Ročenka Slovenskej komory architektov 2021-2023

BLOK 1 (ŠTRUKTÚRA)

Úvod

Predstavenstvo SKA

Zloženie orgánov, výborov a pracovných skupín SKA

Úrad SKA

BLOK 2 (P3)

Rozhovory:

Iľja Skoček

Kornel Kobák

Nora Vranová

Cestovateľský denník P3 po regiónoch

BLOK 3 (VIZIBILITA A AKTIVITY)

Inštitút Slovenskej komory architektov

Profesijné vzdelávanie architektov

Vizuálna identita SKA

BLOK 4 (DIALÓGY)

Dialógy:

Oľga Miháliková a Martin Zaiček

Juraj Šujan

Imrich Pleidel

Eugen Guldan, Michal Marcinov a Attila Tóth

Grafy a diagramy

BLOK 5 (CE ZA AR)

CE ZA AR 2021

CE ZA AR 2022

BLOK 6 (SÚŤAŽE)

Rozhovor:

Rudolf Žákovský

Prehľad realizovaných súťaží

BLOK 7

Úvod

Predstavenstvo SKA

Zloženie orgánov, výborov

a pracovných skupín SKA

Úrad SKA

Vážené architektky, vážení architekti, členovia a členky Slovenskej komory architektov.

Stránky, ktoré práve listujete sú súčasťou pravidelného odpočtu činností komory, ktorý pre Vás vydávame s cieľom informovať členov a partnerov našej stavovskej organizácie o aktivitách komory v uplynulých dvoch rokoch. Ročenka preto nie je správne pomenovanie, nakoľko je kniha presnejšie dvoj-ročenkou pevne previazanou s mandátom aktuálne dosluhujúceho XV. predstavenstva SKA. To vzišlo z voľby Valného zhromaždenia SKA v roku 2021 a končí svoj mandát 13. mája 2023. Cieľom tohto knižného prehľadu nebolo poskytnúť cieľovej skupine strohý a vecný odpis činností komory, ale naopak, sprostredkovať dôležité úlohy, činnosti a výkony architektov a architektiek, ako aj úradu SKA v čo najprístupnejšej a neformálnej podobe. Aj preto má naša dvoj-ročenka 2021-2023 skôr charakter časopisu než zborníka a aktivity komory sú priblížené priamou rečou v rozhovoroch a dialógoch s nositeľmi jej agendy.

Na týchto stránkach sa tak môžete ponoriť do dlho diskutovanej témy štandardu služieb architektka, ktorú prináša 1. podpredseda Kornel Kobák.

Tému profesijného vzdelávania, environmentálnu politiku a možnosti ďalšieho rozvoja aktuálnych tém komentuje podpredsedníčka predstavenstva a architekta Nora Vranová.

Problematiku krajinnej architektúry diskutujú Eugen Guldan, Michal Marcinov a Attila Tóth z Výboru pre krajinných architektov. V prehľade nechýba ani rozsiahly pohľad na oblasť súťaží návrhov

z perspektívy dlhoročného predsedu výboru pre súťaže, architekta Ruda

Žákovského. Prinášame aj reflexiu komplikovaného legislatívneho procesu, ktorého výsledkom sú zásadné zmeny stavebného práva, ktorého zástupcami za SKA boli dlhé roky architekti a členovia predstavenstva Juraj Šujan a Imrich Pleidel. Napokon predseda SKA Iľja Skoček v rozhovore sumarizuje svoje dve funkčné obdobia, ktoré patria v mnohých ohľadoch za prelomové.

Slovenská komora architektov 20212023 zaznamenáva obdobie, v ktorom naša spoločnosť čelila najsilnejším vlnám pandémie Covid-19. Prírodné sily, ktorých pandémia bola súčasťou, zvýšili spoločenskú potrebu konfrontovať sa so zmenou globálnej klímy. Slovo udržateľnosť je tak nositeľom aj prebiehajúcej zmeny architektonickej paradigmy. K zmenám náhle v tomto období prispela aj bezprecedentná vojenská agresia na Ukrajine zo strany jej východného suseda, ktorá prinavrátila do architektúry aj otázky solidarity, spolupatričnosti s architektkami a architektmi na Ukrajine, ale aj témy obnovy a dočasného prístrešia ľudí na úteku.

Popri týchto ťažkých výzvach azda zanikla téma 30. výročia SKA, ktoré sme si pripomínali v roku 2022. Bola však prítomná počas celého uplynulého roka a spájala sa s desiatkami podujatí od akreditovaných školení v rámci systému profesijného vzdelávania architektov cez konferencie pod hlavičkou SKA

až k oceneniu CE ZA AR. Pri príležitosti 30. výročia predsedníctvo SKA zaviedlo aj pravidelné návštevy krajských samospráv, ktoré sú rovnako priblížené na stránkach tejto publikácie.

K okrúhlemu výročiu zavŕšila SKA aj premenu vizuálnej a komunikačnej identity. V oblasti súťaží návrhov zaznamenala komora v rokoch 2021 a 2022 najúspešnejšie obdobie, čo do ich počtu, tak i obsadenosti. Aj vďaka súťažiam sa SKA stala v posledných rokoch stabilným a relevantným partnerom pre miestne samosprávy a aktívne rozvíja spoluprácu aj s orgánmi najvyššej štátnej správy. Pred Slovenskou komorou architektov bude aj v nadchádzajúcich volebných cykloch stáť veľa výziev. Systematické plnenie jej úloh a poslania, ako aj rozvoj potenciálu sa bude vždy opierať o vytrvalú prácu a aktívnu participáciu členov a členiek – architektiek a architektov, za podpory úradu SKA.

Predstavenstvo SKA

Ing. arch. Iľja Skoček Ing. arch. Kornel Kobák Mgr. arch. Nora Vranová

člen predstavenstva člen predstavenstva člen predstavenstva

Ing. arch. Matej Grébert Ing. Eugen Guldan, PhD. Ing. arch. Martin Kusý

Ing. arch. Imrich Pleidel Ing. Ing. arch. Anton Reitzner Ing. arch. Tomáš Sobota

člen predstavenstva člen predstavenstva člen predstavenstva

Ing. arch. Juraj Šujan Ing. arch. Rudolf Žákovský

člen predstavenstva člen predstavenstva

Zloženie orgánov, výborov a pracovných skupín

SKA

Disciplinárna komisia B

Autorizačný výbor C

Výbor pre súťaže D a verejné obstarávanie

Výbor pre krajinných architektov E

Výbor pre profesijné F vzdelávanie architektov

Výbor pre posudzovanie požiadaviek G na architektonické vzdelanie

Výbor pre mediálne aktivity H

Pracovná skupina pre I prípravu legislatívy

Pracovná skupina pre urbanizmus J a územné plánovanie

Pracovná skupina K pre udržateľnú architektúru

Pracovná skupina pre štandardy L služieb architektov

Agenda pre zahraničné vzťahy M

Agenda Architektonickej N politiky Slovenska

Regionálni zástupcovia O

A Ing. arch. Iľja Skoček

Ing. arch. Kornel Kobák

Mgr. arch. Nora Vranová

Ing. arch. Matej Grébert

Ing. Eugen Guldan, PhD.

Ing. arch. Martin Kusý

Ing. arch. Imrich Pleidel

Ing. Ing. arch. Anton Reitzner

Ing. arch. Tomáš Sobota

Ing. arch. Juraj Šujan

Ing. arch. Rudolf Žákovský

Disciplinárna komisia

B

doc. Ing. arch. Branislav

Somora, PhD.

Ing. arch. Ľudmila Holíková

Ing. arch. Alan Krajčír

Ing. arch. Andrea Macejková

Ing. arch. Pavol Mrázek

Ing. Peter Pasečný

Ing. arch. Martin Pavelek

Ing. arch. Ľudmila Saudreau

Ing. arch. Pavel Suchánek

Ing. arch. Lucia Trajterová

Akad. arch. Dušan Voštenák

Ing. arch. Tibor Zelenický

JUDr. Juraj Babiš

JUDr. Katarína Haščáková

JUDr. David Soukeník

Autorizačný výbor

C

Ing. arch. Ján Kukuľa

Mgr. Alena Fodorová

doc. JUDr. Matej Horvat, PhD.

Ing. arch. Ján Komrska, CSc. Ing. arch. Ladislav Nagy

Výbor pre súťaže a verejné obstarávanie

D

Ing. arch. Rudolf Žákovský Mgr. art. Vít Halada, ArtD. Ing. Magdaléna Horňáková Ing. arch. Martin Jančok Ing. arch. Martin Kvitkovský Ing. arch. Adam Lukačovič Ing. Michal Marcinov Ing. arch. Ondrej Marko Ing. arch. Martin Pavelek Ing. Ing. arch. Anton Reitzner Ing. arch. Tomáš Sobota Mgr. art. Aleš Šedivec Ing. arch. Jozef Šoltés

Výbor pre krajinných architektov

E

Ing. Eugen Guldan, PhD. Ing. Matej Jasenka, PhD. Ing. Eugen Lipka Ing. Michal Marcinov Ing. Andrea Prievalská Ing. Attila Tóth, PhD.

Výbor pre profesijné vzdelávanie architektov

F Mgr. arch. Nora Vranová Ing. arch. Michal Bogár Ing. arch. Martin Kusý prof. Ing. arch. Ľubica Vitková, PhD.

Výbor pre posudzovanie požiadaviek na architektonické vzdelanie

G Ing. arch. Kornel Kobák prof. Sven Felding Mgr. art. Vít Halada, ArtD. prof. Ing. arch. Peter Pásztor, PhD. prof. Ing. arch. Ľubica Vitková, PhD.

H Ing. arch. Matej Grébert Ing. arch. Martin Jančok Ing. arch. Juraj Hantabal Ing. arch. Pavol Paňák

Pracovná skupina pre prípravu legislatívy

I Ing. arch. Juraj Šujan Ing. arch. Kornel Kobák prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD. Ing. Michal Marcinov Ing. arch. Imrich Pleidel Ing. arch. Filip Prikler Mgr. arch. Nora Vranová

Pracovná skupina pre urbanizmus a územné plánovanie

J Ing. arch. Imrich Pleidel Ing. arch. Vladimír Jarabica prof. Ing. arch. Bohumil Kováč, PhD. Ing. arch. Tomáš Sobota Ing. arch. Juraj Benetin

Pracovná skupina pre udržateľnú architektúru

K Ing. arch. Martin Kusý Ing. arch. Juraj Hantabal Ing. arch. Pavol Pokorný prof. Ing. arch. Robert Špaček, CSc.

Pracovná skupina pre štandardy služieb architektov

L Ing. arch. Kornel Kobák Ing. arch. Ivan Masár Ing. arch. Štefan Moravčík Ing. arch. Imrich Pleidel Ing. arch. Matúš Repka

vedúci

člen

člen

člen

člen

Agenda pre zahraničné vzťahy

M Ing. arch. Kornel Kobák zodpovedný

Agenda Architektonickej politiky Slovenska

N Ing. arch. Ivan Masár zodpovedný

Regionálni zástupcovia

O Ing. arch. Roman Turčan Ing. Ing. arch. Anton Reitzner Ing. arch. Peter Marcinko Akad. arch. Dušan Voštenák

Banskobystrický kraj

Košický kraj

Prešovský kraj

Žilinský kraj

Úrad SKA

riaditeľka úradu, manažérka CE ZA AR, koordinátorka zahraničných vzťahov

zástupca riaditeľky pre stratégie, politiky a partnerstvá

zástupkyňa riaditeľky pre vnútornú správu a manažment úradu hlavný účtovník

Ing. Oľga Miháliková Mgr. art. Martin Zaiček, PhD. Mária Šefcová

podpora členskej základne a podpora výkonu povolania

profesijné vzdelávanie, projektový manažment grantov a komunikácia manažment súťaží návrhov

Mgr. Eva Martanovičová

Mgr. Soňa Wagnerová Mgr. art. Rea Dilhoffová

office manažér a junior účtovník IT podpora projektový manažment a produkcia

Mgr. Kristína Porthová

Peter Krajčovič

Mgr. Michaela Fillová

produkcia

public relations a kontakt pre médiá CE ZA AR

spolupracujúci advokát

spolupracujúca advokátka

Bc. Michala Lopatková Ing. arch. Broňa Tarnócy Mgr. Mirek Karas

JUDr. Katarína Haščáková

Rozhovory:

Iľja Skoček

Kornel Kobák

Nora Vranová

Cestovateľský denník P3 po regiónoch

Rozhovory

Rozhovor s predsedom SKA, Ing. arch. Iľjom Skočekom Rozhovor

viedol Martin Zaiček

Je to oficiálne, v máji na Valnom zhromaždení SKA po dvoch funkčných obdobiach skončíš ako predseda Slovenskej komory.

IS Áno, rozhodol som sa už dávnejšie. Treba však doplniť, že som nebol v komore len tieto štyri roky, ale v predstavenstve SKA pôsobím s krátkou prestávkou už od roku 2007, keď bol predsedom Juraj Šujan.

Je to veľký rozdiel?

IS Musím povedať, že rozdiel medzi členstvom v predstavenstve a výkonom funkcie predsedu je zásadný. Celá agenda a smerovanie inštitúcie, jej činnosť a aktivita, sa odvíjajú od činnosti predsedu predstavenstva, jeho podpredsedov a ich spolupráce s úradom SKA. Po absolvovaní posledných dvoch volebných období som si utvoril celkom slušnú predstavu o tom, ako má predseda komory fungovať a čo by mal spĺňať. Po boji je každý generál.

Znamená to, že by si robil dnes niečo inak, ak by si sa stal teraz tretíkrát predsedom?

IS Pravdaže! Viem, že v ateliéri pracujem a fungujem na základe skúseností, intuície a improvizácie.

Toto sú síce v niektorých situáciách dobré vlastnosti, ale úloha predsedu SKA by si aspoň občas vyžadovala viac víziu, systém a plán. Je dobrá otázka, či by som dnes robil niečo inak ako doteraz, som však rád, že sa ňou už nemusím zapodievať.

Keď sa spätne obzrieš na posledné 4 roky, ako vnímaš výsledok svojho pôsobenia?

IS Trpím takou selektívnou amnéziou, čiže spätne vnímam vždy skôr negatívne veci a tie pozitívne si nepamätám. To sa netýka len mojej činnosti v komore, ale aj mojej práce architekta. Keď prídem na stavbu, vždy vidím iba chyby a nedostatky, pričom prísny som hlavne k tým našim zlyhaniam. Nedoriešené veci pútajú pozornosť. V rámci výkonu funkcie predsedu teda stále vidím veci, ktoré som nedotiahol, nerozbehol, skrátka tie, kde som mohol spraviť viac. Tieto veci sa mi ukladajú v pamäti ľahšie než ostatné.

Nové logo Slovenskej komory architektov, nový web SKA s reštartovaným registrom architektonických diel.

Cena CE ZA AR, ktorá si našla svoje pevné miesto a vystúpila na verejnosť z insiderskej prehliadky architektov.

Rozvíja sa partnerská spolupráca s verejnou správou, dokonca s orgánmi ako ministerstvá alebo Úrad vlády SR, pre ktoré organizujeme súťaže návrhov. To všetko sú zmeny, o ktoré sa komora dlho usilovala a na ktoré by si mohol byť hrdý.

IS Áno, ďakujem, už si spomínam. Keď sa to takto vymenuje a urobí sa zoznam vecí, ktoré sa podarilo spraviť, je toho naozaj veľa. Schválil sa aj Zákon o výstavbe, na tom sme v pozadí participovali niekoľko rokov. Súťaží je tiež obrovské množstvo, najmä keď to porovnám s rokom 2015, kedy boli ledva tri ročne. Máme nový web, novú trofej pre CE ZA AR, novú vizuálnu identitu... Dúfam, že niečo z tých vecí vnímajú aj radoví členovia ako výsledok aktivity komory.

Nie je teda pôsobenie komory dôvodom na spokojnosť predsedu? Čo vnímaš ako nedostatky?

IS Ako som povedal, stále vidím skôr to, čo som nestihol, čo sa nespravilo a čo som nedotiahol. Sľubne sa rozbehol projekt Pavilón CE ZA AR, ale spravili sme iba dva pilotné projekty na Primaciálnom námestí v Bratislave a na námestí Kulturparku v Košiciach. Snažili sme sa v tom pokračovať, ale zastavil to Covid a ďalej sme to nerozvíjali. Máme stále nenaplnenú ambíciu s prijatím Architektonickej politiky, ktorá na úrade hibernuje už roky. Rozpracovali sme dlhodobú stratégiu SKA, ale ostalo to tiež otvorené. A teraz ku koncu volebného obdobia sme sa zasekli na príprave nových štandardov služieb architekta a honorárovom poriadku.

Všetko o čom hovoríš sú veci, ktoré sa nepodarilo urobiť kvôli vyššej moci, akou bola bezprecedentná pandémia. Po nej už rok zúri konvenčná vojna na území susednej Ukrajiny. Z pozície predsedu SKA si teda čelil tým povestným „čiernym labutiam“. V kontexte týchto udalostí sa Ti však podarilo dosiahnuť naozaj mnoho. Aké odporúčania by si dal tým, ktorí prídu po Tebe? Čo bude treba riešiť?

IS K tomu plusovému výkazu treba poznamenať ešte jednu vec. Veľa úspechov, ktoré komora za posledné štyri roky dosiahla, bolo častokrát aj výsledkom snáh z minulosti, ktoré sa teraz podarilo dotiahnuť. To, že dnes napríklad fungujú súťaže, je preto, že niekto dávno pred rokmi začal na tom v komore pracovať. My žneme úrodu práce minulých období, ktorú pred nami zasiali naši predchodcovia. Je to výsledok istej kontinuity a spolupráce a vynikajúco fungujúceho Úradu komory. Väčšinu roboty realizuje práve úrad s novou riaditeľkou Oľgou Mihálikovou a mojou úlohou bolo častokrát len nechať im priestor veci dotiahnuť. Myslím, že toto je dôležitý odkaz ďalším, ktorí prídu po nás.

Spomenul si, že ostávajú nedoriešené isté úlohy, ktoré ani lepšie fungujúci úrad nevie procesovať. Je to predovšetkým komunikácia voči tretím stranám, vytváranie nových partnerstiev alebo nastolenie vízií, ktoré budú reagovať na

krízy doby. Čo myslíš, že čaká najbližšie dva roky nové vedenie SKA?

IS Na jednej strane sú to úlohy, ktoré volám údržbárske. To znamená udržovať a zvyšovať kvalitu a postupy, ktoré sa podarilo vybudovať. To, že fungujú, nie je automatické, je nutné sa o ne stále starať, udržovať a zveľaďovať ich. Ide trebárs o kvalitu ceny CE ZA AR, množstvo a kvalitu súťaží alebo rozbehnutého systému vzdelávania prostredníctvom webinárov. Dôležitou jednorazovou úlohou v blízkom období bude tiež snažiť sa ustriehnuť legislatívne procesy, ktoré budú súvisieť so Zákonom o výstavbe a Zákonom o územnom plánovaní pri príprave vykonávacích vyhlášok.

Okrem týchto údržbárskych sú tu aj strategické úlohy a zámery, ktoré netrvajú jedno volebné obdobie a častokrát nemajú ani hmatateľný výsledok. Jednou z vecí, ktorú sme takto rozrobili, ale nedotiahli, bola Stratégia SKA a ISKA. Zaznela tam vtedy vízia vzdelávania a zvyšovania povedomia o architektúre medzi ľuďmi už na školách. S cieľom, aby architektúra bola bežnou súčasťou všeobecného vzdelania, ako je tomu pri ostatných zložkách kultúry a umenia.

To znie trochu všeobjímajúco.

IS Áno, znie to ako z veľkej knihy, ale aktivity ako súťaže alebo CE ZA AR sú jedným z krokov k naplneniu takejto vízie. Nehovorím, že z architektúry má byť šoubiznis, ale pozícia architektov by nemala byť v spoločnosti úplne anonymná. Aby spoločnosť vedela, čo je predmetom a prínosom našej práce a architektúry vôbec. Myslím, že jednou z vecí, ktorú sme iba platonicky otvorili v rámci nejakej diskusie bola ambiciózna snaha zaviesť na školách do osnov výučbu o architektúre. Preniknúť do školských osnov a tvoriť to vyššie spomínané povedomie už trebárs pri stredných školách. Napríklad profesor Lábus z Prahy mi rozprával, že pôsobí v pracovnej skupine na Ministerstve školstva v ČR, takže v ČKA na takejto agende už trpezlivo pracujú. Poviem iný príklad, keď niekto vo Francúzsku povie mená Violet Le Duc alebo Le Corbusier, tak každý Francúz vie, o koho sa jedná. U nás neviem, či niekto okrem architektov vie, kto bol Belluš alebo Harminc, pričom všetci poznajú Benku, Fullu, Suchoňa alebo Kraska. Na Slovensku sú architekti a architektúra ako súčasť národnej kultúry jedna veľká neznáma.

Stále teda ostávajú otvorené ciele preniknúť s architektúrou do školstva. Nepodarilo sa nám však preniknúť s architektúru ani do zdravotníctva, čo je pravdepodobne tiež dlhodobý cieľ, najmä pri výstavbe a obnove nemocníc.

IS Čítal som si nedávno prvýkrát materiál, ktorý ako bývalý predseda SKA pripravil už dávnejšie Peter Pástor. Základ politiky architektúry, ktorú potom

redigoval Paľo Paňák. Ty máš na tom tiež podstatný podiel. Je to materiál, ktorý sa volá Architektonická politika Slovenska, ktorý sa komora snažila presadiť a schváliť najprv na Ministerstve dopravy a výstavby SR, potom na Ministerstve kultúry SR, a ani tam sa nám to zatiaľ nepodarilo. Keď som si tento dokument čítal, zistil som, že veľmi veľa vecí, o ktorých materiál pojednáva v rovine snov a vízií sa podarilo presadiť už teraz. Príkladom sú architektonické súťaže, ktoré nielenže sa podarilo sľubne rozbehnúť, ale aj presadiť ich do Zákona o výstavbe s tým, že štátne zákazky nad určitý objem investície musia byť obstarávané cez architektonickú súťaž (§8). To je jedna zo zásadných vecí našej Politiky architektúry, ktorá vyzerá, že bude skôr či neskôr fungovať aj na štátnej úrovni. Keď sa pripravovalo znenie Architektonickej politiky, tak táto téma bola ešte plienkach. Čiže platí, že veľa z tých vecí je už prekonaných a možno je čas zadefinovať si nové méty a vízie. Strategické zámery komory nie sú plán na dva alebo štyri roky. Podobne aj CE ZA AR alebo súťaže sú výsledkom možno šiestich, ôsmych volebných období.

Ale spomínal si to zdravotníctvo. Jedna z mála nemocníc, ktoré sa idú realizovať z Plánu obnovy je Nemocnica v Martine, ktorá vzišla zo súťaže. Pamätám si, ako na stretnutí s ministrom zdravotníctva pani

Antošová, poverená jej výstavbou, obhajovala architektonickú súťaž ako najlepší kľúč k dobrému výsledku. Nebol by som preto takým pesimistom.

Tak poďme snívať. Kde vidíš slovenskú architektúru a Slovenskú komoru architektov v roku 2035?

IS Teraz znie všeobjímajúco pre zmenu tvoja otázka. Slovenská komora architektov a slovenská architektúra samotná, to sú dve samostatné veci. Vyjadrím sa najprv k tej druhej polovici otázky. Prial by som si, aby si architekti uvedomili a docenili tú výhodu, ktorú majú, že sú si sami sebe pánmi. Že majú organizáciu a v nej svojich pár aktívnejších kolegov, ktorí sa snažia zlepšovať prostredie pre výkon ich profesie. Nečakám, že sa všetci začnú angažovať v jej orgánoch so snahou prispieť nejakou aktivitou k jej fungovaniu. Angažovanie sa ju u nás veľmi nepopulárne, vieme len pindať a nič neurobiť. Kto sa prihlási, vzbudzuje podozrenie. Čo by mi ale spravilo radosť a bolo dobrým signálom pre tých, ktorí sa v SKA o niečo usilujú, by bola vyššia volebná účasť svedčiaca o znižujúcej sa ľahostajnosti k spoločným veciam. Aj pre mňa by to bol pocit zadosťučinenia, že tie 4 roky neboli len stratou času a časť tých, pre ktorých som ich obetoval, si to všimla. Chcel si snívať, nech sa páči. Máme zhruba 2000 členov, môžeme tipovať, koľkí pristúpia k voľbe.

A čo slovenská architektúra všeobecne?

Ako si predstavuješ jej budúcnosť?

IS Vrátim sa ešte k súťažiam. Sú ich síce desiatky, ale veľa z nich končí súťažou samotnou, pokračovanie ďalších procesov častokrát viazne. Skutočným úspechom bude, keď ich v roku 2035 budú desiatky zrealizované. Až to bude skutočný výsledok. Dúfam, že kvalitný.

Posledných desať, možno aj viac rokov si venoval Slovenskej komore architektov. Obetoval si svoj čas pre predstavenstvo a teraz posledné štyri roky aj pre funkciu predsedu SKA. Čo chystáš do budúcna?

Opustíš tieto vody úplne a budeš sa naplno venovať praxi?

IS K funkcii predsedu predstavenstva patrí aj zodpovednosť a jej súčasťou je aj sebareflexia. Tá mi hovorí, že môj prínos pre komoru v úlohe predsedu som už vyčerpal. Mám pocit, že idem už trochu na zotrvačník. Zároveň vidím, že potrebný drive a víziu majú iní, tak im rád prenechám priestor. Predstavenstvo potrebuje osvieženie. Myslím, že mu to len prospeje. Ale nebránim sa nejakým úlohám v budúcnosti. Počas našich výjazdov po regiónoch som sa napríklad osvedčil ako šofér.

Rozhovory

Rozhovor s 1. podpredsedom SKA, Ing. arch. Kornelom Kobákom Rozhovor viedol Martin Zaiček

V pozícii prvého podpredsedu SKA si pôsobil už aj v predošlom období. Venuješ sa agende štandardov služieb architekta, ktorej príbeh je starší než posledné dva roky.

KK Na komore sa dlhodobo venujem témam, ktoré sú zdanlivo teoretickejšie. Patria k nim otázky autorského práva, architektonickej politiky a predovšetkým problematika štandardov vykonávania povolania, alebo presnejšie štandardov poskytovania služieb architekta. Informácie o práci architekta v Európskych krajinách, ktoré som získal ako zástupca SKA v Architektonickej rade Európy (ACE), sa snažím postupne preniesť na Slovensko.

Povedz nám v akom stave je aktuálne táto téma a v čom sa odlišuje koncept služieb architekta od našej bežnej praxe?

KK Súčasná slovenská architektonická prax stále funguje na princípoch akejsi historickej zotrvačnosti. Bola sformovaná z väčšej časti v iných podmienkach, keď jedinými projektantmi boli štátne, prípadne družstevné projektové organizácie a jediným stavebníkom bol štát. Z tohto obdobia sa až do dnešného dňa zachovalo vnímanie práce architekta najmä ako projektanta, ktorý vykonáva projektovú činnosť podľa stavebného zákona a dodáva projektovú dokumentáciu. Tento zúžený model praxe nie je kompatibilný s tým, ako štandardne pracujú architekti v Európe. Musíme si pri tom uvedomiť, že v zjednotenej Európe je dnes vyše 600 000 autorizovaných architektov, pričom na Slovensku ani nie 2 000. Architekti v EÚ, okrem samotného projektovania, poskytujú svojim klientom široké spektrum honorovaných služieb. Týmto činnostiam sa v odbornom žargóne hovorí služby architekta. Služby začínajú poradenstvom pre klienta v úvodných fázach jeho úvah o stavebnom projekte, ďalej pokračujú spracovaním zadania, spracovaním konceptu a návrhu riešenia a ďalších služieb, ktoré až v ďalších fázach vyvrcholia v dodaní projektovej dokumentácie. Podstatnú časť služieb tvoria tiež činnosti architekta vykonávané počas zhotovovania a užívania stavby. Stavebný trh tieto služby v širokom rozsahu využíva.

Reaguje táto zmena okrem harmonizácie s európskou praxou aj na novú stavebnú legislatívu, zákon o územnom plánovaní a zákon o výstavbe?

územné plánovanie a výstavbu širšiu metodiku štandardov architektonickej práce, ktorá zahŕňa aj konceptuálne rozmýšľanie a tvorivý proces navrhovania, v súlade s bežnou praxou v Európe. Pomáha nám v tom aj povinnosť súťaží návrhov pre stavby financované z verejných prostriedkov, zakotvená v novom zákone o výstavbe.

Keď spomínaš metodiku, čo sa tým myslí? Aké to má dopady na prax vykonávania povolania našich členov a členiek?

