Súťaže návrhov Rozhovor č.3

Ing. arch. Rudolf Žákovský predseda výboru pre súťaže a verejné obstarávanie pri predstavenstve SKA Rozhovor viedol Martin Zaiček

Začnime dobrou správou: máme za sebou súťažný rok 2020, ktorý je vôbec najlepším rokom histórie našej inštitúcie a overovania súťaží, kedy sme mali vyhlásených 21 súťaží, čo je veľmi pekné číslo. Cítiť za tým výsledok práce výboru za posledné volebné obdobia?

RŽ Áno, aj. Je to predovšetkým výsledok toho, že generácia tridsiatnikov sa ujala prípravy a vedenia súťaží, mám na mysli teraz samozrejme predovšetkým architektov, ale nielen ich. Rastúci počet súťaží je spôsobený aj tým, že sa stále viac - na základe predsa len dobrých prezentácií a dobrých výsledkov súťaží – darí presvedčiť aj vyhlasovateľov, že to nie je „úplne zbytočná“ a „len zaťažujúca“ cesta k dobrému architektonickému dielu.

Prakticky všetky súťaže, ktoré SKA overuje, spadajú do kategórie upravovaných zákonom o verejnom obstarávaní (ZVO). Väčšina partnerov pre SKA sú v tomto smere miestne samosprávy, ktoré vyhlasujú súťaže. Čo sa vlastne v tejto oblasti zmenilo za posledné roky?

RŽ Pred pár rokmi sme nastavili zmenu stratégie v tom, že nebudeme poukazovať na všetky možné prešľapy a riešiť všetky podnety takzvaných súťaží alebo verených obstarávaní, kde sa rozhodovalo o najnižšej cene zákazky, prípadne niekto mal navyše drzosť požadovať k tomu zadarmo aj predloženie architektonického návrhu. Skúsili sme využiť to, čo sa vlastne dialo vždy vo verejnom obstarávaní, ešte pred tým, ako sa to v oblasti architektonických súťaží čiastočne profesionalizovalo, že si súťažné podmienky jednotliví komunálni vyhlasovatelia vzájomne kopírujú. V overovaní a propagácii sme odporúčali práve tie prípady súťažných podmienok, ktoré mali pozitívnu spätnú väzbu. Išli sme teda cestou pozitívnych príkladov a budovania povedomia o potrebe kvalitných návrhov.

Inými slovami, šíriť dobrú prax súťaží. Čo pre zlepšenie súťaží urobila SKA v uplynulom volebnom období?

RŽ Začalo sa to, myslím, už pred piatimi rokmi, kedy si SKA uvedomila potrebu stručnej publikácie, príručky, určenej pre potenciálnych vyhlasovateľov súťaží. Peter Lényi so spolupracovníkmi po konzultáciách s členmi výboru pre súťaže vypracoval Manuál súťaží, ktorý bol veľmi prístupnou formou schopný osloviť práve verejných obstarávateľov a vyhlasovateľov súťaží návrhov. Stručne a otvorene hovorí o tom, ako vlastne vyzerá proces prípravy a priebehu súťaže, v čom sú jej benefity, ale aj aké sú nákladové položky. S rozšírením aj iných postupov vo verejnom obstarávaní - napríklad malých súťaží, ponúk s návrhom pre zadávanie zákaziek s nízkou hodnotou alebo súťažného dialógu s vybranými špičkovými architektmi – bolo potrebné manuál novelizovať, čo sa na konci minulého roku sfinalizovalo v podobe primárne elektronickej publikácie, s možnosťou priebežnej aktualizácie. Druhá vec je, že sa nám podarilo, aj vďaka rozšíreniu počtu členov výboru, zvládať agendu overovania súťažných podmienok, pod ktorou si treba predstaviť najmä veľký tlak na vyhlasovateľov, aby svoje pôvodné podmienky a predstavy častokrát zásadne zmenili, a tak dospeli k oveľa kvalitnejším výsledkom.

Sú aj nejaké iné publikácie, ktorými komunikuje SKA s potencionálnymi vyhlasovateľmi?

