9
Predložka – predložky (prepozícia – prepozície) Predložky sú synsémantické, synsyntagmatické slová, ktoré slúžia na vyjadrenie vzťahu, a to spolu s gramatickou morfémou. Spolu s kategóriou pádu vyjadrujú funkčno-sémantickú kategóriu VZŤAHU (časť domu, z domu, v dome, na dome, pri dome). F. Miko o predložkách metaforicky hovorí ako o predĺženej ruke pádu, E. Pauliny zasa hovorí, že v prípade predložiek ide o medziložky, keďže sa realizujú v rade sloveso – predložka – valenčný pád. Existuje korelácia medzi niektorými predložkami a prefixmi, napr. nadletieť nad, podletieť pod, iné predložky túto koreláciu nemajú, napr. ísť vedľa niekoho. V jazykoch s chudobným systémom pádom je bohatší systém predložiek a opačne (napr. v španielčine, nemčine, angličtine). Predložky sa využívajú na tvorenie plnovýznamových SD ako prefixálne DM (do-, bez/bezo-, cez/cezo-, medzi-, na-, nad-, o-, od-/odo-, po-, pod/podo-, pred/predo-, v/vo-, s/z/zo-, za-), zriedka sa využívajú ako plnovýznamové KM (v-pred-u, v-za:d, v-pred, o-proti). Plnovýznamové lexémy s predložkovou KM sú napríklad: predný, predák, popredie, popredný, predok, vpred, vpredu, spredu, napred, napredovať, vopred, dopredu, odpredu, spodok, spodný, spodina, protiva, protiveň, protiviť sa, protivník, protivný, oproti, naproti atď. J. Oravec vo vzťahu k predložkám uplatňuje lexikografický (kontextový) prístup. Predložky chápe ako konštrukčné slová, ktoré majú význam až s pádom, a to miesta, času, príčiny, zreteľa, podmienky a pod. E. Horák uplatňuje sémantický (štruktúrny) prístup: predložky ako systém podmienených prvkov majú podľa neho vlastný invariantný význam, ktorý vychádza z objektívnej reality, zo vzťahu dvoch objektov – pozri obrázok, napr. pri stene – na stene. Významy predložiek nad
na
na
za
z(o)
v(o)
pri
v(o) od(o)
do
medzi pred
vedľa k(u)
do
z(o) pod
9
okolo
cez vedľa
pozdĺž po
okolo
od
medzi
do
počas pred
za
po
v(o), o
A Z významového hľadiska môžeme preložky rozdeliť na 1. priestorové: (a) kontaktové (smerové): do, v, z, na, po, cez, o; (b) pozičné (statické): po, pri, od, nad, pod, pred, za, k, s, bez, u, pre Priestorové predložky
vnútro povrch blízkosť
O
kontakt
DO
NA
B
trvanie kontaktu
V
NA
J
rušenie kontaktu
Z
Z
E
realizácia/
CEZ
PO/O
K
rušenie kontaktu
T
dynamický
rovinné členenie
smer K O N T A K T O V É
PO+L PO+L
kontakt pozícia
PO+A
NAD / POD / PRED /ZA
PRI
NAD / POD / PRED /ZA
OD
ZNAD/SPOD SPRED SPOZA
D E trvanie pozície J
rušenie pozície zaujatie/ rušenie pozície
K P O Z I Č N É
9
dynamická
POPRI
pozícia modifikácia
PONAD / POPOD / POZA
PRE
2. časové: v, v priebehu, v procese, v čase, počas. Časové predložky
časový úsek
časový bod
začiatok
Z / OD
O / V / NA
trvanie
CEZ / POČAS
koniec
DO / AŽ PO
pred úsekom
PRED
po úseku
PO + L
