Jaskyniar2012 by Milan Domény

REGIONÁLNA ROCENKA TURCA

JASKYNIAR 2012

JASKYNIAR 2012 - regionálna roèenka Turca ROÈNÍK IV Redakèná rada: Jozef Haráni, Mgr. Pavol Pokrievka ml., Ing. Ján Šparec, Milan Brandejský, Ing. Pavol Pokrievka, Mgr. Andrej Bendík, PhD., Ing. Peter Mrázik, Ing. Ján Obuch, www.speleoturiec.sk Šéfredaktor: Jozef Haráni, e-mail: speleo@stamaplus.sk Grafická úprava: Michal Cíger a Jozef Haráni, e-mail: grafik@vavrossi.sk Uverejnené príspevky vyjadrujú názory jednotlivých autorov, nemožno ich spája s názormi redakcie. Jazyková úprava: Jozef Haráni, Mgr. Andrea Pisárèiková Vydala: STAMA plus s.r.o., adresa redakcie: Jaskyniarsky klub SPELEO TURIEC, Dielenská Kružná 48, 038 61 Vrútky, www.stamaplus.sk Osvit a tlaè: Alfaprint, s.r.o., www.alfaprint.sk

OBSAH: Jozef Haráni - Úvodník šéfredaktora Jozef Haráni - Správa o èinnosti za rok 2012 a aktuálny zoznam èlenov Ján Šparec, Miroslav Kardoš - Po rokoch nové objavy v Žiarnej jaskyni è. 3 Michal Miko - Príbeh jednej aprílovej nedele, ktorá sa ešte stále neskonèila Ján Obuch - Èo nám hovoria kosti o netopieroch z jaskýò v Žiarnej a Belianskej... Ján Farský - Tajomné miesta Turca - prvýkrát v „diere” Andrej Bendík - Nálezy kostí medveïa jaskynného v Jaskyni M-1 vo Ve¾kej Fatre Jozef Haráni - Jaskyòa pod Suchým vrchom vo Ve¾kej Fatre Pavol Hanula - Medvedia jaskyòa (D-3) Pavol Pokrievka ml. - Prieskum masívu Tlstej v roku 2012 Pavol Cvacho, Jozef Haráni - Návrat do Stratenca - I. èas , Stratenecká priepas Andrej Bendík - Nálezy kostí medveïa hnedého v jaskyniach Ve¾kej Fatry Mária Apfelová (Boïová), Ján Obuch - Zimovanie netopierov v jaskyniach... Andrej Bendík - Podzemné banské práce v severnej èasti Turèianskej kotliny Ján Farský - Fatranské vodopády, vodopádiky a vyvieraèky Ladislav Bohaèík - Vzpomínka Pavol Pokrievka ml. - 53. jaskyniarsky týždeò SSS v Zakopanom Pavol Pokrievka - Správa o èinnosti Speleoklubu Malá Fatra za rok 2012 Ján Šparec, Ivana Šparcová - Španielsko 2012 - turistika v Sierra Nevade Zhrnutie

7 8 14 24 28 32 34 36 40 43 51 63 66 75 80 82 84 86 88 90

ISSN 1357-687X Rok vydania: 2013, Náklad: 1000 ks Fotografie na obálke 1. strana obálky: P. Hanula na rebríku vo Ve¾kej sieni v Žiarnej jaskyni è.3. Foto: P. Pokrievka ml. 2. strana obálky: P. Pokrievka ml. s P. Neuschelom pod stenami Muráòa cestou k Jaskyni M-1. Foto: M. Brežný 3. strana obálky: P. Hanula vo Ve¾kej sieni v Žiarnej jaskyni è.3. Foto: P. Pokrievka ml. 4. strana obálky: Poh¾ad na mohutný vchod jaskyne M-1 z protisvahu. Foto: M. Brežný

M. Miko vo Ve他kej sieni . Foto: P. Hanula

SPELEOLOGIST 2012 - regional yearbook of Turiec ISSUE IV Advisory board: Jozef Haráni, Mgr. Pavol Pokrievka ml., Ing. Ján Šparec, Milan Brandejský, Ing. Pavol Pokrievka, Mgr. Andrej Bendík, PhD.,Ing. Peter Mrázik, Ing. Ján Obuch, www.speleoturiec.sk Editor in Chief: Jozef Haráni, e-mail: speleo@stamaplus.sk Graphic design: Michal Cíger a Jozef Haráni, e-mail: grafik@vavrossi.sk All articles express personal opinions of appropriate authors, these opinions cannot be considered to be opinions of editorial board. Correction: Jozef Haráni, Mgr. Andrea Pisárèiková Published by: STAMA plus s.r.o., editorial address: Cave club SPELEO TURIEC, Dielenská Kružná 48, 038 61 Vrútky, www.stamaplus.sk Image setting and press: Alfaprint, s.r.o., www.alfaprint.sk

OBSAH: Jozef Haráni - Editorial Jozef Haráni - Annual report of speleoclub Turiec for year 2012 and list of members Ján Šparec, Miroslav Kardoš - After years, new discoveries in the Žiarna cave No.3 Michal Miko - The story of the one april night, which has not finish Ján Obuch - What are the bat bones from caves in Žiarna and Belianska ... Ján Farský - Mysterious places in Turiec – the first time in a “hole“ Andrej Bendík - The discovery of cave bear bones in the M-1 cave located in... Jozef Haráni - The Cave pod Suchým vrchom in Ve¾ká Fatra Mountains Pavol Hanula - Medvedia cave (D-3) Pavol Pokrievka ml. - Searching in Tlstá mountains , year 2012 Pavol Cvacho, Jozef Haráni - Return to Stratenec - I. part, Stratenecká abyss Andrej Bendík - The discovery of brown bear bones in the caves located in... Mária Apfelová (Boïová), Ján Obuch - Bats hibernating in the caves... Andrej Bendík - Underground mining on the north of Turiec Ján Farský - Fatra waterfalls and springs Ladislav Bohaèík - Memory Pavol Pokrievka ml. - 53. speleological week SSS in Zakopane Pavol Pokrievka - Annual report of speleoclub Malá Fatra for year 2012 Ján Šparec, Ivana Šparcová - Spain 2012 – hiking in Sierra Nevada 2012 Summary

7 8 14 24 28 32 34 36 40 43 51 63 66 75 80 82 84 86 88 90

ISSN 1357-687X Published: 2013, Edition: 1000 p. Cover Photos The 1st cover photo: P. Hanula climbing ledder in Ve¾ká sieò in the Žiarna cave No.3. Photo: P. Pokrievka ml. The 2nd cover photo: P. Pokrievka and P. Neuschel on the way to the M-1 cave. Photo: M. Brežný The 3rd cover photo: P. Hanula in Ve¾ká sieò in the Žiarna cave No.3. Photo : P. Pokrievka ml. The 4th cover photo: The view on the entrance of the M-1 cave. Photo: M. Brežný

ÚVODNÍK ŠÉFREDAKTORA Nastal èas na zhodnotenie roka 2012. To, že tieto stránky èítate všetci jaskyniari od Bratislavy po Košice a od Oravy po Rimavskú Sobotu, je znakom toho, že toto periodikum stále žije a vydáva postupne svedectvá o speleologickej èinnosti v našom regióne pre celé Slovensko. Keï sa na chví¾u obzriem spä , tak sa mi neustále potvrdzuje, že všetko má svoje výhody a nevýhody. To, èo vyzeralo zo zaèiatku pre viacerých ako nezdar, že obe pôvodné, jaskyniarske skupiny sa síce zmenšili, ale v zastúpení svojich lídrov si udržali svoju integritu a existenciu, sa teraz po uplynutí troch rokov ukázalo ako pozitívum. Niekto odsudzuje, keï sa každý hrabe na vlastnom piesoèku, no v tomto prípade sa opä potvrdilo, že zlaté pravidlo trhového mechanizmu je nemenné. Len zdravé konkurenèné súperenie môže prinies svoje ovocie a ozajstné výsledky. Táto, zo zaèiatku nechcená konkurencia zapríèinila, že sme sa stali týmito lídrami my. Po troch rokoch existencie sme celkom prirodzene prevzali jaskyniarsky štafetový kolík v regióne Turca. O tom svedèia v prvom rade objavite¾ské úspechy v uplynulých dvoch rokoch. Nie sú svetové, ale sú naše a prišli po dlhej dobe s našim príchodom. A opakujem, sú hlavne dôsledkom zdravej rivality a ctižiadosti. V budúcnosti budeme radi, keï budeme môc obèas odovzda túto štafetu aj našim kolegom a konkurentom v regióne. O tom, že naše meno má už v rámci Slovenska svoju váhu svedèí aj ïalšia skutoènos . Zaèiatkom roka 2013 sme boli požiadaní vedením Slovenskej speleologickej spoloènosti, aby sme sa zhostili úlohy organizátorov 54.

jaskyniarskeho týždòa. Túto ponuku sme prijali a ja verím, že oèaká-vania jaskyniarskej verejnosti na Slovensku nesklameme a dôstojne ich naplníme. Škoda, že toto nemôžeme poveda o našej ekonomike, èi už v slovenskom alebo európskom meradle. Verím však, že svojou troškou do mlyna prispejeme k postupnému návratu zdravého sedliackeho rozumu medzi èoraz širšie vrstvy obyvate¾stva a že tento pozitívny vírus sa dostane aj do vyšších kruhov, aby sme my neslúžili, ale bolo nám slúžené. Jaskyniar 2012 je súhrnom jaskyniarskeho života v našom regióne Turca za rok 2012 a bude ako každý rok, venovaný zadarmo všetkým èlenom SSS po jednotlivých skupinách. Verím tomu, že rok 2013 bude zahrnutý do ïalšieho èísla tohto periodika s obsahovo bohatšou náplòou jaskyniarskych zážitkov a skvelých objavov. Ïakujem za vašu podporu a priazeò.

Jozef Haráni, šéfredaktor

SPRÁVA O ÈINNOSTI JASKYNIARSKEHO KLUBU SPELEO TURIEC ZA ROK 2012 Jozef Haráni - predseda klubu Èlenovia JK ST zorganizovali v roku 2012 spolu 86 pracovných a povrchových prieskumných akcií. Èinnos klubu sa už tradiène skladala z viacerých smerov jednotlivých skupín. V tomto roku sa záver Došnej doliny v Belianskej doline s lokalitou Havranej jaskyne dostal na okraj záujmu klubu. Z pôvodnej dåžky 13 m, sa po poslednom domeraní v dvoch smeroch, dòa 29.02.2012 jej dåžka ustálila na 68,8 m a håbke 7,9 m. V Havranej jaskyni sme za minulý rok absolvovali 5 akcií. Z toho 4 akcie boli kontrolné a meracie ešte zaèiatkom roka 2012. Posledná kontrolná akcia sa uskutoènila v novembri 2012 a bola

zameraná hlavne na vyèistenie po opadaných stropných èastiach, ktoré opadli vïaka vymrznutiu ešte minulú zimu. Nosnou lokalitou sa v roku 2012, vïaka iniciatíve dvojice Jano Šparec a Miro Kardoš, stala Žiarna jaskyòa è.3. Prvá vážna akcia sa uskutoènila 19.04.2012, na ktorej sa chlapcom podaril husársky kúsok. Prekopali sa do Peniažtekového dómu, ktorý bol len úvodom do ïalších pokraèovaní. V Žiarnej jaskyni è.3 sa uskutoènilo za minulý rok spolu 15 pracovných akcií. Z pôvodnej dåžky 25 m, zameraných v roku 1973 A. Droppom, sa vyšplhala na úcty hodných 145,5 m a håbku 7,8 m /komplet zamerané/. V tesnej

Chatová akcia v Belianskej doline - dolina Rybô 8.6. 2012. Foto: J. Farský

Chatová akcia v Belianskej doline - dolina Rybô, varenie kapustnice, 8.6. 2012. Foto: J. Farský

blízkosti Žiarnej jaskyne è.3 sa na perspektívnych miestach zaèali odkopáva Sonda pri ohnisku a Južná sonda. Obe sa s ve¾kou pravdepodobnos ou v budúcnosti spoja s „matkou“ - Žiarnou jaskyòou è.3. Zatia¾ dosiahli dåžky/+ zameranie/ – Sonda pri ohnisku 24 m a Južná sonda 10 m. Ïalej sa uskutoènili pracovné akcie v Tisovom, v Puklinovej jaskyni v Gaderskej doline, v jaskyni Chlm v Necpalskej doline, v jaskyniach Hundraèka a Jazveèí hrad v Žiarnej doline. Prieskumné akcie sa uskutoènili v Žiarnej doline a Belianskej doline. Druhý júnový víkend sa uskutoènila dvojdòová chatová akcia v doline Rybô, boènej dolinke Belianskej doliny. Okrem zábavy a perfektnej kapustnice sa uskutoènili prieskumné akcie do jaskýò Javorina, Medvedia a Žiarna è.3. Tretí júnový víkend, na základe poskytnutých indícii, uskutoènila prieskumnú akciu v okolí Suchého vrchu neïaleko

Ostredku vo Ve¾kej Fatre dvojica HarániHanula. Po dôkladnom prieskume našli vchod do Jaskyne pod Suchým vrchom. Nachádza sa severovýchodne, cca 100 výškových metrov pod vrcholom Suchého vrchu a jej dåžka je cca 20 m. Zatia¾ nevieme, èi jaskyòa je alebo nie je oficiálne evidovaná. V roku 2012 naïalej pokraèovali v jaskyniach aj vedecko-odborné práce z oblasti paleontológie a geológie pod vedením A. Bendíka. Uskutoènili sa tri pracovné akcie v jaskyni Muráò 1, kde boli odobraté osteologické zvyšky medveïa jaskynného. Tieto boli laboratórne ošetrené, determinované a sú uložené v SNM v Martine. Na podnet èlenov OS Ve¾ká Fatra sa uskutoènili dva terénne výskumy v jaskyni Došná 7. Akcie sa uskutoènili za úèelom zberu osteologického materiálu z výkopu. Išlo o lebku, sánky a kosti konèatín medveïa hnedého. Zo závalového sedimentu boli

odobraté vzorky malých kostí, ktoré urèil J. Obuch (BZ UK Blatnica) ako kosti ryšavky žltohrdlej, krta podzemného, uchane èiernej, salamandry škvrnitej a juvenilných spevavcov. Kosti boli laboratórne ošetrené a determinované a sú uložené v SNM v Martine. Osobitne sa A. Bendík venoval zameraniu banských podzemných diel v Turci. Spoloène s ¼. Varechom bola zameraná štôlòa v Trebostove (dåžka hlavného ahu je 60 m, celková dåžka štôlne 78 m) a s M. Brežným štôlòa v doline Hoskora za Jánošíkovom (celková dåžka 6,5 m). 23. marca A. Bendík uskutoènil povrchový, geologický a speleologický prieskum širšej oblasti extravilánu obce Polerieka, v doline Sokol, vrcholu Sokol a Žiar. Skupina okolo Pa¾a Pokrievku ml. odpracovala v roku 2012 celkovo 42 akcií. Aj v tomto roku sa venovali najmä prieskumu masívu Tlstej v Blatnickom krase. Najviac pracovných akcií venovali prieskumu v ob-

lasti Muráòa. V jaskyni M-1 pracovali na prekonaní závalu. Zával prekonali a podarilo sa im objavi pokraèovanie jaskyne. Z pôvodnej dåžky 10 m dosiahla dåžka priestorov 57 m, ktoré aj zamerali. Zároveò zamerali povrchovú situáciu medzi priepas ou Nezábudka, Priepas ou v stene a samotnou jaskyòou M-1. Z mapy a z meraní tektonických porúch na lokalitách vyplýva, že jaskyne vznikli na jednej tektonickej poruche. Na základe toho sa predpokladá ich súvis. Ku koncu roka zaèali pracova na dne v Priepasti pod Ostrou. Zaèali odkrýva dno v mieste, kde odteká voda. Zdanlivo beznádejné miesto sa po od ažení väèšieho množstva materiálu ukazuje ako perspektívne. Håbka priepasti je v súèasnosti 53 m. Èiže jej dåžka a zároveò håbka sa posunula o 3 m. Popri prácach v priepasti zaèali pracova aj na novej lokalite, ktorú objavili neïaleko po¾ovníckeho zrubu na Vôdkach. Jaskyòu nazvali Fialová jaskyòa, dosahuje dåžku 8 m.

Výroèná èlenská schôdza v zasadaèke RÚVZ v Martine, 1.2. 2013. Foto: J. Farský

Výroèná èlenská schôdza, 1.2. 2013. Foto: J. Farský

Ïalej skupina pokraèovala v povrchovom prieskume. V zimných mesiacoch, poèas silného ochladenia, keï teplota dosahovala – 18 °C, sa im podarilo lokalizova prievan vo vrcholových èastiach Tlstej. Ide o dve miesta vzdialené od seba asi 50-70 m, v nadmorskej výške okolo 1200 m n. m. Nieko¾ko akcií venovali aj jaskyni NT-5, èo je najvyššie položená jaskyòa v masíve Tlstej. Okrem akcií v Blatnickom krase pracovali aj v Belianskom krase. Tu sa zúèastnili na pracovných akciách v Havranej a Žiarnej jaskyni è.3. V spolupráci so Speleoklubom Malá Fatra pomáhali pri prieskume Žiarnej jaskyne è.4. V Jánskej doline sa už tradiène zúèastnili na pracovných akciách a pomáhali v Novej Stanišovskej jaskyni a Jaskyni Zlomísk. V Èervených vrchoch pokraèovali v prieskume po¾skej priepasti Studòa v Kazalnici. Zúèastnili sa aj na prieskumno –

poznávacej ceste do Kosova, Albánska a Èiernej Hory. Spolupracovali pri prieskume Slovaèky jamy na Karadžici v Macedónsku. Håbka jaskyne pritom presiahla -600 m. Naši èlenovia sa taktiež zúèastnili na 51. jaskyniarskom týždni v Zakopanom. V roku 2012 sme 232,5 m objavili a 236,5 m sme zamerali. Banské štôlne - zameraných 84,5 m. 1. februára 2013 sa uskutoènila 3. výroèná schôdza JK ST v zasadaèke RÚVZ v Martine. Na výroènej èlenskej schôdzi sa zúèastnilo pod¾a prezenènej listiny 19 èlenov + 1 hos . 3. výroènú schôdzu otvoril a prítomných èlenov, vrátane hos a, tajomníka JK Varín Pa¾a Cvachu, privítal predseda klubu Jozef Haráni. Zoznámil èlenov klubu a hostí s programom schôdze a dal ho schváli èlenskou základòou. Ïalej boli preèítané správy o èinnosti /Haráni/ a hospodárení /Brandejský/. Plán práce na rok 2013 – pokraèova v rozpracovaných

lokalitách. Bola potvrdená uznášaniaschopnos èlenskej schôdze /19 èlenov/. Ïalej èlenská schôdza schválila jednohlasne za èlena klubu èakate¾a Jána Farského. V bode – prehodnotenie èlenstva v skupine bolo oznámené, že traja èlenovia z oddielu dobrovo¾ne vystupujú, a to Jozef Haráni ml., Ing. Ivan Hauptvogel a Štefan Kuna. Po výroènej schôdzi bude všetkým èlenom zaslaný nový zoznam èlenskej základne JK ST /31 kmeòových èlenov a 5 hos ujúcich èlenov/. Ïalej bolo potvrdené vydanie roèenky Jaskyniar 2012. Èlenovia boli informovaní a zároveò požiadaní o pomoc pri sponzorovaní roèenky Jaskyniar 2012. Poèas schôdze boli vyberané èlenské príspevky na rok 2013. Na záver bola zahájená bohatá diskusia spojená s obèerstvením. Diskusiu zaèal predseda Jozef Haráni. V nej sa prebral návrh predsedníctva SSS na prípadné usporiadanie jaskyniarskeho týždòa 2013. Èlenská základòa usporia-

danie odsúhlasila za podmienky, že OS Ve¾ká Fatra a Speleoklubu Malá Fatra sa ponúkne partnerstvo pri usporiadaní. Ïalej bola odsúhlasená /navrhol Andrej Bendík/ popri jaskyniarskom týždni, aj možnos usporiadania výstavy v múzeu Andreja Kme a. Bol odsúhlasený návrh Jána Farského nakrúti dokument o èinnosti JK ST. Milan Brandejský navrhol možnos sa prezentova v novozaloženom rádiu Sever/bývalé rádio Zet/. Janko Obuch navrhol, aby sa v rámci stretnutia predsedov kvôli usporiadaniu jaskyniarskeho týždòa, zorganizovala akcia na sèítanie netopierov v jaskyniach Turca. Bolo odsúhlasené. Ïakujem všetkým èlenom JK ST za èinnos , ktorú v roku 2012 vykonali v Turèianskom krase a jaskyniach a zároveò im do roku 2013 prajem ve¾a úspechov pri ïalších objavoch krasu Turca.

Renátka Šajgalíková cestou k Žiarnej jaskyni è.3 na akcii 13.5. 2012. Foto: J. Haráni

Vo Vrútkach 2.2. 2013

ÈLENSKÁ ZÁKLADÒA Aktuálny stav k 1.2. 2013 1. : predseda: Jozef Haráni, Dielenská Kružná 48, 038 61 Vrútky, 0905 641 325, 2. : podpredseda: Mgr. Pavol Pokrievka ml., Zámocká 21, 036 01 Martin, 0902 263 520, 3. : výbor: Ing. Ján Šparec, Makovického 8/16, 036 01 Martin, 0914 345 235, 4. : výbor: Milan Brandejský, Nešporova 1, 036 01 Martin, 0905 884 608, 5. : výbor: Mgr. Andrej Bendík, PhD., Mazúra 20, 036 01 Martin, 0915 349 540 6. 7. 8. 9. 10. 11. 12. 13. 14. 15. 16. 17. 18. 19. 20. 21. 22. 23. 24. 25. 26. 27.