RŽ Okrem prehľadu súťaží, ktorý pravidelne pripravujeme, si nemyslím, že potrebujeme šíriť viac tlačovín. Asi by nebolo dobré, aby predsa len „kamenná“ inštitúcia, akou komora je, oživovala to, čo prirodzene zaniklo - mám na mysli Informácie SKA, ktoré vlastne splynuli s ARCHinfo, ako v podstate súkromnou iniciatívou Štefana Moravčíka a jeho tímu, v ktorom informuje o súťažiach bohatšie a so širším záberom, ako je schopná komora s jej personálnym vybavením na svojej stránke. Čo neznamená, že na webe SKA sa nevenuje patričná pozornosť pripravovaným a overeným súťažiam; po vzájomnej dohode bývajú štandardne prelinkované na weby súťaží, vyhlasovateľov, napr. MIB-u, a na spomenutý portál ARCHinfo.

Predsa len, tie spomínané publikácie sú zasielané priamo na adresy prednostov a mestských úradov, dokopy viac ako 300 adries na Slovensku. Nie je to dobrá forma propagácie vyššie spomínanej „dobrej praxe“?

RŽ Je to forma tradičnejšia, ktorá môže otvoriť dvere. Bohužiaľ si treba priznať, že všetky tie stretnutia, ktoré sme mali so ZMOS-om pred niekoľkými rokmi, neviedli k tomu, aby sme vytvorili nejakú spoločnú platformu, na ktorej

Medzičasom vznikla aj Únia miest Slovenska, jej prezident primátor mesta Trenčín Richard Rybníček dostal v roku 2020 počas 19. ročníka CE ZA AR ocenenie Patrón architektúry za vyhlasovanie súťaží. Nie je práve ÚMS perspektívnejšou platformou pre šírenie osvety súťaží, ktorá sa nie celkom uchytila v prostredí ZMOS?

RŽ Najdôležitejšie je, že sa nám podarilo rozšíriť diapazón možností, ktoré pribudli k doterajším, do istej miery reprezentatívnym publikáciám (čiže k tomu klasickému paperbackovému zošitu súťaží, ktorý zostane niekde v kancelári prednostu, primátora alebo starostu). Sú tu aj neformálne stretnutia, fakt, že si CE ZA AR vybudoval svoje renomé a svoju značku, ktorú nám, pokiaľ viem, závidia aj v Prahe, a že vieme práve cez ocenenie Patróna opäť upozorňovať na dobré príklady, dobrú prax; toto všetko nám určite otvára mnohé dvere. Nie som si istý, nielen či sme na oboch stranách pripravení, ale aj či by nakoniec nebolo kontraproduktívne vytvárať nejaké trvalejšie platformy, nejaké grémiá, či už to bude Únia, ZMOS alebo iná organizácia, čo môže ešte vzniknúť. Jednoducho život nás vždy predbehne a častokrát sme úspešní, len ak vieme pružne zareagovať na zmeny, ktoré sa v tejto oblasti dejú.

Vráťme sa k samotným súťažiam návrhov. Ako sme spomínali, väčšina vyhlasovateľov sú mestá a miestne samosprávy, vrátane vidieckych obcí. Keď si to zhrnieme: 21 súťaží za posledný rok, 14 súťaží v roku 2019, rok predtým 11 súťaží (čo bol volebný rok); to už je niekoľko desiatok súťaží, ktoré prinášajú zaujímavé zadania. S čím sa najviac stretávame tematicky v rámci súťaží?

RŽ Potešujúce je, že začína dominovať verejný priestor. Že máme príklady vyhlasovateľov - okrem Trenčína spomeňme Trnavu, Žilinu - pre ktorých sa súťaž návrhov stáva stálym nástrojom, ktorý pravidelne používajú, že to nie je len jedna lastovička. Skvelým ťahúňom rozvoja súťaženia je Metropolitný inštitút Bratislavy, ktorý je aj prvolezcom v iných postupoch. Myslím si, že je tiež veľmi podstatné, že samotná naša architektonická obec je schopná aj na lokálnej úrovni, teda nie len z pozície komory architektov, tlačiť práve na svojich volených komunálnych poslancov a predstaviteľov obcí, aby tento nástroj využívali vo väčšej miere, ako to bolo ešte pred rokom.

