Častica – častice (partikula – partikuly) Častice sú synsémantické, synsyntagmatické, neflektívne slová (na úrovni samostatných morfém), ktoré ako výpovedné formatívy slúžia na vyjadrenie vzťahu autora k výpovedi. Ich funkčný diapazón zahŕňa vyjadrenie modality, emocionálnosti, hierarchizácie, kontaktovosti, aktualizácie. Partikuly vyjadrujú vzťah hovoriaceho: k celej vyjadrenej skutočnosti, k adresátovi, k obsahu alebo k členeniu textu. Sú komunikačným, textovým slovným druhom, z toho vyplýva, že ich môžeme identifikovať a vnútorne ďalej klasifikovať až na základe kontextov, v ktorých sa vyskytujú. Partikuly (častice) sa ako samostatný slovný druh vyčleňujú v slovakistike až od 50. rokov 20. storočia pod vplyvom ruskej jazykovedy. V niektorých jazykoch (nemčina, angličtina) sa vytyčovacie častice hodnotia ako príslovky alebo substantíva, uvádzacie a vysvetľovacie častice ako spojky, zámená, citoslovcia. V germanistike sa napr. vytyčovacie partikuly hodnotia ako príslovky alebo substantíva, uvádzacie a vysvetľovacie partikuly ako spojky, zámená, citoslovcia. Delenie partikúl Partikuly sa podľa postavenia vo výpovedi delia na: A) uvádzacie partikuly (stoja na začiatku výpovede): pripájacie a pobádacie, B) vytyčovacie partikuly (zdôrazňujú vetný člen, pri ktorom stoja): zdôrazňovacie a vysvetľovacie, C) hodnotiace partikuly (tvoria samostatné výpovede) D) nesamostatné partikuly (ako postfixy - že, -by alebo súčasť tvaru by). A) Uvádzacie partikuly uvádzajú výpoveď a nadväzujú na predchádzajúci kontext, sú homonymné so spojkami, ale na rozdiel od nich nespájajú vetné členy a vety, ale kontexty. Delia sa na: (Aa) pripájacie uvádzacie partikuly (a, no, nuž, ono, tak, teda, to) Pripájacie uvádzacie partikuly štruktúrujú text tým, že signalizujú začiatok novej výpovede, ktorá nadväzuje na predchádzajúci kontext. Majú nižšiu mieru emocionálnosti a komunikačnú funkciu vyjadriť štruktúrovanosť textu (signalizujúce začiatok výpovede) a nadväznosť na predchádzajúci kontext – Chcel to vyskúšať. Ale bál sa. (Ab) pobádacie uvádzacie partikuly (nech, kiež, veď, bodaj) Pobádacie uvádzacie partikuly vyjadrujú apel ako rozkaz, prianie, presviedčanie, uisťovanie, vyhrážanie sa, výčitka, želanie. Komunikačné funkcie uvádzacích partikúl Uvádzacie partikuly vyjadrujú tieto komunikatívne funkcie: A) komunikačná funkcia oznámenie (informácia) • asertivita Iste mi rozumieš. B) komunikačná funkcia získavanie informácií v rozhodovacích/zisťovacích otázkach: • pochybnosť Tak vy tu chcete skutočne pracovať? Vari to urobil? Či to urobil? Žeby mal pravdu? • asertivita No/vari/hádam nemám pravdu? Však to už viac neurobíš? • údiv Tak ty si sa vrátil? To ma ani nepozdravíš? C) komunikačná funkcia získavanie informácií v doplňovacích otázkach:
