Oto Nováček: Regionálny rozvoj - Radnovce v rozkvete, diplomová práca

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA FAKULTA ARCHITEKTÚRY

Evidenčné číslo

FA-5478-61976

REGIONÁLNY ROZVOJ Radnovce v rozkvete

Diplomová práca

2017 Bc. Oto Nováček

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA FAKULTA ARCHITEKTÚRY

Evidenčné číslo FA-5478-61976

REGIONÁLNY ROZVOJ Diplomová práca

Študijný program:

Urbanizmus

Študijný odbor:

3507 Architektúra a Urbanizmus

Školiace pracovisko:

Ústav Urbanizmu a Územného plánovania

Vedúci práce:

doc. Ing. arch. Ľubica Vitková, PhD. Ing. arch. Katarína Smatanová, MA, PhD.

Bratislava, 2017

Bc. Oto Nováček

ČESTNÉ PREHLÁSENIE Čestne prehlasujem, že som ja, Oto Nováček, vypracoval vŠetky časti predloženej diplomovej práce samostatne s použitím uvedenej literatúry a ďalších informačných zdrojov.

V Bratislave, 16.05.2017

POĎAKOVANIE Ďakujem svojej vedúcej diplomovej práce doc. Ing. arch. Ľubici Vitkovej, PhD. a Ing. arch. Kataríne Smatanovej , MA, Phd. za cenné rady a podnety, ktoré mi poskytovali počas tvorby tejto diplomovej práce. Taktiež by som sa chcel poďakovať starostovy obce Radnovce Aladárovi Barimu za informácie ústretový prístup počas celej tvorby práce, ako aj ostatným starostom dotknutých obcí.

KĽÚČOVÉ SLOVÁ región, kultúra, krajina, sociálne, ekonomické, technologické, inovácie, lokálne, poľnohospodárstvo, udržateľnosť, podnikanie, urabnizácia, rovnosť

ABSTRAKT Téma regionálneho rozvoja je jednou z podceňovaných tém v Slovenských podmienkach. Systém koncentrácie moci a pozornosti na mestá vyššieho významu nechávajú v úzadí problémy obyčajných ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach.

Práca sa snaží opísať a pochopiť vývoj Slovenského regiónu skrz obdobia našich dejín až po súčasnosť. Dôraz je kladený na uchopenie kultúrneho, ekonomického a sociálneho základu Dolného Gemera.

Následný návrh sa snaží komplexne adresovať socio-ekonomické, demografické a hmotovo-priestorové problémy a potenciály regiónu. Návrh pracuje s tromi základnými zložkami, ktoré formujú lokálny charakter; prírodné prostredie, dostatok potravín a inovácie.

Samotný koncept návrhu hmotovo-priestorovej štruktúry je založený na tripartite sociálnych, technologických a stavebných inovácií, ktoré sú priamo ovplyvňované, a na druhej strane priamo ovplyvňujú vyššie spomenuté zložky formujúce charakter regiónu. Dôraz je kladený na inkrementálny rozvoj vo všetkých úrovniach návrhu, terapeutický prístup návrhu a tvorbu sociálne inkulzívneho prostredia.

KEY WORDS region, culture, landscape, social, economical, technological, innovations, local, agriculture, sustainability, entrepreneurship, urbanisation, equality

ABSTRACT Topic of regional development is a highly underestimated topic in Slovak conditions. System of concentration of the power in bigger cities leaves behind problems of ordinary people, which live in rural areas.

This work tends to describe and understand development of Slovak region through different periods of our history until today. Emphasis is being put on culture, economical and social background of Lower Gemer region. Subsequent design seeks to fully address socio-economical, demographical and spatial problems and potentials of the region. Design operates with three basic elements, which form local character of the place; environment, food surplus and innovations.

Concept of spatial design is based on tripartism of social, technological and spatial innovations, which are directly influenced, and on the other hand directly influence all three basic elements mentioned above. Design emphasises on incremental upgrading and development in all scales, furthermore it tries to apply therapeutic approach together with creation of socially inclusive environment.

OBSAH ÚVOD

10

ANALYTICKÁ ČASŤ HISTORICKÝ REGIÓN ÚZEMNÝ ROZVOJ HOSPODÁRSTVO

16 17

SOCIALISTICKÝ REGIÓN ÚZEMNÝ ROZVOJ

20

SÚČASNÝ REGIÓN

ÚZEMNÝ ROZVOJ HOSPODÁRSTVO INFRAŠTRUKTÚRA DEMOGRAFIA

24 25 28 30

DOLNÝ GEMER ÚZEMNÝ ROZVOJ HOSPODÁRSTVO OBRAZ KRAJINY INFRAŠTRUKTÚRA DEMOGRAFIA KOMPOZÍCIA NÁVRHU

RADNOVCE OBEC VEREJNÉ PRIESTORY TYPOLÓGIA STAVIEB KOMPOZÍCIA NÁVRHU

PROBLÉMY A POTENCIÁLY

34 36 40 42 44 46

50 52 56 58 59

NÁVRHOVÁ ČASŤ

STAVAJ BUDÚCNOSŤ KONCEPT MATRIX NÁVRHU

62 66 67

KULTÚRNY REGIÓN KONCEPT RAST NÁVRH DETAIL

70 72 74 78

RADNOVCE V ROZKVETE CIT PRE MIERKU KONCEPT RAST NÁVRH DETAIL REGULÁCIA TYPOLÓGIA MATERIÁLY TYPOVÝ DOM

BIBLIOGRAFIA

82 84 86 88 92 100 102 106 108 113

ÚVOD

Slovensku so svojimi päť a pol miliónmi obyvateľov patrí devätnáste miesto v populačnom rebríčku Európskej únie. Členom tohto medzinárodného spolku sme sa stali v roku dvetisícštyri. Prísľub otvoreného trhu, slobody cestovania, spoločnej meny, dotácií, inflácií, fluktuácií, korupcií. Byrokratická mašinéria pohltila malú slovenskú ekonomiku a otvorila ju čoraz viac globalizovanému svetu.

Začali sme chodiť na “bier” a zabudli sme na pivo, miesto turka sme sa našli v espresse a brali sme si ho “to go” a vymenili sme trhy a samošky za nákupy v Tescu.

No ekonomika krajiny rástla, životná úroveň sa zvyšovala a všetko vyzeralo krásne a ružovo. Teda aspoň na papieri.

Pokračujúca privatizácia verejného sektora a celkové oslabenie štátnej moci pokračovalo pod tlakom nových investícií ešte rapídnejšie. Európa nám podala pomocnú ruku v podobne miliárd eur, ktoré mali slúžiť na rozvoj, no my sme ju ako neposlušný pes obkúsavali, namiesto toho, aby sme si dali dosýta z misky, ktorá bola viac než plná.

Nová doba priniesla aj ďalšie zmeny. Hromadná migrácia do hlavného mesta po neexistujúcich diaľniciach sa stala bežnou realitou života všetkých cezpoľných. Upli sme sa na povrchné ideály v mestách, ku ktorým sme si vytvorili iba povrchnú väzbu, pričom celé naše ja akoby ostávalo vo vrátach rodnej hrudy, ktorú sme opustili po koľajach bezplatných snov. Sociálne balíčky v sociálnom štáte urýchlili sociálne rozdiely. Samotné slovo sociálny sa stalo synonymom úpadku a nie dôstojnosti a kvality. Čo však pre nás znamená rodný kraj? Čo identita a kde sa skrýva? A práve otázka regiónov v tomto prvom kroku uvedomenia sa predstavuje až ťažiskový bod. Slovensko na svoju malú rozlohu obsahuje pomerne veľký počet historických regiónov, z ktorých každý má svoje špecifiká. Od rozličných krojov a výšiviek, cez stavebné prejavy a ornamentálnosť, až po sociálne štruktúry a ekonomické modely. A práve prehnaná socialistická plánovacia činnosť, normy, formy a reformy, narušili prirodzený rozvoj regiónov a dokonali rozklad starých štruktúr a nahnali nás do masových sídlisk, fabrík a družstiev. Zmena mierky myslenia zmenila mierku myslenia. A tak Jano už nechoval kravy, nevyrábal kvalitné kožené topánky a nevenoval sa obchodu na rínku. Namiesto toho si obul montérky a gumáky a pochodoval v ústrety svetlejším zajtrajškom v mene celej spoločnosti.

O skoro päťdesiat rokov neskôr je situácia podobná, len spoločenské ideály nahradil ideál peňazí. A tak snaha o tráciu globálnych investícií v sídlach vyššieho významu vytvorila podmienky pre ich rast, no zároveň podporila úpadok hladových dolín.

10

A tak aj posledný Jano, ktorý prežil znárodnenie a následnú privatizáciu, zavesil otcovu kosu na klinec a vydal sa do sídla vyššieho významu hľadať svoje šťastie a sen o lepšom keši.

No otázkou je, či práve globálny kapitál je to, čo nevyhnutne potrebujeme ku kvalitnému životu?! Samozrejme, veľké mestá si už nevieme predstaviť bez veľkých mien. Akoby tá mierka bola znesiteľnejšia s rastúcim priestorom. Taktiež dopad globalizácie je odlišný na mesto a na dedinu. Dôležitá je práve mierka znesiteľnosti.

Tu však vystupuje otázka regionalizmu. Aký význam má pre nás pojem región?Nie je to ani výstavba veľkých stredísk ani automobilových závodov, nie je to snaha o vycucanie Operačných fondov regionálneho rozvoja a umelé znižovanie nezamestnanosti formou daňových bonusov a nenávratných finančných príspevkov.

Región je v prvom rade sieť, štruktúra odlišná od tej mestskej. Mikro a makro mierka ktorá sa spája do regionálneho konceptu skrz spoločné historické danosti, rázovitosť prírodných a umelých podmienok a je prepojená infraštruktúrou, ktorá sa priam vrezáva do prírodných daností, ktoré formovali rozvoj sídelných jednotiek – dedín a miest.Je to spoločný nepísaný kultúrny základ, ktorý je v súčasnosti miestami ťažko čitateľný. V rámci regiónov (a hlavne tých, ktorým dominujú mestá so silnou historickou tradíciou) stále dominuje akýsi typ hrdosti, porovnateľný s tou národnou.

