Dizertačná práca Ľuboš Gajdoš by Jakub Moravčík

TECHNICKÁ UNIVERZITA VO ZVOLENE

TRANSFORMÁCIA HISTORICKÝCH PRIESTOROVÝCH DEKORATÍVNYCH PRVKOV V SÚČASNOM DIZAJNE NÁBYTKU

Písomná časť dizertačnej práce

Študijný odbor: Študijný program: Školiteľ záverečnej práce:

Zvolen 2017

Mgr. art. Ľuboš Gajdoš

Poďakovanie Poďakovanie patrí školiteľovi prof. Ing. Jurajovi Veselovskému, CSc. za priateľský prístup, podporu, rady a usmernenie počas postgraduálneho štúdia a predovšetkým za odbornú pomoc pri konzultovaní vedeckých otázok.

ABSTRAKT Mgr. art. GAJDOŠ, Ľuboš: Transformácia historických priestorových dekoratívnych prvkov v súčasnom dizajne nábytku. [Dizertačná práca]. Technická univerzita vo Zvolene. Katedra dizajnu nábytku a interiéru. Školiteľ – konzultant písomnej časti: prof. Ing. Juraj Veselovský, CSc. Zvolen, 2016. 84 s.

Témou dizertačnej práce bola transformácia historických priestorových dekoratívnych prvkov v súčasnom dizajne nábytku, jej gro tvorí výskum v oblasti historického nábytku, ktorý obsahuje priestorovo-dekoratívne prvky a jeho následné transformovanie do tvorby autorských artefaktov – nábytku.

Transformovanie

v zmysle

prehodnocovania

pôvodných

významov a zmeny kontextov. Tento prístup mi umožňuje pracovať s rôznymi

významami,

ktoré

tieto

priestorovo-dekoratívne

prvky

obsahujú. Vzniká tak nábytok, ktorý nie je zaujímavý svojou utilitárnosťou, ale svojou obsahovou stránkou a formou interpretácie do novej podoby dizajnu. Praktická práca je založená na koncepte, kde sa spája figuratívna skulptúra inšpirovaná historickým prvkom – karyatida so psychologickým obsahom bytia človeka v súčasnom svete. V procese navrhovania bola použitá digitálna technológia, pri ktorej som dospel k zmene pôvodného materiálu dreva – na sklo. Celá dizertačná práca je postavená na transformácii historických prvkov a zmene významov, technologických postupov a ich vkladanie do nových kontextov a interpretácií.

Kľúčové slová: historický nábytok, empír, priestorovo-dekoratívny prvok, interpretácia, transformácia, art dizajn, kontext

ABSTRACT Mgr. art. Gajdos, Lubos: The transformat ion of historical areal decorat ive elements in contemporary design of furniture. Dissertat ion Thesis. Technical University in Zvolen. Department of Furniture Design and Interior. Adviser - Consultant for the written sect ion: prof. Ing. Juraj Veselovsky, CSc. Zvolen, 2016, 84 s.

The subject of the dissertat ion thesis is the transformation of historical areal decorative elements in contemporary design of furniture. Its base constitutes of the research work in the area of historical furniture, which contains

spat ial

decorat ive

elements,

and

their

consecut ive

transformat ion into creat ion of auctorial art ifacts - furniture. The transformat ion in a sense of re-evaluat ion of original meaning and changes of concepts. This approach enables to work with various meanings contained in spat ial decorat ive elements. Created furniture is not interest ing because of its ut ilitarianism, but because of its content and interpretat ion into new form of design. The pract ical work is based on a concept, where figurat iveness of a sculpture inspired by historical element - caryat id is connected with psychological content of human being in a present-day world. Digital technology was used in the design process, and I concluded, that the init ial material - wood needs to be switched to glass. The dissertat ion thesis is based on the transformat ion of the historical elements and concept changes, technological methods, and their insertion into new contexts and interpretat ions.

Key words: historical furniture, empire, spat ial - decorat ive element, interpretat ion, transformat ion, art design, context

OBSAH 06

Úvod

1.0 Nábytková kultúra

1.1 Ideológia v nábytkovej kultúre

2.0 Historické priestorové prvky v nábytku

2.1 Empírové priestorové prvky v nábytku

2.2

Historické

priestorové

prvky

v nábytku

slovenských múzeí

2.3 Historické priestorové prvky v súčasnom dizajne

3.0 Dekoratívne prvky

3.1 Dekoratívne prvky a emócia

3.2 Dekoratívne prvky v kontexte

3.3 Druhotné využitie historických dekoratívnych

prvkov v dizajne nábytku

4.0 Transformovanie a transformácia

4.1 Transformátor a dekoratívne prvky jeho záujmu

4.2

Interpretácia

a transformácia

historických

priestorovo- dekoratívnych prvkov v nábytku

Záver

Zdroje

ÚVOD Predmetom dizertačnej práce je výskum historického nábytku, ktorého súčasťou je priestorovo- dekoratívny prvok a jeho transformácia do súčasného dizajnu cez optiku kultúry bývania, ideológie, historického kontextu a súčasného dizajnu nábytku. Dizertačná práca sa zaoberá výskumom, akú úlohu majú priestorovo-dekoratívne prvky v nábytku historickom, či súčasnom,

aké

významy

nesú

v súvislosti

s architektúrou, kultúrou bývania, ideológiou, dizajnom či spoločnosťou. Práca je rozdelená na štyri ucelené kapitoly. Kapitola

o „nábytkovej

kultúre“,

kapitola

„historické

priestorové prvky v nábytku“, kapitola „dekoratívne prvky“ a kapitola „transformovanie a transformácia“. V prvej kapitole sa zaoberám všeobecným vymedzením kultúry bývania, ktorú som nazval „nábytková kultúra“. Analyzujem, čo presne znamená kultúra bývania, prepájam poznatky z rôznych vedeckých odborov ako história, antropológia, sociológia, teória dizajnu či psychológia. Druhá a tretia kapitola sa zaoberajú

výskumom

priestorovo-dekoratívnych

prvkov

v jednotlivých historických obdobiach v rámci dejín umenia. Priestorovo- dekoratívny prvok ma zaujíma pre svoj význam v histórii v súvislosti so symbolikou, jeho používanie od nepamäti, v jeho rôznych významových rovinách a v súčasnom ponímaní v dizajne, kde je často doplnení aj o ďalšiu stránku a to

funkčnú.

o interpretáciu

V súčasnom

dizajne

a transformáciu

zaujímam

priestorovo-dekoratívnych

prvkov ako formu recyklácie. Znovu použitie historických priestorovo-dekoratívnych prvkov v súčasnom dizajne. Ťažiskom práce je výskumná časť, ktorá sa venuje hlbšej analýze historického nábytku empíru a jeho prvkov, konkrétne

tvaroslovie,

priestorovo-dekoratívne

prvky,

konštrukčné

riešenia nábytku, výber materiálu ako i analýza obsahovej stránky- ideológia, symbolika, mýtus, utópia. Empírový nábytok je dôležitou súčasťou môjho výskumu, pretože práve v tomto období bol priestorovo-dekoratívny prvok na vrchole zastúpenia v rámci celej histórie nábytku. Obidve časti tvoria jadro práce a slúžia ako príklady výskytu priestorovo- dekoratívnych prvkov ako aj poukázanie na ich skryté významy v súvislosti s emóciou, kontextom a recykláciou. Posledná

štvrtá

časť

zameriava

transformácie

a interpretácie

dekoratívneho

prvku

problematiku

historického

priestorovo-

podoby

moderného

dizajnu

odkazujúceho na aktuálne problémy človeka žijúceho pod drobnohľadom iných aj seba samého. Túto poslednú kapitolu považujem za kľúčovú pre prepojenie teoretickej a praktickej roviny dizertačnej práce, ktorá vychádza a priamo pracuje s transformáciou

historických

priestorovo-dekoratívnych

prvkov a prenášaním týchto prvkov v rámci jednotlivých kontextov.

1.0 NÁBYTKOVÁ KULTÚRA Hlavným predmetom tejto kapitoly je vzťah medzi ľuďmi a nábytkom ako nositeľom významov, hodnôt a emócií, s odkazom na štúdie kultúry bývania, ktoré tvoria významnú časť vyššieho celku materiálovej kultúry a sú podstatné v tomto výskume.

Kultúra bývania v sebe zahŕňa prostredie, architektúru, interiér, nábytok, artefakty (nábytkové predmety), ktoré sú v určitom kontexte, používané ľuďmi v súlade s ich kultúrnymi schémami. Mnohé tieto štúdie pritom vychádzajú a skúmajú nábytok na základe jeho vzťahu k ľuďom a spoločnosti. Nábytok sa líši v kultúrnych,

geografických,

historických

a náboženských

oblastiach. Kultúra bývania je disciplínou zaoberajúcou sa všetkými aspektmi vzťahu medzi materiálnym a sociálnym. Je prejavom kultúry cez jej výrobu – význam a vlastnosti nábytku, ktorý je súčasťou kultúrneho a symbolického systému. Preto štúdium nábytkovej kultúry je štúdium konkrétnych kusov nábytku, cez ktoré poznávame kultúru, objavujeme názory, hodnoty, myšlienky, postoje tej doby, osobitosti historických slohov, ktoré nehovoria len o ideológii, ale aj o celkovej spoločnosti v určitom čase. Dôležitou súčasťou štúdií sú procesy výroby nábytku, výber materiálov, použitie znakov a symbolov, ktoré rovnako odkazujú na diverzitu kultúr a postavenia v spoločnosti. Každá odlišnosť nábytku v tejto

rovine zároveň dopĺňa a nie redukuje celkový obraz života človeka z prostredia aristokracie, vyšších spoločenských vrstiev či ľudového dedinského prostredia v jeho čase a priestore. O čom hovorí aj Gehryho myšlienka súvzťažnosti predmetu a životného prostredia, ktorú si osvojuje súčasná architektúra ako „tvorba prostredia“ a dizajn ako „dizajn kontextov namiesto dizajnu objektov“ (Petránsky, 1996, s.29)1 Jednou z dôležitých vlastností nábytku je, že žije dlhšie ako my, toto je fakt, ktorý z neho robí „dôkazový materiál“ minulosti.

Z historického hľadiska je nábytok konkrétnym materiálnym záznamom, o ktorý sa ešte aj v dnešnej dobe môžu opierať historici vo svojich teóriách. Múzejné zbierky nábytku sú dôkazmi vývoja ľudstva z oblasti zdokonaľovania sa vo výrobe, cestovania, spôsobu života a šírenia myšlienok. Pomocou interpretačných procesov v skúmaní historického nábytku sa na základe kultúry nábytku vytvárajú rekonštrukcie bývania. Nábytok je teda priamym prepojením minulosti s prítomnosťou a odkazuje na to, kto a za akých okolností ho vyrobil, z akých materiálov a akou technológiou bol vyrobený a aká bola jeho funkcia a účel, ako sa vyvíjal jeho tvar (dizajn) a nakoniec i to, kto bol jeho vlastníkom. Tieto analogické názory na vonkajšie podmienky, ľudské potreby a z nich vychádzajúce riešenia – etnologické, muzeologické, kreatívne, ale aj umelecké sú zámerom tejto práce: poznávať problematiku kontextu ideológie

a symbolov

(dekoratívnych

prvkov)

v nábytku

a poznávať ju v období empíru počas 19. storočia; poznávať ju ako transformáciu v súčasnom dizajne. Kategória kontext (človek- svet) obsahuje všetky okolnosti vzniku a fungovania kultúry bývania. Tým, že študuje kultúru 1

PETRÁNSKY, Ľ.: Frank Gehry a nové kontexty nábytkového designu. In: Nábytok ´96. Zvolen: Katedra dizajnu nábytku a drevárskych výrobkov. Drevárska fakulta. Technická univerzita vo Zvolene, 1996.

ako niečo, čo vytvára a prežíva v jednotlivých kusoch nábytku, môžeme lepšie pochopiť sociálne štruktúry v širších rozmeroch ako sú systémové nevyrovnanosti a sociálne rozdiely. Ale aj ľudské emócie či psychologické významy. Jednotlivé kusy mobiliáru môžu byť potom videné ako zásadná súvislosť medzi sociálnou a ekonomickou štruktúrou a aktérom.

Štúdie o kultúre bývania nie sú len predmetom múzejných odborov, ale aj príspevky z oblasti architektúry, umenia, dizajnu, sociológie, antropológie či psychológie.

Byť človekom znamená žiť v materiálnom svete, v ktorom sú ľudské skúsenosti založené na konaní tela vo vzťahu k iným materiálnym entitám v rámci konkrétneho prostredia. Jedným z rysov ľudskej spoločnosti je vytváranie svojho osobného prostredia spôsobom, ktorý je omnoho sofistikovanejší a zložitejší ako u iných živočíšnych druhov. Ako pokročila materiálna civilizácia, tak sa vyvíjalo aj materiálne prostredie.

