Zámeno – zámená (pronomen – pronominá) Zámená (pronominá) predstavujú autosémantický, autosyntagmatický, nekvalitatívny a flektívny slovný druh. Majú všeobecný význam, ktorý sa konkretizuje až v kontexte. Pronominá sú derivačne uzavretou skupinou, súvisí to s ich všeobecným významom na hranici plnovýznamových slovných druhov a gramatických slov. Z funkčného hľadiska sa v texte uplatňujú ako deiktické slová – identifikátory (Daj mi ten pohár.), ako konektory (držia text pokope: Bol raz jeden kráľ a ten kráľ mal tri dcéry.), ako gramatické synonymá (odstraňujú nefunkčné opakovanie výrazu). Ak sú vysunuté, fungujú v texte ako prostriedok expresivity (Ten Marcel ma dostal.). Zámená ukazujú alebo odkazujú na skutočnosť (toto pero), na kontext (mám psa a ten ma uhryzol) alebo na spoločnú zásobu znalostí komunikantov (onen svet). Zámená skutočnosť nepomenúvajú, ale ukazujú na ňu alebo na jej pomenovanie v texte, tým ju identifikujú, umožňujú, aby obsah vety mohol byť jednoznačne vztiahnutý na skutočnosť alebo na výraz v texte. Rozlišujeme deixu situačnú (exoforické odkazovanie: Ukáž mu ten list.) a deixu kontextovú (endoforické odkazovanie: anaforické Stretol priateľa a šiel s ním na kávu. a kataforické: Každý musí poslúchať: deti aj dospelí.) Klasifikácia zámen Personáliá – osobné zámená Reflexíva – zvratné zámená Demonstratíva – ukazovacie Interogatíva – opytovacie zámená Relatíva – vzťažné zámená Indefinitíva – neurčité zámená Determinatíva – vymedzovacie zámená
základné: ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni, ony privlastňovacie: môj, tvoj, jeho, jej, jeho, náš, váš, ich základné: sa privlastňovacie: svoj ten, tento, tamten, onen, taký, tam, tak, toľko kto, čo, aký, ktorý, čí, kam, kde, kedy, koľko kto, čo, aký, ktorý, kam, kde, kedy, čí niekto, dačo, akýsi, čísi, voľakde, hocikedy kvantitatívne: každý, všetci (pozitívne vymedzenie), nikto, nič, nijaký, ničí, nikam, nikde, nikdy (negatívne vymedzenie) kvalitatívne: iný (odlišnosť referencie), ten istý (totožnosť referencie)
Základným protikladom v rámci deixy je protiklad identifikácia určitá a neurčitá. Určitá deixa sa spája s personáliami, reflexívami, demonstratívami, delimitatívami. Neurčitá deixa sa vzťahuje na indefinitíva a interogatíva (obsahujú apel na odstránenie neurčitosti, tento apel je obsiahnutý v samotnej výpovedi). Svoje deiktické nadstavby má substantívum (človek – on, ten, ja, kto), adjektívum (taký, ktorý, aký, každý), adverbium (tak, niekde) a numerále (toľko, koľko). Niekedy sa ako verbálne zámená označujú slovesá tentovať sa, ondieť sa, onačiť sa. Substantívne zámená plnia v texte také vetnočlenské funkcie ako substantíva. Bývajú rozvité zhodným prívlastkom v postpozícii: do izby vstúpil niekto cudzí, kam sa ja úbohá podejem. Adjektívne zámená plnia v texte také vetnočlenské funkcie ako adjektíva, často však dochádza k ich substantivizácii: čo mi ten chce?. Zámená vznikajú derivačnou modifikáciou, a to sufixálne (inakší) alebo prefixálne (prečo, načo, začo), alebo kompozíciou (kdečo, kadečo). Zriedkavý je viacslovný typ aký-taký, taký istý a postfixálne tvorenie (tomuto, čosi, toto, čokoľvek). Najväčší derivačný potenciál majú opytovacie zámená, čiastočne ukazovacie zámená. Ide o: 1