: Ján Agricola : ¼ubomír Ballo : Ing. Marián Bukovský : Martin Bukovský : Katarína Èullá : Mgr. Rastislav Duchaj : Ján Farský : ¼ubomír Fekete : Pavol Hanula : Pavol Kardoš : ¼udovít Kubáni : Karol Lejava : Maroš Lejava : Tomáš Masár : Mgr. Michal Miko : Ing. Peter Mrázik : Patrik Neuschel : Ing. Ján Obuch : Radoslav Petroviè : Peter Plavec : Jana Pokrievková : Pavel Reichel

28. 29. 30. 31.

: Kristián Šajgalík : Mgr. Renáta Šajgalíkova : Ing. Ivana Šparcová : ¼udovít Varecha

hos ujúci èlenovia: 32. : Vladislav Èarnecký, SK Malá Fatra 33. : Ing. Peter Holúbek, SK Nicolaus 34. : Miroslav Kardoš, JK Strážovské vrchy 35. : Ján Nereèa, SK Malá Fatra 36. : Ing. Štefan Nereèa, SK Malá Fatra

J. Šparec po jednej z akcií v Žiarnej jaskyni è.3, 11.8. 2012. Foto: M. Kardoš

PO ROKOCH NOVÉ OBJAVY V ŽIARNEJ JASKYNI è.3. Ján Šparec, Miroslav Kardoš V rámci podrobného povrchového prieskumu v Žiarnej dolinke, sme koncom marca 2012 navštívili aj „zabudnutú“ Žiarnu jaskyòu è.3. Jediný oficiálny prieskum tejto jaskyne, aj s jej zameraním, uskutoènil A. Droppa v roku 1973. Výskumy z tohto obdobia zhodnotil v èlánku „Krasové javy Belianskej doliny vo Ve¾kej Fatre“ v roèenke Slovenský kras, roèník XIII z roku 1975. V èasti „Krasové javy“ píše: Žiarna jaskyòa è.3 sa nachádza v hornej èasti Žiarnej dolinky /južne od predošlých/ asi 15 m južne od zákruty novej lesnej cesty. Povrchový otvor leží na ¾avej strane dolinky pod zráznym vápencovým bralom vo

výške 808 m, teda asi 68 m nad jej suchým dnom. Jaskyòa je vytvorená v tmavosivých vápencoch stredného triasu, ktoré vystupujú so sklonom 28°/310°, a predisponovaná jednak vrstvovými plochami, jednak tektonickou poruchou smeru 255°so sklonom 76°/150°. Skladá sa zo širšej Vstupnej siene a z kratšej Zadnej siene v celkovej dåžke 25 m. Povrchový otvor jaskyne severozápadnej expozície je 6,9 m široký a 1,9 m vysoký. Množstvo zrútených balvanov vo vchode dokazuje jeho zväèšenie sa rútením. Za ním sa tiahne priestranná Vstupná chodba 4-5 m široká a 1,5 m vysoká. Jej dno pokrývajú zrútené vápencové balvany a drobnejšia

Pôvodná a doteraz jediná mapa Žiarnej jaskyne è. 3 uverejnená v roèenke Slovenský kras, roèník XIII z roku 1975.

J. Šparec v Peniažtekovom dóme v deò prieniku, 19.4. 2012. Foto: M. Kardoš

sutina, premiešaná so sypkým sintrom. V dåžke 16 m prechádza Vstupná chodba do nízkeho úzkeho otvoru, za ktorým sa otvára Zadná sieò. Má mierne stúpajúce dno, pokryté ostrohrannou sutinou, 3,5-5 m široké a 2 m vysoké. Jaskyòa sa konèí sutinovým kuže¾om, za ktorým predpokladáme ïalšie pokraèovanie. Z kvap¾ových útvarov sa tu zachovali len zvetrané kvap¾ové náteky na stenách a nízke ståpy pri vchode do siene. Na vytváraní jaskyne sa zúèastnila ako prvotný èinite¾ korózia atmosferických vôd, èoho dôkazom sú zaoblenejšie tvary v zadnej èasti jaskyne. K rozšíreniu jaskyne prispelo oddrobovanie a rútenie pozdåž vrstvových plôch a tektonickej poruchy, èím nadobudla charakter korozívno–rútenej jaskyne v senilnom štádiu vývoja. Dòa 12.7.1973 pri vonkajšej teplote 15,8°C teplota vo vchode bola 15,8°C a v Zadnej sieni 11,0°C. Vlhkos v jaskyni dosahovala hodnotu 95%. Prievany sa v ten deò neprejavovali, èo dokazuje, že

jaskyòa je na konci nepriedušne utesnená a tým nadobúda charakter statickej jaskyne. Z recentnej fauny sme na stenách Vstupnej siene pozorovali rôzne druhy pavúkov a múch a na dne kosti recentných stavovcov /srny alebo ovce/. Jaskyòu poznali tamojší horári už dávnejšie, èo dokazuje aj drevená pasca na rysa. Upozornil nás na òu bývalý horár J. Hamza z Belej. Jaskyòu sme preskúmali a zamerali 12.7.1973. To¾ko z histórie. Teraz struèný preh¾ad geologických pomerov v lokalite Žiarnej jaskyne è.3.: Geologická stavba Žiarnej doliny je v podstate monotónna. Na území vystupujú v absolútnej prevahe ramsauské dolomity, ktoré obsahujú pomerne èasté polohy oragnodetritických a lumachelových dolomitov a vápencov (podhradské vápence). Ich celková hrúbka môže dosahova 300 metrov. V širšom okolí Žiarnej doliny, JZ smerom na Fiškálovú (1043 m) sa vyskytujú

Spokojný M. Kardoš v nových priestoroch v deò objavu, 19.4. 2012. Foto: J. Šparec

malé hrúbky ílovito-piesèitých bridlíc (lunzské vrstvy) a dolomitov (hlavné dolomity) a Z smerom do Jasniènej doliny sa vo ve¾kej miere objavujú ílovité bridlice a pieskovce karpatského keuperu, ktoré môžu

dosahova celkovú mocnos 100 metrov. Tie však ležia na ramsauských dolomitoch a sú od Žiarnej doliny oddelené zlomom a v samotnej Žiarnej doline sa nevyskytujú (sú oderodované), èoho dôsledkom nemajú žiadny vplyv na procesy krasovatenia v oblasti. Samotná izolovaná oblas Žiarnej doliny je pomerne vhodná na krasovatenie aj s predpokladom, že pod ramsauskými dolomitmi sa vyskytujú gutensteinské vápence (na povrch v Žiarnej doline nevystupujú), v ktorých je obvykle podzemný kras dobre vyvinutý. Toto sú fakty. Okrem nich nám nebola známa žiadna iná jaskyniarska aktivita a ani èinnos , spojená s touto jaskyòou. V nede¾u 15.04.2012 na prvej pracovnej akcii v jaskyni Jazveèí hrad v Žiarnej doline, sme rozšírili vchod a postúpili 2 m. Potom nás zaujal záver Žiarnej jaskyne è.3 s krátkou plazivkou a ve¾kým sutinovým závalom. Výskyt nieko¾kých netopierov naznaèoval, že jaskyòa môže ma pokraèovanie. Zaèali sme prvé sondážne práce v zložení ¼ubomír

Záver Peniažtekového dómu 20.4. 2012 pred ïalšími postupmi. Foto: J. Haráni

Ballo, Ján Šparec, Pavol Hanula a Miroslav Kardoš. Už po štyroch dòoch, vo štvrtok 19.04.2012, sme na ïalšej pracovnej akcii. Vo dvojici Šparec a M. Kardoš pokraèujeme v ïalšom postupe v jaskyni Jazveèí hrad. V závere akcie sa postup zastavil na skale a tak sme sa pres ahovali do Žiarnej jaskyne è.3. Tu sme v závere jaskyne pracovali v prieniku, v ktorom suchá, štrkovitá sutina urèila jeho názov – Peniažtekový. Cinkajúcej sutiny bolo pomerne dos ve¾a a tak sme ju presúvali nižšie do spodnej siene. Pri závereènom útoku na val sutiny, ktorý nám visel nad hlavou, sme si pomohli bukovým konárom. Nasledoval bleskový ústup z dosahu padajúcich, aj 10 kg vážiacich „peniažtekov“. Po vyèistení plazivky nás prienik v závere koneène pustil do nových priestorov. Nazvali sme ho Peniažtekový dóm s výškou 10 m, dåžkou 15 m a šírkou 2 m. Vchod do Žiarnej jaskyne è.3, Foto: J. Haráni

Strmé stúpanie k Žiarnej jaskyni è.3. Foto: J. Haráni

Hneï na druhý deò, v piatok 20.04.2012, sme urobili ïalšiu pracovnú akciu v zložení Ján Šparec, Miroslav Kardoš, ¼ubomír Ballo a Jozef Haráni. Po vyèistení a prejdení cca 6 m dlhého a vzostupujúceho v cca 30° uhle, stále sa zasýpajúceho, Peniažtekového prieniku sa dostávame do Peniažtekového dómu, kde sme urobili fotodokumentáciu novoobjavených priestorov. Súèas ou tohto dómu je aj horné medziposchodie vo výške 3 m, ktoré sme preskúmali, no zatia¾ nikam nevedie. Dno dómu je taktiež šikmo vzostupujúce až do záveru, kde uskutoèòujeme prienik do ïalších priestorov. To už je nutné sa na ïalšiu akciu dovyzbroji rebríkmi. Na záver akcie slávnostne otvárame šampanské a spokojní odchádzame. Ïalší postup nedal na seba dlho èaka . V apríli 2012 po menšej úprave prahu

Na dne Ve¾kého dómu. Foto: P. Pokrievka ml.

na konci Peniažtekového dómu objavujeme Borhákovú sieò. Pôvodne osadené borháky na rebrík neboli potrebné, preto sme ich odstránili a pohodlne prešli úžinou na dno siene. Sieò nás privítala krásnymi kvap¾ovými útvarmi. Na konci siene sa ukazoval ïalší možný postup úzkym otvorom na dne, alebo cez výšvih ku stropu. Ako správny sa ukázal druhý variant. Po prekonaní výšvihu a krátkej plazivky sa pred nami objavil ïalší priestor s výškou cca 20 m, šírkou 4 m a dåžkou 12 m. Priestor dostal meno Ve¾ká sieò. Na ïalšej akcii sme postúpili na dno Ve¾kej siene v håbke 5 m od plazivky, pomocou povrazového rebríka. Ve¾ká sieò je vyzdobená kvap¾ovým vodopádom, vysokým 8 m na južnej stene. Severná stena sa konèí vysokým ostrým komínom v smere geologickej poruchy. Dno

je tvorené napadanými blokmi zo stropu. Na ïalší postup ¼ubo Ballo zaèal sondova hneï pod rebríkom, kde to bolo relatívne najperspektívnejšie, ale súèasne tvrdo prerastené sintrom. Druhý možný postup v spodnej èasti vytýèil smer „nosového“ prievanu Jano Šparec. Poèas apríla sme ažili balvany a sutinu. Po prekonaní poslednej prekážky mohol koneène Mišo Miko zaèa útok na nové priestory. Objavujeme Èínsky kútik, preliezame do Sintrových kaskád, Komíny ozveny a preliezame až ku koncovému závalu. Zával sme v máji rozobrali a ukázali sa nám dva smery. ¼avá èas smeruje na povrch, pravá èas do nižších priestorov. V lete strácame prievany a ïalšie pokusy o postup sú zatia¾ neúspešné. Na prelome rokov 2012 a 2013 sa po zameraní dåžka Žiarnej jaskyne è.3 ustálila na 145,5 m.

M. Miko nad Ve¾kým dómom. Foto: P. Hanula

Rozvinutý pozdåžny rez

dåžka: 145,5 m denivelácia: cca 26,14 m

Žiarna jaskyòa è. 3 kreslil:

zamerali:

J. Šparec, P. Hanula, P. Pokrievka ml. 6.12. a 28.12. 2012 16.1. 2013 P. Pokrievka ml.

P么dorys

Veríme, že len zatia¾. Popri akciách v Žiarnej jaskyni è.3 sme bežne, v rámci siesty, opekali „adidas“ /trikrát prerastená slaninka/ na plošinke, 10 m napravo od vchodu pri skalnom masíve. V polovici mája 2012, na jednej z akcií, sme tu zacítili chladný prievan spod masívu a Jožo Haráni otvoril Sondu pri ohnisku. Vchod bol úplne zanesený lístím. Sonda pri ohnisku má suchou hlinou zanesené chodby, kde si svoj hrad budovali generácie jazvecov. Je to ïalší perspektívny smer, ktorý indikuje možné prepojenie s hlavnou jaskyòou, a teda aj pribudnutie ïalšieho vchodu. Všetky sedimenty, spolu s kostrovými zvyškami jazvecov, vy ahujeme postupne von. Metre v tomto príjemne

sypkom materiáli utešene pribúdajú. Južná vetva chodieb nás doviedla skoro až k vstupnému portálu a pokraèuje ïalej. Priama vetva do masívu nás prekvapila dvoma komínmi vysokými okolo 4 m, v ïalšom postupe však bráni zával. Dosiahnutá a zameraná dåžka je 24 m. Zaèiatkom roka 2013, po ïalšom prieskume, sme zase 25 m na¾avo od vchodu otvorili ïalšiu, Južnú sondu. V nej sme postúpili hneï za vchodom do sienky dlhej 5 m, širokej 2 m a vysokej 1-1,5 m. Je v nej pekná výzdoba a sintrová kaskáda. Zatia¾ sme dosiahli a zamerali dåžku 10 m. Perspektíva je taká istá ako pri Sonde pri ohnisku, to znamená taktiež možný prienik do hlavných priestorov. Najbližšie prieskumy budeme vykonáva v Peniažtekovom dóme v južnom smere a samozrejme v perspektívnej Sonde pri ohnisku a Južnej sonde. Èo doda na záver? V lokalite, ktorá 39 rokov „spala“ a pre jaskyniarov sa zdala neperspektívna, nám staèilo zopár poriadnych akcií a jaskyòa, aj so svojimi boènými vchodmi, sa nám odmenila svojou krásou a novými priestormi, kde sme podskoèili z pôvodných 25 m z roku 1973 v celkovej dåžke na takmer 180 metrov v roku 2013. Èlenovia, ktorí sa zúèastòovali na pracovných akciách: Jano Šparec, Miro Kardoš, ¼ubo Ballo, Pa¾o Hanula, Mišo Miko, Ma o Bukovský, Patrik Neuschel, Maroš Lejava, Pa¾o Pokrievka ml., Iva Šparcová, Renáta Šajgalíková, Tino Šajgalík a Jožo Haráni.

BENDÍK A. 2013: Geologické pomery v lokalite Žiarnej jaskyne è.3 vo Ve¾kej Fatre Zostup do Velkého dómu. Foto: ¼. Ballo

Výzdoba v Žiarnej jaskyni è.3. Foto: P. Pokrievka

PRÍBEH JEDNEJ APRÍLOVEJ NEDELE, KTORÁ SA EŠTE STÁLE NESKONÈILA Michal Miko Na piatok 20. apríla 2012 sa iba ažko zabúda. V práci mi zazvonil telefón, ktorý oznamoval, že v Žiarnej jaskyni è. 3 sa podaril objav. Správa to bolo síce ve¾mi strohá, ale všetci zasvätení isto vedia, èo takáto informácia znamená pre jaskyniara. Nebolo preto prekvapením, že o dva dni neskôr, v nede¾u 22.4.2012, sme v plnom aute v zostave Michal Miko, Pavol Reichel (Bublina) a Pa¾o Hanula stúpali po zvážnici kopírujúcej Beliansku dolinu vo Ve¾kej Fatre, nevediac, súèas ou akého príbehu sa èochví¾a staneme. Auto sme nechali na ve¾kom prírod-

Èínsky kútik v Žiarnej jaskyni è.3. Foto: P. Pokrievka ml.

nom parkovisku pod jaskyòou, hneï ved¾a ïalšieho už známeho Forda, ktorý oznamoval prítomnos našich kolegov. Žiarna jaskyòa è.3 dostala meno po Žiarnej dolinke, v ktorej sa nachádza a ktorá prieène ústi do Belianskej doliny. Žiarna dolinka je svojím zložením z vápenca vhodná na existenciu podzemných svetov, o èom svedèí aj prítomnos zatia¾ ïalších troch oficiálne zameraných jaskýò. Žiarna jaskyòa è.3 je z nich položená najvyššie. A práve 19. apríla 2012 sa zaèala písa nová história tejto jaskyne, keï sa našim kolegom z jaskyniarskeho klubu Speleo Turiec podarilo

Zostup za Peniažtekovým dómom. Foto: M. Kardoš

J. Šparec - Sonda pri ohnisku. Foto: J. Haráni

P. Pokrievka ml. - meranie v Žiarnej jaskyni è.3 Foto: P. Hanula

rozobra zával a postúpi do novoobjaveného Peniažtekového dómu. Vstupom do Peniažtekového dómu sa pred nami otvára ve¾ký tektonický zlom, prechádzajúci masívom hrebeòa, ktorý z týchto podzemných priestorov vytvára neopakovate¾nú sekvenciu siení a dómov, predelených mohutnými zaklinenými

kamennými blokmi a závalmi. Z Peniažtekového dómu sa cez vertikálny prielez v tvare písmena S dostávame ïalej do Borhákovej siene, ktorej výzdobu tvoria nespoèetné záclonky a brèká. V tomto momente sme stretli našich kolegov práve osádzajúcich rebrík, ktorého úèelom bol prienik, v poradí už do tretej novoobjavenej siene. Vzh¾adom na svoju výšku si táto sieò právom zaslúžila názov Ve¾ká. Sme oèarení rozmermi tektonickej poruchy v tejto èasti jaskyne a zároveò aj skamenelým vodopádom, ktorý so svojou výškou 5 m patrí k najkrajším útvarom v celej jaskyni. Hneï sa zapájame do práce, vykonávame prieskum Ve¾kej siene, skúšame otvori spodný priechod medzi Borhákovou a Ve¾kou sieòou a zároveò otvárame aj sondu 'pod rebríkom', ktorá nám má odpoveda , èi nás jaskyòa pustí ešte do ïalších priestorov. Jasný prievan v tejto sonde, ktorou chceme podkopa zával na konci Ve¾kej siene, nás presvedèil o správnosti postupu a dodal ïalšiu energiu do nároènej práce v závale. V sonde 'pod rebríkom' postupne pracujeme ešte 6. a 8. mája 2012, keï sa nám v zostave Jano Šparec, Miro Kardoš, Pa¾o Hanula a Michal Miko podarilo prerazi zával, prièom krok do neznáma po odstránení poslednej kamennej platne bol pre mòa a postupne aj ostatných isto neopísate¾nou odmenou za vynaloženú námahu. Po prekonaní závalu sa nachádzame v malej sienke, kde sa však dalo pohodlne posadi a pripravi sa na ïalší postup. Cez úzky otvor preliezame do väèších priestorov, v ktorých nás bezprostredne oèaril Èínsky kútik, tvorený malými pagodami vystupujúcimi zo sintrového jazierka, dotvorený desiatkami brèiek rôznych ve¾kostí. Tu sa však náš deò objavov neskonèil a po prekonaní ïalšieho úzkeho miesta prelieza-

me ešte do Ozvenovej siene, ktorá je najväèšou zo zatia¾ novoobjavených èastí Žiarnej jaskyne è.3. Okrem vysokých komínov, krásneho bieleho sintra na jej stenách a malých kaskádových jazierok možno v tejto èasti jaskyne vidie aj korene rastlín, ktoré si sem našli cestu zo zemského povrchu. Príbeh jednej aprílovej nedele tak predurèil aj naše následné pracovné nasadenie a nakoniec nás sprevádzal po väèšiu èas roka 2012. Na ïalších pracovných akciách v roku 2012 sa nám podarilo na konci Ozvenovej siene ešte prekopa malý zával a nájs nízku sienku, ktorou sa však na túto chví¾u tektonický zlom v masíve konèí. Ïalej sa dokumentovali novoobjavené priestory jaskyne a prehåbil ïalší otvor v blízkosti ohniska pri hlavnom portáli, ktorý sa zatia¾ javí ako spodné poschodie súèasných priestorov. Príbeh Žiarnej jaskyne è.3 a jednej aprílovej nedele sa teda zatia¾ urèite nekonèí a vyzerá, že ešte nejeden pracovný víkend v roku 2013 bude jeho úspešným pokraèovaním.