obava Čo keby sa mu niečo stalo? Čo keď nepríde? Čo ak zabudol? asertivita No načo ti je maturita? D) komunikačná funkcia želanie: • s indikatívom Len nech nemrzne! Kiež ma navštívi! Bodaj to čert vzal! Nech sa toho dožijem! Nech pri tebe stojí šťastena! Nech sa má dobre! • s kondicionálom Kiež/Bodaj by prišiel! Keby sa len vrátil! Bodaj by skapal! Keby už boli Vianoce! • s infinitívom Mať tak peniaze! E) komunikačná funkcia apelovosť: • rozkaz Nech ma navštívi! Nech sa ihneď vráti! Nech si tu o druhej! • rada Len si to prečítaj! • ponuka Tak sa predsa posaď! • žiadosť Keby ste sa trochu posunuli ďalej! • presviedčanie Veď má pravdu! Veru mu nič iné nezostáva. • uisťovanie Keby aspoň len raz zakričal!, Veď je to fantastické! Veď to nemusíš! • hrozba, výstraha No len sa opováž! Nie aby si to urobil! Nech tu zostane poriadok! F) komunikačná funkcia emocionálnosť • prekvapenie, údiv Veď on je už tu! • výčitka, námietka Čo si neprišiel? Či /Vari si slepý? Že sa nehanbíš! • rozhorčenie Čo je to len za ľudí! • obava Len aby nepršalo! • ocenenie Ešte že si prišla včas! G) komunikačná funkcia štruktúrovanosť textu • signalizujú začiatok výpovede Vrátili sa. A potom znovu odišli., • hierarchizujú text Po prvé to je nezmysel. Po druhé to nikomu nepomôže. • rektifikujú Prines jej nejaký darček. Poprípade môžeš aj kúpiť kvety. • •
B) Vytyčovacie partikuly vytyčujú vetný člen alebo polopredikatívnu konštrukciu a špecifikujú sa ako: (Ba) zdôrazňovacie vytyčovacie partikuly Zdôrazňovacie vytyčovacie partikuly vytyčujú vetný člen (asi, len, iba, aj, ani až, okolo, zase, nijako, čo, čím, ešte, už, vlastne, najmä, hlavne, predovšetkým, povedzme, údajne, vraj, respektíve, prípadne, fakticky, prakticky, navyše, napríklad, teda, jednoducho, vôbec, tuším, reku) Majú komunikačnú funkciu hodnotenie (), komunikačnú funkciu emocionálnosť (údiv – dokonca, napodiv, poľutovanie – žiaľ, bohužiaľ, uspokojenie – konečne), komunikačnú funkciu relativizácia výpovede: Mám asi, len, iba, až, okolo 100 korún. (Bb) vysvetľovacie vytyčovacie partikuly Vysvetľovacie vytyčovacie častice uvádzajú a vytyčujú polopredikatívne konštrukcie (najmä apozíciu) a majú blízko k vysvetľovacím spojkám uvádzajúcim vetu: ešte, už, ako, takto, kvázi, takto, ináč, inakšie, alias, vlastne, najmä, hlavne, predovšetkým, menovite, vraj, povedzme, reku, údajne, respektíve, prípadne, fakticky, prakticky, nadto, navyše, napríklad, jednoducho, vôbec. Majú komunikačnú funkciu štruktúrovanosť textu (hierarchizujú text – pritom, nadto, navyše, potom, predovšetkým: Prišlo veľa občanov, predovšetkým dôchodcovia.), komunikačnú funkciu rektifikácia (opravujú informácie v texte – teda, respektíve, vlastne: Prišli občania, respektíve dôchodcovia.), komunikačnú funkciu identifikácia (to jest, teda: Prišiel predseda Demokratickej strany, to jest Peter Zajac), komunikačnú funkciu exemplifikácia (Viaceré štáty, napríklad Veľká Británia a Írsko, to nepopreli.).
