Budúcnosť mäsospracujúceho odvetvia sa tvorí dnes

Mäso. Základná potravina. Významný zdroj bielkovín, ale aj minerálnych látok a vitamínov. Pečené, dusené, grilované či spracované do podoby mäsových výrobkov...

Je to práve mnoho podôb chutne pripraveného mäsa, ktoré ho predurčujú k úspechu u zákazníkov a zároveň trvalá priazeň zákazníkov je tým dôvodom, prečo si práve mäsospracujúce odvetvie môže právom pripísať titul najväčšieho potravinárskeho odvetvia. Na Slovensku je v súčasnej dobe schválených 119 bitúnkov, 245 rozrábkarní a 195 mäsových výrob. Podnikanie v mäsospracujúcom odvetví má však aj svoje úskalia. Spracovanie a zobchodovanie mäsa ako rýchloobrátkového tovaru si zároveň vyžaduje značnú zručnosť. Svoje špecifi ká má tiež nákup živých jatočných ošípaných zo strany bitúnkov, ktorý do istej miery kopíruje vývoj ceny jatočne upravených tiel na nemeckej burze, ktorá refl ektuje na celosvetovú situáciu stavov bravčového mäsa z pohľadu ponuky a dopytu.

DLHODOBÉ ZANEDBÁVANIE PODPORY

Achillovou pätou slovenského mäsospracujúceho odvetvia je však jednoznačne nedostatočná cenová konkurencieschopnosť slovenských výrobcov, ktorí už dlhodobo ťahajú za kratší koniec oproti výrobcom zo zahraničia, ktorí sú vďaka priaznivej dotačnej politike schopní dodávať svoje produkty na pulty obchodov výrazne lacnejšie. Nie je to situácia, ktorá vznikla zo dňa na deň, je to dôsledok dlhodobého zanedbávania podpory potravinárskeho priemyslu, ktorý nestíha udržať krok zo zahraničnými konkurentmi.

Podľa dotazníka Národného poľnohospodárskeho a potravinárskeho centra z roku 2019 bol investičný dlh mäsospracujúceho odvetvia vyčíslený na cca 83 miliónov EUR. O to väčším sklamaním bolo poznanie, že napriek záväzkom o zvyšovaní potravinovej sebestačnosti, deklarovaných v Programovom vyhlásení vlády, sa s podporou potravinárskeho priemyslu v rámci Plánu obnovy nepočíta.

Pandémia koronavírusu jasne poukázala na skutočnosť, že prázdne pulty obchodov sa môžu stať realitou nielen na Slovensku. Pričom práve Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou mierou dovozu surovín i potravín a zároveň nízkou mierou sebestačnosti v ich produkcii. Tento stav je výsledkom dlhodobého zanedbávania podpory odvetvia zo strany štátu, ktoré sa však v prípade potravinových kríz stáva kľúčovým pre zabezpečenie dostupných potravín pre potreby obyvateľstva. Z pohľadu zväzu bol práve Plán obnovy jedinečnou príležitosťou urobiť historicky najvýznamnejší krok v oblasti podpory agropotravinárskeho sektora.

POTREBA SPRÁVNEJ STRATÉGIE

Súčasný nepriaznivý stav si vyžaduje prijatie správnej stratégie v podobe dobre premyslených krokov a zmeny legislatívy a tak ako v ostatných členských štátoch EÚ zároveň aj systematickú fi nančnú podporu, ochranu trhu a cielenú marketingovú komunikáciu s cieľom podporiť slovenských výrobcov.

Pomyselným záchranným kolesom v tejto situácii môže byť správne nastavená podpora spracovateľského priemyslu cez podopatrenie 4.2 či nastavenie intervencií SPP 2023-2027 nielen do prvovýroby, ale aj v prospech potravinárskeho priemyslu tak, ako je to aj v ostatných štátoch EÚ. Práve tento odlišný prístup k problematike doteraz ignorovaných potrieb slovenského potravinárskeho priemyslu môže priniesť žiaduci efekt v podobe zvýšenej cenovej konkurencieschopnosti slovenských potravinárov oproti zahraničným vrátane tých mäsospracujúcich, čo bude mať pozitívny vplyv aj na prepojenie jednotlivých vertikál na úrovni chovateľ - spracovateľ – obchod.

Nízka sebestačnosť Slovenska v potravinách, slabá konkurencieschopnosť slovenských spracovateľov mäsa, vysoký investičný dlh, nadbytočná legislatívna či administratívna záťaž, nedostatočné prepojenie spolupráce medzi prvovýrobou a spracovateľským priemyslom a v neposlednom rade takmer žiadna podpora oproti ostatným štátom EÚ - toto všetko boli dôvody na to, aby sa slovenskí spracovatelia mäsa opäť združili a prostredníctvom činnosti Slovenského zväzu spracovateľov mäsa začali viac komunikovať nielen so zástupcami štátu, medzi sebou navzájom, ale aj širokou verejnosťou s cieľom otvorene pomenovať problémy v odvetví a prispieť svojimi poznatkami z praxe k jej zlepšeniu. Motivácia je z pohľadu výrobcov silná – vytvorenie zdravého konkurenčného prostredia a udržateľnosť existujúcich pracovných miest.

Riešenie vzniknutej situácie je síce behom na dlhú trať, avšak pri správne uchopenej vzájomnej spolupráci prvovýroby, spracovateľov, obchodu a zástupcov štátu s jasne viditeľným cieľom v podobe vyššej sebestačnosti v potravinách, vyššej zamestnanosti a nižšieho záporného obchodného salda oproti minulým obdobiam.

Slovenský zväz spracovateľov mäsa ako záujmové združenie právnických osôb v súčasnej dobe združuje približne 50% trhového podielu slovenských spracovateľov mäsa, 66% trhového podielu spracovateľov korenín a zástupcov ostatných pridružených odvetví, pričom záujem o spoluprácu každým rokom narastá.

Eva Forrai,

výkonná riaditeľka Slovenského zväzu spracovateľov mäsa