Číslovka – číslovky (numerále – numeráliá) Číslovky sú autosémantické, autosyntagmatické slová s kvantitatívnym významom. Pomenúvajú samostatné pojmy počtu alebo číselné príznaky vecí, dejov a príznakov. Sémantická kategória kvantity má v jazyku viacero výrazových prostriedkov: slovný druh čísloviek, gramatická kategória čísla (mnohosť – nie mnohosť), numeratívny a kvantitatívny genitív (kvantitatívne odtienky: Tam bolo ľudí!, V rieke pribudlo vody.). Genéza slovného druhu čísloviek súvisí s ľudskou telesnosťou (číslovky sa v niektorých afrických jazykoch chápu ako direktívy pre telesný pohyb počítania (päť „uzavri ruku“, šesť „preskoč k druhej ruke“). Klasifikácia čísloviek Podľa vzťahu významu k číselným pojmom sa číslovky delia na určité a neurčité. Určité sú presným vyjadrením počtu alebo presným číselným určením veci, deja alebo príznaku, neurčité vyjadrujú počet alebo číselné určenie nepresne, na základe subjektívneho odhadu. Na základe špecifikácie číselného významu sa určité a neurčité číslovky delia na: určité neurčité základné/skupinové dva/dvaja základné/skupinové mnoho/viacero radové prvý radové entý druhové dvojaký druhové niekoľkoraký násobné dvakrát násobné niekoľkokrát Slovotvorné hľadisko Číslovky sú najmä denumerálne, sú tzv. intraproduktívnym slovným druhom. Základným postupom tvorenia čísloviek je kompozícia bez spájacej submorfémy. Tvorenie spájaním morfém je v zásade neobmedzené – až po nekonečno, tým sa číslovky odlišujú od ostatných slovných druhov. Zriedkavo sú číslovky desubstantívne (nula), resp. deadverbálne (veľa, málo). Formálne hľadisko Gramatické kategórie vyplývajú z formálnych vlastností numerálií podľa toho, či sú substantívne, adjektívne alebo adverbiálne. Substantívne číslovky majú v samostatnom postavení vlastnú kategóriu pádu, čiastočne rodu – životnosti, napr. boli siedmi. numeráliá 1 – 4 majú v nesamostatnom postavení zhodu – jeden človek, dvaja ľudia, numeráliá 5 a viac môžu mať v nominatíve zhodu v spojení so životnými maskulínami – piati ľudia, inak majú väzbu s Gpl. päť ľudí, žien, stolov, detí, syntagmaticky sú prívlastkami. Adjektívne numeráliá majú zhodu číslovkového tvaru s nadradeným substantívom – prví sú Slováci, druhí sú Česi. Adverbiálne numeráliá sú neflektívne tretíkrát. Pragmamorfologický aspekt Hlavnou tendenciou pri slovenských číslovkách je tendencia k nesklonnosti. 1. V niektorých prípadoch (napr. v odborných textoch) môže zostať celý číslovkový výraz nesklonný. Ak sa kardináliá nad 99 neskloňujú, píšeme číslovky dovedna (tisícpäťdesiat)
alebo osobitne tisícky, stovky, desiatky + jednotky (tisíc deväťsto deväťdesiatpäť). Ak sa kardináliá skloňujú, píšeme jednotky osobitne (v dvetisícosemstoosemdesiatich troch) alebo osobitne tisícky, stovky, desiatky a jednotky (v dvetisíc osemsto osemdesiatich troch prípadoch). Pri viac než dvojmiestnych ordináliách sa skloňujú len desiatky a jednotky (tisíc deväťsto deväťdesiaty piaty). 2. Nesklonné a bez zhody sú vždy v numerickom použití (1 + 1 = 2), jeden plus jeden je dva, dvadsaťjeden plus dvadsaťtri je štyridsaťštyri; okrem čísloviek sto, tisíc, milión, miliarda. 3. V nenumerickom použití je uprednostnená nesklonnosť vo všetkých pádoch pri číslovkách končiacich sa na číslovku jeden, napr. s 21, 31– 91 .... 