Komunikačné funkcie vytyčovacích partikúl Vytyčovacie partikuly zdôrazňujú vetný člen, pred ktorým stoja, napr. vôbec, predsa, teda, asi, najskôr, snáď, hádam, zaiste, pravdepodobne, dokonca, hlavne, predovšetkým, najmä, prevažne, až, práve, tiež, aj, ani. Vyjadrujú modalitu, ktorá sa týka celej výpovede alebo jej časti. Predsa [šéfovi to môže povedať]. Predsa [to môže povedať šéfovi\. Šéfovi to predsa [môže povedať]. Šéfovi to môže predsa [povedať]. Pochopiteľne [šéfovi to môže povedať]. Pochopiteľne [to môže povedať šéfovi]. Šéfovi to pochopiteľne [môže povedať]. Šéfovi to môže pochopiteľne [povedať]. Jednoducho [šéfovi to musíš povedať]. Jednoducho [to musíš povedať šéfovi]. Šéfovi to jednoducho [musíš povedať]. Šéfovi to musíš jednoducho [povedať]. Istotné partikuly • komunikačná funkcia hodnotenie: Mám asi 100 korún. Istotné partikuly sú modálnymi prostriedkami na vyjadrenie postoja hovoriaceho týkajúceho sa stupňa platnosti obsahu výpovede. Napr. tvrdenie To je pravda. možno pomocou častíc komentovať z pohľadu autora výpovede na osi istotnej modality ako istota o pravdivosti – pochybnosť o pravdivosti – istota o nepravdivosti výpovede: 1. Určite/zaiste/stopercentne/nepochybne/celkom iste/ samozrejme/prirodzene je to pravda. 2. Pravdepodobne/asi/možno/najskôr/sotva je to pravda. 3. Sotva/Ťažko je to pravda. Voluntatívne partikuly • komunikačná funkcia apelovosť: Čušíš ho! Zdôrazňovacie apelové častice sa uplatňujú predovšetkým v spojitosti s transponovaným použitím indikatívu, ale aj pri imperatívnych tvaroch slovies. Slovenská partikula ho je viazaná skôr na staršie literárne texty: Čušíš ho!, Budete ho ticho! Choďže preč! Nechajže to! Postojové partikuly • komunikačná funkcia emocionálnosť údiv Má napodiv 100 korún. poľutovanie Nemám bohužiaľ čas. uspokojenie Mám konečne 100 korún. V slovenčine je expresivita výpovede viacej rozvinutá než napr. v češtine, preto má slovenčina v porovnaní s češtinou širší repertoár partikúl, aj vyššiu frekvenciu ich použitia. Pre niektoré z nich čeština ani nemá priamy ekvivalent: sú to predovšetkým partikuly ho, či, čo, že.
Uvádzacie a vytyčovacie častice sú spoluindikátormi komunikačných funkcií (prostriedkov ilokúcie). VÝPOVEĎ KF ILOKÚCIA To je učiteľ. Vari je to učiteľ? To je vari učiteľ? To je teda učiteľ! To je teda namojdušu učiteľ! Keby to bol učiteľ! Bodaj by to bol učiteľ. Kiež je to učiteľ. Však je to učiteľ? Či je to vari učiteľ? Nech je to učiteľ! Veď je to učiteľ. Ale veď je to učiteľ. Ale keď je to učiteľ. Je to predsa učiteľ! Vari to len nie je učiteľ? Či to nie je učiteľ?
nevýzvová kadencia výzvová antikadencia výzvová antikadencia nevýzvová nevýzvová nevýzvová + kadencia vetný dôraz výzvová
konštatačná – oznámenie
nevýzvová výzvová vetný dôraz nevýzvová vetný dôraz
pochybnosť rozkaz, žiadosť, želanie
výzvová výzvová
nesúhlas výčitka
otázka otázka s údivom pozitívne hodnotenie negatívne hodnotenie voluntatívna – optatív želanie informácia, dôrazná otázka
námietka, ohradenie sa
C) Hodnotiace partikuly Hodnotiace partikuly hodnotia celú predchádzajúcu výpoveď na osi konfirmácia – negácia ako samostatné výpovede, napr. ako súhlas (áno, hej, dobre), uistenie (určite áno, stopercentne áno), váhanie (možno, asi, zrejme), nesúhlas (nie, ťažko, figu, kdeže), odmietnutie (asi nie, určite nie): Ideš do kina? Asi. Ťažko. Nie. 100% Príde? áno/hej/dobre/samozrejme/možno/asi/ hádam/pravdepodobne/sotva/ťažko/figu/kdeže/nie + 1. plná istota (áno, hej, bezpochyby, iste, určite, samozrejme), 2. pochybnosť (zrejme, možno, hádam, asi, pravdepodobne), 3. nulová istota (nie, kdeže, ťažko, figu, sotva). Hodnotiace (istotné) častice sa môžu kombinovať: možno áno, skôr áno, určite áno, no jasne, no dobre, asi nie, skôr nie, určite nie, vlastne nie, vôbec nie, bohužiaľ nie, to vieš že áno. 4. Nesamostatné partikuly sa realizujú ako postfixy: -že, -by, napr. modifikujú pronominá čože, akože, ktorýže, ktože, kamže, kdeže, prečože, porov. samostatnú posponovanú časticu len čo len, ako len, ktorý len, kto len, kam len, kde len, prečo len. Sú aj súčasťou spojok keby, žeby, akoby, sťaby.
