Prídavné mená III. P r í d a v n é m e n á (adjektívum – adjektíva) Adjektíva ako kvalitatívne pomenovania statického príznaku substancií bez ohľadu na čas sú flektívne (ohybné), autosémantické (plnovýznamové), kvalitatívne pomenovania, majú zámenný korelát AKÝ, ČÍ. Ako signifikantné znaky bez vlastnej denotácie neexistujú nezávisle od svojho nositeľa, zužujú extenziu významu (rozsah významu) substantív a prehlbujú (obohacujú) ich intenziu (obsah významu). pes
starý pes
[šelma]
[šelma]
[ako domáce zviera]
[ako domáce zviera]
[na stráženie]
[na stráženie]
intenzia:
[starý] extenzia:
õõõõõõõõ
õõõ
Z toho vyplýva aj ich syntaktická funkcia zhodného atribútu, gramatická kategória kongruencie a lexikálno-gramatická kategória gradácie. Okrem toho plnia funkciu mennej časti predikátov alebo sú doplnkom. Majú schopnosť konkurovať adnominálnym pádom, hlavne genitívu, ktorý tiež obmedzuje rozsah účasti na deji. Morfosyntaktická funkcia adjektív: Asubj/fund (valenčná pozícia, samostatná pozícia): môžu prísť len hlúpi, Živí a mŕtvi Aatr (atributívna pozícia): matkina láska Aadv (adverbiálna pozícia): Drevo dobre horí vysušené. Av (predikatívna pozícia): Mária je dobrá. Akompl (komplementová pozícia): Vrátila sa šťastná. Sémantická kategória kvality, ktorú možno vyjadriť substantívom, adjektívom, verbom a adverbiom, sa pri adjektívach realizuje ako porovnanie kvality za účelom podobnosti a rozdielov. Adjektíva vyjadrujú relatívnu mieru kvality, najčastejšie sú to intenzíva. Intenzita ako zosilnenie či zoslabenie stupňa príznaku je sémantická kategória, ktorá sa môže realizovať lexikálnymi prostriedkami (pospinkať si, domček, domisko, minimálny), syntaktickými prostriedkami (veľmi dobre, veľmi dobrý) alebo prostredníctvom lexikálnogramatickej kategórie stupňovania (najlepší). Klasifikácia adjektív sa realizuje na základe sémantických príznakov (relačnosť – R, kvalitatívnosť – K, apreciatívnosť – A/H, intenzívnosť – I), stupňovateľnosti, vonkajšej formy (menné posesívne, zložené skloňovanie):
1
Prídavné mená
individuálne I.
a) privlastňovacie:
+R -K
+R, (-)K, -H, -I (posesívne) druhové +R, (-)K II.
ČÍ? OV, IN matkin, otcov, slonov, slonicin - iba maskulína a feminína OVIE susedovie (rodinné privlastňovanie) ČÍ? -Í, -ACÍ sloní, teľací, žriebäcí, prevažne od neutier -ací, äcí
vzťahové
AKÝ? kravský, izbový, dubový, obilný, pôstny, ručný, zvonový, písací, vianočný, prešovský
vzťahovo-akostné
slovenskejší, jeden z najanglickejších spisovateľov, noc najnocnejšia
+R, +K, -H, -I b) vlastnostné: (proprietatívne) III. +R, +/-I
+K,+/-H,
IV. -R, +K, -/+H,+I
akostné -ikonické bosý, chorý, zdravý, kolmý, mŕtvy, živý, cudzí (opisujú) jazyk, nahý, holý, nebohý, pečený, varený; (-)R, +K, -H, +I
malý, veľký, kolmý, okrúhly
- apreciatívne (pripisujú, hodnotia )
srdečný, veselý, smutný, vynikajúci, súci, rozhodujúci, pekný, príma, mrcha, dobrý, zlý
-R, +K, +H,+I
Pomenovanie statických príznakov substancií sa môže realizovať ako pomenovanie priamej vlastnosti vecí, vlastnosť vyplývajúca zo vzťahu k inej veci alebo ako vzťah príslušnosti chápaný ako charakteristika. Vzťahové adjektíva majú primárne denotačnú funkciu (stromová žaba – žijúca na strome, medový koláč – koláč vyrobený z medu), funkcia akostných adjektív je typizačná (pomenovať druhové špecifikácie rodu pri tzv. ikonických adjektívach, ktoré vyjadrujú imanentné vlastnosti substancií vnímateľné zmyslami biely obrus, dlhá palica, veľké jablko) a pragmatická (pri tzv. apreciatívnych adjektívach, ktoré pomenúvajú vlastnosť vyplývajúcu zo subjektívneho hodnotenia – pekná krajina, vynikajúca práca, dobré víno). V súčasnej slovenčine je výrazný pohyb od vzťahových adjektív so sekundárnou denotačnou funkciou k akostným adjektívam s pragmatickou funkciou (medový koláč – medové reči) (M. Nábělková, 1993). Na tomto základe sa niekedy vymedzuje skupina vzťahovo-akostných adjektív, ktoré môžu vyjadrovať vzťahové aj kvalifikačné významy. Ide o metaforický posun založený na podobnosti (železná vôľa = taká, ako keby bola zo železa) alebo o vyjadrenie charakteristickej vlastnosti (detská otázka = taká, ktorá je charakteristická pre dieťa). Vzťahové adjektíva pomenúvajú príznak substancie vyplývajúci zo vzťahu k inej skutočnosti. Sú odvodené od substantív (horský, drevený), slovies (bodný, ťahací), prísloviek (dnešný, domáci), zámen (tunajší, tamojší), združených pomenovaní (vysokonapäťový, vysokoškolský). Kondenzátmi, konkurujúcimi adnominálnym pádom, ktoré sú presnejšie, explicitnejšie než adjektívum, sú vzťahové adjektíva s denotačnou funkciou, ktoré vzťah vyjadrujú len všeobecne: doktorský podpis, detský plač, záhradný plot, podnikové peniaze, dvojmetrová šírka, autobusový výlet. Nie všetky spojenia so substantívom sa dajú pretransformovať na
2
Prídavné mená vzťahové adjektívum. Relatíva majú kondenzačnú schopnosť, ale adnominálny pád je explicitnejší, a teda aj presnejší. EXPLICITNOSŤ fľaša od piva román od Mináča plač dieťaťa alebo plač, ktorý pripomína dieťa podpis doktora alebo podpis, ktorý je ako od doktora téma románu plot záhrady peniaze podniku výška dva metre jahody určené na konzum
KONDENZOVANOSŤ pivová fľaša Mináčov román detský plač doktorský podpis románová téma záhradný plot (príslušnosť) podnikové peniaze (vlastník) dvojmetrová výška (miera) konzumné jahody (účel)
Možnosť tvorenia vzťahových adjektív obmedzujú: sémantické prekážky, nemožnosť vyjadriť všetky typy významov: - gen. meraného obsahu - fľaša piva, pohárik likéru – *pivová fľaša, *likérový pohárik, - aktuálne vyjadrenie: stavba domu – *domová stavba, ale správa domu – domová správa, - sémantické rozdiely medzi pádmi substantíva a vzťahovým adjektívom (pivová fľaša ≠ fľaša piva); slovotvorné prekážky - od substantíva na -ie (oblasť vedomia – *vedomá oblasť), - od verbálnych substantív (iba zásada neútočenia), - od substantivizovaných adjektív (iba cena trvalej), - od substantíva na -ec (iba typ lakomca); štýlové prekážky Spojenia so substantívom majú viac odborný charakter a využívajú sa skôr v náučnom štýle. Naopak, vzťahové adjektíva sa na základe svojej nepresnosti, hovorovosti neprijímajú vo všetkých štýloch. Na druhej strane, vzťahové adjektíva v súčasnosti prežívajú expanziu, ich štýlový diapazón sa rozširuje, často vznikajú združené pomenovania, ktoré majú odborný charakter (napr. družicový prenos). Akostné adjektíva majú pragmatickú funkciu, vyjadrujú kvalitu, ktorá ako sémantická kategória umožňuje porovnanie kvality za účelom určenia podobnosti a rozdielov. Charakteristická je pre ne aktuálna alebo potenciálna apreciatívnosť, neodvodenosť a možnosť prejavu kvality v intenzite. Tá sa prejavuje pri akostných adjektívach na morfologickej rovine ich stupňovateľnosťou (vyšší, menší), na slovotvornej rovine možnosťou tvorenia tzv. modifikačných adjektív (vysokánsky, malilinký), na syntaktickej rovine spájateľnosťou s príslovkami miery (veľmi vysoký, dosť pekný). Na odlíšenie vzťahových a akostných adjektív možno použiť niekoľko kritérií: - spájateľnosť s príslovkami miery (veľmi múdry), - tvorenie abstraktných substantív (múdry – múdrosť), - tvorenie prísloviek (múdry – múdro), - tvorenie slovies (múdry – zmúdrieť), - stupňovateľnosť (múdry – múdrejší), - vytváranie antonymických a synonymických radov (múdry – hlúpy, múdry – inteligentný). V skupine akostných adjektív možno vyčleniť skupinu adjektív, ktoré sa nedajú stupňovať
3
