Katalóg CE ZA AR 2019 by Inštitút Slovenskej komory architektov (ISKA)

18. CE ZA AR ʼ19

18. CE ZA AR ʼ19 KATALÓG CATALOGUE CE ZA AR ʼ19

18. CE ZA AR ʼ19

KATALÃ&#x201C;G CATALOGUE CE ZA AR 2019

OBSAH

CONTENT

PREDSLOV

PROLOG 5

PRÍHOVOR PREDSEDU POROTY

SPEECH BY CHAIRMAN OF THE JURY

POROTA

JURY 13

RODINNÉ DOMY

FAMILY HOUSES

BYTOVÉ DOMY

RESIDENTIAL HOUSES

OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ BUDOVY

CIVIL AND INDUSTRIAL BUILDINGS

INTERIÉR

INTERIOR 85

EXTERIÉR

EXTERIOR 107

FENOMÉNY ARCHITEKTÚRY

PHENOMENA OF ARCHITECTURE

133

OSTATNÉ PRIHLÁSENÉ HODNOTENÉ DIELA

OTHER ENTRIES

151

PREDSLOV

PROLOG

Milí priatelia architektúry! Držíte v rukách katalóg 18. ročníka Ceny za architektúru CE AZ AR 2019. Pre Vás, čo CE ZA AR nepoznáte alebo v jeho katalógu listujete po prvýkrát, najprv stručný faktografický úvod: Cena za architektúru CE ZA AR je ocenenie, ktoré od roku 2002 každoročne udeľuje Slovenská komora architektov najlepším dielam autorizovaných architektov SKA. Poslaním Ceny je zvýšiť informovanosť verejnosti o práci architekta v spoločnosti, o význame tejto profesie a o jej vplyve na tvorbu prostredia. Úlohou ocenenia CE ZA AR je zdôrazňovať kultúrnu hodnotu architektonických diel, podporovať kvalitu profesionálnych výkonov architektov, no predovšetkým kultivovať verejné povedomie o nutnosti rozvoja kvalitnej architektúry, ako základného princípu zvyšovania kvality prostredia vytváraného výstavbou. Práve z tohto dôvodu Slovenská komora architektov každoročne prezentuje nominované diela, ako najlepšie architektonické diela s osobitným významom v jednotlivých kategóriách, ktoré si pre svoju originalitu a výnimočnosť zaslúžia osobitnú pozornosť. Nemenej dôležitá je aj možnosť podpory a prezentácie tvorby členov Slovenskej komory architektov a ich vzájomnej konfrontácie. Ceny udeľuje medzinárodná odborná porota, zložená z domácich a zahraničných odborníkov, ktorí v prvom kole vyberú z prihlásených návrhov diela určené do druhého kola. Následne porota absolvuje obhliadky vybratých prihlásených prác, z ktorých potom vyberá nominácie a ceny v jednotlivých kategóriách. Porota má 7 členov, z ktorých sú štyria zahraniční a dvaja slovenskí architekti plus jeden nearchitekt. Nominácie a ceny sa udeľujú v šiestich kategóriách: Rodinné domy, Bytové domy, Občianske a priemyselné stavby, Interiér, Exteriér a v kategórii Fenomény architektúry. Konečné výsledky hlasovania o víťazoch sú tajné až do ich vyhlásenia počas slávnostného galavečera. Toľko v rámci úvodu, ktorý nájdete aj na oficiálnej webovej stránke súťaže cezaar.tv. Ešte treba doplniť, že od roku 2012 pribudla k oceneniam aj Cena verejnosti, ktorá je výsledkom internetového hlasovania a v roku 2016 Patrón architektúry, ocenenie za osobitý prínos nearchitekta, klienta i zadávateľa pre rozvoj architektúry. Pre jubilejný 18. ročník sme navyše pripravili pár zmien. Pôvodnú kategóriu Obnova a prestavba sme nahradili kategóriou Fenomény architektúry, s tým, že prestavbou či rekonštrukciou môže byť ktorékoľvek z prihlásených diel z ostatných kategórií. Nová kategória Fenomény architektúry umožňuje oceniť práce, ktoré alebo nespadajú do jednotlivých kategórií alebo sú nositeľmi osobitnej kvality presahujúcej bežné hodnotiace architektonické kritériá. Pre nás, čo ocenenie CE ZA AR pripravujeme, je dnešný deň dôvodom na malú oslavu. Keď sa pred 18-mi rokmi CE ZA AR narodil málokto tušil, čo z neho vyrastie. Bol najmladší zo všetkých architektonických ocenení u nás a svoju existenciu a zmysel si musel obhájiť. Dnes, na prahu jeho dospelosti, však môžeme s rodičovským pocitom hrdosti povedať, že svoje detstvo, pubertu aj dospievanie zvládol bez zaváhania. Vo všetkých ročníkoch

aj kategóriách prospel s vyznamenaním. Vyrástol do najsledovanejšej, odbornou aj laickou verejnosťou rešpektovanej prehliadky architektonických diel u nás. Dostať CE ZA AR-a je dnes prestížou, na ktorú reflektujú nie len architekti, ale všetci, čo sa v prostredí architektúry a stavebníctva pohybujú. Televízny prenos z galavečera spojený s udeľovaním cien je široko sledovanou udalosťou, ktorej presah do kultúrnej diskusie spoločnosti je jedným z najväčších prínosov Ceny. Tento rok sa zo 100 prihlásených prác k víťazom z minulých rokov pripája ďalších 6 mien, ktorým týmto srdečne blahoželám. Ale skôr, ako dvihnem pohár k prípitku, musím najprv poďakovať všetkým architektom, ktorí sa do súťaže prihlásili. Vďaka nim je cena skutočne reprezentatívnou prehliadkou kvality slovenskej architektúry. Ďakujem aj porote za neúnavnú prácu a ťažké rozhodovanie. A na záver ešte jedno veľké ďakujem každému, kto za tých 18 rokov prispel k tomu, že tu dnes stojíme plní spokojnosti a zadosťučinenia a máme komu pripiť. Na zdravie. Iľja Skoček predseda Slovenskej komory architektov

Dear friends of architecture! You hold in your hands the catalogue of the 18th edition of the CE ZA AR Prize for Architecture 2019. For those of you not familiar with CE ZA AR or browsing through the catalogue for the first time, here is a brief introduction into some facts: The CE ZA AR Prize for Architecture has been awarded every year since 2002 by the Slovak Chamber of Architects (SKA) to the best works of architects authorised by SKA. The mission of the Prize is to raise awareness among the public about the work of an architect in the society, about the significance of this profession and about its impact on creating the environment. The task of the CE ZA AR Prize is to emphasise the cultural value of architectural works, to support the quality of professional interventions of architects, but mainly to cultivate public awareness about the need for high-quality architecture as the basic principle of improving the quality of environment created through construction. This is the precise reason why the Slovak Chamber of Architects presents each year’s nominees as the best architectural works with special significance in the individual categories that deserve special attention for their original and extraordinary character. The opportunity to support and present the work of the members of the Slovak Chamber of Architects and their mutual confrontation are no less important. The prize is awarded by an international professional jury composed of Slovak and foreign experts. In the first round, the jury shortlists entries that advance to the second round. Then, the selected projects are visited by the jury, who then chooses the nominees and laureates in the individual categories. The jury has seven members: four architects from abroad, two Slovak architects and one non-architect. The nominations and prizes are awarded in six categories: Family Houses, Residential Houses, Civil and Industrial Buildings, Interior, Exterior and Phenomena of Architecture. The final results of votes about the winners are confidential until they are announced during the gala evening. This was the introduction, which can also be found on the official website of the competition, cezaar. tv. It is also necessary to mention that a new prize was added in 2012, namely the Prize of the Public, which is decided based on an internet vote, and then in 2016 came the Patron of Architecture, which is a prize for a special contribution of a non-architect, a client or a customer. In addition, we prepared some changes for the 18th edition. The former category of Rehabilitation and Redevelopment was replaced by Phenomena of Architecture, while any other category can include a redevelopment or a reconstruction. The new category of Phenomena of Architecture makes it possible to acknowledge works that do not fit into the other categories or possess special qualities that go beyond ordinary evaluation criteria of architecture. For us preparing the CE ZA AR Prize, this day calls for a small celebration. When CE ZA AR was born 18 years ago, not many people knew what it will grow up to become. It was the youngest among all architectural awards in Slovakia and it had to justify its existence and significance. Today, when it’s entering adulthood, we can say as proud parents

that it lived through its childhood and teenage years without any slips. It passed with honours in all editions and categories. It grew up to become the most followed display of architectural works in Slovakia respected both by the professional and lay public. Nowadays, getting a CE ZA AR is connected with a certain prestige, which is acknowledged not only by architects, but everyone active in the field of architecture and construction. The TV broadcast of the gala evening featuring the prize-giving ceremony is a widely followed event, and the fact that it becomes a subject of discussion in the public is one of the greatest contributions of the Prize. This year, six new names selected from among a hundred entries join the winners from previous years, and I would like to extend my sincere congratulations to them. But before I raise my glass to our winners, I have to thank all architects that joined the competition. Thanks to them, the Prize is a representative display of the quality of Slovak architecture. My thanks also go to the jury for their tireless work and hard decisions. And finally, a great thanks to everyone, who made a contribution over the past 18 years to the fact that we stand here today, full of satisfaction and gratification, and we have someone to toast. Cheers! Iľja Skoček chairman of the Slovak Chamber of Architects

PRÍHOVOR PREDSEDU POROTY

SPEECH BY CHAIRMAN OF THE JURY

Cena za architekturu CE ZA AR si postupně získala sledovanost a prestiž nejen u odborné veřejnosti, ale i u laického publika. Tomu odpovídá i pečlivý výběr a posuzování přihlášených děl. Architekturu lze vnímat pouze na základě osobních zkušeností, které jsou jedinečné a nepřenositelné. Nominované stavby byly tedy po prvním kole v několika dnech porotou navštíveny. Součástí prohlídky byl i rozhovor s architektem a stavebníkem. Pro porotu bylo zajímavé, jaký má investor vztah ke svému domu a jestli a jak se do stavby „propsal“ nebo se na ní podílel. Tento způsob posuzování je pro porotu i pro pořadatele velice náročný, ale podle mého názoru zároveň i nejobjektivnější. Fotografie architektury jsou totiž zavádějící a častokrát díla na fotografii vypadající skvěle jsou po osobní zkušenosti zklamáním. V klasické soutěži o návrh je zpravidla zadaný jednotný předmět a rozsah soutěže. To umožňuje jednotlivé návrhy mezi sebou porovnat a vybrat ten, který si se zadáním poradil nejlépe. V této naší soutěži, kde hledáte nejkvalitnější realizaci mezi sebou, soupeří díla naprosto odlišná svým rozsahem a vstupními parametry. Je obtížným úkolem poroty jednotlivé stavby mezi sebou porovnat a vybrat vítěze. Základní porovnání jednotlivých děl mezi sebou je do jisté míry umožněno díky jejich zařazení do kategorie, ale i to má svá úskalí. Nejhorší je pocit, kdy víte, že získat cenu si zaslouží několik staveb rovnocenně, ale je nutné vybrat jen jednu. Letošní ročník soutěže byl pro porotu nový tím, že byla přidána nová kategorie. Tato nová kategorie byla nazvána „fenomény“. K tomuto rozhodnutí pořadatel soutěže přistoupil po zkušenostech z minulých ročníků, kdy nastala řada situací, kdy nebylo možné jednoznačně stavbu nebo dílo uspokojivě zařadit do žádné z kategorií. Rovněž se stávalo, že v jednotlivých kategoriích zvítězila práce, která byla určitým manifestem a svou radikálností celou kategorii zastiňovala. Stále více sílil pocit, že by si tato výjimečná díla zasloužila svou vlastní kategorii. Cílem bylo vymezit samostatný prostor myšlenkám a řešením, která posouvají obor architektury do předu. To se podle mého názoru podařilo a doufám, že tato kategorie „fenomén“ zůstane v nabídce i pro následující ročníky. Určit vítěze kategorií byl pro porotu tradičně těžký úkol. Porota rozhodovala konsenzuálně s právem veta pro každého člena poroty. Nebylo tedy možné vybrat oceněné prostým hlasováním, ale museli se shodnout jednomyslně všichni členové poroty. Tento způsob je značně zdlouhavý, avšak spravedlivý ke všem členům poroty, jelikož nikdo nemůže být přehlasován. Jednotlivé kategorie, fotografie a popis děl je součástí tohoto katalogu a nemá tedy smysl jej duplikovat. Snad bych tedy jen zopakoval doporučení z úvodu a vyzval k jejich osobní prohlídce. Při pohledu na situační mapu pro mě bylo zajímavé, že kvalitní stavby jsou celkem rovnoměrně rozloženy na území Slovenska i mimo velká města. To ukazuje na zvyšující se kvalitu standardu. Závěrem bych však chtěl upozornit na jeden často zmiňovaný fakt, který je v tomto ročníku obzvláště zřetelně prokázán. Kvalita výsledku není přímo

úměrná vloženým finančním prostředkům, ale často vzniká naopak z jejich nedostatku. Za porotu děkuji všem architektům a stavebníkům za jejich přihlášená díla. Dobře vím, jak je těžké projít celým procesem výstavby až po realizaci. Dobře také vím, jak málo stačí, aby práce byla zmařena. Děkuji všem porotcům a pořadateli Slovenské komoře architektů a všem, kdo se na ceně za architekturu CE ZA AR podíleli. Petr Hájek predseda poroty

The CE ZA AR Prize for Architecture has gradually gained visibility and prestige not only among the professional public but also among the lay audience. This is also reflected in the careful selection and evaluation of entries. Architecture can only be perceived based on personal experience, which is unique and non-transferable. Thus, the jury visited the nominations after the first round over the course of several days. The visits included a dialogue with the architect and the owner of the building. It was interesting for the jury to see the investor’s relationship to his house and whether and how he “entered” the building or was involved in it. Evaluating the projects in this way is very demanding for the jury as well as the organizers, but I also believe that it is the most objective way. This is because photographs of architecture are misleading and projects that look fabulous on photographs often turn out to be a disappointment after seeing them in person. In a traditional competition for the best design, a single subject and scope of the competition is usually specified. This makes it possible to compare one design to the next and select the one that dealt with the assignment in the best way. In this competition where you search for the highest-quality project, the individual competitors are completely different in their scope and input parameters. The jury has the challenging task of comparing individual projects and selecting the winner. A basic comparison of the individual works is possible to some extent thanks to the fact that they are assigned into a category, but this has its pitfalls too. It is the worst feeling when you know that several projects deserve to be awarded, but you can only choose one. This year’s edition of the competition was new for the jury, because a new category was added. It is called “phenomena”. The organizer decided for this step based on experience from previous years with a series of situations when it wasn’t possible to clearly assign a building or a project to one of the categories. It also wasn’t uncommon that the winner of a category was some sort of manifesto that overshadowed the whole category by its radical character. The feeling that these unique works would deserve their own category gradually grew stronger. The aim was to define a separate space for ideas and solutions that move the field of architecture forward. I believe that this was successful, and I hope that the “phenomena” category will remain in the offer for the future years as well. Selecting the winner in individual categories was, as always, a challenging task for the jury. The jury decided by consensus with the right of veto for each jury member. Thus, it was not possible to choose the winner by a simple vote – all jury members had to reach a unanimous agreement. This is a rather lengthy process, but it is fair towards all jury members, as nobody can be outvoted. The individual categories, photographs and descriptions are contained in this catalogue and so it doesn’t make any sense to repeat them. Therefore, I would only like to reiterate my recommendation from the introduction and invite you to visit them in person.

When I looked at the map, it was interesting for me that high-quality projects are evenly spread across the whole Slovakia also outside big cities. This reflects the growing quality of the norm. To conclude, I would like to point out one thing, which is often mentioned and is very clearly confirmed this year, too. The quality of the end product is not directly proportional to the amount of invested funds; on the contrary, it is often a result of a lack of funds. On behalf of the jury, I would like to thank all architects and building owners for their entries. I know very well how hard it is to go through the whole process of construction all the way to the finished building. I also know very well how little it takes to thwart the whole project. I would like to thank all jury members and the organiser, the Slovak Chamber of Architects, and everyone, who was involved in the CE ZA AR Prize for Architecture. Petr Hájek chairman of the jury

POROTA

THE JURY

slla.net Miriam Lišková (Slovenská republika) Architektka a spoluzakladateľka (spoločne s architektom Michalom Sulom) architektonickej kancelárie SLLA. SLLA sa venuje projektom v rôznych geografických, sociálnych a kultúrnych situáciách na Slovensku, v Českej republike, Rakúsku, Španielsku a Keni. Za projekt Komunitného centra Máj v Českých Budějoviciach získal ateliér ocenenie CE ZA AR 2015, nomináciu na cenu Mies van der Rohe Award 2017 a bol finalistom Českej ceny za architektúru 2017.