Kombinácia (kumulácia) partikúl: Partikuly ako vetné komentátory majú zväčša expresívny príznak. Väčšinou vyjadrujú posun, zmenu, upozornenie na jazykový prostriedok v texte, a to na pozadí zvyčajnosti, neutrálnosti textu bez častice, napr. neutrálne: Kolega Novák nemá doktorát.; expresívne Veď kolega Novák nemá doktorát! Svoju úlohu tu hrá samozrejme tiež príznaková intonácia. Často sa kombinujú s inými časticami: Môže robiť strážnika. – Ale veď predsa len môže chvalabohu aj tak ešte hádam robiť dajme tomu aspoň strážnika. Tvorenie partikúl Súbor častíc sa v priebehu vývoja jazyka neustále obohacuje výrazmi z iných slovných druhov. Niektoré partikuly, ktoré sa zo synchrónneho pohľadu pokladajú za primárne, tiež vznikli z iných slovných druhov, ale v súčasnosti sú menej „etymologicky jasné“, napr. vraj (zo slovesa vravieť), nech (zo slovesa nechať), bodaj (zo spojenia Boh ti to daj). V procese partikulizácie vznikajú častice: 1) z primárne neohybných slov: • zo spojok (ale, keď, aby, že): Ale mu dal! • z prísloviek (zasa, hlavne, čisto, viac-menej, skôr, iste(že), určite): Hlavne sa nepokúšaj odísť! 2) z primárne ohybných slov: • z ustrnutých tvarov substantív, adjektív a zámen (prinajmenšom, doslova, dokonca, napodiv, väčšinou, predovšetkým): Nemám, žiaľ, čas. • zo slovies (vraj, myslím, tuším, hádam, vieš, počúvaj / počuj, počkaj, povedzme, vidíš): Peter je myslím doma. 3) zo syntaktických spojení: kto(ho)vie, takpovediac, bohvie, pánboh zaplať, dajme tomu, to si píš, nech sa prepadnem, vezmi na to jed a ďalšie. Aj v slovenčine je výrazná homonymia častíc s príslovkami (+/– význam), spojkami (+/– syntagmatickosť), zámenami (+/– význam a flexia), so substantívami (+/– význam, flexia), so slovesami (+/– význam, flexia), s citoslovcami (+/– intonácia). Uvádzacie častice sú väčšinou primárne jednomorfémové častice. Okrem už spomínaných špecifických kompozít typu kdeže, všakáno sú sekundárne častice, najmä vytyčovacie častice, segmentovateľné. Vznikli (a) z prísloviek: akurát, bezmála, bezpečne, blízo, celkom, čisto, dobre, dočista, dokopy, dohromady, dokonca, doslova, dovedna, fakticky, hlavne, hneď, horko/ťažko, iste, istotne, jednako, jedine, jednoducho, konečne, koniec/koncov, menovite, mimochodom, možno, nadovšetko, náhodou, naisto, najskorej, najviac, nanajvýš, naopak, naveľa, nakoniec, naozaj, napodiv, neklamne, nepochybne, nesporne, nevyhnutne, obzvlášť, očividne, ostatne, podobne, pochopiteľne, pomerne, pomaly, popravde, poprípade, prakticky, pravdepodobne, približne, prípadne, prirodzene, rozhodne, proste, potom, rovnako, rovno, samozrejme, skoro, skorej, skôr, skrátka, slovom, správne, určite, ťažko, vlastne, výslovne, vyše, (b) z podstatných mien: bezpochyby, čerta, div, figu, pravda, (c) zo zámen: dačo, hocijako, inakšie, zaiste, (d) zo slovies: prepytujem, prosím, hádam, myslím, povedzme, tuším (e) zo zrazenín: bohdá, bohzná, božechráň, bohuprisahám, bohužiaľ, namojdušu, namojveru, nedajboh, nedajbože, nebodaj, pánbohchráň, poručenobohu, prisámbohu, prisám, žiaľbohu.