Ľudská schopnosť spájať sa so svetom spôsobmi, ktoré dávajú tvar

materiálnemu

prostrediu,

musia

mať

základy

v zakotvených charakteristikách druhu: osobité usporiadanie a orientácia zmyslov, predovšetkým zrak a hmat, jemná motorika,

a možno

najdôležitejšia

schopnosť

myslieť,

predvídať, predstavovať si a komunikovať. Tieto biologické vlastnosti umožnili človeku interakciu s materiálnym svetom, ale sú to hlavne spoločenské rozhodnutia ľudí, ktorí tento svet vytvorili a v ktorom sa vyvinuli určité schémy správania sa.2 Formálny, symbolický a vizuálny potenciál vecí (mobiliáru) umožňuje človeku vytvárať a prispôsobovať si bývanie podľa trendov, zvykov, postupov a praktík svojej doby a prostredia. 2

DANT, T.: Materiality and Society. New York, Open University Press, 2005. s. 136

Toto prostredie sa neustále mení podľa kultúrnych schém architektúry, dizajnu a umenia. Sú priamo napojené na význam a celú formu predmetu, ktorú menia. Štúdie z oblasti dizajnu a umenia poukazujú na jednotlivé kusy nábytku v konkrétnych spoločenských a kultúrnych súvislostiach, kde sa postoje a skúsenosti človeka premietajú do konkrétneho tvaru a funkčnosti. Tieto dva pojmy, tvar a funkčnosť označujú špecifické vlastnosti nábytku, ktorý sa vyznačuje radou vlastností, na ktoré sú kladené určité požiadavky spoločnosti, vnímateľa a užívateľa. Architektúra, umenie aj dizajn kráčajú ruka v ruke s premenlivými štýlmi a názormi, vďaka čomu sa stali nástrojmi analýzy. Pomáhajú identifikovať sociálne skupiny

a kultúry,

pričom

takýmto

spôsobom

môžu

poukazovať na ich vývoj v čase i v priestore. Na túto schopnosť či už predmetov alebo konkrétne nábytku poukázal Neil MacGregor, ktorý vytvoril sériu prezentácií (následne vydaná knižne) s názvom „A History of the World in 100 Objects “ (História sveta v 100 objektoch). Použil sto predmetov ako úvod k rôznym častiam histórie ľudí, medzi ktorými boli aj časti nábytku. Cez materiálne veci rozpráva príbeh ľudstva, jeho vývoj a formovanie cez jeho inovatívnosť, vynaliezavosť a predovšetkým tvorivosť. 3

Sociológia sa primárne zaoberá ľuďmi a ich existenciou v spoločnosti. Centrom jej záujmu sú predovšetkým ľudské vzťahy, vývoj a fungovanie, ktoré tvoria štruktúru sociálnych vzťahov. Ďalšou črtou sociológie je spätosť s modernou spoločnosťou, ktorá sa aj datuje od industrializácie a ak sa venuje pred-industriálnemu obdobiu, tak hlavne preto, aby pochopila prechod k modernej spoločnosti. S týmto obdobím prichádza aj stále silnejší konzum formujúci predovšetkým 3

MACGREGOR, N.: A History of the World in 100 Objects. Penguin Group a BBC, London 2010. s. 1-5

materiálnu stránku života ľudí, ktorých hodnoty, pohodlie komunikácia a sebaprezentovanie sú čoraz viac ovplyvňované predmetmi, ktoré vlastnia. Všetky veci, nevynímajúc nábytok ako súčasť zariadenia domácností a teda kultúry bývania, sa stali

neoddeliteľnou

súčasťou

vzťahov

prebiehajúcich

v kontexte spoločnosti a preto sa stali súčasťou odboru sociológie.

Na rozdiel od sociológie, antropológia skúma kultúru alebo inak povedané analyzuje ľudí cez ich kultúrne odlišnosti. Zaoberá sa nielen súčasnosťou, ale aj históriou, čo je ďalším rozdielom medzi týmito disciplínami. Ďalej skúma spoločenské zvyky, náboženstvo, rituály, umenie, jazyk a iné aspekty odlišností ľudí po celom svete. Antropológia sa neupriamuje len na vyspelé krajiny (kultúry), ale aj na menšie spoločenské formy ako primitívne národy, kmene a diverzitu v rôznych oblastiach jedného národa (subkultúry, folklór ai.) Všetky tieto polohy kultúr sa prejavujú aj v kultúre bývania, ktoré priamo zastupujú vzťah a postoj medzi ľuďmi a sú tak nositeľmi kultúrnych významov a rozdielov.

Človek z psychologického hľadiska, buduje svoju osobnosť cez porovnávanie, diferencovanie sa alebo pripodobňovanie k ostatným ľuďom, teda chápe sám seba cez interakciu so svojim okolím a cez svoj odraz v ňom. V tomto zmysle človek buduje svoju identitu na základe vzťahu k sebe samému, ku komunite a jej sociálnym schémam a k spoločnosti v zmysle komplexného prostredia. Človek robí rozhodnutia, ktoré sú ovplyvňované zvykmi, tradíciami a konvenciami ostatných ľudí.

Písmo aj nábytok sú určitými formami jazyka. Je to preklad ľudských myšlienok do znakov písma a do tvarov predmetov.

Dizajn

i umenie

spoločne

označujú

priebeh

i výsledok

tvarovania tohto jazyka. Rád by som poukázal na históriu, v ktorej pojem času a vývoja je nevyhnutnou súčasťou chápania funkčných a estetických zámerov človeka. Tvaroslovie nábytku od

tých

najjednoduchších

ľudových nábytkov

až

profesionálne zhotovené „umelecké diela“ odráža dynamiku a rôznorodosť v nábytkovej kultúre od počiatku až podnes.

Nábytkovú kultúru môžeme chápať ako všeobecný odkaz na všetky druhy historického či súčasného nábytku, v ktorom je človek v interakcii s týmto nábytkom. Okrem toho každý jeden kus nábytku prechádza časom i priestorom, rozpráva vlastným jazykom, reprezentuje a odráža v sebe zámery a myšlienky svojich tvorcov alebo doby v ktorej vznikli a boli používané, je pasívnym aktérom a hlavne je neoddeliteľný od človeka, ktorý ho počas celej histórie tvaruje a ovplyvňuje.

1.1 IDEOLÓGIA V NÁBYTKOVEJ KULTÚRE Termín ideológia zahŕňa názor, čo predstavuje spoločnosť, a na základe tohto názoru je odrážané správanie človeka. Keď hovoríme o ideológii v dizajne nábytku máme na mysli princípy a metódy v kreatívnom procese dizajnéra/tvorcu pre potreby aristokracie či vyšších spoločenských vrstiev.

„Súčasní dizajnéri, ktorých súčasťou „vonkajšej“ ideológie je silné environmentálne presvedčenie, môžu cítiť ako povinnosť prispôsobovať svoje metódy a používať v tvorbe iba recyklovaný materiál. Takto potom ideologicky motivovaná metóda vyústi do konkrétneho estetického vyjadrenia.“4

Čím silnejší je vzájomný kontext medzi metódou a ideológiou vzhľadom na vyššie uvedenú definíciu, tým je dizajnér ideologickejší, čo znamená, že môže svojou tvorbou ovplyvňovať spoločnosť. Lepšie povedané, ideológia je opis okolností, za ktorých dizajnér tvorí svoj dizajn, v ktorom sú citeľné jeho názory či názory človeka, ktorý využíva systém znakov len ako prostriedok vizuálnej komunikácie na dosiahnutie určitého cieľa. Dizajnérove názory sú často formované a definované v sociálnom kontexte, vyjadrené 4

Ideology-in-design [online]. [cit.9.2.2011] dostupné na internete: http:// www.nillesvensosson.com //en/works/detail.php?g=furniture&t=12

ľuďmi, s ktorými sa môže identifikovať. Nábytok, odev, elektronika a veci vo všeobecnosti sú nositeľmi a prostriedkami identity človeka. Aby cez výtvory dizajnéra sa mohla prejavovať jeho „JA“ stránka, musia mať jeho dizajnérske počiny určité kvality a mali by prejsť procesom, ktorý im umožní fungovať, viesť konverzáciu a vysielať informácie. Tie slúžia ako fenomén spoločenskej tendencie imitovať a asimilovať sa do sveta umenia prostredníctvom interpretácie.

„Svet umenia je vo všeobecnosti chápaný ako najúspešnejší a najdynamickejší hodnotový systém postkapitalizmu, pretože umenie ako jediné dokázalo obsiahnuť všetky hodnotové systémy bez toho, aby stratilo svoj status.“5

Zoberme si napríklad módu, reklamu, dizajn, literatúru či iné pridružené formy kultúrneho vyjadrovania – aj obchody imitujú umelecké galérie, komerčné filmy imitujú umenie inštalácie, dizajnéri bojujú za autonómiu, vydavatelia obnovujú tradíciu zberateľstva kníh, ktorý komunikuje so svetom umenia atď. Existuje mnoho príkladov, kde sa „umeleckosť“ stala žiadanou kvalitou pre jej superkomerčnosť, ideologickosť, sociálne zameranie, osobitý výraz, radikálnosť... Okrem toho Svensson hovorí , že dizajn môže byť viac ideologický, aby sa tak mohol viac priblížiť umeniu svojou schopnosťou odovzdať informáciu.6

Všetky artefakty majú istú schopnosť rozprávať. Sú takmer ako napísané slová, ktoré sa v mysli človeka transformujú na konkrétny význam. Do tohto špecifického interpretačného jazyka

ľudia

prekladajú

svoje

spoločenské,

Ideology-in-design [online]. [cit.9.2.2011] dostupné na internete: http:// www.nillesvensosson.com //en/works/detail.php?g=furniture&t=15 6 tamže s.19

kultúrne

a emocionálne potreby. Je to reč dizajnu, pričom toto slovo zahŕňa obrovské kvantum myšlienok, rozhodnutí, aktivít a cieľov ľudí ako tvorcov či užívateľov. Je to jazyk ktorý sa rozvíjal a formoval ako hociktorý iný jazyk. Môže ním byť menej či viac manipulované, ale je to dôležitý kľúč pre pochopenie ľudskej myšlienky vloženej do tvorby. Ideológia v dizajne je proces i jeho výsledok, je nástrojom i materiálom súčasne, človekom i vecou. Tento pojem má mnoho podôb a je možné k nemu pristupovať z viacerých uhlov. Názory na to, čo presne znamená a čo označuje bývajú protichodné a presne tak ako ľudské výtvory, sa postupom času menia.

Dizajnér je človek riadiaci tento proces, ktorého výsledkom je výtvor, vec, produkt s určitými vizuálnymi vlastnosťami, funkciami a účelom. Pretvára názory a myšlienky na konkrétne fyzické entity a tak formuje prostredie okolo človeka a život v ňom. Dizajnér je ten, kto rozpráva príbeh spomínaným interpretačným jazykom a je to práve on, kto ho vie efektívne využívať. Je tým, kto rozhoduje v akom pomere bude v tomto kreatívnom

procese

vystupovať

funkcia,

vizuálnosť

a symbolika.

Charles Percier a Pierre- François- Léonard-Fontain patrili do skupiny dizajnérov, ktorí ideológiu a metódu a ich celkový kontext uplatňovali vo svojej tvorbe a tým formovali podobu empírového nábytku ako nositeľa hodnôt slohu. Podarilo sa im zhmotniť ten najširší kontext, ktorý je tvorený obsahom doby a úrovňou poznania procesu života počnúc biologickými potrebami až po svetovládne ambície do nábytku, ktorý sa po prvý krát zámerne a programovo ocitol v takej významnej úlohe. Dovtedy bol nábytok považovaný za nositeľa estetickej a praktickej role, aby mohol fungovať v empírovom duchu musel

byť obohatený o ďalší rozmer a to politický. Ďalším faktom je, že nábytok bol zvolený za zbraň a za symbol doby empíru, stal sa prvkom celku a prestal byť kusom samým o sebe. Vyjadroval poznanie a hodnotenie potrieb a napĺňal rozmanité potreby individualizovanými vlastnosťami nábytku. Riešením tvorby nábytku je teda poznanie akceptovanie a hodnotenie potrieb prenesených na vlastnosti predmetu a schopnosť realizovať dizajn a výrobu, čo predstavuje celú sieť vzťahov a súvislostí.

Empírový sloh, bol slohom, v ktorom ideologická tvorba nábytku zohrala významnú rolu. Jeho jasný vyhranený kultúrny a umelecký

program,

vznikol

ako

nedeliteľná

súčasť

vojenského a politického programu impéria, ktorého snahou bolo predovšetkým zjednotiť prostredie života a udomácniť myšlienky zjednotenia Európy. Kultúra bývania a nábytok, ktorý ju tvorí, symbolizuje domov a je ľuďom najbližšie takmer ako odev, ktorý bol rovnako v centre záujmu a v službách ideológie.

Empír vznikol na základe hodnotenia aktuálnych potrieb tvorcu a súčasne na základe poznania a hodnotenia historických slohov,

ktoré

boli

vyhovujúce

svojimi

umeleckými

vlastnosťami. Ludvika Kanická píše: „Napoleon chápal, že práve umenie je jedným z mocenských nástrojov, pretože symbolizuje veľkosť a večnosť. [...]

Sfingy, okrídlené levy a hlavice pilastrov

rozširujú empírovú symboliku antických vavrínov, vencov. Bohov a vtákov... Tieto prvky v prevedení zláteného bronzu sa najlepšie vynímajú na vysoko leštenom mahagónovom podklade, kde ich umiestňovali bez akejkoľvek tektonickej

spojitosti.“7 historického

Výber slohu

ovplyvnili a štýlu,

také ktoré

výtvarné vyjadrovali

vlastnosti stránky

historického významu a boli naliehavým politickým cieľom tvorcu empíru. Preto dominovali také výtvarné vlastnosti, formy, prvky, ktoré mali skúsenosť s vyjadrením zjednotenia a moci. Vytvorenie slohu empír bolo jednoznačne podporované kontextom politickej situácie a ambície.

Kanická, L.: In: Stolársky magazín: Napoleon – symboly moci uplatnené v interiéri.

2.0 HISTORICKÉ PRIESTOROVÉ PRVKY V NÁBYTKU V nadväznosti

vývoj

životného

štýlu

v jednotlivých

obdobiach sa mení tvar nábytku v prospech vždy nových tendencií a štýlov. Prebieha tu proces preberania nových foriem, v ktorej sa navracia k filozofii určitej doby. Výsledkom je široká škála nábytku, v ňom každý štýl má presne definované vlastnosti a tvaroslovie. Jedným určujúcim prvkom v nábytku sú aj priestorové prvky. Pojmom historické priestorové prvky sa budem venovať v nasledujúcej kapitole.

História

nábytku

študuje

minulosť

prostredníctvom

systematickej obnovy a analýzy jednotlivých kusov. Základným cieľom tejto disciplíny je obnova, opis a klasifikácia mobiliáru, ktorý pomáha poznať a pochopiť podobu a fungovanie Obrázok 1 Egyptský trón, staroveký Egypt

minulých spoločností. Všetky časti nábytku predstavujú priamu spojitosť so spoločnosťou, ktorá ich vytvorila a s kultúrou, v rámci ktorej tento nábytok predstavoval isté hodnoty. Každý kus

nábytku

vznikol

z určitého

dôvodu

a s určitými

vlastnosťami. Existujú dôvody prečo má napr. barokový nábytok honosné zdobenie, prečo je vyrobený len z určitých materiálov (druhov dreva), použitím vybraných konštrukčných

typov, prečo používa konkrétny typ textílií a textílie s určitými motívmi, vzormi, farebnosťou. Pomocou interpretačných procesov v historickom nábytku, histórii a iných múzejných odboroch a na základe kultúry bývania vytvárajú rekonštrukcie kultúr bývania a ich života. Nábytok je teda priamym prepojením minulosti s prítomnosťou a odkazuje na to, kto a za akých okolností ho vyrobil, z akých materiálov, akou technológiou, ako sa vyvíjal jeho tvar (dizajn nábytku) a nakoniec i to, pod akým vplyvom a za akých dôvodov vznikli, boli navrhnuté, vytvorené (ideológia).