a) modifikáciu v smere neurčitosti od opytovacích zámen: prefixálne indefinitá: bárskto, bársčo, bársaký, bársktorý, bárskde, bárskedy; dakto, dačo, dajaký, daktorý, dakde, dakedy, dakoľko; voľakto, voľačo, voľaktorý, voľakde, voľakedy; všelikto, všeličo, všelikde; hocikto, hocičo, hocijaký, hociktorý, hocikde, hocikedy; niekto, niečo, nejaký, niektorý, niekde, niekedy, niekoľko; podaktorý, poniektorý; postfixálne indefinitá: ktosi, čosi, ktorýsi, akýsi, kdesi, kedysi, kamsi, koľkosi; ktokoľvek, čokoľvek, ktorýkoľvek, akýkoľvek, kdekoľvek, kedykoľvek, kamkoľvek; b) modifikácia v smere konkretizácie a zdôraznenia od ukazovacích zámen: prefixálne determinatíva: dotiaľ, dovtedy, odvtedy, odtade, potade, potiaľ, stade; postfixálne determinatíva: tento, tenhľa, toľkýto, takýto, tuhľa, tutohľa, tentohľa, tamže, tenže. Derivácia iných slovných druhov zo zámen je možná, ale zriedkavá: tykať, onikať, vykať, mojkať, osvojiť si, svojeť, svojský, tentovať, ondiať, každučký, samučký, vždycky, dakedajší, onehdajší, niekdajší, voľakedajší, tunajší, tamojší. Personáliá (základné a privlastňovacie) Takmer vo všetkých jazykoch osobné zámená etymologicky súvisia s miestnymi adverbiami: pojem „ja“ vzniká až v momente, keď sa v jazyku začínajú pomenúvať priestorové vzťahy, protiklad ja – ty vzniká vtedy, keď sa vymedzuje sféra mimo vlastného tela (japončina: ja vzniká z miestneho adverbia označujúceho stred, zámeno ty zasa z výrazu „tam“, jazyk okolo hovoriaceho rysuje akýsi pomyselný kruh, do stredu ktorého zasadzuje „ja“ a na jeho obvod „ty“, „on“). Personáliá fungujú ako prostriedky personálnej deixy: ukazujú a odkazujú na komunikačné roly produktora, adresáta a osoby neparticipujúcej na komunikácii. Podľa R. Jakobsona fungujú ako shifters – napr. v dialógu sa zámenami ja a ty označujú rôzne osoby v závislosti od striedania komunikačných rolí. Zámená ja, ty sú tzv. bezrodové zámená so sémantickým rysom osoba, zámená 3. osoby sú tzv. rodové (ona, on, ono, oni, ony). Základným protikladom v rámci personálií je protiklad zámen 1. a 2. os. – 3. os. Zámená 1. a 2. os. fungujú typicky ako exoforické identifikátory (Ja už ďalej nevládzem.), zámená 3. os. ako endoforické identifikátory (predpokladajú prítomnosť koreferenčného autosémantického výrazu v texte Stretol som Petra a on sa mi nepozdravil.). Zámeno 1. os. pl. sa referenčne vzťahuje na tieto osoby: 1. ja + ty/vy – inkluzívna funkcia: My budeme teraz spoločne uvažovať o probléme slovnodruhových prechodov. (učiteľ v triede so študentmi); 2. ja + ostatní okrem teba/vás – exkluzívna funkcia: My sa budeme usilovať presadiť tieto zmeny. (politik na predvolebnom mítingu s potenciálnymi voličmi). Ako prostriedok sociálnej deixy predstavuje: 3. štylizáciu singulárneho subjektu: ide buď o tzv. autorský plurál (V našej štúdii...), plurál maiestatus (My, Karol IV...), symbiotický plurál, ktorý vyjadruje solidarizáciu hovoriaceho s adresátom, tzv. empatické my (Tak, umyjeme ručičky a pôjdeme spinkať.), pri prepólovaní kladného postoja slúži na signalizovanie irónie (Tak, kde sme boli celú noc?). Ako prostriedok sociálnej deixy slúži aj protiklad zámen 2. os. sg. a pl. ty – vy. Používa sa na vyjadrenie sociálnej dištancie (tykanie – vykanie), špeciálne funkcie plní v reklamných komunikátoch: má navodzovať ilúziu komunikácie interpersonálnej: imaginárny, marketingovo syntetizovaný adresát „ty“/ „vy“ (Ty si vyber, s akým mobilom telefonuješ!). Ako prostriedky sociálnej deixy, tzv. honorifikátory, fungujú aj posesívne personálne pronominá (moja milá Anička). Expresívna funkcia pronomín sa spája s pragmaticky motivovanými datívmi. Pragmaticky motivované datívy majú až povahu častíc, ide o:
