèo šlo tak ažko. Erik uviazal na koniec lana skoro 10 kg kameò, aby náhodou niekto nevytiahol koniec lana. Pobavili sme sa na tom a pokraèovali v balení lán. Rozhodli sme sa všetky laná od šes desiatky vytiahnu von. Keby sme ich tu

Posledný deò na Boro polji na Jakupici. Foto: M. Lejava

nechali, je pravdepodobné, že by ich ¾ad a sneh cez zimu znièil. Koneène sa dostávame von s 250 m lán a tromi transpor ákmi. Vonku už èaká Mire s Karèom a Erdžom. Naložíme veci a zostupujeme do tábora. Zostáva nám ešte deò vo¾na, ktorý strávime na Boro Polji. V nede¾u schádzame do Skopje a veèer sme už na ceste domov. Po noci strávenej za volantom sa zastavujeme Hontianských Tesároch na raòajky. Vyhodnocujeme akciu a rozlúèime sa s posádkou v Jankovom aute. Pred Martinom sa potešíme z poh¾adu na krá¾ovnú Turca Tlstú a úspešne prichádzame domov. Celkovo sa objavilo a zameralo 1200 m chodieb, prièom jaskyòa dosiahla håbku 597 m a celkovú dåžku 2466 m.

Slovaèka jama, nepr?jemné miesto v Èiernom meandri. Foto: L. Ðtubòa

ZOOLÓG MEDZI JASKYNIARMI V POHORÍ JAKUPICA (MACEDÓNSKO) Ján Obuch Úvod V roku 2008 mi priniesol Peter Holúbek kosti z jaskyne Duva a z priepasti Slovaèka jama v Macedónsku. Okrem netopierov som z nich urèil balkánskho endemita Dinaromys bogdanovi, ktorého som poznal z pohoria Durmitor v Èiernej Hore. Keï mi navrhol úèas na výprave do tohto pohoria, tak som si do batoha okrem overalu a žumarov pribalil aj pasce na myši a sie na chytanie netopierov. Výprava 16 Slovákov a 4 Macedóncov mala základòu na bývalom salaši na planine Boropolje v

Pri vchode do jaskyne Duva. Foto: J. Obuch

Národnom parku Jaseò. Jej hlavným cie¾om bolo mapovanie podzemných priestorov priepasti Slovaèka jama. Zúèastnil som sa výprav k jaskyni Duva a do priepasti Snehulienka, zvyšok èasu som trávil prieskumom v okolí základne Výsledky V jaskyni Duva do vzdialenosti 4 m od vchodu zbierali P. Holúbek a P. Vanìk rozptýlené kosti netopierov a hlodavcov, ktoré boli pravdepodobne koris ou malej šelmy (kuny?). Vek kostí nepoznáme,

Jakupica, základòa na planine Boropolje. Foto: J. Obuch

Kosti z jaskýò v pohorí Jakupica Duva Duva Slovaèka j. Slovaèka j. Snehulienka Spolu 9. 8. 2011 1. 9. 2011 9. 8. 2011 29. 8. 2011 1. 9. 2011 1 28 15 2 4 Plecotus auritus 6 1 Myotis mystacinus 1 4 Dinaromys bogdanovi 4 3 3 Spalax graecus 4 Microtus subterraneus 4 2 3 Capra, Ovis 1 1 1 Equs cabalus 2 Mustel nivalis 2 1 1 Martes martes 1 1 Aquila chrysaetos 1 1 Scolopax rusticola 1 1 Alauda arvensis 2 2 cf. Calandrella brachydactyla 1 1 Turdus philomelos 1 1 Coccothraustes coccothraustes 1 Sturnus vulgaris 1 1 Pyrrhocorax pyrrhocorax 1 1 1 Passeriformes sp. 14 56 Spolu 17 7 16 2 6 46 16 Mammalia 6 16 2 8 10 Aves 1 1 0 0

Pri vchode do priepasti Slovaèka jama. Foto: J. Obuch

recentný výskyt reliktného hraboša Dinaromys bogdanovi sa nám odchytom do pascí na planine Boropolje nepodarilo potvrdi . Kosti v priepasti Slovaèka jama v blízkosti bivaku v håbke 400 m zbierali P. Holúbek a P. Pokrievka ml. Prevažovali recentné kostry ucháèa svetlého Plecotus auritus. U niektorých jedincov boli ešte nerozložené zvyšky srsti a lietacích blán. Tento chladnomilný netopier v priepasti zrejme zimuje. Lasice Mustela nivalis a kuna Martes martes mohli zliez do uvedenej håbky za netopiermi, škorec Sturnus vulgaris a èavka Pyrrhocorax pyrrhocorax pravdepodobne zablúdili v labyrinte chodieb. Na dne priepasti Snehulienka sa