V historickom nábytku je priestorový prvok chápaný ako súčasť zdobenia nábytku. Väčšinou sa objavuje ako vertikálny konštrukčno-detailný prvok, ktorého základom existencie je význam, zmysel, účel. Teraz by som rád prešiel tými Obrázok 2 Egyptský trón, staroveký Egypt

historickými slohmi, kde sa historické prvky v nábytku objavujú a popísal ich tvaroslovie a symboliku.

V Egypte nájdeme v skoro každom úžitkovom prvku motívy rôznych zvierat, ktoré sú často prepojené s opakujúcimi sa reliéfmi a tvoria súčasť bohato zdobených truhlíc či trónov.

„Typickými pre egyptský bohatší nábytok sú tvarovania nôh sedacieho a lôžkového nábytku. Vo väčšine prípadov majú tvar býčích nôh a levích drápov a sú vo výrobku orientované jedným smerom - v smere kráčajúceho zvieraťa. Drápy a tlapy bývajú často ešte na vysokých špalkoch.“ 8

Často zobrazovaný lev bol symbolom smrti a znovuzrodenia v spojitosti so slnečným cyklom, v ležiacej podobe ako sfinga bol symbolom pokoja a svetských a božských vlastností 8

VESELOVSKÝ, J.; JANÁKOVÁ, O.: Historický interiér. Technická univerzita vo Zvolene.2011, s.129

faraóna a ako kráčajúci odkazoval na svoju silu a divokosť. „Pre svoj hrôzu naháňajúci zjav sa stal lev strážcom kráľovho trónu, ktorý bol za týmto účelom opatrený levími tlapami a chvostom.“9 Charakteristické pre egyptský nábytok boli zlaté dekoratívne prvky. Zlato ako materiál sa považovalo za kov bohov, obzvlášť boha slnka Ra. V predstavách Egypťanov boli údy bohov z rýdzeho zlata a kov samotný mohol prepožičať svojmu nositeľovi božské schopnosti. Zlaté zdobenie na opierkach zlatých trónov v tvare palmových listov symbolizovalo strom života (pretože rástli len tam, kde bol dostatok životodarnej vody), plodnosť (palma, ktorej kmeň sa delil do dvoch až troch častí) alebo je tento symbol charakterizovaný výrazom „zostať mladý.

Prepychový nábytok asýrskeho kráľovského dvora (stoličky, lôžkový nábytok, stoly a stojany) majú s honosným egyptským nábytkom spoločnú strnulú formu. Zvieracie motívy sú použité presne na tých istých miestach. Levie pazúry tvoria často ukončenie štvorhranných nôh a len bohatšie profilovanie vysokých špicatých nôh dokumentuje zbavenie sa vplyvu egyptského nábytku a nástup reprezentatívnejšej bohatšej tvorby. Nábytok perzských kráľov sa nám zachoval len z reliéfov z palácov Persepolisu. Na perzských trónoch a lôžkovom nábytku je nápadná zostava vysokých nôh z jednotlivých dielcov, medzi nimi strnulé býčie nohy.

V antickom Grécku môžeme spozorovať štylizáciu a ukľudnenie tvarov. Nábytok mal jednoduché, triezve tvary a nebolo ho v miestnosti veľa. Veci boli uskladnené v drevených truhliciach, alebo boli zavesené na stene. Zachoval sa aj základný stolový nábytok. Ako lôžko na spanie slúžila pohovka, ktorá 9

OWUSU, H.: Egyptské symboly. Fontána, 2003. s.273

pozostávala z dreveného rámu, popruhov a rohože alebo koberca položeného navrchu. Zdobenejšie a pevnejšie boli len manželské lôžka.

Antický Rím sa vyznačuje oslavnou architektúrou zdobenou sochárskymi dielami, čo sa prenieslo aj do tvorby nábytku. Drevený nábytok bol zničený, zachoval sa len prepracovaný bronzový odliaty nábytok. Zobrazené motívy sú prevažne figurálne, ale objavujú sa aj historické výjavy, zvieracie motívy, býčia lebka, amorety a rastlinný reliéf, ktorý bol oproti gréckemu viac zdobený motívmi tamojšej vegetácie.

Nábytok

starých

mozaikami

kresťanov

predstavujúcimi

vyznačuje

výjavy

ozdobnými

z cisárskeho

dvora.

V spodnej časti nábytku sa objavujú dekoratívne prvky

a v hornej časti je opierka zdobená bohatým dekorom.

V románskom slohu sa všeobecne priestorový prvok ako súčasť nábytku

neobjavuje,

toto

obdobie

charakteristické

strohosťou v tvaroch a ornamentoch, drevo je kombinované s kovom prevažne ako zdobenie na truhliciach.

Gotické obdobie prinieslo oproti románskemu slohu nábytok bohatšie zdobený s maľovaným dekorom. Taburety v tvare X, boli na spodnej časti zdobené levou labou a na hornej časti zdobené zvieracou hlavou.

Priestorové

prvky

môžeme

v období

Renesancie

nájsť

v sedacom nábytku a to v prepracovaných danteskách, kde sa nachádzajú malé figurálne portréty na lakťovkách a na vyústeniach operadla, a sgabellách, ktoré lemujú dekoratívne prvky po celom povrchu kresla. Pri tomto období by som chcel

ešte spomenúť bohato reliéfne zdobené renesančné truhlice s nohami zobrazujúcimi zvieracie laby. „Najrozšírenejším typom

renesančného

kresla

bola

„danteska“

[...]

jej

konštrukčný koncept spočíval v dvoch pároch skrížených vlysov – nôh navzájom prepojených trnožami a laketníkmi.“10

Napriek tomu že obdobie baroka a rokoka sa nieslo v zmysle prehnanej ozdobnosti

tvarov, v nábytku sa len náznakom

objavuje priestorový prvok starostlivo zakomponovaný ako segment ornamentu.

Obrázok 3 Sgabello, renesancia,

Klasicizmus so sebou prináša jemnosť tvarov inšpirovaný

múzeum Topoľčianky

antikou so stereotypnými prvkami avšak pre zdobenie nábytku

Nohy stoličky tvoria drevené reliéfy

vtedajšie konzervatívne Anglicko a Francúzsko nenašlo miesto

spojené sedacou časťou. Motív dekoratívneho prvku z reliéfov

v nábytkovej tvorbe. Paradoxne obdobie empíru je bohaté na

v spodnej časti sa opakuje

objektovú výzdobu nábytku pre inšpiráciu v Egyptskom umení

v prepracovanej podobe na operadle

a antike, a pretože ma zaujal vzťah priestorovo –dekoratívnych prvkov, kompozície a úžitkovosti v tomto období, upriamim naň svoju pozornosť v samostatnej kapitole.

V období secesie nastal prelom a samotní výtvarníci sa odosobnili od predchádzajúcich výtvarných smerov a štýlov. V nábytku ako aj objekte, ktorý sa objavoval v secesii, je cítiť nadväznosť na secesiu v umení a to špecifickým prevedením a výberom nových materiálov. Tak ako sa objavuje tvarovo zaujímavá ornamentálnosť v maľbe a architektúre, tak ju môžeme nájsť aj v nábytkovej tvorbe s využitím priestorových prvkov, nie však v takej miere ako sa s ňou stretávame v predchádzajúcom období.

VESELOVSKÝ, J. a kol. : HISTORICKÝ NÁBYTOK tvaroslovie, konštrukcia. TUZVO, 2016. str.80

secesii

nastúpila

moderna

s novými

myšlienkami

a tendenciami v nábytkovej tvorbe a dizajne ako povedal Belgičan Henry van der Velde: „ predmet by mal byť odrazom jeho vnútornej stavby a len užitočnosťou môže vzniknúť krása.“11 Tým priniesol nový pohľad na veci a vymanil secesiu od historizujúcich slohov. Postupne ako plynul čas nábytok nenesie konštrukčný prvok objektu, ale samotný celok nábytku na nás pôsobí ako jedinečné výtvarné dielo- artefakt.

Nakoľko je nespočetné množstvo rôznorodých priestorových prvkov vhodných na transformáciu, predpokladáme, že je vhodnejšie transformovať prvky nábytku z historických slohov a nie z moderny. Vedie ma k tomu úcta k histórii a poctivej prepracovanosti, ktorú chcem povýšiť transformáciou pred výberom aktuálnejších foriem modernizmu.

Obrázok 4 Rokokový stôl, Oravský hrad

KOTRADYOVÁ, V.: Dizajn nábytku, STU, Bratislava.2009, str.11

2.1 EMPÍROVÉ PRIESTOROVÉ PRVKY V NÁBYTKU Empírové priestorové prvky sú kúskami informácií, ktoré majú určitý zmysel v schéme znakov, pretože každý z nich reprezentuje/ zastupuje ďalší význam. To, čo znamenajú a čo symbolizujú by som rád priblížil cez všetky prvky skúmanej skutočnosti.

Vlastnosti priestorových prvkov sú v období empíru obsahovo a významove vopred veľmi dôkladne a racionálne premyslené. Keď rozmýšľame nad rôznorodosťou, variabilitou a diverzitou týchto prvkov a ich obsah považujeme za nedeliteľný, identifikujeme dve roviny. Prvá popisuje primárny obsah, ktorý napĺňa všeobecne ľudské duševné a materiálne potreby a pôsobí v interakcii s užívateľom, teda v procese používania. Ďalšia rovina popisuje obsah, ktorý zastupuje vo väčšej miere duševné potreby a pôsobí v procese interakcie užívateľa s jeho Obrázok 5 Empírová stolička, Markušovce

socio-kultúrnymi podmienkami, ktoré ovplyvňujú vývoj človeka

Zaujímavý prvok je vo výplni operadla,

na určitom mieste. Empírový nábytok tieto obsahy prirodzene

ktorý sa radí medzi vzácne tým, že nezobrazuje figurálny alebo zvierací motív.

zjednocoval tak, aby nebol len celkom sám osebe, ale aby

Šípy sú zaradené do symbolov

mohli byť aj jeho časti hlavným výtvarným prostriedkom doby.

vojenského motívu

Všetky tieto predmety sú nositeľmi významov, symbolov.

Sloh empír bol inšpirovaný predovšetkým antikou a umením Starého Egypta pre obsahovú jasnosť formy, ktorá bola výsledkom dlhého vývoja a jasne vypovedala o svojom zmysle, účele, poslaní a stavbe. A práve tento odborný postoj, ktorý jasne oddelil vecnosť

a dekoratívnosť

v tvorbe nábytku

pomohol empíru odlíšiť sa od predchádzajúcich slohov predovšetkým od baroka a rokoka. Výrazové prostriedky pôsobili racionálnym/konštruktívnym dojmom hlavne v jasnej, priamej línii, rovine, ploche pravouhlo vymedzenej, bezpečne usporiadaného materiálu podľa odvekej skúsenosti a zákonov fyziky. Dekoratívnej stránke predmetov sa pripisuje emotívny a ideologický

obsah,

ktorý

bol

sprostredkovaný

prostredníctvom zmyslov.

Dekorácia bola rovnako dôležitá ako ostatné konštrukčné časti, mala svoje opodstatnenie a premyslené miesto, opísané v librete

a v scenári,

teda

v teoretickom

koncepcie a pravidlá profesionálnej tvorby

návrhu.

boli spôsobené

posunom tvorivého myslenia o obsahu nábytku Obrázok 6 Empírové kreslo, Markušovce Na tomto príklade môžeme vidieť

Tieto

ako

svojbytného obsahového a funkčného celku .

liatinové zdobenie vo forme sfíng.

Dekoratívny prvok a jeho význam bol v súčinnosti dekór –forma

Predné nohy sú zakončené levou tlapou.

ten, čo sprostredkúval v nábytkovom predmete želané obsahy

Na operadle sa nachádza liatinový reliéfny ornament

slohu- obsahy ideológie - moc, silu v symbole leva, obsahu identity písmeno N uprostred venca – symbol cisára Napoleona, labuť – symbol cisárovnej Jozefíny. Dôležitá je interakcia racionálnych konštrukčných prvkov a iracionálnych, emotívnych, dekoratívnych prvkov, metafor, symbolov, ktoré robia z nábytku účinného a pôsobivého činiteľa dobyvačných zámerov, transformátor myslenia

vtedajšej populácie na

európskom kontinente. Dekoratívne a symbolické priestorové prvky celku boli prvou cestou k prijímaniu slohu a nábytku ako odzrkadlením konformnosti a spôsobom prijatia ideológie

slohu. Veselovský dopĺňa: „Nábytok musel mať vážny, vznešený výzor, preto sa používali tmavé dreviny (mahagón a eben), často vysoko leštené, väčšinou s naloženými kovovými (liaty bronz, tepané zlato) dekoračnými prvkami s antickými, rímskymi, gréckymi i egyptskými motívmi.“ 12 Tvar nábytku určoval osobitú ambíciu v charakterizujúcich pojmoch ako hrdosť, prísnosť, vzpriamenosť, strnulosť, vznosnosť. Pre tvary stoličiek sú typické rovné kónické nohy alebo mierne prehnuté tak, akoby sedadlo bolo položené na zapichnutých šablách.

