Avalanche yearbook 2009 / 2010 by Avalanche Prevention Center / Stredisko lavínovej prevencie

JAHRESBERICHT – INHALT

CONTENT OF ANNUAL REPORT

1. 2. 2.1. 2.2. 3. 3.1. 3.2. 3.3. 3.4. 3.5. 3.6. 3.7. 3.8. 4. 4.1. 5. 5.1. 5.2. 5.3. 5.4. 5.5. 5.6. 5.7. 5.8. 6.

1. 2. 2.1. 2.2. 3. 3.1. 3.2. 3.3. 3.4. 3.5. 3.6. 3.7. 3.8. 4. 4.1 5. 5.1. 5.2. 5.3. 5.4. 5.5. 5.6. 5.7. 5.8. 6.

Vorwort Organisation der Lawinenwarnzentrale Personal Besatzung der LWZ Lawinenlageberichte in der Slowakei Wetter, Schnee und Lawinen Oktober 2009 November 2009 Dezember 2009 Januar 2010 Februar 2010 März 2010 April 2010 Mai 2010 Lawinenstatistik Lawinenungluecke Fachtaetigkeit der Lawinenwarnzentrale Schulungen, Kursen, Seminare Projekte Diplomarbeiten Gutachten und Facharbeiten Lawinensprengung Lawinenmonitoring Internationale Kontakte Andere Aktivitäten Plaene und Ziele der Lawinenwarnzentrale

Preface Organisation of Avalanche Centre Personal Occupation Information about Avalanche Situation Weather, Snow and Avalanches Oktober 2009 November 2009 December 2009 January 1010 February 2010 March 2010 April 2010 May 2010 Records of Avalanches (Avalanches File) Avalanches Accidents Special Activities of Avalanche Centre Training, Seminaries and Presentations Projects Case studies,technical expertises, education Opinions, Special Works, Education Stability Test of Snow Cover with Explosives Avalanche monitoring International Contacts Another Activities Future perspectives

PREDSLOV

Vážení priatelia a kolegovia, práve držíte ročenku Sneh a lavíny pre sezónu 2009/2010, každoročne vydávanú Strediskom lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby. Cieľom ročenky je popísať zimnú sezónu 2009 /2010 a poukázať na konkrétne vzťahy týkajúce sa snehu a lavín. Zima 2009/2010 sa líšila od tej predchádzajúcej v mnohých ohľadoch. Výška snehu počas sezóny výrazne kolísala. Sneh sa objavil veľmi skoro už na začiatku októbra, kedy miestami na podhorí napadlo až do pol metra snehu. Snehové zrážky kulminovali vo viacerých obdobiach, ale všeobecne výška snehovej pokrývky bola hlboko pod dlhodobým priemerom. To bolo zrejmé v nižších horských polohách. Vo vyšších polohách tento jav nebol až tak badateľný, ale výška snehu ani zďaleka nedosahovala dlhodobý priemer. V porovnaní so sezónou 2008/2009, ktorá bol bohatá na sneh a tiež aj katastrofické lavíny, bola sezóna 2009/2010 chudobná. Chudobná na sneh, chudobná na lavíny, ale na druhú stranu nebola núdza o lavínové nehody a úmrtia, kde hral hlavnú rolu človek. U mnohých ľuďoch vyvoláva nedostatok snehu falošný pocit bezpečia v horách. To bol tiež záver jednej z prezentácií na 62. zasadnutí Medzinárodnej komisie pre horskú záchranu v Starom Smokovci. Pre Horskú záchrannú službu bolo cťou organizovať tak inšpiratívne medzinárodné podujatie. Podrobnejšie informácie o zasadnutí lavínovej komisie IKARu môžete nájsť v kapitole 5.7.

Na konci roka 2010 došlo v Stredisku lavínovej prevencie k mnohým zmenám. Ján Peťo, dlhoročný pracovník a riaditeľ, spolu s Jurajom Setteyom, ktorý bol zodpovedný za snehomerné pozorovania odišli do dôchodku. Roman Švanda bol prevelený na inú pozíciu v rámci Horskej záchrannej služby. Veľmi rád by som vyjadril poďakovanie všetkým z nich za neoceniteľný prínos k lavínovej prevencii na Slovensku. Nám všetkým budú chýbať ich dlhoročné skúsenosti. Ďakujeme vám chlapci. Veľké poďakovanie patrí súčasným zamestnancom SLP HZS a to Milanovi Lizuchovi a Filipovi Kyzekovi za odvedenú prácu. Aj vďaka nim môžeme teraz čítať tieto stránky. Želám Vám príjemné čítanie a množstvo bezpečných dní na horách. Marek Biskupič

Dear friends and colleagues, You are holding now the Snow and Avalanche annual yearbook for the season 2009/2010, which is published by the Centre for Avalanche Prevention of Mountain Rescue Service in Slovakia. Its aim is to describe the season and highlight the particular relationships relevant to snow and avalanches. The winter 2009/2010 differed from the one before in many aspects. Snow height varied through the season significantly. The snow appeared very early at the beginning of October reaching almost half meter at the foothills. Several peaks were recorded, but generally the snow height was far below the long term average. This was apparent in the lower altitudes of the mountains. Higher elevations reached more snow precipitation, but still below the long term average. Compared with the season 2008/2009, when huge amount of snow precipitation and catastrophic avalanches occurred, this winter was poor. Poor on snow, poor on avalanches, but on the other hand it was not poor on avalanche accidents and fatalities, where humans were involved. For many people the lack of snow invokes false feeling of safety in the mountains. This was also the conclusion of one of the presentation at the 62th annual meeting of International commission for alpine rescue in Starý Smokovec, Slovakia. The mountain rescue service was proud to host this inspirational meeting. More detailed information on the meeting of IKAR-CISA avalanche commission can be found in the chapter 5.7. At the end of 2010 few changes occurred at the Avalanche prevention centre of Mountain rescue service. Ján Peťo, long time managing director was retired together with Juraj Settey who was responsible for snow height measurements. Roman Švanda was deployed to another department of mountain rescue service. I would like to express acknowledgement to all of them for the invaluable contribution to the avalanche prevention in Slovakia. We all will miss your long time experience and hope in fruitful cooperation. Thank you guys! Big thanks go to the employees of SLP HZS Milan Lizuch and Filip Kyzek. Thanks to them we can now read these pages. Wish u nice reading and many safe days in the mountains. Marek Biskupič

Liebe Freunde und Kollegen, Sie haben hier das Schnee- und Lawinenjahrbuch 2009/2010 vor sich. Darin soll die Wintersaison 2009/2010 beschrieben und die speziellen Beziehungen zwischen Schnee und Lawinen hervorgehoben werden. Die Wintersaison 2009/2010 unterschied sich von der vorherigen in vielerlei Hinsicht. Die Schneehöhe variierte während der Saison sehr stark. Der erste Schnee fiel sehr früh Anfang Oktober und erreichte beinahe einen halben Meter im Vorgebirge. An mehreren Gipfeln wurden Schneehöhenmessungen durchgeführt; generell war die Schneehöhe im langjährigen Vergleich wesentlich geringer, vor allem in den niedrigeren Lagen. Höhere Lagen bekamen mehr Schnee ab, aber die Schneehöhen lagen ebenfalls unter dem langjährigen Durchschnitt. Im Vergleich zur Wintersaison 2008/2009, in der sehr große Mengen Schnee fielen und katastrophale Lawinen auftraten, war die Saison 2009/2010 sehr arm an Schnee und Lawinenabgängen. Nichtsdestotrotz ereigneten sich viele Lawinenunfälle, bei denen Menschen beteiligt waren. Für viele Leute erwecken geringe Schneemengen das falsche Gefühl von sicheren Verhältnissen im Gebirge. Dies war auch die wichtigste Schlussfolgerung einer Präsentation beim 62. Treffen der Internationalen Kommission für alpines Rettungswesen IKAR in Starý Smokovec, Slowakei. Der Bergrettungsdienst der Slowakei war stolz, dieses inspirierende Treffen abhalten zu dürfen. Mehr Informationen zu diesem Treffen gibt es in diesem Jahrbuch im Kapitel 5.7. Ende des Jahres 2010 kam es zu einigen Änderungen beim Lawinenwarndienst. So gingen Ján Peťo, langjähriger Leiter des Lawinenwarndienstes und Jurai Settey, verantwortlich für Schneehöhenmessungen, in den Ruhestand. Roman Švanda wurde in eine andere Abteilung der Bergrettung versetzt. Ihnen allen möchte ich hier meine Anerkennung für ihren wertvollen Beitrag zur Lawinenprävention in der Slowakei ausdrücken. Eure lange Erfahrung wird uns fehlen und wir hoffen auf eine weitere gute Zusammenarbeit. Vielen Dank! Mein Dank gilt auch meinen Mitarbeitern Milan Lizuch und Filip Kyzek, mit deren Hilfe dieses Jahrbuch entstanden ist. Ich wünsche Ihnen viel Spaß beim Lesen und eine schöne und sichere Zeit in den Bergen. Marek Biskupič