3. sociatívne: s, bez, pre, pri, medzi, u; 4. Z iných sekundárnych významov možno vymedziť: (a) orientácia: nakraj, pokraj, vo vnútri, v rámci, v prípade, vo veci, v otázke, (b) zreteľ: z hľadiska, zo stanoviska, zo strany, so zreteľom na, s ohľadom na, bez ohľadu na, (c) čo do, v porovnaní s, vo vzťahu k, v pomere k, na rozdiel od, v protiklade k, (d) stav: v stave, v úlohe, vo forme, (e) zástupníctvo: v podobe, vo funkcii, v úlohe, v mene, namiesto, (f) spôsob: v súhlase s, v súlade s, v zmysle, podľa vzoru, v spojitosti s, v rozpore s, (g) miera: s výnimkou, okrem, (h) podmienka: v závislosti od, pod vplyvom, na pomoci, s pomocou, za cenu, (i) príčina: v dôsledku, na základe, (j) účel: v prospech, v záujme, kvôli, v ústrety, na znak, za účelom, pre prípad, (k) účinok: na úkor, na konto, na účet. B Z hľadiska valencie možno vymedziť predložky: 1. väzobné: (hovoriť) o filme, (čakať) na autobus, 2. neväzobné: (prísť) počas prestávky, (stáť) pred domom. C Podľa tvorenia rozlišujeme predložky: 1. Primárne (neodvodené): v slovenčine ich je 21, napr. do, v, z, na, po, cez, o, pri, od, nad, pod, pred, za, k, s, bez, u, pre, s. 2. Sekundárne (odvodené): sekundárne prepozície majú určitejší význam a väčšinou majú genitívnu väzbu, delia sa na (a) centrálne sekundárne (odvodené od prísloviek), napr. dole, hore, okolo, mimo atď.; (b) periférne sekundárne (odvodené najmä zo substantív), napr. na rozdiel od, v závislosti od, bez ohľadu na, v mene atď. Pri odkrývaní slovnodruhovej homonymie predložiek a iných slovných druhov používame 1. syntaktické kritériá
9
- dané slovo nie je vetným členom, je nepremiestniteľné, nedá sa vypustiť ani jedna jeho časť: na rozdiel od Petra: *na rozdiel Petra, *od Petra na rozdiel; - nemá valenciu: začínať + Sakuz: začínajúc nový školský rok (verb) – začínajúc januárom (prep); - nemožno ho rozvíjať plnovýznamovým slovným druhom: v rámci zákona – *vo veľkom rámci zákona; 2. morfologické kritériá: - zmeravenosť tvaru – neohybnosť a nemennosť: v rámci nich – *v rámčeku nich; - nemožnosť meniť číslo: v rámci nich – *v rámcoch nich; - osobné zámená typu on majú po predložke osobitné tvary na ň: v rámci nej, v rámci neho – *v rámci ich, jej, jeho; na základe neho (prep) – na jeho základe (subst); - relatíva stoja za predložkami: v rámci ktorých – *v ktorých rámci; 3. sémantické kritériá - pôvodný význam sa redukuje na význam vyjadrujúci vzťah: z hľadiska je dobrý výhľad (subst) – z hľadiska účinnosti zákona (prep); - slovo sa dá substituovať len neplnovýznamovou predložkou: začínajúc januárom – od januára, s výnimkou prvého bodu – okrem prvého bodu. Vzťah prepozícií a konjunkcií PREPOZÍCIE – V RÁMCI VÝPOVEDE KONJUNKCIE – V RÁMCI VÝPOVEDE SPÁJAJÚ vetné členy nesamostatne SPÁJAJÚ vetné členy/vety samostatne +subordinácia: v, pred, od, k +subordinácia/+koordinácia: že, aby, a, ale V niektorých prípadoch si predložky a spojky konkurujú: otec s mamou ≈ otec a mama, Jano s Jožom ≈ Jano a Jožo (nesúlad obsahu a formy pri konštrukcii s predložkou); väčší odo mňa ≈ väčší