KK Podstata tej metodiky je veľmi jednoduchá a tkvie v prirodzenom a dôslednom pomenovaní štandardnej práce architekta/architektky. Je založená na rozdelení našich služieb do fáz, akýchsi balíčkov reprezentujúcich potrebné úkony, ktoré sú štandardným postupom prípravy a realizácie stavebných projektov. Už som spomenul, že základ je v tom, že stavebník - klient architekta - spolupracuje s architektom počas celého trvania projektu. Existuje naozaj veľké množstvo služieb, ktoré dokážu architekti odborne poskytovať. Od posúdenia prvého zámeru realizovať nejaký stavebný projekt, až po kolaudáciu a užívanie, vedia architekti či architektky na základe svojho vzdelania a skúseností najlepšie poskytnúť celý rad potrebných služieb.

Čiže, ak tomu správne rozumiem, je to vlastne rozšírenie toho, čo architekt/ architektka poskytuje svojmu klientovi a má to dopad aj na zmluvné vzťahy.

KK Áno, presne tak. Je to rozšírenie portfólia služieb. Možno ani nie skutočné rozšírenie, nakoľko všetky tie činnosti architekti bežne poskytujú, len nie sú pomenované v zmluve a často ich dodávajú fakticky zadarmo. Náš zmluvný systém vlastne redukuje našu honorovanú prácu na projektovú činnosť podľa stavebného zákona, čo je neudržateľné a v Európe ojedinelé, s výnimkou postsocialistických krajín, ktoré majú podobné dedičstvo ako my.

Potrebujeme teda nové štandardy aj pre zmluvy?

KK O to sa snažíme. Usilujeme sa o využitie tejto zásadnej systémovej zmeny v domácom prostredí na transformáciu systému spolupráce architekta a klienta. Nová stavebná legislatíva síce priamo nereaguje na spomínané súvislosti a naďalej vytrháva z úloh architekta najmä činnosti projektanta, spracovateľa úradnej projektovej dokumentácie. Snažíme sa v tejto situácii ponúknuť novovzniknutému Úradu pre

KK Cieľom modelu a novej metodiky je nájsť vhodnú zmluvnú formu, ktorej budú rozumieť ako architekti, tak aj klienti. Priznávam, že už dlhé roky sa snažím takýmto spôsobom komunikovať so svojimi klientmi a nenarazil som na to, že by mi nerozumeli. Skôr naopak. Vyjadrujú akési zadosťučinenie, že konečne chápu obsah práce, ktorú pre nich architekt vykonáva. Súvisí s tým samozrejme aj honorovanie architekta, pretože veci, ktoré sú pomenované, sa dajú vyjadriť v dodaní služby a tým pádom sa dajú vyjadriť aj finančne. V súčasnej dobe je pre našu profesiu už priam nevyhnutné, aby si mohla účtovať všetky služby, ktoré pre klientov poskytuje a nie len tie, ktoré sú dodaním diela

podľa obchodného zákonníka v podobe projektovej dokumentácie.

Sú tieto štandardy viac záväznými pravidlami, ktoré by komora mala povinne presadzovať alebo sú to princípy, na základe ktorých si naši členovia, autorizovaní architekti a architektky, postupne nastavia vzťahy so svojimi klientmi?

KK Keď sa pýtam kolegov v zahraničí na základy fungovania takejto metodiky, tak odpovedajú, že najdôležitejšia je súdržnosť profesie. Profesia si musí osvojiť správne pomenovania poskytovaných služieb a musí sa zomknúť v tom, aby svoju prácu pred svojimi klientmi prezentovala novým spôsobom. Uvedomujeme si, že to sa nedá direktívne nanútiť, naopak, je potrebné tieto myšlienky presadzovať do profesie postupne. Rovnako musíme pripraviť na tieto zmeny aj našich klientov – stavebníkov a v neposlednom rade aj verejných klientov. Práve verejní obstarávatelia, obce, mestá, štátne a verejnoprávne inštitúcie sú možno najdôležitejším ohnivkom v reťazi. Rýchlosť, akou sa bude slovenská prax transformovať a harmonizovať s praxou európskou, záleží aj na nich. V tejto agende je ich inštitucionálnym partnerom práve SKA.

Ak chcú začať architekti a architektky uplatňovať tieto štandardy, akú pomocnú ruku im v tomto slovenská komora architektov vie poskytnúť?

KK Nad týmito otázkami sme uvažovali v dlhých diskusiách na predstavenstve. Vybrali sme sa nakoniec smerom metodickej podpory formou vytvorenia základných dokumentov. Začíname štandardmi služieb architekta SKA, na štandardy nadväzuje plán služieb architekta SKA a vyvrcholením snažení by mohol byť aj model výpočtu honoráru.

A čo napríklad vzory zmlúv?

KK Službám architekta prináleží úplne iný typ zmluvy, než v súčasnosti všeobecne uplatňovaná zmluva o dielo. Takúto zmluvu, štandardne podľa európskeho vzoru, nazývame Zmluvou o poskytovaní služieb architekta. Je založená na iných ustanoveniach ako zmluva o dielo. Zmluva o dielo na jednotlivé stupne projektovej dokumentácie je pre prácu architekta nevhodná a už vôbec nevyjadruje súčasný stav vykonávania profesie. Nová zmluva by mala výrazne lepšie spravovať vzťahy medzi architektom a klientom a kvalitnejšie reagovať na súvislosti, ktoré v tomto vzťahu vznikajú. Zmluvy budú v novej metodike vzorovými prílohami k štandardom.

Ako sa vieme dopracovať k relevantnému

postaveniu architektúry, ako súčasti kultúrnych politík?

KK Pri porovnávaní situácie na Slovensku a vo zvyšku Európy sme si uvedomili, že spoločenské súvislosti profesie sú vo väčšine krajín riešené prostredníctvom rezortu kultúry, spravidla v gescii rezortného ministerstva. Počas predchádzajúcich rokov sa na Slovensku vzťahy a väzby architektúry na Ministerstvo kultúry (MK SR) popretŕhali až do takej miery, že na samotnom ministerstve okrem pamiatkovej ochrany neexistujú štruktúry, ktoré by mali v agende architektúru. Architektúra a architektonická profesia sa tak inštitucionálne vzdialili od kultúry a sú vnímané vlastne iba ako komerčná projektová činnosť. Na ministerstve však postupne nachádzame pochopenie a budujeme vzťahy tak, aby sme architektúru opäť dostali do kultúrnych politík a do strategických dokumentov ministerstva.

Opakuje sa nám tu téma absencie Architektonickej politiky Slovenska, dokumentu, ktorý SKA dlhodobo pripravovala a presadzuje. Máš pocit, že práve MK SR je jej prijatiu naklonené?

KK Boli by sme radi, keďže skúsenosť hovorí, že garantmi týchto architektonických politík v zahraničí sú inštitúcie zodpovedajúce nášmu Ministerstvu kultúry. S týmto cieľom aktuálne spolupracujeme s MK SR a v rámci v spracovania kultúrnych politík pre jednotlivé odvetvia máme záujem spoločne vypracovať aj strategický dokument pre odvetvie architektúry na Slovensku. Samozrejme, je pri tom potrebná široká medzirezortná súčinnosť, nakoľko architektúra presahuje do mnohých odvetví a rezortov a aktuálne aj do pôsobnosti novovzniknutého Úradu pre územné plánovanie a výstavbu. Pevne verím, že v najbližšom období sa nájde synergia a dospejeme k štandardnému európskemu prístupu v oblasti verejnej architektonickej politiky štátu aj na Slovensku. Kritickým miestom pre kvalitné spracovanie architektonickej politiky sú však stále chýbajúce dáta.

Aké?

KK Súhrnné dáta o samotnom sektore architektúry, o trhu s architektonickými službami, o spôsobe vykonávania povolania. Registrujeme vážny deficit údajov, ktorými by sme vedeli jednoznačne podporiť spracovanie takejto politiky.

Môžu teda naši členovia očakávať zo strany SKA oslovenie na participáciu v domácich prieskumoch o vykonávaní povolania?

KK Určite áno. Už dlhodobo zisťujeme dáta

v rámci európskej sektorovej štúdie Architektonickej rady Európy, ktorou oslovujeme každé dva roky našich členov. Tieto otázky a výsledné dáta sú však skôr o porovnávaní medzi krajinami a neposkytujú typ informácií, ktoré potrebujeme pri zastupovaní architektonického sektora, príprave Architektonickej politiky a ďalších strategických dokumentov. Preto náš prieskum bude predovšetkým o zmapovaní domácej praxe. V najbližšom období sa chystáme vykonať sústredený zber dát z profesie, akési sčítanie ateliérov. Milé kolegyne a kolegovia, sčítajme sa!

Rozhovory

Rozhovor s podpredsedníčkou SKA, Mgr. arch. Norou Vranovou

Rozhovor viedol Martin Zaiček.

Posledné dva roky ste pôsobili v predstavenstve Slovenskej komory architektov v pozícii podpredsedníčky.

NV Ani sa mi to nechce veriť. Ledva som si zvykla.

Navyše ste zastávali aj pozíciu predsedníčky Výboru pre vzdelávanie, čo je agenda, ktorej ste sa kontinuálne venovali aj v predchádzajúcich volebných cykloch, teda už takmer 6 rokov. Ešte v roku 2019 ste predstavili stratégiu vzdelávania SKA a pravidlá rozdelenia do kategórií A/B/C, podľa ktorej dnes udeľujeme kredity. Osvedčila sa táto schéma?

NV Ja si myslím, že veľmi. Hlavne máme konečne jasno v tom, čo chceme prezentovať v rámci vzdelávania a vieme zaraďovať témy na základe strategických priorít predstavenstva. Vďaka tomu tiež vieme tvoriť komplexnejšie partnerstvá s externými subjektmi. Počas pandémie sme veľmi rýchlo nabehli aj na hybridný, resp. čisto online formát vzdelávania. Vybavili sme úrad SKA skvelým technickým zázemím a vďaka kolegom z úradu sme celý proces výrazne zdigitalizovali. Dnes všetky vzdelávania vieme realizovať buď ako online webinár, alebo hybridný seminár, čiže online + prezenčne, čo sa veľmi dobre osvedčilo. Vďaka organizačnej podpore úradu a Inštitútu Slovenskej komory architektov sme vzdelávanie profesionalizovali a v súčasnosti majú podujatia neporovnateľne vyššiu účasť. Verím, že sú pre našich členov prínosom.

Verme, že tieto zmeny zachytila aj naša členská základňa a možno aj rozvíjajúce sa publikum mimo partnerov komory. Zúčastňujú sa našich školení aj účastníci mimo SKA?

NV Veľmi obľúbeným je webinár pre spracovateľov a organizátorov súťaží návrhov, ktorí vyhľadávajú zástupcovia samospráv a oddelení výstavby. Tiež nezabúdajme na architektov a architektky, ktorí sa uchádzajú o členstvo v SKA. Pre nich pripravujeme seminár pre žiadateľov. Naše webináre sú však otvorené aj širšej odbornej verejnosti.

Štatistika ukazuje, že jednoznačne došlo k nárastu aktivít v oblasti vzdelávania. Bude aj v ďalšom volebnom cykle prioritou profesijné vzdelávanie architektov a architektiek? Kam sa dá v tejto oblasti ešte posunúť?

NV Celkom určite bude prioritou. Ostatne nám to štatút SKA ukladá ako povinnosť. Profesijné vzdelávanie je zároveň súčasťou dlhodobej stratégia Architektonickej rady Európy (ACE). Čiže my sa tejto povinnosti nemôžme vyhnúť, ale ani nechceme. Naopak, svet sa mení rýchlo a architekti si nemôžu dovoliť ustrnúť len pri vedomostiach, ktoré získali v škole. Počas svojej kariéry trvajúcej desiatky rokov musia neustále získavať nové zručnosti a znalosti. V uplynulom roku to boli najmä témy súvisiace s novou stavebnou legislatívou a právnym minimom architekta. Mali sme pomerne úspešné semináre na tému štandardov služieb architekta. Nezabúdame ani na témy ako udržateľnosť či univerzálne navrhovanie, ktoré považujeme za ťažiskové aj pre budúcnosť. Osvedčilo sa nám, keď môžeme aj technické či teoretické témy prezentovať na príkladoch dobrej praxe - kvalitných architektonických realizáciách.

Environmentálne témy a adaptácia architektúry na zmenu klímy sa stávajú dôležitou požiadavkou na tvorbu. V uplynulom období sme sa pomerne intenzívne venovali tvorbe takzvanej Zelenej politiky architektúry.

NV Založili sme okrúhly stôl, na ktorom sa zúčastnili aj prizvaní odborníci a odborníčky z rôznych oblastí, aj mimo architektúry. Miernenie dopadov zmeny klímy je interdisciplinárna aktivita, v rámci ktorej sa snažíme formulovať aj opatrenia pre tvorbu a adaptáciu architektúry. Jedným zo spúšťačov témy Zelenej politiky bol aj fakt, že sme uzavreli partnerstvo so Slovenskou radou pre zelené budovy (SKGBS) a spolu s nimi sme zorganizovali 1. ročník Green Building Summit v máji 2022, ktorý poctili svojimi prednáškami zástupcovia významných svetových architektonických kancelárií (Zaha Hadid Architects, BIG, Ian Bogle, MVSA a ďalší) a ktorý bol dobrým príkladom ako prezentovať kvalitnú a udržateľnú architektúru.

Bola cieľom Zelenej politiky architektúry aj implementácia programu politiky tzv. Nového európskeho Bauhausu?

NV Nový Európsky Bauhaus (NEB) je spojením troch hlavných pilierov a to udržateľnosť, estetika/ krása a inkluzívnosť. Práve pohľad na architektúru cez túto trojakú prizmu je jednou z ciest pre budúcnosť. Myšlienky Zelenej politiky architektúry sa sústreďujú práve na zodpovedanie otázok, ako by sa architektúra mohla zodpovedne formovať skrz tieto tri piliere. NEB je teda pre nás zásadnou inšpiráciou.

Tvorba alebo participácia na príprave architektonických politík neboli v minulosti pre SKA zásadnou témou. Zmenila sa v tomto smere doba? Z čoho vyplývajú tieto nové ambície, v ktorých sa SKA postupne sebavedomo etabluje?

NV Ja by som to videla v dvoch rovinách. Po prvé: komora tento rok oslávila 30. výročie vzniku a tých 30 rokov, povedzme si to úprimne, potrebovala na určitú štandardizáciu svojho fungovania. Dovolím si povedať, že v súčasnosti sú tieto základné otázky pomerne uspokojivo vyriešené, čím sa vytvoril priestor pre ďalší rozvoj. Architektonickú politiku ako dokument prijali už takmer všetky krajiny Európskej únie. Žiaľ, Slovensko je jedným z posledných štátov, ktorý ju stále nemá, napriek tomu, že SKA sa tejto téme venuje už roky. A to je tá druhá rovina: komora zjavne dlho nebola považovaná za dostatočne relevantného partnera pre štátnu správu a tvorcov vládnych politík.

Slovenská komora architektov má dokument Architektonickej politiky

Slovenska vypracovaný prakticky od roku 2018 a je online dostupný verejnosti. Jeho ignorovanie alebo absencia spätnej väzby zo strany orgánov verejnej správy tak nepramení z nečinnosti našej organizácie.

NV To iste, ale problém takého dlhého procesu je ten, že od roku 2018 sa stihla zásadne zmeniť doba. Architektonická politika vo svojom pôvodnom znení je vzhľadom na turbulentné udalosti posledných rokov či novú stavebnú legislatívu už čiastočne neaktuálna. Aj to bol dôvod pre spomínaný okrúhly stôl. Pociťovali sme potrebu doplniť jestvujúci dokument o nové témy reflektujúce napr. princípy Nového Európskeho Bauhausu (2020) či Davoskej deklarácie (2018) a následného Davoského procesu, ktorý podporuje Architektonická rada Európy.

Čiže jedná sa o úlohu pre komorou aj do budúceho volebného obdobia – usilovať sa o prijatie Architektonickej politiky Slovenska na úrovni Vlády SR?

NV Jednoznačne. Ak má mať Architektonická politika nejaký zmysel, musí byť v prvom rade prijatá uznesením Vlády SR. Následne by mala byť akceptovaná verejnou správou a implementovaná napríklad pri verejných zákazkách. To sa zatiaľ nestalo. Zdá sa však, že práve nadchádzajúce obdobie by v tomto smere mohlo byť prelomovým v súvislosti s Kultúrnou politikou Slovenska v gescii Ministerstva kultúry či vznikom nového Stavebného úradu. Práve centrálny Stavebný úrad, ktorý je na úrovni ministerstva a prebral takmer celú problematiku stavebníctva od Ministerstva dopravy a výstavby SR (od 01.01.2023 už iba ako Ministerstvo dopravy SR, pozn.) má na starosti problematiku architektúry a územného plánovania aj po metodickej stránke. Tým sa stáva prirodzene hlavným partnerom SKA, s ktorým, veríme, budeme na týchto politikách ďalej spolupracovať.

Jedným z cieľov stratégie SKA a ISKA je aj rozvoj členskej základne. Tá sa však už

dlhšie drží na takmer rovnakých číslach. Podľa nového zákona o výstavbe a zákona o územnom plánovaní výrazne rastú úlohy pre autorizované osoby vo výstavbe. Ako na to vie komora reagovať?

NV Nevieme sa, žiaľ, oprieť o úplne presné dáta, ako narastú nároky na architektov. Stavebná legislatíva je už schválená, no vstúpi do platnosti až v apríli 2024. Najmä zákon o územnom plánovaní je založený na tom, že všetky obce a samosprávy musia mať vypracovaný kvalitný územný plán. V súčasnosti to tak nie je úplne všade. Logicky vyvstáva potreba posilniť profesiu urbanistov a územných plánovačov. Aj preto v rámci novely nášho zákona č. 138/1992 z.z. pripravujeme zavedenie autorizácie pre územných plánovačov a radi by sme posilnili medzi architektmi a architektkami záujem aj o túto profesiu. Väčší rozsah povinností a zodpovednosti však očakávame pre celý náš stav.

Bude vôbec dosť architektov a architektiek na splnenie týchto úloh?

NV Dovolím si tvrdiť, že máme ešte „rezervy“. Pociťujeme napríklad veľkú nerovnováhu v zastúpení architektiek a architektov medzi našimi členmi, čo je dlhodobo prekážkou pre rozvoj komory a rozširovanie členskej základne. Je asi namieste začať sa zaoberať otázkou rodovej rovnosti v kontexte politík rodovej rovnosti a identifikovať bariéry pri výkone povolania pre architektky. V súčasnosti má komora približne 1950 členov - autorizovaných architektov, z toho autorizovaných architektiek je asi 430, čo je necelá štvrtina. Pritom vysoké školy architektúry na Slovensku už vyše desaťročie opúšťa polovica, ak nie viac architektiek než architektov. Táto zjavná nerovnováha je signifikantná.

Akým spôsobom môže komora povzbudiť záujem o autorizáciu nových členov?

NV Keď hovoríme o rodových politikách, netýka sa to len žien. Sú to politiky, ktoré sa zaoberajú rovnosťou prístupu k profesii autorizovanej osoby, či už z dôvodu rodu, veku, z dôvodu sociálnej príslušnosti a pod. Cieľom je teda zaoberať sa odstránením bariér pre človeka s príslušným vzdelaním a praxou, aby sa autorizoval/a, a aby vykonával/a svoju profesiu v plnom rozsahu vyhradených činností vo výstavbe.

Týka sa to napríklad starších architektov a architektiek, ktorí v meniacej sa dobe môžu neraz narážať na problémy s technológiami, napr. pri napĺňaní požiadaviek novej legislatívy, či mladých kolegov a kolegýň, ktorí otáľajú s autorizáciou aj mnoho rokov po ukončení štúdia. Mali by sme sa pozrieť viac do našich radov a začať sa zaoberať problémami jednotlivých skupín pri výkone a prístupe k povolaniu a scitlivovať členov a členky v týchto otázkach.

Zjavný je už dnes dlhý čas od absolvovania školy po získanie autorizácie v našej komore. Je to neraz v rozmedzí 8 až 10 rokov. Nie je to zbytočne dlho?

NV Podľa zákona č. 138/1992 zb., po absolvovaní príslušného vzdelania mladý architekt alebo architektka potrebuje ďalšie tri roky praxe pod odborným vedením. Faktom je, že za tie tri roky sa málokedy dostane k dostatočne zaujímavým projektom, ktoré by ho oprávňovali na autorizáciu. Nemyslím si, že na toto treba nejakú legislatívnu zmenu. Skôr narážame na bariéry uplatnenia sa mladých architektov a architektiek v architektonických ateliéroch. Nie som si istá, či toto budeme v krátkom čase vedieť vyriešiť, ale je potrebné začať o tom hovoriť.

Častým argumentom, prečo architekti a architektky nepristupujú k autorizácii, je, že stačí ak ju má jeden partner v kancelárii. Nie je však členstvo v komore aj vyjadrením príslušnosti k stavu so zodpovednosťou participácie?

NV Kolegovia sa ma často pýtajú: „Čo vy to tam na tej komore vlastne robíte?“ Odpovedám slovami: „Nie my sme komora, to vy všetci, architekti a architektky, ste komora.“ Je tak na každom z autorizovaných členov a členiek, do akej miery sa angažuje vo veciach nášho stavu. Keď už nie aktívne prácou vo volených orgánoch komory, výboroch a pracovných skupinách, tak aspoň poskytovaním spätnej väzby, ktorá je pre nás veľmi dôležitá. Budovanie architektonickej komunity však nie je len na pleciach komory. V tejto oblasti pomerne silnú úlohu s dobrými výsledkami zohrávajú rôzne spolky a občianske združenia. Posledné roky k nim patrí aj Inštitút Slovenskej komory architektov.

Čo je činnosťou Inštitútu, ktorý tiež zastupujete ako podpredsedníčka?

NV S Inštitútom realizujeme prakticky všetky podujatia SKA, ktoré nepatria medzi základné úlohy komory zo zákona - napríklad vzdelávacie podujatia. Inštitút je ale predovšetkým technickým organizátorom ceny CE ZA AR, rovnako je komorovým dvorným vydavateľom publikácií. Organizujeme aj rôzne diskusie, prezentácie a iné aktivity na podporu komunitného života architektov, no nemôžeme zastrešiť všetko. Popri Spolku architektov Slovenska túto úlohu plnia najmä rôzne regionálne združenia, ako napríklad Združenie architektov Nitry alebo Cech architektov Bardejova. A je správne, že sa architekti združujú regionálne, lebo pracujú s témami v prostredí, v ktorom pôsobia.

Úlohou SKA tak nevyhnutne nemusí byť organizovanie komunitného života, ale skôr zastrešovanie a budovanie kolektívnej identity architektov na Slovensku.

A čo starostlivosť o architektov a architektky mimo komory?

NV Okrem práce so študentmi architektúry, ktorej sa komora pravidelne venuje, je prehliadaným faktom, že členmi komory nemusia byť iba autorizované osoby. Komora rada privíta aj dobrovoľné členky a členov, ktorí majú záujem o architektonické dianie. Komora sa môže pre nich stať informačnou a kultúrnou platformou, kde nájdu profesijnú komunitu a relevantných partnerov.

Dobrým príkladom starostlivosti bola aj iniciatíva, ktorú sme promptne ako prvá komora v EÚ spustili po začiatku vojny na Ukrajine. Vytvorili sme platformu „AA pre Ukrajinu“, ktorou SKA vyjadrila podporu ukrajinskému ľudu, krajine a architektom a architektkám Ukrajiny. Naši členovia a naše ateliéry mohli poskytnúť pracovné miesta, materiálnu alebo technickú pomoc predovšetkým architektkám v nútenom exile. Overili sme si tak nástroj, ktorý snáď nebudeme musieť používať príliš často.

Ďakujem za rozhovor.

Slovenská komora architektov sa pripojila k hnutiu solidarity s Ukrajinou a jej obyvateľmi. Vytvorila platformu pre databázu pracovných príležitostí a žiadostí o pracovné miesta. Do tejto výzvy sa zapojilo vyše

54 ateliérov a bolo ponúknutých vyše 97 pracovných miest pre kolegov a kolegyne z Ukrajiny.

CESTOVATEĽSKÝ DENNÍK

P3 PO REGIÓNOCH

Žilina

1. Stretnutie s primátorom, Mgr. Petrom Fiabáne a hlavným architektom, Ing. arch. Rudolfom Chodelkom.

Trenčín

2. Stretnutie s primátorom, Mgr. Richardom Rybníčkom, hlavným architektom, Ing. arch. Martinom Beďatšom a predstaviteľmi Trenčianskeho samosprávneho kraja.

Trnava

2. Stretnutie s primátorom, JUDr. Petrom Bročkom, vedúcim odboru územného rozvoja a koncepcií, Ing. arch. Ondrejom Horváthom a predstaviteľmi Trnavského samosprávneho kraja.

Partizánske

2. Stretnutie s primátorom, Doc. PaedDr. Jozefom Božíkom, PhD.

Nitra

1. Stretnutie s primátorom, Marekom Hattasom, hlavným architektom, Ing. arch. Viktorom Šabíkom a členskou základňou.

Banská Bystrica

1. Stretnutie s primátorom, Jánom Noskom, druhým zástupcom primátora, Ing. Milanom Lichým a členmi SKA.

2. Stretnutie s predstaviteľmi Banskobystrického samosprávneho kraja.

Podpora SKA a regionálneho zástupcu Romana Turčana na príprave a priebehu súťaže na obnovu a rozvoj Kúpeľov Sliač.

Sliač

2. júna 2022

V Kúpeľoch Sliač v ikonickej Kúpeľnej dvorane sa uskutočnilo spoločenské podujatie pre architektov a architektky pri príležitosti 30. výročia SKA.

Účasť SKA na výberovom konaní na pozíciu Hlavného architekta mesta Košice.

Prešov 27. 4. 2022

Konferencia ASPO.

Prednášajúcimi ako aj účastníkmi diskusií boli zástupcovia SKA. SKA sa verejne ohradila proti zámeru mesta riešiť spojenie architektonicky hodnotných areálov kúpaliska Červenej hviezdy a Mestskej krytej plavárne priamym zadaním bez súťaže návrhov.

Košice 1. Stretnutie s primátorom, Ing. Jaroslavom Polačekom, zástupcami magistrátu a členskou základňou.

Podpora súťaží návrhov v regióne Košíc – podpora SKA a regionálno zástupcu Antona Reitznera pri organizovaní súťaží návrhov Logistický park Letisko Košice. Mlynský náhon, Košice. Námestie s hradom, Stropkov. Charitný dom, Dolný Smokovec. Thurzovské kúpele v Gelnici.

Vedenie Slovenskej komory architektov sa v rokoch 2021 a 2022 stretlo s predstaviteľmi samospráv, ako aj s členmi a členkami SKA, na svojich cestách po regiónoch SR. Predstavili konkrétne nástroje pre naplnenie cieľov z Plánu obnovy a stability SR, vychádzajúc zo stratégie Nového európskeho Bauhausu (NEB) a presadzovali služby architektov a architektiek ako nástroje pre získanie zodpovedných a kvalitných projektov verejných investícií.

Súčasťou bilaterálnych tém bola zo strany SKA prezentácia aktuálnych zmien v oblasti súťaží návrhov, vo vzťahu k zákonu o verejnom obstarávaní, a vo veci zmlúv o poskytovaní služieb architekta.

1. cesta (26. – 28. 9. 2021)

2. cesta (7. – 9. 9. 2022)

Inštitút Slovenskej komory architektov

Profesijné vzdelávanie architektov

Publikácie

Vizuálna identita SKA

Inštitút Slovenskej komory architektov

Inštitút Slovenskej komory architektov (ISKA) je pokračovateľom občianskeho združenia, na pôde ktorého v roku 1991 vznikla Slovenská komora architektov (SKA).

Poslaním inštitútu, ako partnerskej organizácie SKA, je v súlade so strategickými cieľmi SKA posilňovať dopady svojho pôsobenia a zároveň rozširovať povedomie o úlohe a význame architektúry v slovenskej spoločnosti prostredníctvom vlastných výskumných, vzdelávacích, publikačných a prezentačných aktivít.

Publikačné aktivity sú dôležitým nástrojom popularizácie architektúry a jej dopadov na kvalitu života, preto ich ISKA z roka na rok posilňuje. Ostatné obdobie (2021 – 2023) sa nieslo v duchu bohatej publikačnej činnosti so zámerom sprístupňovania hodnôt architektonickej tvorby a vytvárania priestoru pre uvažovanie nad architektúrou a podnecovaním k diskusii. ISKA vydala 8 tematicky rôznorodých publikácií. Jednou z nich bola aj prierezová publikácia mapujúca 20 rokov udeľovania ocenenia CE ZA AR. Súčasťou publikačnej činnosti je rovnako už etablovaný formát prehľadu úspešne vyhodnotených verejných súťaží návrhov na Slovensku, manuál súťaží návrhov či katalóg prezentujúci vždy aktuálny ročník CE ZA AR. V roku 2022 vydal inštitút publikáciu s názvom Priestor#3, poslednú zo série Priestor#, určenú pre budúcich tvorcov a obdivovateľov architektúry.