Podkovár malý (Rhinolophus hipposideros)

Priebeh prác v Sonde pri ohnisku. Foto: M. Kardoš

ÈO NÁM HOVORIA KOSTI O NETOPIEROCH Z JASKÝÒ V ŽIARNEJ A V BELIANSKEJ DOLINE Ján Obuch So zimným sèítaním netopierov v jaskyniach Belianskej doliny sme zaèali v roku 1989. V tom èase bol ešte vo väèšine jaskýò netopier obyèajný (Myotis myotis) poèetnejší, ako podkovár malý (Rhinolophus hipposideros). V novembri roku 1978 som zlanil na dno vstupnej priepasti v Žiarnej jaskyni 2 a pozbieral som rozptýlené kosti. Prevažovali v nich lebky M. myotis (zber è. 1 v tabu¾ke 1). V úzkom tuneli v hornej èasti dna boli nahromadené kosti mláïat medveïa hnedého (Ursus arctos) spoloène s kostrami netopierov (zber è. 2). Medzi nimi boli poèetné aj lebky R. hipposideros. Nález lietavca s ahovavého (Miniopterus schreibersii) v tejto vzorke je jediným dokladom

Netopier fúzatý (Myotis mystacinus). Foto: M. Apfelová

o jeho recetnom výskyte vo Ve¾kej Fatre. Bol tam tiež krúžok netopiera, okrúžkovaného v Ch¾abe v roku 1958. DROPPA (1975) zameral túto jaskyòu v roku 1973. Uvádza, že jaskyòa bola známa miestnym lesným robotníkom už dávno predtým. Nezmieòuje sa o brlohu medveïa vo vstupnej chodbe, takže medvedica, ktorej mláïatá padali do priepasti, opustila toto miesto aspon 10 rokov predtým. Pod¾a uvedených faktov usudzujeme, že živoèíchy, ktorých kosti sa nachádzajú v zbere è. 2, nahromadili do tunela kuny v 50. až 60. rokoch 20. storoèia. Po objavení vstupu do nových priestorov (v roku 1981, MRÁZIK 2011) som v roku 1989 pozbieral kosti v skalnej suti okolo miesta

„Tu som zložil svoje kosti”. Foto: M. Apfelová

nad objavnou chodbou. Tu pravdepodobne kuny odchytávali netopiere, ktoré preliezali pomedzi balvany do roku 1981.. Vo vzorke (zber è. 3) sa nachádzal tiež raniak hrdzavý (Nyctalus noctula), ktor ý nezimuje v jaskyniach, ale v puklinách vonkajších skalných stien. Kuny ho museli sem prinies zvonku. Súhrn z uvedených 3 zberov bol publikovaný v práci o cicavcoch Belianskej doliny a rezervácie Borišov (KADLEÈÍK et al. 1995). V roku 2006 som zbieral ïalšiu vzorku kostí v komíne medzi dnom vstupnej priepasti a Necpalskou chodbou (zber è. 4). Medzi netopiermi v nej výrazne dominuje R. hipposideros podobne, ako vo výsledkoch z posledných sèítaní zimujúcich netopierov v tejto jaskyni. Ostatné druhy cicavcov, ktoré sa zistili vo vzorkách kostí zo Žiarnej jaskyne è.2: krt (Talpa europaea), 3 druhy piskorov (Sorex araneus, S. minutus a S. alpinus), veverica (Sciurus vulgaris),

ryšavka (Apodemus flavicollis), hrdziak (Clethrionomys glareolus) a hrabáè (Terricola subterraneus) žijú v okolitom lesnom prostredí a kuny ich prinášali do jaskyne na miesta zásobární potravy pri jej nadbytku. Podobne sa tam dostala aj sýkorka (Parus sp.), pinka (Fringilla coelebs) a skokan hnedý (Rana temporaria). Objavitelia nových priestorov v Žiarnej jaskyni è.3 mi v januári 2013 umožnili pozbiera kosti, ktoré sa nachádzali pod výstupom do Peniažtekovej siene. Kosti sa sypali na ¾avej strane chodby z úzkej štrbiny, takže miesto ich pôvodnej kumulácie sa nachádza v dosia¾ nesprístupnených priestoroch jaskyne. V jaskyni zimovali druhy M. myotis a R. hipposideros podobne, ako v Žiarnej jaskyni è.2, takže v oboch jaskyniach sú podobné klimatické podmienky. Druhové zloženie netopierov vo vzorke kostí zo

Tabu¾ka 1: Porovnanie zberov kostí zo Žiarnych jaskýò è.2 a è.3 v Belianskej doline Žiarna è.2

Jaskyòa Druhy \ Zber è. podkovár malý Rhinolophus hipposideros netopier fúzatý Myotis mystacinus netopier Brandtov Myotis brandtii netopier brvitý Myotis emarginatus netopier riasnatý Myotis nattereri netopier ve¾kouchý Myotis bechsteinii netopier obyèajný Myotis myotis netopier ostrouchý Myotis blythii netopier vodný Myotis daubentonii veèernica pozdná Eptesicus serotinus raniak hrdzavý Nyctalus noctula uchaòa èierna Barbastella barbastellus ucháè svetlý Plecotus auritus lietavec s ahov. Miniopterus schreibersii netopiere Chiroptera krt obyèajný Talpa europaea piskor obyèajný Sorex araneus piskor malý Sorex minutus piskor vrchovský Sorex alpinus veverica obyèajná Sciurus vulgaris plch obyèajný Glis glis ryšavka žltohrdlá Apodemus flavicollis hrdziak hôrny Clethrionomys glareolus hryzec vodný Arvicola amphibius hrabáè podzem. Terricola subterraneus hraboš po¾ný Microtus arvalis medveï hnedý Ursus arctos lasica obyèajná Mustela nivalis cicavce Mammalia sýkorka Parus sp. pinka obyèajná Fringilla coelebs vtáky Aves skokan hnedý Rana temporaria obojživelníky Amphibia Suma

1 1-10 1-0

2 1+32 3 1

3 5 1 1

3 3-0 1+123 1+9

1 2-4 56

1 5 36

4 2+24 2 1 1 4 2-3 1

5 2-0 1+14 1 1+15 3 2+67 3-2 1

1 4 2

146

2 1 4 4 1 1

1 100 3 4 3 5 2 1 3 4

1 1+6 53

1 2

109

1 2

1 1

3 1 163

1+8

133

62 1

115

1 1 1 64

0 40

0 115

1 1

0 163

0 134

Zber è.: 1 – Žiarna jaskyòa è.2, na dne vstupnej priepasti, 26.11.1978, 2 – Žiarna jaskyòa è. 2, v úzkom tuneli, 26.11.1978, 3 – Žiarna jaskyòa è.2, su nad objavnou chodbou, 28.12.1989, 4 – Žiarna jaskyòa è.2, komín pod Necpalskou chodbou, 11.3.2006, 5 - Žiarna jaskyòa è.3, pod Peniažtekovou sieòou, 11.1.2013. Vysvetlivky: 1+, 2+: výrazne vyšší poèet, 1-, 2-, 3-: výrazne nižší poèet, ako je sumárny priemer, vyjadrený v percentách.

Žiarna è.3 Suma % 71 13,76 20 3,88 18 3,49 1 0,19 8 1,55 80 15,50 220 42,64 10 1,94 1 0,19 1 0,19 4 0,78 3 0,58 1,16 6 0,19 1 444 86,05 0,58 3 1,16 6 1,36 7 1,74 9 0,78 4 0,58 3 1,36 7 2,52 13 0,19 1 0,39 2 0,19 1 2,33 12 0,19 1 513 99,42 0,19 1 0,19 1 0,39 2 0,19 1 0,19 1 516 100,00

Žiarnej jaskyne è.3 je však zásadne rozdielne: chýba R. hipposideros, M. myotis je málo poèetný, ale výrazne dominuje netopier ve¾kouchý (Myotis bechsteinii), ktorý patrí pri sèítavaní netopierov na zimoviskách Slovenska medzi najzriedkavejšie druhy. Vo vzorke kostí je poèetný tiež netopier fúzatý (Myotis mystacinus), netopier Brandtov (Myotis brandtii) a ucháè svetlý (Plecotus auritus). Podobné zastúpenie druhov netopierov sme zistili vo vzorkách kostí z vysokopoložených jaskýò v Nízkych Tatrách, napr. z Jaskyne màtvych netopierov, alebo z Ve¾kej ¾adovej priepasti na Ohništi (OBUCH & HOLÚBEK 2006). RYBÁØ (1976) svoj zber z jaskyne Záskoèie pod Krakovou ho¾ou datuje do stredného holocénu a z tohto obdobia opisuje poddruh Myotis bechsteinii intermedius. Aj WOLOSZYN (1970) zaraïuje nálezy s dominantným zastúpením M. bechsteinii z jaskýò v po¾ských Tatrách do obdobia stredného holocénu s teplejšou a vlhšou klímou. Na Muránskej planine v novoobjavenej Jaskyni pod K¾akom (OBUCH & UHRIN 1996) sme tento druh netopiera zistili aj v èerstvom truse kuny, aj vo vývržkoch sovy. Aj novšie výskumy odchytov netopierov do sietí v letnom období ukazujú, že ide o bežný druh netopiera v lesnom prostredí. Preto usudzujeme, že aj v súèasnosti zimuje v jaskyniach zalezený v úzkych štrbinách, kde ho nemôžeme spozorova , ale pre kuny je ¾ahko dostupnou koris ou. Vo vzorke zo Žiarnej jaskyne è.3 bol zistený tiež hraboš po¾ný (Microtus arvalis), èo naznaèuje, že kosti pochádzajú z obdobia, keï okolie jaskyne bolo odlesnené. Možno z èias obývania hradiska na vrchole Fiškálová (1043m n.m.) nad Žiarnou dolinkou, ktoré objavil ¼ubo Ballo (ústne podanie).

Literatúra: DROPPA A. 1975: Krasové javy Belianskej doliny vo Ve¾kej Fatre. Slovenský kras 13: 107-129. KADLEÈÍK J., DUDICH A., OBUCH J. & ŠTOLLMANN A. 1995: K faune cicavcov (Mammalia) Belianskej doliny a rezervácie Borišov vo Ve¾kej Fatre. Ochrana prírody 13: 311-320. MRÁZIK P. 2011: Náš jaskyniarsky príbeh – 1. èas . Jaskyniar 2011, regionálna roèenka Turca: 14-25. OBUCH J. & HOLÚBEK P. 2006: Osteologické zbery z Ve¾kej ¾adovej priepasti na Ohništi. Slovenský kras 44, Liptovský Mikuláš: 169173. OBUCH J. & UHRIN M. 1996: Osteologické zbery z jaskyne pod K¾akom. Slovenský kras, 34: 125-132. RYBÁØ P. 1976: Contribution to the analysis of quaternary populations of Myotis bechsteini, with a description of Myotis bechsteini intermedius ssp. nov. Zoologické listy 25, 1: 13-26. WOLOSZYN B., W. 1970: Holocenska fauna netoperzy (Chiroptera) z jaskyn Tatranskich. Folia Quaternaria 35: 1-76.

Jaskyòa M1 netopier fúzatý/ Brandtov (Myotis mystacinus/brandtii). Foto: P. Pokrievka ml.

TAJOMNÉ MIESTA TURCA – PRVÝKRÁT V „DIERE“ Ján Farský Od detstva sa potulujem po Ve¾kej Fatre. Obdivujem mohutnú krásu jej vápencových brál, bizarné skalné veže a vežièky, výh¾ady z konèiarov, hlboké kaòony. No celé roky dráždi moju zvedavos aj vedomie, že toto pohorie neponúka svoju krásu iba na povrchu, ale ve¾a nevídaných tajomstiev a prekvapení ukrýva i vo svojom podzemí. Množstvo jaskýò a jaskyniek je ešte neobjavených. Ale sú aj také, ktoré už našli, pravidelne navštevujú a skúmajú jaskyniari. Patria medzi nich aj èlenovia Jaskyniarskeho klubu Speleo Turiec. Náhoda ma po rokoch opä priviedla k Jožkovi Haránimu. Keï som sa dozvedel, že sa dlho aktívne venuje jaskyniarstvu, moja zvedavos a túžba nazrie Fatre pod sukòu sa zrazu mohla sta realitou. Jožko ma priviedol do partie jaskyniarov a ja som dostal šancu nazrie pod zem. Prvýkrát ma so sebou zobral Pa¾ko Hanula do Žiarnej jaskyne è.3. Že to nebude prechádzka ružovou záhradou, som si uvedomil už pri výstupe po prudkom svahu od auta k nenápadnému vchodu do jaskyne. Batoh s požièanou kombinézou, èižmami, fotoaparátom, èelovkami a zásobou vody ma ahal k zemi, novuèièká prilba mi lietala okolo hlavy, padala na oèi, zakrývala výh¾ad... K jaskyni som sa vydriapal s vypätím síl. Keï som sa spamätal, obliekol a obul si vynesený výstroj, pobrali sme sa dnu. Po pár metroch od vstupu, moju naivnú predstavu, že po jaskyni sa budem prechádza ako po Harmaneckej, èi aspoò ako po Mažarnej, vystriedala krutá realita. Po pár metroch sme už liezli po štyroch a potom plazením vpred. O malú chví¾u som zistil,

naèo mám prilbu. Všetky nárazy a škrabance od ostrých skalných výènelkov, ktoré zachytávala, by bez nej konèili na mojej hlave. Nikdy som netrpel klaustrofóbiou, ale keï som sa súkal dopredu otvorom iba o pár centimetrov širším ako moja telesná schránka v ramenách, chytala ma panika, ažko sa mi dýchalo a oblieval ma pot. Terén bol vlhký a maz¾avý. Všetko som prekonával len vïaka Pa¾kovým pokynom, ako sa zvrtnú , kde sa chyti , o èo zaprie ...Obdivoval som ho, ako ¾ahko a bravúrne sa pohybuje v prostredí, ktoré bolo pre mòa extrémne ažkým. Postupne sme sa dostávali do menších, èi väèších podzemných siení. Trasu predtým museli chlapci jaskyniari namáhavo a pracne spriechodni , namontova povrazový rebrík, lano... Pri svetle èeloviek sme mohli obdivova rôznorodú výzdobu jaskyne. Pokúšal som sa ju zachyti fotoaparátom, ale vôbec som nevedel aký bude výsledok, pretože v takomto prostredí a v úplnej tme som ešte nikdy nefotografoval. Okrem radosti, že môžem na vlastné oèi vidie to, èo málokto, najsilnejšími pocitmi boli bázeò a rešpekt pred silou prírody, ktorá toto všetko vytvorila. A urèite aj strach. Nechcel by som v tom hrobovom tichu a bez svetla osta v temnote sám. Priznám sa, že keï sme sa na spiatoènej ceste opä š astne vyštverali po klzkých stenách, presúkali sa úzkymi štrbinami a vynorili sa na dennom svetle, poriadne sa mi u¾avilo. Ale niè nie je zadarmo. Námaha a strach boli cenou za to, že som mohol nazrie do tajomného útrobia pohoria, ktoré mám tak rád.

NÁLEZY KOSTÍ MEDVEÏA JASKYNNÉHO V JASKYNI M - 1 VO VE¼KEJ FATRE Andrej Bendík Nálezy osteologických zvyškov medveïov jaskynných (Ursus spelaeus, ïalej US) sú pomerné èastými nálezmi na celom území Slovenska. V poslednom desa roèí sa podarilo objavi väèšie množstvo kostí US v jaskyniach na území Ve¾kej Fatry, ktoré svojím významov dosahujú európske parametre. Posledným dôležitejším miestom objavov kostí US bola jaskyòa M - 1 v Konskom dole v masíve Tlstej.

Vstupný portál jaskyne M - 1. Foto: A. Bendík.

Jaskyòa sa nachádza v èasti Muráò, pod výraznými bralnými pásmi (bližšia lokalizácia utajená). Vstupný mohutný portál trojuholníkovitého tvaru má rozmery cca 5 x 10 m. Jeho podstatnú èas zaberá mohutný zával vychádzajúci v celom priereze pokraèujúcej chodby. V nedávnej minulosti (90. roky 20. storoèia) bol urobený pokus o postup v hornej èelnej èasti zosuvu, ktorý bol neúspešný. Z hornej èasti závalu neustále padal ïalší materiál a postup bol nemožný. Celková dåžka jaskyne k 18. 3. 2012 je 57,5 metra (zamerali P. Neuschel, P. Pokrievka ml.). Pred viac ako rokom boli obnovené práce v závale jaskyne èlenmi jaskyniarskeho klubu Speleo Turiec (organizátor P. Pokrievka ml.). Zaèala sa „razi “ chodba v pravej èasti vstupného portálu popri pevnej stene. Súèasne pre nebezpeèenstvo úrazu (zasypania) sa vykonávali pažiace práce, až do chvíle, pokým sa neprišlo na pevnú skalu v celom profile chodby. Po prekonaní druhého závalu sa podarilo preniknú do ve¾kej siene nazvanej Medvedí cintorín bez výraznejšej výzdoby, v ktorej sa aktuálne pracuje na ïalšom postupe do masívu. Nálezy kostí US majú v jaskyni dvojaký pôvod. Už poèas prístupových prác sa vyskytovalo v závale ve¾ké množstvo kostí US, ktoré vypadávali spoloène s klastickou výplòou jaskyne. Postup a prieskum smerom do závalu však nebol možný pre nebezpeèenstvo úrazu. Išlo teda o redeponované kosti z vyšších úrovní jaskyne (možno už zaniknutých). Nájdené boli predovšetkým úlomky ve¾kých kostí

Lebka medveïa jaskynného z jaskyne M - 1. Foto: A. Bendík

konèatín, prstových èlánkov, v menšej miere zuby, úlomky lebiek a sánok a fragmenty ostatných kostí (rebrá, panva, lopatky...). Druhý pôvod kostí predstavujú nálezy z èasti Medvedí cintorín po prekonaní vstupného závalu. Nachádzali sa na pomerne izolovaných miestach (dve miesta v jaskyni), a to pod nízkym stropom v sieni a v menšej kaverne na jednej zo strán jaskyne. Pri prieskume boli nájdené nekompletné kostry dospelej samice a mláïa a nachádzajúce sa pri sebe a jedného zatia¾ neurèeného jedinca US. Samica s mláïa om bola nájdená viac-menej v pozícii in situ (èas kostí anatomicky spolu súvisela, niektoré boli posunuté) a aj v súèasnosti je èas kostry pod balvanmi (je možné, že oba jedince zahynuli pri zavalení stropu). Celkovo bolo v jaskyni zatia¾ determinovaných do 400 kusov kostí US. Na zemi sa našlo aj väèšie množstvo kostí netopierov, èo dokladá otvorený vstup v minulosti, resp.

neznámy vstup do priestorov objavených v súèasnosti. Paleontologický prieskum jaskyne naïalej pokraèuje.

Kosti medveïa jaskynného vytàèajúce z druhého závalu pred Medvedím cintorínom. Foto: A. Bendík

JASKYÒA POD SUCHÝM VRCHOM VO VE¼KEJ FATRE Jozef Haráni Koneène sme v sobotu 16.6.2012 uskutoènili jaskyniarsku akciu, ktorej prvá èas sa zaèala 4.3.2012. V ten deò som zaregistroval e-mail, v ktorom mi Martin Kurka z Banskej Bystrice oznámil, že v masíve Suchého vrchu neïaleko Ostredku je 20 metrov dlhá jaskyòa a èi ju registrujeme. Keïže bol marec a snehu bolo ešte požehnane, nechal som to na leto. Pod¾a kalendára je tento termín fakticky posledný jarný víkend. Nakoniec som sa dohodol s Pa¾om Hanulom. Po upršanom týždni sa ukazuje teplý a slneèný víkend. Z Martina vyrážame o deviatej. Kým sme vyšli hore Necpalskou dolinou a kým som sa vystrojil tak, aby som niè nezabudol, je skoro desa hodín. Púš ame sa po žltej znaèke na hrebeò.

Nádherné poèasie a vôòa lesa umocòujú tieto zážitky. Výstup je pomerne strmý, ale len miestami. Pri prvom salaši Mandolina sme za hodinu. Po krátkom oddychu sme vybehli skratkou k ïalšiemu salašu. Je to Salaš pod Suchým vrchom a spravuje ho spolok s názvom Štyri nity. Na mojom GPSku nastavujeme súradnice, ktoré máme k dispozícii od Bystrièana a prekvapujúco nás smerujú až za vrchol Suchého vrchu. Pod¾a satelitných snímok som predpokladal, že to bude viac severne a ako sa neskoršie ukázalo, mal som pravdu. Šli sme teda pod¾a navigácie a obišli sme Suchý vrch po èervenej znaèke sprava. Obišli sme ho komplet dookola a, samozrejme, urèený zemepisný bod bol nesprávny. Aspoò teda

Masív Suchého vrchu od salaša zo severozápadu. Foto: J. Haráni

Suchého vrchu. Keï sme s Pa¾om dosiahli severnú stranu, hneï mi bolo jasné, že je to to pravé miesto. V strmom, pôdnou eróziou narušenom svahu, sme sa vyškriabali ku vchodu. Je teplá, júnová sobota a tak pred vchodom je mraèno horských mušiek, ktoré sú nepríjemne otravné. Hustá, zelená vegetácia a horská kvetena zjemòujú toto v skutoènosti drsné miesto. V inom roènom období a nepriaznivom poèasí tu musia by tvrdé podmienky na prácu. Okrem mojej

Suchý vrch od východu. Foto: J. Haráni

v mojej navigácii. Je zrejmé, že satelity pre Garmin a pre Google Earth nie sú úplne kompatibilné a majú nejakú drobnú odchýlku. V každom prípade sme stratili minimálne hodinu zbytoèným obchádzaním. Potichu som si však priznal, že sme aspoò dôkladnejšie spoznali okolie

Pod jaskyòou zo severovýchodu. Foto: J. Haráni

Vchod do Jaskyne pod Suchým vrchom. Foto: J. Haráni

prilby sme nemali žiadny výstroj a tak si ju Pa¾o nasadil, dal si šuštiakovú bundu a naplazil sa dnu. V zásade sa potvrdilo to, èo nám jaskyniar M. Kurka odkázal. Jaskyòa má cca 20 m. Dali sme jej názov Jaskyòa pod Suchým vrchom, lebo sa nachádza zhruba 100 metrov severovýchodne od Suchého vrchu. Prístrojom GPS Garmin Oregon 550 sme zamerali presné súradnice a nadmor-

P. Hanula vo vchode Jaskyne pod Suchým vrchom. Foto: J. Haráni

skú výšku. Vchod do jaskyne sa nachádza vo výške 1460 m n. m., èiže 90 výškových metrov pod vrcholom Suchého vrchu /1550 m n. m./. Po dôkladnom preštudovaní Zoznamu jaskýò Slovenskej republiky, by sa

Detail výzdoby. Foto: P. Hanula

mala uja prvenstva ako najvyššie položená jaskyòa vo Ve¾kej Fatre. Po preplazení sa cez vstupnú úžinu sa dá postavi v prvom dóme a potom sa priestory opä zužujú. Výzdobu jaskyne tvoria iba tenké sintrové náteky bielej a žltkastej farby. Sintrové náteky sú miestami posiate bradavicovitými útvarmi. Dno je pomerne pevné a miestami pokryté hrubým štrkom, zaliatym sintrovou polevou. Z jaskyne cíti riadny prievan a na konci je potrebné popracova . Myslím, že má akotakú perspektívu. Okolo jednej sme jaskyòu „objavili“ a o pol druhej po krátkom prieskume od nej odchádzame. Odchádzame západným smerom, traverzujúc svah, a po zhruba sto metroch sa napájame na èervený chodník zo Suchého vrchu. Odtia¾ zostupujeme spä na Balcierovo po tej istej trase. O trištvrte na tri sedíme v aute a schádzame dole dolinou. Najbližšia akcia do tejto lokality? V nasledujúcom roku by sme ju mali urèite zamera a skúsi zakopnú po prievane. Uvidíme....

