QYS

QYS LGBTI ľudí

Viditeľnosť na Slovensku

1/2016 | 29. júl 2016 | magazín Queer Youth Slovakia

Vydavateľ: Nomantinels O.Z. www.nomantinels.sk mail: info@nomantinels.sk

“Realizované s finančnou podporou Minusterstav kultúry SR”

Maroš Ondrejka

ÚVODNÍK

Nápad a návrh projektu nie úplne bežného internetového magazínu vznikol ako jeden z vlastných navrh-

nutých účastníčkami a účastníkmi tréningu iniciatívy Inakosť zameraného na mladých ľudí, hlavne študentky a študentov. Reálne kontúry nabral po tom, ako sa ho rozhodlo finančne zastrešiť Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Pôvodne ide o myšlienku mladých ľudí, ktorí chcú ním prezentovať dané témy nezávisle a ukázať ich v nebulvárnom svetle.

Magazín QYS je občasník. Pre širokú verejnosť bude dostupný online, pre odberateľské a partnerské organizácie a na odberných miestach bude k dispozícií aj v tlačenej podobe. QYS-ko má ambíciu byť nie len zdrojom zaujímavých informácií, no v budúcnosti slúžiť aj ako doplnkový materiál pre mimovládne organizácie, občianske iniciatívy a združenia, zamerané na podporu ochrany ľudských práv a šírenie tolerancie.

Vo vybraných prípadoch aj ako doplnkový materiál pre odborníkov, výchovných poradkýň aj poradcov či pracovníčok a pracovníkov centier a liniek pomoci.

Čo nás rozdeľuje, to nás spája.

Zjednotení v rozmanitosti - obľúbené motto sa stalo známym najmä v kontexte politík vyšších integračných celkov. Naše pochopenie rozmanitosti sa zrazu stalo podmienené aktuálnou politickou situáciou a spoločenskou klímou. Z môjho pohľadu má chápanie tohto pojmu plne faktický charakter.

Sme rôzni, a tak, ako sú naše problémy reálne pre nás, tak sú pre ostatných reálne tie ich. Ak však hovoríme o dosahovaní cieľov pri zdôrazňovaní potrieb a záujmov každého a každej z nás, bojovať len za seba sa takmer bez výnimky rovná žiadnemu úspechu, prípadne len dočasným víťazstvám a neúplným riešeniam. QYS-ko je pre mňa pozoruhodným projektom, ktorého budúcnosť bude záležať najmä od jeho schopnosti rozvíjať sa.

Redakcia Andrej Kuruc Lujza Filipová Maroš Ondrejka Róbert Pakan Veronika Valkovičová Editing Branislav Hriňák Jana Jablonická-Zezulová Kristína Janščová Katarína Kiššová Dana Vitálošová

Zaujímavosť magazínu QYS vidím v niekoľkých bodoch. Najskôr je to fakt, že magazín má ambíciu rozvíjať sa v širokom spektre skupín ľudí, a to či už v rámci mimovládneho sektora, medzi jednotlivými písmenkami skratky LGBTI či dokonca všetkých ľudí s otvorenou mysľou, ktorí chcú vedieť z oblasti viac. Ďalšou zaujímavosťou je, že redakčný tím nie je tímom profesionálnych novinárov, psychológov alebo právnikov, ale voľnomyšlienkárskym Prispievateľky a prispievatelia kolektívom s pozitívnym vzťahom k LGBTI problematike a reálnym záujmom Katarína Ďurková prispievať.

Ria Gehrerová Mybo Cieľovou skupinou QYS-ka nie je len LGBTI komunita, no rovnako aj všetci tí, Peter Sherhaufer ktorých jeho obsah môže nejako obohatiť bez rozdielu. Naznačuje to nezávislosť, ktorú sa vám v magazíne snažíme priniesť, a tým sa zároveň projekt stáva V prípade akýchkoľvek otázok v slovenskom prostredí originálnym. Na nasledujúcich stranách nájdete výber a pripomienok sa nám neváhajte ozvať na tematicky zaradených príspevkov rôzneho druhu, ako sú blog, komentár, QYSinfo@gmail.com. správa z výskumu a štatistiky či recenzie a rozhovory. Zameranie QYS-ka predstavuje obsah jeho prvého vydania zaujímavú zmes informácií, z ktorého, Podporiť nás a sledovať naše ako verím, si bude vedieť každý, kto sa rozhodne k čítaniu magazínu nakoniec aktivity môžete na pristúpiť, vybrať hneď viacero možností. www.facebook.com/ MagazinQYS. Ja s celou redakciou vítame konštruktívnu kritiku, názory a návrhy, a rovnako tiež ponuky spolupráce – teda všetko, čo môže prispieť k plnohodnotnému obsahu magazínu a pomôže nám vylepšiť jeho budúce vydania.

1.

TÉMA ČÍSLA

A. Kuruc

Queer Youth Slovakia

VIDITEĽNOSŤ LGBTI ĽUDÍ V SPOLOČNOSTI

Viditeľnosť nás lesieb, gejov, bisexuálnych, trans-

človeka na Zemi. No, je tiež neúnosná pre jednotlivca, rodových a intersexuálnych ľudí v modernej dobe ktorý sa touto úchylkou v určitom zmysle sám vyčleňuje bezpochyby všade vo svete rastie. Už 15 krajín, z radov spoločnosti, v ktorej žije...“. vrátane Argentíny, Kolumbie a Írska umožňuje manželstvá gejov a lesieb. Slovensko k nim nepa- V roku 2015 hovorca Aliancie za rodinu, Anton Chromík trí. V 17 európskych krajinách nie je vyžadovaná na TA3 v relácii V politike vyhlásil o referende zamerasterilizácia, ak si chcú transrodoví ľudia prepísať nom proti LGBTI ľuďom: „Bolo to niečo veľmi krásne, naozaj sa dialo niečo dobré a ľudia pochopili, že sa v rod. Slovensko k nim nepatrí. tejto krajine dá niečo robiť a môžu vyjadriť svoj názor.

Aby to nevyznelo „ružovo,“ v krajinách ako Irán, Toto referendum nebolo len o rodine, bolo aj o slobode a Sudán alebo Somálsko hrozí za homosexuálny styk ukázalo sa, že tú slobodu veľmi potrebujeme.” alebo prejavy homosexuality stále smrť. Čiernou škrvnou stále ostáva otvorená patologizácia transrodových ľudí vo väčšine krajín na svete vrátane európskych, či už prostredníctvom diagnóz, ale aj prostredníctvom zákonov, ktoré ich nútia k bolestivej kastrácii. (Pozn. výnimkou sú krajiny v Európe Dánsko, Írsko, Malta a naposledy Nórsko, ktoré zaviedli pri prepise rodu princíp sebaurčenia bez nutnosti lekárskych potvrdení a chirurgickcých zásahov)

Na našom zviditeľnení sa pozitívne podpísali tri hlavné skutočnosti, a to kontinuálny boj aktivistiek a aktivistov v 20. storočí za práva LGBTI ľudí. Ďalej to bolo vylúčenie homosexuality ako choroby zo zoznamu Svetovej zdravotníckej organizácie v roku 1991, keďže chorobou nikdy nebola.

A potom k tomu prispeli mediálne známe osobnosti z oblasti umenia, športu a politiky, ktoré sa zdôverili so svojou orientáciou alebo transrodovou identitou verejnosti.

AKÁ JE VIDITEĽNOSŤ LGBTI ĽUDÍ NA SLOVENSKU? V roku 1972, v článku, ktorý bol uverejnený v slovenskom denníku Práca jeho autor napísal: „Rozhodne však je homosexualita spoločensky neúnosná. Nežiadúca z hľadiska bytia, žitia

Igor Smitka

Ak si tie dva články prečítate, právom si môžete položiť otázku, či sa za tých 43 rokov niečo vo vnímaní teplých ľudí spoločnosťou zmenilo. Z oboch vyššie spomenutých vyjadrení srší negativita a zloba. Asi sa však za toto obdobie niečo v societe pohlo, keďže ľudia boli vystavení potrebe verejne hlasovať v referende, či je v poriadku žiť svoj život v súlade so svojím cítením. Zrejme je to dôsledok toho, že sa už teplí a transrodoví ľudia neskrývajú vo svojich izbách, zapáchnutých krčmách a svetlíkoch, ale vyjdú aj otvorene a hrdo do ulíc. Päť ročníkov Dúhového Pride v Bratislave a tri ročníky v Košiciach sú toho dôkazom. Vďaka organizátorkám a organizátorom za guráž, odvahu a vnútornú, ale aj pracovnú silu.

2.

TÉMA ČÍSLA

NEUNÁVNOSŤ NEUNÁVNOS’Ť AKTIVISTOV A A AKTIVISTIEK AKTIVISTIEK AKTIVISTOV Denníky Imrich Matyáš „Aj ja sa snažím zmeniť okolnosti. Naštartovať pozitívne sily v prospech zmeny paragrafu.

Ale páni poslanci sa vyhovárajú na pravý cit ľudu. Ale ľud má s prepáčením v hrubom čreve, áno tam..., že jestvujú takí, ktorí vzdor svojej húževnatej námahe nemôžu ináč konať, než holdovať láske svojho pohlavia.“

Slová z denníkov prvého teplého aktivistu Imricha Matyáša (1896 – 1974) šťavnato popisujú, ako pristupovali v minulosti k LGBTI ľuďom komunisti. Matyáš nebol sám, ktorý sa v tom období zasadzoval za zrovnoprávnenie homosexuálov. Bol však v tej dobe na Slovensku jediným, kto sa nebál otvorene v tejto otázke vystupovať pred úradmi, verejnou bezpečnosťou ako aj medzi bežnými ľuďmi.

Paradoxne teda k zviditeľneniu LGBTI ľudí dopomohli najmä tí a tie, ktorí boli a sú pre heterosexuálnu väčšinu neviditeľní a neviditeľné. Sú to aktivisti a aktivistky, ktoré sa celé roky snažili, aby situácia LGBTI ľudí bola v spoločnosti akcentovaná a riešená.

Sú to ľudia ako Ivan Požgai, Hana Fábry, Marián Vojtek, ktorí pôsobili najmä v 90-tych rokoch a na začiatku nového tisícročia. V súčasnosti Romana Schlesinger, Martin Macko, Romina Kollárik, Chris Havlíček, Róbert Pakan a ďalší. Všetci a všetky významným spôsobom ovplyvnili to, že si nás verejnosť, politici a političky všimli. Zlepšili tiež kvalitu teplého života, zaslúžili sa o rozvoj queer kultúry a spôsobov nášho sebavyjadrenia.

Problémom je, že ostávajú neviditeľní a neviditeľné aj pre mnohých mladých ľudí z LGBTI komunity, keďže nie sú známymi celebritami, nie sú každý deň v novinách alebo v telke. Ale možnosti LGBTI ľudí slobodne žiť na Slovensku dopomohli zo všetkých najviac. Preto považujem za dôležité prinášať históriu aktivizmu v oblasti ľudských LGBTI práv, prezentovať výsledky týchto ľudí komunite, ale aj väčšinovej spoločnosti tak neúnavne, ako to robí

Queer Youth Slovakia

historička a aktivistka Jana Jablonická Zezulová. Bol by som rád, keby aj QYS magazín bol pamäťou našej komunity o našej komunite, bol očamimenšiny o väčšine a naopak.

VPLYV PREDSUDKOV A VPLYV ZNÁMYCH ĽUDÍ Podľa prieskumu Agentúry pre základné práva sú páry rovnakého pohlavia držiace sa za ruky na verejnosti stále „veľmi rozšírené“ len v 2 %. Žiadnemu rodinnému príslušníkovi sa so svojou rodovou identitou nezdôverilo 24% transrodových ľudí. Prieskum Štátnej školskej inšpekcie odhalil, že študenti a študentky majú na školách najväčší problém so spolužiakmi a spolužiačkami s inou sexuálnou orientáciou.

Výsledky minuloročného referenda o rodine ukázali, že osobné príbehy LGBTI ľudí môžu meniť myslenie spoločnosti, pretože aj vďaka tomu bolo neúspešné.

Na druhej strane sa zdá byť smutné, že napriek snahe LGBTI mimovládok, ktorých finančné a personálne kapacity sú obmedzené, to boli práve kresťanské kruhy, čo sa najviac podieľali na zviditeľnení teplých ľudí. Štát zostal bokom. A pokračuje v zneviditeľňovaní naďalej, napríklad aj neochotou prijať Akčný plán pre ľudské práva LGBTI ľudí. Ten sa pripravoval rok a stále nebol vládou SR schválený.