Odráža sa nárast súťaží v tom, že samosprávy začínajú chápať, že sa jedná o lepší nástroj, než obstarávanie o najnižšiu cenu?

RŽ Určite, inak by to predsa nerobili.

Narážam, na to, či tento vzostup súťaží nesúvisí skôr s riešením investičného dlhu, teda potrebou investovať do rozsiahlejších prestavieb alebo výstavby nových škôl, zdravotníckych zariadení, nakoľko väčšina z nich, postavená v 60. - 80. rokoch minulého storočia, technicky aj typologicky dosluhuje.

RŽ Naopak, práveže sme svedkami, že to tak, žiaľ, nefunguje. Vezmime si oblasť zdravotníctva, kde máme nadlho jeden jediný žiarivý príklad, za ktorý sme udelili Patróna, a to bola martinská Univerzitná nemocnica. V prípade Rázsoch sa nepodarilo presvedčiť už niekoľko garnitúr ministerských úradníkov alebo vedenia ministerstva o tom, že by práve súťaž návrhov, či skôr ešte vhodnejší súťažný dialóg, boli najlepšou formou ako začať s riešením investície. Napríklad Bratislavský samosprávny kraj, neviem, či vôbec nejakú súťaž návrhov vypísal v oblasti stredných škôl, ktorých je prevádzkovateľom. Je to naozaj viac odvaha tých jednotlivých starostov, primátorov, že nejaké investičné úlohy riešili na začiatku architektonickou súťažou, ako nejaký jasne definovaný program dlhodobejšieho saturovania investícií a architektonických služieb. S výnimkou mesta Bratislavy. Ale príklady tiahnu, takže som skôr optimistom, že sa s takýmto systémovým prístupom budeme stretávať čoraz častejšie.

Prejdime k ďalšej téme, ktorá úzko súvisí s verejnými investíciami a to k „Plánu obnovy“. Z európskeho rozpočtu bude veľa prostriedkov prúdiť cez novo zriadené Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR. Tieto prostriedky majú byť ťažiskovo určené na rozvoj environmentálne zod-

povedných investícií - stavebných opatrení na zmiernenie klimatickej zmeny. Ako máme súťaže návrhov pre túto oblasť pripravené? Budú sa prispôsobovať súťaže návrhov týmto požiadavkám?

RŽ Nemyslím si, že by bolo potrebné výrazne prispôsobovať alebo hľadať nejaké špeciálne formy. Som za to, aby klasická súťaž návrhov, ktorá vlastne okysličuje aj spätne našu architektonickú scénu a profesiu, bola naďalej akýmsi zlatým štandardom; ako v podstate najotvorenejšia forma pre hľadanie dobrého návrhu. Treba ju dopĺňať - čo sa deje – o spomínané malé súťaže alebo ponuky s návrhom pre zákazky s nízkou hodnotou, pre tie náročnejšie zadania zas voliť súťažný dialóg. Zatiaľ sme nemali inovatívne partnerstvo, možnože si raz vyskúšame aj to. Treba povedať, že tie nové formy vznikajú za pochodu a trošku mám aj obavu, že na úspech súťaží v prípade takýchto veľkých eurofondových programov, je potrebné vzájomné porozumenie a spolupráca viacerých odborníkov, aby sme vedeli spolu s verejnými obstarávateľmi „vykreovať“ nejaké dlhodobé a systémové riešenie.

Ostaňme pri environmentálnej otázke. V českom ekvivalente k nášmu zákonu o verejnom obstarávaní pribudol od 1. januára 2021 nástroj, podľa ktorého budú projekty posudzované kvalitatívne aj vzhľadom na klimatické dopady. Pokiaľ viem, u nás sa nič podobné nechystá, na druhej strane máme súťažný poriadok, prepracovaný mechanizmus hodnotenia súťažných návrhov. Nie je priestor na to, aby sa práve v tejto oblasti išlo príkladom aj nad rámec toho, čo vyžaduje ZVO? Ako stavovská organizácia môžeme sami iniciovať zodpovedné návrhové riešenia v environmentálnej otázke.