Poh¾ad z vchodu Jaskyne pod Suchým vrchom. Foto: P. Hanula

MEDVEDIA JASKYÒA (D-3) Pavol Hanula

P. Hanula vo vchode Medvedej jaskyne. Foto: M. Miko

veèeri, keï sme opä viedli tieto debaty, sa naša chu skúsi to èoraz viac zväèšovala. Okrem toho nás v tejto myšlienke podporil aj prítomný Peter Mrázik a tak bolo definitívne rozhodnuté. V sobotu ráno sme sa partia v zložení Hanula, Bukovský, Šajgalík, Ballo a Hurtová vybrali do jaskýò Medvedia a Javorina. Najprv nás Maroš Bukovský vyviedol v závere Belianskej doliny hore strmým ž¾abom ku vchodu do Medvedej jaskyne. Potom sme pokraèovali k jaskyni Javorina, kde nás èakal Jano Vacek s k¾úèami. To už vopred dohodol náš predseda Jozef Haráni. V jaskyni sme si obzreli aj miesto, kde je možné prepojenie s Medveïou jaskyòou. Presne po troch týždòoch, v sobotu 30.6.2012, zaèínajú v zostave Pa¾o Hanula,

V dòoch 8. – 10.6.2012 sa konala celoklubová víkendovo-spoloèenská akcia v Belianskej doline v boènej dolinke Rybô na prenajatej po¾ovníckej chate. Už dlhšie sme plánovali nejaké spoloèné posedenie a nakoniec hlavní iniciátori stretnutia ¼ubo Ballo a Jano Šparec to odpískali. ¼ubo zohnal chatu a Jano bol hlavný šéfkuchár, ktorý pripravil chutnú kapustnicu. Pomocníkov bolo neúrekom a za celý víkend sa vystriedala zostava Pa¾o Hanula, Marián Bukovský, Jozef Haráni, Peter Mrázik, Ras o Duchaj, Renátka Šajgalíková, Tino Šajgalík, ¼udka Hurtová, manželia Varechovci, rodina Brandejských, Jano Farský a Mišo Miko. Spolu nás bolo teda 17. Už od môjho vstupu do klubu sa v jeho kuloároch viedli siahodlhé debaty o fyzickom prepojení dvoch jaskýò, Javorina a Medvedia. Po piatkovom

M. Miko pri dolnom vchode. Foto: J. Haráni

Výzdoba v Medvedej jaskyni. Foto: M. Miko

cestou cez Zrútenú sieò – zis ujeme, že pomenovanie „zrútená sieò“ naozaj sedí: popadané obrovské bloky, plazivky. Prechádzame cez menšiu sienku, kde na stene visí pomenovanie „Zrútená sieò“. Po prekonaní plaziviek sa koneène dostávame do Ve¾kej siene a nachádzame komín, ktorý prepája Medvediu jaskyòu a jaskyòu Javorina. Prechod do jaskyne Javorina nie je fyzicky možný vzh¾adom na úzku, 5 m dlhú štrbinu. Tu stojíme a konfrontujeme náš zámer a tým je prepojenie týchto dvoch jaskýò tak, aby boli fyzicky priechodné. Po takmer dvoch mesiacoch, v nede¾u 26.8.2012, opä šliapeme hore strmým ž¾abom v tej istej zostave ako minule, vystrojení potrebnou technikou /lanové rebríky, lezecký výstroj a pod./. Do druhého vchodu /ktorý sa nachádza v skalnom brale vo výške asi 5 metrov od hlavného vchodu/ zlaòujem a vàtam kotvenie na lanový rebrík pre chalanov, ktorí už netrpezlivo èakajú, aby mohli nahliadnu do útrob jaskyne. Priama cesta do Ve¾kej siene je stále nepriechodná (spriechodnenie plánujeme na ïalšiu akciu) a tak prechádzame do nej nároènou cestou ako napo-

Mišo Miko a Ma o Bukovský prvú pracovno-prieskumnú akciu v Medvedej jaskyni. Po príchode k jaskyni zis ujeme, že spodný vchod je zasypaný a ažko priechodný. Do druhého vchodu zlaòujeme, obliekame kombinézy a vrháme sa do útrob jaskyne. Lokalizujeme tretí vchod, ale vzh¾adom na polohu nám nevyhovuje. Jaskyòa je rútivého charakteru, o èom svedèia ve¾ké skalné bloky, ktoré sa nachádzajú v jej vnútri. Priama cesta do Ve¾kej siene je zasutená a prakticky nepriechodná. Dá sa poveda , že jaskyòu nikto nenavštívil minimálne 25 rokov. Do Ve¾kej siene sa dostávame druhou

Ma o Bukovský v akcii. Foto: M. Miko

Zrútená sieò, 30.6. 2012. Foto: M. Miko

Výzdoba v Medvedej jaskyni. Foto: M. Miko

sledy. A opä sme pri komíne, ktorý prepája Medvediu jaskyòu s jaskyòou Javorina. Nástup do komína vystrojujeme rebríkom pre ¾ahší výstup. Obdivujeme výzdobu v komíne a nachádzame v òom ukryté aj malé jazierko a jedného netopiera (Myotis Myotis). Komín sa konèí neprieleznou štrbinou, ktorá je zatia¾ uzavretá zasintrovanými ve¾kými kamennými blokmi. Zaèíname pracova na rozširovaní štrbiny a v tvrdom teréne postupujeme vyše pol metra. Tretiu pracovnú akciu v Medvedej jaskyni sme uskutoènili v nede¾u 14.10.2012 vo dvojici Pa¾o Hanula a Mišo Miko. Odplavená cesta pred horným parkoviskom je koneène opravená a tak pri jaskyni sme za 25 min. Po opeèení slaniny sa prezliekame do overalov a cie¾ je jasný: minimálne pol

metra postup! V komíne osádzame drevené hranoly pre lepší výstup. Pustili sme sa do práce. A výsledok? Ve¾ký skalný blok zaseknutý v štrbine. Rozhodujeme sa, že blok na ïalšej akcii skúsime stiahnu dole alebo ho rozbijeme. Preskúmali sme ešte jednu odboèku a vyliezame von. V tejto jaskyni sme zatia¾ odpracovali 3 akcie, poèas ktorých sa nám podarilo spriechodni priamu cestu do Ve¾kej siene. V komíne sme osadili drevené hranoly kvôli ¾ahšiemu výstupu a celkovo sa nám podaril postup cca dva metre z asi piatich metrov v prepojovacom komíne. Predpokladám, že ešte tri pracovné akcie a komín bude priechodný. Pracovisko sme na zimné obdobie opustili a plánujeme sa sem vráti na jar a dokonèi zaèatú robotu.

PRIESKUM MASÍVU TLSTEJ V ROKU 2012 Pavol Pokrievka ml. Masív Tlstej predstavuje územie ohranièené Blatnickou, Gaderskou dolinou, dolinou Selenec a Tmavou dolinou. Celkové prevýšenie masívu dosahuje 914 m, èo je výškový rozdiel medzi zadným vrcholom Tlstej - kóta 1414 m n. m. a sútokom Gaderského a Blatnického potoka -500 m n. m. Z geologického h¾adiska je územie tvorené vápencami a dolomitmi hronika. Táto oblas nemá žiadne povrchové toky, z èoho vyplýva, že je tu dobre vyvinuté podzemné odvodòovanie. Otázkou však zostávajú krasové vyvieraèky. V bezprostrednom okolí existuje len nieko¾ko nevýrazných prame-

òov, ktoré ani zïaleka nemôžu odvodni taký rozsiahly masív. Týmto problémom sa zaoberá nieko¾ko teórií. Predpokladá sa, že vody z masívu klesajú do håbky pod úroveò Turèianskej kotliny a prestupujú do priepustných vrstiev sedimentárnej výplne kotliny. Avšak viac pravdepodobnou sa ukazuje by možnos , že vody z masívu smerujú na sever do susednej Necpalskej doliny, v ktorej sa nachádza významná vyvieraèka Lazce s priemernou výdatnos ou 600 l/s. V minulosti na tomto území pôsobilo nieko¾ko jaskyniarov, ktorí sa pokúšali poodhali tajomstvo podzemia tohto

Vchod do Jaskyne M - 1. Foto: M. Brežný

P. Pokrievka ml. pri triedení materiálu. Foto: M. Brežný

výrazného krasového masívu Ve¾kej Fatry. Dnes poznáme vïaka tomuto úsiliu nieko¾ko lokalít, ktoré sú dôkazom výraznejšieho skrasovatenia tohto masívu. V roku 2012 sa podarilo k týmto lokalitám pripoji jaskyne M-1 a Fialovú jaskyòu. Jaskyòa M-1 sa nachádza v závere Konského dolu pod stenami Muráòa. Táto lokalita bola známa aj v minulosti. Rozsiahly previs pod výraznou skalnou stenou zaujal zrejme každého, kto okolo prechádzal. Zo speleologického h¾adiska sa lokalitou zaoberali v období okolo roku 2000 èlenovia Speleoklubu Malá Fatra, ktorí si všimli výrazný prievan prúdiaci zo závalu na konci previsu. Aj keï sa pokúšali na nieko¾kých akciách prekona zával, nepodarilo sa im to a na lokalite prestali pracova . Poèas povrchových prieskumov, keï sme prechádzali popod stenami Muráòa, sme sa nieko¾ko krát pri previse zastavili. Mohutný zával nás však odrádzal od

prieskumných prác na tejto lokalite. Rozhodnutie predsa to skúsi padlo v máji 2011. Zaèali sme kopa popri pevnej stene v južnej èasti závalu. Severne od previsu sa nachádza výrazný ž¾ab, ktorý je zdrojom závalu v previse. Spoèiatku bol v sonde aj pevný strop. Postup dopredu bol rýchly a na každej akcii sa sonda predåžila takmer o meter. Problém nastal, keï sme stratili pevný strop a na nás sa sypalo množstvo materiálu zo závalu. Rýchly postup sa zastavil. Zo závalu sme zhadzovali pri každej akcii ve¾ké množstvo materiálu, ktorý vyplnil už vykopané priestory v dåžke 3-4 m. Na ïalšej akcii sme opätovne vyèistili zasypané priestory a znova ich zasypali. Na u¾ahèenie prác sme na lokalite namontovali aj lanovku. Po trinástich takýchto akciách sme však nepostúpili ani o centimeter dopredu. Nezostávalo niè iné, len to skúsi s výdrevou a postupova dopredu popri pevnej stene. Zadovážili sme

Transport materiálu do Jaskyne M - 1. Foto: M. Brežný

Pod chodbou v Jaskyni M-1 smerujĂşcou na povrch. Foto: P. Pokrievka ml.

Jaskyne v Murรกni

zamerali: kreslil:

P. Plavec pri nรกvrate z Jaskyne M - 1. Foto: P. Pokrievka ml.

P. Neuschel, P. Plavec, P. Pokrievka ml., stav ku 12. 9. 2012 P. Pokrievka ml.

Oslavy týždeò po objave, z¾ava: P. Pokrievka ml., J. Nereèa, J. Ïugel, J. Pokrievková. Foto: M. Brežný

si lešenárske rúry a dosky. Ošetrené ochranným náterom sme ich vyniesli k vchodu jaskyne. Výdreva sa osvedèila a zaèali sme postupova cez zával dopredu. Pomocou výdrevy postúpime devä metrov dopredu, kde sa nám podarí prekona zával a objavi vo¾né priestory. Nové priestory tvorí sieò s rozmermi 13 x 6 m a výškou stropu do 6 m. Sieò sme pomenovali na základe bohatého výskytu kostí jaskynného medveïa Medvedí cintorín. Zo siene pokraèujú priestory smerom k povrchu. Pod¾a neskorších meraní tu chýba na povrch prekona 4 m závalu. Smerom do masívu naznaèujú pokraèovanie úzke komíny, v ktorých sa stráca aj èas prievanu. Väèšia èas však prúdi smerom na povrch. V najvýchodnejšej èasti siene, pod meraèským bodom è. 7 sme v snahe nájs pokraèovanie priamo do masívu vyhåbili sondu, v ktorej sme v håbke 5 m narazili na skalné dno. Na potvrdenie predpokladaného

súvisu s Priepas ou v stene a priepas ou Nezábudka sme zamerali a vyhotovili mapu. Na základe merania sa potvrdil predpoklad, že všetky tri lokality vznikli na jednej tektonickej poruche. Samotná jaskyòa M-1 dosiahla dåžku zameraných priestorov 57,5 m s deniveláciou 16,44 m. Na lokalite pracovali hlavne títo èlenovia: P. Plavec, P. Neuschel, M. Lejava, M. Brežný, A. Bendík, J. Pokrievková a P. Pokrievka ml. Okrem prác na lokalite M-1 sme sa sústredili aj na iné lokality. Už dlhší èas pracujeme na lokalite NT-5. Ide o fragment horizontálnej jaskyne nachádzajúcej sa tesne pod zadným vrcholom Tlstej (kóta 1414 m). Priestory nesú výrazné stopy po prúdení vodného toku. Pôvodne priestory dosafovali dåžku 6 m, ktoré uzatvárala sedimentárna výplò v plnom profile. Postupným ažením sedimentov sa podarilo objavi menšiu sienku, z ktorej ïalšie pokraèovanie opä uzatvárajú sedimenty. Okrem samotnej morfológie priestorov je

Jaskyòa M-1 dåžka: 57,5 m, denivelácia: 16,44 m zamerali: kreslil:

P. Neuschel P. Pokrievka ml. P. Pokrievka ml. 18. 3. 2012

M. Brežný vystupuje z dna Priepasti pod Ostrou. Foto: M. Lejava

Prienik sa podaril vïaka paženiu. Foto: M. Brežný

zaujímavé aj zloženie sedimentárnej výplne, ktorá obsahuje znaèné množstvo kremeòa a s¾úd. Na lokalite nie je prítomný prievan, èo je spôsobené prítomnos ou sedimentárnej výplne v celom profile. Rozmery zanesenej chodby dosahujú výšku minimálne 4 m a šírku 1,5 m. Súèasná dåžka priestorov je viac než 13 m. Ku koncu roku sme opätovne zaèali pracova v Priepasti pod Ostrou. Po objave nových priestorov priepasti do håbky 50,5 m, vo¾né pokraèovanie uzatváralo jazierko. Nevyzeralo vôbec perspektívne. Prievan v jaskyni sa strácal niekde v nových priestoroch, jednoznaèný smer sme však nedokázali urèi . Sondovanie na dne v bahne vyzeralo na veènú robotu. Nieko¾ko akcií sme venovali rôznym náznakom pokraèovania v snahe súèasne obís dno. Tieto možnosti sme postupne jednu po druhej

vylúèili. Nakoniec zostala už len jedna možnos , a to skúsi predsa kopa na dne. Odèerpali sme vodu a zaèali sme aži bahno a bloky. Po nieko¾kých akciách sme sa zaèali obáva šikmého blokoviska, pod ktorým sme kopali. Uvažovali sme nad betónovaním alebo použitím železných pažníc. To by však znamenalo opä transport materiálu z doliny, èo je viac než 650 výškových metrov. Problém sa vyriešil sám, a to keï sme zatia¾ na jednej z posledných akcií narazili na pevné steny. Smerom do håbky pokraèuje zanesená priepas kruhového profilu so šírkou 1 m. Kvôli efektívnemu postupu, pri èo najmenšom poète ¾udí, sme na lokalite namontovali dve lanovky. Voda, ktorá sa pôvodne zbierala v jazierku, teraz stíha presakova cez sedimenty. Håbka jaskyne presiahla 53 m. Popri prácach na lokalite sa nám podarilo objavi novú jaskyòu, ktorú sme pomenovali Fialova. Na pamiatku Jiøího Fialu, ktorý zahynul neïaleko vchodu v roku 1970 a dodnes sa tu nachádza pamätná tabu¾ka. Vchod sa nachádza blízko známej jaskyne na Vôdkach, smerom k po¾ovníckemu zrubu. Priestory dosahujú dåžku síce len 8 m, ale sú zaujímavé z h¾adiska genézy. Nesú výrazné stopy po vodnom toku. Pokraèovanie je vyplnené terra rosou v plnom profile. V januári 2012 poèas povrchového prieskumu sa podarilo lokalizova dve vytopené miesta v závere Vápennej dolinky pod výrazným bralom asi 150 -200 výškových metrov nad Ståpovými jaskyòami. V letných mesiacoch sme tieto miesta navštívili a vyhåbili neve¾ké sondy. Rozhodli sme sa poèka a pozorova miesta ešte aspoò jednu zimu. Pri opätovnom pozorovaní miest vo februári 2013 boli obidve miesta vytopené, no prievan nebol výrazný.

NÁVRAT DO STRATENCA - I. èas Stratenecká priepas Pavol Cvacho, Jozef Haráni História prieskumu Prieskum krasovej oblasti Stratenca sa zaèal už koncom 50-tych rokov. Prvé písomné záznamy o tomto prieskume sa objavujú v èlánku Pavla Janáèika – „Priepas na Stratenci v Malej Fatre“ v zborníku Slovenský kras, roèník III z roku 1959-1960. Vo vrcholovej partii krivánskej Malej Fatry západne od Malého Fatranského Kriváòa /1671 m/,na severnom svahu Stratenca /1512 m/ nachádza sa vo výške 1255 m n. m. pomerne málo známa priepas , ktorú sme pomenovali pod¾a vrchu Strateneckou priepas ou a ktorá je najvyššie položenou formou podzemného krasu

v pohorí Malá Fatra. Výskum priepasti a neïalekej Kukurišovej jaskyne uskutoènili sme spoloène s èlenmi vlastivedného krúžku vo Varíne pri Krajskom múzeu v Žiline – I. Cvachom, V. Talafom, Š. Panáèkom a Bugáòom – dòa 3. mája 1960. Ïalej v tomto èlánku nasleduje opis histórie a tak v podèlánku pod nadpisom „História výskumu priepasti“ sa píše: Pod¾a správ èlenov krúžku a obyvate¾ov priepas bola známa od nepamäti, pravda iba nieko¾kým obèanom z Krasnian, Varína a okolia, väèšinou horárom a po¾ovníkom. Tí /F. Sporina/ aj upozornili na òu vedenia horolezeckého oddielu vo Varíne,

Prvá mapa Strateneckej priepasti zameraná 3.5. 1960 P. Janáèikom.

