High Tatra GEO SEZONA

Tatranské

„Keď Boh stvoril Zem, rozdelil anjelom krásu, aby ju rozniesli po krajinách. Najmladší z nich si chcel skrátiť cestu cez vysoké pohorie. Nevládal však s ťažkou záťažou vzlietnuť vyššie.

Zavadil o jeden z ostrých štítov a všetka krása sa mu rozsypala po okolitých dolinách,“ hovorí stará slovenská povesť. Azda ani neexistuje krajina, ktorá by nemala podobnú 74

GEO SEZÓNA | 1.2008

Vychádzajúce slnko vlieva svetlo do tatranského kráľovstva, ktorému vládnu majestátne štíty Vysoká (2 547 m), Kriváň (2 495 m) a Rysy (2 499 m).

kráľovstvo

povesť. Povesť, ktorou si nechce pyšne uzurpovať všetku krásu sveta len pre seba, hoci by sa to tak na prvý pohľad mohlo zdať. Povesť, ktorou chce najmä ukázať, že najkrajšie neznamená zákonite ďaleké. Práve naopak. Aj naše Vysoké Tatry svedčia o tom, že krása je na dosah ruky. A kto ju raz nájde doma, bude ju vedieť objaviť kdekoľvek na svete.

1.2008 | GEO SEZÓNA

75

76

Zmeny počasia v Tatrách sú rýchle. Slnečné počasie počas niekoľkých minút vystrieda oblačnosť, zima, dážď, ale aj sneh. Tatry neslobodno podceňovať…

GEO SEZÓNA | 1.2008

„Medvedí kúpeľ” v Kôprovej doline.

Obrie hrnce vymodelovali ľadovce a tečúca voda vytvorila horské bystriny.

Vrchol štítu Rysy vo výške 2 499 m. Turistický chodník vedie až nahor, miestami je zabezpečený reťazami.

1.2008 | GEO SEZÓNA

77

Vysokohorská chata pri Zelenom plese, známa aj ako „Brnčalka“ (1 551 m) s typickou scenériou Jastrabej veže.

Belianske Tatry z Osturne. Aj v auguste môže štíty Tatier pokryť poprašok snehu.

S

Tomáš Hulík (TEXT) a FOTO)

ILA PRÍRODY NÚTI OKOLITÝ ŽIVOT, ABY SA PODRIADIL.Pohorie Vysokých Tatier sa začalo utvárať pred 300 miliónmi rokov.

Vyrástlo zo starodávneho mora a do dnešnej podoby ho vytvarovali početné horotvorné procesy a neúnavná činnosť ľadovcov. Rozloha šesťsto kilometrov štvorcových Vysokým Tatrám predurčila označenie „najmenšie veľhory sveta“. Hoci znie ľúbezne, je klamlivé. Mnohé z tristo vrcholov sú vyššie než 2500 metrov, najvyšší Gerlach meria až 2655 metrov.

Vysoké Tatry sú geologicky súčasťou 1300 kilometrov mohutného Karpatského oblúka, siahajúceho od Dunaja pri Bratislave až po Železnú bránu – prielom Dunaja medzi Srbskom a Ru78

GEO SEZÓNA | 1.2008

munskom. Malé územie, ktoré zaberajú, v sebe skoncentrovalo obrovské prírodné a kultúrne bohatstvo. Od úpätia smerom nahor sa postupne mení charakter podnebia, pôdy, rastlinstva aj živočíštva.

Každých 200 metrov teplota vzduchu klesá priemerne o 1 °C, čo spôsobuje predĺženie zimného obdobia a skrátenie vegetačn0ho času.

Rastliny aj živočíchy sa neľútostným vysokohorským podmienkam dokázali neuveriteľne prispôsobiť. Flóra vegetuje na hranici zmrznutia, rovnako ako aj existencia niektorých druhov zveri hraničí s prežitím. Každé ročné obdobie hlboko vrýva svoju pečať do životného kolobehu. Zanecháva stopy na rastlinách, zvieratách i ľuďoch, ktorí ostali verní tomuto regiónu. Horúce a krátke letá s typickým počasím, ktoré sa mení lusknutím prstov, sa strieda s treskúcimi zimami, pripomínajúcimi alpské zimy.