Ako však naštartovať ekonomiku v regiónoch a vytvoriť sebestačné modely? Nie darmo sa dnes veľa malých a stredných podnikateľov zameriava na návrat k tradícií, k pôvodnému remeslu, k výrobe v regióne. Či už v turizme využíva pôvodnúarchitektúru, kulinárske špeciality a navracia sa k viac či menej pôvodnej živočíšnej výrobe. No netýka sa to len turizmu. Celý koncept regionálnej rastlinnej a živočíšnej výroby (z regiónu pre región) je bežnou realitou vo svete.

Výroba, distribúcia, predaj. A nielen na tržniciach a v malých obchodoch. Aj veľké reťazce sa prispôsobujú trendu.

Avšak bez akejkoľvek nadsázky môžeme konštatovať, že budúcnosť regiónov by mala byť do určitej miery spojená s posilnením ich (možno až autonómneho) postavenia, ekonomickej, energetickej a environmentálnej sebestačnosti založenej na tradícií, lokálnych podmienkach a zdrojoch ako aj rastlinnej a živočíšnej produkcii. Taktiež manažment a marketing regiónu by mal byť zameraný na jeho zatraktívnenie aj pre mladšiu generáciu, aby sa podporila demografická udržateľnosť.

11

ANALYTICKÁ A VÝSKUMNÁ ČASŤ

HISTORICKÝ REGIÓN

ÚZEMNÝ ROZVOJ

Územná správa Rakúsko-Uhorska bola v neskoršom období založená na územnom členení ríše v rámci historicky previazaných regiónov.

Menšie samosprávne celky sa naývali župy - forma regionálnej správy založenej na geografickej, jazykovej a kultúrnej jednote.

Územno-správne členenie Rakúsko-Uhorska koncom 19.st .

Hlavný útvar župy bol Municipálny výbor, ktorý pozostával z 50% virilistov (platcovia najvyššej dane v regióne) a z 50% osôb, ktoré mohli byť volené.

Na čele župy stál župan ako vládny úradník Ministerstva vnútra.

Právomoci žúp sa koncom 19. storočia značne obmedzili a boli presúvané na príslušné ministerstvá. Ako prvé bolo župám vyňaté súdnictvo a po ňom nasledovali aj stavebno-technické záležitosti, lesníctvo a celkové finančné hospodárenie.

Územno-správne členenie Slovenska koncom 19.st .

Počiatok Gemerskej župy sa datuje do 12. storočia a v 18. storočí vznikla zlúčená Gemersko-malohontská župa. Pre župu bolo príznačné etnické rozdelenie. Hornaté bannícko-pastorálne oblasti Malohontu a Horného Gemera boli prevažne osídlené slovenským, maďarským a nemeckým obyvateľstvom.

Obyvateľstvo nížinnej agrikultúrnej oblasti Dolného Gemera tvorilo maďarské a rómske etnikum.

HU

DE

Demografická mapa územia Slovenska koncom 19.st.

16

SK

HOSPODÁRSTVO

Obchod

Remeslo

Poľnohospodárstvo

Centrami Gemersko-malohontskej župy boli obchodno-poľnohospodárske mestá Rimavská Sobota a Tornaľa ako aj multietnické banícke mestá Rožňava a Dobšiná. Župa bola rozdelená etnicky aj ekonomicky. Kým v severných hornatých baníckych oblastiach Malohontu a Horného Gemera dominovala remeselná výroba a neskôr aj prvý priemysel (sklárstvo, kovolejárstvo), južná oblasť Dolného Gemera mala silný agrikultúrny charakter. Tento fenomén ovplyvnila aj pomerne neskorá industrializácia, ktorá zasiahla oblasť Dolného Gemera ako jednu z posledných vo vtedajšom Uhorsku.

Funkčné centrá regiónu Dolného Gemera a Malohontu koncom 19.st.

Zdroj: Informant, 20.11.2016

Poľnohospodárstvo historicky tvorillo hlavnú funkčnú zložku krajiny. Agrárny charakter tvorí základ kultúrnej krajiny Gemera. Súžitie s krajinou bolo alfou a omegou miestnych obyvateľov, čo sa prejavilo aj na ráze krajiny a hmotovo-priestorovom usporiadnaí dedín.

Hlavnú poľnohospodársku zložku tvorili obylniny, no vo veľkom sa pestoval aj ľan, či konope. Nechýbali ovocné sady a včelárstvo.

Región bol taktiež bohatý na druhotné spracovanie. Varilo sa tu pivo, či pálila pálenka.

Súčasťou súžitia s krajinou bol taktiež chov oviec a kôz.

Silný agrárny charakter a úrodná pôda dnes v sebe nesie ohromný potenciál na rozvoj tohto primárneho sektora a snahu o potravinovú sebestačnosť regiónu.

17

SOCIALISTICKÝ REGIÓN

ÚZEMNÝ ROZVOJ V roku 1949 boli v celom Česko–Slovensku vytvorené regionálne celky a orgány, ktoré boli po prvýkrát aj na Slovensku označené podľa vzoru Česka ako kraje. Štát vykonával správu v krajoch prostredníctvom krajských národných výborov v krajských mestách. Tento systém riadenia výrazne zasahoval do samosprávneho riadenia historických regiónov a cielene ovplyvňoval následný rozvoj.

Forma správy patrila medzi silne centralistické a neskôr bola zavedená stredisková sústava osídlení.

Územno-správne členenie Slovenska za socializmu Zdroj: Priestorové štruktúry sídelných systémov Mestsk. obyv. >60%

Stredisková sústava osídlení v našich podmienkach patrila niekoľko desaťročí k základným systémom územného rozvoja. Kostru sídelnej siete tvorila hierarchická sústava strediskových sidel. Strediskové obce sa stávali cieľom investícií a so svojou občianskou vybavenosťou tvorili gravitačné centrá spádového územia.

Systém ovplyvnený teóriou centrálnych miest však vykazoval vady a v roku 1990 bol zrušený. Medzi hlavné kritiky takéhoto systému patrilo predovšetkým cielené potláčanie rozvoja nestrediskových sídel. Aplikácia sústavy tak často viedla k izolovaniu, poprípade zániku najmenších nestrediskových sídel. Vzhľadom na veľkosť väčšiny sídel sa tak v prípade Dolného Gemera jednalo o jeho značnú časť.

Mestsk. obyv. <30%

Stredisková sústava obcí Dolného Gemera / Zdroj: Plánovacia činnosť ČSSR Jadrové mesto regiónu Sídlo obvod. významu Sídlo miest. významu Nestrediskové sídla

20

Mestsk. obyv.

30-60%

Urbanizačný priestor okresného mesta Urbanizačný priestor ostatných sídel Predpokladané územie mestského regiónu

Pracovné príležitosti v priemysle na Slovensku za socializmu Zdroj: Plánovacia činnosť ČSSR 18-25 prac. miest na 100 obyvateľov 13-18 prac. miest na 100 obyvateľov

Stredisková sústava sa v podmienkach totalitného štátu uplatňovala reštriktívne a nie ako stimulačný nástroj.

Medzi najvýznamnejšie vplyvy sústavy bolo ovplyvnenie vývoja počtu obyvateľov. Tento faktor umelo ovplyvnil vývoj počtu domov vo vybraných sídlach. V období aplikácie môžeme pozorovať prudký nárast malých a stredných miest v oblasti (Rim. Sobota, zd), ale aj zakladanie kolonizačných sídel v oblasti (Bottovo, Orávka). Tieto mali za úlohu slovakizovať prevažne maďarské obyvateľstvo Dolného Gemera.

Umelé potláčanie prirodzeného rozvoja malých obcí podporilo odlyv hlavne maďarského obyvateľstva a podporilo etnickú výmenu. Rómske etnikum sa tak prirodzene začlenilo do pôvodnej štruktúry.

do 6 prac. miest na 100 obyvateľov

21

SÚČASNÝ REGIÓN

ÚZEMNÝ ROZVOJ Slovenská republika je v súčasnosti administratívne členená na 8 krajov a 79 okresov. Takéto administratívne členenie vystriedalo predchádzajúce delenie na Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský kraj. Delenie nadobudlo platnosť v roku 1996 na základe socio-ekonomických ukazovateľov historických regiónov a malo tak prispieť k systematizácií štátnej správy. Územno-správne členenie Slovenska / Zdroj: KURS 2011

Uchopenie administatívneho členenia je dôležité pri hodnotení problematiky regionálneho rozvoja na Slovensku a ešte viac špecificky vidieckeho prostredia ako takého.

Súčasnú správu tak môžeme zaradiť medzi centrálne zriadenia, nakoľko súčasné kraje sa skoncentrovali okolo najväčších miest Slovenska, čo vplýva aj na celkovú správu a plánovací rozvoj miest. Súčasná rozvojová koncepcia SR nadviazala na koncepciu rozvoja minulého režimu a pravdepodobne sa dá hovoriť aj o čiastočnom prevzatí modelu strediskových obcí.

Sídelno-ekologické regióny na Slovensku / Zdroj: KURS 2011

Pozorovateľné sú aj opačné trendy a snaha o podporu najmenej rozvitých regiónov, najmä vďaka Regionálnym operačným programom EÚ a SR. V súčasnosti je vidiecky priestor vymedzený územiami obcí, ktoré nie sú vyhlásené za mestá a počeť obyvateľov neprevyšuje 5 000.

Urbanizačné osi v súčasnosti / Zdroj: KURS 2011

24

os 1. stupňa

os 2. stupňa

os 3. stupňa

Sídla obvodného významu

HOSPODÁRSTVO Štruktúra pracovných príležitostí dosahuje najvyššie hodnoty pri poľnohospodársko-výrobnom charaktere (17%) vidieckeho prostredia nasledovaná poľnohospodárskym (14%) a výrobno-obslužným charakterom. Problematickou sa však javia regionálne disparity a to najmä na ekonomickej úrovni. Markantné sú rozdiely v hospodárskej sile regiónov, ktorá sa taktiež odráža v miere nezamestnanosti.

