Zápis z verejnej diskusie Vážené kolegyne architektky, vážení kolegovia architekti, Dňa 27.02.2018 sa v Jurkovičovej sieni na Panskej ulici 15 v Bratislave uskutočnilo prvé verejné diskusné stretnutie k bilancovaniu uplynulých rokov v oblasti architektonických súťaží návrhov. Diskusia bola pripravená na pôde Slovenskej komore architektov. Cieľom stretnutia bolo vytvoriť platformu na výmenu skúseností a pomenovanie problémov spojených s vyhlasovaním a priebehom súťaží návrhov na Slovensku. Zámerom bolo osloviť spracovateľov súťažných návrhov, porotcov, organizátorov, na účastníkov súťaží – architektov, urbanistov a krajinných architektov, avšak rovnako otvoriť aj priestor na diskusiu pre iných odborníkov v oblasti súťaží pôsobiacich mimo obce architektov. Nakoľko sa v uplynulom roku 2017 na Slovensku uskutočnilo 16 architektonických súťaží návrhov overených SKA. Spolu s predošlým rokom 2016 prebehlo spolu 30 súťaží návrhov. Dosť na to, aby bolo možné vyzdvihnúť úspešné avšak žiaľ aj nie celkom úspešné príklady súťaží. Práve preto hlavnou ambíciou diskusie bolo upriamiť pozornosť na spôsoby, ako zlepšiť procesy súťaží ako aj verejné i súkromné prostredie súťaženia. Úvodom zápisu obsahu moderovanej diskusie zhrnutie aktivít SKA na poli propagácie súťaží návrhov a priebežnej práci na zlepšovaní legislatívy v prostredí súťaží z pohľadu predsedu SKA, Ing. arch. Imricha Pleidela. Čo do počtu, minimum súťaží priniesol rok 2015, kedy boli na Slovensku vyhlásené len tri súťaže návrhov overené Slovenskou komorou architektov (SKA). Avšak v nasledujúcom roku 2016 prebehlo na Slovensku 14 architektonických súťaží návrhov a v ostatnom roku 2017 stúpol ich počet na 16. Výrazné zvýšenie počtu architektonických, urbanistických a krajinárskych súťaží návrhov nebola náhoda. Bolo výsledkom cieleného úsilia a ďalších aktivít komory od r. 2013 na propagáciu súťaží návrhov s ponukou na spoluprácu pri ich príprave a organizovaní. V roku 2016 vydala SKA publikáciu Manuál súťaží návrhov, ktorej autorom a iniciátorom bol architekt Peter Lényi a kol. Manuál je poskytovaný možným vyhlasovateľom z verejného a súkromného sektora a ponúka praktický a prehľadný návod, ako sa pripraviť na organizovanie súťaží s poukázaním na ich benefity. Práve príklady pozitívnej praxe v kombinácii s aktívnou osvetovou činnosťou sa ukazujú ako cesta k zvyšovaniu verejného povedomia o súťažiach ako ideálneho nástroja na hľadanie podoby investičných zámerov. Manuál však nie je jedinou aktivitou v priestore skvalitňovania súťažného prostredia. Od roku 2013 sa výrazne zvýšila intenzita aktivít pre oblasť súťaží. Ako veľmi účinné sa prejavilo Aktívne oslovovanie vyhlasovateľov na z radov samospráv, miest a obcí ako aj vedenia samosprávnych krajov. SKA vyvíja tlak na skvalitňovanie súťažných podmienok skrz školenia spracovateľov a porotcov súťaží návrhov. V tejto súvislosti chcem z pozície predsedu SKA
vyzdvihnúť prácu jedného z najvyťaženejších výborov – Pre súťaže a verejné obstarávanie na čele s jej predsedom Rudolfom Žákovským a rovnako vyzdvihnúť prácu 2 najfrekventovanejších spracovateľov SP - architekta Jana Komrsku a architektku Vieru Šottníkovú.