Miriam Lišková (Slovak Republic) Architect and co-founder (together with architect Michal Sulo) of the SLLA architectural office. SLLA works on projects in various geographic, societal and cultural situations in Slovakia, the Czech Republic, Austria, Spain and Kenya. For their project of the Máj community centre in České Budějovice, the studio was awarded the 2015 CE ZA AR Prize, got a nomination for the Mies van der Rohe Award 2017 and was a finalist of the Czech Prize for Architecture 2017.

mikolajcak.com Pavol Mikolajčák (Taliansko) Slovenský rodák, absolvent Viedenskej technickej univerzity, pôsobiaci v Južnom Tirolsku. Po niekoľkoročnej práci v ateliéri Christoph Mayr Fingerle založil v roku 2015 vlastné štúdio Pavol Mikolajcak Architekten v talianskom Bolzane. Prvé realizácie, ktoré vzišli z architektonických súťaží, upútali svojou kvalitou a získali viacero medzinárodných ocenení. Ikonická horská chata Oberholz v Dolomitoch (v spolupráci s Petrom Pichlerom) je spojením tradície a modernosti. Nenápadná, v kopci skrytá dostavba vidieckeho domu v alpskom Villanders získala svojím originálnym prístupom ocenenie Dom roka 2017 v nemeckom Frankfurte.

Pavol Mikolajčák (Italy) A Slovak expatriate, a graduate of the Vienna University of Technology, working in South Tyrol. After several years of working in the Christoph Mayr Fingerle studio, he founded his own studio called Pavol Mikolajcak Architekten in Bolzano, Italy, in 2015. His first projects that arose from architectural competitions attracted attention by their quality and got several international awards. The iconic Oberholz mountain chalet in the Dolomites (in cooperation with Peter Pichler) is a combination of tradition and modern character. The unobtrusive extension of a village house hidden in the slope in the alpine Villanders was awarded the House of the Year 2017 award in Frankfurt, Germany, thanks to its original approach.

famarchitekti.cz Pavel Nasadil (Česká republika) Architekt a spoluzakladateľ kancelárie FAM architekti. Jeho ateliér tvorí kontextuálnu, nie radikálnu architektúru. Pracuje so vzťahom miesta a stavby, s cieľom pozitívneho ovplyvňovania človeka a jeho životného prostredia. Okrem mnohých realizácií v Českej republike spolupracujú FAM architekti s britskou kanceláriou Feiden + Mawson, čím ich architektonická práca nachádza uplatnenie aj za hranicami českých krajín.

Pavel Nasadil (Czech Republic) Architect and co-founder of the FAM architekti office. His studio is creating contextual, not radical architecture. It works with the relationship of the location and the building with the aim of positively influencing the people and their environment. Besides numerous projects in the Czech Republic, the FAM architects cooperate with the British office Feiden + Mawson, thanks to which their architectural work extends beyond the borders of the Czech lands.

hajekarchitekti.cz Petr Hájek (Česká republika) Architekt a pedagóg Fakulty architektúry ČVUT v Prahe a Katedry architektúry VŠVU v Bratislave. V roku 1998 založil spoločne s architektmi Janom Šépkom a Tomášom Hradečným ateliér HŠH. V roku 2009 založil vlastnú architektonickú kanceláriu Petr Hájek architekti. Je tiež zakladateľom združenia LEA – Labratoř Experimentální Architektury a iniciátor výskumného projektu /anastomosis/ - propojené město. V roku 2014 bol nominovaný na ocenenie Architekt roku, a to v súvislosti s niekoľkými výnimočnými stavbami – predovšetkým Krkonošským centrom environmentálneho vzdelávania vo Vrchlabí a rodinným domom Chameleon. Presadzuje novátorské a experimentálne postupy aj pri výučbe architektúry.

Petr Hájek (Czech Republic) Architect and lecturer at the Faculty of Architecture of the Czech Technical University in Prague and at the Department of Architecture at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava. In 1998, he founded the HŠH studio together with architects Jan Šépka and Tomáš Hradečný. In 2009, he founded his own architecture office called Petr Hájek Architekti. He is also a founder of the LEA – Laboratoř Experimentální Architektúry association and an initiator of a research project called /anastomosis/ – connected city. In 2014, he was nominated for the Architect of the Year prize in connection with a number of extraordinary buildings – especially the Krkonoše Mountains Centre for Environmental Education in Vrchlabí and the Chameleon family house. He promotes innovative and experimental methods in the teaching of architecture as well.

segecova.sk

Ľubica Segečová (Slovenská republika) Vyštudovala grafický dizajn a produktový dizajn na VŠVU v Bratislave. Po ukončení štúdia iniciovala vznik a spoluorganizovala nezávislý festival Self o presahoch grafického dizajnu a spoločnosti. V rokoch 2012–2014 pôsobila ako asistentka v ateliéri grafického dizajnu Text Forma Funkce na Ostravskej univerzite. V súčasnosti sa primárne venuje grafickému dizajnu a priestorovým riešeniam výstav, a to najmä v oblasti architektúry. Za svoju prácu získala niekoľko prestížnych ocenení, medzi inými „Najkrajšia kniha Slovenska“ za rok 2015 a DAM Architectural Book Award na Frankfurtskom knižnom veľtrhu, obe za knihu Friedrich Weinwurm Architekt. V oblasti architektúry spolupracovala na interiéri Domu v dome od ateliéru PLURAL, ako aj informačného systému a identity Mlynice od ateliéru gutgut – laureátov CE ZA AR 2017 a 2018.

Ľubica Segečová (Slovak Republic) She studied graphical design and product design at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava. After her graduation, she initiated the creation of an independent festival called Self about the overlap of graphical design and the society and co-organised it as well. In 2012–2014, she worked as an assistant in the Text Forma Funkce graphical design studio at the University of Ostrava. At present, she is mainly active in graphical design and spatial solutions of exhibitions, especially in the field of architecture. She got several prestigious awards for her work, for instance “The Most Beautiful Book of Slovakia” in 2015 and the DAM Architectural Book Award at the Frankfurt Book Fair, both for the book Friedrich Weinwurm Architect. In the field of architecture, she cooperated on the interior of the House within a house by the PLURAL studio, as well as on the information system and identity of Mlynica by the gutgut studio – both laureates of CE ZA AR 2017 and 2018, respectively.

kaystrasser.com Kay Strasser (Rakúsko) Kay Strasser spolupracuje s mnohými architektonickými ateliérmi a organizáciami už od ukončenia štúdia na École Centrale des Arts et Manufactures v Paríži a Politecnico di Milano v Taliansku. S ohľadom na jeho interdisciplinárne vzdelanie aj skúsenosti spolupracoval na mnohých projektoch rôznej povahy aj mierky. Od roku 2013 spolupracuje s ateliérom bauchplan v Mníchove aj vo Viedni a vytvára nové priestorové identity s osobitným dôrazom na zóny s heterogénnym urbánnym rozvojom.

Kay Strasser (Austria) Kay Strasser co-operates with several architectural studios and organisations since finishing his studies at École Centrale des Arts et Manufactures in Paris and Politecnico di Milano in Italy. Thanks to his interdisciplinary education and experience, he worked on many projects of differing character and scale. Since 2013, he has been working for the bauchplan studio in Munich and Vienna, creating new spatial identities with a special emphasis on zones with heterogeneous urban development.

gutgut.sk Štefan Polakovič (Slovenská republika) Štefan Polakovič je zakladateľom významného slovenského ateliéru GutGut, ktorý sa venuje tvorbe ako malých intervencií, tak navrhovaniu budov, až po urbánne plánovanie. Jeho známe realizácie, ako bytový dom na Dunajskej ulici v Bratislave, rekonštrukcia panelového bytového domu v Rimavskej Sobote, päťchaty pri Seneckých jazerách alebo konverzia industriálneho objektu Mlynica v Bratislave, sa opierajú o medzinárodnú skúsenosť, zároveň reagujú na lokálny kontext a históriu a patria medzi oceňované diela domácej tvorby. GutGut je aktívnym aj vo verejnej sfére ako spoluorganizátor festivalu DAAD (Dni architektúry a dizajnu, spolu s Tatianou Kollárovou - Clubovka) v Bratislave, ktorý umožňuje kritické diskurzy o lokálnych problémoch na medzinárodnej platforme. GutGut je viacnásobným laureátom ceny Slovenskej komory architektov za architektúru CE ZA AR.

Štefan Polakovič (Slovak Republic) Štefan Polakovič is a founder of an important Slovak studio GutGut, which is active in small interventions, designing buildings as well as urban planning. His well-known projects like the residential house in Dunajská street in Bratislava, reconstruction of a prefabricated residential house in Rimavská Sobota, 5xT cottage near the lakes in Senec or the conversion of an industrial object Mlynica in Bratislava, are based on international experience and also react to the local context and history and count among the awarded works of Slovak architectural production. GutGut is also active in the public sphere as a co-organiser of the DAAD festival (Days of Architecture and Design, together with Tatiana Kollárová – Clubovka) in Bratislava, which makes room for critical discussions about local problems on an international platform. GutGut has won the CE ZA AR Prize for Architecture of the Slovak Chamber of Architects several times.

RODINNÃ&#x2030; DOMY

FAMILY HOUSES

Bydlení je odvěké téma architektury. Řeší se napříč historií, bez ohledu na geografii a architektonické tendence. Bydlet je lidskou potřebou. Dům je typologií, kterou současný architekt ve své práci používá nejvíce. Každý dům je pak odrazem nejen jeho názorů a schopností, ale především odrazem osobnosti a potřeb stavebníka, pro kterého architekt pracuje. Dům je na výsost intimní záležitost a neexistuje návod na to, jak se má dělat. Vše je povoleno. Letošní ročník byl na přihlášky rodinných domů již tradičně početný. Architekti přihlásili své realizace z nejširšího spektra rezidenční architektury - od skromných a nízkorozpočtových rodinných domů, až po vily náročných stavebníků. Celkově byl standard rodinného bydlení přihlášených prací na vysoké úrovni. Porota navštívila několik vybraných domů, setkala se na místě s jejich architekty a, co je důležité, s jejich obyvateli. Všechny realizace byly již nějakou dobu v záběhu, porota mohla vidět zabydlené interiéry a s majiteli domů diskutovat o tom, jak se jim v domě žije. Na základě osobní zkušenosti, která je ve fotografii a v plánech zcela nepřenositelná, nominovala porota tři rodinné domy. Ty shodou okolností reprezentují nízkorozpočtové spektrum stavění a svojí vysokou koncepční a architektonickou kvalitou mohou být inspirací ostatním. Rodinný dům v Teriakovcích je osobitou odpovědí architekta na kontext divoce se rozrůstající satelitní zástavby v malé obci nedaleko Prešova. Na nevelké parcele, jejíž předností je vzrostlý zelený remíz na její jižní straně, vznikl přízemní zděný dům pro mladou rodinu, který pozemek maximálně využívá. Architekt promítl nepravidelný tvar pozemku do promyšlené geometrie vnitřního prostoru, který na porotu zapůsobil svojí civilností, hravostí a materiálovou integritou. Dům je domovem se vším všudy a je maximálně propojen s obytnou zahradou. Určitá materiálová hutnost, neformálnost, absence exaktního detailu a volba barevných akcentů připomíná přirozenou ležérnost Le Corbusierových staveb z druhé poloviny 20. století a v domě tvoří nadčasovou kvalitu. Skromný dům v zahrádkářské oblasti Bernolákovo od manželů a zároveň autorů v jedné osobě je zcela individuální a unikátní výpovědí o životním stylu jeho obyvatel. Původní rekreační chata z roku 2005 se před devíti lety stala trvale obyvatelnou. V průběhu času začala stavba reagovat na potřeby rozrůstající se rodiny a k chatě byla zrealizována přístavba určená pro tři děti. Zcela nízkorozpočtová stavba realizovaná svépomocí nabízí navíc vysokou kvalitu v podobě kryté terasy pod ní. Ta jednoznačně rozšiřuje možnosti bydlení a je chápána jako další prostor v domě. Sepjetí domu s krásnou zahradou je podpořeno v nejvyšší možné míře. Dům je postavený levně, ale je krásný a zcela naplňuje představy rodiny. Pro děti se jejich přístavba, která má promyšlený a hravý interiér, stala soukromým královstvím rozvíjející jejich kreativitu. Porota obdivuje odvahu stavebníků rozhodnout se pro styl života, který není pro každého. Za cenu mírného diskomfortu, který jistě takto koncipované bydlení s sebou nese, vytvořili výjimečný domov, který může inspirovat ostatní. Další odpovědí na soudobý trend bydlení v satelitní zástavbě je rodinný dům v Budmericiach. Stavebník se spojil s architekty k tomu, aby vytvořili něco, co

by se dalo přirovnat k novodobé usedlosti. Velmi skromný, ale promyšlený koncept rostoucího domu v zahradě maximálně využívá pozemku a všech jeho negativ k tomu, aby vzniklo prostředí nezávislé na nepředvídatelných vnějších vlivech, jako je budoucí okolní zástavba. Kompozice několika postupně stavěných objektů v zahradě – garáž, dům, ateliér, herna pro děti a sklad není v dějinách architektury nic nového. Zde však zcela naplňuje představy a potřeby mladé rodiny, která pobývá na zahradě ve stejné míře, jako v interiéru. Prostor terasy a zahrady mezi objekty je přidanou hodnotou tohoto druhu bydlení. Rostoucí dům, jak jej možno nazvat, není dosud hotov a bude se v budoucnu vyvíjet dle finančních možností rodiny. Není spěchu. Potřeby rodiny se také mohou měnit a vyvíjet a dům na ně bude dobře reagovat. Již teď je však jasné, že architekti vytvořili domov, který je v dokonalém souladu s životním stylem mladé rodiny. Interiér maximálně podporuje pospolitý rodinný život tím, že vše je propojeno v jeden prostor. Nevelký objem domu je maximálně využit i za cenu netradičních řešení, jako je nika na postel místo ložnice, spaní v podkroví přístupném po žebříku, dětská herna na síti nad chodbou, přiznané technické rozvody v interiéru atp. Dům je důkazem toho, že nízký rozpočet nemusí být překážkou k naplnění snu o vlastním bydlení. Pavel Nasadil

Living is an age-old topic of architecture. It has been dealt with across history, without regard to geography and architectural trends. Housing is a human need. A house is a typology that the present-day architect works with the most. Each house is then a reflection of his ideas and skills, but especially a reflection of the personality and needs of the client, for whom the architect works. A house is a highly intimate thing and there is no manual on how to build one. Everything is allowed. This year saw a traditionally high number of entries of family houses. Architects entered their projects from the most diverse spectrum of residential architecture – from modest and low-budget family houses to villas for demanding clients. Overall, the standard of family housing in the entries reached a high level of quality. The jury visited a number of selected houses, met their architects there, and, what’s important, also their inhabitants. All projects had already been in use for some time. The jury had the opportunity to see inhabited interiors and discuss with the owners of the houses about what life is like in the houses. Based on personal experience, which is not transferable through photographs and plans, the jury nominated three family houses. Coincidentally, they represent the low-budget spectrum of construction and thanks to their high quality in terms of concept and architecture, they can serve as inspiration for others. The family house in Teriakovce is an original reaction of the architect to the wildly evolving satellite construction in a small village not far from Prešov. The smallish plot, which has a great advantage of a grown green grove on the southern side, became the location of a one-storey brick house for a small family that makes use of the plot to the fullest. The architect reflected the irregular shape of the plot into a well thought-out geometry of the internal space, which made an impression on the jury by its civility, playfulness and material integrity. The house is a fully-fledged home and is highly connected to the residential garden. A certain material density, informality, the absence of exact details and the use of colour accents resemble the natural nonchalance of Le Corbusier’s works from the second half of the 20th century and create a timeless quality in the house. A modest house in the g ardening colony in Bernolákovo by husband and wife and authors in one person is a completely individual and unique statement about the lifestyle of its residents. An original recreational cottage from 2005 became permanently inhabitable nine years ago. With time, the building started to react to the needs of a growing family and an extension for three children was added to the cottage. It was a low-cost construction done by the authors themselves, and it offers another benefit of a covered terrace underneath. It definitely extends the opportunities of living and is seen as another space in the house. The connection of the house with a beautiful garden reinforces this perception to the highest extent possible. The house is built very cheaply, but it is beautiful and completely fulfils the family’s vision. The extension with a well thought-out and playful interior became a private kingdom for the children, developing their creativity. The jury admires the courage of the owners to decide for a lifestyle that

might not be for everyone. For the price of a little discomfort, which is definitely an integral part of this concept of living, they created an exceptional home that can be an inspiration for others. Another reaction to the present trend of living in satellite developments is the family house in Budmerice. The owner contacted the architects to create something that could be compared to a modern settlement. A very modest yet well thought-out concept of a growing house in the garden makes use of the plot and its negatives to the fullest, creating an environment which is independent of external unpredictable impacts like surrounding construction. The composition of several objects built successively in the garden – a garage, a house, a studio, a playroom for children and storage – is nothing new in the history of architecture. However, here it fulfils the visions and needs of a young family that inhabits the garden to the same extent as the interior. The space of the terrace and garden between the objects is an added value of this kind of living. This growing house, as we can call it, is not finished yet and it will develop further in the future, depending on the financial situation of the family. No rush. The needs of the family can also change and develop, and the house will react to them very well. But it‘s already clear that the architects created a home that is in perfect harmony with the lifestyle of the young family. The interior supports a communal family life by the fact that everything is connected into a single space. A rather small volume of the house is used to the full also for the price of non-traditional solutions, like a nook for a bed instead of a bedroom, sleeping in the attic accessed through a ladder, a playroom for children on a net over the hall, confessed technical wiring and piping in the interior, etc. The house serves as evidence that a low budget does not have to be an obstacle to fulfilling the dream about one’s own home. Pavel Nasadil

DOM SO SVETLÍKOM

HOUSE WITH SKYLIGHT

TERIAKOVCE AUTORI / ARCHITECTS: MARTIN MIHÁLY, MATEJ MIHALIČ

Ísť na vidieckom predmestí Prešova do experimentu znamená už to, že sa pri rodinnom dome vzdáte sedlovej strechy. Druhý neortodoxný – aj keď logický – krok je kopírovanie šikmo zrezaného pozemku líniou domu, čím vzniká nezvyčajne lichobežníkový pôdorys stavby. Dom v obci Teriakovce sa pritom nesnaží tvarovo exhibovať, ale len čo najviac využiť parcelu. Stredový obytný blok pritom z dvoch strán obiehajú priestory garáže, skladu a terasy. Od susedov sú obslužné priestory oddelené fasádou z perforovaných betónových tvárnic, ktoré prepúšťajú svetlo, ale zároveň neagresívne vytvárajú súkromie. Zadná časť pozemku, ktorá je prístupná z terasy, sa zvažuje k potoku a vytvára príjemné zázemie. Hlavný obytný program sa odohráva v jednoduchej prízemnej časti domu. Pozornosť však aj tak najviac priťahuje svetlík nad kuchyňou. Dodatočná miestnosť je miestom úniku, pracovňou a skrýšou. Vedú k nej odvážne ostré schody. Čiastočne otvorená podlaha poschodia so záchytnou sieťou pôsobí ako zdroj prirodzeného svetla pre prízemie.

