Svetový deň pôdy 2022

Na konferencii Udržateľnosť na tanieri vystúpil tiež Robert Dohál, predseda Poľnohospodárskeho družstva Krakovany – Stráže, známeho hospodárením, blízkym prírode a pôde. Vo svojom blogu, ktorý prinášame v skrátenej podobe, upozorňuje na závažné otázky, rezonujúce aj pri príležitosti Svetového dňa pôdy, ktorý pripadá na 5. december.

Robert Dohál

Klimatická zmena, potravinová bezpečnosť, nutričná hodnota potravín, zdravé a dostupné potraviny, kvalita vody, dostatok vody, sucho, záplavy a povodne, erózia pôdy, strata pôdy, ale aj politická nestabilita, zdravie ľudskej spoločnosti, prosperita, blahobyt, mier, budúcnosť našej a ďalších generácií…

S týmito témami sa každým dňom konfrontujeme. A mnohí ľudia ich ani neberú na ľahkú váhu. Ale asi málokto si uvedomí, že zjednocujúcim faktorom, s ktorým všetky tie témy súvisia, je pôda.

Pôda je pre ľudí niečo tak prosté…Zem po ktorej chodíme. Je to vlastne len hlina, zem, blato, roľa, pole, dvor, záhrada… A pritom ide bezo sporu o najzložitejší organizmus, či ekosystém, alebo ak chcete Stvorenie vo Vesmíre. A napriek tomu o nej vieme tak málo.

Ak sa chceme porátať s ekologickými témami, je v tom pôda priam nosný pilier. Pôda je najväčšou zásobárňou sladkej vody. A pôda má potenciál uložiť všetok uhlík nachádzajúci sa aktuálne na zemi vo všetkých živočíchoch, rastlinách a aj v atmosfére.

V hrsti pôdy, živej pôdy, je viac živých organizmov, než koľko kedy žilo ľudí na planéte Zem. Žije v nej pravdepodobne až 100.000 druhov živých organizmov i keď dnes z nich pravdepodobne zatiaľ vedci poznajú len asi 10%. Že na zemi existuje pravdepodobne až 5 mil. druhov húb, z nich väčšina sa vyskytuje v pôde a z nich je dnes známych len niečo viac ako 1%. Jednoducho tí najlepší vedci z oblasti pôdnych vied dnes skromne priznávajú, že v súčasnosti nevieme vysvetliť, teda nerozumieme ani 1% chemických, fyzikálnych, biologických procesov, ktoré v pôde už po niekoľko sto miliónov rokov a aj dnes prebiehajú.

Život a pôdu treba chrániť

Pôda je entita, od ktorej závisí všetok život na pevnine. 95% všetkých potravín, ktoré konzumujeme, sú z pôdy. Až 95% antibiotík, ktoré dnes ľudstvo používa, produkujú pôdne huby. Niet života bez pôdy a niet pôdy bez života. Je až absurdné, že sa deti do dnes na základnej škole učia, že pôda je súčasť neživej prírody. Vieme, že je živá a ten život treba chrániť.

Vedci uvádzajú, že človek za 7000 rokov od kedy vzniklo usadlé poľnohospodárstvo už „vybýval“, premenil na púšť, štvrtinu planéty. Zdevastoval pôdu, minul zásoby vody, krajinu premenil na púšť. Len za obdobie tzv. „zelenej revolúcie“, hlavne posledných 70 rokov, kedy sa poľnohospodárstvo zmenilo na to dnešné, tzv. priemyselné, sme stratili pôdu o výmere Indie.

Intenzívne obrábanie pôdy a drastické metódy pri ťažbe dreva spôsobili, že na pevnine sú dnes o 70% menšie zásoby vody, ako pred 100 rokmi. Seriózne prognózy vedcov predpokladajú, že keď v krajinách mierneho pásma nezmeníme spôsob hospodárenia na pôde a v lesoch, o 50 rokov tu bude klíma rovnaká, ako je dnes v severnej Afrike. Teda aj púšť ako v severnej Afrike.

Máme viac informácií o pohybe nebeských telies, než o pôde pod nohami.

Leonardo da Vinci (1452 - 1519)

Výroba potravín sa musí zmeniť

Do roku 2045 klesne svetová produkcia potravín, vďaka devastácii pôdy o 40%. Pritom svetová populácia bude 9,2 miliardy. Ak dopustíme pokračovanie devastovania pôdy, ak nezmeníme základnú paradigmu a pohľad na to, čo pôda v skutočnosti je a akú úlohu hrá v ničení a stratách pôdy dnešné konvenčné poľnohospodárstvo a nestotožníme sa s tým, že sa musí výroba potravín od základu zmeniť, tak všetky doterajšie vojny, čo ľudia medzi sebou viedli, sa nám budú zdať len ako epizódka v dejinách, v porovnaní s tým čo príde, ak sa prognózy naplnia. Hrozí, že hladom umrie 1,5 - 1,7 miliardy ľudí.

Pôda je dnes v ohrození. Priam v smrteľnom nebezpečenstve. Následky desiatok rokov devastácie vďaka veľkovýrobnému, priemyselnému, chemickému, monokultúrnemu hospodáreniu sa dnes so stále „dokonalejšou“ technikou prejavujú výraznejšie.

Niektorí odborníci upozorňujú, že pri súčasnom spôsobe využívania pôdy aj na mnohých miestach Európy nám ostáva tak 50 – 60 žatiev (Paul Hawken, Václav Cílek). Podľa Cíleka je u nás takto ohrozená celá Panónska kotlina, od Znojma, cez Záhorie, Trnavská tabuľa, veľká časť Maďarska až po Balkán, s priľahlými časťami Rakúska. My, hospodári slovenskej krajiny, musíme preto hlasnejšie upozorňovať, že ešte máme čas niečo zmeniť.

Učme sa pestovať plodiny a starať sa o pôdu tak, aby po zbere úrody každý rok bola pôda o ďalšie živiny bohatšia. Učme sa o pôde a spoznávajme pôdu, ktorá nám bola zverená a snažme sa pochopiť, čo je podstatou jej úrodnosti a života v nej. Zachráňme pôdu a pôda zachráni nás.