ISKA si v roku 2021 osvojil heslo #zelenáprearchitektúru a dal architektúre „zelenú“ aj vo virtuálnom priestore, kedy vytvoril rovnomennú diskusnú platformu streamovacieho kanála. Cyklus 4 pilotných verejných diskusných podcastov s názvom „Nový európsky Bauhaus v 4 kapitolách“ hľadal odpovede na otázky: aké kvality formuje súčasná výstavba v mestách, či a ako sa dá ovplyvniť budúca podoba architektúry financovaná z verejných zdrojov a čo znamená environmentálne zodpovedná politika architektúry na Slovensku.

Okrem súťažnej prehliadky CE ZA AR, ktorú ISKA pre SKA zabezpečuje, sa po turbulentnom pandemickom období opäť začali realizovať podujatia aj prezenčnou formou. Inštitút sa sústredil na profesionalizáciu v technickom (vďaka podpore FPU zabezpečenie audiovizuálneho a prenosového zariadenia) a organizačnom zabezpečovaní vzdelávacieho programu, ktorým sa zameriaval na zlepšenie konkurencieschopnosti a zručností architektov a architektiek (viac ako 50 zrealizovaných vzdelávacích podujatí).

Profesijné vzdelávanie architektov

Jednou zo základných úloh Slovenskej komory architektov je dbať o rast odbornosti autorizovaných architektov a architektiek a organizovať ich celoživotné odborné vzdelávanie. Komora túto úlohu napĺňa prostredníctvom systému profesijného vzdelávania architektov (PVA) v gescii Výboru pre profesijné vzdelávanie.

V uplynulom volebnom období pracoval v zložení:

Mgr. arch. Nora Vranová – predsedníčka doc. Ing. arch. Ľubica Vitková, PhD. (BA)

Ing. arch. Michal Bogár (BA) Ing. arch. Martin Kusý (BA) Mgr. Soňa Wagnerová – tajomníčka výboru

⟶ Návrat k (aj) prezenčnej forme podujatí

Vzhľadom na obmedzenia vyplývajúce z globálnych okolností uplynulých rokov sme agendu SKA smerovali k prechodu na kompletnú elektronizáciu procesov. Nebolo tomu inak ani pri organizácii vzdelávacích podujatí. Myslíme si však, že osobné stretnutia a bezprostredná interakcia s prednášajúcimi je pri vzdelávaní kľúčová. Preto sme podujatia postupne otvorili aj pre prezenčných záujemcov a záujemkyne. Výsledkom bol vznik hybridného formátu vzdelávania, ktorý vychádza v ústrety širšiemu spektru záujemcov, čo sa odrazilo aj na návštevnosti podujatí. V súčasnosti by už pre žiadneho člena alebo členku SKA nemalo byť problémom získať potrebných 20 kreditov za dva roky.

⟶ Zjednodušili sme systém prihlasovania

V súvislosti s prechodom na organizáciu a spravovanie aktivít v online priestore sme sa v uplynulom období zamerali na zefektívňovanie technickej súčasti ich zabezpečovania. V úvode roka 2023 sme priniesli nový - a veríme, že pohodlnejší - systém prihlasovania na podujatia zaradené do PVA. Ponuku vzdelávacích podujatí odteraz nájdete na našej webovej stránke v prehľadnej tabuľke.

Vzdelávacie podujatia zaradené do PVA 2021 – 2022

Prednáškový cyklus SKA v spolupráci s ISKA (podujatia typu A – 20 kreditov)

Podujatia spoluorganizované SKA v spolupráci s partnermi (podujatia typu B – 10 kreditov)

Celonárodné a medzinárodné konferencie

2021

⟶ STN 73 4201 Budovy na bývanie (s FAD STU)

⟶ Územné plánovanie z pohľadu architekta

⟶ Architekt ako autor

⟶ Udržateľnosť - kritérium kvalitnej architektúry (s IEPD)

2022

⟶ Právne minimum architekta I a II

⟶ Nová stavebná legislatíva na Slovensku – prehľad pre architektov

⟶ Organizácia malej architektonickej súťaže (nielen) v súlade s výzvou FPU

⟶ Univerzálne navrhovanie v praxi (s FAD STU)

⟶ Zmluva o poskytovaní služieb architekta; Štandardy služieb architekta

Aj v rokoch 2021 – 2022 sme

pokračovali v pravidelných formátoch

⟶ Hybridný seminár pre žiadateľov o vykonanie autorizačnej skúšky (6x)

⟶ Školenie pre spracovateľov, organizátorov a porotcov súťaží návrhov (2x)

Slovenská komora architektov už tradične prebrala odbornú záštitu nad významnými celonárodnými konferenciami s vysokým odborným kreditom, ktoré zaradila do systému PVA. V rokoch 2021-2022 to boli najmä:

⟶ Záhradnícke Fórum 2021 a 2022 (Spoločnosť pre záhradnú a krajinnú tvorbu)

⟶ Inovácie a digitalizácia v stavebníctve 2021 (Eurostav)

⟶ Udržateľnosť v architektúre a vo výstavbe 2021 (Eurostav)

⟶ Salón drevostavieb 2021 a 2022 (Archa matériO) Bardkontakt 2021 a 2022 (FAD STU + Mesto Bardejov)

⟶ Konferencia A0 2022 (IEPD + SKA)

⟶ Green Building Summit 2022 (SKGBC + SKA)

⟶ 8. Národná BIM konferencia 2022 (BIMAS)

Ďalšie vybrané podujatia organizované s partnermi

⟶ BKT Summit (Rehau)

⟶ Dizajn mesta v kontexte reakcie na zmenu klímy (Karpatský rozvojový inštitút)

⟶ Green Building Academy (SKGBC)

⟶ Úloha architekta pri rekonštrukciách a novostavbách školských budov (Saint-Gobain)

SKA sa stala súčasťou aj týchto iniciatív a projektov

⟶ Year of Climate Care 2022

⟶ Prezidentská zelená pečať

30 ROKOV SKA

Slovenská komora architektov si v priebehu roka 2022 pripomínala 30. výročie svojho založenia. Pri tejto príležitosti zorganizovala alebo participovala na sérii aktivít, ktorých ústredný motív predstavovalo heslo #regenerácia. Aktivity a podujatia, ktoré boli súčasťou 30. výročia:

O budúcnosti miest s Janom Gehlom

Prednáška a panelová diskusia na súčasné témy v mestskom plánovaní

Stará tržnica, Bratislava / 5. apríl

14. ročník Konferencie A0

Konferencia s podtitulom Naspäť k hodnotám

Nová Cvernovka, Bratislava / 13. apríl

13. ročník DAAD 2022

Festival Dni architektúry a dizajnu Primaciálny palác, Bratislava / 1. jún

30-ka na Sliači

Spoločenské podujatie oslavy 30 rokov založenia SKA s jej členmi a členkami Kúpele Sliač / 2. jún

Green Building Summit 2022

Medzinárodná konferencia o udržateľnej výstavbe a obnove budov s podtitulom „Obnova - odolnosť - udržateľnosť“

Pontoon, Bratislava / 3. máj

Slávnostný

galavečer CE ZA AR 2022

Vyhlásenie laureátov Ceny za architektúru Stará Tržnica, Bratislava / 6. október

O budúcnosti miest s Janom Gehlom

Green Building Summit 2022

VZDELÁVANIE V ČÍSLACH

V rokoch 2021 – 2022 sme zorganizovali a do PVA zaradili celkom

52 vzdelávacích podujatí a preškolili sme 2583 členov a členiek SKA.

Publikácie

2021

Ročenka SKA 2019 – 2021

Prehľad súťaží návrhov 2021

Manuál súťaží návrhov 2021

CE ZA AR 2021

20 ROKOV CE ZA AR

2022

PRIESTOR#3

CE ZA AR 2022

2023

Prehľad súťaží návrhov 2022

Slovenská komora architektov 2021 – 2023

CE ZA AR 21

Ročenka SKA 2019 – 2021

Prehľad súťaží návrhov 2021

Manuál

2021

Priestor #3

Slovenská komora architektov je samosprávna stavovská právnická osoba nepodnikateľskej povahy so sídlom v Bratislave s preneseným výkonom štátnej správy. Bola zriadená zákonom Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. Svoju činnosť financuje vlastných príjmov bez štátnych dotácií. Je členom Architektonickej rady Európy (ACE www.ace-cae.eu) a súčasťou siete príslušných orgánov v architektúre (ENACA www.enaca.eu). Slovenská komora architektov okrem iných zákonom stanovených úloh overuje súťažné podmienky súťaží návrhov v oblasti architektúry a poskytuje vyhlasovateľom odbornú pomoc pri organizovaní a vyhodnocovaní verejných súťaží, stará sa o stavebnú kultúru harmonické utváranie územia a zabezpečuje súťaž o Cenu Slovenskej komory architektov CE ZA AR.

The Slovak Chamber of Architects is a self-governing professional non-entrepreneurial legal person based in Bratislava with a delegated performance of public administration. It was established by Act of the Slovak National Council No. 138/1992 on authorised architects and authorised construction engineers. Its activities are funded from its own resources without state subsidies. It is a member of the Architects’ Council of Europe (ACE, www.ace-cae.eu) and the European Network of Architects’ Competent Authorities (ENACA, www.enaca.eu). Besides the tasks specified by law, the Slovak Chamber of Architects also verifies competition conditions of design contests in the field of architecture and provides inviting parties with expert assistance when organising public competitions and their evaluation, and organizes the CE ZA AR Prize for Architecture of the Slovak Chamber of Architects.

CE ZA AR 2022

ISBN 978-80-973589-9-0

S K A

Slovenská Komora Architektov

Prehľad súťaží návrhov 2022

Distribúcia publikácií

Knižné balíčky o súťažiach pre samosprávy

⟶ Manuál súťaží návrhov 2021 a prehľad súťaží návrhov 2021 sme poslali 366 obciam.

191 metodických balíčkov na univerzity a knižniciam

⟶ Manuál súťaží návrhov 2021, prehľad súťaží návrhov 2021 a katalógy CE ZA AR 2021 a CE ZA AR 2022 sme zaslali 85-tim vedeckým a verejným knižniciam a 96-tim univerzitám, fakultám a výskumným organizáciám.

Portfólio publikačných výstupov sme prezentovali aj verejnosti:

⟶ Dobrý Trh

Panenská ulica, Bratislava

⟶ Diskusia a krst publikácie

Priestor#3

November 2022

Artforum, Bratislava

⟶ Vianočný trh Salónka

December 2022

Stará Tržnica, Bratislava

Diskusia a krst publikácie Priestor#3

Dobrý Trh

Vianočný trh Salónka

Dobrý Trh

Vizuálna identita SKA

Slovenská Komora rchitektov

S K A

Slovenská Komora rchitektov

S K 

Slovenská Komora rchitektov

I S K 

Inštitút Slovenskej Komory rchitektov

I

S K A

Inštitút Slovenskej Komory Architektov

I S K A

Inštitút Slovenskej Komory Architektov

CE ZA AR

CE NA ZA ARCHITEKTÚRU

CE ZA AR

CE NA

ZA ARCHITEKTÚRU

CE

ZA AR

CE NA ZA ARCHITEKTÚRU

CE ZA AR

Dialógy:

Oľga Miháliková a Martin Zaiček Juraj Šujan

Imrich Pleidel

Eugen Guldan, Michal Marcinov a Attila Tóth

Grafy a diagramy

O úrade Slovenskej komory architektov

riaditeľka úradu Ing. Oľga Miháliková a zástupca riaditeľky Mgr. art. Martin Zaiček, PhD.

MZ V našej ročenke sú detailne popísané činnosti komory prezentované predovšetkým slovami vedenia komory, jej predsedom, podpredsedníčkou a 1. podpredsedom. Rozsiahlej agende súťaží sa venujeme aj v rozhovore s Rudom Žákovským. V posledných dvoch rokoch sa však udiali viaceré veci, ktoré pod váhou vonkajších okolností, akými boli pandémia Covidu alebo vojna na Ukrajine zanikli. SKA sa podarilo úspešne zavŕšiť transformáciu identity, na začiatku ktorej bola zmena sídla komory z Panskej 15 na námestie SNP 18 a ďalej pokračovala kompletnou obnovou vizuálnej komunikácie. V 31. roku od založenia SKA začíname 4. dekádu v podstate s kompletne transformovanou identitou ako moderná inštitúcia. Verím, že tento nový šat podporí ďalší rozvoj našej inštitúcie. Ako si ako riaditeľka s týmto vývojom spokojná?

OM Začala by som tým, že aj napriek tejto formálnej dynamike naďalej robíme aj prenesený výkon štátnej moci. Rozumiem, že to nie je úplne najatraktívnejšia z našich činností, avšak byť nezávislou samosprávou je výsada. Skutočnosť, že architekti sa sami spravujú, samozrejme znamená, že na to musia aj prispieť a sú na to tiež potrební ľudia. To, akým spôsobom profesia dokáže ovplyvňovať širšie spoločenské dianie, legislatívne procesy alebo budovať partnerské aliancie s verejnou správou a obecnou samosprávou, je z tohto pohľadu až druhoradé. Vďaka tejto výsade však nie sme iba nejakým občianskym združením ako iné zväzy a únie, ale samosprávnou organizáciou profesie, ktorá je takto definovaná zákonom. Aj vďaka tomu môžeme následne poskytovať množstvo doplnkových činností. Štatisticky ročne vybavíme vyše 200 registrovaných žiadostí iba o poskytnutie nejakej informácie, nepočítajúc tie, ktoré sa udejú iba v telefonickej komunikácii, čiže naozaj sme oveľa interaktívnejší v porovnaní s nedávnou minulosťou. Keď už sa bavíme o tom, že úrad nie je len o preberaní žiadostí a pečiatkovaní, veľkou časťou našej práce je poskytovanie právnych služieb architektom a odborné výklady širokej alebo laickej verejnosti.

MZ Doplním štatistiku, že náš registratúrny systém mal iba v roku 2022 až 1200 položiek, čo je ohromný nárast administratívnej agendy v porovnaní s rokom 2018, kedy ich bolo vyše 800.

OM Áno, táto registratúra ukazuje aj archívnu relevanciu našich výkonov. Veľmi si vážim nárast agendy v oblasti autorizovaných architektov a architektiek. Regulácia výkonu povolania nie je len o tom, že ľudia prichádzajú na autorizačné skúšky, ale aj dostávajú následný servis, informácie, absolvujú semináre PVA, a následne pracujeme aj s ocenením a propagáciou ich práce cez CE ZA AR a publikácie, vďaka čomu budujeme partnerstvá pre zvýšenie dopytu po službách našich členov a členiek. Myslím, že toto napĺňa atribúty moderného úradu, kde zvyšovanie agendy znamená zvyšovanie kompetencií.

MZ Ako rastie záujem vonkajšieho

sveta o naše služby, rovnako rastie aj počet žiadostí o autorizáciu.

OM Áno, to je vec, ktorá nás teší. Naše prípravné semináre, ktoré predchádzajú samotným autorizačným skúškam nie sú povinné, o to väčšiu radosť máme, že ľudia sa ich zúčastňujú a oceňujú ich prínos. Zaiste je to spojené aj s tým, že ďaleko viac služieb poskytujeme online. Bolo to čiastočne vyvolané Covidom, ale našlo si to už pevné miesto v organizácii školení a tak to aj ostane. Verím, že takto je to aj užívateľsky priateľskejšie, vizuálne atraktívnejšie, a ako si spomínal, preklopila sa celá identita z fyzického priestoru aj na ten súčasný - virtuálny priestor. Prešli sme natrvalo do 21. storočia.

MZ Nadýchli sme sa nového vzduchu. Nové priestory komory vytvorili aj nové zázemie pre organizovanie a realizáciu online stretnutí, webinárov. Máme krásnu multifunkčnú zasadačku, ktorá poskytuje priestor pre zhruba 25 až 30 účastníkov a máme moderné technické vybavenie, ktoré nám otvorilo neobmedzený záber. Pri jednotlivých hybridných školeniach a podujatiach sa už pohybujeme štandardne vo vysokých desiatkach, neraz aj v stovkách účastníkov, čo je veľmi potešujúce. Verím, že práve dobrá komunikácia, moderný dizajn a moderné priestory oslovujú stabilných, ako aj nových členov a členky a zároveň budujú dôveryhodnú inštitúciu voči partnerom.

OM Keď hovoríme o transformácii úradu, musím z môjho pohľadu vyzdvihnúť, že sa zavŕšila aj transformácia personálna. Dnes máme zastabilizovaný tím veľmi kvalitných ľudí. Aj vďaka nim je ten spomínaný rast a výsledky vidieť. Veľmi sa teším z tímu ľudí, ktorí teraz na úrade komory pracujú, aj z toho, ako sa tento stav postupne vyvíjal.

MZ Ale nehovorme iba o pozitívach, z ktorých sa, samozrejme, treba tešiť a vedieť ich aj doceniť. Máme pred sebou aj kopec práce na nových rozvojových projektoch, ako aj na ďalšom skvalitňovaní služieb pre členskú základňu a budovaní relevancie našej inštitúcie v očiach verejnej správy. Na pôde samospráv sme sa etablovali, teraz máme pred sebou náročného partnera - štátnu správu. Cieľom je stať sa súčasťou tých najvyšších diskusií o tvorbe politík. V rozhovoroch s kolegami z predstavenstva sme sa veľa vracali práve k agende nedotiahnutej architektonickej politiky Slovenska.

OM V uplynulom období došlo k významným inštitucionálnym zmenám. Verím, že toto prinesie šancu. Nový centrálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu prejavil záujem spolupracovať na téme prierezových politík. Či bude politická vôľa posunúť to z deklaratórnej podoby niekam ďalej, bohužiaľ, nezávisí od nás.

MZ Čo sa týka služieb pred našu členskú základňu, rovnako pred nami stojí úloha rozvoja formátu registra architektonických diel, ktorý si v konečnom dôsledku musia sami architekti osvojiť a pracovať na jeho napĺňaní. Veľkou témou je projekt klientskej zóny – osobného portálu v rámci nášho webu. Verím, že sa ho v najbližších dvoch rokoch podarí plne sfunkčniť a že vytvorí priestor pre spravovanie si vlastného profilu architekta/architektky na stránke Slovenskej komory architektov.

OM Pri webe máme pozitívnu spätnú väzbu k zriadeniu možnosti platby kartou aj na personalizované linky, čo už sú malé zárodky spomínanej klientskej zóny. Samozrejme, takýchto služieb chceme dopĺňať viac a viac. Cieľová hodnota je presne v tom, čo si hovoril - teda vytvoriť priestor pre personalizáciu profilu. Budeme dúfať, že architekti ju využijú na to, aby register architektonických diel bol relevantnou databázou ich tvorby.

MZ Čiže by sa mal stať zdrojom informácií pre širokú verejnosť a možno aj záujemcov o služby architektov a architektiek. Ostaňme chvíľku v oblasti práce s verejnosťou. V tejto oblasti Slovenská komora architektov, a hlavne Inštitút Slovenskej komory architektov, v posledných rokoch vytvorili celkom solídnu publikačnú aktivitu. Všetky známe publikácie komory, ako ročenky SKA, výročné katalógy k cene CE ZA AR alebo aj vydávanie Manuálu súťaži SKA prešli do publikačného plánu pod strechu Inštitútu SKA. Povýšili sme ich z brožúr na vyššiu úroveň, čo do grafického spracovania, tak aj kvalitou tlače a veríme, že aj kvalitou obsahu. Ambíciou je, aby sa prostredie SKA/ISKA profilovalo aj ako vydavateľstvo.

OM Dobre si spomenul, že vydavateľstvom nie je samotná komora, ale Inštitút Slovenskej komory architektov. Možno by sme mohli povedať, čo to ISKA je, keďže občas dostávame dopyty, aká je vlastne deliaca čiara medzi týmito dvomi subjektmi. SKA je zákonom č. 138/1992 Zb. zriadená organizácia, ktorá vykonáva prenesený výkon štátnej moci, čo je jej primárnou funkciou. Samozrejme má v štatúte aj nejaké ďalšie funkcie, akými sú spolupráca s verejnou správou, štátnou správou, a teda popularizácia architektúry je v nejakom jej poslaní. Existuje však rad aktivít, vrátane vydavateľskej činnosti, ktoré je náročné systematicky realizovať cez SKA, ktorej výhradným zdrojom príjmov sú členské príspevky a drobné poplatky za jej výkony, čiže veľmi obmedzené zdroje. Z týchto príjmov komory prakticky nie je možné vykonávať iné, než zákonom uložené aktivity, preto sa z tohto titulu v nejakom období rozhodlo, že obnovíme občianske združenie, ktoré existovalo krátko pred zákonným vznikom komory v roku 1992. Toto občianske združenie sme nazvali Inštitút Slovenskej komory architektov (ISKA).

MZ Ale nestojí úplne mimo SKA.

OM Prepojenie je hlavne filozofické v rozšírenom poslaní komory. Zdieľame spoločné ciele, avšak Inštitút je samostatný subjekt, ktorý sa venuje primárne osvetovej, vzdelávacej a vydavateľskej činnosti. Áno, myslím, že ISKA má ambíciu byť aj vydavateľstvom, aj keď určite odborným a špecializovaným. Jej hlavným cieľom je vytvárať také publikácie, ktoré sú pre rozvoj architektonickej profesie potrebné, iné subjekty však nemajú o ich vydanie záujem, a tiež vydávať publikácie pre komoru. Cieľovou skupinou je verejná správa, štátna správa, samospráva a iné organizácie. Neopomíname ani širokú verejnosť, ku ktorej smerujú publikácie CE ZA AR alebo prierezové prezentačné knihy, akou bola aj kniha 20 rokov Ceny za architektúru.

MZ Tieto publikácie do veľkej miery vnímam aj ako archiváciu činnosti komory a práce jej členov do budúcnosti, ako istú službu ďalším generáciám. Znie to možno trochu pateticky, ale vezmime si ako príklad súťaže: máme ich ročne desiatky a v nich stovky veľmi kreatívnych a kvalitných návrhov. Zaznamenávame takto aj v tlačenej forme ich výsledky, ktoré dnes ľahko kolujú v digitálnom svete, ale v budúcnosti sa v ňom môžu stratiť. Azda to niekto ocení v roku 2050, pri pátraní, aké súťaže sa robili napríklad v roku 2021 a aké boli ich výsledky. Publikujeme poradie výsledkov vrátane 2. a 3. miesta v každej súťaži, je to pocta práci architektov a architektiek. Rovnako sa to týka aj „katalógu“ CE ZA AR, ktorý síce stále nazývame katalóg, ale každým rokom je to viac a viac plnoformátová knižná prehliadka toho najlepšieho, čo za rok v našom prostredí vzniklo. Teším sa osobne, že tieto knihy majú vizuálnu kvalitu, ktorá veľmi dôstojne prezentuje prácu našich členov a členiek.

OM Mňa teší, že sme sa dostali z jednoduchého dokumentačno-archivárskeho materiálu, ktorými tieto katalógy na začiatku boli, k publikácii, ktorá má zjavne väčšiu ambíciu a hodnotu. Výsledkom je presne to, že kvalitný dokumentačný materiál a foto záznam sprevádza rad textov a názorov poroty. Je ucelenou reportážou z obhliadok, zachytáva atmosféru a obraz doby.

MZ Zároveň je to materiál, ktorý je dostupný prakticky pre všetkých. Všetky publikácie vrátane CE ZA AR sú dostupné na online platforme Inštitútu Slovenskej komory architektov a na portáli issuu.com, kde sa dajú prezerať online. Sú k dispozícii taktiež v tlačenej verzii, dostupné v distribúcii vo všetkých kníhkupectvách, takže sa k týmto publikáciám môže dostať naozaj každý.

OM Na túto tému nám už nezostáva priestor, ale aj tieto knihy na čele so spomínanými katalógmi potvrdzujú postavenie komorovej ceny za architektúru CE ZA AR, na ktorej formát a dosah môžeme byť právom hrdí.

Pohľady na novú stavebnú a územnoplánovaciu legislatívu

Aký je súčasný stav nových zákonov o výstavbe a územnom plánovaní?

JŠ Oba zákony boli v apríli 2022 schválené Národnou radou SR, do účinnosti by mali vstúpiť v apríli 2024 s tým, že prechodné ustanovenia upravujú postupný nábeh napríklad územnoplánovacej dokumentácie až do marca 2032. V súčasnosti nový ústredný orgán štátnej správy - Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR - pripravuje vykonávacie vyhlášky, presun agendy stavebných úradov a zriaďuje elektronický informačný systém pre územné plánovanie a výstavbu.

Aké hľadiská SKA presadzovala v príprave nových zákonov?

JŠ Predstavenstvo komory sa prípravou stavebnej legislatívy zaoberalo dlhodobo, keďže pokusy o nový stavebný zákon prebiehali za každej vládnej garnitúry. Naše základné tézy som v roku 2011 spísal ako Desatoro stavebnej legislatívy a postupne ho aktualizoval. Podľa môjho presvedčenia základným zámerom novej legislatívy malo byť pozdvihnutie kvality architektúry a urbánneho prostredia našich sídiel. Zrýchlenie povoľovania stavieb, na ktoré sa sústredilo úsilie navrhovateľov zákona, v tomto kontexte vnímam skôr ako potrebnú „technikáliu“. V Desatore sme zároveň pamätali na sprehľadnenie a zjednodušenie procesov územného plánovania ako originálnej kompetencie samosprávy a povoľovania stavieb ako výkonu štátnej správy, zjednotenie environmentálneho posudzovania stavieb s ich povoľovaním, oddelenie obstarávateľskej a spracovateľskej role samosprávy, vytvorenie špecializovanej štátnej stavebnej správy, jednostupňové povoľovanie stavieb jedným stavebným úradom, jasnú a prehľadnú kategorizáciu stavieb, stanovenie kompetencií autora architektonického diela, projektanta a generálneho projektanta, rozlíšenie dozorov, ako aj digitalizáciu územnoplánovacej a definovanie projektovej dokumentácie vrátane vykonávacieho projektu. V zásade sme pri uplatňovaní Desatora boli úspešní; väčšinu téz nová legislatíva pokrýva, otázka je skôr, akým spôsobom.

Aký druh spätnej väzby ste získali od zainteresovaných strán, predovšetkým od Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR?

JŠ Spočiatku bola problematická samotná komunikácia s úradom, ktorý prvý návrh zákonov pripravil dosť kabinetne a naše pripomienky odignoroval.

Až časom sme sa dostali ku bežnej pracovnej komunikácii a argumentovali svoje názory. Postupne sa nám tak podarilo uplatniť tézy nášho Desatora, z jednotlivostí napríklad do zákona o výstavbe z našej predošlej verzie funkciu generálneho projektanta či autorský dohľad odlíšený od dohľadu projektanta nad zhotovovaním stavby; v tejto súvislosti sa prvýkrát vôbec v stavebnom zákone objavuje termín „autor architektonického diela“. Veľmi pozitívne tiež vnímam zaradenie vykonávacieho projektu medzi vyhradené činnosti či

zákonnú povinnosť zabezpečiť architektonické návrhy významných verejných stavieb najmä architektonickou súťažou návrhov a uplatniť v nich za stanovených podmienok umelecké diela. Je však potrebné vnímať, že schválené znenie je výslednicou veľmi rôznorodého spektra názorov a požiadaviek. Nepodarilo sa nám napríklad presadiť definíciu stavby krajinnej architektúry či zúžiť priveľký rozsah jednoduchých stavieb, na projektovanie ktorých nie je potrebná autorizácia.

S akými problémami ste sa stretli pri prijímaní nových stavebných zákonov z pohľadu SKA?

Juraj Šujan: Vzhľadom na to, že predkladatelia zákonov o územnom plánovaní a o výstavbe pristúpili rovno k príprave paragrafového znenia a vynechali formulovanie a prerokovanie ich zásad a téz, bolo veľmi zložité uplatňovať systematickejšie požiadavky v zmysle nášho Desatora; dalo sa reagovať len na konkrétne ustanovenia. Nepodarilo sa nám tak dostať do zorného poľa kvalitu urbánneho prostredia, ako som spomínal v odpovedi na druhú otázku. Nemáme rovnaké názory ani na uvažované parametrické digitálne posudzovanie súladu stavebných zámerov s reguláciou územného plánu, ktoré považujem za nevykonateľné. Z jednotlivostí napríklad naďalej zastávam názor, že vhodnou platformou výstupu grafickej časti projektovej dokumentácie pre elektronicky vedené konania sú 2D výkresy vo vektorovom .pdf tvare.

Na čo sa majú autorizované osoby v SKA pripraviť?