Obrázok 7 Empírové kreslo, Betliar

Ozdoby boli prirodzene ich súčasťou, dodávali sedaciemu nábytku objemnosť a stabilitu, odlišovali sa od zvyšku nábytku materiálovo. Na jednej strane museli byť vyrobené buď z bronzu, mosadze, zláteného železa, zláteného papiermaché alebo zo zláteného dreva a na strane druhej museli podporovať tektoniku nábytkového tvaru a hrdú a vznešenú dôstojnosť užívateľa

(stĺpy, polstĺpy, dvojstĺpy, pilastre, pilastre

s akantovými hlavicami alebo karyatídami, piliere, volúty, palmety, ženské polfigúry, sfingy, bájne a mýtické bytosti, ľudské, zvieracie a vtáčie hlavy, skrížené šable, šípy, levie tlapy a dračie drápy a i.) Obrázok 7 Empírové kreslo, Betliar

Obrázok 8 Empírové kreslo, Červený Kameň

Empírovou typológiou sa zaoberal aj Koula, ktorý popisuje časť nábytku ako priamo inšpirovaný antickou architektúrou a za charakteristický prvok považuje dórsky stĺp ako slohový stĺp skriňového a stolového nábytku.13

VESELOVSKÝ, J. a kol. : HISTORICKÝ NÁBYTOK tvaroslovie, konštrukcia. TUZVO, 2016. str.180

KOULA, J. E.: Typológia budov – architektúra vnútorného zariadenia, SVŠT, Bratislava. 1955

Empír bol umelo vytvorený sloh, módny diktát vyššie postaveného

prostredia,

činiteľ

politickej,

obsahovej

a formovej integrácie impéria a snaha o seba presadenie kultúrnej rovnorodosti. Pompézny empír je jasne ovplyvnený vládou cisára Napoleona jeho zmyslom pre masívne a impozantné prvky symbolizujúce silu. Vojenské cesty, vrátane tých egyptských sa stali hlavnou inšpiráciou pre tvorbu interiérov a nábytkových predmetov, ktoré charakterizujú vojenské symboly (vavrínové vence, meče, delá, kopije, hviezdy, palmové listy) ale aj bronzové dekoratívne prvky (egyptské vzory, sfingy, levy, orly, okrídlené zvieratá).

Stolový nábytok do jedálne má charakteristické črty. Má okrúhly, zriedka obdĺžnikový alebo hexagonálny tvar. Stôl sa skladá z drevenej dosky, mramoru, porfýru či mozaiky. Nohu stola tvorí veľká centrálna noha v tvare dórskeho stĺpu alebo karyatidy (sfingy, chiméry) na trojuholníkovej základni zakončenými levími pazúrmi. Intarzia a marketéria sa úplne vytrácajú. Medzi stolovým nábytkom bola v období empíru venovaná pozornosť písacím stolom, pretože bol považovaný za dôležitý nábytkový predmet a bol neoddeliteľnou súčasťou šľachtického nábytku. Architekti empíru prijali systém žalúziového uzatvárania, ktorý vychádzal z tvorby Riesnera a Roentgena.

Empírový písací stôl sa líšil od jeho predchodcu mohutnosťou a jednoduchosťou. Charlesov Percierov a Pierrov Fontainov "secretaire á cylindre" bol upevnený na nosníkoch- mal nástavce na knihy zvýraznené levími hermami.

Obrázok 9 Empírový stolík, Markušovce

Pre reprezentačné formy písacích stolov tzv. "bureau ministre", mali písacie stoly oporné skrinky po oboch stranách. Obľúbené boli aj sekretáre so sklápacou doskou pre potrebu písania. Špeciálny stôl vytvorený pre Napoleona „maršalský stôl“ zhotovili v dielňach Françoisa-Honoré-Desmalter Jacoba (17701841)

podľa

návrhov

architekta

Charlesa

Perciera,

s porcelánovou výzdobou a kovovými aplikáciami od návrhára J.B. Isbeya a P. Ph. Thomira významného rytca empíru.

Medzi stolové nábytky empíru zaraďujeme aj menej používané dámske písacie stoly a šijacie stoly, ktoré mali pod odklápacou doskou úložný priestor pre potreby na šitie. V neposlednom rade spomeniem ešte toaletné stolíky charakteristické pre dámske spálne, v ktorých bolo zabudované miniatúrne umývadlo tzv. „athenienne“. Bol bohato zdobený rezbou a mosadzným dekorom. V náročných interiéroch boli súčasťou aj hracie stoly, stolíky pre kvetiny a konzolové stoly.

Kreslá a stoličky sú založené na novej technike- samotné sedadlo je umiestnené medzi štyrmi stĺpikmi, ktoré idú zdola

nahor bez prerušenia. Nohy, podrúčky a chrbtové operadlá boli brané ako tvarovo uzavreté celky. Zadné nohy bývali hranaté, svojim prehnutím vychýlené tak, aby zaisťovali stabilitu. Táto jasná tektonická výstavba sa uplatnila ako na stoličkách, kreslách, tak aj na rôznych typoch lavíc. Podrúčky alebo laketníky, termín pomenovávajúci podoprenie rúk, boli v náročnejšie prepracovaných kreslách a laviciach riešené figurálnymi motívmi s bronzovými hlavami. Stoličky boli rezbársky zdobené labuťami, okrídlenými sfingami, levmi nesúcimi na svojich krídlach nielen operadlo, ale aj čalúnenie sedadlovej časti. Na niektorých kreslách a laviciach boli predné nohy vytiahnuté nad sedadlo a spojené s laketníkmi, kde sa uplatnili rezané hermy a balustrované stĺpy. „Oblé a mäkké rokokové tvary boli u sedacieho nábytku empíru celkom potlačené. Nohy, laketníky, sedadlá a operadlá boli chápané ako tvarovo uzavreté celky. Konštrukčné koncepcie sa vrátili k prísnej tektonike.“14

Nábytok s úložným priestorom nadviazal svojou typologickou stavbou na predchádzajúce slohové štýly a v období empíru sa mu neprikladalo na dôležitosti. Šatníky boli spravidla odsunuté do vedľajších účelových miestností mimo hlavné priestory. Komody, sekretáre a drobné skrinky boli menej používané. Ich povrchy boli upravované na vysoký lesk opracované plochy prácne dyhované mahagónom. V empírovom nábytku sa stali veľmi obľúbenými skrine s presklenou vitrínou ovplyvnené anglickým nábytkovým štýlom. Tento prvok pomohol čelnú plochu nábytku nielen odľahčiť, ale aj obohatiť o vizuálne zaujímavé

geometrické

členenie

presklenia.

Veselovský

dodáva: „ Na čelných plochách boli symetricky umiestňované mosadzné ozdoby a antickými motívmi.“ V týchto zdobeniach 14

VESELOVSKÝ, J. a kol. : HISTORICKÝ NÁBYTOK tvaroslovie, konštrukcia. TUZVO, 2016. str.180

sa objavuje motív karyatídy, čo je zvislá plastická oporná časť v tvare ženskej postavy nahradzujúca stľp alebo pilaster, hlavou zvyčajne podopiera sokel.

31 Obrázok 10 Empírový nábytok Markušovce

Spálňový nábytok (posteľ) bol v období empíru samostatne voľne postavený v priestore interiéru. Miesto spálne bolo v dobe monarchie miestom pre ceremónie, preto bola posteľ vyvýšená a týmto umiestnením dávala najavo dôležitosť toho miesta. Empírová spálňa sa zbavuje pilierov nesúcich baldachýn, ale prináša nový prvok nad lôžko bohato riasené „nebesia“. Nad Napoleonovou posteľou v Compiégne boli závesy obopínajúce posteľ zavesené na skrížených kopijach. Na bočných priečeliach postelí boli ako dekoratívne motívy zobrazované vojenské symboly, grécke a egyptské prvky.

32 Obrázok 11 empírová posteľ Markušovce

Zženštilosť a ľúbeznosť klasicizmu nahradil hrdinský pátos.15 Boli vytvorené nové tvary postelí s prepojením čela krivkou splývajúcou

s postrannými

priečeliami.

Toto

spojenie

symbolizovalo tvar lode ako odkaz na plavbu po rieke života. K poobednému oddychu slúžila pohovka „récamier“, ktorá bola pomenovaná podľa Madame Récamier, osobnosťou veľmi angažovanou v Napoleonovej spoločnosti. Toto odpočívadlo bolo obdobného typu ako „Chaise-longue“ (šeszlon) prenesene niečo ako diván, ktoré poznáme z obdobia rokoka avšak „recamier“ sa odlišoval svojou opornou časťou pre ruky. Ďalší typ lôžkového nábytku popisuje vo svojej najnovšej knihe 15

VESELOVSKÝ, J. a kol. : HISTORICKÝ NÁBYTOK tvaroslovie, konštrukcia. TUZVO, 2016. str.179

Historický nábytok tvaroslovie a konštrukcia Juraj Veselovský a je ňou tzv. „meridiénne“ nazvaná podľa popoludňajšieho odpočinku. Pri tomto type nábytku sa kládol dôraz najmä na čalúnenie, v hlave býva operadlo prevýšené s jedným kratším a jedným dlhším operadlom po stranách, jeho súčasťou býva valcová poduška pod hlavu . Spomenuté typy nábytkov sa stali základom pre vznik relaxačného nábytku v nasledujúcich obdobiach.

Umenie empíru sa neskôr výrazne zmenilo a v každej krajine vyzeralo mierne odlišne. „Zjednodušenie empíru v oblasti nemeckej

kultúry

vyústilo

nového

slohu

posmešne

nazývaného „biedermeier“, ktorý je už predzvesťou nábytku kľudných

foriem

bez

zbytočných

dekoratívnych

prvkov,

vyrábaného pre široké vrstvy meštianstva.“16 Na Slovensku je vzácny empírový a biedermeierový nábytok umiestnený v interiéroch hradu Červený kameň, múzeu vo Svätom Antone a v kaštieli Betliar.

VESELOVSKÝ, J.; JANÁKOVÁ, O.: Historický interiér, TUZVO 2012, str.185

2.2 HISTORICKÉ PRIESTOROVÉ PRVKY V NÁBYTKU SLOVENSKÝCH MÚZEÍ Na území Slovenska sa zachovalo veľké množstvo kultúrnych pamiatok z rôznych slohových období, ktoré možno právom považovať za pokladnicu kultúrneho bohatstva minulosti nevyčísliteľnej hodnoty. Medzi tieto pamiatky zaraďujeme aj historický nábytok, ktorý tvoril súčasť interiérov slovenskej architektúry (hrady, kaštiele, kláštory, kostoly, ...).

V súčasnom období je väčšina zachovaných artefaktov historického mobiliáru umiestnená v expozíciách slovenských múzeí, v interiéroch historických budov ako i v sakrálnych stavbách. Časť nábytku bola vyrobená na slovenskom území ako napr. jedinečný gotický sakrálny nábytok, spišsko-šarišská renesancia charakteristická svojím jedinečným tvaroslovím, konštrukciou ako i ozdobnými technikami. Časť nábytku bola na Slovensko dovezená z rôznych častí Európy, medzi ktoré

môžeme zaradiť nábytkové prvky z obdobia baroka (autor Johan Mann s Ausburgu), rokoka, klasicizmu, empíru...

Predmetom skúmania bol empírový nábytok s priestorovodekoratívnymi prvkami, jeho tvaroslovie, materiálová skladba, konštrukcia, technológia a technika zdobenia, ktoré by som rád prakticky aplikoval na konkrétne kusy nábytku. Priame skúmanie artefaktov je najdôležitejším zdrojom pri získavaní nových teoretických poznatkov. Prebiehalo v rokoch 2013-2016 v zbierkach a expozíciách slovenských múzeí, v teréne aj súkromných zbierkach. Výber artefaktov profesionálneho slohového nábytku priniesli zbierky a expozície slovenských múzeí. Múzeum Červený Kameň – expozícia Slovenského národného múzea, Kaštieľ v Markušovciach – expozícia Historický nábytok, Zámok Topoľčianky, Kaštieľ Betliar, Múzeum vo Svätom Antone, Múzeum v Kežmarku – expozícia meštianskej bytovej kultúry na Spiši, Múzeum mesta Bratislavy – Apponyho palác – Múzeum historických interiérov, Východoslovenské múzeum v Košiciach.

Pôvod artefaktov ako som už spomínal je z kultúrnych prostredí Slovenska, pričom sú jednak vyrobené na našom území a jednak dovezené zo zahraničia. Reprezentujú obdobie empíru a predstavujú vysokú úroveň tvorby nábytku, vyrobenú pre vyššie spoločenské vrstvy. Spôsob poznávania artefaktov je prostredníctvom opisu určujúcich tvarov, klasifikácie ich znakov, poznávanie faktov a súvislostí medzi nimi – od celku k jednotlivosti a od jednotlivosti k celku, od najširšieho kontextu k vyjadreniu obsahu v jednotlivosti – v konštrukčnom a výtvarnom prvku nábytku a od obsahu jednotlivosti k významu v širšom

kontexte. Z množstva priestorovo-dekoratívnych prvkov ako obsahovo nosné pre moju prácu som vybral „karyatidu“ , „hermu“ a „vtáčie drápy“ a ďalej ich posúvam ako určujúce prvky môjho výskumu (výber nábytku zo spomínaných múzeí).

1. Schéma premeny funkcie priestorovo – dekoratívneho prvku (socha-objekt-plastika od architektúry po nábytok)

1. Priestorový plastický prvok (socha, karyatida)

2. Dekorácia v architektúre (stĺp, rímsa)

3. Symbol v nábytkovej kultúre

4. Dekorácia v nábytku

2. Schéma premeny funkcie priestorovo – dekoratívneho prvku (socha-objekt-plastika od symbolu po nábytok) 5. Symbol (odraz doby, pomenovanie názoru, vplyv architektúry)

1. Priestorový plastický prvok (socha, karyatida)

3. Symbol v nábytkovej kultúre

4. Dekorácia v nábytku

Fotografie Fotografia exponátu Celkový

pohľad Celkový

spredu / sprava

pohľad Celkový

spredu / zľava

pohľad Celkový

zozadu / sprava

pohľad

zozadu / zľava

Fotografie dopĺňajúce exponát Celkový

pohľad Celkový

spredu

pohľad Celkový pohľad zboku

spredu

Celkový

pohľad

zvrchu

Fotografie priestorovo-dekoratívneho prvku Detail

Rezba

Tepanie

Odlievanie

Fotografie tvaroslovia priestorovo-dekoratívneho prvku Určenie polohy

Funkcia

spájania Dekoratívna funkcia

v nábytku

horizontálnych časti

Symbol ideológie

Fotografie technológie Priestorovo-

Technológia

dekoratívny prvok

priestorovo-

vzniku Technika zdobenia

dekoratívneho prvku

Fotografie materiálov Detail

Štruktúra

Farba

Tvar

[Upútajte pozornosť čitateľa skvelým citátom z dokumentu alebo tento priestor využite na zdôraznenie kľúčovej idey. Ak chcete toto textové pole umiestniť kamkoľvek na stranu, stačí ho presunúť myšou.]