nachádzali kostry prevažne na povrchu sypkej humusovitej vrstvy zeminy. Na jar je dno zaliate vodou, ale do augusta preschne. Uhynuté ve¾ké zvieratá (koza, ovca, kôò) zhadzujú pastieri na sneh na dne prepadliska (v håbke asi 20 m). Èas z nich prepadne pri topení snehu na dno priepasti (asi o 40 m hlbšie). Kosti orla skalného Aquila chrysaetos boli rozptýlené na zemitom dne približne na 10 m priestore. Menšie druhy vtákov pravdepodobne vleteli úzkym otvorom medzi snehom a skalou do rozsiahlych priestorov priepasti a nevedeli sa vráti spä . Endemický druh slepca Spalax graecus žije v zemi na okolitých horských pasienkoch. Pokia¾ spadne na dno prepadliska, tak nedokáže vyliez nahor, ako iné druhy

hlodavcov (hraboše). V previse nad snehom bolo opustené hniezdo èaviek Pyrrhocorax sp. Pod okrajom planiny Boropolje som našiel jaskyòu, ktorej sme dali názov Jaskyòa pod planinou (súradnice: N 41° 43,539´, E 21° 18,804´, 1574 m n.m.). V zasutenom dne boli kosterné zvyšky oviec, ale tiež hrubá vrstva starého netopierieho guána zrejme z obdobia pred odtrhnutím èasti brala a odkrytím terajšieho vchodu. V jaskyni a pod prevismi brala som našiel nieko¾ko vývržkov sovy obyèajnej Strix aluco, z ktorých som urèil: 1 ks Vespertilio murinus, 2 ks Pipistrellus kuhlii, 3 Apodemus flavicollis, 5 Microtus cf. thomasi, 1 Turdus philomelos, 1

Anthus trivialis, 2 Limacidae. V noci z 30.8. na 31.8. som pred vchodom do jaskyne ulovil do siete 5 ks veèernice južnej Pipistrellus kuhlii. V noci z 31.8. na 1.9. som chytal netopiere vo ve¾kom abri s názvom Sugare pešt (súradnice: N 41° 43,577´, E 21° 18,279´, 1540 m n.m.). Ulovil som 8 ks raniaka hrdzavého Nyctalus noctula, 2 ks veèernice tmavej Vespertilio murinus, 1 veèernicu južnú Pipistrellus kuhlii a 2 netopiere riasnaté Myotis nattereri. Na planine Boropolje som do sklapovacích pascí ulovil 9 ks ryšavky žltohrdlej Apodemus flavicollis, 1 hrabáèa Microtus cf. thomasi a 1 piskora malého Sorex minutus.

Priepas Snežienka. Foto: J. Obuch

Výskum Medvedej jaskyne v Ludrovskej doline pod Salatínom Miroslav Jureèka Na Slovensku poznáme viacero Medvedích jaskýò. Táto Medvedia jaskyòa sa nachádza v západnej èasti N?zkych Tatier v mas?ve Salat?na a krasovej tiesòavy Huèiaky. Samotn? tiesòava Huèiaky sa nach?dza v Ludrovskej doline a je s? èas ou väèðieho krasového terénu Magur y zaklineného medzi Èerven? Maguru (1410 m.n.m.) a Salat?n (1610 m.n.m.). Medvedia jaskyòa sa rozprestiera v západnej èasti kaòona Huèiaky, asi 50 metrov nad jeho dnom. Jaskyòa pozostáva z pomerne úzkeho vchodu. Do jej vnútra sa však po prekopaní chodby na väèð?profil d? dosta bez plazenia a pomerne pohodlne. Po prekonaní šestnástich metrov sa

Transport materiálu potrebný k výskumu. Foto: M. Jureèka

dostávame do miestnosti, v ktorej sa nachádza lievikovitá jama a gu¾ové stalagmity. Jaskyòa pôvodne konèila zar? ten?m balvanov v ïalšej menšej sieni. Naše prvé zoznámenie s lokalitou bolo už v roku 1999 a od vtedy sme ju považovali za mimoriadne perspektívnu. Významný impulz k výskumu prišiel až v roku 2008. Dlhé roky nás inšpiroval posledný mapový plán od Dr. Droppu (1965) a otázka, èo ukr?vaj? zr? tené balvany na konci n?s dobre motivovala. Lokalitu sme navðt?vili eðete nieko¾kokrát, ale prechod cez zával sa nepodaril. To sa zmenilo 31.5.2008, keï sme vytipovali plán na jej podrobný prieskum v zostave P. Jureèka, M. Jureèka, M. Kudla, M.