Aj napriek tomu, že sa to mnohým nezdá, máme možno najprogresívnejšiu legislatívu pre súťaže návrhov v oblasti architektúry, územného plánovania a inž. staviteľstva v rámci okolitej Európy. Na druhej strane, nie je bezchybná a ako taká nestačí, musí sa zároveň pracovať na celkovom kultúrnospoločenskom povedomí (nielen) v tejto oblasti. SKA aktuálne pracuje na podkladoch pre novelu zákona o verejnom obstarávaní č. 343/2016 a vykonávacích vyhlášok pre oblasť súťaží návrhov, na základe osobných rokovaní s predsedom ÚVO sme boli oslovení na predloženie našich návrhov. Naše návrhy sa týkajú predovšetkým minimálneho kvóra odborníkov v porote, ktoré chceme navýšiť z 1/3 na nadpolovičnú väčšinu, ukotviť obligatórnu povinnosť overovania SP komorou, ak ide o verejného obstarávateľa alebo vyjasnenie pozície víťaza súťaže návrhov a nadväzujúceho rokovacieho konania. Vecí na zlepšenie je viac, ale toto sú z nášho pohľadu kľúčové. Ing. arch. Imrich Pleidel, predseda SKA
Úvodom diskusie vystúpil so stručným zhrnutím uplynulých dvoch súťažných rokov architekt Martin Zaiček, ktorý od decembra 2016 pôsobí na pôde SKA vo funkcii referenta pre súťaže návrhov. Od roku 2007, teda za ostatných 10 rokov overila Slovenská komora architektov 85 súťažných podmienok pre súťaže návrhov. Len na porovnanie, za dekádu sa realizovalo toľko súťaží, čo v susedných krajinách ako Rakúsko alebo Česká republika prebieha počas jedného, respektíve dvoch rokov. Súťaže návrhov na Slovensku organizujú zväčša vyhlasovatelia samostatne. Sú to subjekty z radov verejného, najčastejšie komunálneho prostredia alebo súkromného sektora. Na základe zákona 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých predpisov je Slovenská komora architektov jedinou organizáciou, ktorá má oprávnenie vydať osvedčenie o férovosti architektonického súťaženia v podobe dokladu o overení súťažných podmienok danej súťaže. Túto činnosť SKA vykonáva na základe Súťažného poriadku. SKA poskytuje vyhlasovateľom, či už z radov verejných alebo súkromných vyhlasovateľov, odbornú pomoc pri organizovaní verejných súťaží a procese ich vyhodnotenia. Za ostatné dva roky súťaže rozprúdili domácu architektonickú scénu. Súťaže sa postupne rozširujú aj na odvážnejšie zadania, čoho príkladom je mesto Trnava, kde za ostatné dva roky
uskutočnili už 3 súťaže na revitalizáciu mestských parkov. Rok 2017 odkryl dlhodobo zanedbávanú oblasť sociálnej infraštruktúry našich miest – kultúrnych domov. Spomeňme tohtoročné súťaže na rekonštrukciu kina na kultúrne centrum v Leopoldove, rekonštrukciu kultúrneho domu Družba v Leviciach, novostavbu Kultúrneho domu v Nitrianskom Pravne alebo ideovú súťaž na hľadanie využitia objektu Nemeckého kultúrneho domu v Rači. Súťaže otvorené pre nové typológie pozitívne poukazujú na veľký potenciál domácej tvorby. V roku 2016 výraznejšie rezonovala téma športu. Potenciál súťaže na futbalový štadión Tatran v Prešove prekryli dve úspešnejšie súťaže menšieho rozsahu na športovú halu vo Vajnoroch, športovo–rekreačný areál v Šali a kúpalisko Sihoť v Nitre. V roku 2017 sa k tejto téme pridala aj Žilina so súťažou na rozsiahly komplex Dubeň na pravom brehu Váhu. Ukazuje sa však, že najmä pri zadaniach väčšieho rozsahu by bolo v prospech výsledku a ďalšieho postupu, ak by sa zvolila cesta viackolových súťaží s dostatočnou časovou rezervou. Bude aj úlohou SKA sledovať, ako sa tieto spomínané súťaže budú vyvíjať ďalej. Prezentáciu architekta Zaička: zhrnutie súťažných rokov 2017 a 2016, k vzhliadnutiu tu:
https://www.ko march.sk/sutaze/
graf: vývoj poštu súťaží návrhov v SR medzi rokmi 2007 až 2017 v porovnaní s ČR
Priebeh moderovanej diskusie a diskusných príspevkov, v poradí v akom odzneli: Ing. arch. Ľudovít Urban: Architektonické a urbanistické súťaže vyhlásené v rokoch 2005 až 2016 a overené SKA Architekt Ľudovít Urban predstavil svoj aktuálny výskum v oblasti súťaží návrhov na Slovensku v komparácii s okolitými krajinami. Poskytol aj cenné štatistické údaje o domácich súťažiach. Z nich je predovšetkým alarmujúci nízky podiel súťaží, ktoré sa posunuli aspoň do fázy projektu, nakoľko až 2/3 súťaží sa končia iba vyhlásením výsledku a ďalej projekt nepokračuje. Počet stavebných realizácii z výsledkov súťaže návrhov je alarmujúco nízky. Prezentáciu architekta Urbana: Architektonické a urbanistické súťaže vyhlásené v rokoch 2005 až 2016 a overené SKA, k vzhliadnutiu tu: https://www.komarch.sk/sutaze/ Mgr. art. Vít Halada, ArtD.: Prečo vlastne súťažíme? Príspevok architekta Haladu sa venoval dôvodom, prečo architekti aj napriek nie ideálnym podmienkam pre súťažiach vlastne súťažia. Vyhlasovateľ za peniaze investované do prípravy súťaže dostane: transparentný proces výberu, najkvalitnejší návrh, overenie možností, a mediálne zviditeľnenie. Aký je však prínos súťaží pre súťažiacich? Čo ponúka architektonická súťaž architektom a čo dostávajú architekti za svoju investíciu do súťaženia? Otázky boli položené jasne, odpovede jasné nie sú. Je otázne, prečo sa viac prihliada na perspektívu/pozíciu vyhlasovateľa na úkor podmienok súťažiacich. Pre architektov sú súťaže na jednej strane príležitosťou na otváranie spoločenského diskurzu o smerovaní architektúry, hľadanie výnimočnej realizácie a v neposlednom rade podnecujú architektove/architektonické ambície. Je však dôležité, aby poroty mali zodpovednosť nielen voči vyhlasovateľovi, ale aj voči súťažiacim. Úlohou SKA je šíriť povedomie o súťažiach pre verejnosť a dohliadať na nastavenie procesov. Ing. arch. Martin Jančok: Porota Zloženie poroty súťaže návrhov je pre úspech súťaže kľúčové. Slovenské súťažené poroty sa však potykajú s opakujúcimi sa problémami. Zloženie porôt je do značnej miery pri každej súťaže riešené ad hoc. Opakujú sa rovnaké mená porotcov v súťažiach. Pri celkovo nie vysokom počte súťaží je porotovanie niektorých porotcov 4, až 6 krát za ostatné 2 roky veľa. Konzervuje to názory a očakávania poroty, čo do istej miery predikuje a uzatvára aj možný okruh súťažiacich. Tento nedostatok by sa dal rýchlo vyriešiť angažovaním mladších porotcov alebo pozývaním kolegov z ČR. Zoznam porotcov ČKA obsahuje až takmer 700 mien a jazyková bariéra je prakticky nulová. Porotám by však zaiste pomohli aj mená z ďalšej cudziny. Aké sú a aké by mohli byť poroty súťaží na Slovensku? Zo skúseností architektov prítomných na diskusii zazneli rôzne názory na fungovanie porôt. V diskusii bolo poukázané na zákon o VO, ktorý spomína, že porota si určuje spôsob hlasovania (To ukladá aj Súťažný poriadok SKA). Často sa však stáva, že si porota oboduje návrhy a nediskutuje ďalej v diskusii o návrhoch. Na úvodnom stretnutí poroty si musí porota