Miera nezamestnanosti podľa okresov k 2012 / Zdroj: www.iness.sk

Ekonomická úroveň regiónov / Zdroj: KURS 2011 Rozvinutý región

Stabilizovaný región

Stagnujúci región

Depresný región

Priemerná nezamestnanosť SR sa pohybuje na úrovni 8,39%, pričom miera nezamestnanosti v najslabších regiónoch dosahuje 25%. Tento stav môže byť prisúdený niekoľkým problémovým faktorom - nesprávne administratívne nastavenie, ktoré počíta s dostredivými účinkami ťažísk osídlenia 1. a 2. úrovne, pričom zanedbáva potenciál kultúrnej vidieckej krajiny. Výnamný vplyv na takýto stav má teda aj historicky prebratý odkaz minulého režimu, ktorý veľa oblastí zanechal v zúfalej socio-ekonomickej situácií, ktorá tak má priamy vplyv na hmotovo-priestoroú štruktúru.

Dôkazom je aj prevažne výrobný charakter regiónov, ktoré patria medzi historicky agrárne oblasti, a to najmä vďaka dobrým prírodným podmienkam, ktoré priam predurčujú ďalší rozvoj primárneho sektora.

25

Podiel pracovných odvetví v regióne / Zdroj: RIUS 2016

26

Funkčno-prevádzková analýza a využitie regiónu Orná pôda

Lesy, lúky, pasienky

Oblasť minerálnych prameňov

27

INFRAŠTRUKTÚRA

V súčasnosti je značná časť regionálnej a nadregionálnej dopravnej infraštruktúry v nevyhovujúcom stavebno-technickom stave, resp. absentuje úplne. Ťažiskovo, problematické sa javí predovšetkým chýbajúce prepojenie juhom Slovenska. Tento fakt so sebou nesie dodatočné sociálne a ekonomické problémy, akými sú nezamestnanosť, zhoršený prístup k verejným službám, či absencia turizmu. Spomínaný priestor je klasifikovaný ako málo urbanizovaný, s málo dominantným centrom.

Dynamika rozvoja ekonomiky v danej oblasti si tak vyžaduje zodpovedajúci pokrok v oblasti budovania dopravnej infraštruktúry, a to predovšetkým v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.

Hlavné dopravńe koridory / Zdroj: KURS 2011

Dostupnosť terminálov kombinovanej dopravy / Zdroj: KURS 2016

Osobitnú pozornosť je nutné venovať rozvoju a podpore flexibilnej hromadnej dopravy, vrátane vytvárania integrovaných dopravných systémov a prestupných uzlov. V regióne by bolo vhodné prehodnotiť obnovu a posilnenie železničnej osobnej dopravy.

Tento proces je urgentný aj z dôvodu poklesu vo využívaní hromadnej dopravy, kedy medzi rokmi 1998-2008 podiel využívania hromadnej dopravy poklesol z 50% na 30% (RIUS, 2016).

Problematickým sa javí tiež napojenie na technickú infraštruktúru.

Zásobovanie pitnou vodou z vodovou sa v r. 2004 pohybovalo okolo 60% (KURS, 2011), pričom v ekonomicky zaostalých regiónoch tieto bilancie dosahujú markatntne nižšie hodnoty. V podobnom stave sa nachádaza ja pripojenie obyvateľov na kanalizáciu.

28

0-50 km

50-80 km

80 km a viac

Riešenie odpadového hospodárstva v regióne / Zdroj: odpady-portal.sk Zberné dvory a recyklácia odpadu

Skládky komunálneho odpadu

Dopravná analýza regiónu Cesty I. triedy

Železničná trať

Cesty II. triedy

Samostatným problémom v rámci infraštruktúry, najmä južného Slovenska, je zber, triedenie a odvoz odpadu.

V roku 2012 sa v Banskobystrickom kraji vyprodukovalo 181,3 tis. ton komunálneho odpadu, pričom následne sa zhodnotilo 18,6% (priemer na SK je 25,5%). Viac ako 81% odpadu tak skončilo na skládkach. Dôležité je systematicky podporovať zber a triedenie odpadu a jeho následnú efektívnu recykláciu.

29

DEMOGRAFIA

Slovensko ako krajina v súčasnosti preživa prudkú demografickú a etnografickú výmenu a to predovšetkým v sociálne, ekonomicky a infraštrukturálne segregovaných regiónoch južného a východného Slovenska. V týchto oblastiach dochádza k prudkému odlyvu bieleho obyvateľstva smerom do centier vyššieho významu a to hlavne z ekonomických, sociálnych a infraštrukturálnych dôvodov, ako aj z dôvodu nedostatočného zabezpečenia verejných služieb.

Biele obyvateľstvo je tak nahrádzané Rómskym etnikom, ktoré často nedisponuje takými finančnými prostriedkami, aby si takúto migráciu mohlo dovoliť. Dôležitým faktorom je taktiež sociálna segregácie tohto etnika a jeho mistifikovanie medzi majoritou obyvateľstva Slovenska.

Vzhľadom na celkové zhoršené socio-ekonomické a infraštrukturálne podmienky niektorých regiónov môžeme hovoiť o celkovej zhoršenej vitalite obyvateľov. Zdravotný stav obyvateľov Slovenska tak nie je priaznivý. Nevyhovujúci stav dosahuje najmä v segregovaných regiónoch a to kvôli zlej zdravotníckej infraštruktúre a technológiám, ale je taktiež ovplyvnený životným štýlom, zhoršenou kvalitou životného prostredia niektorých regiónov, nezamestnanosťou, sociálnou situáciou a nevhodnými bytovými podmienkami časti populácie (RIUS, 2016).

Badateľný je prírastok obyvateľstva, a to najmä vo vidieckom prostredí, ktorý je zapríčinený etnografickou výmenou v rozvojových regiónoch a masívnou suburbanizáciou v regiónoch rozvinutých.

30

Index vitality obyvateľstva / Zdroj: KURS 2011 Progresívny

Stabilizovaný

Stagnujúci

Regresívny

Index rastu obyvateľstva / Zdroj: KURS 2011 1,11 - 1,25

1,01 - 1,10

0,91-0,95

0,85-0,90

0,96-1,00

Demografia v regióne / Zdroj: RIUS 2016

Nevyhovujúci stav dosahuje najmä v segregovaných regiónoch a to kvôli zlej zdravotníckej infraštruktúre a technológií, ale je taktiež ovplyvnený životným štýlom, zhoršenou kvalitou životného prostredia niektorých regiónov, nezamestnanosťou, sociálnou situáciou a nevhodnými bytovými podmienkami časti populácie (RIUS, 2016). Badateľný je prírastok obyvateľstva, a to najmä vo vidieckom prostredí, ktorí je zapríčinený etnografickou výmenou obyvateľstva v rozvojových a masívnou suburbanizáciou v rozvinutých regiónoch.

31

DOLNÝ GEMER

ÚZEMNÝ ROZVOJ

Kontext intrarregionálnej spolupráce Okresné mesto

Geograficky motivovaná spolupráca

Politicky motivovaná spolupráca

Región Dolného Gemera je charakteristický pre svoj silný agrárny ráz, ktorý determinuje nížinatá topografia. Tá je utváraná predovšetkým riekou Slaná a Rimava. Pre región je typické množstvo údolí fomovaných menšími tokmi. V súčasnosti patrí región k “hladovým dolinám” Slovenskej republiky. Okrem toho je pre región charakteristicá dominancia vidieckych sídel a dá sa povedať, že celý Dolný Gemer tvorí hustá sieť malých sídel prevažne do 1000 obyvateľov.

34

Radnovce - návesný typ Hlavným gravitačným ale aj územno správnym centrom je Rimavská Sobota, ktorá v sebe koncentruje prípadný kapitál, ale aj funkcie a následne tak vytvára potenciál pre vznik pracovných príležitostí. Aj vzhľadom na tento fakt vznikajú v regióne kooperácie obcí, ktoré sa snažia takýmto spôsobom pozdvihnúť úroveň obcí.

Rozvinutým prípadom je kooperácia na politickej báze. Takýto spôsob síce uľahčuje komunikáciu a prípadné rozvojové plánovanie, v konečnom dôsledku však z prípadného rozvoja ťažia dediny iba lokálne. Ako druhý, funkčnejší spôsob sa javí spolupráca na geografickej báze. Intraregionálne aliancie sú tak utvárané zo susedných dedín, ktoré pri rozvoji spolupracujú a navzájom sa funkčne dopĺňajú, namiesto toho, aby spolu súperili.

35

Bátka - ulicový typ

Dulovo - ulicový typ

Žíp - návesný typ

Vieska nad Blhom - ulicový typ

36

Cakov - návesný typ

Ivanice - ulicový typ

Zádor - ulicový typ

Rimavská Seč - návesný typ

37

HOSPODÁRSTVO

Ekonomická situácia v regióne je v súčasnosti na nízkej úrovni a nezamestnanosť v okrese Rimavská Sobota dosahuje 27,5% úroveň. Oblasť je aj napriek agrikultúrnemu potenciálu prevažne industriálna a to platí aj o poľnohospodárstve.

V mikroregióne (rozumej obce na povodí Blhu) je situácia ešte v horšom stave. Nezamestnanosť v obciach prekračuje hranicu 60%. Táto situácia je spôsobená niekoľkými faktormi, medzi ktoré patrí vyššie spomenuté zlé napojenie na dopravnú infraštruktúru a následná geografická izolácia a nemožnosť kapitálu vstúpiť na lokálny trh. Problematická je taktiež industrializácia poľnohospodárstva a následná neschopnosť regionálnej potravinovej sebestačnosti.

Ekonomická migrácia z Blžského regiónu

Pre mikroregión je charakteristická migrácia za prácou na globálnej úrovni a taktiež je pozorovateľná šedá ekonomika. Medzi významnejšie formy patrí práca v Maďarsku (Bosch - Miskolc), či kamiónová doprava po Európe a pomocné práce v krajinách ako Nemecko, Rakúsko a Anglicko.