Obrázok 12

Obrรกzok 13

Obrรกzok 14

Obrรกzok 15

Obrรกzok 16

Obrรกzok 17

Obrรกzok 18

Obrรกzok 19

Obrรกzok 20

2.3 HISTORICKÉ PRIESTOROVÉ PRVKY V SÚČASNOM DIZAJNE Všetky historické predmety majú istú schopnosť rozprávať. Sú ako písané slová, ktoré sa v mysli človeka transformujú na konkrétny význam/príbeh. Do tohto špecifického jazyka sa prekladá historická skutočnosť, v ktorej sú obsiahnuté všetky spoločenské, kultúrne a emocionálne potreby vtedajších ľudí. Je to reč dizajnu, pričom toto slovo zahŕňa obrovské množstvo myšlienok , tvorby, cieľov a rozhodnutí ako aktérov i užívateľov.

„Je to jazyk, ktorý sa transformoval a vyvíjal ako hociktorý iný jazyk. Môže ním byť jemne alebo výrazne manipulované. Je dôležitým kľúčom k pochopeniu človekom vytvoreného sveta.“17

Dizajn je proces i výsledok, nástroj i materiál, človek i vec. „Dizajnom sa rozumie vzhľad výrobku alebo jeho časti, spočívajúci najmä v znakoch línií, obrysov, farieb, tvaru, štruktúry alebo materiálov výrobku samotného, alebo jeho zdobení.“18

SUDJIC, D.: The Language of Things. New York, Penguin books. 2009. s 51

Toto je len jedna z teórií, ale pojem dizajn má niekoľko podôb a je možné naň nazerať z viacerých uhlov. Nachádzame sa v kultúre, ktorá vytvorila toľko teórií, o tom, čo je dizajn, a toľko dizajnérskych postupov, že je ťažké jednoznačne povedať, či je dizajn umením a kedy v skutočnosti vznikol. Možno by sme o ňom nemali hovoriť tak, ako by sme to s určitosťou vedeli. Názory na to, čo presne znamená bývajú protichodné a časom premenlivé. V dizajne existuje niekoľko prístupov, ktoré reflektujú diverzitu prístupov v procese tvorby predmetov a aj rozdielne druhy potrieb a aktivít človeka. Dizajnér riadi tento proces, ktorého výsledkom je nábytok, produkt, artefakt s určitými

vizuálnymi

vlastnosťami

(krásou),

funkciou, kultúrnym účelom a dokonca technikou.

Dizajn je však aj úzko spätý s masovou produkciou i keď sú v ňom obsiahnuté celkom jedinečné kúsky. Ako píše Ludvika Kanická: „Existencia unikátneho predmetu je dôležitá z hľadiska výskumu. Mal by prebiehať v optike slobody a nezávislosti na možnostiach priemyselníka... Mnohé prvky vyskúšané na nábytkových unikátoch, či sú to už materiály alebo technológie, môžu postupne prejsť do sériovej výroby.“19

Ďalšiu teóriu výstižne opísal Archer... dizajn je tou oblasťou ľudskej skúsenosti, zručnosti a vedomosti, ktorá sa zaoberá schopnosťou človeka formovať predmety a celé svoje okolie vôbec tak, aby vyhovovali jeho materiálnym a duchovným potrebám.20

Dostupné na internete:http://www.indprop.gov.sk/ KANICKÁ, L.: Design nábytku v současném světě, Brno. 2007. str.11-12 20 ARCHER, B: The Need for Design Education [online]. [cit. 27. 12. 2010] dostupné na internete: http://atschool.eduweb.co.uk/trinity/watdes.html 19

So všetkými predmetmi okolo nás či chceme či nechceme vedieme neverbálny dialóg. Tento obojstranný proces formovania významov a vzťahov, diverzít a podobností odráža komplexnosť výrazov, ktorými môžu neživé veci disponovať. Obsahujú informácie, ktoré prechádzajú od ich materiálneho povrchu až po hranice spoločnosti, ktorá ich vytvorila. Medzi tieto výrazy nepatria len funkčné segmenty dizajnu, ale prekvapivo aj tie, ktoré majú povedzme „len“ dekoračnú (estetickú) funkciu. Túto druhoradú, ale nemenej dôležitú úlohu môžu zastupovať v dizajne nábytku priestorovo dekoratívne prvky. Pod priestorovým prvkom rozumieme časť nábytku v ktorej je sochárskym spôsobom vyobrazená plastika, objekt alebo štylizácia človeka alebo zvieraťa.

Obrázok 21 Stojany na dáždniky „crane and deer“ http://www.ifitshipitshere.com/deer-crane-umbrella-stands-liberte-design-studio/

Obrázok 22 Kovové figúry http://www.synapticstimuli.com/Quantum-potentiality-of-the-manifested-Self

3.0 DEKORATÍVNE PRVKY Dekoratívne prvky ako objekty zdobiace nábytok sa stali nástrojom analýzy, vizuálnym jazykom, predmetmi so schopnosťou artikulovať skryté významy. Všetky zdobenia nábytku, ktoré boli súčasťou určitého obdobia, sa dajú v prenesenom zmysle chápať ako rekvizity v divadle, kde divákovi pomáhajú odlíšiť jednotlivých aktérov a určiť ich postavenie v hre. Tieto dekoratívne prvky sú veľmi silným znakom statusu a ich analýzou vieme určiť z akého obdobia pochádzajú a do akej sociálnej vrstvy môžeme zaradiť ich majiteľa na základe vizuálnych a materiálových kvalít či skrytých symbolov.

Nemecký historik a kritik Wilhelm Worringer sa domnieval, že primitívne kultúry používali abstrakciu a dekoratívne prvky pre pozitívne účinky, a slúžili ako nástroje k prekonaniu „hrôzy zo samoty“.21 Táto štúdia spojovala dekorativizmus a ornament používaný primitívnymi kultúrami a umenie modernizmu. Vplyv primitívnych kultúr ako aj vplyv európskych ľudových kultúr či pre industriálnych agrárnych kultúr prostredníctvom dekoratívnych prvkov, mal dopad na obdobie moderny, postmoderny či súčasného umenia, kde prepojila minulosť 21

OSBORNE, R.; STURGIS, D.; TURNER, N.: Seznamte se.. Teorie umění. Praha. Portál. 2008. s.98

s prítomnosťou v znakoch a formách pri tvorbe umeleckých a dizajnérskych diel.

Príklady historických dekoratívnych prvkov:

1. Drevená lavica, múzeum Humenné

2. Kreslo, Betliar

3. Podrúčka kresla, Kežmarok

Obrázok 23 fotografie typov priestorovo-dekoratívnych prvkov/ Empír / Levia hlava

1. Empírová lavica z Markušoviec

2. Empírové kreslo, Markušovce

3. Empírová lavica, Červený kameň

Obrázok 24 fotografie typov priestorovo-dekoratívnych prvkov/ Empír / Herma

1.Prístenný stolík, Betliar

2. Stôl, Oravský hrad

3. Prístenný stolík , Betliar

Obrázok 25 fotografie typov priestorovo-dekoratívnych prvkov/ Empír / Figuratívny prvok štylizovanej figúry ženy

1. Truhlica, Kežmarok

2. Sekretár, Červený Kameň

3.Písací kabinet, Markušovce

Obrázok 26 fotografie typov priestorovo-dekoratívnych prvkov/ Empír / Karyatida

1. Tutanchamonov trón, Egypt

2. Truhlica, Červený Kameň

3. Empírové kreslo, Markušovce

Obrázok 27 fotografie typov priestorovo-dekoratívnych prvkov/ Empír / Levia tlapa

Posolstvo symbolov sa stalo neoddeliteľnou súčasťou vnímania predmetov ako nositeľov významov. Samotné zdobenie je často silnejšie ako nábytok, ktorý ho nosí, prenáša naň symbolickú konštrukciu alebo mýtus, keď odkazuje na dobu, v ktorej vznikol a tým sľubuje jeho určitú hodnotu. „Človek a veci, ktoré vytvoril sú spolu úzko späté. Existencia týchto predmetov vychádza priamo z potrieb, zručnosti a života človeka. Ovplyvňujú jeho kvalitu a vytvárajú spojenia so spoločnosťou. Medzi predmetmi a človekom vznikajú najrôznejšie prepojenia a formujú identity svojich majiteľov“22

Dekoratívne prvky v nábytku v človeku vyvolávajú rôzne emócie či už pozitívne alebo negatívne. Ľudia im vo svojom živote priraďujú určité miesta v zložitej kultúrnej a individuálnej sieti významov a hodnôt. Dekoratívne prvky, ako časti nábytku majú potenciál niesť významy, ktoré môžu transformovať sociokultúrny svet, v ktorom žijeme. Rozvíjanie a rozširovanie schém dekoratívnych prvkov ako symbolov či znakov, ktoré sú čitateľné na základe už spomínaných historických skúmaní jednotlivých

slohov

a kultúrnych

konvencií,

umožňuje

detailnejšie vykreslenie svojej sebareflexie a budovanie statusu.

CSIKSZENTMIHALYI, M.; ROCHBERG-HALTON, E.: The meaning of things. New York, Cambridge University Press. 1981. s.1

3.1 DEKORATÍVNE PRVKY A EMÓCIA Americký kognitívny vedec a teoretik v oblasti dizajnu Donald A. Norman popisuje vo svojej knihe Emocional Design – Why we love or hate everyday things

teóriu vnímania alebo

posudzovania predmetov na základe emócií. Vyjadruje názor, že emocionálna stránka dizajnu je najviac dôležitá pre úspešné posudzovanie predmetu, funkčná stránka v tomto prípade je druhoradá. Podľa Normanovej teórie pripisujeme predmetom významy na základe 3 typov emócií. Inštinktívny, behaviorálny a reflektívny.

Pre inštinktívny dizajn je charakteristická vizuálna stránka, ktorú ľudia hierarchicky určili ako prvú. Podobne ako v prírode u živočíchov inštinktívne hodnotíme na najnižšej pudovej úrovni a pripisujeme predmetom nové významy – či sú bezpečné alebo nebezpečné, užitočné alebo škodlivé, príjemné alebo

odpudivé.

Výrobky

v obchode

vyberáme

a posudzujeme ich podľa tvaru, proporcie, farby a podľa celkového vzhľadu artefaktu.

Ak by sme nechali konkrétnu stoličku opísať viacerým ľuďom, ich odpovede by sa výrazne nelíšili. Stolička je vyrobená 23

NORMAN,D.: Emotional Design- Why we love or hate everyday things, Basic books. New York. 2005

z určitého materiálu, skladá sa z určitých častí, má špecifickú funkciu, tvar, farbu. Sú to statické vlastnosti, ktorými sa odlišuje od iných stoličiek či dokonca iných predmetov. Ak by sa však tí istí ľudia mali vyjadriť k tejto stoličke z osobného hľadiska, v zmysle, čo si o tej stoličke myslia a aké emócie v nich vyvoláva, odpovede by už pravdepodobne neboli totožné. Takéto posudzovanie by vychádzalo „z častí“, z ktorých sa jednotlivý človek skladá. Jeho spomienky, vzťahy, asociácie, skúsenosti a mentálny stav v okamihu stretnutia s „našou“ stoličkou, sú filtrami, cez ktoré nám vyjde náš výsledný postoj. Emócie sú vo všeobecnosti individuálne a subjektívne reakcie na určité situácie a podnety.

Popisujeme ich ako neoddeliteľnú súčasť ľudského poznania. Ako hovorí Norman, všetko, čo robíme, všetko nad čím premýšľame, je poznačené emóciami.24 Sú v našom myslení dokonca výraznejšie zastúpené ako logika, ktorá je vedomá a je možné ju usmerňovať. Príčina tejto nevyváženosti spočíva v tom, že emócie majú pôvod v našom hlbokom podvedomí a vyznačujú sa primárnymi reakciami na konkrétny podnet a až po nich prichádza logické spracovanie. Základná škála ľudských emócií je hnev, radosť, strach, hanba, smútok, láska, záujem, opovrhnutie, znepokojenie atď. Jednoduchšie ich môžeme rozdeliť na pozitívne a negatívne.

Ďalšou skupinou emócií, pre posudzovanie predmetov je behaviorálna stránka dizajnu, ktorá sa viaže na naše skúsenosti s používaním produktu (či správne funguje , ľahko sa ovláda a pod.). Pri behaviorálnom dizajne určujeme 4 komponenty: funkčnosť, pochopiteľnosť, použiteľnosť a fyzický vzhľad – 24

NORMAN, D.: Emotional design. New York, Basic books. 2004. s. 7

dojem. Za najdôležitejší atribút pokladáme funkčnosť, ktorý zabezpečí aj kvalitu výrobku a našu pozitívnu emóciu, ktorá vychádza z procesu používania. Inštinktívna aj behaviorálna úroveň dizajnu nás ovplyvňuje na základe zážitkov či používania predmetov.

Úplne inou úrovňou je reflektívny dizajn, ktorý je založený na dlhodobom vzťahu človeka k predmetu, je formovaný jeho identitou

a osobným

pohľadom

predmet

v širších

súvislostiach v kontexte vonkajších sociálnych a kultúrnych podnetov.

Reflektívny

dizajn

nám

dáva

priestor

interpretáciu a premýšľanie o predmetoch nezávisle od estetiky či funkcie. To nám dáva možnosť milovať predmety, ktoré nie sú ani pekné ani funkčné.

I keď vo svete dizajnu máme tendenciu spájať emócie s krásou a atraktivitou „atraktívne veci podľa Normana, fungujú lepšie, vyvolávajú v ľuďoch pozitívne pocity a pomáhajú myslieť kreatívne“25 je tu ďalšia hodnota a to v jedinečnosti nášho pohľadu. Táto optika nám nedovolí opustiť predmety, ktoré sú nefunkčné, nepraktické a nepotrebné, pretože sa na ne viažu naše spomienky.

