Kino Ipoly mína Ildi. Vždy prvého decembra si rôznymi podujatiami pripomínali svetový deň AIDS. Zapálili sviečky v Nemocnici sv. Ladislava (Szent László Kórház). Okrem toho sa usporadúvali aj súťaže krásy, drag queen roka. Počas prvých dvoch pochodov Pride nedošlo k žiadnym útokom. Nasledoval veľký Pride s Lászlóom Birtom v ružovom cadillacu. Ešte stále tam neboli kordóny, ani sa nepochodovalo v sprievode polície, ako to býva dnes. „Pár ľudí bučalo, padli nadávky, ale nemuseli sme pochodovať za zátarasami,“ spomína Ildi. Kvôli svojmu veku už na Pride nechodí, ale na tie prvé spomína ako na plné radosti. „Videla som množstvo nových tvárí, šťastných ľudí, ktorí boli out, aj keď to bol riskantné,“ dodáva. Ildi vníma, že oproti minulosti sa veľa zmenilo. „Mám mnoho mladých priateľov a oni žijú neuveriteľne slobodne. Nemajú ani poňatia, že pred tridsiatimi rokmi vás strašilo už samotné pomyslenie, že ste gej. Teraz spolu žijú, cestujú, berie sa to ako hotová vec.“ Maďarská spoločnosť je však politicky veľmi uzavretá a po nedávnom uzákonení transfóbnych a homofóbnych zákonov je dnes malá šanca, že sa veci skoro dostanú do normálu. „Čo by sme dnes potrebovali, je
54
sociálne zmierenie. A netýka sa to len LGBTI+ komunity, ale i akejkoľvek inej menšiny. Rozpory medzi ľuďmi sa však, naopak, prehlbujú. Prevláda pocit, že v politike zažívame regres, a to vo všetkých oblastiach.“ Za negatívnu zmenu oproti minulosti Ildi považuje aj to, že za starých čias sa podľa nej ľudia z komunity viac o seba navzájom starali. Ak sa niekto neobjavil dva dni, zisťovali, či je v poriadku. V súčasnosti chýbajú komunitné priestory. „Sú tri-štyri, ale napríklad, keď máte nad tridsaťpäť, nič nie je pre vás.“ Na druhej strane je skvelé, že LGBTI+ ľudia dnes nemajú strach ísť do akejkoľvek reštaurácie či baru, pretože sa nemusia obávať obťažovania alebo zosmiešňovania. „A toto je budúcnosť. Nemusíme sa niekde združovať oddelene na osobitnom mieste, alebo nosiť ružový trojuholník. Sme ľudia ako všetci ostatní.“ Ildi by potešilo, keby sa celá spoločnosť správala viac starostlivo, prijímajúco. Večná nejednotnosť a stigmatizácia vedie k výsledku, že nikto sa necíti dobre. •
Magazín QYS