Medzi formy šedej ekonomiky patrí žobranie a prostitúcia v Rakúsku, či Nemecku. V regióne charakterizovaným maďarskou kultúrou a jazykom so silnou etnografickou výmenou obyvateľstva dominuje generačná chudoba, ktorá je posilňovaná sociálnou segregáciou etnickej minority.

Gravitačné polia v rámci Blžského regiónu 38

Funkčnými ťažiskami v území sú mestá Rimavská Sobota a Tornaľa (stredné školy, nemocnica, verejná správa, obchody). Avšak obdobná situácia je pozorovateľná v rámci mikroregiónu. V malej a neorganizovanej mierke je pozorovateľný náznak intraregionálnej kooperácie na úrovni základných funkcií. Dochádzka detí do školy či škôlky, návšteva obvodného lekára, zubára, či pošty stavia obce Bátka a Rimavská Seč do pozície gravitačných polí v mikroregióne. S rozvojom obce Radnovce sa tento trend polarizuje a obec taktiež získava dostredivú silu v rámci mikroregiónu (škôlka, škola, stavebniny).

Funkčná analýza obcí 39

OBRAZ KRAJINY

Rovinatý región Dolného Gemera je v súčasnosti využivaný predovšetkým na industriálne poľnohospodárstvo.

V menšej miere sa tu vyskytujú lesy, hlavne v kopcovitých oblastiach a trávnaté pasienky, ktore sa využívajú na chov dobytka, prevažne kráv. Oblasť je taktiež bohatá na liečivé vody a javí potenciál pre využitie obnoviteľných zdrojov energie, konkrétne slnečnej a geotermálnej energie.

V mikroregióne definovanom údolím rieky Blh taktiež prevažuje využitie pôdy na poľnohospodárske účely.

Industriálne využtie pôdy sa pohybuje na úrovni 70% a medzi najčastejšie pestované plodiny patrí kukurica, pšenica, sója, repka a slnečnica.

Absentujú tradične pestované plodiny ako ľan a konopa, rovnako ako aj spracovanie ovocia, či zeleniny a výroba piva alebo pálenky.

Zvyšných 20% zaberajú trávnaté plochy, ktoré sú využívané na chov dobytka. V mikroregióne prevažuje chov kráv, ktoré nahradil tradičný chov oviec a kôz.

Schematický rez Blžským regiónom

40

Hlavná pozdĺžna komunikácia v smere Radnovce

RIeka Blh

Vedlajšia pozdĺžna komunikácia v smere Žíp

Priečna komunikácia v smere Dulovo

41

INFRAŠTRUKTÚRA

Dopravná analýza regiónu Dolného Gemera Cesty I. triedy

Železničná trať

Cesty II. triedy

Riešená obec Radnovce sa topograficky nachádza v údolí riky Blh. Obec je situovaná v centre územia medzinárodnej spolupráce 3. úrovne. V jej blízkosti prechádzajú cestné a železničné koridory. Cez Bátku prechádza dopravný koridor medzinárodnej úrovne, ktorý zároveň tvorí rozvojovú os 1. stupňa. Prepája Rimavskú Sobotu a Tornaľu. Cez Rimavskú Seč prechádza železnica medzinárodného významu. V súčasnosti je však zastávka v Rimavskej Seči zrušená.

42

Schéma hromadnej autobusovej dopravy v regióne Dolného Gemera / Zdroj: cp.sk Prestupné body

Zastávky

Problémom v území sa javí najmä stavebno-technický stav vozoviek, ako aj nevyhovujúci stav infraštruktúry pre nemotorovú (pešiu a cyklistickú) dopravu.Hromadná doprava je v regióne riešená okružným systémom prevažne z mesta Rimavská Sobota, pričom ďalšie sekundárne dopravné uzly sú tvorené obcami Bátka a Rimavská Seč.

43

DEMOGRAFIA

Pre mikro región je charakteristická etnografická výmena obyvateľstva.

V siedmych obciach z deviatich prevažuje rómske obyvateľstvo, ktoré tiež môžeme identifikovať ako maďarský Rómovia. Vysoký podiel rómskeho etnika však v mikroregióne nevytvára problém, ale skôr ho vnímam ako potenciál. Komunity sú zväčša dobre integrované do hmotovo-priestorovej štruktúry a nevytvárajú tak neformálne obydlia charakteristické pre oblasť východného Slovenska. Jazykova integrácia je tiež výhodou a potenciálom pre ďalšií rozvoj mikroregiónu. Maďarčina je v mikro regióne dominantným jazykom, a to až na úrovni 90%. Ďalším potenciálnym javom je pohyb demografickej krivky smerom k prírastku, ktoré vykazujú najmä obce s prevažujúcou rómskou komunitou.

Tento fakt dáva predpoklad pre ďalší rast a rozvoj obcí. Dôležitým momentom bude podchytiť sociálny rozvoj mladej generácie, ich vzdelanie, ale taktiež vytvorenie väzby k regiónu, ktorý by mohol v budíucnosti tažiť z prírastku obyvateľstva.tažiť z prírastku obyvateľstva.

44

Demografia v Blžskom regióne a veková bilancia Zdroj: Informanti 10.-12.2016

Cesty I. triedy Cesty II. a III. triedy Železničná trať Orná pôda Lesy, lúky, pasienky

Funkčno-prevádzková analýza 45

KOMPOZÍCIA NÁVRHU

Hl. pozdĺžna komppzič. os Hl. priečna kompozič. os Vedl. pozdĺž. kompozič. os Vedl. priečna kompozič. os Agrárna pozdĺž. kompozič. os Sedliacky dvor Radnovská aliancia Aliancia malých obcí Samostatné centrá

Rozvoj mikro regiónu je charakterizovaný prevažne pozdĺžnymi lineárnymi osami. Tieto sledujú topografické danosti - rieku Blh. V mikroregióne tak dominuje hlavná urbanizačná pozdĺžna os, na ktorej ležia obce Radnovce a Vieska n/ Blhom. Os je ukončená v obciach Rimavská Seč a Bátka, cez ktoré prechádzajú priečne urbanizačné osi. Vedľajšia pozdĺžna os sleduje druhý breh rieky. Na osi ležia obce Dulovo, Žíp, Cakov, Ivanice a Zádor. Pozdĺžne osi sa de facto zhodujú s infraštruktúrou, ktorá sa vrezáva do topografie územia.

Priečne osi tak tvoria prevažne obslužné poľnohospodárske komunikácie, ktoré sú zväčša lemované zeleňou, ktorú privádzajú do blízkosti sídel. Aj napriek prevažnému poľnohospodárskemu využitu pôdy obce priamo nekomunikujú s kultúrnou krajinou a nemajú z nej osoh. Tvoria tak samostatné ostrovy v krajine, do ktorej boli vbudované. Tento fakt vnímam ako jeden z problémov súčasného rozvoja.

46

Kompozičná analýza návrhu

Prípadný budúci rozvoj mikro regiónu navrhujem v závislosti na prirodzené rozvojové osi, ktoré tvoria historický základ obcí. Ako dôležitý krok vnímam nadviazanie na historickú infraštruktúru, predovšetkým na rovnobežnú s vedľajšou pozdĺžnou osou. V ďalšom kroku navrhujem tesnejšie previazanie sídel s krajinou a to ako externe tak interne. Toto by mohlo byť riešené vytvorením sekundárnych priečnych (krajinných) osí, ktoré by pretínali sídla a privádzali by krajinu do sídla. Funkčne by sa jednalo o obslužné komunikácie poľnohospodárskeho charakteru, ktoré by boli priradené “sedliackym dvorom”, obrábajúcim pôdu. Samotný rozvoj obcí navrhujem primárne po spomenutých pozdĺžnych osiach v smere najbližšej obce, čím sa snažím o skompaktnenie hmotovo-priestorovej stopy.

Odporúčaný spôsob rozvoja mikro regiónu 47

OBEC RADNOVCE

OBEC

Letecký pohľad na obec

Prvá písomná zmienka o obci sa datuje do roku 1332. Obec vznikla na území gemerského kráľovského hradu. V roku 1828 mala obec 113 domov a 922 obyvateľov, prevažne zemanov. Tí sa zaoberali zväčša poľnohospodárstvom, čo sa nezmenilo až do 2. svetovej vojny.

V súčasnosti má obec 876 obyvateľov, z čoho 96% tvorí rómske etnikum, ktoré prirodzene vystriedalo biele obyvateľstvo. Hlavným jazykom obce je maďarčina. Jej používanie sa pohybuje na úrovni 98%. Pre obec je charakteristická vysoká nezamestnanosť dosahujúca úroveň 80%. Zaujímavý je taktiež demografický vývoj obce. Až 46% obyvateľov tvoria deti do 15 rokov. Zastavaná plocha obce tvorí 47,5 Ha pri hustote 18,5 obyvateľa na hektár.

50

Funkčno-prevádzková analýza obce

Typológia zón obce

Hlavná komunikácia Vedlajšia komunikácia Orná pôda Lesy. lúky, pasienky

Obec javí známky priestorov segregácie v rámci širšieho regiónu, ale dobré prepojenie v rámci mikroregiónu Blhu, a dokonca je pozorovateľné vytvorenie globálnej infraštruktúry. Generačná chudoba a s ňou spojené hmotovo-priestorové problémy patria medzi hlavné výzvy tohto zadania.

Obec je lineárneho charakteru a je determinovaná pozdĺžnymi osami - dopravnou komunikáciou a historicky vytvoreným námestím. Priečne osi tvoria obslužné poľnohospodárske komunikácie, ktoré taktiež privádzajú zeleň do sídla. V obci sú markantné 3 významné plochy - centrálna plocha, areál bývalého družstva a športový areál.

