CORPUS DELICTI 3/2012 by ELSA Trnava

Adresa redakcie:

Redakcia:

Časopis Corpus Delicti

Kristián ČECHMÁNEK, šéfredaktor

Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave

Martin CSÁSZÁR, zástupca šéfredaktora

Kollárova 10

Naďa KVAKOVÁ, výkonný redaktor

917 01 Trnava

E-mail: corpusdelicti.tt@gmail.com

Odborní garanti:

Obálka: Tomáš TAKÁČ

JUDr. Anton ŠKREKO, PhD.

doc. JUDr. Tomáš STRÉMY, PhD.

OBSAH Úvodník ........................................................................... str. 3 Ide o kanibalizmus, keď upír uhryzne právnika? ................str. 13 Aktuality

Hľadanie zmyslu a účelu právneho predpisu ..................... str. 16

Vedecká študentská konferencia 2012 .............................. str. 4

Význam trestného činu neoprávnené uskutočňovanie

„Krst“ časopisu Corpus Delicti ............................................str. 6

stavby v právnom poriadku Slovenskej republiky .............. str. 18

Bostonská spolupráca ........................................................str. 7

„Štrajk“ a protest slovenských lekárov ............................... str. 20

Hlas študenta a význam akademického senátu fakulty ..... str. 8

Novela Občianskeho súdneho poriadku č. 388/2011 Z. z. so zameraním na problematiku drobných sporov .............. str. 22

Rozhovor

Rekodifikácia trestného práva - časté zmeny a medzery v

prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc. ................................ str. 10

trestných kódexoch ............................................................ str. 24 Obsadzovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky de

Články

lege ferenda ....................................................................... str. 27

Perspektívy nového Občianskeho zákonníka v Slovenskej

Možno stíhať prezidenta v kauze nevymenovania

republike ............................................................................ str. 12

generálneho prokurátora? ..................................................str. 29

ÚVODNÍK

Vážení kolegovia, vážení pedagógovia!

Pred rokom vyšlo prvé číslo fakultného časopisu Corpus Delicti. Túto udalosť možno oprávnene nazývať začiatkom novodobej

V nadväznosti na súčasný trend budeme pokračovať v našej

práci a prinášať Vám stále lepší Corpus Delicti.

histórie časopisu. Napriek vysokej obsahovej i formálnej kvalite prvých čísel máme snahu o neustály vývin a evolúciu. A tak, ako

Tiež by som chcel poďakovať jednotlivým členom redakčnej

predchádzajúce číslo časopisu prinieslo mimoriadnu kvalifikovanú

rady za ich obetavosť a mnohé prebdené noci pri práci na spoločnom

posilu v podobe inštitútu odborných garantov, aktuálne číslo uvádza do

časopise. Vďaka takisto patrí sponzorom a všetkým, ktorí sa podieľali

života recenzované články, ktoré by mali posunúť Corpus Delicti zas o

na jeho vydaní.

niečo bližšie k pomyselnej odbornej dokonalosti. Nedá mi tiež nespomenúť úspech doc. JUDr. Tomáša Strémyho, PhD., garanta časopisu Corpus Delicti, ktorý dňa 1. marca 2012 úspešne habilitoval.

Kristián Čechmánek šéfredaktor

AKTUALITY Vedecká študentská konferencia 2012 zaujať komisiu, ktorá bola zložená z vyučujúcich a taktiež zo študentov našej fakulty. Rozmanitosť tém a veľká konkurencia ponúkali priestor na podnetné otázky, či už zo strany členov komisie alebo ostatných poslucháčov, a vyvolávali aj pozoruhodné, inšpiratívne i nemálo odborné diskusie. O tom, že úroveň prác bola skutočne vysoká, svedčí aj fakt, že takmer všetky sekcie prekročili čas, ktorý bol vyhradený na prezentáciu a len neľahko sa účastníkom končilo uprostred

zaujímavých diskusií, ktoré by iste pokračovali nebyť časového

obmedzenia. Napokon však komisie museli dospieť k záverom a určiť

najlepšie práce. No a následne na to sme sa dostali už k poslednej časti

konferencie, ktorou bolo vyhodnotenie. Opäť sa všetci účastníci zišli v miestnosti ,,Collegium novum“, kde úvodné slová tejto záverečnej časti

foto: Slávnostné otvorenie konferencie

patrili prof. PhDr. Gustávovi Dianiškovi, CSc. Hneď po tom sme pristúpili

k vyhodnoteniu prác a oceneniu študentov. Každý študent, ktorý sa

Dňa 7. marca 2012 sa v priestoroch Právnickej fakulty

zapojil do vedeckej študentskej konferencie dostal certifikát o účasti.

Trnavskej univerzity v Trnave uskutočnil už piaty ročník Vedeckej

Okrem nich víťazi obdržali aj výherné diplomy, knižné ceny a finančné

študentskej konferencie. Toto podujatie, podobne ako v

štipendiá. Okrem toho veľkou motiváciu pre študentov bolo iste aj to, že

predchádzajúcich rokoch, zorganizovala ELSA Trnava v spolupráci s

víťazné práce budú publikované v zborníku, ktorý vyjde v elektronickej

Právnickou fakultou. Veľká vďaka patrí vedeniu fakulty za

forme.

spoluorganizáciu, pomoc a financovanie konferencie, a to najmä

dekanke fakulty prof. JUDr. Helene Barancovej, DrSc. a taktiež JUDr.

V mene ELSA Trnava všetkým víťazom srdečne blahoželám

Miroslave Vráblovej, PhD. Osobitne by som rada vyjadrila vďačnosť aj

k ich úspechu. Rada by som pogratulovala aj ostatným zúčastneným,

prof. PhDr. Gustávovi Dianiškovi, CSc. Tu si dovolím použiť slová pani

ktorí sa síce neumiestnili na prvých miestach, avšak venovali čas

dekanky, ktorá označila prof. Dianišku za ,,otca“ Vedeckej študentskej

príprave a vynaložili úsilie na to, aby úroveň tohto ročníka konferencie

konferencie, keďže stál pri samotnom zrode myšlienky, zaviesť takéto

posunuli vyššie. Žiaľ, nie každá práca môže byť aj tou víťaznou. Pevne

podujatie na našej fakulte. Síce od tej doby ubehlo už päť rokov, no mňa

verím, že študenti, ktorí sa neumiestnili na stupienku víťazov nebudú

veľmi teší, že sa z prvotnej myšlienky postupne stáva pekná tradícia.

sklamaní a nestratia motiváciu ďalej rozvíjať svoj talent, poznatky a

vedomosti v právnej oblasti, a že sa s nimi opäť stretneme na budúci

Samotnej konferencii predchádzal celý rad úloh, ktoré bolo

rok.

potrebné zabezpečiť, aby priebeh konferencie bol bezproblémový a plynulý. Po spustení prihlasovania som sa najskôr obávala, či sa naplní

Na záver by som ešte rada poďakovala členom komisií, ktorí

potrebný počet študentov, no napokon výsledné číslo, 42 prihlásených

sa podujali na neľahkú úlohu pri hodnotení prác. Taktiež ďakujem

prác, presiahlo moje očakávania. Študenti sa mohli zapojiť so svojimi

celému organizačnému tímu ELSA Trnava, ktorý sa vo veľkej miere

príspevkami do deviatich sekcií. Niektoré sekcie sa tešili veľkému počtu

zaslúžil o hladký priebeh konferencie. Som si istá, že pre zúčastnených

prihlásených prác. Iné však, z dôvodu nenaplnenia potrebného počtu sa

piaty ročník vedeckej konferencie predstavoval plnohodnotne strávený

museli tematicky zlúčiť. Napokon sa nám podarilo otvoriť celkovo

čas a dúfam, že sa prinajmenšom v rovnakom počte všetci stretneme i

sedem sekcií.

na budúci rok.

Po dlhšej predpríprave nastal deň „D“, ktorý sa začal

Kristína Melicherová

registráciou účastníkov. Po registrácii prihlásených študentov už nič

hlavný organizátor VŠK

nebránilo tomu, aby pani dekanka otvorila piaty ročník konferencie.

director pre Semináre a Konferencie ELSA Trnava

Oficiálne otvorenie sa konalo v

miestnosti „Collegium novum“. Po

príhovoroch sa všetci účastníci rozišli do svojich sekcií, kde sa začala samotná prezentácia príspevkov. Študenti sa pri obhajobe prác snažili

Výsledky piateho rocníka Vedeckej študentskej konferencie

foto: Publikum a komisia trestnoprávnej sekcie

HISTORICKO-PRÁVNA A RÍMSKO-PRÁVNA SEKCIA 1. miesto – Jozef Lettrich 2. miesto – Hana Purgatová

SEKCIA MEDZINÁRODNÉHO A EURÓPSKEHO PRÁVA A

MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV

1. miesto – Terézia Habláková

2. miesto – Daniel Arbet

SEKCIA

TEÓRIE PRÁVA A SOCIOLOGICKO-PRÁVNEHO

VÝSKUMU 1. miesto – Ján Juran 2. miesto – Jana Kosmeľová

SEKCIA OBČIANSKEHO PRÁVA

1. miesto – Michaela Rohoňová

2. miesto – Natália Záleská

3. miesto – Michal Beňo

SEKCIA TRESTNOPRÁVNA, KRIMINOLOGICKÁ, FORENZNÝCH DISCIPLÍN A SOCIÁLNEJ PSYCHOLÓGIE PRE PRÁVNIKOV

SEKCIA OBCHODNÉHO A PRACOVNÉHO PRÁVA

1. miesto – Igor Kútny

1. miesto – Martin Császár

2. miesto – Veronika Mamajová 3. miesto – Tibor Baniar

SEKCIA ÚSTAVNÉHO PRÁVA 1. miesto – Ján Juran 2. miesto – Tomáš Hubinák 3. miesto – Lenka Šlahorová

2. miesto – Martin Majzún

Oceneným v mene organizátorov blahoželáme!

AKTUALITY „Krst“ casopisu Corpus Delicti

foto: Redakčná rada krstí Corpus Delicti paragrafmi

Plagáty oznamujúce veľkolepú tanečnú párty s názvom

neobišli naprázdno, a tak predsa, hoci s menším oneskorením, nastal

Lámavica, sľubovali už dlhšiu dobu akési polnočné prekvapenie. Tým

ten slávnostný okamih. Pred viac-menej plným tanečným parketom, po

prekvapením mal byť krst, teda oficiálne privítanie prvého tlačeného

pár vetách, sa za pokriku a potlesku podarilo krst úspešne realizovať.

čísla Corpus Delicti medzi študentmi.

Okrem nášho šéfredaktora, ktorý bol na študijnom pobyte v Dánsku,

sme spoločne pokrstili jeden výtlačok symbolickými paragrafmi a

tak sme dňa 12.3.2012 netrpezlivo čakali na odbitie

nechali prúdiť zábavu ďalej.

polnoci, aby sme sa, ako členovia redakčnej rady, chalibácky zhostili úlohy krstných rodičov.

Fakultný časopis sme úspešne privítali. Veríme, že bude žiť

veľmi dlho a že sa z neho postupne stane značka kvality. Tešíme sa na

V prvom momente, po príchode na miesto krstu, sme však

Vašu participáciu a dúfame, že Vás každé číslo aspoň trochu zaujme!

ostali sami prekvapení. Tesne pred polnocou sa totiž zdalo, že nebude

pred kým slávnostne privítať naše „dieťa“. Osud však asi chcel, aby sme

Martin Császár

AKTUALITY Bostonská spolupráca V marci minulého roku našu fakultu navštívil významný hosť.

Samozrejme nechcem generalizovať, ale sami uznáte, že piatak na

Hlavný sudca federálneho súdu pre oblasť Massachusetts Mark L. Wolf

fakulte práva si nemôže dovoliť prezentovať takýto výrok. Po prvé

spolu s veľvyslancom Spojených štátov amerických na Slovensku

takmer žiadne skúsenosti nemá, ak, tak sú to zväčša skúsenosti z

Theodorom Sedgwickom sa v rámci svojej prednášky venovali

čakania v rade na obchodnom registri, alebo referuje skúsenosti svojich

významu sudcovskej nezávislosti a nestrannosti pri výkone povolania

skúsenejších kolegov, ktoré prevzal za svoje. Po druhé v dialógu dvoch

sudcu.

spolužiakov absentuje sebareflexia a pokora. Týmto negatívnym príkladom nechcem v žiadnom prípade naznačiť, že by študenti práva Prednáška sudcu Wolfa mala úplne bežný priebeh ako

nemali byť kritickí. Práve naopak, je správne, ak študent pochybuje.

akákoľvek iná prednáška štátnika pri návšteve univerzity. Sudca v

Avšak kritika musí byť opodstatnená a študent musí mať dostatok

stručnosti predniesol priebeh svojej kariéry, poukázal na niektoré

argumentov na jej podporu.

zaujímavé prípady, s ktorými sa stretol a v ktorých vystupoval ako

subjekt konania a tiež nezabudol študentov a študentky motivovať k

Jedným z prostriedkov ako získať argumenty je analýza

morálnemu a svedomitému prístupu k štúdiu a zachovaniu si morálnych

odôvodnení sudcovských rozhodnutí, ktorú študenti často podceňujú.

hodnôt aj po úspešnom ukončení štúdií.

Sudca zväčša nerozhoduje o jasných prípadoch, jeho rozhodnutie sa

dá prirovnať k vyvažovaniu váh. V tomto momente má študent možnosť

zvážiť, či sudca rozhodol v súlade so študentovými hodnotami alebo

nie. Sú to práve odôvodnenia rozsudkov (často aj nesúhlasné

stanoviská) jednotlivých sudcov, ktoré nám poskytujú opis

myšlienkových pochodov, na základe ktorých sudca váhy naklonil na

jednu stranu, alebo naklonené misky vyrovnal. Ak s myšlienkovými

pochodmi sudcu študent súhlasí, nastáva takzvaný „aha“ efekt, vďaka ktorému študent pochopí, prečo je hodnota A „menej“ dôležitá ako

hodnota B a prečo hodnota C v danom prípade nehrá rolu. Stotožnením

sa s viacerými odôvodneniami jedného sudcu, vzniká spomínaný

foto: Videokonferencia

fenomén sudcovského hrdinu.

Je veľmi dôležité, aké osoby a osobnosti rozhodujú o

Zlom nastal po tom, ako poskytol sudca Wolf priestor na

spravodlivosti a morálnych hodnotách v spoločnosti. Presne tejto

otázky študentov. Naša fakulta bola jeho poslednou zastávkou v rámci

oblasti sa venovala videokonferencia, ktorá sa uskutočnila medzi

turné po univerzitách a zrejme aj preto zostal z dvoch otázok pozitívne

študentmi bostonských škôl a našou fakultou 20. februára 2012. Na

prekvapený. Jedna z otázok sa týkala interpretácia práva a druhá

konferencii svoje postoje predniesli aj hostia – sudca špecializovaného

otázka sa týkala fenoménu „Sudcovských hrdinov“. Práve druhá otázka

trestného súdu JUDr. Ján Hrubala a bývala štátna tajomníčka

položila základy pre ďalšiu spoluprácu medzi Trnavskou univerzitou a

ministerstva spravodlivosti Mgr. Mária Kolíková. Na bostonskej strane

bostonskými školami. Fenomén „Judicial heroes“ je vo svete celkom

prednášal sudca Mark L. Wolf. Videokonferencia mala všeobecný

rozšírený a osobnosti z právnickej scény ho často využívajú pri svojich

charakter a neposkytla konkrétne závery na otázky, ktoré z faktického

prednáškach a príhovoroch. U nás však sudcovských hrdinov

stavu súdnictva na Slovensku vyvstávajú. Úlohou konferencie skôr bolo

nepoznáme, a to bol moment, ktorý sudcu Wolfa prekvapil.

položenie základov širšej spolupráce medzi našou fakultou a inými

právnickými školami.

Sudcovia sa u nás nepovažujú za verejné osobnosti, ktoré majú predstavovať prostredníctvom svojho rozhodovania akýsi

Konferencia bola dôkazom, že vďaka modernej technológii je

morálny vzor pre spoločnosť. Z rozhovorov, ktoré som počul na pôde

možné nadviazať kontakt s ktoroukoľvek školou na svete a diskutovať o

univerzity, často slúži sudcovský stav ako prostriedok pre študentov na

stave a dôležitosti nezávislého súdnictva. Keďže som už piatak a

dokázanie si svojej dokonalosti a podporenie svojho ega. Ako malý

dúfam, že v čase keď čítate tento článok, som už úspešne ukončil

príklad môžem uviesť útržok z rozhovoru dvoch piatakov, ktorí sa

magisterské štúdium, vyzývam asertívnych študentov, ktorí majú

sťažovali na rozhodovanie sudcov na Slovensku. A: „Tí sudcovia na

záujem pokračovať v spolupráci s Bostonom, aby ma kontaktovali na

našich súdoch sú hrozní. Úplne neschopní. Hlavne v daňových veciach,

adrese vladimir.horvath@hillbridges.com.

vieš.“ B: „Jasné. Mi hovor. Však s tým mám svoje skúsenosti.“

AKTUALITY Hlas študenta a význam akademického senátu fakulty Akademický senát Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v

pre chod fakulty významné. Ďalej volí kandidáta na dekana fakulty,

Trnave je jedným z akademických orgánov fakulty, ktorý pri jej

schvaľuje návrh na jeho odvolanie a schvaľuje vymenovanie a

fungovaní zohráva kľúčovú úlohu. Spôsob konštituovania orgánu, ako

odvolanie prodekanov fakulty. Schvaľuje tiež riešenie personálnych

aj jeho pôsobnosť je upravená v zákone a vo vnútorných predpisoch

otázok týkajúcich sa vedeckej rady a disciplinárnej komisie. V

fakulty. O jeho význame a dôležitosti ma definitívne presvedčila

neposlednom rade schvaľuje návrh rozpočtu fakulty, kontroluje

možnosť vidieť jeho reálne fungovanie, zapojiť sa do neho a prispieť k

nakladanie s jej finančnými prostriedkami.

dosahovaniu jeho cieľov, ak to bolo v mojich schopnostiach. Ak si môžem dovoliť hovoriť za študentskú časť akademickej

V senáte fakulty pôsobím od februára roku 2011 a musím

obce, tak tu ako študenti máme na jednej strane naše ciele, samosprávu

povedať, že očakávania, s ktorými som prvýkrát vstupoval do priestorov

fakulty, jej právny rámec a inštitucionálne zabezpečenie. Na strane

Collegium novum, sa mi teraz vzhľadom na rozmer, ktorý sa mi za

druhej tu však vzniká otázka, ako senát fakulty naozaj funguje v praxi a

posledný rok otvoril, zdajú byť skromné. Väčšina študentov, ktorí sa

ako v skutočnosti vyzerá interakcia našich a iných záujmov na fakulte, v

ocitnú na akademickej pôde, majú svoj primárny cieľ v úspešnom

rámci týchto samosprávnych možností. Pokiaľ by som sa ale obmedzil

absolvovaní štúdia a v čo najlepšej príprave na uplatnenie svojich

len na interakciu záujmov na fakulte, tak by moje vymedzenie

vedomostí v praxi. Dôležité je si v tomto smere uvedomiť skutočnosť, že

problematických oblastí bolo veľmi nedostatočné. Budeme teda hovoriť

podmienky týchto a iných študijných cieľov sú v značnej miere v rukách

o reálnych možnostiach senátu, tak personálnych, ako aj technických a

samosprávy fakulty. Táto skutočnosť naberá na význame, keď si

o záujmoch senátorov, iných orgánov fakulty a zvyšnej akademickej

študent s uvedeným spojí fakt, že základom akademickej samosprávy

obce.

je práve akademická obec fakulty, ktorej neodmysliteľnou súčasťou je aj

on samotný. V tejto súvislosti možno odkázať aj na zákon a Štatút fakulty, ktoré jeho postavenie v obci garantujú.

Zloženie senátu je rozdelené na študentskú a na učiteľskú

časť. Z celkového počtu, pätnásť členov, študentom patrí jedna tretina.

Reprezentácia záujmov študentskej časti akademickej obce je takto

Uplatňovanie práva na ovplyvňovanie života na fakulte by ale

ponechaná na piatich z ich radov. Dvaja študenti sú zvolení z

nebolo úspešné, keby sa s ním nespájala existencia funkčnej inštitúcie,

bakalárskeho denného študijného programu, jeden z magisterského

ktorá by samosprávu fakulty zabezpečovala. Za najvýznamnejší

denného, jeden z doktorandského a posledný zastupuje externých

samosprávny orgán je podľa viacerých odborných autorov považovaný

študentov. Domnievam sa, že primárny význam senátorov študentov je

akademický senát, ktorému napokon takéto postavenie možno

zabezpečiť, aby sa v procese schvaľovania jednotlivých dokumentov a

vykladať aj z príslušných právnych predpisov. Plnú moc nad

pri ostatných úlohách senátu prejavila ich vôľa dosiahnuť čo najlepšie

konštituovaním tohto orgánu má v rukách akademická obec a teda sa tu

podmienky pre štúdium, vedeckú činnosť, ale aj prosperitu fakulty ako

študentovi ponúka veľmi zodpovedná úloha. Ako člen študentskej časti

celku. Ich východiskom sú ich skúsenosti s aktuálnym stavom, s ktorým

akademickej obce volí a odvoláva členov akademického senátu. Na

sa stretávajú v rámci ich štúdia a s ním spojenými otázkami.

druhej strane sa tu študentovi otvára možnosť kandidovať a

Pripomienkovanie a iniciovanie tvorby a novelizácie vnútorných

prezentovať záujmy študentskej časti akademickej obce vo voľbách do

predpisov z pohľadu toho, čo je pre študentov obce najvhodnejšie, je

senátu, ale najmä počas svojho následného funkčného obdobia v

teda jednou z činností, ktorá napĺňa úlohy senátora.

orgáne.

Na ceste k napĺňaniu tejto úlohy sa ale podľa mojich

Do desiatich dní po vyhlásení výsledkov volieb zvolá

skúseností stretávame s určitými obmedzeniami alebo prekážkami.

dovtedajší predseda senátu fakulty jeho prvé zasadnutie a akademická

Prvým obmedzením je schopnosť študenta v konkrétnom prípade

obec môže mať vzhľadom na úspešné uplatnenie vyššie načrtnutých

poňať predmetnú problematiku správne s ohľadom na všetky jej

princípov samosprávy dobrý pocit. Možno teda konštatovať, že sa

okolnosti. Na prekonanie tejto prekážky je nevyhnutné, aby bola

začala ďalšia dvojročná etapa samosprávneho fungovania fakulty,

súvisiaca matéria dostatočne naštudovaná a prehodnotená v kontexte

ktorá bude v rukách nových senátorov s vierou, že majú záujem o ďalší

praxe tak, aby následný prínos študenta do diskusie nebol krátkozraký a

progres fakulty v celom spektre jej pôsobenia. Pôsobnosť senátu fakulty

prinášal hoci aj najmenší, ale skutočný vecný pokrok. Aj samotné

je pritom rozsiahla a jeho schvaľovacia činnosť zastrešuje viaceré

zasadnutie si vyžaduje veľkú mieru pozornosti, keďže je neraz

oblasti. Za mnohé spomeniem len schvaľovanie štatútu, organizačného

obsahovo náročné a obvykle trvá niekoľko hodín. Napríklad, posledné

poriadku, študijného poriadku a iných vnútorných predpisov, ktoré sú

zasadnutie trvalo šesť hodín a celý čas sa prerokovával návrh na zmenu

významného vnutorného predpisu fakulty.

a prodekanov fakulty, ktorí boli iniciátormi mnohých zmien, ktoré posúvajú fakultu správnym smerom. Ak aj v priebehu rokovania senátu

V niektorých prípadoch je na správne posúdenie vznikajúcich

vzniklo niekoľko nezhôd, vždy sa konštruktívne vyriešili. Pokiaľ ostatné

otázok potrebný skúsený pohľad. V tomto vidím ako vhodné riešenie

orgány fakulty budú so senátom aj naďalej vhodne spolupracovať,

konzultáciu problému so zamestnaneckou časťou akademického

vidím veľkú perspektívu v takejto samospráve fakulty a v jej ďalšom

senátu. Príkladom takejto situácie môžu byť podmienky na prijatie na

raste.

doktorandské štúdium v akreditovaných študijných programoch, ktoré boli schvaľované na poslednom zasadnutí senátu, v marci 2012.

