Konček Skoček Titl by Jakub Moravčík

KončeK SKočeK TiTl

Konček Skoček Titl Katalóg výstavy 3. 5. – 24. 5. 2013, Fakulta architektúry STU v Bratislave Koncepcia výstavy: Katarína Andrášiová, Nina Bartošová Architekt výstavy: Martin Skoček Editorky katalógu: Katarína Andrášiová, Nina Bartošová Autorka textu: Katarína Andrášiová Jazyková korektúra: Blažena Moravčíková Autori fotografií: Ivan Hoffman, Kaňka, Ľ. M. Mihalovič, Rajmund Müller, Miloš Pitoňák, Ľubo Stacho, Tibor Škandík Grafická úprava: Matúš Lelovský, Juraj Blaško Výstava sa koná pod záštitou dekanky Fakulty architektúry Ľubice Vitkovej Realizácia katalógu a výstavy bola finančne podporená Fakultou architektúry STU v Bratislave a príspevkom z Fondu architekta Emila Belluša, n.f. pre rok 2013, č. 2013/05. Projekt bol pripravený v spolupráci s Oddelením architektúry Ústavu stavebníctva a architektúry Slovenskej akadémie vied, v rámci grantu APVV-0375-10 Tlač: Devin printing house, s.r.o. Vydala: Slovenská technická univerzita v Bratislave

Štúdium v Bratislave a v Prahe Ferdinand Konček, Iľja Skoček a Ľubomír Titl po absolvovaní bratislavských gymnázií začali študovať na Oddelení architektúry na Stavebnej fakulte, ktoré sa postupne transformovalo na Fakultu architektúry a pozemného staviteľstva, na jeseň roku 1948. Viedli ich zakladajúci pedagógovia fakulty, profesori Emil Belluš, Vladimír Karfík, Ján E. Koula, Karol Hannauer, Emanuel Hruška, Ján Štefanec, Vladimír Chrobák, Alfréd Piffl, z mladšej generácie profesor Eugen Kramár. Živou učebnicou im bola praktická tvorba profesorov, ich bohaté životné skúsenosti, čaro a sila osobnosti. Do štúdia im však zasiahli dve dôležité okolnosti. Prvou bola tzv. demokratizácia, pod ktorou sa rozumelo stranícke kádrovanie triedne alebo politicky nevhodných študentov. Po roku 1950 takto museli niektorí študenti zo školy odísť. Druhou bola skutočnosť, že aj do prostredia školy začala prenikať ideológia socialistického realizmu. Situáciou bol zasiahnutý tak proces výučby, ako aj pedagógovia osobne, ako spomína Ferdinand Konček: Čo je poslaním nového architektonického diela? Aké sú

„To bola ťažká doba a všetci boli pod tlakom. Profesora

jeho väzby a vplyv na okolité prostredie? Kto bude jeho

Belluša chceli vysťahovať z Bratislavy, profesor Karfík bol

užívateľom, aké sú jeho potreby a požiadavky? Tieto otázky

tiež pod tlakom. Profesora Piffla zatvorili, profesora Kramára

boli jednými zo zásadných, s ktorými spoločne pristupo-

takisto. Takže to bola skutočne veľmi ťažká doba a my sme

vali k tvorbe architekti Ferdinand Konček, Iľja Skoček

skôr čerpali z ich predchádzajúcej tvorby, s ktorou sme sa

a Ľubomír Titl. Vo svete sú známe mnohé ateliéry založené

zoznamovali. Nemohli sme čerpať z toho, čo vtedy robili, lebo

na firemnom partnerstve trojice architektov. Dlhoročná

fakt je, že oni sa tiež, i keď nie všetci, prispôsobovali.“1

spolupráca trojice Konček, Skoček, Titl vychádzala z ich

V predposlednom a poslednom ročníku sa študenti delili

výnimočného osobného aj pracovného priateľstva a poro-

do ateliérov jednotlivých profesorov, u ktorých zhotovili aj

zumenia. Spájal ich humanistický postoj k svetu, spoločné

záverečný projekt. Ferdinand Konček a Ľubomír Titl absol-

umelecké cítenie i silná túžba tvoriť a pretvárať jestvujúce

vovali štúdium u profesora Belluša, Iľja Skoček u profesora

prostredie. Svoje diela tvorili pre spoločnosť, ktorá bola

Hrušku. Po absolvovaní fakulty v roku 1952 dostali tzv.

podriadená ideológii socializmu a spolu s ďalšími okolitými

umiestenky na pracovné miesto, ako to bolo vtedy bežnou

krajinami žila štyridsať rokov oddelená od väčšiny sveta

praxou. Ľubomír Titl bol pridelený do Prievidze do revízne-

„Železnou oponou“. Pracovali vo veľkých štátnych projekto-

ho riaditeľstva baní, Ferdinand Konček do centrály Hut-

vých ústavoch, kde neskôr viedli aj vlastné ateliéry. Kvalitu

ného projektu vo Frýdku Místku a Iľja Skoček do Hutného

ich architektonických návrhov potvrdili mnohé ocenenia

projektu v Martine. Osobnou intervenciou dosiahli prelože-

v súťažiach, nie všetky však boli dovedené až do realizácie.

nie na Stavoprojekt do Bratislavy, ale ani tu nenachádzali

K spolupráci si prizývali aj ďalších kolegov, osobitne blíz-

naplnenie v pracovnom zaradení a navyše sa nechceli

kym im bol architekt Tibor Gebauer, s ktorým pracovali už

poddať tlaku socialisticko-realistickej ideológie. Šťast-

na prvých súťažných návrhoch. Spomedzi mnohých ďalších

ným východiskom zo situácie bolo štúdium na Akadémii

možno uviesť Alojza Daříčka mladšieho, Ľudovíta Jendre-

výtvarných umení v Prahe, kam ich nasmeroval profesor

jáka, z mladšej generácie Petra Bauera, Martina Kusého

Václav Vilém Štech. Po úspešnom absolvovaní prijímacích

a Pavla Paňáka. Dlhoročným partnerom im bol výnimočný

skúšok všetci traja nastúpili v roku 1953 na štúdium u pro-

statik – konštruktér Jozef Poštulka ako autor technických

fesora Jaroslava Fragnera, štvrtým kolegom v ročníku im

a realizačných riešení, neskôr to bol Miroslav Macek.

bol Jiří Náhlík z Prahy.

Podhradie, Bratislava. Pohľad na nábrežie z osi budúceho mosta. Štúdia I. / 1957

Prvé spoločné práce Práve pobyt v Prahe spojil túto trojicu mladých architektov, veľmi blízkym im bol aj kolega Tibor Gebauer, ktorý začal študovať v Prahe rok po nich. Stmelili ich každodenné spoločné problémy a predovšetkým práca na prvých spoločných súťažiach. S profesorom J. E. Koulom a kolegom Gebauerom vypracovali v roku 1954 súťažný návrh na nové centrum Prahy medzi Rudolfínom a Karlovým mostom, v tom istom roku sa samostatne zúčastnili na súťaži na Letenskú pláň. V roku 1954 sa zúčastnili aj na súťaži na riešenie Gottwaldovho námestia s pamätníkom v Bratislave. Autorom sochárskej časti bol Ján Kulich, v tom čase Pražská akadémia bola výberovou školou, pomer

takisto študujúci v Prahe. Celkovo sa na riešení tejto sú-

študentov a profesorov bol takmer 1 : 1. Pôsobili tam veľké

ťažnej úlohy zúčastnili štyrikrát, opakované kolá prebehli

osobnosti, ako napríklad Václav Vilém Štech, Vladimír

v rokoch 1957 a 1959. Názory na stvárnenie tohto mest-

Sychra, Max Švabinský, Otakar Nejedlý, Ladislav Žák;

ského priestranstva sa však kryštalizovali oveľa dlhšie, až

profesor Fragner osobne pozval Vincenca Makovského, aby

po realizáciu súčasnej úpravy v roku 19802. V roku 1955

študentov viedol zo sochárskej stránky. V Prahe sa študenti

vypracovali súťažný návrh na Komplex SVŠT na Gottwal-

stretávali s poprednými osobnosťami architektonickej

dovom námestí, na rektorát a fakultu stavebného a zeme-

a výtvarnej tvorby z Čiech a Moravy. Prostredníctvom

meračského inžinierstva. Na tomto mieste v súčasnosti

študijných zadaní poznávali prostredie Prahy, ale jej bohatú

stojí budova Strojníckej fakulty STU3. V tom istom roku sa

kultúru a históriu si spontánne vštepovali už samotným

zúčastnili na súťaži na riešenie bratislavského krematória,

pobytom v tomto meste. Vplyv pražského prostredia

vtedy sa ešte uvažovalo s jeho umiestnením v Slávičom

vyjadril Ferdinand Konček takto:

údolí. Situovanie krematória sa postupne celkom zmenilo,

„Faktom je, že pobyt v Prahe mal pre nás veľmi dôležitý

no v areáli cintorína v Slávičom údolí navrhli ešte spoločne

význam aj v tom, že keď sme sa mali zaoberať vzťahom novej

so sochárom Jozefom Jankovičom v roku 1957 Pamätník

architektúry k starej, tak sme to chápali. Pretože mnohí na-

tragicky zomrelých politických väzňov, ten však nebol rea-

príklad rozumejú modernej architektúre, ale keď majú vedľa

lizovaný4. Účasť na ďalších dvoch dôležitých súťažiach, ešte

toho chápať aj architektúru starú, vedieť, čo má aký význam,

počas pražského štúdia, im priniesla prácu na nasledujúce

mnohí to nevedia. A toto nás naučil pobyt v Prahe.“

roky, dokonca desaťročia.

Podhradie, Bratislava. Navrhovaná zástavba na nábreží vo vzťahu k Hradnému vrchu. Štúdia III. / 1957

5 Po úspešnom ukončení štúdia na pražskej Akadémii výtvarných umení spoločne nastúpili 1. novembra 1956 na bratislavský Stavoprojekt. V prvých rokoch pracovali v ateliéri Jozefa Chovanca. Mali pred sebou perspektívne pracovné vyhliadky, lebo boli úspešnými účastníkmi prestížnych súťaží, začali pracovať na veľkej objednávke na Dom odborov a navyše ich už neťažil tlak ideológie socialistického realizmu. Prvou úlohou, do ktorej ich na Stavoprojekte zapojili už v štádiu jej rozpracovanosti, bola štúdia obytného súboru na Záhradníckej ulici. Naďalej sa však zaoberali bratislavským Podhradím. V autorskej Prvou bola súťaž na úpravu Podhradia v Bratislave vy-

štvorici, teraz s kolegom Alojzom Daříčkom ml., v roku

písaná na jar v roku 1955. V tom čase sa vrátili z cesty po

1957 vypracovali tri štúdie s návrhmi zástavby v tomto ex-

Poľsku, kde navštívili práve obnovované, vojnou poškodené

ponovanom mestskom území. Mal tu vyrásť obytný súbor

historické časti Varšavy a centrum Gdanska. Poznatkami

s 880 bytmi, s konzervatóriom, kinom, školou a ďalším

z Poľska podporený názor na maximálne možné uchovanie

vybavením. Keďže v tom čase sa už počítalo s výstavbou

historickej podstaty starého mesta chceli uplatniť aj v na-

mosta a jeho vyústením na Rybnom námestí, v štúdii I.

šich podmienkach, preto sa osobne uchádzali o prizvanie

načrtli tento variant Podhradia, prezentovaný aj viacerými

do súťaže. So svojím návrhom uspeli architekti T. Gebauer,

perspektívami. Pretože architekti neboli zástancami situo-

F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl na poprednom mieste – získali

vania nového mosta v tomto území, kresbami chceli nazna-

1. odmenu a pokračovali vo vypracovaní štúdie.

čiť nepriaznivý vplyv telesa mosta v panoráme Podhradia,

Druhou súťažou, ktorá napokon viedla k ich najväčšie-

nábrežia a siluete Hradu. V kresbách k týmto štúdiám

mu spoločnému realizovanému dielu, bola súťaž na Dom

prejavili architekti svoj charakteristický rukopis a uplat-

odborov a techniky v Bratislave, vypísaná na jeseň roku

nili tu svoj vlastný výtvarný štýl vychádzajúci z techniky

1956. Zúčastnili sa na nej takisto spoločne s kolegom

akvarelu. Základ tvorila kresba ceruzkou, následne sa

Tiborom Gebauerom. Mladí architekti vypracovali dokonca

výkres pokryl jemnou vrstvou okrovej farby a na ňu sa čín-

viac návrhov a spomedzi dvadsiatich piatich súťažiacich

skym tušom nanášali čiary a plochy. Túto techniku neskôr

získali tri ocenenia: najvyššie – 2. cenu, 3. cenu a 3. zníženú

využívali aj pri ďalších projektoch. Po troch štúdiách vy-

cenu. Žiaden z návrhov však nepriniesol komplexné rieše-

pracovala štvorica architektov v roku 1958 úvodný projekt

nie, ktoré by len s menšími úpravami mohlo byť odporuče-

sídliska Podhradie. Napriek záujmu zo strany vysokých

né na realizáciu. „Preto porota neudelila prvú cenu a nie je

vládnych i straníckych funkcionárov projekt nepostúpil do

možné vypísať ďalšiu užšiu súťaž medzi autormi najvyššie

ďalšej realizácie a primerané stvárnenie tohto vzácneho

odmenených návrhov. Porota vypracovala smernice pre

a exponovaného mestského priestoru sa hľadá dodnes;

vyhotovenie konečnej projektovej dokumentácie.“ Bol to

architekt Alojz Daříček neskôr sám rozpracoval projekt

však len začiatok dlhoročnej cesty hľadania konečnej podo-

troch vežových domov, postavených ako malý fragment

by tohto rozsiahleho diela.

plánu sídliska na Žižkovej ulici.

Hotel Baník, Nové Štrbské Pleso. Vtáčia perspektíva. / 1969

Spolupráca s odbormi Vďaka objednávke na projekt Domu odborov architekti Konček, Skoček a Titl nadviazali dlhoročnú spoluprácu s odbormi. Československé Revolučné odborové hnutie bolo samostatnou hospodárskou jednotkou, nezávislou od štátneho rozpočtu a s pomerne vysokými príjmami, ktoré zabezpečovalo pravidelné odvádzanie percenta zo mzdy takmer všetkých pracujúcich. Odbory spätne prispievali materským školám, podnikom, podporovali rekreačné pobyty zamestnancov. Stali sa významným investorom v budovaní rekreačných zariadení. Ľubomír Titl uvádza: „Odborárska rekreácia sa stala po oslobodení samozrejmým atribútom nášho života. Bez nej si nevieme predstaviť V súvislosti so sídliskom na Podhradí sa mladí architekti

plány a realizácie dovoleniek a oddychu.“6 Zotavovne mali

po prvý raz v praxi stretli s problematikou bytových domov.