Historicky prvá fotografia Strateneckej priepasti. Foto: F. Androviè

pretože pravdepodobne okrem jedného prípadu neodvážili sa bez potrebného výstroja a skúseností sami zostúpi do priepasti. Za prvý možno tak poklada zostup 9.5.1959, ktorý uskutoènili èlenovia horolezeckého oddielu z Varína F. Androviè, O. Bugáò, V. Mestycký a Š. Williger pod vedením I. Cvachu. Zostup mal informatívny charakter. Pri druhom zostupe /10.3.1960/, zorganizovanom tiež I. Cvachom, priepas bola zmeraná a preskúmané miesta, kde bude pravdepodobne pokraèova . Náš zostup bol tak v poradí tretí. Výsledkom je spresnené zameranie a získanie ïalších údajov o priepasti, dôležitých pre vyjasnenie súvislosti s nižšie položenou Kukurišovou jaskyòou a vyvieraèkou pri ústí nepomenovaného obèasného potoka do Kukurišovej doliny. Èlánok pokraèuje podrobným opisom geologických pomerov, taktiež

podrobným opisom priepasti a uverejnenou prvou mapou Strateneckej priepasti. Ïalšia písomná zmienka o priepasti sa objavuje v správe Ivana Cvachu a ¼ubomíra V. Prikryla – „Èinnos jaskyniarskej skupiny pri Považskom múzeu v Žiline za roky 1959 - 1960“ v zborníku Slovenský kras, roèník VI z roku 1965-1966. Tu sa v prvých dvoch písomných zmienkach objavuje rozpor v údajoch o zložení skupiny prvozostupite¾ov o dátume zostupu do priepasti. Kde je pravda, už sa asi nedozvieme. V máji 1959 vznikol vo Varíne horolezecký oddiel pri TJ Sokol, ktorého vedúcim sa stal Ivan Cvacho. Horolezecký oddiel po úspešnom prvozostupe 14.5.1959 /I. Cvacho, F. Androviè, O. Bugáò a O. Mestický/ do priepasti v Stratenci sa preorientoval na jaskyniarsku skupinu, zatia¾ bez odborného vedenia. Skupina však hneï nadviazala styk s Múzeom slovenského krasu v Liptovskom Mikuláši, s V. Benickým, vtedajším riadite¾om múzea. Zaèiatkom júna po rozhovore s prof. F. Cvachom z Trenèína nadviazala skupina spojenie s vtedajším Krajským múzeom v Žiline, s V. Kristenovou, riadite¾kou múzea, a s A. Štollmannom, okresným konzervátorom štátnej ochrany prírody. Odvtedy je táto skupina vedená ako jaskyniarsky krúžok pri Krajskom, neskôr Považskom múzeu v Žiline. ..... ....V roku 1960 sa uskutoènili tri zostupy do priepasti v Stratenci. Pri tre om zostupe, 3. mája /O. Bugáò, I. Cvacho, P. Janáèik, Š. Panáèek, V. Talafa/, pracovník Múzea slovenského krasu Pavol Janáèik priepas zameral. ...... Ïalej sa v èlánku ešte píše o štvrtom zostupe do priepasti v Stratenci dòa 24. júna 1963 /I. Cvacho *1921 - †2009, O. Mestický a ¼. V. Prikryl/. Ten sa uskutoènil v prestávke poèas výkopových prác v Kukurišovej

jaskyni za spolupráce èlenov turistického oddielu Fatran. Prieskum v Stratenci postupne ochabol, skupina skúma na iných lokalitách v Malej Fatre. V roku 1970 L.V. Prikryl publikoval v X. Vlastivednom zborníku Považia odborný èlánok o krasových formách v okrese Žilina, kde sa podrobne zmieòuje o tejto priepasti: ....Na západ od Malého Fatranského Kriváòa sa nachádza na severnej stráni Stratenca /1 512 m/ vo výške 1 255 m n. m. mohutný otvor pomerne málo známej priepasti.... ....Otvor priepasti má tvar nepravidelného obdåžnika, dlhého 21 m. Jeho šírka sa pohybuje od 4 do 9 metrov. Dno sa šikmo a prudko zvažuje, takže na severozápadnom ukonèení otvoru je už håbka 19 metrov, kým na juhovýchodnom, ktoré je položené vyššie, je håbka iba 2 metre. Dno tvorí strmý, Jánošíkov dóm v Strateneckej priepasti. Foto: P. Cvacho

O.Bugáò a I.Cvacho pod Stratencom. Foto: F. Androviè

sutinový kuže¾... Výzdoba týchto priestorov je ve¾mi chudobná. Tvoria ju iba tenké sintrové náteky bielej a žltkastej farby. Sintrové náteky sú miestami posiate bradavicovitými útvarmi. Predpokladané pokraèovanie priepasti, ktorej celková håbka je 54 metrov, do väèších håbok je znemožnené práve napadanými blokmi horniny. Tieto bloky dosahujú rozmery až nieko¾ko kubíkov.... To¾ko výòatok o Strateneckej priepasti od L. V. Prikryla. Pod¾a novších meraní sa výška vchodu do Strateneckej priepasti spresnila na 1120 m n. m. Skutoèný rozmach v prieskume prichádza koncom 70-tych rokov príchodom mladých jaskyniarov, združených okolo Eduarda Piovarèiho. V roku 1979 bola založená amatérska speleologická skupina Mínotaurus /Peter Kováè, Peter Freundenfeld,

Marián Piovarèi, Jaroslav Ïugel, Jozef Haráni/ pod vedením Eduarda Piovarèiho. Tu je krátky vstup spoluautora èlánku Jozefa Harániho: „V letných mesiacoch roku 1979, na jednom z mnohých posedení v rodinnej chate Piovarèiovcov pod Jed¾ovinou nad Varínom, sme veèer sedeli pri pukajúcej piecke a blikajúcej petrolejke v trojici ja, Edo Piovarèi a Fero Androviè. Vtedy som si neuvedomoval hodnotu tej neopakovate¾nej chvíle, keï sme s obdivom a pietou poèúvali príbehy skúseného, vtedy 45 roèného horolezca Ferka Androvièa / *1934 - †1988/. Ja, ako ani nie 14 roèný zajac, som fungoval na týchto akciách ako poskok a dievèa pre všetko. Dones vodu, narúb drevo... a iné povely, ktoré som trpezlivo plnil, mi zaruèovali pevné miesto po boku starších chalanov z partie. Na tieto veèery, plné nekoneèných, dlho do noci sa ahajúcich debát, ktoré len obèas, poèas krátkej odmlky, prerušila nezamenite¾ná kakofónia tranzistorového rádia, nikdy v živote nezabudnem. Ostali v mojej pamäti pevne vryté a vždy, keï ma nejaká vôòa alebo zvuk vráti virtuálnym strojom èasu spä do týchto chví¾, zaleje ma pocit nostalgického pokoja.“ 11.9.1980 po predbežnej dohode s jaskyniarmi v Terchovej sa pracovná skupina Mínotaurus pridala k Oblastnej skupine è. 16 Terchová. Jej èinnos bola zdokumentovaná v èasopise „Pod modrou oblohou“ v rokoch 1979 až 1982. Uvádzame nieko¾ko statí, týkajúcich sa Strateneckej priepasti – Kostola, ako ju tu prvý raz E. Piovarèi nazval. „ Južne po svahu, povyše skalných terás, vo výške 1 255 m. n. m. sa nachádza Stratenecká priepas – Kostol, ktorú priliehavo pomenovali miestni obyvatelia pre mohutnos jej ve¾kého dómu. Priepas je už dávnejšie známa a navštevovaná odvážnymi

jedincami i skupinami. Už pri zrode turistického odboru Stratenec vo Varíne sa jeho èlenovia zaèali o priepas zaujíma . Zaèali ju h¾ada . Po viacerých neúspešných akciách v roku 1971 ju koneène našli a zostúpili do nej. Boli to Štefan Šupica, Pavol Hadida, Miroslav Trnka, Marian Piovarèi, Vladimír Ïurana a Eduard Piovarèi. Vtedy to bol ešte konopný povraz, na ktorom sme zliezali do priepasti. Odvtedy sme priepas navštívili ešte 3-krát. Naposledy v rámci programu zimného tábora v Stratenci 25.I.1980. Do priepasti zostúpila 9-èlenná skupina horolezcov, ktorým neprialo poèasie a nemohli si preto vybra lepšie podnikanie v skalných stenách. Pri tomto zostupe sme spozorovali zmenu vo ve¾kom dóme /Katedrála/. Zo stropu sa zrútilo ve¾ké množstvo blokov tak, že sa dno priepasti zvýšilo o nieko¾ko metrov. Popis celej akcie sme publikovali v 1. èísle II. roèníka turistického èasopisu Pod modrou oblohou”. Ïalší èlánok z pera E. Piovarèiho „Stratenecká priepas “ bol publikovaný v èasopise Spravodaj SSS 3/1983. Zopár krátkych výòatkov.... „......Od roku 1972 6x zostúpili do priepasti èlenovia odboru turistiky pri TJ Fatran Varín. Neskôr už nieko¾kí z nich zostupovali do priepasti ako organizovaní jaskyniari. Práve touto priepas ou sme zaèínali. V rokoch 1978 – 1982 študoval v priepasti výskyt netopierov pracovník Považského múzea v Krasòanoch Ing. Ján Obuch. Zistil v nej tri druhy netopierov. Vo fosíliách nájdených v priepasti boli zistené aj druhy, ktoré obývali priepas v dávnej minulosti. Najstaršie fosílie sú staré 5 až 8 tisíc rokov. Pri posledných akciách sme v priepasti identifikovali nieko¾ko miest s prievanmi. Dòa 6.8.1983 sme v priepasti prvýkrát vôbec

merali teplotu...... .......V kolmej juhovýchodnej stene vstupnej priepasti vo výške 6 metrov od zvažujúceho dna priepasti sa nachádza nápadný elipsovitý otvor, vytvorený na horizontálnej poruche v smere V – Z, ktorý sme prvýkrát preskúmali 28.8.1983......V roku 1983 boli v Strateneckej priepasti otvorené tri pracoviská. Sonda v sutinovom závale pod západnou stenou Jánošíkovho dómu, pod východnou stenou a v Severnej sieni priepasti. Dòa 10.7.1983 bola zameraná Stratenecká priepas – Kostol /J. Kleskeò, Š. Kuna, P. Kováè, E. Piovarèi/. Poèas dvojdòovej pracovnej akcie v Stratenci /1.-2.10.1983/ sa pracovalo aj v Strateneckej priepasti”. Rok na to E. Piovarèi vydal ïalší èlánok „Stratenecký syndróm“ v èasopise

Spravodaj SSS 4/1984. V òom uverejnil rez geologického profilu severozápadného hrebeòa Stratenca v Malej Fatre. A opä zopár úryvkov: Najnovšie sme zistili, že juhovýchodná vetva priepasti /Jánošíkov dóm/ v zimnom období nasáva vzduch, èím sa prejavuje ako spodná èas vyššie položených priestorov. A naopak, z menšej severozápadnej èasti priepasti pod zostupovou stržou, vyrážajú v zime husté chuchvalce pary, èo svedèí o vrchnom otvore nižšie položenej èasti neznámych priestorov. Je teda jasné, že priepas je situovaná niekde v strede až hornej polovici neznámeho podzemného jaskynného systému v Stratenci. Svedèia o tom aj mastné f¾aky, ktoré sa nachádzali pri terénnom prieskume viac ako 1300 m n. m.

Zostup do Strateneckej priepasti. Foto: P. Cvacho

na severozápadnom hrebeni, teda zhruba 200 nad priepas ou. Donedávna sme si mysleli, že práca v mohutnom balvaništi na dne Strateneckej priepasti nie je prakticky možná. No príklady z iných krasových území /na Krakovej holi, v Kozích chrbtoch, na Silickej planine i vo svete/ nás posme¾ujú realizova stále nároènejšie pracovné projekty. Pravda tie podmieòuje tak ako doteraz, zanietenie a odhodlanie èlenov oblastnej skupiny bori sa s ažkos ami a dobýja podzemné svety. Po trojroènej pauze vydal E. Piovarèi posledný rozsiahlejší èlánok „Zabudnutá perla“ v èasopise Krásy Slovenska 11/87, roèník LXIV. V òom koneène uverejnil viackrát prekres¾ovanú a dopåòanú mapu Strateneckej priepasti, ktorá je zatia¾ posledná a najvernejšie vykres¾uje jej skutoèné rozmery. Preto ju opä uvádzame aj my. V èlánku opisuje jednu zo zimných akcií do priepasti. Citujem: ...Sneh tu siaha po pás. O chví¾u už stojíme pred zívajúcou priepas ou. Èierny hrtan pôsobí pochmúrne a zároveò ve¾kolepo. Èakany zarazíme do snehu a zhadzujeme plecniaky. Chví¾u odpoèívame. Potom o kmeò ve¾kého smreku kotvíme lano a zhodíme ho dolu. Obliekame sa do overalov. Nasadíme si prilby a elektrické lampy. Jeden po druhom zlaòujeme 19 m v dulferáku na strmý snehový svah dna a po òom schádzame úctyhodne ve¾kou tunelovitou chodbou osvet¾ovanou stále slabnúcim svetlom z povrchu........ Dnes sa pokúsime o š astie pod západnou stenou....... Sekáè a kladivo sú èasto k¾úèmi od podzemia a aj nám otvárajú cestu. Prvý prechádza Miro Brežný, je najštíhlejší, za ním Veterník, Ondrašák, Pokrievka, Reichel, Hanus, Adamko, Èarnický. Dostávame sa 10 m pod súèasné dno dómu, do pomerne priestrannej miestnos-

ti......... Èas pokroèil. Sme premoknutí a unavení..... Do mapy zapisujeme nové èíslo - 44 m. Keï vyliezame za pomoci šplhadiel po z¾adovatenom lane z priepasti, na noènej oblohe sa už jagajú hviezdy. Riadne prituhlo. Kombinézy nám zamàzajú na nepohodlný pancier, ktorý ma však jednu dobrú vlastnos . Dobre izoluje a je nám teplo aj pri -19°C. Keï zaèíname zostupova , ešte dlho cítime na sebe nezabudnute¾ný, typický pach podzemia, zotletého lístia, zeme a sintrov.......... Vchádzame do príjemne horúceho ovzdušia chaty. Za nami sa z dverí valia chuchvalce pary. Vonku zostáva mrznúci chlad noci a dobrodružstvo uplynulého dòa. V apríli 1985 sme prenikli ob ažnou Závalovou chodbou za Severnou sieòou a objavili sme Sieò prvých kvap¾ov...... V tomto období sa dosiahli najväèšie postupy. Kukurišová jaskyòa (62 m), Stará stratenecká jaskyòa (130 m) a v Strateneckej priepasti postup do håbky -44 m. Vydaním èlánku „Historiografia speleologického prieskumu Krivánskej Malej Fatry“ v èasopise Sinter, èíslo 2 z roku 1994, E. Piovarèi urobil sumár celej èinnosti v tejto oblasti. Z tohto èlánku len kratuèký vstup, v ktorom E. Piovarèi už uviedol presný dátum zostupu. Ten je však v rozpore s dátumami a menami toho istého zostupu, datovaného najprv do roku 1971 a potom 1972, ktorý sme opisovali v tomto èlánku ako výòatky z èasopisu „Pod modrou oblohou“ 1981 è.1 roèník III. a èasopisu Spravodaj SSS 3/1983. Toto je tretia dátumová a druhá menná korekcia z histórie prvého zostupu mladých chlapcov okolo E. Piovarèiho do tejto priepasti a ten tvrdí, že je správna a my dúfame, že aj posledná. Citujem: 2.1.1973 – nieko¾ko varínskych 14 roèných šarvancov uskutoènilo na konopnom lane svoj prvý zostup do Strateneckej

J. Ïugel pri istení cesty v Jánošíkovom dóme, 1993. Foto: J. Nemèek

priepasti /Š. Šupica, M. Trnka, J. Novosad, M. Piovarèi, E. Piovarèi/. Postupne na túto èinnos zaèiatkom 90-tych rokov nadväzuje generácia dnešného Jaskyniarskeho klubu Varín. Prvé spoloèné zostupy do priepasti uskutoèòujeme 30.9.1990 a 25.11.1990 zatia¾ len exkurzne. Pracovnú akciu prvýkrát organizujeme 13.9.1992. Poèas výstupu k priepasti dvojica J. Ïugel a M. Cvacho pomocou teodolitu zameriava vzájomnú polohu Kukurišovej jaskyne a Strateneckej priepasti. V Jánošíkovom dóme nainštalujeme drevenú trojnožku, ktorá má u¾ahèi prieskum v ohromnom blokovisku. Ïalšia èas partie sonduje v Skalnom okne a v priestoroch pod Vraháròou. Na akciách 23.5 a 30.5.1993 J. Ïugel zaèína technicky liez cestu v Jánošíkovom dóme nad Studòou. Je vylezená asi do 1/3 a dostáva

názov Gerominova cesta. Na jej konci predpokladáme ïalšie pokraèovanie jaskyne. 28.8.1994 a 2.6.1995 uskutoèòujeme akcie zamerané na fotografickú a filmovú dokumentáciu jaskyne s cie¾om prezentova sa na Speleomítingu. Nakoniec sa však èas filmových záberov objaví až na Speleomítingu 2010 v našom videofilme Stratenecká priepas . V tomto období prichádza obmedzenie vstupu na lokalitu zo strany vtedajšieho vedenia NP Malá Fatra. Dospeje to do štádia, že lokalitu nakoniec opúš ame. Presúvame sa na lokalitu Prostá a prieskum v tejto oblasti ustáva. Za zmienku stoja ešte dve akcie v roku 1999, keï na dne priepasti osadíme drevený rebrík, ktorý u¾ahèuje hlavne výstup z priepasti. Slúži spo¾ahlivo dodnes. V tomto období sme pracovali v zložení: Jaroslav Ïugel, Pavol Cvacho, Ján Nemèek, Peter Martynek, Juraj Boka, Jaroslav Adamèík, Miloš Cvacho, Rastislav Cvacho, Milan Ïugel, Štefan

P. Cvacho pri zostupe do priepasti. Foto: J. Nemèek

Panoráma Stratenca v hrebeni Krivánskej Malej Fatry.

Zelina, Anton Jánošík, Marek Obšut, Blanka Ondrušová, Iveta Šuleková a Zuzana Obšivanová. Ïalšie akcie na lokalite prebiehajú len sporadicky a ani naše technické vybavenie neumožòuje výraznejší postup. Opis lokality Krasová oblas Stratenca je zo speleologického h¾adiska azda najvýznamnejšou lokalitou v Malej Fatre. Masív Stratenca (1512 m.n.m.) tvorí 500m vrstva dolomitických a èistejších vápencov položených na 100 m hrubej vrstve guteinsteinských vápencov. To je dobrý predpoklad na vznik rozsiahlejšieho krasového systému. Svedèí o tom viacero krasových javov. Dominantné postavenie má Stratenecká priepas (1120 m n. m.). Tento primát má nielen z h¾adiska ve¾kosti priestorov, ale hlavne chodbami a priestormi výrazne poznaèenými tlakovou eróziou a modeláciou vody. Dôkazom sú obrie hrnce a vírové jamky, ktoré potvrdzujú, že jaskyòou pretekal pomerne mohutný vodný tok. Je budovaná v tmavom žilkovanom vápenci s obsahom oxidu horeènatého iba 2,03 %. Jaskyòa je v súèasnosti v senilnom štádiu vývoja. Vchod do priepasti vznikol prepadnutím stropu. Ve¾kos závalu svedèí o tom, že pôvodné priestory boli minimálne

o tretinu väèšie. Strop sa prepadol práve na mieste azda „sifonálného“ kolena, kde bol najtenší. Výrazná kvap¾ová výzdoba sa vyskytuje až za Vraháròou v Sieni prvých kvap¾ov a je najkrajšou v Krivánskej èasti Malej Fatry. To nasvedèuje, že aj nové, ešte neznáme priestory môžu by bohato vyzdobené. Stratenecká priepas nie je samostatnou jednotkou, v jednej línii pod òou sa nachádza Kukurišová jaskyòa

Výzdoba v Sieni prvých kvap¾ov. Foto: M. Vojtek

(852 m n. m.) a výrazná krasová vyvieraèka (785 m n. m.) s výdatnos ou 50 až 100l/s. V susednom ž¾abe v smerom na SV sa nachádza jaskyòa Florianka a v spodnej èasti centrálneho Strateneckého ž¾abu Stará stratenecká jaskyòa. Kukuriška a Florianka sú vytvorené vo svetlých dolomitických vápencoch, Stará stratenecká vo svetlých a tmavých dolomitických vápencoch a vyvieraèka v tmavom guteinsteinskom vápenci. Pre všetky jaskyne je charakteristická tlaková erózia a modelácia vody. Azda najvýraznejšia je v Kukurišovej jaskyni. Práve ona by mohla by k¾úèom od predpokladaného systému. Rozmiestnenie jednotlivých krasových javov a ich genetické súvislosti vytvárajú spoloène mozaiku vyvinutého krasového systému. Súèasnos Po peripetiách s vybavovaním výnimky na jar v roku 2011 opä obnovuje-

me prieskum v Stratenci. Zaèíname sondova v Strateneckej priepasti. Otvárame postupne tri pracoviská. Najskôr v hlavnej studni v sutinovom kuželi pod východnou stenou. Impulzom je intenzívny prievan. Po zimnom období, keï je kuže¾ pokrytý dvojmetrovou vrstvou snehu, je práve toto miesto celé vytopené. Postúpili sme asi 4 m a sonda smeruje ïalej pod skalnú stenu. Ïalším miestom, kde sondujeme, je Skalné okno. Nachádza sa asi 10 m vysoko vo východnej stene hlavnej studne. Okno postupuje ïalej do malého dómu. Dno je pokryté ílom, v ktorom sa nachádzajú fosílne pozostatky netopierov. Steny sú poznaèené modeláciou vody, èi už sú to krasové komíny, alebo vodné kanály v stenách. V ílovitých sedimentoch sme zatia¾ nenarazili na pevné dno. Takže uvidíme na ïalších akciách. V roku 2012 sme otvorili staronovú sondu z 80-tych

P. Martynek v Skalnom okne. Foto: P. Cvacho

Pizolitová výzdoba v západnej èasti Jánošíkového dómu. Foto: P. Cvacho

rokov v západnej èasti Jánošíkovho dómu. Práca v tomto ohromnom blokovisku bude vyžadova novú elektrocentrálu, ktorú bude možné vynies do tejto nadmorskej výšky. Práca s akuvàtaèkou sa mi tu nezdá ve¾mi perspektívna. Ako uvádza Edo Piovarèi, práve pod týmto obrovským závalom sa im podarilo postúpi medzi obrovské bloky, na ktorých už vidie zvyšky pôvodného stropu. Svedèia o tom vyhladené hrnce a fragmenty vírových jamiek. Ja vidím ve¾kú perspektívu na postup v chodbe za Vraháròou pod Sieòou prvých kvap¾ov. Bude si to však vyžadova rozširovacie práce. Prístup k sonde komplikuje nepríjemný úsek Vraháreò, ale zvláda ho aj môj osemroèný syn, tak to azda presvedèí aj ostatných. Musím spomenú aj objav M. Vojteka v roku 2011 v chodbe smerujúcej do Severnej siene. Po odhrabaní sutiny objavil asi 10 m dlhú, pekne erodovanú chodbu. To nasvedèuje aj o ïalších možnostiach a o tom, že niekedy je riešenie v jednoduchosti. Bude nutné aj nové zameranie priepasti a vytvorenie 3D mapy.