Chers amis et collègues, Il suffit de tenir le bulletin neige et avalanche pour la saison 2009/2010, chaque année, le Centre a publié avalanche de prévention Service de secours en montagne. L'objectif est de décrire la saison d'hiver annuel 2009/2010 et de souligner les relations particulières concernant la neige et les avalanches. Hiver 2009/2010 diffère de l'ancienne à bien des égards. Hauteur de neige ont varié considérablement au cours de la saison. La neige est apparue très tôt au début d'Octobre, lorsque des places dans les contreforts de la pensée jusqu'à un demi-mètre de neige. Les chutes de neige ont abouti à plusieurs périodes, mais en général la quantité de neige était bien inférieur à la moyenne. Cela est évident dans les chaînes de montagnes inférieures. Des altitudes plus élevées, ce phénomène n'était pas si sensible, mais la quantité de neige, loin de la moyenne à long terme. Par rapport à la saison 2008/2009, qui a été riche en neige, et aussi des avalanches catastrophiques, la mauvaise saison 2009/2010. Pauvre dans la neige, pauvre en avalanches, mais sur l'autre côté ne manquait pas d'accidents d'avalanche et de décès, qui a joué un rôle majeur dans l'homme. Pour beaucoup de gens le manque de neige, provoquant un faux sentiment de sécurité dans les montagnes. Il a été conclusion de l'une des présentations lors de la 62 Réunion de la Commission internationale pour le sauvetage de montagne à Stary Smokovec. Pour le service de sauvetage en montagne a été un honneur d'organiser un événement international très inspirants. Pour de plus amples renseignements sur la réunion de la Commission CISA avalanche peut être trouvée dans le chapitre 5.7 de cet annuaire. À la fin de l'année 2010 a été le centre de prévention des avalanches il ya eu beaucoup de changements. Ján Peťo, un employé de longue date et gestionnaire, ainsi que Juraj Setteyom, qui était responsable d'une échelle d'observation à la retraite. Roman Švanda a été transféré à un autre poste au sein du Service de secours en montagne. J'aimerais remercier tous pour la contribution inestimable à la prévention des avalanches en Slovaquie. Nous avons tous manqueront à leur longue expérience et nous espérons que la coopération fructueuse avenir. Merci les gars. Un grand merci à la SLP personnel actuel SLP et Milan Lizuch et Filip Kyzek pour le travail accompli. Merci à eux nous pouvons maintenant lire ces pages. Je vous souhaite une agréable lecture et beaucoup de jours sans danger dans les montagnes. Marek Biskupič

ORGANIZÁCIA SLP

Činnosť Strediska lavínovej prevencie Horskej záchrannej služby (ďalej len SLP) je zameraná na lavínovú prevenciu vo všetkých pohoriach na Slovensku. SLP má tri hlavné zamerania:  horská záchranná služba,  verejnosť,  zahraničie. Popri zabezpečovaní týchto úloh sa zamestnanci zapájali do činností podľa potrieb jednotlivých zložiek HZS a vykonávali hospodársko-administratívne práce na zabezpečenie chodu SLP.

2.1. PERSONÁLNE OBSADENIE SLP

 

Stredisko lavínovej prevencie v zimnej sezóne 2009/2010 pracovalo v zložení:  Ing. Ján PEŤO – riaditeľ strediska,  Ing. Roman ŠVANDA – úsek preventívnych opatrení – odborný zamestnanec,  Mgr. Filip KYZEK - úsek preventívnych opatrení - odborný zamestnanec,  Ing. Milan LIZUCH – úsek meteorologických a snehomerných meraní - odborný zamestnanec,  Juraj SETTEY - úsek meteorologických a snehomerných meraní - odborný zamestnanec.

 

Nízke Tatry – Juh – Roman ŠVANTNER, Daniel ÜRGE, Veľká Fatra – Róbert GAZDARICA, Ladislav BOLDOG, Malá Fatra – Jozef BÁRDY, Jozef ŠUPICA, Slovenský raj – Marek KNUTEĽ.

Uvedení špecialisti spoločne s ďalšími pracovníkmi HZS robili meteorologické pozorovania, ktoré boli doplnené meraniami vlastností snehovej pokrývky na 8 pozorovacích plôškach v jednotlivých pohoriach Slovenska. Počas zimnej sezóny bolo na SLP vyhodnotených 93 testov stability a profilov snehovej pokrývky. Všetky profily z tejto sezóny sú v Prílohe Ročenky. V tejto sezóne sa intenzívne do činnosti Strediska lavínovej prevencie zapájal aj Mgr. Marek BISKUPIČ, ktorý sa zúčastnil mnohých akcií v rámci Strediska (viď. nasledujúce stránky Ročenky). V januári 2010 do výsluhového dôchodku odišiel dlhoročný spolupracovník z OS HZS Nízke Tatry – Sever strelmajster Milan TATARKA. V júli 2010 do výsluhového dôchodku odišiel tiež dlhoročný a veľmi aktívny lavínový špecialista z OS HZS Malá Fatra Jozef BÁRDY. Ďakujeme im za dlhoročnú spoluprácu a obom prajeme na dôchodku veľa zdravia a pohody!

2.2. INFORMÁCIE O LAVÍNOVEJ SITUÁCII Pracovníci SLP spolupracovali s lavínovými špecialistami jednotlivých oblastí HZS:  Vysoké Tatry – Juraj JANKO, Pavol KUNA, Dušan BURIAN, Peter ŠPERKA, Eduard LIPTÁK, Ladislav KYRC  Západné Tatry – Sever – Branislav JURINA, Rastislav ŠROBA  Západné Tatry – Juh – Eduard DZUROŠKA,  Nízke Tatry – Sever – Roman BENCÚR, Jaromír HOLUŠA,

Príslušníci Strediska lavínovej prevencie počas zimnej sezóny 2009/2010 vykonávali merania na 4 meteorologických staniciach SLP v profile Chopka (Jasná, Luková, Kosodrevina, Srdiečko). Každé ráno do 8,30 hod. odchytávali meteorologické údaje, potrebné k posúdeniu lavínovej situácie na Slovensku z 9-tich synoptických (Lomnický štít, Štrbské pleso, Poprad, Chopok, Telgárt, Žilina, Liesek, Sliač, Prievidza) a troch klimatických staníc SHMÚ (Tatranská Lomnica, Skalnaté pleso, Javorina) cez program CUSTOMER – aplikácia umožňujúca odber meteorologických správ SHMÚ a

IMGW. Cez e-maily odoberalo SLP navyše dáta 2x denne zo 6-tich tatranských staníc poľského meteorologického ústavu (Zakopané, Kasprov vrch, Hala Gasienicova, Polana Chocholovska, Päť stavov polskych, Hala Ornak) cez centrálu IMGW v Krakove.