než/ako ja. Osobitný prípad predstavujú výrazy kontra, verzus, la, via, alias. Výraz, ktorý pripájajú, je pri nich v nominatíve. KSSJ tieto výrazy hodnotí ako spojky, Mluvnice češtiny ako predložky. D Z hľadiska tvarovej a morfematickej formy môžeme predložky rozdeliť na 1. syntetické: (1a) jednoduché – jedna KM: v, cez, formou, ohľadne, vďaka, koncom, o, vedľa, pomocou, (1b) zložené – 2 alebo 3 KM: (1ba) podvojné (2 KM): ponad, pomedzi, popred, popri, pomimo, pomedzi, popod, spod, (1bb) potrojné (3 KM): sponad, spopod, spopred, spoza, spomedzi, 2. analytické: viacslovné (2a) podvojné: v rámci, vzhľadom na, (2b) potrojné: v porovnaní s, na rozdiel od. E Z hľadiska zvukovej formy môžeme predložky rozdeliť na: 1. slabičné (na, vo), resp. vokalizované (so, zo, vo, podo mňa, odo mňa, bezo mňa, cezo mňa, ku mne, v zhode so, v spojitosti so, na rozdiel odo, v závislosti odo, v pomeru ku, vo vzťahu ku, v súlade so), 2. neslabičné (s, z, v), resp. nevokalizované (s, z, v, pod, bez).
9
Predložky sa môžu spájať s jedným, dvoma alebo troma pádmi. S dvoma pádmi sa spájajú predložky medzi, nad, pod, pred (A + I), na, po, v, o (A + L). priestorové dynamické statické A medzi, nad, pod, pred, na, po, o L na, po, o, v I medzi, nad, pod, pred časové A o, v S troma pádmi sa spája predložka za. priestorové dynamické A za I časové G za
statické za
Spojka - spojky (konjunkcia – konjunkcie) Spojky sú synsémantické, synsyntagmatické neflektívne slová na úrovni morfémy, ktoré explicitne vyjadrujú koordinačné a subordinačné vzťahy vo vete medzi vetnými členmi a medzi vetami, prípadne medzi väčšími syntaktickými celkami, a to samostatne, bez pomoci gramatických morfém. Funkciu spojok, ale vetnočlenskú platnosť zámen so spájacou funkciou majú spájacie výrazy – relatíva: kam, kde, ako, prečo, kto, čo, ktorý, aký, resp. korelatíva: tam – kde, ten – kto, to – čo a pod. Spájacie výrazy majú funkciu formálnych vetných členov, spojky nie. Spojky slúžia na vyjadrovanie základných myšlienkových postupov rozvíjania a rozširovania, ako je priraďovanie, adverzatívnosť, disjunkcia, gradácia a pod. V súvislosti s tým sa konjunkcie často kombinujú s ďalšími slovami, a to opäť s konjunkciami alebo s inými slovnými druhmi, predovšetkým s adverbiami a partikulami, napr. aj keď, hneď ako, než aby. Niektoré spojovacie výrazy sú monofunkčné, napr. ale, alebo, aj keď, a preto, pretože, iné sú univerzálnejšie, napr. a, že, žeby, aby. VZŤAH KONJUNKCIÍ PARTIKÚL INTERJEKCIÍ V RÁMCI VÝPOVEDE SPÁJAJÚ VÝPOVEDE – SAMY SÚ VÝPOVEDE SPÁJAJÚ vetné členy / vety KOMUNIKAČNÉ FUNKCIE INTONÁCIA +determinácia/+koordinácia –syntaktické vzťahy samostatné vety že, aby, a, ale, no a, že, aby, no no! nono! Spojky sa delia: 1. podľa štylistického príznaku: (a) neutrálne že: povedal, že príde, (b) hovorové žeby: nechcem, žeby si ma poúčal, (c) knižné: bo, sťa: vysoký sťa jedľa. 2. podľa funkcie vo vete:
9
