BLOK

Pre Vás ostatných začnem trochu autobiograficky a prenesiem sa do roku 2003. Bol to pre mňa rok po všetkých stránkach naozaj výnimočný, čo som si uvedomil až pri písaní týchto riadkov. V auguste 2003 sa mi narodil môj prvý syn a v októbri som oslávil 30 rokov. Začal som realizovať nadstavbu rodičovského domu ocenenú cenou CE ZA AR. Prvýkrát som publikoval v prestížnom časopise ARCH a v súťaži na rekonštrukciu areálu SNG sme vtedy získali 1. cenu. A práve v tomto roku som absolvoval skúšky a stal sa autorizovaným architektom SKA. Uvádzam to ako posledné preto, že tejto udalosti som venoval len minimálnu pozornosť. Bral som to ako povinnú jazdu. Činnosť komory ma vtedy nezaujímala, ani predtým, ani dlho potom. Patril som k tým 90% architektov, ktorí o aktivity SKA nejavia záujem, autorizačnú pečiatku vnímajú ako vodičský preukaz a platenie členských príspevkov ako cestnú daň. Angažovať sa v snahe niečo zlepšiť inde ako vo vlastnom ateliéri mi nedávalo zmysel. Evidoval som v tom období akurát cenu CE ZA AR, ale spomedzi ostatných ocenení mi prišla ako najmenej príťažlivá. Toto nastavenie mi vydržalo až do roku 2007, keď som bol nominovaný do predstavenstva SKA. Pokúsil som sa nomináciu odmietnuť, nemal som vôbec predstavu, v čom by som mohol byť prospešný. Poslaniu a vôbec potrebe komory som nerozumel, ľudí na úrade som nepoznal, takmer so všetkým členmi predstavenstva som si vykal. Nakoniec som sa nechal prehovoriť a vydržal som v predstavenstve do roku 2013. Dostal som za úlohu venovať sa mediálnym aktivitám a predovšetkým cene CE ZA AR. Z činností komory mi prišla ako jediná, ktorej som ako-tak rozumel a kde som si myslel, že môžem byť niečo platný. Šesť rokov sme sa snažili postupnými zmenami cenu spopularizovať medzi architektmi a dostať ju do médií a televízie. Podarilo sa nám naštartovať jej smerovanie k jej dnešnej podobe. Po troch volebných obdobiach som usúdil, že treba nechať priestor aj iným a viac som do predstavenstva SKA nekandidoval. Ďalšie 4 roky som sledoval jej činnosť len okrajovo. V roku 2017 som sa do predstavenstva opäť vrátil. A opäť k cene CE ZA AR, z ktorej sa postupne stalo najprestížnejšie ocenenie v oblasti architektúry na Slovensku. V porovnaní s ostatnými aktivitami SKA je to pravdupovediac veľmi vďačná agenda. Každý rok je z nej vďaka galavečeru a médiám veľmi presvedčivý výsledok, ktorý je pozitívne vnímaný architektmi, ale aj neodbornou verejnosťou. Zrejme aj vďaka tomu, a otcovmu menu, som na Valnom zhromaždení SKA v máji 2019 získal vo voľbách najviac hlasov a bol som zvolený za predsedu predstavenstva SKA. Snažil som sa chvíľu neúspešne protestovať, aj keď mi to dnes asi nikto neverí. Argumentoval som, že nemám ambíciu, víziu, čas ani znalosti potrebné pre tento post, ale bránil som sa zjavne slabo a zbytočne. Marta Kropiláková mi po skončení zasadnutia položila ruku na plece a slovami: „Iľja, neposer to,“ presne vystihla moje pocity. S týmto požehnaním som sa začal zoznamovať so svojou novou funkciou. V zmysle zásady, čo musím, to urobím rád, som inú možnosť nemal. Vedel som len, že mám v orchestri k dispozícii skúsených a vynikajúcich hudobníkov, na ktorých sa môžem spoľahnúť. Prestal som teda hrať na hrebeň a začal sa učiť dirigovať. Bolo treba nacvičiť koncert na „dve ročné obdobia“. Uistenie môjho predchodcu, že ma čaká „bezstarostná plavba v pokojných vodách“ , sa však ukázalo ako nanajvýš optimistické. Pandémia a obmedzenia s ňou spojené nabúrali plány aj stabilnejších inštitúcií ako SKA. Napriek tomu sme v karanténe