štandard hotela vyššej strednej kategórie (B*) a boli archi-

Vzhľadom na dobový akútny problém bytovej núdze sa

tektonicky a esteticky vysoko kultivovane stvárnené. Hoci

tu zaoberali aj otázkou vývoja technológie, ktorá umožní

odbory investovali do rekreačných zariadení už v päťdesia-

rýchlu a podľa možnosti lacnú výstavbu bytov. Tak spoloč-

tych rokoch, postupné zlepšovanie finančnej situácie im

ne s inžinierom Jozefom Poštulkom vytvorili systém tzv.

až začiatkom šesťdesiatych rokov umožnilo rozsiahlejšiu

posuvného debnenia „PD“, ktorý umožnil stavbu postupne

výstavbu nových zotavovní, čo boli pre architektov mimo-

po poschodiach kompletizovať aj s fasádou. Systém expe-

riadne atraktívne úlohy.

rimentálne overili na dome v blízkosti internátu Lafran-

Prvým takýmto zadaním bol pre trojicu architektov

coni v roku 1958. Technológia však v súperení s ďalšími

projekt Domu kultúrnej rekreácie v Bratislave, ktorý

experimentálnymi systémami, ako napríklad so systémom

vyhrali v internej podnikovej súťaži v roku 1958. Išlo

liateho betónu, použitom na sídlisku Februárka, neuspela.

o návrh rekreačného zariadenia pre pobyt v meste. Odbory

Napokon sa v hromadnej bytovej výstavbe najviac uplatnila

týmto spôsobom chceli poskytnúť mimobratislavským

panelová technológia.

obyvateľom možnosť spoznať prostredie, históriu a kul-

Ďalšou zo skorých prác bola štúdia knižničného areálu

túru hlavného mesta krajiny. Hotel je umiestnený v štvrti

v bratislavskom Starom Meste. Cieľom bolo vytvoriť v tichom

rodinných domov v blízkosti centra mesta, vo svahu s vý-

prostredí starého mesta podmienky na nerušené štúdium.

hľadom na Dunaj a panorámu dunajskej kotliny. Pozostáva

Architekti v spolupráci s A. Daříčkom st. a A. Daříčkom ml.

z časti s reštauračnými, spoločenskými a hospodárskymi

vypracovali štúdiu komplexu, ktorý zahŕňal Univerzitnú

priestormi a z dvoch krídel s hosťovskými izbami. V úzadí

knižnicu, Pedagogickú knižnicu a novostavbu Mestskej

samostatne stojí obytný objekt pre zamestnancov a garáže.

knižnice na Kapucínskej ulici. Z celého ideového zámeru sa

Vonkajšie priestory hotela dotvára terasa, napojená naň

podarilo realizovať úpravu záhrady pri Lisztovom pavilóne

v úrovni prvého poschodia, z ktorej vedú schody k okras-

a Alojz Daříček st. neskôr vypracoval projekt dostavby

nému bazénu v záhrade. V tvarovaní stĺpov podopierajú-

objektu skladov so vstupom od Klariskej ulice.

cich subtílnu terasu môžeme odhaliť sympatický odkaz na

Hotel Máj, Liptovský Ján. Pohľad východný. Návrh. / 1962

Le Corbusiéra. Neoddeliteľnou súčasťou záhrady i hotela je poetická socha ženy od Pavla Tótha. Celkové usporiadanie hmôt v prostredí, ich mierka a proporcie dodávajú hotelu prívetivý ráz. „V priestorovom členení interiéru zaujme návštevníka hlavne monumentálne riešené jednoramenné schodisko, ktoré dodáva hale určitú noblesu,“7 napísal vzápätí po ukončení realizácie v roku 1966 Ivan Matušík, ktorý vyzdvihol aj autorský štýl, cit a kultúru svojich kolegov. Po naprojektovaní Domu rekreácie sa architekti Konček, Skoček a Titl v roku 1962 zúčastnili na súťaži na zotavovňu ROH na Štrbskom Plese. Získali 2. cenu, no zámer vybudovať zotavovňu sa nerealizoval. V rokoch 1962 –

Druhú zotavovňu projektovali architekti pri Novom Štrb-

1964 vypracovali projekt na hotel Máj v Liptovskom Jáne.

skom Plese. Zadanie získali na základe víťazstva v súťaži

Jeho výstavba však najmä kvôli problémom v organizácii

v roku 1968, realizácia bola ukončená v roku 1976. V porov-

výstavby trvala odborom viac než desaťročie a rekreantom

naní s hotelom Máj je hotel Baník kompaktnejšou stavbou

začal slúžiť až v roku 1979. Hotelový komplex je osadený vo

a tvorí dominantu na brehu jazera. Dvojpodlažná časť so

svahovitom teréne nad obcou, v blízkosti termálneho pra-

spoločenskými a pomocnými priestormi je rozložitejšia

meňa. Pozostáva z vyššej ubytovacej časti, k nej pripojenej

a uložená na teréne, na nej je osadená kubusovitá sedem-

nízkej spoločenskej časti a samostatnej plavárne, napoje-

podlažná hmota ubytovacej časti. Dve nižšie podlažia sú

nej krčkom. Kompozícia komplexu založená na vzájomnom

užšie, s menšími izbami, čím vytvárajú podstavec objem-

priraďovaní a rôznom výškovom osadzovaní hmôt umožnila

nejšej hmote vyšších podlaží. V projekte sa uvažovalo aj

autorom citlivo reagovať na členitý reliéf voľnej krajiny.

s výstavbou plavárne, tá bola však postavená až nedávno

Aj pri modelovaní trojuholníkovej hmoty ubytovacej časti

podľa projektu iných architektov. Hotelové izby sú orien-

ich inšpirovalo okolité prostredie – sklon strechy reaguje

tované na východ a na západ. Kvôli zlepšeniu výhľadu na

na tvar neďalekého vrchu Hradisko. Tehlovočervená farba

hory sú okná šikmo pootočené v rámci fasády. Vytvárajú

sklenenej mozaiky, ktorou bola obložená ubytovacia časť

tak akési arkiere, čím v exteriéri vznikla pílkovito členená

a objekt plavárne, umocňovala súlad budov so zeleňou kra-

fasáda. V prvotnom návrhu bol hotel ukončený zošikme-

jiny. Prostredie hotela dotvárali umelecké diela, ktorých au-

ním, čo mu dodávalo mäkší a štíhlejší tvar. To sa však kvôli

tori čerpali z prameňov prírody i ľudového umenia – v exte-

požiadavkám na vzdušný koridor televízneho prenosu

riéri drevené totemy od Vladimíra Môťovského, v interiéri

neuskutočnilo a budova musela byť znížená. No aj v tejto

figurálne čipky Eleny Holéczyovej, keramika Juraja Martha

podobe je dôstojným, suverénnym prvkom v prostredí

a kov Antona Cepku.

Vysokých Tatier.

Dúbravka, Bratislava. Perspektíva. / 1965

Plány obytných súborov Práca pre odbory, s ktorými sa meno trojice architektov Konček, Skoček, Titl často spája, predstavuje len jednu časť ich tematicky rozmanitej tvorby. Svoj profesionálny záujem vo veľkej miere venovali hlavnému mestu krajiny. Od počiatkov praxe sa podieľali na riešení úloh smerujúcich ku kultúrno-spoločenskému aj územnému rozvoju Bratislavy. Najrozsiahlejšími z nich boli projekty obytných súborov. Prvou skúsenosťou im bolo už spomínané nerealizované sídlisko

„K projektovaniu sme pristupovali racionálne. Všetko sa

Podhradie, veľkosťou a rázom však ovplyvnené jestvujúcou

odvíjalo od komunikácie, od rozvrhnutia zastávok električky.

historickou štruktúrou. V Podhradí architekti vo veľkej

Ale pre mňa bolo veľmi poučné, keď kolega Tibor Gebauer

miere zachovávali pôvodnú zástavbu a koncipovali ho ako

navrhol na Ostredkoch tri domy pri ceste. Lebo my sme všetci

mestskú štvrť. Chceli sa vymaniť z predpisovaných noriem

zavrhovali systém uličnej fronty. To vychádzalo z predvojno-

a štatistických ukazovateľov, na základe ktorých sa sídliská

vého urbanizmu a nebolo to veľmi šťastné. Lebo ak používate

v tom čase projektovali. Veľké moderné obytné súbory sa

len pravouhlé riešenie, tam sa ochudobňujeme o mnoho vecí.

začali v Bratislave uplatňovať od polovice päťdesiatych

Predovšetkým sa ochudobňujete o možnosť postupného na-

rokov8. Mesto sa postupne rozrastalo do východných oblastí

vádzania obyvateľa k nejakému cieľu – nenavádzate nikam,

s rovinatým terénom, neskôr do svahovitých severozápad-

lebo postavíte iba abstraktnú osnovu. Takto sa vtedy robil

ných smerov a na juh za rieku Dunaj. V roku 1958 spraco-

urbanizmus v celej Európe, len čo bolo nezvyčajné pre nás,

val architekt Dušan Kedro územný plán obvodu Ružinov,

bola veľkosť. Lebo Ružinov bol celkovo plánovaný pre 60 000

v ktorom oblasť rozdelil na štyri štvrte: Štrkovec, Ostredky,

obyvateľov, Štrkovec mal mať 15 000 obyvateľov. Sídlisko

Trávniky a Pošeň. Na projekte Štrkovca, prvého z pláno-

malo vlastné osnovy, ale že by malo vzor, nie, nepamätám

vaných sídlisk, pracovali v roku 1959 architekti F. Konček,

že by bol. Jedine určitou inšpiráciou nám boli práce o čosi

I. Skoček, Ľ. Titl v kolektíve s kolegami D. Kedrom, V. De-

staršieho kolegu Štefana Svetka z realizovaného sídliska Feb-

dečkom, Š. Ďurkovičom, T. Gebauerom, Ľ. Jendrejákom

ruárka9. Jeho urbanistický modul radenia domov popri hlavnej

a L. Pinkalským. Koncepciu založili na pravouhlej osnove

ceste som považoval za dobrý. Ale nie ten 50 metrový odstup

s centrálnou osou, centrum orientovali v smere kolmom na

medzi jednotlivými domami, ale modul medzi prvým domom

os, aby ho uvoľnili od rušnej prechádzajúcej komunikácie.

od Račianskeho mýta po posledný dom pred Kraskovou. Preto

Na otázku, čo vplývalo na nich počas projektovania a či mali

sme vytvorili dvojice – umiestnili sme jeden dom kolmo na

nejaké inšpirujúce vzory, odpovedal Iľja Skoček:

cestu, druhý pozdĺžne.“

Dúbravka, Bratislava. Perspektíva. / 1965

Skúsenosti z realizovaného projektu Štrkovca pretavili architekti pri práci na návrhu obytného súboru Dúbravka,

Architekti F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl ukončili prácu na

ktorý spracovali spoločne s kolegami Imrichom Ehrenber-

projekte Dúbravky v súvislosti s odchodom zo Stavoprojek-

gerom a Tiborom Gebauerom. Projektovanie územného

tu do Združenia projektových ateliérov pri Zväze sloven-

plánu Dúbravka a časti Záluhy I. viedol architekt Iľja Sko-

ských architektov v roku 1968, kde na základe konkurzu

ček v rokoch 1965 – 1968. Čo nové tu priniesli v porovnaní

vytvoril ateliér a bol jeho vedúcim Iľja Skoček. V ich kon-

so Štrkovcom zhrnul takto:

cepcii sídliska ďalej pokračovali kolegovia10, ako uviedol

„Bolo tam niekoľko preferencií. Po prvé, Dúbravka má peknú polohu. Druhá vec bola, že Štrkovec a jeho nasledujúce

Ferdinand Konček: „V Dúbravke, aj keď sa to stráca celkom novou výstavbou,

partnerstvá ako Ostredky a ďalšie sídliská, sme projektovali

bolo vidno náš čistejší pôvodný zámer v prvej polovici. Až po

na princípe určitej urbanistickej štatistiky. Dokonca to išlo

veľkú križovatku, kde je dom kultúry. Tam to skončilo a reali-

tak ďaleko, že v Pardubiciach jeden takýto okrsok opakovali

zácia za križovatkou smerom von, na západ, už je trošku iná,

viac ráz. To vytváralo hlúposti, pretože každé územie má svoje

pretože po nás prácu prebrali iní kolegovia. Lebo na Stavopro-

vnútorné danosti, vnútorné spojenia, preferencie. Povedali

jekte sme končili a už sme pracovali v Združení projektových

sme si, že je predsa hlúpe, aby sme stále klopýtali o všetky

ateliérov. Tam potom naša základná myšlienka, teda výška

štatistické počty a zrušili sme ich. Dúbravka je jeden dlhý ťah,

a nízke objekty, v zásade zostala, ale už v architektonickom

ktorý vedie do starej Dúbravky a povedali sme si, že na tomto

formovaní sa stratila. Lebo v prvej fáze išlo o otázku akejsi

ťahu postavíme jednu líniu. Nebolo však možné, aby sme do

vlnitej steny, ktorá sa tiahla pozdĺž hlavnej dúbravskej osi. Tá

prízemia dali obchody. Prečo to nebolo možné? Nielen z tech-

výškovo ešte zostala aj v druhej časti, ale už to bolo iné.“

nologických dôvodov, ale i z programových dôvodov. Lebo

Iľja Skoček osobitne upozornil na farebnosť použitú

vtedy nebolo možné mať štyri reštaurácie alebo potraviny na

v Dúbravke. V tomto smere na nich zapôsobil poľský

1 000 metrov dĺžky. Bolo presne určené, čo má mať takéto

Krakov, kde boli na školskej exkurzii a pán profesor ich

sídlisko so 45 000 obyvateľmi a to sa tam nedalo naplniť. Tak

upozornil na ladný vzťah červenej tehlovej steny so zele-

sme volili centrá obsluhy. V Dúbravke boli dve, neskôr vzniklo

ňou. Preto keď v Dúbravke volili kombináciu farieb, použili

tretie. To znamená, že tam bol absolútne iný prístup, ako bol

tehlovú červenú, bielu a hnedú. V súčasných obnovách

ešte v ostatných sídliskách.“

domov tento princíp už zaniká.