51

VEREJNÝ PRIESTOR

Analýza verejných preistorov 52

Centrálny priestor (pohľad 3)

Hlavná ulica (pohľad 1) 53

Poloverejné predzáhradky sociálnych bytových jednotiek (pohľad 2)

Vedľajšia obytná ulica (pohľad 4) 54

Permeabilné poloverejné vnútorné priestory (pohľad 5)

Permeabilné poloverejné vnútorné priestory (pohľad 6) 55

TYPOLÓGIA STAVIEB

Rodinný dom zo 17.-19. storočia

Rodinný dom zo 14.-17. storočia

Svojpomocne vybudovaný príbytok z 20.-21. storočia 56

Sociálne byty z 21. storočia

Základná škola

Materská škola 57

KOMPOZÍCIA NÁVRHU

Hlavná urbanizačná os Vedlajšia urbanizačná os Priečna os krajiny Pešie nástupy do sídla Centrálny priestor obce Výrobný priestor obce Šport a rekreácia v obci

Navrhovaný rozvoj obce je postavený na rozvoji po pozdĺžnych urbanizačných osiach s využítím existujúcej obslužnej infraštruktúry. Snahou je maximalizácia začlenenia obce do krajiny.

To je navrhované skrz aplikáciu krajiny do sídla cez priečne osi. Dôraz sa kladie na podporu existujúcich charakteristických priestorov a na využitie existujúcej stopy sídla a skompaktnenie hmotovo-priestorovej štruktúry sídla.

58

Kompozičná analýza návrhu

PROBLÉMY A POTENCIÁLY

Problémy

Potenciály

Návrh by mal ponúknuť komplexné koncepčné riešenie rozvoja obce smerom k energetickej, sociálnej a ekonomickej udržateľnosti. Priestorové riešenie by malo počítať s funkčnou diverzifikáciou priestorov pri zachovaní hmotovo-priestorového rázu dediny. Dôležitá je práca s komunitou a snaha o zachovanie sociálnych väzieb pozorovateľných vo verejných priestoroch sídla. Rastlosť je tak základom obce a práve snaha o rastlý rozvoj tvorí základ koncepcie návrhu budúceho rozvoja.

59

NÁVRHOVÁ ČASŤ

STAVAJ BUDÚCNOSŤ Urbánna budúcnosť

Vízia lepšieho života poháňa stovky tisíce ľudí a dáva ich do pohybu. Či už sa sťahujú z dedín do miest alebo naprieč kontinentmi, je zrejmé, že osídľovanie planéty vstúpilo do svojej poslednej fázy (Svetová banka 2015).

Niet sa čo čudovať, že sídla rastú rýchlejšie ako kedykoľvek predtým. Je to vďaka tomu, že majú schopnosť ponúknuť niečo pre každého, no len v prípade, keď sú vytvárané každým jedincom (Jacobs 1961). Mestá, ako ich popisuje Townsend, akcelerujú čas tým, že stláčajú priestor, a tým nám umožňujú vytvoriť viac s menším množstvom oboch spomenutých (Townsend 2014:1). Táto schopnosť sa dokonca znásobila s nástupom informačnej éry. Nové technológie zefektívnili mestá a pridali im na hodnote.

Smart City sa tak stalo novou základnou jednotkou dnešnej urbanizácie. Nebolo by však správne vnímať Smart City ako obyčajný produkt technologických inovácií. Ruka v ruke s technologickým pokrokom sa objavujú nové trhy a vytvárajú sa nové typy správania. Tento neoddeliteľný triumvirát je prítomný v každom súčasnom ľudskom sídle a má zásadný vplyv na dnešnú urbanizáciu. Súčasne nás núti prehodnotiť príležitosti a výzvy spojené so sociálne, ekonomicky a ekologicky udržateľnou výstavbou súčasných sídel.

Inovácie v súkromnom sektore

Nové technologické inovácie, najmä na poli komunikácií, posilnili a centralizovali systému moci a kontroly. Korporácie tak zohrávajú dôležitú úlohu v tvorbe Smart City. Avšak v súčasnosti sa stalo cennejším vyzerať „smart“, ako byť naozaj „smart“. Je to hlavne z dôvodu trhovej súťaže a ľahšieho vstupu na globálny trh. Monopoly navyše často zneužívajú pojmy ako kreativita a inovácie, a tak využívajú nové zdroje pre ekonomický rast (napr. lacnú pracovnú silu). Rovnako ako v období modernizmu, aj súčasná korporátna vízia čistej prevádzky a efektivity „znásobuje násilie tým, že vytvára priepasti medzi majetnými a nemajetnými“ (Townsend 2014:12). Nový globálny proces reštrukturalizácie bol najmarkantnejší v rozvojových regiónoch, v ktorých na jednej strane spôsobil ekonomickú integráciu, no na strane druhej sociálny rozpad a náhlu informalizáciu. Privatizácia rozpredala alebo reformovala verejný sektor (Bayat 2000) a bola ďalej podčiarknutá rastom vysoko majetných skupín. Tieto skupiny tak často zastupujú verejný sektor v oblastiach ako je zdravotníctvo, bývanie, školstvo, či regulácia cien a prístup k verejným službám vo všeobecnosti. A tak boj o verejnú sféru je v súčasnosti spojený s konfrontáciou verejného so súkromným (Low, Smith 2016). Takýto proces má významný vplyv na socioekonomickú transformáciu obyvateľov. Preto sa aktivity ako príležitostná práca, pouličný predaj alebo bývanie v slume taktiež rozšírili aj medzi mladých a vzdelaných ľudí s vyšším statusom, schopnosťami a cieľmi.

62

Kríza verejnosti

Aj takmer 50 rokov po „smrti modernizmu“ vlády a miestne úrady opakujú chyby predošlej éry. Totalitné názory sú pozorovateľné v politike, ale aj v mestskom plánovaní.

Citeľné to tak je najmä pri výstavbe monofunkčných štvrtí a odčlenených území, ktoré majú základ v striktne formálnom plánovaní. Tento výrazne plochý prístup úradov k tvorbe priestoru a následne aj verejnej sféry ako takej, už nie je aj naďalej schopný pokryť základné potreby svojich obyvateľov.

Pre väčšinu tak neostala iná možnosť ako postarať sa sama o seba. Kríza bývania v spojení s mýtom marginality sa stala nástrojom represie spôsobenej silnejúcimi hierarchickými štruktúrami vládnych, ale aj ekonomicky orientovaných projektov. Daný fenomén tak často vyústi do nepriateľstva voči samotnej vláde (Turner 1963) a jej zásahom. Avšak nedostatok má mnohokrát odlišný dopad ako by sa dalo čakať, obzvlášť ak je zdrojom inovatívnej a kreatívnej odpovede na neschopnosť štátu zabezpečiť základné potreby ochudobnených más (De Soto 1989). To sa odzrkadľuje v „hrdinskom podnikaní“ (De Soto 2000) obyčajných ľudí a umožňuje nám pretvoriť vládu na viac otvorenú, transparentnú a demokratickú.

Povstanie občianstva

Éra smart technológií nám dala nespočetne veľa výhod. S rastom povedomia a prístupu k informáciám rastú aj nové sociálne inovatívne skupiny: „občan“ môže byť definovaný ako obyvateľ, ktorý si je vedomý svojich povinností voči iným občanom, ako aj voči prostrediu, v ktorom žije. Rôzne typy občianskeho hackovania podporujú bottom-up riadenie súčasných miest zdola nahor, čo ponúka decentralizovanú a demokratickú alternatívu všade tam, kde sa korporácie snažia vnútiť svoju víziu čistého, centrálne riadeného poriadku (Townsend 2014). Od sociálnych sietí, cez „open source“ softvér, až po aktívnu angažovanosť k vytvoreniu verejného priestoru a environmentálnym otázkam, alebo dokonca k neformálnym zmenám verejnej sféry, sa podpora občianskej kultúry prostredníctvom zamerania sa na lokálnu problematiku, javí ako perfektná mierka pre inovácie vo všetkých troch sektoroch (vláda, technológie, sociálna ekonomika). Ak chceme dosiahnuť udržateľnosť ale aj cirkuláciu troch, je potrebné myslieť globálne pomocou vytvárania spojení (napr. spojenie obchodných ciest a informačného toku), avšak konať tak čo najviac lokálne.

Občianstvo má navyše značný vplyv na vytváranie nových a efektívnejších ekonomických odvetví, ktoré majú menší vplyv na životné prostredie, zdravie a socioekonomický status. IT sektor, kreatívny priemysel, alebo inovatívne poľnohospodárstvo môžu pomôcť prekonať nezamestnanosť spôsobenej reštrukturalizačnými procesmi.

Je však zrejmé, že ani štát, ani aktívni jednotlivci nedokážu plne riešiť problémy a potenciály, ktoré vystupujú z novej éry 63

zrýchlenej urbanizácie. Súkromný sektor má pravdepodobne najväčší vplyv na rozvoj inovácii a formovanie verejného a súkromného sektora. Práve preto „sustainopreneurship“ (Schaltegger 2000), teda business plánovanie, ktoré rieši problémy spojené so sociálnou a environmentálnou uržateľnosťou, ponúka unikátnu kombináciu kreatívnych a inovatívnych prístupov k súčasnému podnikaniu. Sociálne podniky môžu byť vnímané ako príklad udržateľného business modelu, ktorý nutne nepovažuje zisk za rozhodujúci faktor úspechu.

Dôraz sa kladie na poskytovanie pracovných miest, sociálnu a environmentálnu udržateľnosť s následnou akceleráciou sociálnych, technologických a ekonomický inovácií. Stručne povedané, takáto činnosť je zameraná skôr na sociálny a ekonomický rast zamestnancov, nie zamestnávateľa.

Mysli prítomnosť, postav budúcnosť

Smart city môže byť riešením. Ale ak chceme vytvoriť efektívnejšie, ale aj inkluzívnejšie Smart mestá, ktoré zachovávajú príležitosti pre spontánnosť, spoločenskosť a náhodu, musíme prekonať bipolárny spôsob nahliadania na geografiu teórie, ale aj praxe.