Prídavné mená kvôli svojej sémantike (bosý, nahý, slepý, hluchý, mŕtvy, chorý), a adjektíva, ktoré sa nestupňujú, pretože vyjadrujú tzv. absolútny stupeň – elatív: prastarý, primladý. Privlastňovacie adjektíva sa delia na individuálne a druhové. Individuálne privlastňovacie prídavné mená pomenúvajú vzťah príslušnosti, ktorý sa môže konkretizovať ako vlastníctvo (otcov klobúk), podobnosť (Má Beckerov úder.), totožnosť (otcov obraz = obraz, na ktorom je otec). Stoja blízko genitívu: otcova čiapka = čiapka otca. Tvoria sa od názvov osôb príponami -ov/-ova/-ovo a -in/-ina/-ino. Druhové privlastňovacie adjektíva sa tvoria od názvov zvierat (rybí, žabí, páví, teľací), v menšej miere od názov osôb (človečí, boží, babí, stridží) pomocou transflexnej prípony -í alebo sufixálnej prípony -ací (pri pomenovaniach mláďat stredného rodu). Vyjadrujú druhovú kvalitu ako vlastnosť vyplývajúcu z príslušnosti nie ku konkrétnemu indivíduu, ale k druhu (porovnaj mamin pohľad – materinský pohľad, zajacov chvost – zajačí chvost). Často pri nich dochádza k metaforickým transpozíciám významu (psí život, kurie oko, husia koža, zajačie úmysly, krkavčia matka, vlčia tma, babie leto). Pri adjektívach často dochádza k prekrývaniu a konkurencii (a) individuálneho a druhového privlastňovacieho adjektíva: sovie – sovine oči, (b) druhového privlastňovacieho a vzťahového adjektíva: volia – volská koža, Božia – božská moc, božský pohľad, konský záprah, kravské mlieko, svinský chliev – kobylie mlieko. Adjektíva majú osobitnú formu, ktorú majú aj iné slovné druhy, tzv. adjektiváliá. K adjektiváliám patria substantívne priezviská (Dobšinský, Čierna, Dostojevskij, Tolstoj, Wranicky, Wranicki, Nováková), toponymá (Prašivá, Ostrý, Bystré, Revúca, Svinia), substantivizované adjektiváliá (hlavný, chyžná, desiata, drobné, cestujúci, pracujúci, vedúci, domáci), particípiá (napísaný, zaspievaný, píšuci, spievajúci, zaspievavší), radové číslovky (prvý, piaty, tretí, tisíci), zámená (aký, koľký, taký, onaký, ktorý, čí, čísi, ničí, číkoľvek). Pri určovaní slovného druhu je potrebné vedieť odlíšiť najmä prídavné meno od trpného príčastia ako slovesného tvaru (vypracovaný plán – trpné príčastie, teda slovesný tvar, nie adjektívum). Particípiá vyjadrujú manipuláciu s predmetom, zmenu polohy, mimiku, vytvorenie alebo zánik, pohyb, zmenu vlastníctva, kognitívnu, percepčné alebo rečovú činnosť, kauzáciu.
Adjektíva vznikajú z príčastí, ak nadobúdajú význam: povrchové vlastnosti, konzistenčné vlastnosti, vlastnosti týkajúce sa farebnosti, čuchové, chuťové, teplotné, zvukové, tvarové vlastnosti, psychofyziologické, sociálne stavy, resp. hodnotiace charakteristiky dynamický príznak statický príznak ohnutý prút, zamilovaný človek, majstrovsky ohnutý nos, vyklenuté obočie, modelovaná ruka, vymodelovaná ruka, utrápená mať skľúčený hlas, zamilovaný úsmev, utrápená tvár, opitý pohľad šaty mám už upletené, doma vyrobený/vyrábaný mám pletené šaty, mleté mäso, plnený koláč, pečené produkt (vid) (F = O) holuby, varené zemiaky (F nerovná sa O) darované kreslo (intencia konverzných slovies) môžu tvoriť tvoria adverbiá a abstraktá: primeraný, po celej izbe porozhadzované veci (+ lokácia) vzdialený, utešený pohľad, vyslovený
Odkrývanie formálnej homonymie adjektíva a particípia: P
A
1. súvislosť so slovesom 2. substitúcia 3. vid
+ spievajúci ktorý spieva + vyrobený/vyrábaný produkt
4. príslovky/abstraktá 5. slovesno-menný predikát 6. stupňovateľnosť
- darovaný, napísaný, upletený +/- sú vyrábané, *je spievajúci -
- vynikajúci výborný - varené zemiaky (≠ zemiaky, ktoré sa varia) +/- primeraný, vzdialený, utešený + sú bavlnené, nie pletené +/-
4
Prídavné mená uvarený, postrúhaný, skrytý, prenajímaný, rozveselený, naladený, doladený; nahnevaný, nadobudnutý, osladený, zbožňovaný, zhrozený, zoslabnutý, stíšený, stíchnutý, zaplnený, ozvučený, zachrípnutý, vysušený, pridusený, dusený, pritlmený, tlmený, zastretý, poklesnutý, artikulovaný, reprodukovaný, rozladený, presýtený, navoňaný, presiaknutý, napáchnutý, zatuchnutý, zosmradnutý, ustáty;
varený, mletý, strúhaný; nahnevaný, nadobudnutý, osladený, zbožňovaný, zhrozený, zoslabnutý, stíšený, stíchnutý, zaplnený, ozvučený, zachrípnutý, vysušený, pridusený, dusený, pritlmený, tlmený, zastretý, poklesnutý, artikulovaný, reprodukovaný, rozladený, presýtený, navoňaný, presiaknutý, napáchnutý, zatuchnutý, zosmradnutý, ustáty; aromatizovaný, článkovaný, talentovaný, novopostavený, ukričaný, predpojatý, sčítaný, prefajčený