K tomu, aby u nás došlo k výraznému pokroku v presadzovaní práv LGBTI ľudí v praxi, chýba podľa mňa na Slovensku otvorená podpora a verejný coming out zo strany známych ľudí, umelcov a umelkýň, ktorí sú LGBTI, LGBTI politikov a političiek, či teplých ľudí, ktorí a ktoré pracujú v hojnom počte na ministerstvách a mohli by ovplyvniť diskurz. Česť výnimkám. Čím to je? Pokračujúci strach, nezáujem, alebo pocit, že sa ich to netýka? Preto ich všetkých vyzývam, aby sa otvorene prihlásili k svojej orientácii a identite, pretože aj oni majú svoj podiel zodpovednosti na tom, že homofóbia a transfóbia v spoločnosti pretrváva a že zákony, ktoré by uľahčili život párom rovnakého pohlavia, alebo transrodovým ľuďom, sa neprijímajú.

3.

TÉMA ČÍSLA

Queer Youth Slovakia

A. Kuruc

Anketa na tému Viditeľnosť LGBTI ľudí v spoločnosti

Čo mne osobne moja viditeľnosť priniesla?

Priniesla mi slobodu, čiastočný pocit uvoľnenia, porozumenie, že nie som sám, že je to bežná vec, s ktorou sa dá žiť. Tiež to nebolo pre mňa ľahké, ale život v otvorenosti prináša množstvo vyhod, vnútornú pohodu a uspokojenie, že robím dobrú vec aj pre druhých - a to aj napriek homofóbnej spoločnosti a neexistencii zákonov, ktoré by umožnili životné partnerstvá párov rovnakého pohlavia, zakázali nenávistné vyjdrenia vo vzťahu k LGBTI ľuďom a zjednodušili prepis rodu pre transrodové osoby.

Martina, 25, Levice, študentka, ľudskoprávna aktivistka

Žijeme s rôznymi obavami. Prečo ich ešte umocňovať tým, že prijmeme „spoločenskú hru“ a budeme o sebe mlčať? Komu to pomôže? LGBTI ľuďom? Alebo len regresu a tmárom, ktorí sa potom radi odvolávajú na to, že tu žiadni teplí nežijú a že ide o bezvýznamnú a zanedbateľnú skupinu ľudí?

ANKETA Sylvia Porubänová, sociologička Aká je viditeľnosť LGBTI ľudí v súčasnej spoločnosti?

Nemám pocit, že práve viditeľnosť, zjavnosť, „verejný výskyt” :) LBGTI ľudí sa dáko výrazne zlepšil. Coming out niekoľkých známych či známejších ľudí situáciu nevytrhne...

Oproti minulosti resp. už oproti dajme tomu situácii spred 10-15 rokov sa však určite zvýšila frekvencia a viditeľnosť diskurzu. Verím, že hetero väčšina je významnejšie „v obraze”.

Ako môžeme prispieť k tomu, aby sa predsudky v spoločnosti menili?

Tým, že budeme donekonečna hovoriť, argumentovať, presviedčať, dokazovať, sprístupňovať!

4.

Aká je viditeľnosť LGBT ľudí v súčasnej spoločnosti?

Na túto otázku nemám jednoznačnú odpoveď, lebo to vidím diferencovane. Napríklad je podľa mňa rozdiel vo viditeľnosti lesieb, gejov, bisexuálnych ľudí oproti transrodovým a intersexuálnym. Stáva sa mi, že ani vzdelaní ľudia nevedia povedať, čo to znamená. Ja im to vždy rada vysvetlím! Ďalej je podľa mňa rozdiel z hľadiska regiónu a veku. Ale, ak to mám vnímať všeobecne, tak je tu určite stále väčšia viditeľnosť.

Niekedy, žiaľ, v negatívnych konotáciách ako pri akte nenávisti nazvanom „referendum o rodine”.

Zmenilo sa niečo oproti minulosti?

Zmenilo! A celkom dosť. Aj keď nie na všetkých úrovniach. Také politické elity si ešte nestihli uvedomiť, že tu majú byť pre všetkých svojich občanov a občianky. Práve oni by mali byť tí, čo sa nebudú vyhovárať na to, že slovenská spoločnosť „na to ešte nie je pripravená”, ale budú verejnou autoritou, ktorá slovenskú spoločnosť posunie o krok vpred, k vzájomnému rešpektu a tolerancii. Nie ku kumulácii nenávisti voči rôznym skupinám ľudí, ktorá nám potom prináša fašistov do parlamentu. Na to som ja teda nebola pripravená a nikdy nebudem! Ale napíšem sem aj pozitívny príklad, z ktorého aj po pár rokoch čerpám veľa energie. Keď som pracovala s mládežou, mali v jednej aktivite otázku, či sa môžu ľudia s neheterosexuálnou orientáciou sobášiť na Slovensku. Každý jeden/jedna mi odpovedal, že áno, samozrejme môžu! Keď som im povedala, že nie, nemôžu, obvinili ma, že klamem. Vysvetlili mi, prečo sa mýlim veľmi jednoducho: „Však keď sa ľúbia, prečo by sa nemohli?” :) Neviem si predstaviť, že keď som ja bola v ich veku, tak by som rozmýšlala takto.

TÉMA ČÍSLA

Queer Youth Slovakia

Ako môžeme prispeť k tomu, aby sa predsudky v spoločnosti menili?

Na tej individuálnej úrovni vie prispieť každý/každá z nás stále. Napríklad tým, že o sebe budeme hovoriť otvorene. Osobná skúsenosť je v búraní bariér veľmi dôležitá, lebo len tak sa ľudia dozvedia, že sme ľudia z mäsa a kostí, ktorí chodia do školy, do práce, platia účty a žijú tak ako oni. Keď bude niekto aj z poslednej zabudnutej dediny Slovenska vedieť, že tá moja milá susedka je lesba, tak potom ťažšie uverí (dúfam ani neuverí!), keď jej niekto bude hovoriť, že jej susedka je tá zlá, čo ide „kradnúť deti”. Okrem toho, že si to myslím ja, tak aj výskumy ukazujú, že osobná skúsenosť je tá správna cesta. Ale úplne chápem, že nie každý je v pozícii, kedy je bezpečné o sebe otvorene hovoriť.

Takže každý by mal konať v rámci svojich možností a schopností. Napríklad zastať sa LGBTI ľudí, keď sme svedkami/svedkyňami reprodukcií predsudkov, urážania, osočovania a dokonca aj násilia. Netreba ticho tolerovať, ak sa deje niečo zlé okolo nás.

Mybo Trans* inklúzia – PRESS START Dokážem zrátať na prstoch jednej ruky filmy, ktoré

mnou otriasli. Päť kusov ma rozplakalo ako malé dieťa. No len jediný u mňa zaťal hlboko do živého.

A to kinematografický počin režiséra Yao Yao z roku 2013 s názvom Brothers (Bratia). Yao sa odhodlal po prvýkrát zachytiť bežný život trans*¹ ľudí, no najmä trans mužov², v Číne.

Divák počas sledovania tohto dokumentu rýchlo pochopí, že písmeno “T“, v notoricky známej skratke LGBT, bohužiaľ, nesymbolizuje iba trans* komunitu ako celok. Hovorí aj o našej “transparentnosti“ vo vašich očiach. Sme natoľko prehliadaní bežnou spoločnosťou, až sa zdá, že byť trans* je ako byť priesvitný, ba dokonca úplne neviditeľný.

Niektorí z vás už možno nejakého trans*človeka poznajú osobne. Nie sme žiadna ohrozená zver žijúca v rezervácii. Je nás síce pomenej a z pochopiteľných dôvodov je málokto out, ale sme tu.

Chápeme, že príležitosť sadnúť si s niekým trans*, normálne sa s ňou/ním/nimi porozprávať, je pre cis ľudí vzácna. Neistota zoči-voči neznámemu je úplne prirodzená. Treba ju chápať ako súčasť procesu spoznávania všetkého nového. A za počiatočnú zmätenosť pri rozhovoroch na túto tému sa netreba vôbec hanbiť.

Chceme s vami existovať v spoločnom priestore bezpečne, s rešpektom, bez zbytočných obáv. Našťastie, vaše prvotné rozpaky sa dajú rozptýliť, napríklad aj takto:

Vitaj! Ja som trans*.

POHLAVIE (alebo aj pripísané pohlavie, angl. sex) je všetko to„cha-cha“ dole, „chi-chi“ hore a „ehm-ehm“ medzitým, plus vaše chromozómy (XX, XY,...). To ako je ľudské telo biologicky vyskladané rozhoduje o pohlaví človeka. Dominujú síce dve z nich, no rozhodne nie sú jediné.

ROD ( angl. gender) je ako hrubočizný katalóg bodov, ktoré máme vzhľadom k nášmu pripísanému pohlaviu spĺňať. Správaním, vyjadrovaním a spôsobmi počnúc, oblečením, záujmami a účesom končiac.

Kto to od nás vyžaduje? Okolitá spoločnosť. Ako sa ten elaborát predpisov zostavuje? Každú chvíľu inak. Ľudia so ženským pohlavím sú najprv dievčatami, neskôr ženami. Ich farbou je vraj ružová. Majú byť pekné, upravené, inteligentné, šikovné, vzdelané...

Vtipné! Pred pár storočiami by málokto veril, že ženu možno naučiť čítať a písať. Nedajbože, aby sa taká gramotná bezdetná pubertiačka prešla sama po meste v „slimfitoch“. Nemožné!

Človeku mužského pohlavia by ešte ako chlapcovi mali začať miznúť slzné kanáliky, pretože v dospelom veku sú pre muža úplne nepotrebné. Okrem doživotného boja s vysychaním očných buliev má chlap byť rozhodný, silný, držať slovo. Nemá sa ¹ hviezdička za termínom trans predstavuje celé spektrum dať ľahko ovplyvniť rýchlo sa meniacimi trendmi rodových identít, ktorých je veľa. Osoby s týmito identitami a pridŕžať sa zvykov z dôb minulých, keď muž bol majú spoločnú jednu črtu – nie sú cisrodové. (vysvetlenie „naozaj mužným“.

Jeden z “bratov“ v snímke konštatuje: „Je to veľké “T“, ale nikto mu nevenuje pozornosť. Nikto sa oň v skutočnosti nezaujíma.“

pojmu cisrodovosť a rodová identita -pozri nižšie v článku) ²trans muž – človek, ktorého pripísané pohlavie je ženské, ale rod mužský

Tak ty si trans*. Aha...?

5.

TÉMA ČÍSLA

Queer Youth Slovakia

RODOVÁ IDENTITA (anglicky gender identity) je ten najpresnejší portrét samej/samého seba vo vnútri každého človeka. Tvorí jadro osobnosti. Je s vami od prvého nádychu, až po ten posledný. Ona je základom uvedomenia si: „som žena“/„som muž“ alebo „som niekde medzi“, či dokonca „Pobozkajte mi! Ja stojím úplne mimo týchto rámcov!“.

V žiadnom prípade sa rodová identita nedá len tak vymeniť, oklamať a rozhodne nie je len výmyslom.

TRANS* ĽUDIA môžu byť vaše dcéry, synovia, netere, synovci, rodinní známi, kamaráti, kolegyne, kolegovia, okoloidúci na ulici. Odlišuje nás to, že naše rodové identity sú prepojené s našimi pohlaviami trochu inak, ako u väčšiny ľudí. Sme natoľko silní/-é, že dokážeme svoju výnimočnosť prijať. Sme tak odvážni/-e, že sa nebojíme podľa nej žiť.

CISRODOVOSŤ (z angl. cisgender; cis- „na rovnakej strane“ a gender- „rod“) je stav, v ktorom sa osoba stotožňuje s tým, ako bola označená pri narodení, resp. aký rod jej bol pripísaný. O cisrodovej osobe alebo cis osobe hovoríme napríklad vtedy, ak bol niekto pri narodení označený ako muž a má mužskú rodovú identitu. Tento pojem sa týka výhradne identity, takže ak napr. cisrodová žena pôsobí maskulínne, stále ide o cisrodovú ženu.

A okrem toho sme ešte aj chápaví/-é. Preto rozumieme, ak ste v pomykove. Len by to padlo na škodu, ak by to celé trvalo príliš dlho.

Viac sa dozviete na: http://www.transfuzia.org/ ak ste v pomykove. Len by to padlo na škodu, ak by to L. Filipová celé trvalo príliš dlho.

5 COMING-OUTOV, Zdroj: http://www.transfuzia.org/

KTORÉ OTRIASLI SPOLOČNOSŤOU

Verejné vyznanie sexuality, ktorá je odlišná od tej hete-

rosexuálnej, môže byť niekedy zradné. Najmä pokiaľ ide o osobnosti, ktoré využívajú verejnú mienku ako nástroj na zvyšovanie svojej popularity. Napriek tomu je z roka na rok stále viac tých, ktorí síce sexuálnu revolúciu nespôsobia, no postarajú sa o nastolenie často opomínaných otázok a rozvíjanie spoločenského povedomia.

Dôsledky comingoutu nasledujúcich piatich osôb sa dotýkajú viacerých sfér, a tak aspoň poskytujú inšpiráciu ďalším generáciám.

mosexuálnej orientácií v roku 1997. Predtým však mala našliapnuté smerom k celkom slušnej kariére. Stala sa prvou ženou, ktorú takpovediac “akceptoval” aj dovtedajší kráľ žánru talk show – Johnny Carson.