Chod prírody priamo ovplyvňuje všetko navôkol. Jej sila núti život,

aby sa podriadil. A život vo Vysokých Tatrách sa nebráni. Odhodlane čaká a znáša všetky nepriazne počasia, aby v pravý okamih, keď mu to príroda dovolí, naplno odhalil svoju krásu.

U

ŠAMI A NOSOM LESA JE MEDVEĎ, OČAMI RYS. Vyhliadka Lomnického štítu už po stýkrát reprízuje bezchybné predstavenie. Slnko, tesne pred tým, ako zájde späť za mohutný Gerlach, sfarbuje oblohu na žlto a červeno. Jemné stuhy mrakov sa začínajú prevalovať z jednej doliny do druhej. Postupne zahaľujú celé Tatry.

Z mora mrakov sem tam vykukujú najznámejšie tatranské šíty: Vysoká, Rysy a v diaľke Kriváň.

V zime je Velická dolina tichá. Obyčajne ju narúša len naše odfukovanie pri výstupe cez zafúkaný a zamrznutý vodopád. V lete je však všetko inak. Život počuť.

Pleso nad vodopádom Skok, vpravo masív štítu so zlovestným názvom Satan.

Značkované turistické cesty a chodníky v TANAP-e majú dĺžku takmer 600 km.

Typický predstaviteľ vysokohorskej tatranskej flóry zvonček alpínsky na Liptovských kopách.

Život kamzíkov, odolných a skromných obyvateľov skalnatých a hôľnych priestorov Tatier, ktorí vládnu vysokohorským lúkam a skalám len zriedka.

Svoje súkromie si strážia. To však neplatí o medveďoch, kráľoch tatranskej zeme. Tie, keď po dlhom zimnom vegetačnom období opustia podzemné nory, v prvom rade túžobne snoria po prvom súste potravy. Neraz sa za týmto účelom dostanú do blízkosti ľudských obydlí.

V okolí tatranských chát sa najmä mladé medvede potulujú rady. Zle zabezpečené odpadky sú pre ne ľahko dostupnou potravou. Staršie medvede sa však ukrývajú v šere lesa a človeku sa najradšej na hony vyhnú. Tie sa živia najmä tým, čo im poskytuje príroda. Aj keď nie sú dobrými lovcami, dokážu sporadicky uloviť poranenú, starú alebo chorú zver. Nepohrdnú ani Zákonom chránený horec Cluisov rastie vo vápencovej časti Tatier.

zdochlinami, či pozostatkami koristi vlkov a rysov. Neskôr sa ich potravou stávajú čučoriedky a iné lesné plody, pričom jedálniček si spestrujú medom divých včiel, larvami hmyzu či zdochlinami. S príchodom jari ich najčastejšie zbadáte, ako sedia na zadku na zamatovej stráni posiatej šafránom a pasú sa na tráve. Paradoxne priamo pod nimi sa pasú aj jelenice, medvede si ich však vôbec nevšímajú.

Medveď les vníma sluchom a čuchom, zrakom lesa je však mačka. Divá a nespútaná, ťažko zbadateľná voľným okom... Tam, kde vy ju len tušíte, ona vás má už dávno prekuknutého. Rys ostrovid. Najväčšia a najelegantnejšia z európskych mačkovitých šeliem. V 19. storočí rysa takmer vyhubili a znova sa objavil až po zriadení Tatranského národného parku. Žije utajene. V skrytosti. Preto vyhľadáva odľahlé a tiché zákutia hlbokých horských lesov. Napriek tomu sa nám podarilo zazrieť ho pri koži jeleňa uloveného medveďom.

Vedľa jeleňa je rozťahaný obsah jeho žalúdka. Rys sa už nezasýti. Avšak zrazu sa začne válať v obsahu žalúdka, aby zamaskoval svoj pach. Len tak má väčšiu šancu pri love na vysokú zver.