Pasívne príčastia sa netvoria: - od 8. a 7. intenčného typu (pršať, snežiť, hrmieť, pichať, bolieť v krku, oziabať), - od nedokonavých procesných, zmyslových, pohybových a polohových (chorieť, starnúť, chudnúť, nervóznieť, červenieť, šumieť, blčať, vidieť, cítiť, počuť, voňať, zapáchať, páchnuť, letieť, ísť, sedieť, bežať), - od reflexív tantum, nedokonavých reflexív a od dokonavých reflexívnych intenzív (smiať sa, báť sa, belieť sa, klaňať sa, umývať sa, plaziť sa, naobliekať sa, pospať si). Gramatické kategórie adjektív: a) gramatická kategória zhody (kongruencia) v rode, čísle a páde s tvarom nadradeného podstatného mena (o závažných argumentoch). b) lexikálno-gramatická kategória stupňovania (gradácia) je súčasťou sémantickej kategórie intenzity, týka sa viac než polovice adjektív: Intenzíva sú jazykové prostriedky vyjadrujúce stupne intenzity vlastnosti alebo deja, a to derivačne – deminutíva, augmentatíva (pospať si, naspať sa, mladučký, prastarý, domček, domisko), resp. lexikálno-gramaticky (gradácia – modifikačné morfémy -š, -ejš, naj + -š/ejš) alebo syntakticky (viac, značne, veľmi, trochu, hodne, dosť). Lexikálno-gramatická kategória gradácie intenzity má tri stupne – okrem pozitívu (starý, ostrý, nový) komparatív (starší, ostrejší, novší) a superlatív (najstarší, najostrejší, najnovší). Synteticky sa tvorí komparatív modifikačnými a gramatickými morfémami -š-í a -ej:š-í. Pravidelné stupňovanie:
Nepravidelné supletívne stupňovanie:
starší
lepší
ostrejší
väčší
krajší
menší
novší
horší
A) Bez konsonantických alternácií sú v slovenčine adjektíva zakončené na l, z, d, t, m, v, b, p (milší, drzejší, mladší, bohatší, lakomejší, hlúpejší, novší, slabší.) B) S konsonantickými alternáciami sú v slovenčine adjektíva zakončené na t, n, l (vyrovnaný – vyrovnanejší, zaujatý – zaujatejší, stály – stálejší). Superlatív sa tvorí prefigovaním komparatívu prefixom naj-: 5
Prídavné mená Pravidelné stupňovanie:
Nepravidelné supletívne stupňovanie
najstarší
najlepší
najostrejší
najväčší
najkrajší
najmenší
najnovší
najhorší
Nepravidelné stupňovanie je pri adjektívach malý, veľký, dobrý, zlý, pekný. Niektoré adjektíva majú variantný komparatív, napr. dvojtvary: krotký, plytký, prudký, vlhký. V slovenčine sa tvorí komparatív pomocou modifikačnej morfémy -š, ak je adjektívum zakončené na jeden konsonant okrem m, p, t a sykaviek: biely, nový, starý, mladý, bledý, tmavý, živý, tvrdý, dlhý, hrubý, studený. Adjektíva zakončené na -k, -ok, -ek majú zánikovú alternáciu -k, -ok, -ek/∅: vysoký – vyšší, tenký – tenší, hladký – hladší, sladký – sladší, hlboký – hlbší, mäkký – mäkší, riedky – redší. Pred -ší je kvantitatívna alternácia V´/V: í/i, z/ž nízky – nižší, ú/u z/ž úzky – užší, ie/e riedky – redší, á/a krátky – kratší, krásny – krajší. V slovenčine sa tvorí komparatív pomocou modifikačnej morfémy -ej:š, ak je adjektívum zakončené na: – sykavku: svieži, cudzí, belasý, rýdzi, drzý, rúči, súci, rozhodujúci, prekvapujúci; – na dva konsonanty: hustý, kyslý, lacný, slávny, dávny, múdry, smutný, rozumný, jasný, temný, cudný, lesklý, ženský, ľudský, modrý, šikmý, bystrý, mrzký, krotký, mocný, silný, klzký, horký, príkry, rýchly; vrátane horký, mrzký, krotký, mocný, klzký; – zakončenie na t, m, p je nejednoznačné: krutý, sýty (ale žltší), známy, priamy (ale strmší), skúpy, hlúpy (ale tupší); – pri odvodených, pôvodne vzťahových adjektívach: bratský, slastný, citlivý, zaujímavý, zúfalý, ospalý, krvavý, rozumný, drevený, prekvapený, cynický, ospalý, krvavý, stály, otvorený; – pri adjektívach s dlhou slabikou: sýty, známy, priamy, skúpy, hlúpy, múdry, stály, príkry, rýchly, rýdzi, slávny, dávny, súci, rozhodujúci, prekvapujúci. Rozlišujeme analytické a syntetické stupňovanie. Analytické stupňovanie je časté v ruštine (samyj charošij 90 %), menej časté v poľštine (bardziej/ mniej abstrakcyjny 11%), ešte menej v češtine (více /méně žádoucí 5 %) a najmenej v slovenčine (viac/menej žiaduci 3 %). Stupne: syntetická analytická gradácia pozitív
pekný
prekvapený – výhodný
komparatív krajší
viac prekvapený – menej výhodný