Zaèali sme pracova aj na vytvorení terénnej 3D mapy, na ktorej by bolo zrejmé postavenie jednotlivých jaskýò voèi sebe. Momentálne máme spracovanú vyvieraèku, Kukurišovú a Starú strateneckú jaskyòu. Treba ešte doplni priepas a Florianku. V súèasnosti pracujeme v krasovej oblasti Stratenca v nasledovnom zložení: Pavol Cvacho, Ján Nemèek, Jozef Nemèek, Tomáš Vojvoda, Michal Vojtek, Peter Martynek, Rudolf Kubík, Pavol Cvacho ml., Marianna Cvachová a Ivana Palarcová. Záver Po 25 rokoch od poslednej písomnej zmienky o Strateneckej priepasti sme si dovolili urobi struèné zhrnutie 54-roènej histórie od prvého zostupu do jej útrob. Dúfame, že rok 2013 bude priaznivejší a príde k výraznejšiemu postupu v tejto lokalite. Bude to podmienené hlavne zabezpeèením novej elektrocentrály. Ve¾kú ofenzívu v priepasti s¾ubuje aj Eduard Piovarèi z JS Aragonit. Uvidíme, možno bude tento rok prelomovým a všetci sa budeme spoloène prechádza obrovskými chodbami ukrytými v masíve Stratenca – našej spoloènej srdcovej záležitosti. O rok sa vrátime s ïalším pokraèovaním opisu jednotlivých lokalít v tejto oblasti.

Pred akciou do Strateneckej priepasti. Foto: P. Cvacho

NÁLEZY KOSTÍ MEDVEÏA HNEDÉHO V JASKYNIACH VE¼KEJ FATRY Andrej Bendík Je všeobecne známe, že jaskyne sa stávali a v súèasnosti stále stávajú útoèiskom rôznych druhov zvierat, ktoré ich využívajú hlavne v období hybernácie, alebo ako doèasné miesto na výchovu mláïat a doèasné útoèisko. Pomerne èasto sa stretávame s informáciami o zimovaní medveïov hnedých (ïalej MH) v previsoch a jaskyniach, ale nálezy ich kostí v jaskyniach nie sú vôbec bežným javom. Pod¾a Gaála (2007) boli kosti MH doteraz nájdené (resp. sa o nich publikovalo) v 6 jaskyniach na Slovensku. V tomto èlánku podávame preh¾ad doteraz známych nálezov kostí MH z Ve¾kej Fatry, ako aj ich nové nálezy.

Kosti medveïa hnedého v Medvedej jaskyni. Foto: M. Miko

Medvedia jaskyòa (Belianska dolina) Jaskyòa sa nachádza v závere Belianskej doliny, prièom jej dåžka je cca 180 metrov. O jaskyni prvýkrát referoval Ján Petrikovich v roku 1907 na popud jej návštevy barónkou Rózou Révayovou, jej dcérami a synom (15. 7. 1906). Pri svojej

návšteve našla dve lebky, ktoré neskôr J. Petrikovich a následne aj K. J. Maška (riadite¾ reálky v Te¾ci na Morave) urèil ako lebky MH. Následne sa tam J. Petrikovich vybral, ale našiel už iba pár úlomkov kostí MH. Za závalom (blokoviskom) predpokladal pokraèovanie jaskyne, kde sa pravdepodobne nachádzajú zvyšné èasti kostier. Uloženie kostí je neznáme. V súèasnosti prebiehajú v jaskyni postupové práce, pri ktorých boli zaznamenané nálezy kostí MH. Žiarna jaskyòa è.2 (Belianska dolina) Jaskyòa sa nachádza v Žiarnej doline a jej dåžka je 87 metrov (stav k 30. 6. 2007). Za horizontálnou chodbou sa nachádza priepas , kde boli nájdené rôzne úlomky kostí, ktoré neskôr nálezca J. Obuch urèil ako kosti mláïat MH. Ich nahromadenie bolo spôsobené pravdepodobne tým, že poèas hybernácie sa mláïatá vzdialili od svojej matky a spadli do priepasti, odkia¾ neboli schopné dosta sa naspä . Boli situované v dvoch èastiach priepasti, nahromadené na jednom mieste, kde hynuli, a v malom výklenku, kde slúžili ako zásobáreò potravy kuny lesnej. Z kostí boli determinované lebky, sánky, kosti konèatín, stavce, úlomky paniev a pomerne ve¾a rebier a prstových èlánkov. Pod¾a poètu zubov J. Obuch urèil 12 jedincov – mláïat MH, ktoré sú v jeho vlastníctve. Novšie nálezy nie sú známe. Sonda pri ohnisku (Belianska dolina) Jaskyòa (sonda) sa nachádza v Žiarnej doline, pri Žiarnej jaskyni è.3 a jej dåžka je v súèasnosti cca 15 m. Pri výkopo-

Vchod do jaskyne Diera 7 (D-7). Foto: A. Bendík

vých prácach sa našli dlhé kosti horných konèatín MH. Nálezy pochádzajú z roku 2012 a sú uložené v SNM v Martine – Múzeu Andreja Kme a. Diera 7 (D-7) (Belianska dolina) Jaskyòa sa nachádza v závere Belianskej doliny a jej dåžka je 6 metrov. V závere pomerne strmo klesajúcej chodby sa pri prieskumných prácach našla zasintrovaná lebka a sánky a ïalšie kosti MH (kosti konèatín a chodidiel, stavce, rebrá). Kosti pochádzali minimálne z dvoch jedincov. Okrem kostí MH sa v jaskyni našli kosti ryšavky žltohrdlej (Apodemus flavicollis), krta podzemného (Talpa europaea), uchane èiernej (Barbastella barbastellus), salamandry škvrnitej (Salamandra salamandra) a juvenilných spevavcov (Passeriformes sp. juv.), ktoré urèil J. Obuch. Nálezy pochádzajú z roku 2012 a sú uložené v SNM v Martine – Múzeu Andreja Kme a. HV-4 (Gaderská dolina) Jaskyòa sa nachádza na južnom svahu masívu Tlstá, nad záverom Havranej doliny. Vchod má rozmery 0,5 x 0,4 metra a dåžku cca 20 metrov (zameral P. Pokrievka ml., 2009). V jaskyni sa našla len jedna sánka

MH a ohlodaný paroh jeleòa. Jaskyòa slúžila asi ako doèasné útoèisko MH, alebo líšky, ktorá si do nej dotiahla zvyšky svojej potravy, èomu by nasvedèovala absencia ostatných kostí. Podrobnejší prieskum dna jaskyne sa neuskutoènil. Nálezy pochádzajú z roku 2011 a sú uložené v SNM v Martine – Múzeu Andreja Kme a. Menované jaskyne s nálezmi kostí MH rozšírili poznanie o ich výskyte v rámci Ve¾kej Fatry, ako aj územia Slovenska. Nálezy z Medvedej jaskyne a Žiarnej jaskyni è.2 pochádzajú zo starších zberov súvisiacich s ich prieskumom jaskyniarmi z OS Blatnica, resp. OS Ve¾ká Fatra. Na nálezy kostí v jaskyni Diera 7 (D-7) ma upozornili èlenovia OS Ve¾ká Fatra a Sondy pri ohnisku a HV – 4 èlenovia JK Speleo Turiec, za èo im patrí úprimná vïaka. Literatúra: Gaál ¼., 2007: Jaskyòa za Borovou ako útoèisko medveïa hnedého. Reussia 4, 1 – 2, s. 317 – 320. Petrikovich J., 1907: Nález kostí jaskynného medveïa (Ursus spelaeus Rosenmülleri) v jaskyni Lôm v Gaderi a kostí z obecného medveïa (Ursus arctos L.) na Balovom grúni v Belianskej doline v Turci. Sborník MSS XII, I., Martin, s. 24 – 28.

Vypreparované sánky medveïa hnedého z jaskyne Diery 7 (D-7). Foto: A. Bendík

P. Pokrievka ml. pri zbere ostelogického materiálu z jaskyne HV-4. Foto: A. Bendík

ZIMOVANIE NETOPIEROV V JASKYNIACH VE¼KEJ FATRY Výsledky sèítaní v rokoch 2001 až 2010 Mária Apfelová (Boïová), Ján Obuch Úvod Netopiere ako symbol tajomného podzemného sveta sú v znaku Slovenskej speleologickej spoloènosti (SSS) aj Jaskyniarskeho klubu Speleo Turiec. Závidíme im, ako ¾ahko prenikajú do priestorov, ktoré my objavujeme s vynaložením množstva èasu a námahy. Keï sa partia okolo Pa¾a Pokrievku ml. prekopala do siene Medvedí cintorín v jaskyni M-1 v Muráòoch, netopiere tam už viseli. Petrovi Mrázikovi netopier ukázal cestu do rozsiahlych priestorov v Žiarnej jaskyni è.2, keï zmizol v suti pri jeho nohách. Netopiere stretávame v jaskyniach Ve¾kej Fatry poèas zimného spánku (hibernácie). Keïže v tom èase neprijímajú žiadnu pot-

ravu a na prezimovanie majú obmedzenú zásobu tuku, potrebujú na prežitie pokoj a vysokú vlhkos . Vo vegetaènom období žijú samce osamelo, ale samice vychovávajú mláïatá v kolóniách na suchých a teplých povalách budov. Spolu sa pária až po prílete na zimovisko, ktoré prebieha v závislosti od poèasia a druhu netopiera, od októbra do zaèiatku decembra. Jaskyne opúš ajú v marci až apríli. Pri sèítavaní prevažne samièích letných kolónií na povalách kostolov a kaštie¾ov sme zistili v Turci okolo 2000 netopierov (BOÏOVÁ & OBUCH 2006). Pri zimných sèítaniach v známych jaskyniach Gaderskej doliny a Belianskej doliny nájdeme asi desatinu tohto poètu. Ak predpo-

J. Obuch vo vchode jaskyne Dolná Túfna. Foto: M. Apfelová (Boïová)

Zimné sèítania netopierov v Bielej jaskyni Druh Plecot Dátum Bbarb Rhip Rfer Paur us sp Mmyo Mbly 1998-2000 13 11 2.1.2001 2 21.1.2003 3 1.12.2004 27.12.2006 26.12.2010 2 Spolu 5 2 Zimné sèítania netopierov v Beznádejnej jaskyni Plecot Druh Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri us sp Mmyo Mbly 1969-2000 5 2 10 23.3.2006 1 1 31.1.2007 1 23.1.2008 2 2 18.1.2010 2 Spolu 6 3 Zimné sèítania netopierov v Dedošovej jaskyni Druh Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri Paus Mmyo Mbly 1972-2000 1 19 4 28.2.2003 3 10.12.2004 1 1 23.3.2006 4 31.1.2007 1 23.1.2008 1 1 18.1.2010 2 Spolu 1 11 2 Zimné sèítania netopierov v jaskyni Dolná Ståpová Druh Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri Paus Mmyo Mbly 1974-2000 17 45 2.1.2001 4 21.1.2003 5 6 26.12.2003 5 2 1.12.2004 4 1 27.12.2006 5 1 4.1.2008 5 2 14.1.2010 5 1 26.12.2010 7 Spolu 36 17 Zimné sèítania netopierov v Jelenej jaskyni Druh Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri Paus Mmyo Mbly 1983-2000 1 3 21.1.2003 1 26.12.2004 1 27.12.2006 Spolu 2 Zimné sèítania netopierov v Jaskyni na Vyhniach (Piesková) Druh Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri Paus Mmyo Mbly 1972-2000 31 5 22 2.1.2001 1 1 21.1.2003 3 26.12.2003 4 1 21.12.2004 3 3 27.12.2006 7.3.2006 1 4.1.2008 13 1 26.2.2008 10 1 14.1.2010 16 26.12.2010 11 Spolu 62 2 5

Mmyo/ Mmys/ bly Mbech bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 1 1 4 30 2 1 4 0 1 1 2 1 3 2 2 11 Mmys/ Mbech Mdasy bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 1 2 20 1 3 1 2 1 3 8 2 3 3 15 Mmyo/ Mmys/ bly Mdasy bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 1 1 1 1 28 3 2 4 1 1 3 2 1 15 Mmyo/ Mmys/ bly Mdasy bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 2 1 65 4 11 7 5 6 7 1 7 1 8 1 1 55

V.mur

Mmys/ Mdasy bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 1 1 2 8 1 1 0 2

Mmyo/ Mmys/ bly Mdasy bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 1 1 60 1 3 3 5 6 0 1 2 14 11 16 11 1 1 71

kladáme, že väèšina netopierov z Turca prezimuje vo Ve¾kej Fatre, tak musí existova dosia¾ neobjavený rozsiahly jaskynný systém, o ktorom netopiere vedia, ale nám sa ho dosia¾ nepodarilo objavi . Metodika Zimné sèítavanie netopierov v jaskyniach uskutoèòujeme v období od polovice decembra do polovice marca. So silnejším bodovým svietidlom kontrolujeme pod¾a možností vždy rovnaké priestory jaskýò a zapisujeme jednotlivé druhy netopierov a ich poèty. Údaje do roku 2000 z Gaderskej doliny a Belianskej doliny boli publikované v práci OBUCH 2002, údaje z Harmaneckého krasu uvádzajú BOBÁKOVÁ & HAPL 2002. V tabu¾kovom preh¾ade prezentujeme výsledky zo sèítaní v rokoch 2001 až 2010. Na posúdenie trendov úbytku èi prírastku uvádzame pri jednotlivých jaskyniach súèty do roku 2000 a za decénium 2001 – 2010. Použitá metodika sèítania umožòuje porovnáva výsledky z uvedených rokov a naèrtnú trendy len pri tých druhoch, ktoré visia vo¾ne na stenách jaskyne. Viaceré druhy, ktoré sa vo výsledkoch sèítaní objavujú vzácne, bývajú zalezené v úzkych skalných puklinách a unikajú našej pozornosti. ažko sa rozlišujú druhy Myotis mystacinus a Myotis brandtii, možné je to len pri samcoch pod¾a hrúbky penisu, ale to by sme museli každého jedinca prebudi zo zimného spánku. Preto ich uvádzame spoloène ako M. mystacinus/brandtii. Druhy Myotis myotis a Myotis blythii sa dajú rozlíši pod¾a ve¾kosti a špicatosti uší. Dá sa to do vzdialenosti asi 5 m od netopiera. Väèšie sály sú len v Harmaneckej jaskyni, kde ich uvádzame spoloène M. myotis/blythii. Z menšej vzdialenosti je možné rozlíši aj druhy Plecotus auritus

a Plecotus austriacus pod¾a tvaru a zafarbenia ucha, prípadne len tragusu, pretože uši majú pri zimnom spánku zložené pri tele. Na väèšiu vzdialenos ich urèujeme na úrovni rodu Plecotus sp. Podobne oznaèujeme aj menšie druhy z rodu Myotis, ktoré nemôžeme urèi na úrovni druhu ako Myotis sp. Poïakovanie Za pomoc pri zimnom sèítavaní v jaskyniach ïakujeme týmto priate¾om netopierov: František Vacek, Ján Vacek, Martin Roško, Milan Valko, Ján Harmaniak, ¼ubomír Ballo, Fero Vacek ml., Zuzana Vaceková, Zuzana Vaceková ml., Eduard Apfel, Andrej Bendík, Radovan Re kovský, Peter Hrèa, Ivana Labudíková, Tomáš Flajs, ¼ubo Hraško, Peter Holúbek, Dušan Obuch, Peter Kaòúch a Anton Krištín. Výsledky Spolu sme v jaskyniach Ve¾kej Fatry našli zimova 18 druhov netopierov. Pri poh¾ade na výsledky zo sèítaní v decéniu 2001 – 2010 výrazne dominujú 2 druhy: podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a netopier obyèajný (Myotis myotis). V chladnejších jaskyniach, alebo vo vstupných priestoroch jaskýò, kde sa teplota vzduchu pohybuje okolo bodu mrazu, nachádzame niektoré chladnomilnejšie druhy, najmä uchaòu èiernu (Barbastella barbastellus), veèernicu severskú (Eptesicus nilssonii), ucháèa svetlého (Plecotus auritus) a netopiera fúzatého, alebo Brandtovho (Myotis mystacinus/brandtii). V teplejších èastiach jaskýò zriedkavejšie nachádzame podkovára ve¾kého (Rhinolophus ferrumequinum), netopiera brvitého (Myotis emarginatus) a vodného (Myotis daubentoni), v chladnejších priestoroch netopiera riasnatého (Myotis nattereri) a pobrežného (Myotis dasycneme). Netopier ve¾kouchý (Myotis bechsteinii) je zrejme

Zimné sèítania netopierov v Jaskyni Izabely Textorisovej Druh Plec Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri sp Mmyo Mbly 1974-2000 9 26 6 16 21.1.2003 3 3 1 26.12.2003 4 1.12.2004 2 21.12.2004 3 1 7.3.2006 2 26.12.2006 4 4.1.2008 2 1 26.2.2008 2 1 14.1.2010 2 3 26.12.2010 1 Spolu 5 26 1 1 1 1 Zimné sèítania netopierov v jaskyni Terasa (PG3) Druh Plec Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri sp Mmyo Mbly 10.12.2004 3 27.12.2006 31.1.2007 1 23.1.2008 3 18.1.2010 4 Spolu 11 Zimné sèítania netopierov v Jaskyni Lôm Druh Plec Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri sp Mmyo Mbly 1996+1999 1 2 14 28.2.2003 23.3.2006 23.1.2008 2 6 Spolu 2 6 Zimné sèítania netopierov v previse pod jaskyòou Mažarná Druh Plec Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri sp Mmyo Mbly 27.12.2006 1 26.1.2008 2 2

Mmyo/ Mmys/ bly Mdasy bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 1 1 1 60 7 1 5 2 4 2 4 3 3 1 6 1 2 2 1 38 Mmyo/ Mmys/ bly Mdasy bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 3 0 1 1 4 4 1 12 Mmyo/ Mmys/ bly Mdasy bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 17 0 1 1 1 9 1 1 10 Mmyo/ Mmys/ bly Mdasy bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 1 4

Zimné sèítania netopierov v jaskyni Mažarná Druh Mmyo/ Mmys/ Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri M.bec Mmyo Mbly bly Mdasy bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 5 43 2 21 78 1 150 2.1.2001 1 4 5 21.1.2003 1 3 6 10 26.12.2003 9 4 13 26.12.2004 1 10 5 1 17 27.12.2006 7 7 1 15 26.1.2008 18 8 3 29 14.1.2010 13 1 3 17 26.12.2010 6 1 2 9 Spolu 1 67 1 1 39 5 1 115 Zimné sèítania netopierov v jaskyni Javorina Druh Plec Mmys/ Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri sp Mmyo Mbly Mnat Mdasy bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 1990-2000 2 75 1 288 4 2 372 8.3.2001 27 33 50 17.2.2004 39 39 78 19.3.2005 1 48 1 52 1 2 105 4.3.2006 39 17 1 57 16.2.2008 40 53 1 3 97 14.3.2009 37 39 1 77 Spolu 1 230 1 233 2 7 474

Myotis Myotis. Foto: M. Apfelovรก

zalezený v úzkych puklinách, preto ho nájdeme len vzácne. Podobne sa ukrýva veèernica pozdná (Eptesicus serotinus). V úzkej pukline v Izbici pravidelne zimuje kolónia veèernice malej (Pipistrellus pipistrellus). Komentujeme výsledky z jednotlivých jaskýò, ktorých názvy sú po¾a práce BELLA et al. 2007: Biela jaskyòa je chladná, preto v nej zimujú najmä druhy: B. barbastellus, E. nilssoni a M. mystacinus/brandtii. V minulosti bol èastejší M. myotis. Beznádejná jaskyòa je teplejšia, preto v nej zimuje tiež R. hipposideros, v minulosti viac M. myotis. V blízkosti vchodu sa obèas objavia aj chladnomilnejšie druhy. Jaskyòa Dedošová I sa nachádza v južnom svahu, preto je teplejšia a v jej zadnej sieni zimuje R. hipposideros, vzácne M. emarginatus, v minulosti tiež M. myotis. Jaskyòa Dolná Ståpová je ukážkou toho, ako kedysi dominantného netopiera obyèajného (M. myotis) postupne nahrádza podkovár malý (R. hipposideros). Jelenia jaskyòa má vodorovné dno a ve¾ký vchodový otvor, preto v zime premàza a len vzácne v nej zimujú chlanomilné netopiere. Jaskyòa na Vyhni je v súèasnosti zimoviskom R. hipposideros, v minulosti bol èastejší R. ferrumequinum a M. myotis. Jaskyòa Izabely Textorisovej má v blízkosti vchodu chladnejšiu sieò, v ktorej sa striedavo vyskytujú chladnomilné druhy netopierov, a do hora stúpajúcu teplú zadnú chodbu, v ktorej zimuje R. hipposideros. Fosílne guáno pochádza z letnej kolónie M. myotis. Jaskyòa Okno (Terasa) nad Èertovou bránou. Netopiere sme sèítavali len v poslednom decéniu, vyskytuje sa R. hipposideros. Jaskyòa Lôm je zimoviskom M. myotis, ktorého poèty znaène kolíšu.