V neposlednom rade vnímam vplyv záujmov samotnej

Študent, ktorý sa hlási na tretí stupeň vysokoškolského štúdia, by určite

akademickej obce. Najvýznamnejším vzťahom pre senátora je vzťah

uvítal presné podmienky, ktoré musí splniť na úspešné absolvovanie

priamo so študentmi, jeho spolužiakmi. Je potrebné, aby senátor vnímal

prijímacieho konania. Niektorí by ich možno aj radi do detailov

potreby svojich spolužiakov a uspokojoval ich podľa možností v rámci

kvantifikovali. Ukázalo sa však ako potrebné akceptovať špecifickosť

svojho pôsobenia v senáte. Chcem však zvýrazniť aj potrebu aktivity zo

tohto prijímacieho konania a osobitosti každého uchádzača. S týmto

strany študentov. Voľbou senátora sa kontakt s ním na tejto úrovni

problémom má bohatú doterajšiu skúsenosť výberová komisia, ktorá

nekončí. Ak má študent zaujímavé nápady a návrhy na riešenie

zisťuje pripravenosť uchádzača. Dospelo sa napokon k detailnejšej

problémov na fakulte, je vhodné, aby ich senátorovi adresoval. Ja

úprave jednotlivých skúmaných kategórií do takej miery, aby mala

osobne sa takejto aktivite poteším. Musím však konštatovať, že za viac

komisia dostatočný priestor na komplexné a vhodné posúdenie

ako jeden akademický rok pôsobenia v senáte, som spolu dostal štyri

uchádzača.

konkrétne návrhy, a to len od dvoch študentov. Pritom je v

magisterskom stupni štúdia viac než štyristo študentov. Návrh študenta

Ocitáme sa ale v momente, keď sa presúvame k ďalšiemu, aj

však výnimočne nemusí byť celkom vhodný alebo nespadá do

keď prirodzenému obmedzeniu, ktoré stretá záujmy študenta v senáte.

pôsobnosti senátu, v takom prípade rád kolegu usmerním alebo mu

Záujem vysokoškolských učiteľov a vedeckých pracovníkov v

poskytnem môj názor na riešenie predloženého problému.

zamestnaneckom pomere s fakultou sa v mnohom s tým študentským spája, aj keď niektoré determinanty, ktoré ho ovplyvňujú, sú určite iné.

Na záver mi ostáva príjemná povinnosť vyzvať všetkých

Práve tieto determinanty ale môžu byť prameňom nezhody alebo v

študentov k aktivite voči svojim senátorom a senátu fakulty, prípadne

lepšom prípade, dôvodom na kompromis v určitých otázkach. Nech už

iným orgánom na fakulte podľa ich pôsobnosti. Senát fakulty vás určite

by študent akokoľvek mal záujem dosiahnuť výhodnejšiu študijnú

rád privíta aj na svojich zasadnutiach, ktoré sú verejné. Napokon sa tu

podmienku, musí hľadieť aj na dispozície jeho vysokoškolských

ponúka aj možnosť aktívnej účasti v senáte, a to najmä v súvislosti s

učiteľov. Príkladom môže byť posledný návrh na zmenu a doplnenie

plánovaným ukončením svojej časti štúdia všetkých senátorov

nášho študijného poriadku. Jeden jednoduchý príklad sa nám z

študentskej časti senátu už tento semester. My, študenti, máme k

prerokovávania tejto rozsiahlej novely ponúka v bode, ktorý sa týka

dispozícii významné nástroje ako ovplyvňovať fungovanie našej fakulty

posudku záverečnej práce. Študentskej časti senátu sa zdalo právo

a kvality nášho štúdia, verím teda, že záujem o ne bude medzi nami

oboznámiť sa s posudkom spravidla tri dni pred obhajobou záverečnej

stále ďalej rásť.

práce nedostatočné, nakoľko posudok výrazne ovplyvňuje obhajobu

práce a je potrebné dôkladne spracovať posudkom dané otázky.

Milan Szabó

Predkladateľ návrhu a pedagógovia našli so študentskou pripomienkou

pochopenie, ale museli zvážiť aj svoje časové možnosti, keďže posúdiť

desiatky prác za niekoľko týždňov je veľmi náročné. Zhodu však našli a

nové znenie ustanovenia bude študentovi garantovať až päť dní. V kontexte týchto zmien mi ale nedá nespomenúť, že pre študentov navrhovaná zmena prináša množstvo výhod od priebehu zápisu, skúšok až po obhajobu záverečnej práce. Jedným z úskalí sa vidí byť náš Modulárny akademický informačný systém, ktorý v niektorých

ohľadoch ešte neposkytuje dostatočnú technickú stabilitu, je však tiež

predmetom úpravy. Musím podotknúť, že prístup zamestnaneckej časti obce, kolégia dekana a pani dekanky bol v tomto smere veľmi ústretový.

Vplyv ostatných orgánov fakulty na senát fakulty je rôzny. V akademickej spoločnosti sa zaiste nájdu názory, ktoré polemizujú s mierou autonómie v akademických senátoch. Za našu fakultu môžem

tvrdiť, že z pohľadu študenta senátora, je tento orgán fakulty rešpektovaný a v rámci svojej pôsobnosti autonómny. Vzťah k ostatným orgánom fakulty by sa skôr dal pomenovať spoluprácou.

ilustračné foto (Naďa Kvaková)

Najintenzívnejšiu spoluprácu som zaznamenal zo strany pani dekanky

ROZHOVOR prof. JUDr. Helena Barancová, DrSc. Je univerzitnou profesorkou vo vednom odbore pracovné právo (1997), spoluzakladateľkou znovuobnovenej Právnickej fakulty TU, v súčasnosti pôsobí ako jej dekanka. Garantuje študijný program bakalárskeho štúdia, študijný program magisterského štúdia, ako aj študijný program doktorandského štúdia v odbore pracovné právo. Od začiatku znovuobnovenia tejto fakulty vedie Katedru pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia. Je autorkou množstva domácich knižných monografií, vysokoškolských učebníc, vedeckých štúdií a odborných č l á n k o v, ú č a s t n í č k a v i a c e r ý c h z a h r a n i č n ý c h p r e d n á š k o v ý c h a študijných pobytoch. Za svoju doterajšiu prácu získala zlatú medailu Právnickej fakulty UK a pamätnú medailu Právnickej fakulty TU v roku 2006, ako aj iné významné ocenenia.

foto: prof. Barancová na jednej zo svojich prednášok

Vlani, po krátkej prestávke, ste boli opätovne zvolená za

vždy ich však najmä študenti do plnosti využívali. Som presvedčená, že

dekanku Právnickej fakulty TU. S akými ambíciami ste

ak chýba dialóg, vznikajú problémy. Som pripravená a prístupná aj k

nastupovali? Čo je Vašim hlavným cieľom? Máte nejaké

ďalším formám dialógu. Očakávam aj podnety zo strany študentov.

konkrétne predstavy, ktoré chcete ako dekanka realizovať?

Zrejme by sme potrebovali klub študentov a profesorov, v ktorom pri

Fakultu založili morálne bezúhonní profesori s najvyšším odborným a

kávičke alebo čaji by sme spoločne mohli diskutovať na rôzne témy.

vedeckým kreditom presahujúcim národný rámec, ktorých cieľom bolo

budovať fakultu na morálnych a vedeckých základoch. 13 rokov

Každopádne, aj vďaka Vašej stratégii a vedeniu fakulty sme v

existencie fakulty ukázalo, že obety zakladateľov neboli márne, o čom

rámci hodnotenia ARRA dosiahli najvyššiu priečku.

svedčí ohodnotenie fakulty ratingovou agentúrou ARRA, ktorá koncom

Množstvo pedagógov bolo ocenených a kontinuálne

roka 2011 zaradila Právnickú fakultu TU na 1. miesto medzi právnickými

dochádza k zvyšovaniu odbornosti aj cez zisk vyšších

fakultami na Slovensku.

akademických titulov z radu interných zamestnancov

Mojou ambíciou pri opätovnom nastúpení do funkcie bolo upevniť a

fakulty.

udržať všeobecne uznávanú veľmi dobrú úroveň fakulty a ďalej ju

plán, či iba o snahu „naháňať tituly“ ?

Zažívame ďalšie obdobie rozkvetu? Ide o nejaký

rozvíjať tak, aby bola najlepšou nielen v porovnaní so slovenskými

Skutočne zažívame ďalšie obdobie rozkvetu fakulty z hľadiska

právnickými fakultami, ale zrovnateľnou aj v porovnaní so zahraničnými

kvalifikačnej štruktúry pedagógov, ktorá sa zo strany Akreditačnej

právnickými fakultami. Mám celkom konkrétne predstavy o ďalšom

komisie veľmi prísne hodnotí. Keď sme založili fakultu, mala najviac

zvyšovaní pedagogickej a vedeckej úrovne fakulty, k čomu

profesorov zo slovenských právnických fakúlt, preto dostala v rámci

prispôsobujeme aj organizačné a stimulačné nástroje. Zaviedli sme

akreditácie zo strany Ministerstva školstva SR najviac oprávnení. Po

nový systém hodnotenia katedier na Kolégiu fakulty, vypracovali sme

dovŕšení 65 roku veku už časť vedecky skvelých profesorov nemohla

nový kariérny rast pedagógov fakulty, zásadným spôsobom meníme

byť vo funkcii garanta a preto fakulta na čas stratila akreditáciu na

doterajší študijný poriadok, ako aj študijné programy I., II. a III. stupňa.

uskutočňovanie doktorandského štúdia v niektorých odboroch, ako aj

akreditáciu na uskutočňovanie habilitačného konania a vymenúvacieho

Mám pocit, a všimli si to viacerí členovia našej akademickej

konania za profesorov. Na základe precízne koncipovaného Plánu

obce, že ste zmenili prístup k samotným študentom. Viac ste

kariérneho rastu aj za predchádzajúcich vedení fakulty fakulta opäť

sa otvorili, vyzývate ku komunikácii a spoločnej podpore, čo

získala akreditáciu na nové odbory. Len pred pár týždňami sme

sa prejavilo napr. v projekte popoludnie s dekankou. Je to

predložili návrh na získanie akreditácie v odbore medzinárodné a

pravda? Ak áno, čo Vás primälo k takémuto postupu?

európske právo, a to nielen na doktorandské štúdium, ale aj habilitačné

Nedostatok komunikácie som vždy považovala za príčinu prevažnej

konanie a vymenúvacie konanie za profesorov. Ak sa existujúca

väčšiny problémov. Môj prístup k študentom prostredníctvom „nových“

situácia v kvalifikačnej štruktúre pedagógov fakulty bude naďalej

foriem komunikácie sa nezmenil. Popoludnia so študentmi som mala aj

zlepšovať, budúca komplexná akreditácia fakulty by mohla dopadnúť

v prvom funkčnom období. Pribudli len popoludnia s pedagógmi. Nie

ešte lepšie, aj keď v tej ostatnej sme dopadli na jedna mínus.

Študenti veľmi pozitívne vnímajú snahu o lepšie pohybové

prijať historicky najnižší počet doktorandov, štyroch. Ostatné právnické

vyžitie, ktoré zabezpečuje fakulta. Plánujete rozšírenie týchto

fakulty v SR sú na tom obdobne. Rozdiel je len v tom, že každá z

športových možností? Je terajšia ponuka športu dostatočne

právnických fakúlt v SR má akreditované iné odbory. Napríklad

využívaná?

akreditáciu na doktorandské štúdium v odbore občianske právo má len

Aj keď sme limitovaní nie celkom optimálnym rozpočtom na rok 2012,

Právnická fakulta UPJŠ v Košiciach. Naša fakulta má ako jediná fakulta

do začiatku budúceho akademického roka sa budeme veľmi usilovať o

v SR akreditáciu na doktorandské štúdium v odbore pracovné právo.

rozšírenie existujúcich športových aktivít študentov.

Počet doktorandov na našej fakulte bol v porovnaní s inými fakultami v

Zatiaľ sme nezisťovali, do akej miery študenti využívajú doterajšie

posledných rokoch relatívne vysoký. Roky sme vychovávali

možnosti pohybového využitia. Musíme si to aj overiť.

doktorandov pre konkurenčné pracoviská. Čakajú nás teraz zrejme chudobnejšie roky až do času zmeny systému financovania

Zachytil som tiež množstvo pripravovaných zmien, ako je

doktorandského štúdia zo strany ministerstva školstva, resp. do času,

nový študijný program alebo hodnotenie katedier. Mohli by

keď si fakulta vzhľadom na svoj rozpočet bude môcť dovoliť financovať

ste nám prezradiť viac o tejto téme? Sú niektoré zmeny už

vyšší počet denných doktorandov. Počet doktorandov v externom

pripravené?

štúdiu zostáva neobmedzený. Aj v tomto roku predpokladáme, že podľa

Nové študijné programy pre I., II. a III. stupeň štúdia v podstatne

výsledkov prijímacieho konania budeme môcť prijať vysoký počet

inovovanej podobe sú už schválené Vedeckou radou fakulty. Predtým

záujemcov o externé doktorandské štúdium.

boli prerokované v senáte fakulty, ku ktorým členovia senátu najmä za študentskú časť uplatnili početné návrhy na zlepšenie. Nové študijné

Slovensko je presýtené absolventmi práva a jemu príbuzných

programy rozširujú najmä rozsah povinne voliteľných predmetov.

odborov (právna administratíva, verejná správa atď.). Už sa

Podstatne inovovaný študijný poriadok (vyše 40 legislatívnych zmien) je

nestačí len „dobre učiť“. Aké sú predpoklady dobrého

podstatne viac, ako doteraz ústretový pre študentov.

uplatnenia sa absolventa Právnickej fakulty TU? Produkuje,

Hodnotenie katedier, každej zvlášť sa uskutočňuje na zasadnutí

podľa Vás, naša fakulta absolventov v súlade s požiadavkami

Kolégia dekana. Zatiaľ sme komplexne hodnotili dve katedry, a to nielen

budúcich zamestnávateľov? Má zmysel študovať právo, keď

z pedagogickej stránky, ale aj z napĺňania vedeckého profilu príslušnej

je dnes „skoro každý“ právnik?

katedry. Som presvedčená, že to bol správny návrh na zlepšenie práce

Tak ako iné fakulty aj naša fakulta má stále rezervy v zlepšení profilu

každej katedry. Okrem základného cieľa – hodnotenia katedier pred

absolventa právnickej fakulty tak, aby bol viac súladný s požiadavkami

Kolégiom dekana, vedúci katedier získavajú potrebné informácie o

budúcich zamestnávateľov. Počula som, že mnohí zamestnávatelia

problémoch, ale aj úspechoch svojich kolegov na iných katedrách.

vyberajú svojich zamestnancov – právnikov aj podľa fakulty, na ktorej

Vzhľadom na rôzne chystané zmeny môže v hlave študenta

trhu práce fakulta prispieva aj tým, že už tri akademické roky prijíma

vyvstať otázka: ako môžem do týchto zmien zasiahnuť ja?

podstatne nižší počet študentov na štúdium.

študovali a úspešne ukončili štúdium. K zlepšeniu aktuálnej situácie na

Alebo ako môže študent zlepšiť kvalitu tejto školy? Čím môže študent prispieť k budovaniu kreditu Právnickej fakulty TU?

Spomeniete si na nejakú vtipnú udalosť, ktorá sa Vám

Študent môže veľmi významne prispieť k budovaniu vedeckého kreditu

prihodila, počas Vášho dlhoročného pôsobenia ako pedagóg,

fakulty najmä svojou osobnou angažovanosťou na vedeckých

či prípadne zo študentských čias?

podujatiach fakulty, publikovaním odborných článkov v odbornej

Pretože sme krátko po Veľkej noci, spomínam sa na situáciu, keď sa

literatúre a iné problémy riešiť „zaklopaním“ na správne dvere,

diskusia na cvičení pred Vianocami rozvinula do takej podoby, že sa ma

napríklad na dvere dekanky či prodekana. Nedostatky napr. v štúdiu

študenti pýtali, čo budem piecť na Vianoce. Keď som im povedala, že

treba riešiť napríklad aj lepším využívaním existujúcich možností, napr.

„čiernu“ (makovú) tortu, dievčatá chceli recept, ktorý som im aj

popoludní s dekankou fakulty. Na anonymne podnety študentov máme

nadiktovala. Mám veľkú slabosť pred veľkými sviatkami. Týždeň-dva

na prvom poschodí osobitnú schránku.

pred nimi mám plnú hlavu nielen fakultných starostí, ale aj plnú hlavu

receptov a rozmýšľam, čo nové pripravím pre svoju veľkú rodinu.

Šepká sa, že tento rok nám Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR opäť neprialo a pridelilo nám nie len

Chceli by ste niečo odkázať našim študentom, prípadne

málo financií, ale aj miest pre doktorandov na doktorandské

tvorcom časopisu Corpus Delicti?

denné štúdium. Môžete sa k tomu vyjadriť? Ako sú na tom

Mám hlbokú úctu k mladým ľuďom, ktorí chcú veľa vedieť. Ešte krajšie

ostatné právnické fakulty? Ako reaguje vedenie na stratu

je, keď sa v mladom človeku spája vzdelanie, múdrosť so slušnosťou a

potenciálnych právnych vedcov?

vytrvalosťou. Ak budú naši študenti vybavení takýmito kvalitami,

V rozpočtovom roku 2012 došlo k zásadnej zmene vo financovaní

nebojím sa o nich, že zostanú bez pracovného uplatnenia. Tí zo

doktorandského štúdia. Ministerstvo školstva SR už osobitne

študentov, ktorí sa chcú po skončení štúdia venovať vede, musia mať aj

neprideľuje finančné prostriedky na doktorandské štúdiu. V rámci

pokoru.

dotácie na vedu si univerzita má odfinancovať aj doktorandské štúdium.

Aj z tohto dôvodu v budúcom akademickom roku fakulta bude môcť

Martin Császár

CLÁNKY Perspektívy nového Obcianskeho zákonníka v Slovenskej republike Občiansky zákonník má v krajinách kontinentálnej právnej kultúry postavenie základného kódexu, keďže obsahuje reguláciu

V novembri 2006 minister spravodlivosti SR vymenoval

podstatnej časti súkromnoprávnych vzťahov a nadväzujú naň ostatné

profesora JUDr. Jána Lazara, DrSc., vtedajšieho vedúceho Katedry

predpisy súkromného práva. Z toho dôvodu možno súčasnú situáciu,

občianskeho a obchodného práva Právnickej fakulty TU za predsedu

keď túto úlohu plní zákon č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník v znení

rekodifikačnej komisie. Ďalší členovia komisie boli vymenovaní v roku

nespočetných zmien a doplnkov, označiť ako neuspokojivú. Napriek

2007. Z pohľadu Právnickej fakulty TU je zaujímavé spomenúť, že

značným vylepšeniam, ktorými tento právny predpis prešiel počas

okrem predsedu rekodifikačnej komisie, jej členmi sú aj profesorka H.

svojej účinnosti, koreňom problému je fakt, že ide o zákonník, ktorý

Barancová, profesor P. Blaho, profesor J. Prusák, A. Škrinár a M.

vznikol a bol určený pre diametrálne odlišné spoločensko-politické a

Jurčová.

ekonomické podmienky. Prispôsobenie zmenám, ktoré sa uskutočnili v novembri 1989 možno, podľa niektorých autorov, považovať za prvé

Komisia pracovala na spoločných zasadnutiach a tiež formou

rekodifikačné pokusy. Ešte za existencie Československa bola pri

pracovných skupín vytvorených pre jednotlivé súčasti systému

vtedajšej československej vláde kreovaná skupina českých a

súkromného práva, ktorým má zodpovedať aj systematika budúceho

slovenských odborníkov, na čele s prof. Knappom a prof. Plankom.

kódexu.3 V procese prípravy legislatívneho zámeru ako podkladu pre

Problém spojený s rekodifikáciou súkromného práva sa vyriešil vtedy

vypracovanie paragrafového znenia nového Občianskeho zákonníka

„najrýchlejším spôsobom“, a síce prijatím novely Občianskeho

bolo nevyhnutné riešiť viaceré koncepčné otázky. Dovoľujem si

zákonníka (zák. č. 509/1991 Zb.), ktorá akútne „vyplnila“ prázdny

poukázať na niektoré problémy,

priestor vytvorený po zrušení Hospodárskeho zákonníka a Zákonníka

medzirezortného pripomienkového konania najviac pertraktované a

ktoré boli neskôr aj v rámci

medzinárodného obchodu a prijatím nového Obchodného zákonníka.

vzbudili diskusiu. Z rodinného práva, ktoré sa má včleniť do budúceho

Práce na tzv. veľkej novele Občianskeho zákonníka sa však

kódexu, sú najcitlivejšími politikami otázky cirkevných sobášov a

uskutočňovali bez vzájomnej koordinácie s prácami na Obchodnom

registrovaných partnerstiev, či iných foriem spolužitia osôb rovnakého

zákonníku, čo sa neskôr prejavilo nekonzistentnosťou celého

pohlavia. V záväzkovom práve sa riešila najmä otázka, či de lege

súkromného práva. Po rozdelení ČSFR a po vzniku dvoch

ferenda zachovať súčasný dualistický model úpravy, alebo sa prikloniť k

samostatných štátov ustúpili v Slovenskej republike rekodifikačné

monistickému usporiadaniu, ktoré je v zmluvnom práve európskych

snahy na krátky čas do úzadia. Na novom Občianskom zákonníku sa na

štátov považované za skôr štandardný model. Z hľadiska riešení otázok

Slovensku začalo intenzívnejšie pracovať až od roku 1996, kedy bola

vyššie naznačených možno konštatovať, že aj vzhľadom na Základnú

vytvorená osobitná odborná komisia pod vedením prof. Planka. Napriek

zmluvu medzi SR a Svätou stolicou (tzv. Vatikánska zmluva) nemožno v

tomu, že komisia vypracovala návrh paragrafového znenia nového

súčasnej dobe uvažovať o obligatórnom civilnom sobáši. Registrované

Občianskeho zákonníka, po roku 1998, keď začalo plynúť nové volebné

partnerstvo sa tiež do návrhu nepremietlo, hoci sa uvažovalo (vzhľadom

(legislatívne) obdobie, sa v legislatívnych prácach nepokračovalo. V

na vzory v iných európskych krajinách) o životnom partnerstve ako

roku 2002 sa legislatívne práce vrátili úplne na začiatok, komisiu viedol

zväzku osôb (rovnakého alebo rozdielneho pohlavia), ktorý z hľadiska

prof. Vojčík. Aj keď táto komisia splnila svoju úlohu a vláda v roku 2002

súboru práv a povinností predstavuje nižší stupeň viazanosti a s ktorým

predložený legislatívny zámer Občianskeho zákonníka schválila,

sa spájajú len niektoré z práv tradične prisudzovaných manželskému

politická vôľa pokračovať v ďalších prácach na paragrafovom znení

zväzku (napr. dedenie – áno, adopcie – nie). V čase prípravy

kódexu s termínom ukončenia august 2005 sa viac nenašla.1 Tento

legislatívneho zámeru spoločenská klíma na Slovensku a politická vôľa

záver „... žiaľ, ukazuje aj na to, že rekodifikácia súkromného práva je v

neboli ani takémuto riešeniu naklonené. Legislatívny zámer je založený

područí politiky v takej miere, že ovplyvňuje nielen začiatok a rýchlosť

na monistickom modeli záväzkov, čo znamená zjednotenie zmluvného

prác na kódexe, ale aj ich hodnotenie.“2

systému. Prijatie nového Občianskeho zákonníka na monistickom

DULAKOVÁ, D. In DULAKOVÁ, D. - DULAK, A. - JURČOVÁ, M. Zmluvy o prevode vlastníctva. Praha: C. H. Beck, 2011, s. 95. DULAK, A. Dôvody a zámery rekodifikácie súkromného práva v podmienkach SR, Rekodifikácia súkromného práva v SR – ako ďalej? In Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie. Vysoká škola v Sládkovičove, Fakulta práva Janka Jesenského, 2009, str. 5. 3 V procese prípravy sa uskutočnila aj vedecká konferencia za účelom odbornej diskusie o pripravovanom legislatívnom zámere. Pozri Návrh legislatívneho zámeru kodifikácie súkromného práva. Bratislava: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, 2008. ISBN 978-80-89363-14-8. 2

základe by pravdepodobne zároveň znamenalo zrušenie tretej časti

rekodifikácie súkromného práva v Českej republike. Spolu s

Obchodného zákonníka. Hoci sa táto myšlienka, aj pod vplyvom vývoja

Občianskym zákonníkom podpísal aj ďalšie zákony, ktoré sú kostrou

v susedných krajinách väčšinovo prijíma, stále nemá jednoznačnú

rekodifikácie – Zákon o obchodných korporáciách a zákon o

podporu.4

medzinárodnom práve súkromnom.6

Čiastkovým výsledkom prác rekodifikačnej komisie bol

Verme, že v Slovenskej republike sa nezopakuje neblahé

Legislatívny zámer kodifikácie občianskeho práva, ktorý schválila vláda

kolísanie politickej vôle, ktorá v minulosti opätovným a opätovným

na svojom rokovaní dňa 14.1.2009.