In the rural suburbs of Prešov, not using a saddle roof on a family house is already considered experimental. Another non-orthodox –albeit logical – step is copying the oblique plot in the shape of the house, which creates an unusual trapezoidal ground plan of the structure. However, the house in the village of Teriakovce has no intention of showing off through this shape but to make the best possible use of the plot. The central residential block is surrounded from two sides by spaces for a garage, storage and a terrace. The service spaces are separated from the neighbours by a façade made of perforated concrete blocks that let light through but at the same time create privacy in a non-aggressive way. The back part of the plot, which can be accessed through the terrace, descends towards a brook and creates a pleasant background. The main residential programme is located in a simple ground floor part of the house. However, what attracts attention the most is the skylight above the kitchen. This extra room is an escape space, a study and a hideaway. The access is through daringly steep steps. A partially open floor of the top with a safety net works as a source of natural light for the ground floor.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII RODINNÉ DOMY

NOMINATION IN THE CATEGORY FAMILY HOUSES

FOTO / PHOTO: FRANTIŠEK TRUSA, RADO SLOVÍK, MICHAELA KUČMOVÁ

DOM SO SVETLÍKOM

HOUSE WITH SKYLIGHT

TERIAKOVCE

NOMINÁCIA V KATEGÓRII RODINNÉ DOMY

NOMINATION IN THE CATEGORY FAMILY HOUSES

DOM SO SVETLÍKOM

HOUSE WITH SKYLIGHT

TERIAKOVCE

NOMINÁCIA V KATEGÓRII RODINNÉ DOMY

NOMINATION IN THE CATEGORY FAMILY HOUSES

3.0 BERNOLÁKOVO AUTORI / ARCHITECTS: KATARÍNA PRÍKOPSKÁ, IVAN PRÍKOPSKÝ, TOMÁŠ SZŐKE

Rodina rastie a s ňou potrebuje rásť aj dom. Riešením má byť prístavba, ktorá však nemá zasiahnuť do existujúcej budovy. A záhrada by tiež mala ostať voľná. Pôvodný dom musí byť počas realizácie obývateľný, stavbu by mali zvládnuť dvaja ľudia a bonus novej krytej terasy by tiež nebol na zahodenie. Toto zadanie znie náročne. Zvládnutým a vydareným výsledkom je rozšírenie celoročne využívanej montovanej chaty v Bernolákove pri Bratislave. Architekti Katarína a Ivan Príkopskí sa už pred rokmi rozhodli vymeniť centrum hlavného mesta za bývanie v záhradkárskej osade. Zdanlivý diskomfort prírodného života je pre nich jednoznačným plusom. Snažia sa žiť tak, aby prírode nezavadzali. O tom hovorí aj nová prístavba domu, ktorá levituje nad zemou. Zachováva tak pôvodný prietok záhrady cez pozemok a vytvára novú terasu, ktorá je dobrým útočiskom pred letným slnkom a novým miestom pre život rodiny. Nízkorozpočtový prístup hovorí, že schránka bývania nie je určená pre večnosť, ale pre naplnenie aktuálnej potreby.

The family grows and the house needs to grow with it. The solution – an extension that does not interfere with the existing building. And the garden should remain free, too. The original house has to be inhabitable during the implementation, two people need to be able to do the construction works and the bonus of a new covered terrace would be great, too. This assignment sounds challenging. A well-mastered and successful result is the extension of the prefabricated cottage in Bernolákovo near Bratislava, which is used throughout the year. The architects Katarína and Ivan Príkopskí decided years ago to exchange the centre of the capital city for living in a gardening colony. The seeming discomfort of their natural life is a definite advantage for them. They try not to disturb nature by the way they live. This is also confirmed by the new extension of the house, which levitates above ground. Thus, it retains the original flow of the garden through the plot and creates a new terrace that serves as a good refuge from the summer heat and as a new space for family life. Their low-cost approach claims that the shell of a house is not intended for eternity but for satisfying the present needs.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII RODINNÉ DOMY

NOMINATION IN THE CATEGORY FAMILY HOUSES

FOTO / PHOTO: KATARÍNA PRÍKOPSKÁ

3.0 BERNOLÁKOVO

NOMINÁCIA V KATEGÓRII RODINNÉ DOMY

NOMINATION IN THE CATEGORY FAMILY HOUSES

3.0 BERNOLÁKOVO

2NP

1NP

MALÁ RODINNÁ USADLOSŤ

SMALL FAMILY SETTLEMENT

BUDMERICE AUTORI / ARCHITECTS: KATARÍNA PRÍKOPSKÁ, IVAN PRÍKOPSKÝ, TOMÁŠ SZŐKE

Ateliér Toito architekti už roky ukazuje, že príjemné rodinné bývanie nemusí byť o počte štvorcových metrov ani o výške rozpočtu. V Budmericiach sa im na relatívne striedmy pozemok podarilo umiestniť celú rodinnú usadlosť s domom, ateliérom, miestom pre garáž, detským domčekom a záhradným skladom. Život sa odohráva najmä v objekte domu, ktorý – ako je u Toito už zvykom – nie je členený na miestnosti. Základom priestorového scenára je vložené murované jadro, v ktorom sa nachádza komora, WC, kúpeľňa a schodisko. Okolo jadra sa rozohráva spoločná denná časť domu, spálňa rodičov na prízemí a detský priestor na poschodí. Odvšadiaľ vidno takmer všade, deti v sieti môžu kráčať nad hlavami rodičov, zákutia pozývajú na lezenie, skrývanie a utiahnutie sa. Je to dom, ktorý pozýva k pohybu, ku spoločnému tráveniu voľného času. Vždy niekde niekoho stretnete, dohadujete sa a hráte. Na prácu „doma“ slúži vysunutý ateliér, do ktorého sa dá prebehnúť naboso. Kto potrebuje väčší kľud, uniká do záhrady.

The Toito architekti studio has been showing for years that pleasant family living does not have be about the area in square metres or the budget. In Budmerice, they managed to arrange a whole family settlement with a house, a studio, a place for a garage, a children’s house and a garden storage on a relatively modest plot. Life takes place especially in the object of the house, which – as is customary with Toito – is not divided into rooms. The foundation of the space scenario is an inserted core made of bricks, which is home to a pantry, a toilet, a bathroom and a staircase. Around the core, there is the common day part of the house, with the parents’ bedroom on the ground floor and a space for children upstairs. From any spot in the house, you can see almost everything; children can walk through the net over the heads of parents, niches invite you to climb, hide and escape in them. This is a house that provokes movement and a common spending of free time. You meet someone all the time, you talk and play. For work from home, there is a separated studio, which can be entered barefoot. And who needs more peace, escapes to the garden.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII RODINNÉ DOMY

NOMINATION IN THE CATEGORY FAMILY HOUSES

FOTO / PHOTO: KATARÍNA PRÍKOPSKÁ

MALÁ RODINNÁ USADLOSŤ

SMALL FAMILY SETTLEMENT

BUDMERICE

NOMINÁCIA V KATEGÓRII RODINNÉ DOMY

NOMINATION IN THE CATEGORY FAMILY HOUSES

MALÁ RODINNÁ USADLOSŤ

SMALL FAMILY SETTLEMENT

BUDMERICE

2NP

1NP

10m

BYTOVÃ&#x2030; DOMY

RESIDENTIAL HOUSES

V zápase o prežitie stále viac miliárd obyvateľov na planéte s obmedzenými zdrojmi je potrebné zmeniť modely výroby, poľnohospodárstva, obchodu, ale aj bývania. Preto sú aktuálne v Európe oceňované projekty, ktoré priamo reagujú na súčasné riešenie krízy bývania v mestách, revitalizácie existujúcej zástavby, mnohokrát aj jej radikálnej transformácie, alebo na témy kolektívneho a cenovo dostupného bývania. V dvadsiatom storočí bola bytová výstavba predmetom experimentovania. Dnes, napriek všetkému, čo sme sa mohli naučiť z moderny, povojnovej výstavby, štrukturalizmu alebo prefabrikácie, obliekame unifikovaný byt do trocha odlišných šiat, aby ho bolo možné na trhu s nehnuteľnosťami odlíšiť od iných ponúk. Napriek tomu, že ide o mierku, ktorá k téme bývania prispieva len symbolicky, v minulom ročníku bol ocenený projekt, v ktorom boli zahrnuté do renovovaného mestského bloku v centre tri apartmány pre študentov. Tento rok porota vybrala projekt, ktorý ponúka za rovnakú predajnú cenu v rámci svojho segmentu vyššiu kvalitu architektonického návrhu a realizácie než ostatné, a ocenila úprimnú snahu autorov a investora hľadať v rámci možností zadania rovnováhu. Miriam Lišková

In times when more and more billions of inhabitants have to fight for their survival on a planet with limited resources, it is necessary to change the model of manufacturing, agriculture, commerce, but also living. For this reason, projects awarded in the Europe of today usually try to solve the crisis of living in cities, revitalise the existing construction and often transform it radically, or deal with topics of collective and affordable living. In the 20th century, residential construction was a subject of experiments. Today, despite all that we could learn from modernism, after-war construction, structuralism or prefabrication, we dress the unified flat into somewhat different clothes to be able to differentiate it from other offers in the property market. Even though the scale contributes to the topic of living only in a symbolic way, last year, the winning project was about three apartments for students included in a renovated urban block in the centre. This year, the jury selected a project that offers higher-quality architectural design and implementation compared to other projects for the same selling price in the same segment and rewarded the sincere effort of the authors and investor to find balance within what the assignment allowed. Miriam LiĹĄkovĂĄ

ZÁHRADNÉ VILY

GARDEN VILLAS

BRATISLAVA – DÚBRAVKA AUTORI / ARCHITECTS: PETER VAVRICA, MAREK LOHINSKÝ, ROBERT JANEGA, JOZEF ČIŽMÁR, BRANISLAV HANTABAL IN COOPERATION WITH: TOMÁŠ PAPP, MIROSLAV LACKOVIČ, RASTISLAV NAVRÁTIL, MARTIN VODRÁŽKA

Rast mesta a stály dopyt po bývaní môže znamenať aj to, že sa zanedbaná záhradkárska kolónia zmení na Záhradné vily. Poloha na okraji bratislavského sídliska Dúbravka a blízkosť zeleného chrbáta Devínskej kobyly pritom zabezpečujú rezidenčnému komplexu pocit bývania v prírode. Tri výškovo striedme objekty so zhruba sedemdesiatkou bytov spája podzemné parkovisko. Odsunutie státia áut z povrchu umožnilo dať viac miesta ihriskám a riešeniu (polo)verejného exteriéru. Je to súčasť plánu architektov – dokázať z pozemku pozitívne vyťažiť čo najviac. Na fasádach domov sa šachovnicovo striedajú okná, čo nie je len estetická hra. Umožňuje to výrazné vysunutie presklených balkónov (až na 2,5 metra) bez toho, aby výrazne bránili svetlu na nižších podlažiach. Na strechách bytoviek sídlia penthousové byty, ktoré sú priestorovo oddelené predzáhradkami a vizuálne sa líšia dreveným fasádnym obkladom. Bonusom týchto „rodinných domov na streche“ je výhľad na ožívajúcu novú zelenú štvrť Bratislavy.

A growing city and a constant demand for housing can also mean that a neglected gardening colony changes into Garden Villas. The location on the border of the Dúbravka housing estate in Bratislava and the proximity of the green ridge of Devínska kobyla ensure that the residential complex offers a feeling of living in nature. The three structures of a rather moderate height with roughly seventy flats are connected by an underground car park. Pushing parking spaces away from the surface made it possible to provide more space for playgrounds and a solution of a (semi-)public exterior. This is a part of the architects’ plan – to be able to make as much positive use of the plot as possible. Windows on the façades of the houses are arranged in a chequered pattern, which does not only serve an aesthetic purpose. It enables a significant protuberance of the glazed balconies (by as much as 2.5 metres) without obstructing the flow of light to the lower floors. The roofs of the residential houses are home to penthouse flats that are spatially separated by front gardens and differ visually from the rest by a wooden façade cladding. A bonus that these “rooftop family houses” offer is a view across the newly developing green neighbourhood in Bratislava.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII BYTOVÉ DOMY

NOMINATION IN THE CATEGORY RESIDENTIAL HOUSES

FOTO / PH OTO: Ä½UBO STACHO

ZÁHRADNÉ VILY

GARDEN VILLAS

BRATISLAVA – DÚBRAVKA

NOMINÁCIA V KATEGÓRII BYTOVÉ DOMY

NOMINATION IN THE CATEGORY RESIDENTIAL HOUSES

ZÁHRADNÉ VILY

GARDEN VILLAS

BRATISLAVA – DÚBRAVKA

20m

BYTOVÉ DOMY NIDO BRATISLAVA

RESIDENTIAL HOUSING NIDO

AUTORI / ARCHITECTS: PETER STICZAY-GROMSKI SPOLUPRÁCA / IN COOPERATION WITH: JURAJ KOVÁČ

Kto sa vyskytne na križovatke Tomášikovej ulice a Trnavskej cesty v Bratislave, nemôže tie výrazné domy prehliadnuť. Ak si autori komplexu NIDO stanovili za cieľ narušiť stereotypný pohľad na výzor bytových domov, určite sa im to podarilo. A to bez toho, aby išli do nejakého prehnaného experimentu. V blízkosti jazera Kuchajda a športovísk Pasienkov vyrástol súbor budov, ktorý si nekladie za cieľ len produkciu čo najväčšieho počtu bytov. Hravé veže kaskádovitého typu pôsobia vzdušne, sympaticky a svojou členitosťou si zároveň nebránia v presvetlení. Farebná i materiálová kombinácia na fasádach vytvára prírodný fíling a napriek blízkosti rušnej križovatky dokáže miesto pôsobiť ako útulné „hniezdo“ – označenie, ktoré si projekt (z taliančiny) zobral do svojho názvu. Usporiadanie objektov vytvára vnútorné zelené átrium, ktoré slúži na susedskú výmenu. Nad lavičkami trónia expresívne biele gule – ďalší z výrazových prvkov obytného súboru – a zároveň nevšedný zdroj osvetlenia spoločných priestorov.

Whoever finds themselves on the crossroads of Tomášikova ulica and Trnavská cesta in Bratislava will most certainly notice these distinctive houses. If the authors of the NIDO complex intended to disrupt the stereotypical view of residential houses, they definitely managed to do so, and without undergoing any extreme experiments. The set of buildings that was erected in the proximity of the Kuchajda lake and the Pasienky sports venue does not have the sole intention to produce the largest number of flats possible. The playful cascading towers give an airy and pleasant impression and thanks to their indented shape, they don’t obstruct the access of light. The colour and material combination on the façades create a natural feeling and despite the proximity to a busy crossroads, the location can still feel as a cosy “nest” – a description that the project used in its name as well (in Italian). The arrangement of the objects creates an internal green atrium, serving the purpose of exchange among neighbours. Expressive white spheres dominate the sky above the benches – yet another expressional element of the residential complex – and at the same time an unusual source of light for the common spaces.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII BYTOVÉ DOMY

NOMINATION IN THE CATEGORY RESIDENTIAL HOUSES

FOTO / PH OTO: MARTIN MATULA

BYTOVÉ DOMY NIDO BRATISLAVA

RESIDENTIAL HOUSING NIDO

NOMINÁCIA V KATEGÓRII BYTOVÉ DOMY

NOMINATION IN THE CATEGORY RESIDENTIAL HOUSES

20m

REZIDENCIA NA VARTE

NA VARTE RESIDENCE

BRATISLAVA AUTORI / ARCHITECTS: MICHAELA HANTABALOVÁ-PODOLSKÁ, JURAJ HANTABAL SPOLUPRÁCA / IN COOPERATION WITH: JARMILA BURKOVÁ, JAKUB HANTÁK

Bratislavská Koliba patrí medzi najlukratívnejšie a najatraktívnejšie územia pre bývanie na Slovensku. Preto neprekvapí, že to tu – v rámci nákresu územného plánu – hustne a rastie. Obytná rezidencia Na varte taktiež zastavuje jeden z pozemkov svahu nad hlavným mestom. Nie je to však žiadne nudné či bezduché napĺňanie štvorcových metrov. Autori museli vyriešiť situáciu s komplikovaným pozemkom, neesetetickým oporným múrom a potrebovali sa do okolitej neriedkej zástavby včleniť tak, aby to nepôsobilo stiesňujúco a ideálne aj pohľadne. Sedem objektov natočili šikmo k líniám existujúcej zástavby, čím zabezpečili súkromie pre obyvateľov a taktiež ideálnu orientáciu voči svetovým stranám. Poznávacím znakom projektu a estetickým jednotiacim prvkom sú impozantné zaoblenia nároží jednotlivých domov. Nejde pritom len o zvládnutú výrazovú hru. Oblúky fasád majú aj funkčné opodstatnenie. Zaoblenia zabezpečujú lepšie presvetlenie átrií medzi objektmi. A pre pohľady z balkónov oproti sú oveľa prívetivejšie než ostré hrany.