Jaskyòa Mažarná má na svoju ve¾kos pomerne nízke stavy zimujúcich netopierov pravdepodobne v dôsledku vyrušovania turistami. Netopier obyèajný (M. myotis) zimoval v minulosti vo vyššom strope v zadnej èasti hlavnej siene, podkovár malý (R. hipposideros) v nižších priestoroch za jazierkami. Jaskyòa Javorina je najvýznamnejším zimoviskom netopierov v turèianskej èasti Ve¾kej Fatry. V roku 2005 sme napoèítali 105 jedincov. V súèasnosti je pomer medzi M. myotis a R. hipposideros 1:1, v minulosti prevažoval netopier obyèajný. Perlová jaskyòa má podobné zastúpenie druhov M. myotis a R. hipposideros, ale poèty sú podstatne nižšie, než v Javorine. Suchá jaskyòa è.1 má stále vyššie poèty zimujúceho M. myotis, než R. hipposideros. V chladnej vstupnej èast sa pravidelne vyskytujú druhy B. barbastellus a M. mystacinus. Suchá jaskyòa è.2 má podobné zastúpenie druhov netopierov, ako predošlá, len nižšie poèty. Žiarna jaskyòa è.1: napriek vodnému toku a polohe na dne doliny v nej zimuje teplomilný podkovár malý (R. hipposideros). Žiarna jaskyòa è.2 bola v minulosti zimoviskom pre M.myotis, o èom svedèia aj kostrové nálezy netopierov z minulého storoèia. V súèasnosti výrazne dominuje R. hipposideros. Zbojnícka jaskyòa je ve¾ká studená sieò v blízkosti Dolnej Túfnej. Netopiere sme v nej sèítavali len v poslednom decéniu. Pravidelne v nej zimuje chladnomilný E. nilssonii. Jaskyòa Dolná Túfna sa vyznaèuje malým poètom, ale pestrým druhovým zložením netopierov. V minulosti v nej dominoval M. myotis. Jaskyòa Horná Túfna: podobne ako v predošlej, aj v tejto jaskyni je v poslednom

Zimné sèítania netopierov v Perlovej jaskyni (DO-2) Druh Plec Mmyo/ Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri sp Mmyo Mbly bly Mdasy 1990+1991 1 8 19.3.2005 5 11 13.1.2007 7 4 16.2.2008 10 1 7 14.3.2009 6 6 Spolu 28 1 28 Zimné sèítania netopierov v Havranej jaskyni (DO-4) Druh Plec Mmyo/ Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri sp Mmyo Mbly bly Mdasy 16.2.2008 Zimné sèítania netopierov v Suchej jaskyni è.1 Druh Plec Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri sp Mmyo Mbly Mnat Mdasy 1980-2000 4 2 12 3 48 8.2.2003 1 6 17.2.2004 1 9 1 25 8.1.2005 1 14 33 4.1.2007 15 42 2.2.2008 1 15 54 Spolu 4 53 1 160 Zimné sèítania netopierov v Suchej jaskyni è.2 Druh Mmyo/ Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri Paus Mmyo Mbly bly Mdasy 3 3 5 45 8.3.2001 1 3 25 17.2.2004 1 1 25.1.2005 4 10 11.1.2007 5 1 3 Spolu 1 13 1 39 Zimné sèítania netopierov v Suchej jaskyni è.3 Druh Plec Mmyo/ Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri sp Mmyo Mbly bly Mdasy 1980-1994 1 2 11.1.2007

Mmys/ bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 9 16 11 5 23 1 1 14 6 1 64 Mmys/ bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 1 1 2

Mmys/ bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 4 1 74 3 10 3 39 1 49 1 4 1 63 2 2 74 6 10 1 235 Mmys/ bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 1 4 61 29 2 1 5 3 17 1 1 11 6 1 1 62 Mmys/ bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 3 1 1

Zimné sèítania netopierov v Žiarnej jaskyni è.1 Druh Mmyo/ Mmys/ Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri P aus Mmyo Mbly bly Mdasy bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 9.3.1991 3 1 4 9.3.2004 3 3 18.1.2005 1 2 1 4 11.3.2005 3 1 4 11.1.2007 1 1 Spolu 8 2 1 1 12 Zimné sèítania netopierov v Žiarnej jaskyni è.2 Druh Plec Mmyo/ Mmys/ Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri sp Mmyo Mbly bly Mdasy bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 1989,1991,1997 9 57 66 9.3.2004 47 20 3 70 11.3.2006 47 14 1 62 24.1.2007 53 3 3 59 Spolu 147 37 7 191 Zimné sèítania netopierov v jaskyni Zbojnícka izba Druh Mmyo/ Mmys/ Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri P aus Mmyo Mbly bly Mdasy bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 16.3.2004 1 1 3.12.2004 2 2 28.12.2006 1 1 2 7.12.2008 1 1 1 3 26.2.2008 0 Spolu 1 2 5 8

Myotis myotis v Jaskyni M-1. Foto: P. Pokrievka ml.

decéniu bohatá druhová skladba netopierov (10 druhov) s pravidelným zimným výskytom podkovára ve¾kého (R. ferrumequinum). Harmanecká jaskyòa je najvýznamnejším zimoviskom netopiera obyèajného na Slovensku. V rozsiahlych sieòach s vysokým stropom je nároèné spoèíta všetky jedince. Najvyššie poèty sa zis ujú v predjarí, keï sa netopiere sústredia vo vstupných èastiach jaskyne. V minulosti v pravidelných mesaèných intervaloch sèítavala netopiere v tejto pre verejnos prístupnej jaskyni L. Bobáková, v súèasnosti sèítanie realizujú výskumníci z Banskej Bystrice. Záver Netopiere nerozluène patria k jaskyniam, a preto aj každý jaskyniar by mal ma aspoò základné informácie o tom, ktoré druhy sa najèastejšie vyskytujú v jeho regióne. Systematickým sledovaním aj v jaskyniach s malým poètom jedincov sme získali predstavu o tom, ktoré druhy v nich zimujú

a ako sa mení ich zatúpenie poèas posledných 30 rokov. Z kostí nájdených pri objavovaní nových priestorov sa dozvieme nieèo aj o zmenách v dávnejších dobách. Dúfame, že kontinuita v zimnom sèítavaní netopierov v prezentovaných jaskyniach bude pokraèova aj v ïalších decéniách a že k nim pribudne sèítavanie v novoobjavených jaskyniach. Literatúra: BELLA P., HLAVÁÈOVÁ I. & HOLÚBEK P. 2007: Zoznam jaskýò Slovenskej republiky (stav k 30.6.2007). Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva, Liptovský Mikuláš, s. 364 pp. BOBÁKOVÁ L.& HAPL E. 2002: Zimoviská netopierov Ve¾kej Fatry. Vespertilio 6: s. 303309. BOÏOVÁ, M. & OBUCH J. 2006: Netopiere (Chiroptera) v budovách Turca. Vespertilio 910: s. 27-32. OBUCH J. 2002: Preh¾ad zimovísk netopierov v Gaderskej a Belianskej doline (Ve¾ká Fatra). Vespertilio 6: s.311-319.

Sèítanie. Foto: M. Roško

Zimné sèítania netopierov v jaskyni Dolná Túfna Druh Mmyo/ Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri P aus Mmyo Mbly bly Mdasy 1961,1996,1997 2 2 29 16.3.2004 1 3.12.2004 16.2.2006 1 28.12.2006 1 1 1 7.12.2008 2 1 3 26.2.2008 2 2 1 Spolu 5 2 8 1 Zimné sèítania netopierov v jaskyni Horná Túfna Druh Plec Mmyo/ Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri sp Mmyo Mbly bly Mdasy 1981-1997 1 1 36 16.3.2004 3 10 3.12.2004 1 2 9 16.2.2006 4 3 1 3 28.12.2006 4 3 1 1 12 2 7.12.2008 2 4 1 13 26.2.2008 3 1 22 1 Spolu 3 15 13 2 1 69 3 Zimné sèítania netopierov v Lastovièej jaskyni Druh Mmyo/ Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri Paus Mmyo Mbly bly Mdasy 26.2.2008 7.12.2008 1 1 1

Mmys/ bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 1 1 2 37 2 2 1 6 1 1 2 1 3 1 7 1 6 3 4 1 1 25 Mmys/ bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 1 39 3 1 17 3 1 16 11 4 27 1 21 6 1 1 35 17 1 3 127 Mmys/ bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 0 3

Zimné sèítania netopierov v Harmaneckej jaskyni Druh Mmyo/ Mmys/ Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri Paus Mmyo Mbly bly Mnat bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 19.2.1999 582 2 5 5 1 1 1 2 599 18.12.2008 2 14 98 1 815 3 24 2 53 1012 Zimné sèítania netopierov v jaskyni Bartoška Druh Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri Paus 4.12.2008 20

Mmyo/ Mmys/ Mmyo Mbly bly Mdasy bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 2 1 1 1 25

Zimné sèítania netopierov v jaskyni Prepadlisko Druh Mmyo/ Mmys/ Dátum Bbarb Rhip Rfer Pauri Paus Mmyo Mbly bly Mdasy bra Mema Mdau Myo sp Enils Eser Ppip Spolu 4.12.2008 1 1 Vysvetlivky: Bbarb - Barbastella barbastellus (uchaòa èierna), Rhip - Rhinolophus hipposideros (podkovár malý), Rfer - Rhinolophus ferrumequinum (podkovár ve¾ký), Pauri - Plecotus auritus (ucháè svetlý), Paus - Plecotus austriacus (ucháè tmavý), Mmyo - Myotis myotis (netopier obyèajný), Mbly - Myotis blythii (netopier ostrouchý), Mbech - Myotis bechsteinii (netopier ve¾kouchý), Mdasy - Myotis dasycneme (neopier pobrežný), Mmys/bra - Myotis mystacinus/brandtii (netopier fúzatý/Brandtov), Mema - Myotis emarginatus (netopier brvitý), Mnat - Myotis nattereri (netopier riasnatý), Mdau - Myotis daubentonii (netopier vodný), Myo sp - Myotis species (druhy rodu netopier), Enils - Eptesicus nilssonii (veèernica severská), Eser - Eptesicus serotinus (veèernica pozdná), Vmur - Vespertilio murinus (veèernica tmavá), Ppip - Pipistrellus pipistrellus (veèernica malá).

Panoráma Ploskej, ilustraèné foto. Foto: J. Haráni

PODZEMNÉ BANSKÉ PRÁCE V SEVERNEJ ÈASTI TURÈIANSKEJ KOTLINY Andrej Bendík História baníctva na Slovensku má dlhodobé korene, ktoré siahali aj na územie Turèianskej kotliny. Bolo to predovšetkým územie v okolí Kremnických Baní, Turèeka a Hornej Štubne, ktoré prináležia k známej kremnickej drahokovovej rudnej mineralizácii a boli cie¾om prieskumných a ažobných prác predovšetkým v 14. – 19. storoèí. Ostatné územie Turca však ostalo akoby v zabudnutí, èoho príèinou boli nízke ažite¾né koncentrácie rudných minerálov vo vhodných materských horninách, ako aj celkové geologické zloženie tohto územia. Aj napriek tomu prebehli v minulosti prieskumné podzemné banské práce aj v centrálnej a severnej èasti regiónu Turca, èoho dôkazom sú skúpe historické záznamy, ako aj miestne pomenovania s banským pôvodom (napr. Bánske, Bane, Huty, Zlatná). Rudná mineralizácia v Turci je viazaná hlavne na kryštalické (granitoidné) horniny jadrových pohorí Malej Fatry. Na území Malej Fatry sa potvrdila rudná mineralizácia s následnými prieskumnými banskými prácami (štôlòami) pri Valèi, Trebostove, Bystrièke, Martine - Stráòach, neïaleko Jánošíkova v doline Hoskora a v priestore Domašínskeho meandra. Niektoré zo štôlní sú už zavalené alebo majú s ažený (nebezpeèný) prístup/vstup (Valèa, Stráne, Domašín). Zachované ostali prieskumné štôlne pri Trebostove a krátke štôlnièky nad Bystrièkou a v doline Hoskora. Štôlòa pri Trebostove Štôlòa sa nachádza SZ od obce Trebostovo, približne 1 km od bývalej

tankovej cesty, v doline Repiská, èas Bánske cca 150 m nad sútokom potokov (pri výraznej ¾avotoèivej zákrute zvážnice), na ¾avom brehu pravého prítoku. Pred samotným vyústením štôlne je výrazná halda (v súèasnosti pomerne husto zarastená), èiastoène degradovaná potokom. Ve¾kos nepravidelného vchodu štôlne je 240 x 210 cm, za ktorým nasleduje pomerne ve¾ká vstupná sienka s rozmermi 320 x 330 cm. Doprava z nej vychádza krátka znižujúca sa rozrážka (dåžky 6,5 m). Hlavný smer štôlne pokraèuje v SSV smere. Prierez chodby je lichobežníkovitého tvaru, ktorý sa strieda s obdåžnikovitým, s kruhovitou

Vstup do štôlne Trebostovo z haldy. Foto: A. Bendík

štôlòa Trebostovo dåžka: 79,2 m zamerali:

A. Bendík ¼. Varecha 25. 7. 2012

Štôlòa Trebostovo. Foto: J. Farský

¼. Varecha v štôlni Trebostovo. Foto: J. Farský

stropnou èas ou. V stanièení 29 m sa nachádzajú dve proti¾ahlé rozrážky (dåžka 5,60, resp. 6 metrov. Vstupná èas štôlne je zaliata vodou (cca prvých 35 m) z pritekajúceho výveru na konci bane. Nieko¾ko metrov za rozrážkami dno bane mierne stúpa. Koniec štôlne prekonáva mierny prah a je zatopený, dno tvorí hlboký riedky íl. Smer štôlne je v podstate rovný, v meraèskom bode 11 sa výraznejšie lomí do¾ava. V tomto zlome chodby je aj výraznejší vyrazený priestor. Výška samotnej štôlne kolíše od 190 do 250 cm (s výnimkou prvej rozrážky a vstupnej siene). V celej dåžke chodby nebola vidite¾ná výraznejšia mineralizácia (žily), ktorú by táto banská chodba mohla sledova . Dåžka hlavného ahu je 60 m a spoloène s rozrážkami štôlòa dosahuje celkovú dåžku 79,2 m. V minulosti bolo v blízkosti štôlne zistené pyritové –

chalkopyritové a wolfrámové zrudnenie, ktoré však nebolo nato¾ko významné, aby banská èinnos pokraèovala. Obdobie, kedy bola štôlòa razená, nie je známe, môžeme sa len domnieva o èase jej vzniku koncom 19. storoèia. V roku 1872 bola evidovaná ažobná èinnos v Záturèí (pravdepodobne ide o pozostatky banskej èinnosti na dnešných Stráòach a pod Martinskými ho¾ami) a v roku 1880 – 1881 vo Valèi, takže môžeme predpoklada , že vtedy vznikla aj štôlòa pri Trebostove, pretože má opticky historickejší ráz, aké majú banské diela z prvej polovice 20. storoèia (údaje pochádzajú zo Štátneho banského archívu v Banskej Štiavnici). Štôlòu pre èistotu vody využíva ako rodisko a zimovisko salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), a preto neodporuèujeme nijaké zásahy do vodného prostredia.

Štôlòa v doline Hoskora Malá prieskumná štôlòa sa nachádza v doline Hoskora za Jánošíkovom (Krivánska Malá Fatra), na severnom svahu vrchu Hrádok (606 m), na ¾avom brehu potoka. Vchod sa nachádza cca 8 metrov nad potokom v stráni a je vidite¾ný z cesty. Štôlòa má èiastoène obdåžnikový – trojuholníkový vchod, spodná èas vchodu je zasutená svahovými hlinami. Ve¾kos vchodu je 200 x 210 cm. Štôlòu tvorí iba jedna krátka chodba, ktorá je v centrálnej èasti väèšia (do výšky aj šírky), ako jej vchod a èelba . Celková dåžka štôlne je 6,5 m. Bola razená vrtnými tyèami (buï vylamovaním, alebo odstrelmi), po ktorých sú aj vidite¾né stopy na stenách štôlne. Štôlòa sledovala kremennú žilu v hrúbke 0,5 – 3 cm, bez makroskopicky vidite¾nej mineralizácie. Vek razenia štôlne sa odhaduje pod¾a dochovaných ústnych informácií pred rok 1945

Poh¾ad na štôlòu v Hoskore. Foto: A. Bendík

(urèite však prvá polovica 20. storoèia). Bola to pravdepodobne iba prieskumná vyh¾adávacia štôlòa, ktorá nepotvrdila prítomnos rudných, alebo drahokovových minerálov v kremennej žile, a preto sa v prieskume nepokraèovalo. Zaujímavo sa však javí jej existencia v kontexte s èas ou Dolné a Horné Huty na konci doliny, kde mohla v minulosti prebieha obmedzená banská èinnos a následné spracovanie rúd. Panuje aj domnienka, že tadia¾to viedla cesta po pravej strane Váhu z Turca na Považie popod Starý hrad, ktorý bol strážnym hradom nad brodom. Situáciu by mohol potvrdi detailnejší výskum danej oblasti, ako aj historických prameòov. Ïalšie indície o banskej èinnosti v Turci Ako sa už spomenulo v úvode aj v ïalšom texte, na severnom území Turca sa vyskytovali aj ïalšie podzemné banské

diela, alebo diela s nimi súvisiace. Asi najznámejšia je oblas Mlynská dolina nad Stráòami, kde sa do dnešných èias dochovali zvyšky èe¾us ového drvièa na drvenie aženej horniny a v potoku sú ešte vidite¾né zvyšky banských vozíkov (nápravy s kolesami, úložné vane na vydobytú horninu), ktoré však každým rokom viac a viac zanáša potok klastickým materiálom (štrk, balvany). Samotná štôlòa bola úèelovo zasypaná (odstrelená). Podobne bola zlikvidovaná aj štôlòa vo Valèianskej doline. Obidve bane (o urèitosti môžeme hovori hlavne v prípade štôlne pri Valèi) boli razené koncom 19. storoèia. Ústnym podaním vieme o štôlni a úpravni pod cestou vedúcou k lyžiarskemu stredisku na Martinských holiach v polohe pod Záskalím (blízko stanice sedaèkovej lanovky). Neïaleko Bystrièky sú spomínané krátke štôlnièky (do 5 m), ktoré majú asi podobnú históriu ako štôlòa v Hoskore, ale potvrdi to môže len ich dokumentácia. Je možné, že ide o štôlne v doline Mlynského potoka nad Stráòami (lokalizácia pod¾a prameòov nie je jednoznaèná). Zaujímavou lokalitou priamo v Turci je oblas južných svahov Ve¾kého Kriváòa, kde sú známe oblastné názvy Zlatno a Strieborná, ktoré môžu indikova staršie pôsobenie baníkov (alebo prospektorov) na danom území. Poslednou lokalitou je oblas vrcholu Domašína, kde sú známe dve štôlne, z toho jedna so zavaleným komínom a druhá je zavalená od jej ústia. Vymenované a prezentované lokality banskej èinnosti v severnej èasti Turèianskej kotliny dopåòajú mozaiku histórie baníctva v tomto regióne. Len ïalšie detailnejšie, predovšetkým povrchové prieskumné práce môžu vnies zaujímavé skutoènosti do tejto problematiky.

Vnútro a èelba štôlne Hoskora. Foto: A. Bendík

Banský vozík v Mlynskej doline. Foto: A. Bendík

FATRANSKÉ VODOPÁDY, VODOPÁDIKY A VYVIERAÈKY Ján Farský Pohoria Malá a Ve¾ká Fatra sú okrem atraktívnych a zaujímavých krasových útvarov známe aj množstvom vodopádov, vodopádikov a vyvieraèiek. Mnohé z nich sa strácajú v podzemí a na inom mieste sa zase derú na povrch. Jednou z aktivít èlenov Jaskyniarskeho klubu Speleo Turiec je aj mapovanie a dokumentovanie týchto tokov. Ja som sa k tejto aktivite pridal v jednu mrazivú zimnú nede¾u, keï sme sa spolu s ¼udom Varechom symbolicky vybrali k najznámejšiemu a najvyššiemu vodopádu v Malej Fatre, Šútovskému vodopádu. Napájaný je vodami Šútovského potoka, ktoré tu padajú z výšky 38 metrov. Vïaka dlhotrvajúcim mrazom sa padajúca voda iba na nieko¾kých miestach vynárala z ¾adového príkrovu, ktorý zovrel celý Detail ¾adov Šútovského vodopádu. Foto: J. Farský

Vodopád v Došnej doline. Foto: J. Farský

vodopád a vytvoril úžasnú rozprávkovú scenériu. Obdivovali sme iskrivé, obrovské cencúle, romantické priezraèné záclonky, ale aj ve¾ké ¾adové medúzy v spodnej èasti. Šútovský vodopád je známy a navštevovaný predovšetkým v letných mesiacoch, ale v zime, keï dlhšie mrzne, ponúka nevšedný zážitok. Ove¾a menší a pred zrakmi turistov ukrytý je vodopádik v Došnej doline v jednej z boèných doliniek Belianskej doliny. K tomu sme sa vybrali s ¼udom v jeseni minulého roka. Potok tu padá v nieko¾kých malých kaskádach približne z výšky 12-15 metrov. Zaujímavá je okrem neho okolitá skalná kulisa. Na jeho ¾avej strane sa týèia biele bralá do ve¾kej výšky. Spolu so zurèiacou vodou, prepadajúcou dole cez kamenný

prah, pestrofarebným lístím jesennej prírody, kameòmi obrastenými hustým, zeleným machom a tajomnou atmosférou údolíèka, vytvárali zaujímavé divadlo. V ten deò sme sa vypravili ešte k jednému vodopádu, takému ukrytému, že sme ho ani my neuvideli. A to preto, lebo sa vytvára iba pri ve¾kých prietokoch vody po výdatných dažïoch a po jarnom topení snehu. Nachádza sa v závere Suchej doliny, rovnobežne sa tiahnucej s dolinou, v ktorej sme obdivovali predchádzajúci vodopád. Záver Suchej doliny tvoria impozantné bralá, s prevismi a nieko¾kými väèšími i menšími otvormi v rôznej výške. Keï sa tu vytvorí vodopád, padá do håbky zo skalnej steny, stráca sa v podzemí a na povrch vyviera približne o 80 metrov nižšie. Z tejto vyvieraèky potom už vody teèú korytom ako potok. Na našich malých výpravách som si uvedomil, aký tajomný, rôznorodý a pre väèšinu z nás úplne neznámy je život vody,

ktorá sa rodí vo Fatre a potom v podzemí alebo na povrchu putuje Turèianskou záhradkou a živí polia, lúky...Aby sme aspoò trochu poodkryli jej tajomstvá, urèite sa znovu vyberieme za vodopádmi a vyvieraèkami v pohoriach, ktoré nás obklopujú.