štartovaním rekodifikačných snáh prehlbovala diskontinuitu rekodifikačného procesu. Ak sa novovymenovaná vláda postaví k tejto

Po schválení legislatívneho zámeru členovia komisie

otázke zodpovedne, prejaví vôľu nadviazať na začatý proces a podporí

intenzívne pracovali na paragrafovom znení a do dnešnej doby je

dokončenie prác na novom civilnom kódexe, tak vzhľadom na stav

väčšina častí systematiky budúceho zákonníka pripravená v podobe

prípravy materiálov možno prijatie Občianskeho zákonníka za

vhodnej na prvé kolo odbornej diskusie formou konferencií a seminárov

predpokladu riadneho štvorročného volebného obdobia považovať za

vybraných odborníkov. Treba však konštatovať, že nástup novej vlády v

reálne dosiahnuteľný cieľ.

roku 2010 znamenal určité spomalenie a útlm rekodifikačných prác.5

Pre porovnanie možno uviesť, že podpisom prezidenta

Monika Jurčová Katedra občianskeho a obchodného práva

Českej republiky 20. februára 2012 sa zavŕšil 11 rokov trvajúci proces 4 5 6

Právnická fakulta TU

MAMOJKA, M. Rekodifikácia súkromného práva a obchodnoprávny kódex. In Justičná revue, 2008, č. 11, s. 1518 a nasl. Pozri rozhovor s ministerkou spravodlivosti doc. JUDr. Luciou Žitňanskou, PhD. In Bulletin advokácie 2011, č. 3, s. 3. http://www.najpravo.sk/clanky/prezident-cr-podpisal-novy-obciansky-zakonnik.html?print=1

Ide o kanibalizmus, ked upír uhryzne právnika? Vybrané denníkové záznamy z konferencie v Rumunsku foto: Symbol Überwaldskej ligy zdržanlivých upírov z Pratchettovej Zemeplochy

Na Buffy con-e (pre nezasvätených, ide

zdieľanie niekoľkých postrehov, myšlienok a informácií z nej je

o zjazd fanúšikov a fanúšičiek seriálu

predmetom a cieľom tohto útvaru.

Buffy, premožiteľka upírov, seriál USA, 1997 až 2003, a jeho vetvy Angel, seriál

Na konferencii odznelo množstvo príspevkov, v ktorých vždy

USA, 1999 až 2004), odznel v roku 2004

išlo aj o nezávislosť a zodpovednosť sudcov a súdnej moci a špecificky

príspevok s názvom, ktorý tvorí aj

s nimi spojenú problematiku korupcie ako spoločenského fenoménu,

hlavný titulok tohto článku. Autorky sa v

osobnosti sudcu, výberu sudcov a osôb do vyšších sudcovských

ňom zaoberali zobrazovaním právnikov

funkcií, hodnotenia výkonu sudcov, etiky sudcov, vzdelávania sudcov a

ako obhajcov zla, či dokonca samotných

osôb pracujúcich v súdnictve a ďalšie témy s nezávislosťou a

vtelení zla v dielach pop-kultúry, najmä v upírsko-démonskom seriáli

zodpovednosťou spojené. Ide teda o akúsi klasiku, preto tu možno veľa

Angel.

čitateľov a čitateliek prestane čítať, keďže „už toho máme dosť“, „o tom

sme už počuli hádam všetko“, „nič nové“. Jednoducho nuda.

Čo teda podľa ich analýzy pop-kultúrnych kúskov majú mať spoločné právnici a upíri? Archetyp upíra je metaforou zla, chamtivosti,

A predsa. Hoci cesnakovú žuvačku nezávislosti a

skazenosti, korupcie, inakosti a baženia po moci. Zobrazenie právnika

zodpovednosti súdnej moci v ostatnej dobe žujeme dosť intenzívne,

je rovnaké. Jednoducho, upíri i právnici sú parazitmi, pijú nám krv. Upíri

ešte nestratila chuť, ešte stále je o čom a stále (zdá sa) aj po novom

to ale robia iba v noci, ako hovorí starý vtip. V seriáli Angel sa tak ako už

hovoriť. A hádam aj konať.

párkrát predtým právnici dostali na vyššiu úroveň. Tam už sa nesprávajú ako démoni, oni totiž sú démonmi.

Sudcovské farebné ponožky Seeley Booth, agent FBI zo seriálu Kosti, rád nosí farebné

V kontexte uvedeného nie je preto vhodnejšie miesto na

ponožky. Boothove farebné ponožky sú metaforou jeho osobnej identity

usporiadanie konferencie so zameraním na súdnictvo – hniezdo

a integrity. Keď hovoríme o integrite sudcov, ktorú je nepochybne

právnikov, než Rumunsko. V dňoch 20. až 22. marca 2012 sa totiž v

potrebné spájať aj s ich identitou, môžeme teda podľa môjho názoru

Bukurešti konala konferencia s názvom „Counter Corruption –

metaforicky hovoriť o sudcovských farebných ponožkách. Farebné

Promoting Transparency and Accountability with the Judiciary“, pričom

ponožky sú potom symbolom osobnosti sudcu, osobitosti, slobody od

postavenie a úlohu v nej, schopnosti tvoriť a vyjadrovať vlastný názor,

S osobou sudcu súvisí aj paradox nezávislosti súdnictva,

asertívnosti, svojskosti, vernosti ideálom, neprelietavosti a aj ľudskosti.

ktorý na konferencii odznel. Konkrétne, potrebujeme nezávislé

Dobrý sudca má mať nielen talár (vedomosti, odborné zručnosti), ale aj

súdnictvo, aby sme mohli mať nezávislých sudcov a na to, aby sme

farebné ponožky (osobnosť istej kvality).

nezávislé súdnictvo mali, už vlastne nezávislých sudcov musíme mať. V skratke, potrebujeme nezávislé súdnictvo, aby sme mohli mať

Význam sudcovských farebných ponožiek pre fungovanie

nezávislé súdnictvo, potrebujeme nezávislých sudcov, aby sme mohli

súdnictva bol na konferencii zdôrazňovaný tak, že bez nich sa vôbec

mať nezávislých sudcov. Paradox podľa môjho názoru nemožno

nedá vybudovať súdnictvo nezávislé a nestranné. Osobnosť sudcu je

rozpliesť inak než tým, že nitku kruhu vzájomného odkazovania

pilierom, na ktorom nezávislosť a nestrannosť súdnictva stojí. Ak, ako

uchopíme v časti „nezávislý sudca“ ešte pred tým ako nám odkáže na

odznelo, treba v postkomunistických krajinách rekonštruovať morálne

„nezávislé súdnictvo“ ako predpoklad i výsledok a budeme hľadať také

hodnoty a ak zároveň platí, že sudcovia a súdnictvo sú obrazom

kvality osoby a osoby s takými kvalitami, ktoré by ako sudcovia

spoločnosti, potom je celkom pochopiteľné iné konštatovanie

rozhodovali nezávisle aj v situácii závislého (presnejšie „nie

účastníčky konferencie o tom, že súdna reforma je v

nezávislého“) súdnictva. Hľadáme farebné ponožky.

postkomunistických krajinách najťažšou reformou. Je, nie bola. Vráťme sa k pani Macovei a rámcovej téme konferencie. Pani Hoci sa môžeme potmehúdsky pousmiať nad výrokom

Macovei v záverečnej reči upozornila, že nikto by sa nemal spoliehať na

srbského predsedu najvyššieho súdu „pred tým, ako som sa stal

korupciu, môže sa totiž sám stať jej obeťou a vo finále sme obeťou

sudcom, bol som človekom“ a súhlasne pokyvkať hlavou pri

korupcie všetci. Korupcia je drahá pre celú spoločnosť. A v boji s

parafrázovanom dovetku „a musel som prijať, že nie všetko, čo som

korupciou sa je potrebné špecificky zamerať na súdnictvo, keďže súdy

robil dovtedy, si môžem dovoliť robiť teraz, o to viac, že som predsedom

majú posledné slovo o tom, kde je pravda. Zároveň položila otázku:

súdu“, je ťažké ubrániť sa pocitu, že hlavne dovetok nebol v

„Chránili by ste kolegu, ktorý porušil zákon alebo sudcovskú etiku?“. Ak

postkomunistických krajinách úplne súdnou mocou pochopený.

áno, nejde podľa nej o akt priateľstva a vernosti, ale o zradu, skutočnú

zradu spoločnosti. Totiž, úlohou sudcov a právnikov nie je, aby boli verní

Je dobre známym faktom, že súdna moc je z troch klasických

svojim kolegom. Ich (našou) úlohou je vernosť spoločnosti. Ak nemáte

mocí najkonzervatívnejšia. Hodnoty spoločnosti sa v nej konzervujú i

na to riskovať priateľstvo a byť rozvážnou a odvážnou osobou, ktorá je

vtedy, ak sa už spoločnosť a jej hodnoty zmenili. To nie je kritika, iba

schopná znášať riziko, nemali by ste sa stať sudcom, uzavrela.

konštatovanie. Aké hodnoty sa však zakonzervovali v našom

súdnictve? Nebola náhodou výhoda – nezávislosť, ktorá mala

Hoci si myslím, že pre etické štandardy v zásade platí, že

smerovať k naplneniu istého cieľa – spravodlivé rozhodovanie,

každý má začať sám od seba s doplnením, že tam by mal aj skončiť, na

niektorými osobami pochopená ako osobné privilégium? Nemáme

súdnictvo modifikácia známeho porekadla neplatí. Odôvodnenie

vlastne ešte stále tendenciu vnímať prostriedky ako ciele samotné (čo

hádam ani nie je potrebné poskytnúť.

pokojne čitateľ a čitateľka môžu vnímať ako moju vlastnú sebakritiku)?

S ohľadom na slovenské prostredie a osobnosť sudcu možno

Ako pripomenula pani Macovei, bývalá ministerka

ešte na záver tejto časti povedať, že ak si väčšina Ústavného súdu SR

spravodlivosti v Rumunsku, ktorá si na vlastnej koži odskúšala pokus o

myslí, že nezávislosť súdnictva môže prima facie ohroziť zníženie platu

premenu rumunskej justície, nezávislosť súdnictva je predovšetkým

sudcov o cca. 200 Eur a je preto potrebné pozastaviť účinnosť

právom ľudí a nemožno ju chápať ako nedotknuteľnosť súdnej moci, ale

niektorých ustanovení zákona o platových pomeroch ústavných

ako nezasahovanie do rozhodovania súdov a ako existenciu

činiteľov pred rozhodnutím o ne/súlade, neviem, či tým väčšina sudcov

podmienok na nezávislé rozhodovanie. Hoci, zdá sa, sama vkladala

ústavného súdu vlastne neurazila sudcov a sudkyne všeobecných

nádeje do sudcovskej samosprávy, ako spôsobu sebaočisty súdnictva

súdov. (To neznamená, že si myslím, že „nový“ mechanizmus určovania

konštatovala, že súdne rady v postkomunistických krajinách zatiaľ túto

platov sudcov je súladný s ústavou, práve naopak.)

úlohu nesplnili. Mimochodom, keď hovoríme o očiste súdnictva, osobne

toto slovné spojenie nemám veľmi rada, keďže mi konotuje čistky, ktoré zasa zaváňajú osobnou pomstou. Na druhej strane však

Výber sudcov a ich vzdelávanie S osobnosťou sudcu, resp. s požiadavkami, ktoré na

predpokladám, že väčšina z nás si čistí zuby bez zámeru pomstiť sa im

osobnosť sudcu kladieme, súvisí spôsob, ako ich overujeme, teda

(aspoň ja to tak robím). Čistíme ich, aby sme ich udržali zdravé, a to

výberové konania. Vzhľadom na skúmanie odbornosti a osobnosti

preto, lebo iba zdravé zuby môžu dobre plniť svoju funkciu.

sudcov je zaujímavou informácia, že v Albánsku sú členmi výberových

komisií obligatórne (ak som správne počula) logik a psychológ, pričom

Ak ostaneme pri čistení a zdaní čistoty, je zaujímavé

sa v rámci výberového konania skúma aj verejná mienka o kandidátovi.

pripomenúť, že jeden z prednášajúcich tvrdil, že ak existuje podozrenie,

V Rumunsku sa zas pri výbere sudcov používajú aj známe americké

že sa osoba v manažérskej sudcovskej funkcii správala korupčne, mala

LSAT (Law School Admission Test) testy. Skúšobne sa otestovať

by sa vzdať manažérskeho postu, keďže vrhá zlé svetlo na celé svoje

môžete napríklad na http://www.testpreppractice.net/LSAT/. Veľmi

okolie. Istá verzia haló efektu v praxi.

užitočným sa v rumunskom systéme vzdelávania kandidátov na sudcu

javí aj zapojenie lingvistov do vzdelávacieho procesu. I sudcovia sa tak

Všeobecné informácie k projektu sú dostupné na

ako mnohí právnici živia hlavne slovami, sú platení za slová a slová sú

http://www.bili-bg.org/58/page.html a príklad profilu v anglickom jazyku

ich hlavný pracovným nástrojom, preto zvládnutie istého stupňa ich

na http://judicialprofiles.bg/en/profiles/135/. Pre tých, ktorí ovládajú

používania, upriamenie pozornosti na jazyk sa mi zdá veľmi vhodné, ak

bulharčinu na vyššej úrovni než „Imate li rakija?“ je určite užitočné prejsť

nie rovno nevyhnutné. Rovnako pozitívne treba hodnotiť psychologické

celú stránku http:/judicialprofiles.bg/, hoci aj čiastočná anglická verzia

tréningy kandidátov na sudcov v Rumunsku, a to napríklad kvôli

stránky ponúka mimo príkladu profilu uchádzačky napríklad

zlepšeniu schopnosti pracovať s maloletými, obeťami násilia atď. A

sebahodnotiaci formulár pre sudcov. Facebookovou rečou dávam

keďže, ako odznelo, sudca nemôže byť dobrým sudcom, ak sa

projektu a jeho tvorcom veľký lajk.

nevzdeláva, je isto vhodné takéto prvky do vzdelávania sudcov zapojiť aj v Slovenskej republike. Minimálne čo sa týka schopnosti tvoriť

Inak, z výročnej správy Via Iuris vyplýva, že azda obdobný

zmysluplné a zrozumiteľné vety, niektoré rozhodnutia našich domácich

projekt sa pripravuje aj u nás doma. Na prvý pohľad sa však

súdov ukazujú, že v umení ovládnuť jazyk je čo zlepšovať. A ešte jedna

problematickejšou môže javiť miera informácií, ktoré sú napríklad o

poznámka rečníka konferencie, vzdelávať netreba len sudcov, ale celý

kandidátoch na súdne funkcie zatiaľ zdieľané na webovej stránke

súdny personál.

Ministerstva spravodlivosti SR či prípadná podpora projektu zo strany orgánov štátnej moci.

Ak do súdnictva majú vstupovať osoby s farebnými

ponožkami a ak do vyšších alebo najvyšších sudcovských funkcií majú byť vyberané najlepšie a najvhodnejšie z nich, musíme samozrejme poznať osobnú a profesijnú históriu kandidátov na tieto funkcie.

Hodnotenie sudcov a súdov Národné centrum pre štátne súdy v USA vypracovalo metódu

hodnotenia výkonu sudcov tak, aby boli zohľadnené aj kvantitatívne aj

kvalitatívne parametre. Cieľom hodnotenia je poskytnúť sudcom spätnú

Vynikajúci nástroj, ktorý výrazne pomáha členom výberových

väzbu a teda pomôcť im pri sebazdokonaľovaní, priniesť verejnosti

komisií a verejnosti pri spoznaní kandidátov a ich minulosti,

informácie o tom, čo možno na súdoch očakávať a vytvoriť základňu pre

prevádzkuje bulharská organizácia BILI (Bulgarian Institute for Legal

výber sudcov a prípadné zbavenie sudcov funkcií. Veľmi zaujímavou je

Iniciatives). Už len kvôli diskusii o jeho fungovaní stálo za to na

skutočnosť, že pri hodnotení sú informácie čerpané nielen zo štatistík

konferenciu ísť. Ale to predbieham. Takže, BILI je organizácia, ktorá sa

poskytnutých súdmi a z vybraných rozhodnutí súdov, ale aj z

zaoberá súdnou reformou v Bulharsku a jedným z jej projektov je aj

anonymných prieskumov, pozorovaní z pojednávacích miestností,

Transparent judicial appointment iniciative (v preklade: Iniciatíva pre

sebahodnotenia a rozhovorov s inými sudcami. Hodnotenie sudcov je

transparentný výber do súdnych funkcií), ktorý nateraz pozostáva z

tak vypracované na základe súdneho manažmentu a štatistík z neho,

vytvárania profilov sudcov a sudkýň, ktorí sa zúčastňujú procesu výberu

na základe procedurálnej stránky vedenia rozhodovania vo veci tak, či

do vyššej sudcovskej funkcie (napr. predseda, predsedníčka súdu).

vedie alebo nevedie k zdaniu výkonu spravodlivosti, ktoré sa zisťuje

Neskôr sa má záber rozšíriť. Pri vypracúvaní profilov zamestnanci v

anonymnými dotazníkmi od účastníkov sporov a sudcovských

BILI vychádzajú z informácii verejne dostupných a z informácií od súdov

zručností ako znalosť práva či integrita, ktoré sa tiež zisťujú

(ktoré sú verejne dostupné), pričom sa riadia špeciálnym kódexom

anonymnými prieskumami.

práce s informáciami, tak aby nepoužívali informácie od nedôveryhodných zdrojov. Po vypracovaní je profil zaslaný osobe, ktorá

Rôzne štáty v USA používajú rôznu úroveň a hĺbku takto

sa o funkciu uchádza. Tá môže profil doplniť a ďalšie informácie alebo

navrhnutej metódy hodnotenia, od relatívne lacného (cca. 200-300

korigovať informácie v ňom, ak preukáže, že sú nesprávne. Praktické

dolárov na sudcu) prieskumu „typického“ dňa v pojednávacej

skúsenosti sú podľa slov riaditeľky BILI skôr také, že kandidáti žiadajú

miestnosti, cez internetové dotazníky až po plný a samozrejme aj drahý

častejšie informácie neuverejniť, než zmeniť. Keď im je ale zo strany

prieskum podľa vyššie uvedených kritérií. Príkladmi anonymného

BILI vysvetlené, že informácie sú už i tak verejné od požiadavky zatiaľ

prieskumu sú otvorené otázky, resp. konštatovania, kde opýtaný

uchádzači ustupujú. Profil sa vytvára a koriguje aj na základe

odpovedá v škále 1 až 5 na otázky týkajúce sa procesu, nie rozhodnutia

telefonického interview. Následne je profil po zapracovaní pripomienok

súdu. Napríklad v rubrike „férovosť“ hodnotiacej batérie Prístup k súdu a

zaslaný Najvyššej súdnej rade, ktorá ho zverejní na svojej webovej

férovosť je možné vyjadriť sa k týmto konštatovaniam:

stránke. Rovnako je profil zverejnený na veľmi prehľadnej stránke vytvorenej v rámci projektu.

-Spôsob, akým bol prejednávaný môj prípad bol férový.

- Sudca/sudkyňa si vypočul/a môj príbeh pred tým ako

rozhodol/rozhodla.

Vytváranie projektov funguje od leta 2011 a doposiaľ bolo

vytvorených približne 50 profilov, pričom asi 90 percent uchádzačov,

- Sudca/sudkyňa mal/a informácie nevyhnutné na dobré

rozhodnutie v mojej veci.

ktorým bol profil zaslaný odpovedalo a poskytlo doplnenie informácií.

- Bolo som mnou zaobchádzané rovnako ako s kýmkoľvek

Veľký záujem o profily javia lokálne médiá a pozitívnu spätnú väzbu

iným.

projekt zaznamenal aj u členov výberových komisií No, veď kto by nebol

- Keď som opustil/a súd, vedel/a som, čo ďalšie mám vo

rád, keď mu iní uľahčujú prácu. Ja by som sa potešila.

svojej veci urobiť.