P. JureĂ¨ka pri prieskume. Foto: J. Kubiena

Axonom-medvedia-3D-povrch

Schema-vysky-medvedia

Medvedia jaskyòa v Ludrovskej doline, A. Droppa 1961. Sken z publikácie Èeskoslovenský kras 1965, roèník 17.

Ondrejka, M. Macko, P. Sliaèan, J. Kubiena. Po menðom presek?van?prenikol M. Macko cez ? zky prielez do da¾ších priestorov jaskyne už na prvej akcii. Preto sa 7.6.2008 zorganizovala ve¾ká akcia, na ktorej sa zúèastnili okrem Ruþomberèanov aj martinsk? jaskyniari Jozef Har?ni a Radovan Petroviè. Rado akciu podporil vàtacími prístrojmi znaèky Hilty. Majo Hrnèiar vyniesol na krosn?ch v n?roènom strmom teréne nov?, 50 kg v? þiaci agreg? t zabezpeèuj? ci elektrick? energiu potrebn? na priebeh pr?c. Za pomoci agreg?tu a vàtaèiek sme rozvàtali asi v priebehu troch hodín nový, pomerne pohodlný priechod do ïalších pokraèovan? jaskyne. Po prechode cez ? þinu jaskyòa vyústila do mohutnej zarútenej siene. Pokraèuje miernym sklonom v mohutnom profile. Nech?ba bohat? v?zdoba a jazierka. Na konci siene je pokraèovanie þia¾ opä neprielezne zarútené. V závereèn?ch èastiach jaskyne sa obèas objavia zn?mky prievanu. Pre ïalšie smerovanie bolo treba

Príprava techniky pred vstupom do Medvedej jaskyne. Foto: M. Jureèka

jaskyòu zamera . Zameranie prebehlo 18.6.2008. Ukázalo sa, že jaskyòa kopíruje vonkajší skalný prah a vonkajší obrys terénu. Po prevýšení -16 m a po dåžke 88 m konè? neïaleko povrchu. Mohutná chodba zrejme mieri do západnej skalnej steny Brda, no nieje vylúèene ani stoèenie chodby do mas?vu, èi jej ïalšie klesanie do håbky. Dòa 7.8.2008 sme v zostave M.Jureèka, M.Kudla, M.Macko, P.Agricola, M.Miðoviè prekopali vstupn? chodbu pre lepð? transport materi?lu. Vo vstupnej chodbe sme objavili kostrové pozostatky. Medzi kostami sme naðli metakarp?lnu kos z pravej prednej konèatiny kamz?ka, mnoþstvo kost? juvenilného medveïa hnedého a stredne ve¾kých cicavcov, ktoré neboli bližšie datované. Analýzu prviedol geológ a paleontológ Mgr. M. Vlaèiky. V?skum jaskyne poznaèila aj nemil? udalos , keï iný speleologický klub na svojej web stránke zverejnil fotky výskumu jaskyne. A to bez toho, aby nás o tom informovali, èo sa samozrejme prieèilo vðetk?m dohod?m a pravidl?m etiky v?skumu. Paradoxne im

ïakujeme za to, že po podnete plnom krivých obvinení sme naèas opustili Liskovsk? jaskyòu a zaèali sme ? speðne sk? ma práve v týchto miestach. Možno nebude dlho trva a objavíme sa v Huèiakoch znova. No uþ bez zbytoèn?ch intr?g. Urèite zas poodhal?me ïa¾šie tajomstvo tohto neobjaveného krasového ostrova Nízkych Tatier. Literatúra: 1. DROPPA, A., 1965: Výskum krasových foriem Ludrovskej doliny v Nízkych Tatrách. Èeskoslovensk? kras, 16, Praha, 82-95. 2. DROPPA, A., 1970: Do podzemn?ch tajov Ludrovskej doliny. Kr? sy Slovenska, 47, 9, Bratislava, 396-399. 3. KRATOCHV?L, Z., 1961: Krasové javy v Ludrovskej doline. Slovensk? kras, 3, Martin, 1154. VLÈEK, L., 2010: Zemepisné rozð?renie Kamz?ka Vrchovského (Rupicapra Rupicapra L.) na ? zem?Z? padn?ch Karp? t v obdob? posledného za¾adnenia a Halocénu.. SLOVENSKÝ KRAS, Martin, 83 – 98.