Ako príklad uvediem stoličku s dekoratívnym prvkom, ktorým je

vyrezávaný

monogram

k niekoľkým

prirovnaniam

jednotlivých emocionálnych pôsobení. Ak by táto stolička bola súčasťou nášho domova niekedy v minulosti, mala by schopnosť aktivovať naše spomienky a emócie s nimi spojené. S najväčšou pravdepodobnosťou sa tento predmet podieľal na formovaní našej osobnosti. Už samotný fakt, že sa stolička stala súčasťou intímneho sveta prostredia nášho domova, mení 25

NORMAN, D.: Emotional design. New York, Basic books. 2004. s. 5

jej význam a posúva ju do roviny emocionálneho vlastníctva človeka. Ďalší spôsob emócie sa nachádza v schéme človeka ako tvorcu, teda ak by sme túto stoličku vyrobili , mali by sme k nej osobný vzťah pre jej osobný rozmer, kedy nám veci dokážu evokovať spomienky na konkrétnych ľudí, napríklad na človeka, ktorého meno je skryté v monograme. Vzťah tvorcu a výtvoru obsahuje vášeň pre sebavyjadrenie,

sebaprezentovanie, fyzické

tvarovanie, zručnosť a kreativitu. „Objekt sa stáva symbolom, vytvára dobrú náladu, pripomína nám pekné spomienky. Takéto objekty sú nositeľmi príbehov, spomienok a majú niečo, čo nás k nim konkrétne viaže.26

Ďalej ako špecifický príklad môžem spomenúť suveníry alebo predmety, ktoré dostávame ako dar. O ich praktickosti, či estetickej hodnote by sa dalo diskutovať, ich hodnota však spočíva v tom, že pomocou nich vieme reflektovať samých seba.

Jednotlivé úrovne dizajnu, ktoré sme bližšie popísali, môžeme vnímať

jednotlivo

alebo

komplexne

(na

viacerých

emocionálnych úrovniach súčasne), pričom si navzájom nemusia konkurovať.

A Giovannini dopĺňa Normana a súčasné tendencie v oblasti dizajnu jeho názor potvrdzujú. „Predmety nie sú krásne ani škaredé, ale sú buď vhodné alebo nevhodné

pre

svoju

dobu.

Prostredníctvom

predstavy

a technológie použitej vo výrobe odovzdávajú osobité hodnoty, ktoré sa stávajú súčasťou našej kultúry. Prenášať posolstvo 26

NORMAN, D.: Emotional design. New York, Basic books. 2004. s. 5

prostredníctvom predmetu, znamená rozprávať príbeh o niečom, čo súvisí so životom, cestou vrelej zmyslovej príťažlivosti spojenej s našou pamäťou a imaginárnym svetom“27

Na internetovej stránke Billa Keaggyho nájdete sériu fotografií s názvom „50 smutných stoličiek“. Je to akýsi denník, kde zaznamenáva jeho každodenné stretnutie so stoličkami v exteriéri. Niektoré z nich boli jednoducho vyhodené na smetisko, iné boli len tak vyložené na ulicu, niektoré sa stále používajú pred čerpacou stanicou či pred domom na chodníku. Toto upozornenie na stratené, zabudnuté či opustené veci, robí autor prostredníctvom vloženia týchto stoličiek do nových súvislostí, vzťahov a klasifikácií už len tým, že ich pomenúva ako „smutné“. Pomocou emócie upozorňuje na určitý problém v oblasti spoločnosti, plytvania, systému a konzumu.

Obrázok 28 Keaggy,B. 50 sad chairs. In keaggy [ online].

Manipulácia s potrebami a emóciami človeka sa stala súčasťou značiek a ich stratégií v procese budovania významov, vzťahov

GIOVANNINI, S.: „Sťahovanie do emocionálneho supermarketu“. In: FIELL, P.; FIELL, CH.: Design pro 21. století. Taschen/Slovart. 2004. s. 66

a symbolov Výrobcovia

medzi

materiálnym

prostredím

a ľuďmi.

tak predstierajú materializáciu nemateriálnych

potrieb zákazníkov.

Predmety môžu byť zdrojom širokej škály silných emócií a to od strachu cez hnev, zúrivosť až po radosť, lásku, vášeň. Tieto pocity sa spúšťajú tlačidlom zvaným podnet. Vizuálne vlastnosti, funkcia, skúsenosť, spomienky či reklama môžu spúšťať citovú reakciu, ktorá následne vstupuje medzi ľudí a ich materiálne vlastníctvo ako tmel alebo korózia.

3.3 DEKORATÍVNE PRVKY V KONTEXTE Kategória

kontext

obsahuje

všetky

okolnosti

vzniku

a fungovania akéhokoľvek predmetu vo všetkých súvislostiach a procesoch,

ktoré

tvoria

jeho

osobitosti

v porovnaní

s ostatnými predmetmi, príčiny a dôsledky jeho transformácie, a jeho význam a hodnotu.

61 Kontext dáva predmetu vlastnosti cez jeho tvorcu v procese vzniku, kde zároveň formuje tvorcu a užívateľa a naopak tvorca formuje

kontext

prostredníctvom

vlastnosti

predmetu.

Nábytok vplýva na kontext v procese fungovania a je prvkom interakcie človek - svet. Poznanie kontextu teda celku a jeho častí od histórie až po súčasnosť nám pomáha zaradiť predmet do určitého systému, ktorý obsahuje ďalšie informácie o tomto predmete... kto je/bol autor, prijímateľ, užívateľ, prostredie, kde bol vytvorený , za akých okolností, pre koho a na aké účely, v akom spoločenskom zriadení, slohu, krajine, aký majster ho vytvoril, akými nástrojmi a ďalšie. Piet Mondrian hovorí: „Na všetko, čo sa pokladá za vec osebe, na jedno sa teda musíme dívať...ako na komplex. A naopak, všetko v rámci tohto komplexu musíme chápať ako jeho časť: ako časť celku. Potom vždy budeme vidieť vzťahy a vždy budeme poznávať jednu vec

prostredníctvom druhej.“28

To znamená, že určovanie

významov predmetov nezáleží od univerzálneho nastavenia, ale závisí od množstva rozličných optík. Aj dizajn nábytku je z tohto pohľadu umením vytvárania kontextov, pretože vytvára prepojenia medzi minulosťou a prítomnosťou, medzi živým a neživým a svetom našich vlastných príbehov. Tvorbou nábytku vytvárame nielen materiálne, ale aj duchovné hodnoty, a to preto, lebo rozmýšľame o nábytku v širších súvislostiach,

ktoré

presahuje

ich

materiálny

rámec.

V minulosti v období moderny sa pod termínom kontext rozumeli

napríklad

ergonomické

požiadavky,

typológia,

konštrukčné či výrobné možnosti, teda hlavne praktické požiadavky na konečnú podobu nábytku. Dnes hľadáme v nábytku

skrytý

význam

v jeho

znakoch

a symboloch

a nepýtame sa ako bol nábytok vyrobený, ale čo pre nás znamená.

Dekoratívny prvok, či je vzácny alebo triviálny, nadobúda v spojení s nábytkom často neopakovateľné rozmery. Existuje rozdielne pnutie vo vnímaní objektu ako samostatnej časti a objektu ako súčasti väčšej skupiny. Aj opakovanie prvku v nábytku má svoj zmysel. Množenie zdobiacich komponentov je jednou zo stratégií v historickom nábytku minulosti či súčasnom dizajne. Tak ako oddelený segment z nábytku je pre pozorovateľa iba banálnym predmetom, tak je aj konkrétny nábytok mimo pôvodný architektonický priestor v určitom zmysle ochudobnený. Paul Mattick jr. otvára svoju štúdiu s názvom „Kontext“ slovami od Antoina Chrysostoma de Quincy, ktorý bol súčasníkom Napoleona a ostro vystúpil proti Napoleonovmu plánu premiestniť umelecké diela z Ríma do Paríža. V roku 1815 napísal : „dielo umiestnené v múzeu bolo 28

MONDRIAN, P.: In. RUHRBERG, K.: Umění 20. století. TASCHEN, 2004. s.145

zbavené svojej pôvodnej funkcie, odnesené z miesta svojho zrodu, takže sa odcudzilo pomerom, ktoré mu dávali význam.“29 Pojem kontext v tejto súvislosti chápeme prostredníctvom diela v kontexte, ktorý skúmame ešte na základe iných kontextov, ktoré naň pôsobia.

Konštrukcie, ktorými spájame dekoratívne prvky s nábytkom vychádzajú zo základných spôsobov konštruovania samého seba a to ako individualitu, tak aj ako súčasť spoločnosti. Dizajnér tvorí jednotlivé komponenty nábytku ako slová do viet, takým spôsobom, aby vznikol konkrétny zmysel.

Ľudia sú biologické entity a dokážu si uvedomovať svoju existenciu, o čom hovorí aj Descartovo „cogito, ergo sum“ (myslím, teda som) a okrem toho ju dokážu použiť a upriamiť na konkrétny účel a to je východiskovým bodom pre budovanie svojho „ja“.

„Seba uvedomenie vychádza z vývoja, je vždy otvorené korektúram, zmene a zdokonaľovaniu. Preto je správnejšie považovať ho za proces sebakontroly, ako ho považovať za statický moment prvotného vnímania“30

Jednou z vlastností ľudí, ktorá ich odlišuje od ostatného sveta je ich schopnosť byť kreatívnymi, tvorivými nielen v biologickej rovine, ale predovšetkým pre vyjadrenie myšlienok, postojov a emócií.

MATTICK, P., jr. „Kontext“: In. NELSON, R. ; SHIFF, R.: Kritické pojmy dejín umenia. Bratislava. Slovart. 2004. str.145 30 Tamže s. 3

Nábytok ako neživá materiálna entita, je vytvorená človekom a môže sa zdať menej komplexná, ale to nie je celkom pravda, pretože je výsledkom zložitého systému myšlienok, ktorej dal človek konkrétny tvar. Analýza tohto tvaru v súvislosti s podmienkami vzniku

a konkrétneho architektonického

priestoru, pre ktorý bol nábytok vytvorený sa tiež považuje za kontext pri vzniku dekoratívneho prvku.

3.4 DRUHOTNÉ VYUŽITIE HISTORICKÝCH DEKORATÍVNYCH PRVKOV V DIZAJNE NÁBYTKU

V súčasnom dizajne rezonuje množstvo ekologických alebo sociálnych tém a v súvislosti s tým je veľmi populárnou práve recyklácia. Poznáme rôzne dizajnérske smery ako napr. „Junk design“, „Garbage design“ alebo „Re- design“, ktoré sa zaoberajú recykláciou. Recykláciu môžeme chápať aj v inej rovine ako druhotné spracovanie predmetov či materiálov. Môžeme ju chápať v zmysle prevzatia znakov a tvaroslovia s dôrazom na zmenu kontextov. A mne ide práve o to, použiť recykláciu tvarov, znakov, prvkov a opätovne ich navrátiť do súčasného dizajnu a teda aj do súčasného každodenného života ľudí. Ako iste viete, historický nábytok nekončí na skládke odpadu ani nepremieňa svoju formu,

aby mohol

fungovať v iných súvislostiach či kontexte. Súvisí to s jeho historickou hodnotou a práve pre túto skutočnosť s ním

nemôžeme narábať, tak ako s vecami nepotrebnými, bez hodnoty (odpadom) ako to už pri recyklácii býva. V autorskom dizajne si dizajnér môže dovoliť experimentovať so sériou historických prvkov a znovu ich využiť pre nový dizajn aj na úkor ceny a materiálu. Pri autorskom dizajne sa nekladie dôraz na spotrebu ako pri masovej produkcii a je dokázané, že ľudia si vytvoria silnejší vzťah k jednotlivým kusom nábytku, ktoré sa už nedajú nikde kúpiť. Taký nábytok sa často nevymieňa ba dokonca sa zvykne dediť ďalšími generáciami. Aj takýto akt dedenia nábytku by sme mohli nazvať určitou formou recyklácie. Recyklácia môže byť chápaná ako som už spomínal ako „recyklácia nehmotných vecí“ – myšlienok, slohov, zbierok, kontextov, remesiel a pod. Kombinovaním, zváraním, spájaním vznikajú nové predmety, ktoré vyjadrujú postoj k súčasným politickým či spoločenským témam, transformujú a citujú

kultúrne motívy.

Recyklovanie okrem svojej autonómnej funkcie eliminovať znečisťovanie životného prostredia nám ponúka možnosť používať poznatky z histórie, prepájanie štýlov, slohov, tvaroslovia v rámci odvetvia dizajnu – eklektizmu, ktorý v tvorbe prepája rôzne vzory, typy tvaroslovia z rôznych období a navzájom ich kombinuje.31

Výsledok napriek tvarovej,

štýlovej a farebnej rozmanitosti pôsobí ako celok. Množstvo dizajnérov využíva takýto spôsob konštruovania nových myšlienkových systémov vybraných a iných už existujúcich systémov, bez ohľadu na logickú alebo vecnú zlučiteľnosť prvkov.32 Recyklovanie ďalej využívajú ľudoví aj domáci remeselníci prostredníctvom tradičných remeselných techník. Výsledkom 31 32

Eklektizmus: [online] Dostupné na internete: http://cs.wikipedia.org/wiki/Eklektizmus Eklektizmus: [online] Dostupné na internete: http://artslexikon.cz/index.php/Eklektizmus

tvorby tak môže byť ručne vyrobený nábytok. Dôležitý moment v recyklácii dizajnu vidím v návrate do minulosti, do jeho histórie. Veselovský v závere svojej knihy výstižne napísal: „Každý nábytkový kus bol v deň svojho vzniku originálny, technicky progresívny a moderný... a ďalej píše: Z hľadiska štúdie ľudskej emócie, ducha doby a prostým chápaním a uznaním, že nábytok vo svojej dobe fungoval úplne rovnako a robil užívateľa minimálne podobne, ak nie rovnako spokojným ako dnes. Vo svojej dobe mohol byť spokojný so svojim nábytkom, mohol ho mať rád. Mohla to spôsobiť jeho ekonomická dostupnosť alebo vyzývavý prepych alebo tak ako dnes jeho funkčnosť a rozhodne aj módnosť. Iste sa nestriedali módne smery od sezóny do sezóny, nekonali sa kontinentálne svetové ba dokonca ani národné výstavy, kde by sa nové trendy overovali. Avšak možno práve preto časový faktor čitateľnosti a jednoduchej dobovej príslušnosti a nadväznosti by si aj dizajnér mal uvedomiť. Týka sa to ľudskosti, šikovnosti, márnomyseľnosti a každého iného majetníckeho užívateľského alebo produkčného pocitu, ktorý je z pohľadu naplnenia potreby človek – život – nábytok taký civilizačne rovnaký.“

Malo by ísť o potrebu vrátiť sa do doby, kedy vyrobený nábytok bol vnímaný pre svoju formu, ktorá bola výsledkom jeho funkcie a mala predovšetkým zvýšiť kvalitu života. V období moderny bol nábytok navrhovaný s cieľom znásobiť výrobu a bol oslobodený od „nepotrebných“ dekoratívnych prvkov. Ornament

a prejavy

autenticity

boli

zavrhované

a boli

považované za sentimentálne. Inak na to reagovali postmoderné skupiny, kde celkovo nábytok predstavoval symbol, ktorý dával nábytku zmysel a hodnotu. Spochybnenie týchto modernistických ideálov viedlo 33

VESELOVSKÝ, J. a kol. : HISTORICKÝ NÁBYTOK tvaroslovie, konštrukcia. TUZVO, 2016. str.293

k návratu autenticity, recyklácie a k tradíciám. Recyklovateľný nábytok sa čoraz viac stáva predmetom záujmu umeleckej a dizajnérskej praxe v tvorbe nábytku.