Niektoré hodnotiace batérie, ktoré sú výslovne adresované predsedom

Na záver poďme späť k leitmotívu článku. V seriáli Angel je

resp. manažérom súdov pre hodnotenie súdu, sú publikované aj na

paradoxne napokon upír Angel jediným, kto dokáže efektívne porážať

stránke Národného centra pre štátne súdy a je možné sa k nim preklikať

démonských právnikov a korporácie, v ktorých pôsobia. Rovnako Angel

cez http://www.ncsconline.org/D_Research/CourTools/index.html

dlhodobo odoláva pokušeniam zneužiť moc, klamať, zavádzať i keď sa

prekliknutím na Trial Court Performance Measures alebo Appellate

sám právnikom stane.

Court Performance Measures. Napokon, ako sa v už citovanej batérii o férovosti procesu uvádza, „mnohí sa domnievajú, že „vyhrať“ alebo

Či už sme upíri, právnici, alebo oboje, existujú dobré dôvody

„prehrať“ je tým, čo najviac zaujíma občanov, keď sa dostávajú do styku

prečo a spôsoby ako abstinovať, ako presadzovať abstinenciu,

so súdmi. Avšak výskum trvalo ukazuje, že pozitívne vnímanie

predchádzať pitiu krvi a trestať takéto parazitovanie. Konferencia v

skúseností so súdmi je vytvárané viac skúsenosťou, ktorú majú

Rumunsku nám ich zopár ponúkla. Napokon sa vlastne môžeme

účastníci s tým, ako je s nimi zaobchádzané a či sa proces

inšpirovať aj rodinou Cullenovcov z Twilight ságy, či skutočne

rozhodovaniu súdu javí férovým“. No neinšpirujme sa, keď to nič nestojí.

obdivuhodnou Überwaldskou ligou zdržanlivých upírov z Pratchettovej Zemeplochy.

Posledné štyri denníkové záznamy v skratke: - Európska komisia pracuje na komplexnom programe EÚ pre boj s korupciou.

Takže, mierne pateticky, kto sa hlási do spolku striedmosti?

- Existuje stiahnuteľná publikácia 20 steps to Reform o 20tich krokoch ako bojovať s korupciou.

- Za bližšie skúmanie stojí prípad manželky rumunského

Lucia Berdisová Katedra ústavného práva Právnická fakulta TU

sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva a jej obvinenia z korupčného správania.

- Keď ako právnici z ľudí vysajeme príliš veľa krvi, budú trpieť

Pozn. aut.: Článok „If a Vampire Bites a Lawyer, is it Cannibalism? The

anémiou. A morálna anemickosť už nemá ďaleko k cynizmu.

Demonization of Lawyers in 'Angel'“ od Sharon Sutherland a Sarah Swan je

To by sme snáď nechceli.

dostupný na http://papers.ssrn.com/sol3/papers.cfm?abstract_id=802324.

Pozn. aut. 2: Pri písaní článku nebolo ublížené žiadnemu smrteľníkovi.

Hladanie zmyslu a úcelu právneho predpisu V tomto článku by som chcel poukázať na to, aká dôležitá je

potrebné používať s veľkou opatrnosťou. Rímsky právnik Celsus

nielen tvorba práva, ale aj jeho aplikácia spojená s interpretáciou.

hovorieval, že poznať zákony znamená poznať nielen ich slová, ale aj

Osobitne chcem vyzdvihnúť teleologickú metódu interpretácie, ktorá

ich zmysel. Pre ilustráciu sa pozrime na jeden príklad, ktorý pochádza

súvisí s materialistickým poňatím vykladania zákonov a ostatných

od ďalšieho rímskeho právnika M. T. Cicera. Ten hovorí: „Vojvodca

právnych predpisov.

uzavrel s nepriateľom prímerie na tridsať dní a potom v noci pustošil

nepriateľské územie s odôvodnením, že prímerie bolo uzatvorené na

Zjednodušene môžeme definovať interpretáciu alebo výklad

dni, nie na noci.“2 V tomto prípade môžeme použiť známe slovné

práva ako udelenie významu znakom. Ide o „zisťovanie a objasňovanie

spojenie „vrchol práva- vrchol bezprávia.“ Práve tu je namieste použitie

zmyslu a obsahu právnych noriem za účelom ich pochopenia a

teleologickej metódy, ktorá by bola spravodlivým vyjadrením obsahu

správneho a jednotného praktického používania.“1 Interpretáciu

prímeria.

môžeme rozdeliť podľa viacerých kritérií, napr. podľa subjektov výkladu, rozsahu výkladu alebo metód výkladu. V tomto článku sa pokúsim

Kladenie dôrazu na zmysel právneho predpisu považujem za

vyzdvihnúť určité metódy výkladu. Rozdiel medzi jednotlivými

dôležité z hľadiska hľadania spravodlivosti. Nespočetne mnohokrát sa

metódami výkladu je v spôsobe myšlienkového postupu pri objasňovaní

stalo, že jednotlivec pocítil nespravodlivosť prísnou aplikáciou

významu daného textu. Základy metodológie práva položil v 19. storočí

doslovného znenia právneho textu. Zákony a ostatné všeobecné

F. C. Savigny. Spomínaný Savigny medzi metódy výkladu nezaradil

právne predpisy upravujú veci rámcovo, nemôžu predvídať každý

teleologickú metódu. Účelom teleologického výkladu je hľadať cieľ,

konkrétny prípad, ktorý nastane. Ľudský tvor nie je dokonalý, preto

zmysel interpretovaného textu (telos znamená účel). Bol však toho

ťažko vytvorí dokonalé veci. Pojmoslovie, slovné výrazy nie sú vždy

názoru, že hľadanie dôvodu, zmyslu zákona je pomocný prostriedok pri

jednoznačné, ponúkajú rozdielne výsledky podľa toho, z akého uhla

výklade neurčitých výrazov, hoci ako tvrdil, teleologický výklad je

pohľadu sa na ne pozeráme. Bohužiaľ, často sa stáva, že lipneme na

1 2

OTTOVÁ, E. Teória práva. Šamorín: Heuréka, 2006. s. 283. CICERO M. T. De officiis, O povinnostech. In HANUŠ, L. Právní argumentace nebo svévule. Úvahy o právu, spravedlnosti a etice. Praha: C. H. Beck, 2008. s. 38.

formalistickom poňatí predpisu, a to nepomáha ani konkrétnemu

tým súvisí aj ústavne konformný výklad, z ktorého „vyplýva tiež

prípadu, ani celkovej nálade v spoločnosti, ktorá má niekedy pocit, že

požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód

právo je tu pre „špekulantov“, ktorí z neho ťažia vo svoj prospech. Preto

výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych

je podľa môjho názoru dôležité, aby orgány aplikácie práva mali na

noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp.

pamäti hodnoty, ktoré má právo odrážať. Uveďme ďalší príklad. Jeden

plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických

človek žil čestne a poctivo svoj občiansky život. Zrazu sa objavil medzi

osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci sú preto

ľuďmi, ktorým boli cnosti niečím úplne cudzím a obrali tohto človeka o

povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie

všetko čo mal. Nepoznal zákony, z ktorých vyplývalo, že konanie týchto

ústavou (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných

ľudí nevykazovalo žiadne zrejmé nedostatky vo vzťahu k právnemu

práv a slobôd...“5

poriadku. Aj keď ľudia proti tomuto právnemu poriadku nenamietali, on sa rozhodol podať na súd žalobu s vierou, že sa domôže svojho práva.

Tu je namieste otázka či použitie teleologickej metódy

Spoliehal sa na to, že presvedčí súd, že spravodlivosť stojí na jeho

výkladu neznamená konanie nad rámec zákona, či tu nejde o tvorbu

strane. Sudca v prvej inštancii žalobu neakceptoval. Odôvodnil to

práva súdmi. Na to odpovedá náš nezávislý orgán ochrany ústavnosti:

kategóriou formálnych prameňov práva platných na danom území a

„Viazanosť štátnych orgánov zákonom v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy totiž

dodal, že spravodlivosť treba podriadiť autorite týchto prameňov. V

neznamená výlučnú a bezpodmienečnú nevyhnutnosť doslovného

odvolacej inštancii ho čakalo potvrdenie rozsudku z prvej inštancie.

gramatického výkladu aplikovaných zákonných ustanovení.

Napokon využil možnosť mimoriadneho opravného prostriedku, kde

Ustanovenie čl. 2 ods. 2 ústavy nepredstavuje iba viazanosť štátnych

stretol sudcu, ktorý svoju funkciu vykonával ako poslanie. Bol

orgánov textom, ale aj zmyslom a účelom zákona.“6

zodpovedný, pokorný, chápajúci. Od predchádzajúcich dvoch sudcov

sa líšil vôľou nájsť spravodlivosť. Pri hľadaní spravodlivosti bol však

Pravidlo, nech by bolo akokoľvek dobré a presadzované len s

presvedčený, že ju treba hľadať cestou, ktorá nevykazuje prvky

tými najlepšími úmyslami, je možné zneužiť. Preto, aj tu, pri použití

svojvôle. Potom, ako preskúmal všetky argumenty olúpeného človeka,

teleologického výkladu sa treba pohybovať v určitých mantineloch,

povedal, že sú nielenže akceptovateľné, ba dokonca sú vyjadrením

ktoré nám slovné znenie právneho predpisu ponúka. Pretože, keď tieto

boja o právo a spravodlivosť. Z pozície sudcu majúceho štátom

mantinely súdy prekročia môže dôjsť napr. k porušeniu čl. 2 ods. 3

priznanú autoritatívnu moc žalobe vyhovel. A to aj s poukázaním na

Ústavy SR, podľa ktorého „nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo

sudcovskú nezávislosť a zákaz ľubovôle.3 Tento príklad svedčí o tom, že

zákon neukladá.“ Všetko záleží od argumentácie. Ňou sa zaoberal aj

rozhodovanie závisí vo veľkej miere od osobnostných predpokladov

Ústavný súd SR. „Vo všeobecnej rovine nemožno presne vyjadriť

sudcov a ďalších osôb majúcich právomoc aplikovať právo, od ich vôle

hierarchiu jednotlivých interpretačných argumentov ani špecifikovať

rozhodovať čestne a spravodlivo.

okolnosti, za ktorých má mať jednotlivý argument prednosť pred

argumentom iným. ... Súd musí prihliadať k vzájomným vzťahom

Vymedzenie teleologického výkladu nájdeme aj vo viacerých

jednotlivých do úvahy prichádzajúcich argumentov a ich úlohou v

rozhodnutiach Ústavného súdu SR. „Nevyhnutnou súčasťou

konkrétnom prípade vyvážiť s ohľadom na špecifikum danej kauzy, a nie

rozhodovacej činnosti súdov zahrňujúcej aplikáciu abstraktných

tieto kritéria iba mechanicky aplikovať. Takýto postup je zároveň

právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je

prístupom modernej judikatúry, ktorá postupne nahrádza formálne

zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy uplatňovaním jednotlivých

legalistický pohľad na právo pohľadom, ktorým sa sudca usiluje

metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci

poskytnúť najlepšie vyargumentovanú odpoveď na právne a skutkové

ktorého nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom

otázky, ktoré pred neho strany sporu predložia.“7 Je pozitívne, že

jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k

Ústavný súd SR vysiela takéto signály, kde sa striktne neobmedzuje len

zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu

na formálne poňatie zákonných ustanovení, naopak, dbá o

právneho predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych

presadzovanie účelu a zmyslu zákona spolu s ústavne konformným

predpisov je nepochybne potrebné vychádzať prvotne z ich doslovného

výkladom, prostredníctvom ktorého možno presadzovať ústavné

znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia

princípy. Je potrebné, aby orgány aplikujúce právo disponovali

viazaný absolútne... V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti

kvalitným personálnym aparátom, ktorý v každom prípade spoľahlivo

znenia ustanovenia právneho predpisu (umožňujúceho napr. viac

vyargumentuje svoje rozhodnutie. To znamená, že do úvahy bude brať

možností interpretácie) alebo v prípade rozporu tohto znenia so

citlivo všetky okolnosti a ustanovenia zákona bude aplikovať tak, aby

zmyslom a účelom príslušného ustanovenia, o ktorého jednoznačnosti

bola dodržaná nielen litera zákona, ale aj jeho cieľ.

niet pochybnosti, možno uprednostniť výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým (jazykovým) výkladom.“4

Marek Maslák

Na druhej strane teleologický výklad neznamená interpretovať zákon svojvoľne. Hľadanie zmyslu textu právneho

predpisu má viesť k hodnotám a princípom, ktoré spoločnosť uznáva a ktoré sú jej vlastné. Tieto hodnoty a princípy môžeme nájsť v ústave. S 3

HANUŠ, L. Právní argumentace nebo svévule. Úvahy o právu, spravedlnosti a etice. Praha: C. H. Beck, 2008. s.1-2. III. ÚS 341/07 5 http://www.otvorenepravo.sk/m/clanok/17/ustavny-sud-o-vyklade-prava-impulzy-pre-zmenu-pravneho-myslenia 6 III. ÚS SR 341/07 7 I. ÚS 243/07 4

CLÁNKY Význam trestného cinu neoprávnené uskutocnovanie stavby v právnom poriadku Slovenskej republiky Trestný čin neoprávnené uskutočňovanie stavby podľa §

zbytočnými prípadmi.

299a predstavuje novú skutkovú podstatu v Trestnom zákone SR. Táto skutková podstata bola zavedená novelou č. 262/2011 Z. z., schválená

Jednou zo zásad trestného práva ako takého je zásada

bola 13. júla 2011 a účinnosť nadobudla 1. septembra 2011. Predmetná

subsidiarity represie, ktorá má zabezpečiť, aby sa prostriedky

novela Trestného zákona vzbudila v odborných kruhoch polemiku o jej

trestnoprávneho postihu využili až ako prostriedok poslednej inštancie,

opodstatnenosti a prínose. Pre mňa najkontroverznejšou zmenou bolo

tzv. ultima ratio. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že prostriedky

zavedenie vyššie spomínaného trestného činu a v nasledujúcom texte sa budem venovať jeho rozboru a opodstatneniu.

trestného práva sa majú použiť až vtedy, ak ochranu spoločenským

vzťahom a záujmom nemožno zabezpečiť miernejšími prostriedkami,

alebo by sa miernejšie riešenie minulo účinkom. Subsidiárna povaha

Okrem toho bolo do ustanovenia § 348 ods. 1 pridané nové

trestného práva predpokladá použitie jeho inštitútov na protiprávne

ustanovenie písm. i), ktoré sa má použiť v spojitosti s § 299a za účelom

konanie až v krajných prípadoch, keď je to nevyhnutné na ochranu

postihovania umiestnenia tzv. čiernych stavieb.

demokratického spoločenského zriadenia, práv a slobôd jednotlivcov a

záujmov spoločnosti.2 V tomto prípade je však veľmi ľahko

Zákonodarca zakotvením tejto novej skutkovej podstaty do

spochybniteľné, či zákonodarca skutočne uvážil, do akej miery sa

osobitnej časti Trestného zákona sledoval predovšetkým efektívnejšie

doteraz ponúkané riešenia skutočne míňajú účinkom, respektíve ak aj

postihovanie tých občanov, ktorí nerešpektovaním alebo obchádzaním

áno, či neexistuje iný spôsob, ako zamedziť fenoménu čiernych stavieb.

právnych predpisov v oblasti správneho práva a stavebníctva,

Myslím si, že trend kriminalizovania spoločnosti za každú cenu je

spôsobovali ujmu jednak vlastníkom pozemkov, na ktorých sú čierne

zhubný a veľmi nebezpečný, pretože dáva štátu do rúk oveľa silnejšiu

stavby umiestňované, ako aj ujmu na verejnom záujme.

zbraň ako v prípade, keby sa obdobná situácia posudzovala len ako

priestupok.

Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu TZ uvádza okrem iného nasledovné: „Nedostatočná účinnosť administratívnoprávneho

Na posúdenie toho, ako by sa predmetný problém dalo riešiť

postihu uskutočňovania tzv. čiernych stavieb bez stavebného povolenia

bez toho, aby sa zbytočne a za každú cenu kriminalizovala spoločnosť,

vyvolala potrebu koncipovať novú skutkovú podstatu trestného činu –

je potrebné zhrnúť si, akým spôsobom sa postihovala problematika

neoprávnené uskutočňovanie stavby... Cieľom novonavrhovaného

vzniku čiernych stavieb pred prijatím novely Trestného zákona č.

ustanovenia je trestnoprávne postihnúť konanie spočívajúce v zriadení

262/2011 Z. z. a na základe toho posúdiť, do akej miery bolo toto

novej stavby alebo jej časti (prístavba, nadstavba) bez stavebného

postihovanie efektívne. Ešte predtým je však nevyhnutné zadefinovať,

povolenia. Pre právne posúdenie bude pritom rozhodujúci stav a

čo vlastne spadá pod pojem čierna stavba, pretože tento pojem je z

klasifikácia stavby po realizácii stavby, resp. jej časti. Teda napríklad, ak

hľadiska predmetnej problematiky nosný a napriek tomu býva často krát

realizáciou časti stavby bez stavebného povolenia vznikne stavba,

interpretovaný nesprávne. Ide najmä o vymedzenie rozdielu medzi

ktorá nie je drobná alebo jednoduchá, bude takéto konanie ponímať

neoprávnenou stavbou a nepovolenou stavbou. „Základným

trestnoprávnu reflexiu. Cieľom zavedenia kvalifikovanej skutkovej

predpokladom toho, aby si niekto postavil na pozemku stavbu, je, že

podstaty je zabrániť opakovaniu porušovania noriem stavebného

stavebník má občianskoprávne oprávnenie (titul) na pozemku stavať.

zákona.“1

Takýmto občianskoprávnym titulom je predovšetkým vlastnícke právo a

iné právo umožňujúce zriadenie stavby trvalého charakteru. Pokiaľ

Túto snahu zákonodarcu samozrejme kvitujem, avšak si nie

tento predpoklad nie je splnený, z hľadiska občianskeho práva ide o

som istý, či zákonodarca zvolil vhodný spôsob jej presadenia. Podľa

neoprávnenú stavbu, na ktorú sa použije ustanovenie § 135c zákona č.

môjho názoru ide o dosť nešťastné riešenie problému, pri ktorom sa

40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov.“3 V

namiesto príčiny problému odstraňuje následok a vedie to k zbytočnej

praxi teda ide o to, že neoprávnene zaberiem cudzí pozemok, na ktorom

kriminalizácii ľudí, zaťažovaniu orgánov činných v trestnom konaní a

následne postavím stavbu. Výnimku predstavuje prípad, keď mám iné

zahlcovaniu už beztak dostatočne vyťažených súdov ďalšími

oprávnenie, z ktorého vyplýva, že na danom pozemku môžem stavať,

1 2 3

Dôvodová správa k zákonu č. 262/2011 Z. z. MAŠĽANYOVÁ, D. et al. Trestné právo hmotné. Všeobecná a osobitná časť. Plzeň: Aleš Čeňek, 2011. s. 21. LAZAR, J. et al. Občianske právo hmotné. Bratislava: IURA EDITION, 2010. s. 484.

napríklad nájomná zmluva, vecné bremeno a pod. Z uvedeného jasne

zavinené a často účelové spôsobenie týchto prieťahov. Naproti tomu,

vyplýva, že na takúto stavbu nikdy nemôže byť vydané stavebné

ak by takéto prieťahy spôsobil stavebník, je veľmi ľahkým terčom na

povolenie.

vyvodenie administratívnoprávnej zodpovednosti za takéto konanie. Teda, ak stavebník porušil zákon z dôvodu porušenia povinností štátu,

Od pojmu neoprávnená stavba treba odlišovať pojem nepovolená stavba, t. j. stavba, ktorá bola postavená bez stavebného

je v submisívnejšej pozícií ako štát, ktorý svojim konaním toto porušenie de facto spôsobil.

povolenia, resp. v rozpore s ním, teda tzv. čierna stavba. Vznik takejto stavby má za následok použitie administratívnoprávnej sankcie v

V druhom prípade, t. j. v prípade, ak je stavba postavená na

zmysle zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom

cudzom pozemku (a teda tiež bez stavebného povolenia), má vlastník

poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov4 a na základe

pozemku možnosť obrátiť sa na súd s návrhom na súdnu ochranu. V

spomínanej novely Trestného zákona prichádza po novom do úvahy za

týchto prípadoch súd spravidla dospeje k jednému z 3 nasledovných

splnenia všetkých zákonodarcom predvídaných predpokladov, aj

riešení:

použitie trestnoprávnej sankcie.

a) rozhodne o odstránení stavby na náklady neoprávneného stavebníka, alebo

Z toho teda vyplýva, že v zmysle súčasnej slovenskej právnej

b) prikáže stavbu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, ak by

úpravy sa môžeme stretnúť s dvomi okruhmi čiernych stavieb, a to

nebolo účelné odstránenie stavby, alebo

stavby postavené bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním a

c) inak usporiada pomery medzi vlastníkom pozemku a

druhý okruh tvoria stavby postavené na pozemku tretej osoby a bez jej

vlastníkom stavby.

súhlasu (a teda aj bez stavebného povolenia).

