Koľaj

koľaj transformácia industriálnej zóny

FA STU 2017/2018 Ústav architektúry občianskych budov garant_prof. Ing. arch. Vladimír Šimkovič, PhD. vedúci práce_Ing. arch. Štefan Polakovič Monika Bočková Barbora Lichtmanová Kristína Machajová Miroslava Mišurová Martin Oravec

"Ako chlapec som za letných večerov sedával na balkóne nášho bytu, v jednom z kolonovaných panelákov bratislavského predmestia. Pozoroval som Fabriku, ako sa v diaľke vyníma na tmavom pozadí Malých Karpát. Dymiace komíny, na ktorých sa večer čo večer zažali červené svetielka. Mojej chlapčenskej duši sa Fabrika javila ako sídlo mystického kultu, ktorého vyznávači magicky ovládajú najtemnejšie prírodné sily. Pri obradoch asi používali veľa kadidla, lebo zápach Fabriky sa nám zažieral do šiat vyvesených na balkóne, do pľúc i do duší. Vietor prinášal od Fabriky ohavný pach sírouhlíka a sírovodíka, okorenený kýslými exhalátmi z výroby umelých hnojív.

GSPublisherVersion 0.0.100.100

Kto cestoval do hlavného mesta vlakom, už podľa zápachu cítil, že Bratislava je blízko. My domáci sme mali na výber. Severný vietor prinášal arómy Dimitrovky, a ak vialo do juhu, celé sídlisko sa pre zmenu ponorilo do ťažkého asfaltového pachu zo Slovnaftu. Keď v takom prostredí vyrastáte, nejako vás to poznačí. Malo ma to odpudiť, no namiesto toho s pribúdajúcimi rokmi rástla moja zvedavosť až natoľko, že sa zo mňa stal študovaný chemik. Bolo len otázkou času, kedy sa stretneme osobne. Fabrika a moja maličkosť " Tomáš Dérer (chemik, autor knihy Vzostup a zánik bratilavskej Dynamitky)

3

Riešené územie sa nachádza severovýchodne od centra Bratislavy, vzdialeného cca 5 km. Hlavnou náplňou územia je industriálna funkcia.

Industriálny areál, ktorý bol vystavaný na periférií hlavného mesta sa dostal dnes do vnútornej polohy mesta. Susedmi areálu sú ďalšie výrobné zóny ale tiež obytná štruktúra Trnávka, alebo vozový park Jurajov dvor. V tesnej blízkosti sa nachádza bývala Dimitrovka, dnes Istrochem. Územie ohraničujú hlavné dopravné ťahy Bratislavy. Výpadové cesty Rožňavská a Vajnorská, ktoré prepájajú centrum s diaľnicou D1. Južnú hranicu pozemku tvorí vlaková stanica Nové mesto.

Celková plocha územia je 140,9 hektárov. Územie je husto zastavané.

Podľa bilancií plôch tomu prináleží 22,9 %, no tento údaj neberie do úvahy dočasné stavby ako prenosné búdy, kontajnery, prístrešky. Tieto stavby sa tu vyskytli na základe úváženia majiteľa. Aj kvôli týmto stavbám pôsobí pozemok v skutočnosti preplnený a neusporiadaný. Zeleň sa nachádza hlavne v severných a západných polohách územia. Jedná sa o zeleň vysokú. V industriálnych, predajných a výrobných areáloch môžeme ťažko hovoriť o zeleni. Zeleň tu je hlavne nízka a neupravovaná. V celom území sa nachádza veľa spevnených plôch, ktoré nie su presne zadefinované no prevažne sa využívajú na parkovanie alebo uskladňovanie materiálu/ bordelu. Spevnené plochy majú rôzny charakter. V území nájdeme asfalt, betónové plochy, štrkové cesty ai. Územie je funkčne rozmanité no nie veľmi fungujúce. Jednotlivým funkciam chýbajú služby a verejné priestory. Neporiadok na území má svoju atmosféru, no žiaľ tá nie je podporená a tak sa z toho stáva nefungujúci priestor. Hlavnú náplň pozemku tvoria sklady, velkopredajne a výroba. Do územia vstupujú prevažne ľudia za určitým cieľom a vedia čo odtiaľ potrebujú. Nezotrvávajú tu čas, nemajú ani prečo. Jedná sa o presnú klientelu ľudí a to hlavne stavbári, automechanici, zamestanci výroby/ predaja. V mieste sa nachádza zopár špeciálnych priestorov kde sídlia umelci, filmári a grafici. Srdcom územia je Mierová kolónia. Obytná štruktúra, ktorá má príjemné podmienky na bývanie no nie je podporená už spomínanýmí službami a servisom pre verejnosť.

Hlavné dopravné ťahy sú hranicami pozemku. Jedná sa o Rožňavskú, Vajnorskú a železničnú trať. Pozemok je dobre napojený na centrum a aj širšie okolie vďaka vlakovej stanici. Vnútrovná doprava pozemku nie je veľmi vyhovujúca. Územie je určené hlavne automobilovej doprave a pešiak tu tak trochu riskuje svoj život. Cez územie sa dá autom prejsť dvoma prepojeniami, cez ulicu Magnetová a Elektrárenská. Iné prechody pre autá nie sú možné. Pešiaci si tu vytvorili niekoľko skratiek cez areály a ich diery v plotách. Zastávky mestkej hromadnej dopravy sa nachádzajú na hlavných dopravných ťahoch. Do územia vstupuje jeden autobus po ulici Magnetová. Statická doprava tu má svoj vlastný charakter. Veľkoplošné parkoviská priamo vyhradené pre autá. Statická doprava sa v území nachádza všade okolo nás aj napriek neoznačeným parkovacím plochám.

sprievodná správa 4

GSPublisherVersion 0.0.100.100

D1

letisko

centrum

S

0

GSPublisherVersion 0.0.100.100

500

2 000 m

širšie vzťahy 5

4 3

1872 Hecklerova tehelňa

2

1869 Güllov dvor Prvé osídlenie tohoto územia nastalo od roku 1869 a prvým bytom bol služobný byt kočiša na majeri Güllov dvor

1

1850 Jurajov dvor bol pôvodne názov majera, na ktorom sa ešte v polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia chovali kravy, kone a ďalšie zvieratá patriace na poľnohospodársku usadlosť. V susedstve majera (v smere na Vajnorskú) sa ešte v šesťdesiatych rokoch 20. storočia nachádzali prízemné domčeky. Majer aj uvedené domčeky boli pred rokom 1980 zbúrané a stali sa parkovacími plochami pre autobusy bratislavskej mestskej dopravy.

6

1940 Mierová kolónia Pôvodný názov bol Vistra kolónia, projekt vypracoval v 40. rokoch 20. storočia Vladimír Karfík a slúžil pre pracovníkov v Dynamitke.

7

1947 Závod Mieru Prevádzka viskózových vlákien

história územia 6

GSPublisherVersion 0.0.100.100

1873 Dynamit_Nobel Založená Alfredom Nobelom ako továreň dynamitu a munície. V začiatkom tu pracovalo 400 zamestnancov. V období Československa sa výrábali najmä hnojivá až s 3000 zamestnancami.

Vrchol dosiahla továreň za socializmu až s 7000 zamestnancami, od 1989 ako Istrochem a dnes už len s menej ako 100 pracovníkmi.

5

1918 Dornkappel-Trnávka Medzi pvými osadníkmi boli majerníci a tehliari. Výstavba štvrte Dor nkappel pokračovala až v roku 1918 a masovejšia až od roku 1924. V období hospodárskej krízy v rokoch 1923 - 1929 sa prisťahovalo na Dornkappel veľa občanov, ktorí opustili svoje rodné obce najmä na Považí a na Žitnom ostrove, kde nenašli prácu. Túžili po meste, v ktorom bolo viac pracovných príležitostí a možnosť lepšieho života ako doma. V Bratislave však bola veľ ká bytová kríza. Mesto im začalo prideľovať lacnejšie parcely na stavbu domčekov v Dornkappel.