Študentský domov Juraja Hronca, Bratislava. Spoločenská sála. / 1967

„Napriek širokému a rozsiahlemu stavebnému rozvoju, neočakávala spoločnosť a jej orgány mimo technokratických požiadaviek, akými boli otázky typizácie, ukazovateľov, ekonomických hraníc v podstate nič. V tom období boli napríklad v Bratislave položené základy výstavby celých nových mestských častí, akými boli sídliská v Ružinove, v Karlovej Vsi, v Dúbravke, nemocničný areál Kramáre, výstavba vysokých škôl, či komunikačného systému mesta. Všetko bolo poneÚlohy šesťdesiatych rokov

chané na zodpovednosť projektovým ústavom, bez potrebnej

Výnimočným obdobím v histórii slovenskej architektúry,

pomoci sociálnych vied, občianskych aktivít obyvateľov,

v ktorom vznikli mnohé dodnes neprekonané a inšpirujúce

bez prognostických cieľov, bez potrebného dialógu. Neboli

diela, boli šesťdesiate roky11. Architekti Konček, Skoček

sme v tom sami. Európa kráčala obdobným spôsobom. Aj

a Titl, patriaci do silnej a kolegiálne súdržnej generácie pr-

keď premena miest na Slovensku bola enormná, kde mestá

vých absolventov FAPS, sa rovnako podieľali na kultúrnom

znásobovali počet svojich obyvateľov dvakrát aj trikrát,

vzmáhaní a rozlete v tejto síce spoločensko-politickými

situácia bola rovnaká ako v Bratislave. Bola to však predo-

pomermi zaťaženej, no vlastnou duchovnou víziou posil-

všetkým kvantitatívna premena; spoločnosť i architekti začali

nenej dobe. Z odstupu troch desaťročí definoval tieto roky

pociťovať potrebu a žiadať nové kvalitatívne požiadavky až

Iľja Skoček takto:

neskôr. Ťažko však mohli nové hodnoty vzniknúť, keď boli

„Charakteristickou črtou šesťdesiatych rokov bola otázka

narušené základné postupy i kompetencie. Investori viac-me-

našej mladosti, možností rozvoja a prakticky akási neutícha-

nej podliehali odbornému tlaku projektových ústavov, tie zasa

júca potreba práce, ale nakoniec i trauma z roku 1968.

tlaku dodávateľských organizácií. Spoločenská objednávka,

Bola to zvláštna doba, v podstate neľahká a nešťastná. Bola

program výstavby existoval spracovaný iba projektantmi,

to však doba našich lások, našich detí, ich prvých vysved-

mimo ich hľadísk iné neexistovali, nikto sa nepýtal obyvate-

čení, našich priateľstiev, ale i plná útokov a obrán v našom

ľov, ako chcú rozvíjať svoje mestá. Takže konkrétne spoločen-

súkromnom i profesijnom živote. Ale bola to doba, ktorú sme

ské podmienky boli nahradené spriemerovanými ukazovateľ-

v najlepších rokoch nášho života museli prežiť s pokorou i hr-

mi v medziach ekonomických a technických noriem.

dosťou, s dobrom i zlom, ktoré so sebou prinášala.“

Túžba po súčasnej, humanisticky koncipovanej, konkrét-

Na mladých architektov čakali v praxi rozsiahle úlohy,

nym miestnym požiadavkám zodpovedajúcej architektúre a jej

ktoré si vyžadovala po vojne sa obnovujúca a na socialistic-

rôznorodých sociálnych, estetických programoch a potrebách

kých princípoch sa rozvíjajúca spoločnosť. Mnohé stavby

sa neuskutočnila. Charakteristickým pre túto dobu bolo,

vznikli v tom čase ako prvé svojho druhu u nás. Archi-

že i najrozsiahlejšia a pre obyvateľstvo najviac potrebná

tekti zápasili s mnohými obmedzeniami spôsobovanými

výstavba obytných komplexov a bytov nedosahovala kvalitu

štatistickými ukazovateľmi, realizačnými technológiami

nemocničných areálov, areálov vysokých škôl či výskumu, ba

i finančnými možnosťami. Zadania boli často definované

i domov smútku, kde sa práve vďaka komplexnému odbor-

veľmi schematicky a povrchne. Aké úlohy architekti riešili

nému a individuálnemu prístupu celého tvorivého kolektívu

v šesťdesiatych rokoch a čo od nich spoločnosť očakávala,

odborníkov a projektantov dosahovali najlepšie architektonic-

zhrnul Iľja Skoček:

ké výsledky.“

Kongresová hala, Au café, Bratislava. Model. / 1965

Veľké množstvo úloh sa týkalo Bratislavy, ktorá rástla

v metropolu Slovenska a zastávala tak mnohé funkcie. Rástla nielen počtom obyvateľov, ale prichádzalo stále viac študentov na vysoké školy a tí potrebovali ubytovanie. Na výstavbu ďalšieho internátu pre vysoké školy umiestnené v meste, po výstavbe internátu Mladá garda na Račianskej ulici, bol určený pozemok ohraničený ulicami Legionárska, Radlinského, Bernolákova a Kmeťovým námestím. Podľa projektu kolektívu autorov Ľ. Jendreják, F. Konček, I. Skoček, Ľ. TItl, G. Tursunov sa tu začala v roku 1961 výstavba

V roku 1967 sa konal IX. kongres UIA v Prahe a v Bratisla-

internátu pre 2 000 domácich a zahraničných študentov.

ve. V rámci prípravy podujatia sa vynorila potreba vybudo-

Keďže podľa plánu mali byť prví študenti ubytovaní už

vať priestory pre rokovania, preto Zväz slovenských archi-

v roku 1962, bolo potrebné zvoliť technológiu umožňujúcu

tektov vypísal v roku 1965 študijnú úlohu na spoločenský

výstavbu v zime. Preto bola lôžková časť internátu posta-

pavilón so sálou pre 500 divákov a vyzval osem kolektívov

vená z panelového systému BA, ktorý na tento účel upravil

na jej riešenie. Pavilón mal stáť na pravom brehu Dunaja,

inžinier Tursunov. Lôžkovú časť tvoria dva doskové jede-

na mieste reštaurácie Au café, vtedy ešte jestvujúcej, s ná-

násťposchodové, komunikačne prepojené bloky. K nim je

zvom Sad. Predpísaná bola technológia oceľovej konštruk-

dvojpodlažným spojovacím administratívnym objektom na-

cie s maximálnym použitím skla. Najvyššie vyhodnoteným

pojená spoločensko-športová časť s jedálňou, spoločenskou

a do realizácie odporučeným sa stal návrh kolektívu archi-

sálou, plavárňou a telocvičňami. Jasné pravouhlé línie, ra-

tektov Ľ. Jendreják, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl v spolupráci

cionálne použité materiály, proporčne vyvážene kompono-

so statikom J. Poštulkom. Pavilón pozostával z dvoch trojpo-

vané a umelecky dotvorené vnútorné aj vonkajšie priestory

schodových objektov pôdorysu štvorca, každého založené-

dodávajú budove čistý a súčasne emocionálne pôsobivý

ho na štyroch stĺpoch. Objekty boli navzájom horizontálne

výraz. Za toto mimoriadne architektonické a prevádzkovo

posunuté a v jednom rohu spojené. Kompozíciu pavilónu

vysoko nadštandardné riešenie získali autori v roku 1966

dopĺňali nad terén vyvýšené terasy so skrytými pomocnými

Cenu Dušana Jurkoviča. So vznikom internátu pamätníci

prevádzkami. Pavilón sa otváral smerom k rieke celopre-

spájajú príbeh, ktorý ilustruje ako osobná angažovanosť

skleným priečelím, smerom do parku boli fasády plné,

i odvaha pomáhala riešiť ťažkosti doby. Veľkosť pozemku,

uzatvorené. Toto mimoriadne výtvarne pôsobivé a k okoliu

určeného pre internát, vyhovovala podľa hygienických

citlivé riešenie pozitívne zhodnotil aj architekt Štefan Svet-

noriem na objekt s kapacitou 200 lôžok. Vysoké školy však

ko, ktorý bol v tom čase námestníkom hlavného architekta

zápasili s akútnym nedostatkom internátneho ubytovania

mesta a podieľal sa aj na príprave kongresu: „Objekt svojím

a vtedajší rektor STU rozhodol o desaťnásobnom navýše-

meradlom, hmotou a architektonickou koncepciou, s rozvi-

ní kapacity. Architekti úlohu brilantne vyriešili a hoci sa

nutím atraktívnych priestorov po obvode s veľmi dobrými

v literatúre uvádzalo, že kapacitu časom upravia na 1 000

vyhliadkovými možnosťami bude pôsobiť ako vhodný do-

lôžok, internát je plne vyťažený ešte dodnes. V dobudovaní

plnok prírodného parkového prostredia.“12 Žiaľ, zámery sa

študentského komplexu pokračovali architekti ešte v roku

nerealizovali. Výstavba nedostala povolenie kvôli nebezpe-

1970, keď vypracovali projekt študentského klubu na su-

čenstvu záplav, v zadaní úlohy sa totiž ešte počítalo s iným

sednom pozemku, no ten nebol realizovaný.

riešením protipovodňovej ochrany mesta.

Rezidenčné vily pre pracovníkov OSN, Bratislava. Interiér obývacej miestnosti. / 1969

Druhou budovou s administratívnou a spoločenskou funkciou, ktorú navrhli architekti Konček, Skoček, Titl, bola reprezentačná budova pre Podniky zahraničného

obchodu Petrimex v bratislavskom Ružinove. Poverení Investingom vypracovali v roku 1969 urbanisticko-architektonickú štúdiu. Na základe štúdie celú stavbu ďalej prevzala a realizovala juhoslovanská stavebná firma Komgrap. Budova má pôdorys štvorca. Na dvojpodlažnú podnož so spoločenskými priestormi, obslužnými prevádzkami a zasadacou sálou je uložená konzolovito vysunutá hmota pozostávajúca z jedného technického a zo štyroch kance-

Riešenie, ktoré v sebe spája výhody bývania v rodinnom

lárskych poschodí s vnútorným átriom. Charakteristický

dome a v byte a umožňuje i viacgeneračné spolužitie, pred-

výraz dodávali budove doskové železobetónové slnolamy

stavuje mezonetový byt. Prvé mezonetové domy v Bratisla-

lemujúce budovu po celom obvode. Na poslednom poschodí

ve boli naprojektované a postavené v rokoch 1967 – 1973

mala doska väčšiu výšku, čím opticky vytvárala ukončujú-

na Kramároch podľa projektu architektov Konček, Skoček,

ci atikový pás. Reprezentačný štýl budovy umocňovalo aj

Titl. Vznikli na objednávku Slovenského ústavu pre doško-

veľkorysé vstupné schodisko vedúce na prvé poschodie zo

ľovanie lekárov. Sú to trojposchodové domy, radené pozdĺž

strany priľahlého parku. Budova nedávno prešla obnovou,

cesty. Tvar terénu umožnil domy osadiť vyvýšene nad ko-

pričom význam týchto prvkov pre jej charakteristický ele-

munikáciou, medzi cestou a domami sú umiestnené garáže.

gantný štýl ustúpil novým užívateľským požiadavkám.

Strechy garáží využili architekti ako pochôdzne terasy, čím

Ďalšiu z dôležitých oblastí tvorby trojice architektov

vytvorili cenný poloverejný priestor. V bytových domoch

predstavujú bytové domy. Prvým bol už spomenutý pokusný

sa nachádzajú klasické jednopodlažné byty i mezonetové

dom „PD“ z roku 1958. Významným vkladom do riešenia

byty. Podlažia mezonetových bytov neležia nad sebou, ale

problematiky bývania v meste sú však ich projekty zo šesť-

sú posunuté uhlopriečne a horné podlažie prechádza celou

desiatych a začiatku sedemdesiatych rokov 20. storočia.

šírkou budovy.

Pre zahraničných pracovníkov Výpočtového strediska

Podobné bytové domy, tentokrát na objednávku Správy

OSN navrhli v roku 1967 súbor rodinných domov na Starej

služieb diplomatického zboru, navrhli architekti v rokoch

vinárskej ulici v Bratislave. Domy sú situované na úzkom,

1970 – 1972 aj na Jančovej ulici v Bratislave. Bytový kom-

mierne svahovitom pozemku neďaleko Slavína s výhľadom

plex je osadený vo svahu a pozostáva z troch objektov. Dva

na Hrad aj na mesto a tvoria uzavretú jednotku s vnútor-

majú štvorcový pôdorys a dotýkajú sa štítovými múrmi;

ným životom. Súbor pozostáva z jedného domu s dvoma

s tretím objektom, obdĺžnikového pôdorysu, sú spojené krč-

bytovými jednotkami nad sebou pre vedúceho experta,

kom obsahujúcim schodisko a výťahovú halu. Bezprostred-

štyroch domov na krátkodobý pobyt pracovníkov, jedného

ne v kontakte s Jančovou ulicou sú umiestnené garáže,

rodinného domu pre správcu s údržbárskou dielňou a z ga-

ktoré tvoria podnož hmotám obytných domov. Na strechách

ráží. Byty majú čistú, prehľadnú dispozíciu s otvoreným

garáží boli vytvorené plochy, ktoré slúžili ako malé detské

priestorom spoločenskej časti. Interiéry navrhla architekt-

ihriská. Celková koncepcia hmotového členenia obytných

ka Marta Pisončíková, podľa jej návrhu boli zhotovené aj

komplexov, ich prijateľná mierka, citlivé osadenie do teré-

jedinečné kovové záhradné kreslá. Záhradnú terasu pri

nu, práca s verejným či poloverejným priestorom v okolí

dome vedúceho experta dotvára abstraktná plastika Pav-

a výtvarný, takmer sochársky prístup k tvarovaniu hmôt sú

la Tótha. V sedemdesiatych rokoch pracovníci OSN odišli

v obidvoch dielach mimoriadne príťažlivé a sú inšpirujúcim

a byty boli pridelené štátnym funkcionárom.

príkladom bývania v meste.