superlatív
najviac prekvapený – najmenej výhodný
najkrajší
Rozlišujeme vzostupné – progresívne stupňovanie (viac, najviac rozmaznaný, väčší, najväčší) a zostupné – regresívne stupňovanie (menej, najmenej rozmaznaný, menší, najmenší). Pri relatívnom stupňovaní komparatív označuje väčšie mieru vlastnosti v porovnaní s inou alebo priemernou mierou (A + komparatív + ako/než B): Bol usilovnejší ako jeho brat., Bol usilovnejší ako zvyčajne. Relatívny superlatív vyjadruje vlastnosť najvyššieho stupňa jedinečného prvku v porovnaní s ostatnými prvkami danej množiny: Janko je najlepší z triedy., Andrej bol z nich najslušnejší. Pri absolútnom stupňovaní má komparatív funkciu oslabenia príznaku vyjadreného pozitívom: mladší človek (= už nie celkom mladý), staršia žena (= ešte nie celkom stará). Absolútny superlatív plní funkciu zníženia najvyššieho stupňa, vyjadruje sa ním optimálny, 6
Prídavné mená ale nie najvyšší stupeň: Radil sa s najlepšími lekármi. Deklinačný systém adjektív Skloňovanie adjektív a počet gramatických tvarov v paradigme vyplýva z kategórie kongruencie. Adjektíva nemajú vlastné kategórie rodu, čísla a pádu, len zhodu v rode, čísle a páde s nadradeným substantívom alebo substantívnym pronomen. Slovenčina má okrem základných morfém (vzor mladý, cudzí) fonologicky závislé variantné krátke gramatické morfémy po dlhej slabike (krásny, krátky, svieži, rýdzi). Podľa formy sa delia na adjektíva so zloženým – tvrdým a mäkkým skloňovaním a so zmiešaným zloženo-menným skloňovaním. Kongruentné kvalitatívne zložené skloňovanie: I. trieda pekný (-ový, -ný, -ský, -itý, -avý, -ivý, -ický), krásny (rozsiahly) SG
MASKULÍNA/ NEUTRÁ
FEMINÍNA
N/V mlad-ý
krásn-y
mlad-á
Nn
mlad-é
krásn-e
G
mlad-ého
krásn-eho
mlad-ej
D
mlad-ému
krásn-emu
Až
mlad-ého
krásn-eho
PL krásn-a
Nm
mlad-í
Nnž/f/n
mlad-é
krásn-ej
G
mlad-ých
krásn-ych
mlad-ej
krásn-ej
D
mlad-ým
krásn-ym
mlad-ú
krásn-u
Až
mlad-ých
krásn-ych
Anž
mlad-é
krásn-e
L
mlad-ých
krásn-ych
Anž mlad-ý
krásn-y
An
mlad-é
krásn-e
L
mlad-om
krásn-om
o mlad-ej
krásn-ej
I
mlad-ým
krásn-ym
mlad-ou
krásn-ou I
krásn-i krásn-e
mlad-ými krásn-ymi
V slovenčine je výrazný pádový synkretizmus bez alternácií (o mladom, krásnom, cudzom, otcovom, ale aj tom, mojom, našom; mladej, krásnej, cudzej, sviežej, otcovej, tej našej, mojej; mladou, cudzou, sviežou, ale aj tou, našou; krásni, šťastní, mladí bohatí, drahí, veľkí, tichí, hluchí). II. trieda cudzí (-ajší, -ší: ďalší, onakvejší, včerajší, pondelňajší + všetky tvary komparatívu a superlatívu: vyšší), svieži (robiaci, žiaduci, stojaci, skáčuci) SG
MASKULÍNA/ NEUTRÁ
FEMINÍNA
N/V cudz-í
sviež-i
cudz-ia
Nn
cudz-ie
sviež-e
G
cudz-ieho
sviež-eho
cudz-ej
D
cudz-iemu
sviež-emu
cudz-ej
PL sviež-a
Nm
cudz-í
sviež-i sviež-e
Nnž/f/n
cudz-ie
sviež-ej
G
cudz-ích
sviež-ich
sviež-ej
D
cudz-ím
sviež-im
7
Prídavné mená Až
cudz-ieho
sviež-eho
cudz-iu
sviež-u
Až
cudz-ích
sviež-ich
Anž
cudz-ie
sviež-e
cudz-ie
sviež-e
Anž cudz-í
sviež-i
An
cudz-ie
sviež-e
L
cudz-om
sviež-om
cudz-ej
sviež-ej
L
cudz-ích
sviež-ich
I
cudz-ím
sviež-im
cudz-ou
sviež-ou I
cudz-ími
sviež-imi
b) páví (kohútí) (-ací, -äcí), V: zmijí SG
MASKULÍNA/ NEUTRÁ
FEMINÍNA páv-ia
N/V páv-í Nn
páv-ie
G
páv-ieho
páv-ej
D
páv-iemu
páv-ej
Až
páv-ieho
páv-iu
Anž páv-í An
páv-ie
L
páv-om
o páv-ej
I
páv-ím
páv-ou
Kongruentné posesívne menné skloňovanie: V slovenčine má takéto tvary nominatívu adjektívum rád, nerád. V ostatných prípadoch sú zvyšky menného skloňovania pri variantoch hoden, vinen, dlžen, pri zámenách sám, všetok, onen, žiaden, on, ona, ono a pri číslovke jeden. M
F
NSG
rád-∅
rad-a
N rad-o
NPL
rad-i
rad-y
rad-y
Menné skloňovanie majú aj privlastňovacie prídavné mená, a to v singulári a v N pl. a A pl. V slovenčine je pri privlastňovacích prídavných menách menné skloňovanie len sčasti v N sg., A sg. a N pl., A pl.: otcov šofér, otcovi šoféri, otcov stroj, otcove stroje, otcova práca, otcove práce, otcovo slovo, otcove slová. Posesívne adjektíva sa tvoria od životných maskulín formantmi -ov-∅ a od životných feminín formantmi -in-∅: Štúrov, bratov, zajacov, Máriin, bez alternácií velár matkin, Ingeborgin, ale s alternáciami d, t, n, l Miladin, Zlatin, Annin, Lolin. III. trieda otcov (matkin) Doly – Dolin (nie Dolyin), Mary – Marin (nie Maryin), Mária – Máriin SG