8

1985 ŽST Nové mesto Je sprevádzkovaná od roku 1962, pričom trať medzi Odborárskou, cintorínom a ŽST Bratislava predmestie existuje od roku 1954. Stanica sa používa aj ako odstavné koľajisko. V posledných rokoch slúži skôr na tento účel. V rannej špičke veľa osobných vlakov zo stanice zabezpečuje dopravu zamestnancov priemyselnej časti mesta na juhovýchode.

hranica centra

hranica mesta

4 1

7

6

3

5

8

2

centrum

S

0

GSPublisherVersion 0.0.100.100

500

2 000 m

histรณria 1955 7

garáže pri Magnetovej ulici

8

GSPublisherVersion 0.0.100.100

areรกl Zรกvodu mieru

GSPublisherVersion 0.0.100.100

9

areál zberných surovín

10

GSPublisherVersion 0.0.100.100

betónový bunker

GSPublisherVersion 0.0.100.100

11

Devínska Nová Ves Záhorská Bystrica Rača Vajnory

Vinohrady Lamač Dúbravka Nové Mesto Devín

Trnávka

Karlova Ves

Staré Mesto Vrakuňa Nivy

Petržalka Ružinov 10 km

Podunajské Biskupice Jarovce

Rusovce

Čuňovo

Lokalita je dnes vnímaná ako okrajovejšia časť mesta. Napredovanie a rast mesta pohlcuje tento priestor a v blízkej budúcnosti bude chápaný ako širšie centrum. Má veľmi dobre dopravné napojenie. Nachádza sa medzi dvoma hlavnými dopravnými tepnami. Poloha pre rozvoj viac ako vítaná.

poloha v meste Bratislava 12

GSPublisherVersion 0.0.100.100

Bory Dúbravy

Čerešne

N!DO Grand Koliba

Urban residence Pri Mýte

Galvaniho dvory

Blumentál Riverpark 2

Downtown Nivy Nové Lido

Nový Ružinov

Slnečnice

Zelený raj

Nové vyrastajúce projekty na území Bratislavy nám ukazujú, že mesto rastie a hľadá posledné kúsky voľných plôch v blízkosti centra. Týchto plôch je málo a tak sa prirodzene rozširuje okruh centra. Lokalitný program a priestranné plochy v riešenom území sú už dnes záujmom developerských spoločností a nových projektov.

developerské projekty 2017 GSPublisherVersion 0.0.100.100

13

stavebniny, sklady, neporiadok, ploty, reklamy a smerové šípky

7 6 Ako tému našej semestrálnej práce sme si zvolili oblasť okolo novo zrekonštruovaného objektu Mlynice, zónu ohradenú Vajnorskou, Rožňavskou, Kuchajdou a Jurajovým dvorom.

1

2 Táto lokalita je pre nás lákavá , pretože je to pomerne jednotné územie, akýsi ostrov na mape, ktorý si už dlho udržuje veľ mi špecifický charakter.

Vzhľ adom na jeho relatívnu blízkosť k centru a dobré dopravné napojenie sa dá predpokladať, že sa čoskoro stane predmetom záujmu pre veľ ké developerské projekty.

My chceme využiť túto príležitosť a vyjadriť sa k územiu predtým, než doň necitlivo vstúpi nejaký výrazný zásah. Chceme predložiť alternatívnu víziu toho, ako by mohlo toto územie vyzerať, tak, aby naplno slúžilo potrebám mesta, fungovalo lepšie než teraz a zároveň nestratilo na svojej atmosfére a jedinečnosti.

téma 14

GSPublisherVersion 0.0.100.100

Čierne diery sú vesmírne oblasti, z ktorých neprúdi smerom von žiadna informácia ani hmota smerom k pozorovateľ ovi a tak sú na vesmírnej oblohe málo viditeľ né. Podobne prehliadané bývajú aj staré priemyselné objekty a areály. Často sú neprístupné a niekedy o nich ľ udia vôbec nevedia.

Tak ako vesmírne čierne diery do seba pohlcujú okolitú hmotu, schátralé priemyselné areály pohlcujú svoj potenciál - čím menej sa z nich zachová, tým náročnejšie bude ich niekedy obnoviť. Preto sa čaká, kým sa rozpadnú úplne a na ich mieste bude môcť vyrásť niečo úplne nové, s novou identitou.

5 “Čierne diery” je názov skupiny nadšencov, ktorá postupne mapuje a popularizuje priemyselné dedičstvo na Slovensku.

Svoje pomenovanie vysvetľ ujú ako metaforu, príznačnú aj pre našu lokalitu:

vrstvenie

čierna diera

3

4 identita

V súčasnosti je indentita tohto miesta silne tvorená funkčnými prevádzkami mestskej infraštruktúry, no aj zvyškami industriálu. Tieto sú dnes buď využívané na iný účel alebo kompletne nepoužívané.

8 Nám sa však páči o tomto území uvažovať ako o súbore nánosov, ktoré sa vrstvia jeden na druhý.

Nové nemusí nahrádzať staré, môže ho len doplňovať. Žiaden stav nie je počiatočný a žiaden nie je finálny. Chceme rešpektovať minulosť ako zdroj kolektívnej pamäte, no nechať cestu otvorenú pre ď alšie transformácie, ktoré môže priniesť budúcnosť.

selekcia prehodnotiť budúcnosť industriálnych stavieb zhodnotiť potenciál s ohladom na budúci rozvoj mesta/zóny prečistiť, obnoviť, zahustiť odstrániť bariéry, vizuálne prepojiť

reorganizácia infraštruktúra + verejný priestor vytvoriť uzly, hierarchiu, orientáciu v územií tranzitné, pobytové priestory definovať verejný priesotor, stupne uzavretosti/ otvorenosti

atraktivizácia podporenie existujúcich a doplnenie chýbajúcich funkcií 24/7 intervencie, zážitky, program, aktivita nová mestská zóna

zadanie GSPublisherVersion 0.0.100.100

15

zastavaná plocha

plocha zelene 22,9 %

33,7 %

celková plocha 140 ha

43,4 %

napojenie na centrum železničná stanica kolaje naprieč celým územím industriál, veľkorozponové haly komunitný charakter

návštevnosť

spevnená plocha

hod

6

7

8

9

10

11

12

13

14

15

16

17

18

19

7

8

9

10

11

12

13

14

15

16

17

18

19

autá priorita nedostatok peších ťahov chátrajúce objekty nesprávny pomer funkcií bariéry, neprístupnosť

návštevnosť

pracovné dni

hod víkend

analýzy 16

GSPublisherVersion 0.0.100.100

6

S

0

GSPublisherVersion 0.0.100.100

100

500m

ortofotomapa 17

búrané pôvodné

pôvodná štruktúra 18

GSPublisherVersion 0.0.100.100

nové pôvodné

S

0

GSPublisherVersion 0.0.100.100

100

500m

navrhovaná štruktúra 19

kontrolovaný vstup

električka

pomocné kolaje

verejná doprava

železničná trať

peší ťah

Rožňavská

pôvodný_doprava 20

GSPublisherVersion 0.0.100.100

Magnetová

Tomá šikov a

Elektrárenská

á orsk Vajn

kontrolovaný vstup

električka

pomocné kolaje

verejná doprava

železničná trať

S

0

GSPublisherVersion 0.0.100.100

100

500m

peší ťah

koľaj

návrh_doprava 21

šport, rekreácia

služby, gastro

kultúra, edu

bývanie

polyfunkcia

dielne, výroba, sklady

administratíva

obchody

infraštruktúra

brownfield

pôvodný_funkcie 22

GSPublisherVersion 0.0.100.100

prechodné bývanie

šport, rekreácia

služby, gastro

kultúra, edu

bývanie

polyfunkcia

dielne, výroba, sklady

administratíva

obchody

infraštruktúra

brownfield

S

0

GSPublisherVersion 0.0.100.100

100

500m

prechodné bývanie

návrh_funkcie 23

súkromný priestor verejný priestor

pôvodný_verejný priestor 24

GSPublisherVersion 0.0.100.100

súkromný priestor verejný priestor

01

S

0

GSPublisherVersion 0.0.100.100

100

500m

návrh_verejný priestor 25

Île de Nantes Keď sa v roku 1987 zatvorili lodenice v Nantes, zanechali po sebe priestor bývalej priemyselnej plochy a infraštruktúry. Ich zatvorenie tiež oslabilo spojenie mesta s riekou Loiry a začali diskusie o tom, ako čo najviac využiť priestor a obnoviť vzťah s riekou. Bol založený regeneračný plán l'Ile de Nantes.

Proces premeny ostrova z priemyselného centra na trvalo udržateľný priestor vhodný pre život, prácu a voľný čas je dlhý. Mesto bolo rozhodnuté ponechať priemyselné dedičstvo ostrova a naplniť ho funkciou, ktorá bude lákavá pre súčasné obyvateľstvo. Príchod kreatívneho a kultúrneho sektora pomáha aj pri vytváraní novej identity a budúcnosti l'Ile de Nantes.