Súd samozrejme rozhoduje na základe všetkých osobitostí daného

prípadu, prihliadne najmä na také okolnosti, ako je subjektívna stránka

V prípade stavieb postavených bez stavebného povolenia

protiprávneho konania stavebníka (dobromyseľnosť), rovnako tak na

alebo v rozpore s ním postavenými na vlastnom pozemku mal štát už

rozsah porušenia povinností, a v neposlednom rade aj na hospodársky

pred novelou Trestného zákona dostatočne efektívne nástroje na

účel a náklady stavby. Najprísnejšia sankcia, t. j. odstránenie stavby na

vyvodenie právnej zodpovednosti. Podstatné z hľadiska hľadania

vlastné náklady, býva spravidla uložená vtedy, keď stavebník nebol

riešenia predmetnej problematiky je však hľadanie príčiny, ktorá vedie

dobromyseľný a keď obzvlášť hrubo porušil povinnosti a zároveň z

stavebníka k začatiu stavby bez stavebného povolenia. Prax odhaľuje

hľadiska hospodárskeho významu stavby i z hľadiska objemu

viacero týchto príčin. V mnohých prípadoch sa stavebník domnieva, že

vynaložených nákladov je ekonomicky ešte únosné, aby došlo k

ním zamýšľaná stavba by nezískala potrebné stavebné povolenie a tak

takémuto radikálnemu riešeniu, t. j. k zničeniu vytvorenej materiálnej

postaví stavbu bez neho, pričom sa spolieha na následný jemnejší

hodnoty.7

prístup štátnych orgánov k už existujúcej stavbe. Závažnejším problémom je však zlyhanie štátu pri vydávaní stavebného povolenia,

Ak by súd vzhľadom na uvedené, najmä ekonomické danosti

ktoré sa navonok prejavuje najmä v podobe nedodržiavanie lehôt na

stavby, dospel k názoru, že odstránenie stavby by nebolo účelné,

vydanie stavebného povolenia. V tomto prípade stavebník častokrát

stavebníkovi so súhlasom vlastníka pozemku uloží sankciu spočívajúcu

nemá na výber, a to najmä v prípade, ak je stavba krytá finančnými

v tom, že mu odníme vlastnícke právo k stavbe a súčasne ho prikáže

prostriedkami úverového krytia s tvrdým time manažmentom, a

vlastníkovi pozemku. Vlastník pozemku na základe rozhodnutia súdu

neustále „naťahovanie“ vydania rozhodnutia o povolení stavby by

nadobudne vlastnícke právo k stavbe. Súd má zároveň povinnosť

mohlo viesť k jej úplnému zmareniu. Jedným z dôvodov takéhoto

rozhodnúť o výške náhrady, ktorú vlastník pozemku, a teraz aj vlastník

konania je aj neexistencia efektívnej obrany stavebníka voči

stavby, zaplatí stavebníkovi. V opačnom prípade by došlo k

účastníkovi konania, ktorý nespočetnými obštrukciami zbytočne

bezdôvodnému obohateniu nadobúdateľa.8

predlžuje čas vydania rozhodnutia o povolení stavby.5 Stavebník v týchto prípadoch počíta s vydaním stavebného povolenia v rámci

Tretia možnosť, ako vyriešiť túto situáciu, prichádza do úvahy

konania o dodatočnom povolení stavby podľa § 88a stavebného

vtedy, ak súd nerozhodne o použití niektorej z predchádzajúcich

zákona, ktoré stavebný úrad začína ex offo. Výsledkom takéhoto

sankcií. V tom prípade vlastnícke právo k stavbe zostane zachované

konania je buď dodatočné povolenie takto postavenej stavby, alebo

stavebníkovi a súd má možnosť iným spôsobom usporiadať majetkové

rozhodnutie o jej odstránení.6 Existencia inštitútu dodatočného

pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. Najčastejšie

povolenia stavby je samozrejme vhodným terčom pre polemiku o jeho

sa tak deje zriadením vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na výkon

existencii, nakoľko sa v mnohých prípadoch zneužíva, zároveň je však

vlastníckeho práva k stavbe.9

nevyhnutné opätovne zdôrazniť, že stavebník sa do tejto situácie často krát dostáva v dôsledku nezodpovedného prístupu štátnych orgánov na

Tento právny stav podľa môjho názoru nie je ideálny a v

úseku stavebníctva, ktoré svojím pomalým procesným postupom

mnohých prípadoch vedie k problematickému a zmätočnému

ohrozujú jeho zámer stavať. Zároveň chcem upozorniť na skutočnosť,

rozhodovaniu o problematike neoprávnených stavieb. Potenciálnym

že v prípade vzniku prieťahov v konaní o povolení stavby zo strany

liekom na tento problém by mohlo byť aj znovuzavedenie zásady

stavebných úradov prakticky neexistuje možnosť postihovať ich za

superficies solo cedit do slovenského súkromného práva. Táto zásada

LAZAR, J. et al. Občianske právo hmotné. Bratislava: IURA EDITION, 2010. s. 484. http://www.pravnarevue.sk/domov/blog/521-ierna-stavba-trestny-in-.html; prevzaté dňa 5.3.2012 zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov 7 LAZAR, J. et al. Občianske právo hmotné. Bratislava: IURA EDITION, 2010. s. 485. 8 Tamže, s. 485. 9 Tamže, s. 485. 5

má korene v rímskom práve a laicky povedané znamená, že „povrch ustupuje spodku“. V Ríme mal preto zhotoviteľ stavby na cudzom

Osobitná je v tomto smere otázka stavby na cudzích

pozemku vlastnícke právo len k materiálu, nie k stavbe samotnej, tá

pozemkoch. Takéto konanie, pri ktorom dochádza de facto k

bola vo vlastníctve vlastníka pozemku. Stavebník mal právo na vydanie

obmedzeniu vlastníckeho práva inej osoby, však bolo možné

stavebného materiálu, až keď ho bolo možné vindikovať, teda až po

postihovať už podľa starej právnej úpravy a nová skutková podstata

zbúraní stavby.10 Znovuzavedenie tejto zásady do slovenského

preto podľa môjho názoru spôsobuje zbytočnú duplicitu skutkových

právneho poriadku je súčasťou legislatívneho zámeru rekodifikácie

podstát. Namieste by bolo skôr zvýšenie vymožiteľnosti práva

slovenského súkromného práva, čo považujem za správny krok.

poškodených osôb, to však novela Trestného zákona v tej podobe,

Efektívnosti opätovného začlenenia tejto zásady do právneho poriadku

ktorá bola prijatá, nevie zabezpečiť.

SR nahráva aj pozitívna skúsenosť z Českej republiky, kde už táto zásada obnovená bola a stretla sa s pozitívnym prijatím odbornej i

Nová skutková podstata vzhľadom na uvedené je teda

laickej verejnosti. Uvedená zásada by značne zjednodušila postup pri

značne populistickým krokom, ktorý nemá reálny materiálny základ,

občianskoprávnom riešení problému neoprávneného zasahovania do

keďže štát doteraz zďaleka nevyužíval všetky ponúkané zákonné

vlastníckeho práva k pozemku. Štát by tak nemusel túto oblasť

možnosti na postihnutie problému čiernych stavieb. Opodstatnenie tejto

postihovať v trestnoprávnej rovine.

novely by bolo namieste až v prípade, keby štát nevedel predmetný problém efektívne postihnúť ani po vyčerpaní všetkých doteraz

Záverom tejto analýzy by som chcel celú problematiku

ponúkaných právnych mechanizmov. Je teda na zamyslenie, či takéto

zhrnúť. Štát už pred zavedením novely Trestného zákona mal právo na

konanie štátu, ktorý sa zbavuje zodpovednosti za to, že nevie

konanie o odstránení stavby, a to dokonca bez návrhu, ex offo. V

zabezpečiť dôsledné fungovanie svojich orgánov a namiesto toho

mnohých prípadoch však štát z nie celkom jasného dôvodu nekonal a to

prenáša na spoločnosť bremeno zodpovednosti, je v poriadku. Ja

považujem za neprijateľné. Je mi jasné, že kriminalizácia čiernych

osobne si to nemyslím.

stavieb predstavuje pre štát jednoduchšiu cestu, avšak nemyslím, že bude skutočne aj efektívna. Keď štát mohol ex offo konať už pred

Igor Kútny

novelou Trestného zákona a napriek tomu sa tak nestávalo, nevidím

záruku, aby teraz, keď je to trestným činom, konať začal. Oveľa pálčivejším problémom, ktorý by bolo vhodnejšie riešiť, je zefektívnenie konania stavebných úradov a využívania všetkých legislatívnych možností, ktoré existovali aj pred novelou. 10

REBRO, K. - BLAHO, P. Rímske právo. Bratislava: IURA EDITION, 2010. s. 270.

„Štrajk“ a protest slovenských lekárov* Koncom roka 2011 na verejnosti rezonovala téma „štrajku“

prostredníctvom nátlaku dosiahnuť určitý cieľ.“3 Švec odkazuje na právo

lekárov, ako túto akciu v prevažnej miere nazvali slovenské média. V

Európskej únie, ktoré vykladá štrajk v súvislosti s obšírnejším pojmom-

stručnosti možno povedať, že šlo o hromadné podanie výpovedí cca

kolektívne akcie.4 Warneck hovorí o „spoločne dohodnutom a

2400 lekárov1, ktorí tým vyjadrili nespokojnosť s vtedajším stavom

kontinuálnom prerušení práce zamestnancami“.5 Himmelmann zasa

zdravotníctva na Slovensku. Neskôr túto akciu sprevádzali rôzne

definuje štrajk ako „kolektívne bojové prerušenie práce pracovníkmi, s

rokovania a vyjednávania, keďže šlo o akciu koordinovanú lekárskymi

cieľom dosiahnuť zlepšenie pracovných a hospodárskych podmienok, s

odbormi. Aj preto sa daná akcia mohla javiť ako štrajk. Otázne však

úmyslom opäť začať prácu po dosiahnutí cieľov boja.“6 Podľa väčšiny

ostáva, či šlo skutočne o štrajk v pracovnoprávnom slova zmysle.

týchto definícii môžeme za podstatu štrajku označiť dočasné prerušenie

Zamerali sme sa na túto otázku a podrobili ju právnej analýze.

práce kvôli dosiahnutiu určitého cieľa. Podľa § 141 ods. 8 zákone č.

311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákonník práce)

Podľa Barancovej je z hľadiska pracovnoprávnej teórie

ide pri účasti na štrajku o prekážku v práci, ktorá sa vo všeobecnosti

chápaný štrajk ako „právom priznaná možnosť zamestnanca

ospravedlňuje, čo do neprítomnosti zamestnanca v práci. Takisto,

organizovane prerušiť prácu“2 alebo ako „systematická časť

spomínaní pracovnoprávni teoretici neuvažujú pri štrajku, že by malo

pracovného boja, ktorý možno charakterizovať ako prerušenie

dôjsť k úplnému skončeniu práce, resp. pracovného pomeru.

sociálneho zmieru zmluvnými stranami kolektívnymi opatreniami

* článok recenzovala doc. JUDr. Andrea Olšovská, PhD., ktorá je docentkou v odbore pracovné právo na Právnickej fakulte TU. Vo svojej vedeckej činnosti sa venuje najmä zmluvnej úprave pracovnoprávnych vzťahov. Je autorkou mnohých odborných publikácii v oblasti pracovného práva. 1 porovnaj s http://www.sme.sk/c/6233779/ceski-lekari-ocenia-sefa-nasich-odborov.html, cit. dňa 20.2.2012 2 BARANCOVÁ, H. - SCHRONK. R. Pracovné právo. Bratislava: Sprint dva, 2009. 765 s. ISBN 978-80-89393-11-4. 3 Tamže. 4 ŠVEC, M. Kolektívne pracovné právo v európskych súvislostiach. Plzeň: Aleš Čeněk, 2010. 156 s. ISBN 978-80-7380-308-7. 5 WARNECK, W. Strike rules in the EU 27 and beyond. A comparative overview. Brussels: ETIU-REHS, 2007. In ŠVEC, M. Kolektívne pracovné právo v európskych súvislostiach. Plzeň: Aleš Čeněk, 2010. 152 s. ISBN 978-80-7380-308-7. 6 HIMMELMANN, G. Odbory a účasť pracujícich na řízení, kapitoly z učebnice, In Informační bulletin č. 19, Interní zpravodaj GR ČS KOS, č. 19, Praha 1991, 25 s. In TKÁČ, V. Odbory, zamestnávatelia, zamestnanecké rady. Košice: PressPrint, 2004. 283 s. ISBN 80-89084-13-3.

Zmienky o inštitúte štrajku nachádzame v Ústave SR,

spomínaných skutočností a faktov ponúkame vlastný názor na

Zákonníku práce, v niektorých medzinárodných zmluvách a

vyriešenie vzniknutej polemiky. Možno konštatovať, aj vzhľadom na

európskych prameňoch, ale najmä v zákone č. 2/1991 Zb. v znení

právnu úpravu štrajku v SR, že akcia cca 2400 lekárov nebola štrajkom.

neskorších predpisov (ďalej len zákon o kolektívnom vyjednávaní).

Právna úprava štrajku je však nedostatočná (nepresná) a je veľmi ťažké

Štrajk teda chápeme v niekoľkých rovinách, pričom úprava štrajku, ako

určiť, čo je z právneho hľadiska štrajk. Z vyššie uvedeného súdneho

právneho inštitútu, je v slovenskom právnom poriadku pomerne

judikátu je zrejmé, že ak neexistuje právna úprava štrajku, neznamená

nesúrodá. Označenie „štrajk“ je však diskutabilné vo vzťahu k zákonu o

to, že dané právo nemožno uplatniť. Na základe dostupných podkladov

kolektívnom vyjednávaní. Ten totiž pozná iba štrajk v súvislosti so

sa pokúsme vytvoriť si vlastný záver. Určité množstvo lekárov podalo

spormi pri uzatváraní kolektívnej zmluvy a definuje podmienky jeho

výpovede. Cieľ mal byť určitý nátlak na kompetentné orgány verejnej

zákonnosti. Musíme sa preto obrátiť na ďalšie relevantné právne

moci, aby došlo k zlepšeniu celkovej situácie v zdravotníctve. Môžeme

predpisy. Najzákladnejším z nich je nepochybne Ústava SR. Ústava

hovoriť, že sa jednalo o požiadavky hospodárske a sociálne. Došlo i k

SR najmä v čl. 37 ods. 4 explicitne zaručuje právo na štrajk s odkazom

spolupráci s Lekárskym odborovým združením. Ide teda o štrajk v

na zákon, ktorý tento inštitút bližšie upraví, najmä v podmienkach jeho

právnom slova zmysle?

uskutočnenia. Takýto osobitný právny predpis ale výslovne nebol prijatý, keďže zákon o kolektívnom vyjednávaní sa dotýka len

Podľa nášho názoru nie. Už len z dôvodu povahy štrajku,

konkrétnej formy – štrajku pri kolektívnom vyjednávaní. Ústava SR v

ktorý na jednej strane ako pracovnoprávny inštitút chráni záujmy

spomínanom čl. 37 ods. 4 negatívne označuje kategórie osôb, ktoré

zamestnancov, na druhej deklaruje ústavnú možnosť „boja“ za

nemajú právo na štrajk. Znamená to, že lekári nie sú vylúčení z tohto

hospodárske a sociálne ciele. Údajný štrajk by sme nazvali skôr

práva, a tak je štrajk lekárov reálne možný v medziach zákonných

„protestom“. Vychádzame z argumentov pracovnoprávnej teórie, ktorá

ustanovení. Nie však podľa zákona o kolektívnom vyjednávaní, ako

považuje za podstatu štrajku prerušenie práce a následné

sme uviedli vyššie. Ide o bežný jav právnych poriadkov aj iných

pokračovanie po dosiahnutí cieľov. Ako je známe, k prerušeniu práce

európskych krajín, že štrajk nie je relevantne upravený v žiadnom

nedošlo počas výpovednej doby a ciele boli dosiahnuté až po skončení

ďalšom právnom predpise (alebo len veľmi obšírne).7 Samotný

pracovného pomeru. Zamestnanci (lekári) tak nemohli pokračovať v

Zákonník práce v čl. 10 deklaruje právo na štrajk v prípade rozporov

práci, keďže už nimi neboli.12 Navyše, štrajk môže byť označený súdom i

záujmov zamestnávateľov so zamestnancami, avšak podrobnosti

za nezákonný. Zamestnanec má však právo skončiť pracovný pomer

nerozvíja. Drgonec uvažuje v rovine ústavnoprávnej nad charakterom a

výpoveďou a to aj bez udania dôvodu. Hodnotiť skončenie pracovného

uplatnením práva na štrajk.

pomeru výpoveďou z vôle zamestnanca (a hoci aj viacerých) ako

nezákonné je absurdné. Išlo by o obmedzenie zmluvnej slobody. Okrem

Podľa neho ide o základné (ľudské) právo hospodárskeho,

toho, Ústava SR v čl. 2 ods. 3 ustanovuje, že „ ..., nikoho nemožno nútiť,

sociálneho a kultúrneho rozmeru, ktorého uplatnenie sleduje práve tieto

aby konal niečo, čo zákon neukladá“. A žiaden právny predpis neukladá

ciele. Z tohto dôvodu nie je potrebný súhlas tretích osôb, povolenie, či

povinnosť zotrvať v pracovnom pomere v prípade, ak je zamestnanec

registrácia štrajku na orgáne verejnej moci. Dôležité je však zachovanie

napr. nespokojný v práci. Zaujímavá tak bola reakcia na tento protest v

legitímnosti pôsobenia a nátlaku, ktorý štrajk sprevádza. Požiadavky z

podobe návrhu zmeny viacerých zákonov (najmä 578/2004 Z. z. v znení

hospodárskej a sociálnej oblasti však nemožno chápať extenzívne,

neskorších predpisov), ktorá mala priniesť obmedzenie práva na štrajk

práve kvôli nutnosti udržania rovnováhy medzi právami (požiadavkami)

zdravotníckym pracovníkom a možnosti zasahovania Vlády SR do

štrajkujúcich a tých, voči ktorým smerujú tieto nátlaky. Aj preto označuje

štrajku, ak už prebiehal.13 Vláda SR totiž mohla v prípade štrajku

právo na štrajk následkom neúspešného uplatnenia práva na

zdravotníckych pracovníkov, kedy by nastalo ohrozenie života a zdravia

kolektívne vyjednávanie. Tiež dodáva, že súčasná právna úprava

ľudí, svojim rozhodnutím štrajk ukončiť. Z nášho záveru však vyplýva,

štrajku nie je dostatočná. Zdá sa nám, že implicitne skôr tvrdí

že by sa toto ustanovenie na nami diskutovaný protest lekárov nedalo

skutočnosť- iný štrajk než podľa zákona o kolektívnom vyjednávaním je

použiť. Vládny návrh zákona nebol prijatý. Daný protest lekárov má byť

nezákonný.8 Odkazuje však na súdne rozhodnutie Vrchného súdu v

ale možno akýmsi podnetom k nastaveniu aspoň všeobecných pravidiel

Prahe 2 Co 157/979, ktoré stanovuje, že „neexistencia zákonnej úpravy

štrajku, či protestu, ktorými by sa zamedzilo ohrozeniu života alebo

štrajku nemôže mať za následok negáciu ústavou zaručeného práva na

zdravie iných ľudí.

štrajk...pokiaľ zákon upravujúci štrajk...nebol dosiaľ vydaný, je

potrebné, aby súd použil všeobecné spôsoby a metódy výkladu právnych noriem.“

Martin Császár

Barancová zasa pripúšťa aj iné druhy štrajkov ako tie, ktoré upravuje zákon o kolektívnom vyjednávaní. Odvoláva sa hlavne na

ústavnú zásadu „čo nie je zakázané, je dovolené“.11 Vplyvom všetkých

porovnaj s ŠVEC, M. Kolektívne pracovné právo v európskych súvislostiach. Plzeň: Aleš Čeněk, 2010. 172 s. DRGONEC, J. Základné právo na štrajk: rozsah a podmienky jeho uplatnenia v právnom poriadku Slovenskej republiky. In Justičná revue. ISSN 1335-6461, rok 2007, roč. 59, č. 6-7, s. 759-772. 9 porovnaj s 1 Co 10/1998 10 DRGONEC, J. Základné právo na štrajk: rozsah a podmienky jeho uplatnenia v právnom poriadku Slovenskej republiky. In Justičná revue. ISSN 1335-6461, rok 2007, roč. 59, č. 6-7, s. 767. 11 BARANCOVÁ, H. Zákonník práce - Komentár. Praha: C. H. Beck, 2010. 40 s. ISBN 978-80-7400-172-7. 12 Túto skutočnosť upravilo Memorandum o úprave pomerov v zdravotníctve uzatvorené medzi Vládou SR a Lekárskym odborovým združením z 3. decembra 2011 (ani v tomto dokumente sa nikde nespomína pojem štrajk). 13 porovnaj s Parlamentná tlač 607, z dňa 11.1. 2012, dostupné na http://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=5&ID=607 8

CLÁNKY Novela Obcianskeho súdneho poriadku c. 388/2011 Z.z. so zameraním na problematiku drobných sporov „Vláda považuje súdnu moc a zabezpečenie jej

Ako konkrétny príklad uvádzam situáciu, kedy dôjde k čiastočnému

kvalifikovaného výkonu za jednu zo svojich hlavných priorít. Rešpektuje

späťvzatiu žaloby a tým pohľadávka, ktorá bola v čase začatia konania

skutočnosť, že nezávislá a nestranná justícia je neoddeliteľnou

vyššia, dosiahne v priebehu konania hodnotu 500 €. Uvedená situácia

súčasťou demokratického a právneho štátu a bude vytvárať podmienky

vyplýva i z § 200ea ods. 1 a súd musí takúto situáciu akceptovať.5

na zefektívnenie a skvalitňovanie súdneho konania a rozhodovania bez zbytočných prieťahov."1

Problematickým sa javí aj formulácia „dosiahne hodnotu 500 €“. Ako toto slovné spojenie správne vykladať? Doslovným výkladom by

Všeobecná charakteristika drobných sporov

Inštitút drobných sporov bol zavedený do nášho právneho

sme mohli mylne dôjsť k interpretácii, že hodnota sporu musí byť presne

500 €, prípadne hodnota vyššia. Avšak logickým výkladom dospejeme k

poriadku novelou Občianskeho súdneho poriadku č. 384/2008 Z.z.

záveru, že pohľadávky nízkej hodnoty resp. „dosiahnu hodnotu 500 €“

Jeho konštituovanie bolo reakciou slovenských zákonodarcov na

sú tie, ktoré túto hodnotu neprevyšujú. To znamená, že „drobným

prijatie nariadenia EP a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje

sporom je každý predmet konania, ktorý dosiahne hodnotu rovnajúcu

Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len

sa čiastke 500 € alebo ktorá je od tejto čiastky nižšia.“6

„nariadenie“). Zavedením inštitútu drobných sporov zákonodarca

sledoval zrýchlenie, zefektívnenie a hospodárnosť konania. Drobný

Otázky vyvoláva aj situácia, či posudzovať výšku pohľadávky

spor sme mohli do prijatia novely charakterizovať ako skrátenú formu

s príslušenstvom alebo bez neho. Zákon na túto otázku nedáva

prejednania a rozhodnutia veci. Právnu úpravu inštitútu drobných

jednoznačnú odpoveď. Jedinou schodnou cestou, ktorá nevyvoláva

sporov nájdeme v § 200ea. Vzhľadom na špecifiká úpravy drobných

komplikácie, sa nám zdá výklad vo svetle nariadenia, ktoré pri určovaní

sporov, si dovolíme upozorniť na ustanovenia úzko súvisiace s

hodnoty pohľadávky do tejto nezapočítava príslušenstvo ani náklady

problematikou drobných sporov, a síce § 29 ods. 6, § 115a ods. 2 a § 150

spojené s uplatnením pohľadávky. Preto bude pre účely slovenského

ods. 5. Zákonodarca sa v prípade inštitútu drobných sporov obmedzil

právneho poriadku rozhodujúca výška pohľadávky bez príslušenstva, a

len na úpravu predmetu konania, ktorý vymedzuje tak pozitívne ako aj

to i v prípade „ak by spolu s istinou prevyšovala hodnotu 500 €.“7 Pod

negatívne.2 Pozitívne vymedzenie obsahuje § 200ea ods. 1, ktorý

príslušenstvom pohľadávky chápeme úroky, úroky z omeškania,

uvádza, že „ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 500

poplatok z omeškania a náklady spojené s uplatnením pohľadávky.8

eur, od toho okamihu ide o drobný spor.“ Z uvedenej, zrejme nie príliš

Nepatrí sem však zmluvná pokuta. Ak odhliadneme od nariadenia a

jasnej, formulácie predmetu konania v prípade drobných sporov

zostaneme v medziach Občianskeho súdneho poriadku, čiastkovú

vyplývajú určité výkladové nejasnosti, ktoré sa pokúsim objasniť.

odpoveď na otázku načrtnutú v úvode nám ponúka jednak ustanovenie

§29 ods. 6, jednak § 200 ea ods. 3. Keďže v ustanovení § 29 ods. 6 ide

Ako prvú vyriešim otázku, čo chápať pod slovným spojením

výslovne o prípady, kedy je ustanovený opatrovník, nepomôže to stačiť

„v priebehu konania dosiahne“. Za rozhodujúci je pre posúdenie

pri interpretácii základného ustanovenia, z ktorého drobné spory

hodnoty pohľadávky bez príslušenstva podľa dôvodovej správy3

vychádzajú - § 200ea. Ďalšia možnosť interpretácie, ktorú nám zákon v

považovaný moment doručenia návrhu na začatie konania na súd. V

§ 200 ea ods. 39 ponúka, situáciu skôr komplikuje, ako dáva jasné

súvislosti s takto určeným rozhodným momentom pre posúdenie výšky

odpovede. Výkladom a contrario dospejeme k záveru, že ak nejde iba o

pohľadávky treba poukázať na § 29 ods. 6, kde je explicitne uvedený

príslušenstvo, do pohľadávky ho započítame. Ak by sme si však celú

ako rozhodujúci moment „čas začatia konania“. Komentáre k

situáciu vysvetlili v načrtnutých intenciách, v praxi by to spôsobovalo

ustanoveniu §200ea ods. 1 však upozorňujú, že „pre posúdenie toho, či

značné aplikačné problémy, pretože výška uplatňovanej pohľadávky by

ide o drobný spor bude aktuálny stav peňažného plnenia k okamihu, v

sa neustále menila, čomu by sme museli prispôsobiť i procesný postup

ktorom súd robí príslušný procesný úkon. To znamená, že ak sa v

orgánu aplikácie práva. Najdôležitejší argument proti uvedenej

priebehu súdneho procesu bude meniť výška uplatňovanej pohľadávky,

interpretácii tkvie v samotnej podstate inštitútu drobných sporov –

bude sa meniť aj posudzovanie toho, či ide alebo nejde o drobný spor.“4

zrýchliť a zjednodušiť konanie, pretože uvedeným postupom by sme

Dôvodová správa k zákonu č. 384/2008 Z.z. FICOVÁ, S. - ŠTEVČEK, M. a kol. Občianske súdne konanie. Praha: C. H. Beck, 2010. s. 350-2. Pozri aj ŠTEVČEK, M. a kol. Civilné právo procesné. Bratislava: EUROKÓDEX, 2010. s. 438-9. 3 Dôvodová správa k novele č. 384/2008 Z.z. 4 ŠTEVČEK, M. - FICOVÁ, S. a kol. Občiansky súdny poriadok, Komentár. Praha: C. H. Beck, 2009. s.804. 5 FICOVÁ, S. - ŠTEVČEK, M. a kol. Občianske súdne konanie. Praha: C. H. Beck, 2010. s. 351. 6 Tamže. 7 Tamže. 8 Viď zákon č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, § 121 ods. 3 9 „Ak je predmetom konania iba príslušenstvo pohľadávky, ktorého hodnota neprevyšuje sumu 500 €, konanie sa považuje za drobný spor.“ 2

dosiahli presný opak.10

menované podmienky naplnené byť nemuseli. Zákonodarca na tomto mieste opäť reagoval na úpravu obsiahnutú v nariadení, ktoré určuje, že

Moderačné právo súdu

toto konanie je primárne písomné a súd nariadi pojednávanie, ak to

Súd je oprávnený v prípade drobných sporov upraviť výšku

považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán.17

požadovaných trov konania (v žiadnom inom konaní). Ide o tzv.

