CE ZA AR 2022 (náhľad)

POROTA 6 THE JURY ZÁZNAM Z HODNOTENIA POROTY 11 JURY EVALUATION RECORD

NOMINÁCIE 23 NOMINATIONS

OSTATNÉ PRIHLÁSENÉ DIELA 169 OTHER ENTRIES

Počas leta som mal už druhýkrát príležitosť stráviť spolu s ďalšími členmi poroty CE ZA AR cestu po všetkých nominovaných realizáciách slovenských architektov. Opäť to pre mňa osobne bol veľmi komplexný zážitok, počas ktorého som vstrebával tak dojmy zo samotných stavieb, ako aj z rozhovorov s ich autormi. Paralelne s tým som mal možnosť spoznať aj neuveriteľne magické časti Slovenska, bohaté na vzácne a, bohužiaľ, zanedbané historické pamiatky, a to všetko v až prekvapujúco čarokrásnej krajine. Na konci každého dňa sme v rámci celej poroty debatovali a podrobne rozoberali jednotlivé diela, porovnávali koncepty, vyjadrovali sa k silným a slabým stránkam a hľadali dôvody, ktoré viedli k úspechu i sklamaniu.

Päťdňový maratón obhliadok sme ukončili záve rečným zasadnutím poroty. Museli sme vybrať z množiny nominácií v každej kategórii jedno dielo. Predchádzala tomu pomerne vášnivá debata, s ktorej záznamom sa môžete nižšie oboznámiť sami. V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si, že táto miestami trochu surová dis kusia bola akousi sumarizáciou predchádzajúcich debát. Snažili sme sa spoločne nájsť priesečník vzájomných subjektívnych názorov. Cieľom bolo, aby sa tohtoročná porota zjednotila na výbere, ktorý má ambíciu vyzdvihnúť na vrchol také diela, ktoré sa čo najpoctivejšie usilujú o zvýšenie kva lity architektúry a všetkého čo s touto dôležitou, skvelou, zložitou, všetko ovplyvňujúcou a hlavne neustále fascinujúcou profesiou súvisí. Dovoľte mi ešte spomenúť jeden môj osobný postreh, ktorý som si začal konkrétnejšie for mulovať až po návrate domov. Tento postreh totiž súvisí nielen s tohtoročnými a vlaňajšími nomináciami, ale aj s mojím pozorovaním archi tektúry v Čechách a ďalších krajinách. Uvedomil som si, že existuje úzka súvislosť medzi silou konceptu, kvalitou detailu, kvalitou použitých materiálov, skrátka medzi dôsledným spracova ním diela a osvieteným charakterom klienta, ktorý investuje svoje prostriedky do ARCHITEKTÚRY, ktorú chce užívať a vlastniť. V určitom protiklade potom vnímam súvislosť medzi realizáciami, kto rých koncept je prvoplánovo komerčný, s očivid nými kompromismi vo výbere materiálov a spra covaní detailov a charakterom investora, ktorého motiváciou je predovšetkým výhodný predaj. V tomto kontexte je veľmi dôležité, aby sme si všetci uvedomili, že táto situácia sa môže zlepšiť iba vtedy, ak sa neuspokojíme s ponukou polo tovarov. Architektúra vytvára ako verejný, tak aj súkromný priestor, ktoré sú vo výsledku naším životným priestorom. Pokiaľ ten neplní uspo kojivo svoju úlohu, trpí tým aj samotná kvalita nášho života.

Jakub Cigler

Predseda poroty

During the summer, I had the opportunity to spend some time with other CE ZA AR jury members on the road, visiting all the nominated projects of Slovak architects already for the second time. For me personally, this was again a very complex experience, during which I was absorbing impressions from the projects them selves, but also discussions with their authors. In parallel, I was able to get to know exceptionally magical parts of Slovakia, rich in rare, but unfor tunately also neglected historical monuments and all of that in a surprisingly charming landscape. At the end of each day, we in the jury would debate and analyse individual projects in detail, compare the concepts, comment on the stren gths and weaknesses and look for the reasons for successes and disappointments.