Vodopád v Došnej doline. Foto: J. Farský

¼adová scenéria Šútovského vodopádu. Foto: J. Farský

VZPOMÍNKA Ladislav Bohaèík O Kremnickém pohoøí jsem se zmínil už ve své knize Zelené pøíbìhy III. Tam jsem ve stati Hory podotkl, že: „Ani Kremnické pohoøí jsem neobešel a mám tam jednu oblíbenou skalnatou lokalitu, kterou navštìvuji. A také sýce rousné...“ To je ovšem o pohoøí, které pøekraèuje nadmoøskou výšku 1 300 m (Flochová – 1317 m) dost málo. Lépe øeèeno, nevypovídá to skoro nic. A pøitom Kremnické vrchy – jak zní oficionální název – nejsou zas tak zanedbatelné. Tvoøi jakousi spojnici mezi pohoøím Velká Fatra a Žiar, rozkládají se zhruba na ploše 24 x 24 km a v podstatì uprostøed tohto masivu leží staroslavné mìsto Kremnica. Psát o tomto historicky významném mìstì je zcela zbyteèné. Snad jen totálnímu ignorantovi mìsto Kremnica nic neøíká. Takže si povíme nìco o Kremnických vrších. Mìl bych zaèít geologickými pomìry – ale pøedpokládám, že výrazy jako stratovulkán, pyroxenické a bazaltoidní andezity a jim podobné mnohým z nás nahánìjí hrùzu (tak jako i mnì) a tak se budu snažit být struèný – a snad i srozumitelný. Zkrátka – z mého zcela zjednodušeného hlediska jsem v Kremnických vrších konstatoval výskyt vápencù, andezitù a ryolitù. Horniny pomístnì vystupují nad terén ve formì skalnatých vrás a èasto malebnì tvarovaných skalnatých vìží, také se vytvoøila tzv. kamenná moøe a v rezervaci Boky dokonce existuje viklan (slovensky kývavec). I když je pøevážná èást vrchù pøetvoøena staletou èinností lidí osidlujících tyto konèiny a v minulosti dolujících pøevážnì zlato, èást si

udržela dokonce pùvodní porosty døevin dnes už vzácných – jako je tis (Taxus baccata – okolí Harmanecké jeskynì) a na jižních svazích dub cer (Quercus cerris), dub pýøitý (Quercus pubescens)a javor tatarský (Acer tataricus), jichž výskyt pøedstavuje severní hranici jejich rozšíøení. A samozøejmì i rùzné druhy chránìných bylin. Jenže já jsem sice bývalý lesník, ale stále ornitolog a myslivec a protože lesy Kremnických vrchù obývají zvíøata, která byla a jsou pøedmìtem mých zájmù, nemohl jsem tyto oblasti vynechat. Lesy tu obývá zvìø bìžná na støedním Slovensku – to znamená zvìø jelení a srnèí, jsou tu i divoèáci a pochopitelnì také šelmy. Bìžný je tu medvìd, vyskytuje se tu rys i vlk a další bìžné druhy menších šelem jako lišky, jezevci, kuny (lesní i skalní), tchoøi, hranostajové i lasièky. Pøežívá tu i zbytek kdysi poèetné populace tetøeva hlušce (tetrov hlucháò). Jak to vše mohu vìdìt? Zcela jednoduše. Léta jsem pracoval v myslivecké (po¾ovníckej) komisi okresního výboru SPZ (Slovenský po¾ovnícky zväz) a tak se mi dostaly do rukou sèítací listy zvìøe, které každoroènì vyhotovují mysliveètí hospodáøi (po¾.hospodári) subjektù obhospodaøujících revíry èásti Kremnických vrchù spadajících do okresu Turèianske Teplice. A také i roèní výkazy ulovené zvìøe, které jsou vedeny nejen podle druhu zvìøe a poètu, ale i podle pohlaví a vìkových tøíd. A také je mi známo, že trofeje ulovených jelenù z této oblasti dosahují medailových hodnot. Podle mezinárodnì uznaných bodovacích metod se trofeje bodují a tak víme, že se tu obèas objeví jelení trofeje v hodnotì zlaté medaile.

Ovšem Kremnické vrchy jsou domovem orla skalního, orlù køiklavých, jestøábù, kání lesních (myšiak lesný), poštolek (sokol myšiar) a sporadicky se tu vyskytuje i vèelojed a vzácný sokol stìhovavý. Ze sov musím vzpomenout puštíka bìlavého (sova dlhochvostá – Strix uralensis), puštíka obecného (sova lesná – Strix aluco) a už vzpomenutého sýce rousného (kuvik kapcavý – Aegolius funereus) a také kulíška (kuvik vrabèí – Glaucidium passerinum). Hnízdí tu také èáp èerný (bocian èierny – Ciconia nigra) a samozøejmì krkavec. Tihleti ptáci byli a stále jsou pøedmìtem mých ornitologických pozorování, takže údaje o nich v uvedené oblasti jsou pøedevším mé vlastní. Léta jsem také kroužkoval mláïata vìtšiny uvedených dravcù a sov, èápù èerných i krkavcù a protože mnozí z nich hnízdí na skalách, se skalními útvary uvedených geologických podloží jsem se seznámil opravdu „vlastnoruènì“. Vápence a dolomity jsou mi sympatické a doslova mi voní, andezity jsou drsné a výbornì se po nich šplhá a totéž platí o ryolitech. Jižnì od vesnice Sklené se právì na okresní hranici nachází význaèný bod s oznaèením Bralová skala ( 825,6 m) a pod ní leží už v okrese Prievidza rekreaèní støedisko Remata. Nad ní se tyèí tmavé bradlo uvedeného bodu, které slouží jako cvièná lezecká stìna. Jsou na ní osazeny fixní skoby a protože jižní expozice a tmavá barva skal zabraòuje snìhu a ledu se na stìnì udržet, mùže sloužit lezení chtivých zájemcùm

prakticky celoroènì. Nedaleko této stìny jsem svého èasu objevil hnízdící pár krkavcù, jimž jsem pak øadu let kroužkoval mláïata. Jednou jsem v èase vhodném ke kroužování, což je období okolo poloviny dubna, došel na skály. Krkavci létali okolo, takže lokalita obsazena byla a já jsem se podle nìkolik let se opakujícího stereotypu slanil na skalní lavici, kde bývalo hnízdo. Ouha – lavice zela prázdnotou a nebyly tam ani zbytky hnízdního materiálu! Ponìkud zmaten jsem si pobalil horolezeckou výbavu a jal se zkoumat okolní skály. Teprve po delším pozorování jsem s pøekvapením zjistil, že krkavci se pøestìhovali pøímo do cvièné stìny a to tak, že hnízdo si postavili snad jen dva metry od jedné fixní skoby! Jenže ho postavili ve skalním výklenku za pomìrnì ostrou hranou útesu, která je kryla tak, že šplhající horolezci o nìm nemìli ani potuchy! Vzhledem k tomu, že se tam právì šplhání chtivý horolezecký dorost doslova hemžil, nehodlal jsem na hnízdo upozoròovat a krkavce jsem nekroužkoval. Na Kremnické vrchy mám øadu vzpomínek, ale jedna se zcela vymyká mým ornitologickým zájmùm. Loni jsme laskavostí našich pøátel ¼uda a Táni mìli možnost zapadnout mezi partu speleologù zkoumající jednu zlomovou jeskyni a pobýt s nimi pøi debatách venku i v chatì. Díky nim jsem i já nahlédl do království vìèné tmy. A že to byl pro nás pobyt pøíjemný, i po roce vzpomínáme – já i manželka – na ty chvíle s dojetím. To jsou pro mne Kremnické vrchy...

53. JASKYNIARSKY TÝŽDEÒ SSS V ZAKOPANOM Pavol Pokrievka ml. Jaskyniarsky týždeò patrí medzi ob¾úbené podujatia Slovenskej speleologickej spoloènosti. Je to príležitos stretnú sa s jaskyniarmi z druhých klubov a dozvedie , sa èo je nové. Predovšetkým je to však výborná príležitos spozna kras v mieste konania jaskyniarskeho týždòa. Tento rok sa miesto konania podujatia zvolilo netradiène mimo územia SR a to v mesteèku Zakopané v Po¾sku. Podujatie zorganizovala SSS v spolupráci s miestnym klubom. Ubytovanie bolo zabezpeèené v stanoch v kempe Polana RogoŸniczañska, Kiry – Dolina Koœcieliska , kde bolo aj centrum diania. Pre tých, ktorým stan nevyhovuje, bola možnos ubytovania na privátoch v blízkom okolí. Oficiálne bol zaèiatok naplánovaný na stredu poobede, niektorí z nás sme na mieste už o ôsmej ráno. Pôvodne sme mali v pláne ís pokraèova v prieskume Studne v Kazalnici. Pri prieskume tejto 230 m prie-

pasti pomáhame už dlhší èas. Keïže pomáhame pri prácach v tábore, akciu rušíme. Využívame vo¾ný èas a traja vystupujeme na Malolaczniak. Po návrate do tábora sa vítame s kamarátmi pri veèernom táboráku. Nasledujúce tri dni naplno využívame a navštevujeme jaskyòu Goryczkowa, Kasprowa Ni¿na, Zimnu, Wodna pod Pisan¹ a Studòu v Kazalnici. Okrem nami navštívených lokalít bolo v programe aj mnoho iných významných jaskýò. V rámci exkurzií bola asi najlákavejšia možnos navštívi èas najhlbšieho a najdlhšieho jaskynného systému Po¾ska, a to Wielka Œnie¿na. Tento systém momentálne dosahuje håbku 824 m a dåžku 23 619 m. Jaskyniarsky týždeò uzavrel spoloèný veèer pri táboráku, dobrej muzike a dobrej nálade, ktorý trval do nede¾ných skorých ranných hodín. Jaskyniarsky týždeò sa vydaril, za èo treba poïakova organizátorom. Už teraz sa tešíme na ïalší rok!

Vrchol Stolov, odkia¾ máme Kominiarski Wierch ako na dlani. Foto: J. Haráni

Kondratova kopa, v pozadĂ Malolaczniak. Foto: J. HarĂĄni

SPRÁVA O ÈINNOSTI SPELEOKLUBU MALÁ FATRA ZA ROK 2012 Pavol Pokrievka V roku 2012 sa znížila èlenská základòa Speleoklubu Malá Fatra na 9 èlenov, èo malo dosah aj na poèet a rozsah vykonaných akcií. ažisko prác sa sústredilo na Beliansku dolinu vo Ve¾kej Fatre v lokalite Žiarna jaskyòa è.4. Celkove sme tu odpracovali 15 pracovných akcií, zameraných na vyriešenie prieniku cez zával za sifónom. Jaskyòu sme zamerali a na základe merania sa vykopala nová sonda vo svahu južne od pôvodného vchodu. V sonde sa objavil náznak erodovanej jaskynnej chodby a silný prievan. Povrchovým prieskumom boli zistené v okolí ïalšie krasové javy potvrdzujúce predpokladaný systém zameraný prútikovaním. Prúdom vody v jaskyni v jarnom období sa znova prisypal výstup zo sifónu do nových priestorov s huèiacim prievanom, súèasne sme však zistili miesta prítoku a odtoku vody v závale.

Voda tiež omyla steny chodby a tak sa ukázal ich silne erodovaný tvar, potvrdzujúci pôvodne tu teèúci vodný tok. K dnešnému dòu je Žiarna jaskyòa è.4 vyèistená od predtým nakopanej sute a skál, lanovka je zrekonštruovaná, sifón je zabezpeèený hrádzou proti padaniu sute a natekaniu vody zo západnej strany. Povrchový prieskum vykonávali èlenovia klubu aj v priestoroch Dubnej skaly, Žarnovickej doliny a Drienku, celkovo na 5 akciách. Zástupcovia klubu navštívili speleologicky aj zahranièie celkovo tri-krát Slovinsko, po jednom raze Chorvátsko, Srbsko, Po¾sko a Macedónsko. Èlenovia klubu k 20. januáru 2013: Ján Nereèa, Ing. Štefan Nereèa, Mgr. Milan Horòák, Vladimír Èarnecký, Ing. Pavol Pokrievka, Mgr. Zuzana Pokrievková, Ján Pokrievka, Jozef Pokrievka, Ing. Veronika Šašková .

Na jednej z pracovných akcií v Žiarnej jaskyni è.4. Foto: P. Pokrievka ml.

Drsné pracovné podmienky v Žiarnej jaskyni è.4. Foto: P. Pokrievka ml.

ŠPANIELSKO 2012 – TURISTIKA V SIERRA NEVADE Ján Šparec, Ivana Šparcová O najvyššom španielskom pohorí Sierra Nevada ( Snežné hory ) sa hovorí ako o pustých, vyprahnutých horách, kde v lete aj v najvyšších výškach presahuje teplota pod páliacim slnkom 30° C. Ale to neznamená, že tieto hory nemajú svoje èaro a atraktivitu. Veï kde inde môžeme v priebehu jedného dòa pozera ráno zo zasneženého Mulhacénu do Afriky na pohorie Rif a veèer „plážova “ na vlnách Stredozemného mora? Sierra Nevada je pohorie zložené z kryštalických bridlíc a pieskovcov, rozprestiera sa na relatívne malej ploche oválneho tvaru v dåžke 80 km a šírke max 30 km. Najvyššie partie hôr nesú výrazné stopy

¾adovcovej èinnosti s mohutnými karmi, nieko¾kými plesami, lagúnami – najvyššie položená je lagúna Altera – 3079 m. Centrálny hrebeò je tvorený celkovo 16 vrcholmi presahujúcimi nadmorskú výšku 3000 m. Pri plánovaní návštevy Evky, Dana a malej Paulínky, ktorí bývali v Marbelle, padlo rozhodnutie, že urobíme prechod èasti Sierra Nevady so zdolaním najvyššej kóty Mulhacén 3482 m. Odlet z Bratislavy do Malagy je 23. mája 2012. Zoznamujeme sa s mestom a vzápätí sme absolvovali prvé kúpanie v Stredozemnom mori. Po jednodòovom výlete do El Chorro ( Chodník smrti )

Kozorožec v blízkosti objektu Observatorio I.A.A. Foto: J. Šparec

Observatorio I.A.A. vo výške 2885 m n. m. Foto: J. Šparec

Gibraltar. Foto: J. Šparec

Flóra v pohorí Sierra Nevada. Foto: J. Šparec

prichádza deò odchodu do hôr. Dano nás vezie cez Malagu do Granady. Urobili sme si krátku zastávku a navštívili opevnenia Alhambry (najväèší stredoveký komplex maurských pevností a palácov, svetové dedièstvo UNESCO). Potom pokraèujeme až do najjužnejšieho lyžiarskeho stredisku Európy – Pradolano (2080 m). Na ploche 2500 ha sa nachádza 35 upravených zjazdoviek v celkovej dåžke 101 km. Z Pradolana pokraèuje asfaltka až pod vrchol Velety (3394 m). Je údajne najvyššie postavenou cestou v Európe. Konèí sa len pár desiatok metrov pod vrcholom. Pre autá je uzavretá, ale využívajú ju zdatní cyklisti (prevýšenie vyše 1200 m). My si však volíme cestu pravou stranou údolia. Vo výške 2885 m míòame Observatorio I.A.A. a stretávame prvé kozorožce . Obed nás zastihol vo Vivac de la Carihuela (3224 m), kde nám robia

spoloènos kamzíky. Odtia¾to je nádherný poh¾ad na Mulhacén, Alcazabu a dnešný náš cie¾ Refugia del Poqueira (2500 m). Je polojasno a od mora mierne fúka. Teplota v tejto nadmorskej výške je odhadom + 10° C. Zrete¾ne vidíme buldozérom vyhrnutú cestu až ku kolosu Mulhacén, ktorého vrchol prechádza k pretiahnutému južnému chrbtu. Naopak, severnú èas tvorí masív so svojou kolmou, impozantnou a patriène rozoklanou stenou. Hneï pri schádzaní z Velety musíme prekona skalnú rozsadlinu. Míòame napoly zamrznutú lagúnu Del la Calderaa po necelej polhodine stojíme pri Vivac Caldera (3100 m). Ide o kamennú stavbu, celoroène zadarmo obývate¾nú (pokia¾ nezafúka dvere sneh, tento rok ho napadlo už 3 m). Vnútri je pár priestranných prièní, stôl a nieko¾ko stolièiek.

Máme pred sebou posledný dnešný úsek cesty, a to zostup z Vivacu Caldera do chaty Refugia del Pogueira (2500 m). Zostup vedie okolo potoka, ktorý má z oboch strán ve¾a prítokov. Pod¾a pravidla, kde je voda, tam je život, obdivujeme flóru a faunu, typickú len pre Sierru. Sú to rôzne druhy kvetov, stádo horských kôz a kozorožce, ktoré zhadzujú zimnú srs . Ïalej od potoka sa zaèína opä len bridlicová púš bez rastlinstva. Chata je málo obsadená, v hangári pre 30 osôb spíme 4 ¾udia. Ráno je síce zamraèené, ale teplo je na krátke rukávy. Pred chatou sa pasú kozorožce a my nieèo po 8 hodine zaèíname nabera výšku na Mulhacén. Po 2,5-hodine stojíme na vrchole. Z údolí stúpa opar a tak po chvíli máme po výh¾adoch. Spä zostupujeme rovnakou cestou cez bridlicovú púš a pri chate Pogueira sa napájame na

„buldozérku“, ktorá vedie do dedinky Capileira. Na rázcestí odboèujeme do najvyššie položenej španielskej dediny Treveléz (1550 m). Treveléz je vzorová horská dedinka Španielska (pueblos blancos), kde sú domy èisto biele a ulièky úzke len na štvorkolky. V dolnej èasti dediny sú sušiarne slávnej šunky Jamón. Najkrajšie obdobie na návštevu najvyššieho pohoria Pyrenejského polostrova je jednoznaène máj – jún, keï sú lúky a pasienky sviežo zelené, zakvitnuté a teploty sú ešte znesite¾né. Výh¾ady z hrebeòov Sierry Nevady pripomínajú najviac Nízke Tatry v oblasti Ïumbiera. Tie sú však pochopite¾ne mohutnejšie, roz¾ahlejšie a súèasne by sme márne h¾adali 33 km vzdialené Stredozemné more. Kto má cestu „týmto smerom“, vrelo odporúèame návštevu tohto pohoria!

I. Šparcová v hlavnom hrebeni Sierra Nevady. Foto: J. Šparec

Poh¾ad pri zostupe z Mulhacénu. Foto: J. Šparec

% 30 la .6 tí d .20 o 13

z¾ dnorázo -1 ava vá p 5

ŽILINA BRATISLAVA NITRA MARTIN POVAŽSKÁ BYSTRICA PREŠOV

NÁŠ MEDIÁLNY PARTNER:

TOTO ÈÍSLO VYŠLO AJ VÏAKA PODPORE ÈLENOV A PRIAZNIVCOV JASKYNIARSKEHO KLUBU SPELEO TURIEC:

Slovenská speleologická spoloènos Ing. Marián Bukovský Miroslav Brežný Mgr. Michal Miko Mgr. Pavol Pokrievka ml. Ing. Ján Šparec Mgr. Andrej Bendík, PhD. ¼ubomír Ballo Pavol Hanula Pavol Kardoš ¼udovít Kubáni Maroš Lejava Tomáš Masár Patrik Neuschel Ing. Ján Obuch Peter Plavec Kristián Šajgalík Mgr. Renáta Šajgalíkova ¼udovít Varecha Miroslav Kardoš

s.r.o.

SUMMARY The Regional Speleological Yearbook Jaskyniar 2012 has been here for already three years, bringing news about speleological life. Once a year, you can read articles which evaluate and promote activities concerning the exploration of the beautiful nature in Turiec region, Žilina, Slovakia, but also foster foreign experiences of our members. Three years after club Speleo Turiec was set up, Jaskyniar still reports about its activities, but also reports about the occupations of Speleoclub Malá Fatra and the group Ve¾ká Fatra. The most of its articles is written by members of home group. The chief editor, Jozef Haráni, addressed his leading article to the caving audience with his typical speech. The article is followed by activity reports for the year 2012, with the current list of the members. Ján Šparec and Miroslav Kardoš review the important step that lies within the discovery of a new space in the cave Žiarna jaskyòa 3. Michal Miko describes his part in the discovery. Ján Obuch elucidates us about a research made on the bat bones originated in the caves in Žiarna and Belianska dolina valley. Ján Farský is speaking about his first experience in a cave,

and also about the Fatra waterfalls. Andrej Bendík's scientific article informs us about the discovery of cave bear bones in the cave Jaskyòa M-1, while his second article is about the brown bear bones found in the caves of Ve¾ká Fatra Mountains. Later Andrej writes about the mining activities on the north of Turèianska kotlina valley. Jozef Haráni describes the caves Jaskyòa pod Suchým Vrchom. Pavol Hanula reports about his activities in the cave Medvedia jaskyòa. Pavol Pokrievka junior presents the outcome from his research in Tlstá Mountain, and later he is mentioning the speleo week in Zakopané. Pavol Cvacho and Jozef Haráni summarize the history of the exploring of Stratenecká priepas abyss. We also meet again with Ladislav Bohaèík writing in his mother tongue, Czech - about his memories from Kremnické vrchy Mountains. Ján Šparec and Ivana Šparcová portray hiking in Sierra Nevada in Spain. Pavol Pokrievka is presenting the activities of his club. In the end there is a summary, which is the article you are reading. Compiled by Jozef Haráni Translated by Janka Pokrievková

Panoráma boèného hrebeòa Ve¾kej Fatry s Borišovom od Suchého vrchu. Foto: J. Haráni