Samozrejme išlo o možnosť vnútroštátneho súdu, nie povinnosť, čo

moderačné právo súdu, ktoré má svoj pôvod v nariadení. Uplatní sa v

vyplývalo i z dikcie „nie je potrebné“. Preto, ak to sudca považoval za

situáciách, kedy by výška trov konania bola neprimeraná voči výške

potrebné vzhľadom na povahu veci, mohol v prípade drobných sporov

pohľadávky zavedená ustanovením § 150 ods. 2. Ak nastane uvedený

nariadiť pojednávanie. Ak pojednávanie nenariadil, „oznámil len miesto

prípad, súd je oprávnený znížiť náhradu trov konania alebo ju

a čas verejného vyhlásenia rozsudku v konkrétnej veci na úradnej tabuli

účastníkovi konania nepriznať vôbec (len v prípade najnižších

súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.“18 Prijatie tohto

pohľadávok). Je na voľnej úvahe súdu, akým spôsobom využije právo,

špecifického postupu v prípadoch drobných sporov je posilnením

ktoré mu zákon zveruje, pretože nikde v ňom nenájdeme presne

zásady rýchlosti a hospodárnosti civilného procesu.

upravené „aký pomer výšky trov k výške pohľadávky treba považovať za neprimeraný.“11 Podľa dôvodovej správy je moderačné právo súdu

Do prijatia novely č. 388/2011 Z.z. bolo pre drobné spory

reakciou na potreby praxe. Často sa totiž môžeme stretnúť s prípadmi,

charakteristické, že súd prvého stupňa mohol rozhodnúť bez nariadenia

kedy je predmetom sporu úplne „smiešna“ suma, avšak advokát si za

pojednávania. Táto možnosť značne urýchlila priebeh konania. Avšak

zastupovanie vyžiada náhradu trov konania mnohonásobne vyššiu.

podľa aktuálneho právneho stavu je súd povinný nariadiť pojednávanie i

Pritom cieľom súdneho konania má byť vymoženie pohľadávky s čo

v drobných sporoch. Prijatá novela úplne zmenila doterajšie znenie,

možno najnižšími nákladmi a nie lukratívna odmena pre advokáta. K

obsah i význam § 115a ods. 2. V otázke postupu pred odvolacím súdom,

otázke nepriznania náhrady trov konania si dovolím poznamenať, že v

právna úprava platná pred prijatím novely zabezpečovala účastníkom

praxi sotva niečo takéto prichádza do úvahy. Mohla by totiž nastať

konania zachovanie možnosti konať pred súdom tým spôsobom, že

situácia, že účastník konania, ktorý sa domáha iba ochrany svojich

prikazovala odvolaciemu súdu nariadiť pojednávanie vždy, ak súd

práv by musel sám znášať všetky náklady spojené so súdnym konaním.

prvého stupňa rozhodol bez nariadenia pojednávania. Podľa dôvodovej

V tomto prípade nemožno argumentovať ani skutočnosťou, že pre

správy19 sú v uvedenom prípade zachované požiadavky Dohovoru o

veriteľov aj advokátov je výhodné vymáhať takého pohľadávky ako

ochrane ľudských práv a základných slobôd i judikatúra ESĽP, ktorá

dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Porušili by sme tým právo

nevyžaduje verejné prejednanie veci vo všetkých inštanciách. Právna

na spravodlivú súdnu ochranu.12 V rovnakom duchu sa k moderačnému

úprava bola v súlade i s Ústavou SR (čl. 48 ods. 2), ktorá garantuje

právu vyjadruje aj dôvodová správa k zákonu č. 384/2008 Z.z., ktorá

právo na verejné prejednanie veci, v našom prípade najmenej na

tvrdí, že „predkladateľ monitoruje veci, v ktorých spoločnosti hromadne

jednom stupni. Prijatá novela však povinnosť odvolacieho súdu nariadiť

uplatňujúce na súdoch nízke pohľadávky uplatňujú trovy

pojednávanie vždy, ak súd prvého stupňa rozhodol bez pojednávania

niekoľkonásobne vyššie, ako je samotná vymáhaná pohľadávka - ako

vypustila, a spôsobila tak, že súd prvého stupňa musí dnes prejednať

keby hlavným zmyslom konania boli trovy advokáta a nie samotné

všetky spory, drobné spory nevynímajúc. Keďže ide o aktuálnu

uplatňovanie pohľadávky. Spoločnosti pritom majú mechanizmy v rámci

problematiku, ktorej sa mnoho publikácií zatiaľ nevenovalo, dovolím si

zmlúv o zastupovaní a dostatočný výber advokátov na to, aby ich

na tomto mieste citovať dôvodovú správu k predmetnej novele, ktorá

pohľadávky bez ujmy boli na súdoch uplatňované.“ Inými slovami,

uvádza, že „zo súdnej praxe vyvstala potreba vypustiť doterajšiu

spoločnosti si môžu vybrať advokáta, ktorý im tieto pohľadávky vymôže

obligatórnu požiadavku na nariadenie pojednávania na odvolacom

za takých podmienok, že veriteľ neutrpí ujmu a pre advokáta budú z

súde pri drobných sporoch (§ 214 ods. 1 písm. b), § 115a ods.2), ak súd

hľadiska ich množstva stále zaujímavé.14

prvého stupňa rozhodol bez nariadenia pojednávania.“20 Upozorňujem,

Samotný priebeh konania v prípade drobných sporov

ktorý má prijatá zmena na činnosť súdov prvého stupňa. Pri písaní

že dôvodová správa k dotknutej novele sa vôbec nezmieňuje o dopade,

Pred prijatím novely zákon zakotvoval výnimku v prípade drobných

príspevku a študovaní materiálov k rozoberanej téme som skôr

sporov, v ktorých nebolo potrebné nariaďovať pojednávanie. Hovoríme

nadobudla pocit, že to boli krajské súdy, ktoré iniciovali túto zmenu.

o § 115a, ktorý expressis verbis uvádza podmienky15, ktoré musia byť

„Prax ukázala, že sa javí ako kontraproduktívne a odporujúce princípu

kumulatívne naplnené, aby súd nemusel nariadiť pojednávanie.

hierarchickej štruktúry sústavy všeobecných súdov, aby súd prvého

Možnosť prejednať vec bez pojednávania je výnimkou zo zásady

stupňa (samosudca) v drobnom spore rozhodol bez pojednávania a

ústnosti a priamosti civilného procesu. Pre potreby môjho príspevku sa

odvolací súd, zložený z troch profesionálnych sudcov súdu vyššieho

však zameriam na ods. 2, podľa ktorého „pojednávanie nie je potrebné

stupňa vo veci vykonával pojednávanie so všetkými procesnými

nariaďovať ani v drobných sporoch.“ V prípade drobných sporov

súvislosťami.“21

KRAJČO, J. a kol. Občiansky súdny poriadok, Komentár. Bratislava: EUROUNION, 2010. s. 804. ŠTEVČEK, M. - FICOVÁ, S. a kol. Občiansky súdny poriadok, Komentár. Praha: C. H.Beck, 2009. s. 389. 12 KRAJČO, J. a kol. Občiansky súdny poriadok, Komentár. Bratislava: EUROUNION, 2010. s. 574. 13 Dôvodová správa k novele č. 384/2008 Z.z. 14 Dôvodová správa k novele č. 384/2008 Z.z. Pozri aj ŠTEVČEK, M. - FICOVÁ, S. a kol. Občiansky súdny poriadok, Komentár. Praha: C. H.Beck, 2009. s. 388-9. 15 „ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali“ - § 115a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb., Občiansky súdny poriadok 16 ŠTEVČEK, M. - FICOVÁ, S. a kol. Občiansky súdny poriadok, Komentár, Praha: C. H.Beck, 2009. s. 311. 17 nariadenie EP a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, čl. 5 ods. 1 18 http://www.najpravo.sk/clanky/drobne-spory-sa-budu-od-januara-znovu-pojednavat.html 19 Dôvodová správa k novele č. 384/2008 Z.z. 20 Tamže. 21 Quo vadis, ius slovacorum? Súbor seminárov na tému „Občianský súdny poriadok vo svetle novely od 1.1.2012“ . s. 5. 11

Podľa článku uverejnenom na portáli www.najpravo.sk22

odvolanie žalovaného nemuselo automaticky spôsobiť zrušenie

„nenariaďovanie pojednávaní v drobných sporoch (napríklad pokuty za

rozhodnutia súdu prvého stupňa a nutnosť vykonať vo veci

cestovanie bez cestovného lístka, drobné nedoplatky za vodu, elektrinu

dokazovanie na odvolacom súde. Nechávam čitateľovi na zváženie a

či poistné) sa v justícii udomácnilo a tým sa šetrili náklady účastníkov a

porovnanie vyváženosť konania na jednej strane s povinnosťou

zvyšovala hospodárnosť konaní, keďže účastníci nemuseli byť

prejednať vec v podstatne menšom množstve sporov na strane druhej.

predvolávaní na ústne pojednávanie.“ Článok dodáva, že ani dôvodová

Podľa môjho názoru je prijatá novela Občianskeho súdneho poriadku v

správa k predmetnej novele neuvádza príčiny vypustenia tohto inštitútu

otázke drobných sporov krokom späť. Moje tvrdenia potvrdzujú

zo slovenského právneho poriadku. „Prijatá novela sa môže pomerne

štatistické údaje získané na okresnom súde na oddelení v obchodnej

negatívne prejaviť hlavne v spotrebiteľských sporoch zvýšením

agende. Ide o prieskumnú vzorku, podľa ktorej sa v roku 2011

veriteľových trov konania,“ dodáva článok. Prezentovaný názor zastáva

prejednalo celkovo 202 drobných sporov, z toho na súde prvého stupňa

vo svojom blogu i nemenovaný advokát, ktorý upozorňuje, že najmä v

bolo právoplatne skončených 169 vecí a len v 15 prípadoch bolo

prípade nevýhodných spotrebiteľských zmlúv, ktoré súd mnohokrát

podané odvolanie, ktorým sa musel zaoberať krajský súd. Podľa môjho

vyhlásil za neplatné len na základe písomných dokumentov, sa budú

názoru, inštitút drobných sporov si mal zachovať svoj charakter a

musieť účastníci konania osobne (mnohokrát starší alebo právne menej

novela mala upraviť len otázku postupu v prípade podania odvolania

zdatní ľudia) dostaviť na súd a vypovedať. Otázne zostáva, či bude mať

účastníkom konania. Beriem do úvahy stav súdov a počet sudcov v

ich výpoveď právny význam, vzhľadom na preukázané písomné

súčasnosti, avšak trvám na tom, že prejednanie nepomerne menšieho

dokumenty, ktoré sú pre rozhodnutie súdu v mnohých prípadoch

množstva drobných sporov v odvolacom konaní v porovnaní s počtom

dostačujúce.23

právoplatne skončených vecí súdom prvého stupňa jasne dokumentuje, že inštitút drobných sporov mal svoj význam. Môžeme to

Mám za to, že ak sa má sledovať zrýchlenie súdneho

označiť iba za akúsi neprofesionalitu, nedôslednosť či neuvedomenie si

konania, je veľká škoda, že sa charakter tohto inštitútu nezachoval.

následkov

Napriek tomu, že v našom právnom systéme fungoval iba krátko (cca 3

drobných sporov.

prijatia novely, ktorá úplne „otriasla“ podstatou inštitútu

roky od 2008 do 2011), zavedenie tohto inštitútu sa neminulo účinkom,

efekt zrýchlenia súdneho konania a plynulosť vybavovania žalôb, ktoré

Natália Záleská

došli na súd je nesporný. Okrem iného, zámer, ktorý inštitút sledoval

spočívajúci v možnosti konať bez nariadenia pojednávania, bol

významným prínosom pre účastníkov konania na strane žalobcu ( a

síce čím vyššia kvalita podanej žaloby, tým väčšia bola možnosť súdu rozhodnúť spor bez nariadenia pojednávania). Efektivita sa prejavovala

aj v tom, že samotní sudcovia tento inštitút v praxi využívali. Prípadné 22 23

http://www.najpravo.sk/clanky/drobne-spory-sa-budu-od-januara-znovu-pojednavat.html http://moje.hnonline.sk/node/9214

Rekodifikácia trestného práva - casté zmeny a medzery v trestných kódexoch* Dňa 1. januára 2006 nadobudli účinnosť zákon č. 300/2005

Z.z., ktorou sa okrem Trestného poriadku dopĺňa aj Trestný zákon,

Z.z., Trestný zákon a zákon č. 301/2005 Z.z., Trestný poriadok. Tieto

pričom v oblasti hmotného práva priniesla rozsiahlejšie zmeny. Účelom

zákony predstavujú komplexnú rekodifikáciu a nahradenie do tohto

novely bolo najmä zrýchliť trestné konanie, resp. ho zefektívniť. Ide o

času platných a mnohokrát novelizovaných trestnoprávnych predpisov,

jednotlivé čiastkové zmeny v právnych inštitútoch jednak všeobecnej

a to Trestného zákona, ktorý bol uverejnený pod č. 140/1961 Zb. a

časti Trestného poriadku, ale najmä o zmeny v jeho osobitnej časti.3 V

Trestného poriadku – zákona č.141/1961 Zb.1 Už v záverečnej fáze prác

dôvodovej správe k zákonu č. 262/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa

na rekodifikácii trestných kódexov v roku 2005 bolo zrejmé, vzhľadom

Trestný zákon sa uvádza, že účelom návrhu zákona je „účinne reagovať

na stále nové a novšie námety na zmenu už odsúhlasených zmien, že

na opakujúce sa porušovania vymedzených spoločenských vzťahov s

po nadobudnutí účinnosti nových kódexov bude treba nazhromaždiť

dôrazom na posúdenie ich spoločenskej nebezpečnosti, u ktorých sa

poznatky z aplikačnej praxe sudcov, prokurátorov, policajtov i

ich doterajšia ochrana inými odvetviami práva hodnotí ako neúčinná.“4

advokátov a spoznať názory odbornej i laickej verejnosti, tlmočené v odborných časopisoch či monografiách. Tieto aktivity začali vytvorením dvoch pracovných komisií pre novelizáciu trestných kódexov.

Legislatívne diela „plátané“ novelami ? V prípade súčasného Trestného zákona ide už o 16. zmenu5

Novelou, ktorá podľa môjho názoru v najvýraznejšej miere

a pokiaľ ide o Trestný poriadok, tak ten sa menil už dokonca 21-krát.

pozmenila Trestný poriadok v poslednom období je zákon č. 262/2011

Trestný zákon, ako aj Trestný poriadok, nadobudli účinnosť

* článok recenzoval doc. JUDr. Tomáš Strémy, PhD. - odborný asistent na Katedre trestného práva a kriminológie, Právnická fakulta TU. MACHALOVÁ, T. (ed.) K odkazu Jaroslava Kallaba. Právně-filosofická východiska trestní politiky v procesu evropské integrace. Plzeň: Aleš Čeněk, 2007. s. 121. 2 ZÁHORA, J. Rekodifikácia trestného práva - doterajšie poznatky a skúsenosti. Zborník príspevkov z celoštátneho seminára s medzinárodnou účasťou konaného dňa 21. apríla 2008. Bratislava: Eurokódex, 2008. s. 17. 3 Najprávo – Zmeny v trestnom poriadku [http://www.najpravo.sk/clanky/zmeny-v-trestnom-poriadku.html?print=1]. 4 Dôvodová správa k zákonu č. 262/2011 Z.z [http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-135415?prefixFile=m_]. 5 Spolu s poslednou novelou Trestného zákona, a to z. č. 313/2011 Z.z., ktorá nadobudla účinnosť 1. novembra 2011 1

1. januára 2006, t. j. ide stále o pomerne nové kódexy, ktoré sú v účinosti

takéto zmeny, ako napr. vytvorenie takmer každej x–tej skutkovej

len šesť rokov. Vzhľadom k tomu, že prijatie nových trestných kódexov

podstaty trestného činu, okamžite prezentované ako rázne vyriešenie

bolo sprevádzané všeobecným politickým a mediálnym nadšením a

problémov. V skutočnosti však mnohokrát ide len o mýtus, nakoľko

trestné kódexy boli vyhlasované za „moderné“, je v skutku zaujímavé,

problémy nie je možné vyriešiť tým, že z nich spravíme trestné činy a

že trestné kódexy potrebujú až také časté zmeny (Trestný poriadok sa

budeme sa spoliehať, že trestná represia všetko vyrieši. Zdá sa, že štát

mení priemerne štyrikrát za rok a Trestný zákon priemerne trikrát za

tu celkom zjavne nepostihuje kriminálne činy, ale kriminalitu sám

rok).6 V tejto súvislosti je vhodné spomenúť, že predchádzajúci Trestný

vytvára, napr. neodôvodnenou premenou priestupkov na trestné činy.

zákon č.140/1961Zb., bol od nadobudnutia jeho účinnosti, t.j. od 1.