dohodnúť akým spôsobom bude hodnotiť, často však nie je záujem ísť nad rámec zákona a vymýšľať alebo kreovať prísnejšie kritéria alebo spôsoby akým dosiahnuť výsledok hodnotenia návrhov. Ing. arch. Viktor Šabík: Architektonická súťaž na Dom kultúry v Nitrianskom Pravne Architektonická súťaž na Dom kultúry v Nitrianskom Pravne mala veľmi zaujímavý priebeh, kedy sa členom poroty po diskusii podarilo presvedčiť starostu a miestne zastupiteľstvo o zmene miesta pre budúcu stavbu, Víťazný návrh bol jednoznačným výsledkom hodnotenia poroty, avšak miestni obyvatelia vypísali referendum proti Domu kultúry na námestí a žiadajú jeho umiestnenie v polohe súčasnej spoločenskej sály na futbalovom ihrisku, a to aj napriek súladu plánu na výstavbu na námestí s územným plánom obce Nitrianske Pravno. Ako ďalej? Realizácia súťaže je tak v slepej uličke. V diskusii bolo navrhnuté angažovať profesionálneho mediátora, ktorý by viedol dialóg medzi iniciátormi a signatármi petície a zastúpením obce. Predmetom sporu nemusí byť totiž výsledok súťaže ani plán výstavby kultúrneho stánku, avšak občianske averzie a spory s vedením obce. Súťaž a tento konkrétny problém však otvárajú viacero výziev pre súťaže návrhov do budúcnosti. Je prispením k argumentácii v prospech užívania inštitútu dvojkolových súťaží, kde prvé kolo je vyhľadávajúcim kolom (urbanistickým) a v druhom sa precizuje architektúra. Sú však aj možnosti iných súťažných nástrojov praktizovaných napr. v susednej ČR, kde sa postupne širšie uplatňuje súťaž dialógom alebo súťažným workshopom. V neposlednom rade vo vzťahu k širokej verejnosti je najúčinnejší nástroj občianskej participácie v procese prípravy cieľov a zadania súťaže. Aj napriek povedomiu o ňom, je v prostredí slovenských samospráv, nehovoriac o veľkých súkromných investoroch užívaný menej než sporadicky. Problém, ako tento v Nitrianskom Pravne by sa použitím občianskej participácie v proces prípravy súťaže eliminoval. Prezentáciu architekta Šabíka: Architektonická súťaž na Dom kultúry v Nitrianskom Pravne, k vzhliadnutiu tu: https://www.komarch.sk/sutaze/ Ing. arch. Juraj Benetin: Spolupráca developerov s SKA pri súťaži návrhov Ako rozmýšľajú developeri keď hľadajú najlepšie riešenie pre svoj zámer? Chceme zvýšiť záujem developerov o súťaže návrhov? Chceme aby SKA overovala viac developerskych súťaží? Ako na to? Komora by mala pracovať na vytvorení produktu, ktorý súkromný vyhlasovateľ bude žiadať ako prvú možnosť. Je vhodné uvažovať nad verziou manuálu pre vyhlasovateľ súťaže aj vo verzii súkromný vyhlasovateľ. Je vhodné apelovať na PR potenciál súťaže, ako tomu bolo v prípade Cvernovky, čo každý investor ocení aj vo vzťahu prostriedkov ušetrených v následnej propagácii investičného zámeru. V diskusii zaznel apel na kancelárie útvaru hlavného architekta. V lokalitách s intenzívnym tlakom na development a investície do výstavby by tento úrad mohol podmieňovať výstavbu vypísaním súťaže návrhov. Obzvlášť, ak je predmetom rozvojového plánu oblasť celomestského významu alebo záber mestských pozemkov/tvorba verejných priestranstiev. Vypuklý problém je to predovšetkým v Bratislave,