The five-day marathon of visits led to the final jury meeting. From the set of nominations, we had to choose one project in each category. This was preceded by a relatively passionate discus sion, which you can follow below yourselves. In this regard, it needs to be acknowledged that this sometimes rough exchange of views was a summary of our preceding discussions. We tried to find common ground among our subjec tive opinions. The goal was for the jury to agree on a selection that has the ambition of highligh ting projects which are the most honest in their efforts to improve the quality of architecture and everything that is associated with this important, wonderful, challenging and influential profession that keeps fascinating.

Allow me to add a personal comment that I started to put into words only after I returned home. The comment is not only connected to this year’s and last year's nominations but also my observations of architecture in the Czech Republic and other countries. I realised that there is a close connection between the strength of the concept, the quality of details, the quality of materials used in short between a thorough execution of the project and the enlightened character of clients, who invest their funds into ARCHITECTURE they want to use and own.

In contrast, I also see a connection between projects with superficially commercial concepts, clear compromises in the selection of materials and the execution of details, and the character of the investor, who is mainly motivated to get the most from selling the project.

In this context, it is extremely important for all of us to understand that this situation can only improve if we are not satisfied with the offer of semi-finished products. Architecture creates both public and private spaces which ultimately become our living environment. And if it fails to fulfil its tasks sufficiently, our quality of life dete riorates too.

Jakub Cigler Chairman of the jury

Po absolvovaní Fakulty architektury ČVUT v Prahe pôsobil v Londýne a v roku 1989 založil vlastné štúdio. Ateliér Jakub Cigler Architekti je pokračovaním architektonického štúdia Cigler Marani Architekti, s tradíciou od roku 2001. V súčasnosti vedie vyše šesťdesiatčlenný tím, ktorého realizácie a projekty získali mnoho ocenení nielen doma. Ateliér sa venuje riešeniu urbanistických celkov, kancelárskych budov, rezidenčných objektov, obchodných a hotelo vých centier ako i objektov verejnej vybave nosti, vrátane interiérov. Projektuje novostavby i rekonštrukcie a vždy sa pritom zaoberá urba nistickým riešením a kultiváciou verejného priestoru. Pre jeho tvorbu je charakteristická práca so zelenými plochami. Svoje projekty prezentoval na niekoľkých výstavách. V roku 1992 sa predstavil v Československom pavi lóne na benátskom Bienále, v rovnakom roku sa v Prahe konala Neofunkcionalistická výstava architektury. Nasledovala Výstava architektury Mánes v Prahe, Future Systems London , výstava I.F.A Paris Library v Paríži a spomeňme tiež stálu expozíciu v rámci Výstavy české architektury v Národnej galérii v Prahe.

After graduating from the Faculty of Architecture of the Czech Technical University in Prague, he worked in London and in 1989, he founded his own studio. The Jakub Cigler Architekti architec tural studio is a continuation of the Cigler Marani Architekti studio, with a tradition going back to 2001. At present, he leads a team of more than sixty people, and their projects have received many awards in the Czech Republic and beyond. The studio is focused on designing urban areas, office buildings, residential structures, shopping and hotel centres as well as public facilities including their interiors. It designs new struc tures as well as refurbishments, and it always deals with the urban design and cultivation of the public space, too. His work is characteri sed by the use of green areas. He presented his projects at several exhibitions. In 1992, he introduced his work in the Czechoslovak Pavilion at the Venice Biennale, and in the same year, the Neo-functionalist Exhibition of Architecture in Prague took place. This was followed by the Mánes Exhibition of Architecture in Prague, Future Systems London and I.F.A Paris Library Exhibition in Paris. The permanent exposition at the Exhibition of the Czech Architecture in the National Gallery in Prague is also worth mentioning.

ŠTĚPÁN VALOUCH /cz/

Pred 15-timi rokmi založili spolu s Jiřím Opočenským architektonickú kanceláriu ov-a. Od tej doby postavili malé i väčšie domy, vyhrali rad architektonických súťaží. O postavených domoch a ich starnutí vydali pri príležitosti desia tich rokov svojho pôsobenia knihu. Spolkový dům v Slavoniciach a sídlo firmy Lasvit boli nominované na cenu Mies van der Rohe. Štěpán Valouch vedie ateliér navrhovania na Fakulte architektury ČVUT v Prahe.