01 02 03

verejný priestor 1) ostrov v strede mesta s priemyselnou minulosťou, dnes plný kultúry, bývania a relaxu 2) lodný žeriav ponechaný v krajine ako monument : odkazuje na na minulosť miesta a zároveň slúži ako orientačný bod 3) bývalé doky dnes hostia galériu umenia a niekoľko barov a reštaurácií s vonkajším sedením

referencie 26

GSPublisherVersion 0.0.100.100

04

05

využitie existujúcich objektov

06 07 08

4)) projekt sociálneho bývania v tesnej blízkosti Ile de Maschines 5) projekt sociálneho bývania s presklenými terasami a komunitnou záhradou 6) zastrešená záhrada v bývalom sklade 7) nadstavba betónového La Fabrique bunkru - kreatívne centrum 8) bunker začlenený do novej rezidenčnej štvrte novostavby

referencie GSPublisherVersion 0.0.100.100

27

Amsterdam-Noord Od konca devätnásteho storočia bol Noord domovom ťažkého priemyslu v Amsterdame. V posledných rokoch však toto odvetvie z veľkej časti zmizlo a lokalita sa transformovala do kreatívneho centra s množstvom nových reštaurácií, barov, hotelov a obchodov.

NDSM je najväčším miestom pre tvorivé podnikanie v Európe a laboratóriom pre rozvoj miest samoorganizáciou a umením. Táto lokalita ponúka veľa priestoru a ako jedna z mála miest v Amsterdame má stále surový a priemyselný charakter.

Pravidelne sa tu odohrávajú menšie či väčšie festivaly, Ponuka je orientovaná na široké publikum. Na nábreží je zároveň niekoľko vychytených reštaurácií a kaviarní.

Tieto miestne zariadenia často samé organizujú aktivity rôzneho druhu .

01 02 03

1) mestská časť Noord vzdialená od Amsterdamskej hlavnej stanice 20 minút cesty trajektom 2) 3) jedno z hlavných lákadiel opačného brehu populárny bar Pllek s umelou plážou. Cez deň ponúka výhľad na kanál a priestor pre slnenie sa. V noci je centrom zábavy, dostatočne vzdialeným od obytných častí.

referencie 28

GSPublisherVersion 0.0.100.100

04

05

využitie existujúcich štruktúr

06 07 08

4) nová administratívna budova parazituje na bývalej žeriavovej dráhe 5) hotelový komplex vsadený medzi bývalé sklady 6) NDSM Warf hostí najväčší blší trh v Amsterdame 7) kultúrne centrum v skleníkovej konštrukcií 8) hotelové izby umiestnené v starom žeriave

referencie GSPublisherVersion 0.0.100.100

29

súčasný stav málo uzlov a neprepojené ťahy

vytvorenie koridoru vznik nových ťahov a prepojenie existujúcich ťahov a uzlov

vznik nových uzlov v náväznosti na koridor

otvorené dvory

vývojové schémy 30

GSPublisherVersion 0.0.100.100

nové budovy

verejný priestor

zeleň

pôvodné budovy

spevnené plochy

koľaj

á orsk Vajn

Rožňavská

S

0

GSPublisherVersion 0.0.100.100

100

500m

komplexný návrh 31

promenáda medzi bývalými továrňami Závodu mieru

koľaje prechádzajúce cez areál ČOV v uzamykateľnom interiéri koľaje ponorené do vysokej zelene

úsek koridoru s charakterom parku

plochy pre šport lemujúce koridor

typy priestorov oddelené povrchmi piazzetta s administratívnymi budovami

k o ľ a j_charakter verejných priestorov 32

GSPublisherVersion 0.0.100.100

k o ľ a j_landmarks GSPublisherVersion 0.0.100.100

33

žeriav

laboratórium tepláreň

šíkmá ulička

dvor

kolónia škola dvor

ihrisko čov dedina

zóny 34

GSPublisherVersion 0.0.100.100

Barbora

Monika

Martin Miroslava

dvor KristĂ­na

rozdelenie Ăşzemia GSPublisherVersion 0.0.100.100

35

36

GSPublisherVersion 0.0.100.100

Barbora

Monika

Martin Miroslava

KristĂ­na

GSPublisherVersion 0.0.100.100

37

areรกl autoservisu

36 38

GSPublisherVersion 0.0.100.100

traĹĽ pri nadchode nad Vajnorskou

GSPublisherVersion 0.0.100.100

37 39

oplotený areál pri vstupe do nášho územia

elektrárenská ulica, administratívna budova

autoservis

38 40

GSPublisherVersion 0.0.100.100

Územie nachádzajúce sa pozdĺž železnice vnímam v súčasnom stave rozdelené na 2 časti. Jedna časť obsahuje prevádzky týkajúce sa železnice a druhá časť sú rôzne ostatné prevádzky, hlavne autoservisy. Od železničného mosta prechádzajúcom ponad Vajnorskú ulicu začína naša zelená koľaj greenline. Územie som od začiatku chápal ako jeden z hlavných nástupných priestorov do nášho celého riešeného územia. Prvým dôvodom je železničná stanica, ktorá je dôležitým dopravným uzlom pre mnoho ľudí, ktorí sa ňou dostávajú každé ráno do práce zo smeru južne od Bratislavy. Ďalší významný vstup do územia je Vajnorská ulica, ktorá je frekventovaná výpadová cesta smerom na východ. Významnosť je podčiarknutá hlavne traťou električky smerujúcou do Rače. Tretí vstup je ťažiskový priestor križovatky Tomášikovej a Rožnavskej ulice. Významný je hlavne kôli novým projektom ktoré v ňom v poslednej dobe vznikajú ako je Fresh Market, potraviny Yeme , alebo bytový komplex N!do.

Pre správne a žívé fungovanie nášho návrhu musíme ľuďom poskytnúť priame prístupy do územia, hlavný a najatraktívnejší ma byť práve k o ľ a j. V mojej časti som navrhol ďalšie dva: priame spojenie zo železničnej stanice Bratislava - Nové Mesto predĺžením tunela nástupíšť; a peší most ponad železnicu z tretieho priestoru križovatky.

Koncept dopĺňania zástavby v mojej časti, spočíva v novom vnímaní územia, ktoré v návrhu už môžme deliť na 3 časti. Prvá časť - nástupný priestor od Vajnorskej vo forme piazzy, ktorá povrchovou úpravou a “výhybkou” na k o ľ a ji láka ľudí do zóny laboratória medzi dvoma hmotami Istrochemu architekta Karfíka.

Druhá časť sú prevádzky vedľa železničnej trate, ktorých funkciu prevažne zachovávam pre ich potrebu byť pri trati. Tretia časť je “šikmá ulička”, pešia zóna medzi pôvodnou aj novou zástavbou, nesúca sa v duchu londýnskeho Camdenu, kde sa nachádza široké spektrum funkcií, kde spolu fungujú robotníci ako aj mladí.

k o ľ a j - Park am Gleisdreieck (Berlin)

tunel - Amsterdam Centraal

vstupy do územia rôzneho charakteru

most - Luchtsingel (Rotterdam)

sprievodná koncept správa GSPublisherVersion 0.0.100.100

39 41

Vajnorská

P

P

P ŽST

Tomášiková / Rožňavská

koncept 40 42

GSPublisherVersion 0.0.100.100

polyfunkcia

kultúra, edu

GSPublisherVersion 0.0.100.100

dojo prechodné bývanie

elektronika

zberný dvor

obchody servis + prechodné bývanie second-hand obchody

administratíva servis + prechodné bývanie

dielne, výroba, sklady bývanie garáže

prechodné bývanie startupy

pôvodné funkcie

prechodné bývanie

služby, gastro malé prevádzky

infraštruktúra

funkcie

41 43

coworking

burza

ateliéry

hubhub

reštaurácie

office

hostel

office

gastro

office

rez pešou zónou

rez k o ľ a jou

rezy 42 44

GSPublisherVersion 0.0.100.100

rez piazzou

S

0

500

2 000 m

pĂ´dorys 43

46

GSPublisherVersion 0.0.100.100

axonometria GSPublisherVersion 0.0.100.100

44 47

pohľad z mosta ponad železnicu

45 48

GSPublisherVersion 0.0.100.100

nástupný priestor - piazza

GSPublisherVersion 0.0.100.100

46 49

koľaj a šikmá ulička

47 50

GSPublisherVersion 0.0.100.100

Barbora

Monika

Martin Miroslava

KristĂ­na

GSPublisherVersion 0.0.100.100

51

Severnú časť z celkového riešeného územia tvoria hlavne dva uzavreté areály. Závod mieru a areál Bratislavskej teplárne. Oba areály majú kvalitný a zážitkový charakter. nahcádza sa tu niekoľko komínov a zaujimavých veľkorozponových hál. Práve tieto elementy a charaktery chceme posilniť a pretvoriť pre dnešné užívanie. Návrhu areálu Závodu mieru, ktorý je súčasťou Istrochemu (Dimitrovka) sa zhostil v štyridstiatych rokoch Vladimír Karfík. Navrhol niekoľko hál a továrni, ktoré majú veľkolepé proporcie, zaujimavý vzhľad a boli veľmi funkčné vo výrobnom období. Závod mieru je bývaly vlákenkársky závod. Všetky tieto poznatky nás ovplyvnili a pracujeme snimi v našom návrhu.