V Tatrách sa vydáva na lov aj do vyšších polôh. Snaží sa tam nájsť si korisť medzi svišťami či kamzíkmi. Kr-

čí sa za kosodrevinou, číha, pomaly a obozretne našľapuje vpred, dokonale zhodnocuje priestor. Jeho sfarbenie mu umožňuje ešte lepšie splynúť s prostredím. Nachádza sa v blízkosti nič netušiacich, pasúcich sa svišťov.

Zrazu sa celou dolinou ozve prenikavý hvizd.

Kolónia svišťov prežíva práve vďaka dobrému výstražnému systému. Jeden z nich sleduje okolie očami umiestnenými vysoko na lebke zo skaly, ktorá mu poskytuje dobrý výhľad. Takto dokáže odhaliť akékoľvek hroziace nebezpečenstvo v podobe rysa, orla alebo nás ľudí. Svište sú osobitou rasou, ktorá žije už od doby ľadovej len v Tatrách. Krásne sa tu dajú pozorovať napríklad vo Velickej doline. Na množstvo prechádzajúcich turistov, ktorí neraz zídu z turistického chodníka, si už privykli. Len čo ich spozorujú, bezpečne sa schovajú do e svojich nôr.

1.2008 | GEO SEZÓNA

79

Ľudia naučili chodiť medvede do blízkosti chát.

Je tu pre ne ľahko dostupná potrava.

Svišťa vrchovského tatranského často prezradí jeho hvizd. Je to výstražné znamenie pred blížiacim sa nebezpečenstvom.

Symbol Tatranského národného parku – kamzík vrchovský tatranský

Č

O BY SME ROBILI BEZ VLKOV. VŠAK SEM PATRIA TAK AKO MY A OVCE. Kým svište prežívajú najmä vďaka svojej kolektivite, vlci sú často opisovaní ako nespoločenské a samotárske zvieratá. Opak je pravdou. Žijú v usporiadaných svorkách, kde dominuje takzvaný „alfa pár“. Vnútri vlčej svorky existuje hierarchické usporiadanie, v ktorom má každý člen svoje miesto a úlohu. Nejeden bača z Tatier by vedel rozprávať, ako si hladný vlk nedá ujsť šancu vniknúť na salaš. Imro z Jakubovian ovečku najskôr podojí, potom sa ju chystá ošetriť. To, že aj jej sa podarilo úspešne vyrvať z vlčích pazúrov, zistil až po ostrihaní hustého kožucha.

Dokazujú to nepekné rany na boku ovce. Bačovej pozornosti útoky na pasúce sa ovce však väčšinou neujdú. Vlci neraz dobiedzajú aj za bieleho dňa. „Raz tak prišli. Tak som zobral budzogáň 80

GEO SEZÓNA | 1.2008

a hnal som sa k nim. Ja som sa bál, ale oni asi väčšmo,” pomedzi rozprávanie si uchlipuje zo žinčice. „Ale vidieť ich, to je paráda. Však sem patria tak ako my a ovce. Čo by sme robili bez nich,…” jedným dychom prezrádza svoje zžitie s prírodou.

Vlky, medvede, svište, či kamzíky spoločne vládnu na tatranských horských lúkach a v lesoch. Prím na nebi si najmä vďaka impozantnej sile a rozpätiu krídel až do 230 centimetrov udržuje orol skalný. Ten na jar fascinuje najmä svojím svadobným letom, ktorým sa snaží získať si orlicu, pozorujúcu ho z blízkeho štítu. Keď sa mu to podarí, musí si na hniezdenie nájsť pokojné miesto. Súčasný ruch tatranskej prírody ho núti hľadať inde.

Jeho hniezdenie je tu skôr vzácnosťou.

Hniezda si stavia jednak na skalách, ale aj na stromoch. Hoci samica znesie dve vajcia, zvyčajne prežije len jedno mláďa. Silnejšie. To, ktoré sa vyliahlo ako prvé.

Zákon prírody, podľa ktorého vyhráva najsilnejší, sa vzťahuje na všetko.

Podľa tradície orlie pero za klobúkom nosil tiež len ten najodvážnejší mladý muž. Goral, ktorý ho sám získal na strmých tatranských štítoch. Pre dievčatá znamenalo silu a mužnosť, ktorá goralov predurčovala na to, aby ochra-

ňovali družku a zabezpečili pokolenie.

