Otázniky nad retailom

Rok 2019 bol z pohľadu tržieb a návštevnosti jeden z najlepších. V závere roka 2020 vstupujeme do nového normálu, v ktorom sa radikálne zmenila nielen návštevnosť, ale aj modely, štatistiky a očakávania. Ďalšie smerovanie on-trade a off-trade retailu vyvoláva viac otázok ako prináša odpovedí.

OBCHODNÍCI ŽIADAJÚ KONCEPČNÚ POMOC

Predĺženie núdzového stavu pred najväčším sviatkom prináša na trh ďalšiu neistotu. Nie je to dobrý signál pre obyvateľova a už vôbec nie pre maloobchodníkov. Pokým vianočné obdobie generuje tržby pre úspešný štart do nového roku, teraz sa budú retaileri snažiť aspoň ako-tak dobehnúť straty spôsobené uzatvorením obchodov, zákazom vychádzania a inými – žiaľ často nekoncepčnými – opatreniami. Rovnako nekoncepčná sa javí aj pomoc. Napriek tomu, že maloobchodníci si plnia požiadavky Úradu verejného zdravotníctva SR a krízového štábu od prvého dňa (často nad rámec povinností), ich snaha nenašla odozvu. Na jednej strane sú zväzovaní rôznymi opatreniami a na strane druhej sú komplikované kompenzačné schémy. Mnohí obchodníci sa tak stali rukojemníkmi nákupných centier a zákonodarcov.

Vezmime si ako príklad žiadosti o úpravu tzv. seniorských hodín. Bilancia počas nich je po odpočítaní nákladov záporná. Ani pre personál potravín či drogérií nie je práve motivujúce, ak v nákupnom centre vidia chodiť zákazníkov medzi 9.00 a 11.00 do iných prevádzok, akurát tá ich má vekový limit pre návštevníkov 65 a viac rokov. Nie všetci retaileri môžu využiť tento čas na inventarizáciu alebo komisionovanie zásielok pre e-shop. Je to rovnako smutná situácia, ako keď sa menší špecialisti v apríli prizerali tomu, ako si nepotravinový tovar podobných ich sortimentu odnášajú zákazníci zo super a hypermarketov. Obmedzenie počtu nakupujúcich na ploche predajne a skrátenie nákupných hodín pre ľudí mladších 65 rokov spôsobilo neraz rady pred predajňami, ktoré si pamätajú práve tí skôr narodení. Zákazníci stoicky čakali na mandarínky aj toaletný papier.

Všetci vnímajú a akceptujú fakty. Pandemická situácia je stále kritická a nejaké zásadné zlepšenie nemožno očakávať. Napriek tomu obchodníci veria, že zákazníci si k nim cestu nájdu a Vianoce nebudú v červených číslach. Napokon robia všetko pre to, aby nakupovanie bolo bezpečné.

„Zásadný problém majú všetci obchodníci, ktorý pracujú so sezónnym tovarom. Stále sa meniace podmienky sa premietajú do plánovania. Mnohí majú plné sklady a nemajú komu predať tovar. Žiadna schéma pomoci zatiaľ tento problém nerieši, pritom na predaje sú naviazaní dodávatelia, ktorí sa často dostávajú do druhotnej platobnej neschopnosti. Dôsledky uvidíme naplno najmä po Vianociach. Obávame sa, že mnoho podnikateľov to po novom roku zabalí,“ uviedol v diskusnej relácii TA3 Daniel Krakovský z Iniciatívy slovenských maloobchodníkov. Práve k schémam pomoci sa ISKM vyjadruje pravidelne. Podľa Iniciatívy by obchodu mohlo pomôcť: 1. Preplácanie miezd. Čiastočne je už zahrnuté v kompenzačnom mechanizme, ale stále musia zamestnávatelia dorovnávať časť mzdy, aj keď napríklad vôbec negenerujú tržby. Pomoc by mala byť adresnejšia a pre konkrétne typy prevádzok. 2. Predĺženie možnosti podať žiadosť o kompenzáciu nájmu. Koncom novembra totiž skončila možnosť čerpania kompenzácie straty nájomného z 1. vlny a mnohí nájomníci si nestihli podať žiadosti. Obchodníci by privítali aj papierovú formu formulárov, nielen elektronickú. Osvedčila a aj priama podpora vo výške 50 % nájomného za posledné mesiace rovnako, ako tomu je v ČR. Navyše niektorí prenajímatelia žiaľ nespolupracovali s nájomcami a hrozí, že sa nájomníci ku kompenzácii už nedostanú. ISKM navrhuje zaviesť plošnú podporu vo výške napr. 20% vybraným prevádzkam. Vzhľadom na to, že z predpokladaného balíka 200 miliónov eur bolo vyčerpaných len niečo cez jednu štvrtinu, je tu priestor na väčšiu podporu zo strany štátu. Do pozornosti dávame iniciatívu „Kompas pomoci“, ktorá chce zrozumiteľným spôsobom pomôcť

podnikateľom postihnutým pandémiou požiadať si a získať dotácie. 3. Náhrada výpadku tržieb alebo prípadne

Medziročné poklesy tržieb je možné veľmi ľahko preukázať podľa z údajov z e-kasy, čím by sa zároveň predišlo neoprávnenému čerpaniu prostriedkov. Schému pomoci pre turistický ruch s preplácaním 4 až 10% z tržieb navrhuje ISKM rozšíriť nielen na gastro, ale prakticky na celý nepotravinový maloobchod. Tieto prevádzky totiž boli rovnako dotknuté a v prvej vlne negenerovali žiadny príjem. Následne po otvorení mnohé z nich zaznamenávali rapídny výpadok tržieb a návštevnosti a teda nemajú priestor na dobehnutie strát, práve naopak – generujú ďalšie. V Nemecku a Rakúsku obchodníkom prepláca štát 75 % tržieb a v oboch štátoch podnikateľom posielajú priame fi nančné prostriedky na základe jednoduchej žiadosti. Retailová asociácia v ČR navyše varuje, že vysoké dotácie zahraničných subjektov môžu viesť až k prevzatiu oslabených tuzemských fi riem silnejšími zahraničnými reťazcami. 4. Zlepšiť dostupnosť úverov. Aktuálne schémy už sú vyčerpané a navyše sa prostriedky rozdeľovali rovnomerne a nie podľa skladby klientov. Mnoho malých podnikateľov a mikropodnikateľov na úvery žiaľ nedosiahne.

Peter Zálešák, predseda predstavenstva, NAY a jeden zo spoluzakladateľov ISKM k zatvoreným centrám v diskusii Index SME povedal: „Máme ako NAY pomerne silný