Jednou z hlavných úloh nášho riešenia je opäť sprístupniť uzatvorený a industriálne krásny areál pre ľudí a priniesť tam život. Dnes tu sídli zopár prevádzok, predajní, administratívne bloky a adrenalínové športy, ktoré využívajú veľkorozmerové haly. Celý tento areál ma veľmi veľký potenciál na vytvorenie nového atraktívneho miesta v hlavnom meste.

Industriálne miesta a spájanie starého s novým má veľmi silný atmosférický zážitok pre užívateľa. Nadrozmerné sklady a výrobné haly od Karfíka vedia dnes poskytnúť priestor pre nespočetné množstvo nových funkcií a atrakcií. Jednoznačne navrhujeme sprístupniť areál, vytvoriť rôznorodé prostredie a prepojiť ho s okolím. Rozhodli sme sa prinavrátiť chemický priemysel späť do mesta a edukatívnou formou pripomenúť staré časy Bratislavy. Interaktívnou a vizuálnou formou ukázať jednotlivé chemické a techniké oblasti a tak poučiť a zabaviť.

Zachovanie ikonických elementov územia sú samozrejmosťou. Tieto prvky sú hlavnými orientačnými bodmi (komíny, teplovod, technické pamäte) pre užívateľov. Sprístupnenie a vysvetlenie technických pamätí je jednou z hlavných úloh tohto územia. V hlavnej hale závodu navrhujeme Chemicko-technické múzeum spolu s laboraróriami a vedecko edukatívnym centrom, ktoré bude srdcom celého územia a bude spájať jednotlivé roztrúsené elementy na území. Celý proces jednotlivých výskumov sa tak bude odohrávať na jednom mieste a otvárť sa verejnosti. Medzipolie je hlavnou živou ulicou. Budovy medzi sebou komunikujú, otvárajú sa a prepájajú navzájom. Sú tu situované pavilóny múzea, sprístupnené technické prvky. Do exteriérovej verejnej pasáže situujeme chémií príbuzné funkcie a to molekulárnu gastronómiu, pivovar, vinárstvo alebo kávovu pražiareň. Tesnosti a blízkosti skvalitniavýrobné procesy. Všetky tieto procesy by sa odohrávali aj pre verejnosť a stali sa tak atrakciou a lákadlom pre širokú verejnosť.

Aby areál neostal iba pri návštevníkoh navrhujeme tu niekoľko ubytovacích jednotiek, nájomné byty pre výskumníkov a prechodné bývanie pre návtevy. Život a celodenný ruch bude zapezpečovať administratívna zložka, ktorá bude privádzať ľudí do územia dennodenne. Hlavné medzipolie územia je priamo napojené na k o ľ a j, ktorá nám prepája celé riešené územie. K o ľ a j v tomto úseku má dva charaktery, oddychový v zeleni a živý na spevnených povrchoch na hranici medzi úzmiami. Niekoľko starých koľaji vchádza priamo do medzipolia. Na tieto koľajiská odstvujeme staré vagóny a rušne, ich funkcia sa bude prispôsobovať aktivite v území. Môže to byť netradičné ubytovanie v lôžkovej časti, predaj alebo výstava. Jedná sa o priblíženie a zvýraznenie starého koľajiska, ktoré závod využíval na chod a transport do odľahlých častí. Všetky koľajiská využivame ako navigačný prvok v území.

sprievodná správa 52

GSPublisherVersion 0.0.100.100

Závod mieru (Karfík) pohľad z Vajnorskej

teplovod v areály závodu

shedové svetlíky na továrni

GSPublisherVersion 0.0.100.100

53

sklad Istrochemu

54

GSPublisherVersion 0.0.100.100

areรกl teplรกrne

GSPublisherVersion 0.0.100.100

55

uzavretý areál

Vajnorská

pôvodný stav 56

GSPublisherVersion 0.0.100.100

uzavretý areál

Vajnorská

technicko chemické múzeum

S

GSPublisherVersion 0.0.100.100

0

50

100

300 m

navrhovaný stav 57

idea 58

GSPublisherVersion 0.0.100.100

TOVÁREŇ

CHEMICKO-TECHNICKÉ MÚZEUM

história výrobné haly sklady veľkorozponové konštrukcie ťažký priemysel znečistenie životného prostredia závadné konštrukcie chemické procesy práca

zmena funkcie obnova nová funkcia prepojená s históriou múzeum laboratórium edukatívne centrum kongres / súťaž molekulárna gastronómia zážitok

vytvoriĹĽ verejnĂ˝ priestor

kontakt medzi budovami

idea GSPublisherVersion 0.0.100.100

59

vytvoriť rôznorodé prostredie

priamo a vizuálne prepojiť

sprístupniť uzavretý areál

koncept 60

GSPublisherVersion 0.0.100.100

zachovať ikonické elementy

vytvoriť ľudskú mierku

rôzne typologické druhy

koncept GSPublisherVersion 0.0.100.100

61

62

GSPublisherVersion 0.0.100.100

64

GSPublisherVersion 0.0.100.100

axonometria GSPublisherVersion 0.0.100.100

65

bývanie obchod múzeum

súkromné átrium

REZ "A"

administratíva

bývanie

obchod labák

verejné átrium

REZ "B"

administratíva obchod vedecko vzdelávacie centrum REZ "C"

schematické rezy 66

GSPublisherVersion 0.0.100.100

verejné átrium

gastronómia

služby, obchod

dielne, výroba, sklady

šport, rekreácia

administratíva

prechodné bývanie

polyfunkcia

B

A

molekulárna gastronómia pivo

technická pamiatka

50

100

víno

technická pamiatka

pavilón múzea

S

0

akčné centrum

káva

pavilón múzea

pavilón múzea

GSPublisherVersion 0.0.100.100

technická pamiatka

C

vedecko vzdelávacie centrum

laboratórium

technicko chemické múzeum

kultúra, edu

300 m

funkčná analýza 67

promenรกda 68

GSPublisherVersion 0.0.100.100

prechodné bývanie nad koľajou

GSPublisherVersion 0.0.100.100

69

technické pavilóny múzea 70

GSPublisherVersion 0.0.100.100

Barbora

Monika

Martin Miroslava

KristĂ­na

GSPublisherVersion 0.0.100.100

71

pohľad na uzavretý dvor

72

GSPublisherVersion 0.0.100.100

sklady stavebného materiálu

GSPublisherVersion 0.0.100.100

73

zadné vstupy do prevádzok

74

GSPublisherVersion 0.0.100.100

dielĹˆa v halovom objekte

GSPublisherVersion 0.0.100.100

75

Riešená lokalita sa nachádza v smere od Rožňavskej za obchodným areálom R1.

Toto územie by sa dalo charakterizovať ako zhluk budov, búd a búdiek, s dvormi zapratanými bordelom, bez výššej priestorovej organizácie. Ulice nahrádzajú parkoviská. Čo sa programu týka, prevláda monofunkčný charakter. Cez väčšie výrobné haly, cez sklady, stavebné materiály, autodielne, predajne s nábytkom, vodné lúče, dielne, ateliéry...Práve zhluk týchto služieb je veľmi zaujímavý, no žiaľ niesú podporené a tak sa z toho stáva nefungujúci priestor.

Problémom územia sú zchátrané a opustené budovy, nedostatok doplňujúcich funkcií, žiaden verejný priestor, priorita áut, ťažký prístup a orientácia. V územií prevláda vysoký stupeň individuality. Prevádzky a dvory sú uzatvorené do seba a odelené od sveta plotmi.

Prvým krokom môjho návrhu bolo určiť si model fungovania jednotlivých prevádzok v územií. Súčasné fungovanie je založené na individualite. Každá prevázdka má svoj uzavretý dvor, svoje parkovisko, svoju cestu. Keď sa však pozrieme na zastavanosť je dosť nízka ale v území aj napriek tomu úplne chýba verejný priestor, zeleň, verejné cesty, pešie ťahy. Keď sa jednotlivé areály uzatvoria, človek sa nemá šancu dostať na druhú stranu. Zmena by nastala v zrušení uzatvorených areálov/ dvorov a presunutí parkovania do parkovacích domov a podzemných garážií, ktoré sú v novom návrhu strategicky rozmiestnené.