P. Jureèka a M. Macko pri prieskume v koncových èastiach jaskyne. Foto: J. Kubiena

Medvedia jaskyòa v Ludrovskej doline dåžka: 88m, denivelácia: 16m

vchod

10m pôdorys

bokorys vchod

10m

zamerali: M. Jureèka P. Jureèka M. Kudla M. Macko 2008

Nové postupy v Priepasti pod Ostrou Pavol Pokrievka ml. Jaskyòa sa nachádza v Blatnickom krase vo Ve¾kej Fatre, v geomorfologickom podcelku Bralná Fatra. Juhovýchodne od obce Blatnica pod kótov Ostrá 1256 m, v nadmorskej výške 1172 m n.m.. Vchod do jaskyne je situovaný v tesnej blízkosti neznaèkovaného chodníka smerujúceho z obce Blatnica na Ostrú. Na lokalite sme zaèali pracova na jeseò 2008. Vtedy dosahovala jaskyòa dåžku sotva dva metre. V závale na dne sa nám podarilo lokalizova prievan. Pod¾a prievanu sa jaskyòa správala ako spodný vchod, èo bolo prekvapivé, keïže sa lokalita nachádza tesne pod vrcholom. Prievan nás viedol smerom do håbky a po prekonaní nieko¾kých úžin a závalov sa nám podarilo

dosiahnú håbku -28 m. Dovtedy dosiahnuté výsledky sme publikovali v èlánku Nové poznatky o Blatnickom krase v spravodaji SSS 1/2010. Prievan mizol v úžine na dne. Vyzeralo to tak, že úžina nebude až tak dlhá. Zdalo sa, že po rozšírení jedného až dvoch metrov by mohla jaskyòa pokraèova ïalej. Prvé pokus o prekonanie úžiny bol len s použitím kladiva a sekáèa, èo sa javí z dnešného poh¾adu trochu úsmevné. Na prvú poriadnu akciu sme si zapožièali akumulátorovú vàtaèku od Pe a Holúbeka. Po rozšírení zaèiatku úžiny bolo jasné, že prekonanie nebude také jednoduché. Po nieko¾kých akciách s klubovou akumulátorovou vàtaèkou, sme práce na lokalite

Vynáška materiálu na výdrevu do závalu v håbke - 7 m. Foto: M. Lejava

Jedna z nároèn?ch zimn?ch pracovn?ch akci?. Foto: P. Pokrievka ml.

mom bola kondenzácia z výfukových splodín. Tú sme vyriešili tým, že každú pracovnú akciu sme museli odmontova hadicu z výfuku a vylia skondenzovanú vodu. Postupným rozširovaním úžiny sa håbka jaskyne priblížila k 35 m. Úžina pokraèovala stále kolmo dole, ale prievan odboèoval horizontálne. Zo smeru prievanu bolo poèu aj ozvenu. Po rozšírení ešte jedného metra sa skonèila úžina a dostali sme sa do nových priestorov (m.b. 19). Celkovo je håbka rozšírenej úžiny 9,5 m (od m.b. 16 - 19). Za úžinou jaskyòa ústi na balkón v komíne vo výške 10 m nad dnom. Komín dosahuje výšku 16 m. S profilom 2-4 m x 0,5-1 m. Na dne komín ústi do subhorizontálnej chodby, z ktorej jaskyòa klesá 3,5 m hlbokým stupòom. Dno je zasedimentova-

pozastavili. Práca nebola efektívna, kvôli polohe jaskyne a relatívne rýchlemu vybíjaniu akumulátorov. V hlavách sa nám zrodila myšlienka vynies do jaskyne elektrocentrálu. V tej dobe sme vlastnili 800 W centrálu, ktorá bola už v dezolátnom stave a pomaly dosluhovala. Na internete sme objavili relatívne lacnú 1300 W centrálu, ktorá vychádzala zhruba 150 eur. Nezostávalo niè iné len sa zloži . Jaskyòa mala na zaèiatku nepríjemnú plazivku, ktorú nemal chu po objave nikto rozšíri . Obetovali sme jednu akciu a prekopali úvodné plazivky, kvôli transportu centráli. Pri merèskom bode 10 sme vybudovali drevenú plošinu a umiestnili tu centrálu. Na odvádzanie splodín sme použili elektrikársku chránièku na káble, ktorú sme spolu s chladièom namontovali na výfuk. Tento spôsob sa osvädèil, prièom hadica dosahovala dåžku 25 m. Jediným problé-

Bufet pri meraèskom bode è. 14. Foto: P. Pokrievka ml.

né dolomitickým pieskom. Subhorizontálna chodba je po 14,5 m ukonèená zasintrovaným závalom. Dno chodby je vyplnené terra rossou. Ïalšie priestory predpokladáme zá zasintrovaným závalom pri m.b. 27, o èom svedèí aj prievan, ktorý tu smeruje. Vertikálne priestory by mali pokraèova po prekonaní zasedimentovaného dna v håbke - 50,52 m. Na tomto mieste sa zberá malé jazierko, ktorého hladina nie je závislá od množstva pritekajúcej vody. Voda tu musí prenika cez sedimenty, nako¾ko hladina nestúpa ani v jarnom období, keï z komína priteká relatívne ve¾ké množstvo vody. Jaskyòa dosiahla håbku - 50,52 m a dåžku 94,3 m. Od roku 2008 sa tu odpracovalo 41 akcií. Najviac k objaveniu jaskyne prispeli P. Plavec, P. Neuschel a M. Lejava a P. Pokrievka ml..