Fifteen years ago, he and Jiří Opočenský foun ded the ov-a architectural office. Since then, they have built both smaller and larger houses and won a series of architectural competitions. On the occasion of the tenth anniversary of their activity, they published a book about the houses they build and how they age. The Guild House in Slavonice and the Lasvit Headquarters were nominated for the Mies van der Rohe Award. Štepán Valouch teaches the design workshop at the Faculty of Architecture of the Czech Technical University in Prague.

JURY

Po absolvovaní štúdia na Mendelovej univerzite v Brne začal pôsobiť ako krajinársky architekt v Československu. V roku 1979 emigroval najskôr do Nemeckej spolkovej republiky a následne do Austrálie, ktorá mu je doteraz druhým domovom. V Austrálii založil s prof. Richardom Wellerom (Penn University) dve medzinárodne pôsobiace štúdiá Terragram a Room 4.1.3. Obe firmy sú známe svojimi inovatívnymi a idiosynkra tickými návrhmi, ktoré získali medzinárodné ocenenia napr. finále v súťažiach na pamätník teroristického útoku na Pentagon v septembri 2001 (112 návrhov), pamätník pri príležitosti 200 rokov Francúzskej revolúcie (vyše 700 návr hov) a pamätník obetiam tsunami v Thajsku, ďalej Reconcilliation Place v Canberre a realizovaný pamätník pripomínajúci Battle of Vinegar Hill v Austrálii. Je držiteľom ocenenia Lenné Preis (1981) a ceny prezidenta AILA za prispenie ku kultúre krajinárskej architektúry v Austrálii (1985). Medzi najvýznamnejšie realizované projekty patria National Museum Australia v Canbere, privátny polo klub Garangula, Fusionpolis Sky Gardens v Singapure (arch. Kurokawa), Walla Mulla Park v Sydney (ocenený cenou za udržateľnosť). Oba ateliéry sa dovedna podieľali na projektoch vo viac než 20-tich krajinách. Popri projektoch vo verejnej sfére sú to obzvlášť záhrady, ktoré je možné nájsť vo viac ako 50 zahraničných publikáciách, ako aj príspevky v reláciách Arte Television a BBC. Od konca 2012 pôsobí Sitta na Fakulte architektury ČVUT, kde vedie Ústav krajinářské architektury. Jeho ateliér kladie dôraz na stieranie hraníc medzi disciplínami ako architektúra, urbanizmus, krajinárska architektúra, design alebo scéno grafia a na testovanie študentských návrhov na medzinárodnej scéne. Pravidelne sa zúčastňuje súťaží, ktoré považuje za terapiu proti demencii.

After graduating from Mendel University in Brno, he started working as a landscape architect in Czechoslovakia. In 1979, he first emigrated to the Federal Republic of Germany and then to Australia, which has remained his second home until the present. In Australia, he and professor Richard Weller (Penn University) founded two internationally active studios Terragram and Room 4.1.3. Both companies are known for their innovative and idiosyncratic designs, which received international awards for instance, the finals in the competitions for the September 2001 Pentagon Terrorist Attack Memorial (1,126 entries), a memorial comme morating 200 years of the French Revolution (over 700 entries) and the Victims of the Tsunami Memorial in Thailand, then also the Reconciliation Place in Canberra, as well as the executed Battle of Vinegar Hill Memorial in Australia. He is a laureate of the Lenné Preis (1981) and the AILA President's Award for his contribution to the culture of landscape archi tecture in Australia (1985). His most significant finished projects include the National Museum Australia in Canberra, the Carangula private polo club, Fusionpolis Sky Gardens in Singapore (arch. Kurokawa), and Walla Mulla Park in Sydney (awarded with the sustainability award). Both studios have taken part in projects in more than 20 Besides projects in the public sphere, they mainly include gardens, which can be found in more than 50 international publications as well as contributions to Arte Television and BBC. Since late 2012, Sitta works at the Faculty of Architecture of the Czech Technical University in the position of the head of the Department of Landscape Architecture. His studio puts empha sis on blurring the boundaries between discipli nes such as architecture, urbanism, landscape architecture, design or scenography, and on tes ting students’ designs on the international scene. He regularly takes part in competitions and considers them to be a therapy against dementia.