Tým sa uvoľní značná plocha, ktorá by bola pretransformovaná na už spomínané verejné priestory a tiež využitá pre novú výstavbu, ktorá by zabezpečila pridanie chýbajúceho programu. Tieto dvory by slúžili ako sociálne platformy pre miestnych pracovníkov, remeselníkov, umelcov a podporovali by komunitný charakter a interakcie. Tiež by boli lákadlom pre návštevníkov územia.

Aj keď na prvý pohlad sa môže zdať, že v území funguje akýsi raster, nieje to tak.

Keď sa človek ocitne v území nemá šancu sa odtiaľ vymotať. Daľším krokom preto bolo odstránenie nehodnotných budov a bariér. V návrhu sa snažím o akýsi priestorový scenár zahusťovania. Budovy ktoré ostali boli zaradené do blokov a tak vzniká štruktúra ktorá je čitateľná a a napomáha orientácií v území. Územím prechádza jedna hlavná dopravná komunikácia, ktorá je navrhnutá tak aby sa nekrížila s pešími trasami. Na ňu sú napojené obslužné komunikácie, ktoré zabezpečujú zásobovanie územia. Naprieč celým územím prechádza takzvaná "obchodná ulica", ktorá spája jednotlivé dvory, a v hornej časti sa napája na k o ľ a j. Táto ulica prepája jednotlivé dvory a dokopy vytvára jeden veľký lineárny verejný priestor, ktorý vrcholí v kruhovej "tržnici".

Tieto dvory majú rozličné charaktery a stupne otvorenosti/ uzavretosti na základe funkcí. Od najviac verejných námestí s komerčnými prevádzkami, cez poloverejné remeselné dvory až po privátne slúžiace ľuďom, ktorý v územií bývajú. Existujúce funkcie sú podporené službami, ktoré zabezbečujú, neustály život. Pre pracovníkov v územií sú navrhnuté gastro prevádzky, k ateliérom sú navrhnuté obytné jednotky a pre návšteníkov nové plochy pre obchody. Dokopy tak vzniká mix rôznorodých susedstiev.

sprievodná správa 76

GSPublisherVersion 0.0.100.100

uzatvorenosť

zdieľané dvory

nový program

zastavanosť 27% parkovanie, dvory, cesty

verejný priesotor, zeleň???

P

koncept GSPublisherVersion 0.0.100.100

77

R1

R o žň avs

povodná štruktúra 78

GSPublisherVersion 0.0.100.100

ká

P

P

P

P MHD

usporiadaná štruktúra

komunikácie

verejný priestor

vývoj GSPublisherVersion 0.0.100.100

79

búrané 80

GSPublisherVersion 0.0.100.100

novĂŠ GSPublisherVersion 0.0.100.100

81

hlavný ťah

zásobovanie

líniová zeleň

P

obchodná ulica

dvor

P

poloverejný dvor

námestie

koľaj

trh

rez verejnými priestormi 82

GSPublisherVersion 0.0.100.100

obchodná ulica

C

B

S

A

situรกcia M 1:2000

84

GSPublisherVersion 0.0.100.100

dielne, výroba, sklady služby, gastro

administratíva prechodné bývanie

obchody polyfunkcia

kultúra, edu

funkcie GSPublisherVersion 0.0.100.100

85

k o ľ a j_mestská, administratívna zóna 86 87

GSPublisherVersion 0.0.100.100

predpolie remeselnĂ­ckej dielne

GSPublisherVersion 0.0.100.100

87 88

market, pohľad do kruhového átria 88

GSPublisherVersion 0.0.100.100

Barbora

Monika

Martin Miroslava

KristĂ­na

GSPublisherVersion 0.0.100.100

89

V tejto časti nášho územia sme vypozorovali niekoľko rôznorodých charakteristík, či už v pomere zastavania, pomeru zelene, alebo typu štruktúry, až po nesmiernu pestrosť hmotových objemov. Z tejto všetkej rozmanitosti sme vychádzali a snažili sa ju podporiť a zároveň spríjemniť celé územie pre obyvateľov, nielen týkajúcej sa lokality, ale aj mesta Bratislava. V súčasnom stave sa tu nachádza Mierová kolónia, ako taký malý ostov v celej tejto industrii. Obyvatelia, ktorý tu bývajú nemajú potrebnú infraštruktúru. Zaostáva tu dopravné riešenie ktoré by reagovalo na aktuálnu dinamiku v tejto sfére a rovnako aj služby. Hlavnou úlohou bolo existujúcu štruktúru doplniť a oživiť, pridávať chýbajúce funkcie, ktoré by mali ľudí spájať v priestore, poskytovať možnosti zastavenia, ale aj jednoduchšieho prechodu cez územie. Rozvinuli sme teda obytnú funkciu aj s potre-

90

GSPublisherVersion 0.0.100.100

bnými funkciami. V oblasti pribúda aj zástavba rodinných domov v náväznosti na základnú školu, materskú školu, pribudla aj vysoká škola. V kontakte súboru školských budov sa zas akoby prichytávajú administratívne objekty z jednej strany, z opačnej zas ateliéry pre absolventov, ako priestory pre rozvoj cinnosti po ukončení vzdelania. Internátne mestečko je naviazané na existujúce bowlingové centrum a tenisové centrum, čo poskytuje bohaté možnosti na šport a trávenie voľného času. Celú štruktúru dopĺňa kinologické centrum, blízky hotel, ako aj parková zeleň. Vzniká akoby “vlastný svet”. Pôvodný charakter tichého bývania v Mierovej kolónii sme zanechali, no z malého ostrovčeka sme spravili mestskú štruktúru s podporou komunitného charakteru.

Pohľad na tepláreň z Turbínovej ulice

Pohľad do jedné z traktov haly Presporu

Park v centre Mierovej kolónie

GSPublisherVersion 0.0.100.100

91

Povodný stav zónovania v oblasti

Rozšírenie a zahustenie Štruktúr

Povodný stav funkcií v oblasti

Navrhnutý stav funkcií v oblasti

funkčná schéma 92

GSPublisherVersion 0.0.100.100

0

100

200

PĂ´dor y s

z áhr adk y dedi na( k omuni t nébý v ani e) has i č i k y nol ogi c k éc ent r um wal dor f s k áš k ol a

t eni s ov éc ent r um mi er ov ák ol óni a

i nt er nát naš t v r ť

bowl i ngov éc ent r um pr ac ov néat el i ér y pr ac ov néat el i ér y

t ec hni c k áš k ol a

admi ni s t r at í v a( pol y f unk c i a)

ml y ni c a

t epl ár eň( hr ana)

94

1 ŠKOLA (súčasný prespor) 2 ATELIÉRY (súčasné garáže) 3 INTERNÁTNE MESTEČKO (zabudnuté bungalovy) 4 DEDINA (voľne rastlá zeleň)

1

2

3 2

4

GSPublisherVersion 0.0.100.100

95

PRESPOR 1

96

GSPublisherVersion 0.0.100.100

Hlavná a najväčšia časť (súčasný prespor) začala aktuálne žiť vďaka polyfunkčnému objektu Mlynica. Podporujeme teda túto časť v rovnakom duchu, dopĺňame polyfunkčné a administratívne objekty, zároveň sa tu nachádza aj hlavný vstup s predpolím do navrhovanej technickej školy. Toto akoby námestie je zároveň súčasťou hlavnej komunikačnej línie územia (nefunkčných koľají) a tak dbáme najme na tvorbu verejného priestoru.

Technická škola plná dizajnérov a konštruktérov, administratívne a polyfunkčné budovy vytvárajúce protipól, mlynici, ktorá ako nové centrum kultúry a samotný verejný priestor obohatený o zeleň poskytuje kvalitnú plochu pre oddych ale aj spoločenské udalosti. Doplnená štruktúra hmôt tvorí čiastočnú bariéru medzi funkčnou teplárňou a charakterom pokojnej rozptylovej plochy. Vďaka rôzne ustupujúcej uličnej čiare priestor zostáva tranzitným, ale zároveň sa stáva aj pobytovým, s rôznymi napätiami a zákutiami.

Pohľad na silážnu vežu z Turbínovej ulice v ľavo od Mlynice

GSPublisherVersion 0.0.100.100

97

Vytvorenie uličného charakteru novou zástavbou a bariéry medzi teplárňou.