MASKULÍNA/ NEUTRÁ
FEMINÍNA
PL
8
Prídavné mená N/V otcov-∅
otcov-a
Nm Nnž/f/n
otcov-i otcov-e
Nn
otcov-o
G
otcov–ho
otcov-ej
G
otcov-ých
D
otcov-mu
otcov-ej
D
otcov-ým
Až
otcov–ho
otcov-u
Až
otcov-ých
Anž
otcov-e
Anž otcov-∅ An
otcov-o
otcov-e
L
otcov-om
otcov-ej
L
otcov-ých
I
otcov-ým
otcov-ou
I
otcov-ými
Nesklonné sú napr. adjektíva super, príma, lila, plisé, pepito, nanič, mrcha. Väzba adjektív - pozitív – ako: lakomý ako on, lačný ako vlk - komparatív – než: jasnejší než slnko, drahší než ten druhý - superlatív – medzi, spomedzi, z: najvyšší zo všetkých / spomedzi všetkých - čím – tým: čím väčší, tým drahší. predložkový datív k bezpredložkový datív
dobrý, zlý, drzý, láskavý, krutý, úprimný, pozorný, ľahostajný k prístupný, blízky, vzdialený, nepríjemný, verný, oddaný vďačný, rovný, úmerný, podobný, zaviazaný, naklonený, poplatný, povinný, podozrivý datív// pre + akuzatív škodlivý, dobrý, ťažký pre; bezpredložkový známy, podobný, predložkový akuzatív vhodný pre, nešťastný pre, zodpovedný za, vhodný na, súci na, lakomý na majetok, drahší nad zlato genitív predložkový nešťastný z, zúfalý z, chorý, odlišný od, závislý od; bezpredložkový žiadostivý, pamätlivý, plný, schopný, vedomý, hodný, lokál informovaný o, prítomný na inštrumentál predložkový známy, podobný; bezpredložkový príbuzný kultúrou, primeraný, rovnocenný postavením, výnimočný vzhľadom, užitočný radou, slávny svojím románom, chorý láskou, povestný krásou, sýty chlebom; istý niečím predložkový inštrumentál zhodný s, spokojný s, infinitív súci pracovať
9
Prídavné mená Cvičenia 1. Určte, aká je slovnodruhová platnosť prívlastkov: vydatá žena (nie slobodná), rozvedený muž (nie ženatý), práve rozvedený pár (ktorý sa práve rozviedol), sčítaný človek, preoraná zem, stužený tuk (nie tekutý), nasiaknutá pôda, dusené mäso, zoslabnutý chlapec, sušené ovocie, pečené zemiaky, opekané zemiaky, zažltnuté zuby, osineté pery, vyhriaty dom, rozpálený vzduch (horúci), zachrípnutý človek, zosmradnuté (smradľavé) vajce, utrápená matka, utrápená tvár, nenávidený človek, zachmúrená tvár, naklonená postava, rozopnutý golier, namotaná priadza, roztancované dievčatá, poháňaný stroj, talentovaný žiak, predpokladaný výsledok, opisovaný jav, prenajaté auto, objednané jedlo, uvarené zemiaky (zemiaky, ktoré sme uvarili) omastíme maslom, zničený kabát, vzniknutý rozdiel, oddaný žiak, učený človek, otvorený prístup, skazený mladík 2. Pre uvedené adjektiváliá uveďte vhodné kontexty: merací, merajúci, prací, perúci, šijací, šijúci, oznamovací, oznamujúci, hrací, hrajúci, krycí, kryjúci, vrúci, vriaci, obrábací, obrábajúci, spájací, spájajúci, 3. Uvedené adjektiváliá použite v kontexte tak, aby fungovali ako 1. adjektíva, 2. verbá. baliaci, školiaci, cvičený, žiaduci, osviežujúci, otvorený, pokazený, skazený, bitý, zbitý, sústredený, učený, naučený, prepracovaný 4. Vytvorte komparatív pri nasledujúcich adjektívach. krotký, plytký, prudký, vlhký krutý, sýty, žltý, známy, priamy, strmý, skúpy, hlúpy, tupý, ideálny, optimálny 5. Z danej skupiny vyberte adjektíva, ktoré nemožno stupňovať, a formulujte, ktoré faktory to spôsobili. mladý, jednoduchý, sľubovaný, presvedčený, tučný, malilinký, tvrdý, krátky, poľský, náučný, prudký, sivý, ľahký, bosý, mŕtvy, veľký, velikánsky, bielučký, rád, bordó, pink, super, nanič, ražný, farebný, lila, kašovitý, nóbl, málokrvný, babí, babský, utorňajší, trojzväzkový, vreteničí, nevädzí, papagájí, lipový, smrečí, chorý, prítomný, rozhodujúci, vrúci, citlivý, lemovaný, cvičný, cvičený, údený, pomenší, ustatý, zúfalý, mokrý, mocný, ľudský, horký, vlhký, malý, buldodží, učiteľkin, prastarý, dlhožizný, prekladaný, znečistený, vypracovaný, kupovaný, vyúdený, žiadaný, čítaný, napätý, čokoládový, optimálny, slovenský 6. Objasnite pravopis daných adjektív. vysokoškolský, vedecko-výskumný, literárnovedný, červenokrížsky, bielo-modro-červený, čiernooký, motýľokvetý, rakúsko-uhorský, slovensko-nemecký, vedecko-technický, sociálnodemokratický, čiernomorský, stredomorský 7. Zhodnoťte štylistický efekt komparácie vzťahových adjektív. 