Literatúra: DROPPA, A., 1976: Speleologický výskum Blatnického krasu vo Ve¾kej Fatre. Èeskoslovenský kras, 27, Praha, 37-64. HOLÚBEK, P., 1993: Jaskyòa na Vôdkach vo Ve¾kej Fatre. Spravodaj SSS, 24, 4, Liptovský Mikuláš, 9-10. KLESKEÒ, J. – HOLÚBEK, P., 1993: Nové jaskyne vo Ve¾kej Fatre v Gaderskej doline. Spravodaj SSS, 24, 3, Liptovský Mikuláš, 1618. MITTER, P., 1980: Výskum krasu Gaderskej doliny a Blatnickej doliny. Výskumné práce z ochrany prírody, 3 A, Bratislava, 61-92. POKRIEVKA, P., 2010: Nové poznatky o Blatnickom krase. Spravodaj SSS, 41, 1, Liptovský Mikuláš, 48-52.

Poh¾ad do prekonanej úžiny od meraèského bodu è. 17. Foto: P. Pokrievka ml.

TypickĂĄ vĂ˝zdoba v priepasti. Foto: P. Pokrievka ml.

Priepas pod Ostrou

dåžka: 94,3m, denivelácia: 50,5m

zamerali: P. Plavec, P. Pokrievka ml., P. Neuschel 26.7. 2009 1.3. 2012 kreslil:

P. Pokrievka ml.

Prieskum neznámeho otvoru v stenách pod Ostrou nad Konským dolom. Foto: P. Pokrievka.

QUO VADIS, HOMO? Jozef Haráni Èo ma viedlo k tomu aby som týchto pár viet prezentoval na týchto stránkach? Èo ma viedlo k tomu aby som zaèal jednoduchou otázkou : „Kam kráèaš, èloveèe? Už vo svojom úvodníku šéfredaktora som naznaèil, že našou najvzácnejšou komoditou je èas. A pokraèoval som jednou vetou, že by malo by v záujme nás všetkých strávi èas nášho života v duchu èo najpozitívnejšieho prístupu k sebe, rodine, priate¾om, ¾udstvu a celému fyzikálnemu a duchovnému vesmíru. Naschvál som teraz túto vetu zopakoval. Viem, že hovori vzletné slová je ¾ahké. Premeni ich na skutoènos je však už ažšie. Netvrdím, že za celý svoj život som nepochybil. To nemôže tvrdi nikto z nás. Ale za tie roky života, ktoré som strávil na tejto zemi, som postupne dospel k presved-

èeniu a pochopil, že plamienok života na tejto planéte zaèína povážlivo slabnú . To, èo sa deje nielen u nás na Slovensku, v Európe ale aj na celej planéte Zem, je proces, ktorý je už najvyšší èas zastavi . Keï nie zastavi , tak sa o to aspoò pokúsi , aby sme sa mohli pozrie s hrdo vztýèenou hlavou do oèí svojím de om, vnukom, svojím potomkom. A keï sa o to pokúsime, je namieste to urobi tak, aby sme sa aj naozaj mali komu pozrie do oèí. Skúsme sa na chví¾ku obzrie do minulosti. Dovolím si citova , v dnešnej dobe opä všeobecne populárnu osobnos , Tomáša Ba u a jeho hodnotenie známej hospodárskej krízy v roku 1932. „Pøíèinou krize je pøedevším morální bída. Pøelom hospodáøské krize? Nevìøím v žádné