2
-
datív emocionálny, ktorý je prostriedkom citového zafarbenia výpovede a plní funkciu kontaktovú: To je mi dobrý poriadok! - datív náladový: My tu pracujeme a on si sedí v krčme! - datív kontaktový, ktorý slúži na nadviazanie kontaktu medzi hovoriacim a adresátom a dáva výpovedi dôverný tón: On vám bol celý nesvoj. - datív zainteresovania, ktorý slúži na vtiahnutie adresáta do deja: Kyselina nám začína pomaly reagovať. Osobné zámená majú vlastné skloňovanie (často supletívne), v G, D, A majú krátke tvary (ma, ťa, ho, sa, mi, ti, mu, si), ktoré sa používajú ako enklitiky v pozícii na druhom mieste po slove s prízvukom – Videl ma. Kúpil mi mlieko. Dlhé tvary zámen (mňa, teba, jeho/neho, seba, mne, tebe, jemu/nemu, sebe) sa v slovenčine používajú po predložkách (Hľadel na mňa. Mlieko kúpil pre teba), na začiatku výpovede a pri dôraze (na mňa, teba, ku mne, k tebe; mňa sa to netýka, na neho, jemu to nepovedali). Ak sa s krátkymi tvarmi zámen spája zvratné sloveso, stoja tvary ho, mu až za zvratným sa, napr. bojím sa ho, a to v budúcom čase (nebudem sa ho báť) aj v kondicionáli (nebál by som sa ho). Po predložkách je pri skloňovaní rodových zámen on, ona, ono, oni, ony vždy tvar s hláskou [ň]: na neho, k nemu, k nej, o ňu, o nej, o nich, na ne, s ňou, s ním, s nimi. Špecifické je jednoslovné spojenie akuzatívnej či genitívnej predložky, ktorá sa končí na vokál, a zámena on, ono: na-ň-∅, o-ň-∅, za-ň-∅, pre-ň-∅, pre-ň-ho, na-ň-ho, do-ň-∅. Tieto spojenia majú rovnaké významy ako predložkové väzby o neho, pre neho, na neho, za neho, do neho. V skloňovaní adjektiválneho posesíva môj sú prvky menného skloňovania v N a A, v ostatných pádoch má slovenčina posesívne skloňovanie (porov. aj typ otcov). Reflexíva Reflexíva sa vymedzujú ako syntakticky podmienené alternanty personálií. Používajú sa pri referenčnej zhode objektu a subjektu (tautoaktantovosť): Videl ma. (on ≠ ja) – Videl sa. (on = on) a v prípadoch privlastňovania osobe v pozícii subjektu (Videl moje auto.– Videl svoje auto.). Personálne reflexívum nemá nominatívny tvar, v G, D a A má krátke tvary sa, si, ktoré sa používajú ako enklitiky v pozícii na druhom mieste po slove s prízvukom – Videl sa tam, Kúpil si (sebe/pre seba) to. Dlhé tvary zámen sa v slovenčine používajú po predložkách (na seba – na sebe), na začiatku výpovede a pri dôraze (seba nevidí, sebe to nekúpil). Zámeno sa je homonymné s gramatickou morfémou v pasívnych tvaroch (vyrába sa), s derivačnou morfémou (skloniť – skloniť sa) alebo s prázdnou lexikálnou morfémou v reflexívach tantum (smiať sa). Demonstratíva Demonstratíva vyjadrujú dva základné sémantické rysy: opozíciu blízky – vzdialený. Jedno ukazovacie zámeno slúži na označenie toho, čo je v oblasti vnímania ja-hovoriaceho, je blízko ja (tento dom), iné zasa ako označenie pre objekt, ktorý je vzdialený od ja-hovoriaceho (ten dom, tamten dom). V texte fungujú ako prostriedky situačnej a kontextovej deixy (identifikujú výrazy s prvkami skutočnosti alebo kontextu: Videl