čilo, že Nurejev a Baryšnikov dali prednosť Západu. Na druhej strane to bola reklama pre skvelý ruský balet, ktorú si mohli Američania zapnúť priamo vo svojich obývačkách. Nurejev bol výnimočný aj tým, že výrazne spopularizoval mužský tanec. „Klasická ruská škola bola postavená na tom, že primabaleríny boli v centre diania. A vysokí funkcionári sa im dvorili a venovali,“ hovorí Mistríková. Mužskí tanečníci vtedy slúžili len na to, aby baletky na javisku vynikli. „Nurejev bol ten, kto na javisko doniesol mužský sexepíl. Urobil veľmi veľa pre mužské tanečné umenie. Spravil z mužov viac ako doplnok javiska.“ Obrovský vplyv mal aj vďaka tomu, že v 70. a 80. rokoch bola jeho popularita na úrovni hollywoodskych hviezd. Sám si dokonca v niekoľkých filmoch zahral. „Taký marketing, aký pre tanec urobil Nurejev, ktorý vnikol do tých najvyšších kruhov, nie je nikto schopný zaplatiť. Vďaka nemu sa ľudia dozvedeli, že existuje aj nejaký tanečný umelecký svet,“ hovorí Mistríková. Nurejev v ľuďoch vyvolal masový záujem o balet, ktorý bol dovtedy len elitným umením pre vysokú spoločnosť. V roku 2018 o ňom americký herec a režisér Ralph Fiennes nakrútil celovečerný film Biela vrana. Tak ho prezývali, pretože vždy vyčnieval z davu a odmietal sa podriadiť konvenciám. Po 28 rokoch späť domov V 80. rokoch sa v Amerike začalo šíriť ochorenie, na ktoré zomrelo množstvo mladých umelcov. O víruse HIV mnohí spočiatku odmietali hovoriť, pretože si mysleli, že ochorenie nie je skutočné a ide len o strašenie mladých gejov, ktorí sa konečne po rokoch skrývania tešili výraznému uvoľneniu. Navyše išlo o nové ochorenie, o ktorom nikto nemal dostatok informácií. Nurejevovi HIV potvrdili v roku 1984. Tanečníčka Ghislaine Thesmar si spomína na to, ako sa raz Nurejev napichol na špendlík a trocha krvi mu kvaplo na ruku tanečníčky. Nurejev ju okamžite poslal umyť sa.
38
„Prvý raz sme o tom hovorili, keď sa dozvedel, že jeho milenec z Kanady zomrel na strašné nové ochorenie, a bál sa, že to mohol dostať,“ hovorí jeho niekdajší kolega z Parížskej opery Thierry Fouquet. V 80. rokoch na HIV neexistovala liečba, takže pre každého, u koho sa potvrdil, to znamenalo smrť. Napriek ochoreniu prežil Nurejev posledné roky veľmi intenzívne. Od roku 1983 do 1989 bol dokonca riaditeľom parížskeho baletu. Keď sa v Sovietskom zväze začal režim uvoľňovať, ruské úrady mu v roku 1989 konečne povolili navštíviť svoju rodinu. Smel to urobiť po 28 rokoch života na Západe. Nevítali ho ako svetoznámeho ruského umelca, ale ako bežného človeka. Tri dni musel cestovať do mesta Ufa, kde stále žila jeho rodina. Do Ruska ho pustili aj preto, lebo jeho mama bola chorá. Pol roka po jeho návšteve zomrela. V Ufe navštívil aj svoju prvú učiteľku tanca, ktorá mala vtedy bezmála 100 rokov. Nurejevovo ochorenie sa koncom 80. rokov začalo zhoršovať. Zároveň s ním zomierala aj jeho najznámejšia tanečná partnerka a priateľka Margot Fonteyn. Mala rakovinu. Žila na druhej strane planéty – v Paname, kde sa starala o svojho muža, kontroverzného panamského právnika a diplomata, ktorý po postrelení potreboval celodennú starostlivosť. Nurejev s ňou však nestratil kontakt a okrem priateľstva ju podporoval aj finančne. Hoci sa dlho špekulovalo, že spolu mali aj milenecký vzťah, Nurejev o nej hovoril skôr ako o svojej rodine. Fonteyn zomrela v roku 1991 v Paname. Nurejevovi blízki si v dokumente spomínajú na to, že ho to úplne zlomilo. Uprostred noci volal svojim blízkym, plakal im do telefónu a pýtal sa, aký zmysel má žiť, keď je Margot mŕtva. O necelé dva roky neskôr zomrel v Paríži aj Nurejev. Mal 54 rokov. •
Magazín QYS