Koliba in Bratislava counts among the most expensive and most attractive areas for living in the whole of Slovakia. Therefore, it is no surprise that construction in this area is becoming denser and higher – in line with the master plan. The Na Varte Residence is also located on one of the plots on the slope above the capital city. However, it is not a case of occupying square metres in a boring and unimaginative way. The authors needed to cope with a complicated plot and an unaesthetic supporting wall and they needed to find a way to integrate their project into the rather dense construction in the surroundings in such a way so as not to feel too constricted, and ideally also to make it look nice. They turned the seven structures on a slant compared to the lines of the existing development, which enabled them to ensure privacy for the inhabitants, as well as an ideal orientation of the buildings. A characteristic feature of the project and an aesthetic unifying element are the impressive rounded corners of the individual buildings. This is not only a strange expressive play. The curves of the façades are justified functionally, too. The curves ensure better light conditions in the atriums between the structures. And they are much more inviting for observers on the balconies than sharp edges.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII BYTOVÉ DOMY

NOMINATION IN THE CATEGORY RESIDENTIAL HOUSES

FOTO / PH OTO: MARTIN MATULA

REZIDENCIA NA VARTE

NA VARTE RESIDENCE

BRATISLAVA

NOMINÁCIA V KATEGÓRII BYTOVÉ DOMY

NOMINATION IN THE CATEGORY RESIDENTIAL HOUSES

REZIDENCIA NA VARTE

NA VARTE RESIDENCE

BRATISLAVA

NOMINÁCIA V KATEGÓRII BYTOVÉ DOMY

NOMINATION IN THE CATEGORY RESIDENTIAL HOUSES

50m

OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ BUDOVY

CIVIL AND INDUSTRIAL BUILDINGS

V tejto kategórii si porota na obhliadkach pozrela celkovo šesť objektov, z ktorých sme sa nakoniec zhodli na troch nomináciách. Prvou nomináciou je sídlo spoločnosti ABW v Kráľovej pri Senci, ktorá sa zaoberá výrobou betónových prvkov. Ide o administratívny objekt, zasadený do vidieckeho kontextu. Táto účelovo riešená stavba, ktorá slúži na kontakt medzi vedením spoločnosti, jej zamestnancami a zákazníkmi, je situovaná v centre areálu firmy. Objekt zaujal najmä prepracovaným a presvetleným interiérom, ktorý vytvára pocit transparentnosti, a tiež príjemnou akustikou. Ide o dômyselnú a do detailu koncipovanú realizáciu, ktorá kvalitatívne – a tiež dodržiavaním ekologických zásad – výrazne prekračuje štandardy bežné pri typológiách tohto druhu. Druhou nomináciou v tejto kategórii je kultúrne centrum Viola v Prešove. Ide o adaptáciu pôvodne komerčných prevádzok v parteri polyfunkčného domu na kultúrne účely. Menší priestor je venovaný literárnej kaviarni a susedný, väčší, vytvoril miesto pre multifunkčnú sálu, slúžiacu na koncerty a divadlo. Zmena využitia týchto priestorov ma zaujala v širšom kontexte prestavieb a transformácií, ktoré svojou mnohovrstevnatosťou prinášajú možnosť odpútať sa od monotónnosti zatepľovacích systémov a od katalógových riešení. Takých, ktoré sú charakteristické pre dnešnú certifikovanú dobu. Tretiu nomináciu získala premena budovy strednej školy z obdobia normalizácie v bratislavskej Petržalke. Ide o priam symbolický počin. Týka sa totiž transformácie bezduchej stavby, aké sa pod pláštikom funkcionalizmu stavali v období socializmu. Pôvodne pochmúrna budova tu jednoduchými zásahmi architektov prešla obrovskou zmenou. Stačilo odstrániť priečky, zbytočné podhľady, pridať denný bar pre študentov a relaxačné zákutia pre čas prestávok. Je osviežujúce vidieť, že v prostredí, ktoré je príznačné často rezignovaným prístupom, sa našla škola, ktorá sa s chuťou pustila do práce na svojej priestorovej obnove. Navyše s veľkou participáciou samotných študentov a ich rodičov, ktorí sa lowcostovým a premysleným prístupom podieľajú na zlepšovaní svojho vzdelávacieho prostredia. V takomto prípade je úplne legitímne nastaviť priority tak, že z minima zdrojov sa má vyťažiť maximum osohu a technická perfektnosť môže ostať na druhom mieste. Myslím si, že lepšie prostredie, v ktorom sa invenčnosťou a dobrými nápadmi dosahuje takéto zlepšenie, sa pre dospievajúcich ľudí ani nedá vytvoriť. V skutočnosti až teraz budova školy naplnila ideu funkcionalizmu. Súčasný pedagogický a humanitný prístup a zdôraznenie obsahu a myšlienok sa úplne premietli do atmosféry budovy. Pavol Mikolajčák

In this category, the jury visited a total of six projects, and in the end we reached an agreement on three nominations. The first nomination is the headquarters of the company ABW in Kráľová pri Senci, which produces concrete elements. It is an administrative building set in a rural context. This purpose-built structure intended for the contact between the management of the company, its employees and customers is located in the centre of the company’s grounds. The structure attracted attention by its elaborate and lightened interior that creates the feeling of transparency, as well as by nice acoustics. It is a clever and carefully designed project that exceeds the standards that are common in this type of buildings, both in its quality and compliance with ecological principles. The second nomination in this category is the Viola cultural centre in Prešov. It is an adaptation of original commercial shops in the parterre of a multifunctional house for cultural purposes. The smaller of two spaces is dedicated to a literary café and the larger space next door offers a space for a multifunctional hall for concerts and theatre. The change in the use of these spaces was interesting for me in the wider context of redevelopments and transformations, which, thanks to their multi-layered character, offer the opportunity to break away from the monotonous insulation systems and catalogue solutions. Those, which are characteristic for today’s era of certifications. The third nomination was given to a transformation of a secondary school building from the period of normalisation in Petržalka. It is really a symbolic project. It concerns the transformation of a lifeless building, the likes of which were built in the era of socialism under the cover of functionalism. Originally a gloomy structure, it went through a huge change thanks to simple interventions of the architects. All it took was to remove partition walls, useless ceilings, add a day bar for students and little secluded places for them to relax during breaks. It is refreshing to see that in environment that is often characterised by a resigned approach, there is a school that enthusiastically started to work on reconstructing its spaces. And it does so with great participation of the students and parents themselves, who contribute to improving their learning environment using a low-cost and well thought-out approach. In such a case it is absolutely legitimate to set the priorities in a way to make the best use of minimal resources and technical perfection can stay behind. I believe that it wouldn’t be possible to create a better environment for teenagers than this one, where inventiveness and good ideas were used to make a huge improvement. In reality, the idea of functionalism was only accomplished in the school now. The current pedagogical and humanist approach and the emphasis on contents and ideas are reflected fully in the atmosphere of the building. Pavol Mikolajčák

VIOLA CENTRUM PRE UMENIE

ART CENTRE VIOLA

PREŠOV AUTORI / ARCHITECTS: IRAKLI ERISTAVI, PAVOL ŠILLA, JURAJ ČERVENÝ, DOMINIKA HRICOVÁ SPOLUPRÁCA / IN COOPERATION WITH: MARTIN RATKOŠ, ONDREJ JURČO

Stáva sa príjemným pravidlom, že menšie kultúrne centrá nevznikajú už len v Bratislave, ale aj v ostatných mestách Slovenska. Jedným z novších prírastkov do kultúrnej infraštruktúry a spoločenského života Prešova je VIOLA. Centrum organizované občianskym združením obýva dva susediace priestory v blízkosti historického jadra mesta. Revitalizáciu parteru domu, v ktorom centrum sídli, ako aj riešenie jeho interiérov, navrhol „domáci“ ateliér zerozero. V prvej etape vznikla literárna kaviareň s barovým boxom, knižnicou, pódiom a externou terasou. Čítačku či koncert si v kaviarni môže pozrieť do päťdesiat ľudí. V druhej etape pribudla multifunkčná sála pre sto divákov. Monochromatický interiér sály nepúta pozornosť a odkazuje, že to podstatné sa deje na pódiu. Obidva priestory majú vlastné vchody a môžu fungovať autonómne, hoci v družnej synergii. Jednotu celého centra podčiarkuje fasádové riešenie s dreveným roštom, ktoré zároveň z uličného pohľadu definuje novú identitu a nové využitie prízemia domu.

It’s becoming a pleasant rule that smaller cultural centres arise not only in Bratislava but also in other Slovak cities and towns. One of the newer additions into the cultural infrastructure and social life of Prešov is Viola. The centre organised by a civic association occupies two neighbouring spaces in close proximity to the historical core of the city. Restoration of the parterre of the building, which is home to the centre, as well as its interiors were designed by a local studio zerozero. In the first stage, a literary café featuring a bar box, bookshelves, a stage and an external terrace was created. Public readings or concerts in the café can be attended by up to fifty people. In the second stage, a multifunctional hall for a hundred spectators was added. The monochromatic interior of the hall does not divert attention to itself and shows that what’s important takes place on the stage. Both spaces have their own entrances and can work autonomously, yet in a joint synergy. The unity of the whole centre is reinforced by the façade solution with a wooden grill, which also defines the new identity and new use of the ground floor of the building from the view from the street.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ BUDOVY

NOMINATION IN THE CATEGORY CIVIL AND INDUSTRIAL BUILDINGS

FOTO / PH OTO: JAROSLAV VAÄ½KO

VIOLA CENTRUM PRE UMENIE

ART CENTRE VIOLA

PREŠOV

NOMINÁCIA V KATEGÓRII OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ BUDOVY

NOMINATION IN THE CATEGORY CIVIL AND INDUSTRIAL BUILDINGS

VIOLA CENTRUM PRE UMENIE

ART CENTRE VIOLA

PREŠOV

NOMINÁCIA V KATEGÓRII OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ BUDOVY

NOMINATION IN THE CATEGORY CIVIL AND INDUSTRIAL BUILDINGS

I. ETAPA

II. ETAPA

10m

PREMENA BUDOVY STREDNEJ ŠKOLY Z OBDOBIA NORMALIZÁCIE BRATISLAVA

TRANSFORMATION OF A COMMUNIST ERA SECONDARY SCHOOL BUILDING

AUTOR / ARCHITECT: OLIVER KLEINERT SPOLUPRÁCA / IN COOPERATION WITH: JAROSLAVA BAN, MARIANA BARTKOVÁ, PAVOL PRIBYLINEC Poznámka: Autorom návrhu predchádzajúcej fázy obnovy a prestavby (2014–2016) je ateliér studený architekti, pričom prihlasované dielo je autonómnym a na predchádzajúcich rekonštrukciách nezávislým konceptom. / Note: The author of the design of the previous stage of restoration and reconstruction (2014–2016) is the studený architekti studio, while the entered project is an autonomous concept that is independent of previous reconstructions.

Môžu architekti prispieť k pozitívnej zmene v školstve? Keď si uvedomíme, do akej miery priestory ovplyvňujú atmosféru, vzťahy a možnosti komunikácie, odpoveď je jednoznačné áno. Keďže na Slovensku sa školy nestavajú, výučba stále prebieha v budovách nastavených na socialisticky konformnú pedagogiku. S „hodnotami“ uniformnosti, disciplíny a zhora diktovaného drilu. Bilingválne gymnázium C.S. Lewisa v Bratislave sa svojej predstave o vzdelávaní pre 21. storočie rozhodlo prispôsobiť aj pôvodnú „režimnú“ budovu, v ktorej sídli. Ciele úprimnosti a autentickosti sa premietajú aj do rekonštrukcie. Z interiéru miznú medzistropy, výplne a zábrany. Vznikajú priestory pre spoločné trávenie času a tvorbu vzťahov. Priehľady a presklené priečky podporujú pocit transparentnosti. Vstupu architektov predchádzali rozhovory s učiteľmi a personálom, zber dát a ich analýza vyústili do programu zmeny. Časový plán revitalizácie tvorí desať etáp, ktoré zohľadňujú finančné možnosti školy a logiku postupu transformácie.

Can architects contribute to a positive change in education? If we realise the extent to which the space influences the atmosphere, relationships and communication opportunities, the answer is a definite yes. Because no new schools are being built in Slovakia, the teaching process is still performed in buildings adjusted to pedagogy true to socialist ideology. With the “values” of uniformity, discipline and drill dictated from the top. The C. S. Lewis Bilingual High School in Bratislava decided to bring the original “regime” building where it is located closer to their ideas about education of the 21st century. The goals of honesty and authenticity are also reflected in the reconstruction. In-between ceilings, panelling and barriers are removed from the interior. New spaces are created with the purpose of spending time together and creating relationships. Views through the space and glazed partition walls support the feeling of transparency. Before the intervention of the architects, they talked to the teachers and other staff and collected data, and their analysis lead to the programme of change. The time plan of the revitalisation is composed of ten stages that take into account the financial situation of the school and the logic of the process of transformation.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ BUDOVY

NOMINATION IN THE CATEGORY CIVIL AND INDUSTRIAL BUILDINGS

FOTO / PH OTO: PETRA BOŠANSKÁ

PREMENA BUDOVY STREDNEJ ŠKOLY Z OBDOBIA NORMALIZÁCIE BRATISLAVA

TRANSFORMATION OF A COMMUNIST ERA SECONDARY SCHOOL BUILDING

NOMINÁCIA V KATEGÓRII OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ BUDOVY

NOMINATION IN THE CATEGORY CIVIL AND INDUSTRIAL BUILDINGS

PREMENA BUDOVY STREDNEJ ŠKOLY Z OBDOBIA NORMALIZÁCIE BRATISLAVA

TRANSFORMATION OF A COMMUNIST ERA SECONDARY SCHOOL BUILDING

NOMINÁCIA V KATEGÓRII OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ BUDOVY

NOMINATION IN THE CATEGORY CIVIL AND INDUSTRIAL BUILDINGS

50m

20m

PREMENA BUDOVY STREDNEJ ŠKOLY Z OBDOBIA NORMALIZÁCIE

TRANSFORMATION OF A COMMUNIST ERA SECONDARY SCHOOL BUILDING

BRATISLAVA

3NP

2NP

20m

-1,650

1NP

1PP

20m

ADMINISTRATÍVNA BUDOVA ABW

OFFICE BUILDING ABW

KRÁĽOVÁ PRI SENCI AUTORI / ARCHITECTS: RENÉ BARANYAI, BORISLAV BENEDEK SPOLUPRÁCA / IN COOPERATION WITH: GABRIELA CHVOSTAĽOVÁ, MAREK VADOVIČ, GABRIELA ROLENČÍKOVÁ, ANNA JURIČKOVÁ

Firemná architektúra je na Slovensku stále veľmi mladá disciplína. Nejde tu pritom len o to, navonok prejavovať svoj status či vkus, ale skôr o komunikáciu s okolím. Tá je veľmi dôležitá napríklad v prípade, ak komerčná prevádzka či výroba vstupuje do prostredia, kde by nemusela byť vítaná. Spoločnosť ABW sa venuje produkcii betónových prvkov a svoj stan rozložila vo vidieckom prostredí, na okraji obce Kráľová pri Senci. Na prijatie v rámci dediny má pritom vplyv nielen ústretové správanie podnikateľov, ale aj architektúra. Prívetivá administratívna budova firmy je umiestená medzi výrobou a exteriérovým showroomom spoločnosti. Trojuholníkový monolit prehovára najmä dreveným obkladom na fasáde, ktorý pripomína vidiecke oplotenie. Vnútornú štruktúru riadi ústredné átrium, z ktorého je voľný prístup a pohľad do všetkých miestností. V budove, ktorá slúži na kontakt vedenia firmy, zamestnancov a zákazníkov je kľúčová transparentnosť. Nosným princípom je aj dodržiavanie ekologických zásad pasívneho štandardu.

