ALENKA JOVANOVSKI
Materský jazyk Ako dieťa moja mama nehovorila jazykom svojej mamy, ale jazykom tých, ktorí ju zabili. Dokonca sa smiala, dúfala a smútila v jazyku vrahov. Vlámali sa k nej uprostred noci, s čiernou bradou a ostrými nožmi si privlastnili dom. Moja mama nikdy nevyslovuje do konca posledné veci, bojí sa o nich hovoriť. Dokonca aj takú dočasnú vec, ako moje nohavice, ušila v jazyku, ktoré odmeral ktosi iný. (preto sú moje nohavice zdanlivo nekonečné: Popravde, vždy sú mi priúzke, pridlhé, zlý strih. Ja, jej dcéra, prinútená hltať cudzie jazyky, periem svoj chlieb v cudzine a pečiem šaty cudzincov. Aby som bola čistá a sýta, musím byť hladná a nahá. Aby som bola nahá a nahá, musím sa nájsť proti stene, vrážať do nekonečnosti betónu. Otrávený jazyk šíri svoj tichý, ukrytý život: Kŕmim ho omrvinkami chleba, ochutnávam cez pretrhnuté nite, V tkanine vyžúvam diery, Ten neodbytný, hrubý priestor, tú živú zmes prachu a vody – Spoznám ho, keď druhé a moje sa dôkladne premieša, Keď neviem, kto som, ak vôbec niekto – © Alenka Jovanovski © for translation Ján Gavura
1
pretože my všetci sme príbuzní, takí osamelí, bez hraníc proti tomu, čo preráža cez vráta a vchádza do jazyka – a kto, ak vôbec niekto, ho zvlečie (a ako ho ona zvlečie) z nožov a stôp hrôz? Matka, ktorá už viac nie je, potom otvorí jazyk. Olíže krv, hlien a výkaly mláďat; stenčí srdcové priehradky a zahojí žalúdočné vredy, roztopí steny, a dvere a okná. Drsný sval ich nežne prebudí: tých, čo stále vzlykajú, a tých, čo sa znútra zamurovali v spánku.
Preložil Ján Gavura
© Alenka Jovanovski © for translation Ján Gavura
2