RŽ Už súčasné znenie zákona o verejnom obstarávaní č. 343/2016 kladie dôraz na environmentálne kritériá pri hodnotení ponúk vo verejnom obstarávaní, súťaže návrhov nevynímajúc. K manažmentu kvality ako spôsobu preukazovania odbornej spôsobilosti uchádzača pribudol tzv. systém environmentálneho manažérstva ako súčasti celoeurópskej schémy certifikácie. ÚVO v tejto súvislosti vydal aj metodiku tzv. zeleného verejného obstarávania. Zákonný rámec na to, aby bol v hodnotení návrhov kladený väčší dôraz na ich ekologické aspekty, teda máme. Nemyslím si, že by súťažný poriadok mal nejako zdôrazniť environmentálne kritérium hodnotenia návrhov – nakoniec, explicitne nehovorí ani o urbanistických, architektonických či iných kritériách. Implicitne vyplývajú zo špecifického zadania, predmetu a obsahu zákazky.

Existuje teda priestor pre rozvoj diskusie na pôde SKA, aby sa táto téma začala cez súťaže viac presadzovať?

RŽ Neviem, či je to úplne len naša oblasť, teda architektonicko-urbanistické služby a služby krajinného architekta. V ideálnom prípade by malo ísť o viacero disciplín, podieľajúcich sa už na príprave požiadaviek na návrh a jeho hodnotenie: zostavenie poroty, expertov, zabezpečenie podkladov… To sa v menšej či väčšej miere pri príprave súťaží aj deje. Otázka je, do akej podrobnosti má v podstate koncepčný návrh, akým je súťažný elaborát, zachádzať. Architekti už majú niekoľkoročné skúsenosti s ekologickými zložkami svojich služieb – od procesov EIA, cez požiadavky napríklad na vodozádržné opatrenia, uhlíkovú stopu stavebných materiálov, certifikácie LEED a BREEAM, až po stratégiu trvalo udržateľnej architektúry. To všetko s nespochybniteľnými pozitívami, ale aj formálnymi, byrokratickými a technokratickými prístupmi, či lobingom výrobcov. Významnú osvetu a podporu poskytuje SKA nielen svojim členom v rámci systému Profesijného vzdelávania architektov, v minulosti Sústavného vzdelávania.

Rozprávali sme o rôznych formátoch súťaží. Možno by bolo vhodné upozorniť na to, čo sa zmenilo za posledné 2 roky: že sme začali testovať nové formáty súťaží. Vieme si o tom povedať niečo viac?

RŽ Predovšetkým to začal testovať MIB - to treba povedať jednoznačne - a keďže sú tam naši autorizovaní architekti a krajinní architekti, a aj členovia súťažného výboru, tak tá spolupráca je samozrejme veľmi úzka, ale tá iniciatíva vzišla od nich už ako súčasť Vallovho rozsiahleho programu pred voľbami primátora. Naopak pred nami stojí úloha upraviť do konkrétnejšej podoby súťažný poriadok, aby vedel reagovať aj na tieto iné formy:

neanonymné hodnotenie a predkladanie návrhov, súťažný dialóg, formy, kde sa na základe nejakých referencií zužuje počet účastníkov. Diskusia sa vedie o tom, ako má potom vyzerať zostavenie cien, či to má byť formou režijných nákladov a kedy ponechať ceny a odmeny. To všetko sú otázky, na ktoré si my architekti musíme nejako odpovedať. A uvedomiť si už na začiatku, že pravdepodobne nedospejeme ku konsenzu, ale môžeme dospieť k niečomu, čo by mohlo byť len nejakým voľným a súčasne pevným regulačným rámcom pre súťaže. Aby sme sa aj v prípade, že organizátorom súťaže nebude povedzme MIB, ale bude to mestský úrad v meste N, aby sme sa nedočkali - čo sa žiaľ často stáva - nejakej entropie týchto dobrých príkladov, kde sa častokrát opäť začína objavovať zdanlivo prekonané uvažovanie o tom, ako by sa to dalo inak, na úkor kvality.