Prestavba historickej Bratislavy a hradného vrchu V roku 1961 bola vypísaná súťaž na umiestnenie novej

Hradný vrch, Bratislava. Perspektíva terasy na severnom svahu. / 1974

budovy SND v Bratislave. Bola to jedna z mnohých súťaží, ktoré vtedy prebiehali v Bratislave. Zväčša boli zamerané na izolovaný urbanistický problém a diskusiou sa hľadalo a často aj opakovane overovalo jeho riešenie13. Týmto

spôsobom sa v tom čase napríklad hľadalo stvárnenie Podhradia, Mierového námestia, Gottwaldovho námestia, Kamenného námestia. Pre architektov boli úlohy na aktuál-

Priamo historickým jadrom Bratislavy sa architekti Kon-

ne riešenie výstavby a prestavby hlavného mesta atraktív-

ček, Skoček, Titl zaoberali v rámci súťaže v roku 1967. Ich

ne a na súťažiach sa zúčastňovali v hojnom počte. Profesor

návrh nezískal ocenenie, ale v tejto súvislosti nadviazali

Belluš však vyzýval: „Aby architektonicko-urbanistické

užšiu spoluprácu s mestským pamiatkovým ústavom. Prvou

súťaže mohli prinášať konkrétnejšie prínosy, mali by sa

konkrétnou úlohou tejto spolupráce bol návrh rozária

opierať o vedeckú a umeleckú hypotézu rozvoja mesta ako

na hradnom vrchu v blízkosti Kostola sv. Mikuláša, ktorý

celku“14. Architekti Konček, Skoček, Titl umiestnili budovu

vypracoval architekt Skoček v roku 1967. Návrh rozária

SND v severnej časti Poštovej ulice, čelom orientovanú

následne inicioval potrebu zaoberať sa hradným vrchom

k Hradu a zázemím do Vysokej ulice. Najvyššie ocenenie

v celistvosti. Do historického prostredia mesta vstupovali

získal návrh kolektívu vedeného Milanom Šavlíkom, ktorý

nové podnety vyvolané rekonštrukciou Bratislavského

situoval divadlo na Rybnom námestí. Druhé kolo súťaže

hradu, výstavbou Mosta SNP a novej komunikačnej siete.

bolo vypísané v roku 1979. Okrem hľadania ďalších mož-

Mestská správa pamiatkovej starostlivosti si preto objedna-

ných lokalít sa preverovalo umiestnenie novej budovy SND

la štúdiu, ktorá by preverila záujmy pamiatkovej ochrany

v konkrétnej polohe uvažovaného nového kultúrno-spolo-

tohto územia v zmenených podmienkach. Architekti sa

čenského centra Bratislavy na nábreží Dunaja. Najvyššiu

tak opätovne vrátili k problematike, ktorou sa zaoberali

cenu získal návrh mladých architektov Petra Bauera, Mar-

od roku 1955. Pri novom návrhu vychádzali z aktuálnej

tina Kusého a Pavla Paňáka a podľa ich projektu sa nové

terénnej situácie hradného vrchu, jeho vzťahov s mestom,

divadlo skutočne realizovalo.

s Hradom, s okolitou prírodou a z významu územia pre

Napojenie nového bratislavského mosta z Petržalky

život mesta. „Hlavnou myšlienkou štúdie bolo vytvoriť kom-

do priestoru Rybného námestia si vyžadovalo nadväzne

plex parkov, terás a zástavby, ktoré by obyvatelia využívali

riešiť vyústenie komunikácie z mosta do historického pro-

predovšetkým na oddych. Zo svahov sú prekrásne pohľady

stredia mesta a vyriešiť jeho napojenie na celkový mestský

na mesto i okolitú prírodu. Usilovali sme sa skultivovať celé

dopravný systém. Architekti Konček, Skoček a Titl riešenie

územie tak, aby sa tu dalo pokojne prechádzať, prípad-

tohto problému navrhovali vo viacerých urbanistických

ne i posedieť si v bezprostrednom susedstve mestského

štúdiách a projektoch, ktoré vypracovali, či už spoloč-

centra.“16 Dôležitou otázkou hradného vrchu bola mierka

ne, alebo aj jednotlivo a v spolupráci s inými kolegami .

Hradu ako dominantnej, veľkolepej stavby, ktorú dopĺňala

V autorskej trojici vypracovali aj architektonické štúdie na

drobná štruktúra zástavby v Podhradí. Architekti navrhli

objekty v tomto území, ktoré sa však nerealizovali: obnova

tento kontrast zachovať najmä v oblasti Židovskej a Bu-

Kláštora kapucínov (1978) a Hotel garni na Konventnej

benkovej ulice a doplniť zachované súbory v mierke blízkej

ulici (1978). Svoje riešenia prestavby tohto mestského úze-

pôvodnému stavu. Štúdia bola vypracovaná v roku 1974

mia uzavreli spoločnou urbanistickou štúdiou Mierového

a ostala, žiaľ, len v rovine ideového zámeru, obzvlášť škoda

námestia v roku 1980. V rámci nej navrhli objekt stupňo-

je zlikvidovanej Bubenkovej ulice. Úlohu úpravy hradného

vito zostupujúci z Mierového námestia k Obchodnej ulici,

vrchu prevzal bratislavský Stavoprojekt, kde pracoval ate-

ktorý obsahoval administratívne a obchodné priestory

liér zameraný na obnovu historickej architektúry a zákaz-

spolu s garážami.

kou sa ďalej zaoberal architekt Ferdinand Milučký.

Dom odborov, techniky a kultúry, Bratislava. Model. Štúdia a. / 1959 – 1960

Dom odborov, techniky a kultúry, Bratislava. Model. Štúdia b. / 1959 – 1960

Dom odborov, techniky a kultúry, Bratislava. Model. Štúdia c. / 1959 – 1960

Dom odborov v Bratislave Napriek nešťastnému umiestneniu pri hlavných dopravných komunikáciách priniesol Dom odborov, techniky a kultúry hlavnému mestu dôležité priestory na kultúrno-

-spoločenské podujatia a určil nový, dôstojný ráz priestranstvu s bývalým Centrálnym trhoviskom. Napriek nedávnym Architekti Konček, Skoček a Titl sa venovali aj návrhom

zmenám vo vnútorných priestoroch si tento komplex do

na stvárnenie mestských priestorov na športovanie, zábavu

veľkej miery uchoval autentický vonkajší vzhľad. Táto

i rekreáciu obyvateľov. Organizáciou, ktorá ponúkala Brati-

súčasná podoba je výsledkom dlhoročného procesu kryšta-

slavčanom kultúrno-spoločenské i športové podujatia, bolo

lizovania, ktorým projekt prešiel od roku 1956. Na projekto-

PKO, Park kultúry a oddychu. Na tieto aktivity chcelo PKO

vanie vplýval tak vývoj architektonického prejavu autorov,

vybudovať zábavný park na Tyršovom nábreží a na trojicu

ako aj zmeny požiadaviek investora na náplň objektu,

architektov sa obrátilo so zadaním vypracovať štúdiu.

vývoj a zmena názorov na urbanistické riešenie daného

V roku 1970 navrhli výtvarno-architektonickú koncepciu

územia a napokon aj rozvoj realizačných možností staveb-

areálu s hracími prvkami, kolotočmi, s oddychovou zónou

níctva. V projekte od začiatku pretrval autorský koncept

s hudobným pavilónom a fontánou i možnosťou občerstve-

architektov, založený na členení komplexu na nižšie bloky

nia a malým prístaviskom. No kvôli organizačným zmenám

priraďované k sebe a akcentované výškovou dominantou.

v PKO i nedostatku záujmu zámer ostal len na papieri.

V priebehu projektovania sa menilo funkčné, organizač-

S investorskou účasťou PKO a Miestneho úradu Bratisla-

né a tým aj priestorové usporiadanie hmôt a z celku sa

va III sa však realizoval prírodný kultúrno-spoločenský

hmotovo vyčlenil objekt veľkej sály. Práve tá bola predme-

areál na Partizánskej lúke, ktorý je mimoriadne obľúbeným

tom mnohých variantov tvarového riešenia. Sála dodávala

rekreačným miestom Bratislavčanov, najmä mladých rodín

charakteristický ráz celému komplexu a v dokumentácii

s deťmi. Architekti F. Konček, P. Paňák, I. Skoček a Ľ. Titl

jej riešenia nájdeme pozoruhodné a odvážne návrhy. Na

naprojektovali areál v údolí potoka Vydrica neďaleko Že-

výslednú realizovanú koncepciu Domu odborov, kde je veľ-

leznej studienky, kde v tom čase už Partizánska lúka slúžila

ká sála hmotovo opäť včlenená do celkového objemu, malo

ako miesto stretnutí pri oslavách SNP aj iných sviatkoch

zásadný vplyv rozhodnutie postaviť v susedstve mestskú

a miesto rekreačného pobytu obyvateľov. Z tejto pôvodnej

tržnicu. Situovanie zázemia tržnice smerom k práve budo-

náplne vyplynulo i riešenie úlohy: architekti vytvorili v údo-

vanému komplexu narušilo zámer architektov sformovať

lí Vydrice areál s amfiteátrom na spoločenské podujatia, so

kultúrne prostredie nového mestského priestoru s domi-

zariadeniami na hry detí i dospelých, s možnosťou občer-

nantou Domu odborov, najvýznamnejšími spoločenskými

stvenia a hygienickým zázemím. Tvarovaním hľadiska

priestormi a priľahlými parkovými plochami orientované-

amfiteátra pre 1 200 divákov, osadením prvkov, rozvrhnu-

ho čelom k mestu. Preto vo výslednom riešení architekti

tím hracích plôch a vedením cestičiek vnímavo reagovali

nasmerovali priečelie budovy do jedného centrálneho

na terénne danosti prostredia. Areál bol realizovaný v roku

priestoru smerom do Vajnorskej ulice. Svoju koncepciu

1975 a nedávno, po tridsiatich rokoch užívania, prešiel

sformulovali v odbornej tlači krátko po ukončení realizácie:

komplexnou obnovou. Boli vymenené všetky hracie prvky,

„Kládli sme dôraz na silnú a pevnú hmotu, ktorá svojou

modernizácia umocnila jeho príťažlivosť pre návštevníkov.

výškou vylúči negatívne vplyvy okolia a silou architektonic-

Umelecké práce, ako napríklad kovový vstupný pútač od

kých prostriedkov ovládne novoformovaný priestor. Pritom

Antona Cepku, drevené „Medvede“ od Pavla Bindera či z be-

sme sledovali myšlienku vytvoriť z komplexu sálových,

tónových prvkov zostavené bludisko od Ferdinanda Konče-

spoločenských a pridružených priestorov architektonický

ka a Ľubomíra Titla nám snáď ostanú aspoň v pamäti.

kompaktný celok.“17

Dom odborov, techniky a kultúry, Bratislava. Átrium s fontánou od Pavla Mikšíka, v pozadí betónová stena slnolamov pred fasádou Domu techniky. / 1981

Architekti zároveň kládli veľký dôraz na stvárnenie vnútorných priestorov, ktoré mali vzhľadom na poslanie objektu vzbudiť „slávnostné pocity návštevníkov“18. Zakomponovali do interiérov mnohé výtvarné diela, výtvarného umelca si však prizvali aj k spolupráci na tvorbe priestoru hlavnej sály. Charakteristickým a majstrovsky stvárneným prvkom sály je podhľad, realizovaný podľa návrhu sochára Jozefa Jankoviča. Stropný podhľad pozostáva zo siedmych typov hliníkových lamiel rozličnej dĺžky a tvaru,

Práce s výtvarníkmi a v pamiatkovom prostredí

upevnených pomocou závesného zariadenia na konštruk-

Architekti Konček, Skoček, Titl si po celý čas svojej archi-

ciu zastrešenia. V riešení viacerých interiérových, ale

tektonickej tvorby vytvárali a udržiavali blízke kontakty

aj exteriérových prvkov sa autorsky uplatnili aj architekti

s výtvarnými umelcami. Vzťahy s jednotlivými umelcami

– tvorcovia komplexu. Ich návrhy sú poňaté sochárskym

a spoluprácu s Jozefom Jankovičom pri Dome odborov pri-

spôsobom. Či už je to formovanie schodísk, drevený pod-

blížil Ľubomír Titl:

hľad divadelnej sály, betónová stena slnolamov predsadená

„Náš prvý priateľský kontakt s výtvarníkmi sme nadviazali

pred južnú fasádu Domu techniky, alebo do formy plastík

na pražskej akadémii, kde sme sa zoznámili s Jánom Kuli-

z prostého betónu sformované vyústenia vzduchotechni-

chom. Vo forme sochárskeho diela inklinoval ku klasickému,

ky. Týmto celostným prístupom architekti stvárnili Dom

realistickému prejavu. Neskôr sme sa dostali do výtvarných

odborov, techniky a kultúry ako do najmenších detailov

komisií, kde sme spoznali umelcov aj s iným tvorivým pre-

prepracované umelecké dielo.

javom. Poznali sme Tibora Bártfaya, Andreja Rudavského,

Naša spoločnosť v čase éry socializmu vytvorila mnohé

Pavla Tótha, Jozefa Jankoviča. Jankovičovi sme ponúkli prácu,

veľkolepé a jedinečné budovy a k nim patrí aj Dom odborov.

práve keď bol v ťažkej životnej situácii, keď nemohol verejne

Dnes však žijeme v čase po zmene tohto systému, v čase

vystavovať svoje práce. Spolupracovali sme s ním na tvarova-

hľadania nového prijateľného spôsobu života jednotlivca

ní podhľadu vo veľkej sále Domu odborov v Bratislave. Neskôr

i spoločnosti. Riadime sa inými hodnotami a architektonic-

sme sa dostali do kontaktu s Ladislavom Snopekom. Neza-

kého dedičstva sa táto zásadná zmena dotkla bezprostred-

budnuteľné chvíle sme prežívali s Rudom Uhrom v jeho dome

ne. Preto je nevyhnutné cieľavedome novo definovať

a záhrade v Karlovej Vsi. Bol to umelec, ktorý sa vo výtvarnom

význam, ktorý pre nás tieto diela majú a podľa toho s nimi

názore diametrálne odlišoval od názoru Jána Kulicha.“

zaobchádzať. V prípade Domu odborov je to ľahko možné,

Na dotvorenie svojich architektonických diel si vyberali

lebo spoločenské uplatnenie dodnes umožňuje jeho kompo-

umelca podľa charakteru jeho výtvarného prejavu. Výtvar-

novanie ako náročného kongresového centra.

né dielo malo podporiť a umocniť vnímanie architektúry.