1. Z ilúzií sa u mnohých stal ostnatý drôt, ktorý sa dodnes zabodáva až do špiku kostí. Prežili to len tí najvytrvalejší, najpresvedčenejší, najwarholovskejší. 2. Tieto mandarínky sú kôstkové, kôstkovejšie ako minule. 3. Je to jedno z najreportážnejších čísel tohto časopisu. 4. Je to nabenkovskejší Benka, akého poznám. 5. Šírania uhostili náš „najtrofejovejší” klub, belehradskú Zvezdu v čele s trénerom Slavoljubom Muslinom. 6. Lámu mali radi, pretože dlho do noci besedovával s ich veľkňazom – ako najvoľnomyšlienkárskejší metafyzik, ktorý kedy rozštiepil vlas na sedemdesiat dielov – pochvalne zahundrali. 10
Prídavné mená 7. A neoficiálne nás ocenili ako najfestivalovejší a najzábavnejší súbor. 8. Cieľom tohto príspevku však bolo predovšetkým ukázať, že i ten „najstredovekejší“ či „najrabelaisovskejší“ smiechový materiál vedel Chalupka veľmi funkčne zapojiť do reťazca argumentov. 8. Vytvorte adjektíva od substantív a zovšeobecnite použitie jednotlivých druhov adjektív. 1. Okrem kvalitnej výživy sa (SOVA) ............. rodičia starajú aj o bezpečnosť svojich detí. 2. Ty (SOVA) ...................syn, kde lezieš? 3. Potom pozrel do (VÔL)................. jaslí a rozkričal sa. 4. Svoje výrobky vyrábali z ťažkej (VÔL)..............., ale aj (KOZA) ................, (BARAN) a mäkkej (TEĽA) .................. kože. 5. Ponúkol im domorodú špecialitu kumys, čiže (KOBYLA) ................... mlieko. 6. Všetci sa pripojili k dlhému (HUS) .............. radu , ktorý sa kľukatil dolu útesmi. 7. Môžete použiť aj masť alebo (HUS)..................... tuk. 8. (NOSOROŽEC) ...................... matku, ktorá chce ísť za svojím mláďaťom, nezastaví ani kolová ohrada. 9. Pridaním trošky (RYBA)................ oleja do stravy si udržíte pružnosť stien artérií. 10. Už lietajú po okolí ako najväčšie hviezdy (BLCHA) .................. cirkusu. 11. Najvýznamnejším (STRIGA)....................... dňom je podľa dávnych ľudových tradícií práve dnešok. 12. Nad záhradou žltobelasým plameňom sa mihne (VLHA)...................... chvost. 13. Z 224 vajíčok sa narodilo jediné (KURA)................. mláďa. 14. Len výnimočne si dám kúsok (KURA).................... mäsa bez kože alebo kúsok ryby. 9. Uveďte príklad na frazémy s týmito privlastňovacími druhovými adjektívami. psí, husí, zajačí, krkavčí, vlčí, boží 10. Od substantívnych koreňov v zátvorkách vytvorte adjektíva a uveďte, aký je vzťah medzi jednotlivými adjektívami, ktoré je možné od daných substantív odvodiť: 1. Pred všetkými prítomnými mali rozprávať svoj prof…………….. životopis. 2. Ako prof…………… vojak sa usiloval vystupovať politicky neutrálne. 3. V dnešnej dobe je osobný stol…………. počítač často nedostatočným nástrojom pre moderného manažéra. 4. Vynachádzaví waleskí vodiči jazdia na stol………….. olej Pollitre. 5. Jediné svetlo vrhá na javisko stol………….. lampa. 6. Za krátke obdobie sa stol………… futbal stal veľmi obľúbeným predovšetkým na školách. 7. Horúca linka vlastne vôbec nie je telefo/ón………… prístroj. 8. Recenzovaný soft to zvládne za miestny telefo/ón…………. poplatok. 9. Po schôdzke v nedeľu večer nasledoval telefo/ón…….. rozhovor Arafata s izraelským premiérom. 10. Dospel k záveru, že táto kniha musí mať materiál…………. charakter. 11. Výsledkom bol a do určitej miery ešte stále je zdecimovaný ľudský i materiál…….. potenciál jednotlivých krajín. 12. Syndróm psíčka a mačičky, ktorí si varili tortu, je pre mňa priam archetyp…………….. 13. Väčšina kolektívnych mýtov má tak archetyp…………….., ako aj čisto kmeňový aspekt. 14. Osteoporóza a zlý minerál………. status v čeľustných kostiach súvisí i s predčasnými stratami zubov.