Rastúci záujem o súťaže zo strany samospráv každopádne ukazuje, že im vyhovujú tieto nové formáty a vykročenie mimo hraníc tej jednokolovej projektovej súťaže. Vidíte v tomto smere nejaké vízie, ktoré treba ešte pokryť? Alebo naopak nejakú hranicu, za ktorou by sme už vo variabilite zašli priďaleko a mohli by sme nad procesom súťaží stratiť kontrolu?

RŽ Nestratíme kontrolu nad overovanými súťažami, nech už majú formu akúkoľvek, pokiaľ tieto formy vopred nevylúčime. To, že sa nám zvýšil počet overovaných súťaží, je aj vďaka tlaku našich členov na to, že sa chcú zúčastňovať len overených súťaží, že dokonca aj súkromní vyhlasovatelia nás žiadajú o overovanie súťaží, pretože je to stále známka istej kvality, čo je veľmi pozitívne. Predpokladám, že tento proces bude prebiehať aj v tých iných formách. My na ne musíme po viacerých konkrétnych skúsenostiach reagovať vo všeobecnej rovine v novele súťažného poriadku, čo bude úloha pre najbližšie mesiace a pravdepodobne ešte aj pre ďalšie volebné obdobie. Naviac, budeme musieť stíhať zapracovať chystané zmeny v stavebnej legislatíve a verejnom obstarávaní, kde avizovaná revolúcia môže mnohé nastavenia fatálne narušiť.

Čo sa deje momentálne v prostredí verejného obstarávania? Mediálne sa komunikujú viaceré chystané zmeny v zákonoch. RŽ Zatiaľ čo v uplynulých rokoch sme si ako komora vybudovali v podstate veľmi dobrý vzťah s ÚVO, ktorý nás ku každej novele zákona alebo príprave novelizácie vyhlášky k súťaži návrhov v oblasti architektúry a územného plánovania prizýval k pripomienkovaniu týchto legislatívnych procesov, hoci obligatórne nemusel, tak v súčasnosti pripravovaná veľká revolúcia od podpredsedu vlády SR pre legislatívu a strategické plánovanie, Štefana Holého, nás do istej miery napĺňa obavou, že sa táto oblasť dereguluje natoľko, že opäť budú môcť byť veľmi nerušene rozdávané zákazky v oblasti architektúry klientelistickým a korupčným spôsobom. To, že sme si preregulovali zákon o verejnom obstarávaní - v strachu, aby sme vedeli postihnúť každé možné nekalé úmysly - je jedna vec. Ale druhá vec je, či má byť liečbou nejaká takáto šoková terapia. V našej oblasti máme predsa skúsenosť, ako zanikli posty hlavných architektov, ako zanikli útvary hlavných architektov, ako zanikla zmysluplná a reakcie schopná urbanistická regulácia a aké jazvy to prinieslo na tvárach našich miest a obcí. Takže SKA určite sleduje tieto pohyby a vždy sa bude zúčastňovať na pripomienkovaní dobrých, ale aj menej dobrých pokusov, ak už nám nebude umožnená priama spolupráca na pripravovaných zmenách.

V takýchto prípadoch asi dvakrát platí, že dobrá prax môže prípadne zachrániť aj nejaké deregulácie, ktoré by mohli ohroziť súťaže, s tým, že bude nevyhnutné ich vyhlasovať skôr z vôle ľudu a stavu architektov, než z vôle vyhlasovateľa samotného. Každopádne, keď zostaneme pri tej téme dobrej praxe, slúži na to aj web SKA. Máme v tejto oblasti nejaké chystané zmeny, ktoré môžu pozitívne prispieť k ďalšiemu vývoju?