98

GSPublisherVersion 0.0.100.100

A

GSPublisherVersion 0.0.100.100

A’

99

100

GSPublisherVersion 0.0.100.100

0m

20

40

Rez A-A’

102

GSPublisherVersion 0.0.100.100

GSPublisherVersion 0.0.100.100

103

ATELIÉRY

2

2

104

GSPublisherVersion 0.0.100.100

V celom území majú veľmi výrazné zastúpenie garáže. Tieto, na prvý pohľad drobné stavby sú na seba radovo priliepané a vytvárajú tak bohužiaľ bariéry a vymedzujúce koridory pre trasovanie nie len automobilovej dopravy, ale aj pre peších. Pre spríjemnenie vzhľadu a celkové lepšie využitie plôch sme sa rozhodli nájsť im novú funkciu a parkovanie sme presunuli do podzemných parkovacích plôch. Vďaka modulovému rozmeru je možné vytvárať varianty a množiť, či vyberať jednotky. Konečným výsledkom sú radové zástavby malometrážnych ateliérov, ako možné “start up” priestory pre začiatok podnikania, alebo prvotné ateliéry pre absolventov nami navrhnutej blízkej technickej vysokej školy. Vďaka nadstavbám priestor poskytuje aj možnost prechodného bývania, alebo rozšírenia pracovej plochy.

Pôvodne samostatne stojace radové zástavby garáží.

GSPublisherVersion 0.0.100.100

Modulová zástavba poskytuje jednoduchú možnosť nadstavby a prepájania.

V stredovom koridore vzniká kvalitný verejný priestor a vďaka nadstavbe startup-ové priestory pre ateliéry.

105

C’ C

B’ B 40

106

GSPublisherVersion 0.0.100.100

80

B-B’

108

GSPublisherVersion 0.0.100.100

GSPublisherVersion 0.0.100.100

109

území sme objavili šesť malých opustených bungalovov, len tak v strede INTERNÁTNE MESTEČKO Vvšetkého ruchu, akoby ich tam niekto zabudol a obostaval. Čaro stále

3

110

GSPublisherVersion 0.0.100.100

visiacich záclon v opustených domčekoch nás jednoznačne viedlo k ich zachovaniu. Keďže susediacim je súbor budov nami navrhnutej vysokej školy, najlepšia funkcia, ktorá sa ponúkala bolo študentské bývanie. Privátny charakter je doplnený komunitných zovňajškom, ktoré ponúka zeléné plochy ale aj príjemné zákutia na grilovanie, alebo len také študentské vysedávanie.

Výstavba sa rozšírila a postupne aj podlažne narastá až po centrálnu internátnu budovu v štandardnom bytovom charaktere.

Zabudnuté bungalovy susediace s exteriérovou skladovou plochou Presporu.

GSPublisherVersion 0.0.100.100

Kombinácia dvoch opozitných pohybov v území a dvoch charakterov.

Novovzniknutá štruktúra podporujúca pobytové verejné plochy a zabudnutú štruktúru bungalovov.

111

0

112

GSPublisherVersion 0.0.100.100

50

100

Pôdorys

GSPublisherVersion 0.0.100.100

113

DEDINA

4

114

GSPublisherVersion 0.0.100.100

V nároži Turbínovej a Rožňavskej ulice sa aktuálne nachádza akoby zabudnutá zahradnícka oblasť. Keďže je zo severozápadnej hrany v kontakte aj s obytnou časťou (Mierovou kolóniou) rozhodli sme sa podporiť bývanie a vytvoriť prepojenie medzi bytovými domami a záhradkárskou časťou. Vznikla tak nová štruktúra rodinných domov komunitného charakteru so záhradkami a verejnými pestovateľskými plochami. Všetko dopĺňa materská a základná waldorfská škola, ktorá podporuje pestovanie, chov domácich zvierat a výuku v tomto duchu. Vďaka pestrej kompozícii pôdorysnej štruktúry si územie ponecháva charakter hustej zelene a voľne rastúcej prírody.

Pôvodne voľne rastúca zeleň, po obvode ohraničená Waldorfskou základnou školou, záhradkárskou oblasťou, hasičským objektom a Rožňavskou ulicou.

Možnosť maximálnej zastavanosti a podpora obytnej funkcie so zmenou pohybu v území z voľného na priamočiary.

Rozdelenie masívnych hmôt na jednotlivo stojace menšie objekty s väčším zachovaním zelene a voľného pohybu v území.

GSPublisherVersion 0.0.100.100

115

C’ C

116

GSPublisherVersion 0.0.100.100

Rez C-C’

118

GSPublisherVersion 0.0.100.100

GSPublisherVersion 0.0.100.100

119

120

GSPublisherVersion 0.0.100.100

Barbora

Monika

Martin Miroslava

KristĂ­na

GSPublisherVersion 0.0.100.100

121

atmosféra technických dvorov na Magnetovej ulici

122

GSPublisherVersion 0.0.100.100

Magnetová ulica a k o ľ a j

Návrh

Súčasný stav

V mojej práci pretváram Magnetovú ulicu z hluchej dopravnej spojnice na os s početnými lákadlami. V území hľadám nové usporiadanie verejného priestoru s privátnym, oživujem atraktívne špecifiká a vytváram nové funkcie na nevyužitých plochách.

Najplynulejším dopravným ťahom, ktorý v nami riešenom území prepája Rožňavskú a Vajnorskú ulicu je Magnetová ulica. Pozdĺž Magnetovej sa strieda niekoľko rozličných charakterov, začína aj končí čerpacou stanicou. Areál elektrární ju lemuje mohutnými stavbami a dominantnými komínami.

Protipólom im tvorí zhluk skladov a hál s neprehľadou organizáciou na druhej strane ulice. Usporiadanie hospodárskych dvorov je výsledkom častého menenia vlastníckych vzťahov a prevádzok, vždy mierne prispôsobené aktuálnej situácií. Dvory sú prístupné len počas otváracích hodín jednotlivých predajní s prevažne stavebným materiálom.

Skutočne plánovaný priestor možno odčítať až pri vstupe do Mierovej kolónie. Projekt tejto obytnej štvrte vypracoval v 40. rokoch 20. storočia Vladimír Karfík a slúžil pre pracovníkov Chemických závodov Juraja Dimitrova (bývalá Dynamitka). Jej idylická mierka bytových domov s predzáhradkami a parkom je kontrastným ostrovom uprostred degradovaného a poloopusteného územia. Magnetová ulica oddeľuje Mierovú kolóniu od bývalého športového štadiónu, ktorý kedysi slúžil jej obyvateľom. Tribúna aj futbalové ihrisko už roky chátrajú za vysokým betónovým plotom.

Celý areál je vo vlastníctve Istrochemu a patrí k niečo vyše 40 štadiónom, ktoré v Bratislave zanikli na úkor novej výstavby alebo jednoducho zarástli burinou.

Magnetová ulica v tomto úseku plní čisto dopravný účel a autá ňou často prechádzajú rýchlejšie než povolenou rýchlosťou.

Odbočka v strednej časti Magnetovej vedie k Jurajovmu dvoru. Jurajov dvor bol pôvodne názov majera, na ktorom sa ešte v polovici šesťdesiatych rokov 20. storočia chovali kravy, kone a ďalšie zvieratá patriace na poľnohospodársku usadlosť. V susedstve majera (v smere na Vajnorskú) sa ešte v šesťdesiatych rokoch 20. storočia nachádzali prízemné domčeky.

Majer aj uvedené domčeky boli pred rokom 1980zbúrané a stali sa parkovacími plochami pre autobusy bratislavskej mestskej dopravy. Dnes sa z pôvodného Jurajovho dvora zachovala len najhodnotnešia vila so záhradou, z ktorej je však neustále ukrajované v dôsledku zväčšovania vozovne.

Zvyšok ulice Pri dvore je lemovaný garážami, husto zarastenými plochami a plynárenským areálom.

Vytvorením k o ľ a j e, ktorá je grom nášho návrhu, sa razom odkrýva niekoľko potenciálov celého územia. V mieste, kde k o ľ a j križuje Magnetovú ulicu vzniká prirodzený uzol, orientačný bod, ktorý doteraz v území chýbal. K o ľ a j sa v tomto bode vnára do priestoru vymedzeného dvoma hmotami - existujúcou prevádzkou pohostinstva a novým reštauračným objektom. S konverziou pridužených garáží na gastro služby tak celý uzol funguje ako pulzujúce miesto pre stretávanie.

K o ľ a j sa ďalej rozdvojuje na smerom na sever a na juh. Severná časť je obklopená hustou a vysokou zeleňou, pripája na seba zálivy zo skladových areálov, ktoré sú pretvorené na verejné plochy. Kedže jej terén mierne stúpa, z niektorých miest je možné pozorovať okolité hospodárske dvory, pútavé sú hlavne priehľady na vysoké industriálne objekty. Táto vetva k o ľ a j e plynule vyúsťuje popri tehlovej veži na Vajnorskú ulicu.

Magnetová ulica ulica je v severnej časti podopĺňaná o objetky, ktoré uceľujú jej hmotu. Zachované sú vstupy do jednotlivých dvorov, no tieto majú po novom buď obslužnú alebo pobytovú funkciu. Ulica sa tak stáva plnohodnotným zážitkom aj pre pešieho návštevníka.