V dnešnom globalizovanom svete sa geografia mení a rozdiely sa zmazávajú. Smart city – globálne mesto tak môže byť skôr odkazom na proces než na miesto (Castells 1996). Myslím si, že tento proces by mal byť uskutočnený pomocou malých, postupných zmien namiesto niekoľkých rozsiahlo plánovaných skokov. Proces taktiež umožňuje hľadanie inovatívnych spôsobov urbanizácie, nakoľko mestá sa stali neobmedzeným celkom interakcií, ktoré poskytujú ako sociálnu stimuláciu, tak ekonomické výhody.

Vzdelanie hrá kľúčovú rolu nie len pri získavaní technických zručností, ale aj pri budovaní občianskej spoločnosti.

Na posilnenie sociálnych, ekonomických a technických inovácií by sme sa preto mali sústrediť na tvorbu životaschopného a premiešaného mestského prostredia smerom k organickej zmene. Dôraz by sa mal klásť na inovatívne poľnohospodárstvo s cieľom vyvážiť poslednú fázu kolonizácie planéty. Inovatívne poľnohospodárstvo by mohlo byť, spolu s podporou sociálnych podnikov, kľúčom, ktorý zmierni dopad súčasnej urbanizácie na životné prostredie a pokles práce v industriálnom sektore. Spolu s prebytkom dostupných potravín môžeme očakávať vzostup na všetkých poliach inovácie (Childe 1936). Navyše, decentralizovaný a organický model by mohol byť cestou k udržateľnejšej urbanizácii.

Dôraz by mal byť každopádne kladený na dlhodobé prežitie namiesto krátkodobého zisku a mali by sme sa sústrediť na spoluprácu a nie zbytočnú súťaž a závod na dno. Nakoniec chudoba a následná marginalizácia spôsobená najmä nedostatkom pracovných možností nie je technický, 64

ale socioekonomický problém (Engels 1844). Spoločnosť sa tak musí vyvinúť z mechanickej k organickej tolerancii.

Práve preto je potrebné tvarovať našu krajinu, ale taktiež verejnú sféru. Prioritou je pocit angažovanosti každého, bez ohľadu na jeho príjem, pohlavie, status alebo titul, a to v oblasti sociálneho bývania, start-up iniciatív, až po lokálne farmy. Toto môže urýchliť proces prosociálneho správania „starostlivosti a opravy“ (Low, Iveson 2016). Technológia je len jedným z množstva nástrojov, ktorý môže byť použitý na riešenie problémov súčasného sveta. Občas však môže byť užitočné pozrieť sa späť, aby sme videli dopredu.

65

KONCEPT

Prírodné podmienky

Prebytok potravín

Inovácie Teoretický koncept

Stavebné inovácie

Sociálne inovácie

Urbanistický koncept 66

Technologické inovácie

MATRIX NÁVRHU

Lokálne farmy a komunitné pestovanie Nezamestnanosť

Úrodná pôda

Remeselné dielne Výroba betónových výrobkov

Chudoba

Mechanické zručnosti Využitie obnoviteľných zdrojov energie

Chýbajúca energetická infraštruktúra

Sociálne bývanie (formou kooperácií)

Aktívna tvorba verejných priestorov Nedostatočné verejné funkcie

Dobré prírodné podmienky

+ Prirodzený prírastok

Budovanie verejných funkcií a služieb

Chýbajúce vyšišie vzdelanie a odborné skúsenosti Tvorba IT inkubátora a aktívna edukácia v IT odvetví

Problémy

Riešenia

Proximita Slovenského Silicon Valley Košice

Potenciály 67

KULTÚRNY REGIÓN

KONCEPT

Historická parcelácia a využitie krajiny

Súčasná parcelácia a využitie krajiny

Navrhovaná parcelácia a využitie krajiny

Koncept parcelizácie a spôsobu využitia krajiny

Návrh rozvoja mikro regiónu je založený na niekoľkých kľúčových aspektoch. Hlavným determinantom sa stala snaha o návrat ku kultúrnej krajine. V súčasnosti región postráda historickú rázovitosť regiónu, ktorá bola charakterizovaná najmä diverzifikovaným poľnohospodárstvom, parceláciou a úzkym kontaktom sídel s krajinou. Návrh čerpá z historickej parcelácie, krajinnej danosti a aplikovateľnosti moderných technológií.

Cieľom návrhu je tak vytvorenie súčasnej kultúrnej krajiny s dôrazom na historickú, ekologickú a sociálnu kontinuitu, rast a udržateľnosť.

1. Stabilizácia

2. Stimulácia

3. Rast

Koncept možného postupného urbánneho rozvoja mikro regiónu

Samotný prístup k problematike rozvoja je založený na princípe inkrementálneho rastu vo všetkých mierkach návrhu. Rozvoj mikroregiónu je rozdelený do troch elementárnych krokov: 1. stabilizácia, 2. stimulácia, 3. rast. Stabilizácia zohráva v tomto procese kľúčovú úlohu, pretože vybrané obce javia známky silnej depresie.

Tento krok sa snaží adresovať najmä absentujúce verejné funkcie, či zlú socioekonomickú situáciu obyvateľov.

Stimulácia počíta s pokračujúcim posilňovaním verejného sektora a postupným hmotovo-priestorovým zahusťovaním sídel. V tejto fáze začínajú sídla opätovne komunikovať s krajinou pomocou návratu k návrat k diverzifikovanému pestovaniu. Fáza rastu počíta s rozvojom diverzifikovaného poľnohospodárstva, aplikáciou obnoviteľných energetických zdrojov a celkovej socioekonomickej zmene, ktorá je založená predovšetkým na aktívnej podpore primárneho a kvartérneho sektora.

70

BÁTKA 1491 obyvateľov

Bátka

- materská škola - detské ihriská - futbalové ihrisko - centrálna hygiena - sociálny podnik - jedáleň

Dulovo

Žíp RADNOVCE 1573 obyvateľov

Vieska nad Blhom

- všeobecný lekár - materská škola - základná škola - telocvičňa - detské ihriská - centrálna hygiena - sociálny podnik - komunitné dielne - pošta

Radnovce Cakov

Ivanice Zádor RIMAVSKÁ SEČ 2495 obyvateľov - centrálna hygiena - detské ihriská - futbalové ihrisko - zberný dvor - centrálna hygiena - sociálny podnik

Rimavská Seč Analýza návrhu potenciálnych funkcií podľa Štandardov minimálnej vybavenosti obcí

Rozloženie funkcií v jednotlivých celkoch je založené na existujúcom polycentrickom systéme gravitácie a jeho posilnení v mikroregióne. Návrh počíta s aplikáciou integrovanej rozvojovej stratégie sídelných klastrov, pričom sa zdôrazňujú urbánne funkcie a ekonomika. Do popredia sa kladie kooperácia pred súťaživosťou. Dva a viac sídel tak môžu navzájom dopĺňať funkcie, ktoré normálne ponúkajú iba väčšia sídla.

71

RAST

0. Súčasný stav

1. Stabilizácia

Analýza možného postupného rozvoja mikro regiónu

Geograficky je rozvoj založený na princípe lineárnej urbanizácie pozdĺž rieky Blh. Postupná reparcelácia pozemkov podľa historického príkladu plní dve základné funkcie. Prvou je snaha o návrat k udržateľnému a sebestačnému modelu a prinavrátenie sídlam dotyk s krajinou. Sekundárne vybraný typ parcelácie pripravuje podmienky pre ďalší možný rast obcí.

72

2. Stimulácia

3. Rast

Kľúčovú úlohu v procese zohrávajú malé farmy, ktoré sú súčasťou udržateľného poľnohospodárskeho modelu.

Tie slúžia nie len na dekoncentráciu industriálneho poľnohospodárstva a vytvorenie pracovných miest, ale taktiež ako potenciálne ohniská ďalšieho možného urbánneho rozvoja. Pri samotnom urbanisticko-architektonickom riešení sa počíta s prípadnou zmenou funkcie areálov (napr. z farmy na lokálne centrum s občianskou vybavenosťou).

73

NÁVRH

Súčasný stav Lesný porast a vzrastlá zeleň

Navrhovaný stav Nízka zeleň a trávnatý porast

Vodné toky

Analýza environmentálneno návrhu mikro regiónu

Environmentálny návrh počíta s vytvorením územného systému ekologickej stability. Návrh tak dopĺňa chýbajúce biokoridory, ktoré spájajú doplnené zalesnené územia. Využíva pri tom potenciál prirodzenej vegetácie v kombinácii s kultúrnou poľnohospodárskou zeleňou. Dôležitým prvkom v území je vytvorenie systému poldrov a zavlažovacích kanálov, ktoré slúžia ako protizáplavové opatrenia, generátory vodnej elektrickej energie a udržujú vodu v prostredí.

74

Súčasný stav Cesty I. a II. triedy

Navrhovaný stav Vedľajšie komunikácie

Nespevnené komunikácie

Železnica

Analýza návrhu dopravnej infraštruktúry v mikro regióne

Návrh cestnej siete počíta s rekonštrukciou kľúčových lineárnych ťahov, ktoré spájajú jednotlivé obce. Ďalej navrhuje rozvoj cestnej siete, ktorý priamo súvisí s reparceláciou a rozvojom diverzifikovaného poľnohospodárstva. Jedná sa však prevažne o poľné cesty z permeabilného materiálu (zemina), ktoré však majú potenciál pre ďalší rozvoj v prípade zvýšenej urbanizácie v mikroregióne. Zhustená cestná sieť spolu s farmami taktiež ponúka možnosť rozvoja agroturistiky.

75

Komplexná analýza mikro regiónu 76

Komplexný návrh mikro regiónu 77

DETAIL

Objekty farmy Veterné turbíny

Diverzifikované poľnohospodárstvo

Detail krajinnej úpravy - Farma M 1:1000

78

Ovocné sady

Diverzifikované poľnohospodárstvo

Koreňová čistička

Malá vodná elektráreň

Detail krajinnej úpravy - Polder M 1:1000

79

RADNOVCE V ROZKVETE

CIT PRE MIERKU

Gemer. Názov, s ktorým sa spájajú mnohé pocity, príbehy a skúsenosti. Takzvaná hladová dolina však vždy nebývala jedným z najzaostalejších regiónov Slovenskej republiky. Prekvitajúce poľnohospodárstvo a vychýrené produkty, či remeselné výrobky, nahradila výroba cukru, či pivovar, ktorý poznal hádam každý Slovák.