Žije a pôsobí v Prešove. Štúdium architektúry absolvoval na Fakulte umení TUKE v Košiciach. Od roku 2005 je členom prešovského ateliéru zerozero, kde sa spoluautorsky podieľa na jeho tvorbe. Ateliér zerozero má na svojom konte viaceré nominácie a ocenenia, je dvojnásob ným laureátom ceny CE ZA AR za projekty rekonštrukcie Kasární Kulturpark v Košiciach a námestia Centrum na Sídlisku III. v Prešove či laureátom Ceny ARCH a Ceny Dušana Jurkoviča. Od roku 2009 s kolegami pedagogicky pôsobí na Katedre architektúry Fakulty umení TUKE v Košiciach. Malou odbočkou od tvorby zerozero je jeho sólový projekt „Dom pre brata“, ktorý bol v ostatnom roku nominovaný na cenu CE ZA AR.

He lives and works in Prešov. He studied archi tecture at the Faculty of Arts at the Technical University of Košice. Since 2005, he has been a member of the zerozero studio from Prešov, where he participates in its designs as a co-author. The zerozero studio received multiple nominations and awards. It is a twotime laureate of the CE ZA AR prize for the projects of Kulturpark Košice barracks and the Centrum square in the Sídlisko III housing estate in Prešov or received the ARCH Prize and the Dušan Jurkovič Prize. Since 2009, he is active as a lecturer together with his colleagues at the Department of Architecture of the Faculty of Arts of the University of Technology in Košice. A small detour from the work for the zerozero studio is his solo project “House for a Brother”, which was nominated for CE ZA AR last year.

BOHUNKA KOKLESOVÁ /sk/

Pôsobí na Katedre teórie a dejín umenia Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. Venuje sa výskumnej, publikačnej a kurátorskej činnosti. Je členkou AICA – medzinárodného združenia historikov a kritikov umenia. Vo svojej výskumnej činnosti sa venuje problematike vzťahu umenia a politiky, štúdiu totalitných režimov, umenia a vizuálnej kultúry 40. a 50. rokov 20.storočia. V tejto oblasti publikovala dve monografie V tieni Tretej ríše, oficiálne fotografie slovenského štátu (2009) a Súmrak doby, prelamovaná história, pamäť, fotografia (2018). V rámci kurátorskej činnosti sa venuje súčasnému umeniu a fotografii, pripravila celý rad výstav pre domáce a zahra ničné publikum. Je členkou viacerých odborných rád a nadačných inštitúcií podporujúcich rozvoj umenia a kultúry na Slovensku, za svoju prácu získala viacero národných ocenení. Od roku 2019 je rektorkou VŠVU.

She works at the Department of Theory and History of Art of the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava. She is active as a rese archer, author of publications and curator. She is a member of AICA – the International Association of Art Critics. In her research, she deals with the relationship between art and poli tics and studies the totalitarian regimes, art and visual culture of the 1940s and 1950s. In this field, she published two monographs V tieni Tretej ríše, oficiálne fotografie slovenského štátu (2009) and Súmrak doby, prelamovaná história, pamäť, fotografia (2018). In her curator's activities, she focuses on contemporary art and photographs, and she has prepared a whole range of exhibi tions for both Slovak and international audiences. She is a member of multiple expert councils and foundations supporting the development of art and culture in Slovakia, and she has received several national awards for her work. She has been a rector of the Academy of Fine Arts and Design since 2019.

JURY

JURAJ BENETIN /sk/

Vyštudoval Fakultu architektúry Slovenskej tech nickej univerzity v Bratislave. Ešte počas štúdia v roku 2004 založil so spolužiakom Matejom Grébertom a bratom Jánom architektonický ateliér Compass. Za 17 rokov z neho vybudovali jeden z najväčších ateliérov v krajine. Od svojho založenia sa ateliér venuje urbanizmu, archi tektúre a mestskému rozvoju, primárne väčším polyfunkčným zónam s prevahou bývania vrátane historických priemyselných areálov. Projekty sú charakteristické citlivým prístupom k verejnému priestoru a snahou o vytvorenie moderného mestského bývania. Juraj tiež pôsobí v hudobnej skupine Korben Dallas.