(a) parataktické: vyjadrujú koordinatívne vzťahy (sú to konjunktory), priraďujú k sebe rovnocenné textové jednotky, základná spojka: a. PRAVÉ PARATAKTICKÉ KONJUNKCIE (parataktická forma = parataktický obsah) súčasné deje a, aj, i, ani, zlučovacie striedavé deje jednak – jednak, tu – tu, kopulatívne raz – raz následné deje najprv – potom odporovacie adverzatívne
vlastné konfrontačné kompenzačné
ale, no, lež, ale zatiaľ no zato,
vylučovacie disjunktívne
slabo či vlastne, alebo vylučovacie (eventualitné) silno vylučovacie buď – alebo, buď – buď
stupňovacie gradačné
vzostupne gradačné degradačné
Parataktické spojky
a navyše, ba, ba aj, ba dokonca, nielen – ale aj/i/ani, nielen – ba aj/i/ani
NEPRAVÉ PARATAKTICKÉ KONJUNKCIE (parataktická forma = hypotaktický obsah) Hypotaktický význam Parataktické spojky vysvetľovacie a to, či, ináč/inak/inakšie, veď, totiž, však, predsa Nepravá parataxa dôsledkové a zato, a preto, a teda, a tak prípustkové aj tak, a predsa Parataktické konjunkcie možno z hľadiska formy klasifikovať na: (a) jednoslovné: a, aj, ale, alebo, ani, ba, buď, hoci, i, iba, či, lež, nie, no, kým, lebo, len, veď, však; beztak, beztoho či že, hneď, ináč, inak, inakšie, jednako, lenže, buďto, lepšie, predsa, pritom, radšej, skôr, súčasne, tiež, totiž/totižto, avšak, zato, zasa, zároveň, (ba) viacslovné zdvojené opakované: aj – aj, alebo – alebo, ani – ani, buď – buď, či – či, i – i, jednak – jednak, raz – raz, to – to, (bb) viacslovné zdvojené súvzťažné: buď – alebo, ešte – už, najprv – potom, najskôr – (až) potom, najskôr – a tak, nie – ale, nielen – ale (aj), raz – zasa, síce – ale zato, už – ešte ani, tu – tu, tu – tam, sprvu – potom, (bb) viacslovné zložené: a hneď, a navyše, a okrem toho, a potom, a preto, a súčasne, a tak, a teda, a to, a tým viac, a zatiaľ, a zato, a zasa, ale aj, aj tak, ale ešte aj, ale ani, ale ani len, ani len, iba ak, iba ak by, iba čo, lež ešte aj, a ešte aj, napriek tomu, nie aby, nie že, no ani, no lež aj. (b) hypotaktické subjunkcie: vyjadrujú determinatívne syntagmatické vzťahy (sú to subjunktory), spájajú nerovnocenné textové jednotky, hierarchizujú dve propozície, základná
9
spojka že. Pred týmito spojkami sa vždy píše čiarka. Hypotaktické subjunkcie integrujú výpoveď: Povedal: Ľúbim ťa. Povedal, že ju ľúbi. všeobecné
aby, že
Hypotaktické spojky špecifické
Časové príčinné dôsledkové účelové podmienkové prípustkové spôsobové spôsobové porovnávacie miery účinkové prostriedkové
NEPRAVÉ HYPOTAKTICKÉ SPOJKY Parataktický význam zlučovacie Nepravá hypotaxa odporovacie
keď, kým, až čo, zatiaľ čo, len čo, skôr ako, pokým, pokiaľ, zakiaľ pretože, lebo, keďže, takže aby, ak, keď, keby, pokiaľ, nech ak, bez toho – aby hoci, bárs, čo, napriek tomu – že, aj keď tak – aby ako, ani, sťa, než, akoby, ako keď, ako keby až, len, pokiaľ až, že, aby, čo tým – že