Presúvaním problémov napríklad zo správneho práva, priestupkového

januára 1962, novelizovaný viac ako 30-krát, v dôsledku čoho sa stal

práva, daňového práva, či exekučného do práva trestného, dáva štát na

pomerne neprehľadným. Niektoré jeho inštitúty s prihliadnutím na dobu

vedomie, že nedokáže účinne postihovať a eliminovať protiprávne

ich v vzniku a na politické, spoločenské a ekonomické zmeny, ktoré

konania inak. Sudca JUDr. Peter Šamka tieto neustále zmeny zhodnotil

nastali po roku 1989, boli zastaralé. Z toho dôvodu sa rekodifikácia

tak, že sa nimi len zvýši už aj tak veľký chaos, ktorý panuje v osobitnej

trestného práva hmotného považovala za potrebnú, reagujúca na

časti Trestného zákona, kde takmer každodenne pribúdajú nové trestné

zásadné zmeny v spoločnosti, akou bol napríklad vznik Slovenskej

činy a to aj duplicitne.11

republiky.7 „Dlho očakávaná záplata“ alebo detencia po slovensky Podľa názoru sudcu Okresného súdu v Pezinku JUDr. Petra

V niektorých prípadoch je zákon kvôli svojim medzerám

Šamka, svedčia časté zmeny trestných kódexov o tom, že tak Trestný

„plátaný“ novelami, no v iných prípadoch, naopak, určité inštitúty

zákon, ako aj Trestný poriadok, nielen že nie sú obsahovo moderné

upravuje, aj keď sa reálne neuplatňujú, pretože ani nemôžu. Vezmime si

kódexy, ale ide o kódexy, ktoré boli zjavne pripravené a schválené

napr. detenciu. Vymedzenie detencie je upravené v ustanoveniach § 81

narýchlo, bez predchádzajúcej väčšej odbornej diskusie. Celkovo

a § 82 Trestného zákona.12 Predmetom právnej úpravy ustanovenia §

pripúšťa, že trestné kódexy majú množstvo medzier, ktoré musia byť

81 ods. 1 Trestného zákona je skutočnosť, že odsúdenému je vo výkone

neustále plátané novelami, ktoré častokrát novelizujú predchádzajúce

trestu odňatia slobody zistená duševná porucha. Tá je podľa odborného

novely. Následne jednotlivé ustanovenia umožňujú protichodné

lekárskeho posudku nevyliečiteľná a pobyt odsúdeného na slobode je

výklady, čo v praxi spôsobuje nejednotnosť postupu orgánov činných v

aj s prihliadnutím na spáchanú trestnú činnosť (najmä závažnú násilnú),

trestnom konaní a súdov a tým prispievajú k nepredvídateľnosti

pre spoločnosť nebezpečný, t.j. že tu existuje dôvodný záver o vysokej

rozhodnutí v podobných trestných veciach. Ďalej konštatuje fakt, že je

pravdepodobnosti opätovného útoku takouto osobou. Ustanovenie § 82

pomerne ťažké (a to nielen pre laikov, ale aj pre odborníkov) postrehnúť

Trestného zákona upravuje účel (ods.1), trvanie (ods.2) a povinnosť

všetky zmeny (zavádzané nezriedka aj tzv. nepriamymi novelami cez

periodického preskúmavania dôvodnosti držania páchateľa v

zmeny iných zákonov), ktoré často, bez akejkoľvek koncepcie, či

detenčnom ústave (ods.3). Účelom umiestnenia páchateľa je osobitný

nadväznosti s ostatnými ustanoveniami „vtrhnú“ do trestného práva.8

liečebný režim, ktorý je zjavne intenzívnejší a špecifickejší ako u

ochranného liečenia, vzhľadom na postoje páchateľa, jeho stav a

Mgr. Branislav Babej, vyšší súdny úradník na Okresnom

chorobu. Ďalej dôslednou izoláciou od spoločnosti a to aj z dôvodu

súde Košice II zdôrazňuje, že v prípade novely Trestného zákona č.

značného narušenia a nebezpečnosti páchateľa, zabrániť v ďalšom

262/2011 Z.z. ide najmä o sankcionovanie konaní, ktoré boli doteraz

páchaní trestných činov a činov inak trestných u nepríčetných

postihované právnymi normami iných právnych odvetví. Odpoveď na

páchateľov.13 Vzhľadom k tomu, že zákon neustanovuje časový rozsah

otázku, či sa rozhodnutie zákonodarcu sankcionovať tieto konania

pobytu páchateľa v detenčnom ústave, toto ochranné opatrenie môže v

normami trestného práva ako ultima ratio (poslednou inštanciou) bude

prípade potreby trvať aj doživotne. Aby však nedochádzalo k

javiť ako efektívne a aplikovateľné v praxi, ukáže až čas.9

zneužívaniu inštitútu detencie, zákon ukladá súdu povinnosť jedenkrát

ročne preskúmať dôvod trvania detencie a na základe odborného

Účelom tohto článku nie je rozoberať jednotlivé „nové“

lekárskeho posudku rozhodnúť o jej ďalšom trvaní alebo o prepustení

trestné činy zavedené už spomínanou novelou do Trestného zákona.

páchateľa z detenčného ústavu. Ak dôvody detencie pominuli, súd

Ich zavedenie je však inými slovami odôvodnené najmä

rozhodne o ďalšom výkone trestu odňatia slobody.14

nedostatočnými doposiaľ platnými postihmi či spoločenskou nutnosťou.10

Návrh na zriadenie detenčného ústavu sa predložil ako

iniciatívny materiál Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky

Vráťme sa ale k načrtnutým častým zmenám trestných

(ďalej len „MZ SR“). V tomto návrhu sa uvádza, že zriadenie

kódexov. Zaujímavým sa taktiež javí pohľad na to, že v médiách sú

detenčného ústavu vyplýva zo zákonnej úpravy uvedenej v Trestnom

Právne listy – Nad schválenou novelou trestného zákona [http://www.pravnelisty.sk/clanky/a30-nad-schvalenou-novelou-trestneho-zakona]. MACHALOVÁ, T. (ed.) K odkazu Jaroslava Kallaba. Právně-filosofická východiska trestní politiky v procesu evropské integrace. Plzeň: Aleš Čeněk, 2007. s. 121. 8 Právne listy – Nad schválenou novelou trestného zákona [http://www.pravnelisty.sk/clanky/a30-nad-schvalenou-novelou-trestneho-zakona]. 9 Najprávo – Nové trestné činy po novele trestného zákona [http://www.najpravo.sk/trestne-pravo/clanky/nove-trestne-ciny-po-novele -trestneho-zakona.html]. 10 Bližšie pozri HORVÁTHOVÁ, A. Nové trestné činy v slovenskom právnom poriadku. In Bulletin slovenskej advokácie. Bratislava: SAK, č. 12, 2011, s. 15-22. 11 Právne listy – Nad schválenou novelou trestného zákona [http://www.pravnelisty.sk/clanky/a30-nad-schvalenou-novelou-trestneho-zakona]. 12 § 81 a § 82 z. č. 300/2005 Z.z., Trestný zákon v znení neskorších predpisov 13 ČENTÉŠ, J. a kol. Trestný zákon s komentárom. Žilina: Poradca podnikateľa, 2006. s.131-132. 14 SAMAŠ, O. - STIFFEL, H. - TOMAN, P. Trestný zákon. Stručný komentár. Bratislava: Iura Edition, 2006. s.188. 7

zákone a na Slovensku doposiaľ nie je vybudovaný ani prevádzkovaný 15

hľadisko spoločnosti, neustále meniaci a vyvíjajúci sa systém, ktorý

funkčný detenčný ústav. Vzhľadom na fakt, že na Slovensku nie sú so

koniec koncov ide ruka v ruke s právom, a tak je to aj správne. Úmyslom

zriadením a prevádzkou detenčného ústavu žiadne praktické

bolo zamyslieť sa a poukázať, aj prostredníctvom názorov odborníkov z

skúsenosti, bolo dohodnuté, že pri jeho plánovaní a výstavbe je nutné

právnej praxe, na niektoré skutočnosti a načrtnúť ich z iného uhla

aplikovať odborné poznatky získané praxou v už existujúcich

pohľadu. V konkrétnom prípade okrem iného vystupuje do popredia

detenčných ústavoch v členských štátoch EÚ. MZ SR na základe takto

otázka, či zákonodarca vedome nevytvára z trestného práva akýsi

získaných podkladov uviedlo, že detenčný ústav je vhodné kreovať pri

„odpadkový kôš“? Nakoľko do trestného zákona zaraďuje všetko, s čím

jestvujúcom zdravotníckom zariadení typu psychiatrickej liečebne,

si štát nevie alebo nechce dať rady a prezentuje trestné právo ako

resp. psychiatrickej nemocnice.16

všeliek na akékoľvek neduhy spoločnosti? Štát akoby nebol schopný vynútiť si plnenie povinností podľa iných právnych odvetví.21 Zatiaľ čo v

Doposiaľ však na Slovensku chýba najmä exaktná odpoveď

iných štátoch je trendom dekriminalizácia, u nás prebieha skôr

na otázku, prečo má byť detenčný ústav zariadením zdravotníckym a

kriminalizácia trestnej činnosti. Popritom, trestné právo pomaly stráca

nie zariadením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky.

svoje postavenie subsidiárneho práva, t. j. práva, ktoré nastupuje ako

Domnievame sa, že zákonodarca predpokladal detenčný ústav ako

ultima ratio, ako posledná a krajná možnosť a ktoré nemá, bez ďalšieho,

špecifické (teda a priori nie zdravotnícke) zariadenie, predovšetkým

zasahovať do sporov, ktoré majú byť primárne posudzované a riešené

chrániace spoločnosť pred jedincami nevyliečiteľne duševne chorými

cestou občianskeho súdneho konania, priestupkového či správneho

alebo odmietajúcimi sa podrobiť ochrannému liečeniu. Pojem osobitný

konania.22 V prípade detenčného ústavu na Slovensku, zjavne až

liečebný režim v tomto kontexte určite neznamená primárne

tragická udalosť,23 dotlačila vládu Slovenskej republiky k tomu, aby na

zdravotnícku starostlivosť, ale neznamená ani absenciu liečebno-

svojom zasadnutí (9. júla 2008 uznesením č. 489) rozhodla o zriadení

terapeutických programov.17

takéhoto ústavu, a to v Psychiatrickej nemocnici Hronovce. V

súčasnosti si na zariadenie, v ktorom majú byť umiestnení duševne

Spomínanou novelou č. 262/2011 Z.z. sa okrem iných zmien

chorí zločinci, Slovensko bude musieť ešte počkať. V tejto súvislosti je

rozšíril aj § 81 o ods. 4 Trestného zákona, pričom v dôvodovej správe sa

vhodné spomenúť, že v zahraničí nie sú detenčné zariadenia novinkou

uvedené ustanovenie dopĺňa z dôvodu „potreby ochrany personálu

a ročne sa na ne vynakladajú milióny eur. Jedno z nich funguje aj u

zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, iných pacientov

našich západných susedov v Českej republike od roku 2009, a to v

hospitalizovaných v tomto zariadení, respektíve aj širšieho okruhu ľudí

brnenskej väznici. Na druhej strane možno azda toto omeškanie z časti

(napr. v prípade úteku zo zariadenia) pred agresívnym a nebezpečným

prepáčiť, pretože realizácia v praxi, ako sa celkovo ukazuje,

správaním páchateľov v rámci výkonu ochranného liečenia

predstavuje náročný a dlhodobý proces. Keďže v pípade inštitútu

vykonávaného v zariadení ústavnej zdravotnej starostlivosti.“18

detencie ide o krajné opatrenie, ktoré predstavuje zásadný zásah do

základných ľudských práv a slobôd, možno sa k nemu uchýliť len v

Zabezpečenie realizácie a prevádzka inštitútu detencie v

prípade, keď ochranu spoločnosti nemožno zabezpečiť inak. V tomto

praxi budú veľmi náročné a vyžiadajú si aj nemalé náklady. Závažným

smere ide o citlivú tému, to by však nemalo byť ospravedlnením. Nás

problémom bude zabezpečenie kvalifikovaného personálu. Na

čaká ešte dlhá cesta, kým v konečnom dôsledku dáme zákonu „dlho

Slovensku má vzniknúť detenčný ústav ako zdravotnícke zariadenie

očakávanú záplatu“ v podobe funkčného detenčného ústavu,

strážené príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže. Stráženie

porovnateľného s tými vo vyspelých štátoch. Dočkáme sa ho aj my,

nemôže byť len vonkajšie, ale musí byť aj vnútorné, chrániace

alebo sa najskôr musí niečo závažné prihodiť, aby bol štát prinútený

pracovníkov jedného kompaktného tímu. Podľa názoru niektorých

konať?

lekárov by mal byť vypracovaný a prijatý aj špeciálny zákon o výkone detencie tak, ako je tomu v Českej republike.19 Chcelo by to rozvíriť

Lívia Hoštáková

stojace vody o problematike, ktorá je nová a podľa ich názoru sa jej nevenuje dostatočná odborná pozornosť.20 Na záver

Zámerom tohto článku nebolo hodnotiť neustále meniace sa právne predpisy, pretože toto by nám nedovolilo naplniť ani dynamické 15

Zákonodarca v roku 2005 prijal nový Trestný zákon, ten zaviedol inštitút detencie bez toho, aby aspoň jeden detenčný ústav aj fakticky existoval, pričom zriadenie detenčného ústavu sa predpokladalo na koniec roka 2012, t. j. viac ako šesť rokov po prijatí nového Trestného zákona. Dostupné na: Právne listy – Nad schválenou novelou tretného zákona [http://www.pravnelisty.sk/clanky/a30nad-schvalenou-novelou-trestneho-zakona]. 16 Rokovania vlády SR – Návrh na zriadenie detenčného ústavu [http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum -14135?prefixFile=m_]. 17 Detencia po slovensky [http://www.asps.sk/domain/asps/files/odborne-diskusie/detencia-po-slovensky.pdf]. 18 Dôvodová správa k zákonu č. 262/2011 Z.z [http://www.rokovania.sk/File.aspx/ViewDocumentHtml/Mater-Dokum-135415?prefixFile=m_]. 19 Ide o zákon č. 129/2008 Sb.,o výkone zabezpečovacej detencie s účinnosťou od 1.1.2009 20 Detencia po slovensky [http://www.asps.sk/domain/asps/files/odborne-diskusie/detencia-po-slovensky.pdf]. 21 Právne listy – Nad schválenou novelou trestného zákona [elektronická verzia]. 22 Právne listy – Princíp ultima ratio [http://www.pravnelisty.sk/clanky/a30-nad-schvalenou-novelou-trestneho-zakona]. 23 Tragická udalosť, ktorá sa udiala 4. mája 2008 v Českej republike, keď 43 ročný pedofil, občan SR, znásilnil a zavraždil deväťročného chlapca. Dostupné na: Slovenské národné stredisko pre ľudské práva [http://www.staremesto.sk/buxus/docs//socialna_pomoc_a_ zdravotnictvo/KP/KP01_08.pdf].

CLÁNKY Obsadzovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky de lege ferenda Zárukou spravodlivého výkonu jednotlivých zložiek moci je

prípadoch, keď jedna zložka moci kreuje inú. Spôsob voľby, ktorý by sa

ich vzájomná oddelenosť. Mali by byť konštituované tak, aby

mal odohrávať v striktnom posudzovaní odborných, kvalifikačných a

predstavitelia každej z nich boli čo najmenej zaangažovaní na

morálnych kvalít, môže byť často podmienený rodinnými, priateľskými

dosadzovaní predstaviteľov ďalších zložiek. Keby sme mali túto zásadu

alebo inými väzbami, ktoré sledujú presadzovanie osobných záujmov a

precízne dodržiavať, musela by voľba a dosadzovanie do všetkých

priorít nad záujem všeobecne prospešný. Tento jav je v právnom štáte

úradov najvyšších výkonných, zákonodarných a súdnych orgánov

neprijateľný, avšak tieto zaužívané praktiky pod heslom „ruka ruku

vychádzať z toho istého zdroja moci, t.j. od občanov, a to cestami, ktoré

myje“ sú hlboko zakorenené v našej spoločnosti, a preto aj zmena môže

by sa navzájom nijako nestretávali. Praktické aplikovanie takéhoto

vzísť jedine z jej morálnej očisty. Samozrejme, až prax by ukázala

modelu konštituovania jednotlivých zložiek moci by sa mohlo

efektívnosť týchto návrhov, ale vychádzajúc z teoretických poznatkov o

považovať za demokraciu v tej najčistejšej podobe, ale v prípade

demokracii mám za to, že čím viac zložiek sa podieľa na kreovaní

ústavného súdnictva možno predpokladať minutie výsledku s účelom.

akejkoľvek moci, záruka nezávislosti sa zvyšuje. Ak existuje v

Sudcovia ústavného súdu musia spĺňať osobitné predpoklady, ktoré

slovenskej zákonodarnej alebo výkonnej moci určitá názorová,

nemusia byť občanom vždy známe, a preto je nutná osobitná procedúra

ideologická alebo iná prevaha, vzniká za súčasného stavu riziko

konštituovania.1 Proces obsadzovania ústavného súdu by som postavil

preniknutia ideologického záujmu do sfér ústavného súdnictva. Táto

na troch základných pilieroch, a to kto vyberá, koho vyberá a akým

názorová uniformita ústavného súdu a zákonodarnej zložky sa

spôsobom. Slovenskú koncepciu konštituovania personálneho

niekoľkokrát deklarovala aj v konkrétnej rozhodovacej činnosti.

substrátu ústavného súdu považujem v niektorých miestach za nedôslednú, a preto v nasledujúcej časti načrtnem niekoľko návrhov

V súčasnosti sa čoraz častejšie dostávajú do povedomia ľudí

legislatívnych zmien, ktoré predstavujú kľúčové body smerujúce k

rôzne rozporuplné rozhodnutia ústavného súdu, ktoré svojou

spravodlivejšiemu ústavnému súdnictvu.

argumentáciou vytvárajú zmätočný stav v organizácii spoločnosti. Je

dôležité stanoviť podmienky výberu a ustanovovania sudcov ústavných

Ústavný súd SR je súdno-politický orgán z hľadiska

súdov tak starostlivo, aby sa nimi zabezpečila jednak nezávislosť

konštituovania jeho personálneho substrátu, na ktorom sa podieľa

sudcov ústavného súdu, ako aj naplnenie jeho ústavných právomocí

prezident a Národná rada SR. Podľa Alexyho sa štátna moc v

spôsobom odborným, nestranným a nevzbudzujúcim žiadne

demokratickej spoločnosti považuje za legitímnu v prípade jej

pochybnosti vo verejnosti.3 Slovenský ústavodarca určuje predpoklady

odvodenia od občanov. S prihliadnutím na to dochádza k absencii

na výkon funkcie ústavného sudcu pozitívnym spôsobom: dolnou

priamej väzby ústavného súdnictva na verejnosť a faktickej neexistencii

vekovou hranicou 40 rokov, slovenským občianstvom, voliteľnosťou do

priamej legitimity na svoju činnosť. Jednou z možností ako odstrániť

Národnej rady SR, dosiahnutím vysokoškolského právnického

riziko uzurpovania ústavného súdu politickou garnitúrou pre mocenské

vzdelania a minimálne 15 ročnou činnosťou v právnickom povolaní.4

účely je rozšíriť okruh subjektov, ktoré sú oprávnené podávať návrh na

Odpoveď na otázku, či je táto ústavná špecifikácia v slovenskom

voľbu kandidátov tak, aby sa na obsadzovaní priamo alebo nepriamo

právom poriadku dostačujúca, môže poskytnúť porovnanie s ústavami

podieľalo čo najširšie spektrum spoločnosti. Druhou možnosťou

iných štátov. Ústavný súd má nezávislé postavenie a z hierarchického

pozitívnej inovácie súčasného systému by bolo umožniť kandidátom,

hľadiska je to najvyššia súdna inštancia s pôsobnosťou chrániť

ktorí spĺňajú zákonné podmienky, samostatne sa uchádzať o post

ústavnosť. Požiadavka teoretických aj praktických skúsenosti zo

ústavného sudcu pred nezávislými komisiami, ktoré by svojim

súdneho prostredia a oblasti ústavného práva by preto mala byť

zložením, najmä z prostredia odborného ako aj zložiek štátnej moci,

nevyhnutným predpokladom na výkon tejto funkcie. Prax priamo v

predstavovali garanciu spravodlivého výberu. Ide najmä o

oblasti súdnictva je v spojitosti s výkonom funkcie ústavného sudcu

zabezpečenie faktu, aby osobe, ktorá má vysoké kvalifikačné

vyžadovaná napr. v Albánsku. U nás sa žiaľ takéto široké spektrum

predpoklady na tento post, nebola odopretá možnosť kandidatúry len z

nevyžaduje a postačuje prax v akejkoľvek právnickej profesii. Na

dôvodu nezáujmu ju navrhnúť. Bez ohľadu na fakt, či je tento nezáujem

vysokú mieru kvalifikačnej definície ústavného sudcu myslel aj

motivovaný účelne z osobných pohnútok alebo z iného relevantného

ústavodarca španielskej ústavy a jedným zo znakov, ktoré musí

dôvodu. Pri obsadzovaní ústavného súdu sa stretávame s ďalším

kandidát naplniť je „postavenie uznávaného právnika“. Podobný znak

nežiaducim aspektom, ktorý je vo všeobecnosti často vídaný v

určujúci predpoklady sudcu ústavného súdu obsahuje aj ústava

HAMILTON, A. - MADISON, J. - JAY, J. Listy federalistov. Bratislava: Kalligram, 2002. s. 550-553. ALEXY, R. Balancing, constitutionalreview and representation. In International Journal of Constitutional Law, č. 4, 2005, s. 572-581. BRÖSTL, A. - KLUČKA, J. - MAZÁK, J. Ústavný súd Slovenskej republiky (Organizácia, proces, doktrína). Košice: PHARE Foundation, 2001. s. 23- 24. 4 Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., čl. 134 ods. 3 2

Rakúskej republiky. V nej je úprava ešte širšia a ukladá špecifické

nominovať na tento post osobu priamo z politickej funkcie. Vzniká riziko,

nazeranie pri výbere kandidátov na univerzitných profesorov a taktiež

že nadobudnutý vplyv z predchádzajúcej funkcie ovplyvní nezávislý

nutnú kompetentnosť v právnickom povolaní.5 „Ústavní sudcovia môžu

výkon ústavného sudcu. Samozrejme neexistuje všeobecný

svojou činnosťou výrazne meniť právne usporiadanie spoločnosti a

predpoklad, že by skúsenosť z predchádzajúcich verejných funkcií

teda nie sú len slepými vykonávateľmi ústavy, ale prostredníctvom

mala vždy negatívny dosah na výkon jeho funkcie, ale už len možnosť

svojej činnosti vytvárajú chápanie spravodlivosti, a tak samotné právo.

ovplyvnenia slobodnej úvahy sudcov dáva povinnosť určiť dostatočný

Ako dodáva M. Safjan, bez hľadania spravodlivosti a dobrého práva

časový odstup, aby sa negatívny dosah minimalizoval. Zaujímavé

nemôžeme hovoriť o spravovaní spravodlivosti súdmi. Avšak

riešenie môžeme nájsť v ústave Rakúskej republiky, kde podľa článku

spravodlivé a racionálne sudcovské právo neexistuje bez

147 nemôže byť predsedom a podpredsedom Ústavného súdneho

nevyhnutného priestoru slobody pre sudcov.“6 Preto, ak chceme

dvora osoba, ktorá v posledných piatich rokoch pred vymenovaním

dosiahnuť právne správne rozhodnutia ústavného súdu, je prioritou

zastávala vysokú ústavnú funkciu. Toto znenie by som navrhol de lege

maximálna právna odbornosť personálneho substrátu. Slovenská

ferenda do prostredia slovenského ústavného súdnictva s rozšírením

právna úprava je v tejto oblasti v porovnaní s inými štátmi málo

na všetkých ústavných sudcov. Čím je funkcia odbornejšia a

precízna. Osoby zodpovedné za výber sudcov by mali zohľadňovať a

spoločensky významnejšia, tým by mali byť kvalifikačné predpoklady

posudzovať kandidátov na ústavných sudcov aj nad rámec, ktorý im

prísnejšie. V slovenskom právnom poriadku v tomto smere

prikladá ako povinnosť ústava a zákon. Obsiahnutie základných

nachádzame nevídaný paradox, kedy sú požiadavky na sudcu

predpokladov kandidátov v ústave štátu prispieva k právnej istote. Čím

všeobecného súdu taxatívne určené prísnejšie a podrobnejšie, ako na

prísnejším spôsobom a konkrétnejšie sú podmienky a obmedzenia

sudcu ústavného súdu. Zákon o sudcoch a prísediacich ustanovuje

predpísané v ústave, tým užší okruh kandidátov na ústavných sudcov

požiadavku bezúhonnosti a morálnych vlastností, ktoré dávajú záruku,

získame a tým väčšia záruka sa poskytuje občanom, že ústavné

že funkcia sudcu bude riadne vykonávaná.9 Ostáva otázkou, prečo

súdnictvo vykonávajú právne najkvalifikovanejšie osoby. Ďalšia

slovenský ústavodarca túto podmienku nezakotvil aj pri ústavných

významná kategória pri obsadzovaní ústavných sudcov, pri ktorej by

sudcoch. Analógiou by sme síce mohli vyvodiť, že ak je bezúhonnosť

som de lege ferenda navrhol lepší model, je dĺžka funkčného obdobia.

vyžadovaná u sudcov všeobecných súdov, automaticky sa táto

Ústava SR zamedzuje možnosť uzurpácie funkcie ústavného sudcu na

podmienka vzťahuje aj na sudov ústavného súdu. Po právnej stránke je

neobmedzené obdobie a stanovuje funkčné obdobie výkonu tejto

však táto analógia nedostatočná a absenciu podmienky bezúhonnosti

funkcie na 12 rokov. Z hľadiska systémového nastavenia pravidiel je

môžeme označiť za elementárny ústavný nedostatok, ktorý znevažuje

podstatné určenie dĺžky funkčného obdobia a dôvodov pre zánik

post ústavného sudcu a mal by byť v ústave obsiahnutý.