akéhosi muža a ten sa mu prihovoril.), ako prostriedky časovopriestorovej deixy (časovopriestorová lokalizácia: Sadni si sem.), môžu tiež plniť funkciu textového referenta: Hádali sa a to ma mrzelo. Často sa používajú v expresívnej funkcii: Ten Novák je taký drzý!. Zámenné paradigmatické skloňovanie vždy rodových demonstratív ten, tá, to, tento, onen, ona, ono má prvky menného skloňovania, v slovenčine sa to prejavuje nápadnejšie v pluráli. Pri zámene ten v slovenčine je t-ový základ stály, podobne ako pri adjektívach nepodlieha alternácii (tí, tie – tvrdá výslovnosť). Podľa zámena ten sa skloňujú všetky jeho deriváty
3
(tamten, tenhľa, ten istý, tenže), ale pri zámene tento to neplatí pri genitívnom tvare tohto, nie ∗tohoto. Interogatíva a relatíva Interogatíva sú neurčité zámená, obsahujú však apel na odstránenie neurčitosti. Tento apel je obsiahnutý v samotnej výpovedi: Kedy si prišiel? Včera. Interogatíva sú zväčša singuláriá tantum, nevylučujú však množný zmysel: Kto prišiel? Tvoji priatelia. Zámeno kto je maskulínum s referenciou na osobu, pri zhode vyžaduje mužský rod (Kto to povedal?). Zámeno čo je neutrum s referenciou na neosobu. Podľa zámen kto, čo sa skloňujú všetky ich deriváty (niekto, nikto, dačo, ktosi). Zámeno čí je posesívne, gramaticky životné. Zámeno aký referuje na kvalitu: Aký kabát si berieš?. Zámeno ktorý referuje na vzťahy medzi objektmi: Ktorý kabát si berieš?. Interogatíva sa používajú aj ako relatíva vo funkcii spájacích výrazov v súvetiach (Povedz, kto to urobil.), na rozdiel od konjunkcií majú relatíva vetnočlenskú platnosť. Indefinitá Indefinitá vyjadrujú neurčitosť (niečo, dakto, čosi) alebo ľubovoľnosť (hocičo, čokoľvek). Najvšeobecnejší neurčitý význam majú zámená utvorené predponami nie-, voľa-, da(s príznakom hovorovosti). Zámená s postfixom -si neurčitosť zdôrazňujú (niekto sa vrátil – ktosi sa vrátil). Zámená s morfémami hoci-, všeli-, -koľvek vyjadrujú ľubovoľnosť s odtienkom veľkého množstva (hocikto môže prísť), zámená s morfémami kade-, kde- zasa ľubovoľnosť s odtienkom náhodnej rozličnosti (kadekto sa do toho stará). Zámená s morfémami zriedka-, sotva-, málo- vyjadrujú význam neurčitosti s odtienkom malého množstva (sotvakto sa ozval). Expresívne varianty bohviekoľko, čertviekto nesú význam expresívne zosilnenej, zdôraznenej neurčitosti až nadmernosti (očakáva bohviečo). Numerálne indefinitá treba odlišovať od neurčitých numerálií. Neurčité numeráliá vyjadrujú približné množstvo na kladnom alebo zápornom póle (veľa – málo), numerálne indefinitá vyjadrujú význam neurčitého množstva (niekoľko). Delimitatíva Delimitatíva fungujú vo výpovedi ako 1. kvalifikátory: stotožňujúce (identifikácia na základe rovnosti medzi prvkami: Kúpil som si taký istý kabát ako ty.) alebo diferencujúce (identifikácia na základe opozície k určitému objektu: Kúpil si iný klobúk ako ja., iný = druhý: Ak si to nekúpiš ty, kúpi si ho niekto iný/druhý.) alebo 2. kvantifikátory: vyjadrujúce totálnosť (kladný pól – súhrnové: každý, všetci, vždy, všade, obaja, záporný pól – popieracie: nikto, nikde, nijako) alebo obmedzenie (sám). Zámeno každý ukazuje jednotlivo k všetkým členom celku (Každý žiak ma pozdravil. = každý osobitne), zámeno všetci referuje bez zreteľa k členom celku (Všetci žiaci ma pozdravili. = každý osobitne/spolu).