Tieto správy boli doplnené hláseniami lavínových pracovníkov z 10 staníc HZS (Vrátna, Kubínska hoľa, Martinské hole, Donovaly, Bystrá, Čertovica, Žiarska dolina – ústie, Zverovka, Starý Smokovec, Čingov) a 3 staníc pozorovateľov SLP (Chata pod Chlebom, Štefánikova chata, Kamenná chata na Chopku). Pre rekonštrukciu Horského hotela Kráľova studňa boli merania na tejto pozorovacej stanici prerušené. Na odber správ INTER, Inter Tatry a Synop hlavný z Kasprovho vrchu sa použil na zálohovanie dát aj odber komutovanou linkou cez Národné telekomunikačné centrum. Služba SLP mala opäť po rekonštrukcii AMS na Solisku, Ľadovom plese, Hrubej Kope a Žiarskej chate k dispozícii pre posúdenie lavínovej situácie dáta zo všetkých 6 automatických staníc HZS (AMS Spálená a Jasná neboli poškodené). Službe SLP chýba stále Meteoprogram na komplexné spracovanie všetkých dát, ktoré prichádzajú denne na SLP. Tento program by mal tiež slúžiť všetkým dispečingom oblastných stredísk HZS na podporu operatívneho riadenia záchranných akcií, Tendencia vývoja lavínových situácií bola každú hodinu monitorovaná posúdením meteodát zo všetkých synoptických staníc na Slovensku a horských staníc v Poľsku, sledovaním družicových snímok, záberov z meteoradarov, predpovedných synoptických máp a všetkých druhov predpovedí počasia, dostupných na Internete.

Meteorologické pozorovania boli doplnené meraniami vlastností snehovej pokrývky na 9 pozorovacích plôškach v jednotlivých pohoriach Slovenska, ktoré vykonávali pracovníci SLP v spolupráci s lavínovými pracovníkmi HZS. Pre oblasť Vysokých Tatier tieto profily vykonával novoprijatý zamestnanec HZS Ing. Ľubomír Klocok, CSc. Celkom bolo na SLP vyhodnotených 97 testov stability a profilov snehovej pokrývky pomocou softvéru „Schneeprofil Program“. Vo väčšine odtrhov lavín s účasťou osôb boli zdokumentované a vyhodnotené snehové profily.

Na základe získaných informácií bola denne zostavovaná informácia o lavínovej situácii na Slovensku. Začiatok vydávania správ bol v časových obdobiach 15. do 25. októbra 2009 a od 11. do 18. novembra 2009. Pravidelne sa správy začali vydávať 2. decembra 2009 a ukončili sa 2. mája 2010.

Každá správa obsahovala nasledujúce informácie (podľa doporučení Asociácie európskych lavínových služieb): krátku charakteristiku poveternostných podmienok a snehovej pokrývky v hrebeňových polohách hôr, stupeň lavínového nebezpečenstva podľa medzinárodnej stupnice v jednotlivých pohoriach, pravdepodobné lokality výskytu lavín, rady pre návštevníkov hôr a tendenciu vývoja lavínového nebezpečenstva na najbližších 24 hodín. Predbežné informácie boli pre záujemcov telefonicky k dispozícii denne už o 7,30 hod. Oficiálna Správa o lavínovej situácii na Slovensku bola zostavená do 9,00 hod. a následne umiestnená na informačný portál HZS www.laviny.sk a nahraná na automatický telefónny záznamník SLP na telefónnom čísle: 044 5591 695. Okrem tejto správy sa v portáli www.laviny.sk nachádzajú meteodáta zo všetkých pozorovacích staníc HZS, podmienky na horách, výstrahy HZS, predpovede počasia, grafické zobrazenie vývoja lavínovej situácie za posledných 5 dní v jednotlivých pohoriach SR, grafické výstupy priebehu meteoprvkov a fotografie z webkamier zo všetkých automatických meteorologických staníc HZS. Ďalej sa tam nachádzajú informácie o výskyte lavín a lavínových nešťastiach, správa o priebehu počasia za posledné obdobie, všetky testy stability a snehové profily, vyhodnotené programom SPP, informácie o podmienkach vo vysokohorskom teréne, doplnené aktuálnymi fotografiami. O veľkom záujme o túto stránku svedčí aj viac ako 800.000 návštev tejto stránky počas prvého polroka 2010.

Správa o lavínovej situácii bola prostredníctvom IS HZS Panoramix denne šírená e-mailom 15 odberateľom (poľský IMGW, SHMÚ, TASR, SITA, UCO, rádiám SRo,Tatry, Expres, Viva, Východ, televíziám: Markíza, STV, novinám: Tatranský dvojtýždenník, SME, Korzár, Podtatranské noviny). Služba SLP mala 30 krátkych živých vstupov do hore uvedených a ďalších médií: (Sro Košice, Sro Bratislava, TV Liptov, ČT, TA3, JOJ, Regina, Pravda, Naša Orava). V prípade potreby bola informácia o lavínovej situácii denne o 13. hod. aktualizovaná. Službukonajúci príslušník SLP držal pohotovosť na telefóne denne do 20. hod.

Prehľad počtu dní s vyhláseným stupňom lavínového nebezpečenstva v sezóne 2009/2010 v jednotlivých pohoriach Slovenska je uvedený v nasledujúcej tabuľke a podiely stupňov lavínového nebezpečenstva v jednotlivých pohoriach v nasledujúcich grafoch:

Stupeň lavínového nebezpečenstva

Počet dní

Pohorie 1.

Vysoké Tatry

167

Nízke Tatry

151

Západné Tatry

158

Malá Fatra

137

Veľká Fatra

134

Avalanche danger level ratio, Vysoké Tatry, winter 09-10 0

Avalanche danger level ratio, Západné Tatry, winter 09-10 2

I 40

46 81

III

Avalanche danger level ratio, Veľká Fatra, winter 09-10 0

I II

17 49

III IV V

Avalanche danger level ratio, Malá Fatra, winter 09-10 0 17 55

0 I 65

II III IV V

POČASIE, SNEH A LAVÍNY

Priebeh počasia SLP vyhodnocovalo aj v tejto zimnej sezóne podľa údajov získaných na pozorovacích objektoch zriadených Horskou záchrannou službou v jednotlivých horských oblastiach, ako aj z meteorologických staníc SHMÚ (desiatich synoptických staníc - Lomnický štít (2634 m n. m.), Štrbské pleso (1355 m n. m.), Poprad (694 m n. m.), Chopok (2005 m n. m.), Telgárt (901 m n. m.), Žilina (310 m n. m.), Liesek (692 m n. m.), Sliač (314 m n. m.), Prievidza (260 m n. m.), Kojšovská hoľa (1242 m n. m.), štyroch klimatických staníc – Podbanské (980 m n. m.), Tatranská Lomnica (810 m n. m.), Skalnaté pleso (1780 m n. m.), Javorina (1018 m n. m.)), poľského IMGW (Zakopané (900 m n. m.), Kasprov vrch (1980 m n. m.), Hala Gasienicova (1500 m n. m.), Polana Chocholovska (1115 m n. m.), Päť stavov poľských (1660 m n. m.), Hala Ornak (1200 m n. m.)) a podľa pozorovaní pozorovateľov spolupracujúcich s SLP (Chata pod Chlebom (1413 m n. m.), Kráľova studňa (1250 m n. m.), Štefánikova chata (1728 m n. m.), Kamenná chata na Chopku (1990 m n. m.), Žiarska chata (1280 m n. m.) a Solisko (1840 m n. m.)).

3.1.

OKTÓBER 2009

Zima sa začala veľmi skoro. Úhrny zrážok a ich intenzita lietali z jedného extrému do druhého. Prvý sneh napadol už v polovici októbra. Sneženie zasiahlo celé územie Slovenska, najmä Tatry a Malú Fatru. Takéto počasie umožnilo počas víkendu 17. a 18. októbra uviesť do prevádzky vleky v Ždiari a na Orave. Výška snehovej pokrývky sa na začiatku tretej októbrovej dekády pohybovala od 20 cm na Chopku, 43 cm na Štrbskom Plese, 40 cm vo Vrátnej, 65 cm na Chlebe, 47 cm v Jasnej, 80 cm v Tatranskej Javorine, 93 cm na Skalnatom Plese, 59 cm na Lomnickom štíte, 45 cm na Žiarskej chate, 65 cm na Zverovke a 20 cm na hrebeňoch Veľkej Fatry. V tomto období sa aj minimálne teploty vzduchu pohybovali okolo hodnoty -15° C. Následné oteplenie v poslednej októbrovej dekáde (od 23. do 29. októbra) spôsobilo rýchle roztopenie snehu v stredných polohách. Sneh vo vysokých polohách ostal, ale celková výška snehovej pokrývky výrazne klesla.