Dnes je však táto obyčaj ohrozená rovnako ako tatranská príroda…

Súčasná generácia prijala len málo zvykov svojich predkov. Svetlou výnimkou sú práve gorali – vrchári z obidvoch strán Tatier. Koncom jari, po trojhodinovej túre sa stretávajú v krojoch na vrchu Lúčna v Západných Tatrách. Nesú zo sebou husličky, žinčicu, ovčí syr, čerstvý chlieb, slivovicu... Pridávajú sa aj poľskí gorali, aby si pri horskej omši a muzike pripomenuli a uctili predchádzajúce generácie, ktorí ich nauči žiť v drsnom prostredí hôr.

T

ATRY ZRADIA AJ SKÚSENÉHO HOROLEZCA. V tejto malebne drsnej krajine obkolesenej štítmi si svoj domov našli aj vysokohorskí no- e

Rys ostrovid často vystupuje z tiena lesa do vyšších polôh za potravou.

Hierarchia vo vlčej svorke je striktne daná. Najprv a musí nasýtiť alfa vlčica, potom prichádzajú na rad ostatní členovia svorky.

Ovce dopĺňajú kolorit podtatranských lúk a pasienkov. Bačovia sa musia postarať o niekoľko stoviek oviec.

1.2008 | GEO SEZÓNA

81

Chatár spod Rysov Viktor Beránek prijíma povolenú masáž počas Sherpa alley od ženskej posádky chaty pod Rysmi.

Vrchol Gerlachu je najvyšším štítom Tatier. Kríž je tu od roku 1996, osadila ho Tatranská horská služba.

siči. Dennodenne vynášajú vyše 100kilogramové náklady na zásobovanie niekoľkých horských chát, slúžiacich ako útulný príbytok pre turistov a horolezcov. Hoci to neradi priznávajú, majú v sebe súťaživého ducha. Kto vynesie viac, kto je rýchlejší…

Zmerať si sily i zabaviť sa môžu hneď v dvoch súťažiach. Šerpa rely má dlhšiu tradíciu než Nosičská stovka. Vznikla už v roku 1985. Dnes je vynikajúcim podujatím, ktorého povesť prekročila aj hranice Vysokých Tatier a Slovenska.

Preto, ak na tatranských chodníkoch smerujúcich k niektorej z vysokohorských chát stretnete koncom letnej sezóny bežiacich chlapov so 60-kilogramovým nákladom, urobte im priestor.

Prekvapiť vás však môžu aj výstredne oblečené dievčatá vlečúce na chrbte „len“ 20 kilogramov.

Odborná porota totiž hodnotí aj estetickú stránku nosenia. Povolené je takmer všetko, okrem podkopávania súperov. Balóniky, ktoré nadľahčujú náklad, sú vítanou pomôckou. Ako inak by sa dalo predstaviť, aby človek so 60-kilogramovým bremenom ubehol trasu z Hrebienka na Téryho chatu za hodinu a 22 minút, keď turistická značka ukazuje dve a trištvre hodiny.

S prichádzajúcou jeseňou si horali na Popradskom plese pripomínajú 82

GEO SEZÓNA | 1.2008

priateľov, ktorým sa láska k horám stala osudnou. Je tu aj symbolický cintorín „mŕtvym na pamiatku, živým na výstrahu“, ako hovorí nápis na kaplnke v tieni limbového hája. Čo kríž, to nešťastný koniec jedného príbehu neraz aj skúseného Tatranca a horolezca.

Najstarší je venovaný mladému maďarskému horolezcovi, ktorý v Tatrách zahynul v roku 1907. Gorali však nespomínajú len na horolezcov, ktorí zahynuli v Tatrách. Pamätné tabule tu majú aj naši, ktorým sa stali osudné iné pohoria.

Č

O SI ĽUDIA ODNESÚ Z TA­ TIER, ZÁVISÍ LEN OD NICH SAMÝCH. Rozmanitosť a krá­ sa Tatier sa prejavuje aj v početných legendách a povestiach, ktoré sa o nich tradujú. Práve tie boli v minulosti príčinou väčšieho rešpektu pred horami.