V jeho programe predviedla vtipný dialóg s Bohom. Vznikol, keď mala DeGeneres ešte len 21 rokov. Opisovala v ňom, ako sa pohádala so svojou prvou láskou Kat – píše v profilovom článku o DeGeneres britský denník Guardian. Kat ju volala domov, no dnes už slávna moderátorka trucovala. Neskôr sa dozvedela, že Kat pár minút potom zahynula pri dopravnej autonehode.

Facebook.com/ellentv

DeGeneres získala aj vlastný sitcom, no práve coming-out nasrdil sponzorov. Napokon sa v máji roku 1998 z financovania seriálu Ellen stiahli, Odsúdili ju aj jej konzervatívni americkí diváci a hviezda nádejnej komičky zhasla. “Nepracovala som tri roky. Bola som taká nahnevaná. Myslela som si: Toto som dosiahla sama, nedostala som to preto, že som bola pekná, ani pre konexie v biznise. Naozaj som sa prepracovala k vlastnému sitcomu, ktorý bol úspešný a bežal päť rokov.

Spravila som, čo bolo správne: Vyoutovala som sa, čo bolo pre mňa len dobré a bola to naozaj jediná vec, ktorú som mohla urobiť. Napokon ma za to potrestali,” povedala Guardianu.

Do priazne divákov sa postupne dostávala po teroristických útokoch na Svetové obchodné centrum v roku 2001. Vtedy moderovala Emmy a viackrát poukázala svojím cynickým a briskným humorom na bolestivé miesta politiky a teroru.

O dva roky neskôr už nielenže začínala kariéru Ak hovoríme o comingoutoch, fénixom sa dá nazvať americkú moderátorku zábavných programov EllenDe- úspešnej televíznej zabávačky, ktorou je dodnes, ale tiež dabovala modrú rybičku Dory v animovaGeneres. Komička, ktorá sa so svojou TheEllenDegeneres show teší už trinásťročnému úspechu, nebola vždy nom filme Hľadá sa Nemo a jej práca je lemovaná veľkou radou ocenení. taká obľúbená. Mohlo za to verejné priznanie sa k ho6.

TÉMA ČÍSLA

Queer Youth Slovakia

MileyCyrus bola pre väčšinového amerického diváka obyčajnou detskou hviezdičkou. Neskôr sa začala nevkusne natriasať do rytmu skladby WeCan´t Stop a obtierať o svojho speváckeho kolegu Robina Thicke-a na odovzdávaní cien MTV Video MusicAwards v roku 2013. V tom čase sa zlé jazyky – hlavne rodičov – ozývali proti nej, keď tvrdili, že lascívne gestá s veľkým penovým prstom kazia morálku súčasnej generácie násťročných. Okrem toho sa do dnes 23-ročnej speváčky “obuli” aj ochrancovia afroamerickej kultúry či feministky, feministky, ktoré naznačili, že presexualizovanosť á la Cyrus nemá s feminizmom nič spoločné (Cyrus sa sama označila za jednu z najväčších feministiek na svete).

Viacerých gay fanúšikov potešil NyleDiMarco, hluchý účastník reality show America´sNext Top Model, keď prostredníctvom Twitteru odpovedal fanúšikovi na otázku ohľadom jeho sexuality. Používateľ dal DiMarcovi na výber, či sa mu viac páčia ženy alebo muži. Víťaz poslednej série modelingovej reality show iba odpovedal “fluid” a pridal odkaz na článok, ktorý “sexuálnu fluiditu” vysvetľuje. Takto sa stal nielen historicky posledným dobyvateľom televízneho programu, ale tiež prvým modelom rozširujúcim obzory širokej verejnosti v tejto oblasti.

V konečnom dôsledku dal ťažkopádnym textom z dielne EverydayFeminism svojim fanúšikom vedieť presne to, čo píše aj queer portál Advocate oveľa jednoduchšie. Sexuálne fluídny človek môže mať život poskladaný z období, počas ktorých ho vždy priťahuje iné pohlavie. Zároveň sa však ohrádza voči otázkam, či nie je takýto človek “sexuálne nenásytný”. DiMarco sa nechtiac svojou autenticitou a pozornosťou zameranou na jeho vzhľad postaral o znovuotvorenie tejto témy v spoločnosti.

Pravdepodobne bol svet vtedy svedkom verejného objavovania sexuality známej osoby. Miley Cyrus sa totiž v októbri roku 2014 napokon vyjadrila pre lifestylový mesačník Elle, že je pansexuálna. “Som za všetko, čo je legálne. Som za ktoréhokoľvek dospeláka — kohokoľvek nad 18 rokov, kto by ma ľúbil. Nestotožňujem sa s tým, či som dievča alebo chlapec a nepotrpím si na to, aby sa môj partner identifikoval ako dievča alebo chlapec,” cituje odpoveď popovej speváčky portál Yahoo.

Správy o tom, že niekdajší americký námorný vojak a držiteľ rekordu v bodybuildingu z roku 2009 MatthewRaymondKroczaleski je transsexuálom, a Ten ďalej vysvetľuje rozdiel medzi pansexualitou a zároveň pohlavne fluídny, prepukli iba nedávno, a bisexualitou. Základný rozdiel je podľa neho v tom, že to v roku 2015. Odvtedy sa vo veku 42 rokov svetu bisexuáli rozlišujú iba dve pohlavia, zatiaľ čo pansexpredstavuje ako JeanMarieKroc. Svoj comingout abuáli sú otvorení aj vzťahu s transsexuálom alebo gensolvoval zverejnením fotografií na Instagrame, kde der-queer človekom, teda niekým, kto sa nestotožňuje pózuje v mužskom aj v ženskom oblečení. Hoci sa s doposiaľ spoločensky prijatými pohlavnými “norma- JeanMarie sama opísala pre britský Daily Mail ako mi”. “alfa samec/dievčenské dievča s lezbickými sklonmi v mužskom tele”, považuje svoju identifikáciu za nedokončený proces.

“Počkám, kým moji traja synovia vychodia strednú školu,” vysvetlila Kroc a poprela tým stereotypy o neakceptovaní v rodine aj po štyridsiatke. Tvrdí, že jej synovia sú úžasní a puto, ktoré majú je neskutočné. Tiež bola jedným z mála športovcov v profesionálnej kulturistike, ktorí sa podľa vlastných slov konečne môžu správať tak, ako chcú.

Svetom športu, ktorý dlhú dobu podliehal tabu, pokiaľ išlo o homosexualitu medzi športovcami, pozitívne otriasol aj comingout 24-ročného olympionika Gusa Kenworthyho. Ten zverejnil na Twitteri iba titulku športového magazínu ESPN. Z homosexuality sa vyznal práve v rozhovore s jeho redaktorkou, pričom pri zdieľaní príspevku napísal iba “Som gay”.

Facebook.com/MileyCyrus

7.

TÉMA ČÍSLA

Queer Youth Slovakia

športová komunita “prekusla” fakt, že je gay. “Hovoria, že ide o komunitu jednotlivcov a každý si robí svoje, takže musíte byť sám sebou,” vyjadril sa Kenworthy.

“V skutočnosti to nie je pravda. Každý má na sebe čiapku, tričko, nohavice alebo obuv od RedBull, Monster alebo Rockstar. Každý jazdí na takom istom type auta a počúva tú istú hubu. Toto odvetvie nie je úplne naklonené inakosti. Znervózňuje ma to,” povedal pre ESPN. Napokon sa mu po coming-oute dostalo podporných ESPN.com slov práve od menovaných značiek a na Twitteri ho Z interview vyplýva otázka, či americký držiteľ strie- virtuálne objal aj jeho lyžiarsky tím, dokonca aj speváčka MileyCyrus, ktorú atlét kedysi označil za svoju bornej medaily v disciplíne freestyle lyžovanie zo ZOH Soči 2014 je dostatočnou autoritou na to, aby celebritnú platonickú lásku.

Ria Gehrerová

Ako sa o gejoch a lesbách písalo za totality?

Ľudia s perverznou úchylkou, ktorú treba liečiť Noviny pred pár desiatkami rokov uverejňovali nezmyselné dohady. Tvrdili, že homosexualitu je možné získať počas života, napríklad aj užívaním drog. „Som homosexuál. Je to spoločensky tolerované?“ pýta sa v poradni denníka Práca v roku 1972 dopisovateľ s iniciálmi J. P.

Odpovedá mu ktosi s iniciálou S. „Nech už považujeme homosexualitu za chorobu alebo nie, je potrebné povedať, že ide o nenormálne sklony, ktoré vedú k neprirodzenému stvárneniu života jednotlivca. Človek je tvor, ktorý z archívu Mudr. Jána sa bráni tomu, aby smrťou zanikol. Chce mať Majerského pokračovanie vo svojom potomstve. Ľudstvo chce žiť večne. Keby zánikom všetkých žijúcich ľudí mal ľudský život na Zemi prestať, aký význam by Andrej Kuruc z divadla Nomantinels tieto články zdramatizoval a spolu s režisérkou Dášou Krištofomala naša veda, technika, pokrok, budovanie?“ vičovou ich predstavili ako divadelnú hru. „Je až deS takýmito odpoveďami sa gejovia a lesby v social- sivé, ako sa dobová rétorika zdá komická, a pritom istickej tlači stretávali pravidelne. Doktor Ján Ma- to ani nebolo tak dávno,“ hovorí Krištofovičová. „Rovnako ako je dôležité vracať sa k víťazstvám, je jerský tieto články roky zbieral a neskôr odovzdal ľuďom zo združenia Ganymedes, ktoré bolo prvou dôležité vracať sa aj k chybám a omylom.“ slovenskou LGBT aktivistickou organizáciou.

8.

TÉMA ČÍSLA

Queer Youth Slovakia

HOMOSEXUALITA ako dôsledok DROG V roku 1950 sa maximálna výška trestu za homosexuálny pohlavný styk znížila na jeden rok. Až o jedenásť rokov neskôr, v roku 1961, trestnosť homosexuálneho styku úplne zrušili.

V Majerského výstrižkoch sa ocitol aj článok z roku 1968 od profesora E. Guensbergera, ktorý pôsobil ako psychiater. Homosexualitu opisuje ako chorobu.

Róbert Pakan

Najbližšie bude hra súčasťou sprievodných akcií bratislavského Dúhového pride-u, ktorý tento rok pripadol na 30. júla.

Zdroj – archív Iniciatívy Inakosť – zozbieral Ján Majerský

KLAMSTVÁ A ZAVÁDZANIE „Nazdávame sa, že homosexuáli sa nerodia. Ľudia sa nimi stanú za rozličných okolností. Môže to byť prostredie, príležitosť, komplexy menejcennosti a pod.,“ píše v poradni S. „Ak sa nedá očakávať ani po prípadnej pomoci lekára, že nastane u Vás v tomto smere obrat, potom Vám môžem poradiť len jedno. Zdržanlivosť.“

„U nás sa dodnes voči tomuto ochoreniu pociťuje živelný odpor, tkvejúci, pravda, i v základnej neznalosti tohto problému.“ Ako uvedomelý občan Československej socialistickej republiky však o pár riadkov nižšie pridáva aj informácie o prepojení homosexuality, užívania drog a následnej kriminality. „Drogová závislosť má ešte iný dôsledok: vytvára u obetí rôzne druhy perverzií, medzi nimi aj homosexualitu. Takto je homosexualita zapojená do mašinérie drogového obchodu, smutného mechanizmu kapitalistických štátov,“ píše profesor E. Guensberger.

V socialistickej tlači pravidelne uverejňovali viaceré nezmyselné dohady. Písali aj o tom, že homosexualita je sexuálna úchylka, že je možné ju získať počas života alebo že je to choroba, ktorú treba liečiť. Dnes „Zamilovala som sa do muža, ktorý je homosexuáuž vieme, že ľudia sa so svojou sexuálnou orientáciou lom. Zistila som to bezpečne. Napriek tomu sa chcem rodia a opakované pokusy o jej liečbu boli neúspešné. vydať za neho. Budú pri spolunažívaní komplikácie?“ pýta sa v poradni denníka Práca v roku 1971 Iveta.

ÚCHYLNÝ PARTNER

Na druhej strane, aj vďaka tomu, že ju odborníci časom začali považovať za chorobu, bol v Československu v roku 1961 zmenený zákon a ľuďom už za homosexuálny styk nehrozilo väzenie. Za chorobu predsa človeka netreba trestať, treba ho liečiť. „Na Slovensku do roku 1950 platil uhorský paragraf 241, ktorý sa týkal len mužov. Niežeby bol oproti rakúskemu, ktorý platil v českých krajinách, liberálnejší, len jednoducho nerozpoznával sexuálny styk medzi ženami, lebo nerozumel, ako by dve ženy mohli spolu niečo mať, keď chýba penis,“ hovorí s úsmevom Jana Zezulová Jablonická z Iniciatívy Inakosť.