JŠ Zásadných zmien oproti dnešnému stavebnému zákonu je pomerne veľa. Spomeniem aspoň jednostupňové konanie o stavebnom zámere s následným overením projektu stavby, jeho harmonizáciu s procesmi posudzovania vplyvov či prechod stavebných úradov späť na štátnu správu. Nová legislatíva spresnila postavenie, právomoci a zodpovednosť projektanta, a to najmä podrobným vymedzením jeho práv a povinností v § 24 Zákona o výstavbe, kde sa zároveň upravuje aj pôsobnosť generálneho projektanta. Je potrebné pripraviť sa jednak na povinne elektronické spracovanie dokumentácie, ktorá má byť v konaniach predkladaná v BIM-e, teda ako 3D digitálny model stavby; jednak na zodpovednosť za prípravu a priebeh konania o stavebnom zámere, v ktorom bude projektant zabezpečovať prerokovanie a pripomienkové konanie, teda činnosti dnes typické pod označením inžiniering. Predstavenstvo v uplynulých mesiacoch pripravilo dva webináre: prvý ako základný prehľad hlavných zmien v novej stavebnej legislatíve a druhý špecificky zameraný na postavenie, povinnosti a zodpovednosť architektov v úlohe projektantov, na ktorý sme pozvali prednášať zástupcov Úradu pre územné plánovanie a výstavbu. Je však nevyhnutné, aby sa s novou sústavou legislatívnych predpisov postupne zoznamovali aj architekti samotní a pripravovali sa na zmeny vo výkone našej profesie

predseda pracovnej skupiny pre urbanizmus a územné plánovanie Ing. arch. Imrich Pleidel

Aký je súčasný stav nových zákonov o výstavbe a územnom plánovaní?

IP Oba zákony boli schválené Národnou radou Slovenskej republiky 27. apríla 2022 a v zbierke zákonov dostali ľahko zapamätateľné čísla 200/2002 Z. z. (zákon o územnom plánovaní) a 201/2022 Z. z. (zákon o výstavbe). Ako už Juraj spomínal, ich prijatiu predchádzal dlhý, takmer štvrťstoročie trvajúci proces, v ktorom sa počas rôznych vládnych garnitúr presadzovali rôzne predstavy a koncepcie spoločného stavebného zákona alebo dvoch samostatných. Napriek pomerne turbulentnému vývoju v záverečnej fáze koncipovania a vypracovania paragrafového znenia návrhov oboch zákonov, ktorým nepredchádzala obvyklá legislatívna fáza zásad a téz zákona, musím povedať, že výsledok je v porovnaní s viacerými predchádzajúcimi verziami výrazne najlepší. Samozrejme dá sa ďalej diskutovať o niektorých celkom nedotiahnutých detailoch, ale tie hlavné prvky reformy územného plánovania a stavebno-povoľovacích procesov, o ktoré roky usilovala aj komora, sa podarili dosiahnuť.

Aké hľadiská SKA presadzovala v príprave nových zákonov?

IP Ak by som mal spomenúť aspoň tie základné, nosné, boli to tieto: v územnom plánovaní odstrániť neblahú prax, prenášanú a postupne viac a viac deformovanú ešte z bývalého režimu, keď bolo územné plánovanie v službách centrálne riadeného hospodárstva, ktorého dôležitým nástrojom bola fáza pred vlastným územným plánom - územné a hospodárske zásady (neskôr pretransformované na zadanie), ktorými sa vopred fixovali podstatné rozhodnutia o umiestnení investícií a využití území a vlastný územný plán bol následne viac formálny až formalistický. Navyše je tu dosiaľ roky sa vlečúci problém s nejednotnosťou pojmov a spôsobov spracovania územných plánov, v ktorých prakticky absentuje vzájomná kompatibilita vyjadrovacích a regulačných podmienok, čo predstavuje jednak obrovskú záťaž pre samosprávy s ich „vykladaním“ a presadzovaním a zároveň priestor pre rôzne účelové špekulácie a interpretácie, čo je v skutočnosti v územných plánoch záväzné. Majú s tým mnohé kolegyne a kolegovia, aj naši klienti iste bohaté skúsenosti. Z ďalších našich požiadaviek a iniciatív bolo dosiahnuť popri jednotnom systéme spracovania predovšetkým záväzných častí územnoplánovacích dokumentácií - formou akoby jednotného a jednoduchého, všeobecne zrozumiteľného územnoplánovacieho „esperanta“ - aj maximálne zredukovanie povinného rozsahu a obsahu záväzných častí ÚPD, predovšetkým územných plánov obcí a zón, ktoré budú po novom obsahovať len jeden „priemetový“ výkres priestorovej a funkčnej regulácie územia a zostavu regulačných listov viažucich sa k jednotlivým priestorovo-funkčným celkom alebo častiam územia. Tento krok má za cieľ okrem iných praktických prínosov aj výrazné zníženie finančnej a časovej náročnosti obstarania územných plánov tak, aby

v čo najkratšom čase bolo možné „pokrytie“ Slovenska územnými plánmi, keďže momentálne takmer polovica obcí a miest u nás nemá územné plány. V našej pracovnej skupine pre urbanizmus a územné plánovanie s kolegami B. Kováčom, V. Jarabicom, T. Sobotom a J. Benetinom a zároveň v pracovnej skupine pri Úrade podpredsedu vlády pre legislatívu sme navrhli tiež úpravy a doplnenie stupňov ÚPD, kde pôvodný územný plán regiónu nahradila voľnejšia koncepcia územného rozvoja regiónu a doplnený bol nový stupeň Územného plánu mikroregiónu, ktorý po dohode a v súčinnosti s dotknutými obcami môže po novom obstarať príslušný samosprávny kraj. Podarilo sa nám tiež presadiť zmenu ťažiska územného plánovania z regulácie, resp. určovania funkčného využitia územia, v doterajšej praxi často až do absurdných detailov, na reguláciu priestorového usporiadania. Išlo nám tiež o dôležitú koncovku, aby výstupom z každej územnoplánovacej dokumentácie bol jednotný výpis z informačného systému územného plánovania výstavby, ktorý je jedným z ďalších prínosov nových zákonov, kde ktorýkoľvek žiadateľ či spracovateľ ÚPD alebo územnoplánovacích podkladov - projektant, vlastník, účastník konania, verejná správa, správca infraštruktúry a podobne - dostane k dispozícii jasne štruktúrované podmienky stanovené v záväznej časti ÚPD až na príslušný pozemok.

Aký druh spätnej väzby ste získali od zainteresovaných strán, predovšetkým od Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR?

IP S Úradom pre územné plánovanie aktívne spolupracujeme na odbornej báze od jeho vzniku. Spolu s renomovanými autorizovanými architektmi (M. Kropilákovou, B. Kováčom, Ľ. Klaučom, V. Jarabicom a v poslednej dobe i s. M. Csandom) máme silné odborné zastúpenie v pracovnej skupine pre prípravu vykonávacej vyhlášky k zákonu o ÚP o obsahu a spôsobe spracovania územnoplánovacej dokumentácie a o územnoplánovacích podkladoch a nadväzujúcej metodike na spracovanie územných plánov mikroregiónu, obce a zóny. Musím povedať, že práca na vyhláške a súvisiacej metodike ÚPD je rozsahom i potrebou premyslenia množstva detailov a konzekvencií ešte náročnejšia a niekedy komplikovaná pre rôzne pohľady na niektoré otázky, ale zo strany úradu nanajvýš korektná.

Kedy vstúpia zákony do platnosti?

Čo je dovtedy potrebné ešte vykonať?

IP Ich účinnosť je stanovená na 1. 4. 2024, čiže už za necelý rok. Prechodné obdobie však bolo napokon po rokovaniach v parlamente predĺžené až do 31. 3. 2032, čo predstavuje myslím, dostatočne dlhú dobu, aby štát a hlavne samosprávy oboch stupňov mohli prejsť na nový systém územného plánovania. Otázkou bude samozrejme aj dostupnosť kapacít spracovateľov ÚPD, ktorých je medzi členmi SKA ako šafranu

a navyše poväčšine zo staršej generácie. Preto je nanajvýš aktuálne, aby nové predstavenstvo urobilo aktívne kroky vo vzdelávaní a zaškolení čo najväčšieho počtu záujemcov o spracovanie územných plánov.

S akými problémami ste sa stretli pri prijímaní nových stavebných zákonov z pohľadu SKA?

IP Z môjho pohľadu, ako predstavenstvom SKA delegovaného účastníka prípravy a koncepcie a návrhu znenia zákona o ÚP, sa v záverečnej fáze pripomienkovania zákon miestami skomplikoval podmienkami a požiadavkami zo strany rezortu životného prostredia a niektorými poslaneckými návrhmi v parlamente, čo je však bežná prax. Na jednej strane sa podarilo dosiahnuť výrazné zjednodušenie a redukciu rozsahu záväzných častí a procesov obstarávania ÚPD, na druhej strane integrovaním systému strategického posudzovania vplyvov na životné prostredie priamo do územného plánovania a silnými kompetenciami MŽP SR najmä v odvolacích procedúrach sa procesy prerokovania a schválenia ÚPD reálne natiahnu. Ako už spomenul Juraj, stále sú otázkou uvažované funkcionality informačného systému až smerom k umelej inteligencii a vyhodnocovania súladu predpokladaného stavebného zámeru so záväznou časťou príslušnej ÚPD. Myslím, že v tejto súvislosti je veľmi dôležité zabezpečenie práv účastníkov výstavby vrátane ochrany súkromia i autorských práv voči zneužitiu a zaručenie kompetencie samospráv v rozhodovaní o územnom rozvoji, vrátane posudzovania stavebných zámerov v území na základe ich platnej ÚPD. Informačný systém v tom môže byť veľmi dobrým pomocníkom, nástrojom, nie však rozhodujúcim článkom.

Na čo sa majú autorizované osoby v SKA pripraviť?

IP V oblasti územného plánovania sa ako spracovatelia i jeho užívatelia musíme pripraviť na nové legislatívne podmienky. Súčasne považujem za dôležité, aby sme tieto podmienky, ako jedni z kľúčových aktérov územného plánovania a výstavby, dokázali čo najlepšie pretaviť do kvalitných realizácií v architektúre, urbanizme a tvorbe krajiny.

O krajinnej architektúre

predseda Výboru pre krajinnú architektúru Ing. Eugen Guldan, PhD., s členmi výboru Ing. Michalom Marcinovom a Ing. Attilom Tóthom, PhD.

EG Páni, začnime provokačnou otázkou. Aká je kvalita krajinnej architektúry a realizujú sa na Slovensku diela krajinnej architektúry?

MM Naozaj dráždivá! Podľa mňa závisí od miery kritického pohľadu. A keď nad tým z času na čas premýšľam, tak musím priznať, že som v rozpakoch. Toho, čo by som na základe osobného pohľadu pomenoval ako kvalitné dielo, je maximálne na prsty jednej ruky. To hovorím o realizáciách diel krajinnej architektúry aj z verejných, aj zo súkromných zdrojov. Keď do toho zahrniem aj súkromé záhrady, tak to bude o trochu viac. Hovorím to kriticky celospoločensky, do vlastných radov a k sebe samému. Veľa je tzv. výsadbových aktivít, ktoré sa z nepochopiteľného dôvodu zvyknú nazývať záhradná alebo dokonca krajinná architektúra. A niekde medzitým je časť realizácií, ktoré si architekt buď nevšimne, alebo označí slovom „pekné“.

EG Aká je kvalita týchto diel?

MM Dovolím si povedať, že to na Slovensku úzko súvisí s poznaním tohto kultúrneho prejavu, akým je vo svete profesia krajinnej architektúry. No a z komunikácie s odbornou, ale aj laickou verejnosťou v praxi je jasné, prečo sa u nás realizujú diela krajinnej architektúry tak sporadicky a odráža sa to aj na ich kvalite. Tak ako pri architektúre to ovplyvňuje nielen architekt, ale aj klient a remeselné zručnosti realizátora. Je potrebné dodať, že to nie je iba o cene. Aj keď mám zato, že v prípade prírodných elementov dokonale platí - čas sú peniaze. Platí to tak pri ochrane jestvujúceho, ako aj pri nákupe rastlinného materiálu. Registrujem však prebiehajúce realizácie alebo čerstvo realizované diela, ktoré by bolo správne publikovať. Nejedná sa o veľké investície, ale práve ich skromnosť a premyslenosť dokáže komunikovať podstatu práce krajinných architektov a predviesť možnosti, ako tvoriť a ovplyvňovať náše životné prostredie kultivovane a slušne. To je spôsob ako ovplyvniť kvalitu budúcich realizácii. Je to proces.

MM To ma privádza k otázke, má krajinná architektúra miesto medzi profesiami?

EG Myslím si, že má, napriek tomu že krajinnú architektúru na Slovensku považujem stále za mladú profesiu, vzhľadom na to, ako je vnímaná a aplikovaná v spoločnosti. Často počujeme slovné spojenie záhradný architekt, záhradná a krajinná architektúra. V ostatnej dobe sa snažíme na komore presadzovať spojenie krajinný architekt a krajinná architektúra. Aj vzhľadom na to, že v rámci Slovenskej komory architektov sa autorizujú krajinní architekti, ale predovšetkým preto, že krajinnú architektúru riešime v otvorenej, voľnej krajine mimo zastavané územie, ale rovnako aj v urbanizovanej krajine. Najintenzívnejšia je spolupráca krajinných architektov s architektmi a tú považujem za nevyhnutnú, ak máme hovoriť o kvalitnom prostredí pre život. Je to aj tým, že práve v urbanizovanom prostredí sa krajinná architektúra tvorí. Kdežto vo voľnej krajine sme stále

na začiatku. A to presne vypovedá, ako pevné je miesto krajinnej architektúry medzi profesiami a ktorú priečku na Slovensku obsadzuje.

MM Spomínal si, že najintenzívnejšia je spolupráca krajinného architekta s architektmi. Aký vzťah má krajinný architekt k architektúre?

EG Hovorím za seba. V rámci svojej tvorivej práce presadzujem názor, že sme krajinní architekti, tvoríme krajinnú architektúru. „Architektúru“ - to je to podstatné. To znamená, nech by sme dali architektúre akýkoľvek prívlastok, je to architektúra, je ukazovateľom stavu spoločnosti. Nehovoríme len o budovách a objektoch, ale o priestore ako takom, kde sa objekt snúbi so svojím okolím a spolu vytvárajú jeden celok. V tom prípade si myslím, že krajinní architekti majú, a profesijne i musia mať, veľmi dobrý vzťah k architektúre a tento vzťah je pre nich nevyhnutný, inak by daný priestor nemohli uchopiť.

MM To znamená, že krajinný architekt „komentuje“ architektúru?

EG Samozrejme. Prečo nie? Všetky stavby sú osadené v priestore, s ktorým majú úzko komunikovať. A kto iný ako krajinný architekt má byť ten spolupracovník architekta, aby k vzájomnému prepojeniu objektu, budovy, stavby s okolím došlo?

AT Krajinný architekt rovnako ako architekt určuje priestor pre život, je to tak? Dokáže teda ovplyvňovať životy ľudí?

EG Som presvedčený, že áno. Vzájomnou spoluprácou architekta a krajinného architekta vzniká dielo, ktoré je v danom čase a priestore jedinečné. Avšak to, čo ho zachová aj pre ďalšie generácie, je práve kvalitná architektúra, snaha o vzájomné prepojenie stavby a jej okolia s maximálnym dôrazom na jednotlivca a spoločnosť. Lebo práve to, na čo sa denne pozeráme, akým priestorom prechádzame a v akom prostredí žijeme, nás ovplyvňuje. Čiže krajinný architekt bezpochyby ovplyvňuje kvalitu života v sídle aj mimo neho.

EG Michal, ako je na tom krajinná architektúra na Slovensku z hľadiska legislatívy?

MM: Pri tejto otázke je nutné začať tým, v ktorých všetkých oblastiach je krajinná architektúra obsiahnutá a či je tomu u nás na Slovensku z hľadiska legislatívy tak. Keď sa na to pozrieme naozaj rozhľadene a začneme tým, že vo svete krajinná architektúra ako disciplína zastrešuje nielen tvorbu, ale aj ochranu a obnovu krajiny, tak pochopíme, čo je jej skutočnou úlohou v spoločnosti. No a z tohto širokého pohľadu je krajinná architektúra na Slovensku z hľadiska legislatívy vo veľmi tristnej pozícii. Ako profesiu ju k dnešnému dňu zatiaľ identifikuje iba zákon č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch. To znamená,

že táto profesia nemôže byť pochopená v celej svojej podstate v iných rezortoch, ktoré koordinujú činnosti ovplyvňujúce práve spomínanú ochranu, obnovu alebo tvorbu životného prostredia. A teda pod pojmom životného prostredia vnímame všetok priestor v rámci územia alebo krajiny, v ktorej žijeme - od národných parkov, cez chránené územia a extravilán, až po intravilán sídel.

AT Z toho vyplýva, že krajinná architektúra má medzirezortné presahy. Funguje to tak v praxi?

MM Súčasný stav na Slovensku nasvedčuje, že to tak nefunguje. A opäť to má niekoľko rovín. Prvou a asi najširšou je vôbec výchova alebo vývoj budúcich krajinných architektov, ich chápanie a vnímanie poslania tejto profesie. Krajinná architektúra v prvom rade nie je len o dizajne. Z toho plynie uplatniteľnosť absolventov v praxi a ich profesionalita pri výkone regulovaného povolania alebo mimo neho. Musíme urobiť všetko preto, aby sme do praxe priviedli profesionálov, ktorí sa stanú dôležitou súčasťou plánovania kvalitnejšieho životného prostredia a následne to budú práve oni, ktorí budú schopní tieto plány cez vyprojektované riešenia premeniť na realitu tak, ako architekti a stavební inžinieri menia plány na realitu vo svojich oblastiach. Keď sledujem prostredie, v ktorom sa pohybujem alebo ktoré som z nejakých dôvodov navštívil, môžem povedať, že sa krajinná architektúra a kultúra života v exteriéri dotýka najmä spomínaného rezortu životného prostredia, a teda aj dopravy a výstavby spolu s pôdohospodárstvom, ale svojím spôsobom aj školstvom, zdravotníctvom a v neposlednom rade aj kultúrou.

AT Čiže krajinná architektúra je aj o výstavbe a plánovaní, využívajú sa teda služby krajinných architektov v týchto oblastiach?

MM Stále sa budeme točiť okolo legislatívy. Pretože ak krajinná architektúra nie je v tejto oblasti ukotvená, nie je nevyhnutné využívať jej služby, nevzniká dopyt a ponuka, a ak aj nejaká je, v istej kvalite, tak upadá a hľadá uplatnenie na iných úrovniach. Hovorím z vlastnej skúsenosti, kedy sme ako profesia v rámci veľkého projektu boli z pohľadu zákona o výstavbe, resp. vyhlášky, ktorá ho dopĺňa, nepotrební. Zjednodušene povedané, stačí vyšrafovať jednu situáciu a požiadavky sú naplnené. Bez ohľadu na to, že navrhované riešenie malo za cieľ reagovať na bezprostredné okolie stavby, reagovať na klimatické zmeny a hospodáriť s dažďovou vodou ako prírodným zdrojom. Určite mi dáte za pravdu, že na to jeden situačný výkres nestačí.

AT Kto má vyžadovať štandardy krajinnej architektúry?

MM Úrad by v dnešnej dobe mal vedieť, čo vyžadovať od stavebníka vo vzťahu k spomínaným procesom súvisiacim so životným prostredím, kvalitou a kultúrou života budúcich obyvateľov a užívateľov. Na to, aby kvalita životného prostredia bola pri výstavbe alebo

krajinných úpravách nejakým spôsobom stanovená a nakoniec aj realizovaná, je nevyhnutné, aby projektová dokumentácia tieto riešenia v adekvátnej mierke a podrobnosti obsahovala. Je tu ešte jedna rovina. A síce, že toto zakotvenie v prijatých právnych predpisoch vyvoláva nutnosť spracovania štandardov pre diela krajinnej architektúry, čo je podľa mňa veľmi potrebné, ak sú naším cieľom kvalitné realizácie vo svojej podstate verejnoprospešných stavieb a úprav.

EG Ako sa potom koordinujú a realizujú jednotlivé celospoločenské ciele v oblasti ochrany, obnovy a tvorby krajiny?

MM Zrejme každý, kto doteraz pozorne čítal, už pozná odpoveď. Ale vážne. Stav, ktorý máme dnes, by som s nadľahčením nazval „rozhádaná rodina“. Rezort proti rezortu, profesia proti profesii. No a výsledkom je neutešený pohľad na krajinu, a to hovorím ako o tzv. voľnej krajine, tak aj o obciach alebo sídlach. Toto musí vidieť každý všímavý človek, ktorý po Slovensku cestuje. Je to často až úbohý pohľad. Momentálne sa tvoria nové zákony a novely, ktoré idú, niekedy vo veľmi dôležitých veciach, proti sebe a nie sú principiálne ani terminologicky koordinované. Ale vnímam tento stav aj pozitívne. Otvára sa tu obrovský priestor pre spoluprácu, významný priestor pre precizovanie a nezanedbateľný priestor učiť sa od skúsenejších. Zakončím to mottom: „Nikdy sa nevzdávajte!“

AT Spomenul si aj kvalitu študentov resp. absolventov. Aké sú očakávania praxe?

MM Začnem od seba (smiech). Už počas školy som bol nútený si finančne vypomáhať. To ma priviedlo k veľmi špecifickej práci v oblasti krajinnej architektúry. Nebola to výhra v lotérii, ale viac ako výplatu vnímam nadobudnuté skúsenosti nielen za pracovným stolom, ale aj v teréne. Od absolventa preto očakávame, že už prax absolvoval počas štúdia, ale nie je to podmienkou. Dôležité sú zanietenosť, rozhľadenosť, sebadisciplína a ochota zdokonaľovať sa. S tým súvisí aj finančné ohodnotenie.

EG Attila, aktuálne vedieš Ústav krajinnej architektúry na SPU v Nitre. Ako vznikol tento nový ústav a aké zmeny to prinieslo pre študijný program krajinná a záhradná architektúra?

AT Ústav krajinnej architektúry (ÚKA) vznikol na FZKI SPU v Nitre dňa 1. 9. 2021, a to zlúčením Katedry záhradnej a krajinnej architektúry a Katedry biotechniky zelene. V tento deň som bol dekanom FZKI poverený vedením nového ústavu. V rámci veľkého študijného odboru poľnohospodárstvo a krajinárstvo ponúkame študijný program krajinná a záhradná architektúra vo všetkých troch stupňoch štúdia, s medzinárodným uznaním IFLA Europe. Kontinuálne pracujeme na skvalitňovaní študijného programu. Vytvorili sme radu kvality aj programové komisie, ktorých členmi sú piati

autorizovaní krajinní architekti, ktorí spolurozhodujú o formovaní obsahu a štruktúry študijného programu a majú možnosť aktívne vstupovať do tohto procesu návrhmi a pripomienkami. Ako člen SKA sa snažím o to, aby spolupráca medzi vzdelávaním a výkonom povolania bola samozrejmosťou a nevyhnutnosťou.

EG Aktívne sa angažuješ aj v medzinárodnom prostredí vzdelávania a odbornej prípravy krajinných architektov. Na akých aktuálnych úlohách pracuješ?

AT V rámci svojich aktivít doma i v zahraničí sa snažím vytvárať vhodné podmienky pre uplatnenie absolventov krajinnej architektúry na Slovensku i v zahraničí. V decembri 2022 som inicioval spoluprácu s FAD a SF STU v Bratislave, ZF MENDELU Brno v Lednici, FAPPZ ČZU v Prahe a FA ČVUT v Prahe, aby sme spoločne pripravili dokument o uznávaní vzdelania krajinných architektov, spracujúc všetky historické a súčasné študijné odbory a programy, ktoré v československom priestore existovali a existujú od roku 1959 po súčasnosť. Cieľom dokumentu je podporiť činnosť Slovenskej komory architektov v súvislosti s uznávaním odbornej kvalifikácie krajinných architektov pre účely autorizácie. So zákonom č. 138/1992 Zb. úzko súvisí aj príprava Spoločného európskeho rámca pre odbornú prípravu krajinných architektov, na ktorej aktuálne pracujeme v IFLA Europe spolu s viacerými univerzitami.

MM Aké postavenie má nitriansky študijný program v medzinárodnom kontexte?

AT Je tomu už takmer 11 rokov, kedy som v Petrohrade prerokovával prvé uznanie nášho študijného programu na regionálnom stretnutí Európskej federácie krajinných architektov (EFLA). EFLA (dnes už IFLA Europe) vyhodnotila náš študijný program a priznala mu uznanie na roky 2012-2017. Toto uznanie sme následne nadobudli aj na obdobie 2018-2023 a v tomto roku sa pripravujeme znovu uchádzať o toto uznanie, ktoré je predpokladom zabezpečenia európskych štandardov odbornej prípravy budúcich autorizovaných krajinných architektov.

MM Istý čas sa krajinná architektúra študovala aj na Fakulte architektúry na STU v Bratislave. Bohužiaľ to stroskotalo. Nechýba konkurencia, resp. naopak, intenzívna spolupráca architektov s krajinnými architektmi už na úrovni štúdia?

AT Krajinná architektúra sa na FA STU v Bratislave študovala od 1992 do 2007, najprv ako súčasť odborov architektúra a urbanizmus, neskôr ako samostatný študijný odbor, resp. program krajinná architektúra a krajinné plánovanie. V roku 2007 inžiniersky študijný program stratil akreditáciu. Bakalársky program zostal ešte do roku 2016, pričom absolventi pokračovali v štúdiu napríklad na Stavebnej fakulte STU BA, na SPU v Nitre, prípadne v zahraničí. Spolupráca

medzi SPU v Nitre a STU v Bratislave je v súčasnosti veľmi úzka a priateľská – pracujeme na spoločných projektoch, publikáciách či workshopoch.

To, čo podľa mňa chýba vo vzdelávaní, do určitej miery odzrkadľuje presne to isté, čo chýba v praxi. Tak ako chýbajú väzby medzi rezortmi, ministerstvami a profesiami, chýbajú väzby aj medzi univerzitami a študijnými programami. Vidím významný priestor pre medziuniverzitnú spoluprácu vo vzdelávaní krajinných architektov.

AT Na záver: Eugen, si členom predstavenstva SKA a predsedom výboru pre krajinných architektov už štvrté volebné obdobie. Ako by si zhodnotil doterajší vývoj?

EG Výbor v rámci možností jeho členov pracuje na silnejšom ukotvení profesie nielen na komore, ale aj celospoločensky, a to snahou o komunikáciu práve s už spomínanými rezortmi a pracovnými skupinami. Napriek tomu, že spätná väzba bývala sporadická, registrujeme v niektorých prípadoch počiatky diskusie. Vedenie komory poskytuje veľkú podporu, a vôbec, vzťahy medzi členmi AA a AKA považujeme za veľmi pozitívne. Radi by sme čo najskôr zintenzívnili spoluprácu so SZKT (Spoločnosťou pre záhradnú a krajinnú tvorbu). Pracujeme na propagácii profesie a na podpore členov prostredníctvom sústavného vzdelávania. Je to dlhodobá úloha a deje sa krok po kroku. Určite budeme potrebovať nových členov, ktorí to preberú po nás, nakoľko to presahuje minimálne naše fyzické kapacity.

Na pôde SKA sme usporiadali pilotné stretnutie krajinných architektov

a architektiek z radov členskej základne s názvom:

Zapnutie krajiny 01: Kam smeruje krajinná architektúra?

Počet členov a členiek SKA Spolu k 31. 1. 2021: 1937 2022: 1971

2023: 2020

členky

Dobrovoľní členovia Dobrovoľné členky Hosťujúci členovia Hosťujúce členky

REHAU inšpirácia

Nápaditý dizajn, inovatívne materiály a inteligentné riešenia. www.rehau.sk

„Na Základnej škole Prokofievova máme okrem bežných aj niekoľko špeciálnych tried pre žiakov s autizmom. V priestoroch starej školskej auly sme podľa návrhu dizajnéra vytvorili agilnú zónu s ultraľahkým čalúneným nábytkom Tuli Nimble. Vzniklo tak prostredie, ktoré podnecuje sociálne interakcie. Po tejto rekonštrukcii sa aula stala srdcom celej školy; križovatkou, kde sa podarilo zhmotniť myšlienky modernej školy. Estetické a komfortné prostredie zóny radi využívajú na stretnutia žiaci aj pedagógovia počas celého vyučovania.

Realizujeme v nej aj spoločenské akcie, ktorými oboznamujeme miestnu komunitu s inkluzívnymi myšlienkami. V novom výchovno-vzdelávacom centre od roku 2022 majú kultúrne a spoločenské podujatia priestor otvorený občanom Petržalky a širšej verejnosti. Úspešne realizujeme moderný vzdelávací proces, výstavy, besedy, prednášky a prezentácie na aktuálne spoločenské témy.