Company architecture is still a young discipline in Slovakia. This is not only about presenting the company‘s status or taste to the outside, but rather about communicating with the surroundings. This is very important e.g. in the case when the commercial shop or production enters an environment where it might not be welcome. The ABW company produces concrete elements and they set up their headquarters in a rural area, on the suburbs of the village of Kráľová pri Senci. Whether the company is accepted in the village is not only influenced by the forthcoming behaviour of the entrepreneurs, but also by architecture. The pleasant office building of the company is located between the production and the company’s exterior showroom. The triangular monolith speaks by the wooden cladding on the façade, which resembles village fencing. The internal structure is governed by the central atrium, which offers free access and view to all rooms. In this building, which serves as a place of contact between company management, employees and clients, transparency is key. The central principle also includes compliance with ecological rules of the passive building standard.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ BUDOVY

NOMINATION IN THE CATEGORY CIVIL AND INDUSTRIAL BUILDINGS

FOTO / PH OTO: VERONIKA NAGYOVÁ

ADMINISTRATÍVNA BUDOVA ABW

OFFICE BUILDING ABW

KRÁĽOVÁ PRI SENCI

NOMINÁCIA V KATEGÓRII OBČIANSKE A PRIEMYSELNÉ BUDOVY

NOMINATION IN THE CATEGORY CIVIL AND INDUSTRIAL BUILDINGS

ADMINISTRATÍVNA BUDOVA ABW

OFFICE BUILDING ABW

KRÁĽOVÁ PRI SENCI

2NP

1NP

10m

INTERIÃ&#x2030;R

INTERIOR

Porota sa rozhodla nominovať diela, ktorých interiéry zásadným spôsobom ovplyvňujú svojich užívateľov, vytvárajú nečakané situácie, či „nútia” prehodnocovať zabehnuté fungovanie ich obyvateľov – vytvárajú nové kvality v denných rituáloch. Chata na Donovaloch je rekonštrukcia sériového rekreačného objektu zo 70-tych rokov. Bola určená na krátky pobyt v prírode, so skromným zázemím a obmedzeným pobytovým priestorom. V pôvodnom návrhu sa počítalo s tým, že užívateľ trávi veľkú väčšinu času vonku. Zásadnou premenou prešlo vnútorné usporiadanie a k chatke pribudla dvojúrovňová terasa. Interiér je otvorený na plnú výšku vo veľkej vstupnej časti. Táto veľkorysosť je na tak malom priestore obdivuhodná, respektíve, obdivuhodné je rozhodnutie architektky a zároveň obyvateľky, vyčleniť veľkú časť interiéru „púhemu” pocitu. Najmä ak 4-členná rodina využíva chatku ako plnohodnotné bývanie počas celého roka. Kvalita bývania, komfort, luxus, tu znamená niečo úplne iné, ako si možno väčšina z nás predstavuje. Aj Anu Azu je projekt o veľkorysosti. Podstatou a podmienkou bol veľký prázdny priestor. Chatka pri malom jazere v chránenej oblasti nepotrebuje veľa, mohlo by sa zdať. Len efektívne zoradenie funkcií (spanie, varenie, úložné priestory…). Motivácia klientov bola iná. Chceli dostať voľnosť nehierarchického priestoru, inšpirovaného starobylým obydlím – jurtou, ktorá má kruhový pôdorys. Centrálny a najväčší priestor chaty neslúži na “nič” alebo skôr slúži na čokoľvek. Ostatné (praktické) funkcie, sú vytlačené na okraj, do zvyškových priestorov kvádra, ktorý vzniká okolo kruhu. Slovami architektov: „Stena ako miestnosť.” Naopak, pri rekonštrukcii podkrovného bytu, vďaka komplikovanosti priestoru, vznikol interiér, ktorý na prvý pohľad pôsobí ako bludisko. Ťažko si predstaviť jeho pôdorys, pretože ho prerastá viacero úrovní. Miestami ukazuje svoju plnú výšku, a miestami je zahustený a ukrýva neočakávané zákutia, ktoré sú prekvapením a zároveň plnohodnotným priestorom. Táto kombinácia ponúkla ďalšiu výhodu – ako pracovať s rôznym technickým zázemím, ako ho skryť a ako ešte viac zmiasť návštevníka rôznymi priehľadmi a vloženými objekto-miestnosťami. V tomto bludisku má 5-členná rodina na pomerne malej ploche k dispozícii celé mesto s rôznymi kvalitami prostredí. Dajú sa tu nájsť priestory od tých najintímnejších (súkromných, pre jednu osobu) až po „verejné” (kde sa stretáva celá rodina). Ľubica Segečová

The jury decided to nominate projects whose interiors significantly influence their users, create unexpected situations, or “force” the inhabitants to rethink the way of life they are used to – they create new qualities in daily rituals. The Chalet in Donovaly is a reconstruction of a mass-produced recreational structure from the 1970s. It was intended for a short stay in nature with modest utilities and a limited living space. The original design counted with the fact that the user spends the vast majority of time outside. The internal layout went through a fundamental change and a two-level terrace was appended to the chalet. The interior is opened in the full height in the large entrance part. This generosity in such a small space is admirable, or to be more precise, what is admirable is the decision of the architect and inhabitant in one person to assign such a large part of the interior “only” to a feeling. Especially taking into account that the family of four uses the chalet as a year-round fully-fledged living. The quality of living, comfort and luxury have a completely different meaning here from what most of us understand under these terms. Anu Azu is also a project about generosity. The essence and requirement were a large empty space. A cottage near a small lake in a protected area doesn’t need much, it would seem. Just an effective ordering of functions (sleeping, cooking, storage spaces, etc.) But the motivation of the clients was different. They wanted the freedom of a space without any hierarchy inspired by an ancient dwelling – a yurt, which has a circular layout. The central and largest space in the cottage has “no use” or rather can be used for anything. The other (practical) functions are pushed to the sides, into the remaining spaces of the cuboid that is created around the circle. The words of the architects: “A wall as a room.” In contrast, because of the complicated character of the space in the reconstructed attic flat, the newly created interior first resembles a labyrinth. One can hardly picture its layout, as it extends over several levels. In some parts it displays its full height, in other parts it is denser and hides unexpected nooks that are surprising but also provide a fully-fledged space. This combination offers another advantage – how to work with different technical utilities, how to hide them and how to confuse the visitor even more with different views and inserted objects/rooms. In this labyrinth on a relatively small surface area, a family of five has a whole city at their disposal with different qualities of the environment. We can find various spaces from the most intimate ones (private, for a single person) to “public” ones (where the whole family meets). Ľubica Segečová

CHATA

CHALET

DONOVALY AUTOR / ARCHITECT: JANA ŠTOFAN STYKOVÁ SPOLUPRÁCA / IN COOPERATION WITH: PAVOL ŠTOFAN

Únik z mesta za účelom bývania môže mať rôzne podoby. Môže ísť o honosnú haciendu za vysokým plotom alebo, naopak, o minimalistickú stavbu uprostred prírody. Projekt rekonštrukcie chaty na Donovaloch je príkladom druhej kategórie. Štvorčlenná rodina sa rozhodla vymeniť mestský život v Banskej Bystrici za celoročný pobyt v lese. Ako objekt si na to vybrali klasický typ chaty Javorina zo 70. rokov minulého storočia. V rámci rekonštrukcie ku stavbe nič nepridávali, ale – hoci to znie paradoxne – skôr uberali. Z chaty odstránili jednu spálňu na poschodí, čím sa vertikálne otvoril hlavný vstupný priestor. Za prispenia presklenej čelnej steny tak vznikol krajší výhľad na okolie. Vnútru objektu vládne funkčný minimalizmus. Zdá sa, akoby sa obytná plocha asketicky zúžila na potrebné minimum. Rodina však, podľa vlastných slov, väčšinu času aj tak trávi vonku. Rovnako ako nový domov je pre nich dôležitá príroda Donovál, ktorých klasický charakter sa svojim citlivým vstupom snažia naďalej zachovať.

An escape from the city to find a place to live elsewhere can have different forms. It can either be an opulent hacienda behind a tall fence or, on the contrary, a minimalist structure in the middle of nature. The project of a reconstruction of a chalet in Donovaly is an example of the second category. A family of four decided to exchange urban life in Banská Bystrica for a year-round stay in the forest. The object they chose for this purpose is the typical chalet type Javorina from the 1970s. During the reconstruction, they added nothing to the structure. On the contrary, they removed certain things, although it may sound paradoxically. They removed one bedroom on the top floor, which opened up the main entrance space vertically. This, together with the glazed front wall, contributed to a better view over the surroundings. The interior of the structure is governed by functional minimalism. It seems as if the living area is narrowed down ascetically to the necessary minimum. However, according to their own words, the family spends most of their time outside anyway. What is important for them is not only their new home, but also the nature in Donovaly, the traditional character of which they try to retain through their sensitive intervention.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII INTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY INTERIOR

FOTO / PH OTO: MIRO POCHYBA

CHATA

CHALET

DONOVALY

NOMINÁCIA V KATEGÓRII INTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY INTERIOR

CHATA

CHALET

DONOVALY

NOMINÁCIA V KATEGÓRII INTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY INTERIOR

2NP

1NP

ANUAZU VOJKA NAD DUNAJOM AUTORI / ARCHITECTS: PETER JURKOVIČ, TOMÁŠ KOVALČÍK, MIROSLAV SLEZÁK SPOLUPRÁCA / IN COOPERATION WITH: DANIEL LAPŠANSKÝ

Inšpiráciu pre nevšedný tvar interiéru objektu AnuAzu si jeho majitelia priniesli z festivalu Burning Man v americkej Nevadskej púšti. Pocit zážitku v priestore s okrúhlym pôdorysom na spôsob jurty si chceli preniesť domov. Vznikol tak nápad sídla oddychu a stretnutí, mimo hektického života hlavného mesta a náporov kreatívnej práce. Základom realizácie v prírodnom prostredí jazera Vojka v blízkosti Bratislavy je kruhový ústredný priestor, ktorý je „vyrezaný“ do obdĺžnikového obalu celkovej stavby. Z centrálnej miestnosti nenápadne vybiehajú výklenky kuchyne, spálne a kúpeľne. Vstup do jurty je prepojený s terasou, ktorá je ďalším spoločenským priestorom a ponúka priamy výhľad na hladinu jazera. Obloha a voda sa prelínajú v exotickom názve objektu, s elementom neba sa spája záľuba majiteľa v pozorovaní hviezd. Vizuálny dotyk s oblohou umožňuje presklený otvor vo vrchole zastrešenia. Priestor vyžaruje takmer zenový fíling, mestské návštevy v ňom – ako tvrdí majiteľ – po pol hodine upadajú do spánku.

The owners brought their inspiration for the shape of the interior of the AnuAzu structure with them from the Burning Man festival in the American desert in Nevada. They wanted to take the feeling of an experience in a space with a circular ground plan inspired by a yurt home with them. Thus, they came up with an idea of a place for relax and meetings outside of the hectic life in the capital city and strains of creative work. The foundations of the project in the natural environment of the Vojka lake not far from Bratislava is a circular central space “cut into” a rectangular shell of the whole structure. Kitchen, bedroom and bathroom niches extend unobtrusively from the central space. The entrance into the yurt is connected with a terrace, which serves as another social space and offers a direct view over the surface of the lake. The sky and the water blur in the exotic title of the structure; the owner’s hobby of watching the stars is connected to the element of heaven. A visual touch with the sky is enabled by a glazed opening at the top of the roof. The space emanates an almost zen-like feeling; visits from the city – as the owner claims –fall asleep here after half an hour.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII INTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY INTERIOR

FOTO / PH OTO: PETER JURKOVIÄ&#x152;

ANUAZU VOJKA NAD DUNAJOM

NOMINÁCIA V KATEGÓRII INTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY INTERIOR

ANUAZU VOJKA NAD DUNAJOM

NOMINÁCIA V KATEGÓRII INTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY INTERIOR

REKONŠTRUKCIA PODKROVNÉHO BYTU

ATTIC APARTMENT RENOVATION

BRATISLAVA AUTORI / ARCHITECTS: PETER JURKOVIČ, KRISTÍNA TOMANOVÁ

Nie každému by sa s tromi deťmi chcelo ísť bývať do vysoko položeného podkrovia. Sťaženú dostupnosť a vyšikmenú strechu, ktorá môže pôsobiť stiesňujúco, pritom nemusí vyvážiť ani výhľad na Bratislavský hrad. Iné to je, keď si do priestoru pozvete architekta, ktorý v ňom začaruje. To je prípad rekonštrukcie vstavby do podkrovia domu v historickom centre Bratislavy. Hlavným prvkom riešenia je tu dôsledné využitie výšky priestoru. A to rôznym spôsobom v dennej a nočnej časti bytu. V spoločnej priestrannej obývačke a mieste stretávania sa rodiny vytvára otvorený vysoký strop pocit vzdušnosti a voľnosti. Zároveň to prináša možnosť honosne vertikálnej knižnice s prináležiacim rebríkom. V druhej časti bytu je výška zlomená do dvoch podlaží. Na spodnej úrovni sú detské izby a rodičovská spálňa. Vzniknuté pódium druhého podlažia vytvára priestor pre detské spanie. Deti tak získavajú možnosť „byť nad vecou“, neotrepaný priestorový pocit, návnadu na lezenie aj miesto na utiahnutie sa, keď je to potrebné.

Not everyone would be willing to go and live in an attic in the height with three kids. A harder accessibility and a sloping roof that can feel rather cramped does not necessarily have to be balanced out by the view to the Bratislava castle. The situation changes when you invite an architect into the space, and he does his magic there. This is the case with the reconstruction of the loft in a house in the historical centre of Bratislava. The main element of the solution is making careful use of the height of the space. And that in different ways in the day and night part of the flat. In the common and spacious living room and the family meeting place, the open high ceiling creates a feeling of airiness and freedom. At the same time, it enables the placing of a splendid vertical bookshelf with a ladder. In the other part of the flat, the height is divided into two floors. The bottom level is home to children’s rooms and the parents’ bedroom. The podium created on the higher floor provides space for the children to sleep. This gives the kids an opportunity to be “on top of things”, an unusual feeling of the space, a lure to climb, as well as a place for refuge, in case it is needed.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII INTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY INTERIOR

101

FOTO / PH OTO: NORA ČAPRNKOVÁ, JAKUB ČAPRNKA

REKONŠTRUKCIA PODKROVNÉHO BYTU

ATTIC APARTMENT RENOVATION

BRATISLAVA

NOMINÁCIA V KATEGÓRII INTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY INTERIOR

103

1NP

0NP

105

2NP

EXTERIÃ&#x2030;R

EXTERIOR

107

Priestory, ktoré sa nachádzajú na pomedzí verejného a súkromného, mesta a vidieka, prírodných a umelých prvkov, získavajú v časoch spoločenských a klimatických zmien nový význam. Aktuálne problémy bude možné vyriešiť len vtedy, ak budeme venovať väčšiu pozornosť návrhu exteriérových priestorov všetkých mierok: verejný priestor, spoločné vonkajšie priestory v obytných stavbách, projekty infraštruktúry, či dokonca súkromné záhrady musia reagovať na komplexné otázky ako zachytávanie dažďovej vody, zmierňovanie teploty v mestách, rovnováha životného cyklu či bezbariérový prístup. Tieto komplikované záležitosti v najideálnejšom prípade v hotovom projekte nie je vidieť, alebo sa zdajú samozrejmosťou. Keď sa na veci pozerám týmto pohľadom a po prezretí prehľadu nedávnej architektonickej tvorby na Slovensku, môžem povedať, že sa tu nájde hneď niekoľko zaujímavých iniciatív, no stále je potrebné prejsť dlhú a náročnú cestu. Kategória exteriér, zdá sa, je stále len nesúvislou podkategóriou, v ktorej by sa mala v najbližších rokoch zvýšiť rôznorodosť. To si vyžiada najmä väčšiu pozornosť a odvahu orgánov verejnej správy, ktoré budú musieť vyčleniť viac finančných prostriedkov na verejné priestory, aby tak zlepšili životné podmienky a zmiernili vplyv klimatickej zmeny. Tohtoročné prihlásené diela v kategórii exteriér možno jasne rozdeliť na dve kategórie: rozsiahle verejné priestory a menšie umelecké objekty, ktoré sú silne prepojené s okolitou krajinou. Spoločné majú to, že všetky prispievajú k pretvoreniu ustáleného, otvoreného alebo sporného priestoru a ovplyvňujú priestorovú a spoločenskú identitu daného miesta. Park Jama v Novom meste v Bratislave vyzdvihuje pôvodný ovál cyklistického štadióna a vytvára rekreačný priestor s vysokou zapamätateľnosťou vo veľmi heterogénnej časti mesta. Projekt mierne preháňa snahu o vyvolanie úžasu, no v tejto mestskej časti vytvára nový komunitný priestor a rieši niekoľko dôležitých problémov ako zachytávanie búrkovej vody, či bezbariérovosť ústredného priestoru. Nový park v Leopoldove dokazuje, že originálny verejný priestor môže byť aj výsledkom nenápadnejšieho formálneho jazyka. Autori vyriešili ťažkú úlohu transformácie bývalého cintorína na park a ihrisko sympaticky tichým, no aj tak originálnym spôsobom. Rozhodli sa nejsť po jednoduchej ceste katalógových produktov a navrhli, skonštruovali a certifikovali prototypové hracie prvky, ktoré perfektne skombinovali s niekoľkými artefaktmi z minulosti. Posunutím historického plota, vytvorením nádvoria medzi parkom a mestom a doplnením vchodov do okolitých domov projekt ukazuje, že si autori uvedomujú jeho prepojenie so zvyškom mesta. Dva nominované projekty umeleckých objektov majú spoločný jednoduchý a efektívny, takmer nezdobený návrh, ktorý sa dokonale hodí k svojmu okoliu. Nailith v Lučenci navrhla a postavila skupina študentov len za 10 dní a projekt si vyslúžil nomináciu chvályhodným vzdelávacím procesom vzniku. Vyhliadková veža na Veľkej Homoli je výsledkom vysokého zapojenia komunity a inteligentnej konštrukčnej práce. Detaily ako drevené spoje, ktoré umožňujú výmenu jednotlivých dielov, pomohli obnoviť pôvodnú podobu veže, ktorá je zároveň odolná voči rôznym budúcim vplyvom. Kay Strasser