1321 ženami, skloňovateľná je však ich inverzná podoba: jedenadvadsiatimi ženami. Ďalej je to nesklonný variant v nominatíve a akuzatíve pri ostatných, hlavne vyšších číslovkách (Bolo tam päťdesiatdva mužov.), ktorý je častejší než možný sklonný variant (Boli tam päťdesiati dvaja muži.). Naopak, flektívnosť sa uprednostňuje v nepriamych pádoch (G, D, L, I) pri základných číslovkách v nenumerickom použití (s dvadsiatimi piatimi číslami). 4. Číslovky štvoro, pätoro, desatoro, mnoho, málo sú v slovenčine nesklonné. Štylistické faktory Číslovky ako slovný druh nemajú pragmatický dopad na text, výraznejší je výskyt čísloviek v publicistickom štýle, čo súvisí s jeho aktuálnosťou. 1. Základné číslovky (kardináliá) Tvoria sa kompozíciou, skladaním: dvadsaťpäť, pomocou sufixoidov -násť/-dsať/-desať/ilión: jedenásť, dvadsať, päťdesiat, bilión, kvintilión. K základným číslovkám zaraďujeme aj zlomkové číslovky, ktoré sa tvoria od radových derivačne, pomocou sufixu -ina: štvrtina, pätina. Číslovky 1 – 4 majú kvantitatívne kongruentné osobitné skloňovanie; podľa vzoru päť sa skloňujú číslovky 5 a vyššie (okrem výnimiek sto, tisíc, milión, miliarda, ktoré majú substantívne skloňovanie ako substantíva podľa zakončenia). Podľa číslovky jeden sa v slovenčine skloňuje aj zámeno sám. Pri skloňovaní troch základných čísloviek a ich derivátov je v slovenčine špecifická gramatická morféma s infixom -aj, a to v N pri spájaní so životnými maskulínami: dv-aj:a, traj:a. Základná číslovka jeden má sklonné podoby vo všetkých troch rodoch (jeden, jedna, jedno), v pluráli má životnú (jedni) aj neživotnú podobu + ženský a stredný rod (jedny). Základná číslovka dva má tvar pre protiklad životný (dvaja) a neživotný (dva) a tvar pre ženský a stredný rod (dve). Číslovka dva, oba má v slovenčine duálový inštrumentál dvoma, oboma – dnes už len ako variant popri tvare dvomi, obomi. Základné číslovky tri a štyri majú sklonné podoby pre protiklad životný (traja, štyria) – neživotný + ženský a stredný rod (tri, štyri). Číslovky od päť vyššie vyjadrujú v spojení so životnými maskulínami životnosť piati, štyria, deväťdesiati deviati muži. Majú samostatné skloňovanie a správajú sa ako sklonné (piati muži) alebo nesklonné (päť mužov). Príslušnosť k substantívnym deklinačným typom vykazujú číslovky: sto (mesto), tisíc (stroj), milión (dub), miliarda (žena).
2. skupinové číslovky (kolektíva) Tvoria sa od základných čísloviek derivačne, pomocou sufixov: -oje/-oro: dvoje, pätoro. Tvorenie skupinových čísloviek sa obmedzuje na číslovky rádovo nižšie (SNK, prim-3.0-vyv: jedny/jedni: 1952, dvoje: 752, troje: 169, štvoro: 103, pätoro: 71, šestoro: 29, sedmoro: 31, osmoro: 7, devätoro: 7, desatoro: 118*, jedenástoro: 2, dvanástoro: 8, trinástoro – devätnástoro: 0, dvadsatoro: 4). Základné a skupinové číslovky sú vo vzťahu komplementárnej distribúcie: skupinové sa používajú so singulatívnymi pluráliami tantum: dvoje dverí. Používajú sa tiež pri pomenovaní číselných príznakov substancií chápaných ako jeden celok: dvoje detí, pätoro prikázaní. 3. radové číslovky (ordináliá) Tvoria sa od základných čísloviek derivačne, prostredníctvom transflexie: piaty, tisíci alebo pomocou sufixu -ty: miliónty. 4. druhové číslovky (speciáliá) Tvoria sa od skupinových čísloviek derivačne, prostredníctvom sufixu -aký: dvojaký. 5. násobné číslovky (multiplikatíva) Tvoria sa od základných, resp. skupinových čísloviek derivačne, prostredníctvom sufixoidu -násobný: dvojnásobný, päťnásobný, prostredníctvom nesamostatného postfixu -krát: päťkrát alebo prostredníctvom samostatného postfixu raz: päť ráz.