Ďakujem firme Tuli za nadčasový nábytok a jej zamestnancom za ústretovú spoluprácu a profesionálny prístup.“

„Kolekcie Nimble a Trace mi svojim priateľským dizajnom celkom prirodzene otvorili dvere do projektov v prostredí modernej školy. Myšlienka ľahko prispôsobiteľnej multifunkčnej zóny sa ukázala ako prirodzená potreba v spoločných priestoroch škôl, kde doteraz dominovali drevené lavičky. V mnohých rozhovoroch s p. riaditeľkou Mgr. Dianou Mosnou sme si definovali kľúčové požiadavky na zrekonštruovanú aulu. Pestrá typológia nábytkových prvkov a rôzne výšky sedenia tvoria nenápadnú, ale funkčnú tektoniku a zonáciu, ktorá je výsledkom spolupráce s architektom Ing. arch. Filipom Hlistom. Zóna ponúka príležitosti na skupinové diskusie, verejne stretnutia, aj individuálny oddych. Agilita, daná nízkou hmotnosťou všetkých kúskov Nimble, so sebou priniesla možnosť jednoduchého preusporiadania podľa aktuálnej požiadavky na multifunkčný priestor auly.“

Mgr. Diana Mosná, PhD., riaditeľka ZŠ Prokofievova v Bratislave

Samuel Moravčík, projektový a obchodný manažér Tuli

CE

ZA AR 2021 CE ZA AR 2022

CE ZA AR 2021

Prešli ste cestu naprieč celým Slovenskom, čo vo Vás zanechalo najsilnejší dojem?

BK Krásna krajina, na mnohých miestach ešte nedotknutá rukou človeka. Veľmi opatrne by som organizovala výstavbu v národných prírodných parkoch. To, čo sa deje v Demänovskej doline, ale aj vo Vysokých Tatrách, považujem za devastáciu prostredia, agresívne developerské akcie a mimoriadne nekvalitná architektúra postavená v agresívnej pozícii voči okolitej prírodnej scenérii. Máme nádhernú krajinu, ale jej veľkosť nám nedovoľuje zahltiť ju nekvalitnou architektúrou a technologickými parkmi. Treba nájsť mieru a jasne určiť zodpovednosť a prešľapy.

Témou dvadsiateho ročníka CE ZA AR je #zelenaprearchitekturu. Boli pre Vás ako porotkyňu téma udržateľnosti a environmentálne aspekty diel kritériom ich hodnotenia?

BK Čiastočne áno. Najmä v prípade bytových a rodinných domov sme si uvedomovali prepojenosť stavieb na okolitú prírodu, záhradu alebo parkovú úpravu. Tiež nás zaujali tie stavby, ktoré sa zaoberali dôslednou materiálovou recykláciou, prípadne uhlíkovou stopou.

Tento rok bolo pri nominovaných dielach výrazne čitateľné osobné nasadenie architektov. Myslíte si, že osobná angažovanosť architektov je výnimočnou udalosťou tohto ročníka alebo sa jedná o prejav hlbšej transformácie povolania architekt?

BK Ja by som to nenazvala „osobnou angažovanosťou“ architekta. Skôr sa podľa mňa mení konštelácia jednotlivých vstupov, ktoré sa na výslednej architektúre podieľajú. Mení sa charakter investorov, ktorí začínajú vnímať kvality dobrej architektúry, architekt dostáva väčší priestor pre svoju tvorbu, stáva sa rovnocenným partnerom pre investora, ale podľa mňa sa menia aj stavebné materiály a technológie, ktoré umožňujú veľkorysejšie poňatie architektúry ako takej. To všetko nám dáva nádej, že sa v architektúre čosi mení v prospech jej kvality, invenčnosti, ale aj v prospech kvality života ľudí.

Výnimočným momentom je, že sa medzi nomináciami objavila aj novostavba školy, ktorá je však výsledkom iniciatívy súkromného investora. Môže z príkladu ZŠ Guliver v Banskej Štiavnici čerpať inšpiráciu pre revitalizáciu školských stavieb na Slovensku aj verejný sektor?

BK Myslím si, že v tomto prípade sa ukázala veľká priepasť medzi existujúcimi školami na Slovensku a ZŠ Guliver v Banskej Štiavnici. Táto škola nám ukázala, aké dôležité je venovať čas a priestor deťom, vytvoriť im zázemie, ktoré je samotné pre nich inšpiráciou. Je to škola, ktorá zabezpečuje všestranný rozvoj detí, nielen to nevyhnutné pre vzdelanie. A v tom je obrovský rozdiel medzi touto školou a unifikovanými školami so zatvorenými triedami a jednou telocvičňou. Keď si uvedomíte, že na východnom Slovensku sa deti učia v kontajnerových školách, tak Vám je do plaču. Hovoríte si, kto je na Slovensku dôležitejší ako deti? Nikto. V tomto prípade súkromný sektor ukázal štátu, ako sa to má robiť.

Posledné roky, a nebolo tomu inak ani v 20. ročníku ceny, sa v kategórii bytové domy nenachádza veľa nominácií. Je bytová výstavba v kríze?

BK Je v kríze, a vo veľkej. Na Slovensku vzniká veľa bytových domov, ale ich kvalita je rozporuplná a len ojedinele vznikajú dobré riešenia. Podľa mňa to nie je len otázka financií, ale aj kompetencie architektonických kancelárií. Mnohokrát vznikajú unifikované stavby, ktorým chýba invenčnosť v návrhoch, idú v overených mantineloch a to, čo mňa vždy prekvapí, je aj pomerne „divoká“ fasáda, ktorá je buď rozvlnená, alebo inak výrazne uchopená. Podľa mňa je v takomto prípade architektúra viac spektakulárna, než premýšľaná. Tiež mi chýba „materiálová obyčajnosť“, neviem to lepšie pomenovať, ale niekedy mám pocit, že je Slovensko oblečené do sadrokartónu, vadia mi rôzne tehličkové obklady, obklady, ktoré kadečo imitujú, sú to také dekoratívne „pózy“. Je toho veľa, preto mi to vadí. Kdesi som raz čítala rozhovor Jirka Ševčíka s Alenou Šrámkovou, pýtal sa jej na súčasnú architektúru a či podľa nej nesie nejaké odkazy na funkcionalistickú architektúru. Odpovedala celkom rázne, že nie, pretože základom funkcionalistickej architektúry je „obyčajnosť“. Myslím, že mala pravdu a stojí za to si to pripomenúť.

Kategória exteriér by mala primárne prezentovať kvalitné krajinárske riešenia vrátane kvalitných parkových úprav. Počet prihlásených diel spadajúcich pod kategóriu exteriér je dlhodobo nízky a aj tento ročník prezentuje v nomináciách skôr objekty v exteriéri. Ako napomôcť k rozvoju a širšiemu uplatneniu krajinnej architektúry?

BK Je to taký paradox. Na jednej strane sa neustále hovorí o ochrane prírody, o parkových úpravách, o klíme v meste počas horúcich letných mesiacov,

existujú grantové výzvy na to určené, ale výsledný rozmer krajinnej architektúry je nevýrazný. Myslím si, že to súvisí s hierarchickým usporiadaním jednotlivých architektonických typológií. Možno sa mýlim, ale akoby krajinná architektúra bola na konci radu, pritom ide podľa mňa o jednu z najzaujímavejších polôh architektonickej práce. Je to práca so živým organizmom, premenlivým podľa ročných období, neustále máte čo rozvíjať a vylepšovať a tiež sa mi na tom páči, že ide o prostredie určené nám všetkým. Parky, záhrady, pasienky, priľahlé mestské lesy, rieky, potoky a jazerá – to sú miesta, kde budeme stále viac a viac tráviť náš čas. A to v každom ročnom období. Nerozumiem, že sa tomu nevenuje viac pozornosti. Verím však, že sa to bude postupne meniť. Je dôležité držať túto kategóriu a nevzdávať to predčasne.

Majú krajinársko-urbanistické a sadovnícke riešenia potenciál byť nástrojom pre environmentálne zodpovedný prístup v architektúre?

BK Určite áno. A pôjde do tejto oblasti stále viac a viac peňazí. O tom som presvedčená. Ba dokonca si myslím, že v budúcnosti kvalitná architektúra bude musieť zohľadňovať krajinársko-urbanistické riešenia. Stále viac sa bude analyzovať kvalitná architektúra aj na pozadí prostredia, v ktorom sa nachádza. Je to taký „gesamtkunstwerk“ 21.storočia.

Plán obnovy a stability prináša pre Slovensko veľký objem finančných prostriedkov, ktoré by mohli prispieť k výraznému nárastu kvality života v krajine. Kde vidíte potenciál, výzvy a kde, naopak, riziká, ktoré tieto finančné prostriedky môžu slovenskej architektúre priniesť?

BK Potenciál vidím v záchrane existujúcich stavieb modernistickej architektúry, dať im nový priestor pre ich ďalšiu existenciu, ďalej v environmentálnych a urbanistických riešeniach jednotlivých štvrtí alebo miest a obcí, ale potom aj v kvalitnej architektúre. Veľmi by som si priala, aby konečne začali na Slovensku vznikať nové verejné budovy – krásne a výnimočné po architektonickej stránke: koncertné sály, divadlá, galérie, observatóriá, školy, internáty, ale aj súdy, budovy postavené do služieb občanov, štadióny, atď. rchitektúra nesie v sebe potenciál zvyšovať kvalitu života v krajine, môže ovplyvňovať medziľudské vzťahy, spôsoby správania sa ľudí v danom priestore, môže inšpirovať a otvárať nové svety. Vypĺňa náš životný priestor. Ak ho však vypĺňa nekvalitná a unifikovaná architektúra, ktorá je v konflikte s okolitým prostredím, tak máme problém. Bude veľmi záležať na tom, ako sa k Plánu obnovy postaví štát, či bude trvať na transparentných architektonických súťažiach, alebo

budú politici distribuovať financie im spriazneným subjektom. Vtedy sa krajina zdevastuje. To, čo sa deje v Demänovskej doline, je toho dôkazom. Som presvedčená o tom, že bez posvätenia istých politických strán by k takej devastácii nikdy nedošlo.

Prešli ste cestu naprieč celým Slovenskom, čo vo Vás zanechalo najsilnejší dojem?

TBV Uvedomila som si, že kvalitná architektúra sa nesústreďuje len do veľkých miest, ale robí sa po celom Slovensku. Takmer vždy je za tým optimálny tender, klient a architekt. Na Slovensku ma zaujalo intenzívne prepojenie týchto dvoch subjektov, kde sa architekt svojím nasadením stáva priam priateľom klienta a takto cez veľmi osobný kontakt dokáže veľmi citlivo reagovať na jeho potreby. Páčila sa mi rôznorodosť architektov, stále väčšia nezávislosť v tvarosloví a nápaditosť riešení a materiality. Po dvoch rokoch

„CE ZA AR-ovania“ vnímam dokonca aj určitú osobitosť „slovenského“ rukopisu. A ten sa mi páči!

Na druhej strane, videli sme aj negatívne tendencie, z ktorých som smutná.

To, čo sa deje v Demänovskej doline je neospravedlniteľné! Ako sa môže jedna z našich najskvostnejších dolín v takej krátkej dobe premeniť na Disneyland megalománie a nevkusu? Viem, že jadro problému nie je ani zďaleka u architektov, ale na Slovensku sú, žiaľ, aj architekti, ktorí tu radi priložia ruku k dielu. A všimla som si, že sa to, žiaľ, nedeje len v Demänovskej doline. Obrovský rozporuplný dojem na mňa zanechala návšteva Machnáča v Trenčianskych Tepliciach. Na jednej strane obrovské nasadenie ľudí, ktorí sa snažia o záchranu tohto skvostu funkcionalistickej architektúry, na druhej strane je pre mňa až neuveriteľné, že po toľkých rokoch od čias divokej privatizácie na Slovensku sú možnosti štátu konať také obmedzené. Pred našimi očami sa nám rozpadá kultúrna pamiatka nepochybne európskeho významu. Neospravedlniteľné!

Po tomto hlboko negatívnom zážitku sme sa zrazu ocitli na Hrade Uhrovec. Očarujúce! Ako skupina nadšencov s minimálnymi prostriedkami, ale s neuveriteľným nasadením a profesionalitou, premieňa piesok na zlato. Bolo to ako v rozprávke. Tu až do očí bila úžasná skromnosť a zanietenosť architekta a ľudí okolo neho. Práca architekta tu nebola len vo fantastickej profesionalite, ale povzniesla sa na poslanie, vyššiu métu, do „optima forma“ našej profesie. A aj v tomto prípade je prekvapivé, že štát tak málo podporuje takéto fantastické projekty.

Témou dvadsiateho ročníka CE ZA AR je #zelenaprearchitekturu. Boli pre Vás ako porotkyňu téma udržateľnosti a environmentálne aspekty diela kritériom ich hodnotenia?

TBV Pre mňa určite. Pôsobím v zahraničí a udržateľnosť, energetická nenáročnosť, udržateľná materialita a posledné roky už aj cirkularita sú neodmysliteľnou súčasťou tvorby. Aj na univerzite učíme študentov, že udržateľnosť architektúry nie je niečo, čo sa neskôr pridá, ale už samotný koncept musí byť v súlade s udržateľnosťou alebo ňou čiastočne dokonca diktovaný. Tento prístup je už tak neodmysliteľný, že často vedie k úplne

novým archetypom.

Na Slovenku som si, aspoň v rámci CE ZA AR, takéto silné prepojenie zatiaľ nevšimla. Len v menšej miere, ale o to sympatickejšie, napríklad pri prestavbe storočného humna na rodinný dom vo Veličnej. Aj tu vznikol nový archetyp domu v dome. Páčilo sa mi, že v tomto prípade nešlo o prázdne slová o udržateľnosti, ale o skutočne úprimný, vynaliezavý, „no nonsense“ prístup v harmónii s lokálnymi podmienkami a životným štýlom klienta. Na druhej strane, väčšina objektov už mala udržateľnú technickú infraštruktúru, rekuperácia sa stala novým štandardom. Myslím, že pri vynaliezavosti prístupu slovenských architektov je len otázkou času, kedy udržateľnosť bude čitateľná aj v architektonickom koncepte. Tento rok bolo pri nominovaných dielach výrazne čitateľné osobné nasadenie architektov. Myslíte si, že osobná angažovanosť architektov je výnimočnou udalosťou tohto ročníka alebo sa jedná o prejav hlbšej transformácie povolania architekt?

TBV Rozmýšľam, či sa jedná o proces transformácie povolania architekta alebo ide možno skôr o návrat k podstate našej profesie. Keď sa pozrieme do minulosti, prikláňam sa skôr k druhej možnosti. Ak je to naozaj tak, potom ide o hodnotný trend, ktorý aj širšia spoločnosť bude, dúfam, vedieť oceniť.

Tu vidím aj istú výhodu Slovenska oproti zabehnutému Západu. Nie všetko je už inštitucionalizované a nie všetko funguje dobre. rchitekt môže možno ľahšie vstúpiť do viacerých lakún, dier v systéme a dať im zmysel.

Výnimočným momentom je, že sa medzi nomináciami objavila aj novostavba školy, ktorá je však výsledkom iniciatívy súkromného investora. Môže z príkladu ZŠ Guliver v Banskej Štiavnici čerpať inšpiráciu pre revitalizáciu školských stavieb na Slovensku aj verejný sektor?

TBV Myslím si, že musí. ZŠ Guliver nastavuje nielen architektúrou, ale aj spôsobom tvorby zrkadlo verejnému sektoru. Jedná sa nepochybne o architektonicky výnimočne zvládnutý projekt, ale priznajme si tiež, že reprezentuje aj viac-menej štandard školských stavieb na Západe (vysoko nadštandardné vybavenie vynímajúc). ZŠ Guliver by mohla stáť aj kdekoľvek v Holandsku, Rakúsku, Francúzsku alebo Fínsku. Nemyslím si, že pri inšpirácii by sme mali hovoriť o štandarde vybavenia školy. Bazén pre základné školy je aj na západe výnimočný, v Holandsku napríklad chýba často i telocvičňa, o vonkajšom športovisku ani nehovoriac. Inšpiráciou by mala byť filozofia prístupu, kde v centre stojí dieťa a jeho potreby, diferencované podľa vekových kategórií. Kde architektúra vytvára optimálny priestor pre slobodný vývoj dieťaťa a zároveň vytvára podmienky pre rovnakú osvietenú pedagogickú víziu. Tento prístup bol v ZŠ Guliver výrazne čitateľný a je určite nasledovaniahodný. (Aj čo sa týka pedagogickej vízie!) Isté je, že prostriedky, ktoré štát uvoľní na revitalizáciu

škôl, budú v porovnaní s rozpočtom ZŠ Guliver obmedzené. O to dôležitejšie je hľadať inšpiráciu v esencii.

Posledné roky, a nebolo tomu inak ani v 20. ročníku ceny, sa v kategórii bytové domy nenachádza veľa nominácií. Je bytová výstavba v kríze?

TBV Toto je veľmi dôležitá téma. Neviem či hovoriť o kríze, ale všimla som si dve menej pozitívne tendencie. Ťažké je však povedať, nakoľko majú individuálni architekti možnosť čeliť negatívam izolovane od širšieho spoločenského kontextu. Čo sa týka výstavby lacnejších nájomných domov, myslím si, že častým problémom je konzervatívnosť investora, ako aj verejnosti. rchitektom potom chýba priestor pri takýchto nízkonákladových projektoch prísť s naozaj inovatívnymi, úspornými, „smart” riešeniami už pri tvorbe konceptu. Keďže sa, samozrejme, treba zmestiť do rozpočtu, „lacnosť“ prevedenia sa potom premieta do stiesnených pôdorysov a anonymných fasád s malými oknami a nenápaditou materialitou. Videli sme však aj perfektne prevedené bytovky, s inovatívnou typológiou a výbornými pôdorysmi, plné svetla a súkromia. Ľudia tu však žijú v zlatej klietke, každý blok za vlastným plotom, bez akéhokoľvek kontextu, kde by sa ľudia mohli aspoň náhodne stretnúť, kde by sa deti mohli samy vonku hrať. Hovoríme hlavne o nových lukratívnych štvrtiach, kde akoby úplne absentovalo územné plánovanie a hlavne dlhodobá vízia udržateľného rastu mesta. Nielenže chýbajú adekvátne prístupové komunikácie, ale hlavne akákoľvek vybavenosť a verejný priestor. Deti musia voziť do školy a zo školy rodičia, nakupovať sa dá len autom, čo zase nepriamo napomáha rastu stále nových nákupných centier a vymieraniu parteru klasického uličného mesta. Najviac používaný vstup do domu je garáž, často s výťahom priamo do bytu. Spoločný exteriérový priestor takmer neexistuje, auto, väčšinou dve, je nevyhnutnosť. Čo to bude znamenať pre deti a mládež, ktoré tu vyrastajú bez akejkoľvek nezávislosti pohybu od svojich rodičov, ťažko povedať.

Pri hodnotení diel sa ako problémy opakovane spomínali urbanizmus a územné plánovanie. Akú správu o urbanizme podáva tohtoročný

CE ZA AR?

TBV Tejto témy som sa dotkla už pri predchádzajúcej otázke. Nie som dostatočne v obraze, čo všetko tu je alebo sa pripravuje v oblasti územného plánovania, ale na základe toho, čo sme videli, mám pocit, akoby v územnom plánovaní absentovala dlhodobá vízia udržateľného rastu miest. To však nie je ani tak záležitosťou architektov, ale je to hlavne spoločensko-politická otázka, akým smerom sa chceme uberať. Myslím si, že od revolúcie už ubehlo dosť rokov, aby sme ako spoločnosť, okrem iného aj nástrojmi územného

plánovania, vedeli povedať „... a dosť!“ živelnosti developerského rozvoja a aby sme si ako spoločnosť diktovali podmienky a rezervovali prostriedky pre infraštruktúru a občiansku vybavenosť.

Komunikujú dostatočne nominované diela so súčasnými globálnymi témami architektúry?

TBV Čo sa týka nominácií, sú tu projekty, ktoré sa dotýkajú globálnych tém, ale všeobecne na Slovensku toto prepojenie nevidím až také výrazné. Hlavne témy udržateľnosti a cirkularity ako zdroje inšpirácie pre architektov hrajú v zahraničí prím. Okrem domu vo Veličnej alebo hradu Uhrovec sme veľa kreativity v tejto oblasti nevideli.

Ďalšou významnou témou je kvalitné dostupné bývanie aj pre ekonomicky slabšie vrstvy. Máme tu nomináciu Bytových domov Kamence, projekt, ktorý vyšiel z architektonickej súťaže, s hodnotným riešením parteru, ktorý však tiež zápasí s vyššie spomínanými úskaliami v bytovej výstavbe. A napokon už dlhoročná téma transformácie. Teším sa, že Cvernovku sa podarilo zachrániť, ale dúfam, že sa v parteri nielen priestorovo, ale aj kultúrnou náplňou skutočne otvorí mestu a širokej verejnosti.

Kategória exteriér by mala primárne prezentovať kvalitné krajinárske riešenia vrátane kvalitných parkových úprav. Počet prihlásených diel spadajúcich pod kategóriu exteriér je dlhodobo nízky a aj tento ročník prezentuje v nomináciách skôr objekty v exteriéri. Ako napomôcť k rozvoju a širšiemu uplatneniu krajinnej architektúry?

TBV Aj tu si myslím, že hlavným problémom je absencia ambície a prostriedkov, ale aj nevedomosť v samosprávach miest a vyšších územných celkov. V posledných rokoch sme videli viacero vynikajúcich realizácií. Osveta, publicita a propagácia, samozrejme, pomôžu, ale treba aj predkladať kvalitné zámery a dobre využívať európske fondy, ktoré v tejto oblasti evidentne sú.

Plán obnovy a stability prináša pre Slovensko veľký objem finančných prostriedkov, ktoré by mohli prispieť k výraznému nárastu kvality života v krajine. Kde vidíte potenciál, výzvy a kde, naopak, riziká, ktoré tieto finančné prostriedky môžu slovenskej architektúre priniesť?

TBV Bolo by úžasné, keby sa tieto prostriedky podarilo investovať systémovo v súlade s progresívnou víziou rozvoja Slovenska. V predvoji je veľká úloha pre

samosprávy miest a obcí spolu s architektmi aktualizovať, a kde je to potrebné, aj prehodnotiť a doplniť územné plány. Časť finančných prostriedkov treba rezervovať a veľkoryso a dlhodobo investovať do verejného priestoru, zelene, občianskej vybavenosti a škôl. Na základe ambicióznych kritérií potom treba vypisovať súťaže architektov a aj investorov. A vyberať najlepšie riešenia hlavne podľa kritéria kvality predkladaných riešení. Rada by som bola, keby sa časť prostriedkov rezervovala aj na revitalizáciu socialistických sídlisk. Toto neveselé dedičstvo socializmu je, žiaľ, naprieč Slovenskom všadeprítomné. Je to dôležitá výzva spoločnosti zaujať stanovisko, čo s tým. A tu vidím obrovské možnosti využitia kreatívneho potenciálu architektov, ale i krajinárov. Nehovorím o kozmetických úpravách, ale o veľkorysých riešeniach so zhodnocovaním investícií. Treba vypisovať ideové súťaže, zadávať to ako ateliérové úlohy práve študentom, naštartovať spoločenskú diskusiu na túto tému, zainteresovať developerov a finančne podporiť zmysluplné iniciatívy. Vo svete je mnoho skvelých príkladov a aj u nás aspoň zopár. A nezávisle od tohto musí samospráva investovať do parteru. Potreba dobrých urbanisticko-krajinárskych riešení v kontexte postkomunistických sídlisk je evidentná. Najväčším rizikom je, že všetko pôjde po starom. Že samosprávy nedokážu finančné prostriedky presmerovať do verejného sektoru a ak sa tak nestane na základe dlhodobej vízie o udržateľnej transformácii a raste miest, patrične rozpracovanej v územnom pláne.

Porota sa rozhodla reagovať aj na dielo, ktoré nebolo súčasťou hodnotenia v rámci CE ZA AR. Ako vnímate tému záchrany chátrajúcej kultúrnej pamiatky Liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach?

TBV Iniciatíva za záchranu Machnáča presahuje významom rámec Slovenska.

V Európe je len niekoľko takto kvalitných a natoľko zachovalo štýlovo čistých klenotov funkcionalistickej architektúry. To, že sa nám Machnáč doslova pred našimi očami rozpadá a nie je v moci štátu urobiť tomu koniec, je takmer neuveriteľné. Dúfam, že aj v rámci publicity ocenenia CE ZA AR sa bude tejto téme venovať osobitný priestor. Rastúci záujem verejnosti o architektúru veci nepochybne pomôže.

Prešli ste cestu naprieč celým Slovenskom. Čo vo Vás zanechalo najsilnejší dojem?

JC Obávam sa, že mi organizátori pred cestou nasadili ružové okuliare, pretože najsilnejší dojem mám z neuveriteľne krásnej slovenskej krajiny a bujnej prírody. A tiež mám pocit, že vaša krajina v posledných rokoch celkovo zbohatla. Skrátka, moje dojmy sú veľmi pozitívne.

Témou dvadsiateho ročníka CE ZA AR je #zelenaprearchitekturu. Boli pre Vás ako pre porotcu téma udržateľnosti a environmentálne aspekty diel kritériom ich hodnotenia?

JC Téma udržateľnosti pre nás určite bola hľadiskom, aj keď je pravda, že na rozdiel od západoeurópskych krajín sú tieto kritériá pre architektov a investorov v našich zemepisných šírkach zatiaľ, bohužiaľ, okrajovou témou. Domnievam sa však, že na vine je predovšetkým „vedenie“ našich krajín, ktoré nás k týmto hľadiskám nedostatočne, vedie. Uvedomme si, že ľudstvo väčšinou nerobí nič z dobrej vôle, ale z donútenia. Tento environmentálny imperatív zatiaľ nerezonuje tak, ako by už dávno mal vzhľadom na neustále sa zhoršujúcu kondíciu našej planéty!

Tento rok bolo pri nominovaných dielach výrazne čitateľné osobné nasadenie architektov. Myslíte si, že osobná angažovanosť architektov je výnimočnou udalosťou tohto ročníka alebo ide o prejav hlbšej transformácie povolania architekt?

JC Tento moment som si silno uvedomoval najmä pri nominovaných dielach. Bol by som rád, keby sme ako porota veľmi podčiarkli osobnú angažovanosť architektov a autorov, lebo tohtoročné predstavené výsledky boli dosiahnuté hlavne vďaka tomuto fenoménu. Títo autori pochopili, že jedine svojím maximálnym nasadením, a nielen počas projekčnej fázy, ale hlavne v priebehu realizácie diela, dosiahnu požadovaný výsledok. Tento spôsob práce architekta bol pritom v minulosti samozrejmosťou.

Výnimočným momentom je, že sa medzi nomináciami objavila aj novostavba

školy, ktorá je však výsledkom iniciatívy súkromného investora. Môže z príkladu

ZŠ Guliver v Banskej Štiavnici čerpať inšpiráciu pre revitalizáciu školských stavieb na Slovensku aj verejný sektor a štát?

JC Ja dúfam, že škola Guliver nastavuje vysokú latku verejnému aj súkromnému školstvu v celom stredoeurópskom priestore. A to nielen z hľadiska kvality architektonického návrhu, ale aj z hľadiska konceptu výučby. Škola Guliver je v podstate novodobý „gesamtkunstwerk“, ktorého cieľom nie je len komplexnosť samotného diela, ale aj snaha o zvýšenie úrovne výučby a výchovy žiakov, čo je tou najdôležitejšou úlohou. Posledné roky, a nebolo tomu inak ani v 20. ročníku ceny, sa v kategórii bytové domy nenachádza veľa nominácií. Je bytová výstavba v kríze?

JC Krízu kvality bytovej výstavby spôsobuje niekoľko paralelných javov. Jedným je dlhodobá nenásytnosť trhu, ako na Slovensku, tak aj v Česku, a zároveň stále pomerne nízke nároky zákazníkov v tomto sektore. To vo svojom dôsledku vedie k tomu, že developeri nie sú v zdravom konkurenčnom tlaku a nevytvárajú architektom adekvátny priestor na kvalitnú tvorbu. Znie to možno ako ospravedlnenie architektov, ale obávam sa, že tieto faktory, bohužiaľ, stoja v pozadí tejto situácie.

Pri hodnotení diel sa ako problémy opakovane spomínali urbanizmus a územné plánovanie. Akú správu o urbanizme podáva tohtoročný

CE ZA AR?

Urbanizmus je v postkomunistických krajinách, bohužiaľ, najpomalšie sa vyvíjajúcim odborom, a pritom má zároveň, paradoxne, najfatálnejší vplyv na tvorbu miest. Zlý dom možno zbúrať a nahradiť lepším, ale uličná sieť a dimenzie verejných priestorov urbanista fixuje na celé stáročia dopredu. Na projektoch hodnotených nielen na CE ZA AR-ovi, ale aj na študentskom GP je viditeľná slabina urbanizmu už aj vo vedení študentov na školách.