16 Študentský domov Juraja Hronca, Bratislava. Chránená terasa pri spoločenskej sále s dekoračným bazénom, keramickou mozaikou od Alojza Klimu a sochou študentky od Vladimíra Kompánka. / 1967

Ako pristupovali k výberu umelca na spoluprácu v konkrétnych prípadoch, priblížil Ferdinand Konček: „Rozhodujúca je otázka architektovho výberu – čo k čomu priradí. Napríklad nešlo o to, že by sme boli bez názoru, keď sme spolupracovali s vysloveným realistom Jánom Kulichom a potom s Rudom Uhrom, ktorý má od realizmu ďaleko. Výber bol skutočne úmyselný. Pretože určitá úloha si vyžadovala povedzme realistický prístup. Keď sa napríklad riešilo námestie so sochou, ktorá mala zobrazovať nejakého dejateľa, muselo

Sochár Ján Hučko ich prizval k spolupráci na Pamätní-

to byť realistické atď. Ale tam, kde išlo skôr o symbolický

ku holokaustu pre Dunajskú Stredu. V dunajskostredskej

monument, tam sme sa, samozrejme, obrátili na Ruda Uhra,

synagóge, ktorá dnes už nejestvuje, nacisti uväznili 3 000

ktorý sa vyjadroval abstraktne, geometricky. Keď sa robilo

Židov. Ako pripomienku tejto udalosti architekti navrhli

parkové zákutie, ktoré malo byť romantické, obrátili sme sa

štvorcovú obruč tvorenú štyrmi kamennými doskami, ako

na Vlada Kompánka či Pavla Tótha, ktorý bol jemný, mal

obraz štyroch stien synagógy, ktorá obopína dvanásť vy-

lyrickú abstrakciu, ktorá sa hodila do tohto prírodného pros-

sokých stél, symbolicky stvárňujúcich dvanásť židovských

tredia. Čiže výber spolupracovníkov bol diferencovaný práve

kmeňov. Uhlopriečne v dvoch rohoch obruče sú úzke štrbi-

tým, o čo išlo.“

ny predstavujúce nádej. Na kamenných doskách sú vyryté

Integrálne dokomponovanie a „dopovedanie“ architek-

reliéfy s výjavmi utrpenia židovského národa počas druhej

tonického diela dielom umeleckým je charakteristickým

svetovej vojny. Pamätník však napokon nebol osadený

znakom tvorby architektov Končeka, Skočeka, Titla a výz-

v Dunajskej Strede, ale v roku 1969 v Seredi.

nam tejto črty ešte umocňuje výber kvalitných výtvarných

Pri príležitosti osláv 120. výročia narodenia Martina Ku-

prác. Žiaľ, pri súčasných obnovách a zásahoch do ich diel

kučína v roku 1980 prizval Ján Kulich architektov k vytvo-

sa táto skutočnosť zvyčajne neberie do úvahy. Umelecké

reniu pamätníka tohto prozaika v jeho rodisku. Architekti

diela sú odstraňované alebo premiestňované a znižuje sa

našli vhodné miesto nad obcou Jasenová, kde bola osadená

tým kultúrna hodnota architektúry. S výtvarníkmi archi-

socha sediaceho literáta v nadživotnej veľkosti, na pozadí

tekti spolupracovali nielen pri dotváraní architektúry,

oravskej krajiny s panorámou vrchov. V súčasnosti je socha

ale spoločne vytvorili aj niekoľko pamätníkov. Za všetky

už premiestnená do parku v Jasenovej, nachádza sa v blíz-

uvediem dva príklady.

kosti pamätného domu Martina Kukučína.

Jednou z najťažších a súčasne najpríťažlivejších úloh pre architekta je tvorba v historickom prostredí. Je to výzva, ktorá si vyžaduje umelecký cit a hlboké porozumenie. Takýto prístup je zreteľný napríklad pri dostavbe a rekonštrukcii pražského Karolína, rekonštrukcii Betlehemskej kaplnky či úpravách Pražského hradu, ktoré navrhol architekt Jaroslav Fragner. Osobnosť profesora Fragnera a jeho pražské diela ovplyvnili a nasmerovali jeho študentov – architektov Končeka, Skočeka a Titla. Ich vlastný postoj k práci v historickom prostredí definoval Ferdinand Konček: „Pri tvorbe v historickom prostredí je potrebné naozaj veľmi vážne sa zaoberať otázkou mierky, atmosféry, materiálu.

S rovnakými postojmi bola navrhnutá a zrealizovaná aj

To všetko musí človek nejako prežiť, pochopiť a zvážiť, akou

Hradná vináreň v areáli Bratislavského hradu. Išlo o re-

cestou sa bude uberať. Dokonca možná je aj taká cesta, že

konštrukciu a adaptáciu objektu bývalej hradnej koniarne,

skutočne vhodný je aj absolútne súčasný prejav. Len to je

ktorú autori realizovali na základe víťazstva v architek-

práve otázka zváženia. Či prevažuje historické okolie, či má

tonickej súťaži v rokoch 1991 – 1994. Pri tejto práci bolo

takú cenu, že potlačí vaše nové dielo, alebo vy svojou tvorbou

potrebné premeniť a zvýšiť spoločenskú a umeleckú úroveň

pomôžete prostredie ešte zhodnotiť. V Prahe je veľmi dobre

tohto priestoru v nadväznosti na štátnu reprezentáciu

vidieť, že tam vedľa seba máte barok, renesanciu, jedno vedľa

aj pobyt návštevníkov Hradu. Napomohli tomu aj výskumy

druhého. Keby ten dotyčný, napríklad barokový architekt

stavebnej konštrukcie objektu, keď bola objavená a odha-

alebo umelec, bral ohľad na to, že vedľa neho je renesancia,

lená pôvodná podlaha v hĺbke jeden meter pod aktuálnou

ktorá je veľmi dobrá a prispôsobí sa jej, nepresadí svoj názor,

úrovňou. Zvýšením vnútorného priestoru o jeden meter,

tak by sa možno nedostavil efekt, ktorý dnes hodnotíme ako

úpravou novoodkrytých častí, ako aj náročným konceptom

veľmi kvalitný – že sú vedľa seba dva takéto názory. Pove-

interiéru sa Hradná vináreň stala dôležitým článkom celé-

dal by som, že to je všetko otázka zváženia ducha priestoru

ho hradného areálu.

a všetkého, čo tam na vás pôsobí.“ Dielom, v ktorom architekti uplatnili svoj osobitný cit

Návrhom, na základe ktorého mala v historickom jadre Bratislavy vyrásť nová budova, bola štúdia prevádzko-

pre historickú architektúru, bola Galéria Miloša Alexandra

vej budovy SND. Mala byť vybudovaná v prieluke medzi

Bazovského v Trenčíne. Išlo o obnovu a adaptáciu Kláš-

historickými domami na Gorkého ulici, oproti budove

tora rehole piaristov na účely oblastnej galérie. Projekt

Slovenského národného divadla, a mala vyplniť celý blok až

stavebnej časti vypracoval samostatne Ferdinand Konček

po Laurinskú ulicu. Mali tu byť pomocné prevádzky, dielne,

v rokoch 1972 – 1974, návrh vnútorného zariadenia vytvorili

skúšobné sály i kancelárie riaditeľstva divadla. Pod úrov-

architekti spoločne v trojici v rokoch 1973 – 1975. Do celku

ňou terénu bolo uvažované prepojenie s historickou budo-

galérie boli zakomponované vzácne priestory bývalého

vou divadla a z Gorkého ulice na Laurinskú ulicu mala viesť

refektára, rehoľnej lekárne i rajského dvora. Funkčnú

pasáž. Osobitnú pozornosť si zaslúži stvárnenie priečelia

a priestorovú prevádzku galérie bolo možné zabezpečiť

budovy na Gorkého ulici. Architekti presne dodržali výšku

bez ničivých zásahov do pôvodnej konštrukcie a dispozí-

parteru, výšku korunnej rímsy i hrebeňa strechy a súčasne

cie kláštora. Umelecké dotvorenie priestorov konzultovali

prepojili výškovo rozdielne susedné objekty. V priečelí skĺ-

architekti s umelcami, ktorí vytvorili diela umiestnené

bili subtílnu nosnú konštrukciu obalenú priehľadným pláš-

v ťažiskových bodoch objektu: národný umelec Jozef Kostka

ťom a sochársky tvarovanú hmotu steny. Prízemie a prvé

(fontána na nádvorí), akademický sochár Milan Struhárik

poschodie sú transparentné, výhľadom otvorené do ulice.

(busta Miloša Alexandra Bazovského pri vstupe do galérie),

Vyššie poschodia majú plnú plochú stenu s troma vysokými

akademický sochár Jozef Vachálek (svietidlá v reprezentač-

otvormi, kde sa prejavuje dynamika svetla a tieňa. Tri hor-

ných priestoroch). Za návrh stavebnej časti bola Ferdinan-

né poschodia ustupujú smerom od ulice, v sklone sedlovej

dovi Končekovi v roku 1979 udelená Cena ministra kultúry.

strechy, a ich plné priebežné balkóny vytvárajú výrazné

Galériu Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne však

horizontálne línie. Od zámeru realizovať túto štúdiu z roku

v tejto podobe už nie je možné navštíviť, lebo na základe

1975 však riaditeľstvo divadla napokon upustilo, lebo sa

reštitúcií bol kláštor vrátený reholi piaristov a galéria sa

priklonilo k výstavbe novej budovy SND na nábreží Dunaja,

v roku 2002 presťahovala do nových priestorov.

kde boli začlenené všetky navrhnuté priestory.

Múzeum revolučných tradícií, Bratislava. Model. / 1985

Záver Posledným veľkým projektom v historickom prostredí

Publikácia je prvou súbornou prezentáciou spoločného

Bratislavy bolo Múzeum revolučných tradícií na Židovskej

diela architektov Ferdinanda Končeka, Iľju Skočeka

ulici. Trojica architektov vypracovala projekt v rokoch 1981

a Ľubomíra Titla a umožňuje nám urobiť prvý krok

– 1985 na objednávku mestského múzea, ktoré plánovalo

k podrobnejšiemu poznávaniu ich prác. Tu sú uvedené

rozšíriť svoje expozície a názov Múzeum revolučných

aj diela, ktoré vytvoril každý osobitne alebo s inými

tradícií bol krycí názov pre získanie prostriedkov. Bol

kolegami. Ich početné spoločné práce majú rôzne

to projekt, ktorý výnimočne invenčne a tvorivo využíval

typologické zameranie a v širších súvislostiach presahujú

terénne danosti prostredia, citlivo reagoval na mierku

rámec architektúry a urbanizmu. Pri podrobnejšom

i štruktúru pôvodnej zástavby v území a súčasne prinášal

skúmaní a pozorovaní zisťujeme, že rozhodne nevznikli

moderný názor na riešenie takéhoto objektu. Nad úrovňou

náhodne. Objavíme čistý, moderný a umelecky podaný

terénu boli tri podlažia, s okolím bol objekt prepojený

architektonický prejav, hlboký záujem o prostredie

prostredníctvom rozľahlých terás na rôznych výškových

vytvárané ľuďmi a výnimočný humanizmus a kultivovanosť

úrovniach. Uvažované múzeum susedilo so Žigrayovou

osobností architektov. Mnohé ich diela, vďaka svojej

kúriou, adaptovanou na Múzeum židovskej kultúry podľa

tematickej rozmanitosti a kultúrno-spoločenskému

projektu architekta Končeka. Objekt múzea sa v roku 1987

rozmeru, majú dôležitý podiel na formovaní prostredia

aj začal realizovať, no po spoločensko-politickej zmene

Bratislavy – hlavného mesta, v ktorom mnohí prežívame

v roku 1989 bola stavba zastavená. Objavili sa síce snahy

svoj každodenný život. Poznávaním mesta prostredníctvom

transformovať objekt na archív, dokonca na múzeum

ich prác, v ktorých vizuálnom stvárnení, ale aj v hlbokom

architektúry, ale mesto dielo s nálepkou „režimu totality“

myšlienkovom posolstve môžeme prečítať ich osobný

predalo a nový majiteľ ho postupne zlikvidoval. Je to

postoj, ako aj sledovaním dnešného stavu týchto diel,

škoda, pretože súčasné domy na tomto území nedosahujú

môžeme poznávať sami seba, akí sme, a spoločnosť, ktorej

kvalitu priestorového a architektonického riešenia múzea

sme súčasťou. Je to výzva k objavnej a inšpirujúcej ceste.

a expozícií dokumentujúcich rôzne oblasti našej kultúry a histórie máme stále nedostatok.