Cvičenia 1. Určte slovný druh zvýraznených jednotiek: 1. Je to jej druhý manžel. – 2. Rozhodol sa, že peniaze dá druhému človeku. – 3. Jedného rána sa prebudil a zistil, že odišla. – 4. Otec i mama pracujú v jednom závode. – 5. Jeho telo bola jedna rana. – 6. Nejeden človek na to doplatil. – 7. Domov prichádza raz do roka. – 8. Raz neviem pochopiť, prečo odišla. – 9. Raz vám o tom porozprávam. – 10. Mám málo času. – 11. Málo chodí medzi ľudí. – 12. Uspokojí sa s málom. – 13. Voľačo mi prines. – 14. Je o voľačo starší od Paľa. – 15. Našiel som si vo vrecku ešte voľačo peňazí. 2. Vo vetách nájdite numeráliá a zaraďte do funkčno-sémantických typov podľa vzťahu k číselnému pojmu (určité – neurčité) a podľa špecifikácie číselného významu: 1. Do histórie rokov meruôsmych sa slávne zapísala Brezová pod Bradlom. – 2. Bolo tam mnoho ľudí. – 3. Toto je už ich entý člen. – 4. Správu odovzdal dvojmo. – 5. Svojím správaním veľakrát nahneval rodičov. – 6. Liek má mnohoraký účinok. – 7. Je stokrát lepší ako on. – 8. Miesta je habadej. – 9. Dnes už nie sú v krasokorčuľovaní štvorité skoky nijakou senzáciou. – 10. Na výlet si zobral jedny rezervné nohavice. – 11. Vyložil pol vagóna uhlia. – 12. Vidím ťa dvojito. – 13. Je päťnásobný majster sveta. – 14. Už viacero topánok sa mi po zime rozpadlo. – 15. V praxi sa uplatňujú obojaké pravidlá. 3. Diferencujte tvary čísloviek a číselných podstatných mien, opravte chyby. 1. Do stredu terča trafil päť ráz. – 2. Prešov vyhral nad Interom jedna nula. – 3. Slivky predávajú po dvadsiatich piatich korunách za kilo. – 4. Na poslednom vysvedčení mal tri štyrky. – 5. Predstavenie trvalo tri a pol hodinu. – 6. Dané čísla násobte stomi a tisícimi. – 7. Cesta do mesta trvala trištvrte hodiny. – 8. Za rok si našetril na tri šaty. – 9. Častokrát zaspal nad knihou. – 10. Dva plus dva sú štyri. – 11. Koľko je deväť lomeno tri? – 12. Stalo sa mi to už posledný krát. – 13. Zjedol poltucta slivák. – 14. Bola tam hŕba detí. – 15. Pred vami stojí víťazná pätica. 4. Tvorte tvary čísloviek označené číslicami a slová v zátvorke dajte do príslušného tvaru. 1. 1.-krát sme sa stretli pred 21 (rok). – 2. Výskum sa robil s 1126 (respondent). – 3. Do knihy návštev sa zapísal 101. (návštevník). – 4. Koľko je 200 : 101? – 5. Koľko je 9 . 0,386? – 6. Z 3 (okuliare), ktoré si požičal neboli ani 1 dobré. – 7. Seminár máme v 400-ke. – 8. V internáte bývajú študenti po 2. – 9. Pred dverami stáli 2 kufriská. – 10. Patrí ti 1 1/21 alebo 2 /24. – 11. Nalej mi 2 deci. – 12. Vypil 2 decilitre vody. – 13. Bolo to v 1985 roku.