4.0 TRANSFORMOVANIE A TRANSFORMÁCIA Ľudské telo – ako metafora človeka žijúceho v rýchlej dobe, kde je človek anonymným robotom, akoby neodlišujúci sa od ostatných ľudí v spoločnosti. Myšlienka ľudského tela ako Baudrillardovej figuríny sa stala dôležitým inšpiračným zdrojom mojej dizertačnej práce. Jedným z praktických výstupov je človek ako lampa, tvorená ľudskou postavou v kontexte a polohe bezmocného priestorovo-dekoratívneho prvku v nábytku. Obraz človeka v postavení priestorovodekoratívneho prvku prechádza transformáciami. Z hľadiska času prechádza obdobiami od detstva až po starobu, rovnako ako nábytok od nových podôb k tým historickým.

„Ako príklad môže slúžiť obraz nahého ľudského tela, ktorého zmysel a vnímanie je úplne odlišné v lekárskom magazíne ako v porno časopise. Objektivita a subjektivita nie sú protikladmi, rastú spolu a to nenávratne. Na úplný koniec [...], ak máme naplniť

naše

predsavzatie,

už

nebudeme

uvažovať

o artefaktoch ako o veciach. Zaslúžia si omnoho viac. Zaslúžia si, aby boli umiestnené v našej intelektuálnej kultúre ako rovnocenní aktéri. Sú len sprostredkovaním nášho konania? Nie, oni sú nami.“34 Obrázok 29 Vlastné grafické návrhy

LATOUR, B.: Pandora´s Hope: Essays on the Reality of Science Studies. London. Harvard University Press. 1999, s. 214

Pojem použitie priestorovo-dekoratívneho prvku v dizajne ako upozornenie na umenie vo funkčnosti môže byť úplne chápaný len prostredníctvom aktu interpretácie. Na čo má slúžiť tento nábytok? Aký má zmysel tento dizajn? Prečo je ako materiál použité sklo a nie drevo? Prečo je v tomto nábytku použitý práve tento priestorovo-dekoratívny prvok? Každá z týchto otázok nabaľuje na seba ďalšiu vrstvu významov, ktorú môžeme postupne odkryť len cez prístupy interpretácie. Najpoužívanejší z nich je prístup kontextuálny, ktorý veci spája s konkrétnym miestom a významom. To ale neznamená, že ak sú predmety mimo svoj kontext – sú nečitateľné.35 Nikdy nie je možné spájať veci len s jedným konkrétnym významom, v interpretácii neexistuje univerzálny pravý alebo správny spôsob čítania artefaktu. Už len tým, že každý človek vnáša do diela svoj odlišný subjektívny pohľad, tak aj rovina diela musí byť viacvýznamová. Táto myšlienka individuálneho vkladu sa stala základom pre ďalší dizajn nábytku ako výstup mojej praktickej časti dizertačnej práce. Každý človek (aj divák) sa istým spôsobom podieľa na tvorbe vecí. Svojim subjektívnym pohľadom – interpretáciou- pomáha konštruovať pôvodný zámer autora a tak ho transformuje do nových podôb.

„Nábytok s integrovanými karyatidami“ som vytvoril spájaním tabiel z vyrezaného skla a kovové karyatidy, som vytvoril technikou zvárania kovových drôtov z odpadového materiálu. Karyatidy sú svojou štruktúrou v kontraste s rovnými strojom opracovanými plochami lesklého, hladkého, priehľadného skla. Kovové karyatidy predstavujú individuálny proces interpretácie pôvodnej historickej podoby v empírovom nábytku. Vizuálny jazyk sa touto transformáciou mení a obohacuje o nové súvislosti. S každou premenou a novou podobou prichádza celý 35

OLSEN, B.: Scenes fromtroubled engagement. London, SAGE Publication. 2009. s. 90

rad prepojení. Roland Barthes píše: „ objekt je plurálny, čo sa nespája len s tým, že nesie niekoľko významov, ale znamená to, že predstavuje ich neredukovateľnú pluralitu.“36 Znamená to, že sme obklopený entitami, ktoré sú dynamické a premenlivé a tým pôsobia aj na svoje prostredie. Obsah a forma môjho nábytku neostáva vo svojej naratívnosti stabilná, pretože divák môže stále vstúpiť do pôvodného kontextu už len svojím spôsobom čítania diela. Takto sa významová rovina pôvodného zámeru prehlbuje, formuje, rozvetvuje

nepredvídateľných

podôb.

Pri

„nábytku

s inegrovanými slepačími pazúrmi“ bol pre mňa inšpiráciou jednak empírový nábytok s takýmto priestorovo-dekoratívnym prvkom a jednak reakcia na nehumánne zaobchádzanie s hydinou reflektuje súčasný spôsob ekonomiky a trhu a konzumného spôsobu života. Motívy objektov v nábytku sa často objavujú aj v tvorbe súčasných sochárov. Využívajú vo svojej tvorbe interpretáciu a tak z bežných vecí so zdanlivo uzavretou

koncepciou,

prostredníctvom

transformácie

vytvárajú objekt s výrazným obsahom v novej kombinatorike významov. Londýnsky umelec a dizajnér Christopher Duffy, našiel kreatívny potenciál v bálónoch –objekty s významami zakomponovanými do nábytku pôsobia poeticky. Autor vytvára hravý, dobre navrhnutý nábytok s trefným názvom: „Up Coffee Balloon“. Kruhový tvar skla na podstavci z červených balónikov vytvára akúsi ilúziu ľahkosti. Pokrútené struny tvoria základňu a ležia na zemi vo vírivom vzore, ktoré znásobujú podporu a odľahčujú celý nábytok. Balónový stôl je vyrobený z tvrdeného skla, kompozitov z kovovej živice a oceľových tyčí z tvrdeného kovu. Napriek tomu, že v popise materiálu je slovo "tvrdené", tento diel prináša pocit bez tiaže.

BARTHES, R.: Image, Music, Text. London, Fontana Press. 1977. s. 159

Sám autor o tomto dizajne hovorí: „mojou ambíciou je pretaviť každodenné ilúzie do nábytku“.37

Obrázok 30 Stôl z balónov

http://mymodernmet.com/duffy-london-2015-up-balloon-coffee-table/

Iným príkladom dekoratívneho prvku je práca od dizajnérskej spoločnosti Lumoteka, kde sa tvorcovia inšpirovali lego figúrkou.

dôkaz

transformácie

významu,

komercionalizácie, prostredníctvom preberania už vymyslenej, existujúcej veci. Tento proces redefinovania nám hovorí viac o významovosti toho istého tvaru /dizajnu predmetu.

Obrázok 31 Stolová lampa s drevenou lego figúrkou https://sk.pinterest.com/pin/132504414017363903/ 37 Dostupné na

internete: http://mymodernmet.com/duffy-london-2015-up-balloon-coffee-table/

zmenou funkcie

4.1 TRANSFORMÁTOR A DEKORATÍVNE PRVKY JEHO ZÁUJMU Tvorba dizajnu, ktorá ľudí podnecuje k rozmýšľaniu, núti ich prezentovať svoje pocity a emocionálne potreby je spojená s prívlastkom kritická. Kritický dizajn na rozdiel od naratívneho dizajnu, v ktorom sa produkty pokúšajú reagovať hlavne na oblasť funkcie prostredníctvom experimentu, procesu či výskumu je kritický dizajn autonómnejší, fungujúci nie len mimo trh, ale napríklad aj v galerijných priestoroch. Dizajnér kritizuje svojou tvorbou spravidla spoločnosť či systém, od ktorého je v podstate závislý.

Jan Boelen tvrdí: „Veci sa skôr dejú vo voľnom umení ako v dizajne. Nie je to len o formálnych veciach, ale aj o postoji ku každodennému životu, veci, ktoré robíme a cítime.“38 Kritický dizajn si nezakladá na tom, aby bol populárny, skôr pracuje na veciach tak, aby podnecoval ľudí k premýšľaniu. Pre kritický dizajn je dôležitá prezentácia idey diela, experiment i proces, tieto princípy má kritický dizajn podobné ako naratívny dizajn. 38

Design Naratives, The learning Design Grid. In. http://www.Id-grid.org/ [online]. Dostupné na internete: http://www.Id-grid.org/resources/representations-and-languages/design-narratives

Pri naratívnom dizajne je dôležitý proces, konštrukcie v zmysle problému, vysvetľuje problém vo zvolenej téme a ponúka i riešenia tohto problému. Ponúka úvahy o histórii, vývoji , zaznamenáva proces tvorby,

ako i konečnú podobu

v konfrontácii s používateľmi. 39

V súčasnosti je dizajn nositeľom významov, pocitov, názorov a hranice medzi dizajnom a umením sa prostredníctvom tejto kritickej polohy vytrácajú. Pochopenie úlohy priestorovo – dekoratívneho prvku v nábytku, ktoré je predmetom výskumu teoretickej časti dizertačnej práce ako aj symboly a významy, ktoré obsahujú, využívam vo svojej realizácii praktickej časti.

Predstavujem nábytok, v ktorom sa priestorovo-dekoratívny prvok stáva nositeľom idey. Okrem funkčnej formy sa sústreďujem na tvorbu nábytku, ktorý sa pohybuje na hrane voľného umenia a dizajnu. Všetky kusy nábytku sú navrhnuté tak, aby reflektovali spoločenskú situáciu a bytie človeka v určitom systéme. V práci predstavujem dva koncepty. Prvý odkazuje na recykláciu, výberom materiálov, ktoré sú výlučne odpadového charakteru. Druhý koncept prepája sklenenú konštrukciu nábytku s priestorovo-dekoratívnym prvkom – karyatidou (štylizovanou figúrou) ako transformáciu a taktiež určitú formu recyklácie historického nábytku empíru. Odkaz na súčasné technológie v duchu kritického dizajnu aplikujem v nábytku, kde prepájam kovové priestorovo –dekoratívne prvky, v ich novej podobe dizajnu, vychádzajúcich z tvarov levia tlapa, karyatida, herma, ktoré sú významnými prvkami empírového nábytku (obrázky 23-25 , str.52-54)

Tamže

Výstupom je nábytok, ktorý by sme mohli zaradiť do autorského dizajnu zo skla a kovu. Hlavnou inšpiráciou boli pre mňa historické priestorovo – dekoratívne prvky zdobiace nábytok prevažne z obdobia empíru. Transformujem tieto prvky a vytváram ich nové podoby, ktoré nemajú len dekoračnú funkciu, ale vyjadrujú postoj k spoločnosti, ideológii, kultúre, či sebe samému.

Obrázok 33 Vlastná grafika

4.2 INTERPRETÁCIA A TRANSFORMÁCIA HISTORICKÝCH PRIESTOROVODEKORATÍVNYCH PRVKOV V NÁBYTKU 76 Trend súčasného nábytkového dizajnu je okrem funkčnosti vniesť do nábytku umelecký odkaz, informáciu, ktorá bude hovoriť o súčasnom živote a hodnotách v ňom. Priestorovodekoratívne prvky by mohli pomôcť do toho všetkého vniesť adekvátny výraz. Ak sa chce dizajn nielen nábytku posunúť od umeleckého remesla k autonómnejšej forme výrazu, musí to urobiť demonštrovaním svojej výnimočnej hodnoty. Dokázať, že

existujú

komunikovať

metódy s ktorými dizajn rôznymi

spôsobmi.

nábytku dokáže

Nábytok

v kombinácii

s objektom/priestorovo – dekoratívnym prvkom poskytuje obrovský priestor pre konceptuálnu tvorbu ako aj interpretáciu bez toho, aby stratil kontakt so svojim tvaroslovím, opierajúc sa o tradíciu, či použitie prvkov z histórie. Tak ako iné umelecké disciplíny aj nábytok môže byť intelektuálne náročný. A tento prvok v nábytku možno brať len ako východiskový bod. Objekt,

predmet použitý v dizajne nábytku nikdy nie je možné viazať len s jedným konkrétnym významom rovnako, ako ľudia nikdy nebudú identicky vnímať, cítiť a myslieť. Dizajn je forma vizuálnej zvedavosti, v ktorej ide o to, ako vidíme samých seba a druhých v tomto svete. Buerdek tvrdí, že tradičný koncept vnímania dizajnu sa transformuje. V navrhovanie netýka len samotného

dnešnej dobe sa

predmetu, ale aj formy

obsluhy, komunikácie a užívateľského prostredia.40

V minulom storočí zhruba v 80. rokoch vznikol termín „reč produktu“, kde dizajn v produkte kóduje informácie do spoločensky záväzného systému znakov.41 Podľa dôležitosti môžeme zoradiť informácie a znaky, ktoré čerpajú z konvencií, kultúrnych tradícií ako aj zo socializácie v rámci fungovania v spoločnosti (spoločenské vrstvy). Tak ako v produktoch súčasného dizajnu môžeme reč produktu čítať, tak aj v historickom nábytku je táto reč zakódovaná do znakov, a teda bola prirodzenou vlastnosťou produktu, ktorú súčasná teória rozpoznala.

Navrátiť priestorové prvky do súčasného nábytku má zmysel, tak

ako

prehodnocovanie

historického

tvaroslovia,

vytváranie nových konceptov prípadne výtvarných výpovedí či funkčných použití.