Avšak v súčasnosti obraz krajiny formujú iné fenomény.

Nezamestnanosť a s ňou spojená chudoba, etnografická výmena, či izolovanosť. Z kedysi pestrého, multikultúrneho a zdravého regiónu sa stal len tieň, ktorý nedokáže prekročiť samého seba. Popri tom ako míňam dedinky južnej vetvy národnej železničnej trate a postupne prekračujem pomyselnú jazykovú hranicu Slovenska, si začínam uvedomovať celkovú zmenu kraja. Nie darmo sa hovorí iný kraj, iný mrav. No čo ak sa tam ani človek nedohovorí?

Takýto problém však môže každý otvorený človek hodiť za hlavu. Dobrosrdečnosť a ústretovosť sa mieša s údivom a zvedavosťou miestnych. Stráviť čo i len okamih v domácnosti, ktorej problémy sú diametrálne odlišné od „priemerného Slováka“ dáva slovám plánovanie, rozvoj, či dizajn úplne nový rozmer.

Samotná dedina Radnovce tak svojím výzorom a životom nepripomína nič, čo som doteraz videl. Samozrejme v slovenských podmienkach. Postupná a mierumilovná etnografická výmena dosahuje vrchol a s ňou vystupujú ako aj socioekonomické problémy, ktoré sa zrkadlia v hmotovo-priestorovej štruktúre obce. Ale aj napriek prvotným problémom preľudnenia domov a bytov a nezamestnanosti je zjavná životaschopnosť, ktorá sa prejavuje v kontinuálnom inkrementálnom raste, spojení dediny so svetom, či chuti obyvateľov bojovať so svojím postavením dvojitej menšiny (pozn.: maďarskí Rómovia), ktorého archetypom sa stal práve súčasný starosta Aladár.

Pri akomkoľvek návrhu tak treba počítať práve s týmito jemnými nuansami, ktoré produkuje toto unikátne prostredie.

Aj napriek nekvalitným priestorom podľa ponímania mnohých príručiek a kníh, život v dedine je jednoznačný.

Plynie si svojou cestou, čo je pozorovateľné aj vo vytváraní prechodných mikropriestorov. A aj napriek akémusi nedostatku rázu „typickej slovenskej dediny“, mi pripadajú Radnovce viac tradične ako ktorákoľvek iná obec. Sú to práve silné rodinné väzby, ktoré sa prejavujú v adičnom princípe, búraní bariér a vytváraní priepustného prostredia.

Prvé kroky sú vždy ťažké, no tie má už dedina za sebou.

Obec tak nepotrebuje svetoborné urbanistické plány.

Dôležité v tomto boji bude práve cit pre detail, správny odhad mierky zásahov a nastavenie vízie pozitívnej zmeny.

82

83

KONCEPT

Návrh rozvoja obce je založený na inkrementálnom raste. Rozvoj je tak rovnako ako pri mikroregióne rozdelený do troch elementárnych krokov: 1. stabilizácia 2. stimulácia 3. rast Proces stabilizácie sa snaží ponúknuť riešenia akútnych problémov krízy bývania, vysokej miery nezamestnanosti, prístupu k pitnej vode, hygiene, vzdelaniu a základnej lekárskej starostlivosti.

0. Pôvodný stav

Proces stimulácie je založený na pozdvihnutí stavu krajiny a hmotného prostredia obce pomocou revitalizácie infraštruktúry a verejných priestorov, zahusťovania zástavby, návratu k diverzifikovanému pestovaniu a živej krajine.

Rast počíta so snahou o vytvorenie nových socioekonomických príležitostí aplikovaním súčasných technológií, obnoviteľných zdrojov energií, progresívnych materiálov a stavebných postupov. Dôležitým bodom návrhu je zachovanie permeability prostredia a snaha o sociálnu, ekonomickú a technologickú inováciu.

1. Stabilizácia

2. Stimulácia

Koncept možného urbánneho rozvoja obce 84

3. Rast

1. vojenské mapovanie (1763-87)

2. vojenské mapovanie (1806-69)

Súčasnosť (2005)

- obec pozostáva z centrálneho priestoru a ulice a má značne vidiecky charakter

- obec zažíva rozvoj a mení sa aj jej urbánny charakter ktorí svojou blokovou zástavbou pripomína skôr mestskú štruktúru

- obec má v súčasnosti rozbitú štruktúru a nízku hustotu ako obyvateľstva, tak hmotovopriestorovej štruktúry

Analýza historického rozvoja urbánnej štruktúry obce Zdroj: Mapire.eu / Google maps

Návrh tak zahŕňa obecné projekty novej materskej školy a sociálnych bytoviek (40 byt. jednotiek) a vo svojej finálnej fáze počíta s prístavbou základnej školy a telocvične, rekonštrukciou zemianskej kúrie na IT inkubátor a reformovaného kostola na kultúrne centrum, výstavbou hygienického a lekárskeho centra, objektov sociálneho podniku, fariem a dostavbou individuálnej a radovej zástavby o počte 100 bytových jednotiek. Návrh je tak dimenzovaný na rast obce z terajších necelých 900 obyvateľov na 1200, pričom sa predpokladá nárast hustoty obyvateľstva z pôvodných 18 obyv./ha na 30 obyv./ha pri zastavanej ploche obce 40 ha. S diverzifikovanou poľnohospodárskou produkciou sa počíta (mimo plochy obce) na ploche 65 ha, pričom pri výlučne rastlinnej produkcii je tak možné vypestovať potraviny pre 900 obyvateľov. Spolu s aplikáciou fotovoltaických panelov na strechy budov, ktoré umožňuje orientácia obce a malá vodná elektráreň, má obec potenciál na sebestačný rast.

1. Mikropôžička

2. Svojpomocná výstavba

3. Socio-ekonomická integrácia

3. Socio-ekonomický rast

Schéma inkrementálneho rastu na architektonickej úrovni 85

RAST

0. Súčasný stav

1. Prebiehajúce obecné projekty Analýza možného postupného rozvoja obce 86

3. Stabilizรกcia

4. Stimulรกcia 87

NÁVRH

Vzrastlá zeleň

Nízka zeleň a trávnatý porast

Cintorín

Futbalový trávnik

Analýza návrhu zelene

Návrh v bezprostrednom okolí obce ráta s vytvorením územného systému ekologickej stability. Jedná sa o dopĺňanie prevažne lineárnej zelene pozdĺž hlavných a vedľajších (poľných) komunikácií a tokov. Tie by mali v prostredí plniť funkciu ako biokoridorov, tak vetrolamov. Kompozične je systém zelene v sídle koncipovaný priečne na pozdĺžnu lineárnu urbanizačnú os sídla. V sídle sa taktiež počíta s využitím potenciálu prirodzenej vegetácie vo verejných priestoroch v kombinácii s kultúrnou poľnohospodárskou zeleňou, a to najmä na súkromných pozemkoch. Dôležitým prvkom v území je polder a zavlažovacie kanále, ktorý slúži ako protizáplavové opatrenie, generátor vodnej elektrickej energie a udržujú vodu v prostredí.

88

Hlavná dopravná komunikácia

Obytné ulice

Priečne pešie ťahy

Mikropriestory

Ihriská

Anallýza návrhu verejných priestorov a infraštruktúry

Návrh prevádzkových vzťahov obce je založený na vytváraní prostredia priateľského pre peší pohyb. Základnou návrhovou jednotkou sa tak stáva obytná ulica, charakterizovaná malými centrálnymi verejnými priestormi, ktoré sú navzájom priečne prepojené zjazdným chodníkom. Snaha je o podporu existujúcej peremeabilnej štruktúry a vytvorenie diverzifikovanej prevádzkovej siete pretkanej do komplexnej spleti verejných a poloverejných priestorov. Dôraz je kladený na vytváranie centier komunít s podpornými funkciami (detské ihrisko, altánok, komunitné záhrady, atď.). Návrh nepočíta s prudkým nárastom individuálnej automobilovej dopravy, a to najmä z dôvodu snahy o ekologickú a ekonomickú udržateľnosť. V rámci riedkeho osídlenia mikroregiónu sa tak javia ako vhodná alternatíva k individuálnej a hromadnej doprave carsharing systémy (TAXI, UBER, atď.).

89

Komunitné centrum

Materská škola

Farma

Centrálna hygiena a kekárska starostlivosť

Základná škola

Verejné služby

IT inkubátor

Anallýza návrhu funkčného využitia

Poľnohospodárske objekty a výroba

Bývanie

Sociálny podnik a remeselné dieľne

Pôvodná zástavba Novo navrhovaná zástavba (obecný projekt) Novo navrhovaná zástavba Areál bývalého družstva Futbalové ihrisko Multifunkčné ihriská Cintorín Trávnaté plochy Vzrastlá zeleň Vodné plochy Pôvodná orná pôda Novo navrhovaná orná pôda Koreňová čistička

Anallýza návrhu funkčného využitia

DETAIL

Kostol > Kultúrne centrum

Multifunkčný centrálny priestor

Detail námestia M 1:500

92

Zemianska kúria > IT inkubátor

Nová budova škôlky (obecný projekt)

Juho-východný pohľad

93

Prepojenie s námestím Dostavba školy Carsharing

Vytvorenie autobusovej zastávky

Detail školského areálu M 1:500

94

Školské skleníky enviro. vzdelávanie

Prístavba telocvične

Juho-východný pohľad

95

Sebestačné poľnohospodárstvo

Malé vidiecke priestory

Včelárstvo

Solárne panely Centrálny preistor

Detail novej obytnej štruktúry M 1:500

96

Permeabilné prostredie

Juho-východný pohľad

97

Komunitné poľnohospodárstvo

Včelárstvo

Solárne panely

Predzáhradky

Detail komplexu radovej zástavby M 1:500

98

Pestovanie kvetín

Severo-východný pohľad

99

REGULÁCIA

Maximálna zastavaná plocha

Plocha pre hospodárske objeky a malé stavby

Plocha pre nízku zeleň a trávnaté plochy Schéma regulácie novej obytnej štruktúry M 1:500 100

Stavebná čiara objektov

Plocha pre vzrastlú zeleň

Výška hrebeňa Výška hrebeňa max.max.