RŽ Pokiaľ viem, tak máme, a dúfam, že Maťo Grébert o tom povie viac. Ten náš web bol priam odstrašujúci, bol to web z minulého tisícročia. Ale aby sme nezostali len pri webe, keď sme hovorili o nových procesných formách súťaženia, nemôžeme nespomenúť, že tu máme aj nové komunikačné formy. Jedným z takých zásadných prelomov, ktorý prišiel z EK, je používanie elektronickej komunikácie vo verejnom obstarávaní. To ešte umocnila súčasná pandemická situácia, keď to, čo som si, úprimne, ani ja pred rokom nevedel predstaviť - že vieme cez online médiá alebo cez digitálne médiá hodnotiť súťažné návrhy alebo sa to veľmi rých-

lo učíme - bude mať stále väčšiu váhu. Týmto spôsobom sa menia pravidlá hry, respektíve je to celé fluidné a budeme si musieť povedať aj my, čo je ešte možné a čo už môže byť za hranicou. Postoj komory pri overovaní je často zámerne konzervatívnejší, pretože na rozdiel od tých najlepších úmyslov vyhlasovateľov, organizátorov súťaží, my sa vždy musíme na to pozerať aj tak, či sme práve neoverili niečo precedentné, čo by nemuselo byť za každých okolností dobrým príkladom.

Končí nám volebný cyklus SKA, 20. volené predstavenstvo, po voľbách v júni 2021 sa bude nanovo zostavovať aj nový súťažný výbor. Vieme pomenovať úlohy, ktoré bude musieť výbor v novom zložení riešiť?

RŽ Určite je to aktualizácia súťažného poriadku, kde po 4 rokoch od poslednej väčšej novelizácie, čo nie je veľa, budeme vlastne chytať život za chvost. Predstava o nejakých vzorových súťažných podmienkach sa po viacerých nevydarených pokusoch dostala do podoby, že MIB poskytne v podstate ako príkladné - teda nie vzorové, nie garantované - súťažné podmienky aj iným vyhlasovateľom súťaží; čo si myslím, že je v spolupráci s MIB veľmi reálne. V tej najbáječnejšej predstave by to mohlo byť v podobe nejakého online formuláru, ktorý by organizátor súťaže vyplnil, kde by potom všetko procesovanie bolo oveľa jednoduchšie a priamejšie, riešili by sa jasne zadané úlohy a nebolo by treba nikoho presviedčať o tom, že biele by malo zostať bielym.

Veľmi radi sme sa porovnávali s počtom súťaží s ČR, kde minulý rok uskutočnili 51 súťaží. Koľko si myslíš, že je dosiahnuteľný počet súťaží pre našu krajinu, aby sme mohli byť spokojní a vďaka ich výsledkom prinášali kvalitnú architektúru?

RŽ No… optimálny počet je skoro neobmedzený, lebo ešte aj tá Praha v porovnaní s Viedňou je na tom veľmi zle. Ale treba povedať, že tam už siahame na limity kultúrnej politiky, a architektonickej politiky ako jej súčasti, v širšom slova zmysle. Limity prípravy investícií, kde nám napríklad na obecných úradoch zmizli celé generácie ľudí, ktorí boli schopní odborne pripravovať investíciu, sledovať územno-plánovaciu dokumentáciu a podklady pripravovať sami. Pokiaľ sa toto nezmení alebo nenahradí iným, externým, dobre fungujúcim systémom, tak zostaneme len pri ostrovoch pozitívnej deviácie. Lebo aj 23 súťaží je len ostrovček v mori všetkých zadávaných architektonických zákaziek.

Zostali vo výbore pre súťaže nevykonané úlohy?

RŽ Takou nezvládnutou úlohou, resp. možno aj ťažko nastaviteľnou úlohou, je sledovanie toho, čo sa vlastne s víťazným návrhom a s víťazom udeje po súťaži. Máme častokrát nejaké spätné informácie o tom, že to rokovacie konanie nevyústi vlastne v zadanie zákazky, čo teda, napriek dobrej praxi súťaží, nehovorí o dobrej praxi toho finálneho zadávania zákaziek. Ako odsledovať toto - to je veľká úloha pre najbližšie obdobie.