He graduated from the Faculty of Architecture at the Slovak University of Technology in Bratislava. In 2004, while still a student, he foun ded the Compass architectural office together with his classmate Matej Grébert and his brother Ján. In 17 years, they developed it into one of the largest offices in the country. Since it was founded, the office has been active in the field of urbanism, architecture and urban development, especially in larger polyfunctional zones with the dominant function being residential, including historical industrial sites. The projects are cha racterised by a sensitive approach to the public space and an effort to create modern urban housing. Juraj is also a member of a band called Korben Dallas.

IGOR MARKO /sk /uk/

Igor Marko je architekt a urbanista pôso biaci v Bratislave a Londýne, kde vedie ateliér miestotvorby a mestotvorby Marko&Placemakers. Dlhodobo sa venuje roz voju miest, presahujúc tradičné hranice archi tektúry a verí, že verejný priestor potrebuje svoj príbeh a ľudí, ktorí ho spoluvytvárajú. Stojí za mnohými transformatívnymi projektmi po celom svete vrátane parku Northala Fields v Londýne, ktorý dostal rad ocenení a stal sa exemplárnym príkladom udržateľnosti s účasťou obyvate ľov. V roku 2019 bol londýnskym Museum of Architecture zaradený medzi inovátorov v oblasti mestskej infraštruktúry. Igor Marko vidí úlohu miestotvorcu v prvom rade ako tvorcu, ktorý pri náša nové nápady, ale zároveň aj ako sprostred kovateľa, ktorý prepája existujúce procesy a ľudí. V strednej Európe už niekoľko rokov pôsobí ako konzultant a mediátor medzi mestom, privátnym sektorom a občianskymi iniciatívami. Do verej ného diskurzu o rozvoji mesta prináša dlhoročné praktické skúsenosti a inovatívne metodológie. Usmerňuje vízie významných projektov rozvoja mesta, ako napríklad transformáciu územia

Vydrice v centre Bratislavy, a je spoluautorom masterplanu novej Florenc v Prahe. Popri odbor nej konzultácii prednáša na rade medzinárod ných konferencií, napríklad Changwon Ecocity v Južnej Kórei, Európsky ekonomický kongres v Katowiciach alebo reSITE v Prahe. Taktiež sa podieľa na edukačných iniciatívach pre akade mické inštitúcie ako Stadslab European Urban Design Laboratory, Architectural Association a London School of Architecture.

Igor Marko is an architect and urbanist active in Bratislava and London, where he leads a place-making and city-making office Marko&Placemakers. He has been dealing with urban development, going beyond the traditional borders of architecture, being convinced that the public space needs its story and people that co-create it. He is behind many transformation projects around the world including the Northala Fields Park in London, which received several accolades and became an epitome of sustai nability with the participation of inhabitants. In 2019, the London Museum of Architecture included him among the innovators of urban infrastructure. Igor Marko perceives the role of a place maker as a creator bringing in new ideas, but also as an intermediary connecting the existing processes and people. He has been active in Central Europe for several years as a consultant and mediator between the munici pality, the private sector and civic initiatives. He has been enriching the public discourse about urban development with many years of practical experience and innovative methodologies. He provides guidance for significant urban develop ment projects, such as the transformation of the Vydrica area in Bratislava, and is the co-author of the new Florenc master plan in Prague.

Besides expert consultations, he holds lectures at numerous international conferences, including Changwon Ecocity in South Korea, European Economic Congress in Katowice and reSITE in Prague. He has also been taking part in educa tional initiatives for academic institutions like Stadslab European Urban Design Laboratory, Architectural Association and London School of Architecture.

ZÁZNAM Z HODNOTENIA POROTY JURY EVALUATION RECORD

MZ

(Martin Zaiček)

Porota na ceste naprieč Slovenskom navštívila tento rok 29 realizovaných objek tov, z ktorých vzíde 6 nositeľov ocenenia. Medzi nominácie ste po niekoľkodňovej priebežnej diskusii vybrali rekordných 24 diel. Je tento vysoký počet reflexiou zvyšujúcej sa kvality výstavby?

BK (Bohunka Koklesová) Áno, tá kvalita sa zvyšuje.

VS (Vladimír Sitta)

Ja by som povedal, že skôr trend kvality, aj keď je to vratké slovo.