Na voľnom pozemku na rohu Magnetovej a Vajnorskej navrhujem viacpodlažnú administratívnu budovu.

Keďže Vajnorská ulica je mimoriadne rušná, predpolie nového objektu vytváram na južnej strane. Tu sa oddeľuje od susedného areálu plochou zelene a nízkym reštauračným objetom.

Medzi južnou vetvou k o ľ a j e a Magnetovou ulicou vytváram štruktúru nízkopodlažných bytových domov.

Svojou mierkou a charakterom má nadviazať na kvalitu bývania v susednej Mierovej kolónií. Obytná štvrť sa umelo vytvoreným valom oddeľuje od športového areálu, ktorý vo svojom návrhu obnovujem. Znovu otvorenie štadióna je dlhoročným prianím obyvateľov Mierovej kolónie, ja k nemu pridružujem aj basketbalové ihriská, skatepark, plochy pre rodičov s deťmi a doplňujúce služby. Športový areál sa tiahne až k Rožňavskej ceste, kde končí plavárňou s vonkajším kúpaliskom.

sprievodná správa GSPublisherVersion 0.0.100.100

123

zvyšky priemyselnej železnice križujúce ulicu Pri dvore

atmosféra technických dvorov na Magnetovej ulici

budova teplárne na Magnetovej ulici

124

GSPublisherVersion 0.0.100.100

technické budovy v susediace s obytnými na Vajnorskej ulici

Magnetovú ulicu lemuje z jednej strany Mierová kolónia a z druhej bývalý športový areál ukrytý za betónovym plotom

atmosféra technických dvorov na Magnetovej ulici

GSPublisherVersion 0.0.100.100

125

súčasný stav : uzavreté areály prázdne / nevyužité plochy

vývojové schémy 126

GSPublisherVersion 0.0.100.100

krok 1 : koľaj nové funkčné celky

krok 2 : vytvorenie pobytových priestorov

UDRŽATEĽNÝ NERAST Mestské plánovanie “Mestá predstavujú najzložitejšie a najväčšie diela, aké ľudstvo vytvára. Za dlhé roky sme nazbierali mnoho trpkých ponaučení, ako ich môžeme necitlivými zásahmi poničiť. A naše hlbšie porozumenie mestám stále prechádza bolestivým procesom pokusov a omylov, v ktorom pomalé tempo našich snáh a ešte pomalšie tempo našich znalostí takmer znemožňuje zachovanie kontinuity našej skúsenosti a výskumov, ktoré by nám snáď časom mohli priniesť hlbšie teoretické porozumenie mestám.” Bill Hillier, 1996 Je tomu už viac ako 20 rokov, čo architekt a urbanista Bill Hillier opísal vtedajšiu neschopnosť kontinuálneho plánovania. Odvtedy neprestajne rozvíjame všetky prostriedky, ktoré Hillier spomína, ťažko však môžeme povedať, že sme sa dostali bližšie k porozumeniu miest.

Ako by sme aj mohli? K periodicky zlyhávajícim modelom miest budúcnosti sa odvtedy pridružili poháňajúce sily globalizácie a digitalizácie, mestá rastú a menia sa rýchlejšie ako kedykoľvek predtým, takže ak mal Hillier v deväťdesiatych rokoch pocit, že rozvoj predchádza všetky snahy o zmysluplné plnánovanie, dnes jeho slová platia dvojnásobne.

Znásobila sa aj naša urgentnosť hľadania riešení, pretože v dvadsiatom prvom storočí prvý krát pomenúvame našu éru - dobu antropocénu. Rozvoj sa už nedá zamaskovať pod prirodzenú evolúciu, prvý krát sme si plne vedomí našej dominancie a toho, že nenávratne meníme túto planétu. Pod hrozbou klimatických zmien sa mestá na celom svete pretekajú v sľubnejšie znejúcich stratégiách udržateľného rozvoja, témou tejto práce však bude rozvoj samotný.

Pluralita záujmov Novinár Doug Saunders vo svojom bestselleri Arrival City prepovedá, že ak niečo poznačí toto storočie viac ako očakávané klimatické zmeny, tak to bude veľký a konečný presun ľudskej populácie z vidieka do miest.

Na konci storočia bude z človeka čisto mestský tvor a podobne masívne migrácie sa už nikdy viac nebudú opakovať. Finálna urbanizácia prinesie podľa Saundersa kľúčové zmeny v spoločnosti, a predovšetkým v rodinnom zriadení ako jej základnej jednotky. S presunom od rurálneho do urbánneho sa zmenší priemerný počet členov v rodinách a je možné že už v 50.tych rokoch sa naruší kontinuálny rast obyvateľstva.

Doug Saunders, 2011

Je zrejmé, že celá naša budúcnosť sa bude odohrávať v mestách. V obrovských, koncetrovaných konglomeráciách a pravidlá toho, ako budú fungovať nastavujeme už teraz. Prirodzene túžime po tom, aby naše mestá boli čisté, bezpečné, udržateľné, s kvalitným verejným priestorom, príjemné a obývateľné pre každého používateľa. Mestá, v ktorých žijeme, však také nie sú. Richard Senett, 2016 Sledovanie tohto cieľa je totiž len jedným z mnohých zámerov, ktoré sa podpisjú pod formovanie a rast miest. Územné plány sa kreslia vo farebných plôškach, stratégie rozvoja vykresľujú možné scenáre, na ne sa vrstvia developerské snahy, priemyselná výroba prekrytá sieťami infraštruktúr no napokon aj samotné drobné nadstavby podkroví, či kaviarne kvitnúce v živých parteroch. Všetky tieto činnosti sú podmienené veľmi odlišnými motívmi. Odbor sociálnych vecí sa snaží stavať byty pre rodiny v núdzi. Odbor dopravy sa snaží zefektívniť presuny po meste. Mestskí zastupitelia chcú veriť osvojeným stratégiam a úradníci kontrolujú plnenia nastolených pravidiel. Majitelia domov chcú udržať svoje vlastníctvo v čo najlepšom stave.

Developeri potrebujú premeniť čo najnižšiu investíciu na čo najvyšší zisk. Ochranári bojujú za ohľaduplnosť k prostrediu. Táto pluralita je v istom zmysle vysoko demokratická, zastupuje totiž plnú škálu potrieb, no neobsahuje v sebe žiadne cieľavedomejšie nastavenie.

Najvplyvnejším zámerom sa tak stane ten, ktorý sa dokáže najlepšie presadiť, čo však nemusí byť zákonite ten najrozumnejší. Christopher Alexander, 1988 Presýtenie V 90.tych rokoch volal Rem Koolhaas po ľahkom urbanizme: "Istota prehry sa musí stať naším rajským plynom i kyslíkom a modernizácia najsilnejšou drogou.

Keďže nemôžme prevziať zodpovednosť, musíme byť nezodpovední. V krajine stále sa stupňujúcich osobných záujmov a neustálych zmien už urbanizmus nemusí prijímať najzávažnejšie rozhodnutia, môžeme ho odľahčiť - spraviť ho Radostnou vedou." Rem Koolhaas, 1994 Táto logika samorastu, nelimitujúceho rozvoja, verí, že mesto sa v konečnom dôsledku aj tak vyvinie neregulovane a preto mu treba dopriať voľnosť, aby si samé našlo cestu. Skúsenosť vraví, že všetky snahy o podchytenie mestského rozvoja boli vždy prevlacované vlnou progresu.

Roman Kucký, ktorý sa od roku 2012 so svojim tímom zaoberal prípravou Metropolitního plánu hlavního města Prahy zástava (podľa prednášky na FASTU zo jesene 2017) názor že živelný rozvoj je lepší ako žiadny.

Mesto je pre Kouckého organizmom, ktorý potrebuje byť sústavne stimulovaný, inak uhynie. Koucký je dokonca presvedčený, že mesto má autoregulačné schopnosti (“mesto sa s tým vysporiada samé”). Mestá sme si však vymysleli a aj ich tvoríme my, ľudia. Na naše chybné rozhodnutia doplácame celé dekády a neraz sme svedkami miest duchov či degradujúcich štvrtí, ktoré sa menia v getá. Aká časť z novej výstavby mesto reálne stimuluje a z ktorej sa stane len dysfunkčný premrštený priestor - nepriestor?

Skúmaním absencie zmyslu vytváraného priestoru a zážitkom z tejto absencie sa zaoberal Marc Augé, 1992.