Na otázku jej odpovedá ktosi so značkou á. „Keď píšete, že by ste sa uspokojili aj s platonickou láskou, aby ste sa mohli za úchylného partnera vydať, konáte pod vplyvom chvíľkovej nálady, alebo si chcete sama niečo nahovoriť, čomu však už teraz neveríte.“ V poradenskom okienku jej následne vysvetlia, že ak by sa jej budúci manžel náhodou rozhodol prostituovať alebo zvádzať mladistvých, mohol by byť trestne stíhaný. Odporúčajú jej teda, aby svojho priateľa radšej opustila.

„Ľahšie je prežiť rozchod teraz ako v manželstve. Vaša mladosť má všetky šance. Veľký nemecký básnik J. Na základe tohto zákona mohli muži dostať za homo- W. Goethe pripomína: ‚Nezazlievajte ženám, že sú sexuálny styk až päť rokov väzenia. Podobná situácia prieberčivé v mužoch, ony hľadajú iba správneho muža!‘ Iste si ho aj Vy nájdete!“ bola aj v českých krajinách .

9.

TÉMA ČÍSLA

Queer Youth Slovakia

Imrich Matyáš sa u nás angažoval od dvadsiatych až do šesťdesiatych rokov 20. storočia. „Písal pre pražský mesačník Hlas sexuální menšiny a bojoval za odtrestnenie homosexuálneho pohlavného styku. Písal napríklad listy na rôzne úrady, oslovoval odborné kapacity, organizoval komunitné stretnutia a obhajoval práva stíhaných homosexuálov pred súdmi,“ opisuje Zezulová.

Totalitná spoločnosť homosexuálom neponúkala uspokojivé riešenie ich ťažkej životnej situácie.

V novinách sa opakovali tie isté frázy, ktoré z nich robili problém. Nečudo, že mnohí vtedy trpeli depresiami, ktoré sa končili samovraždami.

MRAVNOSTNÁ POLÍCIA Život homosexuálov bol ešte pred päťdesiatimi rokmi úplne iný. Nebáli sa iba trestov, ale aj morálneho odsúdenia. „Pre týchto ľudí bolo trestom už to, že ako stíhaní a riešení na polícii stratili dobrú povesť, pracovné miesto, kontakt s rodinou, vyhrážali sa im. Za socializmu si takýchto ľudí evidovali na mravnostnom oddelení polície, a tak boli ľahko vydierateľní,“ hovorí Jana Jablonická Zezulová.

Mnohí ľudia sa báli otvorene sa prejaviť, pretože kedykoľvek mohlo dôjsť k udaniu. Uzatvárali sa do vlastných komunít, kde sa všetci poznali, a nebolo ľahké sa medzi nich dostať.

V roku 1970 vydala Česká tlačová agentúra správu o úžasnom úlovku mravnostnej polície v Juhoafrickej republike.

Agentúra píše: „V sobotu skoro ráno vtrhol do domu johannesburského milionára prepadový oddiel polície – v dvojposchodovom dome, z ktorého vypratali takmer všetok nábytok, sa im otvoril otrasný pohľad.

Okolo 350 obnažených alebo polovyzlečených mužov bolo práve v najlepšej zábave. Niektorí z nich sa preobliekli za ženy – čo im odoprela príroda, nahradili parochňami, toaletami, jemnou spodnou bielizňou a inými náhradkami.“

Dokola si totiž čítali vety ako tie z denníka Práca v roku 1972: „Homosexualita je vo všeobecnosti spoločensky neúnosná. Nežiaduca z hľadiska bytia, žitia človeka na zemi.“ Aj napriek dekriminalizácii homosexuálneho styku v roku 1962 u nás homosexualitu naďalej vnímali ako sexuálnu úchylku. Prvé zmeny v tomto smere sa začali až na konci osemdesiatych rokov.

O významnú udalosť išlo najmä preto, že v dome sa nachádzala johannesburská smotánka – lekári, právnici, riaditelia veľkých podnikov aj známi herci.

Majiteľa domu následne polícia obvinila z nezákonného predaja alkoholických nápojov a niektorých hostí stíhali za to, „že pre svojich spoločníkov hrali príslušníčky ženského pohlavia“.

SOCIÁLNI DEMOKRATI MLČIA, PÁPEŽ NIE Odmietanie homosexuálov, hoci opatrnejšie a iným jazykom, sa opakuje dodnes. Stačí si spomenúť na novelu Ústavy z roku 2014, ktorá manželstvo definuje ako „jedinečný zväzok medzi mužom a ženou“ a na nedávne referendum, ktoré chcelo homosexuálom vziať aj tie práva, ktoré ani nemajú.

Referendum vtedy rozdelilo spoločnosť na dva tábory a politici sa do tejto diskusie zapájali len veľmi sporadicky. Kým v európskych krajinách sa sociálni demokrati snažia presadzovať rozširovanie práv LGBT ľudí, u nás sa vládna strana Smer tejto téme takmer vôbec nevenuje.

O TEPLÝCH SLOVÁKOCH VEĽA NEVIEME Zezulová v súčasnosti dokončuje knihu o histórii sexuálnych menšín na Slovensku. Z obdobia 20. storočia sa veľa materiálov o tejto téme nezachovalo, a tak z veľkej časti vychádza z denníkov Imricha Matyáša, ktorého Inakosť označuje za prvého teplého aktivistu na Slovensku.

Premiér Robert Fico po referende za svoju stranu len stručne poznamenal, že „rešpektuje voličov, ktorí sa na ňom zúčastnili, ako aj tých, ktorí sa na ňom nezúčastnili, a nemá dôvod komentovať túto občiansku iniciatívu“.

V 20. storočí sa viaceré LGB subkultúry a aktivisti sami nazývali teplými. V Česku je ich história spracovaná v knihe Teplá Praha, ale o Bratislave toho veľa nevieme.

Naše skóre navyše nezlepšuje ani fakt, že predseda strany vládnej koalície Ján Slota ešte v roku 2004 v televízii Markíza tvrdil, že homosexualita je „zvrhlosť a zhovadilosť“.

10.

ROZHOVORY

Queer Youth Slovakia

Výzva na toleranciu, naopak, pred niekoľkými dňami prišla od hlavy rímskokatolíckej cirkvi. Pápež František vyhlásil, že cirkev by mala požiadať homosexuálov o odpustenie za to, ako s nimi rokovali.

Ešte v roku 2013 povedal: „Ak je niekto gay, hľadá Boha a koná dobro, kto som ja, aby som ho súdil?“ članok je súčasťou redakčného obsahu Dennika N, bol uverejnený 30.6.2016

Maroš Ondrejka

“Verejný záujem je dobrá výhovorka.”

Jedna, predpokladám, že pomerne častá otázka na úvod. Čo považujete za najzávažnejšie aktuálne problémy LGBTI menšiny na Slovensku?

Ja osobne vnímam ako najaktuálnejší a najväčší problém homofóbiu v spoločnosti, proti ktorej sa bojuje už veľmi dlhú dobu a tento boj mal mnohé pozitívne výsledky. Potom však nastalo to neslávne obdobie referenda, ktoré dosiahnutý pokrok posunulo míľovými krokmi späť. Vsúčasnosti všetky snahy smerujú k tomu, aby sme sa dostali aspoň na rovinu pred referendom. Od homofóbie sa potom odvíja aj diskriminácia osôb s odlišnou sexuálnou orientáciou. Nenahlasovanie prípadov takejto diskriminácie vidím ako jeden z hlavných problémov v kontexte mojej práce. Ťažko povedať, či je to pre nezáujem, nedôveru, že sa niečo podarí dosiahnuť, alebo strach zo strany LGBTI osôb vôbec riešiť tieto prípady.

Dostali sme sa do obdobia, kedy sa požiadavka LGBTI ľudí berie ako akási „nadpožiadavka“, práva LGBTI ako „nadpráva“ a ich viditeľnosť ako provokácia. Celý komplex problémov má jedného spoločného menovateľa.Tým je jednoznačné nepochopenie princípu práv LGBTI osôb.

Aká je teda úloha SNSĽP pri zlepšovaní aktuálneho stavu?

PREDSTAVUJEME : Mgr. Zuzana Pavlíčková je absolventkou Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a držiteľkou titulu LL.M. Erazmovej Univerzity v Rotterdame v odbore Medzinárodné a európske verejné právo. Od roku 2012 pôsobí v Slovenskom národnom stredisku pre ľudské práva (SNSĽP) ako odborníčka v oblasti práva a vonkajších vzťahov, kde je zároveň zodpovená za LGBTI tému pri spracovávaní každoročnj správy o dodržiavaní ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania a práv dieťaťa a to vždy aktuálne k uplynulému roku. Podľa jej slov sa bude vždy snažiť, aby téma LGBTI bola v správe, rovnako ako v povedomí strediska, zastúpená čo najkomplexnejšie.

Na tému viditeľnosti LGBTI na Slovensku, o

možných zmenách, o jej názoroch, práci a aj o tom, čo v oblasti vidí ako kľúčové. Rozhovor s osobou, pre ktorú diskriminácia LGBTI osôb predstavje jednu z hlavných pracovných náplní priniesol mnohé zaujímavé postrehy a názory.

11.

Jednou z našich hlavných úloh je poskytovanie právnej pomoci obetiam diskriminácie. Nedostatočné nahlasovanie týchto prípadov sa snažíme zvrátiť oficiálnymi vyjadreniami, osvetovou činnosťou a reagovaním na jednotlivé prípady.

Napríklad, v období referenda, k stratégii ochrany a podpory ľudských práv, no i v našej každoročnej správe. Všade upozorňujeme na to, že možnosť niečo dosiahnuť aj v individuálnej rovine tu je. Ďalšou našou úlohou je zvyšovanie povedomia, a to buď mediálnymi výstupmi, alebo v rámci našich vzdelávacích aktivít. Rozbieha sa aj naša spolupráca v oblasti vzdelávania pedagógov v otázkach LGBTI, kde by nám mal byť poskytnutý priestor.

Spomenuli ste Správu o stave ľudských práv, kde je právam LBGTI osôb venovaný samostatný priestor a v rámci ktorej ste za rok 2014 komentovali aj Akčný plán pre LGBTI ľudí na roky 2016-2019 a Celoštátnu stratégiu ochrany a podpory ľudských práv.

ROZHOVORY

Queer Youth Slovakia

V aktuálnej správe, ktorá vyšla v apríli tohto roku, hodnotíme ako veľké sklamanie nielen to, že sa Akčný plán vôbec nepodarilo prijať, ale že sa po ňom akoby zrazu zľahla zem. Samotný Akčný plán pre LGBTI ľudí sa pritom v niektorých otázkach venoval problematike pomerne dobre, v iných sme ho vyhodnotili ako nedostatočný. Napríklad, otázke registrovaných partnerstiev sa v podstate zaväzuje len k analýzam, najmä analýzam dopadu na verejné financie a rôznych prekážok, čo je v mojich očiach správnym začiatkom. Avšak časový horizont, či záväzok, dokedy sa na ne nadväzujúce opatrenia majú stihnúť, je už otázkou nezodpovedanou. Aj zo samotných rokovaní Výboru pre práva LGBTI osôb vyplynula určitá neochota zo strany jednotlivých ministerstiev veci vôbec doriešiť.

tou ľudí zúčastniť sa ukázalo, že záujem verejnosti nie je tieto otázky riešiť tak, ako to predostieralo referendum. Už to môžeme brať za „jasný verejný záujem“, aj keď úplne jasným pre všetkých možno nikdy nebude.

Verejný záujem je teda pohodlnou výhovorkou v našej spoločnosti, ktorá v LGBTI téme ostáva pomerne konzervatívna a v ktorej politickí predstavitelia konajú vo vzťahu k otázke LGBTI práv pragmaticky. K zmene, ktorú očakávame v rámci verejného záujmu, možno nikdy nedôjde. Aký je Váš názor?

Je tu priestor záležitosť riešiť. Ak sa bavíme konkrétne o uznaní registrovaných partnerstiev párov rovnakého pohlavia, môže sa niečo výrazne zmeniť, no nie na základe kategórie verejného záujmu, Z čoho potom podľa Vás pramení neochota polilebo ten bude ucelený a dostatočne jasný len veľmi tických zástupcov vo veci konať? Je naozaj potreba nepravdepodobne. Vidíme však dve možnosti, obe „jasného verejného záujmu“ taká silná? A ako ho prameniace z určitého tlaku. Jedna súvisí s tlakom vôbec môžeme definovať a docieliť? verejnosti a záujmom spoločenských elít, o ktorom sme sa už bavili, a teda nesie so sebou určitú Verejný záujem je z právneho pohľadu úplne neu- ťažkopádnosť, nejasnosť, zdĺhavosť a neochotu, chopiteľný pojem a v našom verejnom priestore s ktorou by sa musela spoločnosť vyrovnávať. pôsobí len ako dobrá výhovorka. Ako ilustráciu Druhou je priamy záväzok pre Slovensko zo stramôžeme uviesť napríklad Taliansko, kde v posled- ny medzinárodnej/európskej inštitúcie v otázke nom období preukázateľne nastal posun k akľudských práv. Ak si však premietneme súčasnú ceptácií LGBTI osôb a príslušných tém verejnosťou. situáciu, pravdepodobnejšia je druhá možnosť.