4
Cvičenia 1. Vo vetách vyhľadajte zámená, zaraďte ich do funkčno-sémantických typov a charakterizujte ich slovnodruhovú formu. 1. Vtedy sme si navarili dobrej fazuľovej polievky. – 2. Mali z toho aspoň koľký-toľký úžitok. – 3. Zje bársčo. – 4. Domov chodí každý týždeň. – 5. Prišli všetci. – 6. Dokedy to bude trvať? – 7. Bolo to dakedy v 10. storočí. – 8. To ma chceš ako provokovať? – 9. Niekoľko mužov sa vrátilo s plnými košmi. – 10. Majetok nebude ničí. – 11. Bol raz jeden kráľ a ten mal tri dcéry. – 12. Preložili ho inam. – 13. Zisti, dokiaľ siaha voda. – 14. Má oči všade. – 15. Urobil to takisto. – 16. Ty máš zodpovednosť takisto ako ostatní. – 17. Kamarátov si nájde hocikoľko. – 18. Tá sa čosi navyšívala. – 19. Chcem čosi iné. – 20. V ktorýsi deň sa stretli a odvtedy sú spolu. – 21. Všelikto sa naňho vypytoval. – 22. Včera sme robotu ako-tak dokončili. – 23. Ktože to kedy videl. – 24. Bola to najtuhšia zima, akú kto pamätá. – 25. Máš rád sladké? – Ako kedy. – 26. Celé dni blúdi ktovie kade. – 27. Čosi-kdesi je tu večer. – 28. Netvári sa bohvieako šťastne. – 29. Má ešte akú-takú nádej. – 30. Jedni sedia, druhí tancujú. 2. Posúďte hodnotu predložených zámen: 1. Nebolo to nič nového. – 2. Ak má slovo viac významov, tieto sú zoradené abecedne. – 3. Je to jav, ktorým sa autor celý život zaoberal a objasnil ho vo svojom diele. – 4. Tohoto človeka som už určite videl. – 5. Choď k stolu a postav naňho tú knihu. – 6. Vymenil všetky zámky a oni ďalej nefungovali. – 7. Bolo to v tom roku, kedy sa vrátil z Ameriky. – 8. Do našej školy nabral učiteľov, čo ani po slovensky poriadne nevedeli. – 9. Plynulo to ako slabý vetrík, čo nemá sily pohnúť na strome list. – 10. V úvode môjho referátu vám vysvetlím základné východiská. – 11. Poradil som priateľovi, kde si má uložiť jeho peniaze. – 12. Čí/ktorí priatelia to boli? – 13. V čom/akom kabáte si prišiel? – 14. S čo/ktorou čiapkou si si pomýlila svoju? 3. V nasledujúcich vetách podčiarknite prípady, keď ide o zvratné zámeno sa. 1. My s Janom sa zriedkakedy pohádame. – 2. Ako sa vám darí? – 3. Chlapci sa bili. – 4. Nech si chodí, kade chce! – 5. Bál sa, až sa celý triasol. – 6. Holí sa každé ráno. 4. Určujte sémantické odtienky neurčitých zámen v nasledujúcich vetách. Zistite, kedy môžete zámená s morfémami nie-, da-, voľa- bez významovej zmeny nahradiť zámenom s morfémou -si a kedy táto zmena nie je možná. 1. A nedalo sa mu nejako pomôcť? – 2. Mohol to urobiť ktokoľvek z nás. – 3. Málokedy mi bolo tak ťažko ako v tej chvíli. – 4. Chlapec už povystrájal všelijaké huncútstva. – 5. Miesta je tu bárskoľko. – 6. Sotvaktorý z nich poznal tieto názory. – 7. Kadekto rozprával o tom, čo sa stalo. – 8. Čo ako napínal sluch, nepočul vôbec nič. – 9. Vtom niekto zaklopal na dvere. – 10. Mohol si si kúpiť nejaké lepšie šaty. – 11. Niektorú nedeľu vás navštívim. – 12. Tak veru, dakomu na tom záleží. – 13. Voľajako sa mi do toho nechce. – 14. So sokolom sa mu nejako nedarí. 5. Usúďte, kedy ide o adjektívum sám (= osamelý), kedy o vymedzovacie zámeno sám/samý a v ktorých prípadoch sa zámeno samý používa nesprávne namiesto zámena sám. 1. Vo veľkom dome žil celkom sám. – 2. V našej triede sú samí chlapci. – 3. Všetko to prišlo akosi samé od seba. – 4. Aj sám to zvládol. – 5. Cítila sa taká samá, opustená. – 6. Ženy museli ostať s deťmi samé. – 7. Jeho šaty sú samá záplata. – 8. Vaša žiadosť je neopodstatnená, to vy samí viete.
5