Vo svojej práci rozlišuje medzi miestom (place, lieu) a priestorom (space, escpae), kde je miesto definované ako územie, ktoré získalo zmysel, význam v dôsledku ľudských činností. Augé tvrdí, že stále väčšie percento vytvoreného priestoru nenadobúda tento antropologický charakter, pretože k nim nikto necíti žiadnu väzbu. Tento fenomén vidí ako jednu z troch foriem nadbytku, ktoré charakterizujú to, čo nazýva supermodernitou: nadbytok priestoru, nadbytok znakov (vizuálne presýtená spoločnosť) a “nadbytok individualizácie”.

Ak sa vrátime späť ku Kouckému, môžeme sa pýtať, prečo z jeho pohľadu Praha umiera. Exponenciálny rast je preňho znakom mestskej vitality. Opačný názor predstavil Peter Szalay, ktorý vo svojej eseji Udržateľný nerast vravi “Paradoxnosť súčasného maximalizovania produktivity a rastu, ktorý má zabrániť upadnutiu do krízy, je, že už ani tak nepotrebujeme samotné produkty, potrebujeme predovšetkým udržiavať ekonomický rast.” a to sa odráža aj v stavebníctve a developingu. Častým sprievodným javom živelného rozvoja miest v našich končinách je kolonizácia verejného priestoru pre vyjadrenie súkromných záujmov. Voľné pozemky, prieluky a rekonštrukcie sú príležitosťou na vyjadrenie korporátneho imidžu. Mesto sa tak stáva výkladnou skriňou súkromného ega na úkor verejnej domény.

Problémom nadprodukcie a klesajúcej kvality so stúpajúcou kvantitou sa zaoberal aj Rem Koolhaas, keď definoval brakový priestor. Tento v sebe úkrýva bolestivý paradox - vyčerpáva nás a pritom je sám vyčerpaný. Falošné obrazy nadbytku, ktoré postrádajú skutočnú hojnosť.

esej GSPublisherVersion 0.0.100.100

127

“Predávkovanie alebo nedostatok môžu spôsobiť depriváciu: v brakovom priestore dochádza k obom (často zároveň). Minimum je maximálny ornament, upätý zločin, súčasný barok… Minimum teraz existuje v stave parazitického spolužitia s predávkovaním: mať a nemať, dychtiť a vlastniť, všetko sa nakoniec rúti do spoločného menovateľa…” Rem Koolhaas, 1994

Kontinuita a antirozvoj Bratislava sa intenzívne snaží obhájiť svoju rolu Európskeho hlavného mesta. Zanedbaný rozvoj chce dohnať čím skôr, so zadržaným dychom sa rozrastá a zahusťuje, ruší dlhoročné stavebné uzávery. V myslení je však o jeden krok pozadu. Mnohé mestá boli počas krízy prinútené pozastaviť svoj rozvoj a tento čas venovali prehodnoteniu stratégie. Výsledkom takéto pozastavenia sa je dnešný dôraz na udržateľnosť.

Ursula K. Le Guin prirovnáva vo svojej eseji antirozvoj k indiánskemu opisu dikobraza. “Kráča dozadu, no pozerá sa dopredu.” Dikobraz v ohrození vedome ustupuje aby mohol v bezpečí uvažovať o ďalšom kroku. Pritom hľadí dopredu, na svojho nepriateľa.”

Podľa Le Guin je odmietnutie vývoja ako chybného smeru absolútne oprávnené rozhodnutie pokiaľ vedie k zachovaniu existencie. A podľa niektorých urbanistov je podobný prístup aplikovatelný aj pri plánovaní miest.

Privátny investičný zámer z veľkej časti ovláda rozvoj mesta a pritom by bolo na čase sa zastaviť, reflektovať, upriamiť pozornosť na existujúce a zanedbané, regenerovať. Stavať zodpovedne a udržateľne sledujúc jediný spoločný cieľ - zvyšovanie kvality života v meste.

Pridŕžať sa pritom možno tvrdenia, že “Rast je v mestskom prostredí oveľa zložitejším javom než prosté nahradenie toho, čo tu bolo predtým, rast vyžaduje dialóg medzi minulosťou a súčasnosťou, je teda skôr otázkou vývoja než vymazania:” Richard Senett Bratislava je plná strategických miest, ktorých nastolený charakter môže zásadne ovplyvniť smerovanie mesta.

Tieto miesta ponúkaju obrovský potenciál rozvoja ako oblasti zmiešaných funkcií, a to hlavne v poslednej dobe, kedy sa exodus z centier zastavil a obracia sa v opačný trend. Staré nevyužité lodenice, Opustené sklady, továrne alebo veľkoobchody môžu ťažiť zo svojho atraktívneho umiestnenia v centre ako architektonicky zaujímavé miesta s minulosťou.

Nezastavané územia môžu byť dočasne užívané pre mestské záhradné kolónie alebo ako miestne ihriská.

128

GSPublisherVersion 0.0.100.100

Z hľadiska developera sú výhody využitia takýchto úhorom ležiacich území naporúdzi a prínos z ich dobre premyslených priestorových premien môže priniesť aj sociálne výhody, ktoré ďaleko presahujú púhy ekonomický zisk. Roger Trancik Alternatívou rozvoja by preto mohol byť vývoj. Mesto by mohlo prestať rásť a začať dospievať. Irena Fialová zhrnula tento pohľad slovami: “Mestá potrebujú kontinuitu, evolúciu a nie revolúciu. Potrebujú poriadok a slobodu aby mohli byť adaptabilné, rôznorodé a zložité, pritom však efektívne, trvanlivé a krásne.”

Monika Bočková, 2017

BIBLIOGRAFIA: ALEXANDER, Christopher. 1988. The Overriding Rule, in A New Theory of Urban Design, Oxford: Oxford University Press, 1988 AUGÉ, Marc. 1992. Non-Places: An Introduction to Anthropology of Supermodernity, Seuil: Verso. 1992 FIALOVÁ, Irena. 2016. Architektura a současné město.

Praha: Zlatý řez, 2016 HILLIER, Bill. 1996. Cities as Movements Economies, Cambridge: Cambridge University Press, 1996 KOOLHAAS, Rem. 2014. Texty. Praha: Zlatý řez, 2014 K. LE GUIN, Ursula. 1983. A Non - Euclidean View of California as a Cold Place to Be, in The Yale Review, 1983.

LYNCH, Kevin. 1960. The Image of the City, Cambridge: Mass. 1960 SALINGAROS, Nikos. 1998. Theory of the urban web, in Journal of Urban Design, vol.3. 1998 SAUNDERS, Doug. 2011. Arrival City, London: Windmill Books. 2011 SENNETT, Richard. 2016. The Open City. https://lsecities.net/media/objects/articles/the-opencity/en-gb/ , 2016 SZALAY, Peter. 2016. Udržateľný nerast in ERA21: Udržitelný nerůst, 2016.

TICHÁ, Jana. 2013. Architektura a globalizace. Praha: Zlatý řez, 2013 TRANCIK, Roger. 1986. What is Lost Space?, in Finding Lost Space: Theories of Urban Design, New York: Van Nostrand Reinhold, 1986

á rsk jno a V

objekt pretínajúci k o ľ a j budova odstránená za účelom vytvorenia podzemného parkovania budova limitujúca časť k o ľ a j e s hustou zeleňou

nízky objekt, ktorý hmotovo bráni vytvoreniu súvislej ulice

hmotová dominanta s administratívnou funkciou na rohu križovania ulíc

á rsk jno a V

M

drobné objekty brániace zväčšeniu športového areálu

ag

ne

to

vá

ká vs a žň Ro

obytná kolónia

objekty hmotovo dotvárajú ulicu a technické dvory a poskytujú stravovanie a iné služby

zväčšenie futbalovej tribúny + obnovenie a doplnenie športového areálu

krytá plaváreň s vonkajším kúpaliskom

M

ag

ne

to

vá

á sk av ň ž Ro

búrané a navrhované štruktúry GSPublisherVersion 0.0.100.100

129

A technický areál

B technický areál

C val okolo atletického oválu

vozovňa Jurajov dvor

koľaj

sklad

D atletický ovál

bežecká dráha

basketbalové ihrisko

vonkajšie sedenie

športový bar

sklad

vozovňa Jurajov dvor

rezopohľady 130

GSPublisherVersion 0.0.100.100

0

10

40 m

D

C

S

B

A

0

500

2 000 m

pôdorys riešeného územia

M

M

ag

ne

to

132

ne

to

vá

E

F

G

H

vá

urbanistický detail GSPublisherVersion 0.0.100.100

ag

E

F

H

G

axonometria riešeného územia

k o ľ a j lemujúca športový areál 134

GSPublisherVersion 0.0.100.100

k o ľ a j pri navrhovanej obytnej štruktúre GSPublisherVersion 0.0.100.100

135

k o ľ a j prechádzajúca hustou zeleňou s výhľadmi na technické dvory 136

GSPublisherVersion 0.0.100.100