Napriek tomu, ako bol zákon o registrovaných partnerstvách schválený v Hornej Snemovni a následne predložený Dolnej Snemovni talianskeho parlaDostali sme sa k registrovaným partnerstvám. Podmentu, boli predstavitelia obhajujúci práva LGBTI porujete kampaň iniciatívy Inakosť s názvom Životné osôb zaskočení veľkou vlnou protestov a odmietpartnerstvo? Máte o nej hlbšie informácie? nutia zo strany odporcov. A hoci bola legislatíva o registrovaných partnerstvách v Taliansku prijatá, Myslím, že budem interpretovať nielen môj názor, práve spomínaná vlna nespokojnosti odráža veľkú ale aj názor celého SNSĽP,ak vyjadrím súhlas s prenejasnosť v tom, ako je artikulovaný verejný záujem modelovaním pojmu „registrované partnerstvo“, a čo vlastne tento verejný záujem znamená. Verej- ktoré je v našej spoločnosti silne démonizované, ný záujem – v tomto prípade ten, ktorý vidíme v rovnako ako celý Istanbulský dohovor a myšlienuliciach a ktorý súvisí s organizovaným odporom ky rodovej rovnosti. Väčšina odporcov podstaty voči takejto legislatíve, nemusí s analýzami a pries- registrovaného partnerstva a konceptu rodovej kumami agentúr úplne súvisieť. Verejný záujem je rovnosti ani len nevie konkrétne pomenovať to, kategória, za ktorú sa ľudia radi schovávajú nielen s čím nesúhlasí. „Životné partnerstvo“ je veľkým v otázkach LGBTI práv, ale v celej ľudsko-právnej krokom vpred, či pojmovo, alebo vo svojej podoblasti vôbec, keďže práve pri nej je dosiahnutie state. Zároveň dáva možnosť debatu rozvíjať do celospoločenského, resp. výrazne väčšinového rôznych rovín a myslí na rôzne aspekty prijatia konsenzu extrémne náročné, až nemožné. Túto takejto legislatívy v našich podmienkach, čo mi je rozporuplnosť možno vidieť aj v kontexte referenda veľmi sympatické. Prezentovanie LGBTI párov ako na Slovensku. Podpisy na petícii za jeho vyhlásenie bežných ľudí s ich každodennými problémami a naznačujú určitý záujem verejnosti nenapredovať príbehmi je skvelé, keďže ukazuje, že za skratkou cestou posilňovania práv LGBTI komunity. Mám LGBTI sú naozaj reálni ľudia. A v prípade gej a ale za to, že referendum práve neúčasťou i neocho- lezbických párov sa čiastočne podarilo tieto vzťa12.

ROZHOVORY

Queer Youth Slovakia

hy aj oddémonizovať, je to však náročnejšie pri transsexuálnych a transrodových ľuďoch. Nieto ešte pri intersexuáloch, keďže už len tento pojem je pre veľkú väčšinu ľudí záhadou. Bude ťažké tému rozvíjať a uznávam, že každá podobná dobrá kampaň potrebuje vo finálnej fáze podporu nielen mimovládneho sektora, ale i zo strany štátu, čo je naozaj veľmi náročné.

Je známe, že pozitívnemu obrazu LGBTI ľudí a celkovo viditeľnosti LGBTI komunity by mohli pomôcť napríklad coming-outy známych osobností.

To má však pre nich samotných v našej spoločnosti oveľa viac negatív ako pozitív. Čo iné by ešte mohlo pomôcť?

určovať, ako budú vyzerať riešenia aktuálnych problémov z dlhodobého hľadiska. No nie výlučne v tejto oblasti vidím priestor pre mimovládny sektor.

Verejná diskusia na tému LGBTI práv a viditeľnosti LGBTI komunity v očiach mnohých začala práve obdobím referenda o rodine. Vtedy sa hovorilo o tom, ako sa po referende začnú diať mnohé zmeny, no veľmi o konkrétnych opatreniach nebolo počuť.

To je pravda. V rámci celospoločenskej diskusie na tému sa ukázalo, ako sa naša spoločnosť rada orientuje na jednu konkrétnu „krivdu“ a ako sa dokáže rýchlo upriamiť na druhú, v podobe novej senzácie.

Referendum a jeho výsledok boli úplne prekryté Veľkým prínosom sú aktivity mimovládneho sekto- politickými kauzami a dianím na európskej úrovni. ra. Určite pomôže aj vzdelávanie lekárov či pedČi sú to už Rómovia, homosexuáli, alebo migračná agógov v tejto oblasti. Práve deti, ako budúca kríza, náš verejný priestor potrebuje nejakého generácia, tvoria našu budúcnosť a postupne budú „nepriateľa“. A ten sa preň nájde vždy.

Veronika Valkovičová

„Viditeľnosť LGBT komunity je dôležitá, podpora však musí prísť aj zvonka“, hovorí profesor John A. Gould

John A. Gould pôsobí ako docent politických vied na Collorado College v USA. Už ako doktorand v roku 1997 získal štipendium projektu občianskeho vzdelávania, vďaka čomu učil politické vedy na Univerzite Palackého (ČR) a na Komenského Univerzite v Bratislave. Nasledujúci rok sa vrátil do strednej Európy, aby mohol pokračovať vo svojom výskume postkomunistickej politickej ekonómie. John Gould je v súčasnosti vďaka Fulbrightovmu štipendiu späť na Slovensku, kde sa venuje výskumu slovenského LGBT hnutia. Jeho súčasným pracoviskom je Katedra politológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v

nená týmto ťažkým obdobím. Keď som v 90. rokoch prišiel na Slovensko, bol som len politický ekonóm, vôbec som sa nezaoberal politikami zameranými na LGBT ľudí. Vtedy ma viac zaujímal proces privatizácie a to, kto a čo z tohto procesu získal. Zaujímal som sa hlavne o to, ako tieto rozhodnutia „komu pôjde čo“ ovplyvňujú politiVždy som sa zaujímal o LGBT štúdiá. V 80. rokoch ku. Ekonómovia a ekonómky nás v tej dobe pressom býval v New Yorku práve počas obdobia, kedy viedčali, že najlepší spôsob, ako vytvoriť voličskú vypukla HIV epidémia. Zrazu začali mať mnohí základňu pre demokraciu, je sprivatizovať úplne naši kolegovia a priatelia zdravotné problémy a všetko – vytvoriť vlastníkov, ktorí potom budú bozačali umierať. Práve moja generácia bola ovplyv- jovať za oslobodenie trhu od štátu. Ale keď som Váš výskum sa doposiaľ sústredil najmä na komparatívnu politickú ekonómiu. Tiež ste sa venovali postkomunistickej ekonomickej politike Česka a Slovenska. Môžete našim čitateľom a čitateľkám povedať, ako ste sa dostali od tejto témy až k slovenskej LGBT politické?

13.

ROZHOVORY

Queer Youth Slovakia

prišiel za Mečiarovej vlády, bolo mi hneď jasné, že to sa tu nedeje. Celý proces bol veľmi spolitizovaný a táto nová vrstva vlastníkov spolupracovala príliš úzko s vládou. Napadlo mi, že učebnice v tej dobe nehovorili nič o útokoch na opozíciu a demokratické politické inštitúcie, ktoré sa v tej dobe začali formovať.

často prezentujú ako hrozby pre Slovensko a slovenský národ.

V tomto období som sa začal pozerať na privatizačné politiky v strednej a východnej Európe - hlavne v Rusku, Ukrajine, Srbsku, Slovensku a Česku. Práve tu sa často spájala politická a ekonomická moc tak, že vznikali oligarchie - pakty politikov a podnikateľov, ktoré zabezpečovali profit, nesúťažili oň. Jedinou cestou, ako šlo tento pakt rozlomiť v nedemokratickej spoločnosti, bolo uskutočniť sociálnu revoltu. Keď som sa v mojom výskume začal zaoberať takzvanými „farebnými revolúciami“ na začiatku nového milénia v strednej a východnej Európe, prišiel som k poznatku, že tieto revolúcie boli vo svojej podstate veľmi konzervatívne. Často vynechávali opozičné hlasy.

Na Slovensku napríklad pôsobili ako LGBT aktivisti Marián Vojtek, Ivan Požgai, Hana Fábry a ďalší priekopníci, ktorých práca a aktivizmus boli ignorované aj počas príprav na demokratické voľby.

V roku 1997 bol ich pripravovaný návrh legislatívy registrovaných partnerstiev úplne odignorovaný nielen vládou, ale aj jej demokratickou opozíciou.

Vo svojej pripravovanej štúdii sa zaoberáte i vývojom LGBT politiky na Slovensku v kontexte vstupu do Európskej únie. Považujete obdobie pred vstupom do únie za zaujímavejšie ako vývoj, ktorý nasledoval po ňom?

Pre potreby môjho výskumu som robil rozhovor s Martinom Mackom (Iniciatíva Inakosť), ktorý mi povedal, že po vstupe Slovenska Európska únia stratila vplyv, ktorý predtým mala na slovenskú vládu. Rozvojové agentúry podporujúce neziskový sektor obrátili svoju pozornosť na iné krajiny, takže sa situácia pre Iniciatívu Inakosť skomplikovala.

Okrem toho si Slovensko vo voľbách zvolilo samozvaných sociálnych demokratov a nacionalistov.

V približne rovnakom období zomrel aj aktivista Marián Vojtek, ktorého partnerovi boli po jeho smrti odopreté mnohé výhody, ktoré majú páry opačného pohlavia v podobných smutných udalostiach. Všetko toto spolu so žiaľom bolo naozaj tragické.

V momente, keď sa Európska únia odvrátila od Slovenska, ktoré predtým ovplyvňovali prístupové kritériá, prešiel proces nastoľovania európskych hodnôt do rúk štátnych aktérov. I tento proces sa zastavil v roku 2006. V tomto období tiež európsTypickým znakom centristických „farebných ki sociálni demokrati pozastavili členstvo strane revolúcií“ bola snaha o boj za demokraciu, ktorá SMER-SD práve pre jej neúspešnú politiku menšín. predpokladala dočasné vyčlenenie všetkých ostat- Strana bola vtedy v koalícii s národniarmi, ktorých ných skupinových problémov. Politickí aktéri a ak- zakladateľ sám použil slovo „buzeranti“ v parlatérky, ktorí na Slovensku v tomto období bojovali mente v roku 2002. Zároveň ale pôsobili na krajinu za demokratickú spoločnosť, potrebovali vytvoriť sily zhora – bruselskí sociálni demokrati sa snažili jednotné hnutie. Hnutie, ktoré by veľmi jasne presadzovať progresívnu LGBT politiku, ktorú odpovedalo na otázky, čo znamená byť Slovákom, podporovali mnohí členovia a členky Európskeho byť národniarom a bojovať za demokraciu v kraparlamentu aj za stranu SMER-SD. Takže medzi jine. V tomto čase to však znamenalo aj vyčlenenie dvoma kameňmi – nacionalistami LGBT komunity a zmetenie jej požiadaviek zo doma a progresívnymi liberálmi v Bruseli - zvolila stola. vláda voči LGBT komunite politiku mlčania, ktorá pristála až naspodku ich agendy.

Napriek tomu, že v roku 1998 prodemokratické hnutie zvíťazilo vo voľbách, LGBT komunite sa Bolo to tiež obdobie, kedy nezáležalo na tom, ako nepodarilo presadiť jej požiadavky. Podarilo sa jej hlasno človek kričal, nik ho nepočúval. Ale bolo to však získať istú viditeľnosť na politickej scéne. S jej i obdobie, v ktorom začala vystupovať nová genzvýšenou viditeľnosťou však prišla aj snaha konerácia LGBT aktivistov a aktivistiek. Ich snahou zervatívnych strán využiť ich prítomnosť v politike bolo organizovať Pride pochody a požiadavkou už a presadiť tak svoj volebný program. Tieto strany neboli viac registrované partnerstvá, ale dokonca sa snažili (a stále sa snažia) vybudovať svoju poli- manželstvá. Toto prirodzene zamiešalo karty. Tiež tickú kampaň na opozícii voči LGBT právam, reto však vytvorilo viac napätia v hnutí a posunulo produkčným právam a podobným otázkam, ktoré LGBT aktivizmus bližšie k mladej generácii.

14.

ROZHOVORY

Queer Youth Slovakia

Vo svojej štúdii sa zameriavate hlavne na LGBT aktivizmus a na viditeľnosť tejtov ľudskoprávnom sektore.