Október 2009 bol zrážkovo nadpriemerný. V Jasnej sme namerali 176,5 mm zrážok.

3.2.

NOVEMBER 2009

Na začiatku novembra prišlo ešte k jednému výdatnejšiemu sneženiu (od 6. do 12. novembra), ale to zasiahlo len vysoké polohy Tatier (do 25 cm) a najvyššie polohy Malej a Veľkej Fatry (do 10 cm). Sneh sa postupne začal topiť a v polovici novembra sa snehová pokrývka držala už len na severných svahoch Vysokých a Západných Tatier. V tomto období sa sneh v oblasti Chopku vôbec nenachádzal, ale v Tatranskej Javorine snehová pokrývka dosahovala výšku 30 cm a na Lomnickom štíte 66 cm. Koncom novembra opäť nasnežilo, ale snehová pokrývka bola väčšinou len nesúvislá, len miestami s výškou okolo 20 cm. Koncom Novembra 2009 sme zaznamenali aj prvú lavínovú aktivitu sezóny. Na severných svahoch sa vyskytli povrchové lavíny z nového snehu, neskôr pri odmäku aj sa v Tatrách vyskytli aj menšie základové lavíny. Celkovo bol aj tento mesiac na zrážky nadpriemerný, v Jasnej sme namerali 154,7 mm.

Západných Tatrách (viď informácie o lavínových nešťastiach a nehodách na Rumanovom štíte, Končistej, Ostrom Roháči a v Dračej dolinke). Lyžiarske túry sa nedali vo vysokohorskom teréne takmer vôbec vykonávať. Lyžovalo sa len v lyžiarskych strediskách s technickým snehom a to len tam, kde si jeho dostatočnú zásobu stihli pripraviť v prvej polovici decembra.

3.4.

3.3.

DECEMBER 2009

Začiatkom Decembra 2010 prevládalo v našich horách teplé a daždivé počasie. Juhozápadné prúdenie k nám donieslo množstvo zrážok (v Jasnej 1. 12. 2009 spadlo 49 mm zrážok!), ale ich intenzita rýchlo ustala. Zvyšok prvej decembrovej dekády už bol suchý, na horách bolo inverzné počasie, doliny bývali v mrakoch a hmlách. Druhá dekáda začala slabými snehovými zrážkami, ktoré neskôr prešli do priemerných. Teploty vzduchu sa pohybovali okolo -20° C. Výška snehovej pokrývky bola vo všetkých pohoriach naďalej len podpriemerná.

JANUÁR 2010

Na začiatku januára bolo počasie premenlivé s častými slabými snehovými prehánkami, spôsobenými prílevom teplejšieho vlhkého vzduchu od juhozápadu. Teplota vzduchu sa pohybovala tesne bod bodom mrazu. V strede prvej januárovej dekády počasie ovplyvnil vpád studeného arktického vzduchu, v dôsledku ktorého sa výrazne ochladilo a teplota vo vrcholových polohách Tatier klesla až na -20 stupňov Celzia. Koniec prvej januárovej dekády bol opäť ovplyvnený prílevom teplejšieho vzduchu od juhozápadu. Prevažne severozápadný vietor dosahoval rýchlosť do 10 m/s, na hrebeňoch Nízkych Tatier až 15 m/s, v nárazoch až 30 m/s. Snehové zrážky neboli výrazné, suma nového snehu v nižších polohách dosiahla hodnoty len do 10 cm, vo vyšších polohách od 10 do 15 cm. Celková výška snehu bola výrazne podpriemerná, v polohách do 1600 m n. m. bola od 10 do 20 cm, nad touto hranicou dosahovala výšku 30 až 80 cm.

Počas vianočných sviatkov teplé južné prúdenie donieslo do našich hôr opäť výdatné zrážky. Föhnový efekt ale spôsobil, že aj v nadmorskej výške nad 2000 m boli tieto zrážky vo forme dažďa (napr. v Jasnej za 4 dni bol úhrn zrážok 189 mm vo forme vody). Aj preto teplota vzduchu na horách až na konci roku 2009 klesla pod bod mrazu. Výška snehovej pokrývky sa pohybovala od nesúvislej do 45 cm v Tatrách a 25 cm vo Fatrách. Jej povrch bol zľadovatelý a vo vysokých polohách Tatier sa v strmých žľaboch nachádzali naviate snehové dosky, ktoré sa stali osudnými niekoľkým horolezcom vo Vysokých a

Nízke teploty podmienili vo vysokohorských polohách vznik hranatozrnného pohyblivého snehu, ktorý sa nachádza nad zmrznutou až zľadovatelou vrstvou

starého októbrového snehu a znemožnil pevné spojenie s nadložnými vrstvami nového a previateho snehu (viď. snehových profily z tohto obdobia v Prílohe Ročenky). Aj preto sa v strmých žľaboch vytvorili menšie nestabilné snehové dosky a vankúše. Možnosť odtrhnutia malých dosiek vetrom previateho snehu pri veľkom mechanickom zaťažení v strmým žľaboch a muldách stále pretrvávala. Samovoľne vzniknuté lavíny však neboli pozorované. V Tatrách trvalo mierne lavínové nebezpečenstvo, t.j. 2. stupeň a vo Fatrách malé, t.j. 1. najnižší stupeň z päťdielnej medzinárodnej stupnice.

naďalej nedostatok prírodného snehu a aj preto sa nedali podnikať lyžiarske túry. Snehové podmienky sa výrazne zlepšili v centrálnej časti hlavného hrebeňa Nízkych Tatier v nadmorskej výške nad 1700 m. V týchto lokalitách boli vhodné podmienky aj na lyžiarske túry, ale v žľaboch so sklonom nad 40 st. pretrvávala pri mechanickom narušení snehovej pokrývky možnosť zosuvu doskových lavín.

Podmienky na lezenie v ľadopádoch sa v tomto období zlepšili. Vo vyššie položených žľaboch boli podmienky zákerné a veľmi rôznorodé (nafúkané, nestabilné dosky sa striedajú s tvrdým až zľadovatelým snehom a trávou). Posúdenie stability snehovej pokrývky si vyžadovalo skúsenosť v testoch stability. Hrebene boli vetrom sfúkané až na ľadový podklad a trávu. V nižších polohách v pásme lesa boli chodníky zľadovatelé a pokryté popraškom nového snehu. Celková výška snehovej pokrývky stále neumožňovala lyžiarske túry.