In the times of social and climate change, the threshold spaces between public and private, city and countryside, nature and man-made elements gain a new significance. The current issues can only be solved if we pay more attention to the design of exterior spaces at all scales: the public space, common outdoor spaces in residential developments, infrastructure projects or even private gardens need to address complex topics such as rainwater management, urban temperature mitigation, lifecycle balance or barrier-free accessibility. A complexity, which, in the best case, is not visible or seems self-evident in the final project. With this perspective in mind and after having seen an overview of the recent architectural production in Slovakia, there is a series of interesting initiatives, but still a long and challenging road to go. The outdoor category still seems a disconnected subcategory and should gain more diversity over the coming years. This will in particular require more attention and audacity from the public authorities who will need to spend more money in the public space to improve the living conditions and mitigate the effects of climate change. This year’s outdoor submissions fall in two clear subcategories: large scale public spaces and smaller land-art objects strongly interrelating with the surrounding landscape. What they have in common is that they all contribute to reshaping a negotiated, open or contested space and impact the local spatial and social identity. Jama Park in Nové Mesto in Bratislava exalts the original oval of the velodrome and creates a recreation space with a high recognition value in a very heterogeneous neighbourhood. The project slightly overacts in trying to achieve this overall wow-effect but creates a new community anchor for the neighbourhood and solves some important issues such as the retention of storm waters or the accessibility of the central area. Nový Park in Leopoldov proves that an original public space can also be achieved with a subtler formal language. The designers solved the challenging task of transforming a former cemetery into a park and playground in a pleasantly tranquil, yet original way. They avoided the easy way of catalogue products and designed, built and certified prototypical playground features, which they combined perfectly with some relics of the past. By moving the historical fence, creating a forecourt to the city and adding entrances to the neighbouring properties, the project also shows a reflected understanding of its interface with the rest of the city. The two nominated land art projects share simple and effective, almost unadorned designs, which fit perfectly in the respective surroundings. Nailith in Lučenec was designed and built by a group of students in only 10 days and deserves a nomination for the praiseworthy educational process. The lookout tower on Veľká Homoľa is the result of high community involvement and clever engineering. Details, such as timber connections supporting the interchangeability of single components helped to restore the original appearance with a future-proof design. Kay Strasser

PARK JAMA BRATISLAVA - NOVÉ MESTO AUTORI / ARCHITECTS: MARTIN BEREŽNÝ, KATARÍNA FEJO-BOHÁČOVÁ, DANIEL ŠUBÍN SPOLUPRÁCA / IN COOPERATION WITH: EUGEN LIPKA

Zahusťovanie centier miest musí ísť ruka v ruke s riešeniami pre pobyt ľudí medzi budovami, pre trávenie voľného času, oddych a šport. Projektom tohto typu je revitalizácia niekdajšieho cyklistického štadióna v oblasti bratislavského Tehelného poľa. Iniciatíva mestskej časti Nové mesto začala stretnutiami obyvateľov, miestnych organizácií, podnikateľov a odborníkov. Projekt vyústil do vyhlásenia architektonickej súťaže. Víťazné riešenie ponecháva územiu pôvodný oválny a členitý charakter. Využíva ho na dvojité rozdelenie územia – horná časť je viac urbánna a športová, v dolnej je priestor pre prechádzky a relax. Horná je viac prehľadná a usporiadaná, spodná časť „jamy“ je prírodne divokejšia. Koncept jasne vyčleňuje miesta pre možné aktivity, tvrdší povrch pre korčule, mäkší pre beh. Jazierko v spodnej časti je premysleným vodným systémom. Zbiera dažďovú vodu z brehov parku a z vodnej plochy ich odvádza na zavlažovanie. Celý park nie je len voľnočasovým objektom, ale ovplyvňuje aj mikroklímu a biodiverzitu štvrte.

Increasing the density of city centres has to go hand in hand with solutions for people to stay between the buildings, to spend free time, relax and do sports. This kind of project can be found in the restoration of a former velodrome in the Tehelné pole area in Bratislava. The initiative of the Nové mesto municipality began with meeting the inhabitants, local organisations, entrepreneurs and experts. The project then lead to announcing an architectural competition. The winning solution retains the original oval and heterogeneous character in the area. It uses it to separate the area into two parts – the top part is more urban and sporty, the bottom part offers a space for walks and relax. The top part is more transparent and organised, the bottom part of “the pit” is more natural and wild. The concept clearly defines spaces for possible activities – a harder surface for in-line skating and a softer surface for jogging. The pond in the bottom part is a well thought-out water system. It collects rainwater from the banks of the park, which is then stored in the pond and used for watering. The whole park is not only a free-time object, it also impacts the microclimate and biodiversity in the area.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII EXTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY EXTERIOR

111

FOTO / PH OTO: OTTO VOLLMANN, MATEJ KOVÁČ

PARK JAMA BRATISLAVA - NOVÉ MESTO

NOMINÁCIA V KATEGÓRII EXTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY EXTERIOR

113

PARK JAMA BRATISLAVA - NOVÉ MESTO

NOMINÁCIA V KATEGÓRII EXTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY EXTERIOR

115

50m

20m

NOVÝ PARK

NEW PARK

LEOPOLDOV AUTORI / ARCHITECTS: JAKUB KOPEC, KLÁRA ZAHRADNÍČKOVÁ, TOMÁŠ DŽADOŇ

Revitalizácia parku s novými hracími prvkami pre deti môže byť príspevkom ku kultivácii verejného priestoru v meste. Alebo môže byť inšpiráciou pre tvorbu parkov a ihrísk vôbec. To je prípad Nového parku v Leopoldove. Plusom je už to, že projekt vznikol na základe súťaže a to v prostredí slovenského malomesta. Druhým prínosom je zloženie tímu, ktorý sa skladá z architekta, krajinnej architektky a výtvarníka. Z ich spolupráce vznikol koncept, ktorý čerpá z rôznosti prístupov a výmeny ideí. Jadrom projektu je oživenie hluchého priestoru na mieste niekdajšieho (už odsťahovaného) cintorína. Autori túto súvislosť priznávajú inštaláciou remeselne zaujímavých náhrobkov. Riešenie zachováva a podporuje historickú alej parku, myslí na mikroklímu a na udržiavanie vody na území. Autori vstúpili do kontaktu so susedmi parku a ponúkli im vytvorenie vlastných prístupov. Neprehliadnuteľnou súčasťou riešenia sú atypické hracie prvky, vytvorené z typizovaných stavebných elementov – rúr, potrubí či panelov.

Revitalisation of a park with new playing objects for children can be a contribution towards the cultivation of public space in a town. Or it can serve as an inspiration for the creation of parks and playgrounds in general. This is the case of the New Park in Leopoldov. The fact that the project is a result of a competition in the context of a small Slovak town is already a plus. Another asset is the composition of the team that includes an architect, a landscape architect and a visual artist. Their cooperation gave rise to a concept that benefits from the differing approaches and an exchange of ideas. The core of the project is revitalising a lifeless space on the spot of a former (already moved) cemetery. The authors confess this context by an installation of tombstones that are interesting from the craftsmanship point of view. The solution retains and supports the historical alley of the park, considers the microclimate and the retention of water in the area. The authors made a contact with the park’s neighbours and offered them the opportunity to create their own entrances. A very noticeable part of the solution are the atypical playing elements composed of prefabricated construction elements – pipes, tubes or panels.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII EXTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY EXTERIOR

117

FOTO / PH OTO: JÁN KEKELI

NOVÝ PARK

NEW PARK

LEOPOLDOV

NOMINÁCIA V KATEGÓRII EXTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY EXTERIOR

119

NOVÝ PARK LEOPOLDOV

NEW PARK

121

20m

NAILITH LUČENEC AUTORI / ARCHITECTS: 1:1 WORKSHOP TÍM

Realizácie kolektívneho 1:1 workshopu sa stali už takmer pravidelnou súčasťou finálového kola súťaže CE ZA AR. Plusom je totiž už samotný koncept projektu, ktorý umožňuje študentom stať sa súčasťou reálneho riešenia. A to od fázy analýzy zadania, cez navrhovanie, modelovanie až po samotnú realizáciu. Ide o učenie sa kolektívnej práci, rýchlemu rozhodovaniu i spoznávaniu práce s materiálmi. Druhým hlavným prínosom je dodávka užitočného a oživujúceho riešenia pre konkrétnu lokalitu. Vo svojom šiestom ročníku sa 1:1 workshop udomácnil v lučeneckom parku, pre ktorý medzinárodný kolektív študentov za desať dní vymyslel a vytvoril objekt Nailith. Drevená konštrukcia je umiestnená v malom údolí, kde funguje ako forma premostenia a je zároveň chodbou, ktorá láka k prechodu. Naklonený monolit však zaujme hlavne svojim nezvyčajným zjavom a jasne neurčenou funkčnosťou. Je to sympatický votrelec, meteorit či dom bez vchodu a okien. Objekt, ktorý podnecuje objavovanie a dáva podnet zájsť do divokejšej časti parku.

Projects from the collective 1:1 workshop have already become almost a regular part of the CE ZA AR finals. The concept of the project itself is a definite asset, as it enables students to become part of a real solution. And that in all stages from the analysis of the assignment, through designing and modelling to the implementation itself. It‘s about learning to work in a team, to do quick decisions or get to know the work with different materials. Another important benefit is the supply of a useful and life-giving solution for a specific location. In its sixth year, the 1:1 workshop found its home in a park in Lučenec. There, an international team of students designed and built an object called Nailith in ten days. The wooden structure is located in a small valley, where it functions as a form of bridging and at the same time includes a corridor that attracts people to go through it. However, the inclined monolith arouses interest especially by its unusual looks and no clearly defined function. It’s a pleasant intruder, a meteorite, or a house without an entrance and windows. An object that encourages discovering and creates an impulse to enter the wilder part of the park.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII EXTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY EXTERIOR

123

FOTO / PH OTO: ANNA HORČINOVÁ

NOVÝ PARK

NEW PARK

LEOPOLDOV

NOMINÁCIA V KATEGÓRII EXTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY EXTERIOR

125

ROZHĽADŇA ALEXANDRA FILÍPKA NA VEĽKEJ HOMOLI MODRA

ALEXANDER FILÍPEK OBSERVATION TOWER ON THE VEĽKÁ HOMOĽA

AUTORI / ARCHITECTS: PETER LÉNYI, ONDREJ MARKO, JANA KVASNIAKOVÁ, KATARÍNA KYSELOVÁ, KAROL BUTOR

Architekti z ateliéru 2021 ponúkajú pohľady na Slovensko. A to doslova. Pred tromi rokmi získali ocenenie CE ZA AR za riešenie turistickej lávky a prístrešku na kopci Straník nad Žilinou. Neskôr organizovali súťaž, na základe ktorej vznikla vyhliadková veža na Dubni, ktorá sa dostala do finále súťaže. Najnovším „vyhliadkovým“ počinom ateliéru je stavba rozhľadne na Veľkej Homoli nad Modrou. Tradícia vyhliadkových veží na tomto mieste siaha do konca 19. storočia, posledná moderná verzia tu stála od roku 2001. Po šestnástich rokoch musela byť z bezpečnostných dôvodov uzavretá. Hlas občanov si vyžiadal, aby nová stavba tvarovo nadviazala na predchádzajúcu. Architekti vynovenej rozhľadne preto rešpektujú pôvodný výzor. Skrývajú však oceľové kotviace laná, rozdeľujú skelet konštrukcie do blokov, čo umožňuje ich budúcu rekonštrukciu či opravu. Dvadsať metrov vysoká veža je dnes opäť živým občianskym vybavením a ponúka výhľady na Malé Karpaty, Vtáčnik, Tríbeč, Veľkú Fatru či dokonca na rakúske Alpy.

Architects from the 2021 studio offer views over Slovakia. And quite literally so. Three years ago, they got the CE ZA AR prize for their solution of the hiking bridge on the Straník hill over Žilina. Later, they organised a competition, based on which the observation tower on the Dubeň hill was created, which also got into the finals of CE ZA AR. The newest “observation” project of the studio is the structure of the observation tower on the Veľká Homoľa over Modra. The tradition of observation towers in this location goes back to the end of the 19th century. The last modern version stood here since 2001. After sixteen years, it had to be closed down for security reasons. The voice of the citizens asked for the new construction to be a continuation of the previous one in its shape. The architects of the new observation tower thus fully respect the original form. However, they hide the steel anchor ropes and divide the structure into blocks, which enables their future reconstruction or repair. The twenty-metre tower is again a living object for the people, and it offers views of the Little Carpathians, Vtáčnik, Tríbeč, Veľká Fatra or even the Austrian Alps.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII EXTERIÉR

NOMINATION IN THE CATEGORY EXTERIOR

127

FOTO / PH OTO: ALEXANDER PRAVDA

ROZHĽADŇA ALEXANDRA FILÍPKA NA VEĽKEJ HOMOLI MODRA

NOMINÁCIA V KATEGÓRII EXTERIÉR

ALEXANDER FILÍPEK OBSERVATION TOWER ON THE VEĽKÁ HOMOĽA

NOMINATION IN THE CATEGORY EXTERIOR

129

ROZHĽADŇA ALEXANDRA FILÍPKA NA VEĽKEJ HOMOLI MODRA

NOMINÁCIA V KATEGÓRII EXTERIÉR

ALEXANDER FILÍPEK OBSERVATION TOWER ON THE VEĽKÁ HOMOĽA

NOMINATION IN THE CATEGORY EXTERIOR

131 3

DT-S460

16 DT-S460

DT-S460 DT-S460 16 K40

DT-S460

16 16

DT-S460

DT-S460 DT-S460

DT-S460

16 DT-S460

DT-S460 DT-S460 16 K40

DT-S460

3 16

DT-S460

DT-S460 DT-S460

DT-S460

20 DT-S460

DT-S460 DT-S460 20 K40

DT-S460

20 DT-S460

DT-S460

DT-S460 27

27 DT-S460

DT-S460 27 K40

DT-S460

2 27

DT-S460

DT-S460 27

27 DT-S460

DT-S460 27 K40

DT-S460

27 27

DT-S460

DT-S460 30

30 30

30 DT-S460

DT-S460

DT-S460 30 K40

30 DT-S460

DT-S460 30 30 DT-S460

DT-S460

FENOMÉNY ARCHITEKTÚRY

PHENOMENA OF ARCHITECTURE

133

FENOMÉNY ARCHITEKTÚRY sa ako kategória objavuje v CE ZA AR-ovskom oceňovaní po prvýkrát. Potreba jej vytvorenia vyvstala ako rozšírenie možností vyzdvihnúť istý typ rozmýšľania, z rôzneho uhla pohľadu. Mali by sem byť zaradené realizácie, ktoré sa svojou výnimočnosťou vymykajú z ostatných kategórií alebo by sa v nich tiesnili. Predpokladom vzniku je myšlienka, že sa v každom z nasledujúcich ročníkov objavia stavby, ktoré v sebe ponesú iný pohľad na typológiu, urbanistické a kontextuálne priradenie k prostrediu, budú netypicky konštrukčne prevedené, ponesú v sebe správu o inom, inovatívnom pohľade, prístupe, budú v sebe obsahovať silný sociálny rozmer, ale aj netradičné ukotvenie a prácu v administratívnom procese. Tohoročný CE ZA AR 2019 potvrdil opodstatnenosť vytvorenia tejto kategórie a umožnil porote oceniť aj diela, ktoré by za normálnych okolností bolo pomerne zložité priradiť do niektorej z už existujúcich typologických kategórií. Porota mala pomerne ťažkú úlohu. Jednak sa musela v novej kategórii udomácniť, nájsť si argumenty a pomenovania, prečo a za čo by jednotlivé diela mali byť do tejto kategórie zaradené, jednak si vyargumentovať výsledok z mierne neporovnateľných prác – prístupom, výstupom a významom ich celkového dopadu na architektonickú pôdu. Po dlhom komunikovaní boli nakoniec do predmetnej kategórie zaradené dve realizácie – jedna bratislavská (Návrat vily Holubka) a jedna bez reálneho miesta určenia (Ark – shelter). Obe práce boli výnimočné a do Fenoménov architektúry každá z nich prispela inak. Návrat vily Holubka od Michaely HantabalovejPodolskej a Juraja Hantabala je rekonštrukciou vily z medzivojnového obdobia. Nános desaťročí jej úprav pre stále nové a nové používanie ju zmenil na nepoznanie a zotrel jej pôvodnú veľmi normálnu, racionálnu podobu z obdobia svojho vzniku. Úlohou architekta tu bolo detekovať tieto nové vstupy z rôznych časových období, robiť rozhodnutia o zachovaní časti kvality dobudovaného a o prinavrátení zmiznutých častí pôvodnej kvality. To všetko pri rozhodnutí nezväčšovať objem nadstavbou a vytvoriť novú, modernú dispozíciu pre potreby dnešného používania. Autorský kolektív sa svojej úlohy zhostil so cťou, skladaním rôznych architektonických vstupov a vyargumentovaním si správnosti ich použitia (pod jasným architektonickým jazykom) sa dopracoval k veľmi slušnému výsledku a vila tak mohla ožiť svojím novým životom. Autori v tomto projekte neboli vedení len pokorou k pôvodnému návrhu, ale kreatívne vstúpili do procesu tak, aby sa jeho výsledok stal odrazom cesty o chápaní a prezentovaní možného prístupu k takémuto typu zadania, ktoré je dnes pomerne bežné, ale vidieť dobrý výsledok býva výnimočné. Ark-Shelter mladých architektov Martina Mikovčáka a Michiela de Backera je z inej časti spektra architektonických riešení - trochu vízia, trochu koncept, preverenie možností alternatív používania za neustálej prítomnosti kontroly architekta a jeho invenčného vstupu pre rôzne potreby, v rôznych polohách a podobách.