Ako sa pozeráte na to, ako sú LGBT otázky v tejto oblasti prezentované?

Vo svojej štúdii rozvíjam myšlienku, ktorá vychádza z otázky: „Čo sa stane, keď nieto napadne vašu skupinu?“. Snažíte sa brániť. Je to elektrizujúce. Ale zatiaľ čo konzervatívne skupiny LGBT komunite prinášajú potrebnú viditeľnosť, táto viditeľnosť je veľmi negatívna. Nie je to niečo, čo LGBT komunita robí sama voči sebe. Je to niečo, čo sa jej deje – LGBT ľudia dostávajú často nálepku, že sú nebezpečenstvom pre štát a národ, sú prirovnávaní k vrahom a podobne. Aktivisti a aktivistky sa tak ocitávajú v ideologickom boji. Tragické je, že sú v ňom sami. Myslím si, že by slovenská liberálna a proeurópska komunita mala robiť viac pre boj s týmito konzervatívnymi postojmi. Je absolútne nevyhnutné, aby sa v slovenskej ľudskoprávnej komunite (teda liberálnej komunite) vytvorila solidarita s LGBT hnutím, pretože sú to práve oni, kto musí bojovať s diskurzom „dobrých a zlých“ Slovákov a Sloveniek. Musia si uvedomiť, že ak má problémy LGBT komunita, v ohrození môže byť aj feministické hnutie, rómske komunity, maďarské komunity či iní. Liberalizmus si nemôže vyberať, mal by byť inkluzívny.

Môj priateľ sa vtedy vybral na lokálnu strednú školu, kde tento projekt prebiehal a už vchode si všimol, že sa tam zišlo značné množstvo anti-LGBT aktivistov a aktivistiek, ktorí pokrikovali homofóbne heslá. Polícia mu povedala, že sa môže postaviť do priestoru vymedzeného pre stranu „za“ alebo „proti“ projektu. Priestor „za“ bol však prázdny a on sa zrazu ocitol sám zoči-voči obrovskej mase protestujúcich, ktorí sa prebrali, pretože zrazu mali na koho pokrikovať – objekt ich hnevu stál presne pred nimi. Môj priateľ mi rozprával, aké to je, cítiť hnev stovky ľudí, ktorí na neho kričali: „Boh nenávidí buzerantov!“. Takmer tam vtedy začal povstanie jedného muža. Aj toto bolo typické pre 80. roky v USA – ľudia mimo veľkých miest boli viktimizovaní a izolovaní. Veľa mladých aktivistov a aktivistiek opustilo svoje rodiny a odišli do miest. Nanešťastie, aj toto ovplyvňuje aktivizmus v strednej Európe.

Ako outsider nielen na Slovensku, ale aj v rámci LGBT skupiny, považujete viditeľnosť komunity za silný faktor pre vývoj LGBT práv na Slovensku?

Myslím si, že okrem viditeľnosti je tiež veľmi dôležité presvedčiť dominantnú liberálnu komunitu, že ide o veľmi dôležitú vec. Viditeľnosť musí prísť s podporou. LGBT komunita potrebuje niekoho mimo nej, kto ju bude zvonka brániť a odrážať útoky. Takýto zdravý skepticizmus potrebujú aj ľudia, ktorí sú súčasťou náboženských a konzervatívnych skupín. Väčšina týchto útokov sa dá Považujete geografiu slovenského LGBT aktivizmu za pritom tak ľahko spochybniť, mnohé z útokov problém? Myslíte si, že je Bratislava príliš vzdialená sociálno-konzervatívnych skupín boli už veľakrát od iných regiónov? vyvrátené. Myšlienka, že manželstvá rovnakopohlavných párov ohrozujú Slovensko je vskutku Určite áno. LGBT aktivizmus je mestský fenomén. smiešna. Ale nik sa nesmeje. Prečo? Mám pocit, Zároveň predpokladám, že je pomerne ťažké byť že nik mimo LGBT komunitu túto konverzáciu LGBT aktivistom na vidieku. V 90. rokoch som mal nevedie. Skôr tu prevláda tendencia vytláčať LGBT dobrého priateľa geja, ktorý pochádzal z vidieckej komunitu jednoduchým: „Je to ich problém, ja sa oblasti Kansasu. Pamätám si, ako mi raz rozprával do toho starať nebudem.“ o projekte s prikrývkami, na ktorom participoval. Myšlienkou projektu bolo zapojiť členov rodín mladých gejov, ktorí zomreli na zdravotné komp- Aké sú vaše vízie a prognózy pre budúcnosť komunilikácie spojené s HIV vírusom. Ich úlohou bolo ty a LGBT politiky na Slovensku? spoločne zošívať prikrývky a pripomenúť si tak týchto mladých mužov, ktorí ich opustili veľmi Netuším, posledné voľby na Slovensku boli naozaj mladí, plní potenciálu. Tento projekt sa stal veľmi depresívne. Zdá sa, že sa opäť navrátila rétorika užitočným v boji so stigmou, ktorú sociálno-kon- niektorých politických aktérov a aktérok. Politika zervatívne skupiny na LGBT komunitu uvalili. strachu sa stala jednoducho politikou Slovenska.

Vidíme to aj na príklade proti-imigračnej rétoriky.

15.

QUEER VEDA

Queer Youth Slovakia

Opäť sa ukazuje, ako všetko so všetkým súvisí.

Nemôžete budovať liberálnu komunitu, ktorá bude akceptovať rétoriku prezentujúcu niektoré skupiny ako hrozbu a zároveň čakať, že všetko sa dobre skončí. Tento rok veľké množstvo prvovoličov zvolilo do parlamentu extrémistické strany. Ukazuje sa, že nám chýbajú morálne vodítka. Ľudia už viac netušia, čo je správne a nesprávne. Myslím si, že je to do značnej miery fenomén Západu – Západ už viac nevie, za čím stojí, produkuje trumpov, orbánov a kaczyńskich.

kračovať v tom, čo robia - poskytovať služby svojej komunite a zároveň o nej zvyšovať povedomie.

A potom naozaj už musíme začať budovať inkluzívnu liberálnu spoločnosť v strednej a východnej Európe. Inakosť a rôznosť by sme mali oslavovať, malo by to byť niečo, o čo sa ľudia budú snažiť, nebudú sa toho báť. Sú to práve ľudia, ktorí sa nachádzajú na okraji komunít, ktorí prichádzajú s najlepšími ideami. Sú schopní vidieť nové cesty a nové spojenia medzi komunitami, ktoré ľudia v centre nevidia.

Ale cestou vpred pre Inakosť a iné skupiny je po-

Andrej Kuruc + Jana Jablonická Zezulová

ŽIVOTNÉ PARTNERSTVÁ GEJOV A LESIEB A BISEXUÁLNYCH ĽUDÍ

V REALITE VŠEDNÝCH DNÍ

V tejto sekcii vám budeme priebežne prinášať - v závislosti od témy - výsledky prieskumu, ktorý realizovala Iniciatíva Inakosť v období od augusta do októbra 2015.

Cieľom prieskumu bolo zmapovať problémy gejských a lesbických párov, resp. párov rovnakého pohlavia, a zároveň zistiť, ako svoje vzťahy vnímajú. V súčasnosti páry rovnakého pohlavia na Slovensku nemajú možnosť právne uznať svoj zväzok, čo im spôsobuje celý rad prekážok v živote. Chýbajú však konkrétne výskumné údaje v tejto oblasti, ktoré by priniesli presnejší pohľad na život rovnakopohlavných párov a poskytli relevantné údaje politikom a političkám, ktorí a ktoré môžu súčasný stav zmeniť. Preto ich zverejnením chceme pomôcť presadiť viac práv pre takéto páry a sprístupniť informácie o ich živote celej spoločnosti.

Prieskum sa zameral na také otázky ako spolužitie párov rovnakého pohlavia, aké majú problémy, čo ich ohrozuje, čo ich robí spokojnými, ich coming out, skúsenosti s diskrimináciou, ako riešia svoje práva v súčasnosti, aké majú názory na rodičovské práva gejských a lesbických párov.

Obmedzením prieskumu je, že ho nemožno považovať za reprezentatívny, keďže bol šírený prostredníctvom online dotazníka cez internet.

Pár demografických údajov

Dotazník vyplnilo 188 párov rovnakého pohlavia, čiže celkovo 376 respondentov a respondentiek.

Na jeho vypĺňaní sa zúčastnilo 51,3 % osôb, ktoré sa identifikujú ako muži, 48,7 % osôb, ktoré sa identifikujú ako ženy a 1 % osôb, ktoré sa identifikujú ako transrodoví ľudia.1 Z hľadiska sexuálnej orientácie sa 2 na prieskume zúčastnilo 48,9 % gejov, 34,8 % lesieb, 12,5 % bisexuálnych ľudí a 3,2 % uviedli inú odpoveď.

Celkovo dotazník vyplnilo 89 gejských párov, 56 lesbických párov, 13 bisexuálnych párov (z toho 1 mužský a 12 ženských), 20 párov, kde jeden alebo jedna z dvojice boli bisexuálni (14 lesbicko-bisexuálnych párov a 6 gejsko-bisexuálnych párov) a 10 inak zadefinovaných párov. 3 Na prieskume sa vo väčšej miere zúčastnili mladí ľudia vo veku 20 až 40 rokov, a to z toho dôvodu, že dotazník bol šírený online, pričom tieto komunikačné kanály staršie generácie využívajú menej. Dôvodom môže byť aj to, že staršie páry sú viac neviditeľné a viac uzavreté vzhľadom na skúsenosti, ktoré zažili v minulosti.

1 Dve transrodové ženy, jeden transrodový muž, dvaja ľudia identifikujúci sa ako trans*.

2 Najčastejšie „queer“ a podobne. Anglický termín „queer“ označuje identity, ktoré nie sú striktne zadefi nované ako buď heterosexuálne, alebo homosexuálne. Viac pozri: http://glosar.aspekt.sk/default.aspx?smi=1&ami=1&vid=166.

3Najčastejšie uviedli odpovede ako „trans“ alebo „queer“.

16.

QUEER VEDA

Queer Youth Slovakia

Aké zažili páry reakcie na svoj vzťah

Viditeľnosť párov rovnakého pohlavia

Keďže prvou témou magazínu je viditeľnosť LGBTI ľudí, prinášame informácie o coming oute partnerov, resp. partneriek v páre, ako aj o tom, ako ich vzťah prijalo najbližšie aj širšie okolie.

Najlepšie reagovali na ich vzťah blízki priatelia, najhoršie mama a otec. Keďže rodičia predpokladajú, že ich deti budú heterosexuálne, často bývajú v šoku, keď im to deti oznámia, resp. reagujú negatívne (pozri otvorené odpovede). Otcovia vo veľkej miere nereagovali nijako. Zo širšieho okolia pomerne dobre reagovali kolegovia a kolegyne v práci, čo môže tiež súvisieť s politikou firiem, s tým, či podporujú diverzitu alebo nie.

V ostatných prostrediach páry neboli otvorené, predpokladáme, že z dôvodu zachovania súkromia a z obavy zo zlej reakcie a diskriminácie.

Aké mali respondenti/respondentky problémy so zverejnením svojho vzťahu/resp. s coming outom rodičom a okoliu a či sa to časom zmenilo?

V akom rozsahu vedia o sexuálnej orientácii Nižšie uvádzame príklady otvorených výpovedí, oboch partnerov ostatní ľudia ako reagovali na pár rodičia a okolie, keď im poveO sexuálnej orientácii oboch partnerov/partneriek vedia v najväčšej miere LGBTI priatelia, čo je pochopiteľné, keďže pred nimi môžu byť maximálne otvorení a otvorené. Z rodičov vedia o ich sexuálnej orientácii vo väčšej miere mamy ako otcovia. Predpokladáme, že je to preto, že s mamami majú bližší vzťah a otcovia vzhľadom na klasickú maskulínnu ideológiu môžu horšie znášať, ak ich dieťa (hlavne syn) nezapadá do heteronormatívnej spoločnosti, resp. respondenti a respondentky majú z nich väčší strach. Najmenej sú otvorení smerom k učiteľom a učiteľkám, keďže školské prostredie je veľmi homofóbne a ohrozujúce a mnohí učitelia a učiteľky sami majú predsudky. V nízkej miere to vedia aj poskytovatelia zdravotnej starostlivosti. Približne viac ako pätina (20%) respondentov a respondentiek to zatiaľ vôbec nepovedala rodičom, čo znamená, že svoj vzťah skrývajú.

dali o svojej sexuálnej orientácii. Odpovede naznačujú, že mnohí rodičia s tým mali na začiatku problém, ale časom sa s tým vyrovnali. Boli aj také negatívne reakcie, ako napr. vyhodenie z domu.