Na konci dekády pri teplom južnom prúdení bolo na horách zamračené, s dažďom, len vo vysokých polohách nad 1600 m n. m. boli zrážky zmiešané alebo snehové. Pri prevládajúcom južnom, juhovýchodnom prúdení pripadlo najmä v Nízkych a Vysokých Tatrách miestami cez 50 cm nového snehu (úhrn zrážok v Jasnej pršalo za dva dni 90 mm, Chopok cez 40 mm, Lomnický štít cez 60 mm). Vo Fatrách sa sneženie zmenilo na dážď a celková výška snehovej pokrývky sa znížila na minimálne hodnoty. Rýchlosť južného vetra na hrebeňoch hôr dosahovala v nárazoch 25 m/s. Vo vysokých polohách Tatier od nadmorskej výšky 1800 m vzniklo zvýšené lavínové nebezpečenstvo. Novonapadnutý a naviaty sneh mal na tvrdom podklade malú stabilitu. Pri následnom ochladení sa vo vnútri snehovej pokrývky vytvorili nestabilné vrstvy pohyblivého snehu (viď. snehové profily z tohto obdobia v Prílohe Ročenky). Lavínová aktivita sa prejavila začiatkom týždňa vo Vysokých a Nízkych Tatrách, najmä na severných expozíciách. Celková výška snehovej pokrývky sa v tomto období v Tatrách pohybovala nad pásmom lesa od 20 cm do 120 cm, vo Fatrách od nesúvislej do 30 cm. V dolinách a horských údoliach bol

V strede druhej januárovej dekády zasiahol naše hory od severu výbežok tlakovej výše. Ochladilo sa, v nadmorskej výške nad 1000 m bola inverzia, slnečno ale chladno. Minimálne teploty nad 2500 m n. m. 15. januára boli -15° C ,v 2000 m n. m. -11° C, v 1200 m n. m. -8° C. Denné maximá boli pod -5° C. Vietor v tomto období najskôr ustal, dosahoval rýchlosť pod 10 m/s, neskôr zosilnel na silný južný vietor so zvíreným snehom, ktorý na hrebeňoch Nízkych Tatier dosahoval rýchlosť v nárazoch až 30m/s a opäť sa utíšil. Prevládalo počasie s veľkou oblačnosťou, na horách stredného a východného Slovenska bolo minimum zrážok. Pásmo zrážok postupujúceho západného prúdenia zasiahlo prevažne západnú časť Slovenska, kde pripadlo miestami do 30 cm snehu. Minimálne teploty dosahovali hodnoty do -15° C. Za toto obdobie bol minimálny úhrn nového snehu. Snehová pokrývka sa čiastočne stabilizovala, ale vplyvom nízkych teplôt sa v nej ešte nachádzali vrstvičky pohyblivého snehu. V žľaboch so sklonom nad 40 st. sa miestami nachádzal zradný naviaty doskovitý sneh. Na konci druhej januárovej dekády (19. 1. 2010) bola zaznamenaná lavínová aktivita pri mechanickom narušení snehovej pokrývky v žľaboch severnej expozície pod Ďurkovou (bez zasypania, bez úrazu). Sneh bol suchý a premrznutý. Výška snehovej pokrývky v Tatrách sa pohybuje od 20 cm do 115 cm, v Nízkych Tatrách od 15 cm do 95 cm. V Nízkych Tatrách boli v centrálnej časti hlavného hrebeňa nad 1700 m n. m. vhodné podmienky na lyžiarske túry. Vo Fatrách výška snehu bola od poprašku do 20 cm. V dolinách a v pásme lesa bolo vo všetkých pohoriach minimum snehu a nevhodné podmienky na lyžiarske túry (tatranské doliny boli úplne neschodné na lyžiach). Miestami boli v klasických lavínových žľaboch (napr. v Západných Tatrách) vytečené ľadopády.

Snehové podmienky sa výrazne nezmenili. Naďalej bola celková výška snehovej pokrývky podpriemerná. V tatranských dolinách boli nevhodné podmienky na lyžiarske túry, čiastočne sa zlepšili vo Veľkej Fatre, kde na trávnatom podklade stačilo na ich vylepšenie menej snehu. Povrch snehu bol aj vplyvom vetra veľmi rôznorodý, striedala sa zľadovatelá snehová kôra v žľaboch s naviatymi snehovými doskami.

V priebehu takmer celej tretej januárovej dekády (do 27.1.2010) prevládalo na horách jasné, slnečné a veľmi chladné počasie. Fúkal čerstvý prevažne juhovýchodný vietor, ktorý na hrebeňoch hôr dosahoval rýchlosť do 35 km/h. Teploty v horských dolinách a na hrebeňoch hôr sa pohybovali od -10° C až do -20° C. Za toto obdobie nepripadol takmer žiadny nový sneh. Veľmi nízke teploty spôsobili nepriaznivý vývoj v snehovej pokrývke. Tvorili sa vrstvy hranatozrnného snehu a dutinovej inovate (viď. snehových profily z tohto obdobia v Prílohe Ročenky). V odtrhových zónach lavín sa výšky snehu vo Vysokých, Západných a Nízkych Tatrách pohybovali medzi 15 až 110 cm, a v Malej a vo Veľkej Fatre od nesúvislej pokrývky do 20 cm. Až na konci dekády (28. 1. 2010) sa zmenil vietor na severozápadný a zosilnel. V nárazoch na hrebeňoch hôr dosahoval rýchlosť v nárazoch až okolo 100 km/h. Zamračilo sa a začalo snežiť. Za periódu sneženia v tomto období pripadlo do 35 cm nového snehu. Vplyvom silného vetra bol nový sneh previevaný do žľabov, kde vytváral nebezpečné snehové útvary (snehové dosky, vankúše a preveje). Vo Vysokých Tatrách a vo Veľkej Fatre vytvorilo zvýšené lavínové nebezpečenstvo, t.j. 3. stupeň z 5-dielnej medzinárodnej stupnice. V ostatných pohoriach bolo mierne lavínové nebezpečenstvo, t.j. 2. stupeň.

3.5.

FEBRUÁR 2010

Na začiatku februára prevládalo chladné počasie, striedali sa dni so snežením a krátkym vyjasnením. Najviac zrážok v podobe snehu spadlo vo Veľkej Fatre a v Tatrách, úhrn za periódu sneženia na prelome mesiacov a začiatku februára bol okolo 65 cm. Vplyvom nízkych teplôt (Lomnický štít, Chopok minimá dosahovali od -18° C do -21° C) bola nepriaznivá štruktúra snehovej pokrývky. Pri pôde sa nachádzali vrstvy pohyblivého hranatozrnného snehu a dutinovej inovate. 3. februára bola na horách víchrica, prevládali južné smery vetra (Chopok zaznamenal rýchlosť cez 30 m/s). Zrážky v polovici dekády (5. februára) ustali, nízke teploty ale trvali ďalej. Lavínová aktivita sa prejavila vo Veľkej Fatre a Vysokých Tatrách v nadmorskej výške nad 1700 m.

Snehová pokrývka bola stále len málo spevnená a v extrémne strmých svahoch sa nachádzali málo stabilné snehové útvary (preveje, dosky a vankúše). Pri mechanickom zaťažení snehovej pokrývky hrozilo uvoľnenie lavín v uvedených žľaboch (tento predpoklad sa potvrdil pádom dvoch lavín v Derešskom kotli v Jasnej – viď. informácie o lavínových nehodách). V tomto období asi taktiež padla lavína z Prostredného grúňa v Žiarskej doline. Túry si vyžadovali opatrnosť a aj znalosť posúdenia lokálnej lavínovej situácie. Na konci dekády sa vyčasilo, bolo krásne slnečné ale chladné počasie (teplota vzduchu bola od -8 do -13° C). Nízke teploty však bránili stabilizácii snehovej pokrývky. Na začiatku druhej februárovej dekády sa postupne zamračilo a miestami aj slabo snežilo. Za túto periódu sneženia (do piatku 12. februára) však napadlo len do 10 cm nového snehu. Znovu sa postupne oteplilo, teplota vzduchu bola oproti začiatku týždňa už len od -1° do -7° C. Snehová pokrývka bola stále, hlavne v pásme lesa, podpriemerná. Vo vyšších polohách je vplyvom vetra nerovnomerne rozložená. Na mnohých miestach sa striedala snehová kôra s doskovitým snehom. Výška snehovej pokrývky v jednotlivých horstvách bola nasledujúca: Vysoké Tatry – do 125 cm, Západné Tatry – do 100 cm, Nízke Tatry – do 105 cm, Veľká Fatra – do 65 cm, Malá Fatra – do 60 cm. V tomto období trvalo mierne lavínové nebezpečenstvo, t.j. 2. stupeň z 5-dielnej medzinárodnej stupnice.