Komunikujú nominované diela dostatočne so súčasnými globálnymi témami architektúry?

JC Tých globálnych tém je dnes v architektúre toľko, že je ťažké odpovedať na túto otázku. Ale z hľadiska zmieňovanej udržateľnosti, ktorú ja osobne považujem za najdôležitejšiu súčasnú globálnu tému, bol tej komunikácie nominovaných diel stále nedostatok.

Kategória exteriér by mala primárne prezentovať kvalitné krajinárske riešenia vrátane kvalitných parkových úprav. Počet prihlásených diel spadajúcich pod kategóriu exteriér je dlhodobo nízky a aj tento ročník prezentuje v nomináciách skôr objekty v exteriéri. Ako napomôcť

rozvoju a širšiemu uplatneniu krajinnej architektúry?

JC Tento nedostatok je jednoznačne spôsobený najmä nezáujmom predstaviteľov miest a obcí o skvalitnenie verejných priestorov. Možno by pomohol verejný apel SKA na starostov a primátorov vzhľadom na organizovanie verejných súťaží. Ide o veľmi pomalý a tŕnistý proces, ale výsledky majú významný vplyv na kultivovanie celej spoločnosti.

Majú krajinársko-urbanistické a sadovnícke riešenia potenciál byť nástrojom environmentálne zodpovedného prístupu v architektúre?

JC Potenciál majú len vtedy, ak sú zasadené do komplexného riešenia spolu s architektonickým návrhom. Domy a priestor medzi nimi musia byť riešené vo vzájomnej interakcii.

Plán obnovy a stability prináša pre Slovensko veľký objem finančných prostriedkov, ktoré by mohli prispieť k výraznému nárastu kvality života v krajine. Kde vidíte potenciál, výzvy a, naopak, riziká, ktoré tieto finančné prostriedky môžu pre slovenskú architektúru priniesť?

JC Úspech takýchto plánov a programov závisí od kvality a transparentnosti pravidiel a od vyspelosti tých, ktorí s týmto programom budú nakladať. Samotná architektúra bude profitovať z rôznych typov súťaží, ktoré by mali byť cielené na dôležité aspekty riešenia území a regiónov.

Porota sa rozhodla reagovať aj na dielo, ktoré nebolo súčasťou hodnotenia v rámci

CE ZA AR-a. Ako vnímate tému záchrany chátrajúcej kultúrnej pamiatky Liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach?

JC Je veľmi smutné, že ako porota sme sa zaoberali hodnotením novostavieb, pričom existujúci a už v minulom storočí realizovaný skvost, akým je Liečebný dom Machnáč od architekta Jaromíra Krejcara, je deň čo deň väčšou ruinou. Keď ľudské spoločenstvo v danom čase a na danom mieste nie je schopné starať sa o kultúrne dedičstvo, je to výrazom nekultúrnosti toho spoločenstva alebo nefunkčnosti systému toho spoločenstva. V tomto prípade zrejme ide o ten druhý prípad, ale nie je to ospravedlnením, len apelom na jeho nápravu. Rovnakú situáciu možno sledovať aj v Českej republike. Prehlásenie objektu za pamiatku totiž nie je riešenie

vzhľadom na obmedzené právomoci tohto zákona. V prípade domu Machnáč sa zrejme prejavuje aj nezdravý stav slovenského súdnictva.

Vladimír Sitta

10 otázok pre porotu

Prešli ste cestu naprieč celým Slovenskom. Čo vo Vás zanechalo najsilnejší dojem?

VS Videl som Tatry po viac ako 40 rokoch. Sú stále oveľa vyššie než Krkonoše, a tým aj bližšie k nebu. A potom Demänovská dolina. Pre šokujúcu úroveň a rozsah stavebnej činnosti by som si želal, aby sa dolina zmenila na hlbokú priepasť...

Témou dvadsiateho ročníka

CE ZA AR je #zelenaprearchitekturu. Boli pre Vás ako pre porotcu téma udržateľnosti a environmentálne aspekty diel kritériom ich hodnotenia?

VS Environmentálna ohľaduplnosť by mala byť samozrejmosťou. Keby sme boli rigorózni, stačilo by nám na obhliadku asi pár hodín. Ale vážne. Videli sme aj projekty, hoci v menšine, ktoré dokážu našľapovať. Aby však mala zelenosť a udržateľnosť nejaký význam, musí sa stať základným hygienickým návykom.

Tento rok bolo pri nominovaných dielach výrazne čitateľné osobné nasadenie architektov. Myslíte si, že osobná angažovanosť architektov je výnimočnou udalosťou tohto ročníka alebo ide o prejav hlbšej transformácie povolania architekt?

VS Dobrá architektúra nemôže vzniknúť bez mimoriadnej osobnej angažovanosti spojenej s talentom. A ani bez osvieteného klienta.

Výnimočným momentom je, že sa medzi nomináciami objavila aj novostavba školy, ktorá je však výsledkom iniciatívy súkromného investora. Môže z príkladu ZŠ Guliver v Banskej Štiavnici čerpať inšpiráciu pre revitalizáciu školských stavieb na Slovensku aj verejný sektor a štát?

VS Môže, ale štátu sa ťažko krúti rukou. Štát sa nevie hanbiť. Štát, to sú stovky bojazlivých, alibistických úradníkov a politikov. Nedostatok iniciatívy alebo nečinnosť sú pre nich, bohužiaľ, receptom na prežitie. Tento projekt je inšpiráciou aj kritikou zároveň.

Posledné roky, a nebolo tomu inak ani v 20. ročníku ceny, sa v kategórii bytové domy nenachádza veľa nominácií. Je bytová výstavba v kríze?

VS Tam, kde dopyt prevažuje nad ponukou, nevzniká konkurenčné prostredie. Neuspokojená ponuka znižuje štandard na úroveň akceptovateľnosti. Hodnotový systém spoločnosti nachádza aj tu diagnózu.

Pri hodnotení diel sa ako problémy opakovane spomínali urbanizmus a územné plánovanie. Akú správu o urbanizme podáva tohtoročný CE ZA AR?

VS Až na výnimky sa nachádza na dovolenke. Je len jedna architektúra. Privilegovanie objektu poškodzuje mesto.

Komunikujú nominované diela dostatočne so súčasnými globálnymi témami architektúry?

VS Globálnou témou je nevyhnutne kompaktnosť sídel. Povrch planéty nie je elastický a pri rozmnožovacom apetíte druhu Homo sapiens podľa mňa nie je možné pokračovať v nezmyselnej organizácii priestoru tak, ako sme to videli v niektorých nominovaných projektoch. Sídelnú kašu nezachráni kvalitná architektúra solitérmi.

Kategória exteriér by mala primárne prezentovať kvalitné krajinárske riešenia vrátane kvalitných parkových úprav. Počet prihlásených diel spadajúcich pod kategóriu exteriér je dlhodobo nízky a aj tento ročník prezentuje v nomináciách skôr objekty v exteriéri. Ako napomôcť rozvoju a širšiemu uplatneniu krajinnej architektúry?

VS Problém vidím v dlhom časovom spektre, ktoré je nutné na realizáciu. Zároveň je krajina médiom, ktorému rozumie „každý“. Tak ako v Česku, aj tu je prístup ku krajine znamením určitej kultúrnej nevyzretosti.

Majú krajinársko-urbanistické a sadovnícke riešenia potenciál byť nástrojom environmentálne zodpovedného prístupu v architektúre?

VS Zodpovednosť nemožno rozdávať ako karty v mariáši. Iba holistický prístup má potenciál na zmenu.

Plán obnovy a stability prináša pre

Slovensko veľký objem finančných prostriedkov, ktoré by mohli prispieť k výraznému nárastu kvality života v krajine. Kde vidíte potenciál, výzvy a, naopak, riziká, ktoré tieto finančné prostriedky môžu pre slovenskú architektúru priniesť?

VS Práce je veľa, kam len oko dovidí. Tak ako v Česku, aj na Slovensku sa Augiášov chliev upratuje veľmi nesystematicky. Chýba spoločenský audit a hovorca tých nenarodených.

Porota sa rozhodla reagovať aj na dielo, ktoré nebolo súčasťou hodnotenia v rámci

CE ZA AR. Ako vnímate tému záchrany chátrajúcej kultúrnej pamiatky Liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach?

VS Pamäť miesta je často dôležitejšia ako novostavba.

Prešli ste cestu naprieč celým Slovenskom. Čo vo Vás zanechalo najsilnejší dojem?

ŠV Slovensko je inšpiratívne svojou divokou krajinou; s našou architektonickou kanceláriou organizujeme zimné prechody hôr. Nepoznal som okolie Štiavnických Baní, ktoré je jedinečné. A tiež Bratislava, ako veľmi sa stavia – zakaždým, keď sa vraciam, pribúdajú ďalšie veľké domy a bytové celky.

Témou dvadsiateho ročníka CE ZA AR je #zelenaprearchitekturu. Boli pre Vás ako pre porotcu téma udržateľnosti a environmentálne aspekty diel kritériom ich hodnotenia?

ŠV Inteligentné hospodárenie budovy s energiami je pre stavby dôležité, ale svet architektúry je bohatší o mnoho vrstiev. Udržateľnosť vnímam ako hlbšiu tému. Ako porotca som sa snažil porozumieť stavbám z viacerých hľadísk, zaujímal ma kontext stavby, spoločenský aspekt, vzťah k okoliu, ale aj prekvapivé riešenie, trvanlivosť alebo detail.

Tento rok bolo pri nominovaných dielach výrazne čitateľné osobné nasadenie architektov. Myslíte si, že osobná angažovanosť architektov je výnimočnou udalosťou tohto ročníka alebo ide o prejav hlbšej transformácie povolania architekt?

ŠV Osobné nasadenie architekta bolo podľa mňa vždy zásadné, nejde o nejakú zmenu úlohy architekta. Vôľa uplatnená zo strany tvorcov ide často proti iným záujmom a energie a nasadenie môžu veci zásadne pomôcť. Je jasné, že pri drobnejších stavbách, kde je priamejší vzťah, sa dohoda hľadá ľahšie. V prípade väčších investícií je veľa záujmov a architekt sa stáva súčasťou širokého tímu.

Výnimočným momentom je, že sa medzi nomináciami objavila aj novostavba školy, ktorá je však výsledkom iniciatívy súkromného investora. Môže z príkladu ZŠ Guliver v Banskej Štiavnici čerpať inšpiráciu pre revitalizáciu školských stavieb na Slovensku aj verejný sektor a štát?

SOA základnú školu v Psároch neďaleko Prahy na základe architektonickej súťaže a zdá sa, že to ako precedens zafungovalo. Dnes prebiehajú ďalšie dve súťaže na návrh základných škôl, jedna je uzavretá a ďalšie sa chystajú.

Posledné roky, a nebolo tomu inak ani v 20. ročníku ceny, sa v kategórii bytové domy nenachádza veľa nominácií. Je bytová výstavba v kríze?

ŠV V kríze určite nie je, stavia sa množstvo bytových domov a byty sú predané. Otázkou je, či investori príliš nezväzujú ruky svojim architektom. Zásadná je úloha zástupcov mesta alebo obce, ktorí môžu a musia tlačiť investorov k vytváraniu hodnotného prostredia pre svojich obyvateľov.

Pri hodnotení diel sa ako problémy opakovane spomínali urbanizmus a územné plánovanie. Akú správu o urbanizme podáva tohtoročný CE ZA AR?

ŠV Urbanizmus nie je ľahká téma, pre verejnosť je ťažko uchopiteľná a jeho výsledok sa rozhodne neprejaví za jedno volebné obdobie. Časť stavieb, ktoré sme videli, vytvára prostredie, kde chýba vízia, ako má vyzerať verejný priestor, aký potenciál má ulica a ako funguje prepojené mesto. Ale to sú rozhodnutia staré desiatky rokov, ktoré už architekt nemôže ovplyvniť návrhom domu. Snáď sa situácia mení.

Komunikujú nominované diela dostatočne so súčasnými globálnymi témami architektúry?

ŠV To neviem, pre mňa je skôr dôležité, ako sa chovajú ku svojim používateľom, k okoliu a či sú nejakým spôsobom inšpiratívne alebo prekvapivé.

Kategória exteriér by mala primárne prezentovať kvalitné krajinárske riešenia vrátane kvalitných parkových úprav. Počet prihlásených diel spadajúcich pod kategóriu exteriér je dlhodobo nízky a aj tento ročník prezentuje v nomináciách skôr objekty v exteriéri. Ako napomôcť rozvoju a širšiemu uplatneniu krajinnej architektúry?

ŠV Prial by som si, aby sa verejný sektor inšpiroval. Návrh školy je jednou z najkrajších, ale aj najkomplexnejších úloh, akých sa architekt môže zhostiť. V Českej republike sa podarilo postaviť architektom

ŠV Presvedčiť správu miest a obcí, aby vnímala spoločné priestory ako zásadnú kvalitu pre život mesta a investovala prostriedky do ich úprav a tvorby.

Ale možno sa to čiastočne deje, je to beh na dlhú trať, ktorý z pozície návštevníka nie je príliš vidieť.

Majú krajinársko-urbanistické a sadovnícke riešenia potenciál byť nástrojom environmentálne zodpovedného prístup v architektúre?

ŠV Áno.

Plán obnovy a stability prináša pre Slovensko veľký objem finančných prostriedkov, ktoré by mohli prispieť k výraznému nárastu kvality života v krajine. Kde vidíte potenciál, výzvy a, naopak, riziká, ktoré tieto finančné prostriedky môžu pre slovenskú architektúru priniesť?

ŠV To sa neodvažujem tvrdiť. Hádam len to, že voľná krajina je jednou z najvyšších hodnôt, ktorú od predkov máme. Starostlivosť o postavené a chátrajúce stavby vytvára kultúrne prostredie, ale vždy bude drahšia a zložitejšia, ako stavať na zelenej lúke.

Porota sa rozhodla reagovať aj na dielo, ktoré nebolo súčasťou hodnotenia v rámci

CE ZA AR. Ako vnímate tému záchrany chátrajúcej kultúrnej pamiatky Liečebného domu Machnáč v Trenčianskych Tepliciach?

ŠV Vidieť Machnáč je smutné, ale zároveň nádejné. Je to výnimočná stavba v európskom kontexte. A mám radosť, že sa zdvihla občianska vlna, ktorá má potenciál vrátiť dom do života mesta i na mapu dejín architektúry. Držím vám palce.

Počas leta som mal už druhýkrát príležitosť stráviť spolu s ďalšími členmi poroty CE ZA AR cestu po všetkých nominovaných realizáciách slovenských architektov. Opäť to pre mňa osobne bol veľmi komplexný zážitok, počas ktorého som vstrebával tak dojmy zo samotných stavieb, ako aj z rozhovorov s ich autormi. Paralelne s tým som mal možnosť spoznať aj neuveriteľne magické časti Slovenska, bohaté na vzácne a, bohužiaľ, zanedbané historické pamiatky, a to všetko v až prekvapujúco čarokrásnej krajine. Na konci každého dňa sme v rámci celej poroty debatovali a podrobne rozoberali jednotlivé diela, porovnávali koncepty, vyjadrovali sa k silným a slabým stránkam a hľadali dôvody, ktoré viedli k úspechu i sklamaniu. Päťdňový maratón obhliadok sme ukončili záverečným zasadnutím poroty. Museli sme vybrať z množiny nominácií v každej kategórii jedno dielo. Predchádzala tomu pomerne vášnivá debata, s ktorej záznamom sa môžete nižšie oboznámiť sami. V tejto súvislosti je potrebné uvedomiť si, že táto miestami trochu surová diskusia bola akousi sumarizáciou predchádzajúcich debát. Snažili sme sa spoločne nájsť priesečník vzájomných subjektívnych názorov. Cieľom bolo, aby sa tohtoročná porota zjednotila na výbere, ktorý má ambíciu vyzdvihnúť na vrchol také diela, ktoré sa čo najpoctivejšie usilujú o zvýšenie kvality architektúry a všetkého čo s touto dôležitou, skvelou, zložitou, všetko ovplyvňujúcou a hlavne neustále fascinujúcou profesiou súvisí.

Dovoľte mi ešte spomenúť jeden môj osobný postreh, ktorý som si začal konkrétnejšie formulovať až po návrate domov. Tento postreh totiž súvisí nielen s tohtoročnými a vlaňajšími nomináciami, ale aj s mojím pozorovaním architektúry v Čechách a ďalších krajinách. Uvedomil som si, že existuje úzka súvislosť medzi silou konceptu, kvalitou detailu, kvalitou použitých materiálov, skrátka medzi dôsledným spracovaním

diela a osvieteným charakterom klienta, ktorý investuje svoje prostriedky do ARCHITEKTÚRY, ktorú chce užívať a vlastniť. V určitom protiklade potom vnímam súvislosť medzi realizáciami, ktorých koncept je prvoplánovo komerčný, s očividnými kompromismi vo výbere materiálov a spracovaní detailov a charakterom investora, ktorého motiváciou je predovšetkým výhodný predaj. V tomto kontexte je veľmi dôležité, aby sme si všetci uvedomili, že táto situácia sa môže zlepšiť iba vtedy, ak sa neuspokojíme s ponukou polotovarov. Architektúra vytvára ako verejný, tak aj súkromný priestor, ktoré sú vo výsledku naším životným priestorom. Pokiaľ ten neplní uspokojivo svoju úlohu, trpí tým aj samotná kvalita nášho života.

Rozhovor: Rudolf Žákovský

Prehľad realizovaných súťaží

Rozhovor

Rozhovor s Ing. arch. Rudolfom Žákovským, predsedom výboru pre súťaže a verejné obstarávanie Rozhovor viedol Martin Zaiček

Od ostatnej ročenky SKA uplynuli dva roky. Už pri prvom pohľade na štatistiku súťaží sa jedná o dva najúspešnejšie súťažné roky od vzniku Slovenskej komory architektov.

Spokojnosť samozrejme musí byť, ale nielen z dôvodu rastúceho počtu, ale aj kvality súťaží a procesov, ktoré zďaleka neobsahujú len tú klasickú súťaž návrhov, ktorá sa upevňovala ešte v minulých obdobiach komory. Veľmi výrazne sa rozšíril počet vyhlasovateľov. Je za tým aj práca komory, ktorá tradične propagovala súťaže a napomáhala ich realizácii. Za všetko spomeňme udelenie cien „Patrón architektúry“ vyhlasovateľom súťaží, ocenenie CE ZA AR úspešným realizáciám, ale aj rad publikácií na túto tému.

Z pozície člena a predsedu Výboru pre súťaže a verejné obstarávanie sleduješ vývoj architektonického súťaženia už prakticky viac než desať rokov. Zmenilo sa niečo zásadné na poli architektonického súťaženia?

Prostredie sa určite výrazne zmenilo. Či už nastavenie prístupu komory, ale aj celej architektonickej obce k súťažiam. Prvé úspešné roky, kedy sme sa prehupli nad nejaké tie obligátne tri súťaže ročne, boli v znamení šírenia dobrej praxe. Pri presadzovaní myšlienky architektonického súťaženia na pôde Úradu pre verejné obstarávanie sa nám podarilo nájsť vo výsledku dobré pracovné vzťahy. Aj tieto viedli k tomu, že naše predstavy o súťažiach boli zahrnuté do samostatnej vykonávacej vyhlášky k súťažným návrhom v roku 2016 a mali sme možnosť pripomienkovať aj ostatnú novelu vyhlášky, ako aj zákona v roku 2021.

Súťaženie ale nie je primárne vecou architektov?

Iste, od roku 2004 sme rozbehli školenia členskej základne. Tieto sme zaviedli pre skvalitnenie súťažného prostredia a procesov súťaží, ale aj pre napĺňanie formálneho zoznamu organizátorov súťaží - spracovateľov súťažných podmienok a zoznamu porotcov súťaží. Dnes už tieto školenia organizujeme aj ako online webináre. Veríme, že sa vďaka tomu podarilo angažovať mnohých ľudí, ktorí dnes rozvíjajú súťaže samostatne. Robia to z vlastnej iniciatívy, ako rozšírenie svojej praxe architekta. Spomeňme Petra Lényiho a jeho ateliér 2021, ktorí sa vlastne stali lídrami v oblasti organizovania súťaží návrhov na Slovensku.

Je to dialóg a v mnohom nás posunuli vpred. Sú nenahraditeľnými aktérmi, v podstate spolupracovníkmi pre komoru. So spomínaným ateliérom 2021 sme vydali publikáciu Manuál súťaží SKA, ktorý sa v dvoch vydaniach dostal azda do každej mestskej a väčšej obecnej samosprávy na Slovensku. Dnes tu vďaka týmto snahám o rozvoj súťaženia vznikla generácia architektov, v podstate tridsiatnikov - štyridsiatnikov, ktorí sa zúčastňujú súťaží nielen ako ich účastníci, ale viacerí z nich aj vedia presvedčiť organizácie a investorov vo svojom okolí o dôležitosti a potrebe zorganizovania súťaže a vedia aj súťaž pripraviť. Všetci títo aktéri sú vďaka Výboru pre súťaže a verejné obstarávania, ako aj Tvojmu a Reinmu pôsobeniu na špecializovanom referáte Úradu SKA vzájomné zosieťovaní.

Čiže už netreba budovať komunitu profesionálov v súťažiach na pôde SKA?

Vzniklo reálne spoločenské podhubie v rámci stavu architektov, to, čo sme sa sami veľmi prácne a až príliš mechanicky snažili vybudovať vďaka spomínaným zoznamom. Táto stratégia sa dnes opodstatnene ukázala už ako nulitná. V rámci pripravovaného nového súťažného poriadku sme sa rozhodli, že tento prístup opustíme a zoznamy existovať už nebudú. Skúsenosti a osobný odborný rast pri príprave súťaží sú omnoho cennejšie než osvedčenie SKA. Nahradí ho verejne dostupná referencia o účasti alebo príprave súťaže priamo vo vizitke autorizovanej osoby na našom webe.

Nedošlo za posledných povedzme 10 rokov k únosu súťaží návrhov z oblasti ideálneho stavu architektonického súťaženia viac do sféry technokratického verejného obstarávania?

Je to jednostranná aktivita alebo naša komora spolupracuje s aktívnymi hráčmi v oblasti?

Súťaž návrhov, ktorú zaviedli právne predpisy v rámci verejného obstarávania ako špecifickú formu obstarávania návrhov a zadávania zákaziek v oblasti architektúry a územného plánovania, je ako termín prekladom z anglického design contest Európskej smernice. Paradoxne nám to umožnilo presvedčiť odberateľov našich služieb o tom, že to, čo je špecifické na architektonickej činnosti, je práve onen návrh, bez ktorého sa vlastne nedá dospieť k realizácii kvalitnej architektúry, urbanizmu a krajinnej architektúry. Súťaž návrhov je nezastupiteľný proces. Rovnako to vidí aj Úrad pre verejné obstarávanie, ktorý presadil tú najčistejšiu, ideálnu formu architektonického súťaženia, a teda formu, ktorá dáva možnosť zúčastniť sa čo najväčšiemu počtu účastníkov formou verejnej anonymnej súťaže návrhov. Takáto súťaž poskytuje maximálnu rovnosť šancí a spravodlivé odborné hodnotenie návrhov. Je to vlastne akýsi zlatý štandard architektonického súťaženia, vlastne historicky už od jeho počiatkov.

V roku 2022 bolo z 33 súťaží návrhov

až 30 viazaných postupom zákona o verejnom obstarávaní, inými slovami, partnermi v oblasti súťaží pre SKA sú zväčša subjekty verejnej správy. Ako sa v posledných rokoch vyvíja vzťah SKA a verejného sektora?

Čo sa týka verejného obstarávania, vidím tu dva výrazné pohyby. Prvým je, že to, čo sme nazvali ako súťaž návrhov, zahŕňa v podstate oveľa väčší výpočet formátov súťaží, ako je klasická anonymná verejná súťaž návrhov. Nemálo sa presadzujú takzvané „malé súťaže“, čo sú z hľadiska verejného obstarávania procesy zadávania zákaziek s nízkou hodnotou, ktoré sa opierajú o výber z troch ponúk. Účastníci v takomto prípade predkladajú návrh na základe splnenia postupových kritérií. Je to forma, ktorá je výrazne efektívnejšia ako klasická súťaž návrhov. Platí to predovšetkým pre vyhlasovateľa, ale aj samotných účastníkov, ktorí majú garanciu, že za výkon dostanú aspoň fixnú odmenu.

A ten druhý pohyb v obstarávaní?

Nielen v oblasti verejného obstarávania, ale aj pri súkromných vyhlasovateľoch vzrastá dopyt po tom, aby súťaž bola overená komorou architektov. Podarilo sa nám pravdepodobne presvedčiť vyhlasovateľov, a súčasne vzrastá požiadavka od účastníkov, aby súťaže mali zaručenú istú kvalitu, ktorú deklaruje overenie súťažných podmienok komorou.

Základným dokumentom, ktorým sa riadia súťaže je súťažný poriadok SKA. Reflektuje túto spomínanú dynamiku súťaženia?

Súťažný poriadok v jeho aktuálne pripravovanej novele obnovuje známy pojem „architektonickej súťaže“. Spolu so spomínanými „malými súťažami“ overujeme dnes aj formu „súťažného dialógu“, ktorým napríklad prebiehalo hľadanie podoby obnovy Kamenného námestia a Námestia SNP v Bratislave. Ďalším súťažným procesom sú vyzvané súťaže spravidla súkromných developerov, kde už tiež máme úspešné a férové príklady takýchto nami overených súťaží. Je teda možné vrátiť sa akoby po špirále do stavu pred tým, ako bol vlastne zavedený pojem „súťaže návrhov“ vo verejnom obstarávaní.

Kedy môžeme očakávať zavedenie nového súťažného poriadku do praxe?

nediskrimináciu účastníkov a na odbornú a nezávislú porotu, ďalej na kvalitne pripravené zadanie a isté technické a procesné požiadavky v takzvaných projektových súťažiach, teda takých, kde je cieľom po skončení súťaže zadanie zákazky, ktorá povedie k úspešnej realizácii architektonického diela. Schválenie novely súťažného poriadku, ktorá chce reflektovať, ale aj štandardizovať všetky podoby architektonického súťaženia návrhov, predpokladám na jar 2023.

Prejdime k téme organizovania súťaží prostredníctvom Inštitútu slovenskej komory architektov. Za posledné 2 roky sa táto sesterská organizácia SKA zapojila do organizovania súťaží návrhov, spomeňme súťaž na pamätník Jána

Kuciaka alebo súťaž na pripravovaný administratívny objekt Úradu vlády SR. Komora sa touto cestou snaží poskytnúť služby vážnym partnerom z verejného sektora. Vnímaš tento typ služieb perspektívne?

Myslím si, že poslaním ISKA alebo nejakej organizácie, za ktorou bude stáť SKA, nie je ani tak to, aby sme vytvorili nejakú stálu servisnú organizáciu, ktorá by pravidelne na zákazku pripravovala architektonické súťaže. Malo by ísť skôr o generovanie akýchsi pilotných dobrých príkladov, na základe ktorých by oblasť verejnej správy - a štátnej správy predovšetkýmvedela ďalej pripravovať dobré architektonické súťaže a utvrdila sa v pozitívach tohto procesu. Celkovo možno povedať, že príprava verejných stavebných investícií za posledných 30 rokov je oblasťou, kde ako krajina mimoriadne zaostávame.

To súvisí aj s agendou Plánu obnovy a odolnosti SR (POO), ktorý si kladie za úlohu odstrániť tento deficit verejných investícií. SKA tu presadzuje štandard súťaží. Majú šancu sa uplatniť, keďže vieme, že POO je časovo veľmi limitovaný?

Je limitovaný iba zdanlivo. Verejná správa sa už nevyhne príprave projektov cez porovnanie základných ideových konceptov. Skôr či neskôr budú pre splnenie zásadných environmentálnych kritérií verejní investori donútení k validácii riešení cez hľadanie toho najlepšieho návrhu. Princíp architektonickej súťaže sa tak musí stať štandardom v akomkoľvek spôsobe zadávania verejných zákaziek a pre zodpovednú prípravu stavebných zámerov.

Touto novelou súťažného poriadku iba zachytávame prebiehajúcu prax. My sme už pred dvomi rokmi vďaka Metropolitného inštitútu Bratislavy v overovaní vyprofilovali tieto ďalšie formy architektonického súťaženia. Musíme myslieť na fundamentálnu požiadavku na

To priamo súvisí so základnou podmienkou POO „do no significant harm“ (DNSH), čiže novou investičnou činnosťou viac neškodiť prostrediu, a naopak, viac prispieť k transformácii

Európy na uhlíkovo neutrálnu ekonomiku do roku 2050. K tomu sa viažu aj ďalšie agendy, ktoré na komore vznikajú - ako napríklad Zelená politika architektúry ako súčasť Architektonickej politiky Slovenska, ktorá presadzuje architektonickú súťaž ako nástroj na presadenie kvality a environmentálne pozitívnej výstavby.