pøelomy samy od sebe. To, èemu jsme si zvykli øíkat hospodáøská krize, je jiné jméno pro mravní bídu. Mravní bída je pøíèina, hospodáøský úpadek je následek. V naší zemi je mnoho lidí, kteøí se domnívají, že hospodáøský úpadek lze sanovat penìzi. Hrozím se dùsledku tohoto omylu. V postavení, v nìmž se nacházíme, nepotøebujeme žádných geniálních obratù a kombinací. Potøebujeme mravní stanoviska k lidem, k práci a veøejnému majetku. Nepodporovat bankrotáøe, nedìlat dluhy, nevyhazovat hodnoty za nic, nevydírat pracující , dìlat to, co nás pozvedlo z pováleèné bídy, pracovat a šetøit a uèinit práci a šetøení výnosnìjší, žádoucnìjší a èestnìjší než lenošení a mrhání. Máte pravdu, je tøeba pøekonat krizi dùvìry, technickými zásahy, finanèními a úvìrovými ji však pøekonat nelze, dùvìra je vìc osobní a dùvìru lze obnovit jen mravním hlediskem a osobním pøíkladem.“ Myslím, že na túto tému, ktorá je v dnešnej dobe prudko aktuálna, by sa dali písa siahodlhé èlánky, fundované recenzie a vies nekoneèné debaty, no tento citát èloveka s ve¾kým È hovorí za všetko. Môžeme ži v starovekom Egypte, môžeme sníva v stredovekom Londýne a môžeme objavova jaskyne v srdci Slovenska v 21.storoèí. Záver je jednoznaèný. Je ve¾a spôsobov ako vies ¾udstvo. Od monarchie až po republiku, no vo všetkých štátnych zriadeniach, èi viac alebo menej demokratických, je alfou a omegou stav morálky. Stav morálky je v každom spoloèenskom zriadení lakmusovým papierikom, od ktorého sa, èi sa nám to páèi alebo nepáèi, odvíja žitie a bytie celého ¾udského spoloèenstva. Ako darèek pre tento rok a otvorenie pomyselných dvier do sveta, kde vládne väèší poriadok a harmónia, vám odporúèam

preèíta si brožúru Cesta ku š astiu. Je to pravdepodobne prvý nenáboženský kódex založený na zdravom rozume, ktorý spísal L. Ron Hubbard ako samostatnú prácu. Obsahuje 21 morálnych pravidiel, ako pripomienku toho, že sme ešte stále vo svojej podstate dobrými ¾uïmi, ktorí môžu zmeni chod dejín a pomôc napravi tento zoslabnutý svet a poveda si : „Vždy sa s tým dá nieèo urobi “, „Aj ja môžem nieèo urobi “. Táto útla brožúra zachránila život mnohým ¾uïom, ktorí zbehli na šikmú cestu a zachraòuje a napráva životy všade tam, kde sa objaví. Pomohla da istotu tým, ktorí sa snažia kona èestne, aby vedeli, že to, èo robia, je správne. Prajem nám všetkým aby sme mohli tento rok kráèa po Ceste ku š astiu a tešili sme sa jeden na druhého.

52. Jaskyniarsky týždeò SSS v Tisovci Pavol Hanula Dòa 3. – 7. Augusta 2011 sa uskutoènil ïalší jaskyniarsky týždeò . Na tejto akcii sme samozrejme nesmeli chýba . S menším oneskorením, sme sa po nekoneènej ceste na „Filcke“ (škoda Felícia) dostali do stanového tábora, ktorý bol situovaný v areáli strednej školy. Bohatý denný program bol zameraný na návštevu jaskýò rôznych obtiažnosti a povrchové exkurzie. Speleoalpinistické (Teplica, Nová Michòová) Speleologické (Bobaèka, Michòová, Èertová jaskyòa ...) Povrchové exkurzie (Tunel pod Dielikom, Èertová dolina)

Veèerný program bol v znamení premietania filmov s jaskyniarskou tématikou a rôznych prezentácii. Na JT sa zúèastnilo približne 170 jaskyniarov z rôznych jaskyniarskych klubov, ale aj zo zahranièia. Na Muránskej planine sa nachádza približne 150 významnejších neprístupných jaskýò, vyše 50 ponorov a vyvieraèiek, ale aj množstvo povrchových krasových javov. Týmto príspevkom chcem poïakova organizátorom 52. Jaskyniarskeho týždòa za to, že nám umožnili nahliadnu do niektorých z nich.

Mladá krv zo Speleo Turca na jaskyniarskom týždni v Tisovci. Foto: M. Lejava

Jubilanti v roku 2011 Janko Obuch – zrelý šes desiatnik V druhom roku existencie Jaskyniarskeho klubu Speleo Turiec sa dožil významného a okrúhleho jubilea jeden z našich zakladajúcich èlenov Ing. Ján Obuch. Je to náš prvý šes desiatnik a my pevne veríme, že nie aj posledný. Krátka zmienka o našom jubilantovi sa objavila v Spravodaji è.2/2011 v èlánku „Pozdrav do Turèianskej záhradky“. Myslím si však, že keï dôjde èlovek na svojej životnej púti k tomuto významnému mí¾niku, zaslúži trošku viac pozornosti a svoje èestné miesto aj v tejto jaskyniarskej publikácii. Tu je struèný prierez jeho jaskyniarskeho pôsobenia v Turci. Janko Obuch sa narodil 23.5.1951 v Blažovciach. Už ako malého chlapca ho lákal poh¾ad z Blažoviec na skalné masívy Tlstej a Ostrej. Ako 12 roèný žiak základnej škole v Turèianskych Tepliciach, sa zúèastnil besedy s nestorom turèianskej turistiky Jankom Bojmírom. Po besede si kúpil jeho turistického sprievodcu po Ve¾kej Fatre a v ïalších rokoch štúdia na základnej a strednej škole sa s touto príruèkou túlal po dolinách a hrebeòoch. Ako študent lesného inžinierstva vo Zvolene sa spriatelil s horárom ¼ubom Borovským. Jeho horáreò v Dedošovej sa stala jeho základòou pre potulky Gaderskou dolinou, spojené aj s objavovaním jaskýò. V roku 1972 našiel jaskyòu pod vrcholom Dedošovej, ktorú zdokumentovali až v roku 2007 s Petrom Holúbekom pod názvom Horná Dedošová jaskyòa. Témou jeho diplomovej práce boli cicavce Ve¾kej Fatry. V jej rámci zaèal aj so systematickým sèítavaním netopierov v jaskyniach. Po jaskyniach v masíve Tlstej ho