V sobotu 13. februára bolo takmer všade na horách hmlisté počasie, na niektorých miestach slabo snežilo. V priebehu popoludnia a v noci výrazne zosilnel vietor, ktorý zapríčinil, že aj pomerne slabé sneženie zvýšilo lavínovú aktivitu. Sneh bol nafúkaný do žľabov a múld, kde vytváral nestabilné dosky. V priebehu tohto víkendu bolo zaznamenaných viacero lavín vo všetkých vysokých pohoriach, v niektorých prípadoch šlo o mechanické uvoľnenie lavín. Štruktúra snehovej pokrývky bola veľmi nepriaznivá – labilná, pod vrstvou novšieho snehu, často ubitého do dosiek, sa nachádzala výrazná vrstva hranatozrnného snehu a dutinovej inovate. Takéto zloženie snehovej pokrývky bolo dôsledok nízkych teplôt a nízkej vrstve snehu, čo znamenalo veľký teplotný gradient vo vnútri pokrývky. Lavínu bolo možné zosunúť na strmých svahoch už pri menšom mechanickom zaťažení (viď. Informácie o lavínovom nešťastí v masíve Kežmarskej kopy).

3.6.

Počasie v tomto období takmer nemení, zrážok je minimum nového snehu takisto. Prevažujú zamračené hmlisté dni s miernym až silným vetrom, spočiatku severným, postupne sa zmenil na južný. Hrebene Tatier boli občas slnečné – vytŕčali nad nízkou oblačnosťou. Čo sa však podstatne začalo meniť – bola teplota vzduchu. Južné prúdenie prinieslo vlhký a teplý vzduch. Postupne sa začalo otepľovať, vo štvrtok (18. 2. 2010) sa izoterma 0° C dostala až k hranici 1700 m n. m., na severných svahoch vplyvom föhnového efektu ešte vyššie. V piatok 19.2.2010 bol vrchol teplého južného prúdenia, izoterma 0° C sa dostala až k 2000 m n. m.

Tieto prognózy sa v pondelok 1. marca 2010 naplnili pádom niekoľkých lavín (napr. zo Salatína v Západných Tatrách a v oblasti Lomnického štítu) a lavínovou nehodou pod Jastrabím sedlom (viď. informácie o lavínovej nehode pod Jastrabím sedlom v Červenej dolinke).

Prvé 4 dni tretej februárovej dekády prevládalo zamračené a hmlisté počasie, ktoré sa dočasne vylepšilo. V priebehu týchto dní pripadlo miestami až do 30 cm nového snehu. Počas celého týždňa fúkal prevažne silný vietor západných smerov. Jeho pôsobením bol sneh previevaný do záveterných žľabov a na záveterné svahy, kde vytváral nebezpečné snehové útvary – snehové dosky, vankúše a preveje. Po zmene počasia sa výrazne oteplilo a zrýchlilo sa sadanie a stabilizácia snehu. Hlavne v stredných polohách do nadmorskej výšky 1500 m bol zaznamenaný výrazný úbytok snehovej pokrývky. Výška snehovej pokrývky bola stále najmä v pásme lesa podpriemerná, vo vyšších polohách bola vplyvom vetra nerovnomerne rozložená. Na mnohých miestach sa stále striedala snehová kôra a doskovitý sneh. Na severných tienistých expozíciách sa v snehu nachádzali nebezpečné vrstvy hranatozrnného snehu a dutinovej inovate. Na konci februára 2010 bolo na horách zamračené s hmlou a snežením.

MAREC 2010

Prvý marcový deň výrazne zmenil silu aj svoj smer vietor – zo severného na juhozápadný. Najsilnejší vietor v týchto dňoch fúkal práve v pondelok 1. marca 2010. V nárazoch dosahoval silu silnej víchrice (95 km/hod.). V pondelok tiež ešte doznievalo víkendové sneženie. Počas víkendu v Tatrách napadlo do 50 cm snehu. Silný vietor ho previeval hlavne do severných a severovýchodných žľabov a múld, kde sa vytvárali nebezpečné snehové útvary – dosky, preveje a vankúše. Na severných tienistých expozíciách v snehovej pokrývke sa nachádzali vrstvy nebezpečného hranatozrnného snehu a dutinovej inovate. Lavíny mohli vzniknúť už pri malom mechanickom zaťažení na extrémnych strmých svahoch (svahy so sklonom nad 40 st.). Snehová pokrývka bola vplyvom silného vetra nerovnomerne rozložená, v pásme lesa jej výška bola stále podpriemerná.

V utorok 2. marca 2010 sa vyjasnilo, vietor ustal, zmenil sa na severný. Začalo sa ochladzovať. V stredu sa opäť zamračilo a začalo slabo snežiť. Od severu k nám začal prúdiť arktický vzduch, ktorý spôsobil ochladenie a návrat zimy. Takéto počasie ostalo až do piatku 5. marca, keď teploty vzduchu boli najnižšie, na hrebeňoch dosahovali od -20° do – 10° C. K zmene počasia došlo v období od 6. do 8. marca. Vtedy prevládalo na horách polojasné až zamračené počasie, s hmlou alebo so slabým snežením. Prírastok nového snehu bol denne od 1 do 10 cm. Ranné teploty sa pohybovali medzi -20°C až -10° C. Tiež boli priaznivé podmienky pre konštruktívnu premenu snehu, to znamená pre vznik hranatozrnného snehu alebo dutinovej inovate. Do konca prvej marcovej dekády prevládalo jasné až polojasné počasie ale stále s veľmi nízkymi teplotami.

Od štvrtka 11. 3. 2010 sa opäť počasie zhoršilo a prevládalo zamračené počasie so snežením. Ranné teploty na horách ostávali stále hlboko pod bodom

mrazu, fúkal mierny až dosť čerstvý vietor prevažne severných smerov. Od soboty 13. marca začal na Slovensko prúdiť od severozápadu chladný a vlhký vzduch. Týmto nastáva obdobie podstatnej zmeny v snehovej a lavínovej situácii na Slovensku. Prakticky až do stredy 17. marca neustále snežilo a veľmi silno fúkalo. Denné prírastky nového snehu boli v rozmedzí od 10 až do 25 cm. Keďže išlo o severozápadné prúdenie, najviac snehu napadlo na náveterných stranách v Západných Tatrách, v západnej časti Vysokých Tatier a aj v Malej Fatre. Celkovo úhrny nového snehu prekračovali v týchto lokalitách 60 cm. Sneh bol vďaka vetru veľmi nerovnomerne rozložený, najviac ho bolo v dolinách, (často aj v pásme lesa) a previevaný bol hlavne na juhovýchodné svahy. Tu sa vytvorili veľmi nebezpečné snehové dosky a vankúše. Lavínové nebezpečenstvo sa zmenilo na zvýšené, t.j. 3. stupeň, 16. a 17. marca v Západných Tatrách dokonca na veľké, t.j. 4. Stupeň z 5-dielnej medzinárodnej stupnice. V tomto období bolo zaznamenaných viacero lavín a lavínových nehôd, kedy si postihnutý sami utrhli lavínu (viď informácie o lavínových nehodách a nešťastiach).

Od štvrtka (18. marca) nastáva zmena počasia. Prestáva snežiť, zmenšuje sa oblačnosť a prudko sa začína otepľovať. Dôvodom je zmena prúdenia. Nad Stredozemným morom bola rozsiahla tlaková výš a na Slovensko začal prúdiť veľmi teplý vzduch od juhu. Štvrtok 18. marca sa hranica teploty vzduchu 0° C dostáva až na 1800 m n. m. a v piatok až nad 2000 m. Celková výška snehu sa vplyvom predchádzajúceho sneženia zvýšila vo Fatrách na 120 cm, v Nízkych Tatrách na 160 a vo Vysokých a Západných Tatrách až na 180 cm. Celkovo je to aj tak podpriemerná hodnota a vplyvom silného oteplenia bude rýchlo klesať. (Minulý rok dosahovala celková výška snehu v tomto období miestami až 300 cm). Predpovedané teplé južné prúdenie trvalo takmer celú tretiu marcovú dekádu. Vyvrcholilo v piatok 26. marca prílevom teplého vzduchu, sprevádzaného južným vetrom, na hrebeňoch hôr so silou víchrice. Prevládalo polooblačné až zamračené počasie, úhrn zrážok bol minimálny, sneh pripadol len v najvyšších polohách Vysokých Tatier, aj to len od poprašku do 5cm. Teploty v nadmorskej výške 1500 m boli kladné, dosahovali až