Igor Smitka

Výber z reakcií Rodičia tomu nechceli spočiatku veriť, pretože som mal predtým heterosexuálnyvzťah. Moja teta aj po coming oute pred niekoľkými rokmi má s mojou orientáciou značné problémy. Priatelia rovnako nechceli uveriť vzhľadom na svoje predpojaté názory na homosexuálov a môj maskulínny vzhľad. Ale netrápil som sa preto. Kto ma mal rád predtým, má ma rád aj teraz, a kto sa so mnou viac nekamaráti, ten za to nestojí.

17.

QUEER VEDA

Queer Youth Slovakia

oporou, aj keď nie vždy schvaľujú všetky dôsledky toho, že sme spolu, akceptujú nás ako pár.

Konfrontácia s orientáciou znamenala v súvislosti s mýtom o homosexuáloch významný šok u rodičov.

Postupne došlo k uvoľneniu. Najmä preto, že rodičia mali možnosť vidieť, že okolie (kolegovia, širšia rodina a pod.) orientáciu prijalo pozitívne a nemajú potrebu ju riešiť. Usudzujem, že najväčší problém je klasická obava, čo na to okolie.

Problémy s naším vzťahom mali len rodičia mojej partnerky, keďže sú „hlboko veriaci“. Keď sa človek začne správať ako normálny, aj okolie to tak začne brať.

Mal som strach.

Nedobrovoľne, špehovanie mobilu, vyhadzov z domu.

Vzťahy sa zlepšili, bolo cítiť oslobodenie z obidvoch strán. Aj napriek prvotným negatívnym reakciám sme dnes s partnerom plnohodnotná súčasť (mojej) rodiny.

Odmietanie prijať túto skutočnosť. Návrhy ísť k psychológom atď. Zamietnutie celého vzťahu (mama).

Problémy som nemala žiadne, len som to pár mesiacov odkladala, ale nemala som nakoniec vlastne prečo, keďže ma rodičia plne rešpektujú. Zmenilo sa to, že som šťastnejšia a nemusím nič tajiť. S rodičmi mám blízky vzťah a len som zbytočne utajovala zážitky, ktoré som s nimi chcela zdieľať. So starými rodičmi a širokou rodinou to bude ťažšie a neviem si predstaviť ich reakciu. Premýšľam, či je vôbec nutné im o tom hovoriť, pretože tie vzťahy sú tam zložitejšie.

Moji rodičia niečo tušia, ale nezhovárame sa o tom.

Chodíme tam spolu a všetci tvárime, že sme len dobrí kamaráti/spolubývajúci. Partnerovi rodičia to nevedia vôbec, že ich syn je gej.

Moji rodičia so mnou zmenili vzťah, hanbia sa za mňa a vyhýbali sa dlho okoliu, len aby sa ich na mňa niekto nespýtal, či som už vydatá. Ich strach z toho, čo povie okolie, náš vzťah ako rodičov a dcéry zničil.

Moja babka si neželala, aby sme sa v jej dome prezentovali ako partneri. Mama sa veľmi hanbila na začiatku, ale teraz nás predstavuje pred okolím ako pár, aj keď sa stále hanbí. Partnerov otec sa s ním prestal baviť, mama sa nebaví len o tejto téme. Iné problémy sme nemali.

Sestra bola negatívne ovplyvnená spolužiakmi, učiteľmi a kamarátmi. Problém je prítomnosť homofóbie na školách.

Bol to len strach, ako to prijmú, a na moje prekvapenie výborne.

Na začiatku to bol pre nich šok. Ale vedeli, že som šťastná, a to bolo to najdôležitejšie pre nich.

Nemal som problémy. Chápali to a prijali to.

Bolo to veľmi náročné, postupom času začali prijímať niektoré veci (to, že sme vôbec spolu) a s niektorými sa ešte len vyrovnávajú, je to proces. Ale po pár rokoch je v podstate „prímerie“ a my sme rady, že sa naďalej stretávame a vieme si byť navzájom

Prieskum realizovala Iniciatíva Inakosť v rámci projektu Spolu za všetky rodiny z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP 2009 – 2014. Správcom Fondu je Nadácia otvorenej spoločnosti – Open Society Foundation. Cieľom projektu Spolu za všetky rodiny je podpora demokratických hodnôt vrátane ľudských práv.

18.

BLOG

Veronika Valkovičová

Queer Youth Slovakia

Pride pochody a polícia

Načo riešiť?

Radšej zrušiť

– večné manželstvo

Bezpečnosť účastníkov a účastníčok Pride pocho-

dov v strednej a východnej Európe nie je samozrejmosť. Existenciu skupín, ktoré voči týmto pochodom nie vždy pokojným spôsobom protestujú, nemožno popierať. Mnoho magistrátov hlavných miest tak pre istotu volí cestu úplného zrušenia podujatia alebo premiestnenia Pride pochodu na okraj mesta. V roku 2013 musel byť napríklad Pride Sofia preložený o niekoľko mesiacov zo spomínaných bezpečnostných dôvodov. V roku 2012 magistrát chorvátskeho mesta Split rozhodol o úplnej zmene trasy pochodu a v rokoch 2011 a 2012 vedenie mesta Budapešť zakázalo uskutočniť pochody s odôvodnením, že pochod naruší dopravu. Súdny spor s políciou mesta Budapešť, ktorý nasledoval, však i na základe niekoľkých výpovedí o jasnom zneužití kompetencií, uznalo konanie mestských autorít za diskriminačné. Príbeh sa skončil nariadením o verejnom ospravedlnení organizačnému tímu Pride pochodu.

Chrániť vlasť verzus chrániť občanov

Pražský magistrát uskutočnil začiatkom júna malý

byrokratický zázrak. Ohlásený pochod za práva LGBTI menšiny Prague Pride, ktorý sa má konať 13. augusta 2016, totiž kolidoval s protestom zorganizovaným Pavlom Matějným. Magistrát po skúsenosti z minulého roku, kedy sa proti Pride pochodu v centre Prahy zhromaždilo približne tristo ľudí, vyzval Matějného, aby stanovil nový dátum pochodu. Matějný, ktorý podľa svojich slov protest minulý rok organizoval s cieľom „obrániť vlasť“, však na výzvu Magistrátu neodpovedal a mesto tak rozhodlo, že tento pochod nepovolí. Nejedná sa však o prvé zhromaždenie, ktoré Matějnému úrady nepovolili, v Českej republike je tento muž známy aj organizáciou protirómskych pochodov. Byrokratickým zázrakom sa však v tejto situácii stalo jednoduché prehlásenie pražského Magistrátu. Na svojej úradnej tabuli totiž oznámil, že s ohľadom na verejné vystupovanie a názory, ktoré predstavuje Pavel Matějný, nie je pre účastníkov a účastníčky Prague Pride bezpečné, aby sa oba pochody konali naraz.

O jedno časové pásmo ďalej

Úplne opačný príbeh sa odohral o jedno časové

pásmo na východ - v Turecku. Guvernér mesta Istanbul totiž začiatkom júna rozhodol nepovoliť Pride pochod, ktorý bol pôvodne naplánovaný na 26. júna. Ako hlavný dôvod udal obavy o bezpečnosť účastníkov a účastníčok pochodu, ako aj strach o verejný poriadok v meste. Už v deň, kedy mesto oficiálne ohlásilo svoje stanovisko, zneli hlasy LGBTI aktivistov a aktivistiek, ktoré volali po demonštrácii proti tomuto zákazu. Dva dni po zákaze prišla studená sprcha a niekoľko správ o tom, ako polícia aktivistov a aktivistky v centre mesta rozohnala slzotvorným plynom a gumovými projektilmi. Obavy o bezpečnosť LGBTI aktivistov a aktivistiek sa tak naplnili, nie však úplne podľa očakávaného scenáru.

Nálepky a verejný priestor

Zdalo by sa, že účasť polície na Pride pochodoch

v strednej Európe patrí už jednoducho k podujatiu ako dúhová vlajka. Vždy by sme sa však mali pýtať, koho (či skôr čo) policajt či policajtka stojaca na kraji kovovej bariéry skutočne chráni. Zákaz homofóbneho proti-pochodu Pavla Matějného by bol v mnohých krajinách považovaný za pieseň ďalekej budúcnosti, faktom v týchto krajinách zostáva, že sloboda zhromažďovania je sloboda, ktorú si treba zakaždým vyžiadať a niekde je to i sloboda drahá.

Je pritom ironické, že je história Pride pochodov na Slovensku tak málo známa, dokonca i medzi ľuďmi, ktorí sa seba-identifikujú ako súčasť LGBTI menšiny.

Koľko ľudí dokáže zreprodukovať príbeh newyorskej LGBTI komunity, ktorá sa jednej letnej noci (28.júna 1969) vzoprela policajnej brutalite v distrikte plnom gay barov? Hlavným dôvodom stonewallských protestov bola v júni 1969 snaha vzoprieť sa newyorskej mestskej polícii, ktorá prekračovala svoje kompetencie, napádala, vydierala a zastrašovala obyvateľov a obyvateľky tohto „LGBT distriktu“.

19.

BLOG

Queer Youth Slovakia

Flickr

Každý rok (a i v tejto chvíli) zaplňujú facebookovú stránku Dúhového PRIDEu Bratislava okrem mraziacich „hateov“ komentáre s otázkou, prečo „hrdosť“ a prečo ísť vôbec do ulíc. Príbeh baru Stonewall a protestov, ktoré sa v ten inkriminovaný letný večer v New Yorku začali, nám však pripomína, že si výsadu bezpečne existovať vo verejnom priestore spolu s viditeľnou nálepkou gay, lesba či transrodový človek, stále treba zaslúžiť. Ide však takmer o nemožnú misiu - ako má LGBTI človek vstúpiť do tohto priestoru, ak všetko, čo od neho mesto chce je, aby bol neviditeľný?

Propagovať homosexualitu je drahé

Úradný zákaz uskutočniť pochod za práva LGB-

trochu drsnejší príbeh.

V roku 2013 litovský parlament takmer prijal zákon, ktorého cieľom bolo zabezpečiť verejný poriadok.

Jedným z navrhovaných opatrení zákona bolo doslova prijať administratívne pokuty pre pochody, ktoré sú proti dobrým mravom, ako sú napríklad pochody homosexuálov. Rok predtým mesto Riga takmer prijalo rozhodnutie, ktoré malo zakazovať „verejnú propagandu“ homosexuality. Ani jeden zo zákonov však nebol schválený. I preto sa tento rok vo Vilniuse uskutočnil Baltic Pride s heslom: Sme ľudia, nie propaganda.

Autorka čerpala informácie o právnej situácii v spomínaných štátoch z publikácie Agentúry pre základné práva EÚ, 2015: Protection against discrimination on grounds of sexual orientation, gender identity and sex characteristics in the EU – Comparative legal analysis – Update 2015.

TI komunity nie je vždy jediným riešením. Organizačný tím bulharského Sofia Pride pochodu bol napríklad v rokoch 2010 a 2011 nútený zaplatiť 4,158 BGN (2,126 €) ako poplatok mestu za udržanie bezpečnosti počas pochodu. V hlavných mestách Litvy a Lotyšska sa však v tej dobe písal 20.

QUEER UMENIE A RECENZIE

Peter Scherhaufer

Queer Youth Slovakia

Autor je dramatik a divadelný publicista

A možno príde aj Virgínia Woolfová

Režisér Martin Hodoň sa textu Róberta Pakana pridržiava len voľne. Viac priestoru poskytuje hercom, ktorí pocity svojich postáv transformujú nielen cez slovo, ale najmä cez pohybové etudy.

Vyniká medzi nimi scéna Lýdie Petrušovej, v ktorej si trhá kožu z tela a rozdáva sa publiku, ale aj Veroniky Pavelkovej, ktorá sa prišľapovaním rúk vyzlieka zo štyroch párov rôznych rukavíc. Princípy pohybového divadla pritom divadlo NoMantinels využilo už v inscenácii Laboratórium sexuality, dokumentárnej dráme o živote prvého slovenského gay aktivistu Imricha Matyáša.

Neprehliadnuteľná, a zároveň funkčná – aj v tom, Desiata inscenácia divadla NoMantinels stavia aj na ako od seba oddeľuje hlavných hrdinov -, je aj scénografia Laury Madjiah Štorcelovej, ktorú tvorí texte, aj na pohybe „les“ z aromatických toaletných stromčekov pripek nylónovým vláknam spájajúcim podlahu Matka piatich detí Sally Seton je jednou z postáv vnených javisko s jeho stropom. Atmosféru vnútorného slávneho románu Virgínie Woolfovej Pani Dallowayživotného tápania postáv dotvára aj minimalistická ová z roku 1925, ktorý časopis Time zaradil medzi elektronická hudba Jozefa Vlka.

100 najvýznamnejších románov v anglickom jazyku.