Citoslovce – citoslovcia (interjekcia – interjekcie) Interjekcie predstavujú špecifický systém znakov, akýsi jednoduchý, primitívny a značne variabilný jazyk, vyjadrujúci (podobne ako jazyk gest) bezprostredný vzťah hovoriaceho k jednej z troch zložiek komunikačnej situácie: 1) k hovoriacemu: interjekcie expresívne, emocionálne, napr. ojoj, au, ach, jéé, fuj; 2) k personálnemu aj nepersonálnemu adresátovi: interjekcie apelové, kontaktové, napr. pápá, haló, pozor, psss!, hybaj, kšá; 3) k predmetu, o ktorom sa hovorí: interjekcie napodobňujúce, onomatopoické, napr. tik–tak, vŕŕ; hav– hav, žblnk, čľups, haf-haf. Interjekcie sa primárne nezúčastňujú na výstavbe základovej vetnej štruktúry, ale tvoria zväčša samostatné, rudimentárne, nečlenené výpovede. Citoslovcia tvoria jednočlenné vety – Chacha!, Vitaj!, Pst. Osobitne hodnotíme tzv. slovesné citoslovcia vo funkcii predikátu – Ona mu tresk po hlave., Ale o tom ani muk! V písanom jazyku sa ustálil zápis niektorých frekventovaných zvukov, ktoré sú podobné zvukom artikulovaným. Príznaková fonologická štruktúra interjekcií, typická pre inherentnú expresivitu, sa prejavuje predovšetkým v synchrónne nezvyčajných kombináciách foném, napr. pf, mňam, kšá a pod. a vo výskyte málo frekventovaných foném (ó, é, f). Komunikačné podmienky môžu výrazne ovplyvniť funkciu určitého výrazu, ktorý nadobudne v určitom kontexte sekundárnu funkciu. V procese interjekcionalizácie sa to týka nielen takých výrazov a spojení ako servus, nazdar, dočerta, preboha, nedajbože, ktoré už v podstate stratili svoju primárnu funkciu a zaujímajú pevnú pozíciu v skupine citosloviec. Na základe klasifikačných kritérií rozlišujeme citoslovcia: A) formálne kritérium Aa) primárne: brr, ach Ab) sekundárne: z verb – vitaj, hybaj a substantív – pánečku, žiaľ. B) obsahové kritérium Ba) vlastné: - citové: kladné – ej, záporné – fuj; - vôľové: na upútanie pozornosti kontaktové – hej, imperatívne – marš. +anim človek: dospelý: stop, pozor, živió, zdravíčko, vitaj, hybaj, halo, hej rup, dieťa: pst, ticho, stop, čit, ty–ty–ty, pá, hajaj, vojak: vpravo bok, čelom vzad, +anim zviera: heš, nanana, hijo, hoťta, prŕ, cipcipcip, cicicíc, aport. b) zvukomalebné (onomatopoja/onomatopoje): +ANIM zviera: mééé, bééé, mú, haf-haf, miau-miau človek: hapčí, hihihi, chichichi, hik, –ANIM vrz, klop, cŕŕ, fiú, šššš. Zo súboru 500 citosloviec sú najfrekventovanejšie onomatopoje (42 %), citové citoslovcia tvoria 35 % a vôľové citoslovcia tvoria 23 %. Formálna stránka citosloviec Početné citové interjekcie sú často amorfné a variantné (a, ah, aha, ach (ách), aj (ajaj, ajáj, ajajáj), au, bác, bé, br, bŕ, bravo (bravó), eh, ehe, ech, ej, fí, fiha (fíha), fu (fú), fuj, ha, há, hah, hach, hahó, haj, hí, hja, hjaj, hm, ho, hó, hoj, hojoj, hojój, hu, hú, huhu, huhú, huch, hurá, cha, che, chi, í, íí, íha, jaj (jajaj, jáj), jé, jej, joj (jojoj, jój, jojój), juchú (juchuchu, juchuchú), la (lá), lala, mh, mhm, ó, oh (óh), óha, oho, ohó, och, oj, ojoj (ojój), ojeje, pf, ťaj, ťáj, ťajaj, ťajáj, ťfi, ťfí, ťjaj, ú, uff, uhm, uj (ujú, ujujú).