Katarína Andrášiová

Poznámky 1 Citáty uvedené kurzívou sú úryvkami autorkiných rozhovorov s architektmi, ktoré sa uskutočnili v rokoch 2004, 2006, 2012 a 2013. 2 T. Bártfay, K. Lacko, J. Hovorka, V. Droppa, J. Hlavica: Pomník Klementa Gottwalda, fontána Družby a úprava Gottwaldovho námestia v Bratislave. Realizácia 1979 – 1980. DROPPA, Virgil: Gottwaldovo námestie v Bratislave od súťaže po realizáciu. Projekt 21, 1979, č. 10, s. 22 – 25. 3 M. Kusý, spolupráca J. Fabianek, Š. Štempák, F. Milučký: Fakulta strojného inžinierstva, Bratislava, Námestie slobody 17. Projekt a realizácia 1957 – 1960. 4 Na tomto mieste je realizovaný Pamätník obetí transportu do Mauthausenu podľa návrhu architekta Ivana Salaya a sochára Tibora Bártfaya. 5 KUSÝ, Martin: Nad súťažnými návrhmi na výstavbu Domu odborov a techniky v Bratislave. Architektura ČSR 16, 1957, č. 3, s. 126 – 132, tu s. 127. 6 TITL, Ľubomír: Architektonická tvorba zotavovní ROH. Projekt 23, 1981, č. 4, s. 20 – 23, tu s. 20. 7 MATUŠÍK, Ivan: Dom rekreácie v Bratislave. Projekt 8, 1966, č. 11 – 12, s. 244 – 249, tu s. 244. 8 Bratislava však mala v budovaní obytných štvrtí svoje skúsenosti už z čias pred prvou svetovou vojnou aj po nej. Boli to napríklad Schulpeho kolónia, Unitas, Nová doba, Kolónia malých bytov na Miletičovej, Ľudová štvrť a podobne. 9 Š. Svetko, O. Dukát, Š. Ďurkovič, V. Houdek, M. Krukovská, E. Vician: Sídlisko na Račianskej ulici (bývalá ulica Februárového víťazstva), Bratislava. Projekt, realizácia 1953 – 1961. 10 I. Ehrenberger, I. Skoček, F. Konček, Ľ. Titl, spolupráca T. Gebauer, Š. Krumlová, J. Slíž, I. Kedrová, M. Breza, M. Maľovaný: Sídlisko Dúbravka, Bratislava. Projekt a výstavba 1964 – 1985. Podľa: Bratislava atlas sídlisk, Bratislava atlas of mass housing. Henrieta Moravčíková, Mária Topolčanská, Peter Szalay, Matúš Dulla, Soňa Ščepánová, Slávka Toscherová, Katarína Haberlandová. Bratislava, Slovart 2011. 344 s., tu s. 184. 11 Šesťdesiate roky 20. storočia v architektúre Slovenska skúmali z rôznych uhlov pohľadu autori štúdií DULLA, Matúš: Architektúra šesťdesiatych rokov. In: Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení. Katalóg výstavy. Ed. Zora Rusinová. Bratislava, SNG, 1995. s. 305 – 319; ANDRÁŠIOVÁ, Katarína: Šesťdesiate roky 20. storočia v architektúre Slovenska. Výskum prostredníctvom autobiografických výpovedí. Architektúra & urbanizmus 42, 2008, č. 1 – 2, s. 119 – 140; Šedesátá léta v architektuře očima pamětníků. Zborník. Petr Urlich, Petr Vorlík, Beryl Filsaková, Katarína Andrášiová, Lenka Popelová. Praha, Česká technika – nakladatelství ČVUT 2006. 304 s. Šesťdesiate roky do širšieho kontextu 20. storočia zaradili autori v monografii DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s. 12 SVETKO, Štefan: Spoločenský pavilón v Petržalke. Projekt 7, 1965, č. 9, s. 196 – 199, tu s. 199. 13 Tieto súťaže mali význam pre tvorbu územných plánov aj pre rast kvality práce architektov. MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architekt Ladislav Kušnír. Katalóg výstavy. Bratislava, ÚSTARCH SAV 2010. 24 s., tu s. 7. 14 BELLUŠ, Emil: K otázke umiestnenia SND v Bratislave. Projekt 3, 1961, č. 11 – 12, s. 233 – 238, tu s. 237. 15 Ľ. Jendreják, I. Skoček, Ľ. Titl: Trasa Rybné námestie – Mierové námestie (Staromestská ul.), 1970 – 1973. F. Konček, I. Skoček, Ing. Roth: Mierové námestie, urbanisticko-dopravná štúdia, 1971. I. Skoček: Rekonštrukcia mestských hradieb, 1977. 16 Skoček, Iľja: Štúdia hradného vrchu. Projekt 17, 1975, č. 7 – 8, s. 47 – 50. 17 KONČEK, Ferdinand – SKOČEK, Iľja – TITL, Ľubomír: Komplex Domu odborov, techniky a kultúry v Bratislave ukončený novostavbou Domu Revolučného odborového hnutia. Slovo autorov. Projekt 23, 1981, č. 7, s. 6 – 7, tu s. 6. 18 Tamže.

Podhradie – Slovo autorov Študijná úloha Zväzu slovenských architektov z roku 1955 bola zameraná a vypísaná na riešenie celej oblasti Podhradia vrátane Židovskej a Zámockej ulice, Vodného vrchu, ako aj hradných svahov, ktoré v tom čase ako živé časti mesta existovali a žili, hoci rozrumené, biedne a opustené

svojím odvlečeným alebo odsunutým obyvateľstvom. V odovzdanom návrhu sme nielen zachovávali jeho základnú stavebnú štruktúru, doplňovali narušené bloky, dostavovali a nadstavovali jednotlivé domy, ale riešili sme aj novovzniknuté problémy dopravy, porušenú zástavbu nábreží, riešili nové úlohy Rybného námestia pri zachovaní najpôvabnejších častí a zákutí jeho priestorov. Vzhľadom na tento postup aj vysoké ocenenie nášho návrhu sme boli vybraní pre následný projekt výsledného riešenia Podhradia. Úlohu však veľmi ovplyvnila požiadavka mesta vybudovať na danom území nových 800 bytov, budovu filharmónie, konzervatória a príslušného občianskeho vybavenia, čo však v dôsledku znamenalo totálny zánik pôvodnej zástavby a absolútne uprednostnenie novej výstavby. Takéto rozhodnutie bolo podmienené aj tým, že všetky ostatné architektonické návrhy boli zamerané rovnakým spôsobom. Tak malo vzniknúť nové Podhradie, ktoré mimo ostrova historickej zástavby v susedstve kúrií malo nielen doplniť narušené nábrežie, ale podporiť aj

nábrežnej zástavby, nenarušiť, ba ešte podporiť dominant-

rekonštrukciu Hradu. Takto stanovená úloha si, samozrej-

nú úlohu Hradu, ako aj doplniť riekou vytvorenú líniu

me, vyžadovala nové kritériá, ale aj nové metódy postupu.

nábrežia, ale vytvoriť aj novú kvalitu hlavných priestorov,

Išlo predovšetkým o základné a záväzné vzťahy, po stáročia

ako napríklad Rybného námestia s novou budovou filhar-

vytvárané Hradom, Dunajom, hradným vrchom, nábrežím,

mónie a konzervatória alebo striedaním veľkostí a výšok

starým mestom i dochovanou siluetou, ale aj o zachovanie

objektov a priestorov obohatiť toto územie. Rovnako bolo

do toho času nenarušených oblastí historickej zástavby.

dôležité využiť existujúce terénne terasy na kultivované

Práve táto oblasť s dochovanou zástavbou, ktorá stále

zelené priestory parku a záhrad i dochované pôvodné

ešte mala dostatok malých, intímnych priestorov, domov

objekty hradného vrchu, a tak doplniť a osviežiť toto miesto

a uličiek, bola z nasledujúceho programu vyňatá a mala

prvkami súčasného života. Návrh získal najvyššiu českoslo-

byť riešená osobitne ako rekonštrukčná úloha. Žiaľ, v čase,

venskú cenu za projektové práce za rok 1959. Veľmi účinné

keď ani Hrad nepatril do pamiatkovej zóny mesta, bola

to však nebolo, lebo ani z našich, ani z nasledujúcich pro-

ďalšími čiastkovými asanáciami odsúdená na úplný zánik.

jektov sa veľmi málo zrealizovalo, a tak územie dosiaľ čaká

Je to neodpustiteľná strata charakteristických priestorov,

na výsledný návrh, ktorý by mal komplexne doriešiť dané

uličiek, objektov, dvorov a detailov prvkov, ale aj osobitnej

územie a obohatiť mesto o jeho stratenú štvrť. Možno sa to

mierky tohto územia. Už nikdy, nikto nemôže nahradiť, ba

raz podarí, najmä ak sa výsledný projekt vyhne susedným

ani obnoviť čarovnú atmosféru takú vlastnú tomuto územiu

vzorom podpriemerného riešenia Zámockej ulice alebo

a bratislavskému duchu – jeho skutočného genia loci.

nadnesenej zástavby novovzniknutého nábrežia.

V novovymedzenom programe na zmenšenom území sme sa vo výslednom návrhu snažili riešiť predovšetkým výšku

Ferdinand Konček, Iľja Skoček, Ľubomír Titl

Podhradie, Bratislava / 1955 súťaž Situácia.

22 Podhradie, Bratislava / 1957 štúdia III. ↑ Situácia. ↓ Pohľad na nové Rybné námestie z Hviezdoslavovho námestia.

23 Sídlisko Podhradie, Bratislava / 1959 projekt ↑ Situácia. ↓ Model.

Hradný vrch, Bratislava / 1969 štúdia ↑ Axonometria, pohľad zo severozápadu. ↓ Pohľad od vyhliadkovej reštaurácie na Dunajské nábrežie.

Hradný vrch, Bratislava / 1974 štúdia ↑ Axonometria, pohľad z východu. → Situácia. ↓ Pohľad zo severu.

Sídlisko Záhradnícka, Bratislava / 1957 štúdia ↑ Bytové domy na Jelačičovej ulici. ↓ Smerný plán.

Sídlisko Štrkovec, Bratislava / 1959 – 1960 projekt, 1960 – 1965 realizácia ↑ Letecký pohľad. ↓ Situácia.

Dúbravka, Bratislava / 1965 – 1968 projekt, 1969 – 1985 realizácia ↑ Hlavná komunikačná os. ↓ Situácia.

Experimentálny dom „PD“, Bratislava / 1957 – 1958 projekt, 1959 realizácia ↑ Pohľad z juhu. ↘ Pôdorys prvého poschodia. ↓ Návrh. Kresba.

Rezidenčné vily pre pracovníkov OSN, Bratislava / 1967 projekt, 1968 – 1969 realizácia ↑ Terasa pred vilou hlavného experta. ↘ Axonometria komplexu. ↓ Jeden z domov pre zamestnancov.

Mezonetové domy, Kramáre, Bratislava / 1967 – 1970 projekt, 1970 – 1973 realizácia ↑ Pohľad z Bárdošovej ulice.

Obytné domy diplomatického zboru, Bratislava / 1970 – 1972 projekt, 1972 – 1975 realizácia ↑ Pohľad z Jančovej ulice.

Konzulárne vily na Bôriku, Bratislava / 1968 štúdia ↑ Alternatíva 1. Perspektíva. ↑ Alternatíva 2. Perspektíva. ↘ Celkový pohľad. Model.

Dom kultúrnej rekreácie, Bratislava / 1960 – 1962 projekt, 1963 – 1966 realizácia ↑ Pohľad z juhu. ↘ Pôdorys prvého poschodia. ↓ Priestor haly so schodiskom.

Študentský domov Juraja Hronca, Bratislava / 1960 – 1961 projekt, 1961 – 1967 realizácia ↑ Pohľad na ubytovaciu časť. ↓ Pôdorys prízemia. ↘ Pohľad na objekt telocvične.

Hotel Máj, Liptovský Ján / 1962 – 1964 projekt, 1965 – 1979 realizácia ↑ Pohľad zo severu. ↘ Pôdorys prvého poschodia. ↓ Pohľad na ubytovaciu a spoločenskú časť.

Hotel Baník, Nové Štrbské Pleso / 1969 projekt, 1970 – 1976 realizácia ↑ Pohľad zo severu. ↓ Pôdorys prízemia. → Interiér spoločenskej miestnosti. ↘ Celkový pohľad. Model.

Rekreačný objekt Rempo, Modra Harmónia / 1973 štúdia ↑ Axonometria. ↓ Pohľad.

Hotel Garni, Bratislava / 1978 štúdia ↑ Pohľad z Konventnej ulice. ↓ Pôdorys prvého poschodia.

40 Dom odborov, techniky a kultúry, Bratislava / 1959 – 1977 štúdie, projekt, 1968 – 1981 realizácia ↑ Celkový pohľad z námestia. → Pôdorys prvého poschodia. ↘ Pôdorys druhého poschodia. ↓ Foyer pred spoločenskou sálou.

41 ↑ Podhľad v spoločenskej sále podľa návrhu Jozefa Jankoviča. ↗ Interiér spoločenskej sály. ↓ Návrh divadelnej sály. Kresba. → Divadelná sála. ↘ Fontána podľa návrhu Pavla Mikšíka.

Kongresová hala, Au café, Bratislava / 1965 štúdia ↑ Pohľad od Sadu Janka Kráľa. Model. ↑ Perspektíva, pohľad od nábrežia Dunaja. ↘ Pôdorys prízemia.

Podniky zahraničného obchodu – Petrimex, Bratislava / 1969 projekt, 1971 – 1972 realizácia ↑ Pohľad na priečelie s hlavným vstupom. → Pôdorys vstupného podlažia. ↘ Rez. ↓ Interiér kancelárie riaditeľa.

Prevádzková budova a riaditeľstvo SND, Bratislava / 1975 štúdia ↑ Pohľad z Gorkého ulice. Model. → Pohľad z Gorkého ulice. ↘ Celkový pohľad. Model. ↓ Pôdorys prízemia.

Univerzitná knižnica, prístavba, Bratislava / 1958 štúdia ↑ Úprava záhrady pri Lisztovom pavilóne. Kresba. ↓ Celkový pohľad na areál s novou budovou Mestskej knižnice na Kapucínskej ulici. Kresba.

Študentský klub, Bratislava / 1970 štúdia ↑ Pohľady. ↓ Pôdorys poschodia. ↘ Situácia.

Interiér Galérie Miloša Alexandra Bazovského, Trenčín / 1972 – 1975 projekt, 1973 – 1979 realizácia ↑ Phľad do bývalého rajského dvora. ↗ Chodba na prízemí so zamurovanými oknami do refektára. ↘ Pôdorys prízemia, zväčšený o bývalý refektár.

Múzeum revolučných tradícií, Bratislava / 1981 – 1985 projekt ↑ Celkový pohľad. Model. ↓ Rez a pôdorys.

Gottwaldovo námestie, návrh úpravy námestia a komplexu SVŠT, Bratislava / 1955 súťaž Gottwaldovo námestie, návrh námestia a pamätníka, Bratislava / 1954 súťaž Pamätník Martina Kukučína, Jasenová / 1978 projekt, 1980 realizácia → Rez. ↓ Celkový pohľad. Návrh.

Pamätník holokaustu, Sereď / 1968 projekt, 1969 realizácia ↖ Celkový pohľad. ↑ Detail tabule s reliéfmi. ← Model.

Partizánska lúka, Bratislava / 1974 projekt, 1975 realizácia ↑ Situácia. ↗ Amfiteáter so zázemím. Model. ↓ Ihriskový prvok – bludisko. Model. ↘ Ihriskový prvok – medvede. Model. Autor Pavol Binder.