JB (Juraj Benetin)

Včera som diskutoval s kamarátmi a aj oni vnímajú, že sa robia krajšie a krajšie veci. Trend teda nie úplne v rozpore s tým, ako to vníma verejnosť.

VS

hýbe a transformuje spoločnosť k zmenám, ktoré súvisia s environmentom. My tu diskutujeme ako architekti profesionáli, ale aj my sa v mnohých prípadoch v podstate hovoríme o spoločenskej hodnote.

To je hlavným poslaním tejto súťaže pove domie o spoločenskej hodnote architektúry.

IM

Identifikovať architektúru tak, aby bol jej široký záber a obsah zdieľateľný a inšpi rujúci. Nielen vnímať vzhľad architektúry, ale aj jej zodpovednosť v spoločenskom rozmere. Azda ľudia začnú konečne vnímať kvalitu priestoru ako živý element schopný transformácie.

VS

Vyznenie je teda pozitívne.

IM (Igor Marko) Neopomeňme aj diverzitu.

BK

Vnímam, že sa zvyšuje rešpekt voči pamiat kam. Aj napriek bolestivým výnimkám je tu záujem o ne-likvidáciu budov, snaha rekon štruovať budovy, aj keď nemajú mimoriadnu architektonickú kvalitu. To, čo sledujeme oproti predchádzajúcemu obdobiu, je aj zvyšujúci sa záujem o prírodné prostredie. Vlani sme mali iba 2 nominácie v exteriéri a vôbec sa neobjavila záhrada rodinného domu. Aj toto je istá zmena smerom k prírode.

IM

Zvyšuje sa aj diverzita typológie, toho, čo nazývame architektúrou. Predtým bol „architektúrou“ iba dom. Dnes tu je archi tektúra, ktorú chápeme širšie a to je podľa môjho videnia dimenzia architektúry, ktorá je z hľadiska spoločenského vnímania oveľa dôležitejšia.

VS

Práve to je dôležité: hovoriť o tom, že archi tektúra je priestor, v ktorom sa každý môže nájsť. Ale súčasne je extrémne dôležité, aby ľudia cez proces lepšieho poznania vlast ného envirommentu spoločne nachádzali, čo je pre nich znamená pekné a funčné.

Ja nie som ten, kto má hovoriť, že toto je pekné.

To slovo by vôbec nemalo byť použité! „Páči sa mi“, „nepáči sa mi“ nemôže byť v dnešnej dobe kritériom.

JB

S ktorou kategóriou začneme? Rodinné domy?

RODINNÉ DOMY

VS

IM

V posledných rokoch čoraz viac rezonuje celostný prístup k architektúre.

Architektúra je nástrojom celospolo čenskej zmeny. Alebo môže byť, hoci nemusí. Vidíme veľa príkladov, ktoré s tým pracujú. Z perspektívy porovnania so svetom však stále vidím deficit verejného. Napríklad parky, námestia a kvalitný uličný priestor v tejto oblasti je na Slovensku stále obrovský deficit.

VS

Bohužiaľ, my sme žiadny skutočný exemplár verejného priestoru tento rok ani nevideli. Myslím taký ten mimo súčasti architektúry.

IM

Architektúra sa však stáva čoraz viac dostupná pre širšiu verejnosť. To znamená, že ľudia menia svoj názor na to, čo archi tektúra je. Možno aj vďaka tejto cene začnú konečne vnímať architektúru ako niečo, čo

JB

Je perfektné, že tu máme tri domy v obci, navyše z vidieckych obcí alebo z maličkých miest. Opatová, Strekov, Liptovský Ján.

IM

JB

Skutočne, žiadny dom nebol z mestského satelitu.

Ide o tri veľmi dobré vstupy na vidieku. Covid sa podpísal na tom, že zaznamená vame malý exodus z mesta. Nie je to len kvôli nástupu „home office“, ide o širší trend. Azda vzniká nová suburbia, lepšia než predmestia v perimetri miest, ktorá bude zdravšia a redšia. Vnímal som tento rozmer. Napríklad, že investor si všímal, odkiaľ to má hodinu vlakom do mesta.

IM

Mňa oslovilo, že domov nie je len „tradičný“, v zmysle, že každý si vlezie