Amorfná je aj väčšina vôľových citosloviec: beli, beliže, cic, čit, cip-cip, čihi (čihí), haj, háj, haja, ahju, hajde (hajdy), hej, heš/hiš, hió, hijó, hijo, ho, hó, hojta, hota, hej-rup, hop, hopsa, hopsasa, huš, chrst, kuš, ľa, ľaľa, ľaď, ľaľaď, ľaďže, marš, na, na-na, na-te, pá, pšic, pi-pi, pŕ, pŕŕ, ps-ps, pst, psst, šic, taš-taš, často s podobnými znakmi ako onomatopoje. Zriedkavo súvisia citoslovcia s inými slovnými druhmi, porov. haj-u-haj-uš:k-y, hajde, ťap-uš:k-y, ťapuľ:ien:k-y, hojd-y/hojd-y. Pri vôľových citoslovciach týkajúcich sa ľudí je však výrazná segmentovateľná skupina v rámci pozdravov a ešte viac pri pokynoch a poveloch: adie, adieu, ahoj, ahoj-te, aleluja, amen, čau (čao), do-vid-e:n-ia, haló, nazdar, servus, servus-te, salve, vivat, z-boh-om, s-pán-om-boh-om, zdrav-íč:k-o, živió; bacha, čel-om v-za:d, hyb-aj, hyb-aj-me, hyb-aj-te, k zem-i, na, na-te, pohov, po-chod-om v-chod, poď, poď-ho, var-uj (varúj), vit-aj, vit-aj-te, v-ľav-o v-bok, v-prav-o v-bok. Pri citoslovciach je vysoká variantnosť KM, zdvojenie (reduplikácia) je pri citoslovciach rovnocenné s kvantitou (gá alebo ga-ga, pí alebo pi-pi), varianty interjekcií sú často založené na využívaní dlhých samohlások fu aj fú, kikiriki aj kikirikí, kva aj kvá, prask aj prásk, zriedkavejšie sa realizujú iným spôsobom mňau/miau, špľach/šplech. Ide o onomatopoje bác, bim, bam, bom, bú, brrrum, bum, bumbs, bzik, cap, ceng, cing (cink), cililig, cik/cak, crk, cŕk, cvrli, cukrú, pup, cupi/lupi, cvak, cvrk, čap, čľap, čip, čvirik, fí, fik, fľask, frk, fŕŕ, frng (frnk), fú, fuk, gá, gá/gá, haha, ham, hapčí, hav (hav/hav), hehe, hihi, hú, hrkú, hudry, cha, chi (chi/chi), cho, cho/cho, iá, ihaha, íhaha, kikiriki (kikirikí), kotkodák, kŕ, kŕŕ, krá, ku–kuk, mé, méé, mľask, mňau, miau, mihahá, pfi, sss, tidli/fidli, tik/tak, vrn/vrn. Písanie y a i nemá vlastne v interjekciách vzhľadom na vždy tvrdú výslovnosť význam (fidlifidli, štydiri-štydiry, hopi-hopi, hudry-hudry, tik-tak). Tvorenie citosloviec Z komunikačných potrieb nadviazať kontakt vznikajú sekundárne neplnovýznamové slová z niektorých frekventovaných slovesných tvarov, najmä od slovies zmyslového vnímania (vidieť, počuť, pozrieť sa) a od slovies vedieť a počkať. Tie potom strácajú nielen svoju pôvodnú sémantiku, ale v dôsledku toho aj gramatické vlastnosti: väčšinou ustrnujú v tvare 2. osoby sg. i pl.(porov. Vidíš/Vidíte, už to hlásia., Pozri sa, nerozčuľuj ma už s tým., Vieš, nemám teraz čas., Počkaj, to sa mi nepáči.). Slovesný pôvod majú citoslovcia pich, hop, myk, chňap, ryp, klop. Citoslovcia môžu byť motivantom pre slovesá (čvirikať), pre substantíva (chichot).