(hypotaktická forma = parataktický obsah) Hypotaktické spojky Celý deň vypekala, aby to nakoniec hodila do koša. ≈a Slovenčinu mal rád, kým matematika bola jeho smrť. ≈ ale
Hypotaktické spojky možno z hľadiska formy klasifikovať na: (a) jednoslovné: sotva, že, ako, ak, až, bo, či, čo, hoci, keď, kým, lebo, ledva, nech, pokiaľ, pretože, takže, aby, akoby, keby, keďže, žeby, akokoľvek, akže, (ba) viacslovné zdvojené súvzťažné: ak – tak, ak – teda, čím – tým, čo aj – predsa, čo aj – jednako, čo ako – predsa, hoci – predsa, hoci – ešte, hoci – už, keby – tak, keď – tak, keď – nuž, keď – potom, keď – teda, kým – zatiaľ (čo), nato – aby, nato žeby, zato – aby, preto – lebo, preto – že, zato – že, taký – čo, taký – že, taký – aby, taký – ako, taký – aký, tak – aby, tak – ako, tak – že, ten – kto, ten – ktorý, č–o, vtedy – ak, toľko – koľko, (bb) viacslovné zložené: a keď, aj keď, ak by, ako keby, ako čo by, ako že, ani čo by, ani keď, až keď, čo by, i keď, iba keď, len čo, medzi tým čo, miesto aby, sotva čo, sťa by.
9
Cvičenia 1. Vyhľadajte v texte predložky: 1. Šiel som tam miesto nej. – 2. Šiel som na jej miesto. – 3. Dosiahol prepustenie cestou milosti. – 4. Len touto cestou mohol dosiahnuť prepustenie. – 5. Bolo to koncom roku. – 6. Stanovili to na koniec roka. – 7. Prišli všetci nevynímajúc Janka. – 8. Pracoval v oblasti priemyslu. – 9. Čo do výšky patrila medzi prvých v triede. – 10. V dôsledku choroby sa jej forma zhoršila. – 11. Kramerová verzus Kramer – 12. Jedlo a lá Mária – 13. Politici kontra ekonómovia – 14. V protiklade k tebe je silnejší. – 15. Na rozdiel od nich si priemerní žiaci vyžadujú viac pozornosti. – 16. Poukázal na rozdiel medzi žiakmi. – 17. Začínajúc 1. januárom vstúpi zákon do platnosti. – 18. Začínajúc nový rok, rozhodli sme sa veľa vecí radikálne zmeniť. – 19. Nehovoril za seba, ale v mene vlády. – 20. V mene má lingvistickú chybu. 2. Zhodnoťte nasledujúce výpovede z hľadiska normy: 1. Je až neuveriteľné, že cez všetky ťažkosti bol jeho vývoj pozitívny a korunovaný mnohými vyznamenaniami. – 2.Náhodou zostala v úrade cez čas, lebo chcela vybaviť hŕbu listov. – 3. Samozrejme, stále si môžu svoj nárok uplatniť cestou súdu. – 4. Na jeho mieste by som sa utiahol do hôr, zavrel sa v chatrči niekde na samote a v zúfalej agónii by som sa za svoj miliardový majetok upil k smrti. – 5. Herne máme ďaleko k spokojnosti, chlapci stále hľadajú optimálnu formu. – 6. Temer na deň presne tri roky po parlamentných voľbách je politická mapa Slovenska k nepoznaniu. – 7. Mám k vám otázku. – 8. Prekvapivo je na knižných pultoch k dostaniu už aj posledný román z tejto série. – 9. Musíme si s tým vystačiť a nádejať sa, že po ukončení všetkých súťaží budeme mať dôvod k oprávnenému úsmevu. – 10. Telo nebohého previezli na ústav súdneho lekárstva v Košiciach. – 11. S Marcelom býval v jednej izbe na internáte kdesi na konci Banskej Bystrice. – 12. Pri svojej tvorbe vychádza Bittová z hry na husle, obohatenej