Lexmann: Na ochranu pracovníkov v zdieľanej ekonomike potrebujeme jasné pravidlá

O zaujímavých informáciách z diania v Európskej únii v otázkach ľudských zdrojov, ale aj prístupe Slovenska k podpore regiónov sme sa rozprávali s europoslankyňou Miriam Lexmann (KDH/EĽS).

• Verejne ste informovali o vašej legislatívnej aktivite v otázke ľudských zdrojov, práce či sociálneho zabezpečenia. O čom sa v Európskom parlamente v tejto téme hovorí?

Musíme si aj na Slovensku čo najskôr uvedomiť a akceptovať, že podiel starších pracovníkov sa zvyšuje. Starnúca pracovná sila predstavuje nové výzvy a požiadavky pokiaľ ide o organizáciu práce a pracoviska. Starnutie je však napríklad sprevádzané aj vyšším rizikom vzniku chronických problémov duševného a fyzického zdravia vrátane zdravotného postihnutia a chorôb. Keďže budeme mať viacej zamestnancov vo vyššom veku, musíme sa na to pripravovať už teraz.

• Ako?

Bude potrebné rozvinúť napríklad politiku fl exibilných pracovných časov, čo u nás stále nie je celkom bežné. Rovnako tak prispôsobiť pracoviská starším či znevýhodneným zamestnancom, napríklad aj tým so zdravotným postihnutím, pretože oni dokážu urobiť svoju prácu zodpovedne a kvalitne, ale musia mať vytvorené podmienky.

• Pandémia nás azda naučila fl exibilnejšiemu prístupu k prítomnosti na pracovisku.

To určite áno, ale práve počas pandémie sa objavili napríklad znepokojivé správy o porušovaní práv cezhraničných a sezónnych pracovníkov, pokiaľ ide o ich pracovné a životné podmienky. Mnohí z týchto pracovníkov sa nemohli stretávať so svojimi rodinami v dôsledku nepružných pravidiel sociálneho zabezpečenia v EÚ, ktoré bránia pracovníkom pracovať z domu v inom štáte EÚ, ako je členský štát zamestnávateľa. Učiť sa však musíme narábať aj s časovým fondom pri práci z domu. U ľudí, ktorí pravidelne pracujú z domu, je viac ako dvakrát vyššia pravdepodobnosť, že budú pracovať viac ako požadovaných maximálne 48 hodín týždenne. Hrozí im, že medzi pracovnými dňami budú odpočívať menej ako požadovaných 11 hodín. Až takmer 30 % pracovníkov na diaľku uvádza, že pracujú vo svojom voľnom čase každý deň alebo niekoľkokrát týždenne.

• Môže s tým EÚ niečo urobiť?

Pripravila som 20 pripomienok k aktuálnej správe o bezpečnosti a zdraví pri práci. Zároveň sme s kolegami vyzvali Komisiu, ktorá má legislatívnu právomoc, aby navrhla nové opatrenia na riešenie psychosociálnych rizík a podporu zlepšených pracovných podmienok s cieľom účinne predchádzať okrem iného aj úzkosti, depresii, syndrómu vyhorenia a stresu. Rovnako navrhujeme, aby boli tieto choroby uznané za choroby z povolania a aby sa vytvorili v spolupráci s odborníkmi – zdravotníkmi preventívne opatrenia.

• V súvislosti s online prácou sa hovorilo aj o práve na odpojenie. Je to aktuálne?

Áno, už dnes existujú rámcové dohody o práci na diaľku a o digitalizácii, kde sa hovorí o práve na odpojenie. Komisiu sme požiadali, aby zabezpečila ich plnenie. Potrebné je aj objasniť pracovné podmienky vrátane poskytovania, používania a zodpovednosti za vybavenie, a to aj existujúcich či nových digitálnych nástrojov. Musíme tiež myslieť na ochranu súkromia pracovníkov, aby bolo čoraz rozšírenejšie používanie umelej inteligencie v digitálnom priestore v súlade s etickým prístupom zameraným na človeka.

• Na trh prichádzajú aj nové pracovné pozície rôznych zdieľaných služieb ako taxíky, ubytovanie, doručovania zásielok, rozvoz jedla a podobne. Máme to ošetrené?

Ako poslankyňa som spolu s niektorými kolegami požiadala Komisiu, aby zverejnila svoj zámer a objasnila, ako chce riešiť postavenie pracovníkov v zdieľanej ekonomike – tzv. platforiem a ich pracovných podmienok či sociálnej ochrany. Vrátane tých, ktorí pracujú cezhranične. Aj tu však apelujem, že je potrebné klásť dôraz na etický rozmer používania digitálnych nástrojov a algoritmov, zabezpečujúcich riadenie práce na tzv. platforme. Pri ich použití môže dôjsť k nedostatku transparentnosti alebo zodpovednosti, neobjektívnemu rozhodnutiu alebo narušeniu súkromia. Preto je pred nami dlhá cesta vypracovania spoločných noriem pre AI nielen v EÚ, ale aj na medzinárodných fórach, kde poslednou inštanciou bude vždy človek.

• Prejdime ešte k inej téme, ktorá bude našich čitateľov zaujímať. Nedávno ste na tlačovej konferencii kritizovali prístup vlády k poskytovaniu eurofondov pre regióny. V čom je problém?

Vláda väčšinu peňazí z aktuálneho programového obdobia sústredí do rúk ministerských úradníkov, ale nepochopiteľne ignoruje regióny, ktoré dostanú iba 12 % z celkového balíka. Nie je to správne, pretože sú to práve regionálne štruktúry a ľudia v regiónoch, ktorí najlepšie vedia, aké majú problémy a ako ich musia riešiť.