11
Prídavné mená 11. Z nekongruentných atribútov vytvorte vzťahové adjektíva: guľa z krištáľu, kaz na zube, choroba srdca, hlásky tvorené na zuboch, v hrdle, pozdrav od srdca, holubička z cukru, inžinier strojov, dutina v nose, sval srdca, doba predaja, vývinová chyba oka, pach tela, ťažkosti so žalúdkom, most z kameňa, jahody z lesa, plot z drôtu, uterák z ľanu, jablko s červom, terén s kopcami, (priemyselná) vlna zo dreva, chata z dreva, retiazka zo striebra, stroj na siatie, potrubie na satie 12. Zhodnoťte konkurenciu vzťahového adjektíva a substantíva v atributívnej pozícii vzhľadom na komunikačný kontext. 1. Odporúčame jeden ovocný alebo zeleninový deň. – Odporúčame jeden deň na ovocí alebo zelenine. 2. Pravda, podnetový prah, t. j. bod, v ktorom je už podnet schopný vyvolať vzrušenie, je individuálny. 3. Dnes je pohárová streda. – Dnes je streda, v ktorú sa hrajú medzinárodné pohárové futbalové zápasy. 4. Našu pozornosť sme upriamili na jednu z jazdeckých disciplín – bariérové skákanie/skákanie cez bariéru. 5. V dobách slovenského mobilného praveku dostávali paušáloví zákazníci spomínaného operátora vcelku zaujímavý časopis. – V dobách slovenského mobilného praveku dostávali zákazníci, ktorí mali predplatení paušál, od spomínaného operátora vcelku zaujímavý časopis. 13. Zhodnoťte využitie vzťahových adjektív v nasledujúcich vetách. 1. Jankovi dáme ryžu, on je taký ryžový. 2. My sme krčmoví a vy skôr také televízne. 3. Polievku tu majú? – Neviem, nie je to tu veľmi polievkové. 4. Už kvitne podbeľ a ja nemôžem deťom ani čaj navariť, keď sú obaja takí peľoví. 5. V ten deň už boli hlásené tri podobné prsteňové prípady. 6. V týchto dňoch broskyňové a marhuľové leto prežíva asi dvesto chlapcov a dievčat. 7. Žiaľ, ak si aj odmyslíme najmladších, ktorých antologický čas ešte príde, v antológii sa neušlo miesto ani takým básnikom ako Roy, Brezina, Stacho. 8. Podľa havanského mrežového vtipu sa nákaza šíri zhora. 9. „Poď sa rozlúčiť,“ povedala dcére, ktorá čítala v kupé Roháča. „Aj keď tatko o to nestojí.“ Potešilo ma, že dcéra odmieta statickosť obligátneho lúčenia, toho citového vypínania na prsty, a radšej číta, aj keď som nebol nadšený, že číta práve Roháča... Cestou domov som uvažoval o dcére a jej roháčovskom prístupe k lúčeniu. 10. Za svoj osud zodpovedá každý sám, každý si sám ustelie tú porekadlovú posteľ. 14. Pokúste sa vysvetliť význam vzťahových adjektív odvodených od vlastných mien. 1. Vytvoril som si preto jánusovský spôsob reči. Pri kamarátoch po trnavsky, v škole spisovne. 2. Chalani mali plný kotol a ich "ironovský" heavy metal presvedčil. 3. Atmosféra snových sekvencií pripomínala „twinpeaksovský“ vigvam. 4. Nie o tom som však chcel, a určite ani P. J. Davis, ktorého hellerovský zmysel pre paradox ma v tejto knižke viackrát milo prepadol. 5. Konštruktivisti chceli Rusko amerikanizovať, zlikvidovať v ňom všetko oblomovovské, „všivavé“ a iracionálne blúznivé. 6. Opozícia si pritom zapískala, zdá sa, že isté návyky sú naďalej havlovské. 7. Odrazu mizne novoromantický a trochu sentimentálny pátos časti jeho prozaických prác a v publicistických útvaroch objavuje sa humor, irónia, satira a sarkazmus; nie hrubosť a invektívy, ale stále noblesa a čapkovský šarm.
12
Prídavné mená 8. Vyzerá, že každú chvíľku spustí munchovský vreskot. 9. Už teraz však vidíme súboj troch širších koncepcií o následníctvo Západu. Ja ich nazývam rumsfeldovská, chiracovsko-putinovská a blairovská. Rumsfeldovská idea je, že americká moc je oprávnená. Chiracovsko-putinovská idea je, že americká moc je už svojou definíciou nebezpečná. 10. Fejtóny sa vyznačujú humorom typicky lasicovským. 15. Vety upravte tak, aby ste mohli nahradiť, kde je to možné a správne, substantíva adjektívami. Formulujte podmienky, za ktorých je požadovaná substitúcia možná. 1. Cyklus prednášok sa bude konať aj na Gymnáziu P. Horova. 2. V diele M. Zimkovej je originálnym spôsobom zachytený život východného Slovenska. 3. Vzduch bol plný spevu vtákov. 4. Každý ťažko nesie stratu svojej matky. 5. K stému výročiu narodenia I. Krasku bol usporiadaný spomienkový večer v aule vysokej školy. 6. Čo dnes hrajú v divadle Jonáša Záborského? 7. Dom starého otca stál na konci dediny. 8. Pripomenuli sme si pedagogický odkaz Komenského. 9. Dcéra domáceho bola vždy hŕ do všetkého. 10. Chudák Janko, vzal si tú najškaredšiu, najklebetnejšiu a najlenivejšiu v celom okolí.
13