kde sa súťaž návrhov zriedkavo kladie ako podmienka investičného zámeru. Mesto Bratislava, bol ako (spolu) vyhlasovateľ súťaže medzi rokmi 2016 a 2017 iba v prípade revitalizácie Námestia slobody. Na druhej strane súkromní developeri realizovali v danom období veľkú súťaž na areál Cvernovky, okrem toho však investori realizujú desiatky vyzvaných neverejných súťaží návrhov o ktorých sa verejnosť nedozvie a majú tak nulový dopad na Ing. arch. Peter Lényi: Ekonomická efektivita súťaží na strane architektov Vytvoriť súťažný návrh je veľká časová/finančná investícia s neistou návratnosťou. Súťaž vždy vyhrá iba jeden + pár ďalších dostane menšiu cenu/odmenu. Aké sú možnosti nastaviť súťaž tak, aby výdaje na strane architektov boli investované efektívnejšie? Riešením sú dvojkolové súťaže, ktoré sú jedným z možných riešení väčšej témy. Na jednej strane pomáhajú lepšie pochopiť zadanie a vytvoriť tak kvalitnejší návrh, čo by malo byť primárnym zámerom vyhlasovateľ. Rovnako však garantujú súťažiacemu lepšie investovať svoj čas a sily. Prezentácia architekta Lényiho poskytla graficky sumarizovaný prehľad rozsahu investovaného času a prostriedkov architekta v súťaži, čo môže byť podkladom pre lepšiu argumentáciu v prospech racionalizácie požiadaviek jednotlivých súťaží. V Diskusii však zazneli argumenty, že ACE (Architectural Council of Europe) preferuje jednokolové súťaže. Na jednej strane je pravda, že veľa z architektonických komôr členských štátov EÚ zastáva tento názor (preferencia jednokolovosti), avšak niektoré komory z krajín ako Belgicko a Francúzsko, kde je silná tradícia dvojkolových súťaží alebo súťaží s kvalifikáciou nepreferujú výhradne jednokolové súťaže. Tieto krajiny sú napríklad vzorom pre súťaže realizované u nás v uplynulom roku ako napr. súťaže na park v Leopoldove alebo pastoračné centrum Saleziánov v Bratislave. Existuje 9 zásad + 2 odporúčania pre súťaže návrhov definovaných ACE. Diskusia otvára možnosť úpravy Súťažného poriadku SKA. Na jednej strane je overenie súťaže SKA je puncom kvality, ktorý zabezpečuje súťažiacim garanciu, že riziká súťaženia sú minimalizované. Overovanie vytvára limity, ktorých cieľom nie je obmedzovanie vyhlasovateľov resp. vytváranie prekážok pre uvedomelých a kvalitných spracovateľov a vyhlasovateľov. Súťažný poriadok a overenie slúži na oddelenie práve nekvalitných vyhlasovateľov a pokútnych cieľov súťaží. Vo vzťahu k porotcom súťaží by bolo vhodné uvažovať nad tvorbou manuálu porotcov. Prezentáciu architekta Lényiho: Ekonomická efektivita súťaží na strane architektov, k vzhliadnutiu tu: https://www.komarch.sk/sutaze/
Ing. arch. Štefan Moravčík: Pohľady z rôznych strán - skúsenosti z aktuálnej podoby súťaží Súťaž nevyrieši všetky problémy. Nie je nástrojom na automatické použitie vždy a všade. Paralelne budú existovať (a objektívne mať právo na život) aj ďalšie formy obstarávania
architektonických prác. Korektná otvorená architektonická súťaž (pri zadaniach financovaných z verejných prostriedkov), by však mala byť v princípe nosným spôsobom hľadania najlepšieho riešenia pre všetkých a najtransparentnejším spôsobom narábania s verejnými financiami. Prezentáciu architekta Moravčíka: : Pohľady z rôznych strán - skúsenosti z aktuálnej podoby súťaží, k vzhliadnutiu tu: https://www.komarch.sk/sutaze/
Zápis diskusie pripravili: Martin Zaiček, referent úradu SKA pre súťaže návrhov a Eva Martanovičová, Diskusiu moderoval Martin Zaiček V Bratislave 13.03.2018