Súťaže určite budú takýmto nástrojom, pretože vlastne niet inej možnosti. Otázka pre nás na komore je, ako tento nástroj čo najrýchlejšie a najmenej „bolestivo“ implementovať v podstate na všetky úrovne verejnej správy.

Ako týmto úradom verejnej správy pomôcť?

Pred piatimi rokmi by sme pravdepodobne v tomto rozhovore hovorili o potrebe vzorových súťažných podmienok. Táto potreba sa vlastne naplnila akoby bez nášho pričinenia tým, že jednoducho prax súťaží a niekoľko dobrých inštitúcií typu MIB a aktívnych spracovateľov súťažných podmienok z radov našich členov vygenerovali dostatočný počet vzorových postupov na riešenie tých najbežnejších zadaní v oblasti architektúry. Takto sa podarilo rozšíriť súťaže v radoch samospráv obcí a miest. Teraz je na rade verejná správa vyššej úrovne, teda samosprávne kraje, ministerstvá a štátne organizácie.

Čiže SKA nemusí nevyhnutne vytvárať vzory a tlačivá, ale skôr usmerňovať a propagovať dobrú prax?

Presne tak. Vlastným úsilím vygenerovaný vzor, prípadne vlastným úsilím naučený, hoci aj prevzatý vzor, je oveľa cennejší než príkladný formulár. Úspešní sme boli práve tam, kde sme „ponúkli udicu, nie rybník“.

Na stretnutiach s verejnou správou na ministerstvách je zo strany komory často používaný príklad jedinej verejnej nemocnice, ktorá sa momentálne na Slovensku stavia - UN v Martine. Jej súčasná podoba je výsledkom súťaže návrhov z roku 2018. Dnes je to paradoxne vlajková loď Plánu obnovy a odolnosti SR. Kiež by takýchto príkladov bolo viac - takýchto udíc, ktoré si vyžiadajú aj celé rybníky.

akýmkoľvek reformám a inováciám. V týchto oblastiach nie je vyhlasovaný dostatočný počet architektonických súťaží. Čo je len jednou zo známok celoštátneho systémového ustrnutia verejného života a investícií, nehovoriac o stratégiách rozvoja architektúry a stavebnej kultúry alebo čo i len bazálnej starostlivosti o existujúce urbánne, architektonické a krajinné prostredie.

Riaditeľka Plánu obnovy a odolnosti SR na národnej implementačnej a koordinačnej agentúre (NIKA) pani Lívia Vašáková dlhodobo poukazuje na fakt, že na Slovensku máme viac než 20 000 verejných budov, z ktorých je každá spravovaná osobitne. Verejným stavbám chýba jeden správca, ktorý by riadil procesy obstarávania a kvality ich obnovy, prípadne ich adaptácie. Pre komoru je každý nový klient z tejto oblasti vždy novým partnerom, ktorému je nutné od nuly vysvetliť princípy súťaže návrhov a presvedčiť ho, aby sa vydal touto cestou. Nie každý nakoniec túto „udicu“ kúpi. Myslíš si, že by SKA mala aktívnejšie presadzovať zmenu politiky a správy štátneho majetku, aby vznikol pre SKA jeden partner, s ktorým by sa dalo postupovať jednotne cez architektonické súťaže?

Komora to v podstate od svojho založenia aj robí. Na jednej strane pozitívnou praxou, ako je spomínaná nemocnica v Martine a desiatky ďalších, na druhej strane upozorňovaním na chyby, ako to robila predovšetkým v minulosti. Ako často bolo z našej strany odporúčané ísť súťažou návrhov, pričom štát siahol radšej po obchodnej súťaži? Kaštieľ v Rusovciach a Nemocnica na Rázsochách sú toho svedkami. Nechcem sa púšťať do hodnotenia konceptov, či už centrálneho, alebo decentralizovaného spravovania budov. Myslím si, že úloha komory je v podpore a v tvorbe metodík súťaží, nech už je klient jeden alebo ich je tisíc.

V tomto rozhovore voláme po verejných investíciách v dlhodobo zanedbávaných oblastiach. Sú to často krásne architektonické zadania: školy, nemocnice, krajina. Ide o natoľko rozsiahly investičný a rozvojový dlh, že pri kadencii 30 súťaží ročne nepohneme ani s percentom potrebnej práce. Ako vidíš v tomto svetle budúcnosť súťaženia, ak by sme na Slovensku potrebovali stovky súťaží ročne?

To „okysličovanie“ rybníkov je iba na ich správcoch a pravdepodobne tu máme celé suché oblasti v podstate naprieč celou štátnou správou. Predovšetkým ide o oblasť vzdelávania, kultúry a zdravotníctva, kde je to najciteľnejšie. Tieto sa celé desaťročia vnútorne bránia

Už dnes vidíme isté problémy s časom, ktorý sú architekti vôbec fyzicky schopní investovať do participácie

na súťažiach. Je teda otázne, či práve oná približne tridsiatka architektonických súťaží ročne nie je nateraz stropom z hľadiska saturácie trhu a ochoty architektov a architektiek investovať penzum práce na neistom výsledku. Tu sa otvára cesta v súvislosti so zásadným navýšením limitov pre zákazky s nízkymi hodnotami (dnes je to 180 000 Eur pre komunálnych vyhlasovateľov resp. 100 000 Eur pre štát, pozn.) a ich priblížením k tzv. nadlimitným zákazkám, kde je z nášho pohľadu súťaž návrhov už zákonne obligatórna (215 000 Eur pre komunálnych vyhlasovateľov resp. 140 000 Eur pre štát, pozn.). Tam, kde to nie je efektívne a nevyžaduje si to význam zadania, nebude musieť verejný vyhlasovateľ postupovať jedno- alebo viackolovou klasickou súťažou návrhov či niekoľkoetapovým súťažným dialógom.

Čiže riešiť veľkú časť menších a stredne veľkých zadaní primárne cez malú súťaž?

Takéto súťaže sú už v súčasnosti dominantné. Myslím, že tu existuje aj reálny dopyt na strane nás architektov súťažiť, ale mať aj istotu, že aspoň časť práce bude finančne kompenzovaná. Na druhej strane tie celospoločensky významné investície do budov, krajiny, urbanizmu, či už komunálnych, alebo štátnych obstarávateľov riešiť tradičnou jedno- alebo viackolovou súťažou návrhov, a to verejnou, anonymnou, s čo najvyššou možnou účasťou. Uvidíme tiež, ako sa bude vyvíjať dopyt po súťažnom dialógu, ktorý možno nemusí existovať len v nákladnej podobe predvýberu a viacerých workshopov. Keď spomíname výber účastníkov - napríklad aj v „malej súťaži“ bude dôležité, aby sme našli štandard pre nediskriminačné a primerané kvalitatívne kritériá výberu.

Ako ovplyvnia súťaže našu architektúru?

Pre nás architektov možno bolo vždy na súťažení prínosnejšie než výhra to sledovanie inovatívnych riešení, ktoré prinášajú kolegovia v úspešnejších návrhoch. Sledovanie aktuálneho pohybu architektonického navrhovania. Dnes sa výrazne dynamicky menia požiadavky, napríklad zelená agenda alebo dôraz na riešenia verejných priestorov. V súčasnosti sa vyžaduje úplne iná kvalita riešení, než len dizajn dlažby a sem tam nejaký strom, ako tomu bolo ešte pred niekoľkými rokmi. Táto spätná väzba, respektíve bezplatné školenie našej profesie na základe sledovania výsledkov v súťažiach a ich presadzovanie, zdá sa mi, je ďalšou úlohou pre komoru do budúcnosti súťaženia na Slovensku; sústrediť sa na evaluáciu výsledkov a diskusiu, ako to robia aj špecializované weby typu Archinfo.sk.

Čiže vnútrostavovská odborná diskusia prostredníctvom práce?

Ak je pociťovaný problém, napríklad opakujúcej sa účasti niektorých ľudí v porotách, tak si to musíme povedať v rámci otvorenej diskusie my sami a na jej

základe dopracovať kritéria toho, čo budeme považovať za dostatočný revolving účasti v porotách. Rovnako, ak pociťujeme isté kritériá výberu ako diskriminačné, respektíve zužujúce účasť mladých ateliérov, takisto si to musíme povedať interne na svojej pôde. Diskusné fóra, podcasty a podobne, môžu byť teda veľmi užitočné. Vďaka nim môže výbor pre súťaže a úrad SKA sledovať a iniciovať zmenu procesov a overovania.

Je to volanie po väčšej participácii autorizovaných osôb? Či už účasťou v súťažiach, účasťou v porotách, ale aj na aktívnej účasti pri organizovaní súťaží návrhov...

Presne tak. Za tými vyše 30 súťažami ročne je práve zvýšená participácia nás architektov. Nikto iný to za nás nespraví. Je potrebné sa poďakovať všetkým kolegom a kolegyniam, ktorí pripravili nie jednu, nie dve, ale pomaly už desiatky súťaží, ktorých výsledkom bude dobrá architektúra.

Čiže dá sa aj povedať, že rozvoj slovenskej architektúry v istom rozsahu stále závisí aj od úspešnosti súťaží návrhov, ich udržania a postupného zlepšovania a rozvoja?

Čo by si z pohľadu bohatých skúseností a rokov vedenia celej agendy na pôde SKA odporučil novej generácii, ktorá teraz prichádza a nastupuje do orgánov komory? Po voľbách bude pravdepodobne menované aj nové vedenie agendy súťaží na pôde výboru, ba možno predstavenstva SKA.

Zotrvať v tom, čo je rozbehnuté. Akékoľvek odporúčania nie sú potrebné tam, kde sa tomu venujú ľudia, ktorí to robia z vlastného presvedčenia a možno až z lásky k architektúre. Práve takíto otvorení kolegovia a kolegyne si nájdu svoju vlastnú cestu, ktorá nás, myslím, v budúcnosti ešte pozitívne prekvapí.

Verejné priestranstvá:

1. Revitalizácia územia s parkom J. A. Baťu a rekonštrukcia priľahlých komunikácií na Námestí SNP

2. Stará Turá, zóna Mierová

3. Námestie Slobody v Banskej Bystrici

4. Obnova Štefánikovej ulice v Trnave

5. Námestovo - transformácia nábrežia

6. Lávky cez Chorvátske rameno v Petržalke

7. Revitalizácia verejných priestorov na Jurigovom námestí

8. Športovo-rekreačný areál Žilina – Chrasť

9. Revitalizácia Lesoparku Kalvária v Bardejove

10. Revitalizácia Námestia Republiky v Petržalke

11. Revitalizácia verejných priestranstiev sídliska Diely v Nitre

12. Mestský park - Városliget, Dunajská Streda

13. Námestie s mestským hradom, Stropkov (IV. etapa revitalizácie Námestia SNP v Stropkove)

Rekreácia, šport, turistické lokality:

14. Turistické útulne

15. Mestská plaváreň v Dubnici nad Váhom

16. Wellness hotel, Zuberec

17. Nová plaváreň, rekonštrukcia hokejového štadióna a dostavba nekomerčných ubytovacích kapacít pre športovcov

18. Charitný dom, Dolný Smokovec

19. Revitalizácia a dostavba areálu Mestskej krytej plavárne a letných kúpalísk v Žiline

Rekonštrukcia a obnova:

20. Rekonštrukcia hotela Ďumbier

21. Sídlo Úradu na ochranu oznamovateľov

22. Vodná veža Vydrica

23. Modernizácia Krajského múzea v Prešove

24. Komplexná obnova Forgáčovho paláca – sídelnej budovy Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach

25. Súťaž návrhov na riešenie obnovy rodinných domov pre Plán obnovy a odolnosti SR

- typ „ORAVA“

26. Súťaž návrhov na riešenie obnovy rodinných domov pre Plán obnovy a odolnosti SR - typ „KOCKA“

27. Súťaž návrhov na riešenie obnovy rodinných domov pre Plán obnovy a odolnosti SR - typ „ŠTVOREC“

Kultúra a výtvarné umenie:

30. 700 rokov Žiliny

31. Kultúrne stredisko a knižnica Žarnovická

- Rača

32. Kultúrny dom, Malacky

33. Pamätník slobody slova vo Veľkej Mači – na pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

34. Kultúrne centrum Hviezda v Trnave

35. Revitalizácia osvetovej besedy, Ivanka pri Dunaji

36. Pamätník obetiam Covid-19

Bývanie:

37. Mestský blok Spartakovská v Trnave

38. Bytový dom s polyfunkciou v Trnave

- Halenárska, Paulínska, Antona Malatinského

39. Polyfunkčná zóna Janíkov dvor

Expozície a interiéry:

40. Moderná architektúra mesta Trenčín a okolia

41. Nová stála expozícia pre Kysucké múzeum „Dejiny Čadce a okolitých obcí“

42. Súťaž architektonických návrhov na expozíciu „Biatec - dejiny keltského mincovníctva v Bratislave“

43. Architektonická súťaž návrhov etnografickej expozície

44. Obnova 1. poschodia Krajskej knižnice v Žiline

45. Súťaž architektonických návrhov na stálu expozíciu VSG

46. Knižnica Samuela Reussa, Revúca

47. Stála expozícia Mikuláša Galandu „legendala ganda - galanda“

48. Architektonický návrh riešenia interiérov knižnice

Občianske stavby, priemysel a logistika:

49. Dom smútku, Brezno

50. Logistický park Letisko Košice - Airport Košice

51. Parkovacie domy v Martine

Urbanizmus a územné plánovanie:

52. Vízia rozvoja Obce Bernolákovo

53. Nové mestské centrum Košice – Hornád

Školy a vzdelávanie:

28. Novostavba Vysokej školy múzických umení na Svoradovej ulici v Bratislave

29. Alfa škôlka

54. Bratislava - Južné predmestie a staromestské nábrežie

55. Obnova a rozvoj Kúpeľov Sliač

56. Viedenská cesta

Bratislava

Trnava

Bernolákovo

Veľká Mača

Partizánske

Banská Bystrica

Sliač

Brezno

Zuberec

Ivanka pri Dunaji Dunajská Streda

Nitra

Malé Karpaty

Malacky Sereď

Námestovo Stará Turá

Trenčín

Dubnica nad Váhom Martin

Žilina

Čadca

Dolný Smokovec

Muránska planina

Revúca

Vyšný Medzev

Bardejov

Stropkov

Prešov

Košice

VEREJNÉ PRIESTRANSTVÁ:

1. Revitalizácia územia s parkom J. A. Baťu a rekonštrukcia priľahlých komunikácií na Námestí SNP

V: Mesto Partizánske

DV: 24. 2. 2021

DH: 3. 6. 2021

PHN: 21 → 4

1. miesto: 4 000 € Autori návrhu: Plural s. r. o. + Ateliér Divo

2. miesto: 4 000 €Autori návrhu: ATELIER DUMA LIVING GARDENS, s. r. o. + STOA architekti, s. r. o.- Ing. Magdaléna Horňáková, Ing. arch. Andrea Macejková, Gabriela Lapšanská, Ing. Lenka Ficeková, Ing. Ivana Šebeňová, Ing. Ivana Kallová, Ing. arch. Adam Macejko, Ing. arch. Miroslav Macejko, Ing. Igor Ševčík, Ing. Juraj Horňák

2. Stará Turá, zóna Mierová

V: Mesto Stará Turá

DV: 26. 7. 2021

DH: 27. 10. 2021

PHN: 11

3. miesto: 4 000 € - Autori

návrhu: GUTGUT, s. r. o. + Marko & placemakers + 2ka, s. r. o. - Ing. arch. Lukáš Kordík, Ing. arch. Štefan Polakovič, Ing. Peter Pasečný, Igor Marko, Filip Hečko, Ľuboš Dobóczi, Matúš Peklanský

1. miesto: 9 000 € Autori návrhu: doc. Akad. arch. Ing. Ján Studený, Mag. arch. Peter Stec, rtD., spolupráca: Alena Tundérová, Júlia Kolláthová

2. miesto: 5 500 €

Autori návrhu: Atrium s. r. o. - Ing. arch. Tomáš Boroš , rtD., Ing. arch. Ondrej Jurčo, Ing. arch. Maroš Mitro, Bc. Pavel Bakajsa, Jasmín Al-Husseinová

3. miesto: 3 500 €

Autori návrhu: Kuklica Smerek s. r. o. - Ing. arch. Peter Kuklica, Ing. arch. Martin Smerek, Ing. arch. Mgr. art. Juraj Hubinský, Ing. Andrea Prievalská, Ing. arch. Katarína Siváková, Ing. arch. Erik Hornáček

3. Námestie Slobody v Banskej Bystrici

V: Mesto Banská Bystrica

DV: 30. 7. 2021

DH: 21. 10. 2021

PHN: 0

4. Obnova Štefánikovej ulice v Trnave

V: Mesto Trnava

DV: 9. 7. 2021

DH: 29.10. 2021

PHN: 4

1. miesto nebolo udelené

2. miesto: 4 800 € Autori návrhu: Atelier DumaLiving Gardens - Ing. Magdaléna Horňáková, Oliver Hacaj, Marek Malček, Ing. arch. Miroslav Beňák, PhD.

3. miesto: 3 200 € Autori návrhu: 2M ateliér architektúry - Ing. arch. Miroslav Michalica, Ing. arch. Tomáš Pozdech, Ing. arch. Filip Hečko

5. Námestovo - transformácia nábrežia

V: Mesto Námestovo

DV: 20. 1. 2021

DH: 24. 7. 2021

PHN: 29 → 3

1. miesto: 5 000 €

Autori návrhu: BETWEEN architecture & urban design - Ing. arch. Tomáš Hanáček, PhD., Ing. arch. Katarína Fejo, PhD., Ing. Katarína Ďurišová, spolupráca: Patrícia Hrehusová, Bc. Natália Marková, Bc. Tomáš Danko, Bc. Patrik Domanický, Bc. Zuzana Mihaľová

2. miesto: 5 000 € Autori návrhu: BÁLEK ARCHITEKTI s. r. o. - Ing. arch. Michal Bálek, Ing. arch. Martina Báleková, Ing. arch. Vavrinec Kendera, Ing. Eva Burišová, Ing. Peter Liščinský

3. miesto: 5 000 €

Autori návrhu: N/A s. r. o. - Ing. arch. Benjamín Brádňanský, Mgr. art. Vít Halada, rtD., Ing. Michal Marcinov, spolupráca: doc. Ing. arch. Mgr. art. Ján Ptačin, PhD., Ing. arch. Miroslava Daňová, Mgr. art. Maroš Greš, Ing. Erik Král, Ing. Katarína Stanislavová

6. Lávky cez Chorvátske rameno v Petržalke

V: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava

DV: 26. 3. 2021

DH: 6. 7. 2021

PHN: 8, 8, 8, 5

1. miesto Lávka č. 1: 3 500 € - Autori návrhu: M2AU + AXXI

1. miesto Lávka č. 2: 4 000 € - Autori návrhu: M2AU + AXXI

1. miesto Lávka č. 3: 2 500 € - Autori návrhu: M2AU + AXXI

1. miesto Lávka č. 4: 4 000 € - Autori návrhu: DOXA

2. miesto Lávka č 1: 2 100 €

Autor návrhu: Petr Tej

2. miesto Lávka č 2: 2 400 €

Autor návrhu: Ing. arch. Matúš

Podskalický

2. miesto Lávka č 3: 1 500 €

Autor návrhu: Petr Tej

2. miesto Lávka č 4: 2 400 €

Autori návrhu: M2AU + AXXI

3. miesto Lávka č 1: 1 400 €

Autori návrhu: ER Atelier, s. r. o.

3. miesto Lávka č 2: 1 600 €

Autori návrhu: INDEX, s. r. o.

3. miesto Lávka č 3: 1 000 €

Autori návrhu: N/A s. r. o.

3. miesto Lávka č 4: 1 600 €

Autori návrhu: SBN Design

s. r. o.

7. Revitalizácia verejných priestorov na Jurigovom námestí

V: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava

DV: 10. 5. 2021

DH: 15. 11. 2021

PHN: 5 → 4

1. miesto: 12 000 € Autori návrhu: 2M ateliér architektúry - Ing. arch. Miroslav Michalica, Ing. arch. Tomáš Pozdech, Ing. arch. Filip Hečko

3. miesto: ex aequo: 6 000 € Autori návrhu: SLLA s. r. o. - Ing. arch. Michal Sulo, Ing. arch. Miriam Lišková

3. miesto ex aequo: 6 000 € Autori návrhu: SIMPLE CODE - Ing. arch. Katarína Jägrová, Mgr. art. Ladislav Bartko

8. Športovo-rekreačný areál Žilina - Chrasť

V: Útvar hlavného architekta mesta Žilina

DV: 8. 3. 2022

DH: 15. 6. 2022

PHN: 5

1. miesto nebolo udelené

2. miesto zvýšené ex aequo: 4 000 € – Sobola, s.r.o.

Autori: Mgr. Ing. Marek Sobola, PhD., Ing. Ján Janík

2. miesto zvýšené ex aequo 4 000 € – Bc. Jan Pekař (CZ) Spolupráca: Ing. arch. Tomáš Dutka

3. miesto: 2 000 € Autori/autorky: Ing. arch. Marián Kleiman + Ing. Dominika Lovasíková

9. Revitalizácia Lesoparku Kalvária v Bardejove

V: Mesto Bardejov

DV: 22. 4. 2022

DH: 18. 7. 2022

PHN: 5

1. miesto 3 750 € – 2M ateliér architektúry

Autori/Autorky: Ing. arch. Miroslav Michalica, Ing. arch. Tomáš Pozdech, Ing. arch. Filip Hečko

2. miesto: 2 500 € – Zoidberg Projekt

Autor: Ing. arch. Branislav Ivan

3. miesto: 1 250 € – Fotta Popadič rchitekt

Autor: Ing. arch. Ing. Tomáš Popadič

10. Revitalizácia Námestia Republiky v Petržalke

V: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava

DV: 4. 3. 2022

DH: 15. 8. 2022

PHN: 9 → 3

1. miesto 20 000 € – gro architekti

Autori/Autorky: Ing. arch. Juraj Palovič, Ing. arch. Katarína Siváková, Jakub Čerešník, Lukáš Bím, Ing. arch. Martin Malachovský

2. miesto: 12 000 € – Amulet + sustektecl + Veronika Brabcová

Autori/Autorky: MgA. Petr Bureš (CZ), MgA. Jan Skoček (CZ), MgA. Vojtěch Tecl (CZ), MgA. Adam Šustek (CZ)

3. miesto: 8 000 € – young.s architekti

Autori/Autorky: Ing. arch. Jozef Bátor, PhD., Ing. Katarína Ďurišová, Ing. arch. Tomáš Medlen, Ing. arch. Michaela Perejdová, Kristína Rózsová

11. Revitalizácia verejných priestranstiev sídliska Diely v Nitre

V: Mesto Nitra

DV: 5. 5. 2022

DH: 28. 7. 2022

PHN: 2

1. miesto 4 000 € – ORA-ARCHITEKTI s. r. o.

Autori/Autorky: Ing. arch. Zoran Samoľ, Ing. arch. Michal Oborný, Ing. arch. Andrej Drgala, Ing. Dominika Lovasíková, Bc. Martin Malachovský, Bc. Oleksandra Zaika, Daria Kolobanova

2. miesto: nebolo udelené 3. miesto: 3 000 € – GULDANARCHITECTS s.r.o. Autori/Autorky: Ing. Eugen Guldan, PhD., Ing. Alexandra Macholová, Spolupráca: Mgr. art. Marek Petrek

12. Mestský park - Városliget, Dunajská Streda

V: Mesto Dunajská Streda

DV: 22. 6. 2022

DH: 23. 9. 2022

PHN: 26

1. miesto 15 000 € – Laboratórium architektúry krajiny (Labak) + n/a architekti

Autori/Autorky: Ing. Michal Marcinov, Mgr. art. Vít Halada, rtD., Ing. arch. Benjamín Brádňanský, Ing. Barbora Hrmová, Ing. Katarína Stanislavová, Mgr. arch. David Nosko

2. miesto: 9 000 €

– ORA-ARCHITEKTI s.r.o.

Autori: Ing. arch. Zoran Samoľ, Ing. arch. Patrik Domanický, Ing. arch. Bohdan Hollý

3. miesto: 6 000 €

– Ateliér Simple Code (Five by Five s.r.o.)

Autori/Autorky: Ing. arch. Katarína Jägrová, Mgr. art. Ladislav Bartko, Spolupráca: Michaela Sara Srbecká, Simona Gašincová, Tereza Pádejová

13. Námestie s mestským hradom, Stropkov (IV. etapa revitalizácie Námestia SNP v Stropkove)

V: Mesto Stropkov

DV: 15. 7. 2022

DH: 22. 9. 2022

PHN: 0

Súťaž bola zrušená.

REKREÁCIA, ŠPORT, TURISTICKÉ LOKALITY:

14. Turistické útulne

V: KST Hikemates

DV: 16. 3. 2021

DH: 26. 7. 2021

PHN: 101 → 3

Útulňa Malé Karpaty: režijná odmena, 2 400 €

Autori návrhu: Ing. Matthias Marcel Jean rnould, Ing. Robert Provazník, Ing. Michaela Vatraľová

Útulňa Muránska planina: režijná odmena, 2 400 €

Autori návrhu: Ing. arch. Darina Bartková, MgA. Vít Šimek, Ing. arch. Martina Kubešová

Útulňa Vyšný Medzev: režijná odmena, 2 400 €

Autori návrhu: Ing. arch. Ľubomíra Blašková, Ing. arch. Lukáš Lečko, spolupráca: Ing. Tomáš Bačinský

15. Mestská plaváreň v Dubnici nad Váhom

V: Mesto Dubnica nad Váhom

DV: 24. 9. 2021

DH: 8. 12. 2021

PHN: 14

1. miesto 15 000 €

Autori návrhu: Ing. arch. Peter Dunajovec, Ing. arch. Ivan Hodás, Ing. arch. Veronika Hodásová

2. miesto: 8 000 €

Autori návrhu: Light4Space s. r. o. - Ing. arch. Igor Koválovský, Ing. arch. Ján Krchnavý, Ing. arch. Anna Juhásová, Bc. Patrik Čačala

3. miesto: 7 000 €

Autori návrhu: Ing. arch.

Peter Matúš ARCHITECTS + ENGINEERS

16. Wellness hotel, Zuberec

V: VI GROUP s. r. o.

DV: 25. 10. 2021

DH: 12. 4. 2022

PHN: 22 → 7

1. miesto 20 000 € Autori návrhu: Geome3 s. r. o. - Ing. arch. Peter Derevenec, Ing. arch. Martin Gallovský, Ing. arch. Mária Derevencová

2. miesto: 12 000 € Autori návrhu: MS architekti s. r. o. (CZ) - prof. Ing. arch. Michal Šourek (CZ), Akad. arch. Pavel Hřebecký (CZ), Mgr. Ing. arch. Elžbieta Hřebecká (CZ), Ing. arch. Jakub Mazur, Ing. arch. Jan Novotný

3. miesto: 8 000 € Autori návrhu: Sadovsky & rchitects s. r. o. - Ing. arch. Oliver Sadovský, Ing. arch. Juraj Izrael, Mgr. art. Marián Stanislav, Ing. arch. Matej Uhlík, Ing. arch. The Anh Dang

17. Nová plaváreň, rekonštrukcia hokejového štadióna a dostavba nekomerčných ubytovacích kapacít pre športovcov

V: Mestská časť Bratislava Ružinov

DV: 20. 12. 2021

DH: 20. 4. 2022

PHN: 4

1. miesto, 20 000 €

Autori návrhu: doc. Ing. arch. František Kalesný, PhD., Yakoub Meziani, Jakub Klemon, Natália Janovičová, Ilja Muzafarov

2. miesto: 12 000 €

Autori návrhu: Fischers, a. s. + Ateliér URBAN, s. r. o.Ing. arch. Dušan Fischer, Ing. arch. Ľudovít Urban, Ing. arch. Miroslava Ribovičová, Ing. arch. Erika Hrivíková, Ing. arch. Patrik Domanický, Mgr. arch. Matej Hoppan

3. miesto: 8 000 €

Autori návrhu: FVむ, s. r. o.Ing. Mgr. art. Ľubomír Fuňa, Ing. Mgr. art. Martin Vanko, Ing. Pavol Púpala

18. Charitný dom, Dolný Smokovec

V: Spišská katolícka Charita

DV: 24. 3. 2022

DH: 22. 7. 2022

PHN: 11 → 5

1. miesto 5 000 € – Hubinsky ateliér s.r.o.

Autori/Autorky: Ing. arch. Mgr. art. Juraj Hubinský, Ing. arch. Peter Kuklica, Ing. arch. Martin Smerek, Ing. Peter Pasečný, Ing. Lucia Lackovičová

2. miesto: 5 000 € – ALEXY & ALEXY s.r.o.