Viera v tajomné sily ukryté v strmých ska-

lách bránila ľuďom preniknúť do hlbokých karpatských lesov plných divej zveri. Podľa nej sa v každom tatranskom plese, ktorých je vyše sto, ukrývala víla a vo vyšších polohách žili a tancovali divožienky, ktoré bežného smrteľníka vtiahli do svojho kráľovstva, utancovali a umilovali ho na smrť.

Tradovalo sa tiež, že Čertov hrebeň, štíty Satana a Pekelníka osídľujú rôzne démonické sily.

Vyzdvihnúť jedno miesto v Tatrách je takmer nemožné. Malebné Roháče v Západných Tatrách, v minulosti nazývané aj Liptovské hole, sú rovnako krásne ako divá Tichá dolina, v ktorej sa našli stopy dinosaura Coelurosaurichus tatricus.

Temné smrečiny, Kôprová dolina s Kmeťovým vodopádom či Medvedím kúpeľom, symbol Slovenska Kriváň, miesto „kde sa zrútil anjel“, Furkotská dolina s Wahlenbergovými plesami, vodopád Skok v Mlynickej doline, Hincovo pleso, najväčšie tatranské pleso v susednej Mengusovskej doline, Slobodné kráľov-

I N F O › TAT RY n N ÁV Š T E V N Ý P O R I A D O K Tatranský národný park je chráneným územím, a preto je potrebné rešpektovať a dodržiavať jeho poriadok. Turistické chodníky sú otvorené od 15. júna do 1. novembra. Pohyb mimo vyznačených turistických a náučných chodníkov je povolený iba v sprievode oprávnenej osoby.

Horolezectvo a skalolezectvo je možné vykonávať na území celého národného parku, okrem pár výnimiek. Turisticky prístupné sú iba niektoré vrcholy Vysokých Tatier nad 2 000 m n. m.: Kriváň (2 495 m ), Kôprovský štít (2 363 m), Rysy (2 499 m), Východná Vysoká (2 429 m), Slavkovský štít (2 452 m) a Jahňací štít (2 230).

„Slobodné kráľovstvo Rysy“ sa pýši najkrajšou vysokohorskou latrínou…

stvo Rysy a výstup na Rysy, Gerlach či Kvetnica vo Velickej doline, Veľká studená dolina so Zbojníckou chatou, Priečne sedlo, Malá studená dolina so Zamkovského a Téryho chatou, Rainerova chata, Lomnický štít, Chata pri Zelenom plese, Chata Plesnivec, Bielovodská dolina, Zadné Meďodoly a Javorová dolina alebo Belianske Tatry a Belianska jaskyňa sa nedajú nespomenúť. A to rozhodne nie je všetko. Závisí len od obdivovateľa prírody, čo si vyberie a aký zážitok si z Tatier odnesie. Možno bude mať šťastie nájsť v tatranskom kráľovstve jednotlivých zvieracích vládcov, ale nesmie sa snažiť, aby na tomto území vládol on. Človek. Táto rola mu tu neprináleží. 

Tomáš Hulík je fotograf, kameraman a environmentalista. Vo svojej fotografickej a filmovej tvorbe sa venuje najmä prírode, ale nie je mu cudzia ani reportážna tvorba. Posledné dva roky strávil v Tatrách nakrúcaním dokumentárneho filmu Vysoké Tatry – divočina zamrznutá v čase. Momentálne sa venuje príprave rovnomenného DVD a knihy, v ktorých by chcel predstaviť Tatry netradičnejším spôsobom, prostredníctvom zvierat a ľudí, ktorí v nich žijú.

n LO M N I C K Ý Š T Í T (2634 m n.m.)

