TEXTOVÁ ČASŤ-Záhrada umenia, Kmeťovo stromoradie. Zoznam príloh 01. Návrh M 1:1000, Širšie vzťahy M 1:5000, Filozofia návrhu 02. Návrh M 1:500, Návrh M 1:500 fragment, Axonometrie 03. Predpísané fotozábery, koncepčné schémy, Rezy záhradou Anotácia Záhradu umenia a Kmeťovo stromoradie vnímame ako unikátny priestor v organizme mesta. Všetko podstatné tam už dávno je. Preto je naša intervencia minimálna a zameriava sa na využitie potenciálu tohto územia, s uvedomením si diferencií jednotlivých jeho častí, rešpektujúc ich príslušnosť k celku. Viac ako vloženie novej architektonickej vrstvy nás zaujímajú scenáre, stratégie využitia jednotlivých priestorov, tak aby plnohodnotne slúžili Prešovčanom. Našim cieľom je vytvoriť živé, vibrantné miesto, nie exteriérový depozit. 1.Význam územia O význame daného územia z historického hľadiska a z hľadiska pamäti miesta je zbytočne dlho hovoriť. Zachovalá hradobná priekopa, tvoriaca hranicu stredovekého mesta, súvis s cennou štruktúrou historického jadra, proximita Františkánskeho kostola, či najväčšej kultúrnej stavby v meste (DJZ) činia toto územie mimoriadne cenným. Prešov zatiaľ nemá mestský park. Kmeťovo stromoradie a Záhrada umenia majú potenciál stať sa lineárnym mestským parkom, do ktorého sa Prešovčania budú vracať nielen za prechádzkami, relaxom, športom, ale i za poznaním a umeleckými a kultúrnymi zážitkami. Súčasne sa Kmeťovo stromoradie vie stať atraktívnou a plnohodnotnou pešou alternatívou prepojenia južného a severného okraja historického jadra pre všetkých tých, čo sa radšej prejdú po krásnej aleji než cez uponáhľanú Hlavnú ulicu. 2.Širšie vzťahy Kmeťovo stromoradie je dôležitým radiálnym severojužným peším ťahom. Severný nástup do stromoradia riešime novým verejným priestorom pri Weberovom dome, ktorý je vyústením pešieho ťahu Kováčskej ulice. Nástup do stromoradia predstavuje dvojica vertikálnych prvkov osvetlenia. Na druhej, južnej strane je nástup naznačený identicky a naväzuje na už rekonštruované pešie plochy pri DJZ. Kontinuálnosť pohybu cez stromoradie zabezpečuje pešie premostenie Metodovej ulice. Dôležitým novým komunikačným uzlom je prepojenie výškových úrovní Stromoradia, Záhrady a ul. Hurbanistov, ktoré navrhujeme pri objekte technického zabezpečenia DJZ. Nástup do územia zo Svätoplukovej ul. definuje nová hmota na jej južnom okraji v stope pôvodnej štruktúry. Spevnená plocha pri soche Sv.Františka sprístupňuje Záhradu i športovisko v areáli GK2. 3.Motivácia, ne-architektonické stratégie, režimy užívania Úspešnosť „novej záhrady umenia“ (čo keby sme ju volali jednoducho „Záhrada“), je podmienená harmóniou a komplementárnosťou jednotlivých aktivít, udalostí a programov. Relax, oddych, prechádzky, šport, kultúra, umenie, poznanie, história. K tomu, aby tieto veci fungovali sú potrebné atraktory, miesta imaginácie a aktivít, teda konkrétna infraštruktúra. Túto v severnej časti stromoradia tvorí novootvorené kultúrne centrum „Stromoradie“. Jeho aktivity a expanzia programov sa stane atraktorom ovládajúcim túto časť územia. Takýto zdroj aktivít a programov potrebuje aj samotná Záhrada. V južnej tretine záhrady sa nachádza objekt špeciálnych pedagogických služieb. Stojí tam pokojne a diskrétne s výhodným napojením z ulice Hurbanistov. Tento objekt sa môže stať iniciátorom udalostí a teda i života v záhrade. Je potrebné, aby ho mesto získalo a následne ponúklo do prenájmu nezávislým kultúrnym operátorom. Príkladov pre takéto riešenie je na Slovensku veľa. Objekt sa môže premeniť bez potreby veľkej investície, postupnými krokmi na nezávislé kultúrne centrum, ktoré bude realizovať svoje aktivity v