povodil jeho spolužiak Cyro Zacharovský, ktorý býval v horárni pod Blatnickým hradom. Spolu s bratom Dušanom boli èlenmi Blatnickej jaskyniarskej skupiny. Po skonèení vysokej školy nastúpil na miesto zoológa v Považskom múzeu v Žiline. V rokoch 1974 až 1976 sa zúèastnil na komplexnom prírodovednom výskume Gaderskej a Blatnickej doliny. Spolu s Jánom Darolom sa špecializovali na výskum cicavcov. Pokraèoval v zimnom sèítavaní netopierov. V jaskyniach a v skalných previsoch nazbieral množstvo osteologického materiálu, ktorý bol podkladom k náèrtu zmien v zložení fauny poèas holocénu. Pomáhal tiež Pa¾ovi Mitterovi pri mapovaní jaskýò od Vrátnej dolinky po Bielu skalu. Po 10 rokoch zanechal prácu v

J. Obuch v Dedošovej jaskyni 1. Foto M. Boïová

žilinskom múzeu a vrátil sa do Turca. V rokoch 1985 až 1989 pracoval ako lesný robotník na Lesnej správe v Blatnici. Èasto odchádzal pracova „na týždòovky“ do od¾ahlých zákutí Gaderskej a Blatnickej doliny. Do SSS vstúpil v roku 1988. Koncom roka 1989 sa s ahovalo, z Turèianskej Štiavnièky do Blatnice, výskumné pracovisko B o t a n i c ke j z á h r a d y U n i ve r z i t y Komenského. Zamestnali ho na zriadenie fytogenofondovej plochy. Neskôr zaèal pracova na výskumných grantoch pracoviska. V súèasnosti má vlastné grantové projekty, zamerané hlavne na zber a determináciu osteologického materiálu (kostí). Keïže v minulosti sa dos zúèastòoval na významných udalostiach v turèianskom jaskyniarskom dianí, v roku 2010 pri zakladaní nášho klubu ho srdce doviedlo medzi nás. Vystúpil z anonymity nezaradeného jaskyniara samotára a prirodzene sa

zaradil do nášho kolektívu. Preto aj jemu patrí poïakovanie za všetko dobré a kvalitné èo pre jaskyniarstvo v Tu rc i u ro b i l a v m e n e c e l é h o Jaskyniarskeho klubu Speleo Turiec mu prajem ve¾a zdravia a spokojnosti v ïalších rokoch života. Pre Jaskyniar 2011 napísal Jozef Haráni

Manželia Šparcovci jubilujú. V roku 2011 oslávili okrúhle životné jubileum – 50 rokov – dvaja èlenovia našej jaskyniarskej rodiny – manželia Ján a Ivana Šparcovci. Oslávenci boli spomenutí aj v Spravodaji è.2/2011. Janko sa narodil 30.06.1961 v Martine. K jaskyniarstvu sa dostal cez martinskú partiu v polovici 80tych rokov. Spolu s nimi sa stal èlenom OS