Buerdek, B. Theory and Practise Of Product Design. Birkhausen, Switzerland: Publisher For Architecture, 2005. str.6. ISBN 3-7643-7029-7. 41

Buerdek, B.: Dizajn. Dejiny, teória a prax tvorby produktov/ produktovej výroby 2.časť.In. Designum 2/2007, ročník XIII

STOLÍK – Transformácia – vtáčie drápy Technické parametre: Rozmery: Výška: 700 mm Šírka: 500 mm Dĺžka: 300 mm Použitý materiál: kov, sklo Použité techniky: zváranie, frézovanie, lepenie a brúsenie

KONFERENČNÝ STOLÍK – Transformácia – vtáčie drápy Technické parametre: Rozmery: Výška: 380 mm Šírka: 860 mm Dĺžka: 400 mm Použitý materiál: kov, sklo Použité techniky: zváranie, frézovanie, lepenie a brúsenie

VITRÍNA – Transformácia - vtáčie drápy Technické parametre: Rozmery: Výška: 1420 mm Šírka: 350 mm Dĺžka: 350 mm Použitý materiál: kov, sklo Použité techniky: zváranie, frézovanie, lepenie a brúsenie

VITRÍNA– Transformácia karyatidy Technické parametre: Rozmery: Výška: 1200 mm Šírka: 500 mm Dĺžka: 300 mm Použitý materiál: kov, sklo Použité techniky: zváranie, frézovanie, lepenie a brúsenie

STOLÍK – Transformácia karyatidy Technické parametre: Rozmery: Výška: 1300 mm Šírka: 600 mm Dĺžka: 300 mm Použitý materiál: kov, sklo Použité techniky: zváranie, frézovanie, lepenie a brúsenie

LAMPA – Transformácia karyatidy Technické parametre: Rozmery: Výška: 1400 mm Šírka: 500 mm Dĺžka: 300 mm Použitý materiál: kov, sklo Použité techniky: zváranie, frézovanie, lepenie a brúsenie

ZÁVER V závere mojej dizertačnej práce by som chcel povedať, že téma

transformácie

priestorovo-dekoratívnych

prvkov

historického nábytku do podoby súčasného dizajnu, čo sa týka teoretických poznatkov je málo prebádaná. Na problematiku priestorovo dekoratívnych prvkov sa môžeme pozerať z viacerých uhlov a skúmať ju cez spoločenské, kultúrne či ekonomické oblasti. Historické prvky v nábytku nesú okrem svojej dekoračnej funkcie aj ďalšie významy. Sú súčasťami širšieho celku. Okrem technickej a konštrukčnej stránky môžu mať priestorovo – dekoratívne prvky aj hlbší obsahový potenciál

84 V úvode práce som sa venoval stručnej analýze kultúry bývania a s ňou spojenou ideológiou. Postupne som zúžil oblasť výskumu na dve kapitoly, prvá sa venuje popisu jednotlivých historických období, kde sa priestorovo-dekoratívny prvok objavuje. Druhá kapitola sa venuje výskumu historického nábytku v zbierkach slovenských múzeí, kde som bližšie popísal empírové priestorovo-dekoratívne prvky, analyzoval schémy premien „od architektúry po nábytok“ a „od symbolu po nábytok“,

ktoré

som

výskumnej

časti

vyjadril

prostredníctvom obrazových transformácií a graficky spracoval do ucelenej formy. Výstupom

celej

s integrovanými

dizertačnej

práce

séria

priestorovo-dekoratívnymi

nábytku prvkami,

inšpirovanými empírovým mobiliárom, ktoré vkladám do sklenených akoby priestorov, kde vznikajú netradičné spojenia

s odkazom na postavenie Ä?loveka v spoloÄ?nosti, reflexiu a sebareflexiu.

SUMMARY In summary, I would like to make a statement that the theoretical knowledge of the transformation of historical areal decorative elements in contemporary design of furniture is not much explored. The subject matter of the areal decorative elements can be examined from different angles, and it can be explored through social, cultural, or economic areas. Besides their decorative function, historical elements in furniture have numerous different meanings. They are part of a broader entity. Besides the technical and constructional side, the areal decorative elements can contain deeper contextual potential. The introduction of the dissertation thesis analyses the accommodation culture and its ideology. Gradually, I reduced the field of research into two chapters. The first chapter describes individual historical eras in which the areal decorative elements can be found. The second chapter describes examination and research of historical furniture in Slovak museum collections. In this chapter, I also closely explained the empire areal decorative elements; I analyzed the patterns of changes “from architecture to furniture”, and “from image to furniture”. The patterns of changes were expressed in the research

field

throughout

picture

transformation

and

graphically consistent form. The result of the dissertation thesis is the series of furniture with integrated areal decorative elements inspired by empire movables, which were inserted into glass compartments, where unconventional connections were established in reference to the status of the human being in the society, reflection, and self-reflection.

ZOZNAM CITÁCIÍ PETRÁNSKY, Ľ.: Frank Gehry a nové kontexty nábytkového designu. In: Nábytok ´96. Zvolen: Katedra dizajnu nábytku a drevárskych výrobkov. Drevárska fakulta. Technická univerzita vo Zvolene, 1996. DANT, T.: Materiality and Society. New York, Open University Press, 2005. s. 136 MACGREGOR, N.: A History of the World in 100 Objects. Penguin Group a BBC, London 2010. s. 1-5 Ideology-in-design

[online].

[cit.9.2.2011]

dostupné

internete:

http://

www.nillesvensosson.com //en/works/detail.php?g=furniture&t=15 Dostupné na internete: http://www.indprop.gov.sk/ KANICKÁ, L.: Design nábytku v současném světě, Brno. 2007. str.11-12 ARCHER, B: The Need for Design Education [online]. [cit. 27. 12. 2010] dostupné na internete: http://atschool.eduweb.co.uk/trinity/watdes.html VESELOVSKÝ, J.; JANÁKOVÁ, O.: Historický interiér. Technická univerzita vo Zvolene.2011, s.129 Kanická, L.: In: Stolársky magazín: Napoleon – symboly moci uplatnené v interiéri. OWUSU, H.: Egyptské symboly. Fontána, 2003. s.273 KOTRADYOVÁ, V.: Dizajn nábytku, STU, Bratislava.2009, str.11 VESELOVSKÝ, J. a kol. : HISTORICKÝ NÁBYTOK tvaroslovie, konštrukcia. TUZVO, 2016. str.180 KOULA, J. E.: Typológia budov – architektúra vnútorného zariadenia, SVŠT, Bratislava. 1955 VESELOVSKÝ, J. a kol. : HISTORICKÝ NÁBYTOK tvaroslovie, konštrukcia. TUZVO, 2016. str.180 VESELOVSKÝ, J. a kol. : HISTORICKÝ NÁBYTOK tvaroslovie, konštrukcia. TUZVO, 2016. str.179 VESELOVSKÝ, J.; JANÁKOVÁ, O.: Historický interiér, TUZVO 2012, str.185 SUDJIC, D.: The Language of Things. New York, Penguin books. 2009. s 51 Dostupné na internete:http://www.indprop.gov.sk/ KANICKÁ, L.: Design nábytku v současném světě, Brno. 2007. str.11-12 ARCHER, B: The Need for Design Education [online]. [cit. 27. 12. 2010] dostupné na internete: http://atschool.eduweb.co.uk/trinity/watdes.html OSBORNE, R.; STURGIS, D.; TURNER, N.: Seznamte se.. Teorie umění. Praha. Portál. 2008. s.98

CSIKSZENTMIHALYI, M.; ROCHBERG-HALTON, E.: The meaning of things. New York, Cambridge University Press. 1981. s.1 NORMAN, D.: Emotional design. New York, Basic books. 2004. s. 5 NORMAN, D.: Emotional design. New York, Basic books. 2004. s. 5 NORMAN,D.: Emotional Design- Why we love or hate everyday things, Basic books. New York. 2005 NORMAN, D.: Emotional Design. New York, Basic books. 2004. s. 7 BARTHES, R.: Image, Music, Text. London, Fontana Press. 1977. s. 159 Design Naratives, The learning Design Grid. In. http://www.Id-grid.org/ [online]. Dostupné na internete: http://www.Id-grid.org/resources/representations-and-languages/design-narratives GIOVANNINI, S.: „Sťahovanie do emocionálneho supermarketu“. In: FIELL, P.; FIELL, CH.: Design pro 21. století. Taschen/Slovart. 2004. s. 66 MATTICK, P., jr. „Kontext“: In. NELSON, R. ; SHIFF, R.: Kritické pojmy dejín umenia. Bratislava. Slovart. 2004. str.145 Tamže s. 3 MONDRIAN, P.: In. RUHRBERG, K.: Umění 20. století. TASCHEN, 2004. s.145 Eklektizmus: [online] Dostupné na internete: http://cs.wikipedia.org/wiki/Eklektizmus Eklektizmus: [online] Dostupné na internete: http://artslexikon.cz/index.php/Eklektizmus VESELOVSKÝ, J. a kol. : HISTORICKÝ NÁBYTOK tvaroslovie, konštrukcia. TUZVO, 2016. str.293 LATOUR, B.: Pandora´s Hope: Essays on the Reality of Science Studies. London. Harvard University Press. 1999, s. 214 OLSEN, B.: Scenes fromtroubled engagement. London, SAGE Publication. 2009. s. 90 BARTHES, R.: Image, Music, Text. London, Fontana Press. 1977. s. 159 1Design

Naratives, The learning Design Grid. In. http://www.Id-grid.org/ [online]. Dostupné na

internete: http://www.Id-grid.org/resources/representations-and-languages/design-narratives Tamže str. Buerdek, B. Theory and Practise Of Product Design. Birkhausen, Switzerland: Publisher For Architecture, 2005. str.6. ISBN 3-7643-7029-7. Buerdek, B.: Dizajn. Dejiny, teória a prax tvorby produktov/ produktovej výroby 2.časť.In. Designum 2/2007, ročník XIII

ZOZNAM OBRÁZKOV Obrázok 1 Egyptský trón, staroveký Egypt Obrázok 2 Egyptský trón, staroveký Egypt Obrázok 3 Sgabello, renesancia, Topoľčianky Obrázok 4 Rokokový stôl, Oravský hrad Obrázok 5 Empírová stolička, Markušovce Obrázok 6 Empírové kreslo, Markušovce Obrázok 7 Empírové kreslo, Betliar Obrázok 8 Empírové kreslo, Červený Kameň Obrázok 9 Empírový stolík, Markušovce Obrázok 10 Empírový nábytok Markušovce Obrázok 11 empírová posteľ Markušovce Obrázok 12 Obrázok 13 Obrázok 14 Obrázok 15 Obrázok 16 Obrázok 17 Obrázok 18 Obrázok 19 Obrázok 20 Obrázok 21 Stojany na dáždniky „crane and deer“ Obrázok 22 Kovové figúry Obrázok 23 fotografie typov priestorovo-dekoratívnych prvkov/ Empír / Obrázok 24 fotografie typov priestorovo-dekoratívnych prvkov/ Empír / Herma Obrázok 25 fotografie typov priestorovo-dekoratívnych prvkov/ Empír / Figuratívny prvok štylizovanej figúry ženy Obrázok 26 fotografie typov priestorovo-dekoratívnych prvkov/ Empír / Karyatida Obrázok 27 fotografie typov priestorovo-dekoratívnych prvkov/ Empír / Levia tlapa Obrázok 28 Keaggy,B. 50 sad chairs. In keaggy [ online].

Obrázok 29 Vlastné grafické návrhy Obrázok 30 Stôl z balónov http://mymodernmet.com/duffy-london-2015-up-balloon-coffeetable/ Obrázok 31 Stolová lampa s drevenou lego figúrkou https://sk.pinterest.com/pin/132504414017363903/ Obrázok 33 Vlastná grafika

LITERATÚRA knihy/monografie 1. Baudrillard, J.: The System Of Objects. Vesro: London, UK. 1996. ISBN 1-84467-053. 2. Nelson, S.; Shiff, R.: Kritické pojmy dejín umenia, Nadácia –centrum súčasného umenia: Slovart, 2004. ISBN 80-7145-978-X 3. Veselovský, J. a kol.: Historický nábytok- tvaroslovie a konštrukcia. TU: Zvolen. 2016. ISBN 978-80-228-2842-0 4. Kanická, L. : Dizajn nábytku v současném světě. ERA group spol. s.r.o.: Brno. 2007. ISBN 978-80-7366-107-6 5. Kolesár, Z.: Kapitoly z dějin designu. Vysoká škola umělecko- průmyslová v Praze. Praha. 2004/2009. ISBN 978-80-86863-28-3 6. Osborne, R; Sturgis, D.: Teorie umění. Portál. Praha. 2008. ISBN 978-80-7367-370-3 7. Norman, A. Donald.: Emotional Design, Why We Love Or Hate Everyday Things. New York: Basic Books. 2004. ISBN 0-465-05135-9 8. Kolesár, Z.: Kapitoly z dějin designu. Vysoká škola umělecko- průmyslová v Praze. Praha. 2004. ISBN 80-868663-03-4 9. Petránsky, Ľ.: Teória a metodológia designu. Zvolen: TUZVO. 1994. ISBN 80-228-0318-9 ISBN 0-465-05135-9 10. Veselovský, J.; Michal, R.: Historický nábytok. Zvolen: TUZVO. 2000. ISBN 80-228-0914-4 11. Veselovský, J.: Sedací nábytok 18. a 19. storočia v slovenských zbierkach historického nábytku. Nábytok

2002 (CD-ROM). Zvolen: TUZVO. 2002. ISBN 80-2281193-9 12. Veselovský, J.: Výtvarno-konštrukčné detaily sedacieho nábytku francúzskeho majstra Jacoba Georga. Nábytok 2002 (CD-ROM) Zvolen: TUZVO. 2002. ISBN 80-228-1193-9 ISBN 906450301X 13. Woodwards, I.: Understanding Material Culture. Londýn: SAGE. 2007. ISBN 978-0-7619-4225-2 14. Buerdek, E, Bernhard. Theory and Practise Of Product Design. Birkhausen, Switzerland: Publisher For Architecture, 2005. p.6. ISBN 3-7643-7029-7.