Cvičenia 1. Určujte slovnodruhový status zvýraznených slov. 1. Srdce jej divo trepe, dobre nevyskočí. – 2. Dobre, rozmyslím si to. – 3. Dobre si to rozmysli. – 4. Nemá to ani hlavu, ani pätu. – 5. Černák bol úplná sirota, nemal už ani otca. – 6. Ľad bol hladký ani sklo. – 7. Čo si len počnem? – 8. Celý sa triasol, čo sa tak bál. – 9. Chcel dosiahnuť čo najlepší výkon. – 10. Klame, až sa hory zelenajú. – 11. Domov sme prišli až ráno. – 12. Bojuje s nimi slovom. – 13. Bola to náhoda, slovom neočakávaná vec. – 14. Všetko mi je fuk. – 15. Fuk, vyletel vták z okna. – 16. „Hm,“ odpovedajú ostatní, každý svojím hm. – 17. „Na,“ podával jej fľašu vody. – 18. „Marš von,“ zakričal na ňu. – 19. Dávaj pozor, ako sa to robí. – 20. Pozor, začíname. 2. V texte nájdite častice a klasifikujte ich. Najradšej by som o rok sedela niekde doma a mala dve deti a nič iné neriešila. Tie deti by som chcela mať, samozrejme, s Tomášom, obhajuje sa moderátorka televízie Markíza pred silnejúcimi rečami, ktoré ju zaraďujú do klubu kariéristiek. Niet sa čo čudovať, veď meno a tvár 25-ročnej Adely Banášovej sa dookola točí v hlavných večerných programoch, v rozhlasovom éteri, ba dokonca aj v reklamách. Nekonečné hodiny v práci a odlúčenie od milovaného muža sa zásadne podpísali pod ich vzťah s Tomášom Bezdedom. Teda ak ešte nejaký je. Adela a Tomáš sa totiž pravdepodobne rozišli a v jednom byte sú spolu už len zo zotrvačnosti. Ide po peniazoch? Pred piatimi rokmi by o Adele Banášovej málokto povedal, že sa raz stane jednou z najvyhľadávanejších a najdrahších moderátoriek Slovenska. Veď začínala v rádiu a diváci si môžu pamätať aj na jej debut v televízii, keď robila krátke rozhovory pre Teleráno. Miesto medzi VIP osobnosťami v šoubiznise si vyslúžila počas SuperStar, a hoci by sa mohlo zdať, že po druhej sérii tohto programu sa jej hviezdna kariéra rýchlo skončí, nestalo sa tak. Intelektuálka, ako Banášovú často označujú, je viac v práci ako doma. A práve v tejto súvislosti sa šíria špekulácie o tom, že uprednostnila prácu pred milovaným Tomášom, čo mohlo mať za následok bolestný rozchod. Adela Banášová to však vidí trochu inak: Let’s dance mi zaberie iba jeden deň v týždni, čo je dokopy desať dní môjho života, lebo Tanečná horúčka má desať častí. Do rádia chodím od šiestej do desiatej a potom mám v zásade voľno a môžem si čas členiť, ako chcem. Väčšinou to býva tak, že ja večer doma čakám na Tomáša, pretože má tréningy, školu a nahrával aj nový album, takže je to skôr o tom, že on je, paradoxne, menej doma, posťažovala sa na svojho spolubývajúceho. Na margo svojho karierizmu okamžite povedala: Keby som išla tvrdo po kariére, tak by som napríklad nemusela robiť v rádiu, pretože to nie je práve tá najlukratívnejšia vec. Skôr by som najradšej o rok sedela doma a mala deti a na nič iné nemyslela. No a mohli by sme sa