Na „Lomničák“ vedie chodník zo Skalnatého plesa, ale túra je možná iba v sprievode horského vodcu. Jednoduchší spôsob predstavuje cesta lanovkou z Tatranskej Lomnice na Skalnaté pleso, a odtiaľ visutou lanovkou, ktorá vedie až na štít. Počas leta premáva denne od 8.50 do 18.40 hod. Na štíte môžete stráviť 50 minút. Ak by ste však chceli ostať dlhšie, môžete si objednať apartmán na celú noc pre 4 osoby s večerou, raňajkami a pozorovaním hviezd. nHORSKÍ VODCOVIA Pre tých, ktorí sa nevenujú horolezectvu, je k dispozícii Spolok horských vodcov vo Vysokých Tatrách, ktorý si ctí tradíciu svojich predchodcov, ale ponúka už svoje služby v modernom duchu pod záštitou Národnej asociá­cie horských vodcov Slovenskej republiky, ktorá zastupuje slovenských vodcov v medzinárodnej organizácii UIAGM – IVBV. Byť istený profesionálom je príjemné aj pri turistických výstupoch, napríklad na Gerlachovský štít.

Horskí vodcovia môžu so sebou zobrať 3 – 4 osoby. n TAT R A N S K É C H AT Y Pod Soliskom. (1 850 m n. m.) Je východiskom do Furkotskej doliny, o čosi komplikovanejšou cestou aj do Mlynickej doliny.

Popradské pleso. (1 494 m n. m.) Umožňuje výstupy v oblasti Mengusovskej doliny a pôsobivej a horolezecky zaujímavej doliny Zlomísk. V zime sú tu široké možnosti skialpinistických túr. Pri Popradskom Plese sa nachádza symbolický cintorín obetí Vysokých Tatier.

Pod Rysmi. (2 250m n. m.) Okolo chaty vedie turistický chodník na Rysy. Chata je otvorená len v letnej sezóne (od 15. 6. do 31. 10.)

Sliezsky dom. Horský hotel s celoročnou prevádzkou sa nachádza v nadmorskej výške 1 670 metrov vo Velickej doline na okraji Velického plesa.

Zbojnícka chata. (1 960 m n. m.) Po prechode sediel je z nej možné podnikať túry v oblasti Bielovodskej i Javorovej doliny.

Zamkovského chata. (1 475 m n. m.) Je východiskom najmä do nižších partií Malej studenej a Veľkej studenej doliny.

Téryho chata. (2 015 m n. m.) Stojí na brehu najväčšieho z Piatich Spišských plies.

Je východiskom najmä pre túry v oblasti kotliny Piatich Spišských plies, ale cez horské sedlá aj do susedných dolín: Prielom – Bielovodská dolina, Sedielko – Javorová dolina, Ľadové sedlo – jediný oficiálne povolený prístup do Čiernej Javorovej doliny, Baranie sedlo do Veľkej Zmrzlej doliny a doliny Bielej vody Kežmarskej.

Skalnatá chata. (1 720 m n. m.) Situovaná je pri Magistrále vedúcej z Hrebienka na Skalnaté pleso, blízko pod vrcholovou stanicou lanovky Tatranská Lomnica – Skalnaté pleso.

Pri Zelenom plese. (1 551 m n. m.) Leží pri smaragdovom Zelenom plese. Oblasť poskytuje skvelé horolezecké možnosti na letné i zimné horolezectvo a skialpinizmus, či už v samotnej doline Zeleného plesa, alebo vo Veľkej a Malej Zmrzlej doline a Červenej doline.

Plesnivec. Jediná chata Belianských Tatier je situovaná pod Bujačím vrchom a Skalnými vrátami vo výške 1 290 m n. m.

Je východiskom najmä do oblasti doliny Zeleného plesa, ak je vyčerpaná kapacita Brnčalovej chaty pri Zelenom plese a do Meďodolov, a Kopského sedla pri prechode do Javorovej doliny. n M Ú Z E U M L I P TO V S K E J D E D I N Y Skanzen v Pribyline je najmladším múzeom v prírode na Slovensku. Verejnosti ho sprístupnili v roku 1991. Vybudovali ho súčasne s vodným dielom Liptovská Mara, v záujme záchrany najcennejších hnuteľných a nehnuteľných pamiatok.

Nachádza sa tu aj infocentrum TANAP-u.

1.2008 | GEO SEZÓNA

83