Koncept vznikol ako medzinárodná, vtedy akademická spolupráca na Erasme v Ghente. Študentský návrh základného, prefabrikovaného modulu pre potreby najprv bývania, sa ďalšími návrhmi doplnil o celú radu veľkostných riešení rôzneho štandardu a technického vybavenia. Návrh bol v Belgicku ocenený ako mimoriadne zaujímavý start-up a postupne, po výrobe prototypu a jeho niekoľkých realizáciách v zahraničí, sa pristúpilo k rozmýšľaniu nad masívnejšou výrobou na Slovensku, v Čadci. V priebehu pokračovania cesty došlo k požiaru výrobnej haly, premiestneniu výroby do nových priestorov, k získaniu prvých objednávok v domácom prostredí. Najprv len obytný modul, jednotka, je preverovaný novými možnosťami typologického použitia – raz ako bunkový hotel, internát, reštaurácia, rekreačný objekt reflektujúci miesto osadenia, ale aj ako relax centrum v horskom prostredí… Neustála prítomnosť architektov násobí dojem z rôznych možností použitia a posilňuje (od začiatku) silný architektonický jazyk návrhu. Jeho univerzálnosť a jednoduchosť sa stávajú nástrojom akéhokoľvek nerušivého osadenia. Každá nová objednávka so svojimi špecifikami vytvárajú výzvu / predpoklad na novú intervenciu architektov a nové rady detailov v zmysle zadania, kontextu a momentálnych potrieb. Nezanedbateľný je aj sociálny rozmer rozmýšľania autorov. Osadenie výroby výnimočného medzinárodného produktu do pomerne chudobného kraja, vytvorenie možností zamestnania lokálnych ľudí, ich spolupráca na medzinárodnom projekte a v neposlednom rade hrdosť na výsledok, ktorý bol mnohokrát realizovaný a následne publikovaný v zahraničí a v domácom prostredí. Modulárnych elementov na bývanie je v Európe a vo svete mnoho, niektoré sú vydarenejšie, niektoré menej. Ark-Shelter je v tomto porovnaní výnimočný. Aj preto sa porota (po pomerne dlhej rozprave) rozhodla oceniť tento prístup, projekt, cestu ako fenomén architektúry. Určite sa jedná o mimoriadne vydarený počin, ktorý sa od študentského snívania dvoch mladých architektov preniesol až do plne kontrolovanej výroby a realizácie v miestnych podmienkach, s miestnymi ľuďmi. Pozoruhodná je k tomu mentálna, architektonická a ľudská výbava oboch autorov a celého realizačného tímu. Skutočne výnimka v našom prostredí, FENOMÉN !!! Štefan Polakovič

This is the f irst time that the categ or y of PHENOMENA OF ARCHITECTURE is part of the CE ZA AR Prize. The need to create this category arose as an extension of the opportunity to highlight a certain type of thinking from a different point of view. The intention was to include projects that don‘t fit into the other categories because of their extraordinary character or that would be too crowded there. A precondition for creating such a category is the idea that each of the following years will have buildings that have a different approach to typology, urbanistic and contextual placement in the environment, an atypical approach to construction, that include a message about a different innovative view or approach, have a strong social dimension but also non-traditional anchoring or work within the administrative process. This year‘s CE ZA AR 2019 confirmed that creating this category was justified and it enabled the jury to award projects that couldn’t be otherwise easily assigned to one of the existing typological categories. The jury had to deal with a relatively complicated task. On the one hand, it had to get used to the new category, find arguments and names why and for what individual projects should be included in this category, and on the other hand justify the results among somewhat incomparable works in their approach, output, significance and overall impact on architecture. After long discussions, two projects were included in this category – one in Bratislava (Return of Villa Holubka) and one without any physical destination (Ark-Shelter). Both works were extraordinary and each of them contributed to the Phenomena of Architecture in a different manner. The Return of Villa Holubka by Michaela HantabalováPodolská and Juraj Hantabal is a reconstruction of a villa from the interwar period. The deposits of decades of adjustments for new and new uses changed it beyond recognition and erased its original, very normal and rational look from the period of its creation. The architect’s task was to detect these new inputs from different time periods and make decisions on retaining parts of the high-quality extensions and on renewing the disappeared parts from its original character. All this with the decision not to increase the volume by extensions and to create a new, modern layout for the needs of the present-day use. The team of authors handled the task with honour by combining different architectural inputs, and by justifying the correctness of their use (using a clear architectural language) reached a very decent result and thus, the villa could come back to a new life. Authors of this project were not only led by humbleness towards the original design, but they creatively entered the process in order to reflect the journey about understanding and presenting a possible approach to this type of assignment in the result. This kind of assignment is quite common today, but it is something special to see a good outcome. Ark-Shelter by young architects Martin Mikovčák and Michiel de Backer is from a different part of the spectrum of architectural solutions – to some extent a vision, to some extent a concept, verifying

alternative uses under constant supervision of the architect and his inventive approach for various needs, in various locations and forms. The concept was created as an international, originally academic cooperation during the Erasmus programme in Ghent. The student design of a basic prefabricated module first for the needs of living was complemented by subsequent designs of a series of solutions of different sizes, standards and technical equipment. The design was awarded in Belgium as a very interesting start-up and gradually after producing the prototype and a few implementations abroad, the authors began to think about a more massive production in Čadca, Slovakia. Along the journey, the production hall burnt down, the production was moved to new premises and the authors got first orders from Slovakia. Originally a residential module or unit, it is tested by new possibilities of typological use – first as a box hotel, a dormitory, a restaurant, a recreational object reflecting the location but also as a relax centre in the mountains. The constant presence of the architects multiplies the impression from different use possibilities and reinforces the strong architectural language of the design (strong from the very beginning). Its universality and simplicity become a tool for any type of non-intrusive placement. Each new order with its specifics creates a challenge/prerequisite for a new intervention of the architects and a new series of details following the assignment, the context and the current needs. The social dimension of the authors’ thinking cannot be ignored either. Placing the production of an extraordinary international product into a relatively poor region, creating employment opportunities for locals, their cooperation on an international project, and last but not least, being proud of the result, which has been implemented and published abroad and at home many times. Europe and the world have seen many modular elements for living, some of them are more successful than others. Ark-Shelter is exceptional in this regard. This is one of the reasons why the jury (after a rather lengthy discussion) decided to appreciate this approach, project, journey as a phenomenon of architecture. It is definitely a highly successful project that transformed from student dreams of two young architects to a fully controlled production and implementation in local conditions with local people. The mental, architectural and human character of both the authors and the whole team is also remarkable. Truly an exception in our context, a PHENOMENON!!! Štefan Polakovič

MODULÁRNY SYSTÉM ARK-SHELTER

ARK-SHELTER MODULAR SYSTEM

PREMENLIVÁ / CHANGEABLE AUTORI / ARCHITECTS: MARTIN MIKOVČÁK, MICHIEL DE BACKER SPOLUPRÁCA / IN COOPERATION WITH: VIKTOR MIKOVČÁK

Romantika maringotiek spočívala v tom, že obývateľnú drevenú krabicu bolo možné po ceste dopraviť kamkoľvek. Autori projektu Ark-shelter posúvajú možnosti mobilného bývania do 21. storočia. Základom konceptu je výroba obytných modulov, ktoré je možné na kľúč dopraviť a osadiť takmer v akomkoľvek prostredí. Ide o tvorbu bývania bez nutnosti stavby. Drevodom skonštruovaný podľa individuálnych potrieb investora je možné umiestniť na odľahlé miesto prírody, do chatárskej oblasti či na strechu existujúcej stavby. „Kontajnerové“ domy môžu byť vybavené solárnymi panelmi, batériami a zariadeniami na zber a recykláciu dažďovej vody. Ark-shelter je architektonický start-up, ktorý skrsol v hlave Martina Mikovčáka v spolupráci s belgickým kolegom. Padlo rozhodnutie umiestniť výrobu na rodné Kysuce, s využitím domácich materiálov a so zapojením domácich pracovných síl. Mladá firma má už za sebou množstvo realizácií, vo forme záhradného pavilónu, outdoorovej sauny či vysunutej zasadačky na streche bratislavskej firmy.

The romantic nature of circus trailers was based on the fact that this inhabitable wooden box could be transported anywhere by road. The authors of the Ark-Shelter project move the possibilities of mobile living to the 21st century. The foundation of the concept is a production of turnkey residential modules that can be transported and mounted almost in any environment. This is about creating a place to live without the need for construction. The wooden house constructed according to the individual needs of the investor can be placed in a secluded natural place, in an area with cottages or on the roof of an existing structure. These “container” houses can be equipped with solar panels, batteries and devices for capturing and recycling rainwater. Ark-Shelter is an architectural startup, an idea that came from Martin Mikovčák in cooperation with a Belgian colleague. A decision was made to place the production to the home region of Kysuce, using local materials and employing local labour force. The young company has already worked on many projects, whether it be in the form of a garden pavilion, an outdoor sauna or an external meeting room on the roof of a company in Bratislava.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII FENOMÉNY ARCHITEKTÚRY

NOMINATION IN THE CATEGORY PHENOMENA OF ARCHITECTURE

137

FOTO / PH OTO: MARTIN TÅ®MA, JAKUB SKOKAN

MODULÁRNY SYSTÉM ARK-SHELTER

ARK-SHELTER MODULAR SYSTEM

PREMENLIVÁ / CHANGEABLE

NOMINÁCIA V KATEGÓRII FENOMÉNY ARCHITEKTÚRY

NOMINATION IN THE CATEGORY PHENOMENA OF ARCHITECTURE

139

MODULÁRNY SYSTÉM ARK-SHELTER

ARK-SHELTER MODULAR SYSTEM

PREMENLIVÁ / CHANGEABLE

NOMINÁCIA V KATEGÓRII FENOMÉNY ARCHITEKTÚRY

NOMINATION IN THE CATEGORY PHENOMENA OF ARCHITECTURE

141

NÁVRAT VILY HOLUBKA

RETURN OF VILLA HOLUBKA

BRATISLAVA AUTORI / ARCHITECTS: MICHAELA HANTABALOVÁ-PODOLSKÁ, JURAJ HANTABAL

Venovať sa architektúre nemusí znamenať len tvoriť ju, ale aj starať sa o ňu, pripomínať ju či ju dokonca nanovo objavovať pod nánosmi desaťročí. To je prípad vily Holubka pod bratislavským Slavínom, ktorá už tri generácie patrí rodine Hantabalových. Každý z rodinných príslušníkov dom nejako menil, dostaval, postupne pribúdala garáž, terasa či šikmá strecha. Pri skúmaní archívnych materiálov Juraj Hantabal zistil, že dom v roku 1937 navrhol architekt židovského pôvodu Viktor Bustin, ktorý po deportácii zomrel v Osvienčime. Pri rekonštrukcii rodinného domu sa architekt Hantabal rozhodol prinavrátiť mu pôvodný funkcionalistický vzhľad. Znamenalo to veľké zvažovanie, čo z existujúcich zásahov ponechať a čo odstrániť tak, aby sa zachovalo funkčné využitie budovy. Najvýraznejším zásahom bolo odstránenie šikmej strechy. Na lukratívnom mieste, kde sa každý snaží ťahať do výšky, došlo k znižovaniu. Vzdal sa tak hold pôvodnému autorovi a do ulice sa vrátil modernistický fíling medzivojnového obdobia.

Dealing with architecture does not have to mean creating it, but also maintaining it, remembering it or even discovering it again under the deposits of decades. This is the case of villa Holubka under Slavín in Bratislava, which has been in the possession of the Hantabal family for three generations. Each of the family members changed the house in a certain way, made extensions, gradually, a garage, terrace or a pitched roof was added. During research in archive materials, Juraj Hantabal found out that the house was designed in 1937 by an architect with Jewish origin Viktor Bustin, who died in Auschwitz after deportation. During the reconstruction of the family house, architect Hantabal decided to return the house to its original functionalist form. This meant hard considerations of which of the existing interventions to retain and which to remove, so that the functional use of the building is maintained. The most significant intervention was removing the pitched roof. In an expensive location, where everyone tries to add extensions as high as possible, they made the building smaller. In this way, they paid tribute to the original author and the modernist feeling of the interwar period returned to the street.

NOMINÁCIA V KATEGÓRII FENOMÉNY ARCHITEKTÚRY

NOMINATION IN THE CATEGORY PHENOMENA OF ARCHITECTURE

143

FOTO / PH OTO: JURAJ HANTABAL

NÁVRAT VILY HOLUBKA

RETURN OF VILLA HOLUBKA

BRATISLAVA

NOMINÁCIA V KATEGÓRII FENOMÉNY ARCHITEKTÚRY

NOMINATION IN THE CATEGORY PHENOMENA OF ARCHITECTURE

145

NÁVRAT VILY HOLUBKA

RETURN OF VILLA HOLUBKA

BRATISLAVA

NOMINÁCIA V KATEGÓRII FENOMÉNY ARCHITEKTÚRY

NOMINATION IN THE CATEGORY PHENOMENA OF ARCHITECTURE

147

NÁVRAT VILY HOLUBKA

RETURN OF VILLA HOLUBKA

BRATISLAVA

•• ••••• • • • • • • •

149

• • •• • • •• • • • • • • • •

OSTATNÉ PRIHLÁSENÉ HODNOTENÉ DIELA

OTHER ENTRIES

151

MOW Bar Bratislava autori: Erik Vajgel, Leona Ivanová; spolupráca: Dušan Ferianc fotografie: Silvia Sliviaková

Kancelárie Forbes Slovakia / Forbes Slovakia Offices Bratislava autori: Ondřej Chybík, Peter Chaban, Dominika Adamcová, Martin Holý, Ondrej Mičuda, Kristína Berecová, Michal Krištof fotografie: Alexandra Timpau

Stála expozícia bábok / Permanent Exposition of Puppets Žilina autori: Juraj Poliak, Peter Moravčík; spolupráca: Dušan Voštenák, Monika Bulková, Michaela Poliaková fotografie: Milo Fabian, Marek Jančúch

Blumental rezidencia & Blumental offices / Blumental Residence & Blumental offices Bratislava autori: Branislav Kaliský, Peter Suchánsky, Miroslav Vrábel, Ľubomír Kružel, Martin Maršala, Juraj Paril, Katarína Lupták, Barbara Bašová; spolupráca: Róbert Donoval, Peter Trnovský fotografie: Tomáš Manina, Miroslav Vrábel, Ľubomír Kružel

Bytový dom Sasinkova 21 / Apartment Building Sasinkova 21 Bratislava autori: Kornel Kobák, Peter Vitko; spolupráca: Erik Blaho, Nora Kuhnová, Tomáš Pokorný, Peter Višňovský, Ľudovít Vitko fotografie: Tomáš Manina

Ahoj Park Bratislava autori: Matej Grébert, Juraj Benetin, Miroslav Čatloš, Roman Čambal, Juraj Česelský, Juraj Kurpaš, Milan Andrejko fotografie: Pavel Meluš

Byt architektov / Flat for Architects Banská Štiavnica autori: Miroslav Šestina, Eva Šestina, Tomáš Ružiak fotografie: Miroslav Šestina

Obchodné centrum KJG / Commercial Centre KJG Bratislava autori: Juraj Almássy, Peter Bouda, Richard Čečetka, Ivan Masár, Andrej Murcko; spolupráca: Michal Borovička, Eugen Kullman, Radoslav Mašlonka, Ondrej Strýček fotografie: Peter Bouda

Polyfunkčný dom Zochova X / Polyfunctional House Zochova X Bratislava autori: Branislav Kaliský, Miroslav Vrábel, Juraj Pařil, Ľubomír Kružel, Martin Maršala; spolupráca: Róbert Donoval, Pavol Zibrin fotografie: Miroslav Vrábel

Interiér bytu MYTO / Flat Interior MYTO Bratislava autor: Lukáš Šíp fotografie: Nora a Jakub Čaprnka

Dvojdom v lese / Twin-house in Forest Bratislava - Záhorská Bystrica autori: Martin Reznik, Silvia Kračúnová; spolupráca: Juraj Makový fotografie: Tomáš Manina

Penzión Škola za kostolom / The School behind the Church Guesthouse Topoľčianky autori: Ľubomír Holejšovský, Katarína Viskupičová, Vladimír Jarabica; spolupráca: Martin Šlahor fotografie: Pavel Meluš, Juraj Marko, Katarína Viskupičová

Gastro pasáž - Avion / Gastro Passage - Avion Bratislava autori: Pavel Suchánek, Michal Suchánek, Ivan Nemeth, Irakli Kakhadze; spolupráca: Branislav Baník, Hilda Potôčková, Martin Šešo, Michal Trizma fotografie: Bedrich Schreiber

Dom v Lužiankach / House in Luzianky Nitra autor: Sebastian Nagy; spolupráca: Jana Korčoková fotografie: Tomáš Manina

Multifunkčná sála pod kostolom / Multipurpose Hall under the Church Bratislava - Trnávka autori: Michal Lang, Borislav Benedek fotografie: Veronika Nagyová