síce aj zasnúbiť, ale v zásade to teraz neriešime, vyslovila možno želanie, na ktoré jej Tomáš Bezdeda dodnes nedal žiadnu odpoveď. Vymenil partnerky „Na Mirku nežiarlim,“ stroho odpovedala Banášová na našu otázku, či sa neobáva nejakej iskry medzi Tomášom Bezdedom a jeho tanečnou partnerkou v Let’s dance Mirkou Kosorínovou. Viaceré internetové diskusie sa venujú možnému vzťahu medzi Mirkou a Tomášom a meno Adela sa v týchto komentároch takmer vôbec nevyskytuje. „Sú rozkošní“ alebo „Veľmi im to pristane, sú zlatí,“ píše sa v niektorých príspevkoch. Mirka a Tomáš trávia v posledných týždňoch spolu mnoho času, trénujú každý deň. Plamienok možnej lásky medzi
nežnou tanečnicou a Tomášom sa dokonca prejavil aj na obrazovke. Uplynulú nedeľu sa v dokrútke počas živého prenosu Let’s dance doberali približne takýmito rečami: „Ty nemáš podprsenku?“ a „Nedá sa robiť rumba, keď si ona nedá podprsenku,“ smial sa Bezdeda. Mirka na to zvodne odpovedala: „Ja ťa budem zvádzať!“ A v tomto momente sa pritúlila svojím poprsím k Tomášovej brade, pričom ďalší strih kamery ukázal, ako sa „mladý pán“ nielen červená, ale ako si zakrýva tričkom istú partiu tela. Slová Adely Banášovej, že na Mirku nežiarli, v tomto momente, teda vo chvíli, keď videla spomínanú dokrútku spolu s ďalšími tisíckami divákov, nevyznejú práve najúprimnejšie. Tak či tak Tomáša Bezdedu sme sa chceli spýtať, či jeho vzťah s Adelou pokračuje, lenže na naše telefonáty a sms správu neodpovedal, a to možno aj preto, že mal veľa práce s Mirkou Kosorínovou. Adela ho však zastúpila a špekulácie o rozchode odmietla: „Fámy o našom rozchode sú nepravdivé.“ Čo bude s bytom? Zamilovaná dvojica si v marci tohto roku, čiže približne po roku od zverejnenia ich vzťahu, kúpila slušný byt v novostavbe približne za tri milióny korún. Na financovaní sa podieľali, ako nám Adela potvrdila, rovnakým dielom a z vlastných zdrojov, čiže si nemuseli na bytík v bratislavskej Karlovej Vsi brať žiaden úver. V tomto období ešte medzi mediálne známou dvojicou neboli až také výrazné problémy, a preto sa pri kúpe vlastného hniezdočka lásky nemuseli dlho rozhodovať. No každý má stále uvedené ako trvalé bydlisko pôvodnú domovskú adresu. Adela Banášová v Líščom údolí v Bratislave a Tomáš Bezdeda v rodičovskom dome v Žiline. Či ide o zámer, nie je jasné, ale objavujú sa dohady, že „Bezdedovci“ sa takýmto spôsobom poistili pre prípad rozchodu. Byt v hodnote približne tri milióny korún v lukratívnej slušnej bratislavskej štvrti a najmä nový môže mať o rok omnoho vyššiu hodnotu. Keby ho následne predali napríklad za päť miliónov korún, stále by každý z nich zarobil slušné korunky. V každom prípade ani jeden z tohto párika nezostane z finančnej stránky na dne, a čo sa týka emócií, tie rýchlo zahoja iné vzťahy. Ale o tom už viac vedia asi samotní protagonisti naštrbenej love story.