záhrade. Ako tento objekt získať? Náš návrh počíta s dostavbou južného okraja Svätoplukovej ulice v stope pôvodnej historickej štruktúry. Práve táto parcela, objekt môžu byť ponúknuté na výmenu. Iný scenár by mohol počítať so spomínanou novostavbou ako „živým“ mestským domom s aktívnym parterom a miestom z ktorého expandujú programy a aktivity do záhrady. Prítomnosť kultúrneho centra zabezpečí permanentnosť aktivít a udalostí v záhrade. Aktivity v záhrade by mali hľadieť do budúcnosti, bez zbytočnej nostalgie sa zamerať na súčasnú kultúru, komunitné aktivity, site- specific inštalácie, súčasné vizuálne umenie, divadlo a hudbu. Rezidenčné pobyty umelcov ubytovaných v záhrade majú šancu vygenerovať diela a udalosti, ktoré budú mať temporárny charakter, našim cieľom je Záhradu zaplniť ľuďmi, nie artefaktami. 4.Navrhované urbanisticko-architektonické riešenie a) Kmeťovo stromoradie- Sekvencie- „Pravítko“ Riešené územie je sekvencia troch na seba naväzujúcich úsekov Kmeťovho stromoradia, približne rovnakej dĺžky cca 285-300 metrov. Naša koncepcia „pravítka“ kde jednotlivé elementy sú situované na konkrétnej merateľnej pozícii, rešpektujúc danosti miesta má za cieľ vniesť do územia systém a zjednodušiť navigáciu (napr. „stretneme sa pri lavičke na metri 300). „Dielikmi pravítka“ sú prvky drobnej architektúry stožiare osvetlenia, dlažba a lavičky. Všetky sekvencie I-III. sú materiálovo jednotné, zjednocuje ich „koberec“ s dominantnou priečnou štruktúrou. Materiálová jednota elementov „pravítka“ zabezpečí intervencii jasnú čitateľnosť a identitu. Sekvencia I. nástup od“ Bieleho domu“- Metodova, II. Metodova- Svätoplukova, III. Svätoplukova- DJZ
V rámci prvej sekvencie navrhujeme úpravu priestoru pri Weberovom dome. Spevnená plocha s mobiliárom a novou výsadbou podporí okrem tranzitu aj pobytové kvality pre ľudí prichádzajúcich do Weberovho domu za zdravotnou starostlivosťou a stane sa logickým vyústením pešieho ťahu z Kováčskej ulice, doplnením verejného priestoru pri MÚČO. Navrhujeme obnovenie pôvodného schodiska spájajúceho Konštantínovu ul. so Stromoradím a odhalenie a obnovu poškodeného hradobného múru. Súčasťou prvej sekvencie je úprava pri centre Stromoradie, rozšírenie chodníka a novovytvorené kaskády oproti objektu umožnia daný priestor aktivovať a vytvoriť naozajstný atraktor tohto sektora. Pešie prepojenie sekvencií I.a II. tvorí jednoduchý peší most klenúci sa ponad Metodovu ulicu. Sekvencia II. Metodova- Svätoplukova je ambientnou časťou stromoradia s pravidelne rozmiestneným mobiliárom. V jeho južnej časti navrhujeme odstránenie plného múru (bez historickej hodnoty) a jeho nahradenie transparentným zábradlím, tak ako to je už dnes v jeho najjužnejšej časti. Takto sa otvoria pohľady zo Stromoradia smerom k historickému jadru. Sekvencia III. ústi k najväčšej kultúrnej stavbe v meste a mohla by sa stať miestom, kde by bol vzdaný hold mimoriadnemu Prešovčanovi, ktorý donedávna neďaleko žil a tvoril. Na východnej strane stromoradia, navrhujeme Múzeum moderného umenia - MoMA Dušana Pončáka. Objekt skladajúci sa zo stálej expozície skvelého sochára a haly pre súčasné vizuálne umenie, ktoré sú prepojené nádvorím. Takýto objekt samozrejme obsahuje aj art-shop a kaviareň. Návrh ekumenickej uličky považujeme za nevhodný. Miesto je dostatočné krásne a nepotrebuje seba- stredné, prostrediu cudzorodé intervencie. Nie je dôvod vyčleňovať jeden z troch úsekov stromoradia od ostatných, preto navrhujeme v rámci celého stromoradia I.II.III aplikovať jednotnú stratégiu historických a iných (aj ekumenických) pripomienok- „prvkov pamäti“ , vo forme napríklad textu, odtlačkov