Manželia Šparcovci v Jaskyni Izabely Textorisovej. Foto: ¼. Ballo

Terchová è.16. Ich hlavným pôsobiskom bola najmä oblas Kúrskej a Vrátnej doliny v Krivánskej Malej Fatre. Zaèiatkom 90-tych rokov sa spomínaná martinská partia, ktorej Janko bol súèas ou, osamostatnila a vznikol Speleoklub Malá Fatra. Naïalej sa však podie¾al na spolupráci s tiež novovzniknutým jaskyniarskym klubom vo Varíne a aj na aktivitách, sústredných na pár rokov do oblasti Jánskej doliny v Nízkych Tatrách. V Turci to bola oblas Tlstej v jaskyniach Mažárna a Izabely Textorisovej. Na prelome tisícroèí sa k Jankovi pridala zdie¾a jaskyniarsku reho¾u aj jeho manželka Ivka. Ivka sa narodila 25.07.1961 v Martine. Spolu jaskyniarèili až do roku 2007, keï aj spolu vystúpili zo Speleoklubu Malá Fatra. Na pár rokov sa stali nezaradenými èlenmi SSS. V tých rokoch sa ich hlavným pôsobiskom stala oblas Necpalskej a Jasenskej doliny. V roku 2010 boli zakladajúcimi èlenmi Jaskyniarskeho klubu Speleo Turiec. Dodnes sa stále aktívne podie¾ajú na pracovných akciách klubu v jaskyniach v oblasti Turca. Sú taktiež ve¾kými milovníkmi hôr a zanietení turisti. Prajeme našim oslávencom pevné zdravie a ve¾a krásnych spoloèných zážitkov pri prieskume a objavovaní nových krasových priestorov.

Èaro pä desiatnik Posledný jubilant roku 2011 je Vladislav Èarnecký. Èaro sa narodil 30.10.1961 v Martine. Je neoddelite¾nou súèas ou, ako som už spomínal pri Janovi Šparcovi, martinskej partie, ktorá sa zaèiatkom 80tych rokov stala súèas ou OS Terchová. Èarov jaskyniarsky príbeh je identický s Janovým až do konca 90-tych rokov. Potom pre zdravotné problémy ostal už len

pasívnym èlenom Speleoklubu Malá Fatra. Túto zdanlivú pasivitu však vždy dokázal nahradi pri všetkých spoloèenských podujatiach svojím nezamenite¾ným humorom. Tento humor obèas pretavil aj do kresleného jaskyniarskeho humoru. Okrem speleológie mu uèarovali historické zbrane. Medzi najzaujímavejšie prezentácie tejto èinnosti patrí každoroène 1. mája stre¾ba z dela v historických kostýmoch na hrade Streèno, kde sa so svojim klubom v minulosti podie¾al na vyèistení hradnej studne od sutín. V súèasnosti je kmeòovým èlenom Speleoklubu Malá Fatra a hos ujúcim èlenom Jaskyniarskeho klubu Speleo Turiec. V mene celého Jaskyniarskeho klubu Speleo Turiec mu prajeme ve¾a zdravia a š astia v ïalších rokoch života. Pre Jaskyniar 2011 napísali ¼udovít Kubáni a Jozef Haráni

s.r.o.

SUMMARY Regional speleological yearbook Jaskyniar 2010 is sequel to the very first 2007 preedition. Only the place has changed. It now represent the region of Turiec and presents first results of newly founded cave club Speleo Turiec in the first place. The yearbok offers mostly articles from members from this group. Editor-in-Chief Jozef Haráni informs the public of renewal of Jaskyniar in the editorial. Following article form the same author, as the head of JK Speleo Turiec, is the annual report for year 2010 including list of current club members. President of Slovak Speleogical Societz Bohuslav Kortman presents positive attitude towards re-issuing of annual yearbook. Peter Mrázik on the other side gives us background describing the foundation of OS Blatnica and debunks the truth behind it. Pavol Pokrievka Sr. summarizes exploratory activities of Speleoclub Malá Fatra since its

foundation until the end of year 2010. Peter Holúbek discusses modern history of Katova skala which associated with the operation of the first pioneers in Turiec. Paleontologist Andrej Bendík explains history of cave bear in caves of Ve¾ká Fatra. In the next atarticle Peter Holúbek brings back memories of moments spent with late Pater Vetrník at exploring chasm Krivánska during 1980ties. Pavol Pokrievka Jr. presents results of exploration activities in cavess of Dubna Skala. Ján Obuch describes the incidence and owl ordinary way of life in Turiec caves. Peter Holúbek again describes the incidence of karst sites in valley Gederska in one article, its location is still mystery. Milan Horòák presents a brief description focusing on speleology of Turèianska basin. Article krast surrounding Slovenské Pravno with description of each site is the work of Andrej Bendík. Peter Mrázik returns in his memories to Beliansky karst and chronologicaly describes his research until the end of the 1980ties. Peter Holúbek briefly describes the cave statistics in Martin and Turèianske Teplice counties. In the last article Pavol Pokrievka Jr. writes about perspectives of cave Sopotná in Valèianska valley. Sections of jubilees and commemoration follows. We congratulate to fresh fifty jubilees Peter Marázik, Marian Bukovský and Milan Kapolka. Commemoration is dedicated to Peter Veterník, deceased at the end of 2010. Yearbook is concluded by statute of Speleo Caving Club Turiec. Compiled by Jozef Haráni Translated by Mgr. Michal Kašper