SUPERSTUDIO 2018
vojtěch marek_petra šebová
KUMBÁL Návrh komunitného bývania sme sa rozhodli poňať do určitej miery subverzne. Spochybňujeme stereotypné definovanie spoločenského aktivizmu, ako nutnej črty pre plnohodnotné pôsobenie v zdravej a humánnej komunite. „Společenství se zúčastněnými a šťastnými lidmi“ nie je pre každého prívetivou predstavou. Neznamená to ale, že hodnoty, ktoré do mesta „spoločenstvo“ vkladá, majú ostať pre určitú skupinu (svojou povahou odmietajúcu do „spoločenstva“ prirodzene preniknúť) vzdialené a nedostupné. Exkluzívne, napriek svojej inkluzívnej podstate. Zamerali sme sa na jednotlivcov, ktorí majú introvertný koníček-zberateľstvo. Nejde o ultimátnu stigmu, avšak niekedy sú títo ľudia vnímaní ako rarita alebo podivnosť. Práve oni sú jadrovými obyvateľmi nášho návrhu.
Návšteva zberateľských búrz, blšie trhy a veci od babičky, sú zas koníčkom, ktorému rastie atraktivita práve vďaka popularite medzi „spoločenstvom zúčastnených a šťastných ľudí“. Vzniká miesto, ktorého rezidentmi nemusia nutne byť „šťastní a zúčastnení“, avšak stáva sa aj pre nich príťažlivou lokalitou. Ekonomický model stojí na mierne fanatickom majiteľovi domu (obdoba prevádzkovateľa mnohých súkromných galérií), ktorý návrh realizuje. Prenájom bytov je ponúknutý za zvýhodnené podmienky ľuďom vlastniacim zbierku, pričom určitá percentuálna časť (podľa obdobia) je za podmienok bežnej renty obsadená i ľuďmi bez zbierky. Objektami v zbierke môže majiteľ domu voľne disponovať (zapožičiavanie do krátkodobých expozícií), ostávajú však vo vlastníctve nájomníkov. Ak nemá nájomník dediča, po smrti prebieha dražba zbierky. Podzemné podlažie je „externým depozitárom“ rôznych zberateľov z okolia. Prenajímanie garážových alebo pivničných priestorov, je u zberateľov bežné, odľahčuje preplneným bytom. je zbierka strážená a poistená. Parter je pravidelne miestom konania burzy (zberateľská, starožitnícka, obyčajný blšák, knihy...), kde sa malá časť zisku generuje prenájmom pultov. Najväčšia hodnota je vo vytvorení charakteru prostredia, ktoré je autentickým domovom obyvateľov a miestom pre aktivity ľudí z širšieho okolia. Návštevník sleduje linku schodiska, vedie ho popri vitrínach zbierok. Vníma jednu polohu projektu, definovanú tým, čo zberateľ, ponúkne výkladu. Podlažia majú rôzne dispozície, čo pri jednorazovej návšteve sťažuje čitateľnosť a orientáciu. (rôzna veľkosť a počet bytov, tri typy podlaží pravidelne vrstvené na seba). Objekt je analógiou zberateľstva: blúdenia, nachádzania. Domáci sa pravdepodobne pohybuje priamou vertikálou výťahu. Za dverami bytu existuje druhá poloha projektu, paneláková klasika vášnivého zberateľa (možno introvertného hejtera), podporená v niektorých podlažiach charakteristickou „kumbálovou dispozíciou“. Hranica je nastavená výkladom/vstupom a nepresahuje medze bežného „vchodového exhibicionizmu“. Prenikanie do hlbších vrstiev domu, až k jadru, je možné budovaním vzťahu k jeho obyvateľovi.