9m 9m

Výška Výška rímsyrímsy max.max.

5m 5m

V

u mk ze po mku d. se poze su . ed od d. mus Vz in.o5d s md. m Vz in. 5 m

v tov ktobjek m e j 9 obp.no. 9m in. p. osm i m s ho . h zd. Vzd

v kto u bje vk o . o zetm sp pojek u ho ed. .ob emk z d.

Vz shuosspm. po odd. . 2ed Vz msinus m od in. 2 m

a ka dkhrad ra a r h zá ra čia dzpáredá čianá m e r n b 3 3m á plenaávebtavein. min. n le e t s m Ze Z+ s +

Hmotovo-priestorová schéma regulácie

Strešná typológia 101

TYPOLÓGIA CORE systém + jednoduchosť výstavby + nízke vstupné náklady + možnosť kontinuálnej adície + malé priestorové nároky na pozemok

- malé obytné preistory v 1. fáze - nutnosť sústavného rozvoja

1. fáza - výstavba základnej jednopodlažnej bunky

2. fáza - dostavba druhého podlažia a prístavba ďalšieho obytného priestoru / hospodárskeho objektu

3. fáza - dostavba druhého podlažia 102

CORE systém - radová zástavba + jednoduchosť výstavby + nízke vstupné náklady + možnosť kontinuálnej adície

- malé obytné preistory v 1. fáze

1. fáza - výstavba základných buniek

2. fáza - vytvorenie radovej zástavby dostavbou ďalších buniek

3. fáza - doplnenie strešnej krajiny dostavbou druhých podlaží 103

Otvorený SHELL systém + jednoduchosť výstavby + komplexné a dlhodobé riešenie + veľkorysé preistory + flexibilná dispozícia

- vysoké vstupné náklady - veľké preistorové nároky na pozemok

1. fáza - výstavba základnej dvojpodlažnej bunky a základovej konštrukcie druhej bunky - možnosť využitia napr. ako terasu, skleník, garaž

2. fáza - dostavba druhej dvojpodlažnej bunky - možnosť využitia domu ako samostatný rodinný dom, alebo ako dvojdom

104

3. fáza - možnosť funkčnej a priestorovej transformácie vnútorných preistorov napr. na obchod, garáž, dieľňu

Uzavretý SHELL systém + jednoduchosť výstavby + komplexné a dlhodobé riešenie + flexibilná dispozícia

- vysoké vstupné náklady

1. fáza - výstavba základnej bunky s hygienicko-technickým jadrom

2. fáza - výstavba prvej časti druhého podlažia a rozdelenie vnútorných priestorov

3. fáza - kompletná dostavba druhého podlažia 105

MATERIÁLY

Námestie - veľkoformátová betónová dlažba

Chodníky a obytné ulice - betónová dlažba

Pri riešení povrchov v obci sa uvažuje s použitím betónových materiálov, a to najmä z dôvodu možnosti svojpomocnej výroby vybraných kusov dlažby v rámci sociálneho podniku.

106

Priečne zjazdné chodníky - zatrávňovacia betónová dlažba

Parkoviská a ostatné nespevnené povrchy - mlat

Taktiež sa jedná o pomerne rýchlu, cenovo výhodnú a nenáročnú formu náhrady za prírodný kameň, ktorá môže byť navyše vyhotovená v rôznych veľkostiach, hrúbkach, tvaroch, či farebnostiach.

107

TYPOVÝ DOM Hlavným zámerom návrhu typového domu bolo vytvoriť maximálne funkčne využiteľný priestor na čo najmenšej zastavanej ploche. Inšpiráciou tak boli tradičné, stáročiami overené, ľudové staviteľské vedomosti, transformované pre potreby súčasného človeka. Návrh vychádza z archetypu typického slovenského domu.

Južný pohľad

Severný pohľad

JUŽNÝ POHLAD

ZápadnýZÁPADNÝ pohľadPOHLAD

JUŽNÝ POHLAD

ZÁPADNÝ POHLAD

SEVERNÝ POHLAD SEVERNÝ POHLAD

VÝCHODNÝ POHLAD

VÝCHODNÝ POHLAD Východný pohľad 1

2

5M

1

2

5M POHLADY POHLADY

Výrazným architektonickým a funkčným prvkom je gánok, ktorý vytvára nárazníkový priestor, oddeľuje poloverejnú zónu od súkromnej (priestorom zádveria) a v letných mesiacoch chráni objekt pred priamym slnečným žiarením a prehrievaním objektu. Orientácia izieb je rovnako determinovaná daným archetypom. Kým hlavná obytná miestnosť je orientovaná do ulice (“predná izba”), súkromné priestory spálne sú situované smerom do tichého dvora. Technické a hygienické miestnosti sú umiestnené na severnej strane domu.

krov

sendvičový obvodový plášť / drevená konštrikcia

hygiena

trámový strop

technické zázemie + hygiena

masívna podlaha

gánok

KONŠTRUKČNÁ SCHÉMA

Konštrukčná schéma 108

zádverie

zelená predstena

Dom je navrhnutý na princípe inkrementálneho rastu. Použitý je pri tom „shell“ systém, ktorý umožňuje rast a prípadné zmeny v rámci vnútornej dispozície domu, pričom tvar obalovej konštrukcie sa nemení.

Srdcom a základnou jednotkou domu je hygienicko-technické jadro, ktoré slúži ako centrum ďalšej transformácie domu.

Schéma vnútorného rastu objektu leto leto

zima zima

masívna akumulačná stena masívna akumulačná stena

zavlažovanie rastlín zavlažovanie rastlín

masívna akumulačná podlaha

masívna akumulačná podlaha Masívna akumulačná podlaha a stena

Zavlažovanie rastlín

recyklácia dažďovej vody recyklácia dažďovej vody

Návrh zohľadňuje ekologické a energetické dopady stavby.

Orientácia pozdĺžnej strany domu na juh, rozmery objektu, tieniace prvky a použité materiály majú korene rovnako v slovenskej ľudovej architektúre. Základným stavebným materiálom je drevená stĺpiková konštrukcia (prefabrikované panely), ktorá umožňuje rýchlu a presnú montáž. Konštrukcia obvodových stien dosahuje súčiniteľ prestupu tepla U<0,15W/m2, čo je v súlade s STN 73 0540-2. Zastavaná plocha domu je 85m2, úžitková 165m2 a obytná 102m2. Cena za materiál na stavbu finálnej fázy domu sa pohybuje na úrovni 30 000 Eur.

Recyklácia dažďovej vody

Environmentálne schémy EKOLOGICKÁ SCHÉMA EKOLOGICKÁ SCHÉMA

109

B´ A

A´

B´

B

1.NP

A´

B

A

1 110

2

5M

2.NP

REZ A - A´

REZ B - B´

REZ A - A´ 1

2

REZ A - A´

5M

SCHEMATICKÉ REZY

REZ B - B´ 1

2

5M

SCHEMATICKÉ REZY

REZ B - B´ 2

5M

MATICKÉ REZY

111

112

BIBLIOGRAFIA Literatúra Bayat, A. (2000) From ‘Dangerous Classes’ to ‘Quiet Rebels’. In: International Sociologyvol. 15(3), SAGE, London. pp. 533-557 Castells, M. (1996 [2001]) The Space of Flows. In: Susser, Ida (eds.). The Castells Reader on Cities Social Theory. Wiley-Blackwell. pp. 314-365.

Childe, G. (1936) Man makes himself. Watts, London De Soto, H. (1989) The other path: The invisible revolution in the Third World. Taurus, London.

De Soto, H. (2000). The mystery of capital: Why capitalism triumphs in the West and fails everywhere else. Basic Books, New York.

Engels, Friedrich (1844) Umrisse zu einer Kritik der Nationalökonomie, In: Deutsche-Franzosischen Jahrbuchern, Paris.

Jacobs, J. (1961) The Death and Life of Great American Cities. Random House, New York.

Low, S.; Iveson, K. (2016) Proposition for more just urban public spaces. In: City vol. 20, No. 1, pp. 10-31 Low, S.; Smith, N. (2006) The Politics of Public Space. Abingdon (Routledge) Schaltegger, S. (2000) Vom Bionier zum Sustainopreneur. Presentation at Rio Impuls Management Forum 2000 Townsend, A. (2014) Smart Cities. W. W. Norton & Company, New York Turner, J. (1963) Dwelling resources in South America. In: Architectural Design, August 1963, pp. 360-393 World Bank (2015) Urban Population Ratio. Accessible at: http://data.worldbank.org/indicator/SP.URB.TOTL.IN.ZS. Last accessed on 21.04.2017

Strategické dokumenty Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 v znení KURS 2011 Regionálna integrovaná stratégia Banskobystrického kraja 2016 Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Banskobystrického samosprávneho kraja na roky 2015-2023 Akčný plán rozvoju okresa Rimavská Sobota

Ostatné Interview s informantom, 20.11.2016 Interview s informantami, 10.-12.2016 Stolice-zupy na Slovensku, Radoslav Turik, dostupné na internete: http://www.valka.cz/12272-Stolice-zupy-na-Slovensku Kľúčom k rozvoju Slovenska bola vždy infraštruktúra, dostupné na internete: http://openiazoch.zoznam.sk/cl/132865/Klucomk-rozvoju-Slovenska-bola-vzdy-infrastruktura Stručný prehľad vývoja územného a správneho členenia Slovenska, Ministerstvi vnútra Slovenskej republiky, Bratislava 2007 Středisková soustava osídlení – moderní utopie, nebo tradiční nástroj uspořádání prostoru?, OF 2/2012, dostupné na internete: http://www.dvs.cz/clanek.asp?id=6544450 Administratívne členenie Slovenska, dostupné na internete: http://www.slovakiasite.com/sk/kraje.php

113