Jednota COOP Prednádražie - prestavba / Jednota COOP Prednádražie - Rebuilding Nové Zámky autor: Jozef Antalík fotografie: Jozef Antalík

Einsteinova Business Centrum Bratislava autori: Matej Siebert, Roman Talaš, Slavomír Valigurský, Juraj Pollák, Róbert Bráz, Karla Chebeňová, Alena Ulejová, Richard Kráľovič, Marek Ortuta, Roman Dibarbora fotografie: Matej Fabiánek

Interiér drevodomu e-House / e-House Interior Ružomberok autori: Zdenko Brnoliak, Slavomír Bartoš fotografie: Zdenko Brnoliak, Jakub Arpáš

Dostavba a rekonštrukcia víkendového rodinného domu / Reconstruction and Completion Weekend Family House Zvolen autor: Richard Halama fotografie: Alžbeta Čepčeková

Rodinný dom pri lese / House by the Forest Petřikov pri Prahe, Česká republika autori: Kalin Cakov, Metodiy Monev, Ján Obušek; spolupráca: Miroslav Matiáš fotografie: Metodiy Monev

Pavilón glass cube + betónová garáž / Pavilion Glass Cube + Concrete Garage Bratislava autori: Kalin Cakov, Metodiy Monev, Ján Obušek, Michal Kyselica, Tomáš Fojtík fotografie: Metodiy Monev

Bytový dom PARI / Residential Building PARI Bratislava autori: Pavol Citovický, Marek Fillo; spolupráca: Juraj Pilka, Juraj Čerba, Lenka Guláčová, David Jurčo, Radovan Novák, Radovan Novák fotografie: Tomáš Manina, Pavol Citovický

Interiér priestorov spoločnosti SAS Slovensko / The Interior Space of the Company SAS Slovakia Bratislava autor: Ján Matulník; spolupráca: Zuzana Jurečková, Martin Fialka fotografie: Pavel Kudiváni

Centrum mladých reformovaných / Young Reformed Center Košice autori: Ján Krcho, Gabriel Boženik, Zuzana W. Senteliková; spolupráca: András Félegyházi fotografie: Ján Krcho

OpenLab Košice autor: Ján Porubän fotografie: Ján Porubän

Bytový dom Mamapapa / Residential Building Mamapapa Bratislava autori: Tomáš Šebo, Igor Lichý, Aleš Hradecký, Branislav Groch, Emanuel Zatlukaj, Adam Galvánek, Imrich Vaško; spolupráca: Júlia Jackulíková, Katarína Hrvolová, Katarína Frivaldská fotografie: Ľubo Stacho

Byt S2 / Apartment S2 Bratislava autor: Martin Skoček; spolupráca: Pavol Dobšinský, Lucia Uhnáková fotografie: Lousy Auber

Rezidencia Nová Koliba / Residential Houses Nova Koliba Bratislava autori: Juraj Koneval, Katarína Maníková, Martin Kubica fotografie: Juraj Koneval

Vila pri Horskom parku / Villa near Horsky Park Bratislava autor: Marek Kolčák fotografie: Michal Kožák

Veža Twin City / Twin City Tower Bratislava autori: Matej Siebert, Roman Talaš, Marián Vido, Milan Škorupa, Zdenko Dekan, Mária Cibuľová, Jana Kosková, Kamila Marušáková, John Robertson, Ladislav Nagy, Martin Tribus, Filip Kellenberger, Peter Hrebík fotografie: Matej Fabiánek

Vila X Žilina autori: Tomáš Dupkala, Štefan Petras, Matúš Repka, Pavol Ružbarský fotografie: Martin Tiso

Obytný súbor Záhorské sady / Residential complex Záhorské sady Záhorská Bystrica autori: Richard Kastel, Peter Kopecký, Martin Hörmann; spolupráca: Stanislav Komár fotografie: Martin Hörmann

Kominarska GoUP Office Bratislava - Nové Mesto autori: Martin Krasula, Gabriela Fukatschová; spolupráca: Kristína Janáková fotografie: Martin Krasula

Byt P7 / Apartment P7 Bratislava autor: Martin Skoček; spolupráca: Pavol Dobšinský, Lucia Uhnáková fotografie: Matej Hakár

Administratívne sídlo firmy Jolly Joker / Jolly Joker Headquarters Bratislava autori: Tomáš Tokarčík, Aleš Šedivec, Michal Kontšek; spolupráca: Lenka Iľová fotografie: Tomáš Tokarčík, Eva Benková

Zin Zin concept store Bratislava autor: Jaro Krobot fotografie: Katarína Turčanová

Revitalizácia kina Mier / Revitalization of Mier Cinema Nové Zámky autori: Marcel Mészáros, Ivana Thomková; spolupráca: Ivan Thomka, Alžbeta Thomková fotografie: Marcel Mészáros, Ladislav Veres

Garsónka Košická / Bachelor flat Košická Bratislava autori: Matej Honč, Richard Kilo fotografie: Richard Kilo

Rodinný dom s dvoma ateliérmi / Family House with Two Studios Bratislava - Rusovce autori: Štefan Lichvár, Mária Lichvárová, Michal Petráš, Alexander Schleicher; spolupráca: Oldrich Skyba – statika fotografie: Tomáš Manina

Storočný byt / Hundred years old apartment Bratislava autori: Ondrej Kurek, Tomáš Krištek; spolupráca: Michaela Kureková fotografie: Nora a Jakub Čaprnka

Café Hygge Púchov autori: Dušan Chupáč, Ladislav Balušík; spolupráca: Johanna Bilak fotografie: František Peťko

Poľovníctvo & outdoor KURUCDYNAX / Hunting & outdoor KURUC-DYNAX Považská Bystrica autori: Róbert Šaradin, Andrej Bednár, Roman Kudroň fotografie: Roman Pápež, Ľuboš Ďurica

Fara / The Rectory Trenčianska Teplá autori: Jaroslav Lalík, Samuel Korbeľa fotografie: Samuel Korbeľa, Jaroslav Lalík

Veža Twin City - vstupná hala / Twin City Tower - Lobby Bratislava autori: Matej Siebert, Roman Talaš, Marián Vido, Milan Škorupa, Zdenko Dekan, Mária Cibuľová, Jana Kosková, Kamila Marušáková fotografie: Matej Fabiánek

Einsteinova Business Centrum vstupná hala / Einsteinova Business Center - Lobby Bratislava autori: Matej Siebert, Roman Talaš, Slavomír Valigurský, Alena Ulejová, Denisa Šťastná, Martin Bohumel fotografie: Matej Fabiánek

Gorkého 4 Offices Bratislava autori: Juraj Almássy, Peter Bouda, Richard Čečetka, Ivan Masár, Ondrej Strýček; spolupráca: Michal Borovička, Andrea Kralovičová, Eugen Kullman, Radoslav Mašlonka fotografie: Martin Viazanko

Kantína Einsteinova / Einsteinova Canteen Bratislava autori: Michal Tatranský, Monika Jendrálová fotografie: Juraj Starovecký

HERO Barbershop Bratislava autori: Andrej Olah, Filip Marčák fotografie: Nora a Jakub Čaprnka

Rodinný dom „U“ - rekonštrukcia a prístavba / Family House „U“ Reconstruction and Extension Nitra autori: Marián Kuruc, Pavol Kňažek, Ivan Čitáry; spolupráca: Pavol Peciar, Andrea Igazová fotografie: Peter Rafaj

100DOLY - rodinný dom / 100DOLY - Family House Skačany autor: Marián Minarovič; spolupráca: Tomáš Benák fotografie: Marián Minarovič

Južný barbakan / The Southern Barbican Bardejov autori: Rudolf Bicek, Vladimír Kačala, Romana Mlynáriková fotografie: Dionýz Dugas, ChelloPhoto

Zuckermandel - Pešie premostenie a námestia / Zuckermandel Pedestrian Bridge and Squares Bratislava autori: Juraj Almássy, Peter Bouda, Richard Čečetka, Ivan Masár, Laura Jakabčínová, Katarína Šiarniková; spolupráca: Michal Borovička, Eugen Kullman, Radoslav Mašlonka, Ondrej Strýček fotografie: Ivan Masár

Zuckermandel - Budova centrály ČSOB / Zuckermandel - ČSOB Headquarters Bratislava autori: Juraj Almássy, Peter Bouda, Richard Čečetka, Ivan Masár, Laura Jakabčínová, Katarína Šiarniková; spolupráca: Michal Borovička, Eugen Kullman, Ondrej Strýček, Andrea Kralovičová fotografie: Ivan Masár

Zuckermandel - Administratívna budova na nábreží / Zuckermandel Riverfront Office Building Bratislava autori: Juraj Almássy, Peter Bouda, Richard Čečetka, Ivan Masár, Laura Jakabčínová, Katarína Šiarniková; spolupráca: Michal Borovička, Andrea Kralovičová, Eugen Kullman, Ondrej Strýček fotografie: Ivan Masár

Administratívna budova a parkovací dom EKOM / Administrative Building and Multistorey Car Park EKOM Piešťany autor: Adam Cifra fotografie: Tomáš Haverlík

LUCRON Bratislava autori: Tomáš Čechvala, Ivana Jeleníková fotografie: Martin Tůma, Jakub Skokan

Byt M13 / Flat M13 Bratislava autori: Andrej Olah, Filip Marčák; spolupráca: Janka Filipková, Matej Kurajda fotografie: Nora a Jakub Čaprnka

Rekonštrukcia Mierového námestia v Trenčíne / Reconstruction of Mierove Square Trenčín Trenčín autori: Tomáš Rusín, Ivan Wahla, Petr Mutina; spolupráca: Jiří Plieštik, Přemysl Krejčiřík, Martin Beďatš, Igor Mosný, Lukáš Vágner fotografie: Bořivoj Čapák

Prestavba a nadstavba polyfunkčného objektu Wűrth / Conversion and Extension of the Multifunctional Building Wűrth Bratislava autori: Radovan Valenta, Karol Kállay, Karol Kállay ml., Branislav Bolčo fotografie: Tomáš Manina

Rodinný dom Sĺňava / Family House Sĺňava Banka pri Piešťanoch autor: Igor Bučenec; spolupráca: Peter Pospiech fotografie: Igor Bučenec

Športová hala RATES - rekonštrukcia a prístavba / Sporthall RATES Reconstruction and Extension Zvolen autori: Igor Gerdenich, Igor Gerdenich; spolupráca: Tomáš Saltzer, Martin Dubiny fotografie: Jíří Příkazský

Villa Biela / Villa White Trenčín autor: Peter Topinka; spolupráca: Vladimír Ješík fotografie: Peter Topinka

Rekonštrukcia bytu vo Vile Stein / Apartment Renovation in Vila Stein Bratislava autori: Peter Jurkovič, Kristína Tomanová fotografie: Nora Čaprnková, Jakub Čaprnka

Rodinný dom Kráľovské údolie / Family house Kráľovské údolie Bratislava autor: Tomáš Dimun fotografie: DMArchitekti

DUNA pozorovateľňa vtáctva a Dunajský náučný chodník / DUNA Bird Watching and Danube Educational Trail Kalinkovo autori: Veronika Kotradyová, Wanda Borysko, Martin Uhrík, Lukáš Šíp, Tibor Varga, Espen Folgero, Emma Isdahl-Voisin, Karoline Haukjem, Peter Daniel a kolektív fotografie: Noro Knap, Markéta Kučerová

TECHNOV Rumanová autor: Andrej Zábrodský; spolupráca: Ladislav Chatrnúch fotografie: Bohumil Šálek

Interiér kostola sv. Bartolomeja / Interior of st. Bartholomew Church Hniezdne autori: Stanislav Šutvaj, Matúš Bišťan; spolupráca: Pavol Mičáň fotografie: Pavol Mičáň

Lunter Bistro Bratislava autori: Maroš Fečík, Katarína Bergerová, Martin Hudec fotografie: Maroš Fečík

Novostavba rodinného domu a interiér „Lehoťan“ / Familly House and Interior Design „Lehoťan“ Nová Baňa - Chotár autor: Norbert Šmondrk fotografie: Soňa Sadloňová

Konverzia výrobnej haly na administratívne priestory - Office factory / Conversion of Production Hall to Office Dpaces - Office Factory Bratislava autori: Norbert Šmondrk, Eugen Kullman fotografie: Soňa Sadloňová

Interiér gsRD / Interior gsRD Bratislava autor: Peter Chaban fotografie: Peter Chaban

Protestný stupienok / Protest Stand Praha, Česká republika autori: Peter Lényi, Ondrej Marko, Marián Lucký, Juraj Hariš, Marek Harčarík fotografie: Peter Lényi

HájPark Bratislava autori: Ivan Juhás, Eva Wernerová; spolupráca: Michal Marcinov, Miriam Heinrichová, Boris Hrbáň, Drahan Petrovič fotografie: Bohuš Šálek, Ivan Juhás

Rodinný dom 4 boxes / Family house 4 boxes Bratislava - Záhorská Bystrica autor: Igor Gerdenich; spolupráca: Martin Kubica, Berta Dobešová fotografie: Petra Jakubová, Igor Gerdenich

Apartmán B13 / Apartment B13 Bratislava autori: Branislav Bolčo, Karol Kállay ml., Radovan Valenta fotografie: Tomáš Manina

Villa Kameň / Villa Stone Trenčín autor: Peter Topinka; spolupráca: Vladimír Ješík fotografie: Peter Topinka

Dom s kamenným patiom / House with a Stone Patio Bratislava autori: Radoslav Buzinkay, Andrej Ferenčík, Jakub Viskupič, Gabriela Masláková fotografie: Lenka Némethová, Peter Cintalan

Bytový dom Trnávka / Residential House Nová Trnávka Bratislava autori: Juraj Koneval, Katarína Maníková, Martin Kubica fotografie: Juraj Koneval

Revitalizácia obytného vnútrobloku na ulici Gejzu Dusíka / Revitalization of Residential Courtyard on Gejza Dusik Street Trnava autori: Magdalena Horňáková, Juraj Horňák; spolupráca: Lenka Ficeková, Ivana Šebeňová fotografie: Martina Šarvajcová, Magdalena Horňáková

Cukráreň Le Miam / Le Miam - pâtisserie française Bratislava autori: Samuel Zeman, Andrej Šabo, Tatiana Lesajová fotografie: Tomáš Manina

Venti20 Svidník autori: Andrej Švec, Peter Šercel fotografie: Tomáš Manina

SLOVENSKÁ KOMORA ARCHITEKTOV A LOCO AGENCY ĎAKUJÚ VŠETKÝM REKLAMNÝM A MEDIÁLNYM PARTNEROM ZA PODPORU PRI REALIZÁCII CENY ZA ARCHITEKTÚRU CE ZA AR 2019.

THE SLOVAK CHAMBER OF ARCHITECTS AND LOCO AGENCY WOULD LIKE TO THANK TO ALL THE ADVERTISING AND MEDIA PARTNERS FOR THEIR SUPPORT IN REALISATION OF THE PRIZE FOR ARCHITECTURE CE ZA AR 2019.

V YHL ASOVATEĽ

POD Z ÁŠTITOU PRIMÁTORA HL AVNÉHO MESTA SLOVENSKEJ REPUBLIK Y A STAROSTK Y MESTSKEJ ČASTI BRATISL AVA-STARÉ MESTO

ORGANIZ AČNÍ PARTNERI

Z VEREJNÝCH ZDROJOV PODPORIL HL AVNÝ PARTNER PROJEK TU

GENERÁLNY PARTNER

HL AVNÍ PARTNERI

PARTNER DOBREJ ARCHITEKTÚRY

PARTNERI

PRODUK TOVÍ PARTNERI

PARTNER MOBILIT Y

GENERÁLNI MEDIÁLNI PARTNERI

HL AVNÍ MEDIÁLNI PARTNERI

MEDIÁLNI PARTNERI

CENU ZA ARCHITEKTÚRU CE ZA AR 2019 VYHLASUJE SLOVENSKÁ KOMORA ARCHITEKTOV

PRIZE FOR ARCHITECTURE CE ZA AR 2019 IS ANNOUNCED BY THE SLOVAK CHAMBER OF ARCHITECTS

NÁMESTIE SNP 18, 811 06 BRATISLAVA WWW.KOMARCH.SK KOMARCH@KOMARCH.SK SEKRETÁR CENY / SECRETARY OF THE PRIZE: OĽGA MIHÁLIKOVÁ TAJOMNÍK POROTY / JURY SECRETARY: MARTIN ZAIČEK TEXTY NOMINOVANÝCH DIEL / TEXTS OF NOMINATED WORKS: PATRIK GARAJ GRAFICKÝ KONCEPT A DIZAJN / GRAPHIC CONCEPT AND DESIGN: ĽUBICA SEGEČOVÁ JAZYKOVÁ KOREKTÚRA: FILIP NÉMETH PREKLADY A JAZYKOVÁ KOREKTÚRA / TRANSLATIONS AND LANGUAGE PROOFREADING: MARTIN MAJZLÍK NÁKLAD / RUN: 750 KS 750 PIECES TLAČ / PRINT: DUBRA, S.R.O., ČAJKOVSKÉHO 5, 811 04 BRATISLAVA TENTO KATALÓG JE VYTLAČENÝ NA PAPIERI MUNKEN POLAR, KTORÝ EXKLUZÍVNE DODÁVA EUROPAPIER SLOVENSKO. VŠETKY PRÁVA VYHRADENÉ. / ALL RIGHTS RESERVED. SEPTEMBER 2019