v betónovej dlažbe, prípadne vertikálnych prvkoch. V rámci celého priebehu Stromoradia je potrebné zhodnotiť stav existujúcich drevín a na vhodných miestach aleju doplniť o autentické dreviny špecifické pre toto miesto. b) Záhrada Riešenie Záhrady, je taktiež založené na sekvenčnom radení plôch, ktoré sú infraštruktúrou pre udalosti a programy. Záhradu delíme na pomyselné sektory A až G. Priebežne cez všetky sektory prebiehajú obvodové mlatové chodníky, formujúc žiadaný zatrávnený perimeter záhrady pozdĺž historických hradobných múrov. Pozdĺž chodníkov je na oboch stranách „sokel“ integrujúci v sebe sedenie (lavičky) a osvetlenie historických múrov. Odrazené svetlo z nasvetlených múrov je jediným permanentným zdrojom svetla v záhrade. Trvalo osadené vertikálne osvetľovacie prvky v nej nemajú svoje miesto. Vertikálne sú hradobné múry a stromy. Pôvodné plastiky navrhujeme ponechať a jemne preskupiť pozdĺž obvodových peších komunikácií. Tieto by mali byť jediným trvalými dielami. Zahusťovanie temporárnymi intervenciami pozdĺž peších komunikácií je žiaduce. A- je dláždenou nástupnou plochou naväzujúcou na Svätoplukovu ulicu a schodisko so sochou Sv.Františka. Bežne je tranzitnou plochou, keďže je dostupná pre vozidlá je ideálnym miestom na umiestenie food a coffee-truckov pri podujatiach v záhrade. Kvôli variabilite nie je na ploche žiaden pevný mobiliár, o to viac pozýva na svoje okupovanie stolmi a stoličkami. Navrhujeme prepojenie tohto priestoru so športoviskom, ktoré prislúcha k priľahlému gymnáziu. Drobné úpravy, osvetlenie tejto plochy, kaskády na sedenie, by vedeli po dohode s Gymnáziom a správnom nastavení užívateľských režimov pôsobiť so záhradou vo vzájomnej synergii. Veľký potenciál má Františkánska bašta, ktorú by po dohode s církvou bolo možné zapojiť do diania a využiť ako exteriérovú arénu. B- Je trávnatou plochou, prirodzeným hľadiskom pozerajúcim sa na dianie v záhrade, ale i miestom kde si každý rád rozloží piknikovú deku. C- Na hľadisko naväzuje sektor, v ktorom sa nachádza štvorec vodnej plochy. Je nielen pripomienkou bývalého kúpaliska ale i aktívnym vodným prvkom, ktorý sprostredkuje malým Prešovčanom v horúcich dňoch množstvo zábavy. Vodný prvok má niekoľko režimov, od dynamických až po statické, zrkadliace svoje okolie. Jedným z režimov je vypustenie vody. Vtedy sa mení na plochu pre podujatia, je javiskom, hľadiskom, priemetňou pre udalosti. D- Gynko sektor, je voľnou trávnatou plochou nechávajúcou vyniknúť monumentálny solitér. E- Je miestom aktivít a imaginácie pre deti a ich rodičov, nahrádzajúce detské ihrisko v severnej časti záhrady. V centre tohto priestoru je topografická herná krajina z vode- priepustnej liatej gumy (umelý kaučuk). Zrekonštruovanú fontánu dopĺňa do terénu zapustené pieskovisko identických rozmerov i tvaru. V tomto priestore sú rozmiestnené herné prvky elementárnej geometrie zhotovené na mieru. Pre deti by bolo určite zaujímavé zapojiť do tohto sektoru priľahlú „vežu“- romantickú ruinu, ktorá je prešovskou raritou jej sprístupnením. F- Centrum nezávislej kultúry. Postupne a za pomoci grantov adaptovaná budova je centrom diania v záhrade. Dispozičné riešenie tohto objektu je potrebné riešiť s konkrétnym užívateľom. Jednalo by sa o mix funkcii kultúry, vzdelávania a zábavy, doplnený o možnosť ubytovania pre rezidenčné pobyty umelcov. Mlatová plocha , ktorá objekt obklopuje umožňuje expandovanie aktivít do exteriéru.