+10° C, nad 2000 m boli minimálne len do -6° C. Už aj tak podpriemerná výška snehovej pokrývky vplyvom oteplenia výrazne klesala. Nový sneh z uplynulého obdobia v pásme lesa sa prakticky roztopil. Celková výška snehovej pokrývky sa miestami znížila až o 40 cm! V Západných a Vysokých Tatrách od nadmorskej výšky 1600 m trvalo celý týždeň zvýšené lavínové nebezpečenstvo. Zosuv lavín bol najmä od 20. do 24. marca. Lavínová aktivita sa zvyšovala hlavne v poludňajších hodinách. Početnosť lavín bola veľká, ale ani zďaleka nedosahovali parametre vlaňajších katastrofálnych lavín. V tomto období boli zaznamenané lavíny na všetkých expozíciách. V Západných Tatrách z Baníkova do Parichvostu aj do Žiarskej doliny, z Troch kôp na sever aj na juh, v kotloch Smreka aj Baranca, vo Vysokých Tatrách lavínová aktivita vo väčšine dolín, aj pri pretekoch Tatarkov memoriál hučali lavíny z mokrého snehu, ale pri vhodne zvolenej trase neboli účastníci ohrození (Veverkov ľad sa liezol 20. marca ráno, 21. marca žľab vypadol). Tragické lavínové nešťastie bolo 22. marca vo Veľkej Fatre v severných zrázoch Borišova – viď. informácie o lavínových nešťastiach a nehodách. Celková výška snehovej pokrývky sa 26. marca pohybovala vo Vysokých, Západných a Nízkych Tatrách od 15 cm do 150 cm, vo Fatrách od nesúvislej do 80 cm, Vo Fatrách boli južné, juhozápadné, západné svahy odtopené, aj na hrebeňoch bola už len nesúvislá snehová pokrývka. Sneh sa nachádzal na severných expozíciách a pod hrebeňmi vo forme prevejov. Vo všetkých pohoriach v nižších a stredných polohách a v pásme lesa sa sneh rýchlo topil. Jeho povrch bol premočený na kašovitý firn. Vo vysokých polohách na severných expozíciách a v tieni sa v snehovej pokrývke nachádzali vrstvy pohyblivého snehu. Celkovo bola na toto obdobie vo všetkých pohoriach naďalej podpriemerná výška snehovej pokrývky! Cez víkend na konci tretej marcovej dekády sa postupne ochladilo. Teplota vzduchu sa na hrebeňoch hôr pohybovala od -4° do -8° C. Snehová pokrývka konečne začala premŕzať a firnovatieť, čím sa stabilizovala. Lavínové nebezpečenstvo zrána bolo už len malé, t.j. 1. stupeň, v priebehu dňa pri oteplení sa zvyšovalo na mierne, t.j. 2. Stupeň z 5-dielnej medzinárodnej stupnice. Počas posledných dní marca 2010 prevládalo nevýrazné premenlivé počasie s občasnými prehánkami alebo dažďom, od nadmorskej výšky 1800 m snežením (streda 31. 3.) a s teplotami väčšinou v rozpätí +8° až 0° C, mrzlo už len vo vysokých polohách Tatier.

3.7.

APRÍL 2010

V priebehu noci zo štvrtka na piatok (z 1. na 2. apríla) prechádzal Slovenskom studený front, za ktorým sa ochladilo a snežilo od výšky cca 1000 m n. m. V najvyšších častiach Tatier pripadlo do 5 cm snehu. Sneh sa však do nadmorskej výšky 1600 m roztopil. Súvislá snehová pokrývka sa nachádzala už len vo vysokohorskom teréne - v Tatrách od nadmorskej výšky približne 1400 m na severnej, a od 1600 m na južnej

strane, vo Fatrách už len na severných svahoch od nadmorskej výšky 1300 m. Pod týmito hranicami bola už len nesúvislá snehová pokrývka. Lavínová aktivita počas týchto dní zaznamenaná nebola.

V sobotu 3. apríla bolo jasno až polojasno a fúkal len mierny vietor. Od nedele sa rozfúkalo, fúkal silný až búrlivý vietor južných smerov. Prevládalo zamračené počasie s mrholením alebo so snežením. Množstvo zrážok dosiahlo maximum v noci z 5. na 6. apríla, kedy napríklad na Kasprovom vrchu namerali až 36 mm zrážok čo predstavovalo až 50 cm nového snehu. 3. až 5. apríla v Slovenských horách bolo malé lavínové nebezpečenstvo. 6. apríla Stredisko lavínovej prevencie vyhlásilo zvýšené lavínové nebezpečenstvo, t.j. 3. stupeň pre Západné Tatry a mierne lavínové nebezpečenstvo, t.j. 2. stupeň pre Vysoké a Nízke Tatry. Nepriaznivé počasie prevládalo aj 7. apríla. Preto bol 3. stupeň lavínového nebezpečenstva (zvýšené) vyhlásený aj pre Vysoké Tatry. V Západných a vo Vysokých Tatrách sa situácia stabilizovala až vo štvrtok 8. apríla. Na piatok 9. apríla SLP HZS vzhľadom na priebeh počasia a vývoja v snehovej pokrývke už mohlo vyhlásiť 1., t.j. najnižší stupeň lavínového nebezpečenstva.

Počas prvého aprílového týždňa spadlo viacero lavín, prevažne z nového snehu, ktorý sa nestihol zviazať so starým tvrdým podkladom. Súvislá snehová pokrývka bola v Tatrách nad 1600 m n. m., vo Fatrách prevládala nesúvislá snehová pokrývka, kde bol sneh najmä na severných expozíciách. Povrch snehovej pokrývky bol zrána tvrdý a zmrznutý, v priebehu dňa sa menil na

mokrý firn. V polohách nad 1600 m n. m. bola na starom snehu vrstva nového snehu miestami až do 40 cm. Ráno bol sneh premrznutý, na povrchu so snehovou kôrou, v priebehu dňa je na slnkom osvetlených svahoch vlhký až mokrý. Na južných expozíciách sneh sadal a topil sa. Podmienky na lyžovanie boli dobré v žľaboch Tatier až od nadmorskej výšky 1700 m.

Nasledujúci víkend začal jarným aprílovým počasím striedalo sa vyčasenie s dažďom alebo snežením, bolo zamračené, s hmlou, teploty v 1200 m n. m. okolo 0° C, v 2000 m n. m. okolo -7° C. Výdatné zrážky boli 14. a 15. apríla. V nižších a stredných polohách vo forme dažďa alebo dažďa so snehom, snežilo len vo vysokých polohách Tatier. Nad 1700 m n. m. v Tatrách pripadlo za uvedenú periódu v úhrne od 25 cm do 55 cm nového snehu na starý prevažne firnový sneh. Povrch snehu bol vlhký, nad 2000 m n. m. padal suchý prachový sneh. Prevládal mierny vietor južných smerov, miestami na hrebeňoch Nízkych Tatier fúkal ku koncu týždňa čerstvý vietor, ale už severných smerov. Celková výška snehovej pokrývky vo Fatrách za uvedené obdobie klesala. Vplyvom teplého južného prúdenia boli južné, západné, juhovýchodné svahy bez snehu, hrebene mali nesúvislú snehovú pokrývku. Sneh sa držal už len na severných expozíciách. Vo Vysokých a Nízkych Tatrách celková výška snehovej pokrývky kulminovala, na Chopku bolo 16. apríla cez 130 cm, na Lomnickom štíte cez 200 cm. V Západných Tatrách vo vysokých polohách bolo okolo 160 cm, ale podmienky na lyžiarske túry sa vylepšili len vo vysokých polohách nad 1700 m n. m. V dolinách vzhľadom k nedostatku starého základového snehu boli podmienky nevhodné. Vplyvom novonapadnutého snehu, ktorý mal na starom tvrdom snehu na strmých svahoch malú stabilitu sa vo vysokohorskom teréne Tatier vytvorilo zvýšené lavínové nebezpečenstvo. V tomto období sme zaznamenali ďalšiu začínajúcu lavínovú aktivitu. V sobotu 17. apríla bolo na horách ešte zamračené, vietor oproti predchádzajúcim dňom zosilnel (fúkal čerstvý severných smerov) a napadlo ešte v noci do 10 cm snehu. V priebehu dňa sa postupne začalo vyjasňovať a nedeľa bola krásna, slnečná. Vietor sa tiež utíšil a prestalo aj snežiť. Za túto periódu sneženia napadlo v Tatrách do 55 cm snehu. Zima kulminovala, snehová pokrývka dosahovala v tejto sezóne svoju