Spoločné diela Koncept pražského nábrežného námestia pred Rudolfínom, Praha, 1954 štúdia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, T. Gebauer, J. E. Koula Podhradie, Bratislava, 1957 3 architektonickourbanistické štúdie, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, A. Daříček

Sídlisko Záhradnícka, objekty, Bratislava, 1957 štúdia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, J. Chovanec, A. Daříček, Ľ. Jendreják, Š. Krumlová Vysokoškolské internáty UK, Bratislava, Karlova Ves, 1957 urbanistická štúdia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Experimentálny dom „PD“, Bratislava, Nábrežie arm. gen. L. Svobodu 56, 1957 – 1958 projekt, 1959 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, A. Daříček, J. Poštulka Sídlisko Podhradie, Bratislava, 1957 – 1959 projekt, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, A. Daříček Univerzitná knižnica, prístavba, Bratislava, 1958 štúdia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, A. Daříček st. Dom odborov, techniky a kultúry, Bratislava, Trnavské mýto, 1959 – 1960 4 štúdie, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Sídlisko Štrkovec, Bratislava, 1959 – 1960 projekt, 1960 – 1965 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, D. Kedro, T. Gebauer, Ľ. Jendreják, M. Beňuška, A. Daříček, Š. Ďurkovič Dom kultúrnej rekreácie, Bratislava, Kráľovské údolie 6, 1960 – 1962 projekt, 1963 – 1966 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Študentský domov Juraja Hronca, Bratislava, Bernolákova 1, 1960 – 1961 projekt, 1961 – 1967 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, Ľ. Jendreják, G. Tursunov Hotel Máj, Liptovský Ján, Jánska dolina 345, 1962 – 1964 projekt, 1965 – 1979 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl 3 vežové domy, Bratislava, Jelšová ul., 1964 projekt, 1968 realizácia, F. Konček, I. Skoček 3 vežové domy, Bratislava, Stromová ul., 1964 projekt, 1968 realizácia, F. Konček, I. Skoček Slobodáreň, Liptovský Ján, 1966 projekt, 1969 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Kongresová hala, Au café, Bratislava, 1966 štúdia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, Ľ. Jendreják Sídlisko Pošeň, objekty, Bratislava, 1966 projekty, 1966 – 1968 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, M. Kančev, L. Pinkalský, E. Vician, E. Vicianová

Rezidenčné vily pre pracovníkov OSN, Bratislava, Stará vinárska ul., 1967 projekt, 1968 – 1969 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, interiéry M. Pisončíková Mezonetové domy, Bratislava, Bárdošova ul., 1967 – 1970 projekt, 1970 – 1973 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Fontána pred Osobným prístavom, Bratislava, Fajnorovo nábrežie, 1967 projekt, 1967 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Pamätník holokaustu, Sereď, 1968 projekt, 1969 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, akad. soch. J. Hučko Konzulárne vily na Bôriku, Bratislava, 1968 štúdia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Zochova chata, rekonštrukcia, Modra, 1968 projekt, 1969 realizácia, F. Konček, I. Skoček Rekreačný areál Piešťany – Sĺňava, Piešťany, Sĺňava, 1969 územný plán, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Hotel Baník, Nové Štrbské Pleso, 1969 projekt, 1970 – 1976 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Podniky zahraničného obchodu – Petrimex, Bratislava, V. Clementisa 10, 1969 projekt, 1971 – 1972 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Zábavný park, Bratislava, Tyršovo nábrežie, 1970 štúdia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Študentský klub, Bratislava, Bernolákova, 1970 štúdia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Trasa Rybné námestie – Mierové námestie, Bratislava, 1970 – 1973 štúdia, I. Skoček, Ľ. Titl, Ľ. Jendreják Obytné domy diplomatického zboru, Bratislava, Jančova 8, 1970 – 1972 projekt, 1972 – 1975 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Územný plán Machnáč, Bratislava, 1971 územný plán, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl

Dúbravka, Bratislava, 1965 – 1968 územný plán, 1969 – 1985 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, I. Ehrenberger, T. Gebauer

Mierové námestie, Bratislava, 1971 urbanistickodopravná štúdia, F. Konček, I. Skoček, Ing. Roth

Dúbravka – Záluhy, Bratislava, 1965 územný plán, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl

Interiér Galérie Miloša Alexandra Bazovského, Trenčín, Mierová 7, 1972 – 1975 projekt, 1973 – 1979 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl

Dúbravka – Záluhy, Bratislava, 1965 – 1968 projekt sídliska, 1969 – 1975 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, I. Ehrenberger, T. Gebauer

Rekreačný objekt Rempo, Modra Harmónia, 1973 štúdia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl

Dúbravka – Podvornice, Bratislava, 1967 územný plán, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl

Partizánska lúka, Bratislava, 1974 projekt, 1975 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, P. Paňák

Hradný vrch, Bratislava, 1974 štúdia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl

Spoločné súťažné návrhy Gottwaldovo námestie, návrh námestia a pamätníka, Bratislava, 1954 1. kolo súťaže, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, akad. soch. J. Kulich Letenská pláň, Praha, 1954 súťaž, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Krematórium v Slávičom údolí, Bratislava, 1955, súťaž, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Detské divadlo, Žilina, 1974 štúdia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl

Podhradie, urbanistické riešenie, Bratislava, 1955 súťaž, 1. odmena, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, T. Gebauer

Prevádzková budova a riaditeľstvo SND, Bratislava, Gorkého ul., 1975 štúdia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl

Gottwaldovo námestie, návrh úpravy námestia a komplexu SVŠT, Bratislava, 1955 súťaž, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl

Dom odborov, techniky a kultúry, Bratislava, Trnavské mýto 1, 1959 – 1977 projekty, 1968 – 1981 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl

Dom odborov, techniky a kultúry, Bratislava, 1956 súťaž, 2. cena (najvyššia), 3. cena, 3. znížená cena, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, T. Gebauer

Hotel Garni, Bratislava, Staromestská ul., 1978 štúdia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Kláštor Kapucíni, dostavba, Bratislava, 1978 štúdia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Pamätník Martina Kukučína, Jasenová, 1978 projekt, 1980 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, akad. soch. J. Kulich Centrum Miletičova, Bratislava, 1979 štúdia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Rekonštrukcia časti hradu Červený Kameň a prístavba, Červený Kameň, 1979 štúdia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Mierové námestie, Bratislava, 1980 architektonickourbanistická štúdia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Židovská ulica, Bratislava, 1982 architektonickourbanistická štúdia, F. Konček, Ľ. Titl Múzeum revolučných tradícií, Bratislava, Židovská ul., 1981 – 1985 projekt, 1987 – nedokončené, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Pamätník SNP, Partizánska lúka, Bratislava, 1983 projekt, 1984 realizácia, F. Konček, Ľ. Titl, akad. soch. L. Snopek Hotel Máj, projekt rozšírenia, Liptovský Ján, 1986 projekt, F. Konček, Ľ. Titl Vyhliadková veža, Piešťany, Sĺňava, 1987 štúdia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl

Gottwaldovo námestie, návrh námestia a pamätníka, Bratislava, 1957 2. kolo súťaže, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, akad. soch. J. Kulich Pamätník tragicky zomrelých politických väzňov, Bratislava, Cintorín Slávičie údolie, 1957 súťaž, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, akad. soch. J. Jankovič Dom kultúrnej rekreácie, Bratislava, Kráľovské údolie, 1958 interná súťaž, 1. cena, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Gottwaldovo námestie, návrh námestia a pamätníka, Bratislava, 1960 3. kolo súťaže, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, akad. soch. J. Kulich Slovenské národné divadlo, umiestnenie novostavby, Bratislava, 1961 súťaž, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Zotavovňa ROH, Štrbské Pleso, 1962 súťaž, 2. cena, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Kongresová hala, Au café, Bratislava, 1965 študijná úloha, najlepší návrh, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, Ľ. Jendreják, J. Poštulka Historické centrum, Bratislava, 1965 súťaž, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Dom kultúry, Plzeň, 1967 súťaž, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Hotel Baník, Nové Štrbské Pleso, 1968 súťaž, 1. cena, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl UNO City, Viedeň, 1969 súťaž, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, Ľ. Jendreják

Hradná vináreň, rekonštrukcia, Bratislava, 1991 projekt, 1995 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl

Hotel Pozemných stavieb, Stará Lesná, 1970 súťaž, 1. cena, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl

Hradná vináreň, interiér, Bratislava, 1992 projekt, 1995 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl

Vládny hotel, Štrbské Pleso, 1972 súťaž, 1. cena, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl, T. Gebauer

Prezentačný a predajný salón NISSAN, Bratislava, Trnavské mýto, 1993 projekt, 1993 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl

Slovenské národné divadlo, umiestnenie novostavby, Bratislava, 1979 súťaž, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl

Obytné domy diplomatického zboru, nadstavba, Bratislava, Jančova 8, 1995 projekt, 1995 – 2001 realizácia, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl

Hradná vináreň, rekonštrukcia, Bratislava, 1990 súťaž, 1. cena, F. Konček, I. Skoček, Ľ. Titl Pamätník, Bratislava Devín, 1990 súťaž, F. Konček, I. Skoček

Iľja Skoček Skupina rodinných domov, Veľké Leváre, 1952, R 2 bytové objekty, projekt osadenia, Trnava, 1952, R Sídlisko Trenčín 250 b.j., Trenčín, Sublahova ul., 1953, R, s K. Palušom Rodinné domy, Bratislava, Rožňavská ul., 1953, R Pamätník na Slavíne, súťaž, 2. cena, Bratislava, 1953, s A. Daříčkom, J. Stellerom RD Gabriela Štrbu, Bratislava, 1954, R Pamätník na Slavíne, súťaž, Bratislava, 1955, s A. Daříčkom, J. Stellerom PKO – štúdia objektov, Bratislava, 1956 Administratívna budova vedľa Manderlu, Bratislava, 1962 RD B. Trajtera, Bratislava, 1965, R, s Trajterovou Okoličná na Ostrove, územný plán obce, Okoličná na Ostrove, 1965 Rozárium na hradnom vrchu, Bratislava, 1967 Premiestnenie gotického kostola z Liptovskej Sielnice, Skanzen Pribylina, 1967

Amfiteáter detských hier, Bratislava Dúbravka, 1968, R Obchodné stredisko, Bratislava Dúbravka, 1968, R Obchodné centrum, Bratislava Dúbravka, 1969, R Hotel Javor, Piešťany, Sĺňava, 1969, R Úprava priestoru pred Domom U dobrého pastiera, Bratislava, 1970, R Podchod Dúbravka, Bratislava Dúbravka, 1970, R Zlaté piesky, územný plán, Bratislava, 1971 Hotel Zdroj, Piešťany, Sĺňava, 1971, R Most, Kapucínska ul., Bratislava, 1972, R Skanzen Liptovskej dediny, Pribylina, 1973, R, s P. Bauerom, M. Kusým, P. Paňákom RD Skočkovci, Bratislava, 1973, R, s M. Skočkovou Vodné dielo Gabčíkovo, štúdia, Gabčíkovo, 1973, s P. Bauerom, M. Kusým, P. Paňákom, M. Skočkovou Obytná skupina na Židovskej ul., Bratislava, 1974 Hotel Holiday Inn, Zlaté piesky, Bratislava, 1974 Hotel Zdroj, interiér, Piešťany, Sĺňava, 1976, R Vodné dielo Gabčíkovo, projekt, Gabčíkovo, 1977, s P. Bauerom, M. Kusým, P. Paňákom, M. Skočkovou Mestské hradby, Bratislava, 1977, R Hotel ŠPTÚ, Piešťany, Sĺňava, 1978, R 2 espressá v hradbách, Bratislava, 1979, s M. Skočkovou Kostol Sielnica, zmeny po archeol. náleze, Skanzen Pribylina, 1979, R

Výber samostatných diel Realizované diela sú označené „R“

Ferdinand Konček

Pomník, Holič, 1980, so Š. Belohradským Obytná skupina Prievoz, Bratislava, 1980 Blida, 2 štúdie centra, Blida, Alžírsko, 1983 Aarba, štúdia, Aarba, Alžírsko, 1983 Blida, štúdia urbanistickej skupiny, Blida, Alžírsko, 1983

2 podnikové zotavovne, Piešťany, Sĺňava, 1969 – 1979, R

Hradobný múr, zmeny po archeol. náleze, Bratislava, 1984, R

Komplex budov v areáli Beblavého – Zámocké schody pre Mestské múzeum, Bratislava, 1969 – 1974

Modra, územný plán, Modra, 1986, R

Rekonštrukcia Vodnej veže, Bratislava, R

Fontána Puk lipy, Pošeň, Bratislava Ružinov, 1986, R, s akad. soch. A. Bilkovičom

Rekonštrukcia kláštora rehole piaristov v Trenčíne pre Galériu Miloša Alexandra Bazovského, Trenčín, 1976 – 1979, R

Bytový dom, Modra, 1987, R, s I. Skočekom ml.

Pavilón ZARES, Sad Janka Kráľa, Bratislava, 1977 – 1983, R

Výrobné centrum, Bratislava Podunajské Biskupice, 1987

Rekonštrukcia Žigrayovej kúrie pre Židovské múzeum, Bratislava, 1982, R

Hotel Danube, Bratislava, 1987, s L. Ciganekom

Vily a rodinné domy, Bratislava, Miloslavov, 1960 – 1989, R

Šmidkeho ulica, architektonicko-urbanistická štúdia, Bratislava, 1987

Hotel Danube, Bratislava, 1989, s J. Hauskrechtom, B. Džadoňom, J. Poláškom

55 Ľubomír Titl Rekreačné zariadenie novinárov, Modra Harmónia, 1950 Triedička, drvička v banskom závode, Nováky, 1953, R RD Likavec, Ružomberok, 1953, R 24-triedna škola, Bratislava, Žižkova ul., 1959 Kameničná, územný plán obce, Kameničná, 1965 Domy expertov OSN, radové, Bratislava, 1968, R Zotavovňa ROH, Piešťany, Sĺňava, 1969 Pavilón ambulancií „Koch“, Bratislava, 1970, R RD prof. Strausz, Nitra, 1970, R RD, Haláčovce, 1970, R ObNV II. Ružinov, Bratislava Ružinov, 1971, R, s T. Gebauerom Materská škola, Bratislava, 1971 RD Šefránková, adaptácia, Bratislava, 1972, R Fontána pred novou budovou SND, súťaž, Bratislava, 1989, s akad. soch. A. Bilkovičom Hotel Javor, bazén, Piešťany, Sĺňava, 1989 Hotel Zdroj, bazén, Piešťany, Sĺňava, 1989 RD, Čepeň, Sereď, 1991, R Autosalón, Bratislava, 1991 Hrachová ul., Bratislava, 1992 4 vily v Slávičom údolí, Bratislava, 1993, s I. Skočekom ml. Karlova Ves, územný plán, Bratislava, 1995 Pomník M. R. Štefánikovi, súťaž, Bratislava, 1997, s akad. soch. J. Kulichom Vila G, Bratislava Karlova Ves, 2000 Vila L, Bratislava Karlova Ves, 2002, R, s I. Skočekom ml. Prednádražie, súťaž, Bratislava, 2003, s M. Luptákom, P. Králikom RD B. Trajtera, Hodruša, 2004 Fontána pred novou budovou SND, Bratislava, 2005, R, s akad. soch. A. Bilkovičom