o nový rozmer spevu a zvukov. – 13. Obidve strany by mali mať záujem na dodržiavaní ústavy a vyhýbať sa právnemu nihilizmu. – 14. Toto úradníčka po mne chce, napriek tomu, že si priamo predo mnou vytlačila List vlastníctva. – 15. Druhá skupina sa učila po dobu jedného roka jednoduchý umelý jazyk – esperanto alebo ido. – 16. Len čo sa George dozvedel, že budú bývať po dvoch, prihlásil sa na izbu s Patrickom. – 17. Keď som odchádzal pre lekára, bola už mŕtva. – 18. Keďže v tomto prípade nepôsobí len vecný horizont, ale i časový, v čase od marca do dnešnej doby došlo ku zmenám v majetkovej podstate u týchto projektov. – 19. Stúpanie bolo naozaj ostré, ale za hodinu a štvrť som zastavil v Tsokha. – 20. Malinká babka žobráčka tu bola za hodinu už trikrát. – 21. Film Titanic, ktorý behom pár dní zarobil 200 miliónov dolárov, získal 4 Zlaté glóbusy. – 22. Čitágáon je takmer celkom odrezané od sveta a jeho prístav je celkom mimo prevádzku. 3. Vo vetách vyhľadajte spojky, doplňte do nich interpunkciu a zovšeobecnite pravidlá pre písanie čiarky: 1. Už bolo tma a otca nikde. – 2. Ostarel a najmä schudol. – 3. Bolo nás desať a či jedenásť.
9
Urobil som to a ani mi otec nepomáhal. – 4. Prečítal si to a odišiel. – 5. Vymyslel to a teraz to nechce jesť. – 6. Nemal už otca ani matky. – 7. Nemal ani čas ani vôľu. – 8. Rozčuľovali ho ani nie tak deti ako skôr rodičia. – 9. Oklame ťa alebo i okradne. – 10. I sa hanbí i žiaľ cíti. – 11. Nielen kričal ale i nadával. – 12. Mal jedného kocúra i ten mu zdochol. – 13. Zadržali ho i prišiel neskoro. – 14. Nešiel nikam i tak pršalo. – 15. Kurzy na devízovom trhu ako aj úrokové sadzby na peňažnom trhu sú závislé od ponuky a dopytu bánk. – 16. Najpočetnejšie zastúpené v týchto vtáčích bazároch bývajú alky – malé až stredne veľké pomerne zavalité vtáky pripomínajúce antarktické tučniaky. 4. V texte vyhľadajte spojky, klasifikujte ich a do viet doplňte interpunkciu: 1. Povedal že príde a urobí to. – 2. Učiteľ ktorý nestratil trpezlivosť pristúpil k žiakovi a vysvetlil mu to. – 3. Keď prídeš domov najedz sa a urob poriadok v kuchyni. – 4. Bol som spokojný a hoci som myslel na statkárku hneď od začiatku som vedel že dvere do kaštieľa otvoril niekto iný. – 5. Keď som sa vrátil videl som že už odišli a konečne som sa upokojil. – 6. Myšlienka že ju neuvidím mi nedala spať. – 7. Ak som ti ublížil odpusť mi to a ak si mi odpustil nehovorme už o tom. – 8. Povedal že nevie čo bude robiť takže radšej zostane doma. – 9. Keď starká videla že Rudka to mrzí kývla rukou aby vošiel dnu. – 10. Plakala nad ním len ako nad nešťastníkom s ostatnými ľuďmi. – 11. Nepoznali lepšiu zábavu ako tancovať. – 12. Nevedel ako sa mu poďakovať. – 13. Aj keď pri tejto skúške predpokladáme vplyv opakovaného nácviku jeho vplyv sa neukázal. – 14. Správal sa pokojne a tak sa chcem správať aj ja. – 15. Zrazu sa husto rozpršalo a tak nepôjdeme nikde.