Sally Seton je zároveň názvom inscenácie, ktorá Sally Seton je neštandardne vybudovaná, avšak zauvznikla podľa rovnomennej divadelnej hry mladého jímavá inscenácia o hľadaní identity a naplnenia, dramatika Róberta Pakana. Jej premiéru uviedlo ako aj o problematickom nadväzovaní a udržiavaní bratislavské divadlo NoMantinels, ktoré sa zameriava vzťahov, ktorá bude najmä pre vnímavého divána problematiku a tematiku LGBTI komunity, pričom ka obohacujúcim zážitkom. Určite by zaujala aj inscenácia Sally Seton je už jeho desiatym divadelVirgíniu Woolfovú. ným projektom.

V románe vedľajšia postava Sally Seton (Lýdia Petrušová) sa v novej slovenskej divadelnej hre stáva postavou hlavnou, aby rozpovedala svoj vlastný životný príbeh, ktorý je determinovaný feministickými postojmi v mladosti, ale aj nenaplneným postavením ženy v domácnosti v zrelšom veku. S Clarissou Dallowayovou (Veronika Pavelková), ženou z vyššej londýnskej spoločnosti, ju okrem priateľstva z mladosti spája aj nikdy nezopakovaný bozk, ktorý v oboch zanechal viacej otázok, než odpovedí. Trojicu postáv dopĺňa vojnový veterán Septimus Warren Smith (Peter Tilajčík), ktorý v divadelnej hre vymení traumu z bojiska prvej svetovej vojny za krízu rodovej identity.

21.

Sally predstavenie Tomáš Bokor

QUEER UMENIE A RECENZIE

L. Filipová

Queer Youth Slovakia

AJ TAKTO VYZERÁ

LÁSKA

Od virtuálnych bozkov po tamagoči ako skúšku rodičovstva - prejavy lásky sú rôzne. Autori Lýdia Petrušová, Laura Madjiah Štorcelová a Róbert Pakan uchopili zaľúbeneckú tematiku mája ako mesiaca lásky, a zároveň LGBTI histórie po svojom. Podelili sa o to s fanúšikmi koncepčného umenia počas vernisáže výstavy Expressions of Love.

Napokon sa autori z divadelného prostredia pohrali aj s faktom pretavenia citov do slov. Nakoľko sa v nich láska skrýva a ako dlho vydrží? Odpovede ponúkali auditívne a vizuálne inštalácie “bez názvu bez mien I.” a “bez názvu bez mien II.”

Láska sa často stáva ošúchanou temou umenia, ktorá

Stretnutie, skúmanie, zbližovanie... a prezývky. Najväčšiemu úspechu sa na výstave tešili “honey, hruška, Hercules, uhučaná” a iné milé oslovenia, ktoré Petrušová, Štorcelová a Pakan zozbierali na jednu stenu v podobe zrkadla. Doslova odrážali tak skutočnosť, že aj keď sme všetci iní a stále rovnakí, láska zostáva vždy jedinečná.

sa tiahne naprieč dejinami, rôznymi umeleckými oblasťami, a tiež sa nevyhla ani tomu, aby sa z tohto hľadiska stala aj predajným artiklom. Napriek tomu sa jej autorská trojica chopila z úplne iného pohľadu.

Vyšla s kožou na trh a sama sa podelila o to, v čom všetkom našli prejavy najsilnejšieho citu ľudstva vo svojich životoch.

Neboli v tom úplne sami. Pre potrebu výstavy s dovetkom “so equal, so unique” sa pridala aj dvojica Peter Barényi a Pavol Hovanec, resp. Štefan Sekáč.

V druhej konceptuálnej časti sa však nachádzalo aj veľa anonymných výpovedí o krehkosti lásky. Tú nazvali organizátori výstavy ako “fotosyntéza”. Bola totiž starostlivo uschované v jednotlivých bunkách na výstavnej ploche.

Návštevníci mohli okrem iného vidieť aj jednu z najznámejších hračiek 90. rokov - tamagoči - ako prejav výdrže pri starostlivosti o iného tvora. Išlo o exemplárny príklad toho, že inštalácie boli ponímané bez ohľadu na to, aké pohlavie si lásku prejavuje. V konečnom dôsledku stále išlo iba o lásku.

22.

výstava- Igor Smitka

Katarína Ďurková

QUEER UMENIE A RECENZIE

Queer Youth Slovakia

Výsledkom je mozaika dvanástich portrétov, ktoré sú zákonite rozdielne. Napriek všetkej individualite sa však po ich prečítaní natíska otázka, či je možné zovšeobecnenie, v čom spočívajú paralely a naopak – či sa dá hovoriť aj o prekvapivých momentoch.

Takým je určite príbeh Maročanky Nezhy, nečakane pozitívny vzhľadom na to, že homosexualita je v Maroku ilegálna a hrozí za ňu trest odňatia slobody od šiestich mesiacov do troch rokov. Nezha však napriek tomu nielenže nikdy nemala tendenciu Dve knihy a ani jedna z nich nie je vydavateľskou vnímať svoju inakosť ako hendikep, ale ani potrebu novinkou. Obe sa venujú LGBT tematike, pravju utajovať. Jej rozprávanie pôsobí dojmom, akoby v depodobne však nikdy nebudú preložené do jej rodine znamenala jej orientácia všeobecne známy slovenčiny. Tak prečo o nich hovoriť? fakt, ktorý netreba zvlášť rozoberať. Vďaka tomuto Práve preto! zázemiu Nezha nezískala len prirodzené sebavedomie, ale dokázala vybudovať aj prvé marocké ženské futbalové družstvo. Povedané jej vlastnými slovami: Dalo by sa sporiť o tom, či existuje vôbec niečo také „Verím, že môj príbeh môže poslúžiť ako povzbudenie ako „teplá literatúra“ a či by nebolo zmysluplnejšie a príklad, čo všetko sa dá – hoci aj v arabskej krajine, hodnotiť výlučne literárnu kvalitu – bez ohľadu na napriek islamu, ale zato s podporou konkrétnych ľudí, tematické kategórie. Berlínske vydavateľstvo Querver- s láskou a s pochopením.” lag každopádne ponúka priestor autorom, ktorí sa vo svojej tvorbe venujú témam, súvisiacich s LGBTI. Neznamená to však, žeby jeho cieľovou čitateľskou skupinou boli výlučne lesby a gejovia. Naopak: Vďaka ponuke širokého žánrového spektra – od beletrie cez detektívky až po odbornú literatúru – je Querverlag Hoci Nezhynu výpoveď nemožno považovať za neprehliadnuteľným aktérom tak literárneho, ako aj reprezentačnú pre situáciu lesieb a gejov v Maroku, spoločenského diskurzu. Ten sa pritom neobmedzuje v jednom bode má dokonca univerzálnu výpovednú len na nemeckú realitu – tak, ako aj v prípade útlej a hodnotu. A tou je rozhodujúci význam, ktorý má graficky skôr nenápadnej publikácie Lutza van Dijka pre mladého človeka, práve si uvedomujúceho svoju homosexuálnu orientáciu, reakcia rodiny a naj„Überall auf der Welt“ (v doslovnom slovenskom bližšieho okolia. Kým v Nezhynom prípade bola skôr preklade „Všade na svete“). pozitívna, väčšina portrétovaných bola konfrontovaná s odmietnutím, výčitkami, obvineniami a až s traumatizujúcimi dramatickými výstupmi. To bezprostredne viedlo k pochybnostiam o vlastnej normálnosti, k sebazapieraniu, či k absurdným pokusom o prispôsoJedným z hlavných mýtov týkajúcich sa homosexbenie sa väčšinovej spoločnosti – tak, ako napríklad uality je tvrdenie, že sa – ako jeden z dôsledkov v prípade Izraelčanky Ilany. Ona sama bola presúdajne zvráteného konzumného životného štýlu a vedčená, že je „chorá” a ako taká „anomália prírody” sekularizácie západných spoločností – vyskytuje len v určitých krajinách. Lutz van Dijk tento mýtus sa dokonca dvakrát vydala – v nádeji, že sa jej tak priamo nevyvracia. Dáva však slovo výlučne ľuďom, podarí prekonať vlastnú prirodzenosť. Aj keď ani v pochádzajúcim zo štátov, v ktorých je homosexualita tejto súvislosti pravdepodobne neexistuje univerzálne nielen tabuizovaná (Čína), ale aj tvrdo perzekvovaná odporúčanie, práve Ilanina skúsenosť môže byť inšpirujúca aj pre ľudí na Slovensku, ktorí sú v podobnom (Rusko), v niektorých prípadoch je na ňu dokonca rozpoložení: „Keby som mohla ešte raz začať a niečo uvalený trest smrti (Irán). zmeniť, bola by som sama sebou tak skoro, ako by to len bolo možné. Všetko to vzpieranie sa, celé to zatĺkanie Na pozadí tejto socializácie Van Dijk so svojími a všetky tie klamstvá boli na nič – spôsobili len bolesť a respondentmi rekonštruuje časové uvedomenie utrpenie. (…) Ak má dnes niekto problém so mnou ako si inakosti, jej akceptáciu až po outing, tematizuje s lesbou, je to jeho problém, nie môj.” rozhodujúce okolnosti, ktoré ho vyvolali, ale aj tie, ktoré boli skôr kontraproduktívne, až traumatizujúce.

(NE)VIDITEĽNÍ

BYŤ SÁM SEBOU

NEZHA AKO VZOR

23.

QUEER UMENIE A RECENZIE

Paralela so Slovenskom

Queer Youth Slovakia

negatívneho vplyvu väčšinovej spoločnosti.

Ide o podobný tlak, aký pravdepodobne zažívajú aj mnohí homosexuáli na Slovensku: Tí síce nie sú cudzincami, žijú však v spoločnosti, ktorá je Druhou, podobnou a svojim prínosom pre osvetu negatívne nastavená voči príslušníkom akýchkoľvek, homosexuality rovnako zásadnou publikáciou, ktorá nielen sexuálnych, menšín. Je teda otázne, do akej vyšla vo vydavateľstve Querverlag je kniha „Spagat miery môžu počítať s podporou zo strany rodiny. ins Glück” (čo by sa do slovenčiny dalo preložiť ako V tomto kontexte potom neprekvapuje, že mnohí – „Balansovanie ku šťastiu”). Jej autorka, Constance zo strachu pred odmietnutím – uprednostňujú život Ohms, sa v nej zameriava na zmapovanie bežného v skrytosti, za cenu poloprávd, prípadne až úplného života homosexuálov, ktorí síce žijú v Nemecku, sebazaprenia. Povedané slovami Iračana Mebesta: pôvodom sú však cudzinci. „Nezažil som diskrimináciu, lebo svoju homosexualitu tajím.”

Ako takí sú teda príslušníkmi hneď dvoch menšín – Nech už sú však tieto stratégie akokoľvek pochovzhľadom na štátnu príslušnosť a súčasne sexuálnu piteľné, dlhodobo nie sú udržateľné. Tuší to aj ďalšia orientáciu – čo u mnohých z nich zákonite vedie k protagonistka z Ohmsovej knihy, Ruska Svetlana: hlbokej vnútornej rozorvanosti: Na jednej strane „Tajiť “to” je rovnako vyčerpávajúce. S jedným prije snaha o asimiláciu do väčšinovej spoločnosti a ateľom, ktorý je gej, sme dokonca zvažovali, že usposúčasne obava zo straty rodinného zázemia. To má riadame fingovanú svadbu. Medzičasom však viem, síce kľúčový význam – ako akási kotva v mori neispre ktorý svet sa rozhodnem – bude to moja lesbická tôt daných neznámou kultúrou – zároveň však ide identita. Len ešte potrebujem čas.” o diaspóru, v rámci ktorej inakosť nie je želateľná.

Súčasne je ich odlišnosť vnímaná ako výsledok

24.

S.O.S

Queer Youth Slovakia

Pomoc pre transrodových ľudí

Q-centrum je tu pre teba!

Q-centrum je tvoj bezpečný priestor, miesto, kde Občianske združenie Transfúzia ponúka poradenstti pomôžu, poradia a miesto, kde stretneš starých vo a pomoc transrodovým ľuďom vo všetkých oblasznámych aj nových neznámych. tiach života, pred, počas ako aj po tranzícii.

Q-centrum ponúka

Ponúka

Psychologické poradenstvo

podporné skupiny

Sociálne poradenstvo

individuálne stretnutia

Právne poradenstvo

psychologické / sociálne / právne poradenstvo

Podporné skupiny

vysvetlenie dôležitých otázok a pojmov

Online poradňu LGBT knižnicu Komunitnú obývačku Možnosť rezervácie priestorov pre iné LGBT organizácie a skupiny Konzultácie k bakalárskym a magisterským prácam

Kontakty

osobné príbehy Kontakty Adresa: Budova YMCA Karpatská 2 811 05 Bratislava e-mail: transfuzia@gmail.com Viac informácií na: www.transfuzia.org

Adresa: Budova YMCA Karpatská 2 811 05 Bratislava Poradňa: e-mail: poradna@qcentrum.sk Tel: 0948 287 983 Viac informácií na: www.qcentrum.sk

25.

0

5

25

75

95

100