nezostali hibernovať. Podarilo sa nám rozbehnúť, zrealizovať a dokončiť veľké množstvo projektov a aktivít. Niektoré sú viditeľné viac, iné, ktorých efekt sa dostaví neskôr, zatiaľ nevidno vôbec. Tu niekde by som mal ukončiť úvod tohto úvodníku, nasadiť úradný, mne nevlastný slovník a začať vyratúvať všetky zázraky a úspechy, ktoré sa nám podarilo za dva roky dosiahnuť. Keďže som skeptik, ktorý veci, čo fungujú, berie ako samozrejmosť a všíma si len, kde to škrípe, nechávam podrobnú správu o činnosti na šéfku úradu SKA a na príspevky mojich kolegov z predstavenstva. Chcem k tomu povedať len jedno. Za všetkými pozitívami je okrem charitatívnej práce všetkých členov predstavenstva, orgánov SKA a pár nadšencov, predovšetkým nasadenie ľudí na úrade komory. Bez nich by v roku 2020 nebol ani CE ZA AR, ani nová web stránka, ani voľný prístup k normám, ani rekordných 21 komorou overených architektonických súťaží. Ani hŕba ďalších, menej viditeľných, ale rovnako dôležitých, úspechov a vylepšení. Viem, že to samozrejmosť nie je, preto im chcem aspoň takto poďakovať.

Predsa len sa však pristavím krátko pri jednej z tém, a tou sú architektonické súťaže, ktoré patria k našej hlavnej agende. Trvalo roky, kým úsilie SKA začalo prinášať ovocie. Rozoslali sme zástupcom samospráv a úradov stovky výtlačkov Manuálu súťaží návrhov, aby sme ich vôbec s možnosťou takejto formy verejného obstarávania zoznámili. Ďalšie stovky výtlačkov Katalógov súťaží slúžili na to, aby sme im ukázali, aké výsledky a benefity môžu súťažami získať. Pripravili sme vzorové VZN pre mestá a obce, ktorým sa k vypisovaniu architektonických súťaží zaväzujú a absolvovali sme desiatky stretnutí so starostami a primátormi, aby sme ich o výhodách súťaží presvedčili. Toto všetko by ale nešlo bez zložitého legislatívneho rámca Zákona o verejnom obstarávaní, ktorý sa pripravoval dávno predtým. Preto pri lízaní smotany za množstvo súťaží za posledné dva roky nesmú chýbať všetci tí, ktorí potichu a cieľavedome rozbiehali tento proces už roky dozadu. Takýmto postupným vývojom si prešlo viacero aktivít SKA, koniec koncov aj spomínaná cena CE ZA AR. Od útrpného Galavečera v SND, k svižnému televíznemu prenosu zo Starej tržnice, od lacných účinkujúcich po filmové dokrútky nominácií a od Sajfu po Petra Moravčíka ubehlo 10 rokov. Niekedy spoločnosť aj prostredie jednoducho musia dozrieť. Dúfam že sa to v budúcnosti podarí aj ďalším aktivitám komory, že si ich niektorí z architektov všimnú a snáď ich dokonca aj docenia. Tým, ktorí nám s nimi budú chcieť poradiť alebo pomôcť, sa veľmi potešíme. Len pozor, môže sa Vám ľahko stať, že tento úvodník budete písať o dva roky práve Vy. Snáď mi tento plán vyjde.