funkcie. Tak, ako je v právnom štáte nevyhnutná periodicita personálnej

obmeny zákonodarného zboru, prezidentskej funkcie a ďalších

Inštitút ústavného súdu má svojou funkciou, organizáciou a

predstaviteľov zastupiteľských zborov, vidím túto nevyhnutnosť aj v

umiestnením do štruktúry právneho štátu špecifické nezávislé

ústavnom súdnictve. S prihliadnutím na všeobecne tradovanú, ale v

postavenie, ktoré nezapadá do hierarchie všeobecného súdnictva. Mal

praxi veľakrát potvrdzovanú myšlienku „koľko právnikov, toľko názorov“

by preto niesť veľkú mieru zodpovednosti za obraz celého právneho

vyznieva častejšia obmena personálneho substrátu za pevnejšiu

poriadku, stabilitu ústavných hodnôt, dodržiavanie ľudských práv,

záruku spravodlivosti v štáte a vylúčenie monizmu právneho názoru v

spravodlivosti a demokratického zriadenia ako takého. Rozhodnutia

ústavnom súdnictve. Ako inšpirácia môže opäť poslúžiť ústava

ústavného súdu sú však výtvorom ľudskej vôle na základe psychického

Španielskeho kráľovstva, kde je dĺžka funkčného obdobia ústavných

vzťahu k danému skutkovému stavu, a preto spravodlivý chod tejto

sudcov deväť rokov a každé tri roky dochádza k obnove jednej tretiny

inštitúcie je podmienený morálnou a odbornou perfektnosťou

sudcov.7 Pravidelná personálna obmena významných mocenských

jednotlivých sudcov. Bez nich by bol ústavný súd len formou bez

pozícií je jedným zo stavebných kameňov demokratického systému, a

obsahu. Súčasný stav na slovenskej politickej scéne a v justícií

preto si viem predstaviť realizáciu španielskeho modelu aj u nás.

každodenne demonštruje volanie po zmene nastaveného systému. Z

javov, ktoré vrhajú negatívne svetlo na ústavný súd, spomeniem najmä

Dôležitou kategóriou pre nezávislý výkon ústavného sudcu je

prieťahy v rozhodovacej činnosti a podozrenia o politickom zasahovaní

nezlučiteľnosť tejto funkcie s inou verejnou funkciou alebo s

do rozhodnutí sudcov. Práve proces obsadzovania sudcov by mal byť

podnikateľskou činnosťou. Negatívny dopad na nezaujatý výkon

jedným z kľúčov k odstráneniu týchto aspektov. Pokiaľ však bude

sudcovskej funkcie môže pochádzať práve z prostredia tejto činnosti

pravdepodobnosť zmeny vychádzať primárne z morálnych vlastnosti a

mimo ústavného súdu. Taktiež je neprípustné členstvo sudcu

hodnotového rebríčka štátnych funkcionárov, bude v našom prostredí

ústavného súdu v politickej strane, hnutí, vláde alebo výkon

stále behom na dlhú trať.

poslaneckého mandátu. Ak kandidát na post sudcu ústavného súdu

naplnil skutkovú podstatu nezlučiteľnosti funkcie, k vymenovaniu do funkcie môže dôjsť v prípade, že sa pred zložením sľubu vzdá politickej

príslušnosti. V prípade plynutia poslaneckého mandátu a výkonu vládnej funkcie dochádza k zániku dňom nástupu do funkcie sudcu

ústavného súdu.8 Pre spoločnosť je nežiaduce, aby osoba s výrazným vplyvom z riadiacej funkcie vo sfére štátnej moci bola priamo zvolená na post sudcu ústavného súdu. Slovenská ústava však umožňuje 5

KLOKOČKA, V. - WAGNEROVÁ, E. Ústavy států Evropské únie. Praha: Linde, 1997. s. 399-497. SAFJAN, M. Wyzwania dla państwa prawa. Varšava: Wolters Kluwer, 2007. s. 88. KLOKOČKA, V. - WAGNEROVÁ, E. Ústavy států Evropské únie. Praha: Linde, 1997. s. 399-497. 8 Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., čl. 13, ods. 2 9 Zákon č. 385/2000 Z.z. o sudcoch a prísediacich, § 5 ods. 1 písm. d) 6

Andrej Krajňák

CLÁNKY Mozno stíhat prezidenta v kauze nevymenovania generálneho prokurátora?* Slovenskú spoločnosť už dlhé mesiace traumatizuje príbeh

nemožno uplatniť natoľko extenzívne, aby sa na jej základe vylúčil

voľby a nevymenovania zvoleného generálneho prokurátora doc. JUDr.

postup prezidenta SR, ktorým overí, či navrhnutá osoba spĺňa určené

Jozefa Čentéša, PhD. V jeho prípade ostáva už len posledný krok, aby

podmienky výkonu verejnej funkcie.“1 Táto úvaha je veľmi zaujímavá,

sa ujal ústavnej funkcie, do ktorej bol zvolený, a to je vymenovanie

keďže z nej vyplýva, že prezident je oprávnený skúmať iba to, či

prezidentom Slovenskej republiky podľa čl. 150 Ústavy Slovenskej

navrhnutá osoba spĺňa podmienky na výkon verejnej funkcie.

republiky (ďalej len „Ústava“). Národná rada uznesením č. 499 na svojej 19. schôdzi V.

Chronológia voľby

volebného obdobia dňa 17.6.2011 navrhla prezidentovi SR vymenovať

Funkčné obdobie bývalého generálneho prokurátora JUDr.

za generálneho prokurátora SR kandidáta Jozefa Čentéša, ktorý získal

Dobroslava Trnku sa malo skončiť vo februári 2011, preto sa k prvej

79 hlasov.2 Teda, prezident môže preskúmať postup národnej rady pri

voľbe pristúpilo už v novembri 2010. Slovenská verejnosť bola svedkom

tejto voľbe a spôsobilosť kandidáta podľa zákona o prokuratúre. Zákon

viacerých neúspešných pokusov, obštrukcií, prípadov, keď si viacerí

č. 153/2001 Z.z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov ustanovuje

koaliční poslanci fotili svoje hlasovacie lístky, a pri ktorých nebol nikto

v § 7 ods. 3 nasledovné podmienky vymenovania za generálneho

zvolený; dokonca v jednom prípade nebol zvolený Dr. Trnka len o jediný

prokurátora: vek najmenej 40 rokov, 5 rokov justičnej praxe a súhlas

hlas. Následne v júni 2011 bol za generálneho prokurátora zvolený doc.

kandidáta s vymenovaním. Splnenie týchto podmienok overuje

Čentéš v tajnom hlasovaní poslancami Národnej rady SR (ďalej len

národná rada pred hlasovaním o návrhu na vymenovanie. Ak kandidát

„národná rada“). Dodnes ho však prezident Ivan Gašparovič

vezme súhlas späť, nemožno ho navrhnúť na vymenovanie (čo urobil

nevymenoval.

Dr. Trnka). Z toho vyplýva, že je málo pravdepodobné, aby prezident

zistil niečo iné ako národná rada.

Ústavný vzťah prezidenta a prokuratúry

Ústava upravuje postavenie prezidenta SR v šiestej hlave,

Ak bol postup národnej rady súladný so zákonom, návrh na

prvom oddiele v článkoch 101 až 107. Čl. 101 v ods. 1 ustanovuje, že

vymenovanie nemožno ignorovať, lebo tým zakladá prezidentovi

prezident je hlavou Slovenskej republiky. Prezident reprezentuje

povinnosť vymenovať generálneho prokurátora, aby tým zabezpečil

Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním

riadny chod ústavných orgánov. Ak prezident nekoná, hoci je na to

zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj

povinný, nezabezpečuje svojím rozhodovaním riadny chod ústavných

úrad podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi.

orgánov, čo by bolo v rozpore s Ústavou.

Možno povedať, že prokuratúra Slovenskej republiky sa pokladá za ústavný orgán sui generis, keďže Ústava v čl. 149 až 151 jej

Ústavný súd k právomoci prezidenta Mierne problematickou sa javí formulácia „prezident

dáva ústavný základ, pričom odkazuje na zákon, ktorý upravuje

vymenúva a odvoláva“. Ústavný súd sa vyjadril k trom typom formulácií

podrobnosti o vymenúvaní a odvolávaní, právach a povinnostiach

pre úpravu právomoci prezidenta v rozhodnutí I. ÚS 39/93 nasledovne:

prokurátorov a organizácii prokuratúry. Čl. 150 Ústavy určuje, že na čele

„V prvom prípade ide o výslovne priznané oprávnenie vyjadrené

prokuratúry je generálny prokurátor, ktorého vymenúva a odvoláva

formuláciou „môže urobiť“; napríklad môže rozpustiť Národnú radu

prezident Slovenskej republiky na návrh národnej rady. V zmysle čl. 150

SR,... V druhom prípade ide o výslovnú povinnosť vyjadrenú

však jedinou podmienkou, ktorú možno skúmať na základe Ústavy, je

formuláciou „je povinný“. Napríklad je povinný vypočuť stanovisko

to, či kandidát bol navrhnutý národnou radou. Národná rada navrhne

predsedu Národnej rady SR. V treťom prípade ide o formuláciu „urobí“,

kandidáta v tajnom alebo verejnom hlasovaní podľa § 39 zákona o

napríklad... „odvolá člena vlády“. Táto formulácia nemá jednoznačný

rokovacom poriadku, ak kandidát získal vo voľbách nadpolovičnú

obsah. Interpretáciou z nej možno odvodiť oprávnenie, ale aj

väčšinu hlasov prítomných poslancov v súlade s § 123 ods. 3

povinnosť... Ústavné postavenie prezidenta SR je jednoznačné iba

spomenutého zákona. „Pri uplatnení právomoci, ktorou prezident SR

vtedy, keď mu Ústava SR výslovne priznáva oprávnenie, alebo

menuje osobu do verejnej funkcie, pre ktorú sú určené podmienky,

výslovne ukladá povinnosť. V iných prípadoch ústavné postavenie

prezident znáša ústavnú zodpovednosť za to, že do funkcie vymenuje

prezidenta treba dotvoriť buď interpretáciou právnych noriem

iba takú osobu, ktorá spĺňa ústavou uvedené podmienky. Preto ústavnú

uvedených v texte Ústavy alebo zmenou znenia jednotlivých

normu o rozhodovaní zabezpečujúcom riadny chod ústavných orgánov

ustanovení Ústavy SR.“3

* článok recenzoval JUDr. Roman Jurík, PhD. - advokát a odborný asistent na Katedre ústavného práva, Právnická fakulta TU. DRGONEC, J. Ústava Slovenskej republiky – Komentár. Šamorín: Heuréka, 2007. s. 747. Pozri Uznesenie NR SR č. 499 z 17.6.2011. Dostupné na <www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=schodze/uznesenie&MasterID=7077>. 3 Pozri I. ÚS 39/93. 1

Za zmienku stojí aj uznesenie ústavného súdu č. I. ÚS 58/94,

Podanie návrhu o výklad Ústavy

ktorým podal výklad viacerých ustanovení Ústavy. V čl. 116 Ústavy je

Doc. JUDr. Radoslav Procházka, PhD., JSD pripravil podanie

uvedené, že národná rada môže vysloviť nedôveru aj jednotlivému

na Ústavný súd o výklad ustanovení Ústavy vzťahujúcich sa na vzťah

členovi vlády; v tomto prípade prezident SR člena vlády odvolá. Ústavný

prezidenta a národnej rady pri kreácii funkcie generálneho prokurátora

súd v spomenutom rozhodnutí povedal: „Prezident Slovenskej

zo dňa 29.2.2012. Vychádzal hlavne z nálezu PL. ÚS 14/06, ktorým

republiky má ústavnú povinnosť odvolať podľa článku 116 ods. 3 Ústavy

dáva Ústavný súd výklad na odstránenie sporu orgánov verejnej moci

Slovenskej republiky člena tej vlády Slovenskej republiky, ktorej

ohľadom výkladu a používania ich kompetencií a právomocí. V

Národná rada Slovenskej republiky vyslovila dôveru podľa článku 113

predmetnom rozhodnutí Ústavný súd uvádza: „Oprávnenie posúdiť

Ústavy Slovenskej republiky.“4 Na spresnenie ústavný súd uviedol, že

splnenie zákonných podmienok pritom nemožno stotožňovať so

„vyslovenie nedôvery členovi inej vlády ako tej, ústavný základ výkonu

svojvôľou a zamieňať ho s politickým posúdením kandidatúry. Tak ako

funkcie ktorej bol založený čl. 113 ústavy, preto nezakladá ústavnú

prezident, i národná rada musí pri posudzovaní, či navrhnutý kandidát

povinnosť prezidenta republiky člena takejto vlády odvolať.“5 Týmto dal

spĺňa požiadavky... rešpektovať doktrinálne prípustné interpretačné

jasný výklad pojmu „odvolá“, čo by sa analogicky mohlo uplatniť aj v

postupy, svoj záver musí rozumne odôvodniť a musí rešpektovať

prípade pojmu „vymenuje“ alebo „vymenúva“. Inými slovami prezident

prípadný záväzný výklad ústavného súdu alebo súdov, ktorý by bol

má povinnosť konať, ak neexistujú relevantné prekážky ústavného

relevantný na posúdenie príslušnej otázky.“10

charakteru. Ak je zvolený kandidát na generálneho prokurátora národnou radou, ktorej toto právo určuje Ústava a proces prebehol

Podanie poslancov národnej rady obsahuje nasledovné: „Ak

ústavno- a zákonno-konformne, prezident má povinnosť ho

by voľba kandidáta národnou radou nemala aspoň vyvolať ten právny

vymenovať.

účinok, že jej výsledkom je návrh, o ktorom je prezident republiky

povinný rozhodnúť, znamenalo by to úplné popretie pôsobnosti

Prezidentská indemnita v Ústave

Prezident požíva indemnitu na základe čl. 107 Ústavy.

národnej rady pri kreácii funkcie generálneho prokurátora a sústredenie

celej pôsobnosti do kompetenčného portfólia prezidenta republiky.“11 V

Ústava pozná len dva taxatívne dôvody pre stíhanie prezidenta podľa

tomto podaní sa navrhovateľ vyjadruje aj k lehote vymenovania: „Ak by

čl. 107, a to úmyselné porušenie Ústavy alebo vlastizradu. O podaní

sa absencia explicitnej úpravy lehoty mala vykladať ako „kedykoľvek“,

obžaloby rozhoduje národná radou trojpätinovou väčšinou hlasov

bolo by to nielen v rozpore s princípom právnej istoty, ale aj v rozpore s

všetkých poslancov, pričom príslušný rozhodnúť o tejto obžalobe je

ústavne judikovaným záväzkom štátnych orgánov k vzájomnej

ústavný súd, konkrétne plénum. Odsudzujúce rozhodnutie ústavného

spolupráci a k účinnému spolupôsobeniu pri výkone tých ústavných

súdu znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu

právomocí, ktoré takéto spolupôsobenie pre naplnenie svojho účelu

opätovne získať, teda taký prezident by bol ineligibilný.6 Prvý spôsob

vyžadujú.“12

možnosti stíhania prezidenta je teda vlastizrada. Ústava neurčuje

explicitne, či ide o trestný čin vlastizrady. Brӧstl píše, že „pojem „vlastizrada“ je identický so skutkovou podstatou trestného činu

Ústavný súd nemá lehotu na rozhodnutie v tejto veci. Svojím

rozhodnutím môže takpovediac priniesť „svetlo“ do súčasnej situácie.

vlastizrady upraveného v § 311 Trestného zákona.“7 Vlastizradu podľa uvedeného ustanovenia môže spáchať občan SR, ktorý v spojení s

Záver

cudzou mocou alebo cudzím činiteľom spácha trestný čin úkladov proti

Ústavný súd vo svojom výklade v uznesení č. I. ÚS 58/94

Slovenskej republike, teroru, záškodníctva alebo sabotáže. Je veľmi

potvrdil prezidentovu povinnosť konať v prípade neexistencie

málo pravdepodobné (i keď vylúčiť sa to nedá), že prezident spácha

ústavných prekážok. V najbližších týždňoch sa dočkáme rozhodnutia o

trestný čin teroru alebo sabotáže podľa Trestného zákona. Druhý

výklad sporných ustanovení Ústavy upravujúcich túto otázku. Podľa

spôsob predstavuje úmyselné porušenie Ústavy. Ústava nám však

nášho názoru prezidenta možno stíhať za úmyselné porušenie Ústavy v

neurčuje, čo konkrétne sa považuje za úmyselné porušenie, taktiež

tomto prípade po splnení predpísaných podmienok, čo je však v

nestanovuje, či stačí malá miera závažnosti. Drgonec sa prikláňa k

súčasnej situácii politicky nepredstaviteľné. To, či by mohol prísť o

výkladu, že „každé porušenie Ústavy, ktorého sa prezident dopustí,

funkciu, je možné len teoreticky. Myslíme si, že uvedená kauza

môže byť príčinou na jeho odvolanie, ak sa preukáže, že prezident SR

dokumentuje, že prezident vymenovanie riadne zvoleného

sa úmyselne správal v nesúlade s Ústavou.“8 Ústava neuvádza definíciu

generálneho prokurátora úmyselne odďaľuje, čo môže spôsobiť

úmyslu, preto použijeme Trestný zákon, konkrétne § 15. Treba tiež

porušenie princípov právneho štátu, za čo by mal niesť zodpovednosť.

povedať, že použijeme extenzívny výklad tohto ustanovenia, pretože

prezident môže porušiť Ústavu aj iným konaním, ako je to uvedené v Trestnom zákone. Inými slovami, „úmyslom pre potreby čl. 107 Ústavy SR by teda malo byť každé správanie prezidenta SR, pri ktorom by buď chcel porušiť alebo ohroziť úpravu určenú Ústavou SR, alebo by vedel,

že svojím konaním môže porušiť alebo ohroziť úpravu určenú Ústavou SR a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.“9 4

Pozri I. ÚS 58/94. Tamže. BRӦSTL, A. a kol. Ústavné právo Slovenskej republiky. Plzeň: Aleš Čenek, 2010. s. 268. 7 Tamže, s. 290. 8 DRGONEC, J. Ústava Slovenskej republiky – Komentár. Šamorín: Heuréka, 2007. s. 812. 9 Tamže, s. 814. 10 PL. ÚS 14/06. 11 Podanie dostupné na <http://www.concourt.sk/podanie.do?id_spisu=425097>. 12 Tamže. 5

Michal Perignáth

Ste študentom, pedagógom alebo členom akademickej obce Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave? Upozornenie! Redakcia časopisu Corpus Delicti nezodpovedá za obsah jednotlivých článkov, ich pravdivosť a výpovednú hodnotu.

Práve Vám je adresovaná táto výzva!

Chcete sa stať súčasťou časopisu Corpus Delicti? Napíšte článok v rozsahu 3 - 6 A4 (písmo Times New Roman, veľkosť 12, jednoduché riadkovanie) na ľubovoľnú tému, samozrejme, týkajúcu sa práva. Prosíme o dodržiavanie citačných pravidiel podľa STN.

Výberové konanie !!! Príspevok musí byť recenzovaný právnym pedagógom, právnym vedcom alebo iným odborníkom zaoberajúcim sa tematikou daného článku!

Redakcia časopisu Corpus Delicti vyhlasuje výberové konanie na členov Redakčnej rady.

Recenzovaný článok spolu s fotografiou Vašej tváre a biografickou charakteristikou (najviac na 3 riadky) zašlite na mailovú adresu:

Ak máte záujem stať sa členom nášho dynamického

corpusdelicti.tt@gmail.com

tímu, posielajte svoje životopisy na mailovú adresu: corpusdelicti.tt@gmail.com

V prípade, že nás svojim článkom zaujmete, bude uverejnený

V prípade, ak nás zaujmete, budete pozvaní

v najbližšom čísle 4/2012 pre zimný semester

na osobný pohovor.

akademického roku 2012/2013.

Osobné pohovory sa budú konať

Uzávierka pre číslo 4/2012 je 31.10.2012.

v druhej polovici mesiaca jún 2012.

Redakcia si vyhradzuje právo článok upraviť čo do štylistiky a gramatiky, ako aj právo článok odmietnuť z kapacitných dôvodov!

VÝZVA Tešíme sa na Vaše príspevky !

Sťažnosti, žiadosti, podnety Cieľom fakulty je neustále sa zlepšovať. Pomôžte jej k tomu Vašimi postrehmi. Váš pohľad je dôležitý a podstatný! Buďte spokojní na Vašej fakulte! Máte právo podieľať sa na jej riadení a smerovaní! Je množstvo spôsobov, ako na to. Ak sa nehanbíte za svoj názor, využite možnosť osobného stretnutia s dekankou alebo prodekankou pre denné bakalárske štúdium, denné magisterské štúdium a sociálnu starostlivosť o študentov. Nezabúdajte ani na svoje študijné referentky! Taktiež možno využiť email zamestnancov fakulty zverejnený na webstránke fakulty. Poslúži aj schránka pri študijnom oddelení. Pomôcť môže i Váš zástupca v akademickom senáte. Preverujú sa aj anonymné podnety! Je to jednoduché, neváhajte využiť všetky prostriedky, ktoré máte!

Poznáte študenta našej fakulty, ktorý sa úspešne zapája do vedeckých, výskumných, vývojových a ďalších tvorivých aktivít, ktoré si zasluhujú uznanie a ktoré prispievajú k prehĺbeniu poznania (účasť na vedeckom projekte, vedeckovýskumnej činnosti a ďalších aktivitách), alebo ktorý úspešne reprezentuje fakultu, univerzitu alebo Slovenskú republiku v umeleckej, športovej alebo inej oblasti? Ste to práve Vy? Viete o úspešnom či nasledovaniahodnom absolventovi našej alma mater? Práve o takomto inšpiratívnom človeku môže byť v nasledujúcom čísle časopisu Corpus Delicti uverejnený článok s cieľom, aby sa o jeho schopnostiach a úspechoch dozvedela celá naša malá akademická obec. Tak neváhajte a DAJTE NÁM O ŇOM VEDIEŤ! Pre súčasných študentov našej fakulty môže byť inšpiráciou aj možno získať motivačné štipendium na základe rozhodnutia dekanky alebo rektora (bližšie informácie ohľadom možnosti získať motivačné štipendium Vám ochotne poskytne Ing. Zuzana Lukačovičová zo študijného oddelenia fakulty).

Časopis Corpus Delicti je evidovaný Ministerstvom kultúry SR pod evidenčným číslom EV 4594/12. Vychádza na pôde Právnickej fakulty Trnavskej univerzity v Trnave. V roku 2012 vychádza druhý ročník obnoveného časopisu Corpus Delicti. Časopis vydáva ELSA Trnava, Kollárova 10, 917 01 Trnava (www.tt.elsa.sk) v spolupráci s Právnickou fakultou Trnavskej univerzity v Trnave, Hornopotočná 23, 918 43 Trnava (iuridica.truni.sk). Tlač zabezpečuje Ing. Adrián Klanica, Pekárska 38, 917 01 Trnava (www.copyprint.wbl.sk). Online verziu časopisu môžete nájsť na týchto webových stránkach: www.tt.elsa.sk a iuridica.truni.sk

Partner ELSA Trnava

Advokรกtska kancelรกria Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o.