G- Sektor s intenzívnou vysokou zeleňou a exteriérovým altánom kruhového pôdorysu. Po zhodnotení zdravotného stavu existujúcich drevín, je možné niektoré jedince nahradiť. Cieľom je zachovať charakter a intenzitu zelene. Jednoduchý altán je infaštruktúrou, pre pokojnejší typ individuálnych a kolektívnych aktivít, literárne a iné komorné udalosti. Obvodové mlatové chodníky pokračujú aj v tomto sektore , v južnej časti ústia do priestoru so šikmými chodníkmi spájajúcimi Záhradu so Stromoradím a výškovou úrovňou ul. Hurbanistov. Tieto chodníky s malým pozdĺžnym sklonom spájajúce spomínané výškové úrovne vnímame ako zásadnú intervenciu, ktorá výrazne obohatí možnosti cirkulácie v danom území a zabezpečí nový vstup do Záhrady z juhu. 5)Materialita a technické riešenie Pre celý priebeh pešieho ťahu Stromoradia navrhujeme jednotné materiálové riešenie. Kvalitná na mieru zhotovená dlažba 250/3500 hrúbky100mm zo samozhutniteľného betónu, bude uložená priečne do priepustného štrkopieskového podkladu. S ohľadom na fakt, že bude zhotovovaná ako prefabrikovaný prvok uvažujeme s možnosťou pigmentácie, a experimentovaním s farbou kameniva, i povrchovou štruktúrou, tak aby mala nielen jedinečnú estetickú kvalitu, ale i pre zabezpečenie užívateľských kvalít a protišmykovej úpravy (farebnosť povrchov v rámci panelov je iba ilustračná, graficky označuje hranice našich intervencií). Hustý priečny škárorez umožní vsakovanie. V identickom materiáli a modulácii sú riešené lavičky a odpadkové koše elementárneho dizajnu. Pri týchto prvkoch vstupuje ako doplnkový materiál tvrdé drevo. Na škárorez naväzujú typové vertikálne prvky osvetlenia široké 250 mm a vysoké 4m, zhotovené z ocele s práškovým farebným nástrekom. V rámci stratégie „dielikov pravítka“ sa uplatňujú „prvky pamäti“ riešené v identickom materiáli ako dlažba. Nástupná plocha do Záhrady pri Františkánskej bašte bude vydláždená identickým materiálom, ako bude použitý na Stromoradí avšak s drobnejšim škárorezom.V rámci Záhrady sú obvodové chodníky vedené pozdĺž hradobných múrov riešené ako mlatové plochy, „sokel“ určený na sedenie a ako nosič osvetlenia je zhotovený zo samozhutniteľného betónu so sedákmi z tvrdého dreva. Väčšina plochy Záhrady je riešená ako súvislá trávnatá plocha. Vodný prvok, štvorec o rozmeroch 15x15m, ktorý je stupňovito zasadený do terénu, je zhotovený z kvalitného vode-odolného betónu, stupne sú prefabrikované. Vodný prvok bude využívať vodu čerpanú zo studne, ktorá je spolu s technológiou umiestnená v šachte pod terénom. Vo väzbe na tento štvorec, bude pripravená infraštruktúra umožňujúca realizáciu podujatí, možnosť pripojenia na zdroj energie, inštaláciu temporárnych vertikálnych prvkov, scénické osvetlenie a ozvučenie. “Hernú krajinu“ z umelého kaučuku, dopĺňajú oceľové, drevené a betónové herné prvky. Altán v južnej časti záhrady má subtilnú oceľovú konštrukciu s drevenými prvkami zastrešenia a dreveným „interiérom“. Návrh plne rešpektuje environmentálne súvislosti, všetka dažďová voda bude prirodzene vsakovať do terénu, čiastočne voľne odtekať do trávnatých plôch. Vodný prvok sa bude podieľať na zlepšení „klímy“ v záhrade, jedným z režimov môže byť rozprašovanie „vodnej pary“ v horúcich dňoch. 6)Ekonomické súvislostosti Jedným z determinantov racionalizácie rozsahu našej intervencie je snaha optimalizovať ekonomické aspekty tohto zámeru. Vstup neziskového sektora do Záhrady v podobe nového centra kultúry môže odbremeniť mesto od potreby veľkej počiatočnej investície. Prevažná časť intervencii v Záhrade má charakter „soft zásahov“ a je realizovateľná „komunitným“, svojpomocným spôsobom. „Hard zásahy“ ako sú pešie plochy, Stromoradie, a ostatná infraštruktúra, včítane verejného osvetlenia by sa samozrejme mala konať v réžii mesta, aplikujúc racionálne, trvácne a trvalo udržateľné riešenia.