Výskumný ústav bezpečnosti práce, Modra Harmónia, 1973 RD Laluha, Bratislava, 1975, R RD prof. Šefránek, Bratislava, 1975, R Pavilón obsluhy, Partizánska lúka, Bratislava, 1979, R RD prof. Chovan, Bratislava, Révová ul., 1979, R Zotavovňa ŽOS Trnava, Piešťany, Sĺňava, 1979 RD prof. Strausz, Bratislava, 1980, R RD Huera, Modra, 1980, R „Libreso“, Bratislava Dúbravka, 1980 Kultúrny dom, Sokolovce, 1980 Hrad Červený Kameň, dostavba polyfunkčného objektu, Červený Kameň, 1980 Dom služieb, Komárno, 1980, R RD, Lapáš, 1981, R Hudobný pavilón, Nováky, 1981, R Hotel Skloplast, Piešťany, Sĺňava, 1982

Nová budova SND, interiéry vstupných priestorov, Bratislava, 2005, R

Dom kultúrnej rekreácie, prístavba, Bratislava, 1983

Letisko, územný plán, Bratislava, 2005, s M. Luptákom, B. Kulichom

RD Kurty, Bratislava, 1985, R

Obytná skupina Apolo, Bratislava, 2005, s M. Luptákom, B. Kulichom

RD Tisovčík, Bratislava, 1985, R

Nitra, urbanistická štúdia centra, Nitra, 2006, s M. Luptákom, B. Kulichom

Skalica, kalvária a centrum, Skalica, 1986

Obytná skupina Jarovce, Jarovce, 2009, s M. Luptákom, B. Kulichom

Chata Polák, Čertovica, 1990, R

RD prof. Balažoviech, Bratislava, 1989

Iľja Skoček, Ferdinand Konček, Tibor Gebauer, Ľubomír Titl, Praha 1955

56 Biografie Ing. arch. Akad. arch. Ferdinand Konček narodený 9. 7. 1929 Praha štúdium 1948 – 1952 FAPS SVŠT Bratislava – Ing. arch. 1953 – 1956 AVU Praha, prof. J. Fragner – Akad. arch. zamestnanie 1952 – 1953 Hutný projekt Bratislava 1956 – 1968 Stavoprojekt Bratislava 1968 – 1970 Združenie projektových ateliérov pri ZSA 1970 – 1973 Projektový ústav spoločenských stavieb 1973 – 1990 ŠPTÚ Bratislava

Ing. arch. Akad. arch. Iľja Skoček narodený 12. 6. 1930 Brno štúdium 1948 – 1952 FAPS SVŠT Bratislava – Ing. arch. 1953 – 1956 AVU Praha, prof. J. Fragner – Akad. arch. zamestnanie 1952 – 1953, 1956 – 1968 Stavoprojekt Bratislava 1968 – 1970 Združenie projektových ateliérov pri ZSA, vedúci ateliéru 1970 – 1973 Projektový ústav spoločenských stavieb 1973 – 1989 ŠPTÚ Bratislava 1981 – 1984 CNERU Alžír, Alžírsko 1989 – 1992 Ateliér A70 1992 – 2006 Ateliér S&S

doc. Ing. arch. Akad. arch. Ľubomír Titl

ocenenia za spoločné práce

narodený 27. 5. 1929 Bratislava

1965 zápis do Knihy cti hl. mesta SSR Bratislavy

štúdium 1948 – 1952 FAPS SVŠT Bratislava – Ing. arch. 1953 – 1956 AVU Praha, prof. J. Fragner – Akad. arch. zamestnanie 1952 – 1953 Revízne riaditeľstvo baní Prievidza 1956 – 1968 Stavoprojekt Bratislava 1968 – 1970 Združenie projektových ateliérov pri ZSA 1970 – 1973 Projektový ústav spoločenských stavieb 1973 – 1990 ŠPTÚ Bratislava 1990 – 1996 FA STU Bratislava, pedagóg, 1994 – 1996 dekan 1996 – 2008 SvF STU Bratislava, Katedra architektúry, pedagóg

1965 Cena Vlády ČSSR k 20. výročiu oslobodenia za Obvod F – Ružinov v Bratislave 1966 Cena Dušana Jurkoviča za Vysokoškolský internát Juraja Hronca 1966 Cena Dušana Jurkoviča za Urbanistický koncept F – obvodu v Bratislave 1982 Cena ministra výstavby a techniky SSR za najlepšiu stavbu – Dom odborov 1982 Cena Antonína Zápotockého 1989 Štátne vyznamenanie „Za vynikajúcu prácu“

Bibliografia SVETLÍK, Ján: Súťaž na úpravu Podhradia v Bratislave. Architektura ČSR 15, 1956, č. 6, s. 322 – 329. KUSÝ, Martin: Nad súťažnými návrhmi na výstavbu Domu odborov a techniky v Bratislave. Architektura ČSR 16, 1957, č. 3, s. 126 – 132. Sídlisko Bratislava – Podhradie. Projekt, 1957, č. 7, s. 4 – 7. VAŠKO, Imrich: Sústredená bytová výstavba v Bratislave – Záhradnícka ulica. Projekt, 1957, č. 7, s. 8. Systém „PD“ – Bratislava. Projekt, 1958, č. 3, s. 8. JENDREJÁK, Ľudovít: Štúdia areálu Ústrednej knižnice v Bratislave. Výtvarný život 3, 1958, č. 4, s. 138 – 140. BEŇUŠKA, Milan: Príprava výstavby mestského obvodu Ružinov v Bratislave. Projekt 2, 1960, č. 3 – 4, s. 47 – 49. KUSÝ, Martin: Dom odborov a techniky v Bratislave. Architektura ČSR 19, 1960, č. 10, s. 685 – 689. KUZMA, Dušan: K výsledkom súťaže na pomník Klementa Gottwalda v Bratislave. Projekt 3, 1961, č. 1, s. 14. BELLUŠ, Emil: Gottwaldovo námestie a Gottwaldov pomník. Výtvarný život 6, 1961, č. 2, s. 42 – 51. BELLUŠ, Emil: K otázke umiestnenia SND v Bratislave. Projekt 3, 1961, č. 11 – 12, s. 233 – 238. ŠVANIGA, Juraj: Internát na Legionárskej ulici v Bratislave. Projekt 3, 1961, č. 11 – 12, s. 248 – 250.

Študijný projektový a typizačný ústav 1973 – 1978. Katalóg. Ed. Ľ. Titl, K. Paluš, D. Bystrický, M. Ličko, V. Husák. Bratislava, ŠPTÚ 1978. 48 s. BRTKO, Peter – KONČEK, Ferdinand: Oblastná galéria M. A. Bazovského v Trenčíne. Projekt 23, 1981, č. 1 – 2, str. 38 – 43. TITL, Ľubomír: Architektonická tvorba zotavovní ROH. Projekt 23, 1981, č. 4, s. 20 – 23.

KUSÝ, Martin: Súťaž na zotavovňu ROH. Projekt 4, 1962, č. 9, s. 196 – 200.

KONČEK, Ferdinand – SKOČEK, Iľja – TITL, Ľubomír – LUKAČOVIČ, Štefan – HUNTIER, Jozef – KAHOUN, Karol: Komplex Domu odborov, techniky a kultúry v Bratislave ukončený novostavbou Domu Revolučného odborového hnutia. Projekt 23, 1981, č. 7, s. 4 – 21.

KUSÝ, Martin: Výstavba zotavovne ROH na Štrbskom Plese. Výtvarný život 7, 1962, č. 9, s. 348 – 352.

ZALČÍK, Tibor – DULLA, Matúš: Slovenská architektúra 1976 – 1980. Bratislava, Veda 1982. 192 s.

ČERNÝ, Oldrich: Vysokoškolský internát v Bratislave. Architektura ČSR 21, 1962, č. 9, s. 583 – 586.

KRIVOŠOVÁ, Janka – LUKÁČOVÁ, Elena: Premeny súčasnej architektúry Slovenska. Bratislava, Alfa 1990. 200 s.

LÝSEK, Lumír: Zotavovňa ROH v Liptovskom Jáne. Projekt 6, 1964, č. 2, s. 29 – 31.

Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení. Katalóg výstavy. Bratislava, SNG 1995.

SVETKO, Štefan: Spoločenský pavilón v Petržalke. Projekt 7, 1965, č. 9, s. 196 – 199.

Kto je kto v architektúre na Slovensku. Ed. Matúš Dulla, Henrieta Hammer Moravčíková. Bratislava, Meritum 1995. 192 s.

MATUŠÍK, Ivan: Dom rekreácie v Bratislave. Projekt 8, 1966, č. 11 – 12, s. 244 – 249.

DULLA, Matúš: Architektúra šesťdesiatych rokov. In: Šesťdesiate roky v slovenskom výtvarnom umení. Katalóg výstavy. Ed. Zora Rusinová. Bratislava, SNG 1995, s. 305 – 319.

LACKO, Jozef: Vysokoškolský internát v Bratislave. Výtvarný život 7, 1962, č. 2, s. 118 – 120.

Vysokoškolský internát na Legionárskej ulici v Bratislave. Projekt 9, 1967, č. 8 – 9, s. 203 – 206. Ateliér Iľju Skočeka. Projekt 11, 1969, č. 5 – 6, s. 106 – 115. Skupina rodinných domov pre pracovníkov OSN v Bratislave. Architektura ČSSR 28, 1969, č. 9 – 10, s. 557 – 559. Stavoprojekt Bratislava 1949 – 1969. Ed. Rudolf Masný, Milan Lojdl. Bratislava, Práca 1969. 220 s. ZPAT Združenie projektových ateliérov. Prospekt. Ed. Iľja Skoček a kol. Bratislava, A – PRESS, Informačné centrum ZSA 1970. 48 s. ROKOŠNÝ, Anton – KONČEK, Ferdinand – SKOČEK, Iľja – TITL, Ľubomír: Podniky zahraničného obchodu. Projekt 15, 1973, č. 2, s. 10 – 13.

DULLA, Matúš – MORAVČÍKOVÁ, Henrieta: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava, Slovart 2002. 512 s. ANDRÁŠIOVÁ, Katarína: Administratívna budova priateľská k ľuďom. ARCH 10, 2005, č. 5, s. 52. Šedesátá léta v architektuře očima pamětníků. Zborník. Petr Urlich, Petr Vorlík, Beryl Filsaková, Katarína Andrášiová, Lenka Popelová. Praha, Česká technika – nakladatelství ČVUT 2006. 304 s. ANDRÁŠIOVÁ, Katarína: Architekti Ferdinand Konček, Iľja Skoček, Ľubomír Titl. Rozhovory o ich živote, práci a o architektúre na Slovensku i v Čechách. 1. časť. Projekt 48, 2006, č. 3, s. 76 – 83.

TITL, Ľubomír: Budova podniků zahraničního obchodu Bratislava – Ružinov. Architektura ČSR 32, 1973, č. 6, s. 277 – 279.

ANDRÁŠIOVÁ, Katarína: Architekti Ferdinand Konček, Iľja Skoček, Ľubomír Titl. Rozhovory o ich živote, práci a o architektúre na Slovensku i v Čechách. 2. časť. Projekt 48, 2006, č. 4, s. 37 – 44.

TITL, Ľubomír: Zotavovňa ROH Nové Štrbské Pleso. Projekt 16, 1974, č. 9, s. 24.

DULLA, Matúš: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava, Perfekt 2007. 196 s.

SKOČEK, Iľja: Štúdia hradného vrchu. Projekt 17, 1975, č. 7 – 8, s. 47 – 50.

Trade Union House. In: Eastmodern. Ed. Hertha Hurnaus, Benjamin Konrad, Maik Novotny. Wien, Springer Verlag 2007, s. 48 – 55.

Verwaltungsgebäude der Außenhandelsunternehmen in Bratislava / CS. DBZ Deutsche Bauzeitschrift 23, 1976, č. 3, s. 265 – 267. KUSÝ, Martin: Architektúra na Slovensku 1945 – 1975. Bratislava, Pallas 1976. 288 s. ALEXY, Tibor: Ako sa vyvíjala koncepcia bratislavského centra. Projekt 19, 1977, č. 4, s. 11 – 15. PAŇÁK, Pavol: Partizánska lúka. Prírodný kultúrno-spoločenský areál v Bratislave. Projekt 19, 1977, č. 8, s. 22 – 23.

ANDRÁŠIOVÁ, Katarína: Dva domy v Bratislave. Bytové domy s mezonetmi. ARCH 13, 2008, č. 2, s. 38 – 39. ANDRÁŠIOVÁ, Katarína: Príroda a moderná architektúra: ako užívať ich bohatstvo? Zotavovňa Máj, Liptovský Ján. ARCH 14, 2009, č. 6, s. 24 – 27. MORAVČÍKOVÁ, Henrieta – DLHÁŇOVÁ, Viera: Istropolis, Bratislava. In: Beyond Everydayness. Theatre Architecture in Central Europe. Praha, Národné divadlo 2010, s. 531.

Zdroje ilustrácií Archív architektov F. Končeka, I. Skočeka, Ľ. Titla: 6, 7, 10, 11, 12, 13, 14, 16, 18, 23, 24, 25, 26, 29, 30, 31, 33, 34, 35, 36, 37, 38, 39, 41, 42, 43, 44, 45, 46, 47, 48, 49, 50, 51, 56; Archív Oddelenia architektúry ÚSTARCH SAV: 4, 5, 22, 23, 30, 34, 40, 41, 43; Pozemné stavby n. p. Bratislava, bez vročenia: 27; Časopis Architektura ČSR 1956: 21; Časopis Projekt 1957: 26, 1958: 29, 1960: 27, 1967: 35, 1977: 51, 1981: 40, 47, 1987: 28; Stavoprojekt Bratislava 1949 – 1969. Ed. Rudolf Masný, Milan Lojdl. Bratislava, Práca 1969. 220 s.: 8, 9, 28.

Autori fotografií Ivan Hoffman: 41, Kaňka: 30; Ľ. M. Mihalovič: 14, 16, 35; Rajmund Müller: 30, 34, 40, 41, 43, 47; Miloš Pitoňák: 37; Ľubo Stacho: 41; Tibor Škandík: 32. Podnikli sme všetky kroky, aby sme zistili majiteľov autorských práv použitých fotografií. Za neúmyselné vynechanie niektorého z nich sa vopred ospravedlňujeme. V nasledujúcich vydaniach radi doplníme chýbajúce údaje.