Autori/Autorky: Ing. arch. Andrej Alexy, Ing. Andrea Prievalská, Ing. arch. Veronika Slaničanová, Ing. arch. Erik Jakeš, Ing. arch. Laura Záhoranová, Bc. Matúš Blažíček

3. miesto: 5 000 € – Kopa s.r.o.

Autori/Autorky: Doc. Ing. arch. Juraj Koban, PhD., Ing. Robert Gregorek, PhD., Ing. arch. Marek Túrošík, PhD., Ing. arch. Ján Horváth, Ing. arch. Peter Danko

REKONŠTRUKCIA A OBNOVむ:

19. Revitalizácia a dostavba areálu Mestskej krytej plavárne a letných kúpalísk v Žiline

V: Mesto Žilina v spolupráci s Útvarom hlavného architekta Žilina

DV: 2. 5. 2022

DH: 8. 11. 2022

PHN: 4

1. miesto 15 000 € – Michal Diviš rchitekti s. r. o. Autori/Autorky: Ing. arch. Michal Diviš, Ing. Matej Mičiak, Ing. arch. Matej Kuchar

2. miesto: 11 000 € – Ing. arch. Peter Dunajovec

Autori/Autorky: Ing. arch. Peter Dunajovec, Ing. arch. Ivan Hodás, Ing. Andrea Balátová

3. miesto: 7 000 €

Autori/Autorky: Ing. arch. Martin Marušinec, Ing. arch. Karol Ličko, Ing. Peter Králik, Ing. arch. Peter Iľanovský

20. Obnova a rozvoj Kúpeľov Sliač

V: Kúpele Sliač

DV: 14. 1. 2022

DH: 8. 8. 2022

PHN: 11 → 6

1. miesto: between s.r.o.

Autori/Autorky: Ing. arch. Katarína Fejo, PhD., Ing. arch. Tomáš Hanáček, PhD. Spolupracovníci/Spolupracovníčky: Natália Marková, Tomáš Danko, Zuzana Mihalová, Ivana Fabianová, Alex Očková

3. miesto zvýšené 15 500 € – Lucký architects s.r.o.

Autor: Ing. arch. Marián Lucký

3. miesto zvýšené 15 500 € – geome3 s.r.o.

Autor: Ing. arch. Martin Gallovský

21. Rekonštrukcia hotela Ďumbier

V: Mesto Brezno

DV: 11.2.2021

DH: 29.4.2021

PHN: 8

1. miesto 6 750 € Autori návrhu: se-arch s. r. o. - Ing. arch. Eva Šperka, Ing. arch. Katarína Antalová, Ing. arch. Ivan Kanich, Ing. arch. Branislav Stojkov

2. miesto: 4 050 € Autori návrhu: regec+vrbova architekti s. r. o. - Ing. arch. Mário Regec, Ing. arch. Tereza Vrbová

3. miesto: 2 700 €

Autori návrhu: LIMarch s. r. o. - Ing. arch. Miroslav Jošt, Ing. arch. Martin Kotrus, Ing. arch. Alexandra Kotrusová

22. Sídlo Úradu na ochranu oznamovateľov

V: Úrad na ochranu oznamovateľov

DV: 23. 12. 2021

DH: 12. 5. 2022

PHN: 10 →3

1. miesto 5 000 € + 2 500 €

Autori návrhu: MAPA architekti s. r. o.

Zdieľané 2. – 3. miesto: 5 000 € + 1 250 €

Autori návrhu: INGART group, s. r. o.

Zdieľané 2. - 3. miesto: 5 000 € + 1 250 €

Autori návrhu: Vむ_AR s. r. o.

23. Vodná veža Vydrica

V: Vydrica Development a. s.

DV: 15. 12. 2021

DH: 3. 5. 2022

PHN: 7

1. miesto 8 000 €

Autori návrhu: Superatelier

2. miesto: 8 000 €

Autori návrhu: Petr Hájek architekti (CZ)

3. miesto: 8 000 €

Autori návrhu: CHYBIK + KRISTOF Associated rchitects (CZ)

24. Modernizácia Krajského múzea v Prešove

V: Krajské múzeum v Prešove

DV: 22. 2. 2022

DH: 30. 5. 2022

PHN: 7

1. miesto 12 000 €

Autori návrhu: Zerozero s. r. o.

2. miesto: 8 000 €

Autor návrhu: Tomáš Bujna

3. miesto: 5 000 €

Autori návrhu: GEOME3, s. r. o.

25. Komplexná obnova Forgáčovho paláca – sídelnej budovy Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach

V: Štátna vedecká knižnica v Košiciach

DV: 1. 3. 2022

DH: 19. 7. 2022

PHN: 5

1. miesto 8 000 € – GEOME3 s.r.o.

Autori/Autorky: Ing. arch. Peter Derevenec, Ing. arch. Martin Gallovský, Ing. arch. Mária Derevencová

2. miesto: 5 000 € – ATOMstudio s.r.o.

Autori/Autorky: Ing. arch. Martin Hudec, PhD., Ing. arch. Katarína Bergerová, Ing. arch. Barbora Gunišová, Ing. arch. Tea Mersuli

3. miesto: 3 000 € – Eastbrothers architects s.r.o. Autor: Ing. arch. Michal Mihaľák

26. Súťaž návrhov na riešenie obnovy rodinných domov pre Plán obnovy a odolnosti SR - typ „ORAVむ“

V: Slovenská agentúra životného prostredia

DV: 14. 4. 2022

DH: 7. 7. 2022

PHN: 3

1. miesto 5 000 €

Autori/Autorky: Ing. arch. Tomáš Gelien, Ing. arch. Juraj Mišík, Ing. arch. Ludmila Haluzíková

3. miesto ex aequo: 2 500 € – ER Atelier s.r.o.

Autori/Autorky: Ing. arch., Ing. Ema Ruhigová, PhD., Ing. arch. Ing. Roman Ruhig, PhD.

3. miesto ex aequo: 2 500 € – DOXA, s.r.o.

Autori/Autorky: Ing. arch. Tomáš Boroš, rtD., Ing. arch. Ondrej Jurčo, Ing. arch. Maroš Mitro, Spolupráca: Ing. Tomáš Haburaj

27. Súťaž návrhov na riešenie obnovy rodinných domov pre Plán obnovy a odolnosti SR - typ „KOCKA“

V: Slovenská agentúra životného prostredia

DV: 14. 4. 2022

DH: 7. 7. 2022

PHN: 5

1. miesto 5 000 € – ER Atelier s. r. o. Autori/Autorky: Ing. arch., Ing. Ema Ruhigová, PhD., Ing. arch. Ing. Roman Ruhig, PhD.

2. miesto: 3 000 € – Ing. arch. Lukáš Blana

Autori: Ing. arch. Lukáš Blana, Ing. arch. Adam Benčo

3. miesto: 2 000 € – studio 23 - Ing. arch. Peter František Baroš

Autori/Autorky: Ing. arch. Peter František Baroš, Ing. arch. Daniela Mačuhová

ŠKOLY A VZDEL ÁVANIE:

28. Súťaž návrhov na riešenie obnovy rodinných domov pre Plán obnovy a odolnosti SR - typ „ŠTVOREC“

V: Slovenská agentúra životného prostredia

DV: 14. 4. 2022

DH: 7. 7. 2022

PHN: 7

1. miesto 5 000 € – DOXA, s. r. o.

Autori/Autorky: Ing. arch. Tomáš Boroš, rtD., Ing. arch. Ondrej Jurčo, Ing. arch. Maroš Mitro

2. miesto: 3 000 €

Autor: Ing. arch. Michal Pršo

3. miesto: 2 000 €

Autori/Autorky: Ing. arch. Andrej Kocian, Ing. arch. Zuzana Benková

29. Novostavba Vysokej školy múzických umení na Svoradovej ulici v Bratislave

V: Vysoká škola múzických umení v Bratislave

DV: 3. 9. 2021

DH: 3. 12. 2021

PHN: 28

1. miesto 15 000 €

Autori návrhu: Ing. arch. Iľja Skoček, Ing. arch. Danica Ščepková

2. miesto: 9 000 €

Autori návrhu: ALEXY & ALEXY s. r. o. - Ing. arch. Andrej Alexy , Ing. arch. Michal Bogár, Ing. arch.

Mária Bogárová, Spolupráca: Veronika Slaničanová, Matúš Králik, Matúš Blažíček, Erik Jakeš

3. miesto: 6 000 €

Autori návrhu: INDEX, s. r. o.Ing. arch. Michal Oborný, Ing. arch. Andrej Drgala, Ing. arch. Michaela Sýkorová

30. Alfa škôlka

V: Ceruz s. r. o.

DV: 14. 2. 2022

DH: 10. 5. 2022

PHN: 15

1. miesto 5 000 €

Autori návrhu: A-DESIGN s. r. o.

2. miesto: 3 000 €

Autori návrhu: ENVEA, s. r. o.

3. miesto: 2 000 €

Autori návrhu: YOUNG.S architekti, s. r. o.

31. 700 rokov Žiliny

V: Útvar hlavného architekta mesta Žilina

DV: 26. 3. 2021

DH: 19. 5. 2021

PHN: 21

1. miesto 2 500 € Autori návrhu: Ing. Mgr. art. Radoslav Jankovič, Mgr. Tomáš Ciller, Mgr. Slavomír Fondrk

2. miesto: 1 500 € Autori návrhu: Mgr. Ing. Marek Sobola, PhD., MgA. Michal Janiga

3. miesto: 1 000 € Autori návrhu: Drahomíra Beráková, akad. soch., Ing. arch. Veronika Šindlerová, PhD., Ing. arch. Ján Bittner, Ing. arch. Matúš Berák

32. Kultúrne stredisko a knižnica Žarnovická – Rača

V: Mestská časť Bratislava-Rača

DV: 23. 8. 2021

DH: 30. 11. 2021

PHN: 11

1. miesto 10 000 € Autori návrhu: young.s architekti, s. r. o. - Ing. arch. Jozef Bátor, PhD., Ing. arch. Tomáš Medlen, Ing. arch. Michaela Perejdová, Lucia Višváderová

2. miesto: 6 000 € Autori návrhu: plusminusarchitects s. r. o. - Ing. arch. Maroš Fečík, Ing. arch. Filip Kandravý

3. miesto: 4 000 € Autori návrhu: SUPERATELIER s. r. o. - Ing. arch. Branislav Husárik, Ing. arch. Peter Janeček, Ing. arch. Tomáš Bartko, Ing. arch. Ivana Kvietková, Ing. arch. Andrea Javorková, Ing. arch. Matúš Hudec, Ing. arch. Zuzana Jančeková, Ing. arch. Patrik Bartas

33. Kultúrny dom, Malacky

V: Mesto Malacky

DV: 23. 7. 2021

DH: 31. 1. 2022

PHN: 25 → 3

1. miesto 12 000 € Autori návrhu: N/A s. r. o. - Ing. arch. Benjamín Brádňanský, Mgr. art. Vít Halada, rtD.

2. miesto: 11 000 € Autori návrhu: Totalstudio s. r. o. - Ing. arch. Michal Kontšek, Mgr. art. Aleš Šedivec, Mgr. art. Tomáš Tokarčík, Ing. arch. Miroslava Kamenská

3. miesto: 10 000 € Autori návrhu: young.s architekti, s. r. o. - Ing. arch. Jozef Bátor, PhD., Ing. arch. Tomáš Medlen, Ing. arch. Michaela Perejdová, Lucia Višváderová

34. Pamätník slobody slova vo Veľkej Mači – na pamiatku Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej

V: Trnavský samosprávny kraj

DV: 20. 12. 2021

DH: 21. 4. 2022

PHN: 27

1. miesto 8 000 €

Autori návrhu: Ing. arch. Benjamín Brádňanský, Mgr. art. Vít Halada , rtD., Martin Piaček

2. miesto: 5 000 €

Autori návrhu: Ondrej Jurčo, Ing. arch. Tomáš Boroš, rtD., Maroš Mitro, Juraj Červený, Daniela Sabová

3. miesto: 3 000 €

Autori návrhu: Ing. arch. Jakub Kopec , rtD., Juraj Rattaj, Klára Zahradníčková, Mira Keratová, Luboš Zbranek, František Demeter

35. Kultúrne centrum Hviezda v Trnave

V: Mesto Trnava

DV: 20. 12. 2021

DH: 12. 5. 2022

PHN: 14 → 3

1. miesto 14 000 + 6 000 €

Autori návrhu: A-Design s. r. o. – Ing. arch. Michal Romanec, Ing. arch. Patrik Kuva, Ing. arch. Tomáš Pohanič, Ing. arch. Michal Buranovský, Ing. arch. Bohdan Hollý, Bc. Adela Tichá, Bc. Jozef Šefčík

2. miesto: 8 000 + 6 000 €

Autori návrhu: 2021 s. r. o. - Ing. arch. Peter Lényi, Ing. Ing. arch. Ondrej Marko, Ing. arch. Lukáš Lečko, Ing. Anna Kvasniaková, Ing. arch. Lenka Borecká, Ing. arch. Jana Kvasniaková, Ing. arch. Mgr. art. Dorota Volfová

3. miesto: 4 000 + 6 000 €

Autori návrhu: Plural s. r. o. - Ing. arch. Martin Jančok, rch. Michal Janák, Gabriela Smetanová, Ing. arch. Miroslava Mišurová, Alica Pokorná

36. Revitalizácia osvetovej besedy, Ivanka pri Dunaji

V: Obec Ivanka pri Dunaji

DV: 16. 2. 2022

DH: 15. 7. 2022

PHN: 9

1. miesto 9 000 € – AOSI s.r.o. (CZ)

Autori/Autorky: Ing. arch. Ivo Stejskal (CZ), Ing. Ing. arch. Ján Vrbka (CZ)

2. miesto: 7 000 € – A-Design s.r.o.

Autori/Autorky: Ing. arch. Michal Romanec, Ing. arch. Igor Pohanič, Ing. arch. Patrik Kuva, Ing. arch. Tomáš Pohanič

3. miesto: nebolo udelené

BÝVANIE:

37. Pamätník obetiam Covid-19

V: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Metropolitný inštitút Bratislavy v spolupráci s o.z. Skutočné obete

DV: 11. 8. 2022

DH: 18. 11. 2022

PHN: 39

1. miesto 7 000 €

Autor: Ing. arch. Radek Talaš (CZ)

2. miesto: 4 000 € – Ing. arch. Daniela Sabová

Autori/Autorky: Ing. arch. Juraj Červený, Ing. arch. Daniela Sabová, Ing. arch. Pavel Bakajsa

3. miesto: 2 500 € – Loom the moon s.r.o. (CZ)

Autori/Autorky: Ing. arch. Lenka Hejlová (CZ), Ing. arch. Martin Hejl (CZ), MgA. Dávid Sivý (CZ), BcA. Jan Nálepa (CZ), Ing. Jakub Antoš (CZ)

38. Mestský blok Spartakovská v Trnave

V: Mesto Trnava

DV: 13. 7. 2022

DH: 28. 10. 2022

PHN: 15

1. miesto 15 000 € – Sadovsky & rchitects + Marko & Placemakers

Autori/Autorky: Ing. arch. Oliver Sadovský, Mgr. arch. Igor Marko, Ing. arch. Juraj Izrael, Mgr. art. Marián Stanislav, Ing. arch. Marek Trebula, Ing. arch. Dang The Anh, Ing. arch. Jakub Popelka, Anita Menkeová, Ing. arch. Elena Šoltésová , PhD.

2. miesto: 12 000 €

Autori: cakov & partners

3. miesto: 6 000 €

Autori: DKLN

39. Bytový dom s polyfunkciou v Trnave - Halenárska, Paulínska, Antona Malatinského

V: Mesto Trnava

DV: 5. 11. 2021

DH: 15. 7. 2022

PHN: 19 → 3

1. miesto 24 000 € – A B.K.P.Š.

2. miesto: 24 000 € – BETWEEN

3. miesto: 24 000 €

– CHYBIK + KRISTOF Associated rchitects (CZ)

EXPOZÍCIE A INTERIÉRY:

40. Polyfunkčná zóna Janíkov dvor

V: Hlavné mesto SR Bratislava, MIB a spoločnosť METRO

DV: 8. 12. 2021

DH: 27. 5. 2022

PHN: 10 → 3

1. miesto 60 500 € – A B.K.P.Š. Autori/Autorky: Ing. arch. Martin Kusý, Ing. arch. Pavol Paňák, Ing. arch. Martin Kusý, Ing. Ing. arch. Róbert Bakyta

2. miesto: 39 900 € –SUPERATELIER s.r.o. Autori/Autorky: Ing. arch. Branislav Husárik, Ing. arch. Peter Janeček, Ing. arch. Andrea Javorková, Ing. arch. Zuzana

Jančeková, MSc. Katarína

Labáthová

3. miesto: 29 600 € – MS architekti s.r.o. (CZ) Autori/Autorky: prof. Ing. arch. Michal Šourek (CZ), Akad. arch. Pavel Hřebecký (CZ), Ing. arch. Kseniya Bahdanovich (CZ), rch. Karina Rodriguez (CZ), Ing. arch. Jan Novotný (CZ), Ing. arch. Marek Stařičný (CZ), Ing. arch. Tomáš Filgas (CZ), Ing. arch. Jakub Mazur (CZ), Bc. Anna Kulbashna (CZ), Bc. Dávid Hlaváč (CZ), Bc. Martin Jandera (CZ)

41. Moderná architektúra mesta Trenčín a okolia

V: Galéria Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne

DV: 23. 8. 2021

DH: 19. 11. 2021

PHN: 10 → 3

1. miesto 1 600 € Autori návrhu: Gut Gut s. r. o. - Ing. arch. Lukáš Kordík, Ing. arch. Štefan Polakovič, Ing. arch. Tomáš Vrtek, Ing. arch. Jana Čelková, spolupráca: Ing. arch. Zuzana Krejčířová (CZ)

režijná odmena, 1 600 €

Autori návrhu: PingPong s. r. o.Mgr. art. Martin Kubina, Mgr. art. Denisa Kubinová, Bc. Jakub Tóth

režijná odmena, 1 600 €

Autori návrhu: dr. Benčík s. r. o. - Mgr. art. Marcel Benčík, rtD., Mgr. art. Aleš Šedivec

42. Nová stála expozícia pre Kysucké múzeum „Dejiny Čadce a okolitých obcí“

V: Kysucké múzeum

DV: 30. 6. 2021

DH: 6. 9. 2021

PHN: 13 → 3

1. miesto 1 500 €

Autori návrhu: Kilo Honč s. r. o. - Ing. arch. Matej Honč, Mgr. art. Richard Kilo, MgA. Barbora Antošová

2. miesto: 1 500 €

Autori návrhu: Ateliér ChomaMgr. art. Marcel Benčík, rtD., doc. Pavel Choma, akad. mal., doc. Mgr. art. Marcel Benčík, doc. Mgr. art. Juraj Blaško, rtD., Mgr. art. Martin Kubina

3. miesto: 1 500 €

Autori návrhu: Ing. arch. Anna Gondová, Mgr. art. Jakub Dušička

43. Súťaž architektonických návrhov na expozíciu „Biatec - dejiny keltského mincovníctva v Bratislave“

V: Galéria mesta Bratislavy

DV: 12. 7. 2021

DH: 2. 9. 2021

PHN: 4 → 3

1. miesto: 1 500 €

Autor návrhu: Liška a spol. s r. o. - Peter Liška

2. miesto: 1 500 €

Autori návrhu: zollstock, s. r. o. (Kočlík/Šíp) - Ing. arch. Lukáš Šíp

3. miesto: 1 500 €

Autori návrhu: Ing. arch. Márius Žitňanský , Ing. arch. Vladimír Šimkovič , CSc., Adam Mravík, Viktor Mikovčák, Spolupráca: Ing. P. Matuška, Mgr. K. Krivosudská

44. rchitektonická súťaž návrhov etnografickej expozície

V: Horehronské múzeum

DV: 9. 11. 2021

DH: 16. 3. 2022

PHN: 14 → 3

1. miesto 2 800 €

Autori návrhu: pingpong s. r. o.

2. miesto: 2 000 €

Autor: Ing. arch. Martin Šešo

3. miesto: 1 500 € Ing. arch. Katarína Siváková

45. Obnova 1. poschodia Krajskej knižnice v Žiline

V: Krajská knižnica v Žiline

DV: 19. 5. 2022

DH: 27. 7. 2022

PHN: 3

1. miesto 1 500 € – rchekta

Autori/Autorky: Ing. arch. Viktor Mikovčák, Ing. arch. Ondrej Vavro, Barbora Macášková

2. miesto: 1 500 € – Marková + Danko + Dang

Autori/Autorky: Ing. arch. Natália Marková, Ing. arch. Tomáš Danko, Ing. arch. The Anh Dang

3. miesto: 1 500 € – PreUM s.r.o.

Autori/Autorky: Ing. Filip Bránický, PhD., Ing. Patrik Čačala, Ing. Samuel Szkuban

46. Súťaž architektonických návrhov na stálu expozíciu VSG

V: Východoslovenská galéria v Košiciach

DV: 30. 5. 2022

DH: 2. 9. 2022

PHN: 13 → 3

1. miesto 2 500 € – Studio COSMO (CZ)

2. miesto: 2 500 € – Liška a spol. s. r. o.

3. miesto: 2 500 € – ZEROZERO

47. Knižnica Samuela Reussa, Revúca

V: Mesto Revúca a Mestské kultúrne stredisko Revúca

DV: 3. 6. 2022

DH: 31. 8. 2022

PHN: 15 → 3

1. miesto 1 500 €

Autor: Ing. arch. Michal Kontšek

2. miesto: 1 500 €

Autorka: Ing. arch. Katarína Siváková

3. miesto: 1 500 €

Autor: Ing. arch. Tomáš Ružiak

48. Stála expozícia Mikuláša Galandu „legenda - la ganda - galanda“

V: Turčianska galéria v Martine

DV: 9. 8. 2022

DH: 28. 10. 2022

PHN: 3

1. miesto 1 600 € – PingPong s. r. o.

2. miesto: 1 600 € – Ateliér Masár s.r.o.

Autori/Autorky: Mgr. art. Peter Masár, Mgr. art. Dušan Veverka, Mgr. art. Barbora Krejčová, Ing. arch. Dominika Szabová

3. miesto: 1 600 € – Ing. arch. Kristína Tomanová

Autorky: Ing. arch. Kristína Tomanová, Ing. arch. Táňa Kuva

OBČIANSKE STAVBY, PRIEMYSEL A LOGISTIKA:

49. rchitektonický návrh riešenia interiérov knižnice

V: Krajská knižnica P. O. Hviezdoslava v Prešove

DV: 7. 10. 2022

DH: 12. 12. 2022

PHN: 2

1. miesto 2 000 € – DOXA, s.r.o. + Matúš Bišťan

2. miesto: 2 000 € – Ing. arch. Michal Kontšek

3. miesto nebolo udelené

50. Dom smútku, Brezno

V: Mesto Brezno

DV: 18. 6. 2021

DH: 7. 10. 2021

PHN: 21 → 3

1. miesto 3 000 €

Autori návrhu: A B.K.P.Š. - Ing. Ing. arch. Róbert Bakyta, Ing. arch. Martin Kusý, Ing. arch. Ing. Július Vass, Ing. Katarína Tomanová Porubčinová, spolupráca: Denis Zeman, Lenka Kavuljaková, Jaroslav Rell, Lukáš Blana

2. miesto: 3 000 €

Autori návrhu: VONKA - Ing. arch. Pavol Dobšinský, Ing. arch. Marian Gombarček, Ing. arch. Ján Veselovský, Ing. arch. Pavlína Voštinárová

3. miesto: 3 000 €

Autori návrhu: N/A + LABAKIng. arch. Benjamín Brádňanský, Mgr. art. Vít Halada, rtD., Ing. Michal Marcinov

51. Logistický park Letisko Košice - Airport Košice

V: Letisko Košice - Airport Košice a. s.

DV: 3. 3. 2021

DH: 14. 10. 2021

PHN: 3

1. miesto 9 750 €

Autor návrhu: Ing. arch. Ján Droždiak

2. miesto: 5 850 €

Autori návrhu: SIEBERT + TALAŠ, spol. s r. o. - Ing. arch. Tomáš Janeček, Ing. arch. Anna Kutuzova, Ing. Petr Vašina, Ing. Lucie Hustá, Ing. Kitti Országhová, Mikuláš Ott

3. miesto: 3 900 €

Autori návrhu: HALA projekt s. r. o. - Ing. arch. Peter Tracík, Ing. Ladislav Hanuliak, Bc. Lukáš Šomodi

52. Parkovacie domy v Martine

V: Turiec, a. s.

DV: 9. 11. 2021

DH: 9. 2. 2022

PHN: 12

1. miesto ex aequo á 12 000 € Autori návrhu: vranka architekti s. r .o. a KRALIK.Partners s. r. o.

2. miesto: nebolo udelené 3. miesto: 6 000 € Autori návrhu: Ing. arch. Rudolf Kruliac, Spolupráca: Ing. arch. Dávid Kruliac

URBANIZMUS A ÚZEMNÉ PL ÁNOVANIE:

53. Vízia rozvoja Obce Bernolákovo

V: Obec Bernolákovo

DV: 30. 3. 2021

DH: 15. 11. 2021

PHN: 3

1. miesto 7 000 € Autori návrhu: Gogolák + Grasse & Marko and Placemakers - Ing. arch. Ivan Gogolák (CZ), Ing. arch. Lukáš Grasse (CZ), Petra Marko, MA rch., Igor Marko, MA rch.

2. miesto ex aequo, 7 000 €

Autori návrhu: Fejo + HanáčekIng. arch. Tomáš Hanáček, PhD., Ing. arch. Katarína Fejo, PhD., Ing. arch. Patrik Domanický, Ing. arch. Zuzana Mihaľová, Ing. arch. Natália Marková, Ing. arch.

Tomáš Danko

2. miesto ex aequo, 7 000 €

Autori návrhu: PLURALIng. arch. Martin Jančok, Ing. arch. Michal Janák, Zuzana Kovaľová, Gabriela Smetanová, Ruslan Dimov

54. Nové mestské centrum Košice – Hornád

V: Mesto Košice

DV: 10. 12. 2021

DH: 13. 6. 2022

PHN: 11 → 6

1. miesto 30 000 €

Autori návrhu: Gogolák + Grasse s. r. o. - Ing. arch. Lukáš Grasse (CZ), Ing. arch. Ivan Gogolák, Ph.D., Ing. arch., Ing. Matúš Berák, Ing. arch. Štěpán Matějka, Ing. arch. Tomáš Pozdech, Ing. Martin Kryšpín Sucharda

2. miesto: 20 000 €

Autori návrhu: Zoidberg Projekt

s. r. o.

3. miesto: 15 000 €

Autori návrhu: BETWEEN

s. r. o.

55. Bratislava - Južné predmestie a staromestské nábrežie

V: Mestská časť Bratislava - Staré Mesto

DV: 14. 3. 2022

DH: 14. 6. 2022

PHN: 3

1. miesto 11 000 € Autor návrhu: Ing. arch. Patrik Domanický

2. miesto: nebolo udelené

3. miesto: 5 000 €

Autor návrhu: Ing. arch. Máté Asbóth

56. Viedenská cesta

V: YIT Slovakia a.s.

DV: 2. 5. 2022

DH: 5. 8 .2022

PHN: 6

1. miesto 17 500 € – What architects s.r.o. + Beth Gali BB+GG (ES) + LABANC. STUDIO (ES)

2. miesto: 10 500 € – CHYBIK + KRISTOF Associated rchitects (CZ)

3. miesto: 7 000 € – Pantograph

Vydavateľ:

Inštitút Slovenskej komory architektov

Námestie SNP 18, 811 06 Bratislava institut@komarch.sk

Zostavil: Martin Zaiček

Editori: Martin Zaiček, Michaela Fillová

Autori textov: Iľja Skoček, Kornel Kobák, Nora Vranová, Rudolf Žákovský, Eugen Guldan, Imrich Pleidel, Juraj Šujan, Michal Marcinov, Attila Tóth, Oľga Miháliková, Martin Zaiček

Autori fotografií: Dynameet studio, Peter Jurkovič, Soňa Wagnerová

Grafický dizajn: Ľubica Segečová, Zuzana Didová, Róbert Púček

Písmo: Komora 2.0, David Kalata

Jazyková korektúra: Filip Németh

Náklad: 700ks

Tlač: BIND print, s.r.o.

Všetky práva vyhradené.

Máj 2023

ISBN 978-80-974520-0-1

EAN 9788097452001

Autorizovaní architekti a architektky AA A

B

G

K

S

U

Z

Krajinní architekti a architektky KA

Dobrovoľní členovia a členky DČ

Hosťujúci AA a KA