najväčšiu výšku – Lomnický štít 214 cm, AMS Ľadové pleso 128 cm. Aj lavínová aktivita bola cez víkend veľká – zaznamenali sme množstvo lavín v extrémnych strmých svahoch Tatier. Táto aktivita bola spôsobená nepreviazaním nového snehu so starou pokrývkou. Pri jeho oťažení pri oteplení sa uvoľňovali malé a stredne veľké lavíny s bodovým ale aj čiarovým odtrhom. V pondelok 19. apríla sa opäť zamračilo a začalo snežiť. V nasledujúcich dňoch až do piatku slabo snežilo v najvyšších polohách Tatier, kde za túto periódu sneženia napadlo postupne do 20 cm snehu. V utorok 20. apríla a štvrtok 22. apríla fúkal prudký až búrlivý severný vietor s rýchlosťou do 65 km/hod., ktorý v nárazoch dosahoval až silu víchrice s rýchlosťou do 90 km/hod. Vo štvrtok sa aj výrazne ochladilo, teploty na hrebeňoch boli od -14° do 0° C. V piatok 23. apríla 2010 bolo na horách opäť všade jasno, vietor sa utíšil (fúkal už len čerstvý západný vietor s rýchlosťou do 35 km/hod.), ale teploty vzduchu na hrebeňoch všetkých pohorí sa ešte stále pohybovali v mínusových hodnotách (od -8° do 0° C).

vysokohorských polohách Tatier kleslo lavínové nebezpečenstvo na malé – t.j. 1. najnižší stupeň. Vo vysokohorských kotloch Nízkych Tatier stále prevládali dobré podmienky na lyžovanie s výškou snehu od 30 do 80 cm, v Západných Tatrách od 50 do 100 cm a vo Vysokých Tatrách od 100 do 200 cm. Vo Fatrách boli už len ojedinelé snehové polia v severných žľaboch. Koncom apríla ukončilo SLP HZS vydávanie pravidelnej dennej informácie o lavínovej situácii na Slovensku aj články o priebehu počasia a snehových podmienok.

3.8.

MÁJ 2010

Traja zamrznutí (Pankrác, Servác a Bonifác) prišli tohto roku o štyri dni neskôr – až 16. mája. V nedeľu sa na horách ochladilo, tekuté zrážky sa vplyvom klesajúcej teploty vzduchu postupne menili na tuhé. Začal sa týždeň nadpriemerných intenzívnych zrážok. Od nedele 16. mája 2010 do piatku 21. mája sme na horských meteorologických staniciach zaznamenali nasledujúce 24 hodinové úhrny (v mm): Lomnický štít – 9 + 66 + 25 + 23 + 7 + 8 – spolu 138 mm, Kasprov štít – 38 + 99 + 27 + 21 + 10 + 19 – spolu 214 mm, Chopok – 22 + 4 + 6 + 2 + 1 + 2 – spolu len 36 mm. Niektoré stanice v severných dolinách Vysokých Tatier zaznamenali ešte väčšie denné úhrny. Na Hali Gasenicovej 17. mája zaznamenali až 121.3 mm zrážok! Za toto obdobie napadlo na Lomnickom štíte 85 cm nového snehu, na Kasprovom 89 cm a na Chopku 17 cm.

Lavínová aktivita v priebehu týždňa ustala. Snehová pokrývka sa postupne vďaka striedaniu záporných nočných teplôt a kladných denných stabilizovala.

Celé ďalšie obdobie bolo charakteristické pekným jarným, málo oblačným počasím s minimálnym množstvom zrážok a malými rýchlosťami vetra. Na začiatku obdobia sa ešte prejavila lavínová aktivita vplyvom zrážok z predchádzajúceho obdobia. Menšie samovoľné lavíny z mokrého snehu padli pri dennom oteplení vo vysokohorských kotloch, kedy bolo pre vysokohorské oblasti vyhlásené mierne lavínové nebezpečenstvo, t.j. 2. stupeň z 5-dielnej medzinárodnej stupnice. Postupne však dochádzalo ku stabilizácii snehovej pokrývky vplyvom striedania teplôt – denného oteplenia a nočného ochladenia. V priebehu celého obdobia sa postupne otepľovalo. Ku koncu obdobia teplota ani v najvyšších polohách neklesla pod bod mrazu. Toto oteplenie spôsobilo rýchle klesanie snehovej pokrývky. Vo Fatrách bola už len nesúvislá snehová pokrývka a v Tatrách bola súvislá snehová pokrývka len vo vysokohorských kotloch nad 1700 m n. m. Pre Fatry už nebolo lavínové nebezpečenstvo vyhlasované, vo

Maximálna výška snehovej pokrývky v tejto zime na Lomnickom štíte bola 22. 4. 2010 223 cm, na Ľadovom plese 128 cm. 19. mája sme zaznamenali nadpriemerné hodnoty výšky snehovej pokrývky blížiace sa k maximám zimy – Lomnický štít 189 cm, Ľadové pleso 96 cm. Najmenej snehu bolo na Chopku – len 12 cm. Zrážkami a snehovou nádielkou boli zasiahnuté hlavne severné pohoria. Aj v najvyšších polohách Malej Fatry v tomto období napadlo okolo 40 cm nového snehu, ale tento sa oveľa rýchlejšie roztopil. Vo Veľkej Fatre boli zaznamenané len niekoľko centimetrové prírastky snehu.

Snehová pokrývka bola na mnohých extrémne strmých svahoch (svahy nad 40 st.) len mierne spevnená. Vlhký až mokrý sneh na tvrdom alebo trávnatom podklade

spôsobil samovoľné uvoľnenie snehových splazov alebo malých lavín. V priebehu posledných dní sme zaznamenali niekoľko lavín a splazov. Snehová pokrývka postupne sadala. Sneh bol v stredných polohách vlhký až mokrý, vo vysokých z rána zmrznutý, v priebehu dňa postupne vlhne. V najvyšších polohách Tatier bol možný ojedinelý výskyt lavín pri mechanickom zaťažení snehovej pokrývky alebo samovoľných splazov a malých lavín na uvedených svahoch. Nasledujúci týždeň (od 22. do 28. mája 2010) oproti predchádzajúcemu týždňu zrážky ustali. Ale aj napriek tomu ich spadlo dosť. Lomnický štít: tento týždeň 38 mm / predchádzajúci týždeň 138 mm, Chopok: 27,9 mm /

36 mm, Kasprov vrch: 34,7 mm / 214 mm, Jasná: 20,8 mm / 84,6 mm. Sneh už padal len v najvyšších polohách Vysokých Tatier, kde ho v tomto období napadlo do 20 cm. Na Lomnickom štíte tento týždeň zaznamenali 16 cm nového snehu. Snehová pokrývka tu klesla zo 175 cm (22. mája 2010) na 140 cm (28. mája 2010). Na Kasprovom vrchu ani na Chopku už tento týždeň nový sneh nepripadol a ak aj napadol, hneď sa roztopil. Snehová pokrývka v tomto období na Kasprovom vrchu klesla zo 62 cm na 18 cm. Na Chopku bola už len nesúvislá pokrývka. Máj 2010 bol na zrážky nadpriemerný. V Jasnej sme zaznamenali mesačný úhrn 369,7 mm zrážok